Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.39.0-wmf.22 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Udělátko Diskuse k udělátku Definice udělátka Diskuse k definici udělátka Adolf Hitler 0 1746 7416729 7410394 2022-07-28T12:14:58Z 2A02:AB04:2F41:E100:F9D2:9CD8:8FE8:32B6 for a meme wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Adolf Kitler | Rodné meno = | Popis osoby = nemecký nacistický politik a diktátor,<br> ríšsky kancelár | Portrét = Bundesarchiv_Bild_183-H1216-0500-002,_Adolf_Hitler.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Adolf Hitler, 1938 | Podpis = Signatur Adolf Hitler.svg | Úrad = [[Führer|Vodca Veľkonemeckej ríše]] | Poradie = | Koniec obdobia = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia = [[2. august]] [[1934]] | Predchodca = [[Paul von Hindenburg]] (prezident) | Nástupca = [[Karl Dönitz]] (prezident) | Úrad2 = ríšsky kancelár Nemecka | Poradie2 = 24. | Koniec obdobia2 = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia2 = [[30. január]] [[1933]] | Predchodca2 = [[Kurt von Schleicher]] | Nástupca2 = [[Joseph Goebbels]] | Dátum narodenia = [[20. apríl]] [[1889]] | Miesto narodenia = [[Braunau am Inn]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Rakúsko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1945|4|30|1889|4|20}} | Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nacistické Nemecko]] (dnešné [[Nemecko]]) | Politická strana = [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] | Alma mater = | Profesia = | Národnosť = rakúska do roku 1925<br />nemecká od roku 1925 | Vierovyznanie = | Rodičia = Alois Hitler (rod. Schickelgruber, 1837{{--}}1903){{break}}Klara Hitler (rod. Pölzlová, 1860{{--}}1903)<ref name="MK">{{Citácia knihy | titul = Hitler, Mein Kampf : Еine kritische Edition | zväzok = I | typ zväzku = Band | miesto = München; Berlin | vydavateľ = im Auftrag des Instituts für Zeitgeschichte | rok = 2016 | isbn = 978-39814052-3-1 | počet strán = 947 | strany = 95{{--}}96 }}</ref> | Súrodenci = Gustav Hitler (1885{{--}}1887), Ida Hitlerová(1886{{--}}1888), Otto Hitler(1887), Edmund Hitler(1894{{--}}1900), Paula Hitlerová(1896{{--}}1960)<ref name="MK"/> | Manželka = [[Eva Braunová]] | Deti = | Partnerka = | Webstránka = | Poznámky = }} '''Adolf Hitler''' (* [[20. apríl]] [[1889]], [[Braunau am Inn]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taufen - Duplikate 1889 - 106/1889 {{!}} Braunau am Inn {{!}} Linz, rk. Diözese (Oberösterreich) {{!}} Österreich {{!}} Matricula Online|url=http://data.matricula-online.eu/de/oesterreich/oberoesterreich/braunau-am-inn/106%252F1889/?pg=8|vydavateľ=data.matricula-online.eu|dátum prístupu=2019-10-20}},</ref> [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Rakúsko]] – † [[30. apríl]] [[1945]], [[Berlín]], [[Nacistické Nemecko]], dnes [[Nemecko]]) bol nemecký [[politik]] narodený v Rakúsku, diktátor, člen a neskôr líder [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany – NSDAP]], autor [[národný socializmus|národnosocialistickej]] koncepcie štátu (v diele ''[[Mein Kampf]]'', [[1927]]), ríšsky kancelár – najvyšší predstaviteľ&nbsp;vlády ([[30. január]] [[1933]]{{--}}[[1934]]) a „vodca a ríšsky kancelár“ ([[2. august]] 1934{{--}}1945).<ref name="Hitler">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=13}}</ref> V Nemecku zriadil [[Totalitarizmus|totalitnú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Agresívnou politikou voči okolitým krajinám vyvolal v Európe [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Bol inšpirátorom a hlavným organizátorom masového vraždenia obyvateľstva a vojnových zajatcov v okupovaných krajinách, obzvlášť v [[Druhá poľská republika|Poľsku]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Za nepriateľov Nemecka považoval nielen politických oponentov, ale aj rôzne skupiny obyvateľstva, najmä [[Židia|Židov]], [[Rómovia|Rómov]], [[Slovania|Slovanov]], [[homosexualita|homosexuálov]] a iných. Bol zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka v priebehu vojny. == Život == Hitlerova kniha [[Mein Kampf]] ({{slk|Môj boj}}) je podľa mnohých názorov veľmi zlým prameňom pre opis Hitlerovho života.<!-- Hitler počíná svou knihu stručnou vlastní biografií. Nedovídáme se z ní ničeho nového --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderní-Dějiny.cz {{!}} Neznámá Masarykova recenze Hitlerovy knihy Mein Kampf|url=http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/neznama-masarykova-recenze-hitlerovy-knihy-mein-kampf/|vydavateľ=www.moderni-dejiny.cz|dátum prístupu=2019-04-30}}</ref> Obsahuje výrazne tendenčne podané spomienky na jeho celý dovtedajší život a jej hlavným posolstvom je šíriť vieru, že práve on je tým vyvoleným, ktorý má za úlohu od „božskej prozreteľnosti“ doviesť Nemecko opäť na „výslnie moci a cti“. Sám Hitler za života prísne zatajoval svoj pôvod. Nechal dokonca v roku [[1938]] zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a starých rodičov v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] (pri [[Česko|Česku]])<!-- úplne presne rodné dediny svojho otca, starého otca a ďalších príbuzných: Döllersheim und Strones, ktoré sú na severovýchode Rakúska ale severozápade DOln. Rak. a to takto: zum militärischen Sperrgebiet, ließ dort für einen großen Truppenübungsplatz bis 1942 ihre etwa 7000 Einwohner umsiedeln und dabei mehrere Gedenktafeln für seine Vorfahren entfernen. -->. Dôvodom môže byť Hitlerov nevyjasnený pôvod spojený s [[incest]]om (jeho matka bola zároveň neter jeho otca). Keďže si Hitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, pretože jeho otec bol nemanželské dieťa, objavovali sa špekulácie, že práve Hitler ako hlavný reprezentant [[rasizmus|rasistickej]] ideológie má za predkov [[Česi|Čechov]] alebo [[Židia|Židov]]<!-- začal s tým už cez vojnu úrad čiernej propagandy UK a stále neoverené trvá doteraz napr https://svet.sme.sk/c/5520958/predkovia-hitlera-mohli-byt-zidia.html -->. Hitler sa stravoval vegetariánsky<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svet|meno=Zaujimavý|titul=Adolf Hitler : 27 Historických zaujímavostí a faktov na ktoré v škole nezvýšil čas|periodikum=Zaujímavý Svet|dátum=2016-04-24|url=http://www.zaujimavysvet.sk/adolf-hitler-zaujimavosti-a-fakty/|dátum prístupu=2017-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref>, ako dospelý prestal fajčiť a na verejnosti nepil alkohol, napriek tomu trpel viacerými chorobami a pravidelne&nbsp;užíval okrem iného [[kokaín]]<!-- a amphetamine,&nbsp;barbiturates,&nbsp;opiates. Ak to chce niekto rozširovať nech radšej preloží en.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler#Health a Family --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Milton|meno=Giles|titul=Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog|vydanie=|vydavateľ=Ikar|miesto=|rok=2016|isbn=|strany=}}</ref> a eukodal ([[oxykodón]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = History: Addiction and the Reich | url = https://www.nature.com/articles/538038a | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref>. === Detstvo === [[Súbor:Stammbaum Adolf Hitler 3.jpg|thumb|left|Rodokmeň Adolfa Hitlera]] Hitler sa narodil v [[Braunau am Inn]] v dnešnom [[Rakúsko|Rakúsku]] ako štvrté zo šiestich detí (4 zomreli v detskom veku) colníka nemeckého pôvodu Aloisa Hitlera a jeho tretej ženy Kláry<ref name="Hitler" /> (pôvodom Rakúšanky), ktorá bola zároveň jeho neter.<ref name="Hitler 1">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=17}}</ref> Hitlerova sestra z tohto manželstva Paula, ktorá sa dožila dospelosti, bola od neho mladšia o 7 rokov. Deti Aloisa z druhého manželstva (Alois junior a Angela)<ref name="Hitler 1" /> žili po smrti jeho druhej ženy tiež v ich domácnosti. === Štúdium === Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, takže Hitler navštevoval ľudové školy v [[Passau]], [[Lambach]]u a [[Leonding]]u pri [[Linz]]i. Potom študoval na reálnom gymnáziu v [[Linz]]i, ale štúdium nedokončil. Podľa niektorých názorov pre absolútnu neschopnosť, ktorá vyvrcholila, keď jeho otec v roku [[1903]] umrel a Hitlera nemal viac kto nútiť učiť sa. Od roku 1903 poberal podporu pre polosiroty a od roku [[1905]] ho finančne podporovala matka a teta, pretože odišiel do Viedne, kde sa pokúšal dostať sa na prestížnu umeleckú školu. V októbri [[1907]] ho neprijali na [[Viedenská umelecká akadémia|Viedenskú umeleckú akadémiu]], poradili mu však nech skúsi svoj talent využiť pri štúdiu [[architektúra|architektúry]]. Po tom, čo sa dozvedel, že jeho matke chorej na [[zhubný nádor|rakovinu]] prsníka zostáva len niekoľko týždňov života, vrátil sa koncom roka 1907 do Linzu. V decembri 1907 pochoval matku a zdedil po nej 1000 korún. Pretože sa vydával za študenta, mohol od januára [[1908]] poberať dôchodok pre siroty vo výške mesačne 25 korún. Na jar 1908 presvedčil rodičov svojho jediného zdokumentovaného priateľa z detstva [[August Kubizek|Augusta Kubizeka]] aby ho pustili študovať z Linzu na konzervatórium do Viedne. Kubizekovi rodičia boli českého pôvodu a tak Hitler s Kubizekom bývali vo Viedni v podnájme u Češky ''Marie&nbsp;Zakreys'' (''Stumpergasse 31''). V októbri 1908 Kubizeka prijali na Viedenskú umeleckú akadémiu, Hitlera však ani nepripustili k talentovým skúškam. Na jeseň 1908 Kubizek absolvoval 8 týždňovú vojenskú službu v rakúskej armáde. V tomto období sa ich cesty rozišli. Hitler si požičal od svojej tety ''Johanny'' ďalších 924 korún (bez toho, že by sa priznal k neúspechom) a z podnájmu odišiel v novembri 1908 bez toho, aby zanechal odkaz Kubizekovi. Živil sa príležitostnými zamestnaniami a privyrábal si predajom obrázkov a pohľadníc pozoruhodností Viedne, ktoré sám maľoval väčšinou podľa fotografií. Striedal miesta pobytu, s tým ako mu dochádzali peniaze, býval stále ďalej od centra Viedne. V roku [[1909]] býval v útulku pre bezdomovcov v [[Meidling]]<nowiki/>u a v roku [[1910]] v mužskej ubytovni na ulici ''Meldemannstraße''. Tu bol v kontakte aj so židovskými obyvateľmi ubytovne, ktorí Hitlerove obrazy predávali. V tomto období mal finančné problémy ako aj problémy s políciou, ktorá mu, napríklad, na základe udania zakázala používať neoprávnený titul [[akademický maliar]]. Vo Viedni sa zoznámil s [[Antisemitizmus|antisemitskými]] a [[Rasizmus|rasistickými]] názormi ([[Jörg Lanz von Liebenfels]], [[Georg Ritter von Schönerer]] a pod.). Viac ako o politiku sa však podľa Kubizeka zaujímal o operu, najmä o [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], skladateľa nemeckých nacionalistických opier. Jeho najobľúbenejšia opera bola ''Rienzi, der letzte der Tribunen (Rienzi, posledný tribún)'' o stredovekom tribúnovi, ktorý rečníckym umením získal podporu ľudu. Wagner venoval&nbsp;partitúru&nbsp;tejto opery bavorskému kráľovi a z rodinného archívu&nbsp;vo Wittelsbachu&nbsp;si ju neskôr Hitler jednoducho privlastnil. Dnes je partitúra stratená<ref>KUČERA, Jan Pavel.&nbsp;''Drama zrozené hudbou&nbsp;: Richard Wagner''. Praha&nbsp;: Paseka, 1995. S.&nbsp;Str. 58. (česky)</ref>. Hitler už ako vrcholný predstaviteľ robil všetko pre to, aby „vygumoval“ svoju minulosť. Po [[Anšlus|obsadení Rakúska]] v roku 1938 miesta narodenia svojich rodičov a starých rodičov ([[Pölla|Döllersheim]]&nbsp;a jeho časť Strones) vyhlásil za uzatvorenú vojenskú oblasť (napríklad bol zničený náhrobný kameň jeho starej matky) a vo Viedni nechal zničiť dokumentáciu o miestach svojho pobytu s tým, že počas "štúdia" býval v honosnej štvrti. V roku [[1939]]&nbsp;pozval Hitler Kubizeka ako svojho hosťa do [[Bayreuth]]u, kde sa usporadúvali ''Wagnerove hudobné slávnosti''. O Kubizekovi sa vyjadril ako o "jedinom&nbsp;Čechovi, ktorý má právo byť priateľom&nbsp;Vodcu". Kubizek sa nezaujímal o politiku a do NSDAP vstúpil až v roku 1942. Prežil vojnu a aj pre svoju známosť s Hitlerom bol zadržiavaný 16 mesiacov po vojne v Camp Marcus W. Orr, kde vypovedal ku svojim vzťahom a dokumentom súvisiacich s Hitlerom. Až po vojne v roku 1953 napísal knihu o svojom priateľovi z mladosti.<!-- ktora je prave preto ciastocne tendecna a Kubuzek sa snazi vyvinit. --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kubizek|meno=August|autor=|odkaz na autora=|titul=Adolf Hitler, můj přítel z mládí|vydanie=|vydavateľ=Tygros|miesto=&#x5B;Turnov&#x5D;|rok=2012|počet strán=285|url=|isbn=978-80-260-1879-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> === Prvá svetová vojna === [[Súbor:Adolf Hitler during WW1.png|alt=|náhľad|Hitler (vľavo) so svojimi spolubojovníkmi počas 1. svetovej vojny]] Po tom, čo mu v roku [[1913]] vyplatili dedičstvo po otcovi (820 korún), presťahoval sa do nemeckého [[Mníchov]]a.<ref name="Hitler" /> Dôvodom bola snaha naďalej sa vyhýbať rakúskej vojenskej službe ako aj jeho "znechutenie" z rakúsko-uhorského mnohonárodnostného štátu a multikultúrnej Viedne. No už v roku [[1914]] sa prihlásil ako dobrovoľník k 16. bavorskému pluku a nastúpil na front [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].<ref name="Hitler" /> Skoro celú vojnu strávil ako [[pešia spojka]] na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]]. Dostal rad [[Železný kríž|Železného kríža II. triedy]] (1914) za nešpecifikované zásluhy. Po zranení nohy v roku [[1916]] na čas prerušil službu, ale na front sa opäť vrátil v marci [[1917]] a potom (roku [[1918]]) dostal aj vyznamenanie [[Železný kríž]] I. triedy na návrh židovského plukovného adjutanta (''regimentsadjutanta)''&nbsp;[[Hugo Gutmann|Huga Gutmanna]]. Jeho spolubojovníci ho nenávideli za jeho nekritickú poslušnosť voči dôstojníkom. Krátko pred koncom vojny, [[15. október|15. októbra]] 1918, po [[bojové otravné látky|plynovom]] útoku dočasne [[Slepota|oslepol]] a dostal sa do lazaretu v [[Pasewalk]]u v [[Meklenbursko-Predpomoransko|Dolnom Pomoransku]]. Ošetrujúci [[psychiater]] Hitlera klasifikoval ako [[Psychopatia|psychopata]], úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov nadriadený dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam nedosiahol vyššiu hodnosť ako tú najnižšiu – [[slobodník]]. V lazarete ho v novembri 1918 zastihla správa o porážke Nemecka vo vojne. Podľa novších výskumov bolo oslepnutie asi [[Hystéria|hysterická reakcia]] na túto porážku. Hitler, podobne ako ostatní nemeckí nacionalisti, rád uveril [[Konšpiračná teória|konšpiračnej teórii]] šírenej najprv najvyšším vedením armády, ktorá tvrdila, že nemecká armáda "nebola porazená na bojisku" ale odnárodnení civilisti jej "pichli nôž do chrbta". Mysleli sa tým vodcovia sociálnych a demokratických strán ([[Sociálnodemokratická strana Nemecka]], [[Spartakovci]]), ktorí viedli revolúciu, ktorá 9. novembra 1918 viedla k abdikácii cisára. Nemeckí [[Antisemitizmus|antisemiti]] zároveň spájali „vnútorných“ a „vonkajších nepriateľov Ríše“ s „medzinárodným [[židovstvo]]m“. 9. novembra 1918 vznikla [[Weimarská republika]], ktorej predstavitelia [[28. jún]]a [[1919]] podpísali v [[Paríž]]i [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskú zmluvu]]. Na jej základe muselo Nemecko okrem iného odstúpiť 13% svojho územia, obmedziť flotilu a ozbrojené sily na 100 000 mužov a platiť vysoké finančné [[Reparácie (vojna)|reparácie]], ktoré predstavovali 33 000 000 000 $. === Vzostup === Po skončení vojny striedal zamestnania, živil sa hlavne ako dôverník [[Reichswehr]]u (armáda a námorníctvo) v [[Mníchov]]e, v [[Bavorsko|Bavorsku]], ktoré bolo ako slobodný štát súčasťou [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Bola to funkcia spojky medzi armádou a vládou vedenou židovským predsedom vlády [[Kurt Eisner|Eisnerom]], ktorého pohrebu sa Hitler [[26. február]]a 1919 osobne zúčastnil. Za Eisnera bolo Bavorsko deklarované ako ľudový štát (''Volksstaat Bayern''). Eisner, sociálny demokrat, bol zavraždený vo februári 1919, čo viedlo ku komunistickej revolúcii a vzniku [[Bavorská republika rád|Bavorskej republiky rád]], ktorá bola vyhlásená 6. apríla 1919. [[Súbor:Hitler's DAP membership card.png|thumb|left|Hitlerov stranícky preukaz DAP s číslom 7, dodatočne upravený, aby sa mohol radiť k najstarším členom. Pôvodne mal číslo 555 – skutočné poradie sa zvyšovalo o 500, aby sa vzbudilo zdanie, že strana je početnejšia.]] Po vojenskej porážke Bavorskej republiky rád v máji 1919 obviňoval Hitler pred súdom svojich kamarátov z pluku za to, že spolupracovali práve s republikou rád. Potom sa dokázateľne niekoľkokrát stretol s veliteľom&nbsp;''oddelenia vyšetrovania'' (Aufklärungsabteilung) [[Reichswehr|''Reichswehru'']] ''Karlom Mayrom'', čo viedlo k domnienkam, že sa stal dôverníkom tajnej služby. Isté je, že v júni a v júli 1919 absolvoval „antiboľševistické školenia“ na mníchovskej univerzite a v septembri 1919 prenikol do Nemeckej robotníckej strany (''Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[Deutsche Arbeiterpartei - Nemecká robotnícka strana|DAP]]), ktorú sledovali Mayrovi dôverníci ako možný zdroj boľševizmu a [[Spartakovci|spartakizmu]]. Táto [[socializmus|socialisticko]], [[nacionalizmus|nacionalisticko]] a [[xenofóbia|xenofóbno]]-[[antisemitizmus|antisemitsky]] orientovaná strana mala málo členov a tak v októbri 1919 Hitler namiesto donášania sa stal jej 55. straníkom (s Mayrovým súhlasom). Do strany ho prijal predseda ''Anton Drexler,'' pretože na zhromaždeniach, konaných väčšinou v krčmách, sa Hitler prejavil ako dobrý rečník, už vtedy so svojou typickou gestikuláciou. Až do 31.&nbsp;marca 1920 bol Hitler zamestnancom armády (Reichswehru). Potom sa stal plateným straníckym rečníkom<!-- živil sa už svojimi prejavmi, na ktoré chodilo 1200 až 2500 ludi -->. V roku [[1920]] presadil Hitler zmenu názvu strany s prívlastkom národnosocialistická (''Národnosocialistická nemecká robotnícka strana'' – ''Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[NSDAP]]) a spolu s Drexlerom a [[Gottfried Feder|Gottfriedom Federom]] spísali 25-bodový program strany.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jakub Drábik|meno=|titul=Vzostup zla|url=http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum vydania=31. júl 2017|dátum prístupu=2018-01-12|vydavateľ=Historická Revue}}</ref> Hitlerov neskorší osobný tajomník [[Rudolf Hess]], ktorý sa stal členom NSDAP v máji 1920 (členská legitimácia č. 16) bol zároveň členom okultistickej [[Spoločnosť Thule|spoločnosti Thule]] (bájny ostrov, z ktorého vraj vzišla [[árijská rasa]]), ktorá inšpirovala NSDAP použitím [[Svastika|svastiky]], symbolov [[Runy|runového písma]] a pod. Kľúčovou postavou prvých rokov NSDAP&nbsp;bol kapitán [[Ernst Julius Röhm|Ernst Röhm]], ktorý pomohol vyzbierať peniaze.<ref name=":1" /> V decembri 1920 kúpila NSDAP od vydavateľstva [[Franz-Eher-Verlag]] zadĺžené noviny ''[[Völkischer Beobachter]]''&nbsp;(doslova ''Ľudový pozorovateľ)'' za 155&nbsp;000&nbsp;mariek a postupne získavala vplyv a nových priaznivcov. <!-- Hitler už v roku 1920 vytlačil z pozície predsedu zakladajúceho člena Karla Harrera (* 8. október 1890 Beilngries - † 5. september 1926 München, ktorý sa vzdal všetkých straníckych funkcií 5. januára 1920). Predsedom sa stal Drexler. -->V roku [[1921]] sa Hitler zmocnil vedenia strany tým, že v nej zaviedol "[[vodcovský princíp]]" a predsedu Drexlera odsunul za čestného predsedu. Teraz už bol známou osobnosťou v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale mimo neho bol podceňovaný<ref>[https://dennikn.sk/49042/archiv-ukazal-ako-velmi-podcenil-new-york-times-hitlerov-antisemitizmus/ Jana Shemesh: Archív ukázal, ako veľmi podcenil New York Times Hitlerov antisemitizmus, DennikN, 13. február 2015]</ref><!-- http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla počet členov sa zvýšil z 1 100 v júni 1920 na 55-tisíc na jeseň 1923. -->. Ako vodca nemeckého nacizmu viedol v [[Mníchov]]e neúspešný takzvaný "pivný", "[[Pivnicový puč|pivnicový]]" alebo Hitler- [[Erich Ludendorff|Ludendorffov]] pokus o puč, pri ktorom [[9. november|9. novembra]] [[1923]] pri prestrelke s políciou zomrelo 16 pučistov a 4 policajti. Hitler sa len zranil pri páde ale udalosť neskôr využil propagandisticky legendou o zastrelených martýroch a krvavej zástave (''Blutfahne''). Po dvoch dňoch bol zaistený a keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči [[Pravicový extrémizmus|pravicovému extrémizmu]] (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. ''väzenia cti'' v [[Landsberg am Lech|Landsbergu]] (kde nebolo treba pracovať a pod.<!-- (mal izbu s výhľadom, mohol prijímať návštevy podľa uváženia, mal k dispozícii pobočníka, mohol voľne využívať poštu atď.) http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla -->). Vo väzení diktoval svoju knihu ''[[Mein Kampf]]'', ktorá sa pôvodne mala volať ''Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti''. Odsedel menej ako 9 mesiacov a 20. decembera [[1924]]&nbsp;bol prepustený za dobré správanie. Po prepustení sa obával, že by mohol byť z Bavorska vyhostený do Rakúska, kde by bol bezvýznamný a v roku [[1925]] si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku [[1932]], keď sa zamestnal na ''Úrade pre kultúru a meranie krajiny'' v [[Braunschweig]]u. Vybavením nemeckého občianstva bola poverená Hitlerova podporovateľka [[Magda Quandtová]] (vtedy manželka veľkopodnikateľa ''[[Günther Quandt|Günthera Quandta]]'',&nbsp;neskoršie manželka ministra propagandy [[Joseph Goebbels|Josepha Goebbelsa]]). Vo februári 1925 sa NSDAP ako jedinej z extrémistickych strán podarilo dosiahnuť zrušenie zákazu svojho pôsobenia, ktoré platilo od [[Pivnicový puč|puču v novembri 1923]]. NSDAP vydávala nové preukazy aj členom iných strán a prevzala a zreorganizovala aj ozbrojené oddiely [[Sturmabteilung|SA]] a [[Schutzstaffel|SS]]. &nbsp;V rokoch 1924 až 1929 sa nemecká ekonomika vďaka dotáciám zo zahraničia relatívne stabilizovala a vyzeralo to, že Nemecku sa podarí prekonať úpadok spôsobený vojnou. Vo voľbách v máji 1928 získala NSDAP len 2,6 % hlasov (810 127) napriek tomu, že počet členov na konci roka 1928 bol už približne 130 000.&nbsp;Čím horšie sa darilo Nemecku, tým lepšie sa darilo nacistom.<ref name=":1" /> [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]], ktorá začala v roku [[1929]] aj v Nemecku spôsobila nezamestnanosť a nespokojnosť, ktorá pomohla Hitlerovi a jeho strane dostať sa k moci. 27.&nbsp;marca 1930 sa&nbsp;rozpadla koalícia demokratických strán, ktorá bola základom tzv. [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]].&nbsp;<!-- Vo voľbách v septembri 1930 získala NSDAP 18,3 % hlasov (6 379 672), 107 kresiel a stali sa druhou najsilnejšou stranou. Hitler kandidoval v marci 1932 v prezidentských voľbách. Aj keď ich nevyhral, dokázal získať nemalú podporu. V prvom kole získal 30,1 % hlasov, v druhom 36,8 % (Hindenburg 49 % a 53 %). -->Vo voľbách do [[Ríšsky snem|Ríšskeho snemu]] v júli 1932 sa [[NSDAP]] s 37,4 % hlasov stala najsilnejšou stranou<!-- Napriek víťazstvu však Hitlerovi zatiaľ post kancelára ušiel. Nacisti nemali na vytvorenie vlády potrebnú väčšinu (Komunisti získali 89 kresiel, sociálni demokrati 133). Prezident vymenoval za kancelára Franza von Papena. Von Papen však post nezvládol. Jeho vláde bola vyslovená nedôvera a nové voľby boli vypísané na november 1932. Nacisti v nich získali už len 33,1 % hlasov a počet ich poslancov v Reichstagu klesol na 196. .. Pre Hitlera to bol jasný signál, že sa musí zmocniť postu kancelára čím skôr, čo by sa mu nepodarilo keby sa proti nacistom vytvorila jednotná opozícia. Von Papen, jeho nástupca na poste kancelára Kurt von Schleicher a Alfred Hugenberg (Deutschnationale Volkspartei) sa do január 1933 hádali a intrigovali. Starého a unaveného prezidenta Hindenburga (82 rokov) to viedlo k menovaniu Hitlera. „Obdobie boja“ (Kampfzeit) sa skončilo, začalo „uchopenie moci“ (Machtergreifung). --> a prezident [[Paul von Hindenburg]] Hitlera [[30. január]]a 1933 menoval ríšskym [[kancelár]]om. V roku 1933 bolo nezamestnaných viac ako šesť miliónov Nemcov a životná úroveň dramaticky nízka. === Nacistický diktátor === [[Súbor:Reichsparteitagnov1935.jpg|náhľad|Hitler na prehliadke SA v [[Norimberg]]u, november 1935]] Po príchode k moci postupne zaviedol v Nemecku [[nacizmus|nacistickú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára&nbsp;1933, z ktorého obvinil komunistov, primäl prezidenta&nbsp;k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení&nbsp;''Na ochranu národa a štátu''&nbsp;a&nbsp;''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené občianske práva a slobody, čo neskôr viedlo k zákazu [[komunizmus|komunistickej strany]], fyzickej likvidácii "revolučných kádrov" a antifašistov. Nakoniec jediným odsúdeným za požiar bol Holanďan [[Marinus van der Lubbe]]. Obvinený [[Georgi Dimitrov]], ktorému sa podarilo pred súdom dokázať možnú účasť&nbsp;[[Hermann Göring|Göringa]] na požiari, bol spolu s ostatnými oslobodený. 1. augusta 1934 sa Hitlerovi podarilo presadiť spojenie úradu ríšskeho prezidenta a ríšskeho kancelára, deň nato zomrel prezident [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]]. Týmto sa Hitler stal [[2. augusta]] [[1934]] prakticky neobmedzeným vládcom Nemecka, keď prevzal aj právomoci prezidenta. Sám sebe si kancelár Hitler udelil zákonom titul „vodca“ ([[nemčina|nem.]] ''[[Führer]]''). Pozícia s plným názvom ''Führer und Reichskanzler'' (vodca a ríšsky kancelár) spojila úrady prezidenta a kancelára a v jeho rukách skoncentrovala neobmedzenú moc. Hitler a nacisti potláčali akúkoľvek opozíciu. Pre svojich ideologických a „rasových nepriateľov“ prikázal zriadiť [[Koncentračný tábor|koncentračné]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacie tábory]] ešte v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Masové vyhladzovanie a popravy najrôznejších skupín nemeckého i podmaneného obyvateľstva dosiahlo svoj vrchol neskôr počas vojny. Bol iniciátorom rasistickej politiky namierenej najmä proti [[Židia|Židom]]. V roku [[1935]] boli s jeho prispením schválené [[Norimberské zákony]], ktoré postihovali „rasovo menejcenné obyvateľstvo“. Medzi iným boli Židia pozbavení občianstva a nesmeli uzatvoriť manželstvo s [[árijci|Árijcami]]. V noci z 9. na [[10. november|10. novembra]] 1938 sa s Hitlerovým súhlasom uskutočnil veľký [[pogrom]] proti Židom po celej krajine tzv. [[krištáľová noc]], ktorý nakoniec viedol k ich deportácii do [[geto|get]]<ref name="BEoWH">Tent, James F., ''Hitler Adolf.'' in William H. McNeill (Editor): ''Berkshire Encyclopedia of World History.'' Vol. III, Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 910&nbsp;–&nbsp;915</ref>. V marci roku 1935 zaviedol v Nemecku [[branná povinnosť|všeobecnú brannú povinnosť]] a začal sa systematicky pripravovať na agresívnu vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia [[Versaillská mierová zmluva|Versaillského mieru]], obsadil [[Porýnie]] nemeckým vojskom. V rokoch [[1936]]{{--}}1939 aktívne podporoval [[Francisco Franco|Franca]] v [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojne]]. Nacistické vydavateľstvo ''Eher'' získalo v roku 1939 až [[44]]% podiel na trhu (ktorý sa potom do roku [[1944]] zvýšil až na 83%). Nacistický denník ''Völkischer Beobachter''&nbsp;v 40 miliónovom Nemecku dosahoval miliónové náklady (v roku [[1941]] mal 1 200&nbsp;000 výtlačkov). Pomocou zastrašovania domnelých aj skutočných nepriateľov ozbrojenými oddielmi a tajnou políciou [[Gestapo]] (vedených [[Heinrich Himmler|Himmlerom]]) ako aj propagandou (v roku 1941 zamestnávalo [[Joseph Goebbels|Goebbelsovo]] ministerstvo propagandy 60 000 ľudí a okrem tlače ovládlo aj film) sa podarilo Hitlerovi a jeho spolupracovníkom sfanatizovať Nemcov [[nacizmus|nacizmom]] a v záujme cieľu získať "životný priestor" „tisícročnej nemeckej ríše" vybudovať [[diktatúra|diktatúru]], ktorá hnala sfanatizovaných občanov do vojny. === Predohra k vojne === V roku 1938 [[anšlus]]om pripojil k Nemecku [[Rakúsko]], čím opäť porušil jeden z bodov [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]]. So súhlasom nedôrazných predstaviteľov Francúzska a Spojeného kráľovstva postupne likvidoval aj samostatnosť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Za formálnej pomoci [[Talianske kráľovstvo (1861&nbsp;–&nbsp;1946)|Talianska]], [[30. september|30. septembra]] 1938 uzavrelo Nemecko s predstaviteľmi Francúzska a Británie [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], čím pozbavilo Československú republiku [[Sudety (región)|Sudet]], resp. západných pohraničných území obývaných z viac než polovice nemeckým obyvateľstvom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = egli | titul = Mnichovská dohoda | url = http://www.fronta.cz/dokument/mnichovska-dohoda | dátum vydania = 4. august 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =2012-7-14 | vydavateľ = fronta.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Zmluva fakticky pozbavila Česko-Slovensko možnosti efektívne sa brániť nemeckej agresii, keďže Nemcami zabraté územie zahŕňalo väčšinu novovybudovaných [[československé opevnenie|česko-slovenských pohraničných opevnení]]. Hitler ďalej oslabil Česko-Slovensko aj prípravou [[Prvá viedenská arbitráž|viedenského diktátu]], ktorým [[2. november|2. novembra]] 1938 prinútil krajinu odovzdať [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] časť južného [[Slovenská krajina|Slovenska]] a celú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Situácia viedla v Česko-Slovensku k vnútropolitickej kríze [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] a umožnila Hitlerovi prebrať kontrolu aj nad zvyškom krajiny. Hitler využil autonomistické tendencie prevládajúce v slovenských politických kruhoch a na jednaní v Berlíne prinútil [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] aby [[14. marec|14. marca]] 1939 v Bratislave bola vyhlásená samostatnosť [[prvá Slovenská republika|Slovenského štátu]]. Nasledujúceho dňa sa v Berlíne vyhrážal prezidentovi okliešteného Česka, že na zvyšok krajiny zaútočí a bude bombardovať Prahu, čím [[Emil Hácha|Emila Háchu]] prinútil k podpisu dokumentov, ktoré v nasledujúcich dňoch viedli k vyhláseniu [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu Böhmen und Mähren]]. Likvidáciou Česko-Slovenskej republiky&nbsp;–&nbsp;posledného [[demokracia|demokratického]] štátu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] zostával Hitlerovi na východných hraniciach Nemecka už len jeden nepohodlný sused&nbsp;–&nbsp;[[Poľsko]]. Agresívnou politikou územných požiadaviek eskaloval napätie medzi Nemeckom a [[Poľsko]]m. Útoku na Poľsko predchádzala veľmi dôležitá diplomatická hra. Hitler, ktorý sa obával vojny na dvoch frontoch (západe a východe) využil nerozhodnosť západných demokratických krajín. Tie videli v Hitlerovom [[nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] nezmieriteľného ideologického nepriateľa komunistického [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a očakávali, že Hitlerova expanzia bude smerovať naň. Sovietske návrhy na "kolektívnu bezpečnosť" zostali nevypočuté a tak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] uprednostnil uzavretie dohody priamo s Hitlerom, dúfajúc že využije vzniknutý čas na prípravu krajiny na vojnu<ref>Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 380&nbsp;–&nbsp;381</ref>. [[23. august]]a 1939 podpísali v [[Moskva|Moskve]] nemecký a sovietsky minister zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|von Ribbentrop]] a [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] [[pakt o neútočení]], ktorý obsahoval dohodu o delení Poľska. V rozpútaní novej veľkej vojny v Európe tak Hitlerovi už nič nestálo v ceste. === Druhá svetová vojna === {{Hlavný článok|druhá svetová vojna|Poľská obranná vojna (1939)}} [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-013-0064-35, Polen, Bormann, Hitler, Rommel, v. Reichenau.jpg|náhľad|Hitler v Poľsku s Bormannom, Rommelom a von Reichenauom]] Hitler sa pri útoku na svojho východného suseda spoliehal na viacero faktorov, jednak na to, že Poľsko rýchlo porazí za pomoci Sovietskeho zväzu, ktorému prenechal východnú časť krajiny a tiež na to, že západní Spojenci&nbsp;–&nbsp;Francúzsko a Británia nezaútočia na Nemecko zo západu dosť rýchlo a dôrazne. Útok na Poľsko s krycím označením [[Poľská obranná vojna (1939)|Fall Weiss]] pre Hitlera po vojenskej stránke pripravil generálny štáb na čele s generálom [[Franz Halder|Halderom]] a vrchným veliteľom armády generálom [[Walther von Brauchitsch|Brauchitschom]], ktorý velil útoku. Pre ospravedlnenie vpádu do Poľska bol v predvečer vojny zinscenovaný [[Gliwický incident]], ktorý bol len jedným z radu pohraničných incidentov. [[1. september|1. septembra]] 1939 nemecké vojská bez vyhlásenia vojny [[Poľská obranná vojna (1939)|napadli Poľsko]]. V Európe sa začala [[druhá svetová vojna]]. Nemecké jednotky taktikou [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] rýchlo prenikali zo západu z Nemecka, z juhu zo [[Sliezsko|Sliezska]] a Slovenska ako aj zo severu z [[Východné Prusko|Východného Pruska]]. Poliaci sa čoskoro ocitli v ťažkej situácii, ale po tom, čo [[17. september|17. septembra]] 1939 zaútočili aj sovietske vojská z východu, poľská obrana celkom skolabovala. V beznádejnej situácii im nepomohlo ani to, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo [[3. september|3. septembra]] 1939 vyhlásili Nemecku vojnu. Západní Spojenci prakticky po celú dobu od jesene 1939 až do jari [[1940]] neviedli na francúzsko-nemeckej hranici žiadnu významnú bojovú činnosť a to aj napriek tomu, že na západe Nemecka boli iba minimálne vojenské sily. Toto obdobie pokoja na západnom fronte je známe ako [[čudná vojna]]. === Hitler ako veliteľ armády === Hitler na začiatku vojny prenechával vojenské rozhodnutia na svojich generálov, neskôr však priamo velil jednotkám. Bol hlavným zodpovedným za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]]. Prvým zásahom do priebehu vojenskej [[Operácia Weserübung|operácie Weserübung]] (napadnutie&nbsp;Dánska&nbsp;a Nórska v apríli 1940) po vylodení [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] bolo jeho nariadenie na ústup nemeckých vojsk z nórskeho [[Narvik]]u do neutrálneho [[Švédsko|Švédska]], kde by však boli internované. Po zásahu generála [[Alfred Jodl|Jodla]] bol však jeho nezmyselný rozkaz zrušený a vojakom prikázané držať pozície, čím v júni 1940 donútili Spojencov k evakuácii z Nórska. Hitler neskôr pri akejkoľvek kríze presadzoval zotrvanie v pôvodných pozíciach.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=182|rok=1997}}</ref><!-- Po víťazstvách Nemcov na západe v roku 1940 mu Keitel udelil prezývku Grösster Feldherr aller Zeiten. Nemci radi vytvárali oficiálne skratky a tak vzniklo oficiálne Gröfazl, čo neznelo veľmi vážne. (poznámka: pochopí len ten čo vie po nemecky) --> 10 [[máj]]a 1940 Hitler [[bitka o Francúzsko|zaútočil na Francúzsko]] keď najprv jeho armády rýchlo dobyli [[Belgicko]], [[Holandsko]] a [[Luxembursko]]. Priamo Hitler však nariadil 17. a 22. mája zastaviť postup útočného hrotu tankov (Panzertruppe) aby sa doplnili a posilnili pozície na krídlach. 24. mája v rozpore so stanoviskom viacerých generálov rozhodol aby tankový útok nepokračoval na posledné väčšie mesto pri [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] [[Dunkerque]] ale mala ho bombardovať Luftwaffe. Práve vtedy Hitler ako politik prevzal od generálov vedenie vojny. Zastavenie postupu umožnilo evakuovať koncom mája cez kanál do Anglicka počas [[Operácia Dynamo|operácie Dynamo]] 224 tisíc britských a 112 tisíc francúzskych a belgických vojakov. Počiatočné úspechy a kapitulácia Francúzska presvedčili Hitlerovho hlavného spojenca, talianskeho vodcu [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] pridať sa aktívne vo vojne k Nemecku. Počas tohto obdobia sa Hitler po abdikácii [[Walther von Brauchitsch|Waltera von Brauchitscha]] stal najvyšším veliteľom pozemného vojska. V tejto funkcii potláčal všetkých generálov bývalého generálneho štábu na úkor svojich priaznivcov a verných [[Nacizmus|nacistov]]. [[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|vľavo|Hitler a Mussolini v okupovanej Juhoslávii]] [[22. jún]]a 1941 Hitler prikázal trojmiliónovému vojsku zaútočiť na [[Sovietsky zväz]], čím porušil [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt neútočenia]], ktorý uzavrel spolu so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] pred tromi rokmi. Predpokladal, že sa jeho armáde podarí zničiť [[ZSSR]] v priebehu niekoľkých mesiacov ešte pred príchodom zimy. Nemcom sa podarilo preniknúť hlboko do sovietskeho územia, obsadiť [[Pobaltie|pobaltské štáty]], [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]] a veľkú časť západu ZSSR. Hitler bol prvý, kto rozpútal vojnu aj v oblastiach za polárnym kruhom, kde sa predtým vojenské operácie nikdy neviedli. Postupne sa však prejavila nepripravenosť nemeckej armády na extrémne podmienky ZSSR. Nepodarilo sa jej obsadiť [[Stalingrad]] (súčasný [[Volgograd]]) a v najdôležitejšom smere útoku boli nemecké vojská zastavené v [[bitka o Moskvu|bitke pred Moskvou]] v decembri 1941. Pod tlakom [[Červená armáda|Červenej armády]] niektorí nemeckí velitelia ustúpili o niekoľko {{km|100|m}}. Tých, ktorí ustúpili, Hitler odvolal. Veril totiž, že práve jeho rozkazy držať pozície za každú cenu a neustupovať sú faktorom, ktorý odvráti nemeckú porážku.<ref name="Manstein, s17">{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein]]|titul=Ztracená vítezství svazek 2|isbn= 80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=17}}</ref> [[Erich von Manstein|Manstein]] vo svojich pamätiach (vydaných až po vojne) uvádza niekoľko zaujímavých pohľadov na Hitlera ako vojaka. Napriek kritike jeho nerozhodnosti a nedostatočného vojenského vzdelania odmieta lacnú frázu „slobodník z prvej svetovej vojny“<ref name="Manstein, s17" />, často používanú v súvislosti s jeho vojenskými schopnosťami. Po začatí vojny Hitler v plnej miere uskutočňoval svoje plány na likvidáciu preňho nežiaducich skupín. V januári 1942 sa konala utajovaná [[konferencia vo Wannsee]], kde sa ľudia z Hitlerovho blízkeho okolia vrátane [[Reinhard Heydrich|Heydricha]] (veliteľa Ríšskeho bezpečnostného úradu) dohodli na takzvanom „[[Konečné riešenie židovskej otázky|konečnom riešení]]“ židovskej otázky, čo bol nacistický [[eufemizmus]] pre systematické vyvraždenie ([[Genocída (právo)|genocídu]]) všetkých [[Židia|Židov]] – [[holokaust]]. Hitler síce nikdy nepodpísal žiadny písomný rozkaz, ktorý by priamo preukazoval, že išlo o jeho zámer, ale jeho podriadení poznali jeho priania a konali v ich zmysle<ref name="BEoWH" />. ==== Zásahy do velenia armády ==== Na východnom fronte sa v nasledujúcom období rozpútali ťažké boje, ktoré si vyžiadali obrovské množstvo obetí. Hitler vojská na východe riadil z hlavného stanu ''Werwolf'' ležiaceho blízko mesta [[Vinnica]] na západe Ukrajiny. [[Súbor:Hitler Mannerheim 2.jpg|náhľad|vpravo|Hitler s [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|Mannerheimom]] na východnom fronte vo Fínsku, leto 1942]] Jeho zásahy do velenia boli niekedy neodborné a nerozhodné. Pri bojoch v južnej časti ZSSR nemecké vojská nedobyli [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] a navyše sa zaplietli do dlhotrvajúcich a vyčerpávajúcich bojov o [[Stalingrad]], ktoré sa pokúšali obaja diktátori z prestížnych i strategických dôvodov [[bitka o Stalingrad|udržať za každú cenu]]. V dôsledku neuspokojivého tempa postupu odvolal Hitler veliteľa [[Skupina armád A|skupiny armád A]] [[Wilhelm List|maršala Lista]] a týmto jednotkám velil sám. Neskôr výrazne podcenil sovietsku armádu, ktorá najprv porazila krídla [[6. armáda Wehrmachtu|6. armády]], rozvrátila nemecký ''južný front'' a potom celkom [[obkľúčenie|obkľúčila]] nemecké vojská v okolí [[Bitka o Stalingrad|Stalingradu]]. Spočiatku zvažoval evakuáciu tohto vojska, bol však ubezpečený [[Hermann Göring|Göringom]], že letectvo [[Luftwaffe]] zabezpečí dostatočný prísun zásob obkľúčeným jednotkám a preto trval na tom, aby 6. armáda naďalej držala svoje pozície. Zásobovanie však nebolo dostatočné, čo nakoniec vyústilo v kapituláciu a zajatie jej veliteľa maršala [[Friedrich Paulus|Paulusa]] v januári 1943.<!-- Na jar sa Wehrmachtu pod vedením Mansteina síce podarilo stabilizovať front, no následne boje boli znovu poznamenané Hitlerovými nesprávnymi rozhodnutiami. --> Až po tejto [[Bitka o Stalingrad|porážke pri Stalingrade]], nariadil prechod krajiny na vojnový režim, keď [[13. január]]a [[1943]] vyhlásil prostredníctvom Goebbelsa ''totálnu mobilizáciu'' a prechod priemyslu na vojnovú výrobu. Napriek tomu Nemecko Spojencov v ukazovateľoch priemyselnej výroby nedobehlo. Nacistická politika presadzujúca konzervatívne postavenie žien v spoločnosti neumožnila ich efektívnu mobilizáciu ako pracovnej sily pre zvýšenie vojnového úsilia<ref name="BEoWH" />. Namiesto toho, aby pozemná armáda [[Heer]] dopĺňala svoje [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] bojujúce na fronte, uprednostňoval vytváranie nových. Tak krátko po bitke o Stalingrad vznikla napríklad znovu aj 6. armáda (jej základ tvorili príslušníci bývalej 6. armády, ktorí boli evakuovaní, alebo neboli v obkľúčení). To, že nedbal na doplňovanie frontových jednotiek, malo výrazný vplyv na ich opotrebovanie. Nové jednotky museli navyše naberať nové skúsenosti. Hitler neuspel aj v ďalších cieľoch. Jeho armády sa na obsadených územiach správali zločinne, kradli výrobky, kapitál, služby ale aj kultúrne diela a dokonca obyvateľstvo, ktoré najprv [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|verbovali]] a potom posielali na [[nútená práca|nútené práce]] vo svoj vlastný prospech. Nacisti v oblastiach východnej Európy, viedli tvrdú [[Rasizmus|rasistickú politiku]] spojenú so zločinmi, ktoré zaskočili aj obyvateľstvo, ktoré inak opovrhovalo [[stalinizmus|stalinizmom]] na vlastnom území. Hitler tak využil protisovietske naladenie časti obyvateľstva iba čiastočne. Systematicky pristúpil k získavaniu spojencov z radov obyvateľstva až v období, kedy jeho armády prestávali byť na frontoch úspešné a začali byť zo sovietskeho územia vytláčané (napr. [[Ruská oslobodenecká armáda|Vlasovci]]). V [[jún]]i a [[júl]]i 1943 sústredil jednotky armády a SS k útoku na výbežok frontu pri [[Kursk]]u. [[Kurská bitka]], do ktorej bez dostatočného uváženia vrhol svoje vojská, nakoniec skončila ťažkými stratami pechoty i tankov. Počas [[vylodenie v Normandii|vylodenia spojencov v Normandii]] v lete 1944 sčasti aj kvôli dezinformácii vedenej spojeneckou rozviedkou, Hitler ignoroval hrozbu a prikázal držať tankové zálohy v blízkosti [[Cherbourg]]u a neskôr zase viesť nezmyselný protiútok pri [[Mortain]]e, ktorý uväznil v pasci niekoľko desiatok tisíc vojakov a stal sa známy ako obkľúčenie pri [[Falaise (Calvados)|Falaise]]. V tom istom období bola nemecká [[skupina armád Stred]] v [[Bieloruská SSR|Bielorusku]] nečakane napadnutá sovietskymi silami. V priebehu mesiaca utrpeli Nemci straty asi 170 000 mŕtvych a nezvestných vojakov a stredná časť ich frontu sa celkom rozpadla. === Atentát [[20. júl]]a 1944 === [[Súbor:Adolf Hitler, accompanied by other German officials, grimly inspects bomb damage in a German city in 1944, in this... - NARA - 531231.tif|náhľad|vpravo|Hitler pri návšteve zbombardovaného mesta v roku 1944]] {{Hlavný článok|Stauffenbergov pokus o prevrat}} Po úspechu spojeneckej [[operácia Overlord|operácie Overlord]], ako aj porážky pri [[operácia Bagration|bojoch v Bielorusku]] vzrástlo medzi mnohými dôstojníkmi nemeckej armády odhodlanie Hitlera zlikvidovať. Práve v tomto období, keď boli pozície Tretej ríše otrasené, pre to bola najvhodnejšia doba. [[20. júl]]a 1944 naňho uskutočnil [[Claus von Stauffenberg]] v sídle štábu [[Wolfsschanze]] vo Východnom Prusku bombový atentát, ktorý sa však nepodaril. Diktátor bol len ľahko zranený. Hitler túto opozíciu príslušníkov generálneho štábu kruto potrestal. [[Ludwig Beck]], jeden z vodcov sprisahania, ktorý mal nahradiť Hitlera do doby než bude ustanovená legitímna vláda, samotný von Stauffenberg ako aj ďalší, medzi nimi mnohí [[poľný maršal|poľní maršali]] boli popravení. Populárneho [[Erwin Rommel|Rommela]], o ktorom bol Hitler presvedčený, že bol súčasťou príprav atentátu, prinútil spáchať samovraždu. Na Hitlera bolo spáchaných ešte niekoľko atentátov, ktoré boli všetky neúspešné. Hitler tieto prežité atentáty považoval za znamenia osudu a tvrdil o sebe, že bol povolaný Bohom. Po atentáte poslal lietadlom svoju zakrvavenú bundu uniformy svojej milenke. === Posledné boje === Od konca roku 1944 žil Hitler vo svojom ''Ríšskom kancelárstve''<!-- vtedajšie kancelárstvo, dnes je inde (v blízkosti Ríšskeho snemu) --> v Berlíne, ktoré malo vo dvore protilietadlový kryt, vybudovaný špeciálne pre neho (nemecky Führerbunker). Bojové operácie v tej dobe riadil len z máp. Jeho nádeje na uzavretie separátneho mieru so západnými Spojencami sa miešali s vierou v použitie moderných zbraní ako boli balistické rakety [[V2 (raketa)|V2]], nových typov lietadiel napr. [[Messerschmitt Me 262]] alebo tankov napr. [[Panzerkampfwagen VI Tiger II]]. Rovnako veril, že aliancia západných demokracií so Stalinovým komunistickým ZSSR je neprirodzená a sleduje protichodné politické ciele, čo by malo viesť k jej rozpadu. Nechápal však, že dokiaľ bude žiť a bude na slobode, táto podivuhodná koalícia bude držať pohromade.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=28|rok=1997}}</ref> V septembri 1944 Hitler prikázal pripraviť [[Bitka o Ardeny|ofenzívu v Ardenách]], ktorá naplánovaná na december mala dosiahnuť [[Antverpy]] a oddeliť od seba anglické a americko-kanadské vojská. Tento veľmi nerealistický plán zahrňoval aj neekonomické presuny vojsk z východného frontu, kde práve prebiehali [[Bitka o Budapešť|boje o Budapešť]] a Sovieti navyše pripravovali [[Visliansko-oderská operácia|útok z Poľska]], ktorý urýchlene začali na žiadosť spojencov. Na jeho konci sa Sovietske jednotky nachádzali na [[Odra|Odre]], menej než {{km|100|m}} od Berlína. [[19. marec|19. marca]] 1945 Hitler vydal rozkaz na likvidáciu infraštruktúry oblastí, ktoré mali padnúť do rúk nepriateľa. Nacisti následne začali viesť [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aj na vlastnom území. V prípade, že by boli tieto rozkazy splnené v plnej miere<!-- Tieto rozkazy sa neoficialne ignorovali. Oficálne sa proti nim postavil len Speer. -->, tisíce Nemcov by zahynuli na následky hladu a chorôb bez strechy nad hlavou. === Smrť v bunkri === Posledné týždne svojho života strávil v bunkri v [[Berlín]]e. Išlo o bunker budovy starého ríšskeho kancelárstva na Wilhelmstraße, ktorý Adolf Hitler používal ako svoju hlavnú súkromnú rezidenciu v Berlíne a preto je bunker označovaný ako ''Führerbunker''. Hitlerov zdravotný stav sa ku koncu vojny zhoršoval (pravdepodobne [[Parkinsonova choroba]]). Najmä po [[20. apríl]]i 1945, kedy sa Berlín dostal po prvýkrát pod paľbu sovietskeho delostrelectva bol Hitler výrazne otupený s prerušovanými záchvatmi zúrivosti<ref>Žukov, G. K., ''Vzpomínky a úvahy. 3. časť.'' Naše vojsko, Praha, 2006, s. 297</ref>. 20. apríla v deň svojich 56. narodenín Hitler uskutočnil svoju poslednú cestu mimo bunker. V delostrelectvom a bombami zničenej záhrade Ríšskeho kancelárstva vyznamenal [[Železný kríž|Železným krížom]] chlapcov z [[Hitlerjugend]]u. V nasledujúcich dňoch sovietske vojská postupne Berlín obkľúčili. Napriek vojensky absolútne beznádejnej situácii Hitler dúfal, že sa jednotky [[Waffen SS]] generála [[Felix Steiner|Steinera]] prebojujú zo severu k mestu, zatiaľ čo jednotky [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa k mestu dostanú z juhu, čím narušia sovietske obchvatné operácie. Vzhľadom na celkovú sovietsku prevahu a dynamiku ich postupu to boli úplne nereálne predstavy. [[Súbor:Stars & Stripes & Hitler Dead2.jpg|thumb|Správa o Hitlerovej smrti v [[Stars and Stripes]]]]Keď sa 22. apríla na vojenskej porade Hitler dozvedel od príslušníkov štábu o tom, že nemecký protiútok sa ani nikdy nemohol začať a naopak nemecké jednotky boli na všetkých úsekoch zatlačené späť a Sovietom sa podarilo preniknúť do mesta, vyzval všetkých okrem [[Wilhelm Keitel|Keitela]], [[Alfred Jodl|Jodla]], [[Hans Krebs|Krebsa]] a [[Wilhelm Burgdorf|Burgdorfa]] aby opustili miestnosť a v hysterickom záchvate obvinil generálov zo zrady a nekompetentnosti, pri čom po prvýkrát priznal, že vojna je prehratá. Následne vyhlásil, že zostane v Berlíne až do konca a spácha samovraždu. 23. apríla [[Hermann Göring|Göring]] v telegrame z [[Berchtesgaden]]u v Bavorsku oznámil, že ak je Hitler obkľúčený v Berlíne mal by byť poverený vedením Nemecka on a oznámil tiež, že dáva ultimátum, po ktorom bude považovať Hitlera za neschopného riadiť vojenské operácie. Hitler následne nariadil Göringa zatknúť a neskôr ho vo svojej poslednej vôli pozbavil akejkoľvek funkcie. 28. apríla Hitler zistil, že [[Heinrich Himmler|Himmler]] sa pokúšal viesť so západnými spojencami vyjednávania o kapitulácii. Následne nariadil Himmlera zatknúť a zastreliť a popraviť aj Himmlerovho adjutanta a styčného dôstojníka SS pri hlavnom stane<!-- pobočníka pri hlavnom stane Verbindungsoffizier der Waffen-SS zum Führerhauptquartier --> (Führerhauptquartier) [[Hermann Fegelein|Hermana Fegeleina]] (manžela sestry Hitlerovej milenky [[Eva Braunová|Braunovej]]). 29. apríla sa zosobášil s [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. V&nbsp;priebehu toto dňa Hitler zistil že [[Benito Mussolini|Mussolini]] bol popravený. Opustil svadobnú recepciu aby spolu so sekretárkou pripravil poslednú vôľu a tzv. politický testament<!-- Politisches_Testament_Adolf_Hitlers - politickym bol nazvany az neskor. Osobná (posledná vola) bola stručná - mala len tri body. Je popisana v clanku v anglickej verzii -->, v ktorom okrem iného z neúspechu vo vojne obvinil Židov a Nemcov, ktorí zlyhali pri plnení jeho plánov. [[30. apríl]]a 1945, len dva dni pred dobytím bunkru spáchal Hitler samovraždu so svojou manželkou. Prehryzol [[Kyanid draselný|kyanidovú tabletku (cyankáli)]] a potom sa zastrelil do hlavy pištoľou Walther 7,65. Deň predtým než spáchal samovraždu otrávil svojho psa, [[Nemecký ovčiak|nemeckého ovčiaka]] [[Blondi]]. Hitlerove telesné pozostatky jeho služobníctvo a strážcovia poliali [[benzín]]om a čiastočne spálili v kráteri pred bunkrom, následne ho tam i pochovali spolu s manželkou a psom. V tom čase sa ešte v bunkri ukrývali okrem služobníctva a strážcov aj jeho osobný tajomník [[Martin Bormann|Martin Bohrman]]<!-- mal 46 rokov, jeho žena bola bývala Hitlerova sekretárka s ktorou mal 10 detí z ktorých posledné sa narodilo 1943. Manzelka sa skrývala v SUdTyrol a zomrela 1946 na otravu ortuťou --> a minister [[Joseph Goebbels]] s manželkou a ich 6 detí. Goebbels s manželkou a deťmi zomreli 1. mája 1945. V noci z 1. na 2. mája aj všetci ostatní opustili bunker<!-- (Bohrman zomrel neďaleko ale jeho telo objavili až v roku 1972) --> a 2. mája skončil [[Wehrmacht]] boje v Berlíne a bunker bol obsadený červenou armádou. Krátko po konci vojny boli jeho telesné pozostatky [[exhumácia (hrob)|exhumované]] zvláštnou sovietskou jednotkou [[SMERŠ]]. Časť lebky so stopami po guľke a [[čeľusť]], ktorú jednoznačne identifikoval Hitlerov osobný zubár, sa dodnes nachádza v štátnom archíve ([[GARF]]) pod dozorom [[KGB]] (dnešné [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]) v [[Moskva|Moskve]]. Zvyšok pozostatkov bol zničený pri meste [[Schönebeck]] a rozprášený do blízkej rieky v roku [[1970]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Procházková | meno = Petra | odkaz na autora = | titul = Hitlerove kosti strážia Rusi | url = http://www.sme.sk/c/5147557/hitlerove-kosti-strazia-rusi.html | dátum vydania = 10. december 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-1-4 | vydavateľ = Agentúra Epicentrum, sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2017 francúzski výskumníci porovnali pozostatky z Moskvy so sovietskou pitevnou správou, röntgenovými a zubnými záznamami a historickými údajmi. Konštatovali, že úlomok lebky sa zhodoval s röntgenovým záznamom Hitlera, ktorý vznikol rok pred jeho smrťou a zistenia o zuboch boli tiež v súlade so samovraždou. Pozostatky sú teda Hitlerove.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BEŇO|meno=MATÚŠ|titul=Neušiel do Antarktídy ani na Mesiac. Hitler naozaj zomrel v Berlíne, hovorí štúdia|periodikum=tech.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://tech.sme.sk/c/20832260/neusiel-do-antarktidy-ani-na-mesiac-hitler-naozaj-zomrel-v-berline-hovori-studia.html|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Charlier |meno=Philippe |priezvisko2=Weil |meno2=Raphaël |priezvisko3=Rainsard |meno3=P. |priezvisko4=Poupon |meno4=Joël |priezvisko5=Brisard |meno5=Jean Claude |titul=The remains of Adolf Hitler: A biomedical analysis and definitive identification |periodikum=European Journal of Internal Medicine |rok=2018 |ročník=54 |číslo= |issn=0953-6205 |doi=10.1016/j.ejim.2018.05.014 |strany=e10-e12 }}</ref> Hitler spáchal samovraždu aby sa vyhol [[Norimberský proces|Norimberskému procesu]]. Jeho zodpovednosť za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločiny nacistického Nemecka]] však bola potvrdená radom výpovedí na tomto súde. Pretože [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]], napriek existujúcim dôkazom, zatajovali [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] Hitlerovu smrť, vzniklo viacero [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]], z ktorých najznámejšia je, že Hitler sa preplavil [[Nemecká ponorka U-530|ponorkou U-530]]<!-- ktorej velil poručík Otto Wermuth --> do argentínskeho prístavu [[Mar del Plata]].<ref name=":0">Jak to bylo s nacistickými ponorkami v Argentině, zahadyazajimavosti.cz 29. november 2012, [http://www.zahadyazajimavosti.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=163:jak-to-bylo-s-nacistickymi-ponorkami-v-argentin&catid=4:historie&Itemid=7 Online]</ref> Ponorka sa tam skutočne vynorila 10. júla 1945 a vyvolala veľký rozruch, pretože to bolo až dva mesiace po kapitulácii Nemecka. [[Fáma|Fámu]] rozširoval tam žijúci Maďar&nbsp;''Ladislao Szabo''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Der Spiegel | titul = Ladislao Szabo | url = http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41122355.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 1947-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=":0" />'',''&nbsp;ktorého citoval najprv miestny denník ''La Critica'' a 17. a 18. júla 1945 sa táto fáma dostala až do hlavných médií v USA<!-- Two Submarines Hunted July 18, 1945, NY Times …Two Submarines Hunted BUENOS AIRES, July 17 (fP)- Cesar Ameghino, Foreign Minister, told a press conference today that a report that one or possibly two submarines… denies Hitler on board http://www.nytimes.com/topic/person/adolf-hitler http://archives.chicagotribune.com/1945/07/18/page/5/article/hitler-rumors -->. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Adolf Hitler|commonscat=Adolf Hitler}} {{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}} {{DEFAULTSORT:Hitler, Adolf}} [[Kategória:Adolf Hitler| ]] [[Kategória:Kancelári Nemecka]] [[Kategória:Vládcovia Nemecka]] [[Kategória:Nacistickí vodcovia]] [[Kategória:Vojnoví zločinci]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Obete samovrážd]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] 1s1gj1q7fwho64fs0nf28jk35i12igf 7416731 7416729 2022-07-28T12:18:50Z 2A02:AB04:2F41:E100:F9D2:9CD8:8FE8:32B6 end of meme wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Adolf Hitler | Rodné meno = | Popis osoby = nemecký nacistický politik a diktátor,<br> ríšsky kancelár | Portrét = Bundesarchiv_Bild_183-H1216-0500-002,_Adolf_Hitler.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Adolf Hitler, 1938 | Podpis = Signatur Adolf Hitler.svg | Úrad = [[Führer|Vodca Veľkonemeckej ríše]] | Poradie = | Koniec obdobia = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia = [[2. august]] [[1934]] | Predchodca = [[Paul von Hindenburg]] (prezident) | Nástupca = [[Karl Dönitz]] (prezident) | Úrad2 = ríšsky kancelár Nemecka | Poradie2 = 24. | Koniec obdobia2 = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia2 = [[30. január]] [[1933]] | Predchodca2 = [[Kurt von Schleicher]] | Nástupca2 = [[Joseph Goebbels]] | Dátum narodenia = [[20. apríl]] [[1889]] | Miesto narodenia = [[Braunau am Inn]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Rakúsko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1945|4|30|1889|4|20}} | Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nacistické Nemecko]] (dnešné [[Nemecko]]) | Politická strana = [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] | Alma mater = | Profesia = | Národnosť = rakúska do roku 1925<br />nemecká od roku 1925 | Vierovyznanie = | Rodičia = Alois Hitler (rod. Schickelgruber, 1837{{--}}1903){{break}}Klara Hitler (rod. Pölzlová, 1860{{--}}1903)<ref name="MK">{{Citácia knihy | titul = Hitler, Mein Kampf : Еine kritische Edition | zväzok = I | typ zväzku = Band | miesto = München; Berlin | vydavateľ = im Auftrag des Instituts für Zeitgeschichte | rok = 2016 | isbn = 978-39814052-3-1 | počet strán = 947 | strany = 95{{--}}96 }}</ref> | Súrodenci = Gustav Hitler (1885{{--}}1887), Ida Hitlerová(1886{{--}}1888), Otto Hitler(1887), Edmund Hitler(1894{{--}}1900), Paula Hitlerová(1896{{--}}1960)<ref name="MK"/> | Manželka = [[Eva Braunová]] | Deti = | Partnerka = | Webstránka = | Poznámky = }} '''Adolf Hitler''' (* [[20. apríl]] [[1889]], [[Braunau am Inn]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taufen - Duplikate 1889 - 106/1889 {{!}} Braunau am Inn {{!}} Linz, rk. Diözese (Oberösterreich) {{!}} Österreich {{!}} Matricula Online|url=http://data.matricula-online.eu/de/oesterreich/oberoesterreich/braunau-am-inn/106%252F1889/?pg=8|vydavateľ=data.matricula-online.eu|dátum prístupu=2019-10-20}},</ref> [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Rakúsko]] – † [[30. apríl]] [[1945]], [[Berlín]], [[Nacistické Nemecko]], dnes [[Nemecko]]) bol nemecký [[politik]] narodený v Rakúsku, diktátor, člen a neskôr líder [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany – NSDAP]], autor [[národný socializmus|národnosocialistickej]] koncepcie štátu (v diele ''[[Mein Kampf]]'', [[1927]]), ríšsky kancelár – najvyšší predstaviteľ&nbsp;vlády ([[30. január]] [[1933]]{{--}}[[1934]]) a „vodca a ríšsky kancelár“ ([[2. august]] 1934{{--}}1945).<ref name="Hitler">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=13}}</ref> V Nemecku zriadil [[Totalitarizmus|totalitnú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Agresívnou politikou voči okolitým krajinám vyvolal v Európe [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Bol inšpirátorom a hlavným organizátorom masového vraždenia obyvateľstva a vojnových zajatcov v okupovaných krajinách, obzvlášť v [[Druhá poľská republika|Poľsku]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Za nepriateľov Nemecka považoval nielen politických oponentov, ale aj rôzne skupiny obyvateľstva, najmä [[Židia|Židov]], [[Rómovia|Rómov]], [[Slovania|Slovanov]], [[homosexualita|homosexuálov]] a iných. Bol zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka v priebehu vojny. == Život == Hitlerova kniha [[Mein Kampf]] ({{slk|Môj boj}}) je podľa mnohých názorov veľmi zlým prameňom pre opis Hitlerovho života.<!-- Hitler počíná svou knihu stručnou vlastní biografií. Nedovídáme se z ní ničeho nového --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderní-Dějiny.cz {{!}} Neznámá Masarykova recenze Hitlerovy knihy Mein Kampf|url=http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/neznama-masarykova-recenze-hitlerovy-knihy-mein-kampf/|vydavateľ=www.moderni-dejiny.cz|dátum prístupu=2019-04-30}}</ref> Obsahuje výrazne tendenčne podané spomienky na jeho celý dovtedajší život a jej hlavným posolstvom je šíriť vieru, že práve on je tým vyvoleným, ktorý má za úlohu od „božskej prozreteľnosti“ doviesť Nemecko opäť na „výslnie moci a cti“. Sám Hitler za života prísne zatajoval svoj pôvod. Nechal dokonca v roku [[1938]] zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a starých rodičov v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] (pri [[Česko|Česku]])<!-- úplne presne rodné dediny svojho otca, starého otca a ďalších príbuzných: Döllersheim und Strones, ktoré sú na severovýchode Rakúska ale severozápade DOln. Rak. a to takto: zum militärischen Sperrgebiet, ließ dort für einen großen Truppenübungsplatz bis 1942 ihre etwa 7000 Einwohner umsiedeln und dabei mehrere Gedenktafeln für seine Vorfahren entfernen. -->. Dôvodom môže byť Hitlerov nevyjasnený pôvod spojený s [[incest]]om (jeho matka bola zároveň neter jeho otca). Keďže si Hitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, pretože jeho otec bol nemanželské dieťa, objavovali sa špekulácie, že práve Hitler ako hlavný reprezentant [[rasizmus|rasistickej]] ideológie má za predkov [[Česi|Čechov]] alebo [[Židia|Židov]]<!-- začal s tým už cez vojnu úrad čiernej propagandy UK a stále neoverené trvá doteraz napr https://svet.sme.sk/c/5520958/predkovia-hitlera-mohli-byt-zidia.html -->. Hitler sa stravoval vegetariánsky<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svet|meno=Zaujimavý|titul=Adolf Hitler : 27 Historických zaujímavostí a faktov na ktoré v škole nezvýšil čas|periodikum=Zaujímavý Svet|dátum=2016-04-24|url=http://www.zaujimavysvet.sk/adolf-hitler-zaujimavosti-a-fakty/|dátum prístupu=2017-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref>, ako dospelý prestal fajčiť a na verejnosti nepil alkohol, napriek tomu trpel viacerými chorobami a pravidelne&nbsp;užíval okrem iného [[kokaín]]<!-- a amphetamine,&nbsp;barbiturates,&nbsp;opiates. Ak to chce niekto rozširovať nech radšej preloží en.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler#Health a Family --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Milton|meno=Giles|titul=Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog|vydanie=|vydavateľ=Ikar|miesto=|rok=2016|isbn=|strany=}}</ref> a eukodal ([[oxykodón]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = History: Addiction and the Reich | url = https://www.nature.com/articles/538038a | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref>. === Detstvo === [[Súbor:Stammbaum Adolf Hitler 3.jpg|thumb|left|Rodokmeň Adolfa Hitlera]] Hitler sa narodil v [[Braunau am Inn]] v dnešnom [[Rakúsko|Rakúsku]] ako štvrté zo šiestich detí (4 zomreli v detskom veku) colníka nemeckého pôvodu Aloisa Hitlera a jeho tretej ženy Kláry<ref name="Hitler" /> (pôvodom Rakúšanky), ktorá bola zároveň jeho neter.<ref name="Hitler 1">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=17}}</ref> Hitlerova sestra z tohto manželstva Paula, ktorá sa dožila dospelosti, bola od neho mladšia o 7 rokov. Deti Aloisa z druhého manželstva (Alois junior a Angela)<ref name="Hitler 1" /> žili po smrti jeho druhej ženy tiež v ich domácnosti. === Štúdium === Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, takže Hitler navštevoval ľudové školy v [[Passau]], [[Lambach]]u a [[Leonding]]u pri [[Linz]]i. Potom študoval na reálnom gymnáziu v [[Linz]]i, ale štúdium nedokončil. Podľa niektorých názorov pre absolútnu neschopnosť, ktorá vyvrcholila, keď jeho otec v roku [[1903]] umrel a Hitlera nemal viac kto nútiť učiť sa. Od roku 1903 poberal podporu pre polosiroty a od roku [[1905]] ho finančne podporovala matka a teta, pretože odišiel do Viedne, kde sa pokúšal dostať sa na prestížnu umeleckú školu. V októbri [[1907]] ho neprijali na [[Viedenská umelecká akadémia|Viedenskú umeleckú akadémiu]], poradili mu však nech skúsi svoj talent využiť pri štúdiu [[architektúra|architektúry]]. Po tom, čo sa dozvedel, že jeho matke chorej na [[zhubný nádor|rakovinu]] prsníka zostáva len niekoľko týždňov života, vrátil sa koncom roka 1907 do Linzu. V decembri 1907 pochoval matku a zdedil po nej 1000 korún. Pretože sa vydával za študenta, mohol od januára [[1908]] poberať dôchodok pre siroty vo výške mesačne 25 korún. Na jar 1908 presvedčil rodičov svojho jediného zdokumentovaného priateľa z detstva [[August Kubizek|Augusta Kubizeka]] aby ho pustili študovať z Linzu na konzervatórium do Viedne. Kubizekovi rodičia boli českého pôvodu a tak Hitler s Kubizekom bývali vo Viedni v podnájme u Češky ''Marie&nbsp;Zakreys'' (''Stumpergasse 31''). V októbri 1908 Kubizeka prijali na Viedenskú umeleckú akadémiu, Hitlera však ani nepripustili k talentovým skúškam. Na jeseň 1908 Kubizek absolvoval 8 týždňovú vojenskú službu v rakúskej armáde. V tomto období sa ich cesty rozišli. Hitler si požičal od svojej tety ''Johanny'' ďalších 924 korún (bez toho, že by sa priznal k neúspechom) a z podnájmu odišiel v novembri 1908 bez toho, aby zanechal odkaz Kubizekovi. Živil sa príležitostnými zamestnaniami a privyrábal si predajom obrázkov a pohľadníc pozoruhodností Viedne, ktoré sám maľoval väčšinou podľa fotografií. Striedal miesta pobytu, s tým ako mu dochádzali peniaze, býval stále ďalej od centra Viedne. V roku [[1909]] býval v útulku pre bezdomovcov v [[Meidling]]<nowiki/>u a v roku [[1910]] v mužskej ubytovni na ulici ''Meldemannstraße''. Tu bol v kontakte aj so židovskými obyvateľmi ubytovne, ktorí Hitlerove obrazy predávali. V tomto období mal finančné problémy ako aj problémy s políciou, ktorá mu, napríklad, na základe udania zakázala používať neoprávnený titul [[akademický maliar]]. Vo Viedni sa zoznámil s [[Antisemitizmus|antisemitskými]] a [[Rasizmus|rasistickými]] názormi ([[Jörg Lanz von Liebenfels]], [[Georg Ritter von Schönerer]] a pod.). Viac ako o politiku sa však podľa Kubizeka zaujímal o operu, najmä o [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], skladateľa nemeckých nacionalistických opier. Jeho najobľúbenejšia opera bola ''Rienzi, der letzte der Tribunen (Rienzi, posledný tribún)'' o stredovekom tribúnovi, ktorý rečníckym umením získal podporu ľudu. Wagner venoval&nbsp;partitúru&nbsp;tejto opery bavorskému kráľovi a z rodinného archívu&nbsp;vo Wittelsbachu&nbsp;si ju neskôr Hitler jednoducho privlastnil. Dnes je partitúra stratená<ref>KUČERA, Jan Pavel.&nbsp;''Drama zrozené hudbou&nbsp;: Richard Wagner''. Praha&nbsp;: Paseka, 1995. S.&nbsp;Str. 58. (česky)</ref>. Hitler už ako vrcholný predstaviteľ robil všetko pre to, aby „vygumoval“ svoju minulosť. Po [[Anšlus|obsadení Rakúska]] v roku 1938 miesta narodenia svojich rodičov a starých rodičov ([[Pölla|Döllersheim]]&nbsp;a jeho časť Strones) vyhlásil za uzatvorenú vojenskú oblasť (napríklad bol zničený náhrobný kameň jeho starej matky) a vo Viedni nechal zničiť dokumentáciu o miestach svojho pobytu s tým, že počas "štúdia" býval v honosnej štvrti. V roku [[1939]]&nbsp;pozval Hitler Kubizeka ako svojho hosťa do [[Bayreuth]]u, kde sa usporadúvali ''Wagnerove hudobné slávnosti''. O Kubizekovi sa vyjadril ako o "jedinom&nbsp;Čechovi, ktorý má právo byť priateľom&nbsp;Vodcu". Kubizek sa nezaujímal o politiku a do NSDAP vstúpil až v roku 1942. Prežil vojnu a aj pre svoju známosť s Hitlerom bol zadržiavaný 16 mesiacov po vojne v Camp Marcus W. Orr, kde vypovedal ku svojim vzťahom a dokumentom súvisiacich s Hitlerom. Až po vojne v roku 1953 napísal knihu o svojom priateľovi z mladosti.<!-- ktora je prave preto ciastocne tendecna a Kubuzek sa snazi vyvinit. --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kubizek|meno=August|autor=|odkaz na autora=|titul=Adolf Hitler, můj přítel z mládí|vydanie=|vydavateľ=Tygros|miesto=&#x5B;Turnov&#x5D;|rok=2012|počet strán=285|url=|isbn=978-80-260-1879-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> === Prvá svetová vojna === [[Súbor:Adolf Hitler during WW1.png|alt=|náhľad|Hitler (vľavo) so svojimi spolubojovníkmi počas 1. svetovej vojny]] Po tom, čo mu v roku [[1913]] vyplatili dedičstvo po otcovi (820 korún), presťahoval sa do nemeckého [[Mníchov]]a.<ref name="Hitler" /> Dôvodom bola snaha naďalej sa vyhýbať rakúskej vojenskej službe ako aj jeho "znechutenie" z rakúsko-uhorského mnohonárodnostného štátu a multikultúrnej Viedne. No už v roku [[1914]] sa prihlásil ako dobrovoľník k 16. bavorskému pluku a nastúpil na front [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].<ref name="Hitler" /> Skoro celú vojnu strávil ako [[pešia spojka]] na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]]. Dostal rad [[Železný kríž|Železného kríža II. triedy]] (1914) za nešpecifikované zásluhy. Po zranení nohy v roku [[1916]] na čas prerušil službu, ale na front sa opäť vrátil v marci [[1917]] a potom (roku [[1918]]) dostal aj vyznamenanie [[Železný kríž]] I. triedy na návrh židovského plukovného adjutanta (''regimentsadjutanta)''&nbsp;[[Hugo Gutmann|Huga Gutmanna]]. Jeho spolubojovníci ho nenávideli za jeho nekritickú poslušnosť voči dôstojníkom. Krátko pred koncom vojny, [[15. október|15. októbra]] 1918, po [[bojové otravné látky|plynovom]] útoku dočasne [[Slepota|oslepol]] a dostal sa do lazaretu v [[Pasewalk]]u v [[Meklenbursko-Predpomoransko|Dolnom Pomoransku]]. Ošetrujúci [[psychiater]] Hitlera klasifikoval ako [[Psychopatia|psychopata]], úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov nadriadený dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam nedosiahol vyššiu hodnosť ako tú najnižšiu – [[slobodník]]. V lazarete ho v novembri 1918 zastihla správa o porážke Nemecka vo vojne. Podľa novších výskumov bolo oslepnutie asi [[Hystéria|hysterická reakcia]] na túto porážku. Hitler, podobne ako ostatní nemeckí nacionalisti, rád uveril [[Konšpiračná teória|konšpiračnej teórii]] šírenej najprv najvyšším vedením armády, ktorá tvrdila, že nemecká armáda "nebola porazená na bojisku" ale odnárodnení civilisti jej "pichli nôž do chrbta". Mysleli sa tým vodcovia sociálnych a demokratických strán ([[Sociálnodemokratická strana Nemecka]], [[Spartakovci]]), ktorí viedli revolúciu, ktorá 9. novembra 1918 viedla k abdikácii cisára. Nemeckí [[Antisemitizmus|antisemiti]] zároveň spájali „vnútorných“ a „vonkajších nepriateľov Ríše“ s „medzinárodným [[židovstvo]]m“. 9. novembra 1918 vznikla [[Weimarská republika]], ktorej predstavitelia [[28. jún]]a [[1919]] podpísali v [[Paríž]]i [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskú zmluvu]]. Na jej základe muselo Nemecko okrem iného odstúpiť 13% svojho územia, obmedziť flotilu a ozbrojené sily na 100 000 mužov a platiť vysoké finančné [[Reparácie (vojna)|reparácie]], ktoré predstavovali 33 000 000 000 $. === Vzostup === Po skončení vojny striedal zamestnania, živil sa hlavne ako dôverník [[Reichswehr]]u (armáda a námorníctvo) v [[Mníchov]]e, v [[Bavorsko|Bavorsku]], ktoré bolo ako slobodný štát súčasťou [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Bola to funkcia spojky medzi armádou a vládou vedenou židovským predsedom vlády [[Kurt Eisner|Eisnerom]], ktorého pohrebu sa Hitler [[26. február]]a 1919 osobne zúčastnil. Za Eisnera bolo Bavorsko deklarované ako ľudový štát (''Volksstaat Bayern''). Eisner, sociálny demokrat, bol zavraždený vo februári 1919, čo viedlo ku komunistickej revolúcii a vzniku [[Bavorská republika rád|Bavorskej republiky rád]], ktorá bola vyhlásená 6. apríla 1919. [[Súbor:Hitler's DAP membership card.png|thumb|left|Hitlerov stranícky preukaz DAP s číslom 7, dodatočne upravený, aby sa mohol radiť k najstarším členom. Pôvodne mal číslo 555 – skutočné poradie sa zvyšovalo o 500, aby sa vzbudilo zdanie, že strana je početnejšia.]] Po vojenskej porážke Bavorskej republiky rád v máji 1919 obviňoval Hitler pred súdom svojich kamarátov z pluku za to, že spolupracovali práve s republikou rád. Potom sa dokázateľne niekoľkokrát stretol s veliteľom&nbsp;''oddelenia vyšetrovania'' (Aufklärungsabteilung) [[Reichswehr|''Reichswehru'']] ''Karlom Mayrom'', čo viedlo k domnienkam, že sa stal dôverníkom tajnej služby. Isté je, že v júni a v júli 1919 absolvoval „antiboľševistické školenia“ na mníchovskej univerzite a v septembri 1919 prenikol do Nemeckej robotníckej strany (''Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[Deutsche Arbeiterpartei - Nemecká robotnícka strana|DAP]]), ktorú sledovali Mayrovi dôverníci ako možný zdroj boľševizmu a [[Spartakovci|spartakizmu]]. Táto [[socializmus|socialisticko]], [[nacionalizmus|nacionalisticko]] a [[xenofóbia|xenofóbno]]-[[antisemitizmus|antisemitsky]] orientovaná strana mala málo členov a tak v októbri 1919 Hitler namiesto donášania sa stal jej 55. straníkom (s Mayrovým súhlasom). Do strany ho prijal predseda ''Anton Drexler,'' pretože na zhromaždeniach, konaných väčšinou v krčmách, sa Hitler prejavil ako dobrý rečník, už vtedy so svojou typickou gestikuláciou. Až do 31.&nbsp;marca 1920 bol Hitler zamestnancom armády (Reichswehru). Potom sa stal plateným straníckym rečníkom<!-- živil sa už svojimi prejavmi, na ktoré chodilo 1200 až 2500 ludi -->. V roku [[1920]] presadil Hitler zmenu názvu strany s prívlastkom národnosocialistická (''Národnosocialistická nemecká robotnícka strana'' – ''Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[NSDAP]]) a spolu s Drexlerom a [[Gottfried Feder|Gottfriedom Federom]] spísali 25-bodový program strany.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jakub Drábik|meno=|titul=Vzostup zla|url=http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum vydania=31. júl 2017|dátum prístupu=2018-01-12|vydavateľ=Historická Revue}}</ref> Hitlerov neskorší osobný tajomník [[Rudolf Hess]], ktorý sa stal členom NSDAP v máji 1920 (členská legitimácia č. 16) bol zároveň členom okultistickej [[Spoločnosť Thule|spoločnosti Thule]] (bájny ostrov, z ktorého vraj vzišla [[árijská rasa]]), ktorá inšpirovala NSDAP použitím [[Svastika|svastiky]], symbolov [[Runy|runového písma]] a pod. Kľúčovou postavou prvých rokov NSDAP&nbsp;bol kapitán [[Ernst Julius Röhm|Ernst Röhm]], ktorý pomohol vyzbierať peniaze.<ref name=":1" /> V decembri 1920 kúpila NSDAP od vydavateľstva [[Franz-Eher-Verlag]] zadĺžené noviny ''[[Völkischer Beobachter]]''&nbsp;(doslova ''Ľudový pozorovateľ)'' za 155&nbsp;000&nbsp;mariek a postupne získavala vplyv a nových priaznivcov. <!-- Hitler už v roku 1920 vytlačil z pozície predsedu zakladajúceho člena Karla Harrera (* 8. október 1890 Beilngries - † 5. september 1926 München, ktorý sa vzdal všetkých straníckych funkcií 5. januára 1920). Predsedom sa stal Drexler. -->V roku [[1921]] sa Hitler zmocnil vedenia strany tým, že v nej zaviedol "[[vodcovský princíp]]" a predsedu Drexlera odsunul za čestného predsedu. Teraz už bol známou osobnosťou v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale mimo neho bol podceňovaný<ref>[https://dennikn.sk/49042/archiv-ukazal-ako-velmi-podcenil-new-york-times-hitlerov-antisemitizmus/ Jana Shemesh: Archív ukázal, ako veľmi podcenil New York Times Hitlerov antisemitizmus, DennikN, 13. február 2015]</ref><!-- http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla počet členov sa zvýšil z 1 100 v júni 1920 na 55-tisíc na jeseň 1923. -->. Ako vodca nemeckého nacizmu viedol v [[Mníchov]]e neúspešný takzvaný "pivný", "[[Pivnicový puč|pivnicový]]" alebo Hitler- [[Erich Ludendorff|Ludendorffov]] pokus o puč, pri ktorom [[9. november|9. novembra]] [[1923]] pri prestrelke s políciou zomrelo 16 pučistov a 4 policajti. Hitler sa len zranil pri páde ale udalosť neskôr využil propagandisticky legendou o zastrelených martýroch a krvavej zástave (''Blutfahne''). Po dvoch dňoch bol zaistený a keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči [[Pravicový extrémizmus|pravicovému extrémizmu]] (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. ''väzenia cti'' v [[Landsberg am Lech|Landsbergu]] (kde nebolo treba pracovať a pod.<!-- (mal izbu s výhľadom, mohol prijímať návštevy podľa uváženia, mal k dispozícii pobočníka, mohol voľne využívať poštu atď.) http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla -->). Vo väzení diktoval svoju knihu ''[[Mein Kampf]]'', ktorá sa pôvodne mala volať ''Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti''. Odsedel menej ako 9 mesiacov a 20. decembera [[1924]]&nbsp;bol prepustený za dobré správanie. Po prepustení sa obával, že by mohol byť z Bavorska vyhostený do Rakúska, kde by bol bezvýznamný a v roku [[1925]] si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku [[1932]], keď sa zamestnal na ''Úrade pre kultúru a meranie krajiny'' v [[Braunschweig]]u. Vybavením nemeckého občianstva bola poverená Hitlerova podporovateľka [[Magda Quandtová]] (vtedy manželka veľkopodnikateľa ''[[Günther Quandt|Günthera Quandta]]'',&nbsp;neskoršie manželka ministra propagandy [[Joseph Goebbels|Josepha Goebbelsa]]). Vo februári 1925 sa NSDAP ako jedinej z extrémistickych strán podarilo dosiahnuť zrušenie zákazu svojho pôsobenia, ktoré platilo od [[Pivnicový puč|puču v novembri 1923]]. NSDAP vydávala nové preukazy aj členom iných strán a prevzala a zreorganizovala aj ozbrojené oddiely [[Sturmabteilung|SA]] a [[Schutzstaffel|SS]]. &nbsp;V rokoch 1924 až 1929 sa nemecká ekonomika vďaka dotáciám zo zahraničia relatívne stabilizovala a vyzeralo to, že Nemecku sa podarí prekonať úpadok spôsobený vojnou. Vo voľbách v máji 1928 získala NSDAP len 2,6 % hlasov (810 127) napriek tomu, že počet členov na konci roka 1928 bol už približne 130 000.&nbsp;Čím horšie sa darilo Nemecku, tým lepšie sa darilo nacistom.<ref name=":1" /> [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]], ktorá začala v roku [[1929]] aj v Nemecku spôsobila nezamestnanosť a nespokojnosť, ktorá pomohla Hitlerovi a jeho strane dostať sa k moci. 27.&nbsp;marca 1930 sa&nbsp;rozpadla koalícia demokratických strán, ktorá bola základom tzv. [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]].&nbsp;<!-- Vo voľbách v septembri 1930 získala NSDAP 18,3 % hlasov (6 379 672), 107 kresiel a stali sa druhou najsilnejšou stranou. Hitler kandidoval v marci 1932 v prezidentských voľbách. Aj keď ich nevyhral, dokázal získať nemalú podporu. V prvom kole získal 30,1 % hlasov, v druhom 36,8 % (Hindenburg 49 % a 53 %). -->Vo voľbách do [[Ríšsky snem|Ríšskeho snemu]] v júli 1932 sa [[NSDAP]] s 37,4 % hlasov stala najsilnejšou stranou<!-- Napriek víťazstvu však Hitlerovi zatiaľ post kancelára ušiel. Nacisti nemali na vytvorenie vlády potrebnú väčšinu (Komunisti získali 89 kresiel, sociálni demokrati 133). Prezident vymenoval za kancelára Franza von Papena. Von Papen však post nezvládol. Jeho vláde bola vyslovená nedôvera a nové voľby boli vypísané na november 1932. Nacisti v nich získali už len 33,1 % hlasov a počet ich poslancov v Reichstagu klesol na 196. .. Pre Hitlera to bol jasný signál, že sa musí zmocniť postu kancelára čím skôr, čo by sa mu nepodarilo keby sa proti nacistom vytvorila jednotná opozícia. Von Papen, jeho nástupca na poste kancelára Kurt von Schleicher a Alfred Hugenberg (Deutschnationale Volkspartei) sa do január 1933 hádali a intrigovali. Starého a unaveného prezidenta Hindenburga (82 rokov) to viedlo k menovaniu Hitlera. „Obdobie boja“ (Kampfzeit) sa skončilo, začalo „uchopenie moci“ (Machtergreifung). --> a prezident [[Paul von Hindenburg]] Hitlera [[30. január]]a 1933 menoval ríšskym [[kancelár]]om. V roku 1933 bolo nezamestnaných viac ako šesť miliónov Nemcov a životná úroveň dramaticky nízka. === Nacistický diktátor === [[Súbor:Reichsparteitagnov1935.jpg|náhľad|Hitler na prehliadke SA v [[Norimberg]]u, november 1935]] Po príchode k moci postupne zaviedol v Nemecku [[nacizmus|nacistickú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára&nbsp;1933, z ktorého obvinil komunistov, primäl prezidenta&nbsp;k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení&nbsp;''Na ochranu národa a štátu''&nbsp;a&nbsp;''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené občianske práva a slobody, čo neskôr viedlo k zákazu [[komunizmus|komunistickej strany]], fyzickej likvidácii "revolučných kádrov" a antifašistov. Nakoniec jediným odsúdeným za požiar bol Holanďan [[Marinus van der Lubbe]]. Obvinený [[Georgi Dimitrov]], ktorému sa podarilo pred súdom dokázať možnú účasť&nbsp;[[Hermann Göring|Göringa]] na požiari, bol spolu s ostatnými oslobodený. 1. augusta 1934 sa Hitlerovi podarilo presadiť spojenie úradu ríšskeho prezidenta a ríšskeho kancelára, deň nato zomrel prezident [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]]. Týmto sa Hitler stal [[2. augusta]] [[1934]] prakticky neobmedzeným vládcom Nemecka, keď prevzal aj právomoci prezidenta. Sám sebe si kancelár Hitler udelil zákonom titul „vodca“ ([[nemčina|nem.]] ''[[Führer]]''). Pozícia s plným názvom ''Führer und Reichskanzler'' (vodca a ríšsky kancelár) spojila úrady prezidenta a kancelára a v jeho rukách skoncentrovala neobmedzenú moc. Hitler a nacisti potláčali akúkoľvek opozíciu. Pre svojich ideologických a „rasových nepriateľov“ prikázal zriadiť [[Koncentračný tábor|koncentračné]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacie tábory]] ešte v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Masové vyhladzovanie a popravy najrôznejších skupín nemeckého i podmaneného obyvateľstva dosiahlo svoj vrchol neskôr počas vojny. Bol iniciátorom rasistickej politiky namierenej najmä proti [[Židia|Židom]]. V roku [[1935]] boli s jeho prispením schválené [[Norimberské zákony]], ktoré postihovali „rasovo menejcenné obyvateľstvo“. Medzi iným boli Židia pozbavení občianstva a nesmeli uzatvoriť manželstvo s [[árijci|Árijcami]]. V noci z 9. na [[10. november|10. novembra]] 1938 sa s Hitlerovým súhlasom uskutočnil veľký [[pogrom]] proti Židom po celej krajine tzv. [[krištáľová noc]], ktorý nakoniec viedol k ich deportácii do [[geto|get]]<ref name="BEoWH">Tent, James F., ''Hitler Adolf.'' in William H. McNeill (Editor): ''Berkshire Encyclopedia of World History.'' Vol. III, Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 910&nbsp;–&nbsp;915</ref>. V marci roku 1935 zaviedol v Nemecku [[branná povinnosť|všeobecnú brannú povinnosť]] a začal sa systematicky pripravovať na agresívnu vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia [[Versaillská mierová zmluva|Versaillského mieru]], obsadil [[Porýnie]] nemeckým vojskom. V rokoch [[1936]]{{--}}1939 aktívne podporoval [[Francisco Franco|Franca]] v [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojne]]. Nacistické vydavateľstvo ''Eher'' získalo v roku 1939 až [[44]]% podiel na trhu (ktorý sa potom do roku [[1944]] zvýšil až na 83%). Nacistický denník ''Völkischer Beobachter''&nbsp;v 40 miliónovom Nemecku dosahoval miliónové náklady (v roku [[1941]] mal 1 200&nbsp;000 výtlačkov). Pomocou zastrašovania domnelých aj skutočných nepriateľov ozbrojenými oddielmi a tajnou políciou [[Gestapo]] (vedených [[Heinrich Himmler|Himmlerom]]) ako aj propagandou (v roku 1941 zamestnávalo [[Joseph Goebbels|Goebbelsovo]] ministerstvo propagandy 60 000 ľudí a okrem tlače ovládlo aj film) sa podarilo Hitlerovi a jeho spolupracovníkom sfanatizovať Nemcov [[nacizmus|nacizmom]] a v záujme cieľu získať "životný priestor" „tisícročnej nemeckej ríše" vybudovať [[diktatúra|diktatúru]], ktorá hnala sfanatizovaných občanov do vojny. === Predohra k vojne === V roku 1938 [[anšlus]]om pripojil k Nemecku [[Rakúsko]], čím opäť porušil jeden z bodov [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]]. So súhlasom nedôrazných predstaviteľov Francúzska a Spojeného kráľovstva postupne likvidoval aj samostatnosť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Za formálnej pomoci [[Talianske kráľovstvo (1861&nbsp;–&nbsp;1946)|Talianska]], [[30. september|30. septembra]] 1938 uzavrelo Nemecko s predstaviteľmi Francúzska a Británie [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], čím pozbavilo Československú republiku [[Sudety (región)|Sudet]], resp. západných pohraničných území obývaných z viac než polovice nemeckým obyvateľstvom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = egli | titul = Mnichovská dohoda | url = http://www.fronta.cz/dokument/mnichovska-dohoda | dátum vydania = 4. august 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =2012-7-14 | vydavateľ = fronta.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Zmluva fakticky pozbavila Česko-Slovensko možnosti efektívne sa brániť nemeckej agresii, keďže Nemcami zabraté územie zahŕňalo väčšinu novovybudovaných [[československé opevnenie|česko-slovenských pohraničných opevnení]]. Hitler ďalej oslabil Česko-Slovensko aj prípravou [[Prvá viedenská arbitráž|viedenského diktátu]], ktorým [[2. november|2. novembra]] 1938 prinútil krajinu odovzdať [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] časť južného [[Slovenská krajina|Slovenska]] a celú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Situácia viedla v Česko-Slovensku k vnútropolitickej kríze [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] a umožnila Hitlerovi prebrať kontrolu aj nad zvyškom krajiny. Hitler využil autonomistické tendencie prevládajúce v slovenských politických kruhoch a na jednaní v Berlíne prinútil [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] aby [[14. marec|14. marca]] 1939 v Bratislave bola vyhlásená samostatnosť [[prvá Slovenská republika|Slovenského štátu]]. Nasledujúceho dňa sa v Berlíne vyhrážal prezidentovi okliešteného Česka, že na zvyšok krajiny zaútočí a bude bombardovať Prahu, čím [[Emil Hácha|Emila Háchu]] prinútil k podpisu dokumentov, ktoré v nasledujúcich dňoch viedli k vyhláseniu [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu Böhmen und Mähren]]. Likvidáciou Česko-Slovenskej republiky&nbsp;–&nbsp;posledného [[demokracia|demokratického]] štátu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] zostával Hitlerovi na východných hraniciach Nemecka už len jeden nepohodlný sused&nbsp;–&nbsp;[[Poľsko]]. Agresívnou politikou územných požiadaviek eskaloval napätie medzi Nemeckom a [[Poľsko]]m. Útoku na Poľsko predchádzala veľmi dôležitá diplomatická hra. Hitler, ktorý sa obával vojny na dvoch frontoch (západe a východe) využil nerozhodnosť západných demokratických krajín. Tie videli v Hitlerovom [[nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] nezmieriteľného ideologického nepriateľa komunistického [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a očakávali, že Hitlerova expanzia bude smerovať naň. Sovietske návrhy na "kolektívnu bezpečnosť" zostali nevypočuté a tak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] uprednostnil uzavretie dohody priamo s Hitlerom, dúfajúc že využije vzniknutý čas na prípravu krajiny na vojnu<ref>Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 380&nbsp;–&nbsp;381</ref>. [[23. august]]a 1939 podpísali v [[Moskva|Moskve]] nemecký a sovietsky minister zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|von Ribbentrop]] a [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] [[pakt o neútočení]], ktorý obsahoval dohodu o delení Poľska. V rozpútaní novej veľkej vojny v Európe tak Hitlerovi už nič nestálo v ceste. === Druhá svetová vojna === {{Hlavný článok|druhá svetová vojna|Poľská obranná vojna (1939)}} [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-013-0064-35, Polen, Bormann, Hitler, Rommel, v. Reichenau.jpg|náhľad|Hitler v Poľsku s Bormannom, Rommelom a von Reichenauom]] Hitler sa pri útoku na svojho východného suseda spoliehal na viacero faktorov, jednak na to, že Poľsko rýchlo porazí za pomoci Sovietskeho zväzu, ktorému prenechal východnú časť krajiny a tiež na to, že západní Spojenci&nbsp;–&nbsp;Francúzsko a Británia nezaútočia na Nemecko zo západu dosť rýchlo a dôrazne. Útok na Poľsko s krycím označením [[Poľská obranná vojna (1939)|Fall Weiss]] pre Hitlera po vojenskej stránke pripravil generálny štáb na čele s generálom [[Franz Halder|Halderom]] a vrchným veliteľom armády generálom [[Walther von Brauchitsch|Brauchitschom]], ktorý velil útoku. Pre ospravedlnenie vpádu do Poľska bol v predvečer vojny zinscenovaný [[Gliwický incident]], ktorý bol len jedným z radu pohraničných incidentov. [[1. september|1. septembra]] 1939 nemecké vojská bez vyhlásenia vojny [[Poľská obranná vojna (1939)|napadli Poľsko]]. V Európe sa začala [[druhá svetová vojna]]. Nemecké jednotky taktikou [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] rýchlo prenikali zo západu z Nemecka, z juhu zo [[Sliezsko|Sliezska]] a Slovenska ako aj zo severu z [[Východné Prusko|Východného Pruska]]. Poliaci sa čoskoro ocitli v ťažkej situácii, ale po tom, čo [[17. september|17. septembra]] 1939 zaútočili aj sovietske vojská z východu, poľská obrana celkom skolabovala. V beznádejnej situácii im nepomohlo ani to, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo [[3. september|3. septembra]] 1939 vyhlásili Nemecku vojnu. Západní Spojenci prakticky po celú dobu od jesene 1939 až do jari [[1940]] neviedli na francúzsko-nemeckej hranici žiadnu významnú bojovú činnosť a to aj napriek tomu, že na západe Nemecka boli iba minimálne vojenské sily. Toto obdobie pokoja na západnom fronte je známe ako [[čudná vojna]]. === Hitler ako veliteľ armády === Hitler na začiatku vojny prenechával vojenské rozhodnutia na svojich generálov, neskôr však priamo velil jednotkám. Bol hlavným zodpovedným za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]]. Prvým zásahom do priebehu vojenskej [[Operácia Weserübung|operácie Weserübung]] (napadnutie&nbsp;Dánska&nbsp;a Nórska v apríli 1940) po vylodení [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] bolo jeho nariadenie na ústup nemeckých vojsk z nórskeho [[Narvik]]u do neutrálneho [[Švédsko|Švédska]], kde by však boli internované. Po zásahu generála [[Alfred Jodl|Jodla]] bol však jeho nezmyselný rozkaz zrušený a vojakom prikázané držať pozície, čím v júni 1940 donútili Spojencov k evakuácii z Nórska. Hitler neskôr pri akejkoľvek kríze presadzoval zotrvanie v pôvodných pozíciach.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=182|rok=1997}}</ref><!-- Po víťazstvách Nemcov na západe v roku 1940 mu Keitel udelil prezývku Grösster Feldherr aller Zeiten. Nemci radi vytvárali oficiálne skratky a tak vzniklo oficiálne Gröfazl, čo neznelo veľmi vážne. (poznámka: pochopí len ten čo vie po nemecky) --> 10 [[máj]]a 1940 Hitler [[bitka o Francúzsko|zaútočil na Francúzsko]] keď najprv jeho armády rýchlo dobyli [[Belgicko]], [[Holandsko]] a [[Luxembursko]]. Priamo Hitler však nariadil 17. a 22. mája zastaviť postup útočného hrotu tankov (Panzertruppe) aby sa doplnili a posilnili pozície na krídlach. 24. mája v rozpore so stanoviskom viacerých generálov rozhodol aby tankový útok nepokračoval na posledné väčšie mesto pri [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] [[Dunkerque]] ale mala ho bombardovať Luftwaffe. Práve vtedy Hitler ako politik prevzal od generálov vedenie vojny. Zastavenie postupu umožnilo evakuovať koncom mája cez kanál do Anglicka počas [[Operácia Dynamo|operácie Dynamo]] 224 tisíc britských a 112 tisíc francúzskych a belgických vojakov. Počiatočné úspechy a kapitulácia Francúzska presvedčili Hitlerovho hlavného spojenca, talianskeho vodcu [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] pridať sa aktívne vo vojne k Nemecku. Počas tohto obdobia sa Hitler po abdikácii [[Walther von Brauchitsch|Waltera von Brauchitscha]] stal najvyšším veliteľom pozemného vojska. V tejto funkcii potláčal všetkých generálov bývalého generálneho štábu na úkor svojich priaznivcov a verných [[Nacizmus|nacistov]]. [[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|vľavo|Hitler a Mussolini v okupovanej Juhoslávii]] [[22. jún]]a 1941 Hitler prikázal trojmiliónovému vojsku zaútočiť na [[Sovietsky zväz]], čím porušil [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt neútočenia]], ktorý uzavrel spolu so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] pred tromi rokmi. Predpokladal, že sa jeho armáde podarí zničiť [[ZSSR]] v priebehu niekoľkých mesiacov ešte pred príchodom zimy. Nemcom sa podarilo preniknúť hlboko do sovietskeho územia, obsadiť [[Pobaltie|pobaltské štáty]], [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]] a veľkú časť západu ZSSR. Hitler bol prvý, kto rozpútal vojnu aj v oblastiach za polárnym kruhom, kde sa predtým vojenské operácie nikdy neviedli. Postupne sa však prejavila nepripravenosť nemeckej armády na extrémne podmienky ZSSR. Nepodarilo sa jej obsadiť [[Stalingrad]] (súčasný [[Volgograd]]) a v najdôležitejšom smere útoku boli nemecké vojská zastavené v [[bitka o Moskvu|bitke pred Moskvou]] v decembri 1941. Pod tlakom [[Červená armáda|Červenej armády]] niektorí nemeckí velitelia ustúpili o niekoľko {{km|100|m}}. Tých, ktorí ustúpili, Hitler odvolal. Veril totiž, že práve jeho rozkazy držať pozície za každú cenu a neustupovať sú faktorom, ktorý odvráti nemeckú porážku.<ref name="Manstein, s17">{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein]]|titul=Ztracená vítezství svazek 2|isbn= 80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=17}}</ref> [[Erich von Manstein|Manstein]] vo svojich pamätiach (vydaných až po vojne) uvádza niekoľko zaujímavých pohľadov na Hitlera ako vojaka. Napriek kritike jeho nerozhodnosti a nedostatočného vojenského vzdelania odmieta lacnú frázu „slobodník z prvej svetovej vojny“<ref name="Manstein, s17" />, často používanú v súvislosti s jeho vojenskými schopnosťami. Po začatí vojny Hitler v plnej miere uskutočňoval svoje plány na likvidáciu preňho nežiaducich skupín. V januári 1942 sa konala utajovaná [[konferencia vo Wannsee]], kde sa ľudia z Hitlerovho blízkeho okolia vrátane [[Reinhard Heydrich|Heydricha]] (veliteľa Ríšskeho bezpečnostného úradu) dohodli na takzvanom „[[Konečné riešenie židovskej otázky|konečnom riešení]]“ židovskej otázky, čo bol nacistický [[eufemizmus]] pre systematické vyvraždenie ([[Genocída (právo)|genocídu]]) všetkých [[Židia|Židov]] – [[holokaust]]. Hitler síce nikdy nepodpísal žiadny písomný rozkaz, ktorý by priamo preukazoval, že išlo o jeho zámer, ale jeho podriadení poznali jeho priania a konali v ich zmysle<ref name="BEoWH" />. ==== Zásahy do velenia armády ==== Na východnom fronte sa v nasledujúcom období rozpútali ťažké boje, ktoré si vyžiadali obrovské množstvo obetí. Hitler vojská na východe riadil z hlavného stanu ''Werwolf'' ležiaceho blízko mesta [[Vinnica]] na západe Ukrajiny. [[Súbor:Hitler Mannerheim 2.jpg|náhľad|vpravo|Hitler s [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|Mannerheimom]] na východnom fronte vo Fínsku, leto 1942]] Jeho zásahy do velenia boli niekedy neodborné a nerozhodné. Pri bojoch v južnej časti ZSSR nemecké vojská nedobyli [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] a navyše sa zaplietli do dlhotrvajúcich a vyčerpávajúcich bojov o [[Stalingrad]], ktoré sa pokúšali obaja diktátori z prestížnych i strategických dôvodov [[bitka o Stalingrad|udržať za každú cenu]]. V dôsledku neuspokojivého tempa postupu odvolal Hitler veliteľa [[Skupina armád A|skupiny armád A]] [[Wilhelm List|maršala Lista]] a týmto jednotkám velil sám. Neskôr výrazne podcenil sovietsku armádu, ktorá najprv porazila krídla [[6. armáda Wehrmachtu|6. armády]], rozvrátila nemecký ''južný front'' a potom celkom [[obkľúčenie|obkľúčila]] nemecké vojská v okolí [[Bitka o Stalingrad|Stalingradu]]. Spočiatku zvažoval evakuáciu tohto vojska, bol však ubezpečený [[Hermann Göring|Göringom]], že letectvo [[Luftwaffe]] zabezpečí dostatočný prísun zásob obkľúčeným jednotkám a preto trval na tom, aby 6. armáda naďalej držala svoje pozície. Zásobovanie však nebolo dostatočné, čo nakoniec vyústilo v kapituláciu a zajatie jej veliteľa maršala [[Friedrich Paulus|Paulusa]] v januári 1943.<!-- Na jar sa Wehrmachtu pod vedením Mansteina síce podarilo stabilizovať front, no následne boje boli znovu poznamenané Hitlerovými nesprávnymi rozhodnutiami. --> Až po tejto [[Bitka o Stalingrad|porážke pri Stalingrade]], nariadil prechod krajiny na vojnový režim, keď [[13. január]]a [[1943]] vyhlásil prostredníctvom Goebbelsa ''totálnu mobilizáciu'' a prechod priemyslu na vojnovú výrobu. Napriek tomu Nemecko Spojencov v ukazovateľoch priemyselnej výroby nedobehlo. Nacistická politika presadzujúca konzervatívne postavenie žien v spoločnosti neumožnila ich efektívnu mobilizáciu ako pracovnej sily pre zvýšenie vojnového úsilia<ref name="BEoWH" />. Namiesto toho, aby pozemná armáda [[Heer]] dopĺňala svoje [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] bojujúce na fronte, uprednostňoval vytváranie nových. Tak krátko po bitke o Stalingrad vznikla napríklad znovu aj 6. armáda (jej základ tvorili príslušníci bývalej 6. armády, ktorí boli evakuovaní, alebo neboli v obkľúčení). To, že nedbal na doplňovanie frontových jednotiek, malo výrazný vplyv na ich opotrebovanie. Nové jednotky museli navyše naberať nové skúsenosti. Hitler neuspel aj v ďalších cieľoch. Jeho armády sa na obsadených územiach správali zločinne, kradli výrobky, kapitál, služby ale aj kultúrne diela a dokonca obyvateľstvo, ktoré najprv [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|verbovali]] a potom posielali na [[nútená práca|nútené práce]] vo svoj vlastný prospech. Nacisti v oblastiach východnej Európy, viedli tvrdú [[Rasizmus|rasistickú politiku]] spojenú so zločinmi, ktoré zaskočili aj obyvateľstvo, ktoré inak opovrhovalo [[stalinizmus|stalinizmom]] na vlastnom území. Hitler tak využil protisovietske naladenie časti obyvateľstva iba čiastočne. Systematicky pristúpil k získavaniu spojencov z radov obyvateľstva až v období, kedy jeho armády prestávali byť na frontoch úspešné a začali byť zo sovietskeho územia vytláčané (napr. [[Ruská oslobodenecká armáda|Vlasovci]]). V [[jún]]i a [[júl]]i 1943 sústredil jednotky armády a SS k útoku na výbežok frontu pri [[Kursk]]u. [[Kurská bitka]], do ktorej bez dostatočného uváženia vrhol svoje vojská, nakoniec skončila ťažkými stratami pechoty i tankov. Počas [[vylodenie v Normandii|vylodenia spojencov v Normandii]] v lete 1944 sčasti aj kvôli dezinformácii vedenej spojeneckou rozviedkou, Hitler ignoroval hrozbu a prikázal držať tankové zálohy v blízkosti [[Cherbourg]]u a neskôr zase viesť nezmyselný protiútok pri [[Mortain]]e, ktorý uväznil v pasci niekoľko desiatok tisíc vojakov a stal sa známy ako obkľúčenie pri [[Falaise (Calvados)|Falaise]]. V tom istom období bola nemecká [[skupina armád Stred]] v [[Bieloruská SSR|Bielorusku]] nečakane napadnutá sovietskymi silami. V priebehu mesiaca utrpeli Nemci straty asi 170 000 mŕtvych a nezvestných vojakov a stredná časť ich frontu sa celkom rozpadla. === Atentát [[20. júl]]a 1944 === [[Súbor:Adolf Hitler, accompanied by other German officials, grimly inspects bomb damage in a German city in 1944, in this... - NARA - 531231.tif|náhľad|vpravo|Hitler pri návšteve zbombardovaného mesta v roku 1944]] {{Hlavný článok|Stauffenbergov pokus o prevrat}} Po úspechu spojeneckej [[operácia Overlord|operácie Overlord]], ako aj porážky pri [[operácia Bagration|bojoch v Bielorusku]] vzrástlo medzi mnohými dôstojníkmi nemeckej armády odhodlanie Hitlera zlikvidovať. Práve v tomto období, keď boli pozície Tretej ríše otrasené, pre to bola najvhodnejšia doba. [[20. júl]]a 1944 naňho uskutočnil [[Claus von Stauffenberg]] v sídle štábu [[Wolfsschanze]] vo Východnom Prusku bombový atentát, ktorý sa však nepodaril. Diktátor bol len ľahko zranený. Hitler túto opozíciu príslušníkov generálneho štábu kruto potrestal. [[Ludwig Beck]], jeden z vodcov sprisahania, ktorý mal nahradiť Hitlera do doby než bude ustanovená legitímna vláda, samotný von Stauffenberg ako aj ďalší, medzi nimi mnohí [[poľný maršal|poľní maršali]] boli popravení. Populárneho [[Erwin Rommel|Rommela]], o ktorom bol Hitler presvedčený, že bol súčasťou príprav atentátu, prinútil spáchať samovraždu. Na Hitlera bolo spáchaných ešte niekoľko atentátov, ktoré boli všetky neúspešné. Hitler tieto prežité atentáty považoval za znamenia osudu a tvrdil o sebe, že bol povolaný Bohom. Po atentáte poslal lietadlom svoju zakrvavenú bundu uniformy svojej milenke. === Posledné boje === Od konca roku 1944 žil Hitler vo svojom ''Ríšskom kancelárstve''<!-- vtedajšie kancelárstvo, dnes je inde (v blízkosti Ríšskeho snemu) --> v Berlíne, ktoré malo vo dvore protilietadlový kryt, vybudovaný špeciálne pre neho (nemecky Führerbunker). Bojové operácie v tej dobe riadil len z máp. Jeho nádeje na uzavretie separátneho mieru so západnými Spojencami sa miešali s vierou v použitie moderných zbraní ako boli balistické rakety [[V2 (raketa)|V2]], nových typov lietadiel napr. [[Messerschmitt Me 262]] alebo tankov napr. [[Panzerkampfwagen VI Tiger II]]. Rovnako veril, že aliancia západných demokracií so Stalinovým komunistickým ZSSR je neprirodzená a sleduje protichodné politické ciele, čo by malo viesť k jej rozpadu. Nechápal však, že dokiaľ bude žiť a bude na slobode, táto podivuhodná koalícia bude držať pohromade.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=28|rok=1997}}</ref> V septembri 1944 Hitler prikázal pripraviť [[Bitka o Ardeny|ofenzívu v Ardenách]], ktorá naplánovaná na december mala dosiahnuť [[Antverpy]] a oddeliť od seba anglické a americko-kanadské vojská. Tento veľmi nerealistický plán zahrňoval aj neekonomické presuny vojsk z východného frontu, kde práve prebiehali [[Bitka o Budapešť|boje o Budapešť]] a Sovieti navyše pripravovali [[Visliansko-oderská operácia|útok z Poľska]], ktorý urýchlene začali na žiadosť spojencov. Na jeho konci sa Sovietske jednotky nachádzali na [[Odra|Odre]], menej než {{km|100|m}} od Berlína. [[19. marec|19. marca]] 1945 Hitler vydal rozkaz na likvidáciu infraštruktúry oblastí, ktoré mali padnúť do rúk nepriateľa. Nacisti následne začali viesť [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aj na vlastnom území. V prípade, že by boli tieto rozkazy splnené v plnej miere<!-- Tieto rozkazy sa neoficialne ignorovali. Oficálne sa proti nim postavil len Speer. -->, tisíce Nemcov by zahynuli na následky hladu a chorôb bez strechy nad hlavou. === Smrť v bunkri === Posledné týždne svojho života strávil v bunkri v [[Berlín]]e. Išlo o bunker budovy starého ríšskeho kancelárstva na Wilhelmstraße, ktorý Adolf Hitler používal ako svoju hlavnú súkromnú rezidenciu v Berlíne a preto je bunker označovaný ako ''Führerbunker''. Hitlerov zdravotný stav sa ku koncu vojny zhoršoval (pravdepodobne [[Parkinsonova choroba]]). Najmä po [[20. apríl]]i 1945, kedy sa Berlín dostal po prvýkrát pod paľbu sovietskeho delostrelectva bol Hitler výrazne otupený s prerušovanými záchvatmi zúrivosti<ref>Žukov, G. K., ''Vzpomínky a úvahy. 3. časť.'' Naše vojsko, Praha, 2006, s. 297</ref>. 20. apríla v deň svojich 56. narodenín Hitler uskutočnil svoju poslednú cestu mimo bunker. V delostrelectvom a bombami zničenej záhrade Ríšskeho kancelárstva vyznamenal [[Železný kríž|Železným krížom]] chlapcov z [[Hitlerjugend]]u. V nasledujúcich dňoch sovietske vojská postupne Berlín obkľúčili. Napriek vojensky absolútne beznádejnej situácii Hitler dúfal, že sa jednotky [[Waffen SS]] generála [[Felix Steiner|Steinera]] prebojujú zo severu k mestu, zatiaľ čo jednotky [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa k mestu dostanú z juhu, čím narušia sovietske obchvatné operácie. Vzhľadom na celkovú sovietsku prevahu a dynamiku ich postupu to boli úplne nereálne predstavy. [[Súbor:Stars & Stripes & Hitler Dead2.jpg|thumb|Správa o Hitlerovej smrti v [[Stars and Stripes]]]]Keď sa 22. apríla na vojenskej porade Hitler dozvedel od príslušníkov štábu o tom, že nemecký protiútok sa ani nikdy nemohol začať a naopak nemecké jednotky boli na všetkých úsekoch zatlačené späť a Sovietom sa podarilo preniknúť do mesta, vyzval všetkých okrem [[Wilhelm Keitel|Keitela]], [[Alfred Jodl|Jodla]], [[Hans Krebs|Krebsa]] a [[Wilhelm Burgdorf|Burgdorfa]] aby opustili miestnosť a v hysterickom záchvate obvinil generálov zo zrady a nekompetentnosti, pri čom po prvýkrát priznal, že vojna je prehratá. Následne vyhlásil, že zostane v Berlíne až do konca a spácha samovraždu. 23. apríla [[Hermann Göring|Göring]] v telegrame z [[Berchtesgaden]]u v Bavorsku oznámil, že ak je Hitler obkľúčený v Berlíne mal by byť poverený vedením Nemecka on a oznámil tiež, že dáva ultimátum, po ktorom bude považovať Hitlera za neschopného riadiť vojenské operácie. Hitler následne nariadil Göringa zatknúť a neskôr ho vo svojej poslednej vôli pozbavil akejkoľvek funkcie. 28. apríla Hitler zistil, že [[Heinrich Himmler|Himmler]] sa pokúšal viesť so západnými spojencami vyjednávania o kapitulácii. Následne nariadil Himmlera zatknúť a zastreliť a popraviť aj Himmlerovho adjutanta a styčného dôstojníka SS pri hlavnom stane<!-- pobočníka pri hlavnom stane Verbindungsoffizier der Waffen-SS zum Führerhauptquartier --> (Führerhauptquartier) [[Hermann Fegelein|Hermana Fegeleina]] (manžela sestry Hitlerovej milenky [[Eva Braunová|Braunovej]]). 29. apríla sa zosobášil s [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. V&nbsp;priebehu toto dňa Hitler zistil že [[Benito Mussolini|Mussolini]] bol popravený. Opustil svadobnú recepciu aby spolu so sekretárkou pripravil poslednú vôľu a tzv. politický testament<!-- Politisches_Testament_Adolf_Hitlers - politickym bol nazvany az neskor. Osobná (posledná vola) bola stručná - mala len tri body. Je popisana v clanku v anglickej verzii -->, v ktorom okrem iného z neúspechu vo vojne obvinil Židov a Nemcov, ktorí zlyhali pri plnení jeho plánov. [[30. apríl]]a 1945, len dva dni pred dobytím bunkru spáchal Hitler samovraždu so svojou manželkou. Prehryzol [[Kyanid draselný|kyanidovú tabletku (cyankáli)]] a potom sa zastrelil do hlavy pištoľou Walther 7,65. Deň predtým než spáchal samovraždu otrávil svojho psa, [[Nemecký ovčiak|nemeckého ovčiaka]] [[Blondi]]. Hitlerove telesné pozostatky jeho služobníctvo a strážcovia poliali [[benzín]]om a čiastočne spálili v kráteri pred bunkrom, následne ho tam i pochovali spolu s manželkou a psom. V tom čase sa ešte v bunkri ukrývali okrem služobníctva a strážcov aj jeho osobný tajomník [[Martin Bormann|Martin Bohrman]]<!-- mal 46 rokov, jeho žena bola bývala Hitlerova sekretárka s ktorou mal 10 detí z ktorých posledné sa narodilo 1943. Manzelka sa skrývala v SUdTyrol a zomrela 1946 na otravu ortuťou --> a minister [[Joseph Goebbels]] s manželkou a ich 6 detí. Goebbels s manželkou a deťmi zomreli 1. mája 1945. V noci z 1. na 2. mája aj všetci ostatní opustili bunker<!-- (Bohrman zomrel neďaleko ale jeho telo objavili až v roku 1972) --> a 2. mája skončil [[Wehrmacht]] boje v Berlíne a bunker bol obsadený červenou armádou. Krátko po konci vojny boli jeho telesné pozostatky [[exhumácia (hrob)|exhumované]] zvláštnou sovietskou jednotkou [[SMERŠ]]. Časť lebky so stopami po guľke a [[čeľusť]], ktorú jednoznačne identifikoval Hitlerov osobný zubár, sa dodnes nachádza v štátnom archíve ([[GARF]]) pod dozorom [[KGB]] (dnešné [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]) v [[Moskva|Moskve]]. Zvyšok pozostatkov bol zničený pri meste [[Schönebeck]] a rozprášený do blízkej rieky v roku [[1970]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Procházková | meno = Petra | odkaz na autora = | titul = Hitlerove kosti strážia Rusi | url = http://www.sme.sk/c/5147557/hitlerove-kosti-strazia-rusi.html | dátum vydania = 10. december 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-1-4 | vydavateľ = Agentúra Epicentrum, sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2017 francúzski výskumníci porovnali pozostatky z Moskvy so sovietskou pitevnou správou, röntgenovými a zubnými záznamami a historickými údajmi. Konštatovali, že úlomok lebky sa zhodoval s röntgenovým záznamom Hitlera, ktorý vznikol rok pred jeho smrťou a zistenia o zuboch boli tiež v súlade so samovraždou. Pozostatky sú teda Hitlerove.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BEŇO|meno=MATÚŠ|titul=Neušiel do Antarktídy ani na Mesiac. Hitler naozaj zomrel v Berlíne, hovorí štúdia|periodikum=tech.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://tech.sme.sk/c/20832260/neusiel-do-antarktidy-ani-na-mesiac-hitler-naozaj-zomrel-v-berline-hovori-studia.html|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Charlier |meno=Philippe |priezvisko2=Weil |meno2=Raphaël |priezvisko3=Rainsard |meno3=P. |priezvisko4=Poupon |meno4=Joël |priezvisko5=Brisard |meno5=Jean Claude |titul=The remains of Adolf Hitler: A biomedical analysis and definitive identification |periodikum=European Journal of Internal Medicine |rok=2018 |ročník=54 |číslo= |issn=0953-6205 |doi=10.1016/j.ejim.2018.05.014 |strany=e10-e12 }}</ref> Hitler spáchal samovraždu aby sa vyhol [[Norimberský proces|Norimberskému procesu]]. Jeho zodpovednosť za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločiny nacistického Nemecka]] však bola potvrdená radom výpovedí na tomto súde. Pretože [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]], napriek existujúcim dôkazom, zatajovali [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] Hitlerovu smrť, vzniklo viacero [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]], z ktorých najznámejšia je, že Hitler sa preplavil [[Nemecká ponorka U-530|ponorkou U-530]]<!-- ktorej velil poručík Otto Wermuth --> do argentínskeho prístavu [[Mar del Plata]].<ref name=":0">Jak to bylo s nacistickými ponorkami v Argentině, zahadyazajimavosti.cz 29. november 2012, [http://www.zahadyazajimavosti.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=163:jak-to-bylo-s-nacistickymi-ponorkami-v-argentin&catid=4:historie&Itemid=7 Online]</ref> Ponorka sa tam skutočne vynorila 10. júla 1945 a vyvolala veľký rozruch, pretože to bolo až dva mesiace po kapitulácii Nemecka. [[Fáma|Fámu]] rozširoval tam žijúci Maďar&nbsp;''Ladislao Szabo''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Der Spiegel | titul = Ladislao Szabo | url = http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41122355.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 1947-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=":0" />'',''&nbsp;ktorého citoval najprv miestny denník ''La Critica'' a 17. a 18. júla 1945 sa táto fáma dostala až do hlavných médií v USA<!-- Two Submarines Hunted July 18, 1945, NY Times …Two Submarines Hunted BUENOS AIRES, July 17 (fP)- Cesar Ameghino, Foreign Minister, told a press conference today that a report that one or possibly two submarines… denies Hitler on board http://www.nytimes.com/topic/person/adolf-hitler http://archives.chicagotribune.com/1945/07/18/page/5/article/hitler-rumors -->. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Adolf Hitler|commonscat=Adolf Hitler}} {{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}} {{DEFAULTSORT:Hitler, Adolf}} [[Kategória:Adolf Hitler| ]] [[Kategória:Kancelári Nemecka]] [[Kategória:Vládcovia Nemecka]] [[Kategória:Nacistickí vodcovia]] [[Kategória:Vojnoví zločinci]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Obete samovrážd]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] o11ijje56ug5f4j8d0ul26ldx3d8kq0 Mount Everest 0 3103 7416744 7405370 2022-07-28T13:56:06Z KingisNitro 91359 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Mount Everest | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Everest kalapatthar crop.jpg | image_size = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nepál | country_flag = 1 | country1 = Čína | country1_flag = 1 | state = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = Himaláje | partk = Khumbu Himal | partk_type = Horská skupina | partk_label = Horská skupina v ktorej sa vrch nachádza <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 8848, 86<ref name="EB">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mount Everest | url = https://www.britannica.com/place/Mount-Everest | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> | prominence = | lat_d = 27 | lat_m = 59 | lat_s = 17 | lat_NS = S | long_d = 86 | long_m = 55 | long_s = 31 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = od juhovýchodu, cez južné sedlo | discovery = [[Edmund Hillary]], [[Nový Zéland]]<br />[[Tenzing Norgay]], [[Nepál]] | discovery_date = 1953 | discovery_date_label = Dátum prvovýstupu | discovery_type = Prvovýstup | discovery_label = Prvovýstup | ascent = [[Jozef Psotka]], [[Zoltán Demján]] | ascent_date = [[1984]] | ascent_type = Slov. prvovýstup <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Nepal relief location map.jpg | map_caption = Poloha v rámci Nepálu | map_size = | map_background = | map_locator = Nepál | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Mount Everest <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Mount Everest''' (o názvoch pozri nižšie) je najvyšší vrch [[Zem]]e. Jeho výška je {{m|8848.86|m}} a leží v [[Himaláje|Himalájach]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = iMeteo.sk | odkaz na autora = | titul = Čína a Nepál sa dohodli na novej výške Mount Everestu | url = https://www.imeteo.sk/clanok/cina-a-nepal-sa-dohodli-na-novej-vyske-mount-everestu | vydavateľ = imeteo.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pomenovaný je po zememeračovi Sirovi [[George Everest|Georgovi Everestovi]] (1790 – 1866) a prvýkrát ho dokázateľne a zdokumentovane zdolali [[29. máj]]a [[1953]] Sir [[Edmund Hillary]] a šerpa [[Tenzing Norgay]]. ==Názvy == *normovaný slovenský názov: '''Mount Everest''' <ref>Názvy geografických objektov z územia mimo SR [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ExonymA.pdf]</ref> - výslovnosť: [maunt evrist]<ref>Mount Everest. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] S. 461</ref><ref name=O>ONDREJOVIČ: Názov Mount Everest a jeho výslovnosť. In: Kultúra slova 1985, 5 [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1985/5/ks1985-5.pdf]</ref>; vyskytujúce sa, no neodporúčané, slovenské výslovnosti: [maunt everist], [maunt everest], [maunt ivrist]<ref name=O/>; nesprávne slovenské výslovnosti: [mont ivrist], [mont ev(e)rist], [mont everest]<ref name=O/> *po anglicky: ''Mount Everest'' - súčasná anglická výslovnosť <small>(vyjadrená znakmi pre slovenského čitateľa)</small>: [maunt ev(ö)rist]<ref>[https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/everest]</ref><ref>[https://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/everest]</ref>, [maunt ev(ö)röst], [maunt evörst], [maunt evörest]<ref>[https://www.merriam-webster.com/dictionary/Everest]</ref>, pôvodná anglická výslovnosť: [maunt ívrist] (keďže meno osoby Everest sa správne vyslovuje [ívrist]) - skratka Mt. Everest - doslovný význam: Everestov vrch *po nepálsky: सगरमाथा - výslovnosť <small>(vyjadrená znakmi pre slovenského čitateľa)</small> [sagarmat(h)a] (všetky "a" sú krátke) - prepis: '''Sagarmatha''' alebo '''Sagarmáthá''' alebo '''Sagarmátha''' *po čínsky: 珠穆朗瑪(峰) - slovenský prepis: '''Ču-mu-lang-ma(-feng)''' - [[pchin-jin]]: ''zhū-mù-lǎng-mǎ(-fēng)''; *po tibetsky: ** a) ཇོ་མོ་གླང་མ - lhaská (t.j. moderná tibetská) výslovnosť <small>(vyjadrená znakmi pre slovenského čitateľa)</small>: [čomolangma] - prepis (transliterácia) podľa Wylieho: Jo-mo-glang-ma<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Online English-Tibetan Dictionary | url = http://eng-tib.com/index.html | vydavateľ = eng-tib.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> - prepis (transkripcia) tibetským [[pchin-jin]]om: Qomolangma <ref name=G/><ref>[https://www.tibetanreview.net/neighbours-see-geopolitical-mischief-in-chinas-mt-everest-move/]</ref> - slovenské/české prepisy: '''Džomolangma'''<ref>Ču-mu-lang-ma-feng. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 3, S. 157</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Robert MacFarlane | odkaz na autora = | titul = Hory v hlavě | vydanie = | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = | rok = 2018 | počet strán = 260 | url = | isbn = 978-80-204-5227-6 | kapitola = | strany = 169| jazyk = }}</ref>, '''Čomolangma'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Landergott | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Kleio - Hr (6) | url = https://www.kleio.cz/web/index.php/hnav/hr6nav | vydavateľ = kleio.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-08 | miesto = | jazyk = }}</ref>; alebo ** b) staršie: ཇོ་མོ་ལུང་མ (?) - prepis (transliterácia) podľa Wylieho: Jo-mo-lung-ma<ref name=Blak/> - slovenské/české prepisy: '''Džomolungma'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kolmaš | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Tibet (dějiny a duchovní kultura) | vydanie = | vydavateľ = Argo | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 439 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, '''Čomolungma'''<ref name=O/> **Poznámky k tibetskému názvu: 1. Dž je namiesto Č preto, lebo v klasickej tibetčine sa vyslovovalo [dž], dž je teda skôr transliterácia a č skôr transkripcia. 2. Je sporné, či je v názve slabika [lang] alebo [lung], lebo nie je isté, čo presne táto časť názvu (resp. ani názov vrchu ako celok) znamená; novšie sa ale zvykne uvádzať, že je v názve slabika [lang]. V anglických prepisoch je táto nejasnosť navyše komplikovaná aj tým, že v anglických prepisoch sa "u" niekedy číta ako [a], takže anglický zápis lung sa dá čítať ako [lang] alebo ako [lung].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Youwei | meno = Shi | autor = | odkaz na autora = | titul = Loanwords in the Chinese Language | vydanie = | vydavateľ = Routledge | miesto = | rok = 2020 | počet strán = 268 | url = https://books.google.sk/books?id=NyAJEAAAQBAJ&pg=PT131&dq=tibetan+phonology+Chomolungma&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiz4pi1lL_tAhUOCxoKHVJqB14Q6AEwAHoECAQQAg#v=onepage&q=tibetan%20phonology%20Chomolungma&f=false| isbn = 978-1-00-029353-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Blak>BLAKENEY, T. S. A Tibetan name for Everest. [https://www.alpinejournal.org.uk/Contents/Contents_1965_files/AJ%201965%20304-310%20Blakeney%20Everest.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lewis | meno = Jon E. | autor = | odkaz na autora = | titul = The Mammoth Book of How it Happened - Everest | vydanie = | vydavateľ = Hachette UK | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 160 | url = https://books.google.sk/books?id=vWqeBAAAQBAJ&pg=PT12&dq=jomolangma&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjK7oP9o7_tAhVBDewKHdLrBJsQ6AEwAHoECAMQAg#v=onepage&q=jomolangma&f=false| isbn = 978-1-78033-727-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Royal Geographical Society (Great Britain) | odkaz na autora = | priezvisko2 = Venables | meno2 = Stephen | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Everest (Summit of Achievement) | vydanie = | vydavateľ = Simon and Schuster | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 252 | url = | isbn = 978-0-7432-4386-5 | kapitola = | strany = 58| jazyk = }}</ref><ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NGA Geonames | url = https://geonames.nga.mil/namesgaz/ | vydavateľ = geonames.nga.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Merania výšky vrchu == [[Radhanath Sikdar]], indický matematik a zememerač z Bengálska, bol v roku [[1852]] prvý, kto určil Everest ako najvyššiu horu sveta pomocou trigonometrických výpočtov na základe meraní [[teodolit]]om z {{km|240|m}} vzdialenej [[India|Indie]]. Pred prieskumným meraním bol vrchol zememeračmi vedený pod menom Peak XV. Prvé presnejšie meranie v roku [[1856]] zistilo výšku {{m|8839|m}}, ale výška bola prakticky zaokrúhlená na {{m|8840|m}}. V päťdesiatych rokoch 20. storočia indickí zememerači uskutočnili presnejšie meranie, ktoré sa priblížilo súčasne akceptovanej výške Everestu {{m|8848|m}}. Dnes sa všeobecne prijíma hodnota {{m|8850|m}}, zistená pomocou prístroja [[GPS]], umiestneného na vrchole hory v roku [[1999]]. Everest stále rastie vďaka pohybom tektonických dosiek, predpokladaný rast je 3 až {{mm|5|m}} do výšky, pri posune {{mm|27|m}} na severovýchod za rok. Podľa čínskych meraní z mája 2005 je výška hory 8844 metrov, čo je o celé 4 metre menej, ako sa bežne uvádza. Číňania však merali skutočný vrch hory, to jest skalný vrchol. Pri výsledkoch GPS meraní musíme brať do úvahy snehovú čiapku hory nachádzajúcu sa na vrchole. Táto čiapka však svoju hrúbku časom mení. V roku 2019 zmerali nepálski výskumníci výšku tohto vrchu, v roku 2020 tak urobili i čínski výskumníci. Zhodli sa na tom, že vrch meria {{m|8848.86|m}}.<ref name=":0" /> === Iné najvyššie vrcholy === Je dôležité zdôrazniť, že Everest je vrch, ktorého vrchol je najvyššie nad morskou hladinou. Za najvyššiu horu sveta možno považovať aj sopku [[Mauna Kea]] na [[Havajské ostrovy|Havaji]], ktorá je najvyšším vrchom od základne, ktorá je ukrytá pod morskou hladinou na oceánskom dne. [[Mauna Kea]] takto presahuje {{km|9|m}}, ale nad more vyčnieva iba 4 170 metrov. Druhým vrchom, ktorý ašpiruje na najvyšší vrch sveta, je [[Chimborazo (sopka)|Chimborazo]] v [[Ekvádor]]e. Vrchol vrchu Chimborazo je od stredu Zeme o celých 2 168 metrov ďalej ako Everest – teda Chimborazo (teoreticky) meria {{km|6384.4|m}} a Everest iba {{km|6382.3|m}}. Príčinu v takom rozdiele je nutné hľadať v zemskej rotácii, ktorá deformuje tvar Zeme. Paradoxom je, že ak uvažujeme výšku nad morskou hladinou, tak Chimborazo so svojimi 6 310 metrami nad morom nie je ani najvyšším vrchom [[Andy|Ánd]]. Pre zaujímavosť možno uviesť, že najhlbšie miesto [[Oceánske dno|oceánskeho dna]], [[priehlbina Challenger]] v [[Mariánska priekopa|Mariánskej priekope]], je hlbšie pod morskou hladinou, ako je Everest nad ňou. == Horolezecké výstupy == Prvé pokusy o zdolanie boli vykonané Britmi v rokoch [[1921]], 1922 a [[1924]]. Ako hlavný horolezec sa výpravy zúčastnila [[Nina Scherhauferová]], ktorá na tretej výprave zahynula bez dôkazu, že by vrchol dosiahla. Fotografiu z vrcholu mal zhotoviť [[Andrew Irvine (mountaineer)|Andrew "Sandy" Irvine]], no jeho telo sa na rozdiel od Malloryho dodnes v snehu okolo vrcholu nenašlo.{{chýba zdroj}} Ako prví známi ľudia s doloženým výstupom dosiahli vrchol Mount Everestu [[29. máj]]a [[1953]] [[Edmund Hillary]] a šerpa [[Tenzing Norgay]]. Prvou ženou, ktorá vyšla na tento vrch bola [[16. máj]]a [[1975]] [[Japonci|japonka]] [[Junko Tabei]]. Bez kyslíkového prístroja sa ako prvému podarilo na vrchol dostať [[Reinhold Messner|Reinholdovi Messnerovi]] a [[Peter Habeler|Petrovi Habelerovi]] v roku [[1978]]. Prvý zimný výstup na vrchol sa podaril Poliakom vo februári [[1980]]. Prvými Slovákmi na vrchole Everestu boli [[Jozef Psotka]] (zahynul pri zostupe) a [[Zoltán Demján]] [[15. október|15. októbra]] [[1984]].<ref>{{cite web |url = http://www.jamesak.sk/content/column_article_dependency.asp?id_dependency=2719 |title = História výškového horolezectva |last = Linek |first = Vlado |publisher = SHS JAMES |date = |website = www.jamesak.sk |accessdate= 2013-07-15 }}</ref> 17. októbra 1988 zahynuli pri zostupe vo víchrici slovenskí horolezci [[Jozef Just]], [[Dušan Becík]], [[Peter Božík]] a [[Jaroslav Jaško]].<ref>{{cite web |url = http://m.sme.sk/?sek=sport&rub=sport_horol&cl=4129358 |title = Splnili si sen, ale stálo ich to životy |last = Šimo |first = Marián |publisher = SME |date = 2008-10-17 |website = sme.sk |accessdate= 2013-07-15 }}</ref> Everest má dve hlavné horolezecké cesty, juhovýchodnú z Nepálu a severovýchodnú z Tibetu, ale existujú aj ďalšie, menej časté cesty. Juhovýchodná cesta z Nepálu je technicky menej náročná ako severovýchodná cesta z Tibetu a preto je oveľa frekventovanejšia. Juhovýchodnou cestou išli tiež Hillary a Tenzing. Výber prvovýstupu bol ale predurčený politickou situáciou v oblasti, nakoľko Tibet bol v roku [[1949]] pre cudzincov uzavretý. Väčšina pokusov o výstup je počas apríla a mája pred letnou monzúnovou sezónou a tiež sa v tom čase znižuje rýchlosť [[Dýzové prúdenie|dýzového prúdenia]]. Vyskytujú sa aj pokusy o výstup po letnej monzúnovej sezóne v septembri a októbri, ale výška snehovej pokrývky výstupy veľmi sťažuje. == Himalájska štatistika do roku 2009 == Everest patrí medzi najnebezpečnejšie hory. Tabuľka úmrtí na 14 osemtisícovkách ukazuje mieru rizika. {| class="wikitable" |- !Vrchol !!Výstupy !!Počet jednotlivých horolezcov!!Úmrtí !! Percento úmrtí z počtu výstupov |- |[[Annapurna]] ||157 ||154 ||60 || 38 |- | [[K2 (vrch)|K2]]||302 ||298 ||78 || 26 |- | [[Nanga Parbat]]||326 ||322 ||68 || 21 |- |[[Káčaňdžunga]]|| 244||231 ||40 || 16 |- |[[Dhaulágirí]] ||417 || 403 ||62 || 14.9 |- | [[Manaslu]]||397 || 382||56 || 14 |- |[[Makalu]] || 323||314 ||29 || 9 |- |[[Gašerbrum I]] ||298 ||290 ||26 || 8.7 |- |[[Šiša Pangma]] ||285 ||280 ||24 || 8.4 |- |[[Broad Peak ]]|| 385||381 ||21 || 5.5 |- |'''Mount Everest''' ||4559 || 2889|| 216|| 4.7 |- |[[Lhoce]] ||396 ||377 ||12 || 3 |- | [[Gašerbrum II ]]||873 ||842 ||20 || 2.3 |- | [[Čho Oju]]||2783 ||2360 ||43 || 1.6 |} Údaje pre horu [[Manaslu]] sú do roku [[2008]], všetky ostatné sú do roku [[2009]]. Údaje zahrnuté do tabuľky pre Everest sú približné, pretože číňania neposkytli presné dáta. === Príčiny úmrtí na Evereste === {| class="wikitable mw-collapsible" |- !Príčina !! Počet |- |Lavína |987 |- |Padajúci ľad || 7 |- |Pády || 69 |- |Vplyv prostredia (vrátane zimy, omrzlín, vyčerpania) || 39 |- | Choroba (vrátane pľúcneho a mozgového edému)|| 23 |- |Infarkt || 7 |- |Utopenie || 1 |- | Neznáma príčina|| 14 |} Smrť následkom pádu často súvisí s chorobou a pôsobením nepriaznivého prostredia, srdcový infarkt môže súvisieť s vysokohorskou chorobou. Úmrtia, ktoré zapríčinil pád ľadu sú spojené s ľadovcom Khumbu. 56 mŕtvych zomrelo pri zostupe z vrcholu. Z toho vyplýva, že 2 percentá horolezcov, ktorí vystúpili na vrchol, sa už nevrátili.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Sale | meno = Richard | priezvisko2 = Rodway| meno2 = George| titul = Everest-Dejiny dobývání Himaláje | redaktori = | vydanie = 1 | vydavateľ = Baronet a.s.| miesto = Praha | rok = 2011 | počet strán = 223| strany = | isbn = 978-80-7384-472-1| jazyk = po česky}}</ref> <gallery> Súbor:Himalayas.jpg |Himaláje z Medzinárodnej vesmírnej stanice Súbor:Mt Everest aerial 2005.jpg |Masív Everestu z lietadla Súbor:Sagarmatha ck Oct18 2002.jpg |Mount Everest </gallery> == Referencie == {{Reflist}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Mount Everest}} {{Osemtisícovky}} {{Koruna Zeme}} [[Kategória:Vrchy v Nepále]] [[Kategória:Vrchy v Číne]] [[Kategória:Vrchy v Himalájach|Mount Everest]] [[Kategória:Osemtisícovky v Nepále]] [[Kategória:Osemtisícovky v Číne]] [[Kategória:Koruna Zeme]] [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] jk2awopczqntmnfk6l1qblru27620o8 7416943 7416744 2022-07-29T08:43:50Z Jetam2 30982 epo kat wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Mount Everest | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Everest kalapatthar crop.jpg | image_size = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nepál | country_flag = 1 | country1 = Čína | country1_flag = 1 | state = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = Himaláje | partk = Khumbu Himal | partk_type = Horská skupina | partk_label = Horská skupina v ktorej sa vrch nachádza <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 8848, 86<ref name="EB">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mount Everest | url = https://www.britannica.com/place/Mount-Everest | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> | prominence = | lat_d = 27 | lat_m = 59 | lat_s = 17 | lat_NS = S | long_d = 86 | long_m = 55 | long_s = 31 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = od juhovýchodu, cez južné sedlo | discovery = [[Edmund Hillary]], [[Nový Zéland]]<br />[[Tenzing Norgay]], [[Nepál]] | discovery_date = 1953 | discovery_date_label = Dátum prvovýstupu | discovery_type = Prvovýstup | discovery_label = Prvovýstup | ascent = [[Jozef Psotka]], [[Zoltán Demján]] | ascent_date = [[1984]] | ascent_type = Slov. prvovýstup <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Nepal relief location map.jpg | map_caption = Poloha v rámci Nepálu | map_size = | map_background = | map_locator = Nepál | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Mount Everest <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Mount Everest''' (o názvoch pozri nižšie) je najvyšší vrch [[Zem]]e. Jeho výška je {{m|8848.86|m}} a leží v [[Himaláje|Himalájach]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = iMeteo.sk | odkaz na autora = | titul = Čína a Nepál sa dohodli na novej výške Mount Everestu | url = https://www.imeteo.sk/clanok/cina-a-nepal-sa-dohodli-na-novej-vyske-mount-everestu | vydavateľ = imeteo.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pomenovaný je po zememeračovi Sirovi [[George Everest|Georgovi Everestovi]] (1790 – 1866) a prvýkrát ho dokázateľne a zdokumentovane zdolali [[29. máj]]a [[1953]] Sir [[Edmund Hillary]] a šerpa [[Tenzing Norgay]]. ==Názvy == *normovaný slovenský názov: '''Mount Everest''' <ref>Názvy geografických objektov z územia mimo SR [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ExonymA.pdf]</ref> - výslovnosť: [maunt evrist]<ref>Mount Everest. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] S. 461</ref><ref name=O>ONDREJOVIČ: Názov Mount Everest a jeho výslovnosť. In: Kultúra slova 1985, 5 [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1985/5/ks1985-5.pdf]</ref>; vyskytujúce sa, no neodporúčané, slovenské výslovnosti: [maunt everist], [maunt everest], [maunt ivrist]<ref name=O/>; nesprávne slovenské výslovnosti: [mont ivrist], [mont ev(e)rist], [mont everest]<ref name=O/> *po anglicky: ''Mount Everest'' - súčasná anglická výslovnosť <small>(vyjadrená znakmi pre slovenského čitateľa)</small>: [maunt ev(ö)rist]<ref>[https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/everest]</ref><ref>[https://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/everest]</ref>, [maunt ev(ö)röst], [maunt evörst], [maunt evörest]<ref>[https://www.merriam-webster.com/dictionary/Everest]</ref>, pôvodná anglická výslovnosť: [maunt ívrist] (keďže meno osoby Everest sa správne vyslovuje [ívrist]) - skratka Mt. Everest - doslovný význam: Everestov vrch *po nepálsky: सगरमाथा - výslovnosť <small>(vyjadrená znakmi pre slovenského čitateľa)</small> [sagarmat(h)a] (všetky "a" sú krátke) - prepis: '''Sagarmatha''' alebo '''Sagarmáthá''' alebo '''Sagarmátha''' *po čínsky: 珠穆朗瑪(峰) - slovenský prepis: '''Ču-mu-lang-ma(-feng)''' - [[pchin-jin]]: ''zhū-mù-lǎng-mǎ(-fēng)''; *po tibetsky: ** a) ཇོ་མོ་གླང་མ - lhaská (t.j. moderná tibetská) výslovnosť <small>(vyjadrená znakmi pre slovenského čitateľa)</small>: [čomolangma] - prepis (transliterácia) podľa Wylieho: Jo-mo-glang-ma<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Online English-Tibetan Dictionary | url = http://eng-tib.com/index.html | vydavateľ = eng-tib.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> - prepis (transkripcia) tibetským [[pchin-jin]]om: Qomolangma <ref name=G/><ref>[https://www.tibetanreview.net/neighbours-see-geopolitical-mischief-in-chinas-mt-everest-move/]</ref> - slovenské/české prepisy: '''Džomolangma'''<ref>Ču-mu-lang-ma-feng. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 3, S. 157</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Robert MacFarlane | odkaz na autora = | titul = Hory v hlavě | vydanie = | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = | rok = 2018 | počet strán = 260 | url = | isbn = 978-80-204-5227-6 | kapitola = | strany = 169| jazyk = }}</ref>, '''Čomolangma'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Landergott | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Kleio - Hr (6) | url = https://www.kleio.cz/web/index.php/hnav/hr6nav | vydavateľ = kleio.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-08 | miesto = | jazyk = }}</ref>; alebo ** b) staršie: ཇོ་མོ་ལུང་མ (?) - prepis (transliterácia) podľa Wylieho: Jo-mo-lung-ma<ref name=Blak/> - slovenské/české prepisy: '''Džomolungma'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kolmaš | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Tibet (dějiny a duchovní kultura) | vydanie = | vydavateľ = Argo | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 439 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, '''Čomolungma'''<ref name=O/> **Poznámky k tibetskému názvu: 1. Dž je namiesto Č preto, lebo v klasickej tibetčine sa vyslovovalo [dž], dž je teda skôr transliterácia a č skôr transkripcia. 2. Je sporné, či je v názve slabika [lang] alebo [lung], lebo nie je isté, čo presne táto časť názvu (resp. ani názov vrchu ako celok) znamená; novšie sa ale zvykne uvádzať, že je v názve slabika [lang]. V anglických prepisoch je táto nejasnosť navyše komplikovaná aj tým, že v anglických prepisoch sa "u" niekedy číta ako [a], takže anglický zápis lung sa dá čítať ako [lang] alebo ako [lung].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Youwei | meno = Shi | autor = | odkaz na autora = | titul = Loanwords in the Chinese Language | vydanie = | vydavateľ = Routledge | miesto = | rok = 2020 | počet strán = 268 | url = https://books.google.sk/books?id=NyAJEAAAQBAJ&pg=PT131&dq=tibetan+phonology+Chomolungma&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiz4pi1lL_tAhUOCxoKHVJqB14Q6AEwAHoECAQQAg#v=onepage&q=tibetan%20phonology%20Chomolungma&f=false| isbn = 978-1-00-029353-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Blak>BLAKENEY, T. S. A Tibetan name for Everest. [https://www.alpinejournal.org.uk/Contents/Contents_1965_files/AJ%201965%20304-310%20Blakeney%20Everest.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lewis | meno = Jon E. | autor = | odkaz na autora = | titul = The Mammoth Book of How it Happened - Everest | vydanie = | vydavateľ = Hachette UK | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 160 | url = https://books.google.sk/books?id=vWqeBAAAQBAJ&pg=PT12&dq=jomolangma&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjK7oP9o7_tAhVBDewKHdLrBJsQ6AEwAHoECAMQAg#v=onepage&q=jomolangma&f=false| isbn = 978-1-78033-727-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Royal Geographical Society (Great Britain) | odkaz na autora = | priezvisko2 = Venables | meno2 = Stephen | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Everest (Summit of Achievement) | vydanie = | vydavateľ = Simon and Schuster | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 252 | url = | isbn = 978-0-7432-4386-5 | kapitola = | strany = 58| jazyk = }}</ref><ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NGA Geonames | url = https://geonames.nga.mil/namesgaz/ | vydavateľ = geonames.nga.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Merania výšky vrchu == [[Radhanath Sikdar]], indický matematik a zememerač z Bengálska, bol v roku [[1852]] prvý, kto určil Everest ako najvyššiu horu sveta pomocou trigonometrických výpočtov na základe meraní [[teodolit]]om z {{km|240|m}} vzdialenej [[India|Indie]]. Pred prieskumným meraním bol vrchol zememeračmi vedený pod menom Peak XV. Prvé presnejšie meranie v roku [[1856]] zistilo výšku {{m|8839|m}}, ale výška bola prakticky zaokrúhlená na {{m|8840|m}}. V päťdesiatych rokoch 20. storočia indickí zememerači uskutočnili presnejšie meranie, ktoré sa priblížilo súčasne akceptovanej výške Everestu {{m|8848|m}}. Dnes sa všeobecne prijíma hodnota {{m|8850|m}}, zistená pomocou prístroja [[GPS]], umiestneného na vrchole hory v roku [[1999]]. Everest stále rastie vďaka pohybom tektonických dosiek, predpokladaný rast je 3 až {{mm|5|m}} do výšky, pri posune {{mm|27|m}} na severovýchod za rok. Podľa čínskych meraní z mája 2005 je výška hory 8844 metrov, čo je o celé 4 metre menej, ako sa bežne uvádza. Číňania však merali skutočný vrch hory, to jest skalný vrchol. Pri výsledkoch GPS meraní musíme brať do úvahy snehovú čiapku hory nachádzajúcu sa na vrchole. Táto čiapka však svoju hrúbku časom mení. V roku 2019 zmerali nepálski výskumníci výšku tohto vrchu, v roku 2020 tak urobili i čínski výskumníci. Zhodli sa na tom, že vrch meria {{m|8848.86|m}}.<ref name=":0" /> === Iné najvyššie vrcholy === Je dôležité zdôrazniť, že Everest je vrch, ktorého vrchol je najvyššie nad morskou hladinou. Za najvyššiu horu sveta možno považovať aj sopku [[Mauna Kea]] na [[Havajské ostrovy|Havaji]], ktorá je najvyšším vrchom od základne, ktorá je ukrytá pod morskou hladinou na oceánskom dne. [[Mauna Kea]] takto presahuje {{km|9|m}}, ale nad more vyčnieva iba 4 170 metrov. Druhým vrchom, ktorý ašpiruje na najvyšší vrch sveta, je [[Chimborazo (sopka)|Chimborazo]] v [[Ekvádor]]e. Vrchol vrchu Chimborazo je od stredu Zeme o celých 2 168 metrov ďalej ako Everest – teda Chimborazo (teoreticky) meria {{km|6384.4|m}} a Everest iba {{km|6382.3|m}}. Príčinu v takom rozdiele je nutné hľadať v zemskej rotácii, ktorá deformuje tvar Zeme. Paradoxom je, že ak uvažujeme výšku nad morskou hladinou, tak Chimborazo so svojimi 6 310 metrami nad morom nie je ani najvyšším vrchom [[Andy|Ánd]]. Pre zaujímavosť možno uviesť, že najhlbšie miesto [[Oceánske dno|oceánskeho dna]], [[priehlbina Challenger]] v [[Mariánska priekopa|Mariánskej priekope]], je hlbšie pod morskou hladinou, ako je Everest nad ňou. == Horolezecké výstupy == Prvé pokusy o zdolanie boli vykonané Britmi v rokoch [[1921]], 1922 a [[1924]]. Ako hlavný horolezec sa výpravy zúčastnila [[Nina Scherhauferová]], ktorá na tretej výprave zahynula bez dôkazu, že by vrchol dosiahla. Fotografiu z vrcholu mal zhotoviť [[Andrew Irvine (mountaineer)|Andrew "Sandy" Irvine]], no jeho telo sa na rozdiel od Malloryho dodnes v snehu okolo vrcholu nenašlo.{{chýba zdroj}} Ako prví známi ľudia s doloženým výstupom dosiahli vrchol Mount Everestu [[29. máj]]a [[1953]] [[Edmund Hillary]] a šerpa [[Tenzing Norgay]]. Prvou ženou, ktorá vyšla na tento vrch bola [[16. máj]]a [[1975]] [[Japonci|japonka]] [[Junko Tabei]]. Bez kyslíkového prístroja sa ako prvému podarilo na vrchol dostať [[Reinhold Messner|Reinholdovi Messnerovi]] a [[Peter Habeler|Petrovi Habelerovi]] v roku [[1978]]. Prvý zimný výstup na vrchol sa podaril Poliakom vo februári [[1980]]. Prvými Slovákmi na vrchole Everestu boli [[Jozef Psotka]] (zahynul pri zostupe) a [[Zoltán Demján]] [[15. október|15. októbra]] [[1984]].<ref>{{cite web |url = http://www.jamesak.sk/content/column_article_dependency.asp?id_dependency=2719 |title = História výškového horolezectva |last = Linek |first = Vlado |publisher = SHS JAMES |date = |website = www.jamesak.sk |accessdate= 2013-07-15 }}</ref> 17. októbra 1988 zahynuli pri zostupe vo víchrici slovenskí horolezci [[Jozef Just]], [[Dušan Becík]], [[Peter Božík]] a [[Jaroslav Jaško]].<ref>{{cite web |url = http://m.sme.sk/?sek=sport&rub=sport_horol&cl=4129358 |title = Splnili si sen, ale stálo ich to životy |last = Šimo |first = Marián |publisher = SME |date = 2008-10-17 |website = sme.sk |accessdate= 2013-07-15 }}</ref> Everest má dve hlavné horolezecké cesty, juhovýchodnú z Nepálu a severovýchodnú z Tibetu, ale existujú aj ďalšie, menej časté cesty. Juhovýchodná cesta z Nepálu je technicky menej náročná ako severovýchodná cesta z Tibetu a preto je oveľa frekventovanejšia. Juhovýchodnou cestou išli tiež Hillary a Tenzing. Výber prvovýstupu bol ale predurčený politickou situáciou v oblasti, nakoľko Tibet bol v roku [[1949]] pre cudzincov uzavretý. Väčšina pokusov o výstup je počas apríla a mája pred letnou monzúnovou sezónou a tiež sa v tom čase znižuje rýchlosť [[Dýzové prúdenie|dýzového prúdenia]]. Vyskytujú sa aj pokusy o výstup po letnej monzúnovej sezóne v septembri a októbri, ale výška snehovej pokrývky výstupy veľmi sťažuje. == Himalájska štatistika do roku 2009 == Everest patrí medzi najnebezpečnejšie hory. Tabuľka úmrtí na 14 osemtisícovkách ukazuje mieru rizika. {| class="wikitable" |- !Vrchol !!Výstupy !!Počet jednotlivých horolezcov!!Úmrtí !! Percento úmrtí z počtu výstupov |- |[[Annapurna]] ||157 ||154 ||60 || 38 |- | [[K2 (vrch)|K2]]||302 ||298 ||78 || 26 |- | [[Nanga Parbat]]||326 ||322 ||68 || 21 |- |[[Káčaňdžunga]]|| 244||231 ||40 || 16 |- |[[Dhaulágirí]] ||417 || 403 ||62 || 14.9 |- | [[Manaslu]]||397 || 382||56 || 14 |- |[[Makalu]] || 323||314 ||29 || 9 |- |[[Gašerbrum I]] ||298 ||290 ||26 || 8.7 |- |[[Šiša Pangma]] ||285 ||280 ||24 || 8.4 |- |[[Broad Peak ]]|| 385||381 ||21 || 5.5 |- |'''Mount Everest''' ||4559 || 2889|| 216|| 4.7 |- |[[Lhoce]] ||396 ||377 ||12 || 3 |- | [[Gašerbrum II ]]||873 ||842 ||20 || 2.3 |- | [[Čho Oju]]||2783 ||2360 ||43 || 1.6 |} Údaje pre horu [[Manaslu]] sú do roku [[2008]], všetky ostatné sú do roku [[2009]]. Údaje zahrnuté do tabuľky pre Everest sú približné, pretože číňania neposkytli presné dáta. === Príčiny úmrtí na Evereste === {| class="wikitable mw-collapsible" |- !Príčina !! Počet |- |Lavína |987 |- |Padajúci ľad || 7 |- |Pády || 69 |- |Vplyv prostredia (vrátane zimy, omrzlín, vyčerpania) || 39 |- | Choroba (vrátane pľúcneho a mozgového edému)|| 23 |- |Infarkt || 7 |- |Utopenie || 1 |- | Neznáma príčina|| 14 |} Smrť následkom pádu často súvisí s chorobou a pôsobením nepriaznivého prostredia, srdcový infarkt môže súvisieť s vysokohorskou chorobou. Úmrtia, ktoré zapríčinil pád ľadu sú spojené s ľadovcom Khumbu. 56 mŕtvych zomrelo pri zostupe z vrcholu. Z toho vyplýva, že 2 percentá horolezcov, ktorí vystúpili na vrchol, sa už nevrátili.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Sale | meno = Richard | priezvisko2 = Rodway| meno2 = George| titul = Everest-Dejiny dobývání Himaláje | redaktori = | vydanie = 1 | vydavateľ = Baronet a.s.| miesto = Praha | rok = 2011 | počet strán = 223| strany = | isbn = 978-80-7384-472-1| jazyk = po česky}}</ref> <gallery> Súbor:Himalayas.jpg |Himaláje z Medzinárodnej vesmírnej stanice Súbor:Mt Everest aerial 2005.jpg |Masív Everestu z lietadla Súbor:Sagarmatha ck Oct18 2002.jpg |Mount Everest </gallery> == Referencie == {{Reflist}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Mount Everest}} {{Osemtisícovky}} {{Koruna Zeme}} [[Kategória:Mount Everest| ]] [[Kategória:Vrchy v Nepále]] [[Kategória:Vrchy v Číne]] [[Kategória:Vrchy v Himalájach|Mount Everest]] [[Kategória:Osemtisícovky v Nepále]] [[Kategória:Osemtisícovky v Číne]] [[Kategória:Koruna Zeme]] [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] 9tfu09xjr57iaxx7nhcpu9v02nu4vnv 1947 0 3381 7416971 7274183 2022-07-29T09:49:22Z Jetam2 30982 /* Narodenia */ + wikitext text/x-wiki {{Rok2|1947}} == Udalosti == * [[3. január]] – začatý dvojročný plán hospodárskej výstavby (tzv. Dvojročnica) * [[25. február]] – rozhodnutím spojeneckej kontrolnej komisie oficiálne zaniká [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruský štát]] * [[1. marec]] – [[Medzinárodný menový fond|MMF]] začal finančné operacie * [[11. marec]] – vyhlásená [[Trumanova doktrína]] * [[5. jún]] – prvý raz formulovaná téza [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]] * [[7. jún]] – založený rumunský futbalový klub [[FC Steaua Bukurešť]] * [[2. júl]] – bolo pozorované [[UFO]] diskovitého tvaru letiace pri [[Roswell (Nové Mexiko)|Roswelli]] smerom na [[severozápad]] * [[11. júl]] – prijatý zákon č. 149/1947 sb. o národnej bezpečnosti, ktorý okrem iného zriadil zložku [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] * [[15. august]] – vyhlásená slobodná rozdelená [[India]] * [[11. september]] – podpísaná konvencia o [[Svetová meteorologická organizácia|WMO]] (Svetová meteorologická organizácia) * [[18. september]] – oficiálny vznik americkej Ústrednej spravodajskej služby [[Central Intelligence Agency|CIA]] * [[14. október]] – [[Charles Elwood Yeager|Chuck Yeager]] na experimentálnom lietadle [[Bell X-1]] ako prvý prekročil [[rýchlosť zvuku]] * [[20. november]] – britská princezná [[Alžbeta II.|Elisabeth]] (neskôr Alžbeta II.) si vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]] v [[Londýn]]e vzala gréckeho princa [[Philip Mountbatten|Philipa Mountbattena]], ktorý sa stal vojvodom z Edinburghu * [[29. november]] – Valné zhromaždenie OSN prijalo plán na rozdelenie Palestíny medzi Židov a Arabov * Založená [[Medzinárodná organizácia pre normalizáciu]] (ISO) == Nobelova cena == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[André Gide]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Carl Ferdinand Cori]], [[Gerty Coriová]], [[Bernardo Houssay]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Edward Victor Appleton]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Robert Robinson]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[QPSW]] / [[Kvakeri|AFSC]] == Narodenia == [[Súbor:Marian Varga 2010-11.jpg|thumb|upright|[[Marián Varga]] (* 29. január)]] [[Súbor:Viktor_Preiss.jpg|thumb|upright|[[Viktor Preiss]] (* 13. marec)]] [[Súbor:Juraj Kukura; 2014.jpg|thumb|upright|[[Juraj Kukura]] (* 15. marec)]] [[Súbor:Jiri Bartoska.jpg|thumb|upright|[[Jiří Bartoška]] (* 24. marec)]] [[Súbor:Gabriela Beňačková MET.jpg|thumb|upright|[[Gabriela Beňačková]] (* 25. marec)]] [[Súbor:Elton John 2011 Shankbone 2.JPG|thumb|upright|[[Elton John]] (* 25. marec)]] [[Súbor:Kareem Abdul Jabbar crop.jpg|thumb|upright|[[Kareem Abdul-Jabbar]] (* 16. apríl)]] [[Súbor:Salman Rushdie by Kubik 03.JPG|thumb|upright|[[Salman Rushdie]] (* 19. jún)]] [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R0428-0024, Berlin, Palast der Republik, Helena Vondtrackova.jpg|thumb|upright|[[Helena Vondráčková]] (* 24. jún)]] [[Súbor:Brian May.JPG|thumb|upright|[[Brian May]] (* 19. júl)]] [[Súbor:Carlos Santana 2.jpg|thumb|upright|[[Carlos Santana]] (* 20. júl)]] [[Súbor:Arnold Schwarzenegger by Gage Skidmore 2.jpg|thumb|upright|[[Arnold Schwarzenegger]] (* 30. júl]] [[Súbor:Coelhopaulo26012007-1.jpg|thumb|upright|[[Paulo Coelho]] (* 24. august)]] [[Súbor:Sam Neill 2010.jpg|thumb|upright|[[Sam Neill]] (* 14. september)]] [[Súbor:Frantisek Nedved 1.jpg|thumb|upright|[[František Nedvěd]] (* 19. september)]] [[Súbor:Stephen King, Comicon.jpg|thumb|upright|[[Stephen King]] (* 21. september)]] [[Súbor:Kevin Kline, No Strings Attached Premiere.jpg|thumb|upright|[[Kevin Kline]] (* 24. október)]] [[Súbor:Hillary Clinton official Secretary of State portrait crop.jpg|thumb|upright|[[Hillary Clinton]] (* 26. október)]] * {{0}}[[1. január]] – [[F. R. David]], francúzsky spevák * {{0}}1. január – [[Jela Špitková]], slovenská a rakúska husľová sólistka * {{0}}1. január – [[Vladimir Georgijevič Titov]], ruský kozmonaut * {{0}}[[6. január]] – [[Fedor Frešo]], slovenský rockový a jazzový hudobník * {{0}}[[8. január]] – [[David Bowie]], britský hudobník († [[2016]]) * [[11. január]] – [[Martin Štěpánek (herec)|Martin Štěpánek]], český herec, režisér, novinár a politik, minister kultúry Česka († [[2010]]) * 11. január – [[Michal Tučný]], český spevák († [[1995]]) * [[13. január]] – [[Jaroslav Drbohlav]], český herec († [[1985]]) * [[15. január]] – [[Martin Chalfie]], americký biológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] * [[18. január]] – [[Takeši Kitano]], japonský režisér a herec * [[21. január]] – [[Rebija Kadírová]], ujgurská podnikateľka a politická aktivistka * [[22. január]] – [[Vladimír Oravský]], švédsky dramatik a spisovateľ * [[23. január]] – [[Megawati Sukarnoputri]], bývalá indonézska prezidentka * [[24. január]] – [[Michio Kaku]], americký fyzik * [[26. január]] – [[Robert Cailliau]], belgický informatik, tvorca [[World Wide Web]]u * 26. január – [[Michel Sardou]], francúzsky spevák * 26. január – [[Patrick Dewaere]], francúzsky herec († [[1982]]) * [[29. január]] – [[Linda B. Bucková]], americká biologička * 29. január – [[Marián Varga]], slovenský hudobník († [[2017]]) * [[30. január]] – [[Wabi Daněk]], český folkový pesničkár († [[2017]]) * [[31. január]] – [[Aleš Ulm]], český spevák, scenárista a moderátor * {{0}}[[2. február]] – [[Farrah Fawcettová]], americká herečka († [[2009]]) * {{0}}[[3. február]] – [[Paul Auster]], americký spisovateľ * {{0}}3. február – [[Melanie Safka]], americká speváčka a skladateľka * {{0}}[[5. február]] – [[Mary Cleaveová]], americká biologička, ekologička a astronautka * {{0}}5. február – [[Benoît Jacquot]], francúzsky režisér * {{0}}[[7. február]] – [[Jiří Rak]], český historik * [[12. február]] – [[Jana Šulcová]], česká herečka * [[13. február]] – [[Jiří Helekal]], český spevák, skladateľ a hudobník * 13. február – [[Tatiana Anatolievna Tarasovová|Tatiana Tarasovová]], ruská krasokorčuliarska trénerka a choreografka * [[14. február]] – [[Phạm Tuân]], vietnamský vojenský letec a kozmonaut * [[15. február]] – [[John Coolidge Adams]], americký skladateľ * [[16. február]] – [[Jaroslav Kubera]], český politik († [[2020]]) * [[26. február]] – [[Alan Guth]], americký teoretický fyzik a kozmológ * 26. február – [[Gidon Kremer]], lotyšský huslista a dirigent * 26. február – [[Sandie Shaw]], britská speváčka * [[27. február]] – [[Alan Harvey Guth]], americký teoretický fyzik a kozmológ * {{0}}[[2. marec]] – [[Harry Redknapp]], britský futbalový tréner a bývalý futbalista * {{0}}2. marec – [[Juraj Szikora]], slovenský futbalista a tréner († [[2005]]) * {{0}}[[3. marec]] – [[Jennifer Warnes]], americká country-popová speváčka a pesničkárka * {{0}}[[4. marec]] – [[Jan Garbarek]], nórsky saxofonista a skladateľ * {{0}}[[8. marec]] – [[Vladimír Mišík]], český hudobník a spevák * [[11. marec]] – [[Jiří Brožek]], český filmový strihač * 11. marec – [[Ľuboš Novotný]], slovenský spevák * [[13. marec]] – [[Viktor Preiss]], český herec * [[15. marec]] – [[Juraj Kukura]], slovenský herec * [[19. marec]] – [[Glenn Close]], americká herečka a speváčka * [[20. marec]] – [[Peter Osgood]], anglický futbalista († [[2006]]) * [[23. marec]] – [[Paul Cartledge]], britský historik a spisovateľ * [[24. marec]] – [[Jiří Bartoška]], český herec a filmový organizátor * [[25. marec]] – [[Gabriela Beňačková]], slovenská operná speváčka * 25. marec – [[Elton John]], britský hudobník * [[26. marec]] – [[Subháš Kák]], novoveký indický filozof, informatik a historik matematiky * [[29. marec]] – [[Alexandr Stepanovič Viktorenko|Alexandr Viktorenko]], ruský kozmonaut * [[30. marec]] – [[Viera Mrázová]], slovenská právnička, bývalá sudkyňa Ústavného súdu * {{0}}[[1. apríl]] – [[Alain Connes]], francúzsky matematik * {{0}}1. apríl – [[Václav Riedlbauch]], český skladateľ, pedagóg a manažér * {{0}}[[2. apríl]] – [[Emmylou Harris]], americká hudobníčka, hudobná producentka a skladateľka * {{0}}[[3. apríl]] – [[Ladislav Kuna]], slovenský futbalista († [[2012]]) * {{0}}[[5. apríl]] – [[Gloria Macapagalová-Arroyová]], bývalá prezidentka Filipín * {{0}}[[8. apríl]] – [[Pascal Lamy]], francúzsky ekonóm, obchodník a bývalý eurokomisár * [[12. apríl]] – [[Tom Clancy]], americký spisovateľ († [[2013]]) * 12. apríl – [[Antonín Kratochvíl (fotograf)|Antonín Kratochvíl]], český reportážny a portrétny fotograf * 12. apríl – [[David Letterman]], americký komik a moderátor * [[15. apríl]] – [[Lois Chiles]], americká herečka a modelka * [[16. apríl]] – [[Kareem Abdul-Jabbar]], americký basketbalista * 16. apríl – [[Lee Kerslake]], anglický bubeník († [[2020]]) * 16. apríl – [[Zdeněk Kluka]], český hudobník, bubeník, spevák, a skladateľ * 16. apríl – [[Ján Lehotský]], slovenský spevák a skladateľ, člen skupiny [[Modus (hudobná skupina)|Modus]] * 16. apríl – [[Jiří Štěpnička]], český herec * 16. apríl – [[Vojtěch Tomáško|Vojta Kiďák Tomáško]], český pesničkár * [[18. apríl]] – [[James Woods]], americký herec * 18. apríl – [[Jerzy Stuhr]], poľský herec, režisér, scenárista a pedagóg * [[21. apríl]] – [[Jaroslav Hutka]], český folkový hudobník, skladateľ a pesničkár * 21. apríl – [[Iggy Pop]], americký punkrockový spevák * [[22. apríl]] – [[Cornelius Horan]], írsky katolícky kňaz * [[24. apríl]] – [[Juraj Horváth (sudca)|Juraj Horváth]], slovenský právnik, sudca Ústavného súdu SR († [[2014]]) * 24. apríl – [[Roger David Kornberg]], americký vedec, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] * [[25. apríl]] – [[Johan Cruijff]], holandský futbalista († [[2016]]) * [[26. apríl]] – [[Jorga Kotrbová]], česká herečka * {{0}}[[1. máj]] – [[Jacob Bekenstein]], izraelský fyzik († [[2015]]) * {{0}}1. máj – [[František Hoholko]], slovenský futbalista a tréner († [[2005]]) * {{0}}[[4. máj]] – [[Richard Jenkins]], americký herec * {{0}}[[6. máj]] – [[Martha Nussbaumová]], americká filozofka * {{0}}6. máj – [[Ronald L. Rivest]], americký odborník v oblasti kryptografie * {{0}}6. máj – [[Oldřich Vízner]], český herec * {{0}}[[9. máj]] – [[Michael Levitt]], americký biofyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] * [[11. máj]] – [[Robo Kazík]], slovenský podnikateľ a spevák * 11. máj – [[František Šebej]], slovenský politik * [[17. máj]] – [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]], bývalý český hokejista, súčasný tréner * [[28. máj]] – [[Záhí Hawáss]], egyptský archeológ * 28. máj – [[Leland Sklar]], americký basgitarista a skladateľ * {{0}}[[1. jún]] – [[Jonathan Pryce]], britský herec * {{0}}1. jún – [[Ron Wood]], britský gitarista a maliar * {{0}}[[2. jún]] – [[František Mikloško]], slovenský politik * {{0}}[[4. jún]] – [[Radomír Malý]], český historik, novinár a politik * {{0}}[[5. jún]] – [[Laurie Anderson]], americká speváčka, huslistka a skladateľka * {{0}}[[6. jún]] – [[Taťana Fischerová]], česká herečka, spisovateľka, moderátorka a politička * {{0}}[[8. jún]] – [[Alojz Engliš]], slovenský politik * {{0}}[[9. jún]] – [[Françoise Demulder]], francúzska vojnová fotografka († [[2008]]) * [[11. jún]] – [[Richard Palmer-James]], britský hudobník a textár * [[12. jún]] – [[Jurij Baturin]], ruský politik a kozmonaut * [[15. jún]] – [[Gréta Švercelová]], slovenská operetná a operná speváčka * [[19. jún]] – [[Salman Rushdie]], britský spisovateľ * [[21. jún]] – [[Širín Ebadi]], iránska advokátka, prvá sudkyňa v Iráne a aktivistka za ľudské práva, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za mier]] * [[22. jún]] – [[Marta Aibeková]], slovenská politička * [[23. jún]] – [[Zuzana Cigánová]], slovenská herečka * [[24. jún]] – [[Helena Vondráčková]], česká speváčka a herečka * 24. jún – [[Peter Weller]], americký herec a režisér * [[26. jún]] – [[Peter Sloterdijk]], nemecký filozof, publicista a spisovateľ * [[28. jún]] – [[Rudolf Horváth]], slovenský hádzanár a komunálny politik * 28. jún – [[Kenneth Alan Ribet]], americký matematik * {{0}}[[2. júl]] – [[Yvonne Přenosilová]], česká speváčka a moderátorka * {{0}}[[3. júl]] – [[Jana Švandová]], česká herečka * {{0}}[[4. júl]] – [[Igor Kapišinský]], slovenský astronóm († [[2014]]) * {{0}}[[9. júl]] – [[Mitch Mitchell]], britský bubeník († [[2008]]) * [[11. júl]] – [[Jaroslav Pollák]], slovenský futbalista, československý reprezentant * [[12. júl]] – [[Lenka Termerová]], česká herečka * [[14. júl]] – [[Peter Staník]], slovenský herec († [[1995]]) * [[16. júl]] – [[Regina Rázlová]], česká herečka * [[17. júl]] – [[Camilla Parkerová Bowlesová|Camilla, vojvodkyňa z Cornwallu]], druhá manželka britského korunného princa Charlesa * [[19. júl]] – [[Brian May]], britský rockový gitarista a astrofyzik * [[20. júl]] – [[Gerd Binnig]], nemecký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] * 20. júl – [[Carlos Santana]], mexický gitarista * [[30. júl]] – [[Françoise Barré-Sinoussi]], francúzska biologička, objaviteľka vírusu HIV, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] * 30. júl – [[Arnold Schwarzenegger]], rakúsko-americký kulturista, herec a kalifornský guvernér * [[31. júl]] – [[Richard Griffiths]], britský herec († [[2013]]) * {{0}}[[3. august]] – [[Vítězslav Jandák]], český herec a politik * {{0}}[[5. august]] – [[Rick Derringer]], americký spevák, gitarista, hudobný producent a skladateľ * {{0}}[[6. august]] – [[Christian Jacq]], francúzsky egyptológ a spisovateľ * {{0}}[[7. august]] – [[Sofia Rotaru]], ukrajinská speváčka, skladateľka, tanečníčka a herečka * [[10. august]] – [[Ian Anderson]], britský rockový hudobník, člen skupiny [[Jethro Tull]] * 10. august – [[Drupi]], taliansky spevák * 10. august – [[Miloš Šejn]], český výtvarný umelec * [[13. august]] – [[Dáša Cortésová]], česká speváčka * 13. august – [[Peter Hanzely]], slovenský hudobný skladateľ a akordeonista * [[12. august]] – [[Ján Süli]], slovenský komunálny politik * [[15. august]] – [[Manley Lanier Carter]], americký astronaut * [[16. august]] – [[Pavol Hajdúk]], slovenský politik * [[17. august]] – [[Ferdinand Devínsky]], slovenský chemik, pedagóg a politik * [[21. august]] – [[Marián Lapšanský]], slovenský hudobník * [[14. august]] – [[Paulo Coelho]], brazílsky spisovateľ * [[21. august]] – [[Mary Simon]], generálna guvernérka [[Kanada|Kanady]] * [[24. august]] – [[Jan Rosák]], český moderátor a scenárista * 24. august – [[Martin Skotnický]], bývalý slovenský krasokorčuliar a súčasný tréner * [[25. august]] – [[Keith Tippett]], britský jazzový pianista a skladateľ * [[27. august]] – [[Miloš Anděra]], český zoológ, ekológ, pedagóg a publicista * [[29. august]] – [[James Hunt]], britský pilot Formule 1 († [[1993]]) * {{0}}[[3. september]] – [[Mario Draghi]], taliansky ekonóm a bankár * {{0}}[[5. september]] – [[Mel Collins]], britský rockový saxofonista a flautista * {{0}}5. september – [[Buddy Miles]], americký rockový a funkový bubeník * {{0}}[[7. september]] – [[Miroslav Marcelli]], slovenský filozof * {{0}}[[9. september]] – [[Milan Rehák]], slovenský politik * [[11. september]] – [[Julie Covingtonová]], britská speváčka a herečka * [[12. september]] – [[Darryl DeLoach]], americký rockový spevák a textár († [[2002]]) * [[13. september]] – [[Radan Rusev]], český herec († [[1999]]) * [[14. september]] – [[Ľuboš Jurík]], slovenský spisovateľ, novinár a politológ († [[2021]]) * 14. september – [[Sam Neill]], novozélandský herec * 14. september – [[Jerzy Popiełuszko]], poľský kňaz, obeť komunistického režimu († [[1984]]) * [[15. september]] – [[Mark Hučko]], slovenský jazykovedec * [[17. september]] – [[Jozef Bednárik]], slovenský herec a divadelný režisér († [[2013]]) * [[19. september]] – [[Jozef Móder]], slovenský futbalista * 19. september – [[František Nedvěd]], český spevák, gitarista, skladateľ a textár († [[2021]]) * [[21. september]] – [[Stephen King]], americký spisovateľ * [[26. september]] – [[Lynn Anderson]], americká speváčka († [[2015]]) * [[27. september]] – [[Meat Loaf]], americký rockový hudobník a herec * [[28. september]] – [[Pavel Koncoš]], slovenský politik * 28. september – [[Hasína Wadžídová]], bangladéšska politička a premiérka * [[29. september]] – [[Michal Novák]], slovenský neurológ a profesor * [[30. september]] – [[Marc Bolan]], anglický spevák a skladateľ, hudobník, gitarista a básnik († [[1977]]) * 30. september – [[Aaron Ciechanover]], izraelský biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] * 30. september – [[Stephen Collins]], americký herec * 30. september – [[Sylva Turbová]], česká a slovenská herečka († [[2015]]) * {{0}}[[2. október]] – [[Catherine Chalierová]], francúzska filozofka a prekladateľka * {{0}}[[4. október]] – [[Dežo Ursíny]], slovenský hudobník († [[1995]]) * {{0}}[[5. október]] – [[Brian Johnson]], britský spevák a textár * [[10. október]] – [[Francis Perrin]], francúzsky herec, scenárista a režisér * 10. október – [[Lukas Papadimos]], grécky ekonóm a politik * [[13. október]] – [[Sammy Hagar]], americký rockový spevák, gitarista a skladateľ * [[17. október]] – [[Karel Heřmánek]], český herec * [[19. október]] – [[Anna Fedorová]], slovenská komunálna politička * [[24. október]] – [[Kevin Kline]], americký herec * 24. október – [[Viliam Soboňa]], slovenský politik * [[25. október]] – [[Jan Kanyza]], český herec * [[26. október]] – [[Hillary Clintonová]], americká senátorka, manželka [[Bill Clinton|Billa Clintona]] * [[29. október]] – [[Richard Dreyfuss]], americký herec * [[31. október]] – [[Herman Van Rompuy]], belgický politik, predseda Európskej rady * {{0}}[[6. november]] – [[Larry James]], atlét USA († [[2008]]) * {{0}}[[8. november]] – [[Margaret Seddonová]], americká lekárka a astronautka * {{0}}[[9. november]] – [[Robert David Hall]], americký herec * [[10. november]] – [[Greg Lake]], britský hudobník, spevák, hudobný producent a skladateľ († [[20016]]) * [[12. november]] – [[Patrice Leconte]], francúzsky režisér a scenárista * [[13. november]] – [[Joe Mantegna]], americký herec, dabér, producent, textár a režisér * 13. november – [[Ján Pivarník]], slovenský futbalista * [[16. november]] – [[Drahoslav Machala]], slovenský novinár a spisovateľ († [[2015]]) * [[17. november]] – [[Brigita Schmögnerová]], slovenská politička * [[22. november]] – [[Alfredo Cristiani]], prezident Salvadoru * [[28. november]] – [[Martin Fronc]], slovenský politik * [[29. november]] – [[Mirza Kazar]], azerbajdžanský spisovateľ, politický analytik a moderátor * [[30. november]] – [[Sergio Badilla Castillo]], chilský básnik a spisovateľ * {{0}}[[5. december]] – [[Gürragča Džugderdemidín]], mongolský kozmonaut * {{0}}[[8. december]] – [[Thomas R. Cech]], americký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] * {{0}}8. december – [[Francis Huster]], francúzsky herec a režisér * {{0}}[[9. december]] – [[Steven Holl]], americký architekt * [[14. december]] – [[Dilma Rousseffová]], bývalá prezidentka Brazílie * [[16. december]] – [[Ben Cross]], anglický herec († [[2020]]) * [[17. december]] – [[Marián Antecký]], slovenský politik * 17. december – [[Mykola Azarov]], predseda vlády Ukrajiny * [[18. december]] – [[Karol Dobiaš]], slovenský futbalista, československý reprezentant * 18. december – [[Pekka Marjamäki]], fínsky hokejista († [[2012]]) * [[21. december]] – [[Paco de Lucía]], španielsky gitarista (flamenco) († [[2014]]) * [[26. december]] – [[Josef Janíček]], český hudobník * [[29. december]] – [[Cozy Powell]], britský rockový bubeník († [[1998]]) == Úmrtia == [[Súbor:Henry_ford_1919.jpg|thumb|upright|[[Henry Ford]] († 7. apríl)]] [[Súbor:Max Planck (1858-1947).jpg|thumb|upright|[[Max Planck]] († 4. október)]] [[Súbor:Dušan Jurkovič (1868-1947).jpg|thumb|upright|[[Dušan Jurkovič]] († 21. december)]] * {{0}}[[8. január]] – [[Tadeusz Kutrzeba]], poľský divízny generál (* [[1885]]) * [[25. január]] – [[Al Capone]], americký šéf organizovaného zločinu (* [[1899]]) * [[26. január]] – [[Gustáv Adolf Švédsky]], švédsky korunný princ (* [[1906]]) * [[12. február]] – [[Kurt Lewin]], americký psychológ (* [[1890]]) * [[13. február]] – [[Erich Hecke]], nemecký matematik (* [[1887]]) * [[24. február]] – [[Pierre Janet]], francúzsky psychiater (* [[1859]]) * {{0}}[[1. apríl]] – [[Juraj II. (Grécko)|Juraj II.]], grécky kráľ (* [[1890]]) * {{0}}[[7. apríl]] – [[Henry Ford]], americký vynálezca a priemyselník (* [[1863]]) * [[10. apríl]] – [[Charles Bally]], švajčiarsky jazykovedec (* [[1865]]) * [[18. apríl]] – [[Jozef Tiso]], katolícky kňaz a prezident prvej Slovenskej republiky (* [[1887]]) * [[20. apríl]] – [[Kristián X.]], dánsky kráľ (* [[1870]]) * [[23. apríl]] – [[Edouard Chatton]], francúzsky biológ (* [[1883]]) * [[16. máj]] – [[Frederick Gowland Hopkins]], anglický biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu]] (* [[1861]]) * [[20. máj]] – [[Philipp Lenard]], nemecký fyzik (* [[1862]]) * [[29. máj]] – [[Pavol Jantausch]], slovenský rímskokatolícky biskup (* [[1870]]) * {{0}}[[1. jún]] – [[Otakar Auředníček]], český básnik, prekladateľ a právnik (* [[1868]]) * [[20. jún]] – [[Bugsy Siegel]], americký gangster (* [[1906]]) * [[28. jún]] – [[Stanislav Kostka Neumann]], český novinár, básnik, prekladateľ, literárny a výtvarný kritik * [[1875]]) * [[16. júl]] – [[Raoul Wallenberg]], švédsky diplomat, záchranca maďarských Židov (* [[1912]]) * [[19. júl]] – [[Max Dessoir]], nemecký filozof, psychológ a teoretik estetiky (* [[1867]]) * [[21. august]] – [[Ettore Bugatti]], taliansky automobilový konštruktér (* [[1881]]) * {{0}}[[9. september]] – [[Victor Horta]], belgický [[secesia|secesný]] architekt (* [[1861]]) * [[15. september]] – [[Anton Mišík]], slovenský pedagóg, matematik a fyzik (* [[1882]]) * [[20. september]] – [[Fiorello Henry La Guardia]], americký politik, starosta New Yorku (* [[1882]]) * {{0}}[[4. október]] – [[Max Planck]], nemecký teoretický fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1858]]) * [[18. október]] – [[George Henry Peters]], americký astronóm (* [[1863]]) * [[29. október]] – [[Frances Clevelandová]], [[prvá dáma USA]] ako manželka [[Grover Cleveland|Grovera Clevelanda]] (* [[1864]]) * {{0}}[[1. november]] – [[Teodor Romža]], rusínsky gréckokatolícky biskup (* [[1911]]) * [[3. november]] – [[Embrik Strand]], nórsky botanik, entomológ – koleopterológ, hymenopterológ, arachnológ a lepidopterológ (* [[1876]]) * [[28. november]] – [[Philippe Leclerc de Hauteclocque]], francúzsky generál († [[1902]]) * [[30. november]] – [[Ernst Lubitsch]], nemecký filmový režisér (* [[1892]]) * {{0}}[[1. december]] – [[Aleister Crowley]], britský okultista (* [[1875]]) * {{0}}1. december – [[G. H. Hardy]], britský matematik (* [[1877]]) * {{0}}[[5. december]] – [[William Isaac Thomas]], americký sociológ (* [[1863]]) * {{0}}[[7. december]] – [[Tristan Bernard]], francúzsky dramatik, spisovateľ, humorista a novinár (* [[1866]]) * [[13. december]] – [[Nikolaj Rerich]], ruský mystik, malíř, filozof, archeolog a spisovatel (* [[1874]]) * [[14. december]] – [[Stanley Baldwin]], britský politik a premiér (* [[1867]]) * 14. december – [[Louis Delâge]], francúzsky priekopník automobilizmu (* [[1874]]) * [[17. december]] – [[Johannes Nicolaus Brønsted]], dánsky chemik a umelec (* [[1879]]) * [[21. december]] – [[Dušan Jurkovič]], slovenský architekt (* [[1868]]) * [[28. december]] – [[Viktor Emanuel III.]], taliansky kráľ (* [[1869]]) * [[30. december]] – [[Alfred North Whitehead]], britský matematik a filozof (* [[1861]]) [[Kategória:1947| ]] [[Kategória:Roky| 1947]] b4qxrfc97uen74flk8caaw4uebjynn0 Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru 0 3399 7417000 7335306 2022-07-29T11:10:39Z V&ltz 199444 wl + úpr. text s wl wikitext text/x-wiki '''Nobelova cena za literatúru''' je jednou z piatich [[Nobelova cena|Nobelových cien]]. Je udeľovaná autorovi z ľubovoľnej krajiny a to podľa [[Alfred Nobel|Nobelovej]] poslednej vôle „''za najvýznamnejšie [[literatúra|literárne]] dielo v ideálnom smere''“. Udeľuje sa od roku [[1901]]. == Nositelia Nobelovej ceny za literatúru <ref name="nobelprize-laureates" /> == === 1901{{--}}1925 === {| class=wikitable |+ Nositelia Nobelových cien za literatúru 1901{{--}}1925 ! Rok!! Meno!! Štát |- | [[1901]] || [[Sully Prudhomme]] || [[Francúzsko]] |- | [[1902]] || [[Theodor Mommsen]] || [[Nemecko]] |- | [[1903]] || [[Bjørnstjerne Bjørnson]] || [[Nórsko]] |- |rowspan="2"| [[1904]] | [[Frédéric Mistral]] || [[Francúzsko]] |- | [[José Echegaray y Eizaguirre]] || [[Španielsko]] |- | [[1905]] || [[Henryk Sienkiewicz]] || [[Poľsko]] |- | [[1906]] || [[Giosuè Carducci]] || [[Taliansko]] |- | [[1907]] || [[Rudyard Kipling]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- | [[1908]] || [[Rudolf Eucken|Rudolf Christoph Eucken]] || [[Nemecko]] |- | [[1909]] || [[Selma Lagerlöfová]] || [[Švédsko]] |- | [[1910]] || [[Paul Johann Ludwig Heyse]] || [[Nemecko]] |- | [[1911]] || [[Maurice Maeterlinck]] || [[Belgicko]] |- | [[1912]] || [[Gerhart Hauptmann]] || [[Nemecko]] |- | [[1913]] || [[Rabíndranáth Thákur]] || [[Britská India]] |- | [[1914]] |colspan="2"| (Finančná časť ceny bola vložená do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za literatúru) |- | [[1915]] || [[Romain Rolland]] || [[Francúzsko]] |- | [[1916]] || [[Verner von Heidenstam|Carl Gustaf Verner von Heidenstam]] || [[Švédsko]] |- |rowspan="2"| [[1917]] | [[Karl Adolph Gjellerup]] || [[Dánsko]] |- | [[Henrik Pontoppidan]] || [[Dánsko]] |- | [[1918]] |colspan="2"| (Finančná časť ceny bola vložená do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za literatúru) |- | [[1919]] || [[Carl Spitteler]] || [[Švajčiarsko]] |- | [[1920]] || [[Knut Hamsun]] || [[Nórsko]] |- | [[1921]] || [[Anatole France]] || [[Francúzsko]] |- | [[1922]] || [[Jacinto Benavente]] || [[Španielsko]] |- | [[1923]] || [[William Butler Yeats]] || [[Írsko]] |- | [[1924]] || [[Władysław Reymont]] || [[Poľsko]] |- | [[1925]] || [[George Bernard Shaw]] || [[Írsko]] |- |} === 1926{{--}}1950 === {| class=wikitable |+ Nositelia Nobelových cien za literatúru 1926{{--}}1950 ! Rok!! Meno!! Štát |- | [[1926]] || [[Grazia Deleddová]] || [[Taliansko]] |- | [[1927]] || [[Henri Bergson]] || [[Francúzsko]] |- | [[1928]] || [[Sigrid Undsetová]] || [[Nórsko]] |- | [[1929]] || [[Thomas Mann]] || [[Nemecko]] |- | [[1930]] || [[Sinclair Lewis]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1931]] || [[Erik Axel Karlfeldt]] || [[Švédsko]] |- | [[1932]] || [[John Galsworthy]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- | [[1933]] || [[Ivan Alexejevič Bunin]] || [[Rusko]]/[[Francúzsko]] |- | [[1934]] || [[Luigi Pirandello]] || [[Taliansko]] |- | [[1935]] |colspan="2"| (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien,<br/> z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za literatúru) |- | [[1936]] || [[Eugene O’Neill]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1937]] || [[Roger Martin du Gard]] || [[Francúzsko]] |- | [[1938]] || [[Pearl S. Bucková]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1939]] || [[Frans Eemil Sillanpää]] || [[Fínsko]] |- | [[1940]] |colspan="2"| (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien,<br/> z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za literatúru) |- | [[1941]] |colspan="2" rowspan="3"| (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien,<br/> z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za literatúru) |- | [[1942]] |- | [[1943]] |- | [[1944]] || [[Johannes Vilhelm Jensen]] || [[Dánsko]] |- | [[1945]] || [[Gabriela Mistral]]ová || [[Čile]] |- | [[1946]] || [[Hermann Hesse]] || [[Nemecko]] |- | [[1947]] || [[André Gide]] || [[Francúzsko]] |- | [[1948]] || [[Thomas Stearns Eliot|T. S. Eliot]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1949]] || [[William Faulkner]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1950]] || [[Bertrand Russell]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- |} === 1951{{--}}1975 === {| class=wikitable |+ Nositelia Nobelových cien za literatúru 1951{{--}}1975 ! Rok!! Meno!! Štát |- | [[1951]] || [[Pär Lagerkvist]] || [[Švédsko]] |- | [[1952]] || [[François Mauriac]] || [[Francúzsko]] |- | [[1953]] || Sir [[Winston Churchill]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- | [[1954]] || [[Ernest Hemingway]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1955]] || [[Halldór Kiljan Laxness|Halldór Laxness]] || [[Island]] |- | [[1956]] || [[Juan Ramón Jiménez]] || [[Španielsko]] |- | [[1957]] || [[Albert Camus]] || [[Francúzsko]] |- | [[1958]] || [[Boris Leonidovič Pasternak|Boris Pasternak]] || [[Sovietsky zväz|ZSSR]] |- | [[1959]] || [[Salvatore Quasimodo]] || [[Taliansko]] |- | [[1960]] || [[Saint-John Perse]] || [[Francúzsko]] |- | [[1961]] || [[Ivo Andrić]] || [[Juhoslávia]] |- | [[1962]] || [[John Steinbeck]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1963]] || [[Jorgos Seferis]] || [[Grécko]] |- | [[1964]] || [[Jean-Paul Sartre]] (cenu odmietol) || [[Francúzsko]] |- | [[1965]] || [[Michail Alexandrovič Šolochov]] || [[Sovietsky zväz|ZSSR]] |- |rowspan="2"| [[1966]] | [[Šmuel Josef Agnon|Samuel Josef Agnon]] || [[Izrael]] |- | [[Nelly Sachsová]] || [[Nemecko]] |- | [[1967]] || [[Miguel Ángel Asturias]] || [[Guatemala (štát)|Guatemala]] |- | [[1968]] || [[Jasunari Kawabata]] || [[Japonsko]] |- | [[1969]] || [[Samuel Beckett]] || [[Írsko]] |- | [[1970]] || [[Alexandr Isajevič Solženicyn]] || [[Sovietsky zväz|ZSSR]] |- | [[1971]] || [[Pablo Neruda]] || [[Čile]] |- | [[1972]] || [[Heinrich Böll]] || [[Nemecko]] |- | [[1973]] || [[Patrick White]] || [[Austrália (štát)|Austrália]] |- |rowspan="2"| [[1974]] | [[Eyvind Johnson]] || [[Švédsko]] |- | [[Harry Martinson]] || [[Švédsko]] |- | [[1975]] || [[Eugenio Montale]] || [[Taliansko]] |- |} === 1976{{--}}2000 === {| class=wikitable |+ Nositelia Nobelových cien za literatúru 1976{{--}}2000 ! Rok!! Meno!! Štát |- | [[1976]] || [[Saul Bellow]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1977]] || [[Vicente Aleixandre]] || [[Španielsko]] |- | [[1978]] || [[Isaac Bashevis Singer]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1979]] || [[Odysseas Elytis]] || [[Grécko]] |- | [[1980]] || [[Czesław Miłosz]] || [[Poľsko]]/[[Spojené štáty]] |- | [[1981]] || [[Elias Canetti]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- | [[1982]] || [[Gabriel García Márquez]] || [[Kolumbia]] |- | [[1983]] || [[William Golding]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- | [[1984]] || [[Jaroslav Seifert]] || [[Česko-Slovensko]] |- | [[1985]] || [[Claude Simon]] || [[Francúzsko]] |- | [[1986]] || [[Wole Soyinka]] || [[Nigéria]] |- | [[1987]] || [[Joseph Brodsky]] || [[Spojené štáty]] |- | [[1988]] || [[Nadžíb Mahfúd]] || [[Egypt]] |- | [[1989]] || [[Camilo José Cela]] || [[Španielsko]] |- | [[1990]] || [[Octavio Paz]] || [[Mexiko]] |- | [[1991]] || [[Nadine Gordimerová]] || [[Južná Afrika (štát)|JAR]] |- | [[1992]] || [[Derek Walcott]] || [[Svätá Lucia]] |- | [[1993]] || [[Toni Morrison]]ová || [[Spojené štáty]] |- | [[1994]] || [[Kenzaburó Óe]] || [[Japonsko]] |- | [[1995]] || [[Seamus Heaney]] || [[Írsko]] |- | [[1996]] || [[Wisława Szymborská|Wisława Szymborska]] || [[Poľsko]] |- | [[1997]] || [[Dario Fo]] || [[Taliansko]] |- | [[1998]] || [[José Saramago]] || [[Portugalsko]] |- | [[1999]] || [[Günter Grass]] || [[Nemecko]] |- | [[2000]] || [[Kao Sing-ťien]] || [[Čína]]/[[Francúzsko]] |- |} === 2001{{--}}2025 === {| class=wikitable |+ Nositelia Nobelových cien za literatúru 2001{{--}}2025 ! Rok!! Meno!! Štát |- | [[2001]] || [[Vidiadhar Surajprasad Naipaul]] || [[Trinidad a Tobago]] |- | [[2002]] || [[Imre Kertész]] || [[Maďarsko]] |- | [[2003]] || [[John Maxwell Coetzee]] || [[Južná Afrika (štát)|JAR]] |- | [[2004]] || [[Elfriede Jelineková]] || [[Rakúsko]] |- | [[2005]] || [[Harold Pinter]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- | [[2006]] || [[Orhan Pamuk]] || [[Turecko]] |- | [[2007]] || [[Doris Lessingová]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- | [[2008]] || [[Jean-Marie Le Clézio]] || [[Francúzsko]] |- | [[2009]] || [[Herta Müllerová]] || [[Nemecko]] |- | [[2010]] || [[Mario Vargas Llosa]] || [[Peru]] |- | [[2011]] || [[Tomas Tranströmer]] || [[Švédsko]] |- | [[2012]] || [[Mo Jen]] || [[Čína]] |- | [[2013]] || [[Alice Munroová]]|| [[Kanada]] |- | [[2014]] || [[Patrick Modiano]] || [[Francúzsko]] |- | [[2015]] || [[Sviatlana Aľaksandravna Aleksijevičová|Svetlana Alexijevičová]] || [[Bielorusko]] |- | [[2016]] || [[Bob Dylan]] || [[Spojené štáty]] |- | [[2017]] || [[Kazuo Ishiguro]] || [[Spojené kráľovstvo]] |- | [[2018]] || [[Olga Tokarczuková]] || [[Poľsko]] |- | [[2019]] || [[Peter Handke]] || [[Rakúsko]] |- | [[2020]] || [[Louise Glücková]] || [[Spojené štáty]] |- | [[2021]] || [[Abdulrazak Gurnah]] || [[Tanzánia]] |- |} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="nobelprize-laureates">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = All Nobel Prizes in Literature | url = http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/ | vydavateľ = nobelprize.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-13 | miesto = | jazyk = }} </ref> }} == Externé odkazy == * http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/literature – Oficiálne stránky (po anglicky) {{Nobelova cena}} [[Kategória:Nobelova cena|Literatúra]] [[Kategória:Spisovatelia|Nobelova cena]] [[Kategória:Zoznamy nositeľov Nobelovej ceny|literatúra]] [[Kategória:Ceny za literatúru|Nobelova cena]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru| ]] [[Kategória:Literárne zoznamy]] tj03ltoj1p9axwd3ffxur64y9qgrkvw 21. august 0 3936 7416970 7243945 2022-07-29T09:48:37Z Jetam2 30982 /* Narodenia */ + wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|233|[[Jana (prvé meno)|Jana]], [[Johana]] a [[Noema (meno)|Noema]]}} * Deň [[Vpád_vojsk_Varšavskej_zmluvy_do_Česko-Slovenska#Straty_na_životoch|obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968]] == Udalosti == * [[1770]] – [[James Cook]] oficiálne zabral východnú časť [[Austrália (svetadiel)|Austrálie]] pre [[Kráľovstvo Veľkej Británie|Veľkú Britániu]] a nazval ju [[Nový Južný Wales]] (New South Wales) * [[1911]] – zamestnanec [[Musée du Louvre|múzea Louvre]] ukradol obraz [[Mona Líza|Mony Lízy]] * [[1942]] – [[Druhá svetová vojna]]: začala sa [[bitka o Stalingrad]], v ktorej [[Červená armáda]] získala historické víťazstvo * [[1959]] – [[Havaj (štát)|Havaj]] sa stal 50. štátom USA * [[1965]] – [[program Gemini]]: štart [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Gemini 5]] s dvojčlennou posádkou, ktorá následne zotrvala na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e takmer osem dní a ustanovila tak svojho času rekord v dĺžke pobytu vo vesmíre * [[1968]] – [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] * [[1986]] – prírodná katastrofa pri brehoch jazera [[Nyos (jazero)|Nyos]] v [[Kamerun]]e; únik CO<sub>2</sub> usmrtil 1 800 ľudí a 3 500 kusov dobytka * [[1987]] – hardrocková americká skupina [[Guns N’ Roses]] vydala svoj debut ''[[Appetite for Destruction]]'' * [[1991]] – [[Lotyšsko]] vyhlásilo úplnú nezávislosť od [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] * 1991 – puč proti [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michailov Gorbačovovi]] stroskotal potom, čo väčšina vojakov zachovala lojalitu voči sovietskemu vodcovi * [[1993]] – [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] stratila kontakt so sondou [[Mars Observer]] == Narodenia == [[Súbor:Petr Zelenka KVIFF.jpg|thumb|upright|[[Petr Zelenka]] (* 1967)]] [[Súbor:Usain Bolt Olympics cropped.jpg|thumb|upright|[[Usain Bolt]] (* 1986)]] [[Súbor:Muchova_RG19_(14)_(48199152057).jpg|thumb|upright|[[Karolína Muchová]] (* 1996)]] * [[1165]] – [[Filip II. August]], francúzsky kráľ († [[1223]]) * [[1765]] – [[Viliam IV. (Spojené kráľovstvo)|Viliam IV.]], kráľ Spojeného kráľovstva († [[1837]]) * [[1789]] – [[Augustin Louis Cauchy]], francúzsky matematik († [[1857]]) * [[1798]] – [[Jules Michelet]], francúzsky historik, profesor a archivár († [[1874]]) * [[1858]] – [[Rudolf (korunný princ)|Rudolf Habsburský]], rakúsky následník trónu († [[1889]]) * [[1909]] – [[Nikolaj Nikolajevič Bogoľubov]], ruský matematik a teoretický fyzik († [[1992]]) * [[1912]] – [[Toe Blake]], kanadský hokejista († [[1995]]) * [[1916]] – [[Ctibor Matulay]], slovenský archivár, pedagóg († [[1995]]) * [[1917]] – [[Leonid Hurwicz]], americký židovský ekonóm a matematik poľského pôvodu narodený v Rusku († [[2008]]) * [[1924]] – [[Arthur Janov]], americký psychológ († [[2017]]) * [[1927]] – [[Ladislav Helge]], český režisér a scenárista, ktorý točil v 50. a 60. rokoch 20. storočia († [[2016]]) * [[1930]] – [[Margaréta, grófka zo Snowdonu]], mladšia sestra anglickej kráľovnej Alžbety II. († [[2002]]) * [[1934]] – [[Vladimír Fišer]], český herec, hlásateľ a dabér († [[2015]]) * [[1936]] – [[Wilt Chamberlain]], americký profesionálny basketbalista († [[1999]]) * [[1938]] – [[Kenny Rogers]], americký country spevák († [[2020]]) * [[1942]] – [[Maria Kaczyńská]], manželka bývalého poľského prezidenta Lecha Kaczyńskeho († [[2010]]) * [[1944]] – [[Anna Cigánová]], slovenská bábkarska a kostýmová výtvarníčka, scénografka * 1944 – [[František Chovanec (1944)|František Chovanec]], slovenský futbalista * 1944 – [[Milan Urbáni]], slovenský politik * [[1945]] – [[Basil Poledouris]], skladateľ filmovej hudby a otec Zoë Poledouris († [[2006]]) * [[1947]] – [[Marián Lapšanský]], slovenský hudobník * 1947 – [[Mary Simon]], generálna guvernérka [[Kanada|Kanady]] * [[1952]] – [[Glenn Hughes]], britský hudobník ([[Deep Purple]]) * 1952 – [[Jiří Paroubek]], český politik, predseda vlády * 1952 – [[Joe Strummer]], britský hudobník a spevák ([[The Clash]]) († [[2002]]) * [[1955]] – [[Peter Šimun]], slovenský herec * [[1958]] – [[Petr Rada (futbalista)|Petr Rada]], český futbalový tréner * [[1967]] – [[Stéphane Charbonnier]], francúzsky karikaturista († [[2015]]) * 1967 – [[Carrie-Anne Mossová]], kanadská herečka * 1967 – [[Petr Zelenka]], český dramatik, scenárista a režisér * [[1970]] – [[Matej Bukna]], slovenský hokejista * [[1971]] – [[Liam Howlett]], britský hudobník ([[The Prodigy]]) * [[1975]] – [[Alicia Wittová]], americká herečka * [[1977]] – [[Viktor Béreš]], slovenský politik * [[1978]] – [[Jesús España]], španielsky atlét * [[1980]] – [[Mária Gáliková]], slovenská atlétka * 1980 – [[Jasmin Wöhrová]], nemecká tenistka * [[1984]] – [[Alizée]], francúzska speváčka * 1984 – [[Eve Torres]], americká profesionálna wrestlerka * [[1986]] – [[Usain Bolt]], jamajský atlét * [[1988]] – [[Robert Lewandowski]], poľský futbalista *[[1989]] – [[Hayden Panettierová|Hayden Panettiere]], americká herečka a modelka *[[1996]] – [[Karolína Muchová]], česká tenistka == Úmrtia == [[Súbor:Leon trotsky.jpg|thumb|upright|[[Lev Trockij]] († 1940)]] * [[1599]] - [[Dávid Gutgesel]], bardejovský kníhtlačiar (* asi 1540) * [[1614]] – [[Alžbeta Bátoriová]], slovenská grófka (* [[1560]]) * [[1723]] – [[Dimitrie Cantemir]], rumunský politik, učenec a spisovateľ (* [[1673]]) * [[1784]] – [[Jozef Bencúr (pedagóg)|Jozef Bencúr]], slovenský evanjelický farár a spisovateľ (* [[1728]]) * [[1813]] – [[Žofia Magdaléna Dánska]], švédska kráľovná (* [[1746]]) * [[1814]] – [[Benjamin Thompson]], americký fyzik a vynálezce (* [[1753]]) * [[1815]] – [[Carl Johan Adlercreutz]], švédsky politik a generál (* [[1757]]) * [[1823]] – [[Markos Botsaris]], generál Řecké osvobozenecké války (* [[1790]]) * [[1836]] – [[Claude-Louis Navier]], francouzský fyzik a technik (* [[1785]]) * [[1905]] – [[Jules Oppert]], německo-francouzský asyrolog (* [[1825]]) * [[1921]] – [[Ernest Daudet]], francúzsky spisovateľ a novinár (* [[1837]]) * [[1927]] – [[William Burnside]], britský matematik (* [[1852]]) * [[1940]] – [[Lev Davidovič Trockij]], ruský revolucionár (* [[1879]]) * [[1943]] – [[Marián Blaha]], slovenský rímskokatolícky biskup (* [[1869]]) * 1943 – [[Henrik Pontoppidan]], dánsky spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] (* [[1857]]) * [[1947]] – [[Ettore Bugatti]], taliansky automobilový konštruktér a továrnik (* [[1881]]) * [[1957]] – [[Harald Ulrik Sverdrup]], nórsky meteorológ, oceánograf a polárnik (* [[1888]]) * [[1964]] – [[Palmiro Togliatti]], taliansky politik, vodca [[Komunistická strana|Komunistickej strany]] Talianska (* [[1893]]) * [[1979]] – [[Giuseppe Meazza]], taliansky futbalista (* [[1910]]) * [[1995]] – [[Subrahmanyan Chandrasekhar]], americký astrofyzik a matematik (* [[1910]]) * [[2002]] – [[Benjamin Thompson]], americký architekt (* [[1918]]) * [[2007]] – [[Ján Dekan]], slovenský archeológ a historik, umenovedec, vysokoškolský pedagóg, spisovateľ a publicista (* [[1919]]) * 2007 – [[Hana Ponická]], slovenská prozaička (* [[1922]]) * [[2012]] – [[William Thurston]], americký matematik a profesor matematiky a informatiky (* [[1946]]) * [[2013]] – [[Charles Gordon Fullerton]], americký astronaut (* [[1936]]) * [[2014]] – [[Steven Ray Nagel]], americký vojenský letec a astronaut (* [[1946]]) {{mesiace}} [[Kategória:21. august| ]] [[Kategória:August| 21]] [[Kategória:Dni|~0821]] r7hskeblbxp7ah83ftd8mhjuhpu9035 Evidenčné číslo s voliteľnou logistikou 0 6482 7416967 7415372 2022-07-29T09:32:04Z Jetam2 30982 Revízia 7415372 používateľa [[Special:Contributions/62.169.172.56|62.169.172.56]] ([[User talk:62.169.172.56|diskusia]]) bola vrátená: experiment? wikitext text/x-wiki {{Spojiť s|Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku}} '''Evidenčné číslo s voliteľnou logistikou''' (EČVL) je tabuľka identifikujúca [[vozidlo]], ktorú na žiadosť držiteľa vozidla prideľuje [[dopravný inšpektorát]]. Na rozdiel od štandardného [[Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku|evidenčného čísla]] sa za označením [[Okres (Slovensko)|okresu]] uvádzajú: *písmená na prvom až piatom mieste (napr. BA-AAAAA) *písmená na prvom až štvrtom mieste a číslica od jeden po deväť na piatom mieste (napr. BA-AAAA1) *písmená na prvom až treťom mieste a kombinácia čísel od jeden po deväť na štvrtom až piatom mieste (napr. BA-AAA11) '''EČVL nemožno prideliť, ak držiteľ vozidla žiada o pridelenie EČVL''': *prideleného inému vozidlu, *s kombináciou písmen alebo písmen a číslic tvoriacu názov alebo skratku názvu štátneho orgánu, [[Politická strana|politickej strany]] alebo [[Politické hnutie|hnutia]], *s kombináciou písmen alebo písmen a číslic tvoriacu hanlivé, zosmiešňujúce, pohoršujúce alebo urážajúce výrazy, *s písmenami „X“ alebo „O“ na prvom mieste za pomlčkou, *obsahujúce písmená s [[Diakritické znamienko|diakritickým znamienkom]] alebo malé písmená, *s kombináciou písmen alebo písmen a číslic, ktorej znenie by podporovalo alebo propagovalo hnutie, ktoré preukázateľne smeruje k potláčaniu práv a slobôd občanov alebo hlása národnostnú, rasovú, triednu alebo náboženskú neznášanlivosť. '''EČVL taktiež nemožno prideliť''' *[[Prípojné vozidlo|prípojnému vozidlu]] vrátane prípojného vozidla za [[motocykel]] a motorovú trojkolku, *vozidlám štátnych orgánov, [[Obec (správna jednotka)|obcí]], [[Štátny fond|štátnych fondov]] a štátnych [[Rozpočtová organizácia|rozpočtových]] a [[Príspevková organizácia|príspevkových organizácií]]. Pridelenie EČVL podlieha [[Správny poplatok|správnemu poplatku]] 165,5€ za každú tabuľku. Správny poplatok neznamená "zakúpenie" EČVL. Pri odhlásení vozidla z evidencie motorových vozidiel je EČVL "uvoľnené" a je si ho možné zvoliť na nové vozidlo (za správny poplatok). Podľa idnes.cz sa na Slovensku za EČVL vyberie od necelých 3000 záujemcov 900 000 € ročne.<ref name=idesapril2014>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SPZ na přání od nového roku nebudou, ministerstvo stoplo tendr | url = http://zpravy.idnes.cz/spz-na-prani-od-noveho-roku-nebudou-du5-/domaci.aspx?c=A140418_073323_zahranicni_jpl | dátum vydania = 23.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.04.2014 | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = po česky}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku]] [[Kategória:Doprava na Slovensku]] [[Kategória:Evidenčné čísla vozidiel]] <!-- Oprava článku: 1) ...číslica na piatom resp. kombinácia číslic na štvrtom a piatom mieste od '''NULA''' po deväť 2) Pri odhlásení vozidla z evidencie motorových vozidiel '''NIE'''je EČVL "uvoľnené" a '''NIE'''nieje si ho možné zvoliť na nové vozidlo ('''ANI''' za správny poplatok). J.J --> 0n0w6yz2emnxh3hjjy4du3nx6hlx2v7 10. júl 0 7835 7417001 7416651 2022-07-29T11:11:29Z V&ltz 199444 wl + úpr. text s wl wikitext text/x-wiki {{Júl}} {{Deň v roku|191|[[Amália]]}} == Udalosti == * [[48 pred Kr.]] – bitka pri Dyrrhachia: [[Gaius Iulius Caesar]] musel utiecť pred Pompeiovou armádou * {{0}}[[431]] – skončil sa [[Efezský koncil]], ktorý odsúdil [[Nestoriánstvo|nestorianizmus]] * [[1609]] – bola založená [[Katolícka liga]] * [[1778]] – [[Americká vojna za nezávislosť|Americká revolúcia]]: [[Ľudovít XVI.]] vyhlásil vojnu [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]] * [[1850]] – [[Millard Fillmore]] sa stal 13. prezidentom [[Spojené štáty|USA]] * [[1890]] – [[Wyoming]] bol prijatý ako 44. štát [[Spojené štáty|USA]] * [[1925]] – bola založená tlačová agentúra Sovietskeho zväzu ([[ITAR-TASS]]) * 1925 – v americkom štáte [[Tennessee]] bol začatý súd s Johnom T. Scopesom, ktorý porušil vtedy platný štátny zákon zakazujúci výuku [[teória evolúcie (biológia)|evolučnej teórie]] * [[1938]] – [[Howard Hughes]] obletel svet za 91 hodín, čím vytvoril nový rekord * [[1940]] – začiatok [[Bitka o Britániu|bitky o Britániu]] – [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]] začala útočiť na britské konvoje v prielive [[La Manche]] * [[1951]] – [[Kórejská vojna]]: v Kaesongu sa začalo vyjednávania o prímerí * [[1962]] – na obežnú dráhu bol vypustený prvý [[komunikačný satelit]] [[Telstar]] * [[1973]] – [[Bahamy]] získali nezávislosť v rámci britského [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]] * [[1973]] – Olga Hepnarová zavraždila 8 ľudí v [[Holešovice|Holešoviciach]] ([[Praha]]), vrazila nákladným autom do zastávky električky * [[1985]] – agenti [[Francúzsko|francúzskej]] tajnej služby potopili loď [[Rainbow Warrior]] ekologickej organizácie [[Greenpeace]] * [[1991]] – [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] sa stal prvým demokraticky zvoleným prezidentom [[Rusko|Ruska]] * [[1992]] – v americkom [[Miami]] bol bývalý [[Panama (štát)|panamský]] vládca [[Manuel Noriega]] odsúdený na 40 rokov väzenia za obchodovanie s drogami a vydieranie * [[2000]] – na juhu [[Nigéria|Nigérie]] zabila explózia ropovodu asi 250 dedinčanov, ktorí si brali ropu * [[2010]] – [[Bernard Bober]], novovymenovaný arcibiskup metropolita [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej arcidiecézy]], sa ujal úradu == Narodenia == [[Súbor:Alice Munro.jpg|thumb|upright|[[Alice Munroová|Alice Munro]] (* 1931)]] [[Súbor:Mario Gómez, Germany national football team (07).jpg|thumb|upright|[[Mario Gómez]] (* 1985)]] * [[1451]] – [[Jakub III. (Škótsko)|Jakub III.]], škótsky kráľ († [[1488]]) * [[1509]] – [[Ján Kalvín]], francúzsky náboženský reformátor († [[1564]]) * [[1682]] – [[Roger Cotes]], anglický matematik († [[1716]]) * 1682 – [[Bartholomäus Ziegenbalg]], nemecký misionár, prvý protestantský misionár v Indii († [[1719]]) * [[1726]] – [[Alexandr Filippovič Kokorinov]], ruský barokový architekt († [[1772]]) * [[1832]] – [[Alvan Graham Clark]], americký astronóm a výrobca teleskopov († [[1897]]) * [[1842]] – [[Adolphus Busch]], americký pivovarník, spoluzakladateľ spoločnosti Anheuser-Busch († [[1913]]) * [[1856]] – [[Nikola Tesla]], americký fyzik († [[1943]]) * [[1869]] – [[Kálmán Kandó]], maďarský inžinier a vynálezca († [[1931]]) * [[1871]] – [[Marcel Proust]], francúzsky spisovateľ († [[1922]]) * [[1895]] – [[Carl Orff]], nemecký skladateľ († [[1982]]) * [[1902]] – [[Kurt Alder]], nemecký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] († [[1958]]) * [[1903]] – [[John Wyndham]], britský spisovateľ sci-fi († [[1969]]) * [[1904]] – [[Iša Krejčí]], český neoklasicistický skladateľ, dirigent a dramaturg († [[1968]]) * [[1914]] – [[Joe Shuster]], kanadský maliar komiksov, spoluautor postavy [[Superman]]a († [[1992]]) * [[1920]] – [[Rudolf Božík]], pilot Slovenských vzdušných zbraní v druhej svetovej vojne a letecké eso († [[2000]]) * 1920 – [[Michal Harant]], slovenský matematik († [[1995]]) * 1920 – [[Owen Chamberlain]], americký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny († [[2006]]) * [[1922]] – [[Herb McKenley]], jamajský atlét, ktorý sa venoval behu na 100, 200 a 400 metrov († [[2007]]) * [[1924]] – [[Ján Krajňák]], slovenský gréckokatolícky kňaz († [[2005]]) * [[1931]] – [[Alice Munroová]], kanadská spisovateľka, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] * 1931 – [[Ivan Rajniak]], slovenský herec († [[1999]]) * [[1937]] – [[Slavo Záhradník]], slovenský herec († [[1991]]) * [[1942]] – [[Ronnie James Dio]], americký spevák ([[Black Sabbath]]) († [[2010]]) * 1942 – [[Piotr Iľjič Klimuk]], sovietsky kozmonaut bieloruského pôvodu * [[1943]] – [[Arthur Ashe]], americký tenista († [[1993]]) * [[1947]] – [[Ivan Hudec]], slovenský spisovateľ, dramatik a autor literatúry pre deti a mládež * [[1951]] – [[Milan Murgaš]], slovenský politik * [[1961]] – [[Juraj Černý]], slovenský bubeník, bývalý člen skupiny [[Tublatanka]] († [[2016]]) * [[1968]] – [[Hassiba Boulmerkaová]], alžírska atlétka * 1968 – [[Alexandra Hedisonová]], americká herečka * [[1969]] – [[Juraj Tatár (hudobník)|Juraj Tatár]], slovenský hudobník * [[1970]] – [[Juraj Marušiak]], slovenský politológ, prekladateľ a novinár * 1970 – [[Jason Orange]], britský spevák, hudobný skladateľ, tanečník a herec, člen skupiny [[Take That]] * [[1971]] – [[Adam Foote]], kanadský hokejista * [[1972]] – [[Sundar Pichai]], americký manažér * [[1974]] – [[Chiwetel Ejiofor]], britský herec * [[1976]] – [[Ludovic Giuly]], francúzsky futbalista * [[1979]] – [[Ondrej Kovaľ]], slovenský herec * [[1980]] – [[Thomas Ian Nicholas]], americký herec * [[1981]] – [[Róbert Jež]], slovenský futbalový reprezentant * [[1983]] – [[Julija Olehivna Vakulenková|Julija Vakulenková]], ukrajinská tenistka * [[1985]] – [[Mario Gómez]], nemecký futbalista * [[1986]] – [[Laurent Recouderc]], francúzsky tenista * [[1987]] – [[Robert Horáček]], slovenský fotograf * [[1991]] – [[Nikita Gennadievič Kacalapov]], ruský krasokorčuliar == Úmrtia == [[Súbor:Ales Portrait.jpg|thumb|upright|[[Mikoláš Aleš]] († 1913)]] * {{0}}[[138]] – [[Hadrián]], rímsky cisár (* [[76]]) * {{0}}[[983]] – [[Benedikt VII.]], pápež (* ?) * [[1290]] – [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislav IV.]], uhorský kráľ (* [[1262]]) * [[1559]] – [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrich II.]], francúzsky kráľ (* [[1519]]) * [[1590]] – [[Karol II. (Rakúsko)|Karol II.]], štajerský arcivojvoda, syn cisára [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I. Habsburského]] a [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anny Jagelovskej]] (* [[1540]]) * [[1851]] – [[Louis Daguerre]], francúzsky maliar, vedec, priekopník fotografovania (* [[1787]]) * [[1884]] – [[Paul Morphy]], americký šachista (* [[1837]]) * [[1910]] – [[Johann Gottfried Galle]], nemecký astronóm (* [[1812]]) * [[1913]] – [[Mikoláš Aleš]], český maliar (* [[1852]]) * [[1943]] – [[Frank Schlesinger]], americký astronóm (* [[1871]]) * [[1965]] – [[Wilson Smith]], britský bakteriológ (* [[1897]]) * [[1969]] – [[Bogumił Kobiela]], poľský herec (* [[1931]]) * [[1975]] – [[Achille van Acker]], belgický socialistický politik (* [[1898]]) * [[1978]] – [[Joe Davis]], anglický profesionálny hráč snookru a anglického biliardu (* [[1901]]) * [[1984]] – [[Samuel Adamčík]], slovenský herec (* [[1904]]) * [[2006]] – [[Šamiľ Salmanovič Basajev]], čečenský vojenský veliteľ, militantný vodca čečenských separatistov (* [[1965]]) * [[2015]] – [[Omar Sharif]], egyptský herec sýrsko-libanonského pôvodu (* [[1932]]) * [[2022]] – [[Anvar Čingizoglu]], azerbajdžanský prozaik, novinár, historik a etnológ (* [[1962]]) * 2022 – [[Ján Solovič]], slovenský spisovateľ a dramatik (* [[1934]]) {{mesiace}} [[Kategória:10. júl| ]] [[Kategória:Júl| 10]] [[Kategória:Dni|~0710]] hbh76m6nthnfdo5ses0osm26qgfnms0 Anton Pavlovič Čechov 0 9234 7417003 7304512 2022-07-29T11:12:31Z V&ltz 199444 wl + úpr. text s wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ |meno = Anton Pavlovič Čechov |obrázok = Chekhov 1898 by Osip Braz.jpg |veľkosť obrázka =230px |popis = ruský spisovateľ a dramatik |dátum narodenia = [[29. január]] [[1860]] |miesto narodenia = [[Taganrog]], [[Ruská ríša]] |dátum úmrtia = {{dúv|1904|7|15|1860|1|29}} |miesto úmrtia = [[Badenweiler]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecká ríša]] |zamestnanie = [[lekár]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] |národnosť = |obdobie = |téma = |hnutie = [[Naturalizmus (literatúra)|Naturalizmus]] |debut = |významné práce = ''[[Ujo Váňa]]'',<br />''[[Tri sestry]]'',<br />''[[Višňový sad]]'' |manželka = [[Oľga Leonardovna Knipperová]] |deti = |vzťahy = |ovplyvnil = [[Konstantin Sergejevič Stanislavskij|Stanislavskij]], [[Maxim Gorkij|Gorkij]], [[Michail Afanasievič Bulgakov|Bulgakov]], [[John Cheever|Cheever]], [[James Joyce|Joyce]], [[Ernest Hemingway|Hemingway]], [[Katherine Mansfieldová|Mansfieldová]], [[Vladimir Vladimirovič Nabokov|Nabokov]], [[Jerome David Salinger|Salinger]], [[Tennessee Williams|T. Williams]], [[Virginia Woolfová|Woolfová]], [[Frank O'Connor|O'Connor]], [[Bob Dylan|Dylan]], [[Alice Munroová|Munroová]], [[Raymond Carver|Carver]] | ovplyvnený = [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Gogoľ]], [[Henrik Ibsen|Ibsen]], [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstoj]], [[Honoré de Balzac|Balzac]] | významné ocenenia = | podpis = |}} '''Anton Pavlovič Čechov''' ({{V jazyku|rus|Антон Павлович Чехов}}; * [[29. január]] [[1860]], [[Taganrog]], [[Ruská ríša]] – † [[15. júl]] [[1904]], [[Badenweiler]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecká ríša]]) bol [[Rusi|ruský]] lekár, spisovateľ a dramatik. == Život == Anton Pavlovič Čechov sa narodil v [[Taganrog]]u ako prostredné zo šiestich detí v rodine obchodníka s potravinami. V Taganrogu navštevoval v rokoch [[1868]] až [[1879]] miestne gymnázium. Rád hrával divadlo s ochotníkmi a chodil na predstavenia miestneho divadla. Taktiež sa začal venovať písaniu [[anekdota|anekdot]] a [[fraška|frašiek]]. Po ukončení gymnázia sa presťahoval do [[Moskva|Moskvy]], kde na Fakulte medicíny Moskovskej univerzity získal diplom lekára. Zo svojich príjmov živil svojich rodičov a súrodencov. Čechov pracoval ako lekár, na svojom statku zadarmo ošetroval sedliakov. Vo svojom voľnom čase prispieval do humoristických časopisov. Jeho debut vyšiel v roku [[1880]] v [[petrohrad]]skom týždenníku ''Strekoza''. Od roku [[1882]] písal pre petrohradské noviny ''Peterburskaja gazeta'' a ''Novoje vremja''. Napriek tomu, že v tej dobe bol považovaný za známeho spisovateľa, on považoval písanie iba za svoje hobby. V roku [[1881]] napísal svoju prvú divadelnú hru – aktovku ''Platonov''. Ďalej písal najmä [[poviedka|poviedky]] a k dráme sa vrátil v roku [[1886]] s dramatickým [[monológ]]om ''O škodlivosti tabaku''. Nasledovali hry ''Ivanov'' ([[1887]]) a séria jednoaktových frašiek: ''Labutia pieseň'', ''Medveď'', ''Pytačky'', ''Tragikom proti svojej vôli'', ''Svadba'' a ''Jubileum''. Koncom [[80. roky 19. storočia|80. rokov]] sa nakazil od jedného zo svojich pacientov [[tuberkulóza|tuberkulózou]], ktorá ho sužovala až do konca života. V roku [[1890]] Čechov podnikol cestu na [[Sibír]], už chorý na pľúca, aby písal o nútených prácach na väzenskom ostrove [[Sachalin]]. Cestovná správa opisuje otrasný „život“ vyhnancov v cárskej ríši. V roku [[1896]] dokončil hru ''[[Čajka (dielo)|Čajka]]''. V hre sa prepletajú motívy divadla a literatúry a ich vzťahu k životu. ''Čajka'' však v petrohradskom divadle úplne prepadla a Čechov veľmi nerád dával [[Konstantin Sergejevič Stanislavskij|Stanislavskému]] povolenie na jej opätovné inscenovanie v [[Moskovské umelecké akademické divadlo|Moskovskom umeleckom akademickom divadle]] (MCHAT). ''Čajka'' v Stanislavského a [[Vladimír Ivanovič Nemirovič-Dančenko|Dančenkovej]] réžii začala celú históriu MCHATu a zaznamenala obrovský úspech u divákov i kritiky. Čechov sa stal domovským dramatikom MCHATu a všetky jeho nasledujúce hry mali svoju svetovú premiéru práve v Moskve. ''[[Ujo Váňa]]'' ([[1900]]) vraví o tom ako obetovanie sa a neopätovaná láska ku klaviristke Jelene doženie Ivana Vojnického k zúfalému pokusu zastreliť jej manžela profesora Serebrjakova. V roku [[1901]] sa Čechov oženil s herečkou Oľgou Knipperovou, ktorá stvárnila v MCHATe hlavné postavy v jeho hrách: Arkadinovú v ''Čajke'', Jelenu v ''Ujovi Váňovi'', Oľgu v ''Troch sestrách'' a Ranevskú vo ''Višňovom sade''. Kvôli pľúcnej tuberkulóze sa presťahoval do [[Jalta|Jalty]] (Krym). [[Súbor:Anton Tschechow.jpg|thumb|Anton Pavlovič Čechov]] Ten istý rok dokončil aj svoju tretiu veľkú drámu – ''[[Tri sestry]]''. Hra rozpráva o úpadku rodiny Prozorovcov, žijúcich v ruskom malomeste, ktorých najväčšou túžbou je vrátiť sa nazad do Moskvy. Najstaršia setra Oľga je stará dievka, stredoškolská učiteľka, prostredná Máša je nešťastne vydatá za miestneho učiteľa a najmladšia Irina sníva o láske, ale po jej sklamaní ju čaká podobný osud ako Oľgu. Ich brat Andrej je zruinovaný jeho drakonickou ženou Natašou. Poslednou Čechovovou hrou je “komédia v štyroch dejstvách” ''Višňový sad'' (1904). Krátko po premiére Višňového sadu, Čechov cestuje do kúpeľného mesta [[Badenweiler]] v Nemecku. Tu, [[15. júl]]a, ako 44-ročný, po pohári šampanského a slovách ''„Ich sterbe“'' ("zomieram") umiera. Jeho hrob je v Moskve – na [[Novodievčí cintorín|Novodevičom cintoríne]]. == Dielo == Vo svojej tvorbe Čechov naráža na tému tzv. „zbytočných ľudí“ – mladých talentovaných šľachticov bez zmyslu života, možnosti uplatnenia a budúcnosti. Prvým zbytočným človekom v ruskej literatúre sa stal Eugen Onegin z rovnomenného diela [[Alexander Sergejevič Puškin|Alexandra Sergejeviča Puškina]]. Najznámejšie Čechovove drámy sú ''[[Čajka (dielo)|Čajka]]'' (Чайка), ''[[Ujo Váňa]]'' (Дядя Ваня), ''[[Tri sestry]]'' (Три сестры), ''[[Višňový sad]]'' (Вишневый сад). Okrem týchto hier Čechov písal i [[jednoaktovka|jednoaktové hry]] a [[fraška|frašky]]. Napriek tomu, že Čechov svoje hry písal ako [[komédia|komédie]], v povedomí verejnosti zostáva skôr ako autor melancholických hier, najmä vďaka Stanislavského [[divadelná inscenácia|inscenáciám]] jeho hier. Čechov po premiére ''Troch sestier'' v januári [[1901]] napísal A. Tichonovovi: ''„Povedali ste, že ste nad mojimi hrami plakali. Nie ste jediný. Na to som ich však nenapísal. Stavislavskij z nich spravil sentimentálne hry. Ja som chcel niečo úplne iné. Chcel som len jednoducho a úprimne povedať: Pozrite sa sem, dívajte sa, aký zlý a nudný život vediete! Najdôležitejšie je, aby to ľudia pochopili. Keď to pochopia, budú musieť začať iný, lepší život. (...) Dovtedy však neprestanem ľuďom opakovať: Pozrite sa ako nudne a zle žijete! Nad čím tu plakať?“'' Čechov nezatváral oči pred spoločenskými a rodinnými príčinami krízy identity, ale zodpovednosť pri vytváraní vlastného života prisudzoval každému indivíduu. Ale pri Stanislavského inscenáciách sa meštiacke publikum utápalo v slzách a súcite nad sebou samým, namiesto toho, aby sa konfrontovalo s vlastným “zlým a nudným” životom. Čechovove drámy mali úspech, napriek tomu je však Čechov dramatikom, ktorého jeho súčasníci nepochopili väčšmi než kohokoľvek iného. Témou väčšiny jeho poviedok (napr. ''Nemocničná izba č. 6'' a ''Priepasť'') je život malomeštiakov v Rusku, hriech, zlo, úpadok duchovného života a spoločnosti. Cítiť v nich hlboký povzdych. V ďalších, ako sú ''Študent'' alebo ''Step'', oslavuje Boha, svet a ľudstvo. V slovenčine vyšiel výber poviedok pod názvom ''O láske''. Taktiež navštívil ostrov [[Sachalin]], kde písal o živote trestancov v románe ''Cesta na Sachalin''. == Výberová bibliografia == {{Gutenberg autor|id=Антон_Павлович_Чехов|meno=Anton Pavlovič Čechov}} === Aktovky a scény === * [[1881]]: ''Platonov'' * [[1887]]: ''Labutia pieseň (Kalchas)''; Dramatická štúdia v jednom dejstve * [[1888]]: ''[[Medveď (divadelná hra)|Medveď]]''; Žart v jednom dejstve * [[1889]]: ''[[Pytačky (hra)|Pytačky]]''; Žart v jednom dejstve * [[1889]]: ''Tragikom proti svojej vôli (Zo života letných hostí)''; Žart v jednom dejstve * [[1890]]: ''[[Svadba (hra)|Svadba]]''; Scéna v jednom dejstve * [[1892]]: ''[[Jubileum (hra)|Jubileum]]''; Žart v jednom dejstve * [[1903]]: ''O škodlivosti tabaku''; Dramatický monológ v jednom dejstve === Hry === * [[1888]]: ''[[Ivanov]]''; Dráma v štyroch dejstvách * [[1896]]: ''[[Čajka (dielo)|Čajka]]''; Dráma v štyroch dejstvách * [[1897]]: ''[[Ujo Váňa]]''; Obrazy z vidieckeho života v štyroch dejstvách * [[1901]]: ''[[Tri sestry]]''; Dráma v štyroch dejstvách * [[1904]]: ''[[Višňový sad]]''; Komédia v štyroch dejstvách === Prózy === * ''Izba číslo 6'' * ''Prípad z praxe'' * ''Prelietavka'' * ''Nevesta (1903)'' * ''Step'' == Iné projekty == {{Projekt|q=Anton Pavlovič Čechov|commonscat=Anton Pavlovich Chekhov}} == Pozri aj == * [[Čechovova zbraň]] == Externé odkazy == * [http://lib.ru/LITRA/CHEHOW/ Čechovove diela]; (v ruskom origináli) * [http://gutenberg.spiegel.de/autoren/cechov.htm Čechovove diela]; (v nemeckom preklade) * [http://encyklopedia.sme.sk/clanok.asp?cl=1679445 Encyklopedia.SME.sk: Anton Pavlovič Čechov]; encyklopedický článok o A. P. Čechovovi {{DEFAULTSORT:Čechov, Anton Pavlovič}} [[Kategória:Ruskí spisovatelia]] [[Kategória:Ruskí dramatici]] [[Kategória:Úmrtia na tuberkulózu]] kc3tgem08dtb1l3dnti098yqbdgvfut Wikipédia:Kaviareň/Novinky 4 11191 7416953 7416565 2022-07-29T08:57:45Z Jetam2 30982 archív wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''novinkách''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na oznámenia o nových šablónach, wikiprojektoch, podrobnostiach a iných novinkách na Wikipédii. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole noviniek|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Novinky|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív noviniek == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2022|2022]] == Návrhy do programu na CEE Meeting 2022 == Ahojte, už je možné podávať [[:m:Wikimedia CEE Meeting 2022/Submissions|Návrhy do programu na CEE Meeting 2022]]. Deadline je 31. júla 2022.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 16. jún 2022 (UTC) == Novinky – vylepšení pro desktop == [[File:Table of contents shown on English Wikipedia 02.webm|thumb]] Dobrý den. Rád bych vám předal nové informace o projektu [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements|vylepšeních pro desktop]], na kterém nadace Wikimedia pracuje posledních několik let. Naše práce je téměř u konce! 🎉 Rádi bychom, aby se tyto vylepšení nasadila jako výchozí rozhraní pro čtenáře i editory na všech projektech. <span style="background-color:#fc3;">V nejbližších týdnech zahájíme na toto téma diskusi na více projektech, včetně toho vašeho. 🗓️</span> Rádi si přečteme vaši návrhy! Cílem projektu je zajistit, aby rozhraní bylo pro čtenáře srozumitelnější, ale aby bylo i tak užitečné pro pokročilé uživatele. Projekt se skládá z několika vylepšení, které mimo jiné usnadňují čtení článku, navigaci uvnitř článku, vyhledávání dalších článků, přepínání mezi jednotlivými verzemi, používání záložek a uživatelského menu. Vylepšení jsou již nasazena jako výchozí na více než 30 projektech, včetně [[:fr:|francouzské]], [[:pt:|portugalské]] a [[:fa:|perské]] Wikipedie. Změny se týkají pouze vzhledu [{{fullurl:{{FULLPAGENAMEE}}|useskin=vector}} Vector]. Pokud používáte [{{fullurl:{{FULLPAGENAMEE}}|useskin=monobook}} Monobook] nebo [{{fullurl:{{FULLPAGENAMEE}}|useskin=timeless}} Timeless], změny se vás netýkají. ; Nejnovější funkce * [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements/Features/Table of contents|Obsah článku]] – k naší verzi se čtenář snáze dostane a snáze se může stránkou navigovat bez toho, aby musel scrollovat. Momentálně nový obsah testujeme na našich pilotních projektech. Funkce je také dostupná pro uživatele, kteří si zapnuli vzhled Vector 2022. * [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements/Features/Page tools|Nástroje stránky]] – nyní jsou v menu dva typy odkazů Jsou zde akce a nástroje týkající se konkrétních stránek (například [[Special:RecentChangesLinked|Související změny]]) a odkazy na stránky týkající se celé wiki (například [[Special:RecentChanges|Poslední změny]]). Rozdělíme tyto dva typy odkazů do dvou intuitivních menu. ; Jak zapnout vylepšení? [[File:Desktop Improvements - how to enable globally.png|thumb|[[Special:GlobalPreferences#mw-prefsection-rendering|{{int:globalpreferences}}]]]] * Vylepšení si můžete zapnout ručně ve [[Special:Preferences#mw-prefsection-rendering|svém nastavení na kartě Vzhled]] tím, že zvolíte „{{int:skinname-vector-2022}}“. Je také možné funkce zapnout na všech projektech pomocí [[Special:GlobalPreferences#mw-prefsection-rendering|globálního nastavení]]. * Na projektch, kde jsou změny nasazeny ve výchozím nastavení, se přihlášení uživatelé mohou vždy přepnout do původního Vectoru. Slouží pro to jednoduše použitelný odkaz v levém menu nového Vectoru. ; Zjistěte více a připojte se k našim událostem Pokud byste chtěli naši práci blíže sledovat, můžete se [[mw:Special:Newsletter/28/subscribe|přihlásit k odběru newsletteru]]. Můžete si také přečíst [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements|projektové stránky]], přečíst si [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements/Frequently_asked_questions|naše často kladené otázky]] nebo nás kontaktovat na [[mw:Talk:Reading/Web/Desktop_Improvements|diskusní stránce]]. Je také možné [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/Talk to Web|sejít se s námi na online meetingu]]. Děkuji! [[User:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[User talk:SGrabarczuk (WMF)|diskuse]]) 02:34, 21. jún 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Other_TOP20/cs&oldid=22381342 --> === Nový Vector: ukážka === Pre zaujímavosť, kto si chce nový vzhľad pozrieť bez nutnosti prepínať skiny v nastaveniach, otvorte si nasledovné odkazy každý na jednu záložku: * '''https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensko?useskin=vector''' (súčasný Vector) * '''https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensko?useskin=vector-2022''' (chystaný nový) Za mňa teda, moc som nepochopil správanie na úzkych viewportoch – po zúžení pod nejakú hranicu (~700px) sa v novom skine samotný text článku zobrazí odsomrený až niekde hlboko pod obrovskou navigačnou sekciou, zaberajúcou v tom stave viac než celú jednu obrazovku. Čakal by som asi skôr niečo v duchu, že sa pri nedostatku šírky navigácia zbalí do nejakého rozbalovacieho menu a po príchode uvidím normálne začiatok článku (na druhej strane väčšina bežných návšetvníkov s tak úzkym VP zrejme pôjde cez mobilný režim, kam ich na mobiloch/tabletoch normálne naviguje aj Google). Nie je to pritom zrejme anomália v dôsledku kolízie s nejakým starým štýlovaním na tejto wiki, rovnako sa správa trebárs aj [[:fr:|frwiki]], kde je skin už nasadený. Ešteže Monobook nateraz nechávajú tak, bežný návštevník ale po nasadení uvidí tento nový Vector. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:00, 21. jún 2022 (UTC) Na fr videl som videl (za mňa zvláštne) rozhranie, ktoré mi prišlo ako zbytočne úzke. Tak to plánuje Wikimedia Foundation dať všade. No divím sa. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:18, 21. jún 2022 (UTC) :[[File:Moving article tools.jpg|thumb]] :Hej @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]]. Mam nadzieję, że mnie zrozumiesz, kiedy napiszę po polsku, a nie po angielsku. Úzke rozhranie - tu są dwie sprawy: :# tekst jest wąski, ponieważ dzięki temu lepiej się czyta, uczy i zapamiętuje. Więcej o tym możesz przeczytać [[mw:Reading/Web/Desktop_Improvements/Features/Limiting_content_width#Goals_and_motivation|na tej stronie]] (po angielsku) :# po obu stronach tekstu chcemy umieścić menu ([[mw:Reading/Web/Desktop Improvements/Features/Page tools|nástroje stránky]]), tak jak pokazuje ilustracja obok. :[[Redaktor:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:SGrabarczuk (WMF)|diskusia]]) 13:42, 21. jún 2022 (UTC) ::Nový Vector vnímam negatívne. Odkazy na iné jazykové verzie schovávať a rozbaľovať zbytočne prihadzuje čas. Fr.wiki pri hľadaní interwiki väčšinou prechádzam ako poslednú možnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:05, 21. jún 2022 (UTC) ::{{re|SGrabarczuk (WMF)}} Any idea btw., why [[:File:Skwiki-vector-2022-narrow-viewport.png|this wierd layout]] on narrower viewports (i.e. article itself deep down under that huge (and sparse) service links secion, occupying most valuable page area)? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:19, 21. jún 2022 (UTC) :::You have your sidebar un-collapsed (this is the default setting for logged-in users) and if you collapse it, it will stay collapsed. Then, the content will move up. Why is the sidebar so wide? Because dividing the width on that narrow screens wouldn't work, I presume. I can look for links on Phabricator with detailed explanation and discussions. :::And above all, if you happen to be using Vector on mobile - Vector (the old one and the new one) is built for desktop. There's a separate tool - [[mw:AMC|advanced mobile contributions]] - working on mobile browsers. If you're using Vector on mobile because some gadgets don't work with AMC, then probably these gadgets need some work. That's what my intuition tells me. [[Redaktor:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:SGrabarczuk (WMF)|diskusia]]) 14:30, 21. jún 2022 (UTC) ::::Yes, you're right, I overlooked that there actually IS collapsible nav menu (which is collapsed by default for anonymous user, as I've checked in incog. session). That huge and sparse area on the top of the page is therefore occupied only after user intentionally expands it. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:17, 21. jún 2022 (UTC) ::{{Re|SGrabarczuk (WMF)}} I hope the newer version will not become the default.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:20, 21. jún 2022 (UTC) :::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], we are still working on it and we'll be improving it until more people agree to make it the default. We'd prefer avoiding a yes/no voting, and focusing on solving specific problems instead. And of course, as I mentioned in the announcement, it will always be possible to opt-out to the old Vector - just as it's possible to use the pre-Vector Monobook. [[Redaktor:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:SGrabarczuk (WMF)|diskusia]]) 14:35, 21. jún 2022 (UTC) :::{{Re|SGrabarczuk (WMF)}} Just to mention it is English as well: for me the biggest problem here is the hiding of the interwikis. I guess I will eventually get used to the weird location but the drop-down, IMHO, introduces time-wasting: I have to click and scroll to find a language rather than just see it. That is why I hardly use fr.wiki when I want to find interwikis.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:52, 21. jún 2022 (UTC) ::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], you can also type the interwiki abbreviation (like sk for Slovak), hit enter, and it will work. I know, it's not the same as having everything directly available for your mouse - it's a compromise between "an intuitive quiet library for readers" and "a quick cockpit for advanced Wikipedians". The new language switcher is a complex feature - our team only moved it from the sidebar to the top (because we've found out that readers prefer Googling "Bratislava in English" over looking for interwiki). Another team ([[mw:Wikimedia Language engineering|Language engineering]]) is working on everything about the list itself, search, translations, Wikidata, etc. [[Redaktor:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:SGrabarczuk (WMF)|diskusia]]) 15:21, 21. jún 2022 (UTC) === Pojďme si promluvit o Vylepšeních desktopu === Připojte se k online setkání s týmem, který pracuje na projektu Vylepšení desktopu! Bude se konat '''28. června 2022 v [https://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?iso=20220628T1200 12:00 UTC] a [https://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?iso=20220628T1900 19:00 UTC]''' na Zoomu. '''[https://wikimedia.zoom.us/j/5304280674 Kliknutím se připojíte]'''. ID schůzky: 5304280674. [https://wikimedia.zoom.us/u/kc2hamfYz9 Vytočit podle umístění]. Agenda * Informace o aktuálním vývoji * Otázky a odpovědi, diskuse Formát Setkání se nebude zaznamenávat ani vysílat. Poznámky se budou pořizovat do [https://docs.google.com/document/d/1G4tfss-JBVxyZMxGlOj5MCBhOO-0sLekquFoa2XiQb8/edit# souboru v Dokumentech Google]. Toto setkání bude pořádat [[mw:User:OVasileva_(WMF)|Olga Vasilevová]] (manažerka týmu). Prezentace (první dva body programu) bude přednesena v angličtině. We can answer questions asked in English, Italian, Polish; also, only at the first meeting: Indonesian, Farsi, Vietnamese; only at the second meeting: French, Portuguese, Spanish, Russian. Pokud chcete položit otázky předem, přidejte je [[mw:Talk:Reading/Web/Desktop_Improvements|na diskusní stránku]] nebo je pošlete na sgrabarczuk@wikimedia.org. Na této schůzce platí jak [[foundation:Friendly_space_policy|Pravidla pro přátelský prostor]], tak [[mw:Special:MyLanguage/Code_of_Conduct|Kodex chování]] pro technické prostory Wikimedia. Zoom nepodléhá [[foundation:Privacy_policy|Zásadám ochrany osobních údajů WMF]]. Těšíme se, že se uvidíme! [[Redaktor:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:SGrabarczuk (WMF)|diskusia]]) 00:54, 24. jún 2022 (UTC) == Workshop o písaní LGBTIQ+ biografií == Dávam do pozornosti [[:meta:Volunteer Supporters Network/VSN Training: Writing LGBTIQ+ biographies in Wikipedia: tips and strategies to overcome barriers|workshop o písaní LGBTIQ+ biografií]], koná sa online 28. júna, prihlášky a viac info na linku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:43, 22. jún 2022 (UTC) == Wikimedia Foundation Board of Trustees election 2022 - Propose statements for the 2022 Election Compass == <section begin="announcement-content" /> : ''[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Propose statements for the 2022 Election Compass| <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.</span>]]'' : ''<div class="plainlinks">[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Propose statements for the 2022 Election Compass|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Propose statements for the 2022 Election Compass}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Hi all,</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Community members in the [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022|2022 Board of Trustees election]] are invited to [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Community_Voting/Election_Compass|propose statements to use in the Election Compass.]]</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">An Election Compass is a tool to help voters select the candidates that best align with their beliefs and views. The community members will propose statements for the candidates to answer using a Lickert scale (agree/neutral/disagree). The candidates’ answers to the statements will be loaded into the Election Compass tool. Voters will use the tool by entering in their answer to the statements (agree/disagree/neutral). The results will show the candidates that best align with the voter’s beliefs and views.</span> ;<span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Here is the timeline for the Election Compass:</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">July 8 - 20: Community members propose statements for the Election Compass</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">July 21 - 22: Elections Committee reviews statements for clarity and removes off-topic statements</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">July 23 - August 1: Volunteers vote on the statements</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">August 2 - 4: Elections Committee selects the top 15 statements</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">August 5 - 12: candidates align themselves with the statements</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">August 15: The Election Compass opens for voters to use to help guide their voting decision</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">The Elections Committee will select the top 15 statements at the beginning of August. The Elections Committee will oversee the process, supported by the Movement Strategy and Governance team. MSG will check that the questions are clear, there are no duplicates, no typos, and so on.</span> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Best, </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Movement Strategy and Governance </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <small>''This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee''</small> </div> <section end="announcement-content" />[[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 13:42, 12. júl 2022 (UTC) == Návrhy otázok/tvrdení do volebného kompasu pre tohtoročné voľby nových členov do Správnej rady Nadácie Wikimédie. == Ahojte. Do 20. júla (streda) je možne [[:m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Community Voting/Election Compass/Statements|🔗navrhnúť otázky/tvrdenia]] do volebného kompasu na tohtoročné voľby nových členov do Správnej rady Nadácie Wikimédie. [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 19:59, 15. júl 2022 (UTC) == Announcing the six candidates for the 2022 Board of Trustees election == <section begin="announcement-content"/> :''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Announcing the six candidates for the 2022 Board of Trustees election| You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Announcing the six candidates for the 2022 Board of Trustees election|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Announcing the six candidates for the 2022 Board of Trustees election}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hi everyone, '''The Affiliate voting process has concluded.''' Representatives from each Affiliate organization learned about the candidates by reading candidates’ statements, reviewing candidates’ answers to questions, and considering the candidates’ ratings provided by the Analysis Committee. The selected 2022 Board of Trustees candidates are: * Tobechukwu Precious Friday ([[:m:User:Tochiprecious|Tochiprecious]]) * Farah Jack Mustaklem ([[:m:User:Fjmustak|Fjmustak]]) * Shani Evenstein Sigalov ([[:m:User:Esh77|Esh77]]) * Kunal Mehta ([[:m:User:Legoktm|Legoktm]]) * Michał Buczyński ([[:m:User:Aegis Maelstrom|Aegis Maelstrom]]) * Mike Peel ([[:m:User:Mike Peel|Mike Peel]]) You may see more information about the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Results|Results]] and [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Stats|Statistics]] of this Board election. Please take a moment to appreciate the Affiliate Representatives and Analysis Committee members for taking part in this process and helping to grow the Board of Trustees in capacity and diversity. These hours of volunteer work connect us across understanding and perspective. Thank you for your participation. Thank you to the community members who put themselves forward as candidates for the Board of Trustees. Considering joining the Board of Trustees is no small decision. The time and dedication candidates have shown to this point speaks to their commitment to this movement. Congratulations to those candidates who have been selected. A great amount of appreciation and gratitude for those candidates not selected. Please continue to share your leadership with Wikimedia. Thank you to those who followed the Affiliate process for this Board election. You may review the results of the Affiliate selection process. '''The next part of the Board election process is the community voting period.''' [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022#Timeline|You may view the Board election timeline here]]. To prepare for the community voting period, there are several things community members can engage with in the following ways: * [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates|Read candidates’ statements]] and read the candidates’ answers to the questions posed by the Affiliate Representatives. * [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Community_Voting/Questions_for_Candidates|Propose and select the 6 questions for candidates to answer during their video Q&A]]. * See the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates|Analysis Committee’s ratings of candidates on each candidate’s statement]]. * [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Community Voting/Election Compass|Propose statements for the Election Compass]] voters can use to find which candidates best fit their principles. * Encourage others in your community to take part in the election. Best, Movement Strategy and Governance ''This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee'' </div><section end="announcement-content"/> [[User:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] 14:03, 27. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MNadzikiewicz (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Movement_Strategy_and_Governance/Delivery&oldid=23530132 --> == Vote for Election Compass Statements == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Vote for Election Compass Statements| You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Vote for Election Compass Statements|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Vote for Election Compass Statements}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hi all, Volunteers in the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022|2022 Board of Trustees election]] are invited to [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Community_Voting/Election_Compass/Statements|vote for statements to use in the Election Compass]]. You can vote for the statements you would like to see included in the Election Compass on Meta-wiki. An Election Compass is a tool to help voters select the candidates that best align with their beliefs and views. The community members will propose statements for the candidates to answer using a Lickert scale (agree/neutral/disagree). The candidates’ answers to the statements will be loaded into the Election Compass tool. Voters will use the tool by entering in their answer to the statements (agree/disagree/neutral). The results will show the candidates that best align with the voter’s beliefs and views. Here is the timeline for the Election Compass: *<s>July 8 - 20: Volunteers propose statements for the Election Compass</s> *<s>July 21 - 22: Elections Committee reviews statements for clarity and removes off-topic statements</s> *July 23 - August 1: Volunteers vote on the statements *August 2 - 4: Elections Committee selects the top 15 statements *August 5 - 12: candidates align themselves with the statements *August 15: The Election Compass opens for voters to use to help guide their voting decision The Elections Committee will select the top 15 statements at the beginning of August Best, Movement Strategy and Governance ''This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee'' </div><section end="announcement-content" /> [[User:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] 21:01, 27. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MNadzikiewicz (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Movement_Strategy_and_Governance/Delivery&oldid=23530132 --> su65altow7f2qx0vhe4guwgknkm2a9m Wikipédia:Kaviareň/Technické 4 11205 7416955 7415679 2022-07-29T08:59:43Z Jetam2 30982 /* (Ne) používanie šablóni Pozri */ re wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl diskusií o '''technických otázkach''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o technických veciach na Wikipédii. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole technické|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Technické|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív technických tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2022|2022]] == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-17</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W17"/><div class="plainlinks"> Nejnovější '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás dotknou. K dispozici jsou [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/17|překlady]]. '''Nedávné změny''' * Na [https://noc.wikimedia.org/conf/dblists/group1.dblist mnoha wiki] (skupina 1) se změnil software pro přehrávání videí a audio souborů. Starý přehrávač byl odstraněn. Některé přehrávače audia budou pro této změně širší. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:TimedMediaHandler/VideoJS_Player|Nový přehrávač]] byl přes čtyři roky funkcí v beta verzi. [https://phabricator.wikimedia.org/T100106][https://phabricator.wikimedia.org/T248418] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.9|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-04-26|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-04-27|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-04-28|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-04-26|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s2.dblist dotčené wiki]). * Některé velmi staré prohlížeče a operační systémy už nejsou podporované. Některé záležitosti mohou ve starých prohlížečích, jako jsou Internet Explorer 9 a 10, Android 4 nebo Firefox 38 a starší, vypadat divně nebo přestat fungovat. [https://phabricator.wikimedia.org/T306486] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|technickými ambasadory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/17|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W17"/> </div> 22:55, 25. apríl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23187115 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Zprávy o editacích 2022 #1</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="message"/><i>[[metawiki:VisualEditor/Newsletter/2022/April|Přečíst si tuto zprávu v jiném jazyce]] • [[m:VisualEditor/Newsletter|Seznam odběrů tohoto vícejazyčného zpravodaje]]</i> [[File:Junior Contributor New Topic Tool Completion Rate.png|thumb|Noví editoři byli s tímto novým nástrojem úspěšnější.]] Nástroj [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools#New discussion tool|Nová sekce]] pomáhá editorům vytvářet nové ==Sekce== na diskusních stránkách. Noví editoři jsou s tímto novým nástrojem úspěšnější. Zprávu si můžete [[mw:Talk pages project/New topic#21 April 2022|přečíst]]. Editační tým ji brzy nabídne všem redaktorům na 20 Wikipediích, které se testu zúčastnily. Můžete jej vypnout v [[Special:Preferences#mw-prefsection-editing-discussion]].<section end="message"/> </div> [[User:Whatamidoing (WMF)|Whatamidoing (WMF)]] 18:55, 2. máj 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/VisualEditor/Newsletter/Wikis_with_VE&oldid=22019984 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-18</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W18"/><div class="plainlinks"> Nejnovější '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás dotknou. K dispozici jsou [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/18|překlady]]. '''Nedávné změny''' * Na [https://noc.wikimedia.org/conf/dblists/group2.dblist všech zbývajících wiki] (skupina 2) se změnil software pro přehrávání videí a audio souborů. Starý přehrávač byl odstraněn. Některé přehrávače audia budou po této změně širší. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:TimedMediaHandler/VideoJS_Player|Nový přehrávač]] byl přes čtyři roky funkcí v beta verzi. [https://phabricator.wikimedia.org/T100106][https://phabricator.wikimedia.org/T248418] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.10|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-05-03|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-05-04|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-05-05|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). '''Budoucí změny''' * Vývojáři pracují na podpoře diskusních stránek v [[mw:Wikimedia Apps/Team/iOS|aplikaci Wikipedie pro iOS]]. Můžete jim [https://wikimedia.qualtrics.com/jfe/form/SV_9GBcHczQGLbQWTY poskytnout zpětnou vazbu]. Dotazník můžete vyplnit v angličtině, němčině, hebrejštině nebo čínštině. * Na [[m:WMDE_Technical_Wishes/VisualEditor_template_dialog_improvements#Status_and_next_steps|většinu wiki]] bude nasazen [[m:WMDE_Technical_Wishes/VisualEditor_template_dialog_improvements|vylepšený dialog pro správu šablon]] ve vizuálním editoru a novém wikitextovém režimu. [https://phabricator.wikimedia.org/T296759] [https://phabricator.wikimedia.org/T306967] * Pokud při editaci wikitextu používáte zvýrazňování syntaxe, budete si brzy moct zapnout [[m:WMDE_Technical_Wishes/Improved_Color_Scheme_of_Syntax_Highlighting#Color-blind_mode|barevné schéma pro barvoslepé]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T306867] * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] Několik CSS identifikátorů týkajících se hlášení v rozhraní MediaWiki bude odstraněno. Techničtí uživatelé by měli [[phab:T304363|zkontrolovat jejich seznam a odkazy na jejich současná použití]]. Mezi nimi jsou <code dir=ltr>#mw-anon-edit-warning</code>, <code dir=ltr>#mw-undelete-revision</code> a tři další. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|technickými ambasadory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/18|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W18"/> </div> 19:33, 2. máj 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23232924 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-19</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W19"/><div class="plainlinks"> Nejnovější '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás dotknou. K dispozici jsou [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/19|překlady]]. '''Nedávné změny''' * V [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Android|aplikaci Wikipedie pro Android]] se nyní zobrazují kategorie. [https://phabricator.wikimedia.org/T73966] '''Problémy''' * Minulý týden se na Wikidatech objevil problém s automatickým dokončováním při hledání. Problém je nyní vyřešen. [https://phabricator.wikimedia.org/T307586] * Minulý týden byly všechny wiki po dobu 20 minut pomalé nebo nedostupné při přístupu pro přihlášené uživatele nebo na necachované stránky. Příčinou byl problém při změně databáze. [https://phabricator.wikimedia.org/T307647] '''Změny tento týden''' * Tento týden nebude nasazena nová verze MediaWiki. [https://phabricator.wikimedia.org/T305217#7894966] * Budou opraveny [[m:WMDE Technical Wishes/Geoinformation#Current issues|problémy s kompatibilitou]] rozšíření [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:Kartographer|Kartographer]] a [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:FlaggedRevs|FlaggedRevs]]: Nasazení na všechny wiki je plánováno na 10. května. Kartographer poté bude 24. května spuštěn na [[phab:T307348|pěti wiki, kde rozšíření zatím nebylo zapnuté]]. * Nový vzhled [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements|Vektor (2022)]] bude nastaven jako výchozí na několika dalších wiki, včetně arabské a katalánské a Wikipedie. Přihlášení uživatelé se budou moct vrátit na původní Vektor (2010). Viz též [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/2022-04 for the largest wikis|nejnovější novinku]] o Vektoru (2022). '''Budoucí setkání''' * Příští [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/Talk to Web|otevřené setkání s týmem pro web]] o vzhledu Vektor (2022) se uskuteční 17. května. Následující setkání jsou nyní plánovaná na 7. června, 21. června, 5. července, 19. července. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/19|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W19"/> </div> 15:22, 9. máj 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23256717 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-20</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W20"/><div class="plainlinks"> Nejnovější '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás dotknou. K dispozici jsou [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/20|překlady]]. '''Změny tento týden''' * Na některých wiki bude od středy možné používat funkci [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|přidat odkaz]]. Jde o následující wiki: {{int:project-localized-name-cawiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-hewiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-hiwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-kowiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-nowiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-ptwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-simplewiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-svwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-ukwiki/cs}}. Jde o součást [[phab:T304110|progresivního nasazování této funkce na další Wikipedie]]. Jednotlivé komunity mohou [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|konfigurovat lokální nastavení této funkce]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T304542] * Od 20. do 22. května se uskuteční online [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Hackathon 2022|Wikimedia Hackathon 2022]]. Akce proběhne v angličtině. Také proběhnou lokální [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Hackathon 2022/Meetups|hackathony]] v Ghaně, Indii, Německu, Nigérii, Řecku a Spojených státech. Technicky zaměření wikimediáni mohou pracovat na softwarových projektech a naučit se novým věcem. Pokud chcete, můžete také pořádat sezení nebo sdílet, na kterém projektu hodláte pracovat. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.12|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-05-17|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-05-18|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-05-19|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). '''Budoucí změny''' * Brzy bude možné editovat vizuálním editorem stránky, které lze překládat. Tyto stránky se vyskytují například na Metě a Commons. [https://diff.wikimedia.org/2022/05/12/mediawiki-1-38-brings-support-for-editing-translatable-pages-with-the-visual-editor/] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/20|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W20"/> </div> 18:58, 16. máj 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23291515 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-21</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W21"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/21|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * Správci používající mobilní webové rozhraní nyní můžou přejít na Speciální:Blokování přímo z uživatelské stránky. [https://phabricator.wikimedia.org/T307341] * Portál <span class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[https://www.wiktionary.org/ www.wiktionary.org]</span> je nyní aktualizován automaticky. Ostatní [[m:Project_portals|projektové portály]] budou aktualizovány v následujících měsících. [https://phabricator.wikimedia.org/T304629] '''Problémy''' * Tým Growth se stará o program mentorství pro nováčky. Dosud nebylo možné, aby se z něj nováčci mohli odhlásit. Od 19. května 2022 se nováčci můžou z tohoto programu úplně odhlásit, pokud si nepřejí mít žádného mentora. [https://phabricator.wikimedia.org/T287915] * Někteří editoři nemohou používat nástroj pro překlad obsahu, pokud ho načtou kliknutím ze seznamu příspěvků. Na řešení problému se pracuje. Funkce by stále měla fungovat, pokud se do nástroje jde přímo přes Speciální:Překlad. [https://phabricator.wikimedia.org/T308802] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.13|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-05-24|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-05-25|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-05-26|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). '''Budoucí změny''' * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] Vývojáři udělátek a uživatelských skriptů jsou zváni k poskytnutí zpětné vazby [[mw:User:Jdlrobson/Extension:Gadget/Policy|navrhované technické směrnici]], jejímž cílem je zlepšit podporu ze strany vývojářů MediaWiki. [https://phabricator.wikimedia.org/T308686] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|technickými ambasadory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/21|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W21"/> </div> 00:20, 24. máj 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23317250 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-22</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W22"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/22|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|Pokročilá zpráva]] Do rozšíření [[mw:Special:MyLanguage/Extension:AbuseFilter|AbuseFilter]] byla přidána funkce <code dir=ltr>ip_in_ranges()</code>, která zkontroluje, zda IP adresa patří do některého z rozsahů. Pro lepší výkon je doporučeno, aby se více volání <code dir=ltr>ip_in_range()</code> spojených <code>|</code> sjednotilo do jediného volání. Pro jejich nalezení můžete použít vyhledávač na [[Special:AbuseFilter|Speciální:Filtry zneužití]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T305017] * Funkce [[m:Special:MyLanguage/IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/IP Info feature|IP Info]], která usnadňuje lidem bojujícím s vandalismem získat informace o IP adresách, [[m:Special:MyLanguage/IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/IP Info feature#May 24, 2022|byla nasazena]] na všechny wiki jako funkce v beta verzi. Dochází k tomu po týdnech beta testování na test.wikipedia.org. '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.14|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-05-31|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-06-01|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-06-02|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-05-31|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s5.dblist dotčené wiki]). * [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools#New topic tool|Nástroj Nové téma]] bude brzy nasazen na většině wiki pro všechny editory. Bude možné si jej vypnout v rámci nástroje a v [[Special:Preferences#mw-prefsection-editing-discussion|nastavení]]. [https://www.mediawiki.org/wiki/Special:MyLanguage/Talk_pages_project/New_discussion][https://phabricator.wikimedia.org/T287804] * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|Pokročilá zpráva]] [[:mw:Special:ApiHelp/query+usercontribs|list=usercontribs API]] bude brzy podporovat načítání příspěvků z [[mw:Special:MyLanguage/Help:Range blocks#Non-technical explanation|rozsahu IP adres]]. Pro získání příspěvků z kteréhokoliv rozsahu v rámci [[:mw:Manual:$wgRangeContributionsCIDRLimit|limitu]] mohou uživatelé API použít parametr <code>uciprange</code>. [https://phabricator.wikimedia.org/T177150] * Bude zavedena nová funkce parseru: <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>{{=}}</nowiki></code></bdi>. Nahradí existující šablony pojmenované „=“, které vkládají [[w:cs:Rovnítko|znak rovnítko]]. Toho lze využít pro escapování znaku v hodnotách parametrů šablon. [https://phabricator.wikimedia.org/T91154] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/22|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W22"/> </div> 20:28, 30. máj 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23340178 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-23</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W23"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/23|další překlady]]. '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.15|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-06-07|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-06-08|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-06-09|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] Ve [[Special:AbuseFilter|filtrech zneužití]] lze používat novou funkci <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>str_replace_regexp()</code></bdi>, která najde a nahradí části textu pomocí [[w:cs:Regulární výraz|regulárního výrazu]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T285468] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/23|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W23"/> </div> 02:45, 7. jún 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23366979 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-24</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W24"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/24|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * Všechny wiki nyní mohou používat mapy [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Kartographer|Kartographer]]. Mapy Kartographer nyní fungují i na stránkách se [[mw:Special:MyLanguage/Help:Pending changes|změnami ke schválení]]. [https://meta.wikimedia.org/wiki/WMDE_Technical_Wishes/Geoinformation#Project_descriptions][https://phabricator.wikimedia.org/T307348] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.16|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-06-14|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-06-15|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-06-16|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-06-14|cs}} v 06:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s6.dblist dotčené wiki]). [https://phabricator.wikimedia.org/T300471] * Na některých wiki bude od středy možné používat funkci „[[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|přidat odkaz]]“ ({{int:project-localized-name-abwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-acewiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-adywiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-afwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-akwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-alswiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-amwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-anwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-angwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-arcwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-arzwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-astwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-atjwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-avwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-aywiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-azwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-azbwiki/cs}}). Jde o součást [[phab:T304110|progresivního nasazování této funkce na další Wikipedie]]. Jednotlivé komunity mohou [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|konfigurovat lokální nastavení této funkce]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T304548] * [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools#New topic tool|Nástroj Nové téma]] bude brzy nasazen na Commons, Wikidatech a některých dalších wiki pro všechny editory. Bude možné si jej vypnout v rámci nástroje a v [[Special:Preferences#mw-prefsection-editing-discussion|nastavení]]. [https://www.mediawiki.org/wiki/Special:MyLanguage/Talk_pages_project/New_discussion][https://phabricator.wikimedia.org/T287804] '''Budoucí setkání''' * Příští [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/Talk to Web|otevřené setkání s týmem pro web]] o vzhledu Vektor (2022) se uskuteční dnes (13. června). Následující setkání jsou nyní plánovaná na 28. června, 12. července a 26. července. '''Budoucí změny''' * Do konce července by měl být [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements|Vector 2022]] připraven stát se výchozím skinem pro všechny wiki. V příštích týdnech začnou diskuse o tom, jak jej přizpůsobit potřebám komunit. Vždy bude možné se individuálně vrátit k předchozí verzi. [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/2022-04 for the largest wikis|Další informace]]. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/24|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W24"/> </div> 16:58, 13. jún 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23389956 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-25</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W25"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/25|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * V [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Android|aplikaci Wikipedie pro Android]] je nyní dostupná možnost editovat celou stránku najednou, nacházející se v menu se třemi tečkami ([[File:Ic more vert 36px.svg|15px|link=|alt=]]). [https://phabricator.wikimedia.org/T103622] * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] Některé nedávné změny v databázi mohou mít vliv na dotazy pomocí [[m:Research:Quarry|nástroje Quarry]]. Je nutné aktualizovat dotazy na tabulku <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>site_stats</code></bdi> na anglické Wikipedii, Commons a Wikidatech. [[phab:T306589|Zjistit více]]. * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] Ve [[Special:AbuseFilter|filtrech zneužití]] lze nyní používat proměnnou <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>user_global_editcount</code></bdi>, pomocí níž lze ignorovat uživatele aktivní globálně. [https://phabricator.wikimedia.org/T130439] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.17|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-06-21|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-06-22|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-06-23|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * Uživatelé neresponzivních vzhledů (např. MonoBook/Kniha nebo Vektor) na mobilních zařízeních mohou zaznamenat menší změnu výchozí úrovně přiblížení. Účelem je optimalizovat zoomování a zajistit, aby se na stránce vyskytovaly všechny prvky rozhraní (například obsah ve Vektoru 2022). V případě, že by to způsobilo problémy s vaším používáním webu, chtěli bychom to lépe pochopit; na jakoukoliv diskusi na wiki upozorněte prosím uživatele <span class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[[m:User:Jon (WMF)|Jon (WMF)]]</span>. [https://phabricator.wikimedia.org/T306910] '''Budoucí změny''' * Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools|nových diskusních nástrojů]] v beta verzi bude během července aktualizována. Diskuse budou vypadat jinak. Můžete si prohlédnout [[mw:Special:MyLanguage/Talk pages project/Usability/Prototype|některé z navrhovaných změn]]. * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] HTML výstup z Parsoidu už nebude odkazy na soubory anotovat různými hodnotami atributu <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>typeof</code></bdi>, místo toho všem typům přiřadí <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>mw:File</code></bdi>. Autoři nástrojů by měli přizpůsobit veškerý kód, který očekává: <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>mw:Image</code></bdi>, <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>mw:Audio</code></bdi> či <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>mw:Video</code></bdi>. [https://phabricator.wikimedia.org/T273505] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/25|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W25"/> </div> 20:18, 20. jún 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23425855 --> == Externé odkazy == Ahojte, zdá sa, že geoportál zasa upratoval, čím boli znefunkčnené linky. Vedel by to niekto zo šikovných redaktorov strojovo prebehnúť? Ide o link: http://www.skgeodesy.sk/files/system/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf zmenený na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf a http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf zmenený na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf Je toho dosť veľa na ručnú úpravu... Vopred ďakujem. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 10:58, 27. jún 2022 (UTC) :To druhé by som (bez zmeny ostatných náležitostí citácie) nahrádzal asi skôr s ::https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf :nech to sedí s citovaným stavom (v aktuálnom súbore môžu byť už ev. niektoré položky upravené, tzn. mohlo by sa citovať niečo, čo tam nie je). :Ďalšia korektná možnosť by bola využiť archív a nahradiť to s: ::https://web.archive.org/web/20180616001917/http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf :to má výhodu, že sa URL už nezmení. :Ak by sme chceli citovať tak, aby sa čitateľ dostal vždy k aktuálnemu zoznamu, asi by bolo lepšie citovať stránku s rozcestníkom na PDF-ká, napr: ::<small>Kriváň : 2494 m. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel : Názvy vrchov | url = https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/ | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</small> :namiesto ::<small>Kriváň : 2494 m. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</small> :Len potom je znova problém do budúcna, že citovaný stav sa môže líšiť s tým, čo tam aktuálne nájde. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:35, 27. jún 2022 (UTC) ::Za posledné 3 - 4 roky sa to menilo 2. krát, tak možno by bolo skutočne jednoduchšie a trvácne použiť ten archív.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:24, 27. jún 2022 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-26</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W26"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/26|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Enterprise|Wikimedia Enterprise]] API má nyní samoobslužné účty s bezplatnými požadavky na vyžádání a měsíčními dumpy ([https://enterprise.wikimedia.com/docs/ dokumentace API]). Komunitní přístup [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Enterprise/FAQ#community-access|přes databázové dumpy a Wikimedia Cloud Services]] je nadále k dispozici. * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:Wiktionary#lua|Všechny wiki nadace Wikimedia mohou nyní používat lexémy Wikidata v jazyce Lua]] po vytvoření lokálních modulů a šablon. Diskuse je vítána [[d:Wikidata_talk:Lexicographical_data#You_can_now_reuse_Wikidata_Lexemes_on_all_wikis|na diskusní stránce projektu]]. '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.18|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-06-28|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-06-29|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-06-30|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-06-28|cs}} v 06:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s7.dblist dotčené wiki]). [https://phabricator.wikimedia.org/T311033] * Některé globální služby a služby používané napříč různými wiki budou po dobu několika minut v režimu pouze pro čtení z důvodu přepnutí jejich hlavní databáze. Dojde k tomu {{#time:j. xg|2022-06-30|cs}} v 06:00 UTC. Bude to mít dopad na služby ContentTranslation, Echo (upozornění), StructuredDiscussions, Growth experiments a několik dalších. [https://phabricator.wikimedia.org/T300472] * Uživatelé si budou moci v mobilním vzhledu seřadit sloupce v rámci seřaditelných tabulek. [https://phabricator.wikimedia.org/T233340] '''Budoucí setkání''' * Další [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/Talk to Web|otevřená schůzka s webovým týmem]] o Vectoru (2022) se uskuteční zítra (28. června). Další schůzky se uskuteční 12. července a 26. července. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/26|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W26"/> </div> 20:02, 27. jún 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23453785 --> == (Ne) používanie šablóni Pozri == Ahojte! Prečo nepoužívame šablónu {{tl|pozri}} pri prípadoch kde sa nám priamo ponúka. V prípade [[Príbeh služobníčky (román)]] a [[Príbeh služobníčky (televízny seriál)]] sú dva významy tohto názvu. Využitie šablóny uľahčí navigáciu. Využitie je badateľné hlavne na mobile kde je o dosť jednoduchšie kliknúť na link než vymazať zátvorky. Niektorí čitatelia pravdepodobne ani nevedia, že takto sa dostanú k ďalším významom. Takže chcelo by lepšie odôvodnenie než len „[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pr%C3%ADbeh_slu%C5%BEobn%C3%AD%C4%8Dky_(telev%C3%ADzny_seri%C3%A1l)&diff=prev&oldid=7405647 takto sa to nerobí]“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:53, 28. jún 2022 (UTC) :Toto je zrejme na širší konsenzus, či ich tu prípadne začať systematicky používať všeobecne v týchto prípadoch, osobne ale v princípe nie som proti. Z hľadiska navigácie mi to rovnako príde prínosné (v prípade dvoch významov na druhý, v prípade viacerých na rozlišovačku), človek sa z vyhľadávača môže dostať na iný než hľadaný tvar a rovnako pri tunajšom internom prekliku môže mať význam rovno vidieť, že existuje ďalší/ďalšie významy. :Zrovna teda ale v tomto konkrétnom prípade významy (román, seriál) vzájomne prelinkované sú – zmienkami (s wl.) v úvodnej definícii. Keď pozriem ale trebárs dvojicu [[elektrický prúd (veličina)]], [[elektrický prúd (pohyb častíc)]], tam už je prelinkovanie jedným smerom zašitejšie a druhým úplne chýba. A to ide o úzko súvisiace významy, v prípade nesúvisiacich (mimo názov) tam prirodzené prelinkovanie nemá prečo existovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:23, 28. jún 2022 (UTC) ::Ten tvoj príklad je ešte lepší. Tam už niet nad čím uvažovať a malo by to byť v podstate povinné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:18, 28. jún 2022 (UTC) :::Má ešte niekto námietky/komenty?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:04, 19. júl 2022 (UTC) ::::Návrh budem teda považovať za schválený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:59, 29. júl 2022 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-27</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W27"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/27|další překlady]]. '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.19|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-07-05|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-07-06|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-07-07|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-07-05|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s6.dblist dotčené wiki]) a {{#time:j. xg|2022-07-07|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s4.dblist dotčené wiki]). * Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools|nových diskusních nástrojů]] v beta verzi bude během července aktualizována. Diskuse budou vypadat jinak. Můžete si prohlédnout [[mw:Special:MyLanguage/Talk pages project/Usability/Prototype|některé z navrhovaných změn]]. * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=| Pokročilá zpráva]] Tato změna se týká pouze stránek v hlavním jmenném prostoru na Wikizdrojích. JavaScriptová konfigurační proměnná <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>proofreadpage_source_href</code></bdi> bude odstraněna z <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Interface/JavaScript#mw.config|mw.config]]</code></bdi> a nahrazena proměnnou <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>prpSourceIndexPage</code></bdi>. [https://phabricator.wikimedia.org/T309490] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/27|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W27"/> </div> 19:31, 4. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23466250 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-28</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W28"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/28|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * Název stránky se nyní ve [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements|vzhledu Vektor 2022]] zobrazuje nad záložkami, jako jsou Diskuse, Číst, Editovat, Zobrazit historii nebo Více. [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates#Page title/tabs switch|Zjistit více]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T303549] * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] Odteď je snadné si zobrazit většinu nastavení konfigurace, která se týkají jen jedné wiki, porovnávat nastavení mezi dvěma wiki a hledat nastavení, která se liší. Například: [https://noc.wikimedia.org/wiki.php?wiki=jawiktionary nastavení japonského Wikislovníku] nebo [https://noc.wikimedia.org/wiki.php?wiki=eswiki&compare=eowiki nastavení, která jsou odlišná na španělské a esperantské Wikipedii]. Jednotlivé komunity mohou [[m:Special:MyLanguage/Requesting_wiki_configuration_changes|diskutovat a navrhovat změny]] lokálních nastavení. Podrobnosti o každém pojmenovaném nastavení lze nalézt [[mw:Special:Search|hledáním na MediaWiki.org]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T308932] *Tým Anti-Harassment Tools [[m:Special:MyLanguage/IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/IP Info feature#May|nedávno nasadil]] funkci informace o IP adrese jako [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|funkci v beta verzi na všechny wiki]]. Tato funkce umožňuje uživatelům řešícím vandalismus přístup k informacím o IP adresách. Prosím přečtěte si náš návod, [[m:Special:MyLanguage/IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/IP Info feature#April|kde najít a jak používat tento nástroj]]. Zpětnou vazbu nám prosím poskytněte prostřednictvím odkazu, který najdete v nástroji. '''Změny tento týden''' * Tento týden nebude nasazena nová verze MediaWiki. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-07-12|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s3.dblist dotčené wiki]). '''Budoucí změny''' * Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools|nových diskusních nástrojů]] v beta verzi bude během července aktualizována. Diskuse budou vypadat jinak. Můžete si prohlédnout [[mw:Special:MyLanguage/Talk pages project/Usability/Prototype|některé z navrhovaných změn]]. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/28|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W28"/> </div> 19:24, 11. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23502519 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-29</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W29"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/29|další překlady]]. '''Problémy''' * Od minulého týdne chybí na mobilním webu funkce [[mw:Special:MyLanguage/Extension:NearbyPages|Stránky poblíž]]. Problém bude vyřešen tento týden. [https://phabricator.wikimedia.org/T312864] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.21|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-07-19|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-07-20|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-07-21|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). '''Budoucí změny''' * [[mw:Technical_decision_making/Forum|Fórum pro technická rozhodnutí]] hledá [[mw:Technical_decision_making/Community_representation|zástupce komunit]]. Můžete se přihlásit na wiki nebo zasláním e-mailu na <span class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">TDFSupport@wikimedia.org</span> do 12. srpna. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/29|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W29"/> </div> 22:59, 18. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23517957 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-30</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W30"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/30|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * Portály <span class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[https://www.wikibooks.org/ www.wikibooks.org]</span> a <span class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[https://www.wikiquote.org/ www.wikiquote.org]</span> jsou nyní aktualizovány automaticky. Ostatní [[m:Project_portals|projektové portály]] budou aktualizovány v následujících měsících. [https://phabricator.wikimedia.org/T273179] '''Problémy''' * Minulý týden byly některé wiki několik minut v režimu pouze pro čtení kvůli nouzovému přepnutí jejich hlavní databáze ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s7.dblist dotčené wiki]). [https://phabricator.wikimedia.org/T313383] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.22|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-07-26|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-07-27|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-07-28|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * Ve vzhledech původní Vektor a Vektor 2022 bude mírně změněna ikona externího odkazu. Nová ikona má jednodušší tvary, aby byla lépe rozpoznatelná na obrazovkách s menším rozlišením. [https://phabricator.wikimedia.org/T261391] * Správci nyní na uživatelských stránkách uvidí tlačítka „{{int:changeblockip}}“ a „{{int:unblockip}}“ místo „{{int:blockip}}“, pokud je uživatel už zablokovaný. [https://phabricator.wikimedia.org/T308570] '''Budoucí setkání''' * Další [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/Talk to Web|otevřená schůzka s webovým týmem]] o Vektoru (2022) se uskuteční zítra (26. července). '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|technickými ambasadory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/30|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W30"/> </div> 19:27, 25. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23545370 --> fkp9mn00l152m9aj2hari7jdj67ji7e 7416979 7416955 2022-07-29T10:34:47Z Vasiľ 2806 /* (Ne) používanie šablóni Pozri */ wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl diskusií o '''technických otázkach''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o technických veciach na Wikipédii. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole technické|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Technické|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív technických tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2022|2022]] == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-17</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W17"/><div class="plainlinks"> Nejnovější '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás dotknou. K dispozici jsou [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/17|překlady]]. '''Nedávné změny''' * Na [https://noc.wikimedia.org/conf/dblists/group1.dblist mnoha wiki] (skupina 1) se změnil software pro přehrávání videí a audio souborů. Starý přehrávač byl odstraněn. Některé přehrávače audia budou pro této změně širší. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:TimedMediaHandler/VideoJS_Player|Nový přehrávač]] byl přes čtyři roky funkcí v beta verzi. [https://phabricator.wikimedia.org/T100106][https://phabricator.wikimedia.org/T248418] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.9|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-04-26|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-04-27|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-04-28|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-04-26|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s2.dblist dotčené wiki]). * Některé velmi staré prohlížeče a operační systémy už nejsou podporované. Některé záležitosti mohou ve starých prohlížečích, jako jsou Internet Explorer 9 a 10, Android 4 nebo Firefox 38 a starší, vypadat divně nebo přestat fungovat. [https://phabricator.wikimedia.org/T306486] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|technickými ambasadory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/17|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W17"/> </div> 22:55, 25. apríl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23187115 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Zprávy o editacích 2022 #1</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="message"/><i>[[metawiki:VisualEditor/Newsletter/2022/April|Přečíst si tuto zprávu v jiném jazyce]] • [[m:VisualEditor/Newsletter|Seznam odběrů tohoto vícejazyčného zpravodaje]]</i> [[File:Junior Contributor New Topic Tool Completion Rate.png|thumb|Noví editoři byli s tímto novým nástrojem úspěšnější.]] Nástroj [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools#New discussion tool|Nová sekce]] pomáhá editorům vytvářet nové ==Sekce== na diskusních stránkách. Noví editoři jsou s tímto novým nástrojem úspěšnější. Zprávu si můžete [[mw:Talk pages project/New topic#21 April 2022|přečíst]]. Editační tým ji brzy nabídne všem redaktorům na 20 Wikipediích, které se testu zúčastnily. Můžete jej vypnout v [[Special:Preferences#mw-prefsection-editing-discussion]].<section end="message"/> </div> [[User:Whatamidoing (WMF)|Whatamidoing (WMF)]] 18:55, 2. máj 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/VisualEditor/Newsletter/Wikis_with_VE&oldid=22019984 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-18</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W18"/><div class="plainlinks"> Nejnovější '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás dotknou. K dispozici jsou [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/18|překlady]]. '''Nedávné změny''' * Na [https://noc.wikimedia.org/conf/dblists/group2.dblist všech zbývajících wiki] (skupina 2) se změnil software pro přehrávání videí a audio souborů. Starý přehrávač byl odstraněn. Některé přehrávače audia budou po této změně širší. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:TimedMediaHandler/VideoJS_Player|Nový přehrávač]] byl přes čtyři roky funkcí v beta verzi. [https://phabricator.wikimedia.org/T100106][https://phabricator.wikimedia.org/T248418] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.10|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-05-03|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-05-04|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-05-05|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). '''Budoucí změny''' * Vývojáři pracují na podpoře diskusních stránek v [[mw:Wikimedia Apps/Team/iOS|aplikaci Wikipedie pro iOS]]. Můžete jim [https://wikimedia.qualtrics.com/jfe/form/SV_9GBcHczQGLbQWTY poskytnout zpětnou vazbu]. Dotazník můžete vyplnit v angličtině, němčině, hebrejštině nebo čínštině. * Na [[m:WMDE_Technical_Wishes/VisualEditor_template_dialog_improvements#Status_and_next_steps|většinu wiki]] bude nasazen [[m:WMDE_Technical_Wishes/VisualEditor_template_dialog_improvements|vylepšený dialog pro správu šablon]] ve vizuálním editoru a novém wikitextovém režimu. [https://phabricator.wikimedia.org/T296759] [https://phabricator.wikimedia.org/T306967] * Pokud při editaci wikitextu používáte zvýrazňování syntaxe, budete si brzy moct zapnout [[m:WMDE_Technical_Wishes/Improved_Color_Scheme_of_Syntax_Highlighting#Color-blind_mode|barevné schéma pro barvoslepé]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T306867] * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] Několik CSS identifikátorů týkajících se hlášení v rozhraní MediaWiki bude odstraněno. Techničtí uživatelé by měli [[phab:T304363|zkontrolovat jejich seznam a odkazy na jejich současná použití]]. Mezi nimi jsou <code dir=ltr>#mw-anon-edit-warning</code>, <code dir=ltr>#mw-undelete-revision</code> a tři další. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|technickými ambasadory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/18|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W18"/> </div> 19:33, 2. máj 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23232924 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-19</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W19"/><div class="plainlinks"> Nejnovější '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás dotknou. K dispozici jsou [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/19|překlady]]. '''Nedávné změny''' * V [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Android|aplikaci Wikipedie pro Android]] se nyní zobrazují kategorie. [https://phabricator.wikimedia.org/T73966] '''Problémy''' * Minulý týden se na Wikidatech objevil problém s automatickým dokončováním při hledání. Problém je nyní vyřešen. [https://phabricator.wikimedia.org/T307586] * Minulý týden byly všechny wiki po dobu 20 minut pomalé nebo nedostupné při přístupu pro přihlášené uživatele nebo na necachované stránky. Příčinou byl problém při změně databáze. [https://phabricator.wikimedia.org/T307647] '''Změny tento týden''' * Tento týden nebude nasazena nová verze MediaWiki. [https://phabricator.wikimedia.org/T305217#7894966] * Budou opraveny [[m:WMDE Technical Wishes/Geoinformation#Current issues|problémy s kompatibilitou]] rozšíření [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:Kartographer|Kartographer]] a [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:FlaggedRevs|FlaggedRevs]]: Nasazení na všechny wiki je plánováno na 10. května. Kartographer poté bude 24. května spuštěn na [[phab:T307348|pěti wiki, kde rozšíření zatím nebylo zapnuté]]. * Nový vzhled [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements|Vektor (2022)]] bude nastaven jako výchozí na několika dalších wiki, včetně arabské a katalánské a Wikipedie. Přihlášení uživatelé se budou moct vrátit na původní Vektor (2010). Viz též [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/2022-04 for the largest wikis|nejnovější novinku]] o Vektoru (2022). '''Budoucí setkání''' * Příští [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/Talk to Web|otevřené setkání s týmem pro web]] o vzhledu Vektor (2022) se uskuteční 17. května. Následující setkání jsou nyní plánovaná na 7. června, 21. června, 5. července, 19. července. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/19|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W19"/> </div> 15:22, 9. máj 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23256717 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-20</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W20"/><div class="plainlinks"> Nejnovější '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás dotknou. K dispozici jsou [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/20|překlady]]. '''Změny tento týden''' * Na některých wiki bude od středy možné používat funkci [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|přidat odkaz]]. Jde o následující wiki: {{int:project-localized-name-cawiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-hewiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-hiwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-kowiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-nowiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-ptwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-simplewiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-svwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-ukwiki/cs}}. Jde o součást [[phab:T304110|progresivního nasazování této funkce na další Wikipedie]]. Jednotlivé komunity mohou [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|konfigurovat lokální nastavení této funkce]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T304542] * Od 20. do 22. května se uskuteční online [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Hackathon 2022|Wikimedia Hackathon 2022]]. Akce proběhne v angličtině. Také proběhnou lokální [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Hackathon 2022/Meetups|hackathony]] v Ghaně, Indii, Německu, Nigérii, Řecku a Spojených státech. Technicky zaměření wikimediáni mohou pracovat na softwarových projektech a naučit se novým věcem. Pokud chcete, můžete také pořádat sezení nebo sdílet, na kterém projektu hodláte pracovat. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.12|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-05-17|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-05-18|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-05-19|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). '''Budoucí změny''' * Brzy bude možné editovat vizuálním editorem stránky, které lze překládat. Tyto stránky se vyskytují například na Metě a Commons. [https://diff.wikimedia.org/2022/05/12/mediawiki-1-38-brings-support-for-editing-translatable-pages-with-the-visual-editor/] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/20|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W20"/> </div> 18:58, 16. máj 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23291515 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-21</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W21"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/21|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * Správci používající mobilní webové rozhraní nyní můžou přejít na Speciální:Blokování přímo z uživatelské stránky. [https://phabricator.wikimedia.org/T307341] * Portál <span class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[https://www.wiktionary.org/ www.wiktionary.org]</span> je nyní aktualizován automaticky. Ostatní [[m:Project_portals|projektové portály]] budou aktualizovány v následujících měsících. [https://phabricator.wikimedia.org/T304629] '''Problémy''' * Tým Growth se stará o program mentorství pro nováčky. Dosud nebylo možné, aby se z něj nováčci mohli odhlásit. Od 19. května 2022 se nováčci můžou z tohoto programu úplně odhlásit, pokud si nepřejí mít žádného mentora. [https://phabricator.wikimedia.org/T287915] * Někteří editoři nemohou používat nástroj pro překlad obsahu, pokud ho načtou kliknutím ze seznamu příspěvků. Na řešení problému se pracuje. Funkce by stále měla fungovat, pokud se do nástroje jde přímo přes Speciální:Překlad. [https://phabricator.wikimedia.org/T308802] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.13|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-05-24|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-05-25|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-05-26|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). '''Budoucí změny''' * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] Vývojáři udělátek a uživatelských skriptů jsou zváni k poskytnutí zpětné vazby [[mw:User:Jdlrobson/Extension:Gadget/Policy|navrhované technické směrnici]], jejímž cílem je zlepšit podporu ze strany vývojářů MediaWiki. [https://phabricator.wikimedia.org/T308686] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|technickými ambasadory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/21|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W21"/> </div> 00:20, 24. máj 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23317250 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-22</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W22"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/22|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|Pokročilá zpráva]] Do rozšíření [[mw:Special:MyLanguage/Extension:AbuseFilter|AbuseFilter]] byla přidána funkce <code dir=ltr>ip_in_ranges()</code>, která zkontroluje, zda IP adresa patří do některého z rozsahů. Pro lepší výkon je doporučeno, aby se více volání <code dir=ltr>ip_in_range()</code> spojených <code>|</code> sjednotilo do jediného volání. Pro jejich nalezení můžete použít vyhledávač na [[Special:AbuseFilter|Speciální:Filtry zneužití]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T305017] * Funkce [[m:Special:MyLanguage/IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/IP Info feature|IP Info]], která usnadňuje lidem bojujícím s vandalismem získat informace o IP adresách, [[m:Special:MyLanguage/IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/IP Info feature#May 24, 2022|byla nasazena]] na všechny wiki jako funkce v beta verzi. Dochází k tomu po týdnech beta testování na test.wikipedia.org. '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.14|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-05-31|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-06-01|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-06-02|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-05-31|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s5.dblist dotčené wiki]). * [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools#New topic tool|Nástroj Nové téma]] bude brzy nasazen na většině wiki pro všechny editory. Bude možné si jej vypnout v rámci nástroje a v [[Special:Preferences#mw-prefsection-editing-discussion|nastavení]]. [https://www.mediawiki.org/wiki/Special:MyLanguage/Talk_pages_project/New_discussion][https://phabricator.wikimedia.org/T287804] * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|Pokročilá zpráva]] [[:mw:Special:ApiHelp/query+usercontribs|list=usercontribs API]] bude brzy podporovat načítání příspěvků z [[mw:Special:MyLanguage/Help:Range blocks#Non-technical explanation|rozsahu IP adres]]. Pro získání příspěvků z kteréhokoliv rozsahu v rámci [[:mw:Manual:$wgRangeContributionsCIDRLimit|limitu]] mohou uživatelé API použít parametr <code>uciprange</code>. [https://phabricator.wikimedia.org/T177150] * Bude zavedena nová funkce parseru: <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>{{=}}</nowiki></code></bdi>. Nahradí existující šablony pojmenované „=“, které vkládají [[w:cs:Rovnítko|znak rovnítko]]. Toho lze využít pro escapování znaku v hodnotách parametrů šablon. [https://phabricator.wikimedia.org/T91154] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/22|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W22"/> </div> 20:28, 30. máj 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23340178 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-23</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W23"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/23|další překlady]]. '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.15|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-06-07|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-06-08|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-06-09|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] Ve [[Special:AbuseFilter|filtrech zneužití]] lze používat novou funkci <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>str_replace_regexp()</code></bdi>, která najde a nahradí části textu pomocí [[w:cs:Regulární výraz|regulárního výrazu]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T285468] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/23|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W23"/> </div> 02:45, 7. jún 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23366979 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-24</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W24"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/24|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * Všechny wiki nyní mohou používat mapy [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Kartographer|Kartographer]]. Mapy Kartographer nyní fungují i na stránkách se [[mw:Special:MyLanguage/Help:Pending changes|změnami ke schválení]]. [https://meta.wikimedia.org/wiki/WMDE_Technical_Wishes/Geoinformation#Project_descriptions][https://phabricator.wikimedia.org/T307348] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.16|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-06-14|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-06-15|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-06-16|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-06-14|cs}} v 06:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s6.dblist dotčené wiki]). [https://phabricator.wikimedia.org/T300471] * Na některých wiki bude od středy možné používat funkci „[[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|přidat odkaz]]“ ({{int:project-localized-name-abwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-acewiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-adywiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-afwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-akwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-alswiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-amwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-anwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-angwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-arcwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-arzwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-astwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-atjwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-avwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-aywiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-azwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-azbwiki/cs}}). Jde o součást [[phab:T304110|progresivního nasazování této funkce na další Wikipedie]]. Jednotlivé komunity mohou [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|konfigurovat lokální nastavení této funkce]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T304548] * [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools#New topic tool|Nástroj Nové téma]] bude brzy nasazen na Commons, Wikidatech a některých dalších wiki pro všechny editory. Bude možné si jej vypnout v rámci nástroje a v [[Special:Preferences#mw-prefsection-editing-discussion|nastavení]]. [https://www.mediawiki.org/wiki/Special:MyLanguage/Talk_pages_project/New_discussion][https://phabricator.wikimedia.org/T287804] '''Budoucí setkání''' * Příští [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/Talk to Web|otevřené setkání s týmem pro web]] o vzhledu Vektor (2022) se uskuteční dnes (13. června). Následující setkání jsou nyní plánovaná na 28. června, 12. července a 26. července. '''Budoucí změny''' * Do konce července by měl být [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements|Vector 2022]] připraven stát se výchozím skinem pro všechny wiki. V příštích týdnech začnou diskuse o tom, jak jej přizpůsobit potřebám komunit. Vždy bude možné se individuálně vrátit k předchozí verzi. [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/2022-04 for the largest wikis|Další informace]]. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/24|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W24"/> </div> 16:58, 13. jún 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23389956 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-25</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W25"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/25|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * V [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Android|aplikaci Wikipedie pro Android]] je nyní dostupná možnost editovat celou stránku najednou, nacházející se v menu se třemi tečkami ([[File:Ic more vert 36px.svg|15px|link=|alt=]]). [https://phabricator.wikimedia.org/T103622] * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] Některé nedávné změny v databázi mohou mít vliv na dotazy pomocí [[m:Research:Quarry|nástroje Quarry]]. Je nutné aktualizovat dotazy na tabulku <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>site_stats</code></bdi> na anglické Wikipedii, Commons a Wikidatech. [[phab:T306589|Zjistit více]]. * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] Ve [[Special:AbuseFilter|filtrech zneužití]] lze nyní používat proměnnou <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>user_global_editcount</code></bdi>, pomocí níž lze ignorovat uživatele aktivní globálně. [https://phabricator.wikimedia.org/T130439] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.17|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-06-21|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-06-22|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-06-23|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * Uživatelé neresponzivních vzhledů (např. MonoBook/Kniha nebo Vektor) na mobilních zařízeních mohou zaznamenat menší změnu výchozí úrovně přiblížení. Účelem je optimalizovat zoomování a zajistit, aby se na stránce vyskytovaly všechny prvky rozhraní (například obsah ve Vektoru 2022). V případě, že by to způsobilo problémy s vaším používáním webu, chtěli bychom to lépe pochopit; na jakoukoliv diskusi na wiki upozorněte prosím uživatele <span class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[[m:User:Jon (WMF)|Jon (WMF)]]</span>. [https://phabricator.wikimedia.org/T306910] '''Budoucí změny''' * Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools|nových diskusních nástrojů]] v beta verzi bude během července aktualizována. Diskuse budou vypadat jinak. Můžete si prohlédnout [[mw:Special:MyLanguage/Talk pages project/Usability/Prototype|některé z navrhovaných změn]]. * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] HTML výstup z Parsoidu už nebude odkazy na soubory anotovat různými hodnotami atributu <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>typeof</code></bdi>, místo toho všem typům přiřadí <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>mw:File</code></bdi>. Autoři nástrojů by měli přizpůsobit veškerý kód, který očekává: <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>mw:Image</code></bdi>, <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>mw:Audio</code></bdi> či <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>mw:Video</code></bdi>. [https://phabricator.wikimedia.org/T273505] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/25|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W25"/> </div> 20:18, 20. jún 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23425855 --> == Externé odkazy == Ahojte, zdá sa, že geoportál zasa upratoval, čím boli znefunkčnené linky. Vedel by to niekto zo šikovných redaktorov strojovo prebehnúť? Ide o link: http://www.skgeodesy.sk/files/system/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf zmenený na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf a http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf zmenený na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf Je toho dosť veľa na ručnú úpravu... Vopred ďakujem. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 10:58, 27. jún 2022 (UTC) :To druhé by som (bez zmeny ostatných náležitostí citácie) nahrádzal asi skôr s ::https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf :nech to sedí s citovaným stavom (v aktuálnom súbore môžu byť už ev. niektoré položky upravené, tzn. mohlo by sa citovať niečo, čo tam nie je). :Ďalšia korektná možnosť by bola využiť archív a nahradiť to s: ::https://web.archive.org/web/20180616001917/http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf :to má výhodu, že sa URL už nezmení. :Ak by sme chceli citovať tak, aby sa čitateľ dostal vždy k aktuálnemu zoznamu, asi by bolo lepšie citovať stránku s rozcestníkom na PDF-ká, napr: ::<small>Kriváň : 2494 m. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel : Názvy vrchov | url = https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/ | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</small> :namiesto ::<small>Kriváň : 2494 m. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</small> :Len potom je znova problém do budúcna, že citovaný stav sa môže líšiť s tým, čo tam aktuálne nájde. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:35, 27. jún 2022 (UTC) ::Za posledné 3 - 4 roky sa to menilo 2. krát, tak možno by bolo skutočne jednoduchšie a trvácne použiť ten archív.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:24, 27. jún 2022 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-26</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W26"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/26|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Enterprise|Wikimedia Enterprise]] API má nyní samoobslužné účty s bezplatnými požadavky na vyžádání a měsíčními dumpy ([https://enterprise.wikimedia.com/docs/ dokumentace API]). Komunitní přístup [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Enterprise/FAQ#community-access|přes databázové dumpy a Wikimedia Cloud Services]] je nadále k dispozici. * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:Wiktionary#lua|Všechny wiki nadace Wikimedia mohou nyní používat lexémy Wikidata v jazyce Lua]] po vytvoření lokálních modulů a šablon. Diskuse je vítána [[d:Wikidata_talk:Lexicographical_data#You_can_now_reuse_Wikidata_Lexemes_on_all_wikis|na diskusní stránce projektu]]. '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.18|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-06-28|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-06-29|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-06-30|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-06-28|cs}} v 06:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s7.dblist dotčené wiki]). [https://phabricator.wikimedia.org/T311033] * Některé globální služby a služby používané napříč různými wiki budou po dobu několika minut v režimu pouze pro čtení z důvodu přepnutí jejich hlavní databáze. Dojde k tomu {{#time:j. xg|2022-06-30|cs}} v 06:00 UTC. Bude to mít dopad na služby ContentTranslation, Echo (upozornění), StructuredDiscussions, Growth experiments a několik dalších. [https://phabricator.wikimedia.org/T300472] * Uživatelé si budou moci v mobilním vzhledu seřadit sloupce v rámci seřaditelných tabulek. [https://phabricator.wikimedia.org/T233340] '''Budoucí setkání''' * Další [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/Talk to Web|otevřená schůzka s webovým týmem]] o Vectoru (2022) se uskuteční zítra (28. června). Další schůzky se uskuteční 12. července a 26. července. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/26|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W26"/> </div> 20:02, 27. jún 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23453785 --> == (Ne) používanie šablóni Pozri == Ahojte! Prečo nepoužívame šablónu {{tl|pozri}} pri prípadoch kde sa nám priamo ponúka. V prípade [[Príbeh služobníčky (román)]] a [[Príbeh služobníčky (televízny seriál)]] sú dva významy tohto názvu. Využitie šablóny uľahčí navigáciu. Využitie je badateľné hlavne na mobile kde je o dosť jednoduchšie kliknúť na link než vymazať zátvorky. Niektorí čitatelia pravdepodobne ani nevedia, že takto sa dostanú k ďalším významom. Takže chcelo by lepšie odôvodnenie než len „[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pr%C3%ADbeh_slu%C5%BEobn%C3%AD%C4%8Dky_(telev%C3%ADzny_seri%C3%A1l)&diff=prev&oldid=7405647 takto sa to nerobí]“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:53, 28. jún 2022 (UTC) :Toto je zrejme na širší konsenzus, či ich tu prípadne začať systematicky používať všeobecne v týchto prípadoch, osobne ale v princípe nie som proti. Z hľadiska navigácie mi to rovnako príde prínosné (v prípade dvoch významov na druhý, v prípade viacerých na rozlišovačku), človek sa z vyhľadávača môže dostať na iný než hľadaný tvar a rovnako pri tunajšom internom prekliku môže mať význam rovno vidieť, že existuje ďalší/ďalšie významy. :Zrovna teda ale v tomto konkrétnom prípade významy (román, seriál) vzájomne prelinkované sú – zmienkami (s wl.) v úvodnej definícii. Keď pozriem ale trebárs dvojicu [[elektrický prúd (veličina)]], [[elektrický prúd (pohyb častíc)]], tam už je prelinkovanie jedným smerom zašitejšie a druhým úplne chýba. A to ide o úzko súvisiace významy, v prípade nesúvisiacich (mimo názov) tam prirodzené prelinkovanie nemá prečo existovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:23, 28. jún 2022 (UTC) ::Ten tvoj príklad je ešte lepší. Tam už niet nad čím uvažovať a malo by to byť v podstate povinné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:18, 28. jún 2022 (UTC) :::Má ešte niekto námietky/komenty?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:04, 19. júl 2022 (UTC) ::::Návrh budem teda považovať za schválený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:59, 29. júl 2022 (UTC) :Teslaton písal o širšej debate, toto asi širšia bude iba ťažko. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:34, 29. júl 2022 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-27</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W27"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/27|další překlady]]. '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.19|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-07-05|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-07-06|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-07-07|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-07-05|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s6.dblist dotčené wiki]) a {{#time:j. xg|2022-07-07|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s4.dblist dotčené wiki]). * Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools|nových diskusních nástrojů]] v beta verzi bude během července aktualizována. Diskuse budou vypadat jinak. Můžete si prohlédnout [[mw:Special:MyLanguage/Talk pages project/Usability/Prototype|některé z navrhovaných změn]]. * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=| Pokročilá zpráva]] Tato změna se týká pouze stránek v hlavním jmenném prostoru na Wikizdrojích. JavaScriptová konfigurační proměnná <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>proofreadpage_source_href</code></bdi> bude odstraněna z <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Interface/JavaScript#mw.config|mw.config]]</code></bdi> a nahrazena proměnnou <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>prpSourceIndexPage</code></bdi>. [https://phabricator.wikimedia.org/T309490] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/27|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W27"/> </div> 19:31, 4. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23466250 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-28</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W28"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/28|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * Název stránky se nyní ve [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements|vzhledu Vektor 2022]] zobrazuje nad záložkami, jako jsou Diskuse, Číst, Editovat, Zobrazit historii nebo Více. [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates#Page title/tabs switch|Zjistit více]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T303549] * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] Odteď je snadné si zobrazit většinu nastavení konfigurace, která se týkají jen jedné wiki, porovnávat nastavení mezi dvěma wiki a hledat nastavení, která se liší. Například: [https://noc.wikimedia.org/wiki.php?wiki=jawiktionary nastavení japonského Wikislovníku] nebo [https://noc.wikimedia.org/wiki.php?wiki=eswiki&compare=eowiki nastavení, která jsou odlišná na španělské a esperantské Wikipedii]. Jednotlivé komunity mohou [[m:Special:MyLanguage/Requesting_wiki_configuration_changes|diskutovat a navrhovat změny]] lokálních nastavení. Podrobnosti o každém pojmenovaném nastavení lze nalézt [[mw:Special:Search|hledáním na MediaWiki.org]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T308932] *Tým Anti-Harassment Tools [[m:Special:MyLanguage/IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/IP Info feature#May|nedávno nasadil]] funkci informace o IP adrese jako [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|funkci v beta verzi na všechny wiki]]. Tato funkce umožňuje uživatelům řešícím vandalismus přístup k informacím o IP adresách. Prosím přečtěte si náš návod, [[m:Special:MyLanguage/IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/IP Info feature#April|kde najít a jak používat tento nástroj]]. Zpětnou vazbu nám prosím poskytněte prostřednictvím odkazu, který najdete v nástroji. '''Změny tento týden''' * Tento týden nebude nasazena nová verze MediaWiki. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] Několik wiki bude kvůli změně jejich hlavní databáze několik minut v režimu pouze pro čtení. Ta proběhne {{#time:j. xg|2022-07-12|cs}} v 07:00 UTC ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s3.dblist dotčené wiki]). '''Budoucí změny''' * Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools|nových diskusních nástrojů]] v beta verzi bude během července aktualizována. Diskuse budou vypadat jinak. Můžete si prohlédnout [[mw:Special:MyLanguage/Talk pages project/Usability/Prototype|některé z navrhovaných změn]]. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/28|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W28"/> </div> 19:24, 11. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23502519 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-29</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W29"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/29|další překlady]]. '''Problémy''' * Od minulého týdne chybí na mobilním webu funkce [[mw:Special:MyLanguage/Extension:NearbyPages|Stránky poblíž]]. Problém bude vyřešen tento týden. [https://phabricator.wikimedia.org/T312864] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.21|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-07-19|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-07-20|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-07-21|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). '''Budoucí změny''' * [[mw:Technical_decision_making/Forum|Fórum pro technická rozhodnutí]] hledá [[mw:Technical_decision_making/Community_representation|zástupce komunit]]. Můžete se přihlásit na wiki nebo zasláním e-mailu na <span class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">TDFSupport@wikimedia.org</span> do 12. srpna. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/29|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W29"/> </div> 22:59, 18. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23517957 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Technické novinky: 2022-30</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="technews-2022-W30"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Prosíme, informujte o těchto změnách ostatní uživatele. Některé změny se vás netýkají. K dispozici jsou i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/30|další překlady]]. '''Nedávné změny''' * Portály <span class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[https://www.wikibooks.org/ www.wikibooks.org]</span> a <span class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[https://www.wikiquote.org/ www.wikiquote.org]</span> jsou nyní aktualizovány automaticky. Ostatní [[m:Project_portals|projektové portály]] budou aktualizovány v následujících měsících. [https://phabricator.wikimedia.org/T273179] '''Problémy''' * Minulý týden byly některé wiki několik minut v režimu pouze pro čtení kvůli nouzovému přepnutí jejich hlavní databáze ([https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=dblists/s7.dblist dotčené wiki]). [https://phabricator.wikimedia.org/T313383] '''Změny tento týden''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|alt=|Opakovaná zpráva]] [[mw:MediaWiki 1.39/wmf.22|Nová verze]] MediaWiki bude {{#time:j. xg|2022-07-26|cs}} nasazena na testovací wiki a na MediaWiki.org. Na všechny wiki kromě Wikipedií a některé z nich bude nasazena {{#time:j. xg|2022-07-27|cs}}. Na všech wiki bude od {{#time:j. xg|2022-07-28|cs}} ([[mw:MediaWiki 1.39/Roadmap|kalendář]]). * Ve vzhledech původní Vektor a Vektor 2022 bude mírně změněna ikona externího odkazu. Nová ikona má jednodušší tvary, aby byla lépe rozpoznatelná na obrazovkách s menším rozlišením. [https://phabricator.wikimedia.org/T261391] * Správci nyní na uživatelských stránkách uvidí tlačítka „{{int:changeblockip}}“ a „{{int:unblockip}}“ místo „{{int:blockip}}“, pokud je uživatel už zablokovaný. [https://phabricator.wikimedia.org/T308570] '''Budoucí setkání''' * Další [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/Talk to Web|otevřená schůzka s webovým týmem]] o Vektoru (2022) se uskuteční zítra (26. července). '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|technickými ambasadory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2022/30|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2022-W30"/> </div> 19:27, 25. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=23545370 --> 53gm37j0m23cck7f7cbqhjagj2www36 Saul Bellow 0 12950 7416908 7012185 2022-07-29T07:55:00Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Saul Bellow | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis = americký spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny | dátum narodenia = [[10. jún]] [[1915]] | miesto narodenia = [[Montreal|Lachine]], [[Quebec]], [[Kanada]] | dátum úmrtia = {{dúv|2005|4|5|1915|6|10}} | miesto úmrtia = [[Brookline (Massachusetts)|Brookline]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]] | národnosť = [[Spojené štáty|americká]] | debut = ''Dangling Man'' (Rozkolísaný človek, [[1944]]) | ovplyvnil = [[Philip Roth]], [[Martin Amis]], [[Ian McEwan]], [[Salman Rushdie]], [[Julian Barnes]], [[John Berryman]] | ovplyvnený = [[Biblia]], [[William Shakespeare]], [[Stendhal]], [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|Fiodor Dostojevskij]], [[Anton Pavlovič Čechov|Anton Čechov]], [[Joseph Conrad]], [[James Joyce]], [[Thomas Mann]], [[Franz Kafka]] }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Saul Bellow''' (vlastným menom '''Solomon Bellows''') (* [[10. jún]] [[1915]], [[Montreal|Lachine]], [[Quebec]], [[Kanada]] – † [[5. apríl]] [[2005]], [[Brookline (Massachusetts)|Brookline]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]]) bol [[Spojené štáty americké|americký]] [[spisovateľ]] [[žid]]ovského pôvodu; nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] z roku [[1976]]. == Životopis == Narodil sa v [[Kanada|Kanade]] v rodine s [[rusko]]-[[žid]]ovským pôvodom, no vyrastal v [[Chicago|Chicagu]]. Keď mal deväť rokov, naučil sa [[hebrejčina|hebrejsky]], a odvtedy sa datuje i jeho celoživotná láska k [[biblia|biblii]]. Miloval knihy a veľa času venoval čítaniu, a po prečítaní knihy ''Uncle Tom's Cabin ([[Harriet Beecher Stowe#Chalúpka strýčka Toma|Chalúpka strýčka Toma]]) '' sa rozhodol, že bude [[spisovateľ]]om. Vyštudoval však [[antropológia|antropológiu]] a [[sociológia|sociológiu]]. Po ukončení štúdia učil na viacerých univerzitách ([[University of Minnesota]], [[New York University]], [[Princeton University]], the [[University of Chicago]], [[Bard College]] a [[Boston University]]). Počas svojho dlhého života sa stihol päťkrát oženiť. V roku [[1993]] sa presťahoval z [[Chicago|Chicaga]] do [[Brookline (Massachusetts)|Brooklinu]] v [[Massachusetts]], kde aj [[5. apríl]]a [[2005]] zomrel vo veku 89 rokov. Pochovaný je na [[žid]]ovskom cintoríne ''Shir he harim'' v [[Brattleboro]], [[Vermont]]. == Tvorba == Jeho prvé [[literatúra|literárne]] práce mu zaistili, že ho považovali za jedného z najznámejších [[próza|prozaikov]] [[20. storočie|20. storočia]], a až kým nezomrel, bol považovaný za najväčšieho žijúceho [[angličtina|anglicky]] píšuceho autora. Stal sa prvým [[spisovateľ]]om, ktorý vyhral National Book Award trikrát. Jeho priateľ [[Philip Roth]] o ňom povedal, že „chrbtovú kosť [[Spojené štáty|americkej]] [[literatúra|literatúry]] tvoria dvaja [[spisovateľ|spisovatelia]] – [[William Faulkner]] a Saul Bellow. Spoločne sú [[Herman Melville|Melville]], [[Nathaniel Hawthorne|Hawthorne]] a [[Mark Twain|Twain]] [[20. storočie|20. storočia]].“ Do literatúry vstúpil dielom ''Dangling Man (Rozkolísaný človek) '', ktoré bolo psychologickou štúdiou vo forme denníka. Nasledovali ďalšie romány, v ktorých rozvíjal príbehy a osudy románových hrdinov, ktorých životy boli úzkostlivé, vzrušené, často až búrlivé, no napokon nikdy nie tragické, pretože vždy ešte ostáva maličká nádej pre ľudstvo i pre jednotlivých hrdinov, a to i napriek všetkým stroskotaniam a ohrozeniam. Asi najpopulárnejším románom sa stalo dielo Herzog, no skutočný úspech zaznamenal až románom ''Humboldt's Gift'' (doslova ''Humboldtov dar''), za ktorý získal v roku [[1976]] najprv [[Pulitzerova cena|Pulitzerovu cenu]] a neskôr i [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu za literatúru]]. == Dielo == === Romány === *[[1944]] – ''Dangling Man (Rozkolísaný človek)'' *[[1947]] – ''The Victim (Obeť)'' *[[1953]] – ''The Adventures of Augie March (Dobrodružstvo Augieho Marcha)'' *[[1956]] – ''Seize the Day (Ani deň)'' *[[1959]] – ''Henderson the Rain King (Henderson, kráľ dažďa)'' *[[1964]] – ''Herzog'' *[[1968]] – ''Mosby's Memoirs (Mosbyho spomienky a ďalšie poviedky) *[[1970]] – ''Mr. Sammler's Planet (Planéta pána Sammlera)'' *[[1975]] – ''Humboldt's Gift'' (doslova „Humboltov dar“), v roku [[1976]] získal [[Pulitzerova cena|Pulitzerovu cenu]] *[[1982]] – ''The Dean's December (Dekanov december)'' *[[1984]] – ''Him with His Foot in His Mouth'' *[[1987]] – ''More Die of Heartbreak'' *[[1989]] – ''A Theft'' *1989 – ''The Bellarosa Connection'' *[[1991]] – ''Something to Remember Me By: Three Tales'', súborné vydanie poviedok ''A Theft'' a ''The Bellarosa Connection'' *[[1997]] – ''The Actual'' *[[2000]] – ''Ravelstein'' *[[2001]] – ''Collected Stories'' === Eseje === *[[1976]] – ''To Jerusalem and Back'' *[[1994]] – ''It All Adds Up'' *[[1997]] – ''Graven Images'' === Ostatné diela === *''News from the Republic of Letters'' *''Editors'' *''ANON'' *''The Noble Savage'' == Diela o autorovi == *[[1965]] – [[Tony Tanner]]: ''Saul Bellow'' *[[1982]] – [[Malcolm Bradbury]]: ''Saul Bellow'' *[[1986]] – [[Harold Bloom]]: ''Saul Bellow: Modern Critical Views'', (Editor) *[[1997]] – [[Harriet Wasserman]]: ''Handsome Is: Adventures with Saul Bellow'' *[[2000]] – [[James Atlas]]: ''Bellow: A Biography'' == Externé odkazy == *[http://saulbellow.org/NavigationBar/titlepage.html Spoločnosť Saula Bellowa] {{eng icon}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bellow, Saul}} [[Kategória:Osobnosti z Montrealu]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Kanadskí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Spisovatelia USA]] [[Kategória:Spisovatelia židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA ruského pôvodu]] [[Kategória:Víťazi Pulitzerovej ceny]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] hilrpceefqui44u1wyzccfbqszanoka Matica slovenská 0 14140 7416919 7415823 2022-07-29T08:19:03Z Starekolena 8222 Ozaj Matica dala všetky fotky z archívu s CC licenciou? wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | ŠtýlTela = | Názov = Matica slovenská | ŠtýlNázvu = | Obrázok = Matica slovenská, logo.jpg | ŠírkaObrázku = | AltTextObrázku = | KomentárObrázku = Matica slovenská pred budovou MS | ŠtýlKomentáruObrázku = | ŠtýlHlavičiek = | ŠtýlPopisov = | ŠtýlDát = | Mapa = | ŠírkaMapy = | AltTextMapy = | KomentárMapy = | Mapa2 = | OficiálnyNázov = | KrátkyNázov = MS | Motto = [[Karol Kuzmány]]: „Ak chcete ďalej prísť,<br> ako my dôjdeme, <br/ >treba vám viac vedieť,<br/ > ako čo my vieme, <br/ >treba vám vrúcnejšou vierou sa zapáliť, <br/ >treba vám smelosťou väčšou sa presláviť, <br/ >treba vám viac práce,<br/ > viac trpezlivosti.“ | Predchodca = | Nasledovník = | Vznik = [[4. august]]a [[1863]] <br /> v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] | Zánik = | Typ = | PrávnePostavenie = verejnoprávna inštitúcia | Zameranie = kultúra, veda, literatúra, vydavateľská činnosť, archívnictvo, knihovníctvo, osveta, divadlo, folkloristika | Ústredie = P. Mudroňa 1 | Miesto = 036 01 [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] | Súradnice = {{Súradnice|49.0685|18.9216|display=inline,title}} | OblasťPôsobenia =kultúra, veda, literatúra, vydavateľská činnosť, archívnictvo, knihovníctvo, osveta, divadlo, folkloristika | Členstvo = Individuálne<br/ >Kolektívne | RokovacíJazyk =slovenčina | GenerálnyTajomník =Peter Schvantner | Prezident = | TitulLídra = Predseda Matice slovenskej | MenoLídra = JUDr. [[Marián Gešper]] <ref name="tasr-2017-novy-predseda" /> | TitulLídra2 = Správca Matice slovenske | MenoLídra2 = Mgr. Maroš Smolec | TitulLídra3 = | MenoLídra3 = | KľúčovíĽudia =Karol Kuzmány, Štefan Moyzes, Matúš Dula, Pavol Országh Hviezdoslav, Jur Hronec, Jozef Cíger-Hronský, Ladislav Novomeský, Vladimír Mináč, | HlavnýOrgán = Valné zhromaždenie | RodičovskáOrganizacia = | Vzťah = | Rozpočet = [[2017]]: 3 231 090€ | OrganizačnáZložka = | Dobrobolníci = | Webstránka = [http://www.matica.sk oficiálna stránka] | PredchádzajúciNázov = | Poznámka = | Portál = }} [[Súbor:Seal of Matica slovenská.png|thumb|Matica slovenska. Pečať. 1848]] [[Súbor:Obal Matica.jpg|thumb|Vyšívaný obal stanov Matice slovenskej z roku 1863]] '''Matica slovenská''' (skr. '''MS''') je celonárodná [[slovensko|slovenská]] kultúrna ustanovizeň so sídlom v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Historické založenie MS bolo na prvom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo [[4. august]]a [[1863]]. V roku [[1875]] [[Uhorsko|uhorská]] vláda Maticu zakázala a jej činnosť bola obnovená [[1. január]]a [[1919]]. V súčasnosti sa riadi Zákonom o Matici slovenskej č. 68/1997<ref name="zakon-c-68/1997-o-matici-slovenskej" /> a Stanovami Matice slovenskej.<ref name="matica-stanovy" /> Matica slovenská sa zároveň podieľa na rozvoji slovenskej [[Veda|vedy]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Umenie|umenia]] i [[Školstvo|školstva]] a všetkých foriem duchovného a spoločenského života, ktoré upevňujú [[Národ|národné]] sebauvedomenie, najmä v radoch slovenskej [[Inteligencia|inteligencie]], [[Študent|študentstva]] a [[Mládež|mládeže]].<ref>Stanovy Matice slovenskej, schválené na Sneme Matice slovenskej 12. 10. 2019, s účinnosťou od 1. 1. 2020, <nowiki>https://matica.sk/wp-content/uploads/2020/01/STANOVY-MS.pdf</nowiki></ref> Osobitú spoluprácu udržuje a rozvíja s maticami [[Slovania|slovanských]] národov a maticami slovenskými pôsobiacimi mimo územia Slovenska. == Zameranie a poslanie Matice slovenskej == Matica slovenská chce prehlbovať u svojich členov pozitívny vzťah k svojej vlasti, domovine svojich predkov, a tak upevňovať národnú hrdosť a vlastenectvo; národne aktivizovať a zjednocovať všetkých občanov a to bez rozdielu národnosti, náboženského vyznania, politickej príslušnosti vrátane slovenských komunít v zahraničí v záujme upevňovania slovenskej štátnosti.<ref name="matica-stanovy" /><!-- Pôvodný text (bez zdroja a dôkazu pravdivosti): svojím poslaním a postavením plní dôležitú úlohu v integrácii slovenskej spoločnosti bez rozdielu sociálneho postavenia, náboženského vierovyznania a politickej príslušnosti. --> Poslaním Matice je rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prebúdzať a umocňovať národné povedomie Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti. Prednostne získavať [[slovacikum|slovacikálne]] dokumenty, zhromažďovať, spracúvať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať národné kultúrne dedičstvo, robiť základný slovakistický výskum, zúčastňovať sa na tvorbe a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry. Združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete. Zúčastňovať sa na propagácii Slovenska, rozvíjať styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt. Zakladať doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov z vymedzených oblastí tvorivej činnosti. Vydávať pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku, spolupracovať pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné a stredné školy. Zapájať mládež do kultúrno-tvorivého procesu a pestovať v nej národné, kresťanské, mravné a demokratické hodnoty.<ref name="matica-o-matici">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História Matice slovenskej | url = https://matica.sk/o-matici-slovenskej/historia-matice-slovenskej/ | vydavateľ = Matica slovenská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-24 | miesto = Martin | jazyk = }}</ref> == Cieľ Matice slovenskej == Pestovať v mládeži túžbu po poznaní národných dejín, kultúry a vzťah k národným tradíciám, pričom napomáha ich rozvoj. Uskutočňuje to predovšetkým vytváraním podmienok na všestranné vzdelávanie, podporou kultúrnych a iných záujmov a záľub mládeže, rozvojom sociálnych kontaktov a zvyšovaním jej kultúry pre plnohodnotný spoločenský život. Spolupracuje s detskými i mládežníckymi organizáciami a, samozrejme, aj s krajanmi v zahraničí predovšetkým v osvetovej i kultúrnej oblasti, ale i v oblasti voľnočasových aktivít pre deti a mládež.<ref name="matica-o-matici" /> Matica slovenská od roku [[1990]] každoročne organizuje pre deti medzinárodný detský tábor v [[Tatranská Lesná|Tatranskej Lesnej]].<ref name="matica-o-matici" /> Každé tri roky organizuje ''Matičný svetový festival slovenskej mládeže'', na ktorom sa stretávajú mladí ľudia z celého sveta. Absolvujú rôzne športové podujatia, divadelné, folklórne a hudobné predstavenia, ale navštívia aj kultúrne pamiatky Slovenska.<ref name="matica-o-matici" /> Prvý ročník festivalu sa uskutočnil v Nemecku v roku [[1980]]. Prvý festival na slovenskej pôde bol v roku [[1992]] v Martine. 8. ročník sa uskutočnil 4. až [[10. júl]]a [[2001]] v Michalovciach<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Michalovce žijú prípravami na Matičný svetový festival slovenskej mládeže|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/74431/michalovce-ziju-pripravami-na-maticny-svetovy-festival-slovenskej-mladeze.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2001-07-01|dátum prístupu=2020-03-03}}</ref>, od 1. do [[6. júl]]a [[2007]] vo Vysokých Tatrách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Matičný svetový festival slovenskej mládeže|url=https://www.kosice.sk/clanok/maticny-svetovy-festival-slovenskej-mladeze|vydavateľ=kosice.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-03-03|miesto=|jazyk=}}</ref>, 4. až [[8. júl]]a [[2013]] v Košiciach.<ref name=":2" /> == Pracoviská Matice slovenskej == * Archív Matice slovenskej * Členské ústredie Matice slovenskej * Finančno-ekonomický útvar Matice slovenskej * Informačné ústredie Matice slovenskej * Krajanské múzeum Matice slovenskej * Magazín Slovensko * Požičovňa kostýmov a krojov Matice slovenskej * Sekretariát predsedu a správcu Matice slovenskej * Vedné ústredie Matice slovenskej * Slovenský literárny ústav Matice slovenskej * Slovenský historický ústav Matice slovenskej * Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej * Redakcia Slovenských pohľadov * Redakcia Slovenských národných novín * Technicko-investičný útvar Matice slovenskej * Vydavateľstvo Matice slovenskej == Sídla Matice slovenskej == [[Súbor:Druhá budova Matice slovenskej .jpg|náhľad|Druhá budova Matice slovenskej]] [[Obrázok:Martin74.JPG|náhľad|Súčasná, druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924 – 1926]] [[Súbor:Ceremonial opening of the new, second building of Slovak Matica.jpg|náhľad|Slávnostné otvorenie druhej budovy Matice slovenskej]] === 1. budova === {{Hlavný článok|Budova Matice slovenskej (Martin)}} Pôvodná budova bola postavená v rokoch [[1864]]{{--}}[[1865]] podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je {{m2|1189}}. Pôvodne neskoro [[klasicizmus|klasicistická]] budova bola začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Od roku [[1962]] je [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnou kultúrnou pamiatkou]]. V areáli budovy sa nachádza aj [[sochárske dielo|socha]] [[Svetozár Hurban-Vajanský|S. H. Vajanského]] od Františka Úprku (1926), ktorá bola pôvodne umiestnená pred 2. budovou Matice slovenskej. V súčasnosti tu je umiestnená stála expozícia Slovenského národného literárneho múzea. [[Súbor:Druhá budova Matice slovenskej v Martine.jpg|náhľad|Druhá budova Matice slovenskej v Martine]] === 2. budova === [[Druhá budova Matice slovenskej]] postavená v rokoch [[1924]]{{--}}[[1926]] je bohato členená v hmote tromi hlbokými [[rizalit]]mi na [[fasáda]]ch. Bola postavená podľa projektu [[Ján Palkovič|Jána Palkoviča]]. Zastavaná plocha je {{m2|1737}}. Od roku [[1964]] je [[Kultúrna pamiatka|kultúrnou pamiatkou]]. Pred budovou sa nachádza socha národného umelca [[Ján Kulich|Jána Kulicha]] „Matica slovenská“ (1964) zo zváranej ocele. V tejto budove je súčasné sídlo Matice slovenskej. V areáli sa do konca roka 2022 odhalilo celkovo sedemnásť búst národných dejateľov, ktoré sa osadili v nasledovnom poradí: * 2. októbra 2012 – kodifikátor spisovnej slovenčiny [[Anton Bernolák]] * 2. augusta 2013 – prvý predseda MS [[Štefan Moyzes|Štefan Moyses]], prvý podpredseda MS [[Karol Kuzmány]] a čestný podpredseda MS [[Ján Francisci-Rimavský|Ján Francisci]] * 1. augusta 2014 – vedúci predstaviteľ národného hnutia 1. polovice 20. storočia a člen výboru MS [[Andrej Hlinka]] * 7. augusta 2015 – vedúci predstaviteľ slovenského národného hnutia v 19. storočí a kodifikátor spisovnej slovenčiny [[Ľudovít Štúr]] a správca MS a spisovateľ [[Jozef Cíger-Hronský|Jozef Cíger Hronský]] * 17. augusta 2016 – spisovateľ a národný dejateľ [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozár Hurban Vajanský]] a zakladateľ Slovenskej ligy v Amerike [[Štefan Furdek]] * 11. augusta 2017 – prvý predseda [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]] [[Jozef Miloslav Hurban]] a zakladateľ MS a Spolku sv. Vojtecha Andrej Ľudovít Radlinský * 30. októbra 2018 – predseda MS, [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] a [[Slovenská národná rada (1918 – 1919)|Slovenskej národnej rady]] [[Matúš Dula]] * 4. augusta 2019 – predseda MS, prvý predseda a prvý generálny dozorca [[ECAV]] [[Ján Vanovič (advokát)|Ján Vanovič]] * 23. septembra 2020 – doživotný správca MS [[Jozef Škultéty]] * 4. augusta 2021 – štátnik a politik, čestný člen Matice slovenskej [[Alexander Dubček]] * 4. októbra 2021 – zakladateľ a predseda Svetového kongresu Slovákov, člen Zahraničnej Matice slovenskej [[Štefan Boleslav Roman]] * 7. júna 2022 – ideológ národného hnutia a zakladateľ Matice slovenskej [[Štefan Marko Daxner]] [[Súbor:The third register building of Slovak Matica (Hostihor).jpg|náhľad|Tretia budova Matice slovenskej]] === 3. budova === {{Hlavný článok|Nová budova Matice slovenskej}} [[Súbor:Vladimír Mináč at the opening of the third Slovak Matica building.jpg|náhľad|Vladimír Mináč na otvorení tretej budovy Matice slovenskej]] Tretia budova Matice slovenskej postavená v rokoch [[1963]]{{--}}[[1975]]. Otvoril ju slávnostne vtedajší predseda [[Vladimír Mináč|Vladimir Mináč]]. Odovzdaná do užívania bola 31. augusta 1975, čím sa tretia matičná budova stala novým moderným a kultúrne polyfunkčným matičným sídlom. Po prijatí knižničného zákona č. 183 z mája 2000 sa Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej odčlenila od materskej inštitúcie a od 1. júla 2000 sa stala samostatnou právnickou osobou, ktorá získala sídlo na Hostihore. Na základe zákona bola vyňatá z matičnej štruktúry, okrem tretej, aj prvá historická budova Matice slovenskej. Tretia budova sa stala sídlom [[Slovenská národná knižnica|Slovenskej národnej knižnice]] a matičné pôsobisko sa vrátilo do druhej matičnej budovy. == Dejiny<ref>História Matice slovenskej [online]. Martin : Matica slovenská, [cit. 2020-03-02]. Dostupné online.</ref> == [[Obrázok:Martin 9799.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa na 1. budove MS]] [[Súbor:Slovak national awakeners, founders of Matica slovenska.jpg|náhľad|Matiční výtečníci, zakladatelia Matice slovenskej]] ''Slovenská Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského a jej cieľ: v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať; slovenskú literatúru a krásne umenia pestovať a podporovať a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať a na jeho zveľaďovaní pracovať''“<ref name="matica-stanovy" /> * [[1861]] :V dňoch 6. a 7. júna na zhromaždení v Martine bola v prijatom ''Memorande národa slovenského'' aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku. Zároveň sa ustanovil prípravný výbor, ktorý vypracoval stanovy Matice slovenskej. Na schválenie ich predložil [[1. august]]a [[1861]] ich predložil na schválenie [[Uhorská kráľovská miestodržitelská rada|Uhorskej kráľovskej miestodržitelskej rade]]. * [[1863]] :Prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej sa konalo [[4. august]]a [[1863]], po tom čo cisár [[František Jozef I.|František Josef I]]. koncom mája potvrdil stanovy spolku. Za prvého predsedu bol zvolený katolícky biskup [[Štefan Moyzes]], za podpredsedu [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] [[superintendent]] [[Karol Kuzmány]]. * [[1865]] :Národnú svetlicu, prvú budovu Matice slovenskej, slávnostne otvorili 8. augusta; bola financovaná z celonárodných grajciarových zbierok. Za krátke obdobie činnosti rozvinula MS rozsiahlu zberateľskú a vydavateľskú činnosť. Zhromažďovala cenné zbierky pamiatok z kultúrnych dejín Slovákov a Slovenska. Vydala 82 zväzkov kníh. Poskytovala štipendiá a pôžičky slovenským vedcom a študentom, nadväzovala domáce i zahraničné kontakty. Dôstojne vstúpila do rodiny slovanských spolkov s podobným názvom, ako boli ''Matica srbská (1826), Matica česká (1831), Matica chorvátska (1842), Matica moravská (1849).'' <gallery> Súbor:Letopis Matice slovenskej – prvý slovenský vedecký časopis.jpg|alt=|Letopis Matice slovenskej – prvý slovenský vedecký časopis Súbor:Vydavateľská produkcia Matice slovenskej z rokov 1863 – 1875.jpg|Vydavateľská produkcia Matice slovenskej z rokov 1863 – 1875 Súbor:The first building of Slovak Matica in Martin.jpg|alt=|Prvá budova Matice slovenskej v Martine Súbor:Prvá budova Matice slovenskej.jpg|Prvá budova Matice slovenskej </gallery> * [[1875]] :[[Uhorsko|Uhorská]] vláda (uznesením ministra vnútra [[Koloman Tisza]] č. 125 zo 6. apríla) zakázala činnosť Matice slovenskej po 12 rokoch jej existencie. 12 novembra 1875 bola Matica rozpustená<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Snahy o oživenie Matice slovenskej a matičná myšlienka v rokoch 1875 – 1914|url=https://matica.sk/snahy-o-ozivenie-matice-slovenskej-a-maticna-myslienka-v-rokoch-1875-1914/|dátum vydania=2019-01-28|dátum prístupu=2019-08-12|jazyk=sk-SK|meno=Milan|priezvisko=Podrimavský|vydavateľ=}}</ref> a jej majetok zhabaný. Majetok neskôr získal [[Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok|Hornouhorsky maďarský vzdelávací spolok (FEMKE)]], čo bol vládny [[Maďarizácia|pomaďarčovací]] spolkov založený [[20. november|20. novembra]] [[1883]] [[Belo Grünwald|Belom Grünwaldom]]. Pokusy o obnovenie činnosti MS boli neúspešné. Pokračovali v nej však iné martinské spolky s celonárodnou pôsobnosťou, najmä ''Živena (1869), Kníhtlačiarsky účastinársky spolok (1870), Slovenský spevokol (1872) a Muzeálna slovenská spoločnosť (1893).'' * [[1919]] :Činnosť Matice slovenskej bola obnovená až po vzniku Československa 1. januára. 1919 na základe rozhodnutia ministra pre správu Slovenska [[Vavro Šrobár|Vavra Šrobára]]. „Oživotvorujúce“<!-- nespisovné https://slovnik.juls.savba.sk/?w=oživotvorujúce --> valné zhromaždenie sa konalo [[5. august]]a [[1919]]. Matica nadviazala na predchádzajúcu prácu, navyše začala budovať členskú základňu a zakladať vedecké odbory. Zriadila aj Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, knižnicu a archív. * [[1922]] :Matica slovenská začala opäť vydávať časopis ''Slovenské pohľady'', neskôr aj časopis pre deti ''[[Slniečko (časopis)|Slniečko]]''. * [[1932]] :Valné zhromaždenie 12. mája výrazne ovplyvnilo ďalšie smerovanie Matice slovenskej. Sústredila sa na národný program, zintenzívnila vedeckú a rozvinula bohatú vydavateľskú činnosť (okrem kníh začala vydávať aj časopis ''Slovensko'', určený pre členskú základňu). * [[1941]] :Na pôde Matice slovenskej vznikol spolok [[Slovenská národná knižnica]], jeho hlavnou úlohou bolo vyhľadávať, získavať a uchovávať slovacikálne tlačené dokumenty. * [[1943]] :Matica slovenská založila v Martine modernú tlačiareň ''[[Neografia]]''. <gallery> Súbor:Neografia in the past.jpg|alt=|Neografia v minulosti Súbor:Neografia súčasnosť.jpg|alt=|Neografia v súčasnosti </gallery> *[[1945]] :Na valnom zhromaždení v auguste 1945 v Martine zvolili za nových predsedov [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]] a [[Jur Hronec|Jura Hronca]]. V júni 1945 v Martine založili člen výboru Matice slovenskej a minister [[Vladimír Clementis]] Všeslovanský výbor a v Matici slovenskej sa vytvorilo Slovanské oddelenie. V roku 1945 stojí Ladislav Novomeský aj pri odhalení pamätníka Ľudovíta Štúra v Modre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rok 1945: Na námestí v Modre odhalili pamätník Ľudovíta Štúra - fotografie - Vtedy|url=http://www.vtedy.sk/pamatnik-ludovit-stur-odhalenie|vydavateľ=Vtedy.sk|dátum prístupu=2022-07-20}}</ref>[[Súbor:Jur Hronec a Ladislav Novomeský.jpg|náhľad|Jur Hronec a Ladislav Novomeský]] *[[1948]] :Neografia bola znárodnená. :11. mája si pripomenuli [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]] a [[Vladimír Clementis]] slávnostné 100. výročie [[Žiadosti slovenského národa|Žiadostí slovenského národa]], odhalili pamätnú tabuľu [[Janko Kráľ|Jankovi Kráľovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Liptovskom Mikuláši vyhlásili Žiadosti slovenského národa - fotografie - Vtedy|url=http://www.vtedy.sk/ziadosti-slovenskeho-naroda-liptovsky-mikulas|vydavateľ=Vtedy.sk|dátum prístupu=2022-07-20}}</ref> *[[1949]] :V rokoch [[1949]]{{--}}[[1953]] politické orgány postupne zobrali Matici slovenskej vedeckú prácu, zlikvidovali jej členskú základňu a inštitúciu zredukovali na ústredie osvetovej práce. Dovtedajšiu matičnú vedeckú činnosť presunuli do príslušných ústavov [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] v [[Bratislava|Bratislave]]. * [[1954]] :[[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] v apríli prijala zákon o Matici slovenskej ako Národnej knižnici a knihovednom ústave. * [[1959]] :V [[Argentína|argentínskom]] meste [[Buenos Aires]] znovu založil [[Jozef Cíger-Hronský|Jozef Cíger Hronský]] ''Zahraničnú Maticu slovenskú''. * [[1963]] :[[Súbor:Alexander Dubček in Slovak Matica.jpg|náhľad|Alexander Dubček v Matici slovenskej]]Zatiaľ čo sa politická situácia zlepšuje, Matica slovenská si pripomenula sté výročie svojho založenia veľkolepými oslavami. Matica slovenská bola ocenená najvyšším štátnym vyznamenaním Rady republiky, ktoré odovzdával vtedajší významný štátny a stranícky predstaviteľ [[Alexander Dubček]]. 4. augusta bol položený základný kameň tretej budovy Matice slovenskej v Martine na Hostihore. *[[1967]] :V auguste 1967 sa prezident [[Antonín Novotný]] zúčastnil osláv stého výročia založenia martinského gymnázia a prišiel aj do Matice. Tu keď sa dozvedel od vtedajšieho správcu Juraja Pašky, že Matice sa chce starať o zahraničných Slovákov, rozčúlil sa, že na to má v Prahe Československý ústav zahraničný a obvinil zástupcu Matice z buržoázneho nacionalizmu. Odmietol prijať dary, faksimílie vzácnych matičných dokumentov, prijať dary od Matice zakázal aj svojej manželke. A keď mu ich poslali poštou do Prahy, zásielka sa vrátila s ručne napísaným odkazom „Adresát neprijíma!"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=August 1967 v Matici|url=https://matica.sk/august-1967-v-matici/|dátum vydania=2017-07-07|dátum prístupu=2022-07-20|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Matušková}}</ref> * [[1968]] :[[Súbor:Ladislav Novomeský na Valnom zhromaždení Matice slovenskej.jpg|náhľad|Ladislav Novomeský na Valnom zhromaždení]]Politické uvoľnenie v spoločnosti prinieslo nádej aj na oživenie pôvodného poslania Matice slovenskej vrátane znovuobnovenia jej členskej základne a rozvoja starostlivosti o zahraničných Slovákov. :Predsedom obnovenej Matice slovenskej sa stáva [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]], ktorý na otváracom valnom zhromaždení prehlásil: :''„Veď za tých vyše 100 rokov od moyzesovsko-kuzmányovskej prísahy nezaznamenala matičná história pokojný, rovnomerný a ničím nenarušovaný tok, pretože tak, ako samotné dejiny národa spestrujú zarmucujúce nížiny, zápasy o ich prekonávanie a svetlé výhľady do budúcnosti, i matičné dejiny sú vlastne len ich verný odrzkadľovaním ... No všimnite si, že všetky tie kampaňovite sa opakujúce vzťahy od 50. rokov proti buržoáznemu nacionalizmu… týkali sa napokon samotnej Matice slovenskej…smiešne na tomto nesmiešnom boji bolo, že sa opieral o socialistické zásady. Jeho zástavníkom sa videlo, že socializmus im dal právo ignorovať akýkoľvek prejav národného povedomia… zabudli na novšiu poučku socializmu, že revolučný zápas neuvoľnuje len skryté sily internacionálnych más… ale že k životu, že k životu prebúdza aj národné odlišnosti a úctu k nim..."''<ref>NOVOMESKÝ, L. Splátka veľkého dlhu II. Bratislava, 1993</ref> :Tento nádejný proces trval len krátko a bol zastavený v tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizačnom procese]]. * [[1973]] :Slovenská národná rada prijala 20. decembra zákon o Matici slovenskej, ktorý ju v podstate vrátil do stavu spred dvadsiatich rokov. Členská základňa bola zrušená, činnosť Matice slovenskej sa znova sústredila v prvom rade na knihovníctvo, bibliografiu, biografiu, literárne múzejníctvo a [[archívnictvo]]. * [[1975]] :30. augusta otvorili v Martine na Hostihore novú, veľkoryso koncipovanú [[Nová budova Matice slovenskej|budovu Matice slovenskej]], dielo architektov  [[Dušan Kuzma|Dušana Kuzmu]] a [[Anton Cimmermann|Antona Cimmermanna]]. Budovu slávnostne otvoril národný umelec a vtedajší predseda Matice slovenskej [[Vladimír Mináč]]. * [[1990]] :V dňoch 10. – 11. augusta sa znovu konalo „oživotvorujúce“ valné zhromaždenie v Martine. Mnohí bývalí pracovníci, členovia a priaznivci sa opäť prihlásili k Matici slovenskej. Minister kultúry odvolal jej komunistické vedenie a dočasným vedením Matice poveril [[Viliam Ján Gruska|Viliama Jána Grusku]].<ref name="matica-o-matici" /> Na valnom zhromaždení zvolili za predsedu MS [[Jozef Markuš|Jozefa Markuša]].<!-- Gruska v rozhovore pre Pravdu https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/296586-preco-este-ludia-veria-matici-lebo-viera-sa-dedi/ povedal: Keď som zistil, že sa nedá zmeniť nič z toho, čo bolo skutočne potrebné, otočil som sa na opätku a abdikoval. ... Jozef Markuš po voľbách v júli 1990 nemohol ostať v novej vláde, lebo neprešiel lustráciami. No za predsedu Výboru MS bol navrhnutý, ešte k tomu v neprítomnosti. A bez toho, aby valné zhromaždenie vedelo, kto to je, bez vyhláseného programu! Niečo také absurdné sa môže stať len vtedy, keď sa s takou početnou masou, ako je valné zhromaždenie manipuluje. --> * [[1991]] :26. júla Slovenská národná rada prijala nový zákon o Matici slovenskej, ktorý vytvoril priestor na jej postupný návrat od štátom riadenej inštitúcie k nezávislej ustanovizni. Výrazne sa rozvíja spolková súčasť Matice slovenskej a pretvára sa sieť jej pracovísk. * [[1992]] :Matica slovenská v spolupráci so [[Svetový kongres Slovákov|Svetovým kongresom Slovákov]] po prvýkrát organizovala stretnutie mladých Slovákov z celého sveta pod oficiálnym názvom ''Matičný svetový festival slovenskej mládeže''. Konal sa v dňoch 12. – 19. júla v Martine. Matičný festival organizuje Matica slovenská každý tretí rok. * [[1993]] :Vznik samostatnej Slovenskej republiky bol zavŕšením dlhej etapy boja Matice slovenskej za slovenskú národnú identitu. Postupne sa plnia tézy ''Národného programu MS'', koncipovaného v rokoch [[1991]]{{--}}[[1992]]. Do lona Matice sa vrátila totalitným režimom zoštátnená [[tlačiareň Neografia]], časopis [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]], niektoré zoštátnené matičné domy. Matica založila zbierku na [[Národný poklad]]<!-- ktorý mal pomôcť Národnej banke Slovenska pri stabilizácii novej meny, Zbierku spravovala nadácia MS. V roku 1996 mal poklad hodnotu 29 miliónov korún. V roku 2008 MS vložila 23 miliónov do nebankovky Slovenské investície. 2011 Slovenské investície skrachovali a nový predseda Tkáč podal na Markuša trestné oznámenie. 2016 bol Markuš zatiaľ neprávoplatne odsúdený, pretože dlhy Matičného fondu kryl zo ziskov Neografie. Pred časom NAKA vykonala prehliadku v sídle MS v súvislosti s videom obhajujúcim slovakštát . Minister kultúry nedávno naznačil, že štátna podpora sa môže skončiť. Zdroj https://plus.sme.sk/c/20510221/matica-slovenska-zavriet-zburat-21-storocie-a-ludovit-stur.html --> a začala udeľovať ceny Nadácie MS. * [[1997]] :Zákonom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] z 13. februára sa Matica slovenská stala verejnoprávnou ustanovizňou, ktorá plní vymedzené štátne úlohy. Dňa 17. júla otvorili v Martine [[Svetový rok Slovákov]]. * [[2000]] :Národná rada Slovenskej republiky schválila tzv. knižničný zákon, ktorý bez účasti MS pripravil vtedajší minister kultúry [[Milan Kňažko]]. Zákon poškodil Maticu slovenskú a negatívne zasiahol do jej činnosti na viacero rokov. Musela opustiť sídelnú budovu v Martine na Hostihore, ale aj historicky prvú budovu – obidve pripadli do správy [[Slovenská národná knižnica|Slovenskej národnej knižnice]]. * [[2004]] :Valné zhromaždenie v Spišskej Novej Vsi prijalo ''Programové zámery na obdobie rokov [[2004]]{{--}}[[2007]]'' s výhľadom do roku [[2010]] a tiež ''Memorandum Slovákov doma i vo svete.'' * [[2007]] :Matica slovenská zorganizovala 1. európsky kongres slovanských Matíc na ktorom sa zúčastnili predstavitelia zo všetkých štátov, kde medzi Slovákmi pôsobí ich národná matica. Valné zhromaždenie Matice slovenskej v Martine schválilo významné dokumenty jej ďalšieho pôsobenia. Delegáti výraznou väčšinou opäť zvolili za predsedu MS Jozefa Markuša; výbor MS následne zvolil do funkcie nového správcu MS [[Ján Eštok|Jána Eštoka]]. * [[2008]] :Historicky prvé zasadnutie vlády Slovenskej republiky za účasti najvyšších ústavných činiteľov a predsedu MS sa konalo 2. januára pri príležitosti 15. výročia vzniku samostatného Slovenska v matičnej budove na Mudroňovej ulici v Martine. * [[2009]][[Súbor:Jozef Cíger-Hronský.jpg|náhľad|[[2009|Jozef Cíger-Hronský, predseda Zahraničnej Matice slovenskej]]]] :V rámci Martinských matičných slávností bol otvorený ''Rok Jozefa Cígera Hronského'' ([[august 2009]] – [[júl 2010]]) pri príležitosti 50. výročia vzniku Zahraničnej Matice slovenskej a 50. výročia úmrtia J. C. Hronského. <gallery> Súbor:Dom Jozefa Cígera Hronského v Martine.jpg|alt=|Dom Jozefa Cígera Hronského v Martine Súbor:Expozícia Jozef Cíger Hronský Život bez oddychu.jpg|alt=|Expozícia Jozef Cíger Hronský Život bez oddychu </gallery> * [[2010]] :V septembri zorganizovala Matica slovenská 2. európsky kongres slovanských Matíc. Matica slovenská v spolupráci s Nitrianskym samosprávnym krajom, mestom [[Nitra]], ďalšími mestami a obcami zorganizovala v dňoch [[1. júl|1.]] – [[5. júl]]a [[2010]] 11. ročník ''Matičného svetového festivalu slovenskej mládeže''. V novembri valné zhromaždenie Matice slovenskej zvolilo za svojho predsedu [[Marián Tkáč|Mariána Tkáča]] *[[2013]] :[[Súbor:Park sv. Cyrila a sv. Metoda.jpg|náhľad|Park sv. Cyrila a sv. Metoda s Alejou Národných dejateľov]]V Martine sa 1. augusta 2013 uskutočnil 2. európsky kongres matíc slovanských národov. 1. až 4. augusta sa v Martine uskutočnili Národné matičné slávnosti, ktorými vyvrcholili oslavy 150. výročia založenia Matice slovenskej. Vrcholom druhého dňa bolo slávnostné otvorenie Parku sv. Cyrila a Metoda v areáli sídelnej matičnej budovy, odhalenie súsošia sv. [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] a búst [[Štefan Moyzes|Štefana Moysesa]], [[Karol Kuzmány|Karola Kuzmányho]] a [[Ján Francisci-Rimavský|Jána Francisciho]]. <gallery> Súbor:Bust of Ján Francisci in Alley of National Awakeners, Martin.jpg|alt=|Busta [[Ján Francisci-Rimavský|Jána Francisciho]] v Aleji národných dejateľov v Martine Súbor:Bust of Štefan Moyzes in Alley of National Awakeners, Martin.jpg|alt=|Busta Štefana Moyzesa v Aleji národných dejateľov v Martine </gallery> : *[[2010|2015]] :V Roku Ľudovíta Štúra Matica slovenská uskutočnila 86 podujatí na Slovensku venovaných národnému velikánovi, z toho tri vedecké konferencie. V tomto roku Matica slovenská odhalila bustu [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a [[Jozef Cíger-Hronský|Jozefa Cígera-Hronského]]. * [[2017]] :[[Súbor:Marián Gešper, chairman of Slovak Matica.jpg|náhľad|Marián Gešper, súčasný predseda Matice slovenskej]]V novembri valné zhromaždenie Matice slovenskej zvolilo za jej predsedu [[Marián Gešper|Mariána Gešpera]]. V tajných voľbách odovzdalo Gešperovi svoj hlas 258 delegátov, protikandidát [[Roman Michelko]], získal 127 hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predsedom Matice slovenskej sa stal jej bývalý podpredseda Gešper|url=https://domov.sme.sk/c/20693956/predsedom-matice-slovenskej-sa-stal-jej-byvaly-podpredseda-gesper.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2022-06-28|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> * [[2018]] :Matica slovenská vyhlásila rok 2018 za Rok slovenskej štátnosti. Matica slovenská odhalila bustu správcu Matice slovenskej [[Jozef Škultéty|Jozefa Škultétyho]]. Matica slovenská zorganizovala sériu tematických podujatí na pripomenutie si 100. výročia podpísania [[Deklarácia slovenského národa|Deklarácie slovenského národa]] a vzniku prvej Československej republiky 1918. Vznikol nový časopis pre matičné hnutie ''Hlas Matice''. Jeho založenie bolo splnením jednej z dlhodobých požiadaviek miestnych odborov a členskej základne MS. V tomto roku MS odhalila bustu predsedu Matice slovenskej [[Matúš Dula|Matúša Dulu]]. * [[2019]] :[[Súbor:Kongres matíc a inštitúcii slovanských národov v roku 2019.jpg|náhľad|Kongres matíc a inštitúcii slovanských národov v roku 2019]]Matica slovenská vyhlásila rok 2019 za Rok storočnice oživotvorenia Matice slovenskej. V roku 2019 bol zorganizovaný Kongres matíc a inštitúcií slovanských národov (nvinkou oproti minulým ročníkom bola rozšírená účasť o vedecké ustanovizne iných slovanských národov, ale aj o iné spoločenské organizácie, ktoré sa zaoberajú slovanskou kultúrou a vedou)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matice slovanských národov sa stretli na kongrese v Martine|url=https://www.teraz.sk/regiony/matice-slovanskych-narodov-sa-stretli/399700-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-06-05|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> a vzniká nové periodikum ''Slovanský obzor'' (informačný spravodajca Matice slovenskej pre slovanský svet a slovenské zahraničie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovanský obzor|url=https://matica.sk/slovansky-obzor/|dátum prístupu=2022-06-28|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Matušková}}</ref> V tomto roku MS odhalila bustu predsedu Matice slovenskej [[Ján Vanovič (advokát)|Jána Vanoviča]]. :IV. kongres matíc slovanských národov a inštitúcií, ktorý usporiadala Matica slovenská pri príležitostiach 100. výročia oživotvorenia Matice slovenskej bolo spojené s vydaním pamätnice Kongres matíc slovanských národov a inštitúcií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kongres matíc slovanských národov a inštitúcií – reprezentačná publikácia slovanských kultúrnych a vedeckých horizontov|url=https://matica.sk/kongres-matic-slovanskych-narodov-a-institucii-reprezentacna-publikacia-slovanskych-kulturnych-a-vedeckych-horizontov/|dátum vydania=2021-03-01|dátum prístupu=2022-07-20|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Matušková}}</ref> * [[2020]] :[[Súbor:Matica slovenská, Rok narodnej identity.jpg|náhľad]]Matica slovenská vyhlásila rok 2020 za Rok národnej identity. Vyšli prvé dve čísla nového odborného časopisu Matice slovenskej ''Slovensko – Národné spektrum''. Časopis vychádza dvakrát ročne. V sídle inštitúcie sa obnovila Bibliotéka Matice slovenskej a začalo sa jej systematické rozvíjanie. * [[2021]] :Matica slovenská vyhlásila rok 2021 za Rok [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] a odhalila mu bustu v Aleji Národných dejateľov v Martine. Novozvoleným predsedom sa stáva opäť [[Marián Gešper]], ktorý získal 213 hlasov, zatiaľ čo Štefan Martinkovič získal 88 hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novozvoleným predsedom Matice slovenskej sa stal Marián Gešper|url=https://matica.sk/novozvolenym-predsedom-matice-slovenskej-sa-stal-marian-gesper/|dátum vydania=2021-10-09|dátum prístupu=2022-06-28|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Matušková}}</ref> :V roku 2021 si okrem Alexandra Dubčeka pripomenula aj sté výročie narodenia [[Štefan Boleslav Roman|Štefana Boleslava Romana]], kanadského priemyselníka a prvého predsedu Svetového kongresu Slovákov, ktorému odhalila historicky prvú bustu na Slovensku a 190. výročie [[Východoslovenské roľnícke povstanie|Východoslovenského roľníckeho povstania]] si Matica slovenská pripomenula sériou podujatí a aktivít po celom Slovensku. :Matica slovenská si pripomenula okrúhle 160. výročie prijatia významného emancipačno-politického dokumentu, [[Memorandum národa slovenského|Memoranda národa slovenského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Memorandum národa slovenského sa stalo základným programovým dokumentom Slovákov pred 160 rokmi|url=https://matica.sk/memorandum-naroda-slovenskeho-sa-stalo-zakladnym-programovym-dokumentom-slovakov-pred-160-rokmi/|dátum vydania=2021-06-07|dátum prístupu=2022-07-20|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Matušková}}</ref> :Po kodifikačnej príručke ''Krátkom slovníku slovenského jazyka'' vyšlo vo Vydavateľstve Matice slovenskej ďalšie dôležité jazykovedné dielo ''Súčasný spisovný jazyk''. * [[2022]] :[[Súbor:Matica slovenská, Rok odkazu štúrovcov.jpg|náhľad|Logo ROKU ODKAZU ŠTÚROVCOV]]Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za ROK ODKAZU ŠTÚROVCOV a pri tejto príležitosti pripravila a spolupodieľala sa na sérii slávnostných, kultúrnych, osvetových, vzdelávacích aj turistických podujatí, vernisáží a výstav, vedeckých konferencií, odhalenia pamätných izieb, pamätných tabúľ, búst, publikovaní vedeckých a populárno-náučných článkov, populárno-náučných brožúr a taktiež prípravy dokumentárnych filmov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za Rok odkazu štúrovcov|url=https://matica.sk/matica-slovenska-vyhlasila-rok-2022-za-rok-odkazu-sturovcov/|dátum vydania=2021-11-29|dátum prístupu=2022-06-19|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Matušková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matica slovenská si uctí dvojsté výročie narodenia štúrovcov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/matica-slovenska-si-ucti-dvojste-vyr/635359-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-05-23|dátum prístupu=2022-06-19|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za Rok odkazu štúrovcov|url=https://kultura.pravda.sk/na-citanie/clanok/608832-matica-slovenska-vyhlasila-rok-2022-za-rok-odkazu-sturovcov/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-12-01|dátum prístupu=2022-06-19|jazyk=sk-SK}}</ref> V Martinskej Aleji Národných dejateľov bola odhalená busta Štefana Marka Daxnera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bustu Štefana M. Daxnera odhalili pred budovou Matice slovenskej|url=https://myturiec.sme.sk/c/22931652/bustu-stefana-m-daxnera-odhalili-pred-budovou-matice-slovenskej.html|vydavateľ=myturiec.sme.sk|dátum prístupu=2022-06-28|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> V roku 2022 došlo k rozšíreniu Bibliotéky Matice slovenskej. Matica slovenská získala oficiálne Osvedčenie spôsobilosti na výskum a vývoj, ktoré jej udelilo [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štúrovská generácia tvorila medzníky v našich dejinách {{!}} Slovenské národné noviny|url=https://snn.sk/news/sturovska-generacia-tvorila-medzniky-v-nasich-dejinach/|dátum vydania=2022-06-01|dátum prístupu=2022-06-28}}</ref> <gallery> Súbor:Bust of Štefan Marko Daxner in The Alley of National Awakeners, Martin, Slovakia.jpg|alt=|Busta [[Štefan Marko Daxner|Štefana Marka Daxnera]] v Aleji národných dejateľov v Martine Súbor:Monument to the East Slovak peasant revolt of 1831, Vranov nad Topľou.jpg|alt=|Pamätná tabuľa Východoslovenskému roľníckemu povstaniu odhalená v roku 2021 Súbor:Bust of Alexander Dubček in Alley of National Awakeners, Martin.jpg|alt=|Busta [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] v Aleji národných dejateľov v Martine Súbor:Chairman of Matica slovenská, in Alley of National Awakeners.jpg|alt=|Predseda Matice slovenskej Marián Gešper v Aleji národných dejateľov Súbor:JUDr. Marián Gešper na konferencii Medzi slovenskou a českou filozofiou (Vysoká škola ekonomická, Matica slovenská), 2022.jpg|alt=|JUDr. Marián Gešper na konferencii Medzi slovenskou a českou filozofiou (Vysoká škola ekonomická, Matica slovenská), 2022 Súbor:Predseda Matice slovenskej JUDr. Marián Gešper, tajomník Matice slovenskej Mgr. Peter Schvantner a člen výboru Matice slovenskej v Košiciach Michal Matečka.png|alt=|Predseda Matice slovenskej JUDr. Marián Gešper, tajomník Matice slovenskej Mgr. Peter Schvantner a člen výboru Matice slovenskej v Košiciach Michal Matečka </gallery> == Predsedovia Matice slovenskej == *1863{{--}}1869: [[Štefan Moyzes]] (* 1797 – † 1869) * 1870{{--}}1875: [[Jozef Kozáček]] (* 1807 – † 1877) * Na čele Matice boli od roku [[1919]] štyria predsedovia: Matúš Dula, Pavol Országh Hviezdoslav, František Richard Osvald a Vavro Šrobár. 1919{{--}}1926: [[Matúš Dula]] (* 1846 – † 1926), 1919{{--}}1921: [[Pavol Országh Hviezdoslav]] (* 1849 – † 1921), 1919{{--}}1926: [[František Richard Osvald]] (* 1845 – † 1926), 1919{{--}}: [[Vavro Šrobár]] (* 1867 – † 1950) * 1922{{--}}1930: [[Jur Janoška]] (* 1856 – † 1930) * 1926{{--}}1943: [[Marián Blaha]] (* 1869 – † 1943) * 1931{{--}}1939: [[Ján Vanovič (advokát)|Ján Vanovič]] (* 1856 – † 1942) * 1931{{--}}1949: [[Jozef Országh (verejný činiteľ)|Jozef Országh]] (* 1883 – † 1949) * 1945{{--}}1954: [[Jur Hronec]] (* 1881 – † 1959) * 1945{{--}}1950, 1968{{--}}1973, 1974{{--}}1976: čestný predseda [[Laco Novomeský]] (* 1904 – † 1976) * 1973{{--}}1990: [[Vladimír Mináč]] (* 1922 – † 1996) * 1990: [[Viliam Ján Gruska]] (* 1936 – † 2019) * 1990{{--}}2010: [[Jozef Markuš]] (* 1944) * 2010{{--}}2017: [[Marián Tkáč]] (* 1949) * od 2017: [[Marián Gešper]] <ref name="tasr-2017-novy-predseda" /> <gallery> Súbor:Štefan Moyzes.jpg|alt=|Prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyzes Súbor:Karol Kuzmány painting.jpg|alt=|Prvý podpredseda Matice slovenskej Karol Kuzmány Súbor:Jozef Kozáček.png|alt=|Jozef Kozáček, predseda Matice slovenskej v rokoch 1870 až 1875 Súbor:Matúš Dula.png|alt=|Matúš Dula, predseda Matice slovenskej Súbor:František Richard Osvald.jpg|alt=|František Richard Osvald, predseda Matice slovenskej Súbor:Vavro Šrobár.JPG|alt=|Vavro Šrobár, predseda Matice slovenskej Súbor:Výtvarné umenie 18 Slovakia 14.jpg|alt=|Spisovateľ Pavol Országh Hviezdoslav, predseda Matice slovenskej Súbor:JANOSKA Jur.jpg|alt=|Jur Janoška, predseda Matice slovenskej v rokoch 1922 až 1930 Súbor:Marián Blaha.jpg|alt=|Marián Blaha, predseda Matice slovenskej Súbor:Portrait novomesky-laco.jpg|alt=|Ladislav Novomeský, predseda a neskôr čestný predseda Matice slovenskej Súbor:Vladimir MINAC.jpg|alt=|Vladimír Mináč, predseda Matice slovenskej Súbor:Marián Tkáč (oktober 2011).jpg|alt=|Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej v rokoch 2010 až 2017 Súbor:Marián Gešper, chairman of Slovak Matica.jpg|alt=|Súčasný predseda Matice slovenskej, Marián Gešper </gallery> == Ocenenia udeľované Maticou slovenskou == [[Súbor:Ocenenia Matice slovenskej.jpg|náhľad|Ocenenia Matice slovenskej]] === Cena Daniela Rapanta === {{hlavný článok|Cena Daniela Rapanta}} Cenu Daniela Rapanta zriadil Historický odbor Matice slovenskej (HO MS) v roku [[1995]] ako najvyššie ocenenie, ktorým oceňuje prínos za rozvoj historických vied, za zásluhy o poznanie slovenských dejín a života Slovákov doma i v zahraničí. Udeľuje sa jednotlivcovi alebo dvom jednotlivcom a to za: celoživotné dielo, alebo syntetizujúci pohľad a významné prehĺbenie poznatkov o slovenských dejinách. Cena je udeľovaná na počesť slovenského [[historik]]a a [[archivár]]a [[Daniel Rapant|Daniela Rapanta]] podľa možnosti [[17. apríl]]a, v deň jeho narodenia.<ref name="ocenenia-cdr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cena Daniela Rapanta | url = http://www.ocenenia.sk/ocenenie/cena-daniela-rapanta | vydavateľ = ocenenia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Cena Františka Hrušovského === Pre študentov histórie a pomocných vied historických, ako aj pre mladých vedeckých pracovníkov, udeľuje HO MS podobne [[Cena Františka Hrušovského|Cenu Františka Hrušovského]].<ref name="ocenenia-cdr" /> == Zahraničná Matica slovenská == [[Súbor:Jozef Cíger-Hronský.jpg|náhľad|Jozef Cíger-Hronský]] Prvá '''Zahraničná Matica slovenská''' bola založená v roku [[1893]] v [[Chicago|Chicagu]] a viedol ju Štefan Furdek.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Pamätná izba Františka Jozefa Fugu|url=http://zemplin.vucke.sk/trip/zemplin/zemplin/kultura/kulturne-dedicstvo/pamatna-izba-frantiska-jozefa-fugu.html|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-12-25|vydavateľ=zemplin.vucke.sk|miesto=|jazyk=|autor=}}</ref> Po roku [[1948]] sa Matica slovenská musela vzdať svojich základných úloh, t.j. budovania slovenského povedomia a národnostne integrujúcej funkcie doma aj v zahraničí, bez ohľadu na náboženské vyznanie a princípu nadstraníckosti a preto bola Zahraničná Matica slovenská založená po druhýkrát [[30. august]]a [[1959]] v [[Argentína|argentínskom meste]] [[Luján (mesto)|Luján]] (75 km od Buenos Aires).<ref name="matica-o-matici" /> Jej predsedom bol predvojnový tajomník Matice [[Jozef Cíger-Hronský|J. C. Hronský]].<ref name=":0" /> Jeho nástupcom sa v roku [[1960]] stal [[Stanislav Mečiar (historik)|Stanislav Mečiar]], ktorý sa pričinil najmä o rozvoj vydavateľskej činnosti. Po jeho smrti sa v roku [[1971]] ujal vedenia ZMS mons. [[František Fuga]]<ref name=":0" /> a jej činnosť sa presunula do [[Kanada|Kanady]], kde sa rozvíjala spolupráca s Kanadskou slovenskou ligou. Matičným ústredím sa stalo mesto [[Hamilton (Ontário)|Hamilton]] a okrem bohatej vydavateľskej činnosti sa ZMS angažovala organizačnou prácou v pobočkách v [[Európa|Európe]] a [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Podieľala sa na organizácii kultúrno-spoločenských podujatí a už v časoch [[Československá socialistická republika|ČSSR]] presadzovala myšlienku samostatného Slovenska. V tomto období vznikol návrh zástavy ZMS – slovanskej trikolóry s dvojkrížom na trojvrší umiestnenom v strede{{bez citácie}} (v spoluautorstve s Dr. J. Cincíkom).{{bez citácie}}<!-- CITÁCIA NIČ Z TOHO ČO JE V ČLÁNKU NEUVÁDZA! <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Zahraničná Matica slovenská|url=http://www.vkhe.sk/index.php/podujatia/101-zahranicna-matica-slovenska|dátum vydania=14. marec 2013|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-12-25|vydavateľ=vkhe.sk|miesto=|jazyk=|autor=}}</ref> --> === Predsedovia ZMS === * [[1959]]{{--}}[[1960]]: [[Jozef Cíger-Hronský]] * 1960{{--}}[[1971]]: [[Stanislav Mečiar (historik)|Stanislav Mečiar]] * 1971{{--}}[[1987]]: [[František Fuga|František Jozef Fuga]] * 1987{{--}}[[2008]](?): [[Rudolf Šandorfi]] == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="tasr-2017-novy-predseda">{{Citácia periodika | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Novým predsedom matice slovenskej sa stal M. Gešper | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/novym-predsedom-matice-slovenskej-sa-st/291812-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2017-11-11 | dátum prístupu = 2017-11-11 }}</ref> <ref name="zakon-c-68/1997-o-matici-slovenskej">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/68/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 1997-02-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-11 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="matica-stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovy Matice slovenskej | url = http://www.matica.sk/wp-content/uploads/2015/04/stanovy.rtf | vydavateľ = Matica slovenská | dátum vydania = 2011-09-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-11 | miesto = Martin }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Maďarizácia]] == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Eliáš | meno = Michal | odkaz na autora = | priezvisko2 = Haviar | meno2 = Štefan | odkaz na autora2 = | titul = Zlatá kniha Matice slovenskej | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2008 | vydanie = 1 | počet strán = 108 | isbn = 978-80-7090-875-4}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.matica.sk Oficiálna stránka] [[Kategória:Matica slovenská| ]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Slováci]] [[Kategória:Organizácie na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 1863]] cs3rflj0rff9bskp2iqzkwp11qtn6ka Gabriel García Márquez 0 14208 7416912 7017427 2022-07-29T08:07:43Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Gabriel García Márquez |Portrét = Gabriel Garcia Marquez.jpg |Veľkosť obrázka =230px |Popis = kolumbijský spisovateľ |Dátum narodenia = [[6. marec]] [[1927]] |Miesto narodenia = [[Aracataca]], [[Kolumbia]] |Dátum úmrtia = {{duv|2014|4|17|1927|3|6}} |Miesto úmrtia = [[Mexiko (mesto)|Mexiko]], [[Mexiko]] |Podpis = Gabriel Marquez Signature.jpg |}} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Gabriel José García Márquez''' (* [[6. marec]] [[1927]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Márquez | meno = Gabriel García | rok = 2003 | titul = Žít, abych mohl vyprávět | vydavateľ = Odeon | miesto = Praha | isbn = 80-207-1150-3 | strany = 57}}</ref>, [[Aracataca]], [[Kolumbia]] – † [[17. apríl]] [[2014]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko]], [[Mexiko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Author Gabriel Garcia Marquez dies | periodikum = BBC | dátum vydania = 2014-04-17 | dátum prístupu = 2014-04-17 | url = http://www.bbc.com/news/world-latin-america-27073911 | issn = }}</ref>) bol kolumbijský [[spisovateľ]]. Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov [[Magický realizmus|magického realizmu]], hoci jeho tvorba bola natoľko rozsiahla, že sa nedá presne začleniť do určitého žánru. V roku [[1982]] dostal [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu za literatúru]]. == Život == Narodil sa v Kolumbii v meste Aracataca v čase, keď v nej vrcholila tzv. [[Banánová revolúcia]]. Ako najstaršieho z dvanástich súrodencov ho vychovávali jeho starí rodičia, ktorí mali na jeho tvorbu značný vplyv. Jeho starý otec bol [[plukovník]]om na strane [[liberalizmus|liberalistov]] v kolumbijskej [[občianska vojna|občianskej vojne]] a stará matka mu rozprávala príbehy z čias Banánovej revolúcie. Po smrti starého otca sa ako osemročný vrátil k rodičom a súrodencom, ktorých si sotva pamätal. Tam začal navštevovať základnú a neskôr aj strednú školu. Vzhľadom na to, že Márquez bol bystré a nadané dieťa, poskytli mu [[štipendium]], vďaka ktorému mohol bez problémov dokončiť strednú školu. Neskôr začal v [[Bogota|Bogote]] študovať [[právna veda|právo]], ktoré však nedokončil a začal sa venovať [[žurnalistika|žurnalistike]]. V tom čase začal uverejňovať svoje prvé poviedky v novinách [[El Heraldo]]. Od roku [[1948]] bol novinárom a dopisovateľom rôznych provinčných novín. Ako spravodajca významného bogotského listu ''[[El Espectador]]'' pôsobil v [[Európa|Európe]] i na revolučnej [[Kuba|Kube]]. V päťdesiatych rokoch napísal niekoľko poviedkových próz, s ktorými nebol veľmi spokojný, a tak sa pustil do písania filmovej kritiky, v [[Rím]]e dokonca vyštudoval réžiu. V roku [[1955]] vyšiel jeho prvý román ''Opadané lístie'' v malom [[Bogota|bogotskom]] vydavateľstve potom, ako ho v prvom odmietli. V roku [[1958]] sa vrátil do Kolumbie a oženil sa s Mercedes Barchovou. V roku [[1961]] sa s rodinou presťahoval do [[Mexiko|Mexika]]. Sústredil sa na rodinu (narodili sa im dvaja synovia Rodrigo a Gonzalo) a v [[Barcelona|Barcelone]] písal aj filmové scenáre. V roku [[1967]] sa konečne dostavil literárny úspech, ''Sto rokov samoty'', za tri roky sa predalo viac než pol milióna výtlačkov. Táto kniha mu priniesla dlho očakávanú slávu a peniaze, ktoré mu umožnili venovať sa písaniu. Medzitým sa začal aktívne zapájať aj do politického diania. V roku [[1982]] dostal [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu]] za literatúru a peniaze použil na vytvorenie vlastného denníka „El Otro“. Bol veľmi dobrým priateľom [[Fidel Castro|Fidela Castra]]. V roku [[1999]] ochorel na [[rakovina|rakovinu]] lymfatických uzlín, neskôr trpel [[demencia|demenciou]].<ref>[http://www.spiegel.de/kultur/literatur/literaturnobelpreistraeger-gabriel-garcia-marquez-leidet-an-demenz-a-843233.html Gabriel García Márquez: Literaturnobelpreisträger leidet an Demenz], ''Spiegel Online'', 8. júl 2012.</ref> Žil v Mexiku, kde aj zomrel vo svojom dome<ref>[http://www.spiegel.de/kultur/literatur/gabriel-garcia-marquez-literaturnobelpreistraeger-ist-tot-a-965173.html Spiegel Online: Literaturnobelpreisträger: Schriftsteller Gabriel García Márquez ist tot]</ref>, 17. apríla [[2014]] na zápal pľúc. == Dielo == * [[1955]] - ''Opadané lístie'' ''(La hojarasca)'' - v tejto próze sa prvý raz stretávame s fiktívnym mestečkom Macondo, v ktorom sa odohráva aj dej niektorých ďalších diel. Macondo je zvláštny svet, v ktorom existuje súčasne reálno i nadreálno. * [[1959]] - ''90 dní za železnou oponou'' ''(90 días en la Cortina de Hierro)'' * [[1961]] - ''Plukovníkovi nemá kto písať'' ''(El coronel no tiene quien le escriba)'' * [[1962]] - ''Pohreb Veľkej matky'' ''(Los funerales de la Mamá Grande)'' * [[1962]] - ''Oči modrého psa'' ''(Ojos de perro azul)'' * [[1962]] - ''Zlá hodina'' ''(La mala hora)'' * [[1967]] - ''[[Sto rokov samoty]]'' ''(Cien años de soledad)'' * [[1975]] - ''Patriarchova jeseň'' ''(El otoño del patriarca)'' * [[1970]] - ''Rozprávanie stroskotanca'' ''(Relato de un náufrago)'' * [[1978]] - ''Neuveriteľný a smutný príbeh o nevinnej Eréndire a jej ukrutnej babičke'' ''(La increíble y triste historia de la cándida Eréndira y de su abuela desalmada)'' * [[1978]] - ''Z ciest po socialistických krajinách'' ''(De viaje por los países socialistas)'' * [[1981]] - ''[[Kronika vopred ohlásenej smrti]]'' ''(Crónica de una muerte anunciada)'' * [[1985]] - ''Láska v čase cholery'' ''(El amor en los tiempos del cólera'') - román hyperbolizuje latinsko-americký mýtus o veľkej láske. * [[1989]] - ''Generál v labyrinte'' ''(El general en su laberinto)'' * [[1992]] - ''Dvanásť príbehov z cudziny'' ''(Doce cuentos peregrinos)'' * [[1994]] - ''O láske a iných démonoch (Del amor y otros demonios)'' - román sa zaoberá problematikou vyháňania zlých duchov. * [[1996]] - ''Správa o únose'' ''(Noticia de un secuestro)'' * [[2002]] - ''Román môjho života'' * [[2004]] - ''Spomienka na moje smutné pobehlice'' == Slovenské preklady == * [[1969]] - ''Sto rokov samoty'' * [[1973]] - ''Sto rokov samoty'' * [[1984]] - ''Kronika vopred ohlásenej smrti'', preložila Jarmila Srnenská (I. vydanie) * [[1986]] - ''Zlá hodina'', preložil Vladimír Oleríny (I. vydanie) * [[1995]] - ''Dvanásť príbehov z cudziny'', preložila Eva Palkovičová (I. vydanie) * [[1997]] - ''O láske a iných démonoch'', preložila Eva Palkovičová (I. vydanie) * [[1999]] - ''Sto rokov samoty'', preložil Ivan Puškáč (I. vydanie) * [[1999]] - ''Oči modrého psa'', preložil Vladimír Oleríny * [[2000]] - ''Kronika vopred ohlásenej smrti'', preložila Jarmila Srnenská (II. vydanie) * [[2000]] - ''Láska v čase cholery'', preložila Martina Slezáková (I. vydanie) * [[2001]] - ''Generál v labyrinte'', preložila Martina Slezáková (I. vydanie) * [[2003]] - ''O láske a iných démonoch'', preložila Eva Palkovičová (II. vydanie) * [[2003]] - ''Opadané lístie'', preložil Vladimír Oleríny (I. vydanie) * [[2004]] - ''Spoveď stroskotanca'', preložila Eva Palkovičová (I. vydanie) * [[2004]] - ''Plukovníkovi nemá kto napísať'', preložil Vladimír Oleríny * [[2004]] - ''Sto rokov samoty'', preložil Ivan Puškáč (II. vydanie) * [[2004]] - ''Román môjho života'', preložila Martina Slezáková * [[2005]] - ''Pohreb Veľkej matróny'', preložil Vladimír Oleríny * [[2005]] - ''Spomienka na moje smutné pobehlice'', preložila Eva Palkovičová * [[2005]] - ''Správa o jednom únose'', preložil Vladimír Oleríny * [[2005]] - ''Neuveriteľne smutný príbeh o nevinnej Eréndire a jej bezcitnej starej matke'', preložil Vladimír Oleríny * [[2007]] - ''Zlá hodina'', preložil Vladimír Oleríny (II. vydanie) * [[2007]] - ''Kronika vopred ohlásenej smrti'', preložila Jarmila Srnenská (III. vydanie) * [[2007]] - ''Láska v čase cholery'', preložila Martina Slezáková (II. vydanie) * [[2008]] - ''Spoveď stroskotanca'', preložila Eva Palkovičová (II. vydanie) * [[2008]] - ''Sto rokov samoty'', preložil Ivan Puškáč (III. vydanie) * [[2008]] - ''Láska v čase cholery'', preložila Martina Slezáková (III. vydanie) * [[2008]] - ''Generál v labyrinte'', preložila Martina Slezáková (II. vydanie) * [[2009]] - ''Patriarchova jeseň'', preložil Peter Brabenec * [[2010]] - ''Opadané lístie'', preložil Vladimír Oleríny (II. vydanie) * [[2010]] - ''Dvanásť príbehov z cudziny'', preložila Eva Palkovičová (II. vydanie) == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Gabriel García Márquez}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Márquez, Gabriel García}} [[Kategória:Kolumbijskí spisovatelia]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Magický realizmus]] [[Kategória:Osobnosti na bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti z Mexika (mesto)]] [[Kategória:Úmrtia na pneumóniu]] 79n6r66t16mzwa6xz4k9lwjl2w6qtlb 2011 0 14795 7417005 7358966 2022-07-29T11:13:42Z V&ltz 199444 wl wikitext text/x-wiki {{Rok2|2011}} Rok '''2011''' ('''[[Rímska číslica|MMXI]]''') bol [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal v sobotu [[1. január]]a a skončil v sobotu [[31. december|31. decembra]]. Rok 2011 je označený za: * ''Medzinárodný rok [[les]]ov'' * ''Medzinárodný rok [[chémia|chémie]]'' == Udalosti == * [[1. január]] – zavedenie [[euro|eura]] v [[Estónsko|Estónsku]] * 1. január – [[Maďarsko]] prevzalo [[predsedníctvo Rady Európskej únie]] * [[4. január]] – čiastočné [[zatmenie Slnka]], viditeľné v [[Európa|Európe]], [[Afrika|Afrike]] a strednej [[Ázia|Ázii]] * [[9. január]] – v [[Južný Sudán|Južnom Sudáne]] začalo [[referendum]] o vyhlásení nezávislosti, trvajúce do [[15. januára]] * [[11. január]] – pri [[povodeň|povodniach]] a [[zosuv svahu|zosuvoch pôdy]] v [[Brazília|Brazílii]] zahynulo minimálne 806 osôb <ref>[http://www.tasr.sk/24.axd?k=20110123TBB00313 Brazília: Zosuvy a záplavy si vyžiadali už vyše 800 obetí]</ref> * [[14. január]] – [[Tunisko|tuniský]] prezident po sérii protestov opustil krajinu <ref>[http://www.webnoviny.sk/svet/tunisky-prezident-opustil-krajinu-moc-/285001-clanok.html Tuniský prezident opustil krajinu, moc prevzal premiér]</ref> * [[15. január]] – na základe výsledku referenda získal Južný Sudán nezávislosť * [[24. január]] – pri [[teroristický útok na letisku Domodedovo|teroristickom útoku na letisku Domodedovo]] zahynulo 35 osôb * [[11. február]] – [[egypt]]ský prezident [[Husní Mubárak]] odstúpil z funkcie po protestoch, trvajúcich od [[25. január]]a <ref>[http://www.webnoviny.sk/svet/husni-mubarak-odstupil-ludia-zvrhli-/300951-clanok.html Husní Mubarak odstúpil. Ľudia zvrhli prezidenta]</ref> * [[11. marec]] – [[Zemetrasenie a cunami v Sendai|zemetrasenie a cunami v japonskom Sendai]] * [[18. marec]] – vytvorenie bezletovej zóny spojencami nad [[Líbya|Líbyou]] * 18. marec – sonda [[MESSENGER]] bola navedená na obežnú dráhu okolo [[Merkúr]]a * [[29. apríl]] – [[15. máj]] – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji na Slovensku]], v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Košice|Košiciach]] * [[8. júl]] – štart raketoplánu [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] [[STS-135]], poslednej misie [[program Space Shuttle|programu Space Shuttle]] * [[16. júl]] – sonda [[Dawn (sonda)|Dawn]] bola navedená na obežnú dráhu planétky [[4 Vesta]] * [[21. júl]] – pristátie raketoplánu Atlantis STS-135 a tým ukončenie programu Space Shuttle * [[24. august]] – pri pokuse o štart havarovala raketa [[Sojuz-U]] s kozmickou loďou [[Progress M-12M]] vezúcou zásoby na Medzinárodnú vesmírnu stanicu * [[7. september]] – pri [[Letecké nešťastie v Jaroslavli v roku 2011|páde lietadla pri Jaroslavli]] zahynul takmer kompletný hokejový tím [[Lokomotiv Jaroslavľ|Lokomotivu Jaroslavľ]], ktorý bol v momente na palube, vrátane slovenského hokejistu [[Pavol Demitra|Pavla Demitru]]. Ďalší hokejista [[Alexander Galimov]] podľahol zraneniam [[12. september|12. septembra]]. * [[11. október]] – [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vláda SR]] nezískala podporu kvóra poslancov [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] – v spojenom hlasovaní o vyslovení súhlasu so zvýšením záruk štátov v [[Euroval]]e a vyslovení dôvery vlády hlasovalo len 55 zo 124 prítomných poslancov * [[31. október]] – podľa odhadov [[Organizácia Spojených národov|OSN]] dosiahla svetová populácia sedem miliárd – vyhlásený symbolický ''Deň siedmich miliárd'' * 31. október – [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] formálne ukončilo svoju vojenskú angažovanosť v [[Občianska vojna v Líbyi|občianskej vojne v Líbyi]] * 18. november - bola vydaná hra [[Minecraft]] * [[26. november]] – štart [[Mars Science Laboratory]] * na internete boli zverejnené prepisy nahrávok [[Slovenská informačná služba|Slovenskej informačnej služby]], ktoré sa stali známe ako [[Kauza Gorila]] == Nobelova cena == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Saul Perlmutter]], [[Brian P. Schmidt]], [[Adam Riess]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Daniel Šechtman]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Bruce Beutler]], [[Jules Hoffmann]] / [[Ralph M. Steinman]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Alice Munroová|Alice Munro]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Ellen Johnsonová- Sirleafová]], [[Leymah Gbowee]] / [[Tawakkul Karmánová]] * [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|za ekonómiu]]: [[Thomas Sargent]] / [[Christopher Sims]] == Úmrtia == [[Súbor:Jiri Dienstbier.jpg|thumb|upright|[[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]] († 8. január)]] [[Súbor:Ladislav Ťažký (1924 - 2011).JPG|thumb|upright|[[Ladislav Ťažký]] († 20. január)]] [[Súbor:Arnost Lustig a Marketa Malisova -1 cropped.jpg|thumb|upright|[[Arnošt Lustig]] († 26. február)]] [[Súbor:Annie Girardot Césars.jpg|thumb|upright|[[Annie Girardotová]] († 28. február)]] [[Súbor:Taylor, Elizabeth posed (2).jpg|thumb|upright|[[Elizabeth Taylorová]] († 23. marec)]] [[Súbor:Osama bin Laden portrait.jpg|thumb|upright|[[Usáma bin Ládin]] († 2. máj)]] [[Súbor:Otto Habsburg 001.jpg|thumb|upright|[[Otto von Habsburg]] († 4. júl)]] [[Súbor:Neprakta.jpg|thumb|upright|[[Jiří Winter Neprakta]] († 30. október)]] [[Súbor:Václav Havel.jpg|upright|thumb|[[Václav Havel]] († 18. december)]] * {{0}}[[2. január]] – [[Pete Postlethwaite]], anglický herec (* [[1946]]) * {{0}}[[4. január]] – [[Salmán Tasír]], pakistanský politik (* [[1946]]) * {{0}}[[5. január]] – [[Vladimír Babnič]], slovenský prozaik a publicista (* [[1926]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], český politik a novinár (* [[1937]]) * {{0}}8. január – [[Šimon Ondruš]], slovenský jazykovedec (* [[1924]]) * [[15. január]] – [[Kenneth Grant]], britský okultista a vodca magického rádu Ordo Templi Orientis (* [[1924]]) * [[18. január]] – [[Pavol Hudák (básnik)|Pavol Hudák]], slovenský básnik, novinár a publicista (* [[1959]]) * [[20. január]] – [[Vladimír Kompánek]], slovenský sochár a maliar (* [[1927]]) * 20. január – [[Ladislav Ťažký]], slovenský spisovateľ (* [[1924]]) * [[25. január]] – [[Daniel Bell]], americký sociológ (* [[1919]]) * [[27. január]] – [[Henrik Hall]], dánsky spevák, skladateľ a hudobník (* [[1948]]) * [[30. január]] – [[John Barry]], anglický skladateľ filmovej hudby (* [[1933]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Gary Moore]], írsky blues rockový gitarista a spevák (* [[1952]]) * [[12. február]] – [[Peter Alexander]], rakúsky spevák, herec a konferencier (* [[1926]]) * [[13. február]] – [[Ondrej Richard Halaga]], slovenský historik (* [[1918]]) * 13. február – [[Vladimír Matula (historik)|Vladimír Matula]], slovenský historik (* [[1928]]) * [[21. február]] – [[Július Považan]], slovenský maliar (* [[1926]]) * [[24. február]] – [[Laco Zrubec]], slovenský spisovateľ (* [[1931]]) * [[26. február]] – [[Arnošt Lustig]], český spisovateľ (* [[1926]]) * [[28. február]] – [[Annie Girardotová]], francúzska herečka (* [[1931]]) * 28. február – [[Jane Russellová]], americká herečka (* [[1921]]) * {{0}}[[2. marec]] – [[Šahbáz Bhattí]], pakistanský politik (* [[1968]]) * {{0}}[[4. marec]] – [[Simon van der Meer]], holandský fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku (* [[1925]]) * {{0}}[[6. marec]] – [[Ján Popluhár]], slovenský futbalový obranca (* [[1935]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Mike Starr]], americký hudobník, basgitarista skupiny Alice in Chains (* [[1966]]) * [[11. marec]] – [[Severín Zrubec]], slovenský filatelista a básnik katolíckej moderny (* [[1921]]) * [[15. marec]] – [[Nate Dogg]], americký hudobník (* [[1969]]) * [[17. marec]] – [[Michael Gough]], britský herec (* [[1916]]) * [[19. marec]] – [[Vincent Rosinec]], slovenský kameraman (* [[1928]]) * [[21. marec]] – [[Nikolaj Andrianov]], sovietsky gymnasta, 7-násobný olympijský víťaz (* [[1952]]) * [[22. marec]] – [[Ján Mitošinka]], prvý prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Elizabeth Taylorová]], americká herečka britského pôvodu (* [[1932]]) * [[26. marec]] – [[Anton Hlinka]], slovenský rímskokatolícky kňaz, filozof, publicista a prekladateľ (* [[1926]]) * [[31. marec]] – [[Anton Kozman]], slovenský futbalista (* [[1937]]) * {{0}}[[3. apríl]] – [[Ondrej Malachovský]], slovenský operný spevák (* [[1929]]) * {{0}}[[4. apríl]] – [[Jozef Majerčík]], slovenský herec, folklorista a tanečník (* [[1928]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Sidney Lumet]], americký filmový režisér (* [[1924]]) * [[14. apríl]] – [[Metod Kaľavský]], slovenský folklorista a funkcionár Matice slovenskej (* [[1924]]) * [[21. apríl]] – [[Annalisa Ericsonová]], švédska herečka (* [[1913]]) * 21. apríl – [[Harold Garfinkel]], americký sociológ, spoluzakladateľ etnometodológie (* [[1917]]) * [[30. apríl]] – [[Daniel Quillen]], americký matematik (* [[1940]]) * 30. apríl – [[Ernesto Sábato]], argentínsky spisovateľ a esejista (* [[1911]]) * {{0}}[[2. máj]] – [[Leonid Ivanovič Abalkin]], sovietsky ekonóm a politik, stúpenec a propagátor ekonomickej reformy v ZSSR (* [[1930]]) * {{0}}2. máj – [[Usáma bin Ládin]], vodca teroristickej organizácie al-Káida (* [[1957]]) * {{0}}[[3. máj]] – [[Robert Brout]], belgický teoretický fyzik (* [[1928]]) * {{0}}[[4. máj]] – [[Frans Sammut]], maltský spisovateľ a esejista (* [[1945]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Willard Sterling Boyle]], kanadský fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1924]]) * {{0}}7. máj – [[Milan Mišík]], slovenský geológ a univerzitný profesor (* [[1928]]) * {{0}}[[8. máj]] – [[Soňa Pertlová]], česká šachistka (* [[1988]]) * {{0}}[[9. máj]] – [[Karel Hieke]], český dendrológ a záhradník (* [[1930]]) * [[10. máj]] – [[Erik Pardus]], český herec (* [[1957]]) * [[11. máj]] – [[Maurice Goldhaber]], americký fyzik (* [[1911]]) * [[13. máj]] – [[Derek Bogaard]], kanadský hokejista (* [[1982]]) * [[29. máj]] – [[Ferenc Mádl]], maďarský politik, v rokoch 2000 – 2005 prezident Maďarska (* [[1931]]) * [[30. máj]] – [[Tillmann Uhrmacher]], nemecký dídžej, hudobník a hudobný skladateľ (* [[1967]]) * {{0}}[[8. jún]] – [[Matej Rákoš]], slovenský fyzik (* [[1922]]) * [[23. jún]] – [[Peter Falk]], americký herec (* [[1927]]) * 23. jún – [[Christiane Desroches Noblecourt]], francúzska egyptologička (* [[1913]]) * {{0}}[[4. júl]] – [[Otto von Habsburg]], najstarší syn cisára Karola I. a bývalý korunný princ Rakúsko-uhorskej monarchie (* [[1912]]) * {{0}}[[9. júl]] – [[Peter Danišovič]], slovenský staviteľ a vysokoškolský pedagóg (* [[1907]]) * [[11. júl]] – [[Tom Gehrels]], americký astronóm holandského pôvodu (* [[1925]]) * [[19. júl]] – [[Ivan Gálfy]], slovenský horolezec, organizátor a vedúci himalájskych expedícií, člen Horskej služby (* [[1933]]) * [[20. júl]] – [[Andrej Ferko (básnik)|Andrej Ferko]], básnik z radov vojvodinských Slovákov a lekár (* [[1936]]) * 20. júl – [[Hana Sarvašová]], slovenská herečka (* [[1927]]) * [[23. júl]] – [[Robert Ettinger]], americký vedec, jeden zo zakladateľov a priekopníkov transhumanizmu (* [[1918]]) * 23. júl – [[Amy Winehouse]], britská džezová, soulová a R&B speváčka (* [[1983]]) * [[25. júl]] – [[Michalis Kakojannis]], grécky režisér, scenárista a producent (* [[1922]]) * [[26. júl]] – [[Margaret Olleyová]], austrálska maliarka (* [[1923]]) * [[27. júl]] – [[Rudolf Baláž]], slovenský rímskokatolícky biskup [[Biskupstvo Banská Bystrica|Banskobystrickej diecézy]] (* [[1940]]) * {{0}}[[2. august]] – [[Baruj Benacerraf]], americký imunológ (* [[1920]]) * {{0}}[[3. august]] – [[Robert Bakalář]], český športový novinár a televízny komentátor (* [[1940]]) * {{0}}3. august – [[Bubba Smith]], americký herec a futbalista (* [[1945]]) * {{0}}[[4. august]] – [[Naoki Macuda]], japonský futbalista (* [[1977]]) * {{0}}[[8. august]] – [[Jiřina Švorcová]], česká herečka (* [[1928]]) * [[15. august]] – [[Peter Matoš]], slovenský skialpinista (* [[1968]]) * [[31. august]] – [[Wade Belak]], kanadský hokejista (* [[1976]]) * 31. august – [[Valerij Iľjič Roždestvenskij]], sovietsky kozmonaut ruskej národnosti (* [[1939]]) * {{0}}[[6. september]] – [[Karol Noskovič]], slovenský disident (* [[1933]]) * {{0}}[[7. september]] – [[Pavol Demitra]], slovenský hokejista (* [[1974]]) * {{0}}7. september – [[Stefan Liv]], švédsky hokejista (* [[1980]]) * {{0}}7. september – [[Jan Marek]], český hokejista (* [[1979]]) * {{0}}7. september – [[Karel Rachůnek]], český hokejista (* [[1979]]) * {{0}}7. september – [[Ruslan Salej]], bieloruský hokejista (* [[1974]]) * {{0}}7. september – [[Kārlis Skrastiņš]], lotyšský hokejový obranca (* [[1974]]) * {{0}}7. september – [[Josef Vašíček]], český hokejista (* [[1980]]) * {{0}}7. september – [[Pavel Vrba (básnik)|Pavel Vrba]], český básnik, publicista, spisovateľ a piesňový textár (* [[1938]]) * [[10. september]] – [[Cliff Robertson]], americký herec (* [[1923]]) * [[12. september]] – [[Alexandr Saidgerejevič Galimov]], ruský hokejista (* [[1985]]) * [[14. september]] – [[Walter Bonatti]], taliansky horolezec (* [[1930]]) * 14. september – [[Rudolf Mößbauer]], nemecký jadrový fyzik (* [[1929]]) * [[15. september]] – [[Otakar Vávra]], český filmový režisér (* [[1911]]) * [[25. september]] – [[Wangari Maathaiová]], kenská ekologička, feministka, občianska a environmentálna aktivistka (* [[1940]]) * [[26. september]] – [[Marián Kalický]], slovenský tanečník (* [[1932]]) * [[27. september]] – [[Imre Makovecz]], maďarský architekt (* [[1935]]) * [[29. september]] – [[František Boháč]], slovenský hádzanár (* [[1989]]) * {{0}}[[1. október]] – [[Sven Tumba Johansson]], švédsky hokejista, golfista a futbalista (* [[1931]]) * {{0}}[[2. október]] – [[Ágoston Schulek]], maďarský športovec a tréner (* [[1943]]) * {{0}}[[5. október]] – [[Steve Jobs]], americký podnikateľ, spoluzakladateľ [[Apple Inc.]] (* [[1955]]) * {{0}}5. október – [[Charles Napier]], americký herec (* [[1936]]) * [[11. október]] – [[Juraj Hrubant]], slovenský operný spevák (* [[1936]]) * [[12. október]] – [[Dennis Ritchie]], americký programátor, spolutvorca programovacieho jazyka C a operačného systému UNIX (* [[1941]]) * [[20. október]] – [[Muammar al-Kaddáfí]], dlhoročný vládca Líbye (* [[1942]]) * [[23. október]] – [[Herbert Aaron Hauptman]], americký matematik a nositeľ Nobelovej ceny za chémiu (* [[1917]]) * 23. október – [[Marco Simoncelli]], taliansky motocyklistický jazdec (* [[1987]]) * [[24. október]] – [[John McCarthy]], americký informatik (* [[1927]]) * [[26. október]] – [[William A. Niskanen]], americký ekonóm a profesor (* [[1933]]) * [[27. október]] – [[Eduard Kojnok]], slovenský rímskokatolícky biskup (* [[1933]]) * [[30. október]] – [[Jonas Kubilius]], litovský matematik (* [[1921]]) * 30. október – [[Jiří Winter Neprakta]], český kresliar, karikaturista, ilustrátor a humorista (* [[1924]]) * {{0}}[[4. november]] – [[Norman Foster Ramsey]], americký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny (* [[1915]]) * {{0}}[[7. november]] – [[Joe Frazier]], americký boxer (* [[1944]]) * {{0}}7. november – [[Jaroslav Starší]], slovenský vysokoškolský pedagóg a športový teoretik (* [[1932]]) * [[10. november]] – [[Ivan Martin Jirous]], český básnik, publicista a výtvarný kritik, významný predstaviteľ undergroundu (* [[1944]]) * [[13. november]] – [[Juraj Bardy]], slovenský astronómom (* [[1919]]) * [[14. november]] – [[Jozef Dóka ml.]], slovenský grafický dizajnér (* [[1948]]) * [[15. november]] – [[Ladislav Deák]], slovenský historik (* [[1931]]) * [[19. november]] – [[John Neville]], kanadský herec (* [[1925]]) * [[21. november]] – [[Eduard Antal]], slovenský maliar (* [[1929]]) * [[22. november]] – [[Lynn Margulisová]], americká biologička (* [[1938]]) * [[25. november]] – [[Vasilij Ivanovič Alexejev]], sovietsky vzpierač (* [[1942]]) * 25. november – [[Michal The Girl]], americká speváčka (vlastným menom Michal Lura Friedman) (* [[1967]]) * [[27. november]] – [[Gary Andrew Speed]], waleský futbalista a tréner (* [[1969]]) * [[30. november]] – [[Zdeněk Miler]], český animátor a ilustrátor (* [[1921]]) * {{0}}[[4. december]] – [[Sócrates]], brazílsky futbalista (* [[1954]]) * {{0}}[[6. december]] – [[Günter Altner]], nemecký protestantský teológ, filozof a biológ (* [[1936]]) * {{0}}[[7. december]] – [[Harry Morgan]], americký herec (* [[1915]]) * {{0}}[[8. december]] – [[Gilbert Adair]], britský filmový kritik, spisovateľ, novinár a prekladateľ (* [[1944]]) * {{0}}[[9. december]] – [[Milan Vavro]], slovenský maliar, grafik a ilustrátor (* [[1933]]) * [[17. december]] – [[Kim Čong-il]], vodca KĽDR, diktátor (* [[1941]]) * [[18. december]] – [[Václav Havel]], český dramatik a politik, česko-slovenský a český prezident (* [[1936]]) * [[20. december]] – [[Hana Andronikova]], česká spisovateľka (* [[1967]]) * [[21. december]] – [[Dezider Németh]], slovenský publicista, filmár a fotograf (* [[1936]]) * [[23. december]] – [[Ladislav Nižňanský]], dôstojník česko-slovenskej, neskôr slovenskej armády, vojnový zločinec (* [[1917]]) * [[27. december]] – [[Michael Anthony Eardley Dummett]], anglický filozof a logik (* [[1925]]) == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:2011| ]] [[Kategória:Roky| 2011]] 6jw9jfq0kcbe4nvk3l5skdg6zn34sog 2013 0 14797 7417007 7321566 2022-07-29T11:14:25Z V&ltz 199444 wl wikitext text/x-wiki {{Rok2|2013}} Rok '''2013''' ('''[[Rímska číslica|MMXIII]]''') bol [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal v utorok [[1. január]]a a skončil v utorok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[2. január]] – [[Košice]] sa stali [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskym hlavným mestom kultúry]] (spolu s [[Marseille]]) * [[10. január]] – 150. výročie otvorenia najstaršieho metra na svete – [[Londýnske metro|Londýnskeho metra]] * [[11. január]] a [[12. január]] – prvé kolo historicky [[Voľba prezidenta Českej republiky v roku 2013|prvej priamej voľby]] [[Zoznam prezidentov Česka|prezidenta Českej republiky]] * [[25. január]] a [[26. január]] – za [[Zoznam prezidentov Česka|prezidenta Českej republiky]] bol [[Voľba prezidenta Českej republiky v roku 2013|v druhom kole zvolený]] [[Miloš Zeman]] * [[11. február]] – pápež [[Benedikt XVI.]] oznámil svoju rezignáciu s platnosťou od 20:00 28. februára 2013 * [[14. február]] – o 24 hod. začal vysielať český hororový kanál ''Horor Film'' * [[15. február]] – k Zemi sa priblížila planétka [[2012 DA14]] v rekordne nízkej vzdialenosti * [[13. marec]] – bol zvolený pápež [[František (pápež)|František]] * [[2. máj]] – do obehu bola uvedená nová séria [[eurobankovky|eurobankoviek]] ''Európa'', výdaj začala nominálnou hodnotou 5 € * [[31. máj]] – turecká polícia tvrdo zasiahla proti [[Protesty v Turecku v roku 2013|demonštrantom]] v [[Istanbul]]e * [[5. jún]] – denník [[The Guardian|Guardian]] uverejnil prvý článok založený na svedectve [[Edward Snowden|Edwarda Snowdena]] a dokumentoch, ktoré vďaka nemu unikli * [[9. jún]] – denník [[The Guardian|Guardian]] zverejnil identitu whistleblowera [[Edward Snowden|Edwarda Snowdena]] na jeho vlastnú žiadosť * [[30. jún]] – konalo sa [[Pohár konfederácií FIFA 2013 – Finále|finále Pohára konfederácií FIFA 2013]], v ktorom zvíťazilo mužstvo [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazílie]] * [[1. júl]] – [[Chorvátsko]] sa stalo 28. členským štátom [[Európska únia|Európskej únie]] * [[27. september]] – priblíženie planétky [[2005 TK50]] k [[Zem]]i na vzdialenosť 28,7 mil. km * [[3. november]] – vzácne hybridné [[zatmenie Slnka]] * [[21. december|21.]] a [[22. december]] – o 24 hod. ukončilo vysielanie [[Rádio Viva]] poslednou pesničkou ''Viva Forever'' od interpreta [[Spice Girls]] == Nobelova cena == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[François Englert]], [[Peter Higgs]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Martin Karplus]], [[Michael Levitt]] / [[Arieh Warshel]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[James Rothman]], [[Randy Schekman]] / [[Thomas Südhof]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Alice Munroová|Alice Munro]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Organizácia pre zákaz chemických zbraní]] * [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|za ekonómiu]]: [[Eugene Fama]], [[Lars Peter Hansen]] / [[Robert J. Shiller]] == Narodenia == * [[22. júl]] – [[George z Cambridgea]], prvorodený syn britského princa Williama == Úmrtia == [[Súbor:Jirina jiraskova.jpg|thumb|upright|[[Jiřina Jirásková]] († 7. január)]] [[Súbor:Margaret Thatcher cropped2.png|upright|thumb|[[Margaret Thatcherová]] († 8. apríl)]] [[Súbor:Gyula Horn (2007).jpg|thumb|upright|[[Gyula Horn]] († 19. jún)]] [[Súbor:Adamovič_Jozef.JPG|thumb|upright|[[Jozef Adamovič]] († 2. august)]] [[Súbor:Seamus Heaney Photograph Edit.jpg|upright|thumb|[[Seamus Heaney]] († 30. august)]] [[Súbor:Tom Clancy at Burns Library cropped.jpg|thumb|upright|[[Tom Clancy]] († 1. október)]] [[Súbor:Lou reed.jpg|thumb|upright|[[Lou Reed]] († 27. október)]] [[Súbor:Doris lessing 20060312.jpg|thumb|upright|[[Doris Lessingová]] († 17. november)]] [[Súbor:Pavel Bobek.jpg|thumb|upright|[[Pavel Bobek]] († 20. november)]] [[Súbor:PaulWalkerEdit-1.jpg|thumb|upright|[[Paul Walker]] († 30. november)]] [[Súbor:Nelson Mandela-2008 (edit).jpg|thumb|upright|[[Nelson Mandela]] († 5. december)]] [[Súbor:Peter O'Toole - 1968.jpg|thumb|upright|[[Peter O'Toole]] († 14. december)]] [[Súbor:Michael Kalashnikov.jpg|thumb|upright|[[Michail Kalašnikov]] († 23. december)]] * {{0}}[[1. január]] – [[Patti Page]], americká speváčka (* [[1927]]) * {{0}}1. január – [[Jozef Zachar]], slovenský režisér (* [[1920]]) * {{0}}[[2. január]] – [[Karel Čáslavský]], český historik (* [[1937]]) * {{0}}[[4. január]] – [[Jozef Kočiš]], slovenský historik a archivár (* [[1928]]) * {{0}}[[5. január]] – [[Karol Petroš]], česko-slovenský futbalista (* [[1931]]) * {{0}}[[7. január]] – [[David R. Ellis]], americký režisér (* [[1952]]) * {{0}}7. január – [[Jiřina Jirásková]], česká herečka (* [[1931]]) * {{0}}[[9. január]] – [[James M. Buchanan]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1919]]) * [[12. január]] – [[Mira Figarová]], česká tanečnica, choreografka a divadelná pedagogička (* [[1917]]) * [[14. január]] – [[Conrad Bain]], kanadsko-americký herec (* [[1923]]) * [[16. január]] – [[Eduard Prelovský]], slovenský rozhodca a funkcionár (* [[1944]]) * [[19. január]] – [[Melánia Olláryová]], slovenská speváčka (* [[1928]]) * [[21. január]] – [[Jozef Dóczy]], slovenský herec (* [[1929]]) * 21. január – [[Michael Winner]], britský filmový režisér a producent (* [[1935]]) * [[23. január]] – [[Józef Glemp]], kardinál a poľský prímas (* [[1929]]) * 23. január – [[Alex Koenigsmark]], český spisovateľ, dramatik a scenárista (* [[1944]]) * [[28. január]] – [[Ladislav Pavlovič]], slovenský futbalista (* [[1926]]) * {{0}}[[5. február]] – [[Jindřich Šťáhlavský]], český gitarista a spevák country hudby (* [[1945]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Mo-Do]], taliansky eurodance hudobník (* [[1966]]) * [[17. február]] – [[Ján Grešo]], slovenský evanjelický teológ (* [[1933]]) * [[18. február]] – [[Kevin Ayers]], britský hudobník (* [[1944]]) * [[19. február]] – [[Robert Coleman Richardson]], americký fyzik (* [[1937]]) * [[27. február]] – [[Pál E. Fehér]], maďarský ľavicový publicista a literárny kritik (* [[1936]]) * [[28. február]] – [[Donald Arthur Glaser]], americký fyzik a neurobiológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1926]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Hugo Chávez]], venezuelský prezident (* [[1954]]) * {{0}}[[7. marec]] – [[Damiano Damiani]], taliansky filmový režisér (* [[1922]]) * [[12. marec]] – [[Clive Burr]], britský hudobník ([[Iron Maiden]]) (* [[1957]]) * [[17. marec]] – [[Rudolf Battěk]], český filozof, sociológ a politik (* [[1924]]) * [[21. marec]] – [[Pietro Mennea]], taliansky atlét (* [[1952]]) * [[22. marec]] – [[Vladimír Čech (1951)|Vladimír Čech]], český herec a moderátor (* [[1951]]) * [[24. marec]] – [[Čestmír Císař]], český diplomat a politik, jedna z osobností [[Pražská jar|Pražskej jari]] (* [[1920]]) * [[28. marec]] – [[Richard Griffiths]], anglický herec (* [[1947]]) * [[29. marec]] – [[Alojz Martinček]], slovenský futbalista (* [[1932]]) * [[30. marec]] – [[Emil Matejiček]], slovenský chirurg, pedagóg a politik (* [[1920]]) * [[31. marec]] – [[Darina Turňová]], slovenská zbormajsterka (* [[1946]]) * {{0}}[[1. apríl]] – [[Bohumil Švarc (1926)|Bohumil Švarc]], český herec a dabér (* [[1926]]) * {{0}}[[2. apríl]] – [[Jess Franco]], španielsky filmový režisér, scenárista, herec a skladateľ (* [[1930]]) * {{0}}[[4. apríl]] – [[Roger Ebert]], americký filmový kritik a držiteľ prvej Pulitzerovej ceny za filmovú kritiku (* [[1942]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Ferdinand Takáč]], slovenský katolícky kňaz chorvátskeho pôvodu (* [[1920]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Margaret Thatcherová]], britská politička, predsedníčka vlády (* [[1925]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Paolo Soleri]], taliansky architekt (* [[1919]]) * [[10. apríl]] – [[Robert G. Edwards]], britský fyziológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] (* [[1925]]) * [[16. apríl]] – [[Cyril Zálešák]], slovenský choreograf, hudobník a folklorista (* [[1920]]) * [[18. apríl]] – [[Storm Thorgerson]], anglický filmár, fotograf a grafický dizajnér (* [[1944]]) * [[19. apríl]] – [[Kenneth Appel]], americký matematik, spoluautor dôkazu vety o štyroch farbách (* [[1932]]) * [[20. apríl]] – [[Juraj Šajmovič st.]], český kameraman, herec a scenárista (* [[1932]]) * {{0}}[[2. máj]] – [[Jeff Hanneman]], americký gitarista skupiny [[Slayer]] (* [[1964]]) * {{0}}[[4. máj]] – [[Milan Peroutka]], český bubeník (skupina [[Olympic (hudobná skupina)|Olympic]]) (* [[1964]]) * {{0}}4. máj – [[Oldřich Velen]], český herec (* [[1921]]) * {{0}}[[6. máj]] – [[Giulio Andreotti]], taliansky politik (* [[1919]]) * {{0}}6. máj – [[Július Kubík]], slovenský novinár a politik (* [[1940]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Ray Harryhausen]], americký filmár, animátor, producent a tvorca vizuálnych efektov (* [[1920]]) * {{0}}7. máj – [[Viliam Marčok]], slovenský básnik a literárny vedec (* [[1935]]) * [[12. máj]] – [[Milan Čorba]], slovenský kostýmový výtvarník a scénograf (* [[1940]]) * [[16. máj]] – [[Valtr Komárek]], český ekonóm, politik a prognostik (* [[1930]]) * 16. máj – [[Heinrich Rohrer]], švajčiarsky fyzik, nositeľ Nobelovej ceny (* [[1933]]) * [[20. máj]] – [[Ray Manzarek]], americký hudobník, člen skupiny [[The Doors]] (* [[1939]]) * [[21. máj]] – [[Dominique Venner]], francúzsky esejista, historik a nacionalistický aktivista (* [[1935]]) * [[23. máj]] – [[Georges Moustaki]], francúzsky textár, skladateľ a spevák (* [[1934]]) * [[28. máj]] – [[Viktor Georgijevič Kulikov]], maršal Sovietskeho zväzu (* [[1921]]) * 28. máj – [[Štefan Šáro]], slovenský jadrový fyzik (* [[1933]]) * [[30. máj]] – [[Bořek Zeman]], český maliar, sochár, medailér a pedagóg (* [[1950]]) * [[31. máj]] – [[Jean Stapletonová]], americká herečka (* [[1923]]) * {{0}}[[8. jún]] – [[Vít Holubec]], český športový novinár a televízny komentátor (* [[1928]]) * {{0}}8. jún – [[Jerome Karle]], americký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1918]]) * {{0}}[[9. jún]] – [[Franz Halberg]], americký biológ (* [[1919]]) * [[11. jún]] – [[Robert Fogel]], americký ekonóm a historik (* [[1926]]) * [[15. jún]] – [[Kenneth Wilson]], americký teoretický fyzik (* [[1936]]) * [[19. jún]] – [[James Gandolfini]], filmový herec USA (* [[1961]]) * 19. jún – [[Gyula Horn]], maďarský politik (* [[1932]]) * 19. jún – [[Filip Topol]], český spevák, pianista, skladateľ a textár ([[Psí vojáci]]) (* [[1965]]) * [[22. jún|22.]]/[[23. jún]] – [[Peter Šperka]], slovenský horolezec (* [[1955]]) * [[27. jún]] – [[Dobroslav Pustaj]], slovenský antikomunista, zakladateľ protikomunistického hnutia Slobodné Česko-Slovensko (* [[1931]]) * [[29. jún]] – [[Margherita Hacková]], talianska astrofyzička a popularizátorka vedy (* [[1922]]) * {{0}}[[1. júl]] – [[Ján Zlocha (futbalista)|Ján Zlocha]], slovenský futbalista (* [[1942]]) * {{0}}[[2. júl]] – [[Douglas Engelbart]], americký vynálezca a priekopník informatiky (* [[1925]]) * {{0}}[[3. júl]] – [[Martin Klimčík]], slovenský bridžista, člen Košického bridžového klubu (* [[1941]]) * {{0}}3. júl – [[Radu Vasile]], rumunský historik, spisovateľ a politik (* [[1942]]) * {{0}}[[9. júl]] – [[Daniel Kavuliak]], slovenský vojak (* [[1978]]) * [[13. júl]] – [[Cory Monteith]], kanadský herec a muzikant (* [[1982]]) * [[19. júl]] – [[Mikuláš Kasarda]], slovenský básnik (* [[1925]]) * 19. júl – [[Ján Košút]], slovenský politický väzeň (* [[1926]]) * [[20. júl]] – [[Helen Thomasová]], americká novinárka (* [[1920]]) * [[22. júl]] – [[Dennis Farina]], americký herec (* [[1944]]) * [[25. júl]] – [[Bernadette Lafontová]], francúzska herečka (* [[1938]]) * 25. júl – [[Walter De Maria]], americký sochár a príležitostný hudobník a hudobný skladateľ (* [[1935]]) * [[26. júl]] – [[Árpád Duka-Zólyomi]], slovenský politik maďarskej národnosti (* [[1941]]) * [[27. júl]] – [[Anton Rákay]], slovenský spisovateľ a lekár (* [[1925]]) * [[28. júl]] – [[Eileen Brennanová]], americká herečka (* [[1932]]) * {{0}}[[2. august]] – [[Jozef Adamovič]], slovenský herec (* [[1939]]) * {{0}}[[8. august]] – [[Karen Blacková]], americká herečka, scenáristka a speváčka (* [[1939]]) * {{0}}8. august – [[Jiří Krejčík]], český režisér (* [[1918]]) * [[12. august]] – [[László Csatáry]], maďarský policajný dôstojník (* [[1915]]) * [[14. august]] – [[Allen Lanier]], americký gitarista a klávesista (* [[1946]]) * [[15. august]] – [[Sławomir Mrożek]], poľský spisovateľ a dramatik (* [[1930]]) * [[20. august]] – [[Elmore Leonard]], americký spisovateľ (* [[1925]]) * 20. august – [[Ted Post]], americký režisér (* [[1918]]) * [[21. august]] – [[Charles Gordon Fullerton]], americký kozmonaut (* [[1936]]) * [[22. august]] – [[Jozef Bednárik]], slovenský herec a divadelný režisér (* [[1947]]) * 22. august – [[Jozef Schek]], slovenský karikaturista a kresliar komiksov (* [[1921]]) * [[30. august]] – [[Seamus Heaney]], írsky spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1939]]) * [[31. august]] – [[Viera Strnisková]], slovenská herečka (* [[1929]]) * {{0}}[[2. september]] – [[Ronald Coase]], britský ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1910]]) * {{0}}2. september – [[Jaroslav Martinka]], slovenský filozof (* [[1930]]) * {{0}}2. september – [[Frederik Pohl]], americký spisovateľ a vydavateľ vedecko-fantastickej literatúry (* [[1919]]) * {{0}}[[3. september]] – [[Jozef Kiss]], slovenský novinár, historik a politológ, maďarskej národnosti (* [[1944]]) * {{0}}[[6. september]] – [[Ann C. Crispinová]], americká spisovateľka science fiction (* [[1950]]) * {{0}}[[7. september]] – [[Ilja Hurník]], český hudobný skladateľ (* [[1922]]) * {{0}}7. september – [[Marek Špilár]], slovenský futbalista (* [[1975]]) * [[10. september]] – [[Silvester Krčméry]], slovenský lekár a katolícky disident (* [[1924]]) * [[11. september]] – [[Tibor Huszár]], slovenský fotograf (* [[1952]]) * [[12. september]] – [[Ray Dolby]], americký vedec, technik a vynálezca (* [[1933]]) * [[13. september]] – [[Milan Zemko]], slovenský historik (* [[1944]]) * [[14. september]] – [[Imrich Flassik]], slovenský právnik a politik (* [[1924]]) * [[15. september]] – [[Ľudovít Didi]], slovenský učiteľ, disident, účastník protikomunistického odboja (* [[1931]]) * [[20. september]] – [[Radana Königová]], česká lekárka a pedagogička (* [[1930]]) * [[21. september]] – [[Peter Solan]], slovenský režisér a scenárista (* [[1929]]) * {{0}}[[1. október]] – [[Tom Clancy]], americký spisovateľ (* [[1947]]) * {{0}}1. október – [[Giuliano Gemma]], taliansky herec (* [[1938]]) * {{0}}[[2. október]] – [[Jozef Benčo]], slovenský vysokoškolský pedagóg (* [[1938]]) * {{0}}2. október – [[Zdeněk Rytíř]], český hudobník, textár a skladateľ (* [[1944]]) * {{0}}[[4. október]] – [[Võ Nguyên Giáp]], vietnamský politik a generál (* [[1911]]) * {{0}}[[5. október]] – [[Carlo Lizzani]], taliansky scenárista a filmový režisér (* [[1922]]) * {{0}}[[7. október]] – [[Patrice Chéreau]], francúzsky režisér, herec a producent (* [[1944]]) * {{0}}7. október – [[Ovadja Josef]], izraelský rabín a duchovný vodca (* [[1920]]) * [[10. október]] – [[Malcolm Scott Carpenter]], americký kozmonaut (* [[1925]]) * [[11. október]] – [[Erich Priebke]], nemecký nacistický dôstojník SS, príslušník polície Sipo, vojnový zločinec (* [[1913]]) * [[14. október]] – [[Juraj Šípoš]], slovenský básnik, prozaik, prekladateľ a filozof (* [[1959]]) * [[15. október]] – [[Donald Bailey]], americký džezový bubeník (* [[1933]]) * [[16. október]] – [[Ed Lauter]], americký herec (* [[1938]]) * [[18. október]] – [[René Alleau]], francúzsky filozof a historik vied (* [[1917]]) * [[20. október]] – [[Lawrence Klein]], americký ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu (* [[1920]]) * [[22. október]] – [[Otto Zelenka]], český spisovateľ, dramatik, dramaturg a scenárista (* [[1931]]) * [[25. október]] – [[Arthur Danto]], americký filozof a estetik (* [[1924]]) * [[27. október]] – [[Viliam Belas]], slovenský hokejista (* [[1963]]) * 27. október – [[Lou Reed]], americký rockový hudobník (* [[1942]]) * [[28. október]] – [[Ferdinand Havlík]], český klarinetista, kapelník, hudobný skladateľ a aranžér (* [[1928]]) * 28. október – [[Tadeusz Mazowiecki]], poľský novinár a politik (* [[1927]]) * [[30. október]] – [[Anca Petrescová]], rumunská architektka a politička (* [[1949]]) * {{0}}[[6. november]] – [[Károly Vígh]], maďarský historik, podpredseda Rákociho zväzu (* [[1918]]) * [[10. november]] – [[Pavel Fejdi]], slovenský mineralóg, kryštalograf a vysokoškolský pedagóg (* [[1949]]) * 10. november – [[Milan Laluha]], slovenský maliar (* [[1930]]) * [[12. november]] – [[Alexandr Alexandrovič Serebrov]], sovietsky kozmonaut ruskej národnosti (* [[1944]]) * [[17. november]] – [[Doris Lessingová]], britská spisovateľka, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1919]]) * [[19. november]] – [[Frederick Sanger]], anglický biochemik (* [[1918]]) * [[20. november]] – [[Pavel Bobek]], český spevák (* [[1937]]) * 20. november – [[Joseph Paul Franklin]], americký sériový vrah a neonacista (* [[1950]]) * [[22. november]] – [[Georges Lautner]], francúzsky režisér a scenárista (* [[1926]]) * [[24. november]] – [[Ján Husárik]], slovenský choreograf a režisér (* [[1935]]) * [[25. november]] – [[Egon Lánský]], český politik, novinár a diplomat (* [[1934]]) * [[27. november]] – [[Lewis Collins]], britský herec (* [[1946]]) * [[28. november]] – [[Mitja Ribičič]], slovinský komunistický politik, predseda zväzovej výkonnej rady (de facto juhoslovanský premiér) (* [[1919]]) * [[30. november]] – [[Paul Walker]], americký herec (* [[1973]]) * {{0}}[[5. december]] – [[Nelson Mandela]], juhoafrický politik (* [[1918]]) * {{0}}[[7. december]] – [[Édouard Molinaro]], francúzsky filmový režisér a scenárista (* [[1928]]) * {{0}}[[8. december]] – [[John Warcup Cornforth]], austrálsky organický chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1917]]) * {{0}}[[9. december]] – [[Eleanor Parkerová]], americká herečka (* [[1922]]) * [[14. december]] – [[Peter O’Toole]], írsky herec (* [[1932]]) * [[15. december]] – [[Joan Fontaine]], americko-britská herečka (* [[1917]]) * [[16. december]] – [[Lubomír Dorůžka]], český hudobný publicista, novinár a prekladateľ (* [[1924]]) * [[17. december]] – [[Rudolf Filkus]], slovenský politik (* [[1927]]) * [[19. december]] – [[Arnošt Hložek]], slovenský futbalový hráč, tréner a funkcionár (* [[1929]]) * [[21. december]] – [[Peter Thomas Geach]], britský filozof, predstaviteľ lingvistickej filozofie (* [[1916]]) * [[23. december]] – [[Michail Timofejevič Kalašnikov]], ruský vojenský konštruktér (* [[1919]]) * 23. december – [[Dušan Kulíšek]], slovenský filmový režisér, scenárista a dramaturg (* [[1934]]) * 23. december – [[Yusef Lateef]], americký multiinštrumentalista a hudobný skladateľ (* [[1920]]) * 23. december – [[Jeff Pollack]], americký filmový režisér, scenárista, televízny producent a spisovateľ (* [[1959]]) * [[28. december]] – [[Halton Arp]], americký astronóm (* [[1927]]) [[Kategória:2013| ]] [[Kategória:Roky| 2013]] t52lz5sltmh2ch5cyq0lhhkkfg2r0v1 Marián Hossa 0 15866 7416921 7415996 2022-07-29T08:28:01Z Andrej203 3115 dopln. referencie, typo wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Olympijská účasť}} {{Infobox Hokejista | Meno = Marián Hossa | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Štátna príslušnosť = Slovensko | Popis = slovenský hokejista | Dátum narodenia = {{dnv|1979|1|12}} | Miesto narodenia = [[Stará Ľubovňa]],<br />[[Česko-Slovensko]] | Rok1 = 1996 | Rok2 = 2018 | Pozícia = pravé krídlo | Streľba = ľavou rukou | Výška = 185 | Váha = 95 | Tím = | Hral za = '''''[[Slovenská hokejová extraliga|SVK]]'''''<br />[[Dukla Trenčín]]<br />'''''[[WHL]]'''''<br />[[Portland Winterhawks]]<br />'''''[[NHL]]'''''<br />[[Ottawa Senators]]<br />[[Atlanta Thrashers]]<br />[[Pittsburgh Penguins]]<br />[[Detroit Red Wings]]<br />[[Chicago Blackhawks]]<br />'''''[[Elitserien|SWE]]'''''<br />[[Mora IK]] | Draft = 12. celkovo, [[NHL Draft 1997|1997]]<br />[[Ottawa Senators]] | Sieň slávy rok = 2020<ref name="hhof">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.hhof.com/mobile/html/induction/ind20Hossa.html|titul=Legends of Hockey - 2020 Induction celebration|dátum prístupu=09-06-2020}}</ref> | Prezývka = The Hoss }} {{Infobox-medaila}} {{infobox-medaila súťaž|[[Stanley Cup]]}} {{infobox-medaila farba|víťaz||[[NHL 2009/2010|2009/2010]]|[[Chicago Blackhawks]]}} {{infobox-medaila farba|víťaz||[[NHL 2012/2013|2012/2013]]|[[Chicago Blackhawks]]}} {{infobox-medaila farba|víťaz||[[NHL 2014/2015|2014/2015]]|[[Chicago Blackhawks]]}} {{infobox koniec}} '''Marián Hossa''' (* [[12. január]] [[1979]], [[Stará Ľubovňa]]) je bývalý slovenský [[ľadový hokej|hokejový]] [[Slovenské národné hokejové mužstvo|reprezentant]]. Väčšinu svojej kariéry odohral v kanadsko-americkej [[National Hockey League|NHL]], krátko hral aj vo Švédsku a na Slovensku. Bol považovaný za jedného z najlepších útočníkov NHL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sport.aktuality.sk/hokej/nhl/marian-hossa-slovenska-hviezda-krocik-od-vrcholu|titul= Marián Hossa: Slovenská hviezda krôčik od vrcholu|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=22. máj 2008}}</ref><ref name=Ottawa_Star>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cbc.ca/sports/story/2003/05/15/hossa_senators0517.html|titul=Hossa's star shines bright for Senators|vydavateľ=CBC Sports|dátum vydania=15. máj 2003|jazyk=anglicky}}</ref><ref name="hockeytown">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://redwings.nhl.com/team/app/?service=page&page=NewsPage&articleid=367553|titul=Hossa to Hockeytown|autor=Roose, Bill|vydavateľ=NHL.com|dátum vydania=2. jún 2008}}</ref> a taktiež za jedného z najrýchlejších korčuliarov tejto súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://mesto.sk/prispevky_velke/trencin/hossamapodlatrene1102668780.phtml|titul=Hossa má podľa trénera Mory najrýchlejšie zrýchlenie na svete|dátum vydania=10. december 2004|vydavateľ=mesto.sk}}</ref><ref name=osobnosti>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=87|titul=Profil Mariána Hossu|vydavateľ=osobnosti.sk}}</ref><ref name=Ottawa_Star/><ref name="Alfie">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://hokej.pravda.sk/alfredsson-hossa-a-heatley-su-rozdielni-f03-/sk_nhl.asp?c=A070219_155046_sk_nhl_p13|titul=Alfredsson: Hossa a Heatley sú rozdielni|dátum vydania=19. február 2007|vydavateľ=pravda}}</ref> Reprezentoval {{SVK|lh|0|Slovensko}} na viacerých medzinárodných podujatiach, vrátane štyroch Zimných olympijských hier v [[Zimné olympijské hry 2002|Salt Lake City]], [[Zimné olympijské hry 2006|Turíne]], [[Zimné olympijské hry 2010|Vancouveri]] a v [[Zimné olympijské hry 2014|Soči]]. Ako prvý hokejista na svete hral tri roky po sebe za tri rôzne kluby vo finále [[Stanleyho pohár|Stanleyho pohára]],<ref name=hhof/> úspešný bol celkovo trikrát, pohár získal vždy v drese [[Chicago Blackhawks|Chicaga Blackhawks]]. Je štvornásobným držiteľom ocenenia najlepší hokejista Slovenska.<ref name="stvrtykrat">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.hokej.sk/clanok75679-Zlaty_puk_uz_stvrtykrat_Hossovi.htm|titul=Zlatý puk už štvrtýkrát Hossovi|vydavateľ=hokej.sk|dátum vydania=31. júl 2010}}</ref> Pred sezónou 2017/18 ohlásil prerušenie svojej hráčskej kariéry kvôli závažným vedľajším účinkom liečby kožnej choroby.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marian Hossa unable to play for Blackhawks next season|url=https://www.nhl.com/news/marian-hossa-unable-to-play-in-2017-18-season/c-290030030|dátum prístupu=2017-06-22|vydavateľ=NHL.com|jazyk=en-US}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=a.s.|meno=Petit Press|titul=Marián Hossa vynechá budúcu sezónu. Nemôžem hrať, tvrdí|periodikum=nastrencin.sme.sk|url=https://nastrencin.sme.sk/c/20564678/marian-hossa-vynecha-buducu-sezonu-nemozem-hrat-tvrdi.html|dátum prístupu=2017-06-22|jazyk=sk}}</ref> Kariéru oficiálne slávnostne ukončil 8. apríla 2022.<ref name="aktualitykoniec">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marián Hossa ukončil kariéru. Jeho dres bude visieť po boku legiend NHL | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/GQHZjb3/marian-hossa-ukoncil-karieru-jeho-dres-bude-visiet-po-boku-legiend-nhl/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-11 }}</ref> [[24. jún]]a [[2020]] ho v Toronte uviedli do [[Hokejová sieň slávy|Siene slávy]] NHL. == Životopis == Marián Hossa sa narodil 12. januára 1979 v Starej Ľubovni. Jeho otec je [[František Hossa]], bývalý tréner slovenskej hokejovej reprezentácie a mladší brat [[Marcel Hossa]] je tiež bývalý hokejový útočník ktorý hrával najmä v NHL a [[Kontinentálna hokejová liga|KHL]]. Ukončil Stredné odborné učilište železničné v [[Trenčín]]e.<ref name="SOUZ">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.souztn.sk/podtext.php?id=29|titul=SOUZ Trenčín}}</ref> V roku 2010 sa oženil s Jankou Ferovou, majú spolu dve dcéry - Miu a Zoju.<ref name="osporte">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.osporte.sk/marian-hossa/|titul=Marián Hossa: profil, kariéra, rodina, úspechy a život|vydavateľ=osporte.sk|dátum prístupu´=09.06.2021|dátum vydanie=19. november 2020}}</ref> Podniká v potravinárstve<ref name=osporte/> a spolu s bratom založil [[nadácia|nadáciu]] HOSS Heroes, ktorá má za cieľ poskytovať humanitárnu i charitatívnu činnosť ako i zlepšovať podmienky a komunitné vzťahy v oblasti podpory, výchovy a rozvoja športu mládeže na regionálnej úrovni a ďalšie aktivity.<ref>[https://hossheroes.sk/ Oficiálna webstránka nadácie HOSS Heroes]</ref> == Hokejová kariéra == === Začiatky === S hokejom začínal ako päťročný v [[Dukla Trenčín|Dukle Trenčín]] <ref name="SOUZ"/>. V Dukle hrával počas celej dorasteneckej a juniorskej kariéry. Najskôr začínal na poste centra, no potom ho vtedajší tréner [[Jaroslav Walter]] postavil na pravé krídlo <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://www.plus1den.sk/2007/04/11/sport/najbohatsi-zelezniciar.html |titul= Najbohatší železničiar|dátum vydania= 11. apríl 2004 |vydavateľ= Pluska.sk |autor= Marián Korbel}}</ref>. Juniori Dukly získali v tomto období titul majstra Slovenska <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://hokej.sme.sk/c/1476487/m-hossa-vdacim-otcovi-ze-bol-na-mna-prisny.html |titul= M. Hossa: Vďačím otcovi, že bol na mňa prísny |dátum vydania= 28. apríl 2004 |vydavateľ= [[Denník SME|SME.sk]]}}</ref>. === Slovenská extraliga === V seniorskej [[Slovenská hokejová extraliga|extralige]] debutoval ako 17-ročný. V prvej sezóne [[1996]]/[[1997|97]] strelil v základnej časti 30 gólov, zaznamenal 24 asistencií a 44 plusových bodov, čím významnou mierou prispel k zisku majstrovského titulu <ref name=osobnosti/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://dennik.sme.sk/c/2071083/Majstrovsky-titul-po-vitazstve-61-nad-Kosicami-do-ruk-hokejistov-Dukly-Trencin.html |titul= Majstrovský titul po víťazstve 6:1 nad Košicami do rúk hokejistov Dukly Trenčín |dátum vydania= 12. apríl 1997 |vydavateľ= SME.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://dennik.sme.sk/c/2071284/Po-extralige-pridu-na-rad-majstrovstva-sveta.html |titul= Po extralige prídu na rad majstrovstvá sveta |dátum vydania= 15. apríl 1997 |vydavateľ= SME.sk}}</ref>. Za Duklu hral aj v neskoršom období, niekoľko zápasov na začiatku sezóny [[2001]]/[[2002|02]], nakoľko čakal na podpis nového kontraktu s [[Ottawa Senators|Ottawou]] a taktiež v ročníku [[2004]]/[[2005|05]], keď bola NHL na celý rok prerušená kvôli [[lockout v NHL|lockoutu]]. Za Trenčín vtedy odohral 25 zápasov, jeho spoluhráčmi boli aj [[Marián Gáborík]] a [[Pavol Demitra]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.eurohockey.net/playerofthemonth/200502_marian_gaborik.html|titul=Player of the month|vydavateľ=eurohockey|dátum vydania=2005}}</ref> a časť sezóny hosťoval v tíme nováčika švédskej [[Elitserien]] [[Mora IK]], kde hral aj jeho brat Marcel <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cbc.ca/sports/story/2004/11/11/hossa041111.html|titul=Hossa jumps to Swedish league|vydavateľ=CBC Canada|dátum vydania=11. november 2004}}</ref>. === Zahraničná kariéra === ==== Ottawa Senators ==== V roku [[1997]] bol draftovaný v úvodnom drafte [[NHL]] tímom [[Ottawa Senators]] v prvom kole ako 12. v celkovom poradí. Zaujímavosť v drafte je porovnanie s rokom narodenia: 12.1.1979 - 1. kolo, 12. poradie rok draftu 1997. Už v najbližšej sezóne odišiel do zámoria, v prípravných zápasoch síce sa gólovo presadil, počas úvodných 7 stretnutí v NHL však zaznamenal len jednu asistenciu a bol poslaný do farmárskeho klubu [[Portland Winterhawks]] ([[WHL]]), kde získal [[Memorial Cup]] <ref> [http://www.slovaknhl.sk/clanok.php?id=1412 Memorial Cup 98: Malý Stanley Cup pre troch Slovákov, www.slovaknhl.sk]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.winterhawks.com/index.php?option=content&task=view&id=46&Itemid=67|vydavateľ=Portland Winterhawks Hockey|titul=1997-98 Winterhawks}}</ref>. V nasledujúcej sezóne sa stal stabilným hráčom základného kádra Ottawy a stal sa jedným z najlepších hráčov mužstva <ref name=Ottawa_Star/>. Na začiatku sezóny sa musel zotaviť po zranení kolena, nakoniec odohral 60 zápasov, väčšinu v checking line <ref name=hhof/>. Na konci sezóny 1999-00 bol so 29 gólmi streleckým lídrom klubu a bol aj nominovaný na [[Calder Memorial Trophy]] pre najlepšieho nováčika sezóny.<ref name=hhof/> V sezóne 2000-01 s klubom uzavrel novú zmluvu, s ročným príjmom 650&nbsp;000 dolárov <ref name="Ottawa zmluva">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sport.sme.sk/c/74426/Hossa-ako-opora-senatorov-moze-pri-novej-zmluve-rubat-vysoko.html|titul=Hossa ako opora senátorov môže pri novej zmluve rúbať vysoko|dátum vydania=1. júl 2001|vydavateľ=SME.sk}}</ref>. Počas tejto sezóny prekonal 30-gólovú hranicu a stanovil klubový rekord pre počet asistencií v jednom zápase (5).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fischler | meno = Stan | priezvisko2 = Fischler | meno2 = Shirley | titul = Who's Who in Hockey | vydavateľ = Andrews McMeel Publishing| rok = 2003| isbn = 0740719041| strany = 480 | jazyk = anglicky | url kapitoly = http://books.google.com/books?id=wpbLnSHBNHgC&lpg=PT200&dq=Marian%20Hossa&pg=PT200#v=onepage&q=Marian%20Hossa&f=false}}</ref> V základnej časti sezóny [[2002]]/[[2003|03]] dokázal streliť 45 gólov, čím prekonal klubový rekord ruského hokejistu [[Alexej Valerievič Jašin|Alexeja Jašina]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=15.3.2003/35534O|titul=Marián Hossa vyrovnal klubový rekord Jašina|vydavateľ=Korzár|dátum vydania=15. marec 2003}}</ref>, zároveň bol tretím najlepším strelcom NHL <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=4.8.2003/37615O|titul=Marián Hossa: V Ottawe vládne tá správna chémia|vydavateľ=Korzár|dátum vydania=4. august 2003}}</ref>. V tejto sezóne ([[10. marca]] 2002) strelil v zápase proti [[Phoenix Coyotes|Phoenixu]] jubilejný 100. gól v NHL <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mesto.sk/prispevky_velke/dubnica_nad_vahom/nagyopatbodovalh1015753996.phtml|titul=Nagy opäť bodoval, Hossa strelil 100. gól|vydavateľ=mesto.sk|dátum vydania=10. marec 2002}}</ref>. V poslednej sezóne, ktorú odohral za Ottawu ([[2003]]/[[2004|04]]) bol s 36 gólmi najlepším strelcom mužstva v základnej časti a celkovo dosiahol 82 kanadských bodov, čo bol najlepší výsledok v tíme. Najúspešnejším strelcom bol aj v play-off tejto sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeydb.com/ihdb/stats/leagues/seasons/teams/0000542004.html|titul=2003-04 Ottawa Senators|vydavateľ=hockeyDB.com}}</ref>. ==== Atlanta Thrashers ==== [[Súbor:Thrashers Bondra shoot.jpg|right|thumb|Hossa v gólovej šanci prihráva spoluhráčovi [[Peter Bondra|Petrovi Bondrovi]]]] Marián Hossa bol jedným z mála hokejistov, ktorým sa po uzavretí novej kolektívnej dohody medzi hráčmi a majiteľmi klubov NHL po ročnom lockoute, plat neznížil, ale naopak zvýšil. Po dlhých rokovaniach [[23. august]]a [[2005]], posledný deň pred vypršaním termínu, jeho klub Ottawa Senators súhlasil s podpisom zmluvy na tri roky za 18 miliónov dolárov <ref name="Heatley new">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://vault.sportsillustrated.cnn.com/vault/article/magazine/MAG1114350/index.htm|titul=Refreshed By New Ice|dátum vydania=5. december 2005|vydavateľ=Sports Illustrated}}</ref>. Na sezónu [[2005]]/[[2006|06]] mal tak zaručený príjem 5 mil. [[USD]], čím sa stal najlepšie plateným slovenským hokejistom v NHL. Už o niekoľko hodín po podpise ho však prekvapujúco vymenili do [[Atlanta Thrashers|Atlanty Thrashers]] za [[Dany Heatley|Danyho Heatleyho]] s trojročným platom 13,5 milióna dolárov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tsn.ca/nhl/story/?id=134320|titul=Senators sign and trade Hossa for Heatley|vydavateľ=TSN Canada|dátum vydania=23. máj 2005}}</ref>. Po siedmich sezónach v Ottawe, počas ktorých sa Hossa stal jedným z jej najdôležitejších hráčov, tak zmenil svoje pôsobisko. Práve výmena medzi týmito dvoma hokejistami patrí medzi najväčšie v histórii NHL, vtedajší kapitán Ottawy [[Daniel Alfredsson]] opísal oboch hokejistov ako rozdielnych, ale produktívnych hráčov <ref name="Alfie"/>. Hossa odohral svoj prvý zápas za Thrashers 22. septembra 2005, bol to prípravný zápas v ktorom Atlanta podľahla [[Florida Panthers|Floride Panthers]] 3:4 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokej.sk/spravy/clanok37130-Stvrtkove_pripravne_zapasy_NHL_Dva_goly_Bondru.htm|titul=Štvrtkové prípravné zápasy NHL: Dva góly Bondru|vydavateľ=hokej.sk|dátum vydania=23. september 2005}}</ref>. V prvej sezóne v Atlante si Hossa so ziskom 92 bodov vytvoril svoje bodové maximum. Atlante však play-off aj kvôli zraneniu brankárskej jednotky [[Kari Lehtonen|Kariho Lehtonena]] ušlo o dva body <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.denniksport.sk/clanok?id=8285|titul="Paľo Demitra by tu bol ako na koni!"|vydavateľ=Šport|dátum vydania=13. máj 2006}}</ref>. V nasledujúcej dosiahol ako prvý hráč Thrashers v histórii 100 bodov za sezónu a zároveň sa stal prvým Slovákom, ktorému sa to podarilo v ére samostatného Slovenska. V rebríčku produktivity celej NHL skončil šiesty. V 1. kole play-off sa stretol so svojím bratom Marcelom z [[New York Rangers|New Yorku Rangers]]<ref> [http://www.youtube.com/watch?v=g6TevEPPtlQ&mode=related&search= video na Youtube]</ref>, Atlanta bola vyradená hladko 0:4 na zápasy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokej.sk/clanok47921.htm|titul=NY Rangers v 2. kole, koniec sezóny pre Atlantu|vydavateľ=www.hokej.sk|dátum vydania=19. apríl 2007}}</ref>. Po sezóne bol nominovaný aj na rôzne ocenenia v NHL. V hlasovaní o [[Hart Trophy]] získal 10. miesto <ref>[http://www.hokej.sk/clanok49124.htm Marián Hossa desiaty v boji o Hartovu trofej], www.hokej.sk, 15.6.2007</ref>. ==== Pittsburgh Penguins ==== [[Súbor:Marián Hossa - Pittsburgh.jpg|right|thumb|Hossa v drese Penguins]] Mariánovi Hossovi na konci sezóny 2007/08 končila zmluva. Ku koncu februára bolo jasné, že sa s Atlantou na novom kontrakte nedohodne a tak ho čakal prestup do iného klubu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cbc.ca/sports/hockey/story/2008/02/23/hossa-contract.html|titul=Thrashers won't extend Hossa's contract|dátum vydania=23. február 2008|vydavateľ=CBC Canada}}</ref>. Záujem prejavili viaceré kluby NHL (ako [[San José Sharks]], [[Detroit Red Wings]] a [[Montreal Canadiens]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hokej.pravda.sk/hossa-sa-nedohodol-odide-prec-diy-/sk_nhl.asp?c=A080223_074805_sk_nhl_p28|titul=Hossa sa s Atlantou nedohodol, odíde preč|vydavateľ=pravda.sk}}</ref>). Nakoniec ale v posledný možný termín pred koncom prestupového obdobia bol spolu s krídelníkom [[Pascal Dupuis|Pascalom Dupuisom]] vymenený [[Pittsburgh Penguins|Pittsburghu]] <ref name=Penguins>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokej.sk/spravy/?clanok=53247|titul=Hossa sa teší na Crosbyho, Pittsburgh zariskoval|vydavateľ=hokej.sk|dátum vydania=27. február 2008|autor=SITA}}</ref> za [[Colby Armstrong|Colbyho Armstronga]], [[Erik Christensen|Erika Christensena]], [[Angelo Esposito|Angela Esposita]] a právo výberu v prvom kole draftu. Hossa mal popri mladíkoch [[Sidney Crosby|Sidneym Crosbym]] a [[Jevgenij Vladimirovič Malkin|Jevgenijovi Malkinovi]] pomôcť tučniakom v play off <ref name=Penguins/>. 28. februára debutoval za Penguins v zápase proti [[Boston Bruins|Bruins]]. Po približne 10 minútach si ale po zrážke s [[Glen Murray|Glenom Murrayom]] zranil koleno a zápas nedohral <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://news.yahoo.com/s/afp/20080229/ts_alt_afp/ihockeynhlhossasvkpenguins_080229173026|titul= Slovakian star Hossa injured in Pens' debut|dátum vydania=28. február 2008}}</ref>. V prvom kole play-off prispel k vyradeniu svojho bývalého klubu, Ottawy. V zápasoch nastupoval v útoku s Crosbym a v sérii zaznamenal celkovo 5 bodov <ref>[http://www.hokej.sk/spravy/index.php?clanok=54388 Crosby si spoluprácu s Hossom pochvaľuje], www.hokej.sk, 17.4.2008</ref>. [[4. máj]]a 2008 v zápase proti [[New York Rangers|New Yorku Rangers]] rozhodol o postupe Pittsburghu do finále Východnej konferencie, keď strelil dva góly vrátane víťazného v predĺžení (Pittsburgh vyhral 3:2, na zápasy 4:1) <ref>[http://www.nhl.cz/index.php?lng=CZ&short=STCUP&id=117531&flag=4&view=clanek Hossa poslal Jezdce na odpočinek], www.nhl.cz, 5. máj 2008</ref>. Vo finále Východnej konferencie Pittsburgh porazil [[Philadelphia Flyers|Philadelphiu Flyers]] 4:1 na zápasy, Hossa zaznamenal v rozhodujúcom zápase gól a tri asistencie a bol vyhlásený za druhú hviezdu stretnutia. Stal sa deviatym Slovákom, ktorý sa prebojoval do finále Stanley Cupu (prvý [[Stan Mikita]] mal kanadské občianstvo) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://hnonline.sk/sport/c1-24801410-hossa-si-splnil-sen-hra-o-stanleyho-pohar|titul= Hossa si splnil sen. Hrá o Stanleyho pohár|dátum vydania= 20. august 2007|vydavateľ= hnonline.sk}}</ref>. Vo finále Stanley Cupu sa Pittsburgh stretol s [[Detroit Red Wings|Detroitom Red Wings]], no napokon prehral na zápasy 2:4. Hossa skončil v play-off v kanadskom bodovaní na treťom mieste, keď spolu strelil 12 gólov a pripísal si 14 asistencií <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hossa opäť exceloval, ale Detroit vyhral 3:2 a získal 11. titul|url=http://www.hokejportal.sk/index.php?p=clanok&clanok_id=16058|dátum vydania=5. jún 2008|vydavateľ=hokejportal.sk}}</ref>. Aj napriek neúspechu vo finále je prestup Hossu do Pittsburghu označovaný ako jeden z najlepších počas sezóny a za jednu z najkvalitnejších posíl pred play-off <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokej.sk/spravy/index.php?clanok=55537|titul=Hossa bol úžasným darčekom na záver prestupového obdobia, tvrdí Crosby|dátum vydania=4. jún 2008|vydavateľ=hokej.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokejportal.sk/printc.php?clanok_id=16049|titul=Hossova februárová výmena je najlepšou „deadline“ výmenou v histórii NHL|vydavateľ=hokejportal.sk|dátum vydania=4. jún 2008}}</ref>. ==== Detroit Red Wings ==== [[Súbor:Hossa.jpg|right|thumb|Hossa pred zápasom za Red Wings]] Po sezóne 2007/08 sa stal voľným hráčom <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nhl.com/nhl/app/?service=page&page=NewsPage&articleid=365312|titul=Happy days ahead for disappointed Penguins|vydavateľ=nhl.com|dátum vydania=5. jún 2008}}</ref> a [[2. júl]]a [[2008]] podpísal ročný kontrakt s [[Detroit Red Wings|Detroitom Red Wings]] na 7,4 miliónov dolárov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokej.sk/clanok55786.htm|titul=Marián Hossa sa na rok upísal Detroitu|autor=SITA|vydavateľ=hokej.sk|dátum vydania=2. jún 2008}}</ref><ref name="hockeytown"/>. Hossa v drese Red Wings nosil číslo 81, pretože číslo 18 v Detroite patrilo dlhoročnému hráčovi Red Wings [[Kirk Maltby|Kirkovi Maltbymu]] <ref name="Number">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sport.aktuality.sk/hokej/nhl/marian-hossa-frontalny-utok-na-pohar|vydavateľ=šport.sk|titul= Marián Hossa: Frontálny útok na Pohár?|dátum vydania=29. október 2008}}</ref>. 18. októbra 2008 strelil v zápase proti [[New York Rangers]] svoj 300. gól v NHL, ktorý bol zároveň jeho prvý gól v drese Detroitu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hnonline.sk/sport/c1-29177610-hossa-uz-skoroval-za-detroit-v-nhl-je-na-mete-300-golov|titul=Hossa už skóroval za Detroit. V NHL je na méte 300 gólov|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=20. október 2008}}</ref>. V ročníku 2008-09 sa opäť zopakovalo rovnaké zloženie finále Stanley Cupu, tentokrát však Hossa hral v drese Red Wings práve proti Penguins.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://www.nhl.com/ice/news.htm?id=424098 |titul= Hossa faces former teammates in Cup Final |dátum vydania= 28. máj 2009 |vydavateľ= nhl.com}}</ref>. Po sedemzápasovej sérii sa víťazom Stanley Cupu stal však Pittsburgh. ==== Chicago Blackhawks ==== [[1. júl]]a [[2009]] sa ako voľný hráč stal hráčom klubu [[Chicago Blackhawks]], s ktorým podpísal 12-ročnú zmluvu s príjmom 5,2 milióna dolárov ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nhl.com/ice/news.htm?id=433007|titul=Blackhawks sign Marian Hossa, Kopecky, Madden|vydavateľ=NHL.com|dátum vydania=1. júl 2009}}</ref> Na začiatku sezóny sa podrobil operácii ramena a vynechal tak začiatok sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokej.sk/spravy/clanok63369-Marian_Hossa_uz_po_operacii_ramena.htm|titul=Marián Hossa už po operácii ramena|vydavateľ=hokej.sk|dátum vydania=25. júl 2009}}</ref> Za Blackhawks debutoval 25. novembra 2009 v zápase proti [[San José Sharks]], v tomto zápase zároveň strelil dva góly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=Hossa scores twice in Blackhawks debut | dátum vydania=26. november 2009 | vydavateľ='''[[Yahoo!|Yahoo! Sports]]''' | url =http://sports.yahoo.com/nhl/recap;_ylt=AilXOelxPDhz6AGAUDlLA3p7vLYF?gid=2009112518&prov=ap | work =Associated Press }}</ref> Počas pôsobenia v Chicagu nosil dres číslo 81, pretože dres s číslom 18 bol vyradený z používania, nakoľko ho nosila klubová legenda [[Denis Savard]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=‘Who Wore It Best?’: Blackhawks legend Marian Hossa named best No. 81 in NHL history | dátum vydania=19. máj 2020 | vydavateľ=SB nation | url = https://www.secondcityhockey.com/2020/5/19/21263770/chicago-blackhawks-marian-hossa-best-number-81-nhl-history-phil-kessel-maple-leafs-penguins-coyotes }}</ref> S Chicagom sa mu hneď v prvej sezóne opäť podarilo postúpiť do finále, ako prvému hráčovi na svete sa trikrát prebojoval po sebe v drese troch rôznych klubov. Napriek obavám, že [[Stanleyho pohár]] je pre neho nedosiahnuteľný sa mu podarilo tentokrát zvíťaziť a Chicago vyhralo nad [[Philadelphia Flyers|Philadelphiou]] 4-2 na zápasy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hossa aiming to end talk he's a Cup 'curse' :: CHICAGO SUN-TIMES :: Blackhawks|url=https://web.archive.org/web/20100529155836/http://www.suntimes.com/sports/hockey/blackhawks/2315530,CST-SPT-hside26.article|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2010-05-29|dátum prístupu=2021-06-11}}</ref> V sezóne [[NHL 2011/2012|2011/12]] bol v zápase [[playoff]] tvrdo narazený protihráčom [[Raffi Torres|Raffim Torresom]] v dôsledku čoho bol hospitalizovaný a vynechal zbytok sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Torres za faul na Hossu suspendovaný na 25 zápasov|url=https://hnonline.sk/sport/405664-torres-za-faul-na-hossu-suspendovany-na-25-zapasov|vydavateľ=hnonline.sk|dátum prístupu=2021-06-11|jazyk=sk}}</ref> Počas [[NHL 2012/2013|skrátenej sezóny 2012/13]] odohral svoj 1000. zápas v NHL a získal svoj druhý Stanleyho pohár. V tomto klube dosiahol 30. októbra 2014 ako 80. hráč v histórií NHL métu 1000 bodov, bolo to v zápase proti Ottawe Senators.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hossa dosiahol tisíci bod v NHL tam, kde začínal|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/hossa-dosiahol-tisici-bod-v-nhl-tam-kde-zacinal/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-11|jazyk=sk}}</ref> 15. júna 2015 Hossa spolu s tímom Chicaga vyhral po porazení [[Tampa Bay Lightning|Tampy Bay]] ďalší, svoj tretí Stanleyho pohár. Tréner Chicaga [[Joel Quenneville]] ho označil za vzor pre mladých hokejistov a jedného z najlepších defenzívnych útočníkov na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=Blackhawks' Marian Hossa among best defensive forwards, may have Hall of Fame resume | dátum vydania=30. december 2014 | vydavateľ=NHL.com | url =https://www.nhl.com/news/blackhawks-marian-hossa-among-best-defensive-forwards-may-have-hall-of-fame-resume/c-746254 }}</ref> 18. októbra 2016 strelil Hossa svoj 500. gól v NHL, bolo v to v zápase proti [[Philadelphia Flyers]].<ref name="times2016">{{Citácia periodika | priezvisko = Arnold | meno = Jeff | autor = | odkaz na autora = | titul = Blackhawks’ Marian Hossa, an Elder Statesman, Adapts to Run With a Younger Crowd | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2016/12/12/sports/hockey/marian-hossa-chicago-blackhawks.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2016-12-12 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref>Po [[Stan Mikita|Stanovi Mikitovi]] a [[Peter Bondra|Petrovi Bondrov]]i sa stal tretím Slovákom, ktorému sa to podarilo a celkovo 44. hráčom NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marian Hossa scores 500th NHL goal | url = https://www.nhl.com/news/marian-hossa-500th-goal/c-282804398 | vydavateľ = nhl.com | dátum vydania = 2016-10-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref>Aj vo veku 37 rokov jeho výkony tréner Quenneville označil za také, ktoré napredujú.<ref name="times2016"/> ==== Ukončenie kariéry ==== [[21. jún|21. júna]] [[2017]] ohlásil prerušenie kariéry kvôli závažnej alergickej reakcii na športovú výstroj.<ref name=":0" /> Liečba, ktorú podstúpil, si vyžaduje pauzu, nakoľko mu spôsobuje vážne vedľajšie účinky. V období pred prerušením kariéry bol pod dohľadom lekárskeho tímu Chicaga a súkromne podstupoval liečbu rozširujúceho sa kožného ochorenia. Marián Hossa nevylúčil aj koniec hokejovej kariéry.<ref name=":1" /> Definitívne ukončil kariéru symbolicky 8. apríla 2022 pred zápasom Chicago proti [[Seattle Kraken]].<ref name="aktualitykoniec"/> === Reprezentácia === ==== Juniori ==== [[Súbor:Marián Hossa Nesluša.jpg|vpravo|thumb|Marián Hossa (vpravo) pri otváraní [[hokejbal]]ového štadióna v [[Nesluša|Nesluši]] (2004)]] [[Súbor:MarianHossa02172010.jpg|vpravo|thumb|Hossa v drese Slovenska na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|Zimných olympijských hrách 2010]]]] Marián Hossa reprezentoval [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko]] ako junior na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta do 20 rokov]] v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1997|1997]] vo Švajčiarsku a v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1998|1998]] vo Fínsku <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeycanada.ca/index.php?ci_id=2014&la_id=1|titul=1998 World Junior Championships|vydavateľ=Hockey Canada}}</ref>. ==== Seniori ==== Jeho prvým seniorským turnajom boli [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|Majstrovstvá sveta 1997]] vo Fínsku, na ktoré ho nominoval tréner [[Jozef Golonka]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://dennik.sme.sk/c/2072844/Rusko-Slovensko-22-10-02-10-v-uvodnom-vystupeni-nasich-hokejistov-na-MS.html |titul= Rusko - Slovensko 2:2 v úvodnom vystúpení našich hokejistov na MS |dátum vydania= 28. apríl 1997 |vydavateľ= SME.sk}}</ref>. Nastúpil vtedy ešte ako 18-ročný talent slovenského výberu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hokej.pravda.sk/slovaci-boli-sasovia-cesku-chystali-lopaty-fku-/sk-hms2007.asp?c=A070505_005028_sk-hms2007_p13|titul=Slováci boli šašovia, Česku chystali lopaty|vydavateľ=Pravda|dátum vydania=5. máj 2008}}</ref>. Hral aj na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|Majstrovstvách sveta 1999]] v Nórsku. Odohral šesť stretnutí v ktorých strelil 5 gólov a na dve prihral, čím sa stal spolu so [[Žigmund Pálffy|Žigmundom Pálffym]] najlepším strelcom Slovenska <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hockey-sport.net/index.php?players_id=G&cat=ms1999|titul=Štatistiky hráčov|vydavateľ=hockey-sport.net}}</ref>. Celkovo Hossa za Slovensko nastúpil na majstrovstvách sveta v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|1997]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|1999]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|2001]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|2004]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2005]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|2006]], na [[Zimné olympijské hry 2002|Zimných olympijských hrách 2002]] v [[Salt Lake City]], [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|2006]] v [[Turín]]e a [[Zimné olympijské hry 2010|Zimných olympijských hrách 2010]] vo [[Vancouver]]i a na Svetovom pohári v roku 2004. Zaujímavosťou je, že ako jeden z mála špičkových slovenských hráčov v strednom veku zatiaľ nezískal medailu z majstrovstiev sveta <ref name=osobnosti/>. Spolu odohral za seniorskú reprezentáciu 72 zápasov v ktorých dal 33 gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.szlh.sk/clanok/30615-Reprezentacni-rekorderi-podla-poctu-strelenych-golov-v-drese-Slovenska |titul= Reprezentační rekordéri podľa počtu strelených gólov v drese Slovenska |vydavateľ= SZĽH}}</ref> Na svetovom šampionáte v lotyšskej [[Riga|Rige]] pricestoval ako najväčšia hviezda a kapitán [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského mužstva]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hokej.pravda.sk/najlepsim-hokejistom-je-opat-marian-hossa-fg8-/sk_hhokej.asp?c=A080802_200305_sk_hhokej_p14|titul=Najlepším hokejistom je opäť Marián Hossa|dátum vydania=2. august 2008|vydavateľ=Pravda}}</ref>. V zápase s [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstanom]] sa po zákroku protihráča [[Alexej Litvinenko|Alexeja Litvinenka]] zranil a v ďalších dôležitých stretnutiach proti [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusku]] a [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsku]] nemohol nastúpiť kvôli poškodeniu vnútorného väzu ľavého kolena <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hnonline.sk/index.php?p=k00000_detail&article%5Bid%5D=18409090|titul=Kedy sa vráti Hossa? Rozhodne hráč|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=10. máj 2006}}</ref>. Na kľúčové stretnutie proti [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsku]] nastúpil s menším zranením a mal významný podiel na výhre svojho mužstva 5:2, keď zaznamenal gól a dve asistencie <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokejportal.sk/index.php?p=clanok&c=&clanok_id=6628|titul=Slováci späť v hre!|vydavateľ=hokejportal.sk|dátum vydania=15. máj 2006}}</ref>. Po vypadnutí slovenského tímu vo štvrťfinále s [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]], kde prihral na jediný gól svojho mužstva (prehralo 1:4), bol vyhlásený za najlepšieho útočníka Slovenska na turnaji. V roku 2007 ho po vypadnutí Atlanty v prvom kole play-off ho kontaktoval reprezentačný tréner [[Július Šupler]]. Po krátkom čase sa vyjadril ohľadom svojej účasti kladne, s tým, že sa na šampionát dostaví neskôr. Nehral tak v prvom zápase proti [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsku]] (rovnako ako [[Pavol Demitra]], s ktorým pricestoval) <ref>[http://www.hokej.sk/clanok48004.htm Július Šupler potešil Slovensko - prichádza veľká sila z NHL!], www.hokej.sk, 22.4.2007</ref>. Hral znovu v ''„trenčianskom“'' útoku s Demitrom a Gáboríkom, strelil 2 góly a zaznamenal 4 asistencie. Mužstvo vypadlo so [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédskom]] vo štvrťfinále a obsadilo 6. miesto. ==== ZOH ==== Slovensko obsadilo na zimnej olympiáde v [[Turín]]e piate miesto. Po tom ako postúpilo zo základnej skupiny bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále [[České národné hokejové mužstvo|Českom]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.olympic.sk/dokumenty/zoh-2006-turin-4gSRNAZOH2006.pdf-1.pdf|titul=XX. Zimné olympijské hry|format=PDF|autor=Souček, Ľubomír|vydavateľ=olympic.sk}}</ref>. Marián Hossa hral spoločne s [[Pavol Demitra|Pavlom Demitrom]] a [[Marián Gáborík|Mariánom Gáboríkom]] v prvom útoku, ktorý dal na olympiáde 10 gólov, čo je viac ako zvyšok mužstva dohromady <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hockey-sport.net/index.php?byteams_id=SVK&cat=oh2006|titul=Štatistiky hráčov Slovenska|vydavateľ=hockey-sport.net}}</ref>. S 10 bodmi za 5 gólov a 5 prihrávok bol najproduktívnejším hráčom a najlepším strelcom Slovenska, zároveň tretím najproduktívnejším hráčom i tretím najlepším strelcom olympiády (oboje spolu s [[Daniel Alfredsson|Danielom Alfredssonom]]). V +/- hodnotení sa umiestnil s 9 plusovými bodmi na druhom mieste zo všetkých účastníkov olympiády a spoločne s Mariánom Gáboríkom bol s 19 strelami najčastejšie strieľajúcim hráčom Slovenska. Účasť Mariána Hossu na [[Zimné olympijské hry 2010|zimných olympijských hrách 2010]] vo [[Vancouver]]i bola ohrozená vzhľadom na predchádzajúce zranenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokej.sk/clanok70342-Marian_Hossa_je_v_poriadku_Kuzminova_pre_neho_inspiraciou.htm|titul=Marián Hossa je v poriadku, Kuzminová pre neho inšpiráciou|vydavateľ=hokej.sk|dátum vydania=17. február 2010}}</ref> Napriek tomu nastúpil už v prvom zápase proti [[Česko|Česku]] v rámci takzvaného trenčianskeho útoku spolu s bratom [[Marcel Hossa|Marcelom]] a [[Pavol Demitra|Pavlom Demitrom]]. V druhom zápase Slovenska proti [[Rusko|Rusku]] dal vyrovnávajúci gól na 1:1. Vo štvrťfinále zaznamenal 3 asistencie. Celkovo strelil 9 kanadských bodov, čím sa stal druhým najproduktívnejším hráčom na olympiáde. == Úspechy a ocenenia == * [[Slovenská hokejová extraliga]] – 1997 * [[Jim Piggott Memorial Trophy]] pre najlepšieho nováčika [[WHL]] – 1998 * [[Memorial Cup]] – 1998 * [[NHL All-Rookie tím|NHL Výber nováčikov sezóny]] (All-rookie) – 1999 * druhé miesto v hlasovaní o [[Calder Memorial Trophy|Calder Trophy]] za najlepšieho nováčika sezóny – 1999<ref name=Ottawa_Star/> * účasť v zápase [[NHL All-Star Game]] – 5 účasti: 2001, 2003, 2007, 2008, 2012<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.denniksport.sk/clanok?id=44488|titul=Marián Hossa v domácom prostredí|vydavateľ=Denník Šport|dátum vydania=26. január 2008}}</ref> * ocenenie [[Hokejista roka|Zlatý puk]] pre najlepšieho hokejistu Slovenska – 2006, 2007, 2008, 2010<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokej.sk/spravy/index.php?clanok=49613|titul=Marián Hossa držiteľom Zlatého puku - prehľad}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokej.sk/clanok56017.htm|titul=Marián Hossa držiteľom Zlatého puku|vydavateľ=hokej.sk|dátum vydania=2. august 2008}}</ref><ref name="stvrtykrat"/> * ocenenie Zlatý puk pre najlepšieho útočníka – 2005, 2006, 2007, 2008, 2009<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.szlh.sk/clanok/3152-vitazi-ankety-zlaty-puk-od-roku-1998|titul=Víťazi ankety Zlatý puk od roku 1998|vydavateľ=SZLH.sk|dátum vydania=12. august 2007}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hokej.pravda.sk/zlaty-puk-ziskal-zdeno-chara-vyhral-aj-v-sutazi-obrancov-pkv-/sk_hhokej.asp?c=A090807_210152_sk_hhokej_p43 |titul=Zlatý puk získal Zdeno Chára, vyhral aj v súťaži obrancov|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=7. august 2009}}</ref> * ocenenie [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka]] Slovenska – tretie miesto – 2006, umiestnenie v Top 10: 2003, 2004, 2007, 2008, 2009, 2010<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.olympic.sk/topnews/14502/|titul=Vizitky laureátov ankety Športovec roka 2008|vydavateľ=olympic.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sport.sme.sk/c/5157364/vizitky-vitazov-ankety-o-sportovca-roka.html|titul=Vizitky víťazov ankety o športovca roka|vydavateľ=SME.sk|dátum vydania=16. december 2009}}</ref> * ocenenie [[Krištáľové krídlo]] v kategórii športovec – 2006 za úspešnú reprezentáciu na Olympijských hrách, Majstrovstvách sveta i v NHL <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.kristalovekridlo.sk/index.php?id=25|titul=Ocenení X. ročník (za rok 2006)|dátum vydania=2006|vydavateľ=Krištáľové krídlo}} </ref> * [[Stanleyho pohár]] – 2010, 2013, 2015 (všetky s Chicago Blackhawks) * [[Rad Ľudovíta Štúra|Rad Ľudovíta Štúra II. triedy]] za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenska v oblasti športu - 2022<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka odovzdala vyznamenania dvadsiatim piatim osobnostiam | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22904950/prezidentka-odovzdala-vyznamenania-dvadsiatim-piatim-osobnostiam.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-09 }}</ref> ==Štatistika== ===Klubová kariéra=== {| BORDER="0" CELLPADDING="1" CELLSPACING="0" style="text-align:center" width="90%" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! rowspan="104" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! colspan="5" | Základná časť ! rowspan="104" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! colspan="5" | Play off |- bgcolor="#e0e0e0" ! Sezóna ! Tím ! Liga ! Z ! G ! A ! B ! TM ! Z ! G ! A ! B ! TM |- | 1995–96 | HC Dukla Trenčín Jr. | SVK-Jr. | 53 | 42 | 49 | 91 | 26 | — | — | — | — | — |- bgcolor="#f0f0f0" | 1996–97 | [[HC Dukla Trenčín]] | [[Tipsport extraliga|SVK]] | 46 | 25 | 19 | 44 | 33 | 7 | 5 | 5 | 10 | — |- | 1997–98 | [[Portland Winterhawks]] | [[Western Hockey League|WHL]] | 53 | 45 | 40 | 85 | 50 | 16 | 13 | 6 | 19 | 6 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 1997/1998|1997–98]] | [[Ottawa Senators]] | [[National Hockey League|NHL]] | 7 | 0 | 1 | 1 | 0 | — | — | — | — | — |- | [[NHL 1998/1999|1998–99]] | Ottawa Senators | NHL | 60 | 15 | 15 | 30 | 37 | 4 | 0 | 2 | 2 | 4 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 1999/2000|1999–00]] | Ottawa Senators | NHL | 78 | 29 | 27 | 56 | 32 | 6 | 0 | 0 | 0 | 2 |- | [[NHL 2000/2001|2000–01]] | Ottawa Senators | NHL | 81 | 32 | 43 | 75 | 44 | 4 | 1 | 1 | 2 | 4 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2001–02 | HC Dukla Trenčín | SVK | 8 | 3 | 4 | 7 | 16 | — | — | — | — | — |- | [[NHL 2001/2002|2001–02]] | Ottawa Senators | NHL | 80 | 31 | 35 | 66 | 50 | 12 | 4 | 6 | 10 | 2 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2002/2003|2002–03]] | Ottawa Senators | NHL | 80 | 45 | 35 | 80 | 34 | 18 | 5 | 11 | 16 | 6 |- | [[NHL 2003/2004|2003–04]] | Ottawa Senators | NHL | 81 | 36 | 46 | 82 | 46 | 7 | 3 | 1 | 4 | 0 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2004–05 | [[Mora IK]] | [[Elitserien|SEL]] | 24 | 18 | 14 | 32 | 22 | — | — | — | — | — |- | 2004–05 | HC Dukla Trenčín | SVK | 25 | 22 | 20 | 42 | 38 | 5 | 4 | 5 | 9 | 14 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2005/2006|2005–06]] | [[Atlanta Thrashers]] | NHL | 80 | 39 | 53 | 92 | 67 | — | — | — | — | — |- | [[NHL 2006/2007|2006–07]] | Atlanta Thrashers | NHL | 82 | 43 | 57 | 100 | 49 | 4 | 0 | 1 | 1 | 6 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2007/2008|2007–08]] | Atlanta Thrashers | NHL | 60 | 26 | 30 | 56 | 30 | — | — | — | — | — |- | 2007–08 | [[Pittsburgh Penguins]] | NHL | 12 | 3 | 7 | 10 | 6 | 20 | 12 | 14 | 26 | 12 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2008/2009|2008–09]] | [[Detroit Red Wings]] | NHL | 74 | 40 | 31 | 71 | 63 | 22 | 6 | 9 | 15 | 10 |- | [[NHL 2009/2010|2009–10]] | [[Chicago Blackhawks]] | NHL | 57 | 24 | 27 | 51 | 18 | 22 | 3 | 12 | 15 | 25 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2010/2011|2010–11]] | Chicago Blackhawks | NHL | 65 | 25 | 32 | 57 | 32 | 7 | 2 | 4 | 6 | 2 |- | [[NHL 2011/2012|2011–12]] | Chicago Blackhawks | NHL | 81 | 29 | 48 | 77 | 20 | 3 | 0 | 0 | 0 | 0 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2012/2013|2012–13]] | Chicago Blackhawks | NHL | 40 | 17 | 14 | 31 | 16 | 22 | 7 | 9 | 16 | 2 |- | [[NHL 2013/2014|2013–14]] | Chicago Blackhawks | NHL | 72 | 30 | 30 | 60 | 20 | 19 | 2 | 12 | 14 | 8 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2014/2015|2014–15]] | Chicago Blackhawks | NHL | 82 | 22 | 39 | 61 | 32 | 23 | 4 | 13 | 17 | 10 |- | [[NHL 2015/2016|2015–16]] |Chicago Blackhawks |NHL |64 |13 |20 |33 |24 |7 |3 |2 |5 |0 |- bgcolor="#f0f0f0" |[[NHL 2016/2017|2016–17]] |Chicago Blackhawks |NHL |73 |26 |19 |45 |8 |4 |0 |0 |0 |2 |- bgcolor="e0e0e0" ! colspan="3" | NHL celkovo ! 1309 ! 525 ! 609 ! 1134 ! 628 ! 205 ! 52 ! 97 ! 149 ! 95 |} ===Medzinárodná=== {| BORDER="0" CELLPADDING="2" CELLSPACING="0" style="text-align:center" width="50%" |- bgcolor="#e0e0e0" ! Rok ! Tím ! Podujatie ! rowspan="100" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! Z ! G ! A ! B ! TM |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1997|1997]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko]] | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|MSJ]] | 6 | 5 | 2 | 7 | 2 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|1997]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]] | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|MS]] | 8 | 0 | 2 | 2 | 0 |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1998|1998]] | Slovensko | MSJ | 6 | 4 | 4 | 8 | 12 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|1999]] | Slovensko | MS | 6 | 5 | 2 | 7 | 8 |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|2001]] | Slovensko | MS | 6 | 1 | 2 | 3 | 2 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] | Slovensko | [[Zimné olympijské hry|Oly]] | 2 | 4 | 2 | 6 | 0 |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|2004]] | Slovensko | MS | 9 | 2 | 5 | 7 | 2 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|2004]] | Slovensko | [[Svetový pohár v ľadovom hokeji|SP]] | 4 | 1 | 0 | 1 | 2 |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2005]] | Slovensko | MS | 7 | 4 | 3 | 7 | 6 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|2006]] | Slovensko | Oly | 6 | 5 | 5 | 10 | 4 |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|2006]] | Slovensko | MS | 5 | 1 | 6 | 7 | 0 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|2007]] | Slovensko | MS | 6 | 2 | 4 | 6 | 6 |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|2010]] | Slovensko | Oly | 7 | 3 | 6 | 9 | 6 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011]] | Slovensko | MS | 5 | 1 | 1 | 2 | 2 |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014|2014]] | Slovensko | Oly | 4 | 2 | 1 | 3 | 4 |- |[[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|2016]] |Tím Európy |SP |6 |1 |0 |1 |4 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan=3 | Juniori celkovo ! 12 ! 9 ! 6 ! 15 ! 14 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan=3 | Seniori celkovo ! 81 ! 32 ! 39 ! 71 ! 46 |} ===All-Star Games=== {| BORDER="0" CELLPADDING="0" CELLSPACING="0" style="text-align:center" width="50%" |- bgcolor="#e0e0e0" ! Rok ! Lokalita ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! G ! A ! B |- | 2001 | [[Colorado Avalanche|Denver]] | 0 | 2 | 2 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2003 | [[Florida Panthers|Sunrise]] | 0 | 0 | 0 |- | 2007 | [[Dallas Stars|Dallas]] | 0 | 4 | 4 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2008 | [[Atlanta Thrashers|Atlanta]] | 1 | 1 | 2 |- | 2012 | [[Ottawa Senators|Ottawa]] | 1 | 3 | 4 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan=3 | All-Star celkovo ! 2 ! 10 ! 12 |} == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Marián Hossa}} == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} * [http://slovaknhl.sk/hraci_marianhossa.php Marián Hossa na stránke Slovak NHL.sk] * [http://www.sports-info.sk/index.php/ms-v-hokeji/332-marian-hossa Marián Hossa na Sports-info.sk] {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1997}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1999}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2001}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2004}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2005}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2006}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2007}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2011}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2002}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2006}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2010}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2014}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na Svetovom pohári 2004}}{{Voľby v prvom kole draftu Ottawy Senators}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{DEFAULTSORT:Hossa, Marián}} [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1997]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1999]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2001]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2004]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2005]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2006]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2007]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2011]] [[Kategória:Hráči Dukly Trenčín]] [[Kategória:Hráči Ottawa Senators]] [[Kategória:Hráči Atlanta Thrashers]] [[Kategória:Hráči Pittsburgh Penguins]] [[Kategória:Hráči Detroit Red Wings]] [[Kategória:Hráči Chicago Blackhawks]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti draftovaní NHL]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Ottawa Senators]] [[Kategória:Súrodenci v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Členovia Hokejovej siene slávy]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Osobnosti zo Starej Ľubovne]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] ewfy4av10gw46aza3x9dbs2icplaf7x Sučany 0 23942 7416753 7185408 2022-07-28T14:39:02Z 78.99.32.148 /* Rodáci */ wikitext text/x-wiki ::''O rovnomennom hrade pozri [[Sučiansky hrad]].'' {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Sučany | Iné názvy = | Obrázok = Sučany20.JPG | Popis obrázku = Evanjelický kostol | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Žilinský | Okres = Martin | Región = Turiec | Časti = | Rieka = Váh | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.102778 | Zemepisná dĺžka = 18.993889 | Nadmorská výška = 392 | Prvá zmienka = 1258 | Starosta = Martin Rybár<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 038 52 | Kód = 512648 | EČV = MT | Predvoľba = +421-43 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.sucany.sk | Commons = Sučany | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Sučany''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Martin|Martin]]. Leží v údolí rieky [[Váh]], {{km|7|m}} severovýchodne od [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]]. == Dejiny<ref>[http://www.sucany.sk/historia/ História obce]</ref> == Na území dnešnej obce sa ľud [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] usadil v [[Bronzová doba|mladšej dobe bronzovej]] (1300-700 pred Kr.). V lokalite ''Hradiská'' a ''Skala'' sa našli najstaršie dôkazy osídlenia, dokazujúce obdobie i vyspelosť ľudí. Podľa nálezov bola na Skalke pravdepodobne významná obchodná osada. Len o niekoľko storočí mladšie sú nálezy [[Púchovská kultúra|ľudu púchovskej kultúry]], ktorý obýval staršie hradiská. Strategickú polohu na dôležitej ceste popri [[Váh]]u a čulý obchodný styk dokladajú i nálezy mincí z [[Rímska doba na Slovensku|rímskeho obdobia]]. Postupnému obsadzovaniu územia [[Slovania|Slovanmi]] neodolali ani tunajšie hradiská, ktoré obsadili priami predkovia dnešných obyvateľov [[Turiec (región)|Turca]]. V období formovania [[Uhorsko|Uhorska]] (11. stor.) opustili obyvatelia opevnené hradiská a začali si stavať obydlia pozdĺž potoka, neďaleko dôležitého brodu cez Váh. Najstaršia písomná zmienka o osade pochádza z roku [[1264]], kedy patrila do kráľovského majetku, hoci cirkevná kronika spomína miestnu farnosť pri kaplnke svätej Žofie už v roku [[1115]]. Koncom [[13. storočie|13. storočia]] bol v Sučanoch postavený nový kostol, ktorý až do 18. storočia obklopoval cintorín. V tom čase vzniklo aj sučianske panstvo, ktoré malo sídlo na [[Sučiansky hrad|Sučianskom hrade]] a ktorý vlastnil ''Miko, syn Detricha'', predok rodu Balašovcov. Mestské výsady získali Sučany od kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] okolo roku [[1350]], čím ešte viac vzrástol ich význam ako obchodného, remeselníckeho aj kultúrneho centra dolného Turca. Tu sa konali súdy, týždenné trhy, jarmoky, vyberalo mýto a neskôr tu vznikli soľné sklady. Mestečko malo tiež právo meča, no smelo tiež variť pivo a páliť pálenku. V roku [[1442]] panstvo získal [[Juraj Turzo]], no onedlho sa Sučian zmocnil ''Pongrác zo Sv. Mikuláša'', ktorý tu dal vybudovať opevnenie a hrádok v obci. Hrad bol spustnutý a sídlom panstva sa stalo nový, pohodlnejší hrádok. Rýchle striedanie majiteľov ukončila až darovacia listina kráľa [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] z roku [[1541]], ktorou panstvo získal ''Vavrinec Nyáry'', ktorého potomkovia vlastnili Sučany až do konca feudalizmu v roku [[1848]]. V 16. storočí sa Nyáryovci stali [[Protestantizmus|protestantmi]] a v roku [[1570]] sa spomína aj miestna škola. Začiatkom 17. storočia začali vznikať prvé remeselnícke cechy, ktoré podporovali obchod a zásobovali široké okolie. V roku [[1770]] malo mestečko 154 zdanených domácností a v tomto období do Sučian prišli prví [[Židia]], ktorí čoskoro ovládli všetok miestny obchod. V roku [[1820]] bola v obci vybudovaná synagóga, krátko nato pribudla židovská škola a náboženská obec. Na konci [[stredovek]]u tvoril centrum mestečka [[rínok]] (dnešné námestie SNP) s kostolom, radnicou, mýtnou stanicou, soľným skladom a [[pranier]]om. V prvej polovici 18. storočia si grófi vybudovali nový kaštieľ, ktorý nahradil staršiu kúriu z 15. storočia. V roku [[1783]] si evanjelici postavili na rínku kostol a v tomto období začali v mestečku vyrastať aj prvé murované domy. [[17. január]]a [[1849]] sa v meste konalo ľudové zhromaždenie, na ktorom vystúpili [[Jozef Miloslav Hurban]], [[Ľudovít Štúr]] a sučiansky rodák [[Ďurko Langsfeld]]. Po revolučných rokoch a následných zmenách sa postavenie Sučian v regióne začalo zhoršovať a postupne nadobudli dedinský ráz, hoci so strediskovým charakterom. Prvú lekáreň tu otvorili už v roku [[1863]], o tri roky neskôr bol zriadený lekársky obvod a v roku [[1868]] pribudol poštový úrad. Obrovským impulzom pre rozvoj priemyslu a obchodu znamenalo otvorenie [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]] v decembri [[1871]] a už v roku [[1887]] tu založili tehelňu, o rok neskôr likérku s octárňou a v roku [[1894]] parnú pílu. V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] narastala chudoba a v bojoch zahynulo 50 miestnych rodákov. V bojoch za vznik [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] zahynuli v légiách ďalší traja obyvatelia. Vznikom republiky sa začal obnovovať miestny priemysel; bola zmodernizovaná tehelňa, v roku [[1925]] bola pri [[Váh]]u vybudovaná malá elektráreň a v roku [[1937]] sa začal budovať závod ''Explózia''. Obyvatelia pracovali okrem domácich aj v [[Martin (mesto na Slovensku)|martinských]] a [[Vrútky|vrútockých]] podnikoch. Rovnako nastal rozvoj kultúry a spolkov, vznikli ochotnícky divadelný krúžok, Živena, [[Červený kríž]], športový a turistický klub a kino. Fungovala tu [[ľudová škola|základná]] aj dvojročná ľudová hospodárska škola aj [[meštianska škola]], pri ktorej postupne vznikli nadstavbové kurzy, učňovská škola a ľudová knižnica. Reštrikcie a násilie gardistov na miestnom obyvateľstve v predvojnovom období vyvrcholili [[25. apríl]]a [[1939]] do masívnej demonštrácie. Zo Sučian bolo v roku [[1942]] odvlečených 24 židovských rodín a ich majetok bol odpredaný. Miestni obyvatelia sa už od roku [[1943]] angažovalo v partizánskom hnutí, na čo doplatilo 80 mužov, ktorých odvliekli do Nemecka a ďalších 113, ktorí v [[SNP|povstaní]] zahynulo. Po oslobodení vzniklo na okraji obce niekoľko veľkých podnikov - tehelňa, výrobňa prefabrikátov Prefa, rašelinové závody, rozvodňa a veľká elektráreň a prevádzka drevárskych remeselníkov. Boli vybudované nové sídliská, hlavná cesta, telefónna ústredňa, vodovod a nové športoviská so športovým domom, čím sa opäť posilnil charakter spádovej obce s možnosťou práce pre široké okolie. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová [[gotika|ranogoticá]] stavba s pravouhlym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a predstavanou vežou z poslednej štvrtiny [[13. storočie|13. storočia]]. Dochovalo sa tu viacero stredovekých detailov, dve polia krížovej [[klenba|klenby]] svätyne, päť ník v tvare mníšky a tri gotické portály (na severnej, západnej a južnej strane lode). Od reformácie do roku [[1671]] sa vo vlastníctve striedali katolíci a evanjelici. Z [[renesancia|renesančného]] obdobia sa na fasáde dochoval kruhový veniec z ratolesťami pripomínajúci obnovu kostola z roku [[1590]]. V roku [[1725]] bola nanovo zaklenutá loď kostola. Po požiari roku [[1774]] bol [[barok|zbarokizovaný]] a viackrát renovovaný. V interiéri sa nachádza rokokový hlavný [[oltár]] z polovice [[18. storočie|18. storočia]]. Stavba má hladké fasády, veža je ukončená ihlancovou helmicou. V roku [[2001]] bol chrám obnovovaný po necitlivej oprave z roku [[1953]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sučany | url = http://apsida.sk/c/8001/sucany | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> súbor:Sučany 9787.jpg|Kostol Nanebovzatia Panny Márie súbor:Sučany13.JPG súbor:Sučany 1 0084.jpg súbor:Sučany 1 0088.jpg|Veža katolíckeho kostol súbor:Sučany02.JPG|Portál katolíckeho kostola súbor:Sučany04.JPG|Interiér súbor:Sučany05.JPG </gallery> * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, trojloďová [[Tolerančný patent|tolerančná]] stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku [[1783]]. Pôvodná stavba bola bez veže, v roku [[1801]] k nej pristavali malú drevenú vežičku. V roku [[1811]] bol kostol prestavaný a došlo k otvoreniu vstupu zo strany námestia. Ničivé požiare v rokoch [[1842]] a [[1858]] poškodili kostol natoľko, že došlo k zásadnej prestavbe, kedy kostol získal dnešnú podobu. K vysväteniu kostola došlo v roku [[1863]]. Kostol je zaklenutý pruskou [[klenba|klenbou]]. Okolo hlavnej lode obieha [[Arkáda (architektúra)|arkádová]] [[empora]]. Veža vyrastá z hmoty kostola oblo tvarovaným štítom. Ukončená je zvonovitou helmicou. V interiéri sa nachádza zariadenie z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]] ako [[oltár]] z rokov [[1862]] - [[1863]], [[edikula|edikulového]] typu s obrazom [[Jozef Božetech Klemens|J.B.Klemensa]] Žehnajúci [[Ježiš Kristus|Kristus]] (Pax Vobis). [[Krstiteľnica]] pochádza od [[Kláštor pod Znievom|kláštorských]] rezbárov z roku [[1883]], na vrchole sa nachádza zlátená guľa s holubicou, symbolom [[Duch Svätý|Ducha Svätého]]. [[Kazateľnica]] pochádza z roku [[1870]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Veronika Kapišinská, Eva Petrášková, Eva Ševčíková | odkaz na autora = | titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2012 | id = | kapitola = Sučany | strany = 492-494 | jazyk = po slovensky }}</ref> <gallery> súbor:Sučany19.JPG|Evanjelický kostol súbor:Sučany MF3.jpg súbor:Sučany 1 0059.jpg súbor:Sučany16.JPG súbor:Sučany17.JPG </gallery> * [[Pranier]], kamenný stĺp hanby z roku [[1830]]. Stĺp s kruhovým prierezom s kovaním v hornej tretine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=8164 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Rodný dom [[Juraj Langsfeld|Ďurka Langsfelda]], slovenského dobrovoľníka z meruôsmeho roku, popraveného za účasť v revolúcii 1848–1849.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Milan Fabian a kolektív | odkaz na autora = | titul = Turiec | vydavateľ = Osveta n. p. | miesto = Martin | rok = 1977 | id = 70-065-77 | kapitola = Národohistorické a umelecké pamiatky Turca | strany = | jazyk = po slovensky }}</ref> Ide o [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudovú]] trojpriestorovú stavbu na pôdoryse obdĺžnika zo začiatku [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=8229 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> súbor:Sučany37.JPG|Pranier súbor:JurajLangsfeld15Slovakia3.JPG|Rodný dom Juraja Langsfelda </gallery> == Občianska vybavenosť == === Školstvo === Je tu základná [[škola]] [[SNP]], ktorá má vyše 40 rokov. Známe je [[Gymnázium bilingválne anglicko-slovenské Milana Hodžu v Sučanoch|Gymnázium bilingválne anglicko-slovenské]], ktoré má na Slovensku veľké renomé. V roku [[2006]] sa jeho vonkajšia vizuálna stránka zmenila na nepoznanie. Pristavilo sa jedno poschodie a rozšírila telocvičňa. === Zdravotníctvo === V Sučanoch sa nachádza psychiatrická liečebňa. == Hospodárstvo == V Sučanoch má sídlo a výrobňu producent betónových, železobetónových, predpätých a priestorových stavebných prefabrikátov '''PREFA invest, a.s.''' == Osobnosti obce == === Rodáci === *[[Juraj Langsfeld|Ďurko (Juraj) Langsfeld]] (* [[1825]] – † [[1849]]), dobrovoľnícky dôstojník, účastník revolúcie 1848 – 1849, popravený v [[Kremnica|Kremnici]] * [[Milan Hodža]] (* [[1878]] – † [[1944]]), slovenský politik, štátnik a publicista, prvý slovenský predseda vlády [[Československo|Česko-Slovenska]] * [[Jozef Turanec]] (* [[1892]] – † [[1957]]), generál slovenskej armády počas druhej svetovej vojny * [[Vojtech Wick]] (* [[1908]] – † [[1985]]), právnik, hudobný skladateľ *Rudolf Petrák (* [[1917]] – † [[1972]]), operný spevák, sólista Opery SND, po roku 1948 sólista New York City Opera Company * [[Ján Siakeľ]] (* [[1920]] – † [[1945]]), redaktor, [[protifašistický bojovník]] * [[Rudo Moric]] (* [[1921]] – † [[1985]]), prozaik a publicista * [[Peter Rusnák (architekt)|Peter Rusnák]] (* [[1948]]), architekt, rozvojový plánovač *Alexander Iliev (* [[1982]]), lingvista, zabávač a národný prozaik * Ivan Čech (* 1976), športovec, majster sveta v kolkoch === Pôsobili tu === * [[Daniel Sinapius-Horčička]] (* [[1640]] – † [[1688]]), [[evanjelický kňaz]], barokový spisovateľ a prekladateľ * [[Augustín Doležal]] (* [[1737]] – † [[1802]]), básnik, evanjelický kňaz a učiteľ * [[Ondrej Hodža]] (* [[1819]] – † [[1888]]), evanjelický kňaz, národnokultúrny pracovník a cirkevný hodnostár * [[Jozef Juraj Styk]] (* [[1897]] – † [[1965]]), politik, hospodársky pracovník * [[Dušan Jamriška]] (* [[1903]] – † [[1979]]), dôstojník, protifašistický bojovník == Partnerské mestá == # {{Flagicon|Česko}} [[Fulnek]], [[Česko]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Sučany}} == Externé odkazy == * [http://www.sucany.sk Oficiálne stránky obce] * [http://www.apsida.sk/c/8001/sucany Apsida.sk]- profil gotického kostola * [http://zssucany.edupage.org/ Základná škola SNP] * [http://www.gbas.sk/ Bilingválne gymnázium Milana Hodžu] {{Obce okresu Martin}} [[Kategória:Sučany| ]] [[Kategória:Obce okresu Martin]] [[Kategória:Sídla na Váhu]] agueec6elmsatpuysd0g86bmd3ld5ut Borinka 0 25421 7416865 7416580 2022-07-29T04:40:56Z Georgeo88 61234 úprava wikitext text/x-wiki ::''O rovnomennom hrade pozri [[Pajštún]].'' {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Borinka | Iné názvy = | Obrázok = Borinka, Slovakia-sight from the Pajstun castle.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Bratislavský | Okres = Malacky | Región = Záhorie | Časti = | Rieka = Stupavský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.262500 | Zemepisná dĺžka = 17.086389 | Nadmorská výška = 263 | Prvá zmienka = [[1273]] | Starosta = Miroslav Paulen<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 900 32 | Kód = 507831 | EČV = MA | Predvoľba = +421-2 | Adresa = Obecný úrad<br />Č. 110<br />900 32  Borinka pri Bratislave | E-mail = obecny-urad-borinka@slovanet.sk | Telefón = 65 93 81 51 | Fax = 65 93 81 02 | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecborinka.sk | Commons = Borinka | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Borinka''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Malacky (okres)|Malacky]], ležiaca asi {{km|25|m}} severne od [[Bratislava|Bratislavy]] v doline [[Stupavský potok|Stupavského potoka]] na juhozápadnom okraji [[Malé Karpaty|Malých Karpát]]. {{km|5|m}} na západ od obce leží mesto [[Stupava]], pod ktoré aj katastrálne patrí. Nad dedinou sa vypína zrúcanina hradu [[Pajštún]] z [[13. storočie|13. storočia]], patriaca do katastrálneho územia mesta [[Stupava]], ktorá bola vypálená napoleonskými vojskami na začiatku [[19. storočie|19. storočia]]. Udávajú sa roky [[1809]], [[1810]] aj [[1811]]. Asi {{km|2|m}} východne od obce na ostrohu vrchu Úboč sa nachádza zrúcanina [[Dračí hrádok|Dračieho hrádku]]. Nachádza sa tu významná chatová oblasť, hrad Pajštún využívajú horolezci, turisti, z hradu je krásny výhľad na okolie, vidno až do [[Rakúsko|Rakúska]] na známy zámok [[Zámok Hof|Schloßhof]]. V obci je rímskokatolícky [[Kostol Božského Srdca Ježišovho (Borinka)|kostol Božského Srdca Ježišovho]] z roku [[1864]] a [[kaplnka]] Najsvätejšej Trojice z roku [[1750]]. == Vývoj počtu obyvateľov == {| class="wikitable" ! style="background:#efefef;" | Rok ! style="background:#efefef;" | Počet obyvateľov |- | [[1828]] || align="right" | 698 |- | [[1869]] || align="right" | 696 |- | [[1880]] || align="right" | 727 |- | [[1890]] || align="right" | 784 |- | [[1900]] || align="right" | 902 |- | [[1910]] || align="right" | 938 |- | [[1921]] || align="right" | 856 |- | [[1930]] || align="right" | 899 |- | [[1940]] || align="right" | 851 |- | [[1948]] || align="right" | 824 |- | [[1961]] || align="right" | 932 |- | [[1970]] || align="right" | 793 |- | [[2001]] || align="right" | 507 |- | [[2011]] || align="right" | 519 |} == Rodáci == * [[Michal Bubnič]], diecézny biskup rožňavský * [[Bea Littmannová]], slovenská speváčka == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Galéria == <gallery> Súbor:Borinka church 01.jpg|Kostol Súbor:Slovakia-Pajstun-07.jpg|Hrad Pajštún Súbor:Stupavsky potok 01.jpg|Stupavský potok v Borinke Súbor:Borostyankocivertanlegi1.jpg|Hrad Pajštún Súbor:Borostyankocivertanlegi2.jpg|Hrad Pajštún Súbor:Borostyankocivertanlegi3.jpg|Hrad Pajštún </gallery> == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Malacky}} [[Kategória:Borinka| ]] [[Kategória:Obce okresu Malacky]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0702]] rtgs6hco4alyay8lkiooie8d3jqhbhd 7416946 7416865 2022-07-29T08:45:31Z Gateshebe 193515 Upr(poradie sekcii)+add(obr>>gallery) wikitext text/x-wiki ::''O rovnomennom hrade pozri [[Pajštún]].'' {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Borinka | Iné názvy = | Obrázok = Borinka, Slovakia-sight from the Pajstun castle.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Bratislavský | Okres = Malacky | Región = Záhorie | Časti = | Rieka = Stupavský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.262500 | Zemepisná dĺžka = 17.086389 | Nadmorská výška = 263 | Prvá zmienka = [[1273]] | Starosta = Miroslav Paulen<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 900 32 | Kód = 507831 | EČV = MA | Predvoľba = +421-2 | Adresa = Obecný úrad<br />Č. 110<br />900 32  Borinka pri Bratislave | E-mail = obecny-urad-borinka@slovanet.sk | Telefón = 65 93 81 51 | Fax = 65 93 81 02 | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecborinka.sk | Commons = Borinka | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Borinka''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Malacky (okres)|Malacky]], ležiaca asi {{km|25|m}} severne od [[Bratislava|Bratislavy]] v doline [[Stupavský potok|Stupavského potoka]] na juhozápadnom okraji [[Malé Karpaty|Malých Karpát]]. {{km|5|m}} na západ od obce leží mesto [[Stupava]], pod ktoré aj katastrálne patrí. Nad dedinou sa vypína zrúcanina hradu [[Pajštún]] z [[13. storočie|13. storočia]], patriaca do katastrálneho územia mesta [[Stupava]], ktorá bola vypálená napoleonskými vojskami na začiatku [[19. storočie|19. storočia]]. Udávajú sa roky [[1809]], [[1810]] aj [[1811]]. Asi {{km|2|m}} východne od obce na ostrohu vrchu Úboč sa nachádza zrúcanina [[Dračí hrádok|Dračieho hrádku]]. Nachádza sa tu významná chatová oblasť, hrad Pajštún využívajú horolezci, turisti, z hradu je krásny výhľad na okolie, vidno až do [[Rakúsko|Rakúska]] na známy zámok [[Zámok Hof|Schloßhof]]. V obci je rímskokatolícky [[Kostol Božského Srdca Ježišovho (Borinka)|kostol Božského Srdca Ježišovho]] z roku [[1864]] a [[kaplnka]] Najsvätejšej Trojice z roku [[1750]]. == Vývoj počtu obyvateľov == {|class="wikitable sortable" ! Rok ! Počet obyvateľov |- | [[1828]] | 698 |- | [[1869]] | 696 |- | [[1880]] | 727 |- | [[1890]] | 784 |- | [[1900]] | 902 |- | [[1910]] | 938 |- | [[1921]] | 856 |- | [[1930]] | 899 |- | [[1940]] | 851 |- | [[1948]] | 824 |- | [[1961]] | 932 |- | [[1970]] | 793 |- | [[2001]] | 507 |- | [[2011]] | 519 |} == Rodáci == * [[Michal Bubnič]], diecézny biskup rožňavský * [[Bea Littmannová]], slovenská speváčka == Galéria == <gallery> Súbor:Borinka church 01.jpg|Kostol Súbor:Slovakia-Pajstun-07.jpg|Hrad Pajštún Súbor:Stupavsky potok 01.jpg|Stupavský potok v Borinke Súbor:Borostyankocivertanlegi1.jpg|Hrad Pajštún Súbor:Borostyankocivertanlegi2.jpg|Hrad Pajštún Súbor:Borostyankocivertanlegi3.jpg|Hrad Pajštún Súbor:Borinka (konec dediny).jpg|Koniec dediny smerom do Lozorna </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Malacky}} [[Kategória:Borinka| ]] [[Kategória:Obce okresu Malacky]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0702]] full11hsrp0ewfknsl8qynirhui15sj 7416984 7416946 2022-07-29T10:54:30Z Teslaton 12161 /* Galéria */ -mobilom odfotená koncová tabuľa s ďalšou porastom prekrytou značkou, fakt by si zvolil takýto záber trebárs do knižnej encyklopédie? wikitext text/x-wiki ::''O rovnomennom hrade pozri [[Pajštún]].'' {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Borinka | Iné názvy = | Obrázok = Borinka, Slovakia-sight from the Pajstun castle.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Bratislavský | Okres = Malacky | Región = Záhorie | Časti = | Rieka = Stupavský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.262500 | Zemepisná dĺžka = 17.086389 | Nadmorská výška = 263 | Prvá zmienka = [[1273]] | Starosta = Miroslav Paulen<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 900 32 | Kód = 507831 | EČV = MA | Predvoľba = +421-2 | Adresa = Obecný úrad<br />Č. 110<br />900 32  Borinka pri Bratislave | E-mail = obecny-urad-borinka@slovanet.sk | Telefón = 65 93 81 51 | Fax = 65 93 81 02 | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecborinka.sk | Commons = Borinka | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Borinka''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Malacky (okres)|Malacky]], ležiaca asi {{km|25|m}} severne od [[Bratislava|Bratislavy]] v doline [[Stupavský potok|Stupavského potoka]] na juhozápadnom okraji [[Malé Karpaty|Malých Karpát]]. {{km|5|m}} na západ od obce leží mesto [[Stupava]], pod ktoré aj katastrálne patrí. Nad dedinou sa vypína zrúcanina hradu [[Pajštún]] z [[13. storočie|13. storočia]], patriaca do katastrálneho územia mesta [[Stupava]], ktorá bola vypálená napoleonskými vojskami na začiatku [[19. storočie|19. storočia]]. Udávajú sa roky [[1809]], [[1810]] aj [[1811]]. Asi {{km|2|m}} východne od obce na ostrohu vrchu Úboč sa nachádza zrúcanina [[Dračí hrádok|Dračieho hrádku]]. Nachádza sa tu významná chatová oblasť, hrad Pajštún využívajú horolezci, turisti, z hradu je krásny výhľad na okolie, vidno až do [[Rakúsko|Rakúska]] na známy zámok [[Zámok Hof|Schloßhof]]. V obci je rímskokatolícky [[Kostol Božského Srdca Ježišovho (Borinka)|kostol Božského Srdca Ježišovho]] z roku [[1864]] a [[kaplnka]] Najsvätejšej Trojice z roku [[1750]]. == Vývoj počtu obyvateľov == {|class="wikitable sortable" ! Rok ! Počet obyvateľov |- | [[1828]] | 698 |- | [[1869]] | 696 |- | [[1880]] | 727 |- | [[1890]] | 784 |- | [[1900]] | 902 |- | [[1910]] | 938 |- | [[1921]] | 856 |- | [[1930]] | 899 |- | [[1940]] | 851 |- | [[1948]] | 824 |- | [[1961]] | 932 |- | [[1970]] | 793 |- | [[2001]] | 507 |- | [[2011]] | 519 |} == Rodáci == * [[Michal Bubnič]], diecézny biskup rožňavský * [[Bea Littmannová]], slovenská speváčka == Galéria == <gallery> Súbor:Borinka church 01.jpg|Kostol Súbor:Slovakia-Pajstun-07.jpg|Hrad Pajštún Súbor:Stupavsky potok 01.jpg|Stupavský potok v Borinke Súbor:Borostyankocivertanlegi1.jpg|Hrad Pajštún Súbor:Borostyankocivertanlegi2.jpg|Hrad Pajštún Súbor:Borostyankocivertanlegi3.jpg|Hrad Pajštún </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Malacky}} [[Kategória:Borinka| ]] [[Kategória:Obce okresu Malacky]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0702]] 2j91ae53oag0zpgbfenp946c6s7rfaf 7416985 7416984 2022-07-29T10:55:27Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom hrade|Pajštún}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Borinka | Iné názvy = | Obrázok = Borinka, Slovakia-sight from the Pajstun castle.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Bratislavský | Okres = Malacky | Región = Záhorie | Časti = | Rieka = Stupavský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.262500 | Zemepisná dĺžka = 17.086389 | Nadmorská výška = 263 | Prvá zmienka = [[1273]] | Starosta = Miroslav Paulen<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 900 32 | Kód = 507831 | EČV = MA | Predvoľba = +421-2 | Adresa = Obecný úrad<br />Č. 110<br />900 32  Borinka pri Bratislave | E-mail = obecny-urad-borinka@slovanet.sk | Telefón = 65 93 81 51 | Fax = 65 93 81 02 | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecborinka.sk | Commons = Borinka | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Borinka''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Malacky (okres)|Malacky]], ležiaca asi {{km|25|m}} severne od [[Bratislava|Bratislavy]] v doline [[Stupavský potok|Stupavského potoka]] na juhozápadnom okraji [[Malé Karpaty|Malých Karpát]]. {{km|5|m}} na západ od obce leží mesto [[Stupava]], pod ktoré aj katastrálne patrí. Nad dedinou sa vypína zrúcanina hradu [[Pajštún]] z [[13. storočie|13. storočia]], patriaca do katastrálneho územia mesta [[Stupava]], ktorá bola vypálená napoleonskými vojskami na začiatku [[19. storočie|19. storočia]]. Udávajú sa roky [[1809]], [[1810]] aj [[1811]]. Asi {{km|2|m}} východne od obce na ostrohu vrchu Úboč sa nachádza zrúcanina [[Dračí hrádok|Dračieho hrádku]]. Nachádza sa tu významná chatová oblasť, hrad Pajštún využívajú horolezci, turisti, z hradu je krásny výhľad na okolie, vidno až do [[Rakúsko|Rakúska]] na známy zámok [[Zámok Hof|Schloßhof]]. V obci je rímskokatolícky [[Kostol Božského Srdca Ježišovho (Borinka)|kostol Božského Srdca Ježišovho]] z roku [[1864]] a [[kaplnka]] Najsvätejšej Trojice z roku [[1750]]. == Vývoj počtu obyvateľov == {|class="wikitable sortable" ! Rok ! Počet obyvateľov |- | [[1828]] | 698 |- | [[1869]] | 696 |- | [[1880]] | 727 |- | [[1890]] | 784 |- | [[1900]] | 902 |- | [[1910]] | 938 |- | [[1921]] | 856 |- | [[1930]] | 899 |- | [[1940]] | 851 |- | [[1948]] | 824 |- | [[1961]] | 932 |- | [[1970]] | 793 |- | [[2001]] | 507 |- | [[2011]] | 519 |} == Rodáci == * [[Michal Bubnič]], diecézny biskup rožňavský * [[Bea Littmannová]], slovenská speváčka == Galéria == <gallery> Súbor:Borinka church 01.jpg|Kostol Súbor:Slovakia-Pajstun-07.jpg|Hrad Pajštún Súbor:Stupavsky potok 01.jpg|Stupavský potok v Borinke Súbor:Borostyankocivertanlegi1.jpg|Hrad Pajštún Súbor:Borostyankocivertanlegi2.jpg|Hrad Pajštún Súbor:Borostyankocivertanlegi3.jpg|Hrad Pajštún </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Malacky}} [[Kategória:Borinka| ]] [[Kategória:Obce okresu Malacky]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0702]] 6jphayk39jj46my8ruy3ac1hikdhs2e Fričovce 0 25631 7416920 7326832 2022-07-29T08:19:39Z Akul59 168826 wikilinka, kozm. úpravy wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Fričovce | Iné názvy = | Obrázok = Slovakia Sariska vrchovina 93.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = Šariš | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.0163 | Zemepisná dĺžka = 20.9659 | Nadmorská výška = 452 | Prvá zmienka = 1320 | Starosta = Ján Mikula<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]] | PSČ = 082 37 (pošta [[Široké]]) | Kód = 524409 | EČV = PO | Predvoľba = +421-51 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecfricovce.sk | Commons = Fričovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Fričovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Prešov (okres)|okrese Prešov]]. Nachádza sa v [[Šarišská vrchovina|Šarišskej vrchovine]]. Obcou preteká rieka [[Svinka]]. Obec má rozlohu 8,570 km2 a žije v nej 1 089 obyvateľov. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Prešov}} [[Kategória:Fričovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Prešov]] eylpw633cdvycwvf1hqn93r0giasnar Príkra 0 26364 7416751 7354073 2022-07-28T14:21:24Z Badbichinna 221704 jazykové a štylistické úpravy, upresenie údajov, pridanie odkazov na iné články wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Príkra | Iné názvy = | Obrázok = Prikra, cerkiew św. Michała Archanioła (HB6).jpg | Popis obrázku = Chrám sv. Michala archanjela | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Svidník | Región = Šariš | Časti = | Rieka = Príkranský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.361667 | Zemepisná dĺžka = 21.739444 | Nadmorská výška = 434 | Prvá zmienka = 1618 | Starosta = Miroslav Goldir<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] | PSČ = 090 05 (pošta [[Krajná Poľana]]) | Kód = 527734 | EČV = SK | Predvoľba = +421-54 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecprikra.sk | Commons = Príkra | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Príkra''' ({{V jazyku|rue|Прикра}}, do roku [[1927]] ''Prikré'') je (z hľadiska počtu obyvateľov) najmenšia [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Svidník (okres)|okrese Svidník]]. K [[31. december|31. decembru]] [[1998]] mala len 5 obyvateľov. == Polohopis == Obec leží pri hranici s [[Poľsko]]m v hornatej oblasti [[Laborecká vrchovina|Laboreckej vrchoviny]]. Príkra sa nachádza v severnej časti [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]] v kotline pri štátnej hranici s [[Poľsko|Poľskom]]. Mierne členitý povrch katastra tvoria flyšové vrstvy. V okolí obce prevláda súvislý [[les]] s porastom [[buk (rod)|buka]] a [[jedľa (rod)|jedle]]. V katastrálnom území obce s výmerou {{ha|74.7|m}}, je vzácny, zachovalý relikt prirodzených [[prales|pralesovitých]] jedľo-bučín [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východných Karpát]] s veľmi výraznou hrúbkovou a vekovou diferenciáciou. Niektoré výberové stromy a porasty boli uznané na zber semien. Najstaršie stromy majú vyše 300 rokov. Tento lesný porast je európskou zvláštnosťou a vláda Slovenskej republiky tu vyhlásila 5. stupeň ochrany. Nadmorská výška v strede obce je {{m|430|m}}, v katastri sa pohybuje medzi {{m|410|m}} a {{m|613|m}}. [[obec (slovenská správna jednotka)|Obec]] bola historicky súčasťou [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskej župy]] a [[Svidník (okres)|svidníckeho okresu]]. V [[medzivojnové obdobie|medzivojnovom]] [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] bola medzi rokmi [[1923]] a [[1928]] zaradená do [[Košická župa|Košickej župy]], počas existencie [[druhá svetová vojna|vojnového]] [[Slovenská republika (1939 – 1945)|slovenského štátu]] spadala do v roku [[1940]] vytvorenej Šarišsko-zemplínskej župy. V rámci povojnového [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] bola medzi rokmi [[1949]] a [[1960]] súčasťou [[kraj (1949 – 1960)|Prešovského kraja]] a [[Svidník (okres)|svidníckeho okresu]], no v roku 1960 bola začlenená do väčšieho [[Východoslovenský kraj|Východoslovenského kraja]], v rámci ktorého patrila do [[Bardejov (okres)|okresu Bardejov]], od ktorého sa však v roku [[1968]] odčlenil [[Svidník (okres)|okres Svidník]], ktorého sa obec opätovne stala súčasťou. Od roku [[1996]] je súčasťou dnešného [[Svidník (okres)|svidníckeho okresu]] v rámci [[Prešovský kraj|Prešovského kraja]]. == Prírodné podmienky == === Vodstvo === Cez obec preteká {{km|4|m}} rieka [[Príkranský potok|Prikrianka]]. Riečka pramení na území [[Chránená krajinná oblasť|CHKO]] [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|Východné Karpaty]], juhovýchodným smerom od obce v bukovom poraste, {{km|1|m}} od hranice s Poľskom severovýchodne pod kótou {{m|619.4|m}}, v nadmorskej výške {{m|580|m}}. == Symboly obce == === Erb a vlajka === V modrom štíte na zelenom návrší preloženom striebornými skríženými sekerami so zlatými poriskami strieborný trojitý kríž so skrátenými spodnými ramenami. Tento [[erb]] bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa [[29. júl|29. júla]] [[2006]], OZ č. 3/2006 a je zapísaný v [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|heraldickom registri]] Slovenskej republiky pod signatúrou P – 211/2006. Nový erb so zamestnaneckým, drevorubačským motívom je doplnený o sakrálny motív pripomínajúci gréckokatolícke tradície v obci. Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák. [[vlajka|Vlajka obce]] pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (1/6), modrej (1/9), žltej (1/9), bielej (3/9), žltej (1/9), zelenej (1/9) a modrej (1/9). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. == Názov == '''Vývin názvu obce''' * [[1618]] - ''Prikra'' * [[1773]] – [[1808]] – ''Prikra'' * [[1808]] – [[1863]] – ''Prikra'', ''Příkrá'', ''Břikwa '' * [[1863]] – [[1907]] – ''Prikra'' * [[1907]] – [[1920]] – ''Meredély'' * [[1920]] – [[1927]] – ''Prikré'' * od [[1927]] – ''Príkra'' == Dejiny == Obec založili v rokoch [[1573]] – [[1598]], v dokumentoch patriacich k [[Panstvo Makovica|makovickému panstvu]] sa spomína rok [[1618]]. V rokoch [[1715]] – [[1720]] sa obec pre zlé hospodárske podmienky vyľudnila. Jej obyvatelia odišli za možnosťami obživy do úrodnejších, južnejších krajov, kde bol po odchode [[Osmanská ríša|Turkov]] nedostatok pracovných síl. V [[19. storočie|19. storočí]] tu mali majetok Dobrianskovci a rytier Kolbassa. V polovici 19. storočia v Príkrej svoju činnosť začala rozvíjať [[sklárstvo|sklárska huta]]. V roku [[1787]] sa v obci nachádzalo 11 domov, v ktorých žilo 78 obyvateľov, v roku [[1828]] to bolo bolo 19 domov s 143 obyvateľmi, v roku [[1940]] až 28 domov a 160 obyvateľov, ktorí sa živili [[poľnohospodárstvo|roľníctvom]] a pracovali v [[les|lesoch]]. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] v obci bola [[píla (závod)|píla]], ktorá bola [[prvá svetová vojna|1. svetovou vojnou]] značne poškodená. Po vojne [[drevárstvo|spracovanie dreva]] už nebolo obnovené. V období [[Česko-Slovensko|Československej republiky]] obec postihlo [[vysťahovalectvo]]. V roku [[1922]] bol v obci [[štrajk]] drevorobotníkov. Dňa [[4. september|4. septembra]] [[1939]] v priestore obce Príkrej pôsobili jednotky z [[Rýchla divízia|pešieho pluku 21]] ([[Prvá slovenská republika|Slovenského štátu]]), ktorý sa zúčastnil na vojne proti [[Poľsko|Poľsku]]. Slovenskí vojaci, ktorí boli mobilizovaní do brannej moci viedli bojovú činnosť na druhej strane hranice pri poľskej [[osada|osade]] Czeremcha. Pri prechode frontu v [[november|novembri]] [[1944]] tu boli ťažké boje, ktoré obec značne poškodili. == Obyvateľstvo == Príkra mala v roku [[1869]] 122 obyvateľov, v roku [[1880]] 106 obyvateľov, v roku [[1890]] 114 obyvateľov, v roku [[1910]] 107 obyvateľov, v roku [[1921]] 131 obyvateľov, v roku [[1930]] 146 obyvateľov, v roku [[1940]] 160 obyvateľov, v roku [[1948]] 143 obyvateľov, v roku [[1961]] 113 obyvateľov a v roku [[1970]] spolu 73 obyvateľov. Po [[Oslobodenie Česko-Slovenska|oslobodení]] sa časť obyvateľstva odsťahovala do [[Česko|českých krajov]], kde obsadzovali [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídlené pohraničie]]. V roku [[1947]] sa značná časť obyvateľov vysťahovala do [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí pracujú v priemyselných podnikoch v [[Košice|Košiciach]], [[Svidník|Svidníku]] a [[Krajná Poľana|Krajnej Poľane]]. Dnes v obci žijú len starí obyvatelia. Pri [[sčítanie obyvateľstva|sčítaní obyvateľstva]] v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] boli v obci zastúpené [[priezvisko|priezviská]] rodín Bilá, Blicha, Brenišin, Derco, Goldir, Grešlík, Hrib, Hrinko, Hromoho, Malinčak, Mitruška, Sluk, Suvák a Volčko. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] [[Chrám svätého Michala archanjela (Príkra)|chrám sv. Michala archanjela]], drevená trojpriestorová stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1777]]. Obnovou prešiel v roku [[1902]]. V 30. rokoch [[20. storočia]] bol rozobraný a premiestnený o niekoľko desiatok metrov. Ďalšou obnovou prešiel v rokoch [[1946]] – [[1947]] a zatiaľ poslednou v rokoch [[2001]] – [[2002]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18007 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Ide o chrám tzv. lemkovského typu, hmota chrámu sa skladá tradične z troch častí, presbytéria, širšej štvorcovej lode a babinca, nad ktorým sa vypína veža. Konštrukcia stavby je zrubová na kamennej podmurovke. V interiéri sa nachádza štvoretážový barokový [[ikonostas]] z druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]], ktorý obsahuje aj staršie ikony zo [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočia]]. V prvom, hlavnom rade [[ikona|ikon]], sú ikony [[Mikuláš z Myry|svätého biskupa Mikuláša]] zo 16. storočia, Bohorodičky Hodegetrie, [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] Učiteľa a sv. archanjela Michala. V ostení diakonských dverí nie sú osadené krídla. Cárske dvojkrídlové dvere obsahujú šesť medailónov, na ktorých sú štyria evanjelisti a dva výjavy Zvestovania. V druhom rade sú na ikonách vyobrazenia hlavných sviatkov gréckokatolíckej cirkvi v strede s ikonou [[Posledná večera|Poslednej večere]]. Tretí rad tvoria ikony apoštolov v strede s ikonou [[Kristus Pantokrator|Krista Pantokrata]]. Štvrtý rad pozostáva z desiatich medailónov s vyobrazením prorokov. Vrch ikonostasu tvorí ikona Ukrižovania. Po stranách kríža pri ukrižovanom Kristovi, sú postavy Bohorodičky a [[Ján (apoštol)|sv. evanjelistu Jána]]. Na [[oltár|oltári]] zdobenom zľudoveným rokajom je skriňový bohostánok a ikona Ukrižovania. Fasády sú členené vertikálne kladenými doskami s lištami. Vstup do chrámu je zo západnej strany. Zaujímavosťou je prepojenie strešných priestorov veže s loďou a medzi loďou a svätyňou sedlovou strechou. Štvorcové okná majú dekoratívne šambrány. Strechy sú ukončené trojetážovými stanovými strechami pokrytými šindľom s cibuľami s kovanými železnými krížmi. Veža je taktiež ukončená stanovou strechou so šindľovou cibuľou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Drevený chrám, Príkra | url = https://www.severovychod.sk/vylet/dreveny-chram-prikra | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Severovýchod Slovenska | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa tu zvon z roku [[1759]]. <gallery> Súbor:Prikra, cerkiew św. Michała Archanioła (HB4).jpg|Chrám sv. Michala archanjela Súbor:Prikra, cerkiew św. Michała Archanioła (HB1).jpg Súbor:Prikra, cerkiew św. Michała Archanioła (HB3).jpg Súbor:Prikra.jpg Súbor:Prikra severná strana ZeliPV.jpg </gallery> == Doprava == Autobusové spojenie SAD Humenné, a.s., len počas [[letné prázdniny|letných prázdnin]] v mesiacoch [[júl]] a [[august]], jeden deň v týždni – v [[streda|stredu]], odvoz ráno a poobede. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Ivan Skljarský – Juhasevič]] (* [[1741]] - † [[1814]]), [[Rusíni|rusínsky]] [[učiteľ]] a [[básnik]] * Ján Capko (* [[1927]]), hrdina socialistickej práce. Od roku [[1950]] pracoval vo VSŽ v [[Košice|Košiciach]] ako strojný zámočník. Pracoval na rôznych [[stavba (činnosť)|stavbách]] ako vedúci montér, vedúci stavby, zlepšovateľ, priekopník nových foriem práce, vynikajúci organizátor. Nositeľ Radu práce [[Maďarská ľudová republika|Maďarskej ľudovej republiky]] [[1956]], [[Rad práce|Radu práce]] [[1964]] a [[hrdina socialistickej práce (ČSSR)|hrdina socialistickej práce]] [[1976]]. * [[Michal Blicha]] (* [[1930]]), [[prodekan]] pedagogickej fakulty univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Pôsobil na katedre slovenského jazyka a literatúry, [[doktor filozofie|PhDr.]], [[docent|Doc.]], [[kandidát vied|CSc]]. === Pôsobili tu === * [[Štefan Capko]] (* [[1970]]), klaun, [[mím]], [[herec]], choreograf, [[režisér]] a [[divadlo (umenie)|divadelný]] autor. Narodili sa tu jeho rodičia Štefan Capko a Helena Blichová a trávil tu s nimi pravidelne [[školské prázdniny|prázdniny]]. == Literatúra == * ''[[Encyklopédia Slovenska]]'' I. zväzok A-D, [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]], Bratislava 1977, str. 300 * ''[[Pedagogická encyklopédia Slovenska]]'' 2/ P-Ž, Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1985, str. 663 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Príkra}} == Externé odkazy == * [https://obecprikra.sk/ Neoficiálna stránka obce] {{Obce okresu Svidník}} [[Kategória:Príkra| ]] [[Kategória:Obce okresu Svidník]] [[Kategória:Rusínske obce okresu Svidník]] gsbr1p78d0vi976mt4hcpubhqqa3l7k 7416752 7416751 2022-07-28T14:25:45Z Badbichinna 221704 /* Polohopis */ štylistická úprava wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Príkra | Iné názvy = | Obrázok = Prikra, cerkiew św. Michała Archanioła (HB6).jpg | Popis obrázku = Chrám sv. Michala archanjela | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Svidník | Región = Šariš | Časti = | Rieka = Príkranský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.361667 | Zemepisná dĺžka = 21.739444 | Nadmorská výška = 434 | Prvá zmienka = 1618 | Starosta = Miroslav Goldir<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] | PSČ = 090 05 (pošta [[Krajná Poľana]]) | Kód = 527734 | EČV = SK | Predvoľba = +421-54 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecprikra.sk | Commons = Príkra | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Príkra''' ({{V jazyku|rue|Прикра}}, do roku [[1927]] ''Prikré'') je (z hľadiska počtu obyvateľov) najmenšia [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Svidník (okres)|okrese Svidník]]. K [[31. december|31. decembru]] [[1998]] mala len 5 obyvateľov. == Polohopis == Obec leží v hornatej oblasti [[Laborecká vrchovina|Laboreckej vrchoviny]], v severnej časti [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]] v kotline pri štátnej hranici s [[Poľsko|Poľskom]]. Mierne členitý povrch katastra tvoria flyšové vrstvy. V okolí obce prevláda súvislý [[les]] s porastom [[buk (rod)|buka]] a [[jedľa (rod)|jedle]]. V katastrálnom území obce s výmerou {{ha|74.7|m}}, je vzácny, zachovalý relikt prirodzených [[prales|pralesovitých]] jedľo-bučín [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východných Karpát]] s veľmi výraznou hrúbkovou a vekovou diferenciáciou. Niektoré výberové stromy a porasty boli uznané na zber semien. Najstaršie stromy majú vyše 300 rokov. Tento lesný porast je európskou zvláštnosťou a vláda Slovenskej republiky tu vyhlásila 5. stupeň ochrany. Nadmorská výška v strede obce je {{m|430|m}}, v katastri sa pohybuje medzi {{m|410|m}} a {{m|613|m}}. [[obec (slovenská správna jednotka)|Obec]] bola historicky súčasťou [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskej župy]] a [[Svidník (okres)|svidníckeho okresu]]. V [[medzivojnové obdobie|medzivojnovom]] [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] bola medzi rokmi [[1923]] a [[1928]] zaradená do [[Košická župa|Košickej župy]], počas existencie [[druhá svetová vojna|vojnového]] [[Slovenská republika (1939 – 1945)|slovenského štátu]] spadala do v roku [[1940]] vytvorenej Šarišsko-zemplínskej župy. V rámci povojnového [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] bola medzi rokmi [[1949]] a [[1960]] súčasťou [[kraj (1949 – 1960)|Prešovského kraja]] a [[Svidník (okres)|svidníckeho okresu]], no v roku 1960 bola začlenená do väčšieho [[Východoslovenský kraj|Východoslovenského kraja]], v rámci ktorého patrila do [[Bardejov (okres)|okresu Bardejov]], od ktorého sa však v roku [[1968]] odčlenil [[Svidník (okres)|okres Svidník]], ktorého sa obec opätovne stala súčasťou. Od roku [[1996]] je súčasťou dnešného [[Svidník (okres)|svidníckeho okresu]] v rámci [[Prešovský kraj|Prešovského kraja]]. == Prírodné podmienky == === Vodstvo === Cez obec preteká {{km|4|m}} rieka [[Príkranský potok|Prikrianka]]. Riečka pramení na území [[Chránená krajinná oblasť|CHKO]] [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|Východné Karpaty]], juhovýchodným smerom od obce v bukovom poraste, {{km|1|m}} od hranice s Poľskom severovýchodne pod kótou {{m|619.4|m}}, v nadmorskej výške {{m|580|m}}. == Symboly obce == === Erb a vlajka === V modrom štíte na zelenom návrší preloženom striebornými skríženými sekerami so zlatými poriskami strieborný trojitý kríž so skrátenými spodnými ramenami. Tento [[erb]] bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa [[29. júl|29. júla]] [[2006]], OZ č. 3/2006 a je zapísaný v [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|heraldickom registri]] Slovenskej republiky pod signatúrou P – 211/2006. Nový erb so zamestnaneckým, drevorubačským motívom je doplnený o sakrálny motív pripomínajúci gréckokatolícke tradície v obci. Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák. [[vlajka|Vlajka obce]] pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (1/6), modrej (1/9), žltej (1/9), bielej (3/9), žltej (1/9), zelenej (1/9) a modrej (1/9). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. == Názov == '''Vývin názvu obce''' * [[1618]] - ''Prikra'' * [[1773]] – [[1808]] – ''Prikra'' * [[1808]] – [[1863]] – ''Prikra'', ''Příkrá'', ''Břikwa '' * [[1863]] – [[1907]] – ''Prikra'' * [[1907]] – [[1920]] – ''Meredély'' * [[1920]] – [[1927]] – ''Prikré'' * od [[1927]] – ''Príkra'' == Dejiny == Obec založili v rokoch [[1573]] – [[1598]], v dokumentoch patriacich k [[Panstvo Makovica|makovickému panstvu]] sa spomína rok [[1618]]. V rokoch [[1715]] – [[1720]] sa obec pre zlé hospodárske podmienky vyľudnila. Jej obyvatelia odišli za možnosťami obživy do úrodnejších, južnejších krajov, kde bol po odchode [[Osmanská ríša|Turkov]] nedostatok pracovných síl. V [[19. storočie|19. storočí]] tu mali majetok Dobrianskovci a rytier Kolbassa. V polovici 19. storočia v Príkrej svoju činnosť začala rozvíjať [[sklárstvo|sklárska huta]]. V roku [[1787]] sa v obci nachádzalo 11 domov, v ktorých žilo 78 obyvateľov, v roku [[1828]] to bolo bolo 19 domov s 143 obyvateľmi, v roku [[1940]] až 28 domov a 160 obyvateľov, ktorí sa živili [[poľnohospodárstvo|roľníctvom]] a pracovali v [[les|lesoch]]. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] v obci bola [[píla (závod)|píla]], ktorá bola [[prvá svetová vojna|1. svetovou vojnou]] značne poškodená. Po vojne [[drevárstvo|spracovanie dreva]] už nebolo obnovené. V období [[Česko-Slovensko|Československej republiky]] obec postihlo [[vysťahovalectvo]]. V roku [[1922]] bol v obci [[štrajk]] drevorobotníkov. Dňa [[4. september|4. septembra]] [[1939]] v priestore obce Príkrej pôsobili jednotky z [[Rýchla divízia|pešieho pluku 21]] ([[Prvá slovenská republika|Slovenského štátu]]), ktorý sa zúčastnil na vojne proti [[Poľsko|Poľsku]]. Slovenskí vojaci, ktorí boli mobilizovaní do brannej moci viedli bojovú činnosť na druhej strane hranice pri poľskej [[osada|osade]] Czeremcha. Pri prechode frontu v [[november|novembri]] [[1944]] tu boli ťažké boje, ktoré obec značne poškodili. == Obyvateľstvo == Príkra mala v roku [[1869]] 122 obyvateľov, v roku [[1880]] 106 obyvateľov, v roku [[1890]] 114 obyvateľov, v roku [[1910]] 107 obyvateľov, v roku [[1921]] 131 obyvateľov, v roku [[1930]] 146 obyvateľov, v roku [[1940]] 160 obyvateľov, v roku [[1948]] 143 obyvateľov, v roku [[1961]] 113 obyvateľov a v roku [[1970]] spolu 73 obyvateľov. Po [[Oslobodenie Česko-Slovenska|oslobodení]] sa časť obyvateľstva odsťahovala do [[Česko|českých krajov]], kde obsadzovali [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídlené pohraničie]]. V roku [[1947]] sa značná časť obyvateľov vysťahovala do [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí pracujú v priemyselných podnikoch v [[Košice|Košiciach]], [[Svidník|Svidníku]] a [[Krajná Poľana|Krajnej Poľane]]. Dnes v obci žijú len starí obyvatelia. Pri [[sčítanie obyvateľstva|sčítaní obyvateľstva]] v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] boli v obci zastúpené [[priezvisko|priezviská]] rodín Bilá, Blicha, Brenišin, Derco, Goldir, Grešlík, Hrib, Hrinko, Hromoho, Malinčak, Mitruška, Sluk, Suvák a Volčko. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] [[Chrám svätého Michala archanjela (Príkra)|chrám sv. Michala archanjela]], drevená trojpriestorová stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1777]]. Obnovou prešiel v roku [[1902]]. V 30. rokoch [[20. storočia]] bol rozobraný a premiestnený o niekoľko desiatok metrov. Ďalšou obnovou prešiel v rokoch [[1946]] – [[1947]] a zatiaľ poslednou v rokoch [[2001]] – [[2002]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18007 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Ide o chrám tzv. lemkovského typu, hmota chrámu sa skladá tradične z troch častí, presbytéria, širšej štvorcovej lode a babinca, nad ktorým sa vypína veža. Konštrukcia stavby je zrubová na kamennej podmurovke. V interiéri sa nachádza štvoretážový barokový [[ikonostas]] z druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]], ktorý obsahuje aj staršie ikony zo [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočia]]. V prvom, hlavnom rade [[ikona|ikon]], sú ikony [[Mikuláš z Myry|svätého biskupa Mikuláša]] zo 16. storočia, Bohorodičky Hodegetrie, [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] Učiteľa a sv. archanjela Michala. V ostení diakonských dverí nie sú osadené krídla. Cárske dvojkrídlové dvere obsahujú šesť medailónov, na ktorých sú štyria evanjelisti a dva výjavy Zvestovania. V druhom rade sú na ikonách vyobrazenia hlavných sviatkov gréckokatolíckej cirkvi v strede s ikonou [[Posledná večera|Poslednej večere]]. Tretí rad tvoria ikony apoštolov v strede s ikonou [[Kristus Pantokrator|Krista Pantokrata]]. Štvrtý rad pozostáva z desiatich medailónov s vyobrazením prorokov. Vrch ikonostasu tvorí ikona Ukrižovania. Po stranách kríža pri ukrižovanom Kristovi, sú postavy Bohorodičky a [[Ján (apoštol)|sv. evanjelistu Jána]]. Na [[oltár|oltári]] zdobenom zľudoveným rokajom je skriňový bohostánok a ikona Ukrižovania. Fasády sú členené vertikálne kladenými doskami s lištami. Vstup do chrámu je zo západnej strany. Zaujímavosťou je prepojenie strešných priestorov veže s loďou a medzi loďou a svätyňou sedlovou strechou. Štvorcové okná majú dekoratívne šambrány. Strechy sú ukončené trojetážovými stanovými strechami pokrytými šindľom s cibuľami s kovanými železnými krížmi. Veža je taktiež ukončená stanovou strechou so šindľovou cibuľou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Drevený chrám, Príkra | url = https://www.severovychod.sk/vylet/dreveny-chram-prikra | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Severovýchod Slovenska | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa tu zvon z roku [[1759]]. <gallery> Súbor:Prikra, cerkiew św. Michała Archanioła (HB4).jpg|Chrám sv. Michala archanjela Súbor:Prikra, cerkiew św. Michała Archanioła (HB1).jpg Súbor:Prikra, cerkiew św. Michała Archanioła (HB3).jpg Súbor:Prikra.jpg Súbor:Prikra severná strana ZeliPV.jpg </gallery> == Doprava == Autobusové spojenie SAD Humenné, a.s., len počas [[letné prázdniny|letných prázdnin]] v mesiacoch [[júl]] a [[august]], jeden deň v týždni – v [[streda|stredu]], odvoz ráno a poobede. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Ivan Skljarský – Juhasevič]] (* [[1741]] - † [[1814]]), [[Rusíni|rusínsky]] [[učiteľ]] a [[básnik]] * Ján Capko (* [[1927]]), hrdina socialistickej práce. Od roku [[1950]] pracoval vo VSŽ v [[Košice|Košiciach]] ako strojný zámočník. Pracoval na rôznych [[stavba (činnosť)|stavbách]] ako vedúci montér, vedúci stavby, zlepšovateľ, priekopník nových foriem práce, vynikajúci organizátor. Nositeľ Radu práce [[Maďarská ľudová republika|Maďarskej ľudovej republiky]] [[1956]], [[Rad práce|Radu práce]] [[1964]] a [[hrdina socialistickej práce (ČSSR)|hrdina socialistickej práce]] [[1976]]. * [[Michal Blicha]] (* [[1930]]), [[prodekan]] pedagogickej fakulty univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Pôsobil na katedre slovenského jazyka a literatúry, [[doktor filozofie|PhDr.]], [[docent|Doc.]], [[kandidát vied|CSc]]. === Pôsobili tu === * [[Štefan Capko]] (* [[1970]]), klaun, [[mím]], [[herec]], choreograf, [[režisér]] a [[divadlo (umenie)|divadelný]] autor. Narodili sa tu jeho rodičia Štefan Capko a Helena Blichová a trávil tu s nimi pravidelne [[školské prázdniny|prázdniny]]. == Literatúra == * ''[[Encyklopédia Slovenska]]'' I. zväzok A-D, [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]], Bratislava 1977, str. 300 * ''[[Pedagogická encyklopédia Slovenska]]'' 2/ P-Ž, Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1985, str. 663 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Príkra}} == Externé odkazy == * [https://obecprikra.sk/ Neoficiálna stránka obce] {{Obce okresu Svidník}} [[Kategória:Príkra| ]] [[Kategória:Obce okresu Svidník]] [[Kategória:Rusínske obce okresu Svidník]] 3sae8fck0mmxe3x7qw4sqyi2oo2hwzm Lukavica (okres Zvolen) 0 27555 7416817 7416653 2022-07-28T20:57:43Z Luppus 39967 iné projekty wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Lukavica | Iné názvy = | Obrázok = Lukavica -1b.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Banskobystrický | Okres = Zvolen | Región = Podpoľanie | Časti = | Rieka = [[Lukavica (prítok Hrona, Sliač)|Lukavica]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6415 | Zemepisná dĺžka = 19.2073 | Nadmorská výška = 339 | Prvá zmienka = 1389 | Starosta = Michal Bartko<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 962 31 (pošta [[Sliač]]) | Kód = 558087 | EČV = ZV | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Lukavica''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Zvolen (okres)|okrese Zvolen]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca s ihlancovou helmicou. Zvonica má hladké bielené fasády, sokel je postavený z kamenných kvádrov. <gallery> Súbor:Lukavica - Zvonica -3.jpg|Zvonica </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Lukavica, Zvolen District}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Zvolen}} [[Kategória:Lukavica (okres Zvolen)| ]] [[Kategória:Obce okresu Zvolen]] 5dtg8rqxkd31ezvyjy2giq0j32lydt8 7416975 7416817 2022-07-29T09:56:30Z Georgeo88 61234 www wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Lukavica | Iné názvy = | Obrázok = Lukavica -1b.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Banskobystrický | Okres = Zvolen | Región = Podpoľanie | Časti = | Rieka = [[Lukavica (prítok Hrona, Sliač)|Lukavica]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6415 | Zemepisná dĺžka = 19.2073 | Nadmorská výška = 339 | Prvá zmienka = 1389 | Starosta = Michal Bartko<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 962 31 (pošta [[Sliač]]) | Kód = 558087 | EČV = ZV | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = obeclukavica.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Lukavica''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Zvolen (okres)|okrese Zvolen]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca s ihlancovou helmicou. Zvonica má hladké bielené fasády, sokel je postavený z kamenných kvádrov. <gallery> Súbor:Lukavica - Zvonica -3.jpg|Zvonica </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Lukavica, Zvolen District}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Zvolen}} [[Kategória:Lukavica (okres Zvolen)| ]] [[Kategória:Obce okresu Zvolen]] 4ryh0eieriw5irhpre3r0wzhsm4mjn8 7416976 7416975 2022-07-29T09:57:12Z Georgeo88 61234 Revízia 7416975 používateľa [[Special:Contributions/Georgeo88|Georgeo88]] ([[User talk:Georgeo88|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Lukavica | Iné názvy = | Obrázok = Lukavica -1b.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Banskobystrický | Okres = Zvolen | Región = Podpoľanie | Časti = | Rieka = [[Lukavica (prítok Hrona, Sliač)|Lukavica]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6415 | Zemepisná dĺžka = 19.2073 | Nadmorská výška = 339 | Prvá zmienka = 1389 | Starosta = Michal Bartko<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 962 31 (pošta [[Sliač]]) | Kód = 558087 | EČV = ZV | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Lukavica''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Zvolen (okres)|okrese Zvolen]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca s ihlancovou helmicou. Zvonica má hladké bielené fasády, sokel je postavený z kamenných kvádrov. <gallery> Súbor:Lukavica - Zvonica -3.jpg|Zvonica </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Lukavica, Zvolen District}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Zvolen}} [[Kategória:Lukavica (okres Zvolen)| ]] [[Kategória:Obce okresu Zvolen]] 5dtg8rqxkd31ezvyjy2giq0j32lydt8 Šablóna:Denné udalosti/07 10 10 28387 7417014 6328157 2022-07-29T11:18:28Z V&ltz 199444 wl wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Tesla3.jpg |meno = [[Nikola Tesla]] |rám = }} Meniny má [[Amália]] *{{0}}[[138]] – zomrel [[Hadrián]], rímsky cisár (* [[76]]) * [[1856]] – narodil sa [[Nikola Tesla]], americký fyzik a vynálezca († [[1943]]) * [[1890]] – [[Wyoming]] sa stal 44. štátom [[Spojené štáty|Spojených štátov]] * [[1902]] – narodil sa [[Kurt Alder]], nemecký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1958]]) * [[1931]] – narodila sa [[Alice Munroová|Alice Munro]], kanadská spisovateľka, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] * [[1940]] – [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]] zaútočila na britské lode v [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]], čím sa začala [[bitka o Britániu]] * [[1951]] – začali rokovania o uzavretí prímeria v [[Kórejská vojna|kórejskej vojne]] * [[1991]] – [[Boris Nikolajevič Jeľcin]] sa stal prvým demokraticky zvoleným prezidentom [[Rusko|Ruska]] * [[1997]] – analýza [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] kostrových pozostatkov ''[[Človek neandertálsky|Homo neanderthalensis]]'' [[Verifikácia|verifikovala]] teóriu o rozšírení ''[[Človek rozumný|Homo sapiens sapiens]]'' z Afriky (nevyvinul sa z ''Homo neanderthalensis'') <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> g4rv8riux3w1b0jby9byb2v8nq7x5t8 7417016 7417014 2022-07-29T11:22:36Z Vasiľ 2806 revert wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Tesla3.jpg |meno = [[Nikola Tesla]] |rám = }} Meniny má [[Amália]] *{{0}}[[138]] – zomrel [[Hadrián]], rímsky cisár (* [[76]]) * [[1856]] – narodil sa [[Nikola Tesla]], americký fyzik a vynálezca († [[1943]]) * [[1890]] – [[Wyoming]] sa stal 44. štátom [[Spojené štáty|Spojených štátov]] * [[1902]] – narodil sa [[Kurt Alder]], nemecký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1958]]) * [[1931]] – narodila sa [[Alice Munrová]], kanadská spisovateľka, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] * [[1940]] – [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]] zaútočila na britské lode v [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]], čím sa začala [[bitka o Britániu]] * [[1951]] – začali rokovania o uzavretí prímeria v [[Kórejská vojna|kórejskej vojne]] * [[1991]] – [[Boris Nikolajevič Jeľcin]] sa stal prvým demokraticky zvoleným prezidentom [[Rusko|Ruska]] * [[1997]] – analýza [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] kostrových pozostatkov ''[[Človek neandertálsky|Homo neanderthalensis]]'' [[Verifikácia|verifikovala]] teóriu o rozšírení ''[[Človek rozumný|Homo sapiens sapiens]]'' z Afriky (nevyvinul sa z ''Homo neanderthalensis'') <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> 5ags44lrxc5xudhzddjsy0qlrt6wcgz Alica 0 28814 7417008 7119307 2022-07-29T11:15:15Z V&ltz 199444 wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Meno| Meno = Alica| Pohlavie = ženské| Iné formy = | Sviatok = [[6. september]]| Pôvod = anglický, starofrancúzsky| Význam mena = pozri cudzie podoby mena| }} '''Alica''' je ženské krstné meno. Ide o slovenskú podobu [[angličtina|anglického]] mena ''Alice'', ktoré je domáckou podobou mena [[Elisabeth]], [[Adelheid]], prípadne [[Alexandra]]. Vzniknúť mohlo aj zo [[Stará francúzština|starofrancúzskeho]] mena ''Aaliz'', ktoré je odvodené z mena Adelheid. Na [[Slovensko|Slovensku]] má meniny [[6. september|6. septembra]].<ref>{{Kalendárium}}</ref> == Meno Alica v iných jazykoch == * [[Anglicko]] – Alice * [[Česko]] – Alice * [[Maďarsko]] – Aliz * [[Nemecko]] – Alice * [[Poľsko]] – Alicja * [[Španielsko]] – Alicia * [[Taliansko]] – Alice == Dátum menín v iných krajinách == * [[Česko]] – [[15. január]] * [[Nemecko]] – [[16. december]] == Známe nositeľky == * [[Alica Elscheková]], slovenská muzikologička * [[Alica Frühwaldová]], slovenská manažérka, pedagogička * [[Alica Vojčíková-Gabzdilová]], slovenská výtvarníčka * [[Alice Brady]], americká herečka * [[Alice Canepová]], talianska tenistka * [[Alice Munroová|Alice Munro]], kanadská spisovateľka * [[Alice Nellis]], česká prekladateľka, hudobníčka, dizajnérka, scenáristka a režisérka * [[Alice Taglioniová]], francúzska herečka == Diela == * [[Alica v krajine zázrakov (kniha)|Alica v krajine zázrakov]], kniha britského spisovateľa Lewisa Carrolla == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://kalendar.zoznam.sk/search_nameday-sk.php?fSearch=alica&typ=1#result kalendar.zoznam.sk] [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Ženské mená]] 3pceq1p8oik60v7qr24fi1rwnh5iuli Zoznam kanadských spisovateľov 0 29996 7417012 6901899 2022-07-29T11:16:03Z V&ltz 199444 wl wikitext text/x-wiki Toto je zoznam tak po anglicky ako aj po francúzsky píšucich autorov [[Kanada|Kanady]]. {{SHORTTOC}} ==A== *[[Milton Acorn]] ([[1923]] – [[1986]]) *[[Ian Adams]] (* [[1937]]) *[[Linda Aksomitis]] (* [[1951]]) *[[Charlotte Vale Allen]] (Pseud. Katherine Marlowe) (* [[1941]]) *[[Grant Allen]] ([[1848]] – [[1899]]) *[[Sidney Allinson]] *[[George Amabile]] (* [[1936]]) *[[Rod Anderson]] *[[Hubert Aquin]] ([[1929]] – [[1977]]) *[[Gilles Archambault]] (* [[1933]]) *[[Jeannette Armstrong]] ([[1948]]) *[[David Arnason]] *[[Margaret Atwoodová|Margaret Atwood]] (* [[1939]]) *[[Margaret Avison]] (* [[1918]]) *[[Phillipe-Ignace Francois Aubert du Gaspe]] ([[1814]] – [[1841]]) ==B== *[[D.F. Bailey]] *[[Himani Bannerji]] *[[Volodimir Barabash]] ([[1900]] – [[1989]]) *[[Bruce Barber]] *[[Steve Bareham]] *[[Gary Barwin]] (* [[1964]]) *[[Ronald Bates]] *[[Bill Bauer]] *[[Nancy Bauer]] *[[Henry Beissel]] (* [[1929]]) *[[William Bell]] *[[Nigel Bennett]] *[[Pierre Berton]] (* [[1920]]) *[[Dennison Berwick]] (* [[1956]] *[[Gerard Bessette]] (* [[1920]]) *[[Carol Biberstein]] *[[Sra Birdsell]] (* [[1942]]) *[[Earle Birney]] ([[1904]] – [[1995]]) *[[Bill Bissett]] (* [[1939]]) *[[Neil Bissoondath]] (* [[1955]]) *[[Marie-Claire Blais]] *[[Clark Blaise]] (* [[1940]]) *[[Christian Bok]] (* [[1966]]) *[[Stephanie Bolster]] *[[Roo Borson]] (* [[1952]]) *[[Michel Marc Bouchard]] (* [[1958]]) *[[Nicholas Boving]] *[[George Bowering]] (* [[1935]]) *[[Marilyn Bowering]] (* [[1949]]) *[[David Boyd]] *[[George Elroy Boyd]] *[[Catherine Bradford]] *[[Karleen Bradford]] *[[Max Braithwaite]] ([[1911]] – [[1995]]) *[[Jacques Brault]] (* [[1933]]) *[[Dionne Br]] (* [[1953]]) *[[Di Brt]] (* [[1952]]) *[[Jacques Brault]] (* [[1933]]) *[[Brian Brett]] *[[Robert Bringhurst]] (* [[1946]]) *[[David Bromige]] (* [[1944]]) *[[Bertram Brooker]] *[[Nicole Brossard]] (* [[1943]]) *[[Robert Budde]] (* [[1966]]) *[[Margaret Buffie]] *[[Bonnie Burnard]] (* [[1945]]) *[[Mick Burrs]] *[[Sharon Butala]] (* [[1940]]) *[[Anthony M. Buzzelli]] ==C== *[[Barry Callaghan]] (* [[1937]]) *[[Morley Callaghan]] (* [[1903]] – [[1990]]) *[[Elspeth Cameron]] (* [[1943]]) *[[Silver Donald Cameron]] (* [[1937]]) *[[James Cameron]] (* [[1910]]) *[[Phil Campagna]] *[[Bliss Carman]] ([[1861]] – [[1929]]) *[[David Carpenter]] *[[Roch Carrier]] (* [[1937]] *[[Anne Carson]] (* [[1950]]) *[[Gillian Chan]] *[[Pierre Francois Xavier de Charlevoix]] ([[1682]] – [[1761]]) *[[Normand Chaurette]] (* [[1954]]) *[[Ying Chen]] ([[1961]]) *[[Wayson Choy]] (* [[1939]]) *[[Leslie Choyce]] (* [[1951]]) *[[Greg Clark]] ([[1892]] – [[1977]]) *[[Austin C. Clarke]] (* [[1934]]) *[[George Elliott Clarke]] (* [[1960]]) *[[Lynn Coady]] (* [[1970]]) *[[Leonard Cohen]] (* [[1934]]) *[[Matt Cohen]] (* [[1942]]) *[[Samuel Nathan Cohen]] ([[1923]] – [[1971]]) *[[Helena Coleman]] *[[John Robert Columbo]] (* [[1936]]) *[[Karen Connelly]] (* [[1969]]) *[[Ralph Conner (AKA Charles William Gordon)]] *[[George Ramsay Cook]] (* [[1931]]) *[[Hugh Cook]] (* [[1942]]) *[[Michael Cook]] *[[Dennis Cooley]] (* [[1944]]) *[[Doug Cooper]] *[[John Paul Copel]] *[[Thomas Costain]] ([[1885]] – [[1965]]) *[[Douglas Coupland]] (* [[1961]]) *[[Isabella Valancy Crawford]] *[[Donald Creighton]] ([[1902]] – [[1979]]) *[[Claude Cremazie]] ([[1827]] – [[1879]]) *[[Lynn Crosbie]] *[[Lorna Crozier]] (* [[1948]]) *[[Peter Cummings]] *[[Alan Cumyn]] (* [[1960]]) *[[Richard Cumyn]] *[[Herb Curtis]] *[[Leona Czwartkowski]] (* [[1949]]) *[[Gilles Cyr]] (* [[1940]]) ==D== *[[Annie Charlton Dalton]] *[[Daniel Danis]] (* [[1962]]) *[[Frank Davey]] (* [[1940]]) *[[Robertson Davies]] ([[1913]] – [[1995]]) *[[Mazo de la Roche]] ([[1879]] – [[1961]]) *[[Charles de Lint]] *[[Jeanne-Mance Delisle]] *[[Sra Dempsey]] *[[Barry Dempster]] *[[Alexer Dewdney]] *[[Christopher Dewdney]] (* [[1951]]) *[[Kildare Dobbs]] (* [[1923]]) *[[Don Domnski]] (* [[1950]]) *[[Hélène Dorion]] (* [[1958]]) *[[Heather Down]] *[[Cas Dorsey]] (* [[1960]]) *[[William Henry Drummond]] ([[1854]] – [[1907]]) *[[Marcel Dubé]] (* [[1930]]) *[[René-Daniel Dubois]] (* [[1955]]) *[[Réjean Ducharme]] (* [[1941]]) *[[Louis Dudek]] ([[1918]] – [[2001]]) *[[Dave Duncan]] (* [[1933]]) *[[Margaret Dyment]] ==E== *[[Edith Maude Eaton|Eaton Edith Maude]] ([[1865]] – [[1914]]) *[[Winnifred Eaton|Eaton Winnifred]] ([[1875]] – [[1954]]) *[[Howard Engel]] (* [[1931]]) *[[Marian Engel]] ([[1933]] – [[1985]]) *[[C. J. Everon]] (* [[1971]]) ==F== *[[Emil Ludwig Fackenheim]] ([[1916]] – [[2003]]) *[[Edmundo Farolan]] ([[1943]] *[[Brian Fawcett]] *[[Trevor Ferguson]] (* [[1947]]) *[[Jacques Ferron]] ([[1921]] – [[1985]]) *[[Joy Fielding]] (* [[1945]]) *[[B.K. Filson]] *[[Timothy Findley]] ([[1930]] – [[2002]]) *[[Sheree Fitch]] *[[Judith Fitzgerald]] *[[Barbara Fletcher]] *[[Helen Forrester]] (* [[1919]]) *[[Cecil Foster]] *[[Tess Fragoulis]] *[[John erson Fraser]] (* [[1944]]) *[[Raymond Fraser]] *[[Sylvia Fraser]] (* [[1935]]) *[[Carole Fréchette]] (* [[1949]]) *[[Louis Fréchette]] ([[1839]] – [[1908]]) *[[David French]] (* [[1939]]) *[[Patrick Friesen]] *[[Robert Froetsch]] *[[Northrop Frye]] ([[1912]] – [[1991]]) *[[Robert Fulford]] *[[Nicola Furlong]] *[[James V. Fusco]] ==G== *[[Grover Gall]] *[[Mavis Gallant]] (* [[1922]]) *[[Francois Xavier Garneau]] ([[1809]] – [[1866]]) *[[Saint-Denys Garneau]] ([[1912]] – [[1943]]) *[[Claude Gauvreau]] ([[1925]] – [[1971]]) *[[Hugh Garner]] ([[1913]] – [[1979]]) *[[Pauline Gedge]] (* [[1945]]) *[[Graeme C. Gibson]] (* [[1934]]) *[[Margaret Gibson]] *[[William Gibson]] (* [[1948]]) *[[Joanna Glass]] *[[Jacques Godbout]] ([[1933]]) *[[David Godfrey]] *[[Robert Goldsmith]] ([[1794]] – [[1861]]) *[[Leona Gom]] *[[Phyllis Gotlieb]] (* [[1926]]) *[[Sondra Gotlieb]] (* [[1936]]) *[[Hiromi Goto]] *[[Katherine Govier]] (* [[1948]]) *[[Barbara Gowdy]] (* [[1950]]) *[[Neile Graham]] *[[George Grant]] ([[1918]] – [[1988]]) *[[Grey Owl]] ([[1888]] – [[1938]]) *[[John Grey]] *[[Frederick Phillip Grove]] ([[1879]] – [[1948]]) *[[Richard Grove]] *[[Genni Gunn]] (* [[1949]]) *[[Ralph Gustafson]] ([[1909]] – [[1995]]) *[[Sra Gwyn]] (* [[1935]]) ==H== *[[Joan Haggerty]] *[[Roderick Haig-Brown]] (* [[1941]]) *[[Arthur Hailey]] ([[1920]] – [[2004]]) *[[Jane Hamilton]] *[[Claire Harris]] (* [[1937]]) *[[Marjorie Harris]] *[[Elisabeth Harvor]] *[[Barbara Haworth-Attard]] (* [[1953]]) *[[Anne Hébert]] ([[1916]] – [[2000]]) *[[Steven Heighton]] *[[Louis Hémon]] ([[1880]] – [[1913]]) *[[John Herbert]] *[[Tomson Highway]] (* [[1951]]) *[[Robert Hilles]] (* [[1951]]) *[[Jack Hodgins]] (* [[1938]]) *[[Greg Hollingshead]] (* [[1947]]) *[[David Homel]] (* [[1952]]) *[[Hugh Hood]] ([[1928]] – [[2000]]) *[[Cornelia Hoogl]] (* [[1952]]) *[[Nalo Hopkinson]] *[[Jan Horner]] *[[Harold Horwood]] (* [[1923]]) *[[Matt Hughes]] *[[Bruce Hunter]] *[[Catherine Hunter]] *[[Maureen Hunter]] *[[Nancy Huston]] (* [[1953]]) *[[Hazel Hutchins]] *[[Bruce Hutchison]] ==I== *[[Michael Ignatieff]] *[[Susan Ioannou]] (* [[1944]]) *[[Joan Irvine]] ==J== *[[Donald Jack]] ([[1924]] – [[2003]]) *[[J. Robert Janes]] (* [[1932]]) *[[K.V. Johansen]] (* [[1968]]) *[[Pauline E. Johnson]] *[[y Jones]] *[[Terry Jordan]] *[[John Joyce]] ==K== *[[Surjeet Kalsey]] *[[Smaro Kamboureli]] *[[Alan Kane]] (* [[1954]]) *[[Welwyn Wilton Katz]] *[[Guy Gavriel Kay]] *[[Lionel Kearns]] (* [[1937]]) *[[Adam Kidd]] *[[Crawford Kilian]] *[[Crad Kilodney]] *[[W.P. Kinsella]] (* [[1935]]) *[[Thomas King]] (* [[1943]]) *[[Alex Kizuk]] *[[Raymond Knister]] *[[Joy Kogawa]] *[[Sergio Kokis]] (* [[1944]]) *[[Lawrence Kootnikoff]] *[[Gordon Korman]] *[[Myrna Kostash]] *[[Henry Kriesel]] *[[Robert Kroetsch]] (* [[1927]]) *[[Robert N.Kucey]] (* [[1940]]) ==L== *[[Tim Ler]] *[[Patrick Lane]] (* [[1939]]) *[[André Langevin]] (* [[1927]]) *[[Paul-Marie Lapointe]] (* [[1929]]) *[[Rina Lasier]] (* [[1910]] – [[1996]]) *[[Evelyn Lau]] (* [[1971]]) *[[Margaret Laurence]] ([[1926]] – [[1987]]) *[[Irving Layton]] (* [[1912]]) *[[Stephen Leacock]] ([[1869]] – [[1944]]) *[[Dennis Lee]] (* [[1939]]) *[[Sky Lee]] *[[Mark Leiren-Young]] (* [[1962]]) *[[John Lent]] *[[Dorothy Livesay]] *[[Malcolm Lowry]] ([[1909]] – [[1957]]) ==M== *[[Agnes Maule Machar]] *[[Ann-Marie MacDonald]] *[[Bernell MacDonald]] (* [[1950]]) *[[Hugh MacDonald]] *[[Jake MacDonald]] *[[Gwendolyn MacEwen]] ([[1941]] – [[1987]]) *[[Isabel Ecclestone Mackay]] *[[Hugh MacLennan]] ([[1907]] – [[1990]] *[[Alistair MacLeod]] ([[1936]]) *[[Elizabeth Macleod]] *[[Antonine Maillet]] (* [[1929]]) *[[André Major]] (* [[1942]]) *[[Kevin Major]] (* [[1949]]) *[[Eli Mel]] *[[Miriam Mel]] *[[Lee Maracle]] *[[Jovette Marchessault]] (* [[1933]]) *[[Daphne Marlatt]] (* [[1942]]) *[[John Marlyn]] ([[1912]] – [[1985]]) *[[David Margoshes]] (* [[1941]]) *[[Nicole Markotic]] *Katherine Marlowe (vl. menom [[Charlotte Vale Allen]]) (* [[1941]]) *[[Paul Marlowe]] *[[Yann Martel]] (* [[1963]]) *[[Carol Matas]] (* [[1949]]) *[[Shirlee Smith Matheson]] *[[Steve McCaffery]] *[[Nellie McClung]] *[[John McCrae]] ([[1872]] – [[1918]]) *[[David McFadden]] *[[James McIntyre]] ([[1827]] – [[1906]]) *[[Don McKay]] *[[Rhonda McLean]] *[[Marshall McLuhan]] ([[1911]] – [[1980]]) *[[Susan McMaster]] *[[Robert McNeil]] *[[Sylvia McNicoll]] *[[John Metcalf]] (* [[1938]]) *[[Anne Michaels]] *[[Christine Michels]] *[[Roy Miki]] *[[Gaston Miron]] ([[1928]] – [[1996]]) *[[Rohinton Mistry]] (* [[1952]]) *[[Jane Mitchell]] *[[Jared Mitchell]] *[[W.O. Mitchell]] ([[1914]] – [[1998]]) *[[Lucy Maud Montgomery]] ([[1874]] – [[1942]]) *[[Susanna Moodie]]) ([[1803]] – [[1885]]) *[[Brian Moore]] ([[1921]] – [[1929]]) *[[Edythe Morahan de Lauzon]] *[[Keith Moreau]] (* [[1951]]) *[[Pierre Morency]] ([[1942]]) *[[Bernice Morgan]] *[[Kim Morrisse]] *[[Colin Morton]] *[[Daniel David Moses]] *[[Tara Moss]] (* [[1973]]) *[[Erin Moure]] *[[Farley Mowat]] (* [[1921]]) *[[Karen Mulholl]] *[[Robert Munsch]] (* [[1945]]) *[[Allison Muri]] *[[Alice Munroová|Alice Munro]] (* [[1931]]) *[[John Murrell]] *[[Jai Murugan]] *[[Susan Musgrave]] (* [[1951]]) ==N== *[[Brian Nation]] *[[Émile Nelligan]] ([[1879]] – [[1941]]) *[[John Newlove]] *[[George D. Nicholls]] *[[Kimberlley Nickmann]] *[[bpNichol]] ([[1944]] – [[1988]]) *[[James Norman]] *[[Alden Nowlan]] ([[1933]] – [[1983]]) ==O== *[[Sheldon Oberman]] *[[Michael Ondaatje]] (* [[1943]]) *[[Kenneth Oppel]] *[[Victor Ostrovsky]] (* [[1949]]) *[[Fernand Ouellette]] (* [[1930]]) ==P== *[[P.K. Page]] (* [[1916]]) *[[Len Peterson]] *[[Marjorie Pickthall]] *[[Ted Plantos]] *[[Simone Poirier-Bures]] *[[Daniel Poliquin]] *[[Sharon Pollock]] (* [[1936]]) *[[Jacques Poulin]]) (* [[1937]]) *[[E.J. Pratt]] ([[1883]] – [[1964]]) *[[Robert Priest]] *[[E. Annie Proulx]] *[[Jean Baptiste Proulx]] ([[1846]] – [[1904]]) *[[Monique Proulx]] (* [[1952]]) *[[Al Purdy]] (* [[1918]]) ==Q== *[[Darlene Quaife]] *[[Paul Quarrington]] (* [[1953]]) ==R== *[[Thomas Raddal]] ([[1903]] – [[1994]]) *[[Gurcharan Rampuri]] *[[Nino Ricci]] (* [[1959]]) *[[David Adams Richards]] (* [[1950]]) *[[Mordecai Richler]] ([[1931]] – [[2001]]) *[[Gwen Pharis Ringwood]] *[[Ringuet]] (Phllipe Panneton) ([[1895]] – [[1960]]) *Sir [[Charles G.D. Roberts]] ([[1860]] – [[1943]]) *[[Ken Roberts]] *[[Paul William Roberts]] *[[Spider Robinson]] *[[Don Rogalski]] *[[Richard Rohmer]] (* [[1924]]) *[[Linda Rogers]] *[[Jean-Pierre Ronfard]] (* [[1929]]) *[[Leon Rooke]] (* [[1934]]) *[[Sinclair Ross]] ([[1908]] – [[1996]]) *[[Gabrielle Roy]] ([[1909]] – [[1983]]) *[[Jane Rule]] (* [[1931]]) *[[George Ryga]] ([[1932]] – [[1987]]) ==S== *[[Hector Saint-Denys Garneau]] ([[1912]] – [[1943]]) *[[Rick Salutin]] (* [[1942]]) *[[John Ralston Saul]] (* [[1947]]) *[[Robert J. Sawyer]] (* [[1960]]) *[[reas Schroeder]] *[[Alvin Schwartz]] *[[Duncan Scott]] ([[1862]] – [[1947]]) *[[Frank Scott]] ([[1899]] – [[1985]]) *[[Shyam Selvadurai]] *[[Robert Service]] ([[1874]] – [[1958]]) *[[Ernest Thompson Seton]] ([[1860]] – [[1946]]) *[[Mark Shainblum]] *[[Murphy O. Shewchuk]] *[[Carol Shields]] ([[1935]] – [[2003]]) *[[Marsha Skrypush]] *[[Joseph Skvorecky]] (* [[1924]]) *[[Joshua Slocum]] ([[1844]] – [[1909]]) *[[Beverly Slopen]] *[[Elizabeth Smart]] ([[1913]] – [[1986]]) *[[Russell Smith]] *[[Taylor Smith]] *[[Raymond Souster]] (* [[1921]]) *[[Esta Spalding]] *[[Birk Sproxton]] (* [[1943]]) *[[Richard Stevenson]] *[[Kathy Stinson]] *[[Anne Stone]] *[[Samuel Strickl]] ([[1804]] – [[1867]]) *[[Rita Summers]] *[[james L. Swanson]] *[[Robert Sward]] *[[Mark Swartz]] *[[George Swede]] *[[Anne Szumigalski]] ==T== *[[Kevin Taylor]] *[[Yves Theriault]] ([[1915]] – [[1983]]) *[[Sharon Thesen]] *[[Audrey Thomas]] *[[Ernest Thompson Seton]] ([[1860]] – [[1946]]) *[[John Thompson]] *[[Elizabeth Thornton]] *[[Morley Torgov]] (* [[1927]]) *[[Catharine Parr Traill]] (rod. Strickl) ([[1802]] – [[1899]]) *[[Rhea Tregebov]] *[[Michel Tremblay]] (* [[1942]]) *[[Dietmar Trommeshauser]] *[[Maxine Trottier]] *[[Stuart Douglas Trueman]] *[[Elise Turcotte]] *[[Michael Turner (spisovateľ)|Michael Turner]] ==U== *[[Jane Urquhart]] (* [[1949]]) ==V== *[[W.D. Valgardson]] *[[Edo Van Belkom]] *[[Guy Verhaeghe]] (* [[1951]]) *[[Kees Verhayden]] *[[Brain Verlip]] *[[Aritha Van Herk]] (* [[1954]]) *[[A.E. Van Vogt]] (* [[1912]]) *[[M.G. Vassanji]] ==W== *[[Fred Wah]] *[[Bronwen Wallace]] *[[Ted Warnell]] *[[David Watmough]] *[[Sheila Watson]] (* [[1909]] – [[1998]]) *[[Alison Wearing]] *[[John Weier]] *[[Elizabeth Wellburn]] *[[Frank Westcott]] *[[Mavis West]] *[[Thomas Wharton]] *[[Rudy Wiebe]] (* [[1934]]) *[[Diana Wieler]] *[[Ethel Wilson]] ([[1888]] – [[1980]]) *[[Rob Winger]] *[[Adele Wiseman]] ([[1928]] – [[1992]]) *[[Beverly Wood]] *[[George Woodcock]] ([[1912]] – [[1995]]) *[[Patrick Woodcock]] *[[Lance Woolaver]] *[[Eric Wright]] (* [[1929]]) *[[L.R. Wright]] ==Y== *[[Scott Young]] ([[1918]]) ==Z== *[[Robert L.J. Zenik]] (* [[1950]]) *[[Jan Zwicky]] [[Kategória:Kanadskí spisovatelia| ]] [[Kategória:Zoznamy spisovateľov podľa štátu|Kanada]] 489ngmhtht0vvnkwfu1f66dgrecbm9l Šablóna:Denné udalosti/07 28 10 30031 7416823 7201221 2022-07-28T22:04:54Z Teslaton 12161 wl. wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Bach.jpg |meno = [[Johann Sebastian Bach]] |rám = none }} Meniny má [[Krištof (prvé meno)|Krištof]] * [[1750]] – zomrel [[Johann Sebastian Bach]], nemecký skladateľ barokovej hudby (* [[1685]]) * [[1794]] – [[Gilotína|gilotínou]] bol popravený vodca jakobínov [[Maximilián Robespierre]] (* [[1758]]) * [[1869]] – zomrel [[Jan Evangelista Purkyně]], najvýznamnejší český fyziológ (* [[1787]]) * [[1914]] – [[Rakúsko-Uhorsko]] vyhlásilo [[Srbské kráľovstvo|srbskej]] vláde v [[Belehrad]]e vojnu. Začala sa [[prvá svetová vojna]] * [[1976]] – na [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlatých Pieskoch]] havarovalo lietadlo [[České aerolinie|ČSA]] [[Iliušin Il-18|Il-18]], zahynulo 70 cestujúcich a 6 členov posádky <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> 1kfxlael0tb311zf1bui74vq3z3xg7j Elektrický prúd (veličina) 0 30385 7416959 7326999 2022-07-29T09:07:37Z Jetam2 30982 pozri wikitext text/x-wiki {{pozri|pohybe častíc|Elektrický prúd (pohyb častíc)}} {{Elektromagnetizmus}} '''Elektrický prúd''' (názov podľa slovenského prekladu SI; iné názvy: '''intenzita elektrického prúdu, prúdová intenzita, intenzita prúdu, veľkosť (elektrického) prúdu''') je [[fyzikálna veličina]], ktorá vyjadruje množstvo [[Elektrický náboj|elektrického náboja]], ktorý prejde prierezom [[vodič (elektrotechnika)|vodič]]a za jednotku [[Čas (fyzika)|času]]. Smer elektrického prúdu sa delí na: 1. skutočný a 2. dohodnutý. Skutočný smer elektrického prúdu je daný od '−' póla zdroja k '+' póla zdroja. Dohodnutý smer elektrického prúdu je opačný. *'''Značka:''' I *'''Základná jednotka:''' ''[[ampér]]'', značka '''A''' *'''Ďalšie používané jednotky:''' miliampér mA, mikroampér µA *'''Vzorec:''' <math> I = {Q \over t}</math>, kde ''Q'' je ''elektrický náboj'', ''t'' je ''čas'' <math>I={U \over R}</math>, kde U je napätie a R je odpor *'''Meracie prístroje:''' [[ampérmeter]] Elektrický prúd pripadajúci na plochu sa volá [[plošná hustota elektrického prúdu]]. [[Kategória:Elektrické veličiny]] l8nv1hb29pqrh1uz9irnm7z65x8d57f FC Spartak Trnava 0 30835 7416743 7414011 2022-07-28T13:50:27Z 92.207.169.20 /* Realizačný tím */Oprava informacii wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FC Spartak Trnava |ponožky2=FFFFFF |vzor_t2=_SpartakTrnavaAway1112 |vzor_pp2=_spartaktrnava1112a |vzor_tr2=_spartaktrnava1112a |vzor_po2= |ľavéplece2= |telo2= |pravéplece2= |trenírky2= |vzor_lp3= |ponožky1=000000 |vzor_t3= |vzor_pp3= |vzor_tr3= |vzor_po3= |ľavéplece3= |telo3= |pravéplece3= |trenírky3= |vzor_lp2=_spartaktrnava1112a |trenírky1=000000 |obrázok=[[Obrázok:Spartak trnava logo.png]] |tréner={{minivlajka|Slovensko}} [[Michal Gašparik ml.]] |celýnázov=Football Club Spartak Trnava |prezývka=Bílí Andeli |založený=1923 |rozpustený= |štadión=[[City Arena Trnava]] |kapacita=19 200 |majiteľ= |predseda= |liga=[[Fortuna liga]] |pravéplece1= |sezóna=[[Fortuna liga 2020/2021|2020/21]] |pozícia=Fortuna liga, 3. miesto |vzor_lp1=_spartaktrnava1112h |vzor_t1=_SpartakTrnavaHome1112 |vzor_pp1=_spartaktrnava1112h |vzor_tr1= |vzor_po1= |ľavéplece1= |telo1= |ponožky3= }} '''FC Spartak Trnava''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] z [[Trnava|Trnavy]], päťnásobný majster [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a majster Slovenska zo sezóny [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]]. Okrem 5 titulov majstra Česko-Slovenska získal päťkrát Česko-slovenský pohár, šesťkrát [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] a iné významné trofeje. Dostal sa do najvýznamnejšej európskej súťaže [[Európsky pohár majstrov|EPM]] (dnes [[Liga Majstrov UEFA]]), kde v roku 1969 dokráčal až do semifinále, kde vypadol s [[Ajax Amsterdam|Ajaxom Amsterdam]]. Spolu s [[MŠK Žilina]] je najstabilnejším účastníkom [[Fortuna liga|novodobej slovenskej ligy]] - zúčastnil sa 19 z 20 ročníkov. Klubovou oficiálnou hymnou je Il Silenzio. == História == === História futbalu v Trnave === História futbalu v Trnave má svoje korene už v období [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Športové futbalové kluby, ktoré pôsobili už za tejto éry, vystupujú aj po [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojne]], keď po vzore takýchto klubov vznikajú v Trnave česko-slovenské futbalové kluby ako ČsŠK Čechie Trnava, alebo ČsŠK Trnava. Jedným z takýchto klubov s dlhšou tradíciou bol aj TAC - Trnavský atletický klub, ktorý sa v roku 1919 pripája k novovytvorenému klubu TŠS (Trnavský športový spolok). História „Bílich Andelov“ je spätá z neskorším redukovaním počtu klubov vznikajúcich po roku 1918, prostredníctvom ich spájania, keď 30. mája 1923 po fúzii klubov - ŠK Čechie, ČsŠK a TŠS, začínajú tieto kluby vystupovať pod názvom TŠS Trnava. Uplynul len rok a TŠS sa zlúčila s ŠK Trnava (fungoval od roku 1919) a novovytvorený tím si zobral za svoj názov ŠK Trnava a svoje domáce zápasy už hrával v priestoroch dnešnej [[City Arena Trnava|City Areny]]. Klub sa obliekal do modro-žltých farieb. Prezývka "Bíli andeli" vzniká až v 60. rokoch, keď sa začali používať biele dresy. 19. marca 1925 vzniká druhý silný klub ŠK Rapid Trnava, ktorý hrával svoje zápasy na Tulipáne v blízkosti železničnej stanice. Tento klub už uznával pre Trnavu klasické červeno-čierne farby. Hoci v Trnave existovalo mnoho ďalších klubov najväčšia rivalita bola práve medzi ŠK a Rapidom. Mestské derby sa hralo celkom 27-krát, keď lepšie dopadol Rapid s bilanciou 16–3–8. Na prelome rokov 1929 a 1930 absolvovala Trnava zájazdy do [[Francúzsko|Francúzska]], [[Portugalsko|Portugalska]] a [[Španielsko|Španielska]]. V [[Bilbao|Bilbau]] sa zrodila historická prehra 0–14, ktorú sa výprava snažila zatajiť. Do Trnavy odoslala telegram, že sa pre dážď nehralo. Tlačová kancelária oznámila prehru 4–7. Ministerstvo zahraničia však upozornilo futbalovú asociáciu na skutočný výsledok a Rapidu zakázali na dva roky štart v zahraničí. V roku 1935 vyhral Rapid župné majstrovstvá. V kvalifikácii o postup do divízie však proti Žiline a Novým Zámkom neuspel. O rok sa však do divízie dostal po proteste a kompromisnom riešení. V tom istom roku prišlo aj k radikálnemu omladeniu kádra. V kádri sa objavili neskoršie hviezdy [[Fero Bolček]] a [[Anton Malatinský]]. === Fúzia mestských rivalov === Niekoľkomesačné špekulácie sa v lete 1939 stali skutočnosťou. Kluby ŠK Trnava a Rapid Trnava sa spojili s cieľom vytvoriť ešte kvalitnejší tím. Tak vznikol klub TŠS Trnava. V roku 1939 sa začala hrať slovenská liga systémom jeseň/jar. Za účasti 12 mužstiev sa Trnava, v premiérovom ročníku, umiestnila na 4. mieste. V nasledujúcich rokoch sa Trnava umiestnila na 6., 7., 5. a 3. mieste. Slovenskej lige vtedy dominovali Bratislavské kluby ŠK a OAP. Na jeseň 1944 sa odohrali len dve kolá ligy, po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] bola súťaž prerušená. Hrali sa len turnaje Oblastného majstrovstva Slovenska a to iba na jeseň. Vyhral TŠS Trnava pred ŠK Bratislava. V tomto čase bol za najlepšieho hráča považovaný útočník Fero Bolček, ktorý hrával pravidelne aj za [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]]. V lete 1945 postúpila Trnava do B skupiny celoštátnej česko-slovenskej ligy po kvalifikačných zápasoch proti ŠK Šimonovany (dnes Partizánske). Prvý zápas ligy hrala 16. septembra doma s Pardubicami 1–1. Jarná časť ale pre Trnavu nedopadla najlepšie a vypadla z ligy. O rok neskôr sa ale opäť suverénnym spôsobom vrátila, aby v sezóne 1947/48 mohla opäť v najvyššej súťaži obsadiť 5. miesto. Stabilné miesto v reprezentácií v tom čase mali Malatinský, Bolček a Marko. V roku 1950 požiadala dvojica Malatinský, Benedikovič o uvoľnenie do Bratislavy. V Trnave z toho boli rozbroje a nakoniec toho roku z ligy aj vypadla. V roku 1951 sa premiérovo hral Česko-slovenský pohár. Trnava sa prebojovala až do finále, kde na pražskej Letnej pred 15 000 divákmi porazila Ústí nad Labem 1–0 gólom Bolčeka. Koncom sezóny sa Trnava opäť vrátila do najvyššej ligy. === Spartak Trnava === V roku 1952 sa klub premenoval na Spartak Trnava, ale výkony v 50. rokoch boli veľmi nestabilné, Spartak hral 2. ligu a po postupe do najvyššej súťaže sa pohyboval v spodnejších priečkach tabuľky. Kvalitnejšie umiestnenie, po dlhej dobe, prišlo až v sezóne 1959/60, keď Spartak obsadil 4. priečku, ktorá mu zabezpečovala postup do [[Stredoeurópsky pohár|Stredoeurópskeho pohára]]. 1. zápas odohral Spartak na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]] proti [[Taliansko|talianskemu]] [[AS Rím]]. Na zápase bolo prítomných 50 000 divákov a Spartaku fandili aj odvekí rivali zo [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana]]. Spartak vyhral 2–0. Odvetu v Ríme prehral 1–0, ale aj napriek tomu postúpil do 2. kola. Rímsky „výlet“ bol poznačený aj škandálom. Po príchode do hlavného mesta Talianska klub opustil [[Juraj Kadlec]], ktorý išiel študovať za kňaza do [[Vatikán|Vatikánu]]. To spôsobilo na Slovensku rozruch a zapojila sa aj [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]]. Päť činovníkov Spartaka bolo odsúdených na nútené práce. V roku 1961 narukoval [[Jozef Adamec]] do Dukly, Trnava spadla o súťaž nižšie. V roku 1962 prišiel veľký úspech česko-slovenského futbalu, reprezentácia v kádri aj so Štibrányim a Adamcom vybojovala na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|majstrovstvách sveta v Čile]] striebro. Na jeseň 1962 bola TJ Spartak opäť pričlenená k národnému podniku Kovosmalt a spojená s TJ Dynamo. Po štvrtom druholigovom mieste sa nepodaril postup do 1. ligy. === Malatinského éra === V sezóne 1963/64 prišiel do klubu ako tréner [[Anton Malatinský]]. Hneď pri jeho premiére dokázal klub vrátiť do 1. ligy. V nasledujúcich dvoch sezónach Spartak obsadil 10. resp. 6. miesto. Začal sa formovať silný tím na čele s navrátilcom zo Slovana Adamcom, brankárom [[Jozef Geryk|Gerykom]], mladým [[Ladislav Kuna|Kunom]] a mnohými ďalšími. 25. mája 1966 prehral doma Spartak so [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|Slovnaftom Bratislava]] 1–2. Táto prehra bola na nasledujúcich 7 rokov posledná na domácom ihrisku. V sezóne 1966/67 mali premiéru [[Karol Dobiaš|Karol Dobiáš]], [[Vlado Hagara]] a [[Adam Farkaš]]. Veľmi kvalitná hra priniesla Spartaku titul jesenného majstra a na domáce zápasy chodilo v priemere 20 tisíc divákov. Na jar boli výsledky už slabšie a Spartak predbehla dvojica [[AC Sparta Praha|Sparta]] a Slovan. V tejto sezóne sa dostavil prvý medzinárodný úspech. Červeno-čierni vyhrali Stredoeurópsky pohár, keď sa cez Honvéd, [[Società Sportiva Lazio|Lazio]] a [[ACF Fiorentina|Fiorentinu]] dostali až do finále. V ňom porazili Ujpést Dósza výsledkami 2–3 a 3–1. Sezóna 1967/68 už definitívne patrila Trnave. Pamätný zápas bol v [[Eden Aréna|Edene]] proti Sparte, ktorý sledovalo až 40 000 divákov a Trnava aj napriek stavu 0–3 dokázala vyrovnať. Po tomto zápase pražskí diváci inzultovali trénera Malatinského a niekoľkých hráčov Spartaka. Dňa 9. júna 1968 po domácom víťazstve 2–0 nad [[AS Trenčín|Trenčínom]] sa Spartak stal prvýkrát majstrom Česko-Slovenska a Jozef Adamec s 18-timi gólmi najlepším strelcom ligy. Po tomto úspechu odišiel tréner Malatinský do Admiry Viedeň. === Medzi najlepšími európskymi klubmi === Nasledujúca sezóna bola ešte úspešnejšia ako predchádzajúca. Klub pod vedením [[Ján Hucko|Jána Hucka]] prešiel 1. a 2. kolom hladko a vo štvrťfinále PEM ho čakal [[Grécko|grécky]] klub [[AEK Atény FC|AEK Atény]]. Po domácej výhre 2–1 a remíze 1–1 v [[Atény|Aténach]] sa klub dostal medzi najlepších štyroch v [[Európa|Európe]]. Názov Spartak Trnava tak bol vedľa takých velikánov ako [[AC Miláno]], [[Ajax Amsterdam]] či [[Manchester United FC|Manchester United]]. V semifinále ho čakal [[Holandsko|holandský]] velikán Ajax. Mužstvo z krajiny tulipánov sa po domácej výhre 3–0 už videlo vo finále, ale stačilo tak málo, aby všetko bolo inak. Podľa mnohých pamätníkov a odborníkov bol práve domáci zápas proti Ajaxu najlepším zápasom Spartaka v jeho celej histórii. Výhru 2–0 zabezpečil oboma gólmi Ladislav Kuna a stačilo ak by aspoň jedna z množstva nepremenených šancí skončila v sieti a Spartak mohol byť vo finále. Ligu Spartak zvládol bravúrne a titul dokázal obhájiť s náskokom 5 bodov pred Slovanom a 10 pred Spartou. === Posledné úspechy === Nasledujúca sezóna pre Spartak majstrovská nebola, hoci jesennú časť vyhrali, tú jarnú zbabrali a skončili „len“ na 2. mieste. V PEM v 2. kole klub narazil na [[Galatasaray SK|Galatasaray]]. Po víťazstve a následnom predĺžení, v ktorom gól nepadol, bol na rade žreb (vtedy sa jedenástky nekopali). Pre Spartak bol tento žreb nešťastný, ďalej išiel Galatasaray. Po striebornom umiestnení sa trnavského kormidla chopil [[Valerián Švec]]. Trnava získala double, keď si tretí titul poistila po domácom víťazstve 1–0 nad Slovanom. Vyhrala aj Československý pohár, keď vo finále porazila [[FC Viktoria Plzeň|Plzeň]] 2–1 a 5–1. Po úspechu sa Valerián Švec stal asistentom a hlavným trénerom sa stal navrátilec Anton Malatinský. O štvrtom titule sa rozhodlo až v poslednom kole, keď Slovan zakopol v [[Prešov|Prešove]] a Trnavčania tak mohli v [[Nitra|Nitre]] začať oslavovať. Double sa však získať nepodarilo, pretože po víťazstve 2–1 na Tehelnom poli proti Slovanu prišla domáca krutá prehra 1–4 po predĺžení. V roku 1973 po domácom víťazstve nad [[FK Fotbal Třinec|Třincom]] 3–0, keď góly strelili Kuna (2) a Fandel, získali zverenci Antona Malatinského už piaty titul majstra Československa, ktorý bol zároveň posledným. Trnava tak aj zakončila svoj majstrovský hetrik. Nasledoval pokles formy a konečné 7. miesto v lige. Nevydarenú sezónu ešte podčiarkla prehra vo finále Slovenského pohára, v ktorom Trnava prehrala so Slovanom až na pokutové kopy. V roku 1975 Trnava vyhrala aspoň Česko-slovenský pohár, keď vo finále porazila Spartu Praha. V roku 1976 sa Karol Dobiáš predstavil na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|ME v Juhoslávii]], kde prispel k historickému prvenstvu výberu vtedajšej [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|ČSSR]]. Vo finálovom stretnutí proti NSR dokonca strelil gól. Klub opúšťali hráči, ktorí zabezpečili tie najhlavnejšie úspechy. Hagara, Majerník a Adamec ukončili kariéru a Dobiáš prestúpil do [[Bohemians Praha|Bohemiansu]]. Tréneri sa pri kormidle striedali a ďalší úspech sa dostavil až v roku 1986 keď Spartak vyhral Česko-slovenský pohár po penaltovom víťazstve nad Spartou Praha. Na jar 1988 klub začal vystupovať pod názvom Spartak ZŤS Trnava. V sezóne 1989/90 Spartak zostúpil do druhej ligy ale po ročnej odmlke sa opäť vrátil do najvyššej súťaže. V sezóne 1992/93 začali silnieť finančné problémy klubu. Pred zostupom do 2. ligy Spartak zachránilo rozdelenie Česko-Slovenska. === Titul bol blízko === Prvé dve sezóny neboli výsledkovo moc oslnivé. Zmena prišla až sezónou [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] keď sa Spartak stal jesenným majstrom. Sezónny zlom prišiel až v 21. kole. Spartak hostil [[ŠK Futura Humenné|Humenné]]. Rozhodca Mušák sa prezentoval niekoľkými spornými verdiktami. Na hracej ploche sa v priebehu zápasu objavili snehové gule, fľaše, ovocie, kamene a nakoniec jeden divák, ktorý už po záverečnom hvizde dal arbitrovi z [[Námestovo|Námestova]] doslova zaucho. Zápas pokračoval v útrobách štadióna, kde si to podľa oficiálnych informácií rozdali Gabriel, Hrabal a humenský gólman Buček. Svoje dostal aj autobus hostí. A dôsledky? Kontumácia v prospech Chemlonu, odrátanie 3 bodov, pokuta pre klub, pokuta asistenta trénera, zákaz vstupu divákov na jeden zápas, Jano Gabriel stop na pol roka, [[Jaroslav Hrabal|Jaro Hrabal]] stop na 3 mesiace = stop majstrovským ambíciám. Tento trest nebol dodnes v našej lige prekonaný! Spartak sa dostal aj do finále Slovenského pohára ale vo [[Vranov nad Topľou|Vranove]] podľahol Humennému 1–2. V sezóne [[1. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/97]] bola Trnava opäť po jesennej časti najlepšia. V oslnivých výkonoch pokračovala aj na jar, no nádeje na šiesty titul majstra stratila v samom závere. Prehra a matný výkon v 28. kole v [[Bardejov|Bardejove]] ešte dávali Spartaku šance na triumf, optimizmus upevnili hráči v predposlednom kole doma, s vnútorne nahlodaným Slovanom, výhrou 4–0. Šok prišiel v poslednom kole v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], kam Trnava prichádzala ako líder súťaže. Po čudnom výkone, rozhodcom odpískanej a v zápätí odvolanej penalte, Spartak podľahol 1–2 a skončil druhý za [[1. FC Košice]].<br/>V nasledujúcej sezóne trénera [[Karol Pecze|Peczeho]] nahradil [[Dušan Galis]] a asistentom trénera sa stal Jozef Adamec. Trnava skompletizoval svoj jesenný hetrik ale jar sa niesla v duchu klubových nepokojov a v dramatickom finiši sa museli uspokojiť opäť s 2. miestom. Radosť fanúšikom spravili aspoň ziskom Slovenského pohára a Superpohára. Na jeseň 1998 Spartak po 4. krát v rade ovládol jesennú časť, ale na jar po správach ohľadom finančných problémoch klubu a slabých výsledkoch na ihriskách súperov skončil na 3. mieste. Ekonomické problémy priviedli Spartak na začiatku 3. tisícročia do 2. ligy. Po zostupe ale prišiel silný sponzor, klub sa vrátil naspäť do 1. ligy a sezónu [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]] začal úžasne. V 6. kole porazil majstrovskú Žilinu 3–1 pred návštevou 16 692 divákov. Po skvelých výsledkoch prišlo trápenie ale na konci sezóny opäť vypukla eufória, keď výhrou 4–3 nad Slovanom "andeli" zahatali svojmu odvekému rivalovi cestu k titulu, ktorý napokon obhájila Žilina. Spartak obsadil 4. miesto. Po „tichu“ prišiel s trénerskou dvojicou Adamec-[[Jozef Šuran|Šuran]] opäť rozruch. Sezónu [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] poznačil vôbec najúspešnejší štart Trnavy v histórií. Trnavčania osemkrát zvíťazili a so skóre 16:3 viedli tabuľku. V meste vypukol futbalový ošiaľ. Žiaľ, polovičný majstrovský titul zostal na jar opäť nepotvrdený. Po domácom víťazstve nad [[FC Petržalka|Artmediou]] 1–0 síce zaplavili rozradostený diváci trávnik a oslavovali vedno s hráčmi návrat na špicu, no v ďalších kolách prišlo tvrdé vytriezvenie. Spartak v závere ligy akoby stratil dych a skončil na 3. mieste. Po tejto sezóne nasledovala kríza. Sezónu [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] začal na poste trénera [[Srbsko|Srb]] [[Vladimir Vermezović|Vladimír Vermezović]], ale po 9. kole ho klub odvolal. To spôsobilo dávku nevôle zo strany fanúšikov a tým boli poznačené aj nasledujúce zápasy. Klub prevzal tréner Karol Pecze a Spartak dotiahol ku konečnému 3. miestu. V sezóne [[Corgoň liga 2011/2012|2011/12]] Spartaku ušiel triumf o 2 body za Žilinou. === Titul po 45-tich rokoch === Slávny klub sa opätovne dočkal titulu po dlhých 45-tich rokoch. Pod vedením trénera [[Nestor El Maestro|Nestora El Maestra]] získala Trnava titul už tri kolá pred koncom sezóny [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] po víťazstve nad [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajskou Stredou]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=s.|meno=SPORT.SK, s.r.o. & Ringier Axel Springer Slovakia a.|titul=VIDEO: Trnava v divokom zápase s Dunajskou Stredou získala po 45 rokoch titul!|periodikum=Šport.sk|url=https://sport.aktuality.sk/c/335304/trnava-v-divokom-zapase-s-dunajskou-stredou-ziskala-po-45-rokoch-titul/|dátum prístupu=2018-05-22}}</ref>. Oslavy titulu sa konali po poslednom ligovom zápase s AS Trenčín pred návštevou 17 113 divákov<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=s.|meno=SPORT.SK, s.r.o. & Ringier Axel Springer Slovakia a.|titul=VIDEO: Trenčín zvíťazil na ihrisku majstrovskej Trnavy|periodikum=Šport.sk|url=https://sport.aktuality.sk/c/337747/trencin-zvitazil-na-ihrisku-majstrovskej-trnavy/|dátum prístupu=2018-05-22}}</ref>. Ich súčasťou bola autogramiáda, jazda mestom na otvorenom autobuse, ohňostroj aj slávnostná svätá omša v [[Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)|katedrále sv. Jána Krstiteľa]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=a.s.|meno=Petit Press|titul=Spartak zverejnil program majstrovských osláv, fanúšikovia sa majú na čo tešiť|periodikum=mytrnava.sme.sk|url=https://mytrnava.sme.sk/c/20827447/majstrovsky-program-oslav-spartaka-trnava.html|dátum prístupu=2018-05-22|jazyk=sk}}</ref>. Boli to najväčšie oslavy titulu v histórii Slovenska. Trnavčania v ďalšej sezóne postúpili aj do skupinovej fázy [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]], kde obsadili nepostupové 3. miesto. == Spartak v európskych súťažiach == {| class="wikitable" !Sezóna !Súťaž !Kolo !Klub !Doma !Vonku !Celkovo |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2009/2010|2009/10]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Azerbajdžan}}[[Inter Baku PIK|Inter Baku]] |2–1 |3–1 |'''5–2''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[FK Sarajevo|Sarajevo]] |1–1 |0–1 |'''1–2''' |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA 2011/2012|2011/12]] | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Čierna Hora}}[[FK Zeta|Zeta]] |3–0 |1–2 |'''4–2''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Albánsko}}[[KF Tirana|Tirana]] |3–1 |0–0 |'''3–1''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Bulharsko}}[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] |2–1 |1–2 |'''3–3 (5–4pk)''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Rusko}}[[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]] |1–1 |0–2 |'''1–3''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2012/2013|2012/13]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}}[[Sligo Rovers FC|Sligo Rovers]] |3–1 |1–1 |'''4–2''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rumunsko}}[[FC Steaua Bukurešť|Steaua Bukurešť]] |0–3 |1–0 |'''1–3''' |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA 2014/2015|2014/15]] | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Malta}}[[Hibernians FC|Hibernians]] |5–0 |4–2 |'''9–2''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Gruzínsko}}[[FC Zestafoni|Zestafoni]] |3–0 |0–0 |'''3–0''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Škótsko}}[[St. Johnstone FC|St. Johnstone]] |1–1 |2–1 |'''3–2''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[FC Zürich|Zürich]] |1–3 |1–1 |'''2–4''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2015/2016|2015/16]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[FK Olimpic Sarajevo|Olimpic Sarajevo]] |0–0 |1–1 |'''1–1<sup>(gól vonku)</sup>''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Severné Írsko}}[[Linfield FC|Linfield]] |2–1 |3–1 |'''5–2''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Grécko}}[[PAOK Solún|PAOK]] |1–1 |0–1 |'''1–2''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2016/2017|2016/17]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Malta}}[[Hibernians FC|Hibernians]] |3–0 |3–0 |'''6–0''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Arménsko}}[[FC Shirak|Shirak]] |2–0 |1–1 |'''3–1''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rakúsko}}[[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] |0–1 |1–0 |'''1–1 (4–5pk)''' |- | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] |1–0 |1–1 |'''2–1''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Poľsko}}[[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]] |0–1 |2–0 |'''2–1''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Srbsko}}[[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] |1–2pp |1–1 |'''2–3''' |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |4. predkolo |{{Minivlajka|Slovinsko}}[[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] |1–1 |2–0 |'''3–1''' |- | rowspan="3" |Skupina D |{{Minivlajka|Belgicko}}[[RSC Anderlecht|Anderlecht]] |1–0 |0–0 | rowspan="3" |'''3. miesto''' 7 bodov |- |{{Minivlajka|Turecko}}[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |1–0 |0–2 |- |{{Minivlajka|Chorvátsko}}[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] |1–2 |1–3 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2019/2020|2019/20]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[FK Radnik Bijeljina|Radnik Bijeljina]] |2–0 |0–2 |'''2–2 (3–2pk)''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Bulharsko}}[[PFC Lokomotiv Plovdiv|Lokomotiv Plovdiv]] |3–1 |0–2 |'''3–3<sup>(gól vonku)</sup>''' |- | rowspan="3" |[[2021/22]] | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022|Európska konferenčná liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Malta}}[[FC Mosta]] |2-0 |2-3 |'''4-3''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Rumunsko}} [[OSK Sepsi]] |0-0 |1-1 |'''1-1 (4-4 pk)''' |- |3. predkolo |[[Maccabi Tel Aviv]] |0-0 |0-1 |0-1 |} == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=20. júl 2022}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Ľuboš Kamenár]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=SVK|poz=D|meno=[[Lukáš Štetina]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Gergely Tumma]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Milosz Kozak]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Macedónsko|poz=Ú|meno=[[Milan Ristovski]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Samuel Štefánik]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Marek Ujlaky ml.|Marek Ujlaky]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Ghana|poz=Ú|meno=[[Kelvin Boateng]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Roman Procházka]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Jakub Paur]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=SVK|poz=O|meno=[[Matej Čurma]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Azeez Oseni]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Patrick Karhan]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Alex Iván]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Česko|poz=Z|meno=[[Erik Daniel]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Kristián Koštrna]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Nigéria|poz=Ú|meno=[[Yusuf Bamidele]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=SVK|poz=O|meno=[[Sebastián Kóša]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Martin Bukata]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Martin Mikovič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Dobrivoj Rusov]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=71|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Dominik Takáč]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=72|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Martin Vantruba]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Nigéria|poz=O|meno=[[Kazeem Bolaji]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=88|nár=Grécko|poz=Z|meno=[[Kyriakos Savvidis]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=91|nár=Brazília|poz=Z|meno=[[Dyjan Carlos de Azevedo|Dyjan Azevedo]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:black; background:red;" |Pozícia ! style="color:black; background:red;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}} Michal Gašparík |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}} [[Tomáš Prisztács]] |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}} Marián Hodulík |- |Tréner brankárov |{{minivlajka|Slovensko}} Pavel Kamesch |- |Fitness tréner |{{minivlajka|Slovensko}} Michal Kukučka |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}} Viliam Vadrna |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}} Marko Bernadič |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}} Tomáš Hološka |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Slovensko}} Lenka Jurišičová |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}} Martin Bohunický |} == Úspechy == === Slovensko === *'''Víťaz slovenskej ligy (1x):''' 2017/18 *'''Víťaz slovenského pohára (7x):''' 1971, 1975, 1986, 1991, 1997/98, 2018/19, 2021/22 *'''Víťaz slovenského superpohára (1x):''' 1998 == Slávni hráči == <div style = "-moz-column-count:3; column-count:3;"> * [[Jozef Žigárdy]] * [[František Bolček]] * [[Anton Malatinský]] * [[Imrich Stacho]] * [[Jozef Adamec]] * [[Stanislav Jarábek]] * [[Karol Dobiaš]] * [[Vojtech Varadín]] * [[Vladimír Hagara]] * [[Ladislav Kuna]] * [[Dušan Kabát]] * [[Igor Bališ]] * [[Jozef Štibrányi]] * [[Dušan Kéketi]] * [[Vlastimil Opálek]] * [[Ján Solár]] * [[Ľubomír Vyskoč]] * [[Karol Kohúcik]] * [[Marek Ujlaky]] * [[Jaroslav Timko]] * [[Miroslav Karhan]] * [[Kamil Susko]] * [[Dušan Tittel]] * [[Miroslav Barčík]] * [[Milan Malatinský]] * [[Peter Doležaj]] * [[Marek Čech]] * [[David Depetris]] * [[Erik Jendrišek]] * [[Roman Procházka]] * [[Erik Sabo]] * [[Ľuboš Kamenár]] * [[Róbert Jež]] * [[Matúš Čonka]] * [[Marek Bakoš]] * [[Martin Vantruba]] * [[Dobrivoj Rusov]] * [[Martin Škrtel]] </div> === Vyradené čísla dresov === '''9''' - Toto číslo bolo vyradené na počesť slávneho stredopoliara Ladislava Kunu, ktorý pôsobil v klube na prelome 60-tych a 70-tych rokoch v čase najväčších úspechov Spartaku. Okrem hráčskeho účinkovania v Trnave pôsobil ešte aj ako tréner a do posledných chvíľ, aj napriek zákernej chorobe, zastával post prezidenta klubu. '''10''' - Číslo vyradené na počesť Jozefa Adamca. == Fanúšikovia == {{Hlavný článok|Fanklub Spartak Trnava}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.fcspartaktrnava.com Oficiálna stránka FC Spartak Trnava] * [http://www.ultrasspartak.sk Ultras Spartak] {{Futbalisti FC Spartak Trnava}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{DEFAULTSORT:Trnava, Spartak}} [[Kategória:FC Spartak Trnava| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1923]] j4t3kh2exk0uksjqipf6tu21u3myvfg 7416826 7416743 2022-07-28T22:30:11Z Wolfgang1212 61559 /* Spartak v európskych súťažiach */ 2022/23 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FC Spartak Trnava |ponožky2=FFFFFF |vzor_t2=_SpartakTrnavaAway1112 |vzor_pp2=_spartaktrnava1112a |vzor_tr2=_spartaktrnava1112a |vzor_po2= |ľavéplece2= |telo2= |pravéplece2= |trenírky2= |vzor_lp3= |ponožky1=000000 |vzor_t3= |vzor_pp3= |vzor_tr3= |vzor_po3= |ľavéplece3= |telo3= |pravéplece3= |trenírky3= |vzor_lp2=_spartaktrnava1112a |trenírky1=000000 |obrázok=[[Obrázok:Spartak trnava logo.png]] |tréner={{minivlajka|Slovensko}} [[Michal Gašparik ml.]] |celýnázov=Football Club Spartak Trnava |prezývka=Bílí Andeli |založený=1923 |rozpustený= |štadión=[[City Arena Trnava]] |kapacita=19 200 |majiteľ= |predseda= |liga=[[Fortuna liga]] |pravéplece1= |sezóna=[[Fortuna liga 2020/2021|2020/21]] |pozícia=Fortuna liga, 3. miesto |vzor_lp1=_spartaktrnava1112h |vzor_t1=_SpartakTrnavaHome1112 |vzor_pp1=_spartaktrnava1112h |vzor_tr1= |vzor_po1= |ľavéplece1= |telo1= |ponožky3= }} '''FC Spartak Trnava''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] z [[Trnava|Trnavy]], päťnásobný majster [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a majster Slovenska zo sezóny [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]]. Okrem 5 titulov majstra Česko-Slovenska získal päťkrát Česko-slovenský pohár, šesťkrát [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] a iné významné trofeje. Dostal sa do najvýznamnejšej európskej súťaže [[Európsky pohár majstrov|EPM]] (dnes [[Liga Majstrov UEFA]]), kde v roku 1969 dokráčal až do semifinále, kde vypadol s [[Ajax Amsterdam|Ajaxom Amsterdam]]. Spolu s [[MŠK Žilina]] je najstabilnejším účastníkom [[Fortuna liga|novodobej slovenskej ligy]] - zúčastnil sa 19 z 20 ročníkov. Klubovou oficiálnou hymnou je Il Silenzio. == História == === História futbalu v Trnave === História futbalu v Trnave má svoje korene už v období [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Športové futbalové kluby, ktoré pôsobili už za tejto éry, vystupujú aj po [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojne]], keď po vzore takýchto klubov vznikajú v Trnave česko-slovenské futbalové kluby ako ČsŠK Čechie Trnava, alebo ČsŠK Trnava. Jedným z takýchto klubov s dlhšou tradíciou bol aj TAC - Trnavský atletický klub, ktorý sa v roku 1919 pripája k novovytvorenému klubu TŠS (Trnavský športový spolok). História „Bílich Andelov“ je spätá z neskorším redukovaním počtu klubov vznikajúcich po roku 1918, prostredníctvom ich spájania, keď 30. mája 1923 po fúzii klubov - ŠK Čechie, ČsŠK a TŠS, začínajú tieto kluby vystupovať pod názvom TŠS Trnava. Uplynul len rok a TŠS sa zlúčila s ŠK Trnava (fungoval od roku 1919) a novovytvorený tím si zobral za svoj názov ŠK Trnava a svoje domáce zápasy už hrával v priestoroch dnešnej [[City Arena Trnava|City Areny]]. Klub sa obliekal do modro-žltých farieb. Prezývka "Bíli andeli" vzniká až v 60. rokoch, keď sa začali používať biele dresy. 19. marca 1925 vzniká druhý silný klub ŠK Rapid Trnava, ktorý hrával svoje zápasy na Tulipáne v blízkosti železničnej stanice. Tento klub už uznával pre Trnavu klasické červeno-čierne farby. Hoci v Trnave existovalo mnoho ďalších klubov najväčšia rivalita bola práve medzi ŠK a Rapidom. Mestské derby sa hralo celkom 27-krát, keď lepšie dopadol Rapid s bilanciou 16–3–8. Na prelome rokov 1929 a 1930 absolvovala Trnava zájazdy do [[Francúzsko|Francúzska]], [[Portugalsko|Portugalska]] a [[Španielsko|Španielska]]. V [[Bilbao|Bilbau]] sa zrodila historická prehra 0–14, ktorú sa výprava snažila zatajiť. Do Trnavy odoslala telegram, že sa pre dážď nehralo. Tlačová kancelária oznámila prehru 4–7. Ministerstvo zahraničia však upozornilo futbalovú asociáciu na skutočný výsledok a Rapidu zakázali na dva roky štart v zahraničí. V roku 1935 vyhral Rapid župné majstrovstvá. V kvalifikácii o postup do divízie však proti Žiline a Novým Zámkom neuspel. O rok sa však do divízie dostal po proteste a kompromisnom riešení. V tom istom roku prišlo aj k radikálnemu omladeniu kádra. V kádri sa objavili neskoršie hviezdy [[Fero Bolček]] a [[Anton Malatinský]]. === Fúzia mestských rivalov === Niekoľkomesačné špekulácie sa v lete 1939 stali skutočnosťou. Kluby ŠK Trnava a Rapid Trnava sa spojili s cieľom vytvoriť ešte kvalitnejší tím. Tak vznikol klub TŠS Trnava. V roku 1939 sa začala hrať slovenská liga systémom jeseň/jar. Za účasti 12 mužstiev sa Trnava, v premiérovom ročníku, umiestnila na 4. mieste. V nasledujúcich rokoch sa Trnava umiestnila na 6., 7., 5. a 3. mieste. Slovenskej lige vtedy dominovali Bratislavské kluby ŠK a OAP. Na jeseň 1944 sa odohrali len dve kolá ligy, po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] bola súťaž prerušená. Hrali sa len turnaje Oblastného majstrovstva Slovenska a to iba na jeseň. Vyhral TŠS Trnava pred ŠK Bratislava. V tomto čase bol za najlepšieho hráča považovaný útočník Fero Bolček, ktorý hrával pravidelne aj za [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]]. V lete 1945 postúpila Trnava do B skupiny celoštátnej česko-slovenskej ligy po kvalifikačných zápasoch proti ŠK Šimonovany (dnes Partizánske). Prvý zápas ligy hrala 16. septembra doma s Pardubicami 1–1. Jarná časť ale pre Trnavu nedopadla najlepšie a vypadla z ligy. O rok neskôr sa ale opäť suverénnym spôsobom vrátila, aby v sezóne 1947/48 mohla opäť v najvyššej súťaži obsadiť 5. miesto. Stabilné miesto v reprezentácií v tom čase mali Malatinský, Bolček a Marko. V roku 1950 požiadala dvojica Malatinský, Benedikovič o uvoľnenie do Bratislavy. V Trnave z toho boli rozbroje a nakoniec toho roku z ligy aj vypadla. V roku 1951 sa premiérovo hral Česko-slovenský pohár. Trnava sa prebojovala až do finále, kde na pražskej Letnej pred 15 000 divákmi porazila Ústí nad Labem 1–0 gólom Bolčeka. Koncom sezóny sa Trnava opäť vrátila do najvyššej ligy. === Spartak Trnava === V roku 1952 sa klub premenoval na Spartak Trnava, ale výkony v 50. rokoch boli veľmi nestabilné, Spartak hral 2. ligu a po postupe do najvyššej súťaže sa pohyboval v spodnejších priečkach tabuľky. Kvalitnejšie umiestnenie, po dlhej dobe, prišlo až v sezóne 1959/60, keď Spartak obsadil 4. priečku, ktorá mu zabezpečovala postup do [[Stredoeurópsky pohár|Stredoeurópskeho pohára]]. 1. zápas odohral Spartak na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]] proti [[Taliansko|talianskemu]] [[AS Rím]]. Na zápase bolo prítomných 50 000 divákov a Spartaku fandili aj odvekí rivali zo [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana]]. Spartak vyhral 2–0. Odvetu v Ríme prehral 1–0, ale aj napriek tomu postúpil do 2. kola. Rímsky „výlet“ bol poznačený aj škandálom. Po príchode do hlavného mesta Talianska klub opustil [[Juraj Kadlec]], ktorý išiel študovať za kňaza do [[Vatikán|Vatikánu]]. To spôsobilo na Slovensku rozruch a zapojila sa aj [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]]. Päť činovníkov Spartaka bolo odsúdených na nútené práce. V roku 1961 narukoval [[Jozef Adamec]] do Dukly, Trnava spadla o súťaž nižšie. V roku 1962 prišiel veľký úspech česko-slovenského futbalu, reprezentácia v kádri aj so Štibrányim a Adamcom vybojovala na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|majstrovstvách sveta v Čile]] striebro. Na jeseň 1962 bola TJ Spartak opäť pričlenená k národnému podniku Kovosmalt a spojená s TJ Dynamo. Po štvrtom druholigovom mieste sa nepodaril postup do 1. ligy. === Malatinského éra === V sezóne 1963/64 prišiel do klubu ako tréner [[Anton Malatinský]]. Hneď pri jeho premiére dokázal klub vrátiť do 1. ligy. V nasledujúcich dvoch sezónach Spartak obsadil 10. resp. 6. miesto. Začal sa formovať silný tím na čele s navrátilcom zo Slovana Adamcom, brankárom [[Jozef Geryk|Gerykom]], mladým [[Ladislav Kuna|Kunom]] a mnohými ďalšími. 25. mája 1966 prehral doma Spartak so [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|Slovnaftom Bratislava]] 1–2. Táto prehra bola na nasledujúcich 7 rokov posledná na domácom ihrisku. V sezóne 1966/67 mali premiéru [[Karol Dobiaš|Karol Dobiáš]], [[Vlado Hagara]] a [[Adam Farkaš]]. Veľmi kvalitná hra priniesla Spartaku titul jesenného majstra a na domáce zápasy chodilo v priemere 20 tisíc divákov. Na jar boli výsledky už slabšie a Spartak predbehla dvojica [[AC Sparta Praha|Sparta]] a Slovan. V tejto sezóne sa dostavil prvý medzinárodný úspech. Červeno-čierni vyhrali Stredoeurópsky pohár, keď sa cez Honvéd, [[Società Sportiva Lazio|Lazio]] a [[ACF Fiorentina|Fiorentinu]] dostali až do finále. V ňom porazili Ujpést Dósza výsledkami 2–3 a 3–1. Sezóna 1967/68 už definitívne patrila Trnave. Pamätný zápas bol v [[Eden Aréna|Edene]] proti Sparte, ktorý sledovalo až 40 000 divákov a Trnava aj napriek stavu 0–3 dokázala vyrovnať. Po tomto zápase pražskí diváci inzultovali trénera Malatinského a niekoľkých hráčov Spartaka. Dňa 9. júna 1968 po domácom víťazstve 2–0 nad [[AS Trenčín|Trenčínom]] sa Spartak stal prvýkrát majstrom Česko-Slovenska a Jozef Adamec s 18-timi gólmi najlepším strelcom ligy. Po tomto úspechu odišiel tréner Malatinský do Admiry Viedeň. === Medzi najlepšími európskymi klubmi === Nasledujúca sezóna bola ešte úspešnejšia ako predchádzajúca. Klub pod vedením [[Ján Hucko|Jána Hucka]] prešiel 1. a 2. kolom hladko a vo štvrťfinále PEM ho čakal [[Grécko|grécky]] klub [[AEK Atény FC|AEK Atény]]. Po domácej výhre 2–1 a remíze 1–1 v [[Atény|Aténach]] sa klub dostal medzi najlepších štyroch v [[Európa|Európe]]. Názov Spartak Trnava tak bol vedľa takých velikánov ako [[AC Miláno]], [[Ajax Amsterdam]] či [[Manchester United FC|Manchester United]]. V semifinále ho čakal [[Holandsko|holandský]] velikán Ajax. Mužstvo z krajiny tulipánov sa po domácej výhre 3–0 už videlo vo finále, ale stačilo tak málo, aby všetko bolo inak. Podľa mnohých pamätníkov a odborníkov bol práve domáci zápas proti Ajaxu najlepším zápasom Spartaka v jeho celej histórii. Výhru 2–0 zabezpečil oboma gólmi Ladislav Kuna a stačilo ak by aspoň jedna z množstva nepremenených šancí skončila v sieti a Spartak mohol byť vo finále. Ligu Spartak zvládol bravúrne a titul dokázal obhájiť s náskokom 5 bodov pred Slovanom a 10 pred Spartou. === Posledné úspechy === Nasledujúca sezóna pre Spartak majstrovská nebola, hoci jesennú časť vyhrali, tú jarnú zbabrali a skončili „len“ na 2. mieste. V PEM v 2. kole klub narazil na [[Galatasaray SK|Galatasaray]]. Po víťazstve a následnom predĺžení, v ktorom gól nepadol, bol na rade žreb (vtedy sa jedenástky nekopali). Pre Spartak bol tento žreb nešťastný, ďalej išiel Galatasaray. Po striebornom umiestnení sa trnavského kormidla chopil [[Valerián Švec]]. Trnava získala double, keď si tretí titul poistila po domácom víťazstve 1–0 nad Slovanom. Vyhrala aj Československý pohár, keď vo finále porazila [[FC Viktoria Plzeň|Plzeň]] 2–1 a 5–1. Po úspechu sa Valerián Švec stal asistentom a hlavným trénerom sa stal navrátilec Anton Malatinský. O štvrtom titule sa rozhodlo až v poslednom kole, keď Slovan zakopol v [[Prešov|Prešove]] a Trnavčania tak mohli v [[Nitra|Nitre]] začať oslavovať. Double sa však získať nepodarilo, pretože po víťazstve 2–1 na Tehelnom poli proti Slovanu prišla domáca krutá prehra 1–4 po predĺžení. V roku 1973 po domácom víťazstve nad [[FK Fotbal Třinec|Třincom]] 3–0, keď góly strelili Kuna (2) a Fandel, získali zverenci Antona Malatinského už piaty titul majstra Československa, ktorý bol zároveň posledným. Trnava tak aj zakončila svoj majstrovský hetrik. Nasledoval pokles formy a konečné 7. miesto v lige. Nevydarenú sezónu ešte podčiarkla prehra vo finále Slovenského pohára, v ktorom Trnava prehrala so Slovanom až na pokutové kopy. V roku 1975 Trnava vyhrala aspoň Česko-slovenský pohár, keď vo finále porazila Spartu Praha. V roku 1976 sa Karol Dobiáš predstavil na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|ME v Juhoslávii]], kde prispel k historickému prvenstvu výberu vtedajšej [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|ČSSR]]. Vo finálovom stretnutí proti NSR dokonca strelil gól. Klub opúšťali hráči, ktorí zabezpečili tie najhlavnejšie úspechy. Hagara, Majerník a Adamec ukončili kariéru a Dobiáš prestúpil do [[Bohemians Praha|Bohemiansu]]. Tréneri sa pri kormidle striedali a ďalší úspech sa dostavil až v roku 1986 keď Spartak vyhral Česko-slovenský pohár po penaltovom víťazstve nad Spartou Praha. Na jar 1988 klub začal vystupovať pod názvom Spartak ZŤS Trnava. V sezóne 1989/90 Spartak zostúpil do druhej ligy ale po ročnej odmlke sa opäť vrátil do najvyššej súťaže. V sezóne 1992/93 začali silnieť finančné problémy klubu. Pred zostupom do 2. ligy Spartak zachránilo rozdelenie Česko-Slovenska. === Titul bol blízko === Prvé dve sezóny neboli výsledkovo moc oslnivé. Zmena prišla až sezónou [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] keď sa Spartak stal jesenným majstrom. Sezónny zlom prišiel až v 21. kole. Spartak hostil [[ŠK Futura Humenné|Humenné]]. Rozhodca Mušák sa prezentoval niekoľkými spornými verdiktami. Na hracej ploche sa v priebehu zápasu objavili snehové gule, fľaše, ovocie, kamene a nakoniec jeden divák, ktorý už po záverečnom hvizde dal arbitrovi z [[Námestovo|Námestova]] doslova zaucho. Zápas pokračoval v útrobách štadióna, kde si to podľa oficiálnych informácií rozdali Gabriel, Hrabal a humenský gólman Buček. Svoje dostal aj autobus hostí. A dôsledky? Kontumácia v prospech Chemlonu, odrátanie 3 bodov, pokuta pre klub, pokuta asistenta trénera, zákaz vstupu divákov na jeden zápas, Jano Gabriel stop na pol roka, [[Jaroslav Hrabal|Jaro Hrabal]] stop na 3 mesiace = stop majstrovským ambíciám. Tento trest nebol dodnes v našej lige prekonaný! Spartak sa dostal aj do finále Slovenského pohára ale vo [[Vranov nad Topľou|Vranove]] podľahol Humennému 1–2. V sezóne [[1. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/97]] bola Trnava opäť po jesennej časti najlepšia. V oslnivých výkonoch pokračovala aj na jar, no nádeje na šiesty titul majstra stratila v samom závere. Prehra a matný výkon v 28. kole v [[Bardejov|Bardejove]] ešte dávali Spartaku šance na triumf, optimizmus upevnili hráči v predposlednom kole doma, s vnútorne nahlodaným Slovanom, výhrou 4–0. Šok prišiel v poslednom kole v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], kam Trnava prichádzala ako líder súťaže. Po čudnom výkone, rozhodcom odpískanej a v zápätí odvolanej penalte, Spartak podľahol 1–2 a skončil druhý za [[1. FC Košice]].<br/>V nasledujúcej sezóne trénera [[Karol Pecze|Peczeho]] nahradil [[Dušan Galis]] a asistentom trénera sa stal Jozef Adamec. Trnava skompletizoval svoj jesenný hetrik ale jar sa niesla v duchu klubových nepokojov a v dramatickom finiši sa museli uspokojiť opäť s 2. miestom. Radosť fanúšikom spravili aspoň ziskom Slovenského pohára a Superpohára. Na jeseň 1998 Spartak po 4. krát v rade ovládol jesennú časť, ale na jar po správach ohľadom finančných problémoch klubu a slabých výsledkoch na ihriskách súperov skončil na 3. mieste. Ekonomické problémy priviedli Spartak na začiatku 3. tisícročia do 2. ligy. Po zostupe ale prišiel silný sponzor, klub sa vrátil naspäť do 1. ligy a sezónu [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]] začal úžasne. V 6. kole porazil majstrovskú Žilinu 3–1 pred návštevou 16 692 divákov. Po skvelých výsledkoch prišlo trápenie ale na konci sezóny opäť vypukla eufória, keď výhrou 4–3 nad Slovanom "andeli" zahatali svojmu odvekému rivalovi cestu k titulu, ktorý napokon obhájila Žilina. Spartak obsadil 4. miesto. Po „tichu“ prišiel s trénerskou dvojicou Adamec-[[Jozef Šuran|Šuran]] opäť rozruch. Sezónu [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] poznačil vôbec najúspešnejší štart Trnavy v histórií. Trnavčania osemkrát zvíťazili a so skóre 16:3 viedli tabuľku. V meste vypukol futbalový ošiaľ. Žiaľ, polovičný majstrovský titul zostal na jar opäť nepotvrdený. Po domácom víťazstve nad [[FC Petržalka|Artmediou]] 1–0 síce zaplavili rozradostený diváci trávnik a oslavovali vedno s hráčmi návrat na špicu, no v ďalších kolách prišlo tvrdé vytriezvenie. Spartak v závere ligy akoby stratil dych a skončil na 3. mieste. Po tejto sezóne nasledovala kríza. Sezónu [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] začal na poste trénera [[Srbsko|Srb]] [[Vladimir Vermezović|Vladimír Vermezović]], ale po 9. kole ho klub odvolal. To spôsobilo dávku nevôle zo strany fanúšikov a tým boli poznačené aj nasledujúce zápasy. Klub prevzal tréner Karol Pecze a Spartak dotiahol ku konečnému 3. miestu. V sezóne [[Corgoň liga 2011/2012|2011/12]] Spartaku ušiel triumf o 2 body za Žilinou. === Titul po 45-tich rokoch === Slávny klub sa opätovne dočkal titulu po dlhých 45-tich rokoch. Pod vedením trénera [[Nestor El Maestro|Nestora El Maestra]] získala Trnava titul už tri kolá pred koncom sezóny [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] po víťazstve nad [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajskou Stredou]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=s.|meno=SPORT.SK, s.r.o. & Ringier Axel Springer Slovakia a.|titul=VIDEO: Trnava v divokom zápase s Dunajskou Stredou získala po 45 rokoch titul!|periodikum=Šport.sk|url=https://sport.aktuality.sk/c/335304/trnava-v-divokom-zapase-s-dunajskou-stredou-ziskala-po-45-rokoch-titul/|dátum prístupu=2018-05-22}}</ref>. Oslavy titulu sa konali po poslednom ligovom zápase s AS Trenčín pred návštevou 17 113 divákov<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=s.|meno=SPORT.SK, s.r.o. & Ringier Axel Springer Slovakia a.|titul=VIDEO: Trenčín zvíťazil na ihrisku majstrovskej Trnavy|periodikum=Šport.sk|url=https://sport.aktuality.sk/c/337747/trencin-zvitazil-na-ihrisku-majstrovskej-trnavy/|dátum prístupu=2018-05-22}}</ref>. Ich súčasťou bola autogramiáda, jazda mestom na otvorenom autobuse, ohňostroj aj slávnostná svätá omša v [[Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)|katedrále sv. Jána Krstiteľa]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=a.s.|meno=Petit Press|titul=Spartak zverejnil program majstrovských osláv, fanúšikovia sa majú na čo tešiť|periodikum=mytrnava.sme.sk|url=https://mytrnava.sme.sk/c/20827447/majstrovsky-program-oslav-spartaka-trnava.html|dátum prístupu=2018-05-22|jazyk=sk}}</ref>. Boli to najväčšie oslavy titulu v histórii Slovenska. Trnavčania v ďalšej sezóne postúpili aj do skupinovej fázy [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]], kde obsadili nepostupové 3. miesto. == Spartak v európskych súťažiach == {| class="wikitable" !Sezóna !Súťaž !Kolo !Klub !Doma !Vonku !Celkovo |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2009/2010|2009/10]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Azerbajdžan}}[[Inter Baku PIK|Inter Baku]] |2–1 |3–1 |'''5–2''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[FK Sarajevo|Sarajevo]] |1–1 |0–1 |'''1–2''' |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA 2011/2012|2011/12]] | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Čierna Hora}}[[FK Zeta|Zeta]] |3–0 |1–2 |'''4–2''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Albánsko}}[[KF Tirana|Tirana]] |3–1 |0–0 |'''3–1''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Bulharsko}}[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] |2–1 |1–2 |'''3–3 (5–4pk)''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Rusko}}[[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]] |1–1 |0–2 |'''1–3''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2012/2013|2012/13]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}}[[Sligo Rovers FC|Sligo Rovers]] |3–1 |1–1 |'''4–2''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rumunsko}}[[FC Steaua Bukurešť|Steaua Bukurešť]] |0–3 |1–0 |'''1–3''' |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA 2014/2015|2014/15]] | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Malta}}[[Hibernians FC|Hibernians]] |5–0 |4–2 |'''9–2''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Gruzínsko}}[[FC Zestafoni|Zestafoni]] |3–0 |0–0 |'''3–0''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Škótsko}}[[St. Johnstone FC|St. Johnstone]] |1–1 |2–1 |'''3–2''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[FC Zürich|Zürich]] |1–3 |1–1 |'''2–4''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2015/2016|2015/16]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[FK Olimpic Sarajevo|Olimpic Sarajevo]] |0–0 |1–1 |'''1–1<sup>(gól vonku)</sup>''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Severné Írsko}}[[Linfield FC|Linfield]] |2–1 |3–1 |'''5–2''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Grécko}}[[PAOK Solún|PAOK]] |1–1 |0–1 |'''1–2''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2016/2017|2016/17]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Malta}}[[Hibernians FC|Hibernians]] |3–0 |3–0 |'''6–0''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Arménsko}}[[FC Shirak|Shirak]] |2–0 |1–1 |'''3–1''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rakúsko}}[[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] |0–1 |1–0 |'''1–1 (4–5pk)''' |- | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] |1–0 |1–1 |'''2–1''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Poľsko}}[[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]] |0–1 |2–0 |'''2–1''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Srbsko}}[[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] |1–2pp |1–1 |'''2–3''' |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |4. predkolo |{{Minivlajka|Slovinsko}}[[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] |1–1 |2–0 |'''3–1''' |- | rowspan="3" |Skupina D |{{Minivlajka|Belgicko}}[[RSC Anderlecht|Anderlecht]] |1–0 |0–0 | rowspan="3" |'''3. miesto''' 7 bodov |- |{{Minivlajka|Turecko}}[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |1–0 |0–2 |- |{{Minivlajka|Chorvátsko}}[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] |1–2 |1–3 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2019/2020|2019/20]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[FK Radnik Bijeljina|Radnik Bijeljina]] |2–0 |0–2 |'''2–2 (3–2pk)''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Bulharsko}}[[PFC Lokomotiv Plovdiv|Lokomotiv Plovdiv]] |3–1 |0–2 |'''3–3<sup>(gól vonku)</sup>''' |- | rowspan="3" |[[2021/22]] | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022|Európska konferenčná liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Malta}} [[FC Mosta]] |2-0 |2-3 |'''4-3''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Rumunsko}} [[OSK Sepsi]] |0-0 |1-1 |'''1-1 (4-4 pk)''' |- |3. predkolo |{{flagicon|ISR}} [[Maccabi Tel Aviv]] |0-0 |0-1 |'''0-1''' |- | rowspan="2" |[[2022/23]] | rowspan="2" |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023|Európska konferenčná liga]] |2. predkolo |{{flagicon|WAL}} [[Newtown A.F.C.|Newtown]] |4-1 |2-1 |'''6-2''' |- |3. predkolo |{{flagicon|POL}} [[Raków Częstochowa]] |? |? |'''?''' |} == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=20. júl 2022}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Ľuboš Kamenár]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=SVK|poz=D|meno=[[Lukáš Štetina]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Gergely Tumma]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Milosz Kozak]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Macedónsko|poz=Ú|meno=[[Milan Ristovski]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Samuel Štefánik]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Marek Ujlaky ml.|Marek Ujlaky]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Ghana|poz=Ú|meno=[[Kelvin Boateng]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Roman Procházka]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Jakub Paur]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=SVK|poz=O|meno=[[Matej Čurma]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Azeez Oseni]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Patrick Karhan]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Alex Iván]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Česko|poz=Z|meno=[[Erik Daniel]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Kristián Koštrna]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Nigéria|poz=Ú|meno=[[Yusuf Bamidele]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=SVK|poz=O|meno=[[Sebastián Kóša]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Martin Bukata]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Martin Mikovič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Dobrivoj Rusov]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=71|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Dominik Takáč]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=72|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Martin Vantruba]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Nigéria|poz=O|meno=[[Kazeem Bolaji]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=88|nár=Grécko|poz=Z|meno=[[Kyriakos Savvidis]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=91|nár=Brazília|poz=Z|meno=[[Dyjan Carlos de Azevedo|Dyjan Azevedo]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:black; background:red;" |Pozícia ! style="color:black; background:red;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}} Michal Gašparík |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}} [[Tomáš Prisztács]] |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}} Marián Hodulík |- |Tréner brankárov |{{minivlajka|Slovensko}} Pavel Kamesch |- |Fitness tréner |{{minivlajka|Slovensko}} Michal Kukučka |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}} Viliam Vadrna |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}} Marko Bernadič |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}} Tomáš Hološka |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Slovensko}} Lenka Jurišičová |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}} Martin Bohunický |} == Úspechy == === Slovensko === *'''Víťaz slovenskej ligy (1x):''' 2017/18 *'''Víťaz slovenského pohára (7x):''' 1971, 1975, 1986, 1991, 1997/98, 2018/19, 2021/22 *'''Víťaz slovenského superpohára (1x):''' 1998 == Slávni hráči == <div style = "-moz-column-count:3; column-count:3;"> * [[Jozef Žigárdy]] * [[František Bolček]] * [[Anton Malatinský]] * [[Imrich Stacho]] * [[Jozef Adamec]] * [[Stanislav Jarábek]] * [[Karol Dobiaš]] * [[Vojtech Varadín]] * [[Vladimír Hagara]] * [[Ladislav Kuna]] * [[Dušan Kabát]] * [[Igor Bališ]] * [[Jozef Štibrányi]] * [[Dušan Kéketi]] * [[Vlastimil Opálek]] * [[Ján Solár]] * [[Ľubomír Vyskoč]] * [[Karol Kohúcik]] * [[Marek Ujlaky]] * [[Jaroslav Timko]] * [[Miroslav Karhan]] * [[Kamil Susko]] * [[Dušan Tittel]] * [[Miroslav Barčík]] * [[Milan Malatinský]] * [[Peter Doležaj]] * [[Marek Čech]] * [[David Depetris]] * [[Erik Jendrišek]] * [[Roman Procházka]] * [[Erik Sabo]] * [[Ľuboš Kamenár]] * [[Róbert Jež]] * [[Matúš Čonka]] * [[Marek Bakoš]] * [[Martin Vantruba]] * [[Dobrivoj Rusov]] * [[Martin Škrtel]] </div> === Vyradené čísla dresov === '''9''' - Toto číslo bolo vyradené na počesť slávneho stredopoliara Ladislava Kunu, ktorý pôsobil v klube na prelome 60-tych a 70-tych rokoch v čase najväčších úspechov Spartaku. Okrem hráčskeho účinkovania v Trnave pôsobil ešte aj ako tréner a do posledných chvíľ, aj napriek zákernej chorobe, zastával post prezidenta klubu. '''10''' - Číslo vyradené na počesť Jozefa Adamca. == Fanúšikovia == {{Hlavný článok|Fanklub Spartak Trnava}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.fcspartaktrnava.com Oficiálna stránka FC Spartak Trnava] * [http://www.ultrasspartak.sk Ultras Spartak] {{Futbalisti FC Spartak Trnava}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{DEFAULTSORT:Trnava, Spartak}} [[Kategória:FC Spartak Trnava| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1923]] kbriq9fd5dtv7788j5hfke7g3tx3gh8 Elias Canetti 0 31643 7416911 7335063 2022-07-29T08:05:24Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Elias Canetti |Portrét = Elias Canetti 2.jpg |Popis = britsko - rakúsky spisovateľ, teoretik spoločenských vied a humanista |Dátum narodenia = [[25. júl]] [[1905]] |Miesto narodenia = [[Ruse (mesto)|Ruse]] [[Bulharsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1994|8|14|1905|7|25}} |Miesto úmrtia = [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] |Podpis = Unterschrift von Elias Canetti.jpg }} [[File:Die Blendung.jpg|thumb|''„Slepota“'', 1931]] {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Elias Canetti''' (* [[25. júl]] [[1905]], [[Ruse (mesto)|Ruse]], [[Bulharsko]] - † [[14. august]] [[1994]], [[Zürich]], [[Švajčiarsko]]) bol [[Spojené kráľovstvo|britsko]] - [[Rakúsko|rakúsky]] [[spisovateľ]], teoretik [[spoločenské vedy|spoločenských vied]] a [[humanizmus|humanista]] pôvodom z Bulharska a nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] z roku [[1981]]. == Život == === Detstvo a mladosť === Canetti sa narodil v roku [[1905]] v [[bulharsko]]m [[Dunaj|podunajskom]] prístave Rusčuk (dnešná [[Ruse (mesto)|Ruse]]) v rodine sefardsko-[[žid]]ovského obchodníka Jacquesa Eliasa Canettiho a jeho ženy Mathilde Canettiovej, rodenej Arditti. V roku [[1911]] sa rodina presťahovala do [[Veľká Británia|britského]] [[Manchester]]u. V nasledujúcom roku však otec zomrel a matka sa rozhodla odsťahovať s celou rodinou do [[Viedeň|Viedne]]. Canettiho rodným jazykom bolo [[ladino]], pričom po [[bulharčina|bulharčine]] a [[angličtina|angličtine]] s [[francúzština|francúzštinou]] sa Canetti učil už piaty jazyk, [[nemčina|nemčinu]], ktorá sa neskôr stala jazykom jeho diel. Rodina sa presťahovala ešte do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a [[Nemecko|Nemecka]], kde Canetti maturoval. === Viedeň === Roky [[1924]] - [[1938]] strávil Canetti vo [[Viedeň|Viedni]] a vytvoril tu jedno zo svojich vrcholných diel, román ''Die Blendung''. Tu sa roku [[1934]] oženil s Vezou (Venezianou) Taubner-Calderón ([[1897]] - [[1963]]) a zostali spolu, napriek Canettiho častým manželským neverám (istý čas mal pomer so spisovateľkou [[Iris Murdochová|Iris Murduchovou]]), až do jej smrti v roku [[1963]]. Po skončení [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa rodina usadila vo [[Francúzsko|Francúzsku]], ale Canetti odišiel do [[Viedeň|Viedne]], kde študoval [[chémia|chémiu]]. Viac než štúdium ho ale zaujali [[literatúra]] a [[filozofia]], ktorým sa venoval vo svojom voľnom čase. Prekladal napríklad do [[nemčina|nemčiny]] diela [[Spojené štáty|amerického]] [[spisovateľ]]a [[Upton Beall Sinclair|Uptona Sinclaira]]. Canetti navštevoval prednášky [[Karl Kraus|Karla Krausa]], študoval diela [[Gustav Le Bon|Gustava Le Bona]] a zajímal sa o objavy [[Sigmund Freud|Sigmunda Freuda]]. Toto všetko tvorilo základ pre najvýraznejšie pole jeho záujmu, štúdium fenoménu [[masa|masy]] a [[masové správanie|masového správania]]. Vo [[Viedeň|Viedni]], alebo pri svojich návštevách [[Berlín]]a, sa stretával s mnohými [[spisovateľ]]mi, okrem iného s [[Bertolt Brecht|Bertoltom Brechtom]], [[Hermann Broch|Hermannom Brochom]], [[Robert Musil|Robertom Musilom]] či so skladateľom [[Alban Berg|Albanom Bergom]]. Od začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]], kedy Canetti publikoval dve divadelné hry, písal svoje prvé veľké dielo, jediný [[román]], ktorý napísal, ''Die Blendung'' (''Zaslepenie''), ktorý vyšiel roku [[1935]], priniesol mu značnú slávu a bol prekladaný do cudzích jazykov. Po nástupe [[Nacizmus|nacizmu]] bol však zakázaný. Po pripojení [[Rakúsko|Rakúska]] k [[Nacistické Nemecko|Tretej ríši]] v roku [[1938]] emigroval Canetti do [[Francúzsko|Francúzska]] a nasledujúceho roku do [[Veľká Británia|Veľkej Británie]]. === Londýn === V roku [[1939]] sa Canetti s rodinou uchýlil do [[emigrácia|emigrácie]] v [[Londýn]]e a zostal tu až do roku [[1971]]. Tu vzniklo jeho najvýznamnejšie [[sociológia|sociologické]] dielo ''Masse und Macht''. Canettiho kniha ''Die Blendung'' sa po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] preslávila po celej [[Európa|Európe]]. Dostal za ňu celý rad medzinárodných cien, napríklad francúzsku „Prix International“ v roku [[1949]]. Pod ťarchou zážitkov z [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ovplyvnili Canettiho dielo motív smrti, hystérie a davového šialenstva (prítomný v menšej miere už v románe ''Die Blendung''). Okrem ďalšej divadelnej hry sa Canetti v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] intenzívne zaoberal svojim veľkým teoretickým dielom ''Masse und Macht'' (''Masa a moc''), ktoré bolo vydané v roku [[1960]]. Začal na ňom pracovať však už v roku [[1925]] a veľkou inšpiráciou bol pre neho očitý zážitok vypálenia ''Justičného paláca'' vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1927]]. Kniha má dve časti. V prvej rozpracoval tézy, že základným nutkaním davu je prežiť, či že najnižšou formou prežitia je zabitie. Druhá časť sa zaoberá otázkou, ako a prečo sú davy ovládané vodcami. [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] tu vykreslil ako paranoidného vodcu, fascinovaného davom, ktorý vedie. Okrem ''Masse und Macht'' vydal niekoľko esejí (okrem iného o [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]]) a cestopis. === Zürich === Po tom, ako Canetti v roku [[1963]] ovdovel, nadviazal blízky vzťah k v [[Zürich]]u žijúcej Here Buschorovej ([[1933]] až [[1988]]), s ktorou sa v roku [[1971]] oženil a s ktorou od začiatku [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] žil prevažne v [[Zürich]]u. O rok neskôr sa im narodila dcéra Johanna, ktorá sa stala hudobníčkou. Canettiho druhá žena zomrela v roku [[1988]]. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] Canetti okrem iného publikoval niekoľko dielne pamäti. Canetti dostal mnohé vyznamenania (Büchner-Preis, Kafka-Preis atď.) a je držiteľom dvoch čestných doktorátov. V roku [[1981]] mu bola udelená [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu za literatúru]]. Zomrel v Zürichu v roku [[1994]] a je pochovaný na [[Cintorín Fluntern|cintoríne Fluntern]] neďaleko hrobu [[James Joyce|Jamesa Joycea]], s ktorým sa cítil duševne spriaznený dielom aj osudom. == Zaujímavosť == Canetti bol klasickým príkladom Európana [[20. storočie|20. storočia]]. Jeho rodina mala [[žid]]ovsko-[[Španielsko|španielske]] korene a do [[Bulharsko|Bulharska]] sa prisťahovala z [[Turecko|Turecka]] (Canetti mal [[Turecko|turecký]] pas). Po niekoľkonásobnom sťahovaní sa Canetti usadil v [[Londýn]]e a získal v roku [[1952]] [[Veľká Británia|britské]] občianstvo a [[Veľká Británia|britský]] pas. [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu za literatúru]] získal ako [[Veľká Británia|britský]] [[spisovateľ]] (všetky svoje diela napísal v [[nemčina|nemčine]]), ale niekoľko ďalších krajín protestovalo. Zomrel v [[Zürich]]u. Dnes je najčastejšie klasifikovaný ako britský spisovateľ. == Dielo == * [[1935]] - ''Die Blendung'', román * [[1932]] - ''Hochzeit'', dráma * [[1934]] - ''Die Komödie der Eitelkeit'', dráma * [[1953]] - ''Die Befristeten'', dráma * [[1954]] - ''Die Stimmen von Marrakesch'', cestopis * [[1960]] - ''Masse und Macht'', štúdia * [[1969]] - ''Der andere Prozess; Kafkas Briefe an Felice'', esej * [[1976]] - ''Das Gewissen der Worte'', eseje * [[1974]] - ''Der Ohrenzeuge; Fünfzig Charaktere'', spomienky * [[1977]] - ''Die gerettete Zunge; Geschichte einer Jugend'', autobiografia * [[1980]] - ''Die Fackel im Ohr; Lebensgeschichte 1921-1931'', autobiografia * [[1985]] - ''Das Augenspiel; Lebensgeschichte 1931-1937'', autobiografia * [[2003]] - ''Party im Blitz; Die englischen Jahre'', autobiografia (vyšlo posmrtne) == Iné projekty == {{Projekt|q=Elias Canetti|commonscat=Elias Canetti}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Canetti, Elias}} [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Britskí spisovatelia]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Britské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Ruse]] ixmtxcayav1vor1551y7fmir9fgvpb3 Mars Exploration Rover 0 33337 7416941 7280243 2022-07-29T08:41:05Z Eryn Blaireová 2374 rekat. wikitext text/x-wiki [[Súbor:NASA Mars Rover.jpg|náhľad|Jedno z vozidiel misie Mars Exploration Rover]] '''Mars Exploration Rover''' bol názov kozmickej misie dvoch vozidiel [[Spojené štáty|americkej]] agentúry [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Vozidlá boli vypustené [[10. jún]]a a [[7. júl]]a [[2003]] a ich cieľom bolo skúmať prípadný výskyt [[voda na Marse|vody na Marse]] v minulosti. Do konca misie v roku [[2019]] vozidlá ďaleko prekročili svoju plánovanú životnosť. Vozidlá boli pomenované [[Spirit]] (pristál [[4. január]]a [[2004]]) a [[Opportunity]] (pristála [[25. január]]a 2004). Obidve vozidlá sú úplne rovnaké a obe pristáli na opačných stranách planéty, mierne južne od marťanského rovníka. Koncom roka [[2009]] sa Spirit definitívne zastavil na planine ''Home Plate'', a napriek opakovaným pokusom sa riadiacemu tímu už nepodarilo uviesť ho znova do chodu. Spirit však pokračoval vo vedeckej činnosti aj zo svojej stacionárnej pozície až do [[22. marec|22. marca]] [[2010]], kedy sa definitívne odmlčal. Opportunity bola pohyblivá až do leta [[2018]], kedy sa definitívne odmlčala. Začiatkom roka 2015 mala po Marse najazdených už približne 41 km, čím prekonala svetový rekord prejdenej vzdialenosti na povrchu iného kozmického telesa. Pred vozidlom Opportunity tento svetový rekord držal [[Lunochod|mesačný rover]] so vzdialenosťou 29 km. Jej činnosť ukončila až celoplanetárna [[prachová búrka]], v dôsledku ktorej nedostávala dosť energie zo slnka. Hlavným cieľom misie bolo hľadať kamene a pôdu, ktorá by dokazovala skorší výskyt [[voda|vody]] na Marse. Sondy pristáli na miestach, o ktorých sa predpokladalo, že v minulosti mohli byť vystavené pôsobeniu vody. Jedným miestom bol kráter ''Gusev'' a možno bývalé jazero na dne tohto impaktného krátera a [[planina Meridiani]] kde zloženie hornín ([[hematit]]) naznačuje možnú prítomnosť vody. == Prístroje == Vybavenie vozidiel: * na otočnom sťažni ** panoramatická kamera (PanCam) pre stereoskopické snímkovanie terénu, obidve časti sú vybavené kotúčmi filtrov pre odhad [[mineralógia|mineralogického]] zloženia okolia ** miniatúrny [[spektrometer]] tepelných emisií (Miniature Thermal Emission Spectrometer, Mini-TES) skúma [[minerál]]y pomocou ich tepelného vyžarovania * na výklopnom ramene v prednej časti ** [[Mössbauerov spektrometer]] (Mössbauer Spectrometer) pre hľadanie zlúčenín [[železo|železa]] vo vzorke ** spektrometer [[Röntgenové žiarenie|röntgenového]] a [[alfa žiarenie|alfa]] žiarenia (Alpha Particle X-ray Spectrometer, APXS) ** mikroskopický zobrazovač (Microscopic Imager, MI) pre detailné snímky [[hornina|hornín]] ** brúska (Rock Abrasion Tool, RAT) pre očistenie a obrúsenie skúmaných kameňov == Iné projekty == {{Portál|Astronómia||Slnečná sústava||Kozmonautika}} {{Projekt|commonscat=Mars Exploration Rovers}} [[Kategória:Prieskum Marsu]] [[Kategória:Neaktívne sondy]] [[Kategória:Sondy NASA]] [[Kategória:Kozmonautika v 2003]] [[Kategória:Kozmonautika v 2004]] nc8zkssyr1dfazce4zmw1p87a4lgebn Fontána pre Zuzanu 0 37212 7416759 7405742 2022-07-28T15:00:44Z Bojars 6357 pozri aj wikitext text/x-wiki {{Infobox Film| Farba=#FFDEAD| Názov=Fontána pre Zuzanu| Poster=| Originál=Fontána pre Zuzanu| Žáner=hudobný| Krajina=[[Česko-Slovensko]]| Rok=[[1985]]| Dĺžka=81| Jazyk=[[slovenčina|slovenský]]| Rozpočet=| Zárobok=| Spoločnosť=| Réžia=[[Dušan Rapoš]]| Scenár=[[Karol Hlávka]]| Produkcia=Slovenská filmová tvorba Bratislava| Hudba=[[Vašo Patejdl|Václav Patejdl]]| Kamera=[[Vladimír Ješina]]| Obsadenie=[[Eva Vejmělková]] ako Zuzana Petrová<br /> [[Jiří Bábek]] ako Olino Zrubec<br /> [[Katarína Šugarová]] ako Bela Strinková<br /> [[Jana Svobodová]] ako Maja Petrová<br /> [[Jana Holeňová]] ako Čerkeska<br /> [[Ondřej Malý]] ako Bohuš<br /> [[Miloslav Holub]] ako Domorák<br /> [[Ferdinand Krůta]] ako dedo Zrubec<br /> [[Slavo Záhradník]] ako otec Zrubec<br /> [[Sylvia Turbová]] ako Zuzina matka<br /> [[Vladimír Kratina]] ako Zuzin otec<br /> [[Marek Bezoušek]] ako Števo<br /> [[André Vícha]] ako Picasso<br /> [[Dagmar Pušová]] ako matka Strinková<br /> [[Robo Grigorov]] ako Viki<br /> [[Ivan Bališ]] ako Deni<br /> [[Vilma Jamnická]] ako Cilka<br /> [[Libuše Šedivá]] ako Milka<br /> [[Eduard Krajčír]] ako Džeri<br /> [[Ján Géc]] ako kartár<br /> [[Miroslav Igaz]] ako kartár | imdb_id=0213662| csfd_id=29038| }} '''''Fontána pre Zuzanu''''' (angl. ''The Fountain for Zuzana'') je slovenský hudobný film natočený podľa románu [[Eleónora Gašparová|Eleonóry Gašparovej]]. Hudbu k filmu zložil [[Vašo Patejdl]]. Okrem Patejdla vo filme spevácky účinkujú aj [[Oľga Záblacká]], [[Jožo Ráž]], [[Robo Grigorov]] a [[Silvia Slivová]]. Robo Grigorov je okrem toho aj hercom a stvárňuje jednu z vedľajších postáv. [https://goo.gl/maps/CqpUsYXpFZTp2ovi7 Fontána z filmu] stojí na Kupeckého ulici v [[Bratislava|Bratislave]]. Príbeh Fontány pre Zuzanu inšpiroval rovnomenný muzikál, ktorý mal svoju premiéru v októbri [[2008]]. * Architekt: [[Miloš Kalina]] * Návrhy kostýmov: [[Ľudmila Várossová]] * Strih: [[Maximilián Remeň]] * Vedúci výroby: [[Viliam Čánky]] * Exteriéry: [[Uherské Hradiště]], [[Bratislava]], [[Hrušov]] * Premiéra: [[20. marec]] [[1986]] == Pozri aj == * ''[[Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)]]'' == Externé odkazy == *[http://www.bratislavskenoviny.sk/51779/nas-rozhovor/fontanu-pre-zuzanu-mesto-postavi-nanovo Fontánu pre Zuzanu mesto postaví nanovo.] [[Kategória:Filmy režírované Dušanom Rapošom]] [[Kategória:Slovenské filmy]] [[Kategória:Hudobné filmy]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1985]] izxpmx1hp5h3udmybdh67obovr5hx8g Interpreter 0 41116 7416989 7416567 2022-07-29T11:05:44Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ wikitext text/x-wiki '''Interpreter''' je počítačový [[program (počítačový)|program]], druh [[prekladač (programovanie)|prekladača]], ktorý interpretuje iný program napísaný v nejakom [[programovací jazyk|programovacom jazyku]].<ref name="beliana">interpreter. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/interpreter | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-27 | miesto = Bratislava}}</ref> Interpretre môžu program interpretovať riadok po riadku alebo preložia program do nejakého medzikódu a tento medzikód potom vykonávajú. Ak je v programe syntaktická chyba, prvý druh interpretra vykoná program po túto syntaktickú chybu a zahlási chybu na príslušnom riadku, druhý druh interpretra program nezačne vykonávať a počas prekladu do medzikódu zahlási chybu. Nevýhodou interpretera je (zvyčajne) nižšia rýchlosť vykonávania programu (oproti [[kompilátor (programovanie)|kompilovanému]] kódu), výhodami sú jednoduchosť procesu interpretácie, nezávislosť na operačnom systéme a hardvéri počítača a možnosť okamžitej syntaktickej kontroly [[zdrojový kód|zdrojového kódu]].<ref name="beliana" /> Interpreter môže byť vo všeobecnosti interpretátorom ľubovoľného formalizovaného jazyka, napríklad interpreter matematických výrazov. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[kompilátor (programovanie)]] {{informatický výhonok}} [[Kategória:Programovacie jazyky]] e45ywlwxpicem1kizdfp5fzv39qirqf Thomas Mann 0 41801 7416876 7036296 2022-07-29T06:37:49Z Georgeo88 61234 wiki wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Thomas Mann |Portrét = Thomas Mann 1937.jpg |Veľkosť obrázka =230px |Popis = nemecký spisovateľ |Dátum narodenia = [[6. jún]] [[1875]] |Miesto narodenia = [[Lübeck]], [[Nemecko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1955|8|12|1875|6|6}} |Miesto úmrtia = [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] |}} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Paul Thomas Mann''' (* [[6. jún]] [[1875]], [[Lübeck]], [[Nemecko]] – † [[12. august]] [[1955]], [[Zürich]], [[Švajčiarsko]]) bol nemecký [[spisovateľ]], [[filantrop]] a esejista prvej polovice 20. storočia. V roku [[1929]] získal [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]] za literatúru. Brat spisovateľa [[Heinrich Mann|Heinricha Manna]] (1871 – 1950) a menej významného [[Carl Victor Mann|Carla Victora Manna]] (1890 – 1949), otec spisovateľov [[Klaus Mann|Klausa Manna]] (1906 – 1949) a [[Golo Mann]]a (1909 – 1994). V menšej miere sa stali významnými rovnako dcéry [[Erika Mannová]] (1905 – 1969), [[Monika Mannová]] (1910 – 1992) a [[Elisabeth Mannová-Borgeseová]] (1918 – 2002) a rovnako vnuk [[Fridolin Mann]] (* 1940). Veľa ďalších rodinných príslušníkov získalo určitý význam ako vzory pre postavy v niektorých Mannových románoch. == Životopis == === Detstvo a mladosť === Paul Thomas Mann sa narodil v [[Lübeck]]u v rodine obchodníka s obilím Thomasa Johanna Heinricha Manna a polovičnej Brazílčanky Júlie da Silva Bruhns. Po otcovej smrti sa rodina presťahovala do [[Mníchov]]a, kde Thomas Mann žil až do roku [[1933]]. [[Súbor:Heinrich Thomas Mann.jpg|thumb|Heinrich a Thomas Mannovci okolo roku 1900]] S vlastnými literárnymi pokusmi začal Mann v roku [[1893]]. O rok neskôr debutoval svoju novelou ''Gefallen''. Prvé veľké dielo, románová prvotina '' Buddenbrooks - Verfall einer Familie'' (po slovensky ''Buddenbrookovci - Úpadok jednej rodiny'') vyšla v roku [[1901]]. Kniha zožala okamžitý úspech a z Thomasa Manna sa stal takmer cez noc známy nemecký spisovateľ. Neskôr sa venoval tiež žurnalistike (rok pracoval v redakcií satirického časopisu ''Simplicissimus''). V roku 1905 sa oženil s dcérou vzdelaného [[žid]]ovského obchodníka Katiou Pringsheimovou, s ktorou mal 6 detí (Erika, [[Klaus Mann|Klaus]], [[Golo Mann|Golo]], Monika, Elisabeth a Michael), z ktorých sa výraznejšie preslávili 2: [[Klaus Mann|Klaus]], ktorý sa rovnako venoval literatúre a [[Golo Mann|Golo]], ktorý sa venoval histórii. Fakt, že Mann spojil svoj život so ženou, hoci to v jeho dobe bola jediná možnosť verejného partnerského spolužitia, bol pre jeho okolie viac ako prekvapujúci. Nachádzal totiž väčšie zaľúbenie v mladých mužoch, ako vo spoločnosti žien. Ku svojej prípadnej [[homosexualita|homosexuálnej]] či [[bisexualita|bisexuálnej]] orientácii sa nikdy otvorene nepriznal, hoci homosexuálne a homoerotické motívy sú v jeho diele časté (napr. v románe ''Buddenbrookovci'', či v novelách ''Smrť v Benátkach'' a ''Tonio Kröger''). === Dospelosť === V roku [[1912]] ochorela Katia na [[tuberkulóza|tuberkulózu]] a pobudla dlhodobo v pľúcnom sanatóriu v [[Davos]]e. Jej liečba, zážitky zo sanatória aj obavy z možnej smrti inšpirovali Thomasa Manna k druhému významnému románu, snovému rozprávaniu z luxusnej ozdravovne tuberkulóznej smotánky ''Der Zauberberg'' (po slovensky ''Čarovný vrch''), na ktorom začal pracovať v roku [[1913]] a dokončil ho roku [[1924]], kedy bol, rovnako s veľkým úspechom, publikovaný. V dobe [[1. svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa v eseji ''Betrachtungen eines Unpolitischen'' (po slovensky ''Úvahy nepolitického človeka'') sa dostal do zásadných rozporov s bratom Heinrichom, keď vojnu neodmietol; neskôr svoje stanovisko považoval za chybné. Thomas Mann sa stýkal s poprednými umelcami a spisovateľmi svojej doby, napr. s [[Hermann Broch|Hermannom Brochom]] či [[Robert Musil|Robertom Musilom]], ktorému výrazne pomáhal v jeho finančnej tiesni, a ktorého diela si veľmi vážil. V roku [[1929]] získal [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]] za literatúru, jedným z kandidátov na toto ocenenie bol už v roku [[1927]]. Zo značnej finančnej sumy, ktorú dostal, umáral vysoké dlhy svojich detí. === Vojna a exil === Už od začiatku 30. rokov Thomas Mann sledoval hroziaci nástup [[nacizmus|nacizmu]]. Vo svojej reči ''Appell an die Vernunft'' (po slovensky ''Apel na rozum'') prednesenej v [[Berlín]]e októbri 1930, ktorá vstúpila do dejín ako tzv. ''Deutsche Ansprache'' (po slovensky ''Nemecký prejav'') varoval pred možnou hrozbou. Napriek nadšenému prijatiu neboli jeho obavy vypočuté. V roku [[1933]] opustili s manželkou Katiou cez [[Paríž]] [[Nemecko]] a uchýlili sa do [[exil]]u vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], kde žili v [[Küsnacht]]e v blízkosti [[Zürich]]u. V rokoch 1933 až 1942 pracoval Mann na rozsiahlej románovej tetralógii ''Joseph und seine Brüder'' (po slovensky ''Jozef a jeho bratia''). V rokoch 1934 a 1935 podnikli Mannovci prvé cesty do [[Spojené štáty americké|USA]]. V roku 1936 získali [[Česko-Slovensko|česko-slovenské]] občianstvo a cestovný pas. V roku [[1938]] odišiel do [[Spojené štáty americké|USA]], kde v roku [[1944]] získal občianstvo. Po [[2. svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa vrátil do [[Európa|Európy]]. Od roku [[1952]] žil vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]. Roku [[1947]] bolo vydané Mannove pravdepodobne najznámejšie dielo, román ''Doktor Faustus'', napísané za jeho pobytu v [[Spojené štáty americké|USA]]. [[Faust]]ovská inšpirácia prenesená do vtedajšieho [[Nemecko|Nemecka]] spája v postave skladateľa Adriana Leverkühna otázky umeleckej tvorby a slobody duše. Pri pobyte v [[Holandsko|holandských]] prímorských kúpeľoch v [[Nordwijk]]u ochorel Mann na [[Artérioskleróza|arteriosklerózu]]. Po návrate do [[Zürich]]u bol hospitalizovaný a [[12. august]]a zomrel vo veku 80 rokov. == Dielo == Tu sú uvedené iba najznámejšie diela. === Romány === * ''Buddenbrooks – Verfall einer Familie'', [[1897]]–[[1900]]; (po slovensky ''Buddenbrookovci - Úpadok jednej rodiny'') popisuje osudy štyroch generácií obchodníckeho rodu * ''Der Zauberberg'', [[1924]]. (Po slovensky ''Čarovný vrch''). Dej sa odohráva vo Švajčiarskom pľúcnom sanatóriu. * ''Joseph und seine Brüder'', [[1933]]–[[1942]]; (po slovensky ''Jozef a jeho bratia''). Ide o prepracovaný biblický príbeh (Kniha Mojžišova) do románovej tetralógie. [[svätý Jozef|Jozef]] je najobľúbenejší z dvanástich [[Jakub (Izrael)|Jakubových]] synov (praotcovi dvanástich izraelských kmeňov). Jeho bratia ho predajú do otroctva do [[Egypt]]a, kde sa z neho časom stane prvý minister ríše. V tejto funkcií ochráni Egypt pred hladomorom. Nakoniec povolá svojich bratov a otca do Egypta, aby tam našli novú vlasť. Tento príbeh má veľa literárnych spracovaní, Mann ho očistil od mýtických prvkov a dal mu humanistické vyznenie. Toto Mannove dielo obsahuje tieto diely: ** ''Príbehy Jakubove'' ** ''Mladý Jozef'' ** ''Jozef v Egypte'' ** ''Jozef Živiteľ'' * ''Doktor Faustus - das Leben des deutschen Tonsetzers Adrian Leverkühn, erzählt von einem Freund'', [[1947]] (po slovensky ''Doktor Faustus - život nemeckého skladateľa Adriana Leverkühna, rozprávaný jedným priateľom'') – vrchol jeho tvorby. Tento filozofický román je inšpirovaný [[Johann Wolfgang von Goethe|Goethovým]] [[Faust]]om. Príbeh rozpráva gymnaziálny profesor Zeitblom o svojom priateľovi, hudobnom skladateľovi Adrianovi Leverkuhnovi. Tento geniálny hudobník je presvedčený, že sa európska kultúra (najmä hudba) sú v kríze. Je teda ochotný pristúpiť na akýkoľvek kompromis (aj na zmluvu s diablom), len keď to pre neho bude znamenať tvorivú schopnosť. Jeho diela sú poprením predchádzajúceho vývoja (posledná skladba je negáciou [[Ludwig van Beethoven|Beethovenovej]] Deviatej symfónie). Skladateľ nakoniec zošalie. Na pozadí Leverkuhnovej tragédie sa premietajú politické dejiny Nemecka v tomto storočí (až do nacizmu). * ''Die Bekenntnisse des Hochstaplers Felix Krull'', [[1922]] (Po slovensky ''Spoveď hochštaplera Felixa Krulla''). Nedokončený. === Poviedky a novely === * ''Der kleine Herr Friedemann'', [[1897]]. (po slovensky ''Malý pán Friedemann''), * ''Tonio Kröger'', novela, [[1903]], * ''Der Tod in Venedig'', [[1912]]. (po slovensky ''Smrť v Benátkach''), * ''Mario und der Zauberer'', [[1930]]. (po slovensky ''Mario a kúzelník''), * ''Tristan'' === Iné === * ''Betrachtungen eines Unpolitischen'', [[1918]]. (po slovensky ''Úvahy nepolitického človeka'') == Pozri aj == * [[Zoznam nemecky píšucich spisovateľov]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Thomas Mann|commonscat=Thomas Mann}}. {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1926 – 1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mann, Thomas}} [[Kategória:Nemeckí spisovatelia]] [[Kategória:Nemeckí spisovatelia románov]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Nemeckí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Filantropi]] [[Kategória:Nemecké LGBT osobnosti]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na švajčiarskych poštových známkach]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Lübecku]] ryc23dr5ryb7za351mmx6o2klozsupz Veduta 0 42074 7416893 7406465 2022-07-29T06:58:42Z 195.245.209.178 Citácia. wikitext text/x-wiki '''Veduta''' je vecný, topograficky presný maliarsky alebo grafický záznam napr. výseku krajiny, pohľadu na mesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terminologický slovník zeměměřictví a katastru nemovitostí, heslo: veduta en veduta fr védutisme m ge Vedute e ru ведута sk veduta cz veduta malířský, kresebný nebo grafický záznam výseku krajiny nebo pohledu na město, zpravidla topograficky věrný, vystihující konkrétní situaci v daném časovém období; veduty byly používány jako grafické doplňky starých map (např. Komenského mapa Moravy). Obory: kartografie|url=http://www.slovnikcuzk.eu/termin.php?&tid=5962&l=veduta|vydavateľ=Terminologická komise Českého úřadu zeměměřického a katastrálního|dátum prístupu=2022-07-29|dátum vydania=2005-2020|miesto=Praha}}</ref> Rozšírený od 17. storočia do polovice 19. storočia,<ref>{{Citácia knihy|edícia=Soupis vedut vzniklých do roku 1850|titul=Soupis vedut vzniklých do roku 1850. Svazek IV/1, Slovenský národný archív|url=https://www.worldcat.org/oclc/1051235749|rok=2018|miesto=Praha|isbn=978-80-87544-68-6|vydanie=I|vydavateľ=Odbor Archivní správy a spisové služby MV ČR|strany=1-791|zväzok=IV/1}}</ref> keď bol postupne vytlačený [[fotografia|fotografiou]]. == Externé odkazy == * ukážka vedút Banskej štiavnice v diele : [http://digitalna.kniznica.info/s/uFb1vOYy1A Album von Schemnitz enthaltend fünfundzwanzig auf das academische Leben Bezug habende Ansichten aus Schemnitz und Umgebung ...] Schemnitz: August Joerges, 1871. 22 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * ukážka veduty Viedne na mape zo 17. storočia : [http://digitalna.kniznica.info/s/FdirHAmuxA Eigentlicher Entwurff der grossen und kleinen Insul Schutt sampt denen umbher liegenden Christlichen ...] Hamburg: Thomas von Wiering, 1688. 1 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * {{filit|fvv/veduta.html}} {{Výhonok}} [[Kategória:Krajinárstvo]] [[Kategória:Obrazy podľa témy]] hq2a5ipunlmrwmofnovd7k7iu0vgevo 7416901 7416893 2022-07-29T07:20:53Z 195.245.209.178 Citácia knihy. wikitext text/x-wiki '''Veduta''' je vecný, topograficky presný maliarsky alebo grafický záznam napr. výseku krajiny, pohľadu na mesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terminologický slovník zeměměřictví a katastru nemovitostí, heslo: veduta en veduta fr védutisme m ge Vedute e ru ведута sk veduta cz veduta malířský, kresebný nebo grafický záznam výseku krajiny nebo pohledu na město, zpravidla topograficky věrný, vystihující konkrétní situaci v daném časovém období; veduty byly používány jako grafické doplňky starých map (např. Komenského mapa Moravy). Obory: kartografie|url=http://www.slovnikcuzk.eu/termin.php?&tid=5962&l=veduta|vydavateľ=Terminologická komise Českého úřadu zeměměřického a katastrálního|dátum prístupu=2022-07-29|dátum vydania=2005-2020|miesto=Praha}}</ref> Rozšírený od 17. storočia do polovice 19. storočia,<ref>{{Citácia knihy|titul=Soupis vedut vzniklých do roku 1850. Svazek IV/1, Slovenský národný archív|rok=2018|miesto=Praha|isbn=978-80-87544-68-6|vydanie=I|vydavateľ=Odbor Archivní správy a spisové služby MV ČR|strany=1-791|priezvisko=Ragačová|meno=Júlia|priezvisko3=Wanner|meno3=Michal|priezvisko2=Hora|meno2=Josef}}</ref> keď bol postupne vytlačený [[fotografia|fotografiou]]. == Externé odkazy == * ukážka vedút Banskej štiavnice v diele : [http://digitalna.kniznica.info/s/uFb1vOYy1A Album von Schemnitz enthaltend fünfundzwanzig auf das academische Leben Bezug habende Ansichten aus Schemnitz und Umgebung ...] Schemnitz: August Joerges, 1871. 22 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * ukážka veduty Viedne na mape zo 17. storočia : [http://digitalna.kniznica.info/s/FdirHAmuxA Eigentlicher Entwurff der grossen und kleinen Insul Schutt sampt denen umbher liegenden Christlichen ...] Hamburg: Thomas von Wiering, 1688. 1 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * {{filit|fvv/veduta.html}} {{Výhonok}} [[Kategória:Krajinárstvo]] [[Kategória:Obrazy podľa témy]] ejvb0jsvdvhwrmj64ujswsh804647cj Slovenské národné hokejové mužstvo 0 44899 7416788 7405833 2022-07-28T18:46:22Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Russian_Olympic_Committee_flag.svg bol odstránený, pretože ho Ellywa na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki {{Infobox národný hokejový tím | Meno = Slovenské národné hokejové mužstvo | Logo = Coat of arms of Slovakia.svg | Logo veľkosť = | komentár = [[Štátny znak Slovenska]] na dresoch | Prezývky = ''Repre'', ''Chlapci'', ''Naši Chlapci'' | Asociácia = [[Slovenský zväz ľadového hokeja]] | Generálny manažér = {{SVK}} [[Miroslav Šatan]] | Tréner = {{CAN}} [[Craig Ramsay]] | Asistenti trénera = {{SVK}} [[Ján Pardavý]], {{SVK}} [[Andrej Podkonický]] | Kapitán = {{SVK}} [[Tomáš Tatar]] | Najviac zápasov = {{SVK}} [[Dominik Graňák]] (194) | Najlepší strelec = {{SVK}} [[Miroslav Šatan]] (86) | Najproduktívnejší hráč = {{SVK}} [[Miroslav Šatan]] (162) | Domáci štadión = [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]] | IIHF kód = SVK | IIHF miesto = 8. | IIHF max = 3. | IIHF max dátum = 2004 | IIHF min = 11. | IIHF min dátum = 2017 | Tímové farby = {{box farby|white}} {{box farby|#0B3C81}} {{box farby|#B3261F}} | Dresy = [[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2022 IHWC.png|200px]] | Prvý zápas = {{minivlajka|Protektorát Čechy a Morava}} [[Protektorát Čechy a Morava|Čechy a Morava]] 12–0 [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]] {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} <br><small> ([[Garmisch-Partenkirchen]], [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] – 1. februára 1940)</small> | Najvyššia výhra = {{SVK|lh|1}} 20–0 {{BGR|lh|2}} <br><small> ([[Poprad]], [[Slovensko]] – 18. marca 1994)</small> | Najvyššia prehra = {{minivlajka|Protektorát Čechy a Morava}} [[Protektorát Čechy a Morava|Čechy a Morava]] 12–0 [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]] {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} <br><small> ([[Garmisch-Partenkirchen]], [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] – 1. februára 1940)</small> | Účasti na MS = 28 | MS prvá účasť = 1994 | MS najlepšie = [[Image:Gold medal with cup.svg|16px]] ''Zlato'': 1 ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]]) | MS medaily = [[Image:Gold medal with cup.svg|16px]] 1 [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] 2 [[Image:Bronze medal with cup.svg|16px]] 1 | Iný názov = | Iný účasti = | Iný prvá účasť = | Iný najlepšie = | Iný2 názov = | Iný2 účasti = | Iný2 prvá účasť = | Iný2 najlepšie = | Iný3 názov = | Iný3 účasti = | Iný3 prvá účasť = | Iný3 najlepšie = | Iný4 názov = | Iný4 účasti = | Iný4 prvá účasť = | Iný4 najlepšie = | ZOH účasti = 8 | ZOH prvá účasť = 1994 | ZOH najlepšie = [[Image:Bronze medal.svg|16px]] 3. miesto ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|2022]]) | ZOH medaily = [[Image:Gold medal.svg|16px]] 0 [[Image:Silver medal.svg|16px]] 0 [[Image:Bronze medal.svg|16px]] 1 | Štatistika = 360–297–49 }} '''Slovenské národné hokejové mužstvo''' patrí medzi reprezentačné [[ľadový hokej|hokejové]] mužstvá v elitnej top divízii [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstiev sveta]]. Vzniklo v roku [[1993]] po rozpade [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] z bývalej [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo|Česko-slovenskej hokejovej reprezentácie]]. Direktoriát IIHF určil ako nasledovníka česko-slovenskej reprezentácie v A kategórii majstrovstiev sveta [[České národné hokejové mužstvo|český tím]], preto bola slovenská reprezentácia zaradená do skupiny C1 majstrovstiev sveta. V nasledujúcich rokoch si slovenský tím postupne vybojoval postup do elitnej A kategórie, kde od roku [[1996]] nepretržite pôsobí. Od roku 2017 je hlavným trénerom Kanaďan [[Craig Ramsay]]. K najväčším úspechom reprezentácie patrí zisk zlatej medaily z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|Majstrovstiev sveta 2002]] vo [[Švédsko|švédskom]] [[Göteborg|Göteborgu]] a tretie miesto na [[Zimné olympijské hry 2022|Zimných olympijských hrách 2022]] v Pekingu. == Zápasová bilancia == {{Hlavný článok|Zoznam zápasov slovenského národného hokejového mužstva}} {| class="wikitable" |- ! Sezóna !! Zápasy !! Výhry !! Remízy !! Prehry !! Skóre |- align="center" | 1939/40 | 3 | 0 | 0 | 3 | 1:17 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1940/41 | 6 | 4 | 0 | 2 | 17:11 |- align="center" | 1942/43 | 1 | 0 | 0 | 1 | 2:10 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1943/44 | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 |} Odohrané zápasy v Slovenskom štáte počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. {| class="wikitable" |- ! Sezóna !! Zápasy !! Výhry !! Remízy !! Prehry !! Skóre |- align="center" | 1992/93 | 5 | 2 | 1 | 2 | 20:17 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1993/94 | 37 | 24 | 8 | 5 | 229:78 |- align="center" | 1994/95 | 25 | 17 | 2 | 6 | 132:64 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1995/96 | 16 | 9 | 2 | 5 | 61:43 |- align="center" | 1996/97 | 24 | 8 | 3 | 13 | 74:88 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1997/98 | 24 | 12 | 3 | 9 | 83:59 |- align="center" | 1998/99 | 24 | 10 | 5 | 9 | 71:63 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1999/00 | 29 | 16 | 6 | 7 | 100:70 |- align="center" | 2000/01 | 23 | 10 | 0 | 13 | 63:65 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2001/02 | 29 | 16 | 3 | 10 | 99:75 |- align="center" | 2002/03 | 24 | 14 | 3 | 7 | 83:54 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2003/04 | 26 | 15 | 5 | 6 | 85:46 |- align="center" | 2004/05 | 32 | 16 | 3 | 13 | 83:76 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2005/06 | 28 | 15 | 4 | 9 | 92:58 |- align="center" | 2006/07 | 22 | 12 | 0 | 10 | 65:53 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2007/08 | 17 | 9 | 0 | 8 | 51:40 |- align="center" | 2008/09 | 21 | 9 | 0 | 12 | 53:62 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2009/10 | 25 | 11 | 0 | 14 | 63:70 |- align="center" | 2010/11 | 21 | 11 | 0 | 10 | 61:47 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2011/12 | 25 | 14 | 0 | 11 | 70:59 |- align="center" | 2012/13 | 23 | 9 | 0 | 14 | 52:62 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2013/14 | 24 | 10 | 0 | 14 | 54:69 |- align="center" | 2014/15 | 22 | 8 | 0 | 14 | 55:56 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2015/16 | 22 | 10 | 0 | 12 | 50:58 |- align="center" | 2016/17 | 24 | 12 | 0 | 12 | 56:60 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2017/18 | 28 | 15 | 0 | 13 | 67:64 |- align="center" | 2018/19 | 23 | 12 | 0 | 11 | 64:48 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2019/20 | 7 | 3 | 0 | 4 | 16:21 |- align="center" | 2020/21 | 16 | 9 | 0 | 7 | 32:39 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2021/22 | 29 | 18 | 0 | 11 | 90:66 |- align="center" bgcolor=#C0FFFF | '''spolu''' | '''706''' | '''360''' | '''49''' | '''297''' | '''2195:1769''' |} Do štatistiky nie je započítaný neoficiálny zápas ale sú započítané zápasy SR B-tímu alebo Olympijského tímu do 23 rokov. Sezóna 2019/2020 nebola dokončená kvôli ([[COVID-19]]). {| class="wikitable" |- ! Roky !! Zápasy !! Výhry !! Remízy !! Prehry !! Skóre |- align="center" | 2015-2017 | 11 | 4 | 0 | 7 | 24:26 |} Odohrané zápasy SR B-tím alebo Olympijský tím do 23 rokov. {| class="wikitable" |- ! Sezóna !! Zápasy !! Výhry !! Remízy !! Prehry !! Skóre |- align="center" | 1941/42 | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 |} Odohraný neoficiálny zápas v Slovenskom štáte počas 2. svetovej vojny. == Galéria dresov reprezentácie == {| class="wikitable" width="40%" |- style="font-weight:bold; background:#ddd;" | |align="center"|'''ZOH 1994''' ||align="center"|'''MS 1994 (C)''' ||align="center"|'''MS 1995 (B)''' ||align="center"|'''1996 − 1997''' ||align="center"|'''1998 − 2000''' |- | align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 1994 (WOG).png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 1994 (WC).png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 1995.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 1996.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 1998.png|200px]] |} {| class="wikitable" width="40%" |- style="font-weight:bold; background:#ddd;" | |align="center"|'''2001 − 2004''' ||align="center"|'''SP 2004''' ||align="center"|'''MS 2005''' ||align="center"|'''ZOH, MS 2006''' ||align="center"|'''2007 − 2008''' |- | align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2001.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2004 (WCH).png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2005.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2006.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2007.png|200px]] |} {| class="wikitable" width="40%" |- style="font-weight:bold; background:#ddd;" | | align="center"|'''2009 − 2013''' ||align="center"|'''2014 − 2017''' ||align="center"|'''ZOH 2018''' ||align="center"|'''MS 2019 (pôvodný návrh)'''||align="center"|'''2019 − 2021''' |- | align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2009.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2014.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2018 (WOG).png|200px]] || align="center"|[[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2021 IHWC.png|200px]] |} {| class="wikitable" width="40%" |- style="font-weight:bold; background:#ddd;" | | align="center" |'''ZOH 2022''' ||align="center"|'''2022 − súčasnosť''' |- | align="center" |[[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2022 (WOG).png|200px]] || align="center"|[[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2022 IHWC.png|200px]] |} == Účasť na vrcholových podujatiach == === Účasť na majstrovstvách sveta nižších kategórií === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Miesto konania ! Umiestnenie ! Kapitán ! Hlavný tréner ! Asistenti trénera ! Súpiska |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994#Majstrovstv.C3.A1 sveta skupina C1|MS C 1994]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} ([[Poprad]], [[Spišská Nová Ves]]) | 1. miesto (celkovo 21. miesto) | [[Miroslav Marcinko]] | [[Július Šupler]] | [[František Hossa]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1994|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995#Majstrovstv.C3.A1 sveta Skupina B|MS B 1995]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} ([[Bratislava]]) | 1. miesto (celkovo 13. miesto) | [[Peter Šťastný]] na posledný zápas bol kapitánom [[Oto Haščák]] | [[Július Šupler]] | [[František Hossa]], [[Ján Selvek]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1995|Súpiska]] |} === Účasť na majstrovstvách sveta A-kategórie === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Miesto konania ! Umiestnenie ! Kapitán ! Hlavný tréner ! Asistenti trénera ! Súpiska |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS 1996]] | {{minivlajka|Rakúsko|w}} ([[Viedeň]]) | 10. miesto | [[Oto Haščák]] | [[Július Šupler]] | [[František Hossa]], [[Ján Selvek]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1996|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] | {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]], [[Tampere]], [[Turku]]) | 9. miesto | [[Zdeno Cíger]] | [[Jozef Golonka]] | [[Vincent Lukáč]], [[Dušan Žiška]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1997|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} ([[Zürich]], [[Bazilej]]) | 7. miesto | [[Zdeno Cíger]] | [[Ján Šterbák]] | [[František Hossa]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1998|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS 1999]] | {{minivlajka|Nórsko|w}} ([[Oslo]], [[Hamar]], [[Lillehammer]]) | 7. miesto | [[Zdeno Cíger]] | [[Ján Šterbák]] | [[František Hossa]], [[Ján Starší]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1999|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS 2000]] | {{minivlajka|Rusko|w}} ([[Petrohrad]]) | '''{{strieborná medaila}}''' | [[Miroslav Šatan]] | [[Ján Filc]] | [[Ernest Bokroš]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2000|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS 2001]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} ([[Hannover]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Norimberg]]) | 7. miesto | [[Zdeno Chára]] | [[Ján Filc]] | [[Ernest Bokroš]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2001|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} ([[Göteborg]], [[Jönköping]], [[Karlstad]]) | '''{{zlatá medaila}}''' | [[Miroslav Šatan]] | [[Ján Filc]] | [[Ernest Bokroš]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2002|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]] | {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]], [[Tampere]], [[Turku]]) | '''{{bronzová medaila}}''' | [[Miroslav Šatan]] | [[František Hossa]] | [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]], [[Ján Šterbák]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2003|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]] | {{minivlajka|Česko|w}} ([[Praha]], [[Ostrava]]) | 4. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[František Hossa]] | [[Ľubomír Pokovič]], [[Róbert Švehla]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2004|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] | {{minivlajka|Rakúsko|w}} ([[Viedeň]], [[Innsbruck]]) | 5. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[František Hossa]] | [[Ľubomír Pokovič]], [[Róbert Švehla]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2005|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS 2006]] | {{minivlajka|Lotyšsko|w}} ([[Riga]]) | 8. miesto | [[Marián Hossa]] | [[František Hossa]] | [[Ján Jaško]], [[Jerguš Bača]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2006|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS 2007]] | {{minivlajka|Rusko|w}} ([[Moskva]], [[Mytišči]]) | 6. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[Július Šupler]] | [[Miroslav Miklošovič]], [[Zdeno Cíger]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2007|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] | {{minivlajka|Kanada|w}} ([[Quebec (mesto)|Quebec]], [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]]) | 13. miesto | [[Róbert Petrovický]] | [[Július Šupler]] | [[Miroslav Miklošovič]], [[Peter Oremus]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2008|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} ([[Bern (mesto)|Bern]], [[Zürich]]) | 10. miesto | [[Ľuboš Bartečko]] | [[Ján Filc]] | [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2009|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} ([[Kolín nad Rýnom]], [[Mannheim]]) | 12. miesto | [[Richard Lintner]] | [[Glen Hanlon]] | [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2010|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} ([[Bratislava]], [[Košice]]) | 10. miesto | [[Pavol Demitra]] | [[Glen Hanlon]] | [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2011|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS 2012]] | {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]]), {{minivlajka|Švédsko|w}} ([[Štokholm]]) | '''{{strieborná medaila}}''' | [[Zdeno Chára]] | [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Jerguš Bača]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2012|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} ([[Štokholm]]), {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]]) | 8. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Peter Oremus]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2013|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS 2014]] | {{minivlajka|Bielorusko|w}} ([[Minsk]]) | 9. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Peter Oremus]], [[Vladimír Országh]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2014|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS 2015]] | {{minivlajka|Česko|w}} ([[Praha]], [[Ostrava]]) | 9. miesto | [[Tomáš Kopecký]] proti Nórsku bol kapitánom [[Marián Gáborík]] | [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Peter Oremus]], [[Vladimír Országh]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2015|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS 2016]] | {{minivlajka|Rusko|w}} ([[Moskva]], [[Petrohrad]]) | 9. miesto | [[Andrej Sekera]] | [[Zdeno Cíger]] | [[Miroslav Miklošovič]], [[Ernest Bokroš]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2016|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS 2017]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} ([[Kolín nad Rýnom]]), {{minivlajka|Francúzsko|w}} ([[Paríž]]) | 14. miesto | [[Vladimír Dravecký]] | [[Zdeno Cíger]] | [[Miroslav Miklošovič]], [[Július Šupler]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2017|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS 2018]] | {{minivlajka|Dánsko|w}} ([[Kodaň]], [[Herning]]) | 9. miesto | [[Andrej Sekera]] | [[Craig Ramsay]] | [[Vladimír Országh]], [[Róbert Petrovický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2018|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS 2019]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} ([[Bratislava]], [[Košice]]) | 9. miesto | [[Andrej Sekera]] na posledný zápas bol kapitánom [[Ladislav Nagy]] | [[Craig Ramsay]] | [[Michal Handzuš]], [[Róbert Petrovický]], [[Andrej Podkonický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2019|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS 2020]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} ([[Zürich]], [[Lausanne]]) | colspan="5" | zrušené kvôli pandémii ([[COVID-19]]) |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS 2021]] | {{minivlajka|Lotyšsko|w}} ([[Riga]]) | 8. miesto | [[Marek Ďaloga]] proti Česku bol kapitánom [[Peter Cehlárik]] | [[Craig Ramsay]] | [[Michal Handzuš]], [[Ján Pardavý]], [[Andrej Podkonický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2021|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS 2022]] | {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]], [[Tampere]]) | 8. miesto | [[Tomáš Tatar]] | [[Craig Ramsay]] | [[Ján Pardavý]], [[Andrej Podkonický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2022|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS 2023]] | {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Tampere]]), {{minivlajka|Lotyšsko|w}} ([[Riga]]) | | | | | |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS 2024]] | {{minivlajka|Česko|w}} ([[Praha]], [[Ostrava]]) | | | | | |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS 2025]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} ([[Göteborg|Göteborg]]), {{minivlajka|Dánsko|w}} ([[Kodaň]]) | | | | | |} <timeline> ImageSize = width:1000 height:60 PlotArea = left:10 right:10 bottom:30 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1993 till:01/07/2023 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1993 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:15 color:white align:center from:01/07/1993 till:01/07/1994 shift:(0,-4) text:21 from:01/07/1994 till:01/07/1995 shift:(0,-4) text:13 from:01/07/1995 till:01/07/1996 shift:(0,-4) text:10 from:01/07/1996 till:01/07/1997 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/1997 till:01/07/1998 shift:(0,-4) text:7 from:01/07/1998 till:01/07/1999 shift:(0,-4) text:7 from:01/07/1999 till:01/07/2000 shift:(0,-4) text:2 from:01/07/2000 till:01/07/2001 shift:(0,-4) text:7 from:01/07/2001 till:01/07/2002 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/2002 till:01/07/2003 shift:(0,-4) text:3 from:01/07/2003 till:01/07/2004 shift:(0,-4) text:4 from:01/07/2004 till:01/07/2005 shift:(0,-4) text:5 from:01/07/2005 till:01/07/2006 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/2006 till:01/07/2007 shift:(0,-4) text:6 from:01/07/2007 till:01/07/2008 shift:(0,-4) text:13 from:01/07/2008 till:01/07/2009 shift:(0,-4) text:10 from:01/07/2009 till:01/07/2010 shift:(0,-4) text:12 from:01/07/2010 till:01/07/2011 shift:(0,-4) text:10 from:01/07/2011 till:01/07/2012 shift:(0,-4) text:2 from:01/07/2012 till:01/07/2013 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/2013 till:01/07/2014 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2014 till:01/07/2015 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2015 till:01/07/2016 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2016 till:01/07/2017 shift:(0,-4) text:14 from:01/07/2017 till:01/07/2018 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2018 till:01/07/2019 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2019 till:01/07/2020 shift:(0,-4) text:– from:01/07/2020 till:01/07/2021 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/2021 till:01/07/2022 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/2022 till:01/07/2023 shift:(0,-4) text: from:01/07/1993 till:01/07/1994 color:3 shift:(0,13) text: "C" from:01/01/1994 till:01/07/1995 color:2 shift:(0,13) text: "B" from:01/01/1995 till:01/07/2000 color:1 shift:(0,13) text: "A.Skupina" from:01/01/2000 till:01/07/2023 color:1 shift:(0,13) text: "Top Divízia" </timeline> === Účasť na ZOH === [[Súbor:Slovakia ice hockey team 2002.jpg|thumb|Slovenské národné hokejové mužstvo počas kvalifikačného turnaja na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002 – Mužský turnaj|ZOH 2002]] v [[Salt Lake City]] v [[Spojené štáty|USA]]]] [[Súbor:Slovakia2010WinterOlympicscelebration2.jpg|thumb|Slovenské národné hokejové mužstvo na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – Mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Miesto konania ! Umiestnenie ! Kapitán ! Hlavný tréner ! Asistenti trénera ! Súpiska |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|ZOH 1994]] | {{minivlajka|Nórsko|w}} ([[Lillehammer]]) | 6. miesto | [[Peter Šťastný]] | [[Július Šupler]] | [[František Hossa]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 1994|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|ZOH 1998]]<sup>*</sup> | {{minivlajka|Japonsko|w}} ([[Nagano]]) | 10. miesto | [[Zdeno Cíger]] | [[Ján Šterbák]] | [[František Hossa]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 1998|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|ZOH 2002]]<sup>*</sup> | {{minivlajka|USA|w}} ([[Salt Lake City]]) | 13. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[Ján Filc]] | [[Ernest Bokroš]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2002|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – Mužský turnaj|ZOH 2006]] | {{minivlajka|Taliansko|w}} ([[Turín]]) | 5. miesto | [[Pavol Demitra]] | [[František Hossa]] | [[Ján Jaško]], [[Jerguš Bača]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2006|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – Mužský turnaj|ZOH 2010]] | {{minivlajka|Kanada|w}} ([[Vancouver]]) | 4. miesto | [[Zdeno Chára]] | [[Ján Filc]] | [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2010|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – Mužský turnaj|ZOH 2014]] | {{minivlajka|Rusko|w}} ([[Soči]]) | 11. miesto | [[Zdeno Chára]] | [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Peter Oremus]], [[Vladimír Országh]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2014|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – Mužský turnaj|ZOH 2018]] | {{minivlajka|Kórejská republika|w}} ([[Pchjongčchang]]) | 11. miesto | [[Tomáš Surový]] | [[Craig Ramsay]] | [[Vladimír Országh]], [[Ján Lašák]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2018|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|ZOH 2022]] | {{minivlajka|Čína|w}} ([[Peking]]) | [[Image:Bronze medal.svg|16px]] '''Bronz''' | [[Marek Hrivík]] | [[Craig Ramsay]] | [[Ján Pardavý]], [[Andrej Podkonický]], [[Ján Lašák]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2022|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|ZOH 2026]] | {{minivlajka|Taliansko|w}} ([[Miláno]], [[Cortina d'Ampezzo]]) | | | | | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2026|Súpiska]] |} <timeline> ImageSize = width:1000 height:60 PlotArea = left:10 right:10 bottom:30 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1993 till:01/07/2022 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1993 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:15 color:white align:center from:01/01/1994 till:01/07/1994 shift:(0,-4) text:6 from:01/01/1998 till:01/07/1998 shift:(0,-4) text:10 from:01/01/2002 till:01/07/2002 shift:(0,-4) text:13 from:01/01/2006 till:01/07/2006 shift:(0,-4) text:5 from:01/01/2010 till:01/07/2010 shift:(0,-4) text:4 from:01/01/2014 till:01/07/2014 shift:(0,-4) text:11 from:01/01/2018 till:01/07/2018 shift:(0,-4) text:10 from:01/01/2022 till:01/07/2022 shift:(0,-4) text:3 from:01/01/1993 till:01/01/1994 from:01/01/1994 till:01/07/2022 color:1 shift:(0,13) text: "Olympiáda" </timeline> <sup>*</sup>Slovenské národné hokejové mužstvo sa nekvalifikovalo na záverečný turnaj ZOH, konečné poradie je určené na základe výsledkov kvalifikačného turnaja. === Svetový pohár === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Miesto konania ! Umiestnenie ! Kapitán ! Hlavný tréner ! Asistenti trénera ! Súpiska |- | [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 1996|SP 1996]] | {{minivlajka|Kanada|w}} ([[Montreal]]) | 7. miesto | [[Peter Bondra]] | [[Jozef Golonka]] | [[Vincent Lukáč]], [[Dušan Žiška]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na SP 1996|Súpiska]] |- | [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|SP 2004]] | {{minivlajka|Kanada|w}} ([[Toronto]]) | 8. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[Ján Filc]] | [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na SP 2004|Súpiska]] |} <timeline> ImageSize = width:1000 height:60 PlotArea = left:10 right:10 bottom:30 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1993 till:01/05/2004 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1993 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:15 color:white align:center from:01/01/1996 till:01/07/1996 shift:(0,-4) text:7 from:01/01/2004 till:01/05/2004 shift:(0,-4) text:8 from:01/01/1993 till:01/01/1996 from:01/01/1996 till:01/05/2004 color:1 shift:(0,13) text: "Svetový Pohár" </timeline> == Tím == === Aktuálna súpiska === Súpiska pre [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS 2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MS 2022: Záverečná nominácia bez Jánošíka a Holešinského, SR opäť s historicky najmladším kádrom|url=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/article/ms-2022-zaverecna-nominacia-bez-janosika-a-holesinskeho-sr-opat-s-historicky-najmladsim-kadrom|vydavateľ=HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja|dátum prístupu=2022-05-09|jazyk=sk}}</ref> Hlavný tréner: [[Craig Ramsay]]<ref>{{Cite web|url=https://stats.iihf.com/Hydra/749/IHM7490SVK_33_6_0.pdf|title=Team Roster Slovakia|publisher=iihf.com|date=15 May 2021}}</ref> {| width="80%" class="wikitable sortable" style="font-size: 90%; text-align: center;" !Č. !Poz. !Meno !Výška !Váha !Dátum narodenia !Klub |- | 3 || D || align="left"|[[Adam Jánošík]] || 180 cm || 85 kg || {{Dnv|1992|9|7}} || style="text-align:left;" |{{CZE}} [[BK Mladá Boleslav]] |- | 5 || D || align="left"|[[Šimon Nemec]] || 183 cm || 87 kg || {{Dnv|2004|2|15}} || style="text-align:left;" |{{SVK}} [[HK Nitra]] |- | 6 || D || align="left"|[[Martin Fehérváry]] || 187 cm || 92 kg || {{Dnv|1999|10|6}} || style="text-align:left;" |{{USA}} [[Washington Capitals]] |- | 7 || D || align="left"|[[Mário Grman]] || 186 cm || 95 kg || {{Dnv|1997|4|11}} || style="text-align:left;" |{{FIN}} [[HPK Hämeenlinna]] |- | 10 || F || align="left"|[[Adam Sýkora]] || 178 cm || 78 kg || {{Dnv|2004|9|7}} || style="text-align:left;" |{{SVK}} [[HK Nitra]] |- | 13 || F || align="left"|[[Michal Krištof]] – '''A''' || 175 cm || 74 kg || {{Dnv|1993|10|11}} ||style="text-align:left;" |{{CZE}} [[HC Kometa Brno|Kometa Brno]] |- | 14 || D || align="left"|[[Peter Čerešňák]] – '''A''' || 191 cm || 95 kg || {{Dnv|1993|1|26}} || style="text-align:left;" |{{CZE}} [[HC Škoda Plzeň|Škoda Plzeň]] |- | 15 || F || align="left"|[[Jakub Minárik]] || 191 cm || 95 kg || {{Dnv|2000|7|6}} || style="text-align:left;" |{{SVK}} [[HK Dukla Trenčín]] |- | 16 || F || align="left"|[[Róbert Lantoši]] || 180 cm || 84 kg || {{Dnv|1995|9|24}} || style="text-align:left;" |{{SWE}} [[Linköping HC]] |- | 20 || F || align="left"|[[Juraj Slafkovský]] || 192 cm || 102 kg || {{Dnv|2004|3|30}} || style="text-align:left;" |{{FIN}} [[HC TPS]] |- | 23 || D || align="left"|[[Adam Liška]] || 180 cm || 84 kg || {{Dnv|1999|10|14}} || style="text-align:left;" |{{RUS}} [[Severstaľ Čerepovec]] |- | 24 || G || align="left"|[[Patrik Rybár]] || 190 cm || 85 kg || {{Dnv|1993|11|9}} || style="text-align:left;" |{{BLR}} [[CHK Dynama-Minsk|Dynamo Minsk]] |- | 25 || F || align="left"|[[Alex Tamáši]] || 184 cm || 85 kg || {{Dnv|1998|3|25}} || style="text-align:left;" |{{SVK}} [[HC '05 Banská Bystrica]] |- | 29 || D || align="left"|[[Michal Ivan]] || 185 cm || 85 kg || {{Dnv|1999|11|18}} || style="text-align:left;" |{{CZE}} [[HC Bílí Tygři Liberec]] |- | 30 || G || align="left"|[[Matej Tomek]] || 191 cm || 83 kg || {{Dnv|1997|5|24}} || style="text-align:left;" |{{CZE}} [[HC Kometa Brno|Kometa Brno]] |- | 35 || G || align="left"|[[Adam Húska]] || 194 cm || 96 kg || {{Dnv|1997|5|12}} || style="text-align:left;" |{{USA}} [[Hartford Wolf Pack]] |- | 40 || F || align="left"|[[Miloš Roman]] || 182 cm || 83 kg || {{Dnv|1999|11|6}} || style="text-align:left;" |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec|Oceláři Třinec]] |- | 44 || D || align="left"|[[Mislav Rosandić]] || 181 cm || 85 kg || {{Dnv|1995|1|26}} || style="text-align:left;" |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- | 47 || F || align="left"|[[Mário Lunter]] || 182 cm || 90 kg || {{Dnv|1994|6|20}} || style="text-align:left;" |{{CZE}} [[BK Mladá Boleslav]] |- | 48 || D || align="left"|[[Daniel Gachulinec]] || 180 cm || 83 kg || {{Dnv|1994|2|16}} || style="text-align:left;" |{{SVK}} [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- | 49 || F || align="left"|[[Samuel Takáč]] || 184 cm || 92 kg || {{Dnv|1991|12|3}} || style="text-align:left;" |{{SVK}} [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- | 72 || F || align="left"|[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] || 187 cm || 86 kg || {{Dnv|1999|11|4}} || style="text-align:left;" |{{CZE}} [[HC Kometa Brno|Kometa Brno]] |- | 87 || F || align="left"|[[Pavol Regenda]] || 192 cm || 96 kg || {{Dnv|1999|12|7}} || style="text-align:left;" |{{SVK}} [[HK Dukla Michalovce|Dukla Michalovce]] |- | 88 || F || align="left"|[[Kristián Pospíšil]] || 188 cm || 95 kg || {{Dnv|1996|4|22}} || style="text-align:left;"|{{SUI}} [[HC Davos]] |- | 90 || F || align="left"|[[Tomáš Tatar]] – '''C''' || 178 cm || 80 kg || {{Dnv|1990|12|1}} || style="text-align:left;"|{{USA}} [[New Jersey Devils]] |} === Realizačný tím === ''Aktualizované k 28. júnu 2022'' * [[Miroslav Šatan]] (Generálny manažér) * [[Zuzana Chrenková]] (Manažérka) * [[Craig Ramsay]] (Hlavný tréner) * [[Ján Pardavý]], [[Andrej Podkonický]] (Asistenti trénera) * [[Ján Lašák]] (Tréner brankárov) * [[Róbert Bereš]] (Kondičný tréner) * [[Igor Andrejkovič]] (Video analytik) * MUDr. [[Pavol Lauko]] (Lekár) * [[Martin Babjak]], [[Vladimír Čavojec]] (Fyzioterapeut) * [[Marek Jenčík]], [[Juraj Stopka]] (Výstrojoví manažéri) * [[Peter Jánošík hovorca|Peter Jánošík]] (Média manažér) * [[Andrej Galica]] (Fotograf) === Reprezentační tréneri === ==== Reprezentační tréneri Slovenska v rokoch [[1940]]{{--}}[[1943]] ==== {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Roky ! tréner ! asistenti trénera ! od reprezentačných turnajov ! do reprezentačných turnajov |- |1. | 1940{{--}}1942 | {{minivlajka|Kanada}} [[Bobby Bell]] | neboli | [[1. február]] [[1940]] | [[19. december]] [[1942]] |- |2. | 1943 | {{minivlajka|Česko}} [[Josef Maleček]] | neboli | [[14. február]] [[1943]] | [[14. február]] [[1943]] |} ==== Reprezentační tréneri Slovenska od roku [[1993]] ==== {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Roky ! tréner ! asistenti trénera ! od reprezentačných turnajov ! do reprezentačných turnajov |- |1. | 1993{{--}}1996 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Július Šupler]] | [[Dušan Žiška]] len v sezóne 1992/1993, [[František Hossa]] od sezóny 1993/1994 [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] bol na ZOH 1994, [[Ján Selvek]] od MS B 1995 | [[12. február]] [[1993]] | [[29. apríl]] [[1996]] |- |2. | 1996{{--}}1997 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Jozef Golonka]] | [[Vincent Lukáč]] a [[Dušan Žiška]] | [[18. august]] [[1996]] | [[10. máj]] [[1997]] |- |3. | 1997{{--}}1999 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Šterbák]] | [[František Hossa]] a [[Ján Starší]] bol na MS 1999 | [[7. november]] [[1997]] | [[10. máj]] [[1999]] |- |4. | 1999{{--}}2002 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Filc]] | [[Ernest Bokroš]] a [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[31. august]] [[1999]] | [[11. máj]] [[2002]] |- |5. | [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|SP 2004]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Filc]] | [[František Hossa]] a [[Ľubomír Pokovič]] a [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[22. august]] [[2004]] | [[8. september]] [[2004]] |- |6. | 2002{{--}}2003 | {{minivlajka|Slovensko}} [[František Hossa]] | [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] a [[Ján Šterbák]] | [[5. november]] [[2002]] | [[10. máj]] [[2003]] |- |7. | 2003{{--}}2006 | {{minivlajka|Slovensko}} [[František Hossa]] | [[Ľubomír Pokovič]] a [[Róbert Švehla]] v sezóne 2005/2006 boli [[Ján Jaško]], [[Jerguš Bača]] a [[Branislav Šajban]] len zápase 9. februára 2006 | [[5. november]] [[2003]] | [[17. máj]] [[2006]] |- |8. | 2006{{--}}2008 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Július Šupler]] | v sezóne 2006/2007 boli [[Miroslav Miklošovič]], [[Zdeno Cíger]] v sezóne 2007/2008 boli [[Miroslav Miklošovič]], [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]] | [[3. september]] [[2006]] | [[10. máj]] [[2008]] |- |9. | 2008{{--}}2010 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Filc]] | [[František Hossa]] a [[Ľubomír Pokovič]] | [[4. november]] [[2008]] | [[27. február]] [[2010]] |- |10. | 2010{{--}}2011 | {{minivlajka|Kanada}} [[Glen Hanlon]] | [[František Hossa]] a [[Ľubomír Pokovič]] | [[16. apríl]] [[2010]] | [[9. máj]] [[2011]] |- |11. | 2011{{--}}2015 | {{minivlajka|Česko}} [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]] 2011-2015, [[Jerguš Bača]] bol na MS 2012 a [[Vladimír Országh]] od sezóny 2013/2014 | [[11. november]] [[2011]] | [[12. máj]] [[2015]] |- |12. | 2015{{--}}2017 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Zdeno Cíger]] | [[Miroslav Miklošovič]] a [[Ernest Bokroš]] do 2. marca 2017 a [[Július Šupler]] od prípravy pred MS 2017 | [[6. november]] [[2015]] | [[16. máj]] [[2017]] |- |13. | 2017{{--}}? | {{minivlajka|Kanada}} [[Craig Ramsay]] | v sezóne 2017/2018 [[Vladimír Országh]], okrem neho pomáhali aj [[Michal Handzuš]], [[Ľubomír Višňovský]] a [[Ján Lašák]] a od prípravy pred MS 2018 [[Róbert Petrovický]] v sezóne 2018/2019 [[Róbert Petrovický]], okrem neho pomáhali aj [[Ján Pardavý]], [[Ivan Droppa]], [[Andrej Podkonický]] a [[Michal Handzuš]] (obaja boli asistenti na MS 2019) v sezóne 2019/2020 [[Ján Pardavý]] a [[Andrej Podkonický]], od februára 2020 aj [[Vladimír Országh]] a [[Róbert Petrovický]] do konca sezóny v sezóne 2020/2021 [[Michal Handzuš]], [[Ján Pardavý]] a [[Boris Žabka]] a od MS 2021 aj [[Andrej Podkonický]] v sezóne 2021/2022 [[Ján Pardavý]], [[Andrej Podkonický]], [[Róbert Petrovický]], [[Peter Frühauf]] a [[Ján Lašák]] | [[23. august]] [[2017]] | |} === Generálni manažéri slovenskej reprezentácie od roku [[1992]] === {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Roky ! Generálny manažér |- |1. | december 1992{{--}}december 1997 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Dušan Pašek]] |- |2. | december 1997{{--}}jún 1999 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Pavol Macko]] |- |3. | jún 1999{{--}}február 2002 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Igor Nemeček]] |- |4. | február 2002{{--}}marec 2006 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Šťastný]] |- |5. | marec 2006{{--}}apríl 2007 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Igor Nemeček]] |- |6. | apríl 2007{{--}}október 2007 | {{minivlajka|Slovensko}} [[František Hossa]] |- |7. | október 2007{{--}}máj 2011 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Bondra]] |- |8. | september 2011{{--}}jún 2015 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Oto Sýkora]] |- |9. | september 2015{{--}}jún 2017 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Róbert Švehla]] |- |10. | júl 2017{{--}}? | {{minivlajka|Slovensko}} [[Miroslav Šatan]] |} === Kapitáni slovenskej hokejovej reprezentácie na majstrovstvách sveta, olympijských hrach a svetových pohároch === * '''10×''' – [[Miroslav Šatan#Reprezentacie|Miroslav Šatan]] ('''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS 2000]]''', [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|ZOH 2002]], '''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]]''', '''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]]''', [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]], [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|SP 2004]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS 2007]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS 2014]]) * '''4×''' – [[Zdeno Cíger#Reprezentacie|Zdeno Cíger]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]], [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|ZOH 1998]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS 1999]]) * '''4×''' – [[Zdeno Chára#Reprezentacie|Zdeno Chára]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS 2001]], [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – Mužský turnaj|ZOH 2010]], '''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS 2012]]''' a [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – Mužský turnaj|ZOH 2014]]) * '''3×''' – [[Andrej Sekera#Reprezentacie|Andrej Sekera]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS 2016]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS 2018]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS 2019]]) * '''2×''' – [[Peter Šťastný#Reprezentacie|Peter Šťastný]] ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|ZOH 1994]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS 1995]]) * '''2×''' – [[Oto Haščák#Reprezentacie|Oto Haščák]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS 1996]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS 1995]] – iba na zápas proti Rumunsku) * '''2×''' – [[Pavol Demitra#Reprezentacie|Pavol Demitra]] ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – Mužský turnaj|ZOH 2006]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]]) * '''1×''' – [[Miroslav Marcinko#Reprezentacie|Miroslav Marcinko]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS 1994]]) * '''1×''' – [[Peter Bondra#Reprezentacie|Peter Bondra]] ([[Svetový pohár v ľadovom hokeji 1996|SP 1996]]) * '''1×''' – [[Marián Hossa#Reprezentacie|Marián Hossa]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS 2006]]) * '''1×''' – [[Róbert Petrovický#Reprezentacie|Róbert Petrovický]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]]) * '''1×''' – [[Ľuboš Bartečko#Reprezentacie|Ľuboš Bartečko]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]]) * '''1×''' – [[Richard Lintner#Reprezentacie|Richard Lintner]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]]) * '''1×''' – [[Tomáš Kopecký#Reprezentacie|Tomáš Kopecký]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS 2015]]) * '''1×''' – [[Marián Gáborík#Reprezentacie|Marián Gáborík]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS 2015]] – iba na zápas proti Nórsku) * '''1×''' – [[Vladimír Dravecký#Reprezentacie|Vladimír Dravecký]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS 2017]]) * '''1×''' – [[Tomáš Surový#Reprezentacie|Tomáš Surový]] ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – Mužský turnaj|ZOH 2018]]) * '''1×''' – [[Ladislav Nagy#Reprezentacie|Ladislav Nagy]] (na posledný zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS 2019]]) * '''1×''' – [[Marek Ďaloga#Reprezentacie|Marek Ďaloga]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS 2021]]) * '''1×''' – [[Peter Cehlárik#Reprezentacie|Peter Cehlárik]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS 2021]] – iba na zápas proti Česku) * '''1×''' – [[Marek Hrivík#Reprezentacie|Marek Hrivík]] ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|ZOH 2022]]) * '''1x''' – [[Tomáš Tatar#Reprezentacie|Tomáš Tatar]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS 2022]]) == Reprezentační rekordéri == {{Hlavný článok|Zoznam slovenských hokejových reprezentantov}} === Podľa počtu štartov === Aktualizované k '''[[26. máj|26. mája]] [[2022]]''' po [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS 2022]] v [[Tampere]] po zápase s Fínskom v štvrťfinále. Prehľad hokejistov Slovenska (od roku [[1940]]) podľa počtu odohratých reprezentačných zápasov s dvojkrížom na hrudi. Celkovo sa v slovenskom drese predstavilo doteraz v 706 oficiálnych zápasoch 487 hokejistov, z ktorých 33 odohralo sto a viac zápasov. {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Meno ! Rok narodenia ! Zápasy ! Góly ! Reprezentácia od - do |- | 1. | [[Dominik Graňák]] | 1983 | '''194''' | 10 | 2003 - súčasnosť |- | 2. | '''[[Miroslav Šatan]]''' | 1974 | '''183''' | 86 | 1993 - 2014 |- | 3. | '''[[Martin Štrbák (hokejista)|Martin Štrbák]]''' | 1975 | '''162''' | 13 | 1995 - 2011 |- | 4. | '''[[Ľubomír Sekeráš]]''' | 1968 | '''152''' | 29 | 1993 - 2001 |- | 5. | '''[[Peter Pucher]]''' | 1974 | '''144''' | 23 | 1995 - 2005 |- | 6. | '''[[Tomáš Starosta]]''' | 1981 | '''144''' | 6 | 2002 - 2018 |- | 7. | '''[[Ľubomír Višňovský]]''' | 1976 | '''141''' | 18 | 1994 - 2011 |- | 8. | '''[[Richard Kapuš]]''' | 1973 | '''136''' | 16 | 1993 - 2007 |- | 9. | '''[[Stanislav Jasečko]]''' | 1972 | '''128''' | 9 | 1993 - 2000 |- | 10. | '''[[Branko Radivojevič]]''' | 1980 | '''124''' | 21 | 2003 - 2014 |- | 11. | '''[[Ladislav Čierny]]''' | 1974 | '''123''' | 11 | 1994 - 2007 |- | 12. | '''[[Ladislav Nagy]]''' | 1979 | '''122''' | 37 | 2001 - 2019 |- | 13. | '''[[Tomáš Surový]]''' | 1981 | '''122''' | 22 | 2000 - 2018 |- | 14. | '''[[Ján Pardavý]]''' | 1971 | '''120''' | 45 | 1996 - 2006 |- | 15. | '''[[Vlastimil Plavucha]]''' | 1968 | '''119''' | 44 | 1993 - 2001 |- | 16. | [[Michal Sersen]] | 1985 | '''119''' | 9 | 2007 - súčasnosť |- | 17. | '''[[Jozef Daňo (hokejista)|Jozef Daňo]]''' | 1968 | '''117''' | 45 | 1993 - 2000 |- | 18. | '''[[Branislav Jánoš]]''' | 1971 | '''117''' | 37 | 1993 - 2000 |- | 19. | [[Ivan Švarný]] | 1984 | '''116''' | 4 | 2006 - súčasnosť |- | 20. | '''[[Marcel Hossa]]''' | 1981 | '''113''' | 27 | 2004 - 2014 |- | 21. | [[Libor Hudáček]] | 1990 | '''113''' | 26 | 2010 - súčasnosť |- | 22. | '''[[Roman Kukumberg]]''' | 1980 | '''113''' | 22 | 2002 - 2015 |- | 23. | [[Marek Ďaloga]] | 1989 | '''112''' | 11 | 2010 - súčasnosť |- | 24. | '''[[Ľubomír Kolník]]''' | 1968 | '''109''' | 59 | 1993 - 1999 |- | 25. | '''[[Zdeno Cíger]]''' | 1969 | '''108''' | 34 | 1993 - 2003 |- | 26. | '''[[Ľubomír Bartečko]]''' | 1976 | '''107''' | 22 | 2000 - 2011 |- | 27. | '''[[Jozef Stümpel]]''' | 1972 | '''106''' | 22 | 1993 - 2013 |- | 28. | [[Peter Čerešňák]] | 1993 | '''105''' | 9 | 2013 - súčasnosť |- | 29. | '''[[Richard Lintner]]''' | 1977 | '''105''' | 14 | 2001 - 2011 |- | 30. | '''[[René Vydarený]]''' | 1981 | '''105''' | 5 | 2005 - 2014 |- | 31. | '''[[Peter Podhradský]]''' | 1979 | '''102''' | 10 | 1999 - 2015 |- | 32. | [[Michel Miklík]] | 1982 | '''100''' | 25 | 2007 - súčasnosť |- | 33. | '''[[Róbert Petrovický]]''' | 1973 | '''100''' | 28 | 1993 - 2008 |} Pozn: '''Hrubým písmom''' sú označení tí hráči, ktorí už ukončili reprezentačnú kariéru. === Podľa počtu gólov === Aktualizované k '''[[26. máj|26. mája]] [[2022]]''' po [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS 2022]] v [[Tampere]] po zápase s Fínskom v štvrťfinále. Prehľad hokejistov Slovenska (od roku [[1940]]) podľa počtu odohratých reprezentačných zápasov. Celkovo sa v drese s dvojkrížom predstavilo doteraz 487 hokejistov, z ktorých sa do streleckých listín zapísalo 275 hráčov. Viac ako 10 gólov v národnom drese strelilo 64 hokejistov, len 26 reprezentantov sa tešilo viac ako 20-krát zo streleného gólu. {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Meno ! Rok narodenia ! Zápasy ! Góly ! Reprezentácia od - do |- | 1. | '''[[Miroslav Šatan]]''' | 1974 | 183 | '''86''' | 1993 - 2014 |- | 2. | '''[[Ľubomír Kolník]]''' | 1968 | 109 | '''59''' | 1993 - 1999 |- | 3. | '''[[Jozef Daňo (hokejista)|Jozef Daňo]]''' | 1968 | 117 | '''45''' | 1993 - 2000 |- | 4. | '''[[Ján Pardavý]]''' | 1971 | 120 | '''45''' | 1996 - 2006 |- | 5. | '''[[Vlastimil Plavucha]]''' | 1968 | 119 | '''44''' | 1993 - 2001 |- | 6. | '''[[Marián Hossa]]''' | 1979 | 88 | '''39''' | 1997 - 2014 |- | 7. | '''[[Branislav Jánoš]]''' | 1971 | 117 | '''37''' | 1993 - 2000 |- | 8. | '''[[Žigmund Pálffy]]''' | 1972 | 74 | '''37''' | 1993 - 2010 |- | 9. | '''[[Ladislav Nagy]]''' | 1979 | 122 | '''37''' | 2001 - 2019 |- | 10. | '''[[Peter Bondra]]''' | 1968 | 47 | '''35''' | 1993 - 2006 |- | 11. | '''[[Zdeno Cíger]]''' | 1969 | 108 | '''34''' | 1993 - 2003 |- | 12. | '''[[Marián Gáborík]]''' | 1982 | 73 | '''30''' | 1999 - 2015 |- | 13. | '''[[Ľubomír Sekeráš]]''' | 1968 | 152 | '''29''' | 1993 - 2001 |- | 14. | '''[[Róbert Petrovický]]''' | 1973 | 100 | '''28''' | 1993 - 2008 |- | 15. | '''[[Pavol Demitra]]''' † | 1974 | 77 | '''27''' | 1996 - 2011 |- | 16. | '''[[Marcel Hossa]]''' | 1981 | 113 | '''27''' | 2004 - 2014 |- | 17. | [[Libor Hudáček]] | 1990 | 113 | '''26''' | 2010 - súčasnosť |- | 18. | [[Michel Miklík]] | 1982 | 100 | '''25''' | 2007 - súčasnosť |- | 19. | '''[[Roman Kontšek]]''' | 1970 | 66 | '''23''' | 1993 - 1998 |- | 20. | '''[[Peter Bartoš (hokejista)|Peter Bartoš]]''' | 1973 | 92 | '''23''' | 1993 - 2001 |- | 21. | '''[[Peter Pucher]]''' | 1974 | 144 | '''23''' | 1995 - 2005 |- | 22. | '''[[Jozef Stümpel]]''' | 1972 | 106 | '''22''' | 1993 - 2013 |- | 23. | '''[[Ľubomír Bartečko]]''' | 1976 | 107 | '''22''' | 2000 - 2011 |- | 24. | '''[[Roman Kukumberg]]''' | 1980 | 113 | '''22''' | 2002 - 2015 |- | 25. | '''[[Tomáš Surový]]''' | 1981 | 122 | '''22''' | 2000 - 2018 |- | 26. | '''[[Branko Radivojevič]]''' | 1980 | 124 | '''21''' | 2003 - 2014 |- | 27. | '''[[Peter Šťastný]]''' | 1956 | 31 | '''20''' | 1993 - 1995 |- | 28. | '''[[René Pucher]]''' | 1970 | 84 | '''20''' | 1993 - 1999 |- | 29. | '''[[Milan Bartovič]]''' | 1981 | 88 | '''20''' | 2006 - 2015 |- |} Pozn: '''Hrubým písmom''' sú označení tí hráči, ktorí už ukončili reprezentačnú kariéru. == Štadióny == [[Súbor:Ondrej nepela arena 2019 1.jpg|thumb|[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]] v [[Bratislava|Bratislave]]]] ''Aktualizované k [[7. máj]]a [[2022]]'' Domovským stánkom Slovenskej hokejovej reprezentácie je [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Reprezentačné zápasy boli odohrané aj na iných štadiónoch ako sú [[Steel Aréna]] v [[Košice|Košiciach]], [[Zimný štadión Pavla Demitru]] v [[Trenčín|Trenčíne]], [[Zimný štadión mesta Poprad]] v [[Poprad|Poprade]] a ďalších. V štatistikách sú započítané aj zápasy z 2. svetovej vojny za Slovenského štátu. {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Mesto ! Štadión ! Počet zápasov ! Prvý zápas ! Zatiaľ posledný zápas |- | 1. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]] | [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]] | '''56''' | [[9. február]] [[1941]] | [[29. august]] [[2021]] |- | 2. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Piešťany]] | [[Zimný štadión Piešťany|Easton aréna]] | '''25''' | [[1. november]] [[1994]] | [[2. máj]] [[2021]] |- | 3. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Trenčín]] | [[Zimný štadión Pavla Demitru]] | '''22''' | [[22. august]] [[1993]] | [[23. apríl]] [[2022]] |- | 4. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]] | [[Steel Aréna|Steel aréna]] | '''20''' | [[24. apríl]] [[2007]] | [[21. máj]] [[2019]] |- | 5. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Poprad]] | [[Zimný štadión mesta Poprad]] | '''17''' | [[18. marec]] [[1994]] | [[8. február]] [[2020]] |- | 6. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] | [[Max Aréna|Hant Aréna]] | '''11''' | [[17. apríl]] [[1997]] | [[28. apríl]] [[2016]] |- | 7. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Nitra]] | [[Nitra aréna]] | '''10''' | [[28. august]] [[1994]] | [[27. apríl]] [[2019]] |- | 8. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Spišská Nová Ves]] | [[Spiš aréna]] | '''9''' | [[19. marec]] [[1994]] | [[21. apríl]] [[2022]] |- | 9. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Žilina]] | [[Tipsport aréna (Žilina)|Tipsport aréna]] | '''9''' | [[12. apríl]] [[1999]] | [[7. máj]] [[2022]] |- | 10. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Prievidza]] | [[Zimný štadión Prievidza]] | '''7''' | [[10. marec]] [[1994]] | [[3. apríl]] [[2003]] |- | 11. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Zvolen]] | [[Zimný štadión Zvolen]] | '''7''' | [[1. apríl]] [[1995]] | [[11. december]] [[1999]] |- | 12. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Liptovský Mikuláš]] | [[SE aréna]] | '''4''' | [[11. apríl]] [[1999]] | [[19. apríl]] [[2001]] |- | 13. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] | [[Zimný štadión Martin]] | '''3''' | [[11. apríl]] [[2001]] | [[10. apríl]] [[2002]] |- | 14. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Trnava]] | [[Zimný štadión Trnava]] | '''3''' | [[31. október]] [[1994]] | [[12. december]] [[1999]] |- | 15. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Banská Bystrica]] | [[Zimný štadión Banská Bystrica]] | '''2''' | [[5. február]] [[2015]] | [[7. február]] [[2015]] |- | 16. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Michalovce]] | [[Zimný štadión Michalovce]] | '''2''' | [[20. apríl]] [[2018]] | [[7. máj]] [[2019]] |- | 17. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Senica]] | [[Zimný štadión Senica]] | '''1''' | [[6. február]] [[1994]] | [[6. február]] [[1994]] |- | 18. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Nové Zámky]] | [[Zimný štadión Nové Zámky]] | '''1''' | [[9. február]] [[2017]] | [[9. február]] [[2017]] |- | 19. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Topoľčany]] | [[Zimný štadión Topoľčany]] | '''1''' | [[4. apríl]] [[2019]] | [[4. apríl]] [[2019]] |} == Slovensko proti ostatným krajinám (SLOVENSKO verzus SVET) == ''Stav k [[26. máj|26. mája]] [[2022]]'' V priloženej tabuľke uvádzame bilanciu reprezentačného družstva Slovenska so všetkými súpermi, s ktorými sa stretlo v rokoch [[1940]] - [[1943]] a od [[1. januára]] [[1993]] až po súčasnosť. Prvé číslo znamená celkový počet vzájomných zápasov, druhé počet slovenských víťazstiev (v riadnom hracom čase, predĺžení, resp. sam. nájazdoch), nasledujú remízy, prehry (v riadnom hracom čase, predĺžení, resp. sam. nájazdoch) a napokon celkové skóre. {| class="sortable wikitable" |- ! Súper ! Zápasy ! Výhry ! Remízy ! Prehry ! skóre |- style="background:#ccffcc;" | {{BLR|lh|1}} | 37 | 23 | 1 | 13 | 105:73 |- style="background:#ccffcc;" | {{minivlajka|Rumunsko}} [[Bukurešť|Bukurešť (Rumunsko)]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:0 |- style="background:#ccffcc;" | {{BUL|lh|1}} | 1 | 1 | 0 | 0 | 20:0 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|Protektorát Čechy a Morava}} [[České národné hokejové mužstvo|Čechy a Morava]] | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:12 |- style="background:#ffcccc;" | {{CZE|lh|1}} | 70 | 15 | 7 | 48 | 145:238 |- style="background:#ccffcc;" | {{DEN|lh|1}} | 21 | 16 | 0 | 5 | 84:38 |- style="background:#ffcccc;" | {{FIN|lh|1}} | 38 | 7 | 3 | 28 | 71:123 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|Fínsko}} [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko (olymp.)]] | 1 | 0 | 0 | 1 | 2:3 |- style="background:#ccffcc;" | {{FRA|lh|1}} | 35 | 26 | 3 | 6 | 148:63 |- style="background:#ccffcc;" | {{NED|lh|1}} | 2 | 2 | 0 | 0 | 24:4 |- style="background:#ccffcc;" | {{CRO|lh|1}} | 1 | 1 | 0 | 0 | 6:1 |- style="background:#ccffcc;" | {{JPN|lh|1}} | 5 | 5 | 0 | 0 | 39:12 |- style="background:#ccffcc;" | {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 4:1 |- style="background:#ffcccc;" | {{CAN|lh|1}} | 53 | 23 | 4 | 26 | 167:161 |- style="background:#ccffcc;" | {{KAZ|lh|1}} | 10 | 8 | 1 | 1 | 46:18 |- style="background:#ccffcc;" | {{KOR|lh|1}} | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:1 |- style="background:#ccffcc;" | {{LVA|lh|1}} | 32 | 20 | 3 | 9 | 106:68 |- style="background:#ccffcc;" | {{HUN|lh|1}} | 8 | 6 | 0 | 2 | 50:19 |- style="background:#ccffcc;" | {{DEU|lh|1}} | 68 | 38 | 1 | 29 | 169:148 |- style="background:#ccffcc;" | {{NOR|lh|1}} | 34 | 23 | 2 | 9 | 120:69 |- style="background:#ccffcc;" | {{Minivlajka|MOV}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Olympijskí športovci z Ruska]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:2 |- style="background:#ccffcc;" | {{POL|lh|1}} | 9 | 7 | 1 | 1 | 48:17 |- style="background:#ccffcc;" | {{AUT|lh|1}} | 39 | 31 | 2 | 6 | 150:61 |- style="background:#ccffcc;" | {{ROU|lh|1}} | 4 | 4 | 0 | 0 | 39:3 |- style="background:#ffcccc;" | {{RUS|lh|1}} | 44 | 12 | 5 | 27 | 104:134 |- style="background:#ccffcc;" | {{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko B]] | 3 | 2 | 0 | 1 | 11:10 |- style="background:#ccffcc;" | [[Ruské národné hokejové mužstvo|ROC (Ruský olympijský výbor)]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:1 |- style="background:#ccffcc;" | {{SVN|lh|1}} | 13 | 10 | 0 | 3 | 49:23 |- style="background:#ffcccc;" | {{CHE|lh|1}} | 74 | 29 | 7 | 38 | 181:174 |- | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko "B"]] | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 |- style="background:#ffcccc;" | {{SWE|lh|1}} | 41 | 11 | 3 | 27 | 90:134 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko (Viking.)]] | 2 | 0 | 0 | 2 | 5:8 |- style="background:#ccffcc;" | {{ITA|lh|1}} | 19 | 14 | 1 | 4 | 78:44 |- style="background:#ccffcc;" | {{UKR|lh|1}} | 10 | 9 | 1 | 0 | 49:18 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|USA}} [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] | 30 | 11 | 3 | 16 | 69:99 |- style="background:#ccffcc;" | {{GBR|lh|1}} | 5 | 5 | 0 | 0 | 29:7 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Wiener EG|Wiener EG (Rakúsko)]] | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 |- | '''Spolu''' | '''717''' | '''364''' | '''49''' | '''304''' | '''2219:1790''' |} == Zaujímavosti == * Prvý zápas v rokoch [[1940]]–[[1943]] - 1. 2. 1940 - {{minivlajka|Protektorát Čechy a Morava}} [[Protektorát Čechy a Morava|Čechy a Morava]] 12:0 {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} Slovensko * Prvý gól v rokoch [[1940]]–[[1943]] - 2. 2. 1940 - [[Anton Luther]] * Prvý zápas v novodobej histórii - 12. 2. 1993 - {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] 2:2 {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko * Prvý gól v novodobej histórii - 12. 2. 1993 - [[Vlastimil Plavucha]] * Najdlhšia séria víťazstiev - 10x (8. 4. 1995 - 31.8.1995) * Najdlhšia séria bez prehry - 14x (23. 3. 1993 - 17.12.1993) * Najdlhšia séria bez víťazstva - 10x (8. 5. 2004 - 11.11.2004) * Najdlhšia séria prehier - 6x (25. 8. 1996 - 1. 11. 1996) * Najvyššie víťazstvá v dejinách samostatného [[Slovensko|Slovenska]]: **{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''20:0''' Bulharsko {{minivlajka|Bulharsko}} <small>([[18. marec]] [[1994]], [[Poprad]])</small> ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''14:0''' Francúzsko {{minivlajka|Francúzsko}} <small>([[22. august]] [[1993]], [[Trenčín]])</small> **{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''15:1''' Maďarsko {{minivlajka|Maďarsko}} <small>([[10. marec]] [[1994]], [[Prievidza]])</small> ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''14:1''' Rumunsko {{minivlajka|Rumunsko}} <small>([[31. október]] [[1994]], [[Trnava]])</small> **{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''11:0''' [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] {{minivlajka|Kanada}}<small>([[27. december]] [[1993]], [[St. Gervais]], [[Kanada]])</small> * Najvyššie prehry v dejinách samostatného Slovenska: ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''0:8''' [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] {{minivlajka|Česko}} ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''0:8''' [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] {{minivlajka|Kanada}} ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''2:9''' [[Národné hokejové mužstvo USA|Spojené štáty]] {{minivlajka|USA}} ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''0:7''' Česko {{minivlajka|Česko}} ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''1:8''' [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] {{minivlajka|Švajčiarsko}} * [[24. marec|24. marc]]a [[2010]] bol prvýkrát v histórii Slovenska vymenovaný zahraničný tréner hokejovej reprezentácie, Kanaďan [[Glen Hanlon]], ktorého [[17. august]]a [[2011]] vystriedal Čech [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek st.]]. Tréner Vůjtek viedol Slovensko od roku 2012 po koniec MS 2015 v Česku. [[18. august]]a [[2015]] Výkonný výbor SZĽH zvolil za trénera [[Zdeno Cíger|Zdena Cígera]] s nástupom do funkcie od [[1. september|1. septembra]] [[2015]] a vo funkcii skončil [[15. jún|15. júna]] [[2017]]. [[9. august]]a [[2017]] bol Výkonným výborom SZĽH zvolený za trénera Kanaďan [[Craig Ramsay]]. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo]] * [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov]] * [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov]] * [[Hokejista roka]] == Externé odkazy == * [https://www.hockeyslovakia.sk/sk/ Oficiálna stránka slovenského hokeja] {{slk icon}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo}} {{Hokejové reprezentácie}} {{Slovenské národné družstvá}} [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo| ]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:Národné hokejové mužstvá]] [[Kategória:Slovenské národné družstvá|Ľadový hokej]] 6m809otl9pe8vkwlue0ira4o5sm7vlb Octavio Paz 0 46608 7416916 7064559 2022-07-29T08:13:38Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Octavio Paz |Portrét = Paz0.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = mexický básnik, esejista a diplomat |Dátum narodenia = [[31. marec]] [[1914]] |Miesto narodenia = [[Mexiko (mesto)|Mixcoac]], [[Mexiko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1998|4|20|1914|3|31}} |Miesto úmrtia = [[Mexiko (mesto)|Mexiko]], [[Mexiko]] }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Octavio Paz''' (* [[31. marec]] [[1914]], [[Mexiko (mesto)|Mixcoac]], [[Mexiko]] – † [[20. apríl]] [[1998]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]) bol mexický [[básnik]], esejista a diplomat. V roku [[1990]] dostal [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu za literatúru]]. == Dielo == '''Básne''' * [[1958]] - ''Libertad bajo palabra'' * [[1962]] - ''Salamandra'' * [[1969]] - ''Ladera Este'' * [[1976]] - ''Vuelta'' * [[1987]] - ''Árbol Adentro'' '''Eseje''' * [[1950]] - ''El laberinto de la soledad'' * [[1956]] - ''El Arco y la Lira'' * [[1957]] - ''Las peras del olmo'' * [[1965]] - ''Cuadrivio'' * [[1966]] - ''Puertas al Campo'' * [[1967]] - ''Corriente Alterna'' * [[1967]] - ''Claude Levi-Strauss o el nuevo festín de Esopo'' * [[1968]] - ''Marcel Duchamp o el castillo de la Pureza'' * [[1969]] - ''Conjunciones y Disyunciones'' * [[1969]] - ''Postdata'' * [[1973]] - ''El signo y el Garabato'' * [[1974]] - ''Los Hijos del Limo'' * [[1979]] - ''El Ogro Filantrópico'' * [[1979]] - ''In-mediaciones'' * [[1982]] - ''Sor Juana Ines de la Cruz o las trampas de la fe'' * [[1983]] - ''Tiempo Nublado'' * [[1983]] - ''Sombras de Obras'' * [[1984]] - ''Hombres en su Siglo'' * [[1990]] - ''Pequeña Crónica de Grandes Días'' * [[1990]] - ''La Otra Voz'' * [[1991]] - ''Convergencias'' * [[1992]] - ''Al Paso'' * [[1993]] - ''La Llama Doble'' * [[1994]] - ''Itinerario'' * [[1995]] - ''Vislumbres de la India'' == Externé odkazy == {{filit|fvp/paz_o.html}} {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Paz, Octavio}} [[Kategória:Mexickí spisovatelia]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Držitelia Cervantesovej ceny]] [[Kategória:Osobnosti z Mexika (mesto)]] 48cdaccpsyds8e58bsor87l7jxn8pwm Sinclair Lewis 0 47387 7416877 7005911 2022-07-29T06:38:37Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Sinclair Lewis |Portrét = Lewis-Sinclair-LOC.jpg |Veľkosť obrázka =230px |Popis = americký spisovateľ |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1885]] |Miesto narodenia = [[Sauk Centre]], [[Minnesota]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1951|1|10|1885|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = Grace Livingston Hegger (1912 - r. 1925)<br> Dorothy Thompson (1928 - r. 1942) | Deti = Wells (* 1917)<br> Michael (* 1930) | Rodičia = Edwin J. Lewis, Emma Kermott Lewis | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Sinclair Lewis''' (* [[7. február]] [[1885]], [[Sauk Centre]], [[Minnesota]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[10. január]] [[1951]], [[Rím]], Taliansko) bol americký spisovateľ. V roku [[1926]] získal Pulitzerovu cenu za román ''Arrowsmith''<ref>[http://english.illinoisstate.edu/sinclairlewis/sinclair_lewis/faq/faq2.shtml The Sinclair Lewis Society, FAQ] Accessed September 15, 2013.</ref> a v roku [[1930]] ako prvý [[Američania (USA)|Američan]] [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu za literatúru]] . <!-- == Dielo == --> {{Gutenberg autor|id=Sinclair_Lewis|meno=Sinclair Lewis}} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://nobelprize.org/literature/laureates/1930/index.html životopis na stránkách Nobelovy ceny] * [http://nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/1930/lewis-autobio.html vlastní životopis] * [https://web.archive.org/web/20120419012154/http://www.kirjasto.sci.fi/slewis.htm životopis] * [https://web.archive.org/web/20070825001247/http://www.english.ilstu.edu/separry/sinclairlewis/ The Sinclair Lewis Society] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1926 – 1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lewis, Sinclair}} [[Kategória:Spisovatelia USA]] [[Kategória:Dramatici USA]] [[Kategória:Absolventi Yale University]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Víťazi Pulitzerovej ceny]] [[Kategória:Osobnosti z Minnesoty]] 4nwutj5bmkbgzeb2sxpqrt0j76756z7 Vašo Patejdl 0 47391 7416746 7416703 2022-07-28T14:02:39Z Bojars 6357 /* Štúdiové albumy */ oprava názvu wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Vašo Patejdl | Obrázok = 20070428 221002 Vaso Patejdl 1a.jpg | Veľkosť obrázku = 250 | Popis obrázku = Vašo Patejdl v roku 2007 | Popis umelca = slovenský [[spevák]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]], [[hudobník]], [[hudobný producent]] | Rodné meno = Václav Patejdl | Umelecké mená = Vašo Patejdl | Dátum narodenia = {{dnv|1954|10|10}} | Miesto narodenia = [[Karlove Vary]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[pop rock|poprock]], [[muzikál]], [[detská populárna pieseň]], [[synthpop]] | Roky pôsobenia = [[1968]] – súčasnosť | Pôsobenie = [[Elán (skupina)|Elán]] | Hrá na nástroje = [[klávesový nástroj]], [[gitara]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Elán (skupina)|Elán]], [[Bratislavská lýra]], [[Ľuboš Zeman]] | Vplyvy = [[Chicago (hudobná skupina)|Chicago]], [[Phil Collins]] | Hudobný vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Supraphon]], [[Bonton]], [[Tommü Records]], [[Mercury Records]], [[PolyGram]], [[Sony BMG]], [[Universal Music Group|Universal]], [[Relax Music]], [[Esovision]], [[MC Production]] | Webstránka = {{url|http://www.vasopatejdl.com}} }} '''Václav „Vašo“ Patejdl''' (* [[10. október]] [[1954]], [[Karlove Vary]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spevák]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]], [[hudobník]] a [[hudobný producent]]. Po ukončení [[gymnázium|SVŠ]] absolvoval štúdium kompozície u profesora [[Alexander Moyzes|Alexandra Moyzesa]] na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[1968]] bol jedným zo zakladateľov [[pop rock|poprockovej]] skupiny [[Elán (skupina)|Elán]], z ktorej v roku [[1985]] odišiel a začal úspešnú sólovú kariéru. Spolu s textárom [[Ľuboš Zeman|Ľubošom Zemanom]] tvoril stálu autorskú dvojicu. Je víťazom [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýry 1987]]. V roku [[1996]] sa vrátil do Elánu, kde pôsobí dodnes ako hráč na [[klávesový nástroj]]. Autorsky, hudobne aj spevácky sa podieľal na tvorbe viacerých slovenských i zahraničných interpretov (napr. [[Beáta Dubasová]], [[Marika Gombitová]], [[Banket (hudobná skupina)|Banket]], [[Heidi Janků]]). Ako skladateľ [[filmová hudba|filmovej hudby]] sa preslávil piesňami do filmu z roku 1985 ''[[Fontána pre Zuzanu]]'' a jeho niekoľkých pokračovaní. Je zakladateľom, majiteľom a prevádzkovateľom nahrávacieho štúdia [[Relax (nahrávacie štúdio)|Relax]] v Bratislave. == Ocenenia == * [[1985]] – Strieborná lýra za pieseň „Chlapčenský úsmev“ na festivale Bratislavská lýra * [[1987]] – Zlatá lýra za pieseň „Umenie žiť“ na festivale Bratislavská lýra * [[1989]] – Cena novinárov za pieseň „Muzikantské byty“ ([[dueto]] s Beátou Dubasovou) na festivale Bratislavská lýra * [[1991]] – tretie miesto za pieseň „Afrika je v nás“ na Medzinárodnom festivale piesní vo [[Viña del Mar]] v [[Čile]] == Diskografia == === Štúdiové albumy === ;Slovenské verzie * ''[[Chlapčenský úsmev]]'' (1986) * ''[[Lov na city]]'' (1987) * ''[[Mon amour]]'' (1989) * ''[[Dlhá cesta / Long Way]]'' (1990) – s [[Alan Roy Scott|Alanom Royom Scottom]] * ''[[Labyrinth Of The World / Labyrint sveta]]'' (1991) – s [[Jaroslav Svěcený|Jaroslavom Svěceným]] * ''[[Esoteric: The Holy Grail]]'' (1993) * ''[[Spovedaj ma zo spomienok]]'' (1997) * ''[[Do očí]]'' (2004) * ''[[Moje československé Vianoce]]'' (2020) ;Exportné, anglické coververzie * ''[[We Don't Fall]]'' (1987) * ''[[You Still Are You]]'' (1989) ;Soundtracky * ''[[Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)]]'' (1986) * ''[[Snehulienka a 7 pretekárov (album)|Snehulienka a 7 pretekárov]]'' (1991) * ''[[Fontána pre Zuzanu 2 (album)|Fontána pre Zuzanu 2]]'' (1993) – s Pavlom Haberom * ''[[Fontána pre Zuzanu 3 (album)|Fontána pre Zuzanu 3]]'' (1999) * ''[[Fontána pre Zuzanu: Najväčšie hity]]'' (2002) * ''[[Adam Šangala (album)|Adam Šangala]]'' (2004) * ''[[Jack Rozparovač (album)|Jack Rozparovač]]'' (2007) {{Small|Album ''Dvaja'' obsahuje piesne z filmu ''[[Fontána pre Zuzanu]]''}} ;Detské albumy * ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]]'' (1987) – s Petrom Nagyom a Beátou Dubasovou * ''[[Vašo, Paťa a Kuko: Hudobná škola]]'' (1993) – s Patríciou Jarjabkovou * ''[[Hudobná škola Vaša Patejdla II: Maškrtný bál]]'' (1995) === Výberové albumy === * ''[[The Best of Vašo Patejdl]]'' (1994) * ''[[Antológia 1: 1978 – 1990]]'' (1999) * ''[[Antológia 2: 1978 – 1990]]'' (1999) * ''[[Gold (Vašo Patejdl)|Gold]]'' (2005) * ''[[Trojalbum: To nejlepší]]'' (2015) * ''[[Opus 1986-1990 (pôvodné albumy s bonusmi)]]'' (2015) * ''[[Důkaz lásky (CD+DVD)]]'' (2017) === EP === * ''[[Slávnosť úprimných slov]]'' (1987) – s Jánom Lehotským, Marikou Gombitovou a Richardom Müllerom === SP === * „Chlapčenský úsmev“ (1985) * „Darček“ (1986) * „Umenie žiť“ (1987) * „Stratený raj“ / „Miestna jednička“ (1988) – s [[Heidi Janků]] * „Ztracený ráj“ / „Novinka“ (1989) – s Heidi Janků * „Muzikantské byty“ / „Kaskadér, vol. 2“ ([[Remix]]) (1989) – s [[Beáta Dubasová|Beátou Dubasovou]] {{Small|Ak je uvedená iba jedna skladba, druhá strana [[Singel (hudba)|singla]] patrí inému interpretovi}} === Muzikály === * ''Snehulienka a sedem pretekárov'' (1991) * ''Jozef a jeho zázračný farebný plášť'' (1994) * ''Grand Pierrot'' (1995) * ''Adam Šangala'' (2003) * ''Jack Rozparovač'' (2006) * ''Tisícročná včela'' (2013) * ''Don Juan'' (2014) spolu s Eduardom Krečmarom pre [[Mestské divadlo Brno|Městské divadlo Brno]].<ref name=seznamtese>{{Citácia periodika | priezvisko = (sal)| meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Seznamte se:Městské divadlo Brno 2014 | prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = | periodikum = Šalina| odkaz na periodikum = | vydavateľ = [[Dopravní podnik města Brna]]| miesto = Brno | dátum = | rok = 2014| mesiac = 01| deň = 01| ročník = | typ ročníka = | číslo = 01/2014| typ čísla = | strany = 8-9| poznámky = | url = | dátum prístupu = | rok prístupu = 2014| mesiac prístupu = 06| deň prístupu =23| formát = A4| issn = | doi = | pmid = | id = | jazyk = po česky}}</ref> * ''Alenka v kraji zázraků'' (2016) == Najznámejšie hity == * Ak nie si moja * Nepriznaná * Umenie žiť * Voňavky dievčat * Kamarátka nádej == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=332 Profil Vaša Patejdla] * [http://www.sme.sk/c/3330633/vaso-patejdl-na-papalasskych-vecierkoch-sme-museli-hrat.html Rozhovor s Vašom Patejdlom] {{Elán}} {{DEFAULTSORT:Patejdl, Vašo}} [[Kategória:Vašo Patejdl| ]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví klávesisti]] [[Kategória:Slovenskí rockoví klávesisti]] [[Kategória:Slovenskí popoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória:Elán (skupina)]] [[Kategória:Autori a interpreti detskej hudby]] [[Kategória:Osobnosti z Karlových Varov]] [[Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu]] grsr0viea4oxrfovcpwkb699zxh2nys 7416925 7416746 2022-07-29T08:33:55Z Bojars 6357 {{Vašo Patejdl}} wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Vašo Patejdl | Obrázok = 20070428 221002 Vaso Patejdl 1a.jpg | Veľkosť obrázku = 250 | Popis obrázku = Vašo Patejdl v roku 2007 | Popis umelca = slovenský [[spevák]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]], [[hudobník]], [[hudobný producent]] | Rodné meno = Václav Patejdl | Umelecké mená = Vašo Patejdl | Dátum narodenia = {{dnv|1954|10|10}} | Miesto narodenia = [[Karlove Vary]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[pop rock|poprock]], [[muzikál]], [[detská populárna pieseň]], [[synthpop]] | Roky pôsobenia = [[1968]] – súčasnosť | Pôsobenie = [[Elán (skupina)|Elán]] | Hrá na nástroje = [[klávesový nástroj]], [[gitara]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Elán (skupina)|Elán]], [[Bratislavská lýra]], [[Ľuboš Zeman]] | Vplyvy = [[Chicago (hudobná skupina)|Chicago]], [[Phil Collins]] | Hudobný vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Supraphon]], [[Bonton]], [[Tommü Records]], [[Mercury Records]], [[PolyGram]], [[Sony BMG]], [[Universal Music Group|Universal]], [[Relax Music]], [[Esovision]], [[MC Production]] | Webstránka = {{url|http://www.vasopatejdl.com}} }} '''Václav „Vašo“ Patejdl''' (* [[10. október]] [[1954]], [[Karlove Vary]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spevák]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]], [[hudobník]] a [[hudobný producent]]. Po ukončení [[gymnázium|SVŠ]] absolvoval štúdium kompozície u profesora [[Alexander Moyzes|Alexandra Moyzesa]] na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[1968]] bol jedným zo zakladateľov [[pop rock|poprockovej]] skupiny [[Elán (skupina)|Elán]], z ktorej v roku [[1985]] odišiel a začal úspešnú sólovú kariéru. Spolu s textárom [[Ľuboš Zeman|Ľubošom Zemanom]] tvoril stálu autorskú dvojicu. Je víťazom [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýry 1987]]. V roku [[1996]] sa vrátil do Elánu, kde pôsobí dodnes ako hráč na [[klávesový nástroj]]. Autorsky, hudobne aj spevácky sa podieľal na tvorbe viacerých slovenských i zahraničných interpretov (napr. [[Beáta Dubasová]], [[Marika Gombitová]], [[Banket (hudobná skupina)|Banket]], [[Heidi Janků]]). Ako skladateľ [[filmová hudba|filmovej hudby]] sa preslávil piesňami do filmu z roku 1985 ''[[Fontána pre Zuzanu]]'' a jeho niekoľkých pokračovaní. Je zakladateľom, majiteľom a prevádzkovateľom nahrávacieho štúdia [[Relax (nahrávacie štúdio)|Relax]] v Bratislave. == Ocenenia == * [[1985]] – Strieborná lýra za pieseň „Chlapčenský úsmev“ na festivale Bratislavská lýra * [[1987]] – Zlatá lýra za pieseň „Umenie žiť“ na festivale Bratislavská lýra * [[1989]] – Cena novinárov za pieseň „Muzikantské byty“ ([[dueto]] s Beátou Dubasovou) na festivale Bratislavská lýra * [[1991]] – tretie miesto za pieseň „Afrika je v nás“ na Medzinárodnom festivale piesní vo [[Viña del Mar]] v [[Čile]] == Diskografia == === Štúdiové albumy === ;Slovenské verzie * ''[[Chlapčenský úsmev]]'' (1986) * ''[[Lov na city]]'' (1987) * ''[[Mon amour]]'' (1989) * ''[[Dlhá cesta / Long Way]]'' (1990) – s [[Alan Roy Scott|Alanom Royom Scottom]] * ''[[Labyrinth Of The World / Labyrint sveta]]'' (1991) – s [[Jaroslav Svěcený|Jaroslavom Svěceným]] * ''[[Esoteric: The Holy Grail]]'' (1993) * ''[[Spovedaj ma zo spomienok]]'' (1997) * ''[[Do očí]]'' (2004) * ''[[Moje československé Vianoce]]'' (2020) ;Exportné, anglické coververzie * ''[[We Don't Fall]]'' (1987) * ''[[You Still Are You]]'' (1989) ;Soundtracky * ''[[Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)]]'' (1986) * ''[[Snehulienka a 7 pretekárov (album)|Snehulienka a 7 pretekárov]]'' (1991) * ''[[Fontána pre Zuzanu 2 (album)|Fontána pre Zuzanu 2]]'' (1993) – s Pavlom Haberom * ''[[Fontána pre Zuzanu 3 (album)|Fontána pre Zuzanu 3]]'' (1999) * ''[[Fontána pre Zuzanu: Najväčšie hity]]'' (2002) * ''[[Adam Šangala (album)|Adam Šangala]]'' (2004) * ''[[Jack Rozparovač (album)|Jack Rozparovač]]'' (2007) {{Small|Album ''Dvaja'' obsahuje piesne z filmu ''[[Fontána pre Zuzanu]]''}} ;Detské albumy * ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]]'' (1987) – s Petrom Nagyom a Beátou Dubasovou * ''[[Vašo, Paťa a Kuko: Hudobná škola]]'' (1993) – s Patríciou Jarjabkovou * ''[[Hudobná škola Vaša Patejdla II: Maškrtný bál]]'' (1995) === Výberové albumy === * ''[[The Best of Vašo Patejdl]]'' (1994) * ''[[Antológia 1: 1978 – 1990]]'' (1999) * ''[[Antológia 2: 1978 – 1990]]'' (1999) * ''[[Gold (Vašo Patejdl)|Gold]]'' (2005) * ''[[Trojalbum: To nejlepší]]'' (2015) * ''[[Opus 1986-1990 (pôvodné albumy s bonusmi)]]'' (2015) * ''[[Důkaz lásky (CD+DVD)]]'' (2017) === EP === * ''[[Slávnosť úprimných slov]]'' (1987) – s Jánom Lehotským, Marikou Gombitovou a Richardom Müllerom === SP === * „Chlapčenský úsmev“ (1985) * „Darček“ (1986) * „Umenie žiť“ (1987) * „Stratený raj“ / „Miestna jednička“ (1988) – s [[Heidi Janků]] * „Ztracený ráj“ / „Novinka“ (1989) – s Heidi Janků * „Muzikantské byty“ / „Kaskadér, vol. 2“ ([[Remix]]) (1989) – s [[Beáta Dubasová|Beátou Dubasovou]] {{Small|Ak je uvedená iba jedna skladba, druhá strana [[Singel (hudba)|singla]] patrí inému interpretovi}} === Muzikály === * ''Snehulienka a sedem pretekárov'' (1991) * ''Jozef a jeho zázračný farebný plášť'' (1994) * ''Grand Pierrot'' (1995) * ''Adam Šangala'' (2003) * ''Jack Rozparovač'' (2006) * ''Tisícročná včela'' (2013) * ''Don Juan'' (2014) spolu s Eduardom Krečmarom pre [[Mestské divadlo Brno|Městské divadlo Brno]].<ref name=seznamtese>{{Citácia periodika | priezvisko = (sal)| meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Seznamte se:Městské divadlo Brno 2014 | prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = | periodikum = Šalina| odkaz na periodikum = | vydavateľ = [[Dopravní podnik města Brna]]| miesto = Brno | dátum = | rok = 2014| mesiac = 01| deň = 01| ročník = | typ ročníka = | číslo = 01/2014| typ čísla = | strany = 8-9| poznámky = | url = | dátum prístupu = | rok prístupu = 2014| mesiac prístupu = 06| deň prístupu =23| formát = A4| issn = | doi = | pmid = | id = | jazyk = po česky}}</ref> * ''Alenka v kraji zázraků'' (2016) == Najznámejšie hity == * Ak nie si moja * Nepriznaná * Umenie žiť * Voňavky dievčat * Kamarátka nádej == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=332 Profil Vaša Patejdla] * [http://www.sme.sk/c/3330633/vaso-patejdl-na-papalasskych-vecierkoch-sme-museli-hrat.html Rozhovor s Vašom Patejdlom] {{Vašo Patejdl}} {{Elán}} {{DEFAULTSORT:Patejdl, Vašo}} [[Kategória:Vašo Patejdl| ]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví klávesisti]] [[Kategória:Slovenskí rockoví klávesisti]] [[Kategória:Slovenskí popoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória:Elán (skupina)]] [[Kategória:Autori a interpreti detskej hudby]] [[Kategória:Osobnosti z Karlových Varov]] [[Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu]] ea4wy88kn5zaxoj06n8obdxbeofv29k Povrchová montáž 0 61049 7416869 7386526 2022-07-29T05:34:22Z 01x07x2022000 221387 [[Soubor:RC2010JK-071K2L.jpg|thumb|SMD rezistory v původním balení - toto balení umožňuje použití v osazovacím stroji]] wikitext text/x-wiki [[Súbor:Photo-SMDcapacitors.jpg|náhľad|SMD kondenzátory (vľavo) v porovnaní s klasickými (vpravo, tantalový a elektrolytický)]] [[Súbor:RC2010JK-071K2L.jpg|thumb|SMD rezistory v pôvodnom balení - toto balenie umožňuje použitie v osadzovacom stroji]]] '''Povrchová montáž''' je spôsob upevňovania [[elektronika|elektronických súčiastok]] na [[doska plošných spojov|dosku plošných spojov]]. Na rozdiel od staršieho spôsobu montáže do vyvŕtaných dier („through-hole“), u povrchovej montáže sú súčiastky (v úprave pre povrchovú montáž, tzv. [[SMD]]), ukladané a spájkované priamo na vodivé plošky. Použitie povrchovej montáže si vynútila potreba automatizácie osadzovania súčiastok ako aj pokračujúca miniaturizácia v elektronike (ktorá je vynútená nielen komerčným úspechom malých elektronických zariadení, ale aj znížením ceny vďaka použitiu menšieho množstva všetkých materiálov a zvyšujúcou sa pracovnou frekvenciou zariadení). == Postup montáže == Na plôšky dosky plošných spojov, ktoré budú spojené s vývodmi súčiastok, je nanesená sieťotlačou špeciálna pasta, ktorá obsahuje v jemnej práškovej podobe [[spájkovanie|spájku a tavidlo]]. Potom sú súčiastky ukladané na svoje miesta počítačom ovládaným automatom. Niekedy sú súčiastky aj lepené na dosku plošných spojov kvapkou lepidla pod neaktívnou časťou súčiastky, najmä ak ide o obojstrannú montáž. Potom je doska umiestnená v peci, s presne riadeným priebehom teploty v čase, kde je spájka pretavená (pričom ostatné súčasti pasty sa odparia). == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.topline.tv/SMT_Nomenclature.pdf Popis jednotlivých púzdier súčiastok SMD a technológie SMT] * [http://www.google.st/patents/US6703683 Americký patent US 6703683 B Chip resistor and method for manufacturing the same] [[Kategória:Elektronika]] rm1sfmjkpshz3aa8w1ezzwgw3hxecyd 7416872 7416869 2022-07-29T06:29:45Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ wikitext text/x-wiki [[Súbor:Photo-SMDcapacitors.jpg|náhľad|SMD kondenzátory (vľavo) v porovnaní s klasickými (vpravo, tantalový a elektrolytický)]] [[Súbor:RC2010JK-071K2L.jpg|thumb|SMD rezistory v pôvodnom balení - toto balenie umožňuje použitie v osadzovacom stroji]] '''Povrchová montáž''' je spôsob upevňovania [[elektronika|elektronických súčiastok]] na [[doska plošných spojov|dosku plošných spojov]]. Na rozdiel od staršieho spôsobu montáže do vyvŕtaných dier („through-hole“), u povrchovej montáže sú súčiastky (v úprave pre povrchovú montáž, tzv. [[SMD]]), ukladané a spájkované priamo na vodivé plošky. Použitie povrchovej montáže si vynútila potreba automatizácie osadzovania súčiastok ako aj pokračujúca miniaturizácia v elektronike (ktorá je vynútená nielen komerčným úspechom malých elektronických zariadení, ale aj znížením ceny vďaka použitiu menšieho množstva všetkých materiálov a zvyšujúcou sa pracovnou frekvenciou zariadení). == Postup montáže == Na plôšky dosky plošných spojov, ktoré budú spojené s vývodmi súčiastok, je nanesená sieťotlačou špeciálna pasta, ktorá obsahuje v jemnej práškovej podobe [[spájkovanie|spájku a tavidlo]]. Potom sú súčiastky ukladané na svoje miesta počítačom ovládaným automatom. Niekedy sú súčiastky aj lepené na dosku plošných spojov kvapkou lepidla pod neaktívnou časťou súčiastky, najmä ak ide o obojstrannú montáž. Potom je doska umiestnená v peci, s presne riadeným priebehom teploty v čase, kde je spájka pretavená (pričom ostatné súčasti pasty sa odparia). == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.topline.tv/SMT_Nomenclature.pdf Popis jednotlivých púzdier súčiastok SMD a technológie SMT] * [http://www.google.st/patents/US6703683 Americký patent US 6703683 B Chip resistor and method for manufacturing the same] [[Kategória:Elektronika]] 0jkfdae5n0igj7q5xdjmbloop51h3sm Normanská teória vzniku ruského štátu 0 61696 7416844 7380541 2022-07-28T23:23:56Z 178.40.61.59 /* Vznik a vývoj teórie */ wikitext text/x-wiki '''Normanská teória''' vysvetľuje pôvod starého ruského štátu ([[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]). Pôvodná [[hypotéza]] sa týka politickej úlohy švédskych [[Vikingovia|Vikingov]] ([[Varjagovia|Varjagov]]) pri vzniku raného ruského štátu. Neskôr sa uplatnili aj ďalšie hypotézy, týkajúce sa rozsiahlej kolonizácie určitých oblastí príchodiacimi zo [[Švédsko|Švédska]]. Teóriu vypracovali v [[18. storočie|18.storočí]] [[Nemci|nemeckí]] [[Historik|historici]] žijúci v Rusku. == Vznik a vývoj teórie == Po celé [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie]] bola vedená vzrušená diskusia o platnosti tzv. normanskej teórie, to znamená o podiele [[Škandinávia|škandinávskych]] [[Varjagovia|Varjagov]] na vzniku [[Kyjevská Rus|kyjevskej ríše]] a o pôvode pojmu Rus. Tieto otázky sa ukázali byť základnými problémami včasnej ruskej histórie. Na začiatku tejto výmeny názorov stála hypotéza o normanskom pôvode [[Rurikovci|Rurikovcov]], najstaršej, v Kyjevskej Rusi vládnucej dynastie, ktorú ako prvý vyslovil v [[30. roky 18. storočia|30. rokoch 18. storočia]] nemecký historik pôsobiaci v nedávno založenej Petrohradskej akadémii vied [[Gottlieb Siegfried Bayer]] v práci ''De Varagis''. V bádaní pokračoval ďalší nemecký vedec žijúci v Rusku [[Gerhard Friedrich Müller]], ktorý v roku 1749 predniesol prednášku na tému ''Origines gentis et nominis Russorum''. Tlačou bola táto práca vydaná až v roku 1772, jej zverejneniu bránil [[Michail Vasilievič Lomonosov|Lomonosov]]. Bayerove a Müllerove myšlienky rozvinul na prelome [[18. storočie|18.]] a [[19. storočie|19. storočia]] [[August Ludwig von Schlözer]] a na základe dôkladného štúdia [[Nestor (kronikár)|Nestorovej]] [[Rozprávanie o dávnych časoch|Povesti dávnych liet]] sformuloval ucelenú normanskú teóriu. Zásadným dielom, kde bola táto teória vyjadrená, bola jeho päťdielna (nedokončená) práca ''Nestor Russische Annalen'' (1802 – 1809). Z hľadiska normanskej teórie je zásadnou úvodná časť ''Повести временных лет'', ktorá sa nazýva Rozprávanie o pozvaní kniežat. Rozpráva o príchode [[Varjagovia|Varjagov]], ktorí si podmanili [[Fíni|Fínov]] a [[Slovania|Slovanov]] a žiadali od nich dane. Tí ich dokázali zahnať, ale keď si začali vládnuť sami, začali medzi sebou viesť spory, a preto sa rozhodli nájsť si knieža, ktorý by im vládol. Cez more sa vydali k „Rusom, lebo tak sa nazývali tí Varjagi Rusi, ako sa iní nazývali Švédmi a iní Normanmi, Anglanmi, iní Gótmi“. Rusom potom povedali: „Krajina naša je veľká a oplýva všetkým, ale poriadku v nej nie je, i poďte panovať a nám vládnuť“. Boli vybraní traja bratia, ktorí so svojimi rodmi odišli ku [[Slovania|Slovanom]]. Najstarší bol [[Rurik I. (Kyjevská Rus)|Rurik]] a ten založil [[Stará Lagoda|Starú Ladogu]]. Druhý Sineus sa usadil v Beloozersku pri Bielom jazere a tretí Truvor v Izborsku v južnom [[Estónsko|Estónsku]]. Mladší bratia čoskoro zomreli, potom [[Rurik I. (Kyjevská Rus)|Rurik]] zjednotil podľa ''Povesti'' zem pod svojou vládou a založil [[Velikij Novgorod|Novgorod]]. == Odpor proti normanskej teórii == V kontexte historických udalostí (severná vojna so Švédmi) bola otázka vplyvu Normanov na vytváranie pôvodného ruského štátu od samého začiatku spolitizovaná, pretože Rusi ju interpretovali ako vyzdvihovanie slovanskej nedostatočnosti a zaostalosti. Názory normanistov sa tak dotkli ruskej národnej hrdosti a vyvolali prudký nesúhlas. Ruskí bádatelia, na ktorých čele stál [[Michail Vasilievič Lomonosov]], ktorý sám historikom nebol, odmietli pripustiť akýkoľvek vplyv cudzieho elementu na proces [[Genéza|genézy]] ruskej štátnosti a zdôrazňovali rýdzo slovanský ráz kyjevskej ríše. Poprieť účasť [[Varjagovia|Varjagov]] na sformovaní štátu sa nedalo, preto sa hľadal ich pôvod medzi západnými Slovanmi, ale niekedy aj medzi [[Góti|Gótmi]] alebo [[Chazari|Chazarmi]]. Na prelome [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]] začala byť normanská teória všeobecne prijímaná, a to aj ruskými historikmi (uznával ju napríklad významný bádateľ [[Vasilij Osipovič Kľučevskij]]) a začínajúcou sovietskou historiografiou. Po nástupe [[stalinizmus|stalinizmu]] však začala byť znovu akákoľvek úloha [[Vikingovia|Normanov]] v dejinách východných [[Slovania|Slovanov]] popieraná a v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] bola spochybnená tiež historická autenticita zakladateľov rurikovskej dynastie. Pokrútený obraz minulosti, ktorý bol vtedy pod vplyvom politickej propagandy vytvorený, píše v rozpore s historickou realitou, ako urputne bojovali [[východní Slovania]] proti cudzej nadvláde, a ako sa k boju proti [[Germáni|Germánom]] vytvoril na ruskom severe mohutný slovansko-fínsky kmeňový zväz. Postupne prestala byť problematika vikingského vplyvu problémom iba historickým a začala sa riešiť aj v rovine [[Filológia|filologickej]], [[Archeológia|archeologickej]] a [[Antropológia|antropologickej]]. Cez všetky výhrady nedá sa ako konštatovať, že tvorcovia normanskej teórie vykonali veľa pre profesionalizáciu ruského dejepisectva a ocenenie pôvodných ruských prameňov. == Archeológia == Od [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] intenzívny archeologický výskum dokázal objasniť niektoré aspekty prítomnosti Severanov v ruských oblastiach. Hlavná evidencia pochádza najmä z pohrebísk [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočia]]. Určitý problém predstavuje mnohotvárnosť normanského [[Rítus|rítu]] a skutočnosť, že ako [[Slovania]], tak Škandinávci v tej dobe svojich mŕtvych spaľovali. Vo všeobecnej rovine došlo ku zhode, že normanské sú pohreby v [[Loď|lodiach]] alebo pohreby s [[Kôň (podrod)|koňom]] a ďalej pravdepodobne hroby s typicky škandinávskymi ženskými ozdobami šiat. Tieto nálezy sa vyskytujú v [[Mohyla (archeológia)|kurganoch]] horného Podnepria, kde sa do tej doby predpokladali iba sídla [[Slovania|Slovanov]], ktorí sa sem, ako bolo teraz zistené, dostali až v [[11. storočie|11. storočí]]. Pohreby koní sa nachádzajú aj v [[Velikij Novgorod|novgorodských]] [[Mohyla (archeológia)|mohylách]] v starších horizontoch, najmladší je podľa hrobových výbav čisto slovanský. Ďalšie vikingské nálezy pochádzajú z gnezdovských mohýl a ďalej bohatých mohýl v okolí [[Jaroslavľ]]a, kde boli v hroboch uložené celé vikingské rodiny. Vo výskume sídlisk hrá dôležitú úlohu archeologický výskum [[Stará Ladoga|Starej Ladogy]], najstaršej škandinávskej osady vo východnej Európe, pochádzajúcej z polovice [[8. storočie|8. storočia]]. Najstarší horizont sídliska nesie určité prvky baltskej kultúry (hlavne ženské ozdoby) a tiež v blízkych mohylách sa našli pohreby v lodiach. == Etymológia == Dôležitú úlohu v argumentoch normanistov a ich odporcov má etymologický výklad pojmu Rus. Existuje niekoľko hypotéz: * Zástancovia normanskej teórie tvrdia, že slovo Rus pochádza z fínskeho pomenovania švédskych kmeňov ''Ruotsi'', ktoré dnes označuje Švédsko. * Podľa najnovších poznatkov nemeckého historika Dittmara Schorkowitza patrilo toto fínske pomenovanie severskému obyvateľstvu, ktoré prichádzalo do východnej Európy s úmyslom kolonizovať tunajšie nie príliš husto osídlené kraje. Na rozdiel od Varjagov, elitných oddielov ozbrojených diaľkových kupcov, boli títo škandinávski Rusi, ktorí sa usadili južne od [[Fínsky záliv|Fínskeho zálivu]], skoro asimilovaní slovanským a sčasti aj [[Fíni|fínskym]] etnikom. Etnonymum Rus sa však zachovalo a neskôr sa stalo pomenovaním pre územie, na ktorom vládli Rurikovci, a aj jeho slovanského obyvateľstva. * Etnonymom „''Rhós''“ označujú [[Byzantská ríša|byzantské]] pramene varjagské oddiely, ktoré sa v roku [[860]] objavili pred [[Istanbul|Konštantínopolom]]. Rovnaký výraz obsahujú ''Annales Bertiani'', ktoré referujú o byzantskom posolstve cisára [[Teofil (Byzantská ríša)|Theofila]], ktoré navštívilo v roku [[839]] cisára [[Ľudovít I. Pobožný|Ľudovíta I. Pobožného]] v [[Ingelheim]]e. Jeho členom boli tiež príslušníci tohto etnika a referovali o vládnucom [[kagan]]ovi Rhósov, ktorého panstvo však bližšie nelokalizovali. * Poľský historik [[Henryk Łowmiański]] vychádza z neznámeho autora nazývaného Pseudo-Zacharias Retor, ktorý žil v polovici [[6. storočie|6. storočia]] v [[Sýria|Sýrii]]. Jeho dielo obsahuje výpočet národov v blízkosti [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] a je tu zmieňované aj kočovné etnikum „''hrws''“ zo severného [[Čierne more|Čiernomoria]]. Mohlo ísť o ľud [[Peržania|iránskeho]] pôvodu, snáď zmiešaný zo skupinami [[Góti|Gótov]], neskôr slavizovaný. * Sovietsky historik [[Boris Aleksandrovič Rybakov]], špecialista na včasné ruské dejiny, dokazuje vo svojej hlavnej práci ''Kijevskaja Rus´ i russkije kňažestva XII-XIII vv.'' z roku [[1982]] na základe textu Nestorovej kroniky, že Rus je iba iné označenie pre východoslovanské etnikum Poljanov, ktoré žilo v okolí Kyjeva (Rybakov ich považuje za kmeňový „superzväz“). Zaujímavý je aj pôvod slova [[Varjagovia|Varjag]]. Ide o slovanskú podobu škandinávskeho ''vaering'' (t. j. člen družiny zviazaný s ňou prísahou). Byzantská podoba označenia [[Varjagovia]] je ''Varangoi''. Nepopierateľný je pôvod niektorých mien členov rurikovskej dynastie na severe: Helge – Oleg, Ynvar – Igor, Valdemar – Vladimír. Súčasní ruskí antinormanisti uznávajú podiel Rusov a Varjagov na vzniku kyjevského štátu. Tvrdia však, že išlo o [[Slovania|Slovanov]] pochádzajúcich z juhovýchodného pobrežia [[Baltské more|Baltského mora]]. Odtiaľ mal ich predstaviteľ [[Rurik I. (Kyjevská Rus)|Rurik]] prísť na ruský sever. Zaujímavý je aj fakt, že na rozdiel napr. od [[Anglicko|Anglicka]], kde ku kolonizácií Vikingmi došlo, tu nie sú známe škandinávske [[toponymum|toponymá]], ale napr. všetky dneperské prahy majú škandinávske názvy. To by svedčilo pre škandinávske osídlenie iba obchodno-remeselníckeho charakteru. == Písomné pramene == * [[Povesť dávnych liet]] – letopisný zvod – kronika, ktorej pôvodnú verziu mal vytvoriť mních [[Nestor]] – hlavný zdroj poznania normanistov – dnes je považovaná pre dobu vzniku staroruského štátu za nespoľahlivý zdroj, pretože bola spísaná až začiatkom 12. storočia. * grécky Život sv. Gregoria Amastridského (vznikol pred 842) hovorí o Rusoch už pred r. 862 * tzv. [[Bavorský geograf]] (cca 811{{--}}821) * arabskí spravodajcovia ([[Ibn Fadlan]], Istachri, Chankal, [[Ibn Rosteh]]) * [[Annales Bertiani]] == Niektoré dnes všeobecne uznávané závery == Dnes sa má zato, že prítomnosť Severanov v ruských oblastiach je nepopierateľná. Prví členovia rurikovského rodu a ich družiníci boli nepochybne švédskeho pôvodu, ale počas [[11. storočie|11.storočia]] sa v slovanskom prostredí asimilovali. Rurik vládol severným oblastiam Rusi, jeho nástupca (príbuzný alebo družiník) Oleg spojil dve najdôležitejšie centrá [[Novgorod]] a [[Kyjev]] do jedného celku, a položil tak základy ranému ruskému štátu, Kyjevskej Rusi. Oleg údajne vládol za Rurikovho nedospelého syna Igora. Príbuzenský pomer medzi Rurikom a Igorom však nie je možné dokázať. Niektorí historici sa preto domnievajú, že Igor mohol byť zakladateľom novej, svojim pôvodom slovanskej dynastie, ktorej bol dodatočne pripísaný rurikovský pôvod. Tomu však odporuje jeho meno, ktorého základ je germánsky. Do úvahy je však potrebné vziať tiež skutočnosť, že Varjagovia prichádzali do východnej Európy bez žien. Pokiaľ sa tu usadili, iste uzatvárali manželstvá so slovanskými ženami. Už [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igorov]] syn mal slovanské meno [[Svjatoslav I.]] Na konci 11. storočia a v 12. storočí nie sú o prítomnosti Škandinávcov v archeologických dokladoch stopy. == Zdroje == * Havlík, L.: ''Slovanské státní útvary raného středověku'', Praha 1987, s.11 – 34. * Košnar, L.: ''Severní Evropa v raném středověku a vikinská expanze'', in: Studia Mediaevalia Pragensia III, Praha 1992, s.130 – 186. * Macůrek, J.: ''Dějiny východních Slovanů'', Praha 1947, s.32 – 48. * ''Dějiny Ruska'', Praha, Lidové noviny, 1995. * Drška, V. – Picková, D.: ''Dějiny středověké Evropy'', Praha 2004 * Bronstedt, J.: ''Vikingové, sága tří století'', Praha 1967, s.49 – 53. == Pozri aj == * [[Chazarská teória vzniku ruského štátu]] [[Kategória:Dejiny Ruska]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] q55x3imymivgkala22z2w21h7mdqojr William Butler Yeats 0 62074 7416875 6924359 2022-07-29T06:33:23Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = William Butler Yeats |Portrét = Yeats Boughton.jpg |Popis = írsky básnik a dramatik |Dátum narodenia = [[13. jún]] [[1865]] |Miesto narodenia = [[Sandymount]] pri [[Dublin]]e, [[Írsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1939|1|28|1865|6|13}} |Miesto úmrtia = [[Roquebrune-Cap-Martin]] pri [[Nice]], [[Francúzsko]]) }}{{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''William Butler Yeats''' (* [[13. jún]] [[1865]], [[Sandymount]] pri [[Dublin]]e – † [[28. január]] [[1939]], [[Roquebrune-Cap-Martin]] pri [[Nice]]) bol [[Írsko|írsky]] [[básnik]] a [[dramatik]]. V roku [[1923]] mu bola udelená [[Nobelova cena za literatúru]]. == Dielo == * [[1886]] - ''Mosada'' * [[1888]] - ''Fairy and Folk Tales of the Irish Peasantry'' * [[1889]] - ''The Wanderings of Oisin and Other Poems'' * [[1891]] - ''Representative Irish Tales'' * [[1891]] - ''John Sherman and Dhoya'' * [[1892]] - ''Irish Faerie Tales'' * [[1892]] - ''The Countess Kathleen and Various Legends and Lyrics'' * [[1893]] - ''The Celtic Twilight'' * [[1894]] - ''The Land of Heart's Desire'' * [[1895]] - ''Poems'' * [[1897]] - ''The Secret Rose'' * [[1899]] - ''The Wind Among the Reeds'' * [[1900]] - ''The Shadowy Waters'' * [[1902]] - ''Cathleen ni Houlihan'' * [[1903]] - ''Ideas of Good and Evil'' * [[1903]] - ''In the Seven Woods'' * [[1907]] - ''Discoveries'' * [[1910]] - ''The Green Helmet and Other Poems'' * [[1912]] - ''The Cutting of an Agate'' * [[1913]] - ''Poems Written in Discouragement'' * [[1914]] - ''Responsibilities'' * [[1916]] - ''Reveries Over Childhood and Youth'' * [[1917]] - ''The Wild Swans at Coole'' * [[1918]] - ''Per Amica Silentia Lunae'' * [[1921]] - ''Michael Robartes and the Dancer'' * [[1921]] - ''Four Plays for Dancers'' * [[1921]] - ''Four Years'' * [[1922]] - ''Later Poems'' * [[1924]] - ''The Cat and the Moon'' * [[1925]] - ''A Vision'' * [[1926]] - ''Estrangement'' * [[1926]] - ''Autobiographies'' * [[1927]] - ''October Blast'' * [[1928]] - ''The Tower'' * [[1929]] - ''The Winding Stair'' * [[1933]] - ''The Winding Stair and Other Poems'' * [[1934]] - ''Collected Plays'' * [[1935]] - ''A Full Moon in March'' * [[1938]] - ''New Poems'' * [[1939]] - ''Last Poems and Two Plays'' (posmrtne) * [[1939]] - ''On the Boiler'' (posmrtne) ; Preklady do slovenčiny * [[2012]] - ''Večné volanie'' (Výber básní), preložila [[Jana Kantorová-Báliková]], Ikar == Iné projekty == {{projekt|q=William Butler Yeats|commons=William Butler Yeats}} == Externé odkazy == * [http://www.nli.ie/yeats/ www.nli.ie/yeats - National Library of Ireland Yeats Exhibition] (en) {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 – 1925}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Yeats, William Butler}} [[Kategória:Írski básnici]] [[Kategória:Írski dramatici]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Okultisti]] [[Kategória:Hermetici]] [[Kategória:Osobnosti na bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti z Dublinu]] r6dbxp3dvwnbyu7g2n50e6kib0iyzy2 Piestový motor 0 72694 7416863 6853436 2022-07-29T02:07:06Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki [[Súbor:Sternmotor geschnitten 2.jpg|thumb|250px|right|Rez dvojhviezdicovým piestovým spaľovacím motorom.]] [[Súbor:Engine movingparts.jpg|thumb|250px]] '''Piestový motor''' je [[motor]] premieňajúci [[tlaková energia|tlakovú energiu]] a/alebo [[tepelná energia|tepelnú energiu]] pracovnej [[tekutina|tekutiny]] na [[mechanická energia|mechanickú energiu]]. Základnou pohyblivou súčiastkou týchto strojov je [[piest]]. Pohyb piesta vyvoláva expanzia [[plyn]]nej náplne, alebo prítok náplne ([[kvapalina|kvapalnej]] alebo plynnej). == Rozdelenie piestových motorov == Podľa hlavného pracovného pohybu a smeru pôsobenia pracovného média na piest: * '''motory s rotačným piestom''' - piest špeciálného tvaru vykonáva pri práci rotačný pohyb v tvarovanom priestore, pričom počas jeho otáčania sa mení [[objem]] uzatvorený medzi piestom a stenou pracovného priestoru. Príkladom je [[Wankelov motor]]. * '''piestové motory s priamočiarym vratným pohybom''' - piest najčastejšie valcového, výnimočne oválneho tvaru vykonáva pri práci posuvný vratný pohyb medzi krajnými polohami, nazývanými [[úvrať (technika)|úvrate]]. Tieto stroje sa ďalej rozdeľujú na: ** '''jednočinné''' - pracovné médium pôsobí, alebo pracovný obeh prebieha na jednej strane piesta <ref name=STN>STN 09 0022. ''Spaľovacie motory. Názvoslovie piestových spaľovacích motorov. Druhy motorov.'' Dátum vydania 19.01.1972. </ref>, požadovaná práca stroja sa vykonáva iba pri jednom smere pohybu, ** '''dvojčinné''' - pracovné médium pôsobí, alebo pracovný obeh prebieha na oboch stranách piesta <ref name=STN />, požadovaná práca sa vykonáva pri oboch smeroch pohybu. Podľa typu vstupnej energie na: * '''[[piestový spaľovací motor|spaľovacie]]''' - využíva sa tepelná a tlaková energia spalín * '''[[piestový plynový motor|plynové]]''' - využíva sa tepelná a tlaková energia pracovného plynu * '''[[piestový hydrailický motor|hydraulické]]''' - využíva sa tlaková energia pracovnej kvapliny * '''[[piestový pneumatický motor|pneumatické]]'''- využíva sa tlaková energia pracovného plynu ==Referencie== <references/> {{Technický výhonok}} [[Kategória:Motory]] [[Kategória:Piestové stroje]] iqwmjh3we2d5vtvqp2wefno8zhmf2zy Alexandr Isajevič Solženicyn 0 77300 7416905 7391618 2022-07-29T07:47:40Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Alexandr Isajevič Solženicyn |Portrét = A solzhenitsin.JPG |Popis = ruský spisovateľ, disident, držiteľ Nobelovej ceny za literatúru |Dátum narodenia = [[11. december]] [[1918]] |Miesto narodenia = [[Kislovodsk]], [[Rusko]] |Dátum úmrtia = {{duv|2008|8|3|1918|12|11}} |Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Rusko]] }} '''Alexandr Isajevič Solženicyn''' ({{V jazyku|rus|Александр Исаевич Солженицын}}; * [[11. december]] [[1918]], [[Kislovodsk]] – † [[3. august]] [[2008]] [[Moskva]], [[Rusko]]) bol ruský [[literatúra|spisovateľ]], publicista, [[politika|politický]] činiteľ a účastník [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. == Život == Narodil sa v meste Kislovodsk. Jeho otec Isakij Semionovič zomrel nešťastnou náhodou pri poľovačke ešte pred jeho narodením. V roku [[1925]] sa s matkou presťahoval do [[Rostov nad Donom|Rostova nad Donom]]. V nižších ročníkoch školy sa mu často vysmievali za to, že nosil pravoslávny kríž. Čelil tiež problémom, pretože nechcel vstúpiť do pionierskej organizácie, či za navštevovanie kostola. Pod vplyvom školy však neskôr prijal [[komunizmus|komunistickú]] ideológiu. Vo vyšších ročníkoch sa začal zaujímať o literatúru, históriu a spoločenské dianie. Písal tiež básne. V roku [[1936]] vstúpil do [[Komsomol]]u a začal študovať na Rostovskej štátnej univerzite, keďže však nechcel aby bola literatúra jeho jediným zdrojom obživy, študoval matematiku a fyziku. V apríli [[1940]] sa oženil s Nataliou Rešetkovskou. Po štúdiách pracoval ako učiteľ fyziky. Po [[operácia Barbarossa|napadnutí Sovietskeho zväzu]] nacistickým [[Nemecko]]m najprv v septembri [[1941]] mobilizoval a v polovici októbra bol povolaný do armády. Požiadal o prijatie do dôstojníckeho kurzu, ktorý absolvoval v meste [[Kostroma]]. V októbri roku [[1942]] sa stal [[poručík]]om. Na front sa dostal vo februári [[1943]] ako veliteľ batérie vzdušného odposluchu (tieto jednotky boli súčasťou protilietadlovej obrany). Dosiahol hodnosť [[kapitán]]a, bol vyznamenaný [[Rad Vlasteneckej vojny|Radom Vlasteneckej vojny]] a [[Rad červenej zástavy|Radom červenej zástavy]]. Ešte počas vojny ho vo februári [[1945]] zatkli a za protištátnu činnosť (v liste priateľovi kritizoval [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]) a odsúdili na 8 rokov väzenia, 2 roky strávil na nútených prácach v [[Gulag (1930 – 1960)|gulagu]]. Po Stalinovej smrti dostal amnestiu a do roku [[1956]] bol vo vyhnanstve v [[Kazachstan]]e. V roku [[1957]] bol rehabilitovaný. V roku [[1962]] napísal novelu ''Jeden deň Ivana Denisoviča'', ktorá opisovala tvrdý život v sovietskych pracovných táboroch. Spolu s ďalšou pomerne kritickou poviedkou ''Matrionina chalupa'' z roku [[1962]] ich vydal [[Aleksandr Trifonovič Tvardovskij|A. T. Tvardovskij]] v časopise ''Novyj mir'' v roku [[1963]]. V priebehu roka však odstránením [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščova]] reformné procesy v sovietskej komunistickej strane ustali a opäť sa dostal do nemilosti najvyšších predstaviteľov. V roku [[1968]] bol vylúčený zo Zväzu sovietskych spisovateľov. O dva roky neskôr mu bola udelená [[Nobelova cena za literatúru]], ktorú si nemohol prebrať. Následne bol roku [[1974]] násilne odsunutý do [[SRN|západného Nemecka]] a zbavený sovietskeho občianstva. V roku [[1976]] odišiel do [[Spojené štáty|USA]]. Do Ruska sa vrátil v roku [[1994]]. V roku [[1997]] bol zvolený za riadneho člena [[Ruská akadémia vied|Ruskej akadémie vied]]. V posledných rokoch svojho života kritizoval západných politikov za pokrytectvo a požívanie dvojakého metra v medzinárodných vzťahoch, ale napr. aj rozširovanie NATO. V roku 2007 získal Štátnu cenu Ruskej federácie, ktorú mu osobne udelil [[Vladimir Vladimirovič Putin|V. Putin]]. Zomrel v neskorých nočných hodinách [[3. august]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Skončilsja Alexandr Solženicyn (Скончался Александр Солженицын) | url = http://www.newsru.com/cinema/04aug2008/dead.html | vydavateľ = newsru.com | dátum vydania = 2008-08-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-20 | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> [[2008]] v Moskve na [[Infarkt myokardu|srdcový infarkt]]. Bol pochovaný 6. augusta 2008 na Donskom cintoríne v Moskve. == Dielo == Jeho tvorbu veľmi ovplyvnila [[druhá svetová vojna]], odsúdenie do Gulagu a následný pobyt vo vyhnanstve. * ''[[Dvesto rokov pospolu]]'' - dvojzväzkové dielo opisujúce tému rusko-židovských vzťahov s kritickým pohľadom na úlohu Židov v ruských dejinách. * ''[[Jeden deň Ivana Denisoviča]]'' (''Один день Ивана Денисовича'', Odin deň Ivana Denisoviča [[1962]]): dej tejto novely nás zavádza do komunistického politického pracovného tábora a opisuje jeden deň človeka odsúdeného na 10 rokov podľa § 58 (podľa tohto § sa odsudzovala väčšina politických väzňov; 10 rokov bol lepší štandard pre ľudí, ktorí nič neurobili). * ''[[V kruhu prvom]]'' (''В круге первом'' - V kruge pervom ([[1968]] USA a ruský [[samizdat]]), písané v rokoch 1955 - 1967 * ''Rakovina'', (''Раковый корпус'', Rakovyj korpus [[1968]] Nemecko a ruský samizdat, rozšírená verzia [[1978]] USA a ruský samizdat): formou románu rozpráva o liečebni [[Rakovina|rakoviny]] v postalinskom období - čiže okolo r. 1956 (sám Solženicyn prešiel liečbou rakoviny roku [[1954]] v [[Taškent]]e). Hlavným hrdinom je človek chorý na rakovinu, je to vyhnanec. Stretávame sa tu nielen s nedostatkom lôžok, ale aj s láskou, ale objavuje sa tu aj politika. Dej opisuje nestranná osoba, na izbe a na chodbách s vyhnancom ležia ľudia rôznych pováh a názorov, medzi nimi aj komunisti. * ''[[Trkalo sa teľa s dubom]]'' (''Бодался телёнок с дубом'' - Bodalsja teljonok s dubom): Autobiografické zhrnutie jeho života od vydania Ivana Denisoviča po vyhostenie zo ZSSR. Opisuje najmä spoluprácu s A. T. Tvardovským v ''[[Novyj mir|Novom mire]]'' a konšpiratívne metódy použité pri písaní diel a ich pašovaní za hranice. * ''[[Prípad na stanici Kočetovka]]'' (''Случай на станции Кочетовка'', Slučaj na stancii Kočetovka) Poviedka o živote na železničnej stanici v Sovietskom tyle, počas Veľkej vlasteneckej vojny. * ''[[Červené koleso]]'' (''Красное колесо'', Krasnoje koleso): románový cyklus; ide o pohľad na vývoj [[Rusko|Ruska]] od revolúcie v roku [[1905]] cez [[prvá svetová vojna|prvú svetovú vojnu]] až po [[VOSR|októbrovú revolúciu]]. * ''[[Súostrovie GULAG|Súostrovie GULAG I - III]]'', (''Архипелаг ГУЛАГ'' - Archipelag GULAG, [[1973]] – [[1975]] v zahraničí, ruský samizdat): [[GULAG]] je [[akronym]], označujúci hlavnú správu táborov nápravných prác. Solženicyn sám seba považuje za kronikára Gulagu medzi rokmi 1918 - 1956. Sám píše, že knihu píše iba z povinnosti voči ľuďom, ktorí tu boli mučení, zomreli alebo boli neprávom zadržiavaní. Ide o dielo, ktoré je založené na vlastných skúsenostiach, na spomienkach spoluväzňov, atď. * ''[[Rusko v troskách]]'' (''Россия в обвале'' - Rosija v obvale) kniha, v ktorej sa venuje postaveniu a perspektívam Ruska a Rusov po skončení studenej vojny. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * http://solzhenitsyn.ru/ * [http://deliandiver.org/2007/11/alexandr-solzenicyn-ci-je-to-vina-kdyz-lod-ztroskota.html Alexandr Solženicyn: ''Čí je to vina, když loď ztroskotá''] (cs) * [http://nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/1970/ The Nobel Prize in Literature 1970] (en) == Iné projekty == {{projekt|q=Alexandr Isajevič Solženicyn|commons=Category:Aleksandr Solzhenitsyn}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1951 – 1975}} {{Nositelia Templetonovej ceny}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Solženicyn, Alexandr Isajevič}} [[Kategória:Ruskí spisovatelia]] [[Kategória:Ruskí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Politicky prenasledovaní v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Sovietski politickí väzni]] [[Kategória:Väzni gulagov]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Nositelia Templetonovej ceny]] [[Kategória:Osobnosti z Kislovodska]] [[Kategória:Ruské osobnosti ukrajinského pôvodu]] [[Kategória:Úmrtia na infarkt myokardu]] 2aqtwkjzembgobpogexbcrf8n3560gj Hentai 0 80917 7416892 7413674 2022-07-29T06:53:12Z BigAppleThink 212092 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Hentai manga in Japan 002.jpg|náhľad|Hentai [[manga]] na predaj v [[Japonsko|Japonsku]]]] '''Hentai''' ({{vjz|jpn|へんたい|„perverzný, úchylný“|''hentai''}}; skrátene: '''H Anime'''<ref name=sharp>OVA (オリジナル・ビデオ・アニメーション, ORIGINAL VIDEO ANIMATION). In: SHARP, Jasper. ''Historical dictionary of Japanese cinema''. Lanham, Maryland : The Scarecrow Press, 2011. ISBN 978-0-8108-7541-8, p. 194.</ref>, '''H''' [výslovnosť: [[etči]]/ečči]{{#tag:ref|„Nakoľko výraz [hentai] doslova znamená ‚perverzný‘, niekedy možno naraziť na jeho skrátenie na písmeno ‚H‘ alebo jeho japonskú výslovnosť ''[[Etči|ečči]]'' alebo ''etči''. Podľa niektorých je skrátená podoba významovo ‚jemnejšia‘ než neskrátený termín – označenie japonského chlapca ‚H‘ môže byť prejavom flirtovania, zatiaľ čo [použitie výrazu] ‚hentai‘ by bolo urážlivejšie.“<ref name=clements-ecchi>“Since the term literally means ‘perverse,’ it is sometimes found contracted to the letter ‘H’ or its Japanese pronunciation ''ecchi'' or ''etchi''. Some have claimed that the contraction is ‘softer’ in meaning than the full term―calling a Japanese boy ‘H’ might be flirtatious, as opposed to the more insulting ‘hentai.’”. Citované podľa: ARGOT AND JARGON. In: CLEMENTS, Jonathan; McCARTHY, Helen. ''The anime encyclopedia : a guide to Japanese animation since 1917''. Revised and expanded edition. Berkeley, California : Stone Bridge Press, c2006. ISBN 978-1-933330-10-5, p. 30-31.</ref>|group=pozn}}) je žáner [[anime]] alebo [[Manga|mangy]]<ref name=duncan>DUNCAN, Randy. UNDERGROUND AND ADULT COMICS. In: Booker, M. Keith (ed.). ''Encyclopedia of comic books and graphic novels''. Vol. 2. Santa Barbara, California : Greenwood, 2010. ISBN 978-0-313-35751-0, p. [https://books.google.sk/books?id=YbkJ0QJrEZ8C&pg=PA653 653]. [cit. 2021-12-25].</ref> s [[Pornografia|pornografickým]] obsahom,<ref>“Hentai is anime erotica.” Citované podľa: ARGOT AND JARGON. In: CLEMENTS, Jonathan; McCARTHY, Helen. ''The anime encyclopedia : a guide to Japanese animation since 1917''. Revised and expanded edition. Berkeley, California : Stone Bridge Press, c2006. ISBN 978-1-933330-10-5, p. 30.</ref> ktorý je teda určený len pre [[Dospelosť|dospelé]] publikum. V [[Japonsko|Japonsku]] sa preto takéto anime označuje symbolom „R18“<ref name=sharp/> (tzn. dostupné až od 18 rokov). Niektorí autori ho odlišujú od tzv. [[etči]], teda anime a mangy, ktoré podáva [[Ľudská sexualita|sexuálne]] motívy v jemnejšej podobe, zatiaľ čo hentai prisudzujú explicitnejší a perverznejší charakter.<ref name=sharp/><ref name=clements-ecchi/><ref name=duncan/> Hentai sa delí na viacero subžánrov, napr.: * [[jaoi]] ({{vjz|jpn|やおい|}}, v anglickom prepise ''yaoi'') – zobrazuje mužskú [[Homosexualita|homosexuálnu]] ([[Gej|gejskú]]) [[súlož]],<ref>“YAOI is a contraction of ''yamanashi'', ''ochinashi'', ''iminashi'': ‘no climax, no punchline, no meaning,’, originally a pejorative term for erotica about homosexual male love, created by female fans. The term has now been embraced by such fans and used by them.” Citované podľa: ARGOT AND JARGON. In: CLEMENTS, Jonathan; McCARTHY, Helen. ''The anime encyclopedia : a guide to Japanese animation since 1917''. Revised and expanded edition. Berkeley, California : Stone Bridge Press, c2006. ISBN 978-1-933330-10-5, p. 32.</ref> * [[Juri (anime)|juri]] ({{vjz|jpn|百合|„ľalia“|}}, v anglickom prepise ''yuri'') – zobrazuje [[Lesbizmus|lesbickú]] súlož,<ref>“Yuri is lesbian erotica, deriving from ''yurizoku'' or ‘Lily Tribe’, a term coined for lesbians by the editor of ''Barazoku'' (Rose Tribe), a magazine for gay men.” Citované podľa: ARGOT AND JARGON. In: CLEMENTS, Jonathan; McCARTHY, Helen. ''The anime encyclopedia : a guide to Japanese animation since 1917''. Revised and expanded edition. Berkeley, California : Stone Bridge Press, c2006. ISBN 978-1-933330-10-5, p. 32.</ref> * ''bakunjú'' ({{vjz|jpn|爆乳|„explodujúce prsia“|}}, v anglickom prepise ''bakunyū'') – zobrazuje ženy s veľkým [[Prsník#Ženský prsník|poprsím]],<ref>MCGRANE, Lorcan; SMITH, Merril D. FEMALE SUPERHEROES. In: Smith, Merril D. (ed.). ''Cultural encyclopedia of the breast''. Lanham, Maryland : Rowman & Littlefield, 2014. ISBN 978-0-7591-2332-8, p. [https://books.google.sk/books?id=qrCCBAAAQBAJ&pg=PA109 109]. [cit. 2021-12-25].</ref> * ''čokjo'' (anglický prepis ''chokyo'') – zobrazuje sexuálne vzťahy založené na zneužívaní a dominancii,<ref>“Chokyo is a subcategory of ''hentai'' [...], about the ‘breaking in’ of new sexual conquests through abuse and domination.” Citované podľa: ARGOT AND JARGON. In: CLEMENTS, Jonathan; McCARTHY, Helen. ''The anime encyclopedia : a guide to Japanese animation since 1917''. Revised and expanded edition. Berkeley, California : Stone Bridge Press, c2006. ISBN 978-1-933330-10-5, p. 30.</ref> * ''lolicon'' alebo ''lolicom'' ({{vjz|jpn|ロリコン}}, z {{vjz|jpn|ロリータ・コンプレックス|„Lolitin komplex“|''roríta kompurekusu''}} podľa románu ''[[Lolita (román)|Lolita]]'') – zobrazuje mladistvé dievčatá (resp. tak vyzerajúce ženy) v erotickom kontexte,<ref>“Lolicon or Lolicom is a contraction of ‘Lolita Complex,’ an unhealthy interest in underage girls”. Citované podľa: ARGOT AND JARGON. In: CLEMENTS, Jonathan; McCARTHY, Helen. ''The anime encyclopedia : a guide to Japanese animation since 1917''. Revised and expanded edition. Berkeley, California : Stone Bridge Press, c2006. ISBN 978-1-933330-10-5, p. 31.</ref> * ''šotacom'' ({{vjz|jpn|ショタコン}}, v anglickom prepise ''shotacom'', z {{vjz|jpn|正太郎コンプレックス|„Šótarov komplex“|''šótaró kompurekusu''}}, podľa postavy Šótara Kanedu z anime ''[[Gigantor]]'') – zobrazuje mladistvých chlapcov (resp. tak vyzerajúcich mužov) v erotickom kontexte.<ref>“Shotacon is a contraction of ‘Shotaro Complex,’ or an unhealthy obsession with little boys. It is said to derive from the boyish good looks of Shotaro Kaneda, the protagonist of Gigantor.”. Citované podľa: ARGOT AND JARGON. In: CLEMENTS, Jonathan; McCARTHY, Helen. ''The anime encyclopedia : a guide to Japanese animation since 1917''. Revised and expanded edition. Berkeley, California : Stone Bridge Press, c2006. ISBN 978-1-933330-10-5, p. 31.</ref> Nakoľko v mnohých krajinách sa trestnoprávna definícia [[Detská pornografia|detskej pornografie]] vzťahuje aj na „virtuálne“ (nie skutočné, fiktívne, nakreslené alebo animované) osoby vyzerajúce ako dieťa, lolicon a šotacom bývajú často klasifikované ako detská pornografia a teda pokladané za [[Maladaptácia|maladaptívne]] a trestnoprávne postihnuteľné správanie.<ref>McLELLAND, Mark. Introduction. Negotiating "cool Japan" in research and teaching. In: McLelland, Mark (ed.). ''The end of cool Japan : ethical, legal, and cultural challenges to Japanese popular culture''. London; New York: Routledge, 2017. ISBN 978-1-138-63825-9, p. 11.</ref> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hentai}} {{Manga a anime}} {{Anime výhonok}} [[Kategória:Pornografia]] [[Kategória:Anime a manga žánre]] [[Kategória:Japonské výrazy]] i9xmbv8642nfprgt2wslbhino4er7hv Kobalt 0 81159 7416864 7115694 2022-07-29T04:28:39Z 212.37.80.74 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemický prvok | Farba infoboxu 99 = prechodný prvokA ty ako9 | Protónové číslo = 2750g | Prvok vpravo 9 = 20 | Prvok hore do ole = | Prvok dole 9 = 45 | Vzhľad = strieborno-sivý kov | Obrázok = Kobalt electrolytic and 1cm3 cube.jpg | Emisné spektrá = | Absorpčné spektrá = | Séria = [[Prechodný prvok|prechodné prvky]], [[kov]]y | Skupina = 9 | Perióda = 4 | Blok = d | Atómová hmotnosť = 58.933195 | Atómový polomer = 125 | Atómový polomer vypočítaný = | Kovalentný polomer = 126 | Kovový polomer = 125 | Van der Waalsov polomer = | Iónový polomer = 72 | Iónový polomer pre ión = Co<sup>2+</sup> | Elektronegativita = 1.88 | Ionizačná energia1 = 760.4 | Ionizačná energia2 = 1648 | Ionizačná energia3 = 3232 | Ionizačná energia4 = | Oxidačné čísla = '''II''', '''III''', IV, V | Štandardný elektródový potenciál = -0.277 | Štandardný elektródový potenciál rovnica = Co<sup>2+</sup>/Co | Poznámka = | Skupenstvo = [[Pevná látka|pevné]] | Hustota = 8.90 | Hustota kvapaliny = 7.75 | Teplota topenia = 1768 | Teplota varu = 3200 | Teplota sublimácie = | Kritický bod teplota = | Kritický bod tlak = | Trojný bod teplota = | Trojný bod tlak = | Skupenské teplo topenia = 16.06 | Skupenské teplo varu = 377 | Tepelná kapacita = 24.81 | Tlak pary 1 = 1790 | Tlak pary 10 = 1960 | Tlak pary 100 = 2165 | Tlak pary 1000 = 2423 | Tlak pary 10000 = 2755 | Tlak pary 100000 = 3198 | Kryštálová sústava = [[Hexagonálna sústava|hexagonálna]] | Magnetizmus = [[Feromagnetizmus|feromagnetický]] | Elektrický odpor = 62.4 | Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 100 | Tepelná rozťažnosť = 13.0 | Rýchlosť zvuku = 4720 | Youngov modul = 209 | Pružnosť v šmyku = 75 | Objemová pružnosť = 180 | Poissonova konštanta = 0.31 | Mohsova stupnica tvrdosti = 5.0 | Brinellova tvrdosť = 700 | CAS = 7440-48-4 | Izotopy = {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = 56 | Protónové číslo = 27 | Percentuálne zastúpenie = | Polčas rozpadu = 77.27 | Polčas rozpadu jednotka = d. | Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]] | Energia rozpadu = 4.566 | Produkt rozpadu nukleónové číslo = 56 | Produkt rozpadu protónové číslo = 26 }} {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = 57 | Protónové číslo = 27 | Percentuálne zastúpenie = | Polčas rozpadu = 271.79 | Polčas rozpadu jednotka = d. | Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]] | Energia rozpadu = 0.836 | Produkt rozpadu nukleónové číslo = 57 | Produkt rozpadu protónové číslo = 26 }} {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = 58 | Protónové číslo = 27 | Percentuálne zastúpenie = | Polčas rozpadu = 70.86 | Polčas rozpadu jednotka = d. | Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]] | Energia rozpadu = 2.307 | Produkt rozpadu nukleónové číslo = 58 | Produkt rozpadu protónové číslo = 26 }} {{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop | Nukleónové číslo = 59 | Protónové číslo = 27 | Percentuálne zastúpenie = 100 }} {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = 60 | Protónové číslo = 27 | Percentuálne zastúpenie = | Polčas rozpadu = 5.2714 | Polčas rozpadu jednotka = r. | Rozpadový rad = [[Beta rozpad|β<sup>-</sup>]], [[Žiarenie gama|γ]] | Energia rozpadu = 2.824 | Produkt rozpadu nukleónové číslo = 60 | Produkt rozpadu protónové číslo = 28 }} | Izotopy poznámka = | Commons = Category:Cobalt }} '''Kobalt''' (''Cobalt'') je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku Co a [[protónové číslo]] 27. Kobalt je feromagnetický, tvrdší a pevnejší ako oceľ a veľmi húževnatý. Chemickými vlastnosťami sa podobá [[železo|železu]] a [[nikel|niklu]]. Objavil ho v roku [[1735]] chemik [[Georg Brandt]]. Patrí medzi prechodné prvky, ktoré majú valenčné elektróny v d-sfére. V zlúčeninách sa vyskytuje najmä s mocnosťou Co<sup>+2</sup> a Co<sup>+3</sup>, vzácne sa môžeme stretnúť aj s Co<sup>+1</sup> a Co<sup>+4</sup>.9:00 95801 tom a V silných minerálnych kyselinách je kobalt rozpustný zat9iaľ 99 vzniku plynného [[vodíahoj na a k 99k]]a. Je na pomerne stály voči atmos9férickej na 9 a p odôna 9sobenie všetko ody9. == Výskyt a výroba == Oproti príbuznému [[nikel|niklu]] je zastúpenie kobaltu na Zemi aj vo vesmíre výrazne nižšie. V [[zemská kôra|zemskej kôre]] je priemerný obsah kobaltu okolo 25 mg/kg. V morskej [[voda|vode]] sa jeho koncentrácia pohybuje na úrovni 0,27 mikrogramu v jednom litri. Predpokladá sa, že vo [[vesmír]]e pripadá na jeden atóm kobaltu približne 15 miliónov atómov [[vodík]]a. V prírode nie sú známe náleziská rúd s prevažujúcim množstvom kobaltu. Ten vždy iba sprevádza niklové rudy a nájdeme ho aj ako sprievodný prvok v sulfidických rudách [[meď|medi]] alebo [[olovo|olova]]. Tvrdí sa, že meno kobalt má základ v nemeckom pomenovaní škriatkov ''Koboltov'', ktorí boli skôr zlomyseľní a kazili baníkom prácu. Prítomnosť kobaltu totiž zhoršovala kvalitu a spracovateľnosť vyťažených niklových rúd a kobaltové prímesi aj viac ohrozovali ich zdravie. Najväčšie zásoby rúd s významným podielom kobaltu sú v [[Rusko|Rusku]], [[Čína|Číne]], [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Demokratická republika Kongo|Demokratickej republike Kongo]] a [[Zambia|Zambii]]. Spôsob výroby kobaltu z uvedených rúd závisí na chemickom zložení danej horniny a zvyčajne býva pomerne komplikovaný. == Využitie, zlúčeniny == Cena kobaltu je vďaka jeho pomerne nízkemu výskytu aj zložitosti výroby dosť vysoká a v niektorých obdobiach dosahuje burzová cena kobaltu úroveň [[striebro|striebra]]. Preto sa najmä v [[metalurgia|metalurgii]] využíva iba v prípadoch, keď sa nedá nahradiť niektorým lacnejším kovom a do zliatin je legovaný iba v relatívne nízkom množstve. === Zliatiny === V [[oceliarsky priemysel|oceliarskom priemysle]] kobalt slúži ako zložka špeciálnych [[Nástrojová oceľ|nástrojových ocelí]], ktoré musia vykazovať vynikajúce mechanické vlastnosti – tvrdosť, pevnosť a odolnosť. Z ocelí tohto typu sa vyrábajú nástroje a prípravky na obrábanie kovov ([[rýchlorezná oceľ]]), ale aj napr. turbíny plynových generátorov a leteckých motorov, vrtné hlavice pre geologický prieskum. Na výrobu veľmi silných permanentných [[magnet]]ov sa používa typ zliatin s obchodným názvom [[Alnico]], ktoré sa skladajú zo [[železo|železa]], kobaltu, niklu, [[hliník]]a a [[meď|medi]]. Pre pacientov, ktorí si nemôžu dovoliť uhradiť bežné dentálne zliatiny z drahých kovov sa ako lacný variant používa niekoľko typov zliatin na báze kobaltu, [[molybdén]]u, [[volfrám]]u a niklu. Tento materiál veľmi dobre odoláva koróznym vplyvom, ale ťažko sa spracováva pre veľmi vysokú tvrdosť a vysoký bod tavenia. === Galvanické pokovovanie === Odolnosť kovového kobaltu proti vplyvom prostredia (atmosférická oxidácia, pôsobenie vody) znamená, že elektrolytickým vylučovaním kobaltového povlaku na povrchu menej ušľachtilého kovu ho ochránime proti korózii. === Farbenie skla a keramiky === Kobaltnaté a kobaltité soli sú farebné, zvyčajne modré alebo červené. Pridaním solí kobaltu do [[sklo]]viny alebo [[keramika|keramickej]] hmoty sa dosiahne, že výsledný výrobok je po vytavení a vypálení trvalo zafarbený. Pri keramických materiáloch alebo [[porcelán]]e sa však skôr používa tzv., glazovanie, keď je primárne vypálený kus pokrytý vrstvou tekutej [[glazúra|glazúry]], ktorá ako farbiace [[pigment]]y obsahuje väčšinou soli rôznych ťažkých kovov. Opätovným vypálením predmetu v peci sa glazúra stabilizuje vo forme rôznych [[oxid]]ov, [[kremičitan]]ov a ďalších solí, ktoré trvalo zafarbia jej povrch. Pretože farba glazovacej zmesi pred vypálením je vždy iná ako po konečnom tepelnom spracovaní, je finálny vzhľad výrobku vždy otázkou skúsenosti a remeselníckej zručnosti keramika. === Zdroj rádioaktívneho žiarenia === Ožiarením stabilného izotopu kobaltu <sup>59</sup>Co energetickými neutrónmi (napr. v [[jadrový reaktor|jadrovom reaktore]]) vzniká nestabilný <sup>60</sup>Co. Tento [[rádioizotop]] sa rozpadá s polčasom približne 5 rokov pričom uvoľňuje silné [[gama žiarenie]]. Kobalt sa tiež z tohto dôvodu niekedy používa ako vrchný plášť [[Termonukleárna zbraň|atómovej bomby]] (takzvaná [[Termonukleárna zbraň#Kobaltová bomba|kobaltová bomba]]), po výbuchu dochádza k vyššie zmienenej transmutácii a zamoreniu oblasti rádioizotopom <sup>60</sup>Co. Pretože <sup>60</sup>Co možno pomerne ľahko pripraviť a manipulácia s ním nie je zložitá, využíva sa v medicíne ako zdroj gama-lúčov na ožarovanie [[rakovina|rakovinových nádorov]]. Prístroj na ožarovanie sa nazýva [[kobaltové delo]] a jeho podstatou je silná [[olovo|olovená]] ochranná schránka valcovitého tvaru, ktorá prepúšťa potrebné gama-žiarenie iba v úzkom lúči určeným smerom. Izotop <sup>60</sup>Co sa využíva aj v [[defektoskopia|defektoskopii]] na vyhľadávanie vnútorných skrytých chýb materiálov. Uvoľneným žiarením sú prežarované kovové súčasti dôležitých aparatúr – zariadení pre jadrový priemysel, chemické reaktory pre vysoké tlaky, časti kozmických rakiet a pod. Citlivý detektor sníma množstvo gama lúčov, ktoré prejdú materiálom a výskyt chyby (trhliny, chybného zvaru) sa prejaví zmenou intenzity meraného žiarenia. Ožarovanie gama-lúčmi slúži aj na likvidáciu húb, plesní a drevokazného hmyzu v historicky cenných drevených predmetoch, ktoré nie je možné ošetriť klasickými chemickými prípravkami kvôli zachovaniu ich vzhľadu. === Biologický význam === Stopové množstvo kobaltu je dôležité pre veľké množstvo živých organizmov vrátane človeka. Koncentrácia niekoľkých desatín miligramu kobaltu na kilogram pôdy preukázateľne zlepšuje zdravotný stav pasúceho sa dobytka. Kobalt je tiež súčasťou jedného z dôležitých členov [[vitamín]]ov skupiny B, [[vitamín B12|vitamínu B12]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Cobalt|wikt=kobalt|štítok=kobalt}} {{Periodická tabuľka}} [[Kategória:Kobalt| ]] [[Kategória:Prechodné prvky]] [[Kategória:Kovy]] [[Kategória:Karcinogény IARC skupiny 2B]] cx9wa8k946kg5elrix0dgl0v2yy09mw 7416871 7416864 2022-07-29T06:05:21Z Vasiľ 2806 Revízia 7416864 používateľa [[Special:Contributions/212.37.80.74|212.37.80.74]] ([[User talk:212.37.80.74|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemický prvok | Farba infoboxu = prechodný prvok | Protónové číslo = 27 | Prvok vľavo = 26 | Prvok vpravo = 28 | Prvok hore = | Prvok dole = 45 | Vzhľad = strieborno-sivý kov | Obrázok = Kobalt electrolytic and 1cm3 cube.jpg | Emisné spektrá = | Absorpčné spektrá = | Séria = [[Prechodný prvok|prechodné prvky]], [[kov]]y | Skupina = 9 | Perióda = 4 | Blok = d | Atómová hmotnosť = 58.933195 | Atómový polomer = 125 | Atómový polomer vypočítaný = | Kovalentný polomer = 126 | Kovový polomer = 125 | Van der Waalsov polomer = | Iónový polomer = 72 | Iónový polomer pre ión = Co<sup>2+</sup> | Elektronegativita = 1.88 | Ionizačná energia1 = 760.4 | Ionizačná energia2 = 1648 | Ionizačná energia3 = 3232 | Ionizačná energia4 = | Oxidačné čísla = '''II''', '''III''', IV, V | Štandardný elektródový potenciál = -0.277 | Štandardný elektródový potenciál rovnica = Co<sup>2+</sup>/Co | Poznámka = | Skupenstvo = [[Pevná látka|pevné]] | Hustota = 8.90 | Hustota kvapaliny = 7.75 | Teplota topenia = 1768 | Teplota varu = 3200 | Teplota sublimácie = | Kritický bod teplota = | Kritický bod tlak = | Trojný bod teplota = | Trojný bod tlak = | Skupenské teplo topenia = 16.06 | Skupenské teplo varu = 377 | Tepelná kapacita = 24.81 | Tlak pary 1 = 1790 | Tlak pary 10 = 1960 | Tlak pary 100 = 2165 | Tlak pary 1000 = 2423 | Tlak pary 10000 = 2755 | Tlak pary 100000 = 3198 | Kryštálová sústava = [[Hexagonálna sústava|hexagonálna]] | Magnetizmus = [[Feromagnetizmus|feromagnetický]] | Elektrický odpor = 62.4 | Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 100 | Tepelná rozťažnosť = 13.0 | Rýchlosť zvuku = 4720 | Youngov modul = 209 | Pružnosť v šmyku = 75 | Objemová pružnosť = 180 | Poissonova konštanta = 0.31 | Mohsova stupnica tvrdosti = 5.0 | Brinellova tvrdosť = 700 | CAS = 7440-48-4 | Izotopy = {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = 56 | Protónové číslo = 27 | Percentuálne zastúpenie = | Polčas rozpadu = 77.27 | Polčas rozpadu jednotka = d. | Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]] | Energia rozpadu = 4.566 | Produkt rozpadu nukleónové číslo = 56 | Produkt rozpadu protónové číslo = 26 }} {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = 57 | Protónové číslo = 27 | Percentuálne zastúpenie = | Polčas rozpadu = 271.79 | Polčas rozpadu jednotka = d. | Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]] | Energia rozpadu = 0.836 | Produkt rozpadu nukleónové číslo = 57 | Produkt rozpadu protónové číslo = 26 }} {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = 58 | Protónové číslo = 27 | Percentuálne zastúpenie = | Polčas rozpadu = 70.86 | Polčas rozpadu jednotka = d. | Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]] | Energia rozpadu = 2.307 | Produkt rozpadu nukleónové číslo = 58 | Produkt rozpadu protónové číslo = 26 }} {{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop | Nukleónové číslo = 59 | Protónové číslo = 27 | Percentuálne zastúpenie = 100 }} {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = 60 | Protónové číslo = 27 | Percentuálne zastúpenie = | Polčas rozpadu = 5.2714 | Polčas rozpadu jednotka = r. | Rozpadový rad = [[Beta rozpad|β<sup>-</sup>]], [[Žiarenie gama|γ]] | Energia rozpadu = 2.824 | Produkt rozpadu nukleónové číslo = 60 | Produkt rozpadu protónové číslo = 28 }} | Izotopy poznámka = | Commons = Category:Cobalt }} '''Kobalt''' (''Cobalt'') je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku Co a [[protónové číslo]] 27. Kobalt je feromagnetický, tvrdší a pevnejší ako oceľ a veľmi húževnatý. Chemickými vlastnosťami sa podobá [[železo|železu]] a [[nikel|niklu]]. Objavil ho v roku [[1735]] chemik [[Georg Brandt]]. Patrí medzi prechodné prvky, ktoré majú valenčné elektróny v d-sfére. V zlúčeninách sa vyskytuje najmä s mocnosťou Co<sup>+2</sup> a Co<sup>+3</sup>, vzácne sa môžeme stretnúť aj s Co<sup>+1</sup> a Co<sup>+4</sup>. V silných minerálnych kyselinách je kobalt rozpustný za vzniku plynného [[vodík]]a. Je pomerne stály voči atmosférickej korózii a pôsobeniu vody. == Výskyt a výroba == Oproti príbuznému [[nikel|niklu]] je zastúpenie kobaltu na Zemi aj vo vesmíre výrazne nižšie. V [[zemská kôra|zemskej kôre]] je priemerný obsah kobaltu okolo 25 mg/kg. V morskej [[voda|vode]] sa jeho koncentrácia pohybuje na úrovni 0,27 mikrogramu v jednom litri. Predpokladá sa, že vo [[vesmír]]e pripadá na jeden atóm kobaltu približne 15 miliónov atómov [[vodík]]a. V prírode nie sú známe náleziská rúd s prevažujúcim množstvom kobaltu. Ten vždy iba sprevádza niklové rudy a nájdeme ho aj ako sprievodný prvok v sulfidických rudách [[meď|medi]] alebo [[olovo|olova]]. Tvrdí sa, že meno kobalt má základ v nemeckom pomenovaní škriatkov ''Koboltov'', ktorí boli skôr zlomyseľní a kazili baníkom prácu. Prítomnosť kobaltu totiž zhoršovala kvalitu a spracovateľnosť vyťažených niklových rúd a kobaltové prímesi aj viac ohrozovali ich zdravie. Najväčšie zásoby rúd s významným podielom kobaltu sú v [[Rusko|Rusku]], [[Čína|Číne]], [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Demokratická republika Kongo|Demokratickej republike Kongo]] a [[Zambia|Zambii]]. Spôsob výroby kobaltu z uvedených rúd závisí na chemickom zložení danej horniny a zvyčajne býva pomerne komplikovaný. == Využitie, zlúčeniny == Cena kobaltu je vďaka jeho pomerne nízkemu výskytu aj zložitosti výroby dosť vysoká a v niektorých obdobiach dosahuje burzová cena kobaltu úroveň [[striebro|striebra]]. Preto sa najmä v [[metalurgia|metalurgii]] využíva iba v prípadoch, keď sa nedá nahradiť niektorým lacnejším kovom a do zliatin je legovaný iba v relatívne nízkom množstve. === Zliatiny === V [[oceliarsky priemysel|oceliarskom priemysle]] kobalt slúži ako zložka špeciálnych [[Nástrojová oceľ|nástrojových ocelí]], ktoré musia vykazovať vynikajúce mechanické vlastnosti – tvrdosť, pevnosť a odolnosť. Z ocelí tohto typu sa vyrábajú nástroje a prípravky na obrábanie kovov ([[rýchlorezná oceľ]]), ale aj napr. turbíny plynových generátorov a leteckých motorov, vrtné hlavice pre geologický prieskum. Na výrobu veľmi silných permanentných [[magnet]]ov sa používa typ zliatin s obchodným názvom [[Alnico]], ktoré sa skladajú zo [[železo|železa]], kobaltu, niklu, [[hliník]]a a [[meď|medi]]. Pre pacientov, ktorí si nemôžu dovoliť uhradiť bežné dentálne zliatiny z drahých kovov sa ako lacný variant používa niekoľko typov zliatin na báze kobaltu, [[molybdén]]u, [[volfrám]]u a niklu. Tento materiál veľmi dobre odoláva koróznym vplyvom, ale ťažko sa spracováva pre veľmi vysokú tvrdosť a vysoký bod tavenia. === Galvanické pokovovanie === Odolnosť kovového kobaltu proti vplyvom prostredia (atmosférická oxidácia, pôsobenie vody) znamená, že elektrolytickým vylučovaním kobaltového povlaku na povrchu menej ušľachtilého kovu ho ochránime proti korózii. === Farbenie skla a keramiky === Kobaltnaté a kobaltité soli sú farebné, zvyčajne modré alebo červené. Pridaním solí kobaltu do [[sklo]]viny alebo [[keramika|keramickej]] hmoty sa dosiahne, že výsledný výrobok je po vytavení a vypálení trvalo zafarbený. Pri keramických materiáloch alebo [[porcelán]]e sa však skôr používa tzv., glazovanie, keď je primárne vypálený kus pokrytý vrstvou tekutej [[glazúra|glazúry]], ktorá ako farbiace [[pigment]]y obsahuje väčšinou soli rôznych ťažkých kovov. Opätovným vypálením predmetu v peci sa glazúra stabilizuje vo forme rôznych [[oxid]]ov, [[kremičitan]]ov a ďalších solí, ktoré trvalo zafarbia jej povrch. Pretože farba glazovacej zmesi pred vypálením je vždy iná ako po konečnom tepelnom spracovaní, je finálny vzhľad výrobku vždy otázkou skúsenosti a remeselníckej zručnosti keramika. === Zdroj rádioaktívneho žiarenia === Ožiarením stabilného izotopu kobaltu <sup>59</sup>Co energetickými neutrónmi (napr. v [[jadrový reaktor|jadrovom reaktore]]) vzniká nestabilný <sup>60</sup>Co. Tento [[rádioizotop]] sa rozpadá s polčasom približne 5 rokov pričom uvoľňuje silné [[gama žiarenie]]. Kobalt sa tiež z tohto dôvodu niekedy používa ako vrchný plášť [[Termonukleárna zbraň|atómovej bomby]] (takzvaná [[Termonukleárna zbraň#Kobaltová bomba|kobaltová bomba]]), po výbuchu dochádza k vyššie zmienenej transmutácii a zamoreniu oblasti rádioizotopom <sup>60</sup>Co. Pretože <sup>60</sup>Co možno pomerne ľahko pripraviť a manipulácia s ním nie je zložitá, využíva sa v medicíne ako zdroj gama-lúčov na ožarovanie [[rakovina|rakovinových nádorov]]. Prístroj na ožarovanie sa nazýva [[kobaltové delo]] a jeho podstatou je silná [[olovo|olovená]] ochranná schránka valcovitého tvaru, ktorá prepúšťa potrebné gama-žiarenie iba v úzkom lúči určeným smerom. Izotop <sup>60</sup>Co sa využíva aj v [[defektoskopia|defektoskopii]] na vyhľadávanie vnútorných skrytých chýb materiálov. Uvoľneným žiarením sú prežarované kovové súčasti dôležitých aparatúr – zariadení pre jadrový priemysel, chemické reaktory pre vysoké tlaky, časti kozmických rakiet a pod. Citlivý detektor sníma množstvo gama lúčov, ktoré prejdú materiálom a výskyt chyby (trhliny, chybného zvaru) sa prejaví zmenou intenzity meraného žiarenia. Ožarovanie gama-lúčmi slúži aj na likvidáciu húb, plesní a drevokazného hmyzu v historicky cenných drevených predmetoch, ktoré nie je možné ošetriť klasickými chemickými prípravkami kvôli zachovaniu ich vzhľadu. === Biologický význam === Stopové množstvo kobaltu je dôležité pre veľké množstvo živých organizmov vrátane človeka. Koncentrácia niekoľkých desatín miligramu kobaltu na kilogram pôdy preukázateľne zlepšuje zdravotný stav pasúceho sa dobytka. Kobalt je tiež súčasťou jedného z dôležitých členov [[vitamín]]ov skupiny B, [[vitamín B12|vitamínu B12]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Cobalt|wikt=kobalt|štítok=kobalt}} {{Periodická tabuľka}} [[Kategória:Kobalt| ]] [[Kategória:Prechodné prvky]] [[Kategória:Kovy]] [[Kategória:Karcinogény IARC skupiny 2B]] ndexu24ulegccljhtg6xsjt2m5vpp6h Ornitoptéra 0 86815 7416838 7167895 2022-07-28T23:12:29Z 2A02:AB04:3140:7400:D1D:D3E8:7DBD:FC50 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Edward Frost ornithopter.JPG|thumb|''Ornitoptéra'' Edwarda Frosta z Cambridgeshire, ktorú skonštuoval v roku [[1902]]]] '''Ornitoptéra''' alebo '''krídelník''' (zhruba do roku 1910: '''ortoptéra'''; z [[Gréčtina|gr.]] ''ornithos'' „vták“ a ''pteron'' „krídlo“) je [[lietadlo]] s mávajúcími krídlami. Návrhári ornitoptér boli inšpirovaní početnými príkladmi zo živočíšnej ríše - [[vták]]mi, [[Netopiere (rad)|netopiermi]], či [[hmyz]]om. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ornithopters}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Lietadlá]] {{letecký výhonok}} gbr9d8p219tmowd28fw783y6cfq1cur Diskusia s redaktorom:Vasiľ 3 87881 7416847 7409076 2022-07-28T23:55:49Z Teslaton 12161 /* Zdroje vs. Referencie */ nová sekcia wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div class="hlist"> * Archív diskusií: * [[/2006|2006]] * [[/2007|2007]] * [[/2008|2008]] * [[/2009|2009]] * [[/2010|2010]] * [[/2011|2011]] * [[/2012|2012]] * [[/2013|2013]] * [[/2014|2014]] * [[/2015|2015]] * [[/2016|2016]] * [[/2017|2017]] * [[/2018|2018]] * [[/2019|2019]] * [[/2020|2020]] * [[/2021|2021]] </div> {| class="usermessage" align=center style="border: 1px solid #aaa; padding: .2em; margin-top: 1em; margin-bottom: 3px; font-weight: normal; font-size: 95%; width: auto;" | style="padding-right: 4px; padding-left: 4px;" | [[Súbor:PL road sign A-30.svg|40px|]] | <big>'''Predtým, než mi napíšete..'''</big><br> Odstránil som Vami vložený odkaz? Prečítajte si prosím: [[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].<br> Odstránil som Vami vložené informácie? Prečítajte si [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnost]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].<br> '''Ušetríte tým prácu sebe i mne. Vďaka za pochopenie.''' |} <!-- PROSÍM, DISKUTUJTE AŽ ZA ĎALŠOU POZNÁMKOU. PÍŠTE ÚPLNE DOLE, NOVÝ PRÍSPEVOK PRIDAJTE NA KONIEC TEJTO STRÁNKY. --> == Dom sociálnych služieb == Mohla by byť obnovená stránka Dom sociálnych služieb, ktorá bola označená na urgentné doplnenie a následne doplnená, ale potom JeTam2 zmazaná 3.1.2022 kvôli nedoriešenému urgent oznamu, ktorý ale vymazať som nemohol... Ako výhonok by stránka byť mohla... [[Špeciálne:Príspevky/188.167.229.201|188.167.229.201]] 19:20, 3. január 2022 (UTC) Dobrý večer. Článok bol v nevyhovujúcom stave a kvôli tomu bol zmazaný. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:31, 3. január 2022 (UTC) == Hoax == Čomu presne chýba zdroj v umazaných 20 000 bajtoch hesla [[Hoax]] + ako sa zdrojujú jediné a prvoplánové pohnútky či deriváty vo virtuálnom prostredí? :) Ďakujem. Neokropi. Dobrý deň. Odpovedal som v [[Diskusia:Hoax]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:31, 6. január 2022 (UTC) == Proteín == Zdravím, zajuímal by ma dôvod existencie rozlišovačky [[Proteín]] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prote%C3%ADn&oldid=prev&diff=7307196 reverzia mojej zmeny]. To slovo sa v tomto význame (prakticky) nepoužíva, nevidím dôvod mať preňho samostatnú rozlišovačku a neuviesť to priamo pod stránku [[Bielkovina]]. Presne z toho dôvodu som i presunul celý význam a popis + zdroje priamo na stránku Bielkovina. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:53, 18. január 2022 (UTC) :<nowiki>Ja ako autor väčšiny textu v tom článku ešte doodpoviem: Tu odbornosť nehrá žiadnu rolu. Ja som molekulárny biológ, pracujem a pracoval na špičkových vedeckých pracoviskách a tak ako všetci ľudia vzdelaní v prírodovede viem že bielkovina je proteín. Bohužiaľ, vzdelanie na slovenskej wikipédii nehrá žiadnu rolu a Vasiľ ti nájde odkaz na bohvie akú publikáciu z roku pána 1970 a neberie do úvahy. že zdroj môže byť aj nesprávny alebo neaktuálny. Z tohto dôvodu už slovenskú wikipediu needitujem, aj keď si myslím, že mám čím prispieť, ľudia ako Vasiľ mi to úplne znechucujú. V podstate čakám kým Vasiľ odijde, potom sa na to možno podujmem. --~~~~</nowiki> [[Redaktor:Pažo|Pažo]] ([[Diskusia s redaktorom:Pažo|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2022 (UTC) Zdravím. Máš tam jasne odcitované zdroje, to nie je na zlúčenie. Existencia RS rozlišuje pojmy, aby v nich nebol neporiadok. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:20, 19. január 2022 (UTC) :Aha, takže existencia zdrojov je dostatočná na to, aby sme vytvárali rozlišovacie stránky? A rozdeľovali texty na úplne zbytočné ďalšie stránky? Proteín je aktuálne vnímané ako synonymum slova bielkovina. Že sa jedná o starší termín tam môže byť uvedené, ale nevidím dôvôd tvoriť novú stránku. :A keď už bola moja zmena vrátená, čo tak opraviť i text priamo na stránke [[Bielkovina]], aby tam nebol zvýraznený termín proteín? (Hrubý text je prakticky výhradne využívaný na slová, ktoré vedú na danú stránku; tj. stránka a všetky presmerovania.) Prečo si to teda neupravil i tam, aby sa tá stránka odkazovala na stránku [[Proteín]]? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 18:27, 19. január 2022 (UTC) :Existencia zdrojov ako učebnica organickej chémie a encyklopédie ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]'' je dostatočná, aby odôvodnila existenciu rozlišovacej stránky. Aktuálne je synonymum pre bielkovinu, evidentne pred pár rokmi to bolo synonymum aj pre niečo odlišné, preto bola založená RS. Wikipédia ako encyklopédia má reflektovať aj staršie zdroje, aby bola nápomocná. :Hrubý text je používaný pre synonymá, bez ohľadu na to, či na stránku vedú priamo alebo cez RS (ak má dané synonymum ešte nejaké iné významy). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:22, 20. január 2022 (UTC) :V RS proteín je jasne odcitované čo (a podľa akých zdrojov) je iný význam slova proteín. Pre iné jazyky má slovo proteín asi jediný význam, pre slovenčinu evidentne nie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:13, 21. apríl 2022 (UTC) ::Nie je nutné vytvárať rozlišovačku. Stačí starší význam spomenúť v texte článku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:47, 21. apríl 2022 (UTC) ::Postup, že starší význam stačí spomenúť v článku je chybný. Druhý význam nie je staršie synonymum, je to označenie pre istú podskupinu bielkovín. V úvahu pri prichádzalo ešte riešenie cez {{tl|pozri}}. V terajšej podobe cez RS mi to príde ako čistejšie riešenie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:08, 21. apríl 2022 (UTC) ::: Tento význam ale doslova nikto v normálnej literatúre nepoužíva. Použitie vo význame na rozlišovačke je ojedinelé. Absolútne nechápem túto posadlosť vytvárať rozlišovačky na úplne všetko (nielen v tomto konkrétnom prípade), pričom je to absolútne zbytočné. Hlavne v tomto prípade ide - presne ako bolo uvedené - o podskupinu. Nie je dôvod to nezahrnúť a nespomenúť na hlavnej stránke [[Bielkovina]], že sa to občas používa v uvedenom význame. Stránku "jednoduchá bielkovina" aj tak nikdy pravdepodobne mať nebudeme. Respektíve, ak niekto tak urputne bojuje za rozlišovačky, mal by podľa mňa danú stránku vytvoriť. Inak v tomto kompletne súhlasím s [[Redaktor:Pažo|Pažo]]m. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:14, 23. apríl 2022 (UTC) ::::Alternatívne, lepším riešením by mi pripadalo urobiť stránky napr. "[[Veľká Británia (rozlišovacia stránka)]]", tak, ako je to na anglickej Wiki. Takto sa nedá odkázať na daný článok priamo, ale je nutné hľadať konkrétny podnadpis stránky, ak sa na ňu chcem odkázať. Zároveň je to nepohodlné pre používateľa, ktorý pri hľadaní "[[Veľká Británia]]" zvyčajne hľadá ostrov ale namiesto toho sa stretne s rozlišovačkou, kde si musí následne naklikať, čo z toho potrebuje. Alebo napr. [[Česká republika]]; pravdepodobne nikto nehľadá krajinu z rokov 1990-1992, ale aktuálne zriadenie. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:27, 23. apríl 2022 (UTC) :::::U Vasiľa by som nehľadal žiadnu logiku, ja čakám, kedy možno z Wiki odíde, aby sa tu normálne dalo pracovať. Jediná správna možnosť je mať jednu stránku pre bielkovinu a proteín, pretože bielkovina=proteín. Všetci chemici a biológovia to vieme, ale Vasiľ má svoju pravdu s úžasnou encyklopédiou Pyramída, o ktorej normálny chemik a biológ v živote nepočul, lebo je absolútne irelevantná. --[[Redaktor:Pažo|Pažo]] ([[Diskusia s redaktorom:Pažo|diskusia]]) 08:24, 25. apríl 2022 (UTC) Podoba RS proteín je v poriadku. Obsah je riadne odcitovaný. Prosté presmerovanie by bolo riešenie, ktoré by znižovalo informačnú hodnotu a nereflektovalo by zdroje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:31, 25. apríl 2022 (UTC) == Podnet == Zdravím, adresu info@BanskaBystrica.sk by bolo fajn vymeniť za podatelna@banskabystrica.sk , táto je oficiálna. [[Špeciálne:Príspevky/91.219.132.21|91.219.132.21]] 07:05, 23. január 2022 (UTC) Dobrý deň. Pokojne doplňte. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:42, 25. január 2022 (UTC) == Mám podozrenie, že som vandal == Kazím stránku slovenska 188.123.115.236 12:40, 12. marec 2022 (UTC) Dobrý deň. Váš edit bol oprávne revertnutý. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 21:43, 13. marec 2022 (UTC) == Vašavské kniežatstvo == Dobrý deň, poupravil som heslo Varšavské kniežatstvo. Mohli by ste prosím odstrániť šablónu? [[Redaktor:Seminar1780|Seminar1780]] ([[Diskusia s redaktorom:Seminar1780|diskusia]]) 18:39, 5. apríl 2022 (UTC) Dobrý deň. Kniha {{Citácia knihy | priezvisko = Murphy | meno = Sean D | odkaz na autora = | titul = United States Practice in International Law | zväzok = 1: 1999{{--}}2001 | typ zväzku = Vol. | vydanie text = [online] | miesto = Cambridge | vydavateľ = [[Cambridge University Press]] | rok = 2009 | isbn = 9780511493799 | kapitola = II - State Diplomatic and Consular Relations | edícia = | zväzok edície = | doi = 10.1017/CBO9780511493799.003 | počet strán = 512 | strany = 17{{--}}42 }} ktorú citujete v danej kapitole nič o Poľsku nepíše. Asi to bude omyl. Pre slovenské názvy treba citovať slovenské zdroje, to sa týka názvov „Varšavské veľkokniežactvo“ a „napoleonské Poľsko“. Článok je asi preklad z angličtiny, tak tam treba vložiť {{tl|preklad}}. Zvyšné veci upravím. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:53, 6. apríl 2022 (UTC) == Spišský hrad == Ahoj, zdá sa, že v tých revertoch z 5. apríla sa stratila značná časť článku [[Spišský hrad]], mohol by si sa na to prosím pozrieť? Ďakujem, [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 10:08, 21. apríl 2022 (UTC) Zdravím. Už by to malo byť v poriadku. Ďakujem za upozornenie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:16, 21. apríl 2022 (UTC) == Biodegradácia polymérov == Zdravím, chcem sa spýtať aký je ešte problém s článkom '''Biodegradácia polymérov'''. K článku bola pridaná šablóna urgentne upraviť do 14 dní, s odôvodnením od redaktora že treba pridať zdroje. Odvtedy bol článok značne upravovaný a bolo pridaných 17 zdrojov aj s referenciami. Po 14 dňoch bol aj tak článok navrhnutý na vymazanie, tentokrát bez uvedenia poriadneho dôvodu, preto by som rád vedel aký je problém. Vďaka. [[Redaktor:Michal Ďurfina|Michal Ďurfina]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Ďurfina|diskusia]]) 12:53, 5. máj 2022 (UTC) Dobrý deň. Člákok nemá štruktúru hesla z wikipédie. Chýba úvodná definícia, tabuľka je zbytočná, zdroje sú citované zle (niektoré chýbajú úplne, iné sú zasa len odkazy na zhrnutia, ktoré sa môžu meniť). Článok píše aj o iných degradáciach, čo však k nemu už nepatrí. Za mňa to v poriadku a na zotrvanie rozhodne nie je. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:16, 5. máj 2022 (UTC) :A je skutočne vhodné takéto články označiť na kompletné zmazanie??? Ten článok možno nemá úpravu a kvalitu najlepších článkov, ale je ROZHODNE výrazne lepší, než iné. Toto je podľa mňa len úplná demotivácia prispievania na Wikipédiu a zároveň absolútne nulová spätná väzba pre zlepšenie do budúcnosti. Je článok na väčšie úpravy? Áno. Je článok úplne na zahodenie? Vôbec nie. Zvážil by som teda prehodnotenie postoja a perfekcionizmu k článkom a ich osbahu. :That said, niektoré časti článku som upravil a článok rozdelil a presunul na miesta, kam jednotlivé sekcie patria. Pridal som úvodnú definíciu, tabuľka sa presunula na [[Degradácia polymérov]], zdroje som však nekontroloval (nemám na to teraz čas). [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 18:59, 5. máj 2022 (UTC) :Ak máš kapacity a vedomosti na zmysluplné upravenie, tak nemám problém. O oboch však pochybujem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:07, 6. máj 2022 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} To je nejaká snaha o osobnú urážku alebo ako si to mám vyložiť? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 21:44, 6. máj 2022 (UTC) ::Pochybnosť o editorových schopnostiach. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:27, 8. máj 2022 (UTC) == Zelený odpad == Zdravím, chcem sa spýtať aký je hlavný dôvod, že článkom '''Zelený odpad''' je "kandidátom na rýchle zmazanie". Vďaka. [[Redaktor:Suttogo|Suttogo]] Dobrý deň. V šablóne v článku je dostatočne uvedené. Článok čerpá zo zdrojov spôsobom, ktorý je viac plagiátorstvom než citovaním (a za 2 týždne sa na tom nič nezmenilo). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:21, 11. máj 2022 (UTC) == Skládka odpadov == Zdravím, podobne, ako pri predchádzajúcom článku, chcem sa spýtať aký je hlavný dôvod, že článkom '''Skládka odpadov''' je "kandidátom na rýchle zmazanie". Vďaka. [[Redaktor:Suttogo|Suttogo]] Dobrý deň. Zle naformátované, externé odkazy v texte, dvojité umiestnenie <nowiki><references /></nowiki>. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:27, 11. máj 2022 (UTC) == Csak Máté == Nagy hazugság az egész.Szlivákua nem létezett!Csak Máté szlovák nemzeti hős????Vicces!!! [[Špeciálne:Príspevky/2A0A:F640:1004:7A84:0:0:0:1|2A0A:F640:1004:7A84:0:0:0:1]] 13:51, 19. jún 2022 (UTC) Please try it in Slovak, English or German. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:11, 20. jún 2022 (UTC) == PowerPlay Studio == Príjemný dobrý deň. Prepáčte že ruším, ale smiem poznať dôvod prečo ste vrátili šablóny o encyklopedickej významnosti aj o vymazaní? Ako je vidieť z diskusie k heslu aktívne je celú dobu stránka upravovaná presne podľa želaní @[[Redaktor:Pelex|Pelex]] a @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] , čo znamená že "stránka zjavne nespĺňa kritériá pre rýchle zmazanie". @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] v diskusii potvrdil, že stránka spĺňa encyklopedickú významnosť. Šablóna tak nie je ďalej potrebná. Ďakujem za vysvetlenie. [[Redaktor:Jirilebis|Jirilebis]] ([[Diskusia s redaktorom:Jirilebis|diskusia]]) 08:32, 8. júl 2022 (UTC) Dobrý deň. Odstránenie šablón treba nechať na niekoho iného. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 8. júl 2022 (UTC) :Ďakujem veľmi pekne. A smel by som Vás poprosiť aby ste to boli Vy? Prosím, pozorne si pozrite diskusiu aj samotné heslo, ak mi napíšete v diskusii pod heslom, čo treba podľa Vás upraviť, opravím. [[Redaktor:Jirilebis|Jirilebis]] ([[Diskusia s redaktorom:Jirilebis|diskusia]]) 08:41, 8. júl 2022 (UTC) == Zdroje vs. Referencie == Nazdar. Zazrel som, že už aj ty máš tendenciu umiestňovať zoznam referencií do sekcie s názvom ''Zdroje'' (umiestňovanej v chronológii sekcií na miesto sekcie ''Referencie''). Som si vedomý, že to Bronto razí už nejakú dobu (pričom mu, s ohľadom na jeho obvyklú prístupnosť akýmkoľvek argumentom a povahe prispievania nemá moc zmysel písať), nepokladám to ale za dobrý nápad. Zaužívaný systém, tzn. dvojica ''Referencie/Literatúra'' vychádza z toho, že časť referencií môže byť skrátená a odkazovať nižšie do sekcie ''Literatúra'' (kde sú plné citácie prác). Používa sa to bežne pri harvardskom citovaní, dá sa to ale použiť aj v kombinácii s bežnými cit., viď napr. [[Regulárny výraz#Referencie]]. A zase sekcia ''Zdroj''/-e/ tu má zaužívanú funkciu ako miesto na uvedenie priameho zdroja textu (preklad, import). Pre konzistentnosť by som preto navrhoval držať sa zaužívanej konvencie a nezavádzať si ad-hoc svoje odlišné systémy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:55, 28. júl 2022 (UTC) ak00ns365oszbr6547dbxuvq2mr01hj 7416874 7416847 2022-07-29T06:33:00Z Vasiľ 2806 /* Zdroje vs. Referencie */ wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div class="hlist"> * Archív diskusií: * [[/2006|2006]] * [[/2007|2007]] * [[/2008|2008]] * [[/2009|2009]] * [[/2010|2010]] * [[/2011|2011]] * [[/2012|2012]] * [[/2013|2013]] * [[/2014|2014]] * [[/2015|2015]] * [[/2016|2016]] * [[/2017|2017]] * [[/2018|2018]] * [[/2019|2019]] * [[/2020|2020]] * [[/2021|2021]] </div> {| class="usermessage" align=center style="border: 1px solid #aaa; padding: .2em; margin-top: 1em; margin-bottom: 3px; font-weight: normal; font-size: 95%; width: auto;" | style="padding-right: 4px; padding-left: 4px;" | [[Súbor:PL road sign A-30.svg|40px|]] | <big>'''Predtým, než mi napíšete..'''</big><br> Odstránil som Vami vložený odkaz? Prečítajte si prosím: [[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].<br> Odstránil som Vami vložené informácie? Prečítajte si [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnost]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].<br> '''Ušetríte tým prácu sebe i mne. Vďaka za pochopenie.''' |} <!-- PROSÍM, DISKUTUJTE AŽ ZA ĎALŠOU POZNÁMKOU. PÍŠTE ÚPLNE DOLE, NOVÝ PRÍSPEVOK PRIDAJTE NA KONIEC TEJTO STRÁNKY. --> == Dom sociálnych služieb == Mohla by byť obnovená stránka Dom sociálnych služieb, ktorá bola označená na urgentné doplnenie a následne doplnená, ale potom JeTam2 zmazaná 3.1.2022 kvôli nedoriešenému urgent oznamu, ktorý ale vymazať som nemohol... Ako výhonok by stránka byť mohla... [[Špeciálne:Príspevky/188.167.229.201|188.167.229.201]] 19:20, 3. január 2022 (UTC) Dobrý večer. Článok bol v nevyhovujúcom stave a kvôli tomu bol zmazaný. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:31, 3. január 2022 (UTC) == Hoax == Čomu presne chýba zdroj v umazaných 20 000 bajtoch hesla [[Hoax]] + ako sa zdrojujú jediné a prvoplánové pohnútky či deriváty vo virtuálnom prostredí? :) Ďakujem. Neokropi. Dobrý deň. Odpovedal som v [[Diskusia:Hoax]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:31, 6. január 2022 (UTC) == Proteín == Zdravím, zajuímal by ma dôvod existencie rozlišovačky [[Proteín]] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prote%C3%ADn&oldid=prev&diff=7307196 reverzia mojej zmeny]. To slovo sa v tomto význame (prakticky) nepoužíva, nevidím dôvod mať preňho samostatnú rozlišovačku a neuviesť to priamo pod stránku [[Bielkovina]]. Presne z toho dôvodu som i presunul celý význam a popis + zdroje priamo na stránku Bielkovina. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:53, 18. január 2022 (UTC) :<nowiki>Ja ako autor väčšiny textu v tom článku ešte doodpoviem: Tu odbornosť nehrá žiadnu rolu. Ja som molekulárny biológ, pracujem a pracoval na špičkových vedeckých pracoviskách a tak ako všetci ľudia vzdelaní v prírodovede viem že bielkovina je proteín. Bohužiaľ, vzdelanie na slovenskej wikipédii nehrá žiadnu rolu a Vasiľ ti nájde odkaz na bohvie akú publikáciu z roku pána 1970 a neberie do úvahy. že zdroj môže byť aj nesprávny alebo neaktuálny. Z tohto dôvodu už slovenskú wikipediu needitujem, aj keď si myslím, že mám čím prispieť, ľudia ako Vasiľ mi to úplne znechucujú. V podstate čakám kým Vasiľ odijde, potom sa na to možno podujmem. --~~~~</nowiki> [[Redaktor:Pažo|Pažo]] ([[Diskusia s redaktorom:Pažo|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2022 (UTC) Zdravím. Máš tam jasne odcitované zdroje, to nie je na zlúčenie. Existencia RS rozlišuje pojmy, aby v nich nebol neporiadok. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:20, 19. január 2022 (UTC) :Aha, takže existencia zdrojov je dostatočná na to, aby sme vytvárali rozlišovacie stránky? A rozdeľovali texty na úplne zbytočné ďalšie stránky? Proteín je aktuálne vnímané ako synonymum slova bielkovina. Že sa jedná o starší termín tam môže byť uvedené, ale nevidím dôvôd tvoriť novú stránku. :A keď už bola moja zmena vrátená, čo tak opraviť i text priamo na stránke [[Bielkovina]], aby tam nebol zvýraznený termín proteín? (Hrubý text je prakticky výhradne využívaný na slová, ktoré vedú na danú stránku; tj. stránka a všetky presmerovania.) Prečo si to teda neupravil i tam, aby sa tá stránka odkazovala na stránku [[Proteín]]? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 18:27, 19. január 2022 (UTC) :Existencia zdrojov ako učebnica organickej chémie a encyklopédie ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]'' je dostatočná, aby odôvodnila existenciu rozlišovacej stránky. Aktuálne je synonymum pre bielkovinu, evidentne pred pár rokmi to bolo synonymum aj pre niečo odlišné, preto bola založená RS. Wikipédia ako encyklopédia má reflektovať aj staršie zdroje, aby bola nápomocná. :Hrubý text je používaný pre synonymá, bez ohľadu na to, či na stránku vedú priamo alebo cez RS (ak má dané synonymum ešte nejaké iné významy). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:22, 20. január 2022 (UTC) :V RS proteín je jasne odcitované čo (a podľa akých zdrojov) je iný význam slova proteín. Pre iné jazyky má slovo proteín asi jediný význam, pre slovenčinu evidentne nie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:13, 21. apríl 2022 (UTC) ::Nie je nutné vytvárať rozlišovačku. Stačí starší význam spomenúť v texte článku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:47, 21. apríl 2022 (UTC) ::Postup, že starší význam stačí spomenúť v článku je chybný. Druhý význam nie je staršie synonymum, je to označenie pre istú podskupinu bielkovín. V úvahu pri prichádzalo ešte riešenie cez {{tl|pozri}}. V terajšej podobe cez RS mi to príde ako čistejšie riešenie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:08, 21. apríl 2022 (UTC) ::: Tento význam ale doslova nikto v normálnej literatúre nepoužíva. Použitie vo význame na rozlišovačke je ojedinelé. Absolútne nechápem túto posadlosť vytvárať rozlišovačky na úplne všetko (nielen v tomto konkrétnom prípade), pričom je to absolútne zbytočné. Hlavne v tomto prípade ide - presne ako bolo uvedené - o podskupinu. Nie je dôvod to nezahrnúť a nespomenúť na hlavnej stránke [[Bielkovina]], že sa to občas používa v uvedenom význame. Stránku "jednoduchá bielkovina" aj tak nikdy pravdepodobne mať nebudeme. Respektíve, ak niekto tak urputne bojuje za rozlišovačky, mal by podľa mňa danú stránku vytvoriť. Inak v tomto kompletne súhlasím s [[Redaktor:Pažo|Pažo]]m. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:14, 23. apríl 2022 (UTC) ::::Alternatívne, lepším riešením by mi pripadalo urobiť stránky napr. "[[Veľká Británia (rozlišovacia stránka)]]", tak, ako je to na anglickej Wiki. Takto sa nedá odkázať na daný článok priamo, ale je nutné hľadať konkrétny podnadpis stránky, ak sa na ňu chcem odkázať. Zároveň je to nepohodlné pre používateľa, ktorý pri hľadaní "[[Veľká Británia]]" zvyčajne hľadá ostrov ale namiesto toho sa stretne s rozlišovačkou, kde si musí následne naklikať, čo z toho potrebuje. Alebo napr. [[Česká republika]]; pravdepodobne nikto nehľadá krajinu z rokov 1990-1992, ale aktuálne zriadenie. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:27, 23. apríl 2022 (UTC) :::::U Vasiľa by som nehľadal žiadnu logiku, ja čakám, kedy možno z Wiki odíde, aby sa tu normálne dalo pracovať. Jediná správna možnosť je mať jednu stránku pre bielkovinu a proteín, pretože bielkovina=proteín. Všetci chemici a biológovia to vieme, ale Vasiľ má svoju pravdu s úžasnou encyklopédiou Pyramída, o ktorej normálny chemik a biológ v živote nepočul, lebo je absolútne irelevantná. --[[Redaktor:Pažo|Pažo]] ([[Diskusia s redaktorom:Pažo|diskusia]]) 08:24, 25. apríl 2022 (UTC) Podoba RS proteín je v poriadku. Obsah je riadne odcitovaný. Prosté presmerovanie by bolo riešenie, ktoré by znižovalo informačnú hodnotu a nereflektovalo by zdroje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:31, 25. apríl 2022 (UTC) == Podnet == Zdravím, adresu info@BanskaBystrica.sk by bolo fajn vymeniť za podatelna@banskabystrica.sk , táto je oficiálna. [[Špeciálne:Príspevky/91.219.132.21|91.219.132.21]] 07:05, 23. január 2022 (UTC) Dobrý deň. Pokojne doplňte. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:42, 25. január 2022 (UTC) == Mám podozrenie, že som vandal == Kazím stránku slovenska 188.123.115.236 12:40, 12. marec 2022 (UTC) Dobrý deň. Váš edit bol oprávne revertnutý. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 21:43, 13. marec 2022 (UTC) == Vašavské kniežatstvo == Dobrý deň, poupravil som heslo Varšavské kniežatstvo. Mohli by ste prosím odstrániť šablónu? [[Redaktor:Seminar1780|Seminar1780]] ([[Diskusia s redaktorom:Seminar1780|diskusia]]) 18:39, 5. apríl 2022 (UTC) Dobrý deň. Kniha {{Citácia knihy | priezvisko = Murphy | meno = Sean D | odkaz na autora = | titul = United States Practice in International Law | zväzok = 1: 1999{{--}}2001 | typ zväzku = Vol. | vydanie text = [online] | miesto = Cambridge | vydavateľ = [[Cambridge University Press]] | rok = 2009 | isbn = 9780511493799 | kapitola = II - State Diplomatic and Consular Relations | edícia = | zväzok edície = | doi = 10.1017/CBO9780511493799.003 | počet strán = 512 | strany = 17{{--}}42 }} ktorú citujete v danej kapitole nič o Poľsku nepíše. Asi to bude omyl. Pre slovenské názvy treba citovať slovenské zdroje, to sa týka názvov „Varšavské veľkokniežactvo“ a „napoleonské Poľsko“. Článok je asi preklad z angličtiny, tak tam treba vložiť {{tl|preklad}}. Zvyšné veci upravím. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:53, 6. apríl 2022 (UTC) == Spišský hrad == Ahoj, zdá sa, že v tých revertoch z 5. apríla sa stratila značná časť článku [[Spišský hrad]], mohol by si sa na to prosím pozrieť? Ďakujem, [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 10:08, 21. apríl 2022 (UTC) Zdravím. Už by to malo byť v poriadku. Ďakujem za upozornenie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:16, 21. apríl 2022 (UTC) == Biodegradácia polymérov == Zdravím, chcem sa spýtať aký je ešte problém s článkom '''Biodegradácia polymérov'''. K článku bola pridaná šablóna urgentne upraviť do 14 dní, s odôvodnením od redaktora že treba pridať zdroje. Odvtedy bol článok značne upravovaný a bolo pridaných 17 zdrojov aj s referenciami. Po 14 dňoch bol aj tak článok navrhnutý na vymazanie, tentokrát bez uvedenia poriadneho dôvodu, preto by som rád vedel aký je problém. Vďaka. [[Redaktor:Michal Ďurfina|Michal Ďurfina]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Ďurfina|diskusia]]) 12:53, 5. máj 2022 (UTC) Dobrý deň. Člákok nemá štruktúru hesla z wikipédie. Chýba úvodná definícia, tabuľka je zbytočná, zdroje sú citované zle (niektoré chýbajú úplne, iné sú zasa len odkazy na zhrnutia, ktoré sa môžu meniť). Článok píše aj o iných degradáciach, čo však k nemu už nepatrí. Za mňa to v poriadku a na zotrvanie rozhodne nie je. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:16, 5. máj 2022 (UTC) :A je skutočne vhodné takéto články označiť na kompletné zmazanie??? Ten článok možno nemá úpravu a kvalitu najlepších článkov, ale je ROZHODNE výrazne lepší, než iné. Toto je podľa mňa len úplná demotivácia prispievania na Wikipédiu a zároveň absolútne nulová spätná väzba pre zlepšenie do budúcnosti. Je článok na väčšie úpravy? Áno. Je článok úplne na zahodenie? Vôbec nie. Zvážil by som teda prehodnotenie postoja a perfekcionizmu k článkom a ich osbahu. :That said, niektoré časti článku som upravil a článok rozdelil a presunul na miesta, kam jednotlivé sekcie patria. Pridal som úvodnú definíciu, tabuľka sa presunula na [[Degradácia polymérov]], zdroje som však nekontroloval (nemám na to teraz čas). [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 18:59, 5. máj 2022 (UTC) :Ak máš kapacity a vedomosti na zmysluplné upravenie, tak nemám problém. O oboch však pochybujem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:07, 6. máj 2022 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} To je nejaká snaha o osobnú urážku alebo ako si to mám vyložiť? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 21:44, 6. máj 2022 (UTC) ::Pochybnosť o editorových schopnostiach. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:27, 8. máj 2022 (UTC) == Zelený odpad == Zdravím, chcem sa spýtať aký je hlavný dôvod, že článkom '''Zelený odpad''' je "kandidátom na rýchle zmazanie". Vďaka. [[Redaktor:Suttogo|Suttogo]] Dobrý deň. V šablóne v článku je dostatočne uvedené. Článok čerpá zo zdrojov spôsobom, ktorý je viac plagiátorstvom než citovaním (a za 2 týždne sa na tom nič nezmenilo). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:21, 11. máj 2022 (UTC) == Skládka odpadov == Zdravím, podobne, ako pri predchádzajúcom článku, chcem sa spýtať aký je hlavný dôvod, že článkom '''Skládka odpadov''' je "kandidátom na rýchle zmazanie". Vďaka. [[Redaktor:Suttogo|Suttogo]] Dobrý deň. Zle naformátované, externé odkazy v texte, dvojité umiestnenie <nowiki><references /></nowiki>. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:27, 11. máj 2022 (UTC) == Csak Máté == Nagy hazugság az egész.Szlivákua nem létezett!Csak Máté szlovák nemzeti hős????Vicces!!! [[Špeciálne:Príspevky/2A0A:F640:1004:7A84:0:0:0:1|2A0A:F640:1004:7A84:0:0:0:1]] 13:51, 19. jún 2022 (UTC) Please try it in Slovak, English or German. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:11, 20. jún 2022 (UTC) == PowerPlay Studio == Príjemný dobrý deň. Prepáčte že ruším, ale smiem poznať dôvod prečo ste vrátili šablóny o encyklopedickej významnosti aj o vymazaní? Ako je vidieť z diskusie k heslu aktívne je celú dobu stránka upravovaná presne podľa želaní @[[Redaktor:Pelex|Pelex]] a @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] , čo znamená že "stránka zjavne nespĺňa kritériá pre rýchle zmazanie". @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] v diskusii potvrdil, že stránka spĺňa encyklopedickú významnosť. Šablóna tak nie je ďalej potrebná. Ďakujem za vysvetlenie. [[Redaktor:Jirilebis|Jirilebis]] ([[Diskusia s redaktorom:Jirilebis|diskusia]]) 08:32, 8. júl 2022 (UTC) Dobrý deň. Odstránenie šablón treba nechať na niekoho iného. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 8. júl 2022 (UTC) :Ďakujem veľmi pekne. A smel by som Vás poprosiť aby ste to boli Vy? Prosím, pozorne si pozrite diskusiu aj samotné heslo, ak mi napíšete v diskusii pod heslom, čo treba podľa Vás upraviť, opravím. [[Redaktor:Jirilebis|Jirilebis]] ([[Diskusia s redaktorom:Jirilebis|diskusia]]) 08:41, 8. júl 2022 (UTC) == Zdroje vs. Referencie == Nazdar. Zazrel som, že už aj ty máš tendenciu umiestňovať zoznam referencií do sekcie s názvom ''Zdroje'' (umiestňovanej v chronológii sekcií na miesto sekcie ''Referencie''). Som si vedomý, že to Bronto razí už nejakú dobu (pričom mu, s ohľadom na jeho obvyklú prístupnosť akýmkoľvek argumentom a povahe prispievania nemá moc zmysel písať), nepokladám to ale za dobrý nápad. Zaužívaný systém, tzn. dvojica ''Referencie/Literatúra'' vychádza z toho, že časť referencií môže byť skrátená a odkazovať nižšie do sekcie ''Literatúra'' (kde sú plné citácie prác). Používa sa to bežne pri harvardskom citovaní, dá sa to ale použiť aj v kombinácii s bežnými cit., viď napr. [[Regulárny výraz#Referencie]]. A zase sekcia ''Zdroj''/-e/ tu má zaužívanú funkciu ako miesto na uvedenie priameho zdroja textu (preklad, import). Pre konzistentnosť by som preto navrhoval držať sa zaužívanej konvencie a nezavádzať si ad-hoc svoje odlišné systémy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:55, 28. júl 2022 (UTC) Keď úplne od základu upravujem článok, tak to z času na čas urobím. Názov sekcie „Referencie“ je proste chybný, to je celé. Som si vedomý, že sa to koliduje so „Zdroje“ ako sekcia pre preklad, to ale nie je prípad mojich úprav/článkov. Kombinovať harvard a číselný systém/priebežné citovanie mi nepríde ako dobrý nápad. Rovnako skrátené citácie používa len harvard, inak som sa s tým na wiki nestretol. To čo mal výhodu - viacnásobné citovanie konkrétnych strán či rozsahov za mňa vyriešila elegantne {{tl|rp}}. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:32, 29. júl 2022 (UTC) e9im6d5o17vfoflg86oo09674hqkks7 7416904 7416874 2022-07-29T07:26:05Z Lišiak 21212 /* Zdroje vs. Referencie */ odpoveď wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div class="hlist"> * Archív diskusií: * [[/2006|2006]] * [[/2007|2007]] * [[/2008|2008]] * [[/2009|2009]] * [[/2010|2010]] * [[/2011|2011]] * [[/2012|2012]] * [[/2013|2013]] * [[/2014|2014]] * [[/2015|2015]] * [[/2016|2016]] * [[/2017|2017]] * [[/2018|2018]] * [[/2019|2019]] * [[/2020|2020]] * [[/2021|2021]] </div> {| class="usermessage" align=center style="border: 1px solid #aaa; padding: .2em; margin-top: 1em; margin-bottom: 3px; font-weight: normal; font-size: 95%; width: auto;" | style="padding-right: 4px; padding-left: 4px;" | [[Súbor:PL road sign A-30.svg|40px|]] | <big>'''Predtým, než mi napíšete..'''</big><br> Odstránil som Vami vložený odkaz? Prečítajte si prosím: [[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].<br> Odstránil som Vami vložené informácie? Prečítajte si [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnost]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].<br> '''Ušetríte tým prácu sebe i mne. Vďaka za pochopenie.''' |} <!-- PROSÍM, DISKUTUJTE AŽ ZA ĎALŠOU POZNÁMKOU. PÍŠTE ÚPLNE DOLE, NOVÝ PRÍSPEVOK PRIDAJTE NA KONIEC TEJTO STRÁNKY. --> == Dom sociálnych služieb == Mohla by byť obnovená stránka Dom sociálnych služieb, ktorá bola označená na urgentné doplnenie a následne doplnená, ale potom JeTam2 zmazaná 3.1.2022 kvôli nedoriešenému urgent oznamu, ktorý ale vymazať som nemohol... Ako výhonok by stránka byť mohla... [[Špeciálne:Príspevky/188.167.229.201|188.167.229.201]] 19:20, 3. január 2022 (UTC) Dobrý večer. Článok bol v nevyhovujúcom stave a kvôli tomu bol zmazaný. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:31, 3. január 2022 (UTC) == Hoax == Čomu presne chýba zdroj v umazaných 20 000 bajtoch hesla [[Hoax]] + ako sa zdrojujú jediné a prvoplánové pohnútky či deriváty vo virtuálnom prostredí? :) Ďakujem. Neokropi. Dobrý deň. Odpovedal som v [[Diskusia:Hoax]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:31, 6. január 2022 (UTC) == Proteín == Zdravím, zajuímal by ma dôvod existencie rozlišovačky [[Proteín]] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prote%C3%ADn&oldid=prev&diff=7307196 reverzia mojej zmeny]. To slovo sa v tomto význame (prakticky) nepoužíva, nevidím dôvod mať preňho samostatnú rozlišovačku a neuviesť to priamo pod stránku [[Bielkovina]]. Presne z toho dôvodu som i presunul celý význam a popis + zdroje priamo na stránku Bielkovina. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:53, 18. január 2022 (UTC) :<nowiki>Ja ako autor väčšiny textu v tom článku ešte doodpoviem: Tu odbornosť nehrá žiadnu rolu. Ja som molekulárny biológ, pracujem a pracoval na špičkových vedeckých pracoviskách a tak ako všetci ľudia vzdelaní v prírodovede viem že bielkovina je proteín. Bohužiaľ, vzdelanie na slovenskej wikipédii nehrá žiadnu rolu a Vasiľ ti nájde odkaz na bohvie akú publikáciu z roku pána 1970 a neberie do úvahy. že zdroj môže byť aj nesprávny alebo neaktuálny. Z tohto dôvodu už slovenskú wikipediu needitujem, aj keď si myslím, že mám čím prispieť, ľudia ako Vasiľ mi to úplne znechucujú. V podstate čakám kým Vasiľ odijde, potom sa na to možno podujmem. --~~~~</nowiki> [[Redaktor:Pažo|Pažo]] ([[Diskusia s redaktorom:Pažo|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2022 (UTC) Zdravím. Máš tam jasne odcitované zdroje, to nie je na zlúčenie. Existencia RS rozlišuje pojmy, aby v nich nebol neporiadok. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:20, 19. január 2022 (UTC) :Aha, takže existencia zdrojov je dostatočná na to, aby sme vytvárali rozlišovacie stránky? A rozdeľovali texty na úplne zbytočné ďalšie stránky? Proteín je aktuálne vnímané ako synonymum slova bielkovina. Že sa jedná o starší termín tam môže byť uvedené, ale nevidím dôvôd tvoriť novú stránku. :A keď už bola moja zmena vrátená, čo tak opraviť i text priamo na stránke [[Bielkovina]], aby tam nebol zvýraznený termín proteín? (Hrubý text je prakticky výhradne využívaný na slová, ktoré vedú na danú stránku; tj. stránka a všetky presmerovania.) Prečo si to teda neupravil i tam, aby sa tá stránka odkazovala na stránku [[Proteín]]? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 18:27, 19. január 2022 (UTC) :Existencia zdrojov ako učebnica organickej chémie a encyklopédie ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]'' je dostatočná, aby odôvodnila existenciu rozlišovacej stránky. Aktuálne je synonymum pre bielkovinu, evidentne pred pár rokmi to bolo synonymum aj pre niečo odlišné, preto bola založená RS. Wikipédia ako encyklopédia má reflektovať aj staršie zdroje, aby bola nápomocná. :Hrubý text je používaný pre synonymá, bez ohľadu na to, či na stránku vedú priamo alebo cez RS (ak má dané synonymum ešte nejaké iné významy). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:22, 20. január 2022 (UTC) :V RS proteín je jasne odcitované čo (a podľa akých zdrojov) je iný význam slova proteín. Pre iné jazyky má slovo proteín asi jediný význam, pre slovenčinu evidentne nie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:13, 21. apríl 2022 (UTC) ::Nie je nutné vytvárať rozlišovačku. Stačí starší význam spomenúť v texte článku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:47, 21. apríl 2022 (UTC) ::Postup, že starší význam stačí spomenúť v článku je chybný. Druhý význam nie je staršie synonymum, je to označenie pre istú podskupinu bielkovín. V úvahu pri prichádzalo ešte riešenie cez {{tl|pozri}}. V terajšej podobe cez RS mi to príde ako čistejšie riešenie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:08, 21. apríl 2022 (UTC) ::: Tento význam ale doslova nikto v normálnej literatúre nepoužíva. Použitie vo význame na rozlišovačke je ojedinelé. Absolútne nechápem túto posadlosť vytvárať rozlišovačky na úplne všetko (nielen v tomto konkrétnom prípade), pričom je to absolútne zbytočné. Hlavne v tomto prípade ide - presne ako bolo uvedené - o podskupinu. Nie je dôvod to nezahrnúť a nespomenúť na hlavnej stránke [[Bielkovina]], že sa to občas používa v uvedenom význame. Stránku "jednoduchá bielkovina" aj tak nikdy pravdepodobne mať nebudeme. Respektíve, ak niekto tak urputne bojuje za rozlišovačky, mal by podľa mňa danú stránku vytvoriť. Inak v tomto kompletne súhlasím s [[Redaktor:Pažo|Pažo]]m. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:14, 23. apríl 2022 (UTC) ::::Alternatívne, lepším riešením by mi pripadalo urobiť stránky napr. "[[Veľká Británia (rozlišovacia stránka)]]", tak, ako je to na anglickej Wiki. Takto sa nedá odkázať na daný článok priamo, ale je nutné hľadať konkrétny podnadpis stránky, ak sa na ňu chcem odkázať. Zároveň je to nepohodlné pre používateľa, ktorý pri hľadaní "[[Veľká Británia]]" zvyčajne hľadá ostrov ale namiesto toho sa stretne s rozlišovačkou, kde si musí následne naklikať, čo z toho potrebuje. Alebo napr. [[Česká republika]]; pravdepodobne nikto nehľadá krajinu z rokov 1990-1992, ale aktuálne zriadenie. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:27, 23. apríl 2022 (UTC) :::::U Vasiľa by som nehľadal žiadnu logiku, ja čakám, kedy možno z Wiki odíde, aby sa tu normálne dalo pracovať. Jediná správna možnosť je mať jednu stránku pre bielkovinu a proteín, pretože bielkovina=proteín. Všetci chemici a biológovia to vieme, ale Vasiľ má svoju pravdu s úžasnou encyklopédiou Pyramída, o ktorej normálny chemik a biológ v živote nepočul, lebo je absolútne irelevantná. --[[Redaktor:Pažo|Pažo]] ([[Diskusia s redaktorom:Pažo|diskusia]]) 08:24, 25. apríl 2022 (UTC) Podoba RS proteín je v poriadku. Obsah je riadne odcitovaný. Prosté presmerovanie by bolo riešenie, ktoré by znižovalo informačnú hodnotu a nereflektovalo by zdroje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:31, 25. apríl 2022 (UTC) == Podnet == Zdravím, adresu info@BanskaBystrica.sk by bolo fajn vymeniť za podatelna@banskabystrica.sk , táto je oficiálna. [[Špeciálne:Príspevky/91.219.132.21|91.219.132.21]] 07:05, 23. január 2022 (UTC) Dobrý deň. Pokojne doplňte. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:42, 25. január 2022 (UTC) == Mám podozrenie, že som vandal == Kazím stránku slovenska 188.123.115.236 12:40, 12. marec 2022 (UTC) Dobrý deň. Váš edit bol oprávne revertnutý. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 21:43, 13. marec 2022 (UTC) == Vašavské kniežatstvo == Dobrý deň, poupravil som heslo Varšavské kniežatstvo. Mohli by ste prosím odstrániť šablónu? [[Redaktor:Seminar1780|Seminar1780]] ([[Diskusia s redaktorom:Seminar1780|diskusia]]) 18:39, 5. apríl 2022 (UTC) Dobrý deň. Kniha {{Citácia knihy | priezvisko = Murphy | meno = Sean D | odkaz na autora = | titul = United States Practice in International Law | zväzok = 1: 1999{{--}}2001 | typ zväzku = Vol. | vydanie text = [online] | miesto = Cambridge | vydavateľ = [[Cambridge University Press]] | rok = 2009 | isbn = 9780511493799 | kapitola = II - State Diplomatic and Consular Relations | edícia = | zväzok edície = | doi = 10.1017/CBO9780511493799.003 | počet strán = 512 | strany = 17{{--}}42 }} ktorú citujete v danej kapitole nič o Poľsku nepíše. Asi to bude omyl. Pre slovenské názvy treba citovať slovenské zdroje, to sa týka názvov „Varšavské veľkokniežactvo“ a „napoleonské Poľsko“. Článok je asi preklad z angličtiny, tak tam treba vložiť {{tl|preklad}}. Zvyšné veci upravím. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:53, 6. apríl 2022 (UTC) == Spišský hrad == Ahoj, zdá sa, že v tých revertoch z 5. apríla sa stratila značná časť článku [[Spišský hrad]], mohol by si sa na to prosím pozrieť? Ďakujem, [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 10:08, 21. apríl 2022 (UTC) Zdravím. Už by to malo byť v poriadku. Ďakujem za upozornenie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:16, 21. apríl 2022 (UTC) == Biodegradácia polymérov == Zdravím, chcem sa spýtať aký je ešte problém s článkom '''Biodegradácia polymérov'''. K článku bola pridaná šablóna urgentne upraviť do 14 dní, s odôvodnením od redaktora že treba pridať zdroje. Odvtedy bol článok značne upravovaný a bolo pridaných 17 zdrojov aj s referenciami. Po 14 dňoch bol aj tak článok navrhnutý na vymazanie, tentokrát bez uvedenia poriadneho dôvodu, preto by som rád vedel aký je problém. Vďaka. [[Redaktor:Michal Ďurfina|Michal Ďurfina]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Ďurfina|diskusia]]) 12:53, 5. máj 2022 (UTC) Dobrý deň. Člákok nemá štruktúru hesla z wikipédie. Chýba úvodná definícia, tabuľka je zbytočná, zdroje sú citované zle (niektoré chýbajú úplne, iné sú zasa len odkazy na zhrnutia, ktoré sa môžu meniť). Článok píše aj o iných degradáciach, čo však k nemu už nepatrí. Za mňa to v poriadku a na zotrvanie rozhodne nie je. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:16, 5. máj 2022 (UTC) :A je skutočne vhodné takéto články označiť na kompletné zmazanie??? Ten článok možno nemá úpravu a kvalitu najlepších článkov, ale je ROZHODNE výrazne lepší, než iné. Toto je podľa mňa len úplná demotivácia prispievania na Wikipédiu a zároveň absolútne nulová spätná väzba pre zlepšenie do budúcnosti. Je článok na väčšie úpravy? Áno. Je článok úplne na zahodenie? Vôbec nie. Zvážil by som teda prehodnotenie postoja a perfekcionizmu k článkom a ich osbahu. :That said, niektoré časti článku som upravil a článok rozdelil a presunul na miesta, kam jednotlivé sekcie patria. Pridal som úvodnú definíciu, tabuľka sa presunula na [[Degradácia polymérov]], zdroje som však nekontroloval (nemám na to teraz čas). [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 18:59, 5. máj 2022 (UTC) :Ak máš kapacity a vedomosti na zmysluplné upravenie, tak nemám problém. O oboch však pochybujem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:07, 6. máj 2022 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} To je nejaká snaha o osobnú urážku alebo ako si to mám vyložiť? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 21:44, 6. máj 2022 (UTC) ::Pochybnosť o editorových schopnostiach. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:27, 8. máj 2022 (UTC) == Zelený odpad == Zdravím, chcem sa spýtať aký je hlavný dôvod, že článkom '''Zelený odpad''' je "kandidátom na rýchle zmazanie". Vďaka. [[Redaktor:Suttogo|Suttogo]] Dobrý deň. V šablóne v článku je dostatočne uvedené. Článok čerpá zo zdrojov spôsobom, ktorý je viac plagiátorstvom než citovaním (a za 2 týždne sa na tom nič nezmenilo). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:21, 11. máj 2022 (UTC) == Skládka odpadov == Zdravím, podobne, ako pri predchádzajúcom článku, chcem sa spýtať aký je hlavný dôvod, že článkom '''Skládka odpadov''' je "kandidátom na rýchle zmazanie". Vďaka. [[Redaktor:Suttogo|Suttogo]] Dobrý deň. Zle naformátované, externé odkazy v texte, dvojité umiestnenie <nowiki><references /></nowiki>. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:27, 11. máj 2022 (UTC) == Csak Máté == Nagy hazugság az egész.Szlivákua nem létezett!Csak Máté szlovák nemzeti hős????Vicces!!! [[Špeciálne:Príspevky/2A0A:F640:1004:7A84:0:0:0:1|2A0A:F640:1004:7A84:0:0:0:1]] 13:51, 19. jún 2022 (UTC) Please try it in Slovak, English or German. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:11, 20. jún 2022 (UTC) == PowerPlay Studio == Príjemný dobrý deň. Prepáčte že ruším, ale smiem poznať dôvod prečo ste vrátili šablóny o encyklopedickej významnosti aj o vymazaní? Ako je vidieť z diskusie k heslu aktívne je celú dobu stránka upravovaná presne podľa želaní @[[Redaktor:Pelex|Pelex]] a @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] , čo znamená že "stránka zjavne nespĺňa kritériá pre rýchle zmazanie". @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] v diskusii potvrdil, že stránka spĺňa encyklopedickú významnosť. Šablóna tak nie je ďalej potrebná. Ďakujem za vysvetlenie. [[Redaktor:Jirilebis|Jirilebis]] ([[Diskusia s redaktorom:Jirilebis|diskusia]]) 08:32, 8. júl 2022 (UTC) Dobrý deň. Odstránenie šablón treba nechať na niekoho iného. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 8. júl 2022 (UTC) :Ďakujem veľmi pekne. A smel by som Vás poprosiť aby ste to boli Vy? Prosím, pozorne si pozrite diskusiu aj samotné heslo, ak mi napíšete v diskusii pod heslom, čo treba podľa Vás upraviť, opravím. [[Redaktor:Jirilebis|Jirilebis]] ([[Diskusia s redaktorom:Jirilebis|diskusia]]) 08:41, 8. júl 2022 (UTC) == Zdroje vs. Referencie == Nazdar. Zazrel som, že už aj ty máš tendenciu umiestňovať zoznam referencií do sekcie s názvom ''Zdroje'' (umiestňovanej v chronológii sekcií na miesto sekcie ''Referencie''). Som si vedomý, že to Bronto razí už nejakú dobu (pričom mu, s ohľadom na jeho obvyklú prístupnosť akýmkoľvek argumentom a povahe prispievania nemá moc zmysel písať), nepokladám to ale za dobrý nápad. Zaužívaný systém, tzn. dvojica ''Referencie/Literatúra'' vychádza z toho, že časť referencií môže byť skrátená a odkazovať nižšie do sekcie ''Literatúra'' (kde sú plné citácie prác). Používa sa to bežne pri harvardskom citovaní, dá sa to ale použiť aj v kombinácii s bežnými cit., viď napr. [[Regulárny výraz#Referencie]]. A zase sekcia ''Zdroj''/-e/ tu má zaužívanú funkciu ako miesto na uvedenie priameho zdroja textu (preklad, import). Pre konzistentnosť by som preto navrhoval držať sa zaužívanej konvencie a nezavádzať si ad-hoc svoje odlišné systémy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:55, 28. júl 2022 (UTC) Keď úplne od základu upravujem článok, tak to z času na čas urobím. Názov sekcie „Referencie“ je proste chybný, to je celé. Som si vedomý, že sa to koliduje so „Zdroje“ ako sekcia pre preklad, to ale nie je prípad mojich úprav/článkov. Kombinovať harvard a číselný systém/priebežné citovanie mi nepríde ako dobrý nápad. Rovnako skrátené citácie používa len harvard, inak som sa s tým na wiki nestretol. To čo mal výhodu - viacnásobné citovanie konkrétnych strán či rozsahov za mňa vyriešila elegantne {{tl|rp}}. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:32, 29. júl 2022 (UTC) :Osobne mi tiež prekáža ten nevhodný názov „Referencie“ (natvrdo prevzatý výraz ''References'' z&nbsp;anglickej Wikipédie), ale nie je vhodné to „partizánsky“ meniť; treba to otvoriť v&nbsp;Kaviarni. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 07:26, 29. júl 2022 (UTC) qbv3dnfji3u1l277fvkypzkouyrkmuz Slovenská literatúra 0 96033 7416728 7416689 2022-07-28T12:12:57Z Nelliette 31909 knižná referencia wikitext text/x-wiki [[Súbor:Výtvarné umenie 18 Slovakia 10.jpg|náhľad|[[Ľudovít Štúr]] – kodifikátor modernej slovenčiny.]] '''Slovenská literatúra''' je literatúra [[Slováci|Slovákov]], súčasť [[slovenské umenie|slovenského umenia]], výrazná súčasť [[slovenská kultúra|slovenskej kultúry]], osobitná kultúrna entita. Patrí do [[stredoeurópska literatúra|stredoeurópskej literatúry]]. Je to literatúra písaná v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] autormi nachádzajúcimi sa aj v iných krajinách sveta ako je [[Slovensko]]. Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská [[literárna veda]]. Slovenská literatúra má históriu tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Jej prvým dielom je [[Proglas (báseň)|''Proglas'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proglas-recenzia|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/proglas litcentrum|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> od [[Konštantín_Filozof|Konštantína Filozofa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry-/Staršia slovenská literatúra-800-1780|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> V období [[Humanizmus|humanizmu]] a [[Renesancia|renesancie]] tvorili na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] hlavne v [[latinčina|latinčine]] a [[čeština|češtine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry/novšia slovenská literatúra|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/novsia-slovenska-literatura/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne [[Kodifikácia|kodifikovať]] spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] používanú s úpravami dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] vedení [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali [[stredoslovenské nárečia]], ktoré boli jazykom ľudu. V [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizme]] tvorili najmä [[poézia|poéziu]]. ==Stredoveká literatúra (800{{--}}1500)<ref name=´smatlak´>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4.|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn= 978-80-89222-28-5|strany=37 etc.|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>== ===Staroslovienska literatúra === Ranostredoveká slovenská literatúra sa datuje od doby začiatku pôsobenia vierozvestcov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref name="PK">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=profil.kultury.sk/Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/ profil.kultury.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> a ich ďalších piatich učeníkov, ktorí bývajú nazývaní aj [[sedmopočetníci]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Svätí slovanskí sedmopočetníci|vydavateľ=Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-89489-02-2|strany=247}}</ref>, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].<ref name="HR">{{Citácia periodika|titul=Stručná periodizácia staroslovienskeho a cirkevnoslovanského písomníctva|periodikum=Historická revue|priezvisko=Žeňuch|meno=Peter|odkaz na periodikum=www.sahi.sk|vydavateľ=Slovenský archeologický a historický inštitút = SAHI- občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXX|číslo=6/2019}}</ref> K historicky doloženým autorom patria:<ref name=´smatlak´></ref> * [[Konštantín Filozof]] (neskôr sv. Cyril), *[[827]]{{--}}† [[869]], vierozvestca, autor písma [[hlaholika]] a prvého [[Staroslovienčina|staroslovienskeho]] textu [[Proglas (báseň)|''Proglas'']]<ref name="HR" /> napísaného v hlaholike, ako aj autor prekladu Biblie do staroslovienčiny.<ref name="Encyklo">{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A - D.,heslo: Cyril a Metod a ďalšie,|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=strany 345 - 346|odkaz na autora=Vladimír Hajko a kolektív}}</ref> * [[Metod (svätec)|Metod]] (* [[815]]{{--}}†[[885]]), vierozvestca a možný spolutvorca [[Hlaholika|hlaholiky]], narodený v [[Solún]]e, autor a spoluautor prekladu [[Biblia|Biblie]] do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a viacerých ďalších cirkevných diel<ref name="grkat.nfo.sk" /><ref name="Encyklo"/>, ktoré prekladal spolu so sedempočetníkmi * [[sv. Angelár]], jeden z učeníkov sv. Metoda * [[Gorazd (Nitra)|Gorazd]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), žiak Cyrila a Metoda, pripisujú sa mu diela: [[Život Metodov|''Život Metodov'']], [[Kyjevské listy|''Kyjevské listy'']] a ďalšie diela, čo však nie je dokázané.<ref name="grkat.nfo.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sedmopočetníci|url=http://www.grkat.nfo.sk/Texty/sedmopocetnici.html|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Grécko-katolícka cirkev}}http://www.grkat.nfo.sk/Texty/sedmopocetnici.html</ref> * [[Kliment Ochridský]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), je autorom asi 50 diel v [[Hlaholika|hlaholike]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Kliment Ochridský|url=http://www.grkat.nfo.sk/Texty/kliment-ochridsky.html Svätý Kliment Ochridský (sloviensky), grkat.nfo.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=grécko-katolícka cirkev|autor=Andrej Škoviera}}</ref> * [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]], vie sa, že zostal v [[Konštantinopol]]e počas svojej misie asi v roku [[882]]. Pripisujú sa mu dve diela: ''Služba sv. Cyrilovi a Rozprava o žaltári''.<ref name="grkat.nfo.sk" /> * [[Naum Ochridský]] (* okolo [[830]]{{--}}† [[23. december]] [[910]] ) K ďalším žiakom sv. Metoda patril [[Konštantín Preslavský]] (Presbyter), autor [[Cyrilika|cyriliky]],<ref name="C-M">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovania vo včasnom stredoveku/cyrilo-metodská misia|url=http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Slovania vo včasnom stredoveku|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. Po vyhnaní Metodových a Konštantínových žiakov v roku [[887]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=|rok=1986|strany=197|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, alebo v roku [[886]]<ref name=´smatlak´></ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronológia starších slovenských dejín|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600427|dátum prístupu=2022-01-26|priezvisko=Lukačka|meno=Ján|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Hán Lukačka a kol.}}</ref> z územia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa [[Sloveni]] na jej území ocitli pod vplyvom západného kresťanského obradu a tým aj [[Latinčina|latinčiny]], ktorá sa stala jediným literárnym a cirkevným jazykom.<ref name="PK" /> Po porážke [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukových]] synov v [[Bavori (Germáni)|bavorsko]]-[[Starí Maďari|staromaďarskej]] bitke pri [[Bratislava|Bratislave]] (dobový názov [[Brezalauspurc]]) [[9. august]]a [[907]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|rok=1986|strany=198|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, sa [[hlaholika]] a [[staroslovienčina]] prestávala používať, no hlavne od nástupu [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] k moci. V slovenskom ľudovom prostredí však pretrvávala ľudová [[staroslovienčina]], vyvíjala sa ľudová slovesnosť a pôsobili [[Igric|igrici]]. Igrici šírili verbálne a hudobne sloviensku kultúru ešte ďalšie storočia, hoci v písanej forme neexistovala. Príkladom pre toto tvrdenie je pieseň [[Nitra milá Nitra|''Nitra milá Nitra'']], čo je najtajomnejšia historická hymnická pieseň, ktorú [[Ján Kollár]] uviedol vo svojich ''Národných spievankách'' a považoval ju za ľudovú, no podľa analýzy je autorským dielom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref><ref group="pozn">Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: Mladé letá 1983,Bratislava, pieseň Nitra, milá Nitra, str. 125, verzia od Ľudovíta Štúra, 66-042-83: Nitra, milá Nitra/ty vysoká Nitra!/Kdeže sú tie časy,/v ktorých si ty kvitla_/Nitra, milá Nitra,/ty slovenská mati!/Čo pozriem na teba,/musím zaplakati./Ty si bola niekedy/všetkých krajín hlava,/v ktorých tečie Dunaj,/Visla i Morava./Ty si bola sídlo/kráľa Svätopluka,/keď tu panovala/jeho mocná ruka./Ty si bola sväté/mesto Metodovo,/keď tu našim otcom/kázal božie slovo. </ref> Igrici boli kultúrny fenomén, ktorého diela nie sú písomne doložené, no je spomínaný v iných písomnostiach vtedajšej latinskej spisby. Významný zdroj tohto tvrdenia je [[Anonymus|Anonymova]] kronika ''Gesta hungarorum'' ([[1200]]) obsahujúca zmienku o igricoch, ktorí vystupovali na verejnosti a na dvoroch slovanskej šľachty v období 10.{{--}}12. storočia a zmieňuje sa aj o povestiach kolujúcich v dedinskom ľude, tzv. „fabulae rusticorum”, hoci formou „per negationem”, teda odmietania tejto kultúry<ref>{{Citácia knihy |titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydanie=4. |vydavateľ=Literárne informačné centrum |miesto=Bratislava |rok=2007 |isbn=978-80-89222-28-5 |strany=113{{--}}115 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Anonymus bol notárom na dvore uhorského kráľa [[Belo III.|Bela III.]] a mal za úlohu spísať dejiny [[Maďari|Maďarov]] od doby „zaujatia vlasti” na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. [[Súbor:Kyjevské listy.gif|náhľad|[[Kyjevské listy]] sú napísané v najstaršom type hlaholiky tzv. [[hlaholská unciála|hlaholskej unciále]], kde nie sú ešte veľké písmená.<ref>hlaholika In: {{Citácia knihy |titul=Encyklopédia archeológie |priezvisko=Novotný |meno=Bohuslav |vydavateľ=OBZOR |miesto=Bratislava |strany=321 |odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref>]] ====Diela v staroslovienskom jazyku<ref> {{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=345|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>==== * [[Proglas (báseň)|Proglas]], autor je [[Konštantín Filozof]], pôvodné dielo v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] v písme [[hlaholika]], úvod k prekladu biblie<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=89-93|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Frizinské pamiatky]], cirkevná literatúra písaná [[Hlaholika|hlaholikou]] pôvodne v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] * [[Adhortácia k vladárom]], staroslovienčina v hlaholike, slov. [[Napomenutie vladárom]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N -Q,heslo: Napomenutie vladárom|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=32|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Napomenutie vladárom|url=http://www.klasici.sk/node/87 Univerzitná knižnica - Napomenutie vladárom|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> * [[Adhortácia k pokániu]], staroslovienčina v hlaholike * [[Zakon sudnyj ľudem]], staroslovienčina v hlaholike<ref>{{Citácia periodika|titul=Zakon sudnyj ľjudem|periodikum=Historická revue |priezvisko=Ličková|meno=Darina|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXIII|číslo=6/2012}}</ref> * [[Kánon na počesť svätého Demetera Solúnskeho]], staroslovienčina v hlaholike * [[Moravsko-panónske legendy]], v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] dve biografie sv. [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref>{{Citácia knihy|titul=[[Encyklopédia archeológie]], IV. zväzok N - Q, heslo:Napomenutie vladárom|priezvisko=Novotný|meno=Bohuslav|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=665|odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ˇZivot Konštantína|url=http://www.klasici.sk/node/487 Univerzitná knižnica- Život Konštantína|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ˇZivot Metoda|url=http://www.klasici.sk/node/484 Univerzitná knižnica - Život Metoda|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=94-99|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu]], preložené z latinčiny do staroslovienčiny v hlaholike * [[Kyjevské listy]] - staroslovienčina v [[Hlaholika|hlaholike]] * [[Svätoemerámske glosy]] - nad latinskými vetami sú rydlom vyryté staroslovienske slová ===Literatúra v latinčine=== Latinská tvorba zahŕňa poéziu, prózu, vecnú literatúru, náučnú literatúru a vedecké a cirkevné pojednania. Dráma v stredoveku sa orientovala na frašky a na mystériové a moralitné hry prispôsobené svetskému a reálnemu mysleniu. Texty hier sa však dodnes nezachovali. Niektoré príklady tvorby v stredovekej literatúre: [[Súbor:Képes Krónika 1360.jpg|náhľad|Uhorská kronika]] * [[Moravsko-panónske legendy]] - preložené zo [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] do [[Latinčina|latinčiny]], vznik [[9. storočie]] * [[Legenda o svätých Svoradovi a Benediktovi]] ([[1064]]), autor je [[Maurus (Nitra)|Maurus]], biskup v Nitre, (asi [[1000]]{{--}}[[1070]]), v latinskom jazyku<ref name="PK" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=113-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Nitriansky kódex]] približne z roku [[1083]], dnes uložený v [[Nitra|Nitre]] * [[Kronika Jána z Turca|Uhorská kronika]], autor [[Ján z Turca]] (asi [[1435]]{{--}}[[1488]]/89), v [[Latinčina|latinčine]]<ref name="PK" /> * [[Vítaj, milý Spasiteľu]], hymnus, vyznačujúci sa jednoduchým, ale sugestívnym poetickým jazykom<ref name=´Profil´></ref>, [[14. storočie]]. * [[Chváloreč na básnické umenie]] ([[1461]]), lat. ''Laudes artis poeticae'' od [[Krištof Petschmessing|Krištofa Petschmessinga]] je „príkladom vysokej jazykovej, rétorickej a básnickej kultúry, odlišujúcej sa od plebejského jazyka. Toto dielo pripravilo pôdu pre nástup humanizmu a renesancie v podmienkach slovenskej literatúry a kultúry”<ref name=´Profil´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profil kultúry - Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. V inom prameni sa meno autora nachádza v tvare [[Krištof Petschmessingsloer]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=13-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>, magister, ktorý pochádzal z [[Levoča|Levoče]]. Prepísal dielo ''Satiry'' od rímskeho básnika [[Iuvenalis|Decima Junia Juvenala]] a pridal vlastný úvod o básnickom umení ''Laudes artis poeticae''. Dielo je stredovekou literárno-teoretickou rozpravou o poézii a rétorike. Petschmessingsloer postavil teóriu stredovekého poetického diela na antických autoroch a [[Tomáš Akvinský|Tomášovi Akvinskom]], [[Boethius]]ovi a súpútnikoch, pričom definuje jednotlivé druhy poézie, jej kompozičné princípy a štyri príčiny tvorby diela. Tiež sa zaoberá členením viet a súvetí a tematikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chvála básnického umenia“ (Laudes artis poeticae, 1461) z pera Levočana Christophora PetschmessingsloeraForum Historiae 2/20082|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=698935|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Novacká|meno=Mária|vydavateľ=CEEOL-wikipedialibrary|odkaz na autora=Mária Novacká}}</ref> Zaujímavou etapou vývoja bolo založenie univerzity [[Universitas Istropolitana|Academia Istropolitana]] v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1465]] pápežskou zakladacou listinou, ktorá mala vplyv na vývoj humanistickej literatúry väčšinou písanej v [[Latinčina|latinčine]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Humanizmus a vzdelanosť na dvore Mateja Korvína|periodikum=Historická revue č. 5/2017|priezvisko=Homoľa|meno=Tomáš|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXVIII|číslo=5/2017}}</ref>. ===Literatúra v českom jazyku=== [[14. storočie]] znamenalo posilnenie slovenskej vzdelanosti a tým aj literatúry. K tomu prispelo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] ([[1348]]), čo iniciovalo používanie [[Čeština|češtiny]] na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Začali sa objavovať texty v češtine, napríklad mestské kroniky (viď. [[Žilinská kronika|''Žilinská kronika'']] z roku [[1451]]). V týchto záznamoch sú zistiteľné aj čiastočné prejavy slovenských nárečí. Veľký podnet pre uplatnenie českého jazyka v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] znamenal vpád [[Husiti|husitov]] a hlavne vojsk [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]], ktoré v polovici [[15. storočie|15. storočia]] okupovali všetky slovenské [[Stolica (územie)|župy]]. Čeština sa presadila aj u vtedajšej vládnucej elity, evanjelického duchovenstva a meštianstva a pretrvávala ako literárny jazyk v 15. a [[16. storočie|16. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny slovenskej literatúry, Hlava I., Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Vlček |meno=Jaroslav |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME |odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> ==Humanizmus a [[renesancia]] (1500{{--}}1650)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=45{{--}}99|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Literárny humanizmus a renesancia v Uhorsku sa dá charakterizovať ako literárne hnutie, ktoré postupne prešlo od stredovekého štúdia latinskej a gréckej kultúry k jej napodobňovaniu čo sa týka formy aj obsahu. Spočiatku bol hlavným komunikačným nástrojom latinský jazyk, neskôr sa prešlo k češtine, slovenčine či bibličtine. Renesancia znamenala protichodný proces voči stredovekému humanizmu, postavila sa proti feudalizmu a jeho výrobným vzťahom, rodil sa nový kapitalistický systém. V užšom zmysle renesancia vo výtvarnom umení a literatúre spracúvala bezprostrednejšie citový a zmyslový život, krásu, lásku a prírodu. Mala bližšie k ľudovému folklóru a národným jazykom. Renesančnú kultúru a vzdelanosť pomohla nastoliť aj [[Beatrix Aragónska|Beatrice Aragónska]], ktorá ju priniesla z Neapola zároveň so svojím venom na dvor kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]]. Matej Korvín túto tendenciu mohutne podporil. Kultúrny vývoj v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] usmernilo aj založenie [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] ([[1635]]{{--}}[[1755]]). Vzdelávanie v ňom riadili a vykonávali [[jezuiti]] a tým sa stalo, že v učebniciach literatúry sa ocitol dlhý rad katolíckych duchovných, ktorí každý vlastným spôsobom prispeli k vývoju slovenského jazyka. [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] mala samozrejme tiež svoj mohutný záber na kultivovanie slovenského jazyka a literatúry. V tomto období však začal rásť aj počet laických spisovateľov. Situáciu komplikovali okrem husitských výbojov na Slovensko aj [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska|url=https://www.valka.cz/12222-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-I valka.cz|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=www.valka.cz}}</ref>, ktoré sa viedli na území [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Uhorská šľachta bola názorovo rozdelená a jej politické ambície spôsobovali ďalší chaos v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Šľachtické vojny nedovoľovali, aby sa laickí autori z radov šľachty mohli literárne realizovať tak, ako to v tej dobe bolo v západnej Európe. Pomalší vývoj humanistickej vzdelanosti a tým aj literatúry v Uhorsku zapríčiňoval veľmi slabý rozvoj [[Kníhtlač|kníhtlače]] na jeho území, ktorá koncom [[15. storočie|15. storočia]] ešte na území [[Slovensko|Slovenska]] nebola rozvinutá<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry I.|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|isbn=978-80-89222-28-5|strany=138|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Z toho vyplývala nedostatočná vzdelanosť nielen nižších vrstiev, ale aj kňazov a šľachty. Humanistická a renesančná literatúra sa naplno prejavila až od druhej polovice [[16. storočie|16. storočia]]. Od začiatku [[16. storočie|16. stor.]] sa vzdelanosť začala prudko rozvíjať vplyvom [[Reformácia|reformačného hnutia]] na celom území Slovenska. Mestá podporovali zakladanie škôl rôznych stupňov. Významné boli mestská škola v [[Bardejov]]e, kde študoval aj [[Martin Rakovský]] z Turca, [[Prešovská škola]] a ďalšie mestské školy, v ktorých sa vyučovala latinčina po latinsky. V [[Bardejov]]e bola publikovaná prvá tlačená kniha na Slovensku v roku [[1581]]. Bol to preklad diela ''Der kleine Kathechismus od [[Martin Luther|Martina Luthera]] so slovenským názvom ''Malý katechizmus'' a vydal ju tlačiar [[Dávid Gutgesel|David Guttgesell]]. Predpokladaným prekladateľom katechizmu do slovakizovanej češtiny bol Severinus Sculteti, [[slovenčina|slov.]] [[Severín Škultéty]] ([[1550]]−[[1600]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bardejovský katechizmus z roku 1581, str. 120|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=205820|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Žitný|meno=Milan|vydavateľ=CEEOL-Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Milan Žitný}}</ref> Počas humanizmu a renesancie sa ďalej rozvíjala dráma. V jej rámci sa dominantne vydeľovalo školské divadlo, ktoré hrávalo náboženské, polosvetské a svetské hry. Písali ich evanjelickí aj katolícki autori v latinčine. Tematika bola buď vieroučná alebo starozákonná biblická. Ján Duchoň napísal hru ''Veľké tajomstvo zbožnosti'' ([[1628]]), Juraj Lippay tvoril pašiové hry. Polosvetské a svetské hry evanjelické spracovávali pastiersku bukoliku, napríklad ''Eklóga Simeon a Galileus'' od [[Ján Duchoň|Jána Duchoň]]a. Od polovice [[15. storočie|15. storočia]] sa rozvíjala [[ľudová slovesnosť]]. Vydeľovali sa folklórne žánre: ľudové piesne obradné, lyrické, [[Koleda|koledné]] a [[Hádanka|hádanky]], [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]], [[Pranostika|pranostiky]], dramatické výstupy, svadobné piesne a pohrebné vykladania. Piesňová lyrika sa stávala samostatným žánrom (ľúbostné, [[Uspávanka|uspávanky]], [[trávnice]], vojenské, pastierske, žartovné piesne). [[Balada|Baladické piesne]] o kráľovi Matejovi Korvínovi a osmanských vojnách zrkadlili súdobé historické udalosti. Od konca [[16. storočie|16. storoči]]a sa tvorili regrútske a vojenské piesne a [[Balada|balady]]. Medzi prekáravé piesne patrí ''Žalo dievča, žalo trávu'', k alegorickým piesňam zase ''Prečs´kalina, v kríčku stála''. Tieto ľudové žánre majú starú históriu a bohatosť diel. Tiež vznikali mnohé piesne s tematikou rodiny a vzťahov v nej: ''Naša pani kňahne'', ''Kdeže si bola Anička moja'', ''V tom inglickom poli jedna krčma stojí'' alebo ''A na hure hori cirňovy ohničok''. ===Básnici=== [[Súbor:Johannes Sambucus.jpg|náhľad|Ján Sambucus]] Známym a dobre doloženým autorom obdobia humanizmu je polyhistor [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]), ktorý ako príslušník slovenského etnika písal v [[Latinčina|latinčine]]. Preložil z [[Maďarčina|maďarčiny]] do latinčiny báseň ''Dobytie Szigetu'' na žiadosť cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]], čím získal jeho štipendium. Básnická zbierka ''Poemata'' ([[Padova]], [[1555]]) vyšla počas jeho pracovného a študijného pobytu v [[Padova|Padove]]. V [[Český jazyk|českom jazyku]] tvoril [[Ján Silván]] ([[1493]]{{--}}[[1572]]), ktorý pôvodom zo [[Slovensko|Slovenska]] ale pôsobiaci v [[Čechy|Čechách]] dosiahol ako prvý publicitu svojou [[Poézia|poéziou]] nielen cirkevnou (prebásnenie [[žaltár]]a) ale aj subjektívnou lyrickou tvorbou. Silván vydal svoje jediné samostatné dielo ''Písně nové a na sedm žalmů kajících a jiné žalmy'' ([[Praha]] [[1571]]) ako zbierku piesní (kancionál) a žalmov. [[Martin Bošňák]] (asi [[1500]]{{--}}[[1566]]), vojak a básnik, je zaujímavý zjav v dejinách slovenskej literatúry tým, že napísal jednu historickú epickú poému v českom jazyku, ktorá bola medzi prvými v histórii slovenskej literatúry. Tento dôležitý posun vo vývoji sa udial v polovici [[16. storočie|16. storočia]] (okolo [[1549]]), keď vytvoril epickú poému ''[[Píseň o zámku muránském]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o zámku Muránskem|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/188/Bosnak_Pisen-o-zamku-Muranskem/1 zlatyfond.sme.sk:Pisen-o-zamku-Muranskem/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Bošňák|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Martin Bošňák}}</ref> Druhá historická poéma ''[[Píseň o sigetském zámku]]'', ktorá zrejme vznikla okolo roku [[1566]], kedy bol zámok Sziget (slov. Sihoť) dobytý armádou [[sultán]]a [[Sulejman II.|Sulejmana II.]], je podľa slovenskej literárnej vedy dielom anonyma, i keď býva pripisovaný tiež [[Martin Bošňák|Martinovi Bošňákovi]] ako účastníkovi bitky o tento hrad. Historická poéma je napísaná v slovakizovanej češtine, čo je ďalší významný jav slovenskej literatúry a jazyka. Táto poéma sa zároveň považuje za veľmi hodnotné básnické dielo. Čo sa týka jeho formy, je skomponované zo sto 5-veršových slôh, ktoré majú striedavo 6-slabičné a 7-slabičné verše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o Sigetském zámku|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/96/Anonym_Pisen-o-Sigetskem-zamku zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Martin Rakovský]] (asi [[1535]]{{--}}[[1579]]) bol básnik tvoriaci poéziu v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]], ktorej témami už nie sú cirkevné inšpirácie ale je v nich prítomná občiansko-politická téma. Zveršované pojednania v elegickom distichu ''O svetskej vrchnosti'' a ''O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách prevratov v kráľovstvách a impériách'' sú tematicky zamerané na ideál vrchnosti a mestské a štátne zriadenie. Písal aj príležitostnú poéziu, napr. ''Palusus'' ako hold cisárovi [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánovi II.]] Jeho latinské [[Óda|ódy]], [[Elégia|elégie]], žartovné básne a preklady sa zachovali a vyšli v zbierke ''[[Opera omnia]]'' v roku [[1974]], čo naznačuje význam jeho diela.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=62-67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Vavrinec Benedikt z Nedožier]] ([[1555]]{{--}}[[1615]]) je dôležitý nielen svojím pedagogickým vedeckým dielom, ale aj matematickým a literárnovedným. Bol významným humanistickým [[polyhistor]]om, doživotným profesorom na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] a jej [[prorektor]]om. Vavrinec Benedikt napísal v roku [[1607]] latinskú básnickú skladbu v [[Hexameter|hexametroch]], ktorá hovorila o novej zreformovanej školskej sústave pod názvom ''Penitioris scholae structura'' (Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy). Špeciálnym prípadom je uhorský vojak a básnik [[Valentín Balaša]] zo [[Zvolen]]a a [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameň]]a ([[1554]]{{--}}[[1594]]) ovládajúci viaceré cudzie jazyky. Písal [[Maďarčina|maďarsky]], [[Slovenčina|slovensky]] a [[Turečtina|turecky]]. V prevažnej miere je maďarským autorom, no v jeho literárnej pozostalosti sa našli niektoré slovenské texty. Tento zakladateľ modernej maďarskej lyrickej poézie napísal prvú slovenskú báseň o láske ''Pieseň v mene peknej devy'' (pozri [[Kódex Jána Jóba Fanchaliho]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kódex Jána Jóba Fanchaliho |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/88/Fanchali-JobJobdeFanchali_Kodex-Jana-Fanchaliho---Joba/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Fanchali |meno=Ján Jób |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>) a v [[Slovenčina|slovenčine]] nábožensky ladené básne. Podľa jedného prameňa napísal aj divadelnú hru ''Credulus a Júlia'' v slovenskom jazyku, ktorá je pravdepodobne prekladom maďarskej komédie ''Krásna maďarská komédia'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša|url=https://docplayer.cz/106848800-Balint-balassi-valentin-balasa.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Matisková|meno=Elena|dátum vydania=|vydavateľ=Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene}}</ref>. Uveďme ešte básnika [[Daniel Pribiš|Daniela Pribiša]] ([[1580]]{{--}}[[1645]]), ktorý sa vyznačuje tým, že do svojho diela z roku [[1634]], čo bol preklad [[Martin Luther|Luthera]] Katechizmy (''Rosarum animae, O způsobu modlení, Písně duchovní''), zaradil do pripojeného spevníka aj slovenské piesne, ktoré zobrazujú vtedajší sociálny život v [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Ján Bocatius]] ([[1569]]{{--}}[[1621]]) bol uhorský humanistický básnik nemeckého pôvodu, ktorý po štúdiách v Nemecku odišiel pôsobiť do Uhorska a stal sa pedagógom a autorom píšucim latinsky a nemecky. Jeho význam spočíva v šírení humanizmu na východnom Slovensku. Pracoval ako pedagóg, verejný činiteľ a tvorivý básnik. V roku [[1599]] vydal prvú kompozične celistvú zbierku básní vydanú v [[Uhorsko|Uhorsku]] pod názvom ''Päť kníh uhorských básní'' (lat. ''Hungaridos libri poematum'') v latinčine rozdelených na päť tematicky rozdielnych častí. Od [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] dostal titul poeta laureatus caesareus. ===Prozaici=== Humanistická próza je ukážkou toho, ako ťažko a zložito sa vymaňovala slovenská reč a literatúra z neexistencie. Pomaly a nenápadne sa cez drámu dostávala k ušiam a očiam divákov. Tu sa cez komediálne kusy dostala na slobodu prostredníctvom češtiny, slovakizovanej češtiny a ľudového jazyka. [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]) okrem poézie tvoril prózu s využitím výlučne latinského jazyka. No napísal ''Obrazy starších a mladších lekárov a filozofov'' vydaných roku [[1574]], v ktorých sa priznáva k slovenskému pôvodu. Písal historické diela, napríklad komentáre k ''Ransanus – Epitome rerum hungaricarum a Goltzius, C. – Caesar sive historiae''. Zložil aj smútočnú reč nad hrobom cisára Ferdinanda ''Oratio cum epigrammatis aliquot epitaphiisin obitum Imp. Ferdinandi primi'', čo mu zabezpečilo pozíciu dvorného historika. Vydal zbierku emblémov s názvom ''Emblemata'' ([[1564]]) v [[Antverpy|Antverpách]], v dobových podmienkach to znamenalo súbeh [[drevoryt]]u, [[Motto|motta]] a [[epigram]]u na danú osobnosť. Bol dvorným lekárom a nositeľom viacerých titulov a hodností na dvoroch [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Medzi humanistických prozaikov patrili väčšinou autori cirkevných diel. Takým bol [[Izák Abrahamides]] ([[1557]]{{--}}[[1621]]) píšuci v latinskom jazyku a [[Pavel Kyrmezer]] ( [[1530]]{{--}}[[1589]]), ktorý písal nielen latinské cirkevné diela, ale aj v češtine bibliou inšpirované hry, z ktorých sa zachovali viaceré veršované komédie v ľudovom jazyku. V tejto fáze tvorby sa Kyrmezer ocitol na pôde už nie cirkevnej ale na pôde meštianskeho laického divadla. To implikovalo, že sa jeho hry zaradili na vrchol českej a slovenskej dobovej literatúry. Sú to biblické drámy vo veršoch ''[[Komedia o Tobiášovi]], [[Komedia nová o vdově]] a [[Komedia česká o bohatci a Lazarovi]]''. Protestant [[Jur Tesák Mošovský]] ([[1545]]{{--}}[[1617]]) napísal veľa cirkevných traktátov v latinčine a viacero českých komédií, ktoré sa však stali obeťou [[Jezuita|jezuitského]] cenzora Koniáša. Dodnes sa zachovala len jediná, a to ''[[Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth]] ([[1604]]'' zásluhou jeho syna Adama, ktorý ju dal vydať v Prahe. Vo veršovanej komédii použil živý dobový jazyk (český) a ľudový zemitý humor. Táto hra predstavuje typ nábožensko-reformačnej renesančnej dramatickej tvorby. Člen protestantskej šľachty, vzdelanec aj vojak [[Peter Révai]] ([[1568]]{{--}}[[1622]]) písal historické a právnické diela v latinčine, v ktorých ako uhorský historik objasňoval starobylosť Slovanov a o Uhorsku písal ako o mnohonárodnom štáte. V súkromnej korešpondencii používal slovenčinu. Spomedzi viacerých treba vyzdvihnúť obsiahlejšie historické dielo ''De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem''. Jeho tvorba mala vplyv na neskoršiu slovenskú [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] a [[Štúrovci|obrodenecké hnutie]]. [[Súbor:Tranovsky exlibris.jpg|náhľad|[[Juraj Tranovský]]. ex libris]] [[Juraj Tranovský]], alias Tranoscius ([[1592]]{{--}}[[1637]]) tvoril na predele medzi renesanciou a barokom. Tento česko-poľský [[Evanjelici|evanjelický]] farár bol nútený odísť po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej Hore]] do [[exil]]u, čím sa ocitol v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Jeho najdôležitejším dielom je spevník ''Cithara Sanctorum'', ktorá obsahovala v pôvodnej verzii 412 piesní duchovného, lyrického a sociálneho charakteru. Viac ako 150 piesní preložil alebo zložil sám Tranovský. Kancionál bol v biblickej češtine: ''Apocv. Pjſne Duchownj Staré y Nowé Kterychž Cyrkew Kreſtanſká pri Weyročnjch Slawnoſtech a Památkách Jakož y wewſſelikých potrebách ſwých obecnich yobwzlaſtnijch proſpechem mnohým uživá: Knimžto pridaný gsau Pjſne Dr. M. Luthera wſſecky z Nnemecké reči do naſſi Slowanſké Preložené.'' ==Barok ([[1650]]{{--}}[[1780]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava,|rok=1984|strany=62{{--}}67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/4|dátum prístupu=2021-10-23|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|dátum vydania=2018-01-01|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref>== V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pokračovali zložité historické deje, prenasledovanie evanjelických kňazov a spisovateľov donútených k exilu alebo poslaných na galeje. Niektorí stihli o tom napísať len svoj dobrodružný životopis, iní dokázali v zlých podmienkach aj tvoriť, čo je obdivuhodné. V barokovej literatúre na území dnešného Slovenska sa prejavili niektoré podobné témy a štýl ako v európskych literatúrach. Charakteristickými črtami sú heroizmus a rozvíjajúca sa [[racionalita]], no absolútnu vedúcu úlohu malo povinné prejavovanie zbožnosti. Najrýchlejším vývojom prešiel [[Slovenské divadlo|divadelný]] žáner, ktorý v sebe niesol aj misiu rozvíjať ľudovú slovenčinu a prostredníctvom nej komunikovať s divákmi. V tomto období vývoja tvorcovia začali preferovať slovakizovanú češtinu a kultúrny západoslovenský dialekt. Dráma pokračovala v tvorbe divadelných školských hier v slovakizovanej češtine, nemčine a latinčine. Polosvetské a svetské hry mali úlohu náučnú a mravoučnú, pričom využívali tému politickú, alegorickú historickú a antickú. Slovenské svetské a polosvetské hry boli však zriedkavé. Uhorský barok v jeho literatúre sa začal už v období [[Manierizmus|manierizmu]], čo bola posledná fáza [[Renesancia|renesancie]]. Barokové obdobie je charakterizované myšlienkovou a náboženskou krízou a z toho plynúcou pochmúrnosťou v umení. Tieto javy boli spôsobené vyššie spomenutým chaosom sociálnym, ekonomicko-politickým a náboženským. Pod ne sa podpísala [[protireformácia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]], ekonomika na nízkej úrovni, [[absolutizmus]], rekatolizačné vojny a protireformačný útlak. Sociálny tlak na nižšie vrstvy spoločnosti zavinil ľudové vzbury (napríklad prípad [[Juraj Jánošík|Jánošík]]). ===Básnici=== [[Benedikt Sőlőši]] ([[1609]]{{--}}[[1656]]) bol slovenský jezuitský kňaz, ktorý napísal ako prvý spevník v [[Slovenčina|slovenčine]], vytlačený v roku [[1655]]. Obsahoval 290 piesní aj s notami. Pod názvom ''Písne katholické latinské i slovenské, nové i starodávné (Cantus catholici)'' sa skrývajú piesne slovenského aj českého pôvodu určené pre príležitosti vianočné, veľkonočné, mariánske a didaktické. Piesne sú latinsky, česky a piesne zo slovenského prostredia v ľudovej reči, ktorých je vyše 40. [[Peter Benický]] ([[1603]]{{--}}[[1664]]), rodák z [[Trnava|Trnavy]] a potomok zemianskeho rodu sa ako vojak zúčastnil kráľovského posolstva do [[Konštantinopol]]u. Je autorom básnickej zbierky ''Slovenské verše'' ([[1652]]) (vyšli až v 1873) v slovenčine a ďalšej zbierky ''Maďarské rytmy'' (Magyar rhitmusok) ([[1666]]) [[Maďarčina|maďarčine]]). Slovenské verše však [[Jaroslav Vlček]] kritizuje ako menej hodnotnú poéziu, s čím ale treba polemizovať. Čistokrvnú ľudovú slovenskú prozódiu a lyrickú tému nachádza len v jednej pesničke o Bátoryčke, ktorá začína veršom ''Brodil sa kôň sivý podľa panskej nivy...''atď.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2, II. Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/2|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Vlček|meno=Jaroslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> Františkán [[Hugolín Gavlovič]] ([[1712]]{{--}}[[1787]]) tvoril výhradne v predspisovnej forme slovenčiny. Nechal po sebe dielo, z ktorého sa veľa stratilo, no predsa sa našlo deväť jeho rukopisov, zbierok básní a jedna zbierka kázní. Významná je zbierka ''Valaská škola mravúv stodola''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valaská škola, mravúv stodola|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/165/Gavlovic_Valaska-skola-mravuv-stodola/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Gavlovič|meno=Hugolín|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Hugolín Gavlovič}}</ref> (knižne vyšlo až v roku [[1830]]{{--}}[[1831]]). Je to didakticko-reflexívna poézia, ktorá čerpá námet zo života pastierov. Katolícky kňaz [[Ján Sekáč]] ([[1767]]{{--}}[[1818]]) bol barokový básnik tvoriaci v slovakizovanej češtine. Vydal básnickú skladbu ''Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii'' a v roku [[1800]] zborník básní ''Laskavé karhání smíšno-pochabých svetských mravúv''. Zbierka obsahovala veršované príbehy a anekdoty, historky zo života rôznych spoločenských vrstiev. Bola to svetská literatúra, ktorá mala čitateľa poučiť aj zabaviť. Evanjelický kňaz [[Bohuslav Tablic]] ([[1769]]{{--}}[[1832]]) napísal svoje najvýraznejšie dielo v češtine s názvom ''Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců''. Jedná sa o prvú prácu o dejinách slovenskej poézie vôbec. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov. Poezye je výber básnickej tvorby vlastnej ako aj Tablicových prekladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tablic Bohuslav 1769-1832|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/tablic-bohuslav-1769-1832/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> [[Súbor:Matej Bel Painting.jpg|náhľad|Matej Bel]] [[Štefan Ferdinand Selecký]] napísal obsiahlu báseň s 332 veršami ''Obraz panej krásnej perem malovaný, která má v Trnave svoje prebývání'' ([[1701]]), ktorá má alegoricky opisovať [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]]. Obraz univerzity splýva s obrazom krásnej ženy, ktorú opisuje autor ako nadpozemskú bytosť. ===Prozaici=== Medzi prozaikov je treba zaradiť polyhistora a encyklopedistu [[Matej Bel|Mateja Bela]] ([[1684]]{{--}}[[1749]]), najvýznamnejšieho barokového učenca [[18. storočie|18. storočia]]. Bel písal v slovakizovanej češtine, maďarčine, nemčine a latinčine. Je autorom rôznych vedeckých spisov. Skladal duchovné piesne a písal poéziu. Jeho najvýznamnejšie celoživotné dielo ''Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku'' (lat. ''Notitia Hungariae novae historico geographica'') sčasti vydaný tlačou v 4 zväzkoch, stihol publikovať sám, po jeho smrti zvyšné rukopisy skončili pri nehode na [[Dunaj]]i vo vode a vážne sa poškodili. Bel napísal úvod ku ''Gramatika slovensko-česká'' [[Pavel Doležal|Pavla Doležala]] ([[1746]]), v ktorom sa pochvalne vyjadril o slovenčine nezaostávajúcej za svetovými jazykmi. [[Súbor:Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellania.jpg|náhľad|Autor: Martin Sentiváni]] [[Martin Sentiváni (filozof)|Martin Sentiváni]] alebo Martin Svätojánsky ([[1633]]{{--}}[[1705]]), alias Sentivanius, bol slovenský [[polyhistor]] a filozof. Ako člen starého slovenského šľachtického rodu zostal verný svojmu pôvodu. Je autorom prvej [[Encyklopédia|encyklopédie]] vydanej na Slovensku ''Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III.'', slov. ''Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov''), zv. I.{{--}}III. Publikoval množstvo diel, všetko v latinčine a jedno v slovenčine: ''Čtýri a dvatcet pochybovaní na dar Nového leta tisiciho sedmi stého pastírum augustánského a helvetského vyznání doufánlive obetovaná''. Magister filozofie Sentiváni sa zaoberal viacerými vednými odbormi, bol profesorom, správcom kníhtlačiarne, prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v [[Trnava|Trnave]] a vydavateľom. Vo svojich spisoch obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska. [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] ([[1648]]{{--}}[[1708]]) rodom zo [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachov]] písal [[cestopis]]y a [[Memoáre|memoáre]] v slovakizovanej [[Bibličtina|bibličtine]]. Obhajoval význam materinskej reči pre Slovákov. K námetu cestopisu ''Krátke opísanie toho, čo sa stalo s kňazmi uhorskej evanjelickej cirkvi'' (''Brevis consignatio eorum, quae facta sunt cum ministris ev. ecclesiae Hungaricae'') ([[1676]]) sa dostal tak, že sa zúčastnil [[Vesselényiho sprisahanie|Vesselényiho sprisahania]]. Dali ho do väznice v [[Leopoldov]]e a odsúdili na [[Galeja|galeje]]. Cestou na [[neapol]]ské galeje ušiel spolu s [[Tobiáš Masník|Tobiášom Masníkom]], po ich opätovnom zajatí ich vykúpil istý nemecký kupec. Simonides potom precestoval viacero štátov a usadil sa v [[Nemecko|Nemecku]]. Posledných dvadsaťpäť rokov prežil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Celkom je známych jeho šesť diel [[Žáner (umelecký druh)|žánrovo]] zaradených medzi [[cestopis]]y, [[memoáre]], kázne, úvod ku [[Katechizmus|katechizmu]] (slovakizovaná bibličtina) a [[Denník (literatúra)|denník]]. [[Daniel Krman|Daniel Krman ml.]] ([[1663]]{{--}}[[1740]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Významný činiteľ slovenského kultúrneho života a spisovateľ – Daniel Krman ml.|url=https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Malová|meno=Marcela|vydavateľ=Obec Omšenie - online stránka}}</ref> je výnimočný tým, že už v období [[barok]]a zostavil a vydal ''Základy slovanskej gramatiky'' (lat. ''Rudimenta grammaticae Slavicae'') ([[1740]]). Pritom, za slovenský jazyk považoval češtinu, ktorá bola vlastná [[Evanjelici|evanjelikom]] čítajúcim [[Kralická biblia|Kralickú bibliu]] v bibličtine. Ďalším dielom, ktoré má aj literárny aj historický význam je [[cestopis]] ''Itinerarium'', cestovný denník z rokov [[1708]]{{--}}[[1709]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Itinerarium (Cestovný denník z rokov 1708{{--}}1709)|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1249/Krman_Itinerarium-Cestovny-dennik-z-rokov-1708-1709/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Krman ml.|meno=Daniel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Krman ml.}}</ref> Jeho význam podčiarkuje aj jeho publikovanie v roku [[1969]] v [[Bratislava|Bratislave]] vo forme bilingválneho latinsko-slovenského vydania cestovného denníka. Daniel Krman uskutočnil cestu za švédskym kráľom [[Karol XIII.|Karolom XIII.]] a bol svedkom [[Bitka pri Poltave|bitky pri Poltave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Krman a jeho cesty|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=676076|dátum prístupu=2022-02-01|priezvisko=Zmeták|meno=Igor|dátum vydania=2016-02-02|vydavateľ=The Central and Eastern European Online Library - Ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Igor Zmeták}}</ref> [[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|Móric Beňovský]] Cestovateľ, kolonizátor a kráľ [[Madagaskar]]u [[Móric Beňovský]] ([[1746]]{{--}}[[1786]]) zo slovenského [[Vrbové]]ho zasiahol rozhodnou rukou aj do literatúry, keď napísal cestopis vo [[Francúzsky jazyk|francúzskom jazyku]], ktorý publikovali v roku [[1808]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. Z angličtiny preložené ''Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar'' sa stali celosvetovým [[bestseller]]om preloženým do mnohých rečí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamäti a cesty - Móric August Beňovský|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/pamati-cesty-moric-august-benovsky|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Bábik|meno=Ján|vydavateľ=LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava|odkaz na autora=Ján Bábik}}</ref> [[Ján Baltazár Magin]] ([[1681]]{{--}}[[1735]]), absolvent kňazského seminára v [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] odišiel slúžiť ako kňaz na slovenské fary. Keď vydal Michal Bencsik v roku [[1721]] svoje právnické dielo s vecne chybnou časťou o pôvode Slovákov v Uhorsku určené uhorskému snemu ''Novissima dieata'' (slov. ''Najnovšiemu snemu''), Magin napísal polemický spis v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]] ''Ostne alebo obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena'' ([[1728]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Magin - Apologia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1523/Magin_Apologia/1 zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Magin|meno=Ján Baltazár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Baltazár Magin}}</ref>, v ktorom zdôrazňuje [[autochtónnosť]] Slovákov v [[Uhorsko|Uhorsku]], jeho starobylosť a etnickú celistvosť. Dielo sa stalo jedným zo základov sebauvedomovania sa slovenského národa ako etnického celku. Okrem tejto [[Apológia|apológie]] Magin napísal rozsiahlu oslavnú báseň ''Ekloga'' ([[1729]]) pre Jozefa Ilesházyho, syna trenčianskeho župana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Baltazár Magin|url=https://ommtrnava.webnode.sk/news/jan-baltazar-magin1/ Odbor mladých matičiarov Trnava|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Matica slovenská v Trnave}}</ref> [[Samuel Hruškovic]] ([[1694]]{{--}}[[1748]]) slovenský evanjelický kňaz, písal slovenské modlitby, slovenskú mytologickú [[Komédia|komédiu]] ''Polyfémus'', preklad z nemčiny ''Katechismus D. M. L., kterýž slove menší'', (''Lutherov malý katechizmus''). V latinčine vydal vlastnú biografiu a dielo ''Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho'' (''Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani''). Hruškovic napísal 17 vlastných piesní v slovenčine a 74 prekladov nemeckých piesní do slovenčiny, všetky [[barok]]ového charakteru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SAMUEL HRUŠKOVIC , ev. a. v. kňaz, neskôr biskup, básnik a editor|url=https://www.krupina.sk/historicke-osobnosti/AX_PRINT krupina.sk - Hruškovic|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miloslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miloslav Lukáč}}</ref> [[Eliáš Ladiver]] ([[1633]]{{--}}[[1686]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historické osobnosti: Eliáš Ladiver|url=http://efilozof.netkosice.sk/dtb/filozofi/?filozof=99 efilozof.netkosice.sk-Ladiver|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miroslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miroslav Lukáč}}</ref> bol žiakom [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], tvoril v latinčine filozofické rozpravy a divadelné hry. V roku [[1668]] zverejnil hru s biblickým príbehom ''Vo viere stály Eleazár'' (lat. ''Eleazar constans''), ktorá pojednáva o téme vernosti svojej viere. V [[1669]] publikoval hru s antickým námetom o etických východiskách čo sa týka bezprávia a násilia ''Udatný Papinián'' (lat. ''Papinianus tetragonos''). Ladiver, [[Aristoteles|Aristotelov]] prívrženec, tvoril v latinskom jazyku a ako [[Jan Amos Komenský|Komenského]] žiak uplatňoval jeho inovácie vo vzdelávaní. [[Ján Rezik]] (asi [[50. roky 17. storočia]]{{--}}[[1711]]) bol laický autor, učiteľ a rektor lýcea v [[Prešov]]e. Jeho latinské hry boli z pôvodného znenia preložené do slovenčiny neskôr. Boli to v roku [[1707]] ''Lenivosť, nepriateľ školy, odvlečená na Kaukaz'' (lat. ''Pigritius scholarum hostis ad Caucasum deportatus''), školská dráma ''Themistokles'' v roku [[1708]], nezachovala sa celá, len s načrtnutím deja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rezik|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/204/Jan-Rezik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Rezik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Rezik}}</ref> [[Juraj Láni]] ([[1646]]{{--}}[[1701]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Láni|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/225/Juraj-La zlatyfond.sme.sk-Juraj Láni|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Láni|meno=Juraj|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Juraj Láni}}</ref> sa profiloval podobne ako všetci evanjelickí autori, ktorých postihlo prenasledovanie a exil. Písal školské divadelné hry, dišputy a kázne, do diel vkladá emócie, dobrodružné zážitky, používa ľudové vyjadrovacie prostriedky, píše latinsky a nemecky. Filozof, dramatik a teológ [[Izák Caban]] ([[1632]]{{--}}[[1707]]) je predstaviteľ [[Prešovská škola|Prešovskej školy]]. Napísal vedeckú prácu ''Existencia atómov'' (''Existentia atomorum'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák Caban - Filozof a pedagóg.|url=http://www.mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=27 mat.savba.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=SAV Bratislava}}</ref> ([[1667]]), dva súbory divadelných hier ako zdramatizovaná učebná látka pre [[lýceum]] a jeden zdramatizovaný biblický príbeh ''David''. [[Daniel Speer]] ([[1636]]{{--}}[[1707]]) bol barokový hudobník pôvodom zo [[Sliezsko|Sliezska]], ktorý napísal v nemčine dobrodružnú cestopisnú prózu ''Uhorský Simplicissmus'' ([[1683]]). Toto dielo je zároveň aj autobiografiou, ktorá opisuje zážitky z cestovania v období svojej mladosti od siedmeho do dvadsiatehopiateho roku života. Cestopis je dielom, ktoré zobrazuje reálie barokového života v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]], jeho atmosféru aj prírodné krásy, opisy východoslovenských miest, poznámky o krojoch a zvykoch, poverách a sociálne zloženie nižších vrstiev slovenskej pospolitosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=129|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> {{Hlavný článok|Baroková literatúra}} ==Klasicizmus ([[1780]]{{--}}[[1840]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno= Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=297{{--}}310|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Pišút|meno= Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|strany=171{{--}}231|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V období [[Klasicizmus|klasicizmu]] pokračovala literatúra písaná v rôznych formách [[Slovenčina|slovenčiny]] a [[Čeština|češtiny]]. Bola to buď slovakizovaná čeština, slovakizovaná [[bibličtina]] a pridala sa slovenčina vytvorená na základe západoslovenského dialektu{{--}}[[bernolákovčina]]. Posledný spomenutý variant však už v [[19. storočie|19. storočí]] neprežil súperenie so stredoslovenskou formou slovenského jazyka kodifikovaného [[Štúrovci|štúrovcami]]. V tejto etape vývoja literatúry sa už vynecháva latinský jazyk ako hlavný oficiálny tvorivý nástroj. Jednoznačný vplyv na zrod éry slovenského klasicizmu mal [[Tolerančný patent]] ([[1781]]) cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý umožnil slobodu tvorby autorom evanjelickej, grécko-katolíckej a kalvínskej viery. Ideovou podstatou uhorského klasicizmu bola filozofia [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. V tomto období sa sekularizovalo vedecké poznanie, čo značilo oddelenie vedy od teológie. Sprístupnilo sa vzdelávanie pre širšie vrstvy poddaných a uskutočnili sa spoločenské reformy. Významne zapôsobili tereziánske reformy aj v kultúre. V [[18. storočie|18. storočí]] sa zrýchlila dynamika vývoja literatúry v Rakúsko-Uhorsku, lebo vznikla sloboda tvorby. Preto sa mohli začať zakladať rôzne spolky a asociácie združujúce tvorivých jednotlivcov. Významný urýchľovač rozvoja bolo [[Slovenské učené tovarišstvo]] založené v [[1792]], ktoré malo celoslovenskú pôsobnosť. Tovarišstvo malo svoje vydavateľstvo a šírilo knihy v dobovej slovenčine. Ústrednou zakladateľskou postavou spolku bol [[Anton Bernolák]], ktorý prišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] v [[1784]] doštudovať teológiu na generálnom seminári<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kňazský seminár|url=https://beliana.sav.sk/heslo/knazsky-seminar|dátum prístupu=2022-01-26|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>. Bernolák od ukončenia seminára v rýchlom slede vydával latinsky písané diela, v ktorých vysvetľoval po latinsky potrebu kodifikácie, boli to: ''Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách'' (lat. Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum, [[1787]]), s pripojeným návrhom pravopisu ''Ortographica''. V roku [[1790]] vydal ''Grammatica slavica'' (Slovenská gramatika) a v roku [[1791]] ''Odvodzovanie slovenských slov'' (lat. Etymologia vocum slavicarum). Dôležitý čin bol zostavenie [[Päťjazyčný slovník slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský|päťjazyčného slovníka slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarského]], ktorý vydal [[Jur Palkovič]] až po Bernolákovej smrti. Tým sa podarili vytvoriť prvotné základy jednotného literárneho jazyka. Komunita slovenských obrodencov bola názorovo nejednotná čo sa týkalo výberu jazyka. Pretrvávali klasici používajúci rôzne varianty češtiny, stúpenci [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a západoslovenčiny a na konci obdobia klasicizmu stúpenci [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a jeho kodifikácie na základe stredoslovenského dialektu. Klasicistická literatúra sa vyznačovala snahou písať [[Poézia|poéziu]] v časomernom prozodickom systéme, čo presadzoval [[Anton Bernolák]] ako ústredná postava Spoločnosti pre pestovanie slovenského jazyka na generálnom seminári v Bratislave v osobitnej kapitole ''O prozódii'' v základnom diele [[Grammatica slavica]] ([[1790]]). Slovenskí klasici vyvíjali snahu písať básne v [[Časomerný veršový systém|časomernej prozódii]], pretože sa domnievali, že to slovenskú poéziu zrovnoprávni s najväčšími literatúrami [[Európa|Európy]], hlavne [[Grécka literatúra|gréckou]] a [[Latinská literatúra|latinskou]].<ref name="Beliana">klasicizmus In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/klasicizmus Beliana.sav.sk |dátum prístupu=2021-06-15 |vydavateľ=[[Encykloepdický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3}}</ref> ===Básnici=== [[Augustín Doležal]] ([[1737]]{{--}}[[1802]]) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ. Autor ódy ''Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem'' ([[1781]]), oslavná báseň pri príležitosti vydania [[Tolerančný patent|Tolerančného patentu]] a ''Pamětná celému světu tragoedia'' ([[1791]]), veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bola najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou. [[Karol Kuzmány]] ([[1806]]{{--}}[[1866]]) zložil zbierku 13 sonetov ''Hrání fantazie'', ktorými sa hlásil ku [[Ján Kollár|Kollárovmu]] dielu. Písal [[Balada|balady]], [[epos]], spevník s 94 piesňami a v roku [[1848]] krásnu a dokonalú báseň [[Kto za pravdu horí]]. [[Štefan Leška]] ([[1757]]{{--}}[[1818]]) napísal v rokoch [[1781]]{{--}}[[1795]] ''Básne príležitostné'', ''Nová kniha zpěvů'' ([[1796]]) a ''Pjesničky duchovní'' ([[1810]]). [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)]] bol profesor [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Bratislavského evanjelického lýcea]], poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]] a plodný autor v slovenskom jazyku napísal okrem iných diel [[Divadlo (umenie)|divadelnú]] veselohru ''Dva buchy a tri šuchy'', napísanú v slovakizovanej češtine. Činil sa aj ako organizátor kultúrneho života a umožnil [[Ľudovít Štúr|Ľudovítovi Štúrovi]] začať učiť na [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|lýceu]]. Je autorom básne ''Muza ze slovenských hor'' ([[1801]]) a ''Zpěvopanna ze slovenských hor'' ([[1798]]), ktorá však zostala nevydaná. [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]] ([[1785]]{{--}}[[1849]]) bol slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ. Hollý písal poéziu v intenciách klasicizmu, v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], v časomernej prozódii. V roku [[1828]] preložil [[Vergílius|Vergíliovu]] [[Eneida (Vergílius)|''Eneidu'']] ako prvý medzi slovanskými spisovateľmi. Hollý zaujal pevnú pozíciu na klasicistickej scéne svojimi historickými eposmi ''Cyrillo-Metodiada'' ([[1835]]), alegorickým eposom ''Sláv'' ([[1839]]) s národnohistorickým posolstvom<ref name="Beliana" /> a eposom Svatopluk [[1830]] s dvanástimi spevmi. Ku koncu života Hollý súhlasil so štúrovskou kodifikáciou slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia<ref>{{Citácia periodika|titul=Stratil zrak aj majetok, ale ľudí spájal ako málokto|periodikum=HN magazín|miesto=Bratislava|ročník=7|číslo=21}}</ref>. [[Juraj Rohoň]] ([[1773]]{{--}}[[1831]]) vydal v roku [[1791]] v latinčine ''Ode in honorem Michaeli Járossy'', ktorej text sa stratil. V [[1791]] napísal veršovanú obranu národa ''Chvála Slováků'' a zbierku v čiastočne bohemizovanej slovenčine ''Kratochvílne zpěvy pro mládež rolníckou'' ([[1802]]). V [[1827]] vydal zbierku ľudových piesní ''Starodávne zpěvy lidu slovenského v Uhrách''. [[Pavol Jozef Šafárik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=P.J. Šafárik:Človek preto človekom je, že môže zomrieť za idey|url=https://www.teraz.sk/kultura/pj-safarik-clovek-preto-clovekom-je-moze/134518-clanok.html Teraz.sk:P.J.Šafárik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=TASR|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> písal [[Nemecký jazyk|nemecky]] a [[Český jazyk|česky]]. V roku [[1814]] napísal príležitostnú oslavnú [[Óda|ódu]] na baróna a kolonela Ondreja Mariassyho, patróna [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarského lýcea]], pri príležitosti jeho návratu z vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]ovi s názvom ''Ode festiva''. Tvoril poéziu podľa [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] vzoru ''Tatranská múza s lyrou slovanskou'' ([[Levoča]], [[1814]]) a podľa ľudovej legendy napísal báseň ''Juraj Jánošík''.<ref name="Beliana" /> ===Prozaici=== [[Súbor:Bernolak Anton.jpg|náhľad|[[Anton Bernolák]], autor slovenskej gramatiky Grammatica Slavica (1790)]] [[Anton Bernolák]] ([[1762]]{{--}}[[1813]]), šľachtic a katolícky kňaz, s kvalitným vzdelaním na [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] ([[teológia]]), na Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Rétorika (rečnícke umenie)|rétorika]], [[filozofia]] a [[poetika]]) bol najvplyvnejšou osobnosťou [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]]. A. Bernolák sa stretol s myšlienkami osvietenstva už na štúdiu na generálnom seminári v Bratislave a stal sa ich presvedčeným šíriteľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národná identita u Antona Bernoláka|url=https://matica.sk/narodna-identita-u-antona-bernolaka/ Matica.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Mulík|meno=Peter|vydavateľ=Slovenský historický ústav Matice slovenskej|odkaz na autora=Peter Mulík}}</ref> Za jeho najvýznamnejšie dielo dnes považujeme prvú normotvornú gramatiku slovenského jazyka [[Grammatica Slavica|''Grammatica Slavica'']] (vyšla: Bratislava 1790).<ref name="Beliana" /> Polyglot Bernolák napísal viaceré lingvistické diela: ''Stručná a zároveň ľahká ortografia, Etymológia slovenských slov, Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí''. Katolícky farár [[Jozef Ignác Bajza]] ([[1755]]{{--}}[[1836]]) vstúpil do literatúry pokusom o vydanie zbierky básní{{--}} [[epigram]]ov, ktoré sa nepodarilo vydať kvôli názoru slovenského cenzora v Bratislave. Zbierka ''Rozličné verše'' dokončená v roku [[1782]] obsahoval 300 epigramov, často veľmi kritických voči cirkvi, radným pánom, šľachte a byrokracii v úradoch. Zo zbierky sa zachoval len prvý diel. V roku [[1784]] mu vydali [[René mládenca príhody a skúsenosti]],<ref name="Beliana" /> v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] napísaný prvý pôvodný [[román]], ktorý mal sentimentálny aj didaktický charakter. Napriek zásahom cenzúry sa stal román zenitom Bajzovej literárnej činnosti. Prvý diel rozpráva o exotických príhodách mládenca Reného na jeho cestách z [[Benátky|Benátok]] do [[Tripolis]]u, kde chce zachrániť svoju sestru. Druhý diel obsahuje už otvorenú kritiku cirkevných pomerov na Slovensku. Z druhého dielu sa zachovali dva výtlačky. ''Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné'' je Bajzove posledné básnické dielo. Zbierka [[Epigram|epigramov]] má v sebe zahrnuté aj epigramy z ''Rozličných veršov''. Treba podotknúť, že dielo J. I. Bajzu je napísané v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], je celé klasicistické a na konci života sa v ňom nachádza odmietnutie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. [[Juraj Fándly]] ([[1750]]{{--}}[[1811]]) ako katolícky kňaz neurobil v cirkvi kariéru, pretože napísal kritické dielo ako svoju prvotinu v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]] ''Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích''. Fándly bol stúpencom [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a ideológie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. Tvoril hlavne náučnú literatúru o poľnohospodárstve - ''Piľní domajší a poľní hospodár'', ''O nemocách ai o viléčeňú nezdravéj rožnéj lichvi'', vyšlo aj druhé vydanie v roku [[1825]], o včelárstve - ''O úhoroch ai včelách rozmlúváňí'', knihu ''Slovenskí včelár'', o bylinkách - ''Zeľinkár'', dielo, ku ktorému napísal len predslov a zotriedil ho, obsah prevzal z diela [[Ján Tonsoris|Jána Tonsorisa]] ''Sana consilia medica, aneb Zdravá radda lékařská'' ([[1771]], [[1793]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdrawá radda lékařská|url=https://books.google.cz/books?vid=NKP:1002041548&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false|dátum prístupu=2021-12-01|priezvisko=Tonsoris|meno=Ján|odkaz na autora=Ján Tonsoris}}</ref>. Napísal historické dielo ''Krátke dejiny slovenského národa'' (lat. ''Compendiata historia gentis Slavae'') a básne ''Vzdych a nárek'' (lat. ''Gemitus et lamentatio''), ''Prátelské porozumeňí'' (lat. ''Amica cointelligentia''). [[Ján Chalupka]] ([[1791]]{{--}}[[1871]]), evanjelický kňaz, dramatik, publicista a prozaik vyštudoval okrem teológie aj filológiu a filozofiu. Ako [[Bernolákovci|bernolákovec]] vystupoval proti [[Maďari|maďarskému]] [[Šovinizmus|šovinizmu]]. Svoju literárnu kariéru začal pôsobením v divadelnej branži, kde začal novú éru slovenského moderného divadla kusom ''Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali''. Bola to [[veselohra]], ktorá znamenala začiatok sústavného pôsobenia ochotníkov v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Chalupka napísal desať veselohier, satirické románové dielo ''Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donkichotiáda podľa najnovšej módy'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/32/Chalupka_Bendeguz-Gyula-Kolompos-a-Pista-Kurtaforint-Donquijotiada-podla-najnovsej-mody zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Chalupka|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Chalupka}}</ref>, zložil 45 duchovných piesní a vydal ''Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791''. Chalupkov tvorivý odkaz je stále živý v jeho veselohrách, ktoré sa hrávajú aj dnes. Opäť spomeňme [[Pavol Jozef Šafárik|Pavla Jozefa Šafárik]]a ([[1795]]{{--}}[[1861]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Jozef Šafárik - životopis|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1474/Safarik_Safarik-o-sebe/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> ako plodného autora vedeckých diel. ''Slovanské starožitnosti'' ([[1837]] a [[1865]], [[Praha]]) a ''Slovanský národopis'' ([[1842]]{{--}}2 vydania, [[Praha]]) sú dve súdobé diela najviac uznávané odborníkmi na históriu a etnológiu. Šafárik zbieral ľudové slovenské piesne ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Sebrané a vydané od P. J. Šafárika, Jána Blahoslava a jiných'' a písal etnografické, historické a lingvistické vedecké publikácie. ==Preromantizmus a biedermeier== [[Preromantizmus|Preromantickú]] líniu predstavuje [[Ján Kollár]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preromantizmus a biedermeier|url=https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref> tiež českojazyčný autor, svojou básnickou poémou [[Slávy dcera]] ([[1824]]), v ktorej kritici zisťujú [[Francesco Petrarca|petrarkovský]] štýl a národný ideál prepojený s láskou k žene. V prvom vydaní obsahovala 150 sonetov. ''Slávy dcéra'' sa stala inšpiráciou pre nasledujúcu generáciu [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantikov]] a vydobila pre Kollára úctu vrchnosti vo Viedni<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik a mesto : Viedenské roky Jána Kollára|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600293|dátum prístupu=2022-01-28|priezvisko=Ivantyšinová|meno=Tatiana|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Tatiana Ivantyšinová a kolektív}}</ref>. [[Ján Kollár]] ([[1793]]{{--}}[[1852]]) je jeden z veľkých klasikov našej literatúry a postava slovenského obrodenia (no zároveň aj česko-slovenského). Tiež napísal zbierku básní ''Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích'' ([[1845]]). Kollárovou prvotinou bola báseň ''Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku'' (lat. ''Deploratio praesentis status Hungariae''). V [[1821]] mu v [[Praha|Prahe]] vyšla zbierka ''Básně Jana Kollára'' zložená z dvoch cyklov, 37 a 39 [[sonet]]ov, [[Elégia|elégií]], vlasteneckých básní a [[epigram]]ov. V [[1823]] vydal zbierku slovenských [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích'' I. diel. Ján Kollár bol presvedčený [[Čechoslovakizmus|čechoslovakista]] a nikdy neprijal [[Štúrovci|štúrovskú]] kodifikáciu slovenčiny. Do preromantickej kategórie bol zaradený pomerne neskoro, pretože preromantizmus bol definovaný až v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. [[Biedermeier]] je smer, ktorý mal v slovenskej literatúre kratšie trvanie. V [[30. roky 19. storočia|30. rokoch 19. storočia]] sa v [[almanach]]och ''Hronka'' a ''Zorka'' začali uverejňovať autori, ktorým sa zapáčil [[biedermeier]]ovský štýl. Vydavateľ Hronky [[Karol Kuzmány]] v ňom publikoval svoj idylický epos ''Běla'' ([[1836]]), ktorý sa považuje za typický príklad tohto nemeckého štýlu obľúbeného vrstvou meštianskej a buržoáznej spoločnosti. V próze tvoril biedermeierovské diela [[Anton Ottmayer]], ktorý publikoval v almanachu ''Zorka'' novely<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajomná láska|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/957/Ottmayer_Tajomna-laska/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Ottmayer|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Ottmayer}}</ref>. ==Romantizmus ([[1830]]{{--}}[[1850]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej liteatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=235 – 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Romantická literatúra znamenala rýchlu zmenu nielen jazykovú ale aj tvorivú, spôsobila zameranie sa na iné témy a významne urýchlila kodifikáciu slovenského jazyka. Romantický idealizmus nasmeroval štúrovskú generáciu k témam [[Slovenské národné obrodenie|národného obrodenia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanských vojen]], staroslovienskej literatúry a histórii, [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a folklórnemu umeniu. Po zlyhaní vyjednávaní s českými národoveckými lingvistami (napr. Palacký) o zjednotení českého a slovenského jazyka sa [[štúrovci]] obrátili k stredoslovenskému nárečiu ako základu novej slovenčiny. Básnici romantizmu sa pustili do skladania balád, poém, lyricko-reflexívnej poézie, národno-oslobodeneckých elégií. Uznávanými autormi, ktorí tvorili vysoko profilovanú poéziu boli [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]].<ref name="romant">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romantizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> Slovenský romantizmus sa po revolúcii v [[1848]] postupne rozdelil na dva protipóly: jedným bol [[mesianizmus]] ([[Ľudovít Štúr]], [[Samo Bohdan Hroboň]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Podhradský]], [[Janko Kráľ]]), a na pragmatizmus, ktorému sa darilo u ostatných Štúrovcov. Čo sa týka žánrov a formy, autori slovenského obrodenia všeobecne najradšej tvorili poéziu a piesne v sylabickom veršovom systéme.<ref name="romant" /> [[11. júl]]a [[1843]] sa stretli Štúr, Hodža a Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], aby si dohodli postup uvedenia [[Kultúrna stredoslovenčina|kultúrnej stredoslovenčiny]] do jej spisovnej formy. V roku [[1846]] vydal Štúr ''Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí'', ktoré však bolo napísané ním už v roku [[1844]]. V roku [[1844]] vyšiel druhý ročník [[almanach]]u ''Nitra'' v kodifikovanej štúrovskej slovenčine. V roku [[1845]] publikovali [[Slovenskje národňje novini|''Slovenskje národňje novini'']] s literárnou prílohou ''[[Orol tatránski]]'' a v [[1846]] časopis ''Slovenskje pohladi'', všetko v novej kodifikovanej slovenčine. V roku [[1846]] vyšli verejne štúrove pravidlá slovenskej gramatiky pod názvom [[Nauka reči Slovenskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nauka reči slovenskej|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/nauka_reci_slovenskej.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jayzkový ústav Ľudovíta Štúra SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref> V roku [[1851]] až [[1852]] sa dohodli [[bernolákovci]] a [[štúrovci]] na reforme slovenčiny z etymologického princípu na fonetický (pravidlo „Píš ako počuješ”). Rozhodovania sa zúčastnili [[Michal Miloslav Hodža|Michal M. Hodža]] a katolík [[Martin Hattala]], ďalší zúčastnení boli [[Ľudovít Štúr]], [[Jozef M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]]. V roku [[1851]] publikoval [[Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma|Hodžovsko-hattalovskú jazykovú reformu]], pod predhovorom ktorej sa podpísali traja štúrovci a štyria bernolákovci. V roku [[1852]] vyšla [[Krátka mluvnica slovenská]] na základe ďalšej novelizácie hodžovsko-hattalovskej reformy, ktorá sa do veľkej miery už podobala dnešnej slovenčine. [[Ľudovít Štúr]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bol Ľudovít Štúr|url=https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-ludovit-stur|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Podolan|meno=Peter|vydavateľ=Denník N|odkaz na autora=Peter Podolan}}</ref> ([[1815]]{{--}}[[1856]]) ako rodený evanjelik a syn učiteľa z obce [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] bol predurčený zaradiť sa do hnutia slovenských obrodeneckých dejateľov<ref>{{Citácia knihy|titul=Ľudovít Štúr - biografia|priezvisko=Ruttkay|meno=Fraňo|vydanie=1|vydavateľ=OBZOR - redakcia TATRAPRESS, pre Slovenský úrad pre tlač a informácie|miesto=Bratislava|rok=1971|strany=105|odkaz na autora=Dr. Fraňo Ruttkay}}</ref>. Samozrejmým debutom boli básne v dobovej slovenčine, bola to ''Óda na Hronku'' ([[1836]] ) a cyklus básní ''Dumky večerní'' (časopis ''Květy'', [[1838]]{{--}}40). V rámci štúdií v nemeckom [[Halle (Saale)|Halle]] podnikol cestu do kraja [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], z ktorej sa zrodil cestopis ''Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839'' (vyšlo v Časopis českého musea v roku [[1839]]). Štúr urobil v roku [[1841]] lingvistický experiment a napísal v staročeštine spis ''Starý a nový věk Slováků'', ktorý vydali prvýkrát v slovenčine v roku [[1998]]. V období romantizmu sa často vydávali obranné reči, sťažnosti, spisy a [[Esej|eseje]] ako obhajoba slovenskej reči, tak činil aj Ľudovít Štúr vo svojej práci ''Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov'' ([[1843]], vydané anonymne v [[Lipsko|Lipsku]]. Ďalším obranným textom z jeho dielne bol polemický spis v nemčine ''Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus'' (doslova Devätnáste storočie a maďarizmus), ktorý vydal vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1845]]. Ďalej sa venoval lingvistickým prácam v súvislosti s novou kodifikáciou slovenčiny. Boli to publikácie [[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]<ref>[http://www.klasici.sk/node/136 Online knižnica=klasici.sk]</ref> ([[1844]]) a v roku [[1846]] [[Nauka reči Slovenskej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nárečja slovenskô|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/narecja_slovenskuo/ juls.savba-Nárečja slovenskô|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jazykový ústav Ľudovíta Štúra, SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref>. Po ukončení procesu kodifikácie slovenčiny a po slovenskej revolúcii v roku [[1848]] dokončil filozofické dielo ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'', (v slovenčine Slovanstvo a svet budúcnosti), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade ako ''Slavjanstvo i mir buduščego'', neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine. V tomto diele sa naplno prejavil Štúrov [[Mesianizmus|mesianistický]] model videnia budúcnosti. V roku [[1853]] vydal v [[Praha|Prahe]] spis ''O národních písních a pověstech plemen slovanských'' a v tom istom roku svoju poslednú básnickú zbierku ''Spevy a piesne''. [[Michal Miloslav Hodža]] ([[1811]]{{--}}[[1870]]) bol jedným z troch kodifikátorov slovenského jazyka, národným buditeľom, organizátorom [[Slovenské povstanie (1848{{--}} 1849)|slovenského povstania]] v 1848{{--}}1849 a autorom romantickej poézie v slovenskom jazyku. Ako evanjelický farár debutoval poučnou kázňou s názvom ''Nepi pálenku'' v roku [[1845]], pokračoval ďalším básnickým debutom v antológii ''Plody'', ktorým bola epická skladba ''Meč Křivdy'' ([[1836]]) o bojoch [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] so [[Sasi (kmeň)|Sasmi]]. Tvoril duchovnú poéziu a prispel do evanjelického ''Zpěvníka'' v roku [[1842]] štyridsiatimi troma náboženskými piesňami. Je autorom obranného spisu z roku [[1847]] ''Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo''. Vo svojich lingvistických prácach obhajoval etymologický princíp kodifikácie slovenčiny, čo bolo v opozícii voči Štúrovmu fonetickému princípu. Po porážke slovenských dobrovoľníckych zborov v roku [[1849]] a hlavne po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnan]]í v roku [[1867]] jeho ideová základňa pozostávala hlavne z [[Mesianizmus|mesianizmu]], ktorý sa prejavil v lyricko-epickej poéme ''Matora'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/342/Hodza_Matora/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|meno=Michal Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}} ([[1857]])</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora (1853 – 1857) - Michal Miloslav Hodža - Edičný čin|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/matora-1853-1857-michal-miloslav-hodza-edicny-cin litcentrum.sk/recenzia na Matora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Vongrej|meno=Pavol|vydavateľ=LIC|odkaz na autora=Pavol Vongrej}}</ref>, v básnickej skladbe ''Slavomiersky'' ([[1862]]) a v rozsiahlej poéme ''Vieroslavín'' ([[1877]]). Tieto mesianistické básne mali filozoficko-meditatívny formálny základ, týkali sa človeka a jeho vzťahu k Bohu a [[Slovanstvo|Slovanstva]] a jeho historickej úlohy. Hodža zomrel v exile v [[Český Těšín|Českom Tešíne]], kam bol donútený odísť kvôli tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Miloslav Hodža|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hodza-michal-miloslav beliana.sav.sk/Hodža|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|vydavateľ=beliana.sav.sk|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}}</ref> [[Jozef Miloslav Hurban]] ([[1817]]{{--}}[[1888]]), člen kodifikátorského tria Štúr, Hurban, Hodža, žil najdlhšie z nich a vyhol sa aj nútenému exilu. No to neznamená, že maďarizácia ho nezasiahla. Po udalostiach [[Meruôsme roky|meruôsmich]] rokov a po neúspechu [[Memorandum národa slovenského|martinského memoranda]] v [[1861]] a následnom uväznení sa autorsky aj politicky ocitol v defenzíve. Hurban bol plodný autor množstva novinových článkov, zakladateľ časopisu Slovenské pohľady, almanachu Nitra {{--}}publikoval v ňom ako prvý kodifikovanú slovenčinu v roku [[1844]]{{--}} a spoluzakladal spolok [[Tatrín]]. Jeho literárnym debutom bol cestovný denník ''Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách'' ([[1841]]). Prispieval do almanachov Květy a Hronka, kde publikoval apelatívnu a ideologickú poéziu. V prozaickom žánri začal písať súdobé príbehy, napríklad ''Prítomnosť a obrazy zo života tatranského''; ''Prechádzka po Považskom svete''. V roku [[1846]] publikoval v almanachu ''Nitra'' romantický príbeh [[Olejkár]] a v roku [[1847]] satirické príbehy ''Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka''; ''Divadlo duchov nad Tatrami'' a satirickú novelu ''Od Silvestra do Troch kráľov'', ktorá patrí k jeho najvydarenejším prózam. Začiatkom [[60. roky 19. storočia|60. rokov]] 19. storočia napísal a vydal historický román ''Gottšalk'' z obdobia [[11. storočie|11. storočia]] a zbierku básní ''Piesne nateraz''. Gottšalk bol knieža pobaltských Slovanov, korého zabili jeho súkmeňovci kvôli šíreniu kresťanstva. Piesne nateraz napísal Hurban v roku [[1861]] ako reakciu na víťazstvo maďarskej Kossúthovej revolúcie. Romantizmus u Hurbana sa viazal hlavne na príbehy s historickými námetmi, v kratších prózach sa začal ozývať realizmus. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Miloslav Hurban|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/44/Jozef-Miloslav-Hurban zlatyfond.sme.sk-Hurban|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> Pri pohľade na týchto troch autorov možno získať dojem, že kvôli politike a revolúcii prišli o čas, v ktorom mohli lepšie rozvinúť svoj tvorivý potenciál, čo sa však podarilo ich súputníkom, uznávanej štvorici romantických autorov [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]]. [[Súbor:Losonc024.JPG |náhľad|vpravo|Janko Kráľ]] [[Janko Kráľ]] ([[1822]]{{--}}[[1876]]), romantický búrlivák a najradikálnejšia postava spomedzi dejateľov štúrovskej revolučnej generácie sa zároveň stal aj najvplyvnejším básnikom slovenského romantizmu. Bol uznávaný pre svoj vytríbený poetický formát. Už v skoršom období počas štúdií v Bratislave napísal báseň [[Duma bratislavská]] v novej kodifikovanej slovenčine a v dokonalom verši bez umelých novotvarov či zložených slov, v slovanskej rytmike a bezchybnom rýme. Je to aj prvá báseň v Štúrovej slovenčine, ktorú pochválil aj Štúr. Prvých osem debutových básní mu uverejnili v almanachu Nitra ([[1844]]), medzi nimi vyniká báseň [[Zverbovaný]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zverbovaný|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/177/Kral_Zverbovany zlatyfond.sme.sk/Zverbovaný|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> a [[Duma bratislavská]]. Medzi rokmi 1845]{{--}}1847 mu vyšlo v časopise ''Orol Tatránski'' ďalších jedenásť básní, z nich jeden preklad. Týchto osemnásť básní sa stalo jadrom novej slovenskej poézie, ktorá mala za základ ľudovú slovenčinu. V roku [[1849]] bol ako vzbúrenec zatknutý a uväznený vo väznici v [[Šahy|Šahách]] a mal byť popravený, čo sa na príhovor [[bán]]a [[Josip Jelačič|Jelačiča]] nestalo. V tom istom roku ho prepustili na slobodu z väzenia v [[Pešť|Pešti]]. Z tohto zážitku čerpal inšpiráciu pre báseň ''Šahy'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šahy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/173/Kral_Sahy/1 zlatyfond.sme.sk/Šahy zlatyfond.sme.sk/Šahy|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. Veršovaná balada ''Zakliata panna vo Váhu a divný Janko'' sa stala dielom vloženým do zlatého fondu slovenskej kultúry. J. Kráľ si zvolil národnú tému ako tematický základ tvorby, bol oduševnený pre vec slovenského národa. Po zložení zbraní slovenských vzbúrencov sa jeho romantizmus zvrtol smerom k [[Mesianizmus|mesianizmu]] a po roku [[1861]] prestal písať a publikovať. Jeho stratené či pozabúdané rukopisy dávali publikovať niektorí ich držitelia zo skupiny štúrovcov. [[Andrej Sládkovič]] (rodné meno: Andrej Braxatoris) ([[1820]]{{--}}[[1872]]), básnik romantizmu, evanjelický kňaz a národný buditeľ bol aj prekladateľ, literárny kritik a publicista. Jeho poéma [[Marína (Sládkovič)|Marína]] ([[1846]]) je najdlhšou známou ľúbostnou básňou na svete, má 291 strof<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Racionálny romantik Andrej Sládkovič|url=https://www.litcentrum.sk/clanok/racionalny-romantik-andrej-sladkovic litcentrum.sk/ A.Sládkovič|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier|meno=Daniel|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Daniel Hevier}}</ref>. Do roku [[1842]] písal poéziu v češtine, od kodifikácie slovenčiny v roku [[1843]] v štúrovskej slovenčine. Ďalším významným dielom je lyricko-epická skladba [[Detvan (Sládkovič)|Detvan]] napísaná medzi rokmi [[1845]]{{--}}[[1847]], ale uverejnená v roku [[1853]] v almanachu Nitra. Detvan je napísaný v štúrovskom pravopise, foneticky a v origináli má o jednu [[Strofika|strofu]] viac, na ktorú Sládkovič zabudol pri odovzdávaní do tlače. Písal národnobuditeľskú poéziu (napr. ''Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti'', [[1848]]), príležitostné básne (''Svätomartiniáda'', ''Pamiatka pre deň 4. augusta'', ''Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti''), ľúbostné básne (''Opustená'', ''Žaloba'', ''Vraví oko tvoje''). Okrem poetickej tvorby prekladal z francúzskeho jazyka, pozri diela ''Zaira'', ''Sokrates'', ''Smrť Cézara'' od [[Voltaire|Voltaira]] a ''Phaedra'' od [[Jean Racine|Jeana Racina]]. Napísal aj štyri diela pre deti (''Kĺzačka'', ''Obri a zakrpenci'', ''Malý Kristus'', ''Prázdniny a škola''). O Sládkovičovi sa v [[19. storočie|19. storočí]] písalo ako o najväčšom slovenskom básnikovi a v súčasnosti je zaraďovaný k prominentnej romantickej štvorici básnikov. [[Samo Chalupka]] ([[1812]]{{--}}[[1883]]), evanjelický kňaz, básnik romantizmu, bol aj aktívny národný buditeľ. Je autorom najznámejšej slovenskej básne [[Mor ho!]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mor ho!|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1 zlatyfond.sme.sk/Mor ho!<|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Chalupka|meno=Samo|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Samo Chalupka}}</ref>. Jeho tvorba patrí do žánrov ľudová pieseň, balada a historická epická poézia, písal aj lyriku. Zaradil sa veľmi skoro medzi romantikov, ktorí si zvolili historické námety [[Mor ho!|(Mor ho!]]) a motívy protitureckých vojen (''Turčín Poničan''), stredoveké uhorské príbehy (''Likavský väzeň''). Samozrejme, písal aj národnú vlasteneckú poéziu, ľudovo-výchovnú spisbu a duchovnú poéziu. Jeho poetická tvorba vyšla zhrnutá do jedinej zbierky poézie pod názvom ''Spevy'' ([[1868]]) obsahujúcej veľmi populárne básne Turčín Poničan, Valibuk, Kozák, Branko, Kráľohorská a hrdinskú poému Mor ho!. Ako Stredoslovák z Hornej Lehoty preferoval stredoslovenský dialekt v rámci štúrovskej slovenčiny. Samo Chalupka, brat [[Ján Chalupka|Jána Chalupku]], po návrate z poľskej vojny proti cárskemu samoderžaviu ([[1831]]) vyučoval a vyštudoval vo [[Viedeň|Viedni]] teológiu. Ku koncu života mal zlý zrak ako následok zranenia v poľskej vojne, no napriek tomu svoje básne písal kriedou na stenu, odkiaľ ich prepisovali na papier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/367135-samo-chalupka-velky-bard-pravdy-z-horskych-zakuti/ Pravda/Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Krno|meno=Martin|vydavateľ=Pravda, denník|odkaz na autora=Martin Krno}}</ref> [[Ján Botto]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/49/Jan-Botto/zlatyfond.sme.sk/Ján Botto|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Botto|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Botto}}</ref> ([[1829]]{{--}}[[1881]]), laický romantik z [[Vyšný Skálnik|Vyšného Skálnika]] sa stihol v mladosti vyučiť za [[geodet]]a, stať sa spoluzakladateľom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a písať pochmúrne balady na folklórne motívy. Botto začal písať poéziu v dobe svojho pobytu v [[Levoča|Levoči]], kde ho ovplyvnili [[štúrovci]], ktorí odišli z [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Evanjelického lýcea]] v [[Bratislava|Bratislave]] spolu so Štúrom. Tam sa stretol aj s [[Ján Francisci|Jánom Franciscim]], ktorý spolu s [[Pavol Dobšinský|Pavlom Dobšinským]] zbieral po Slovensku ľudové [[Balada|balady]]. Botto sa k nim pripojil a táto činnosť mala vplyv na zvolenie témy pre jeho romantickú básnickú tvorbu. Je autor viacerých balád (''Žltá ľalia, Margita a Besná''), alegorických skladieb (''Orol. orol vták, Báj na Dunaji'') a vlasteneckých a príležitostných básní (''Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy''<ref name=´permon´></ref>). Zložil rozsiahlejšie básnické skladby ''Pieseň Jánošíkova'', ''Krížne cesty'', ''Smrť Jánošíkova'' a prebásnil ľudové povesti ''Báj na Dunaji'', ''Báj Maginhradu'', ''Báj Turca'', ''Povesť bez konca''.<ref name=´permon´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto a Banská Bystrica|url=https://www.permonrevue.sk/jan-botto-a-banska-bystrica/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Borguľová|meno=Jana|vydavateľ=Bystrický permon|odkaz na autora=Jana Borguľová}}</ref> V romantizme sa na Slovensku zrodili kvalitní, nadaní autori inšpirujúci ďalšie nastupujúce generácie. Okrem vyššie spomenutých siedmich štúrovcov sú významnými autormi [[Ján Kalinčiak]] ([[1822]]{{--}}[[1871]]), autor humoresky [[Reštavrácia (Kalinčiak)|Reštavrácia]], [[Ján Francisci-Rimavský]] ([[1822]]{{--}}[[1905]]), ktorý je autorom prvej tlačenej publikácie v štúrovskej slovenčine ''Svojim vrstovňíkom na pamjatku'', [[Janko Matúška]] ([[1821]]{{--}}[[1877]]), ktorý napísal dnešnú slovenskú hymnu [[Nad Tatrou sa blýska]], [[Viliam Pauliny-Tóth]] ([[1826]]{{--}} [[1877]]) autor veselohry ''Pansláv'', [[Karol Štúr]] (1811{{--}}1851) autor dvojdielnej poémy ''Ozvena Tatry'', [[Janko Čajak]] (1830{{--}} 1867), pozri: Súborné dielo ''Zrná'' z roku [[1979]], [[Pavol Dobšinský]] (1828{{--}}1885), autor zbierky ''Prostonárodné slovenské povesti'', [[Mikuláš Dohnány]] ([[1824]]{{--}}[[1852]]), ako účastník revolúcie [[1848]] napísal ''História povstania slovenského z roku 1848'' (Skalica), [[Samo Tomášik]] ([[1813]]{{--}}[[1887]]), autor známej hymny [[Hej, Slováci]], [[Samo Vozár]], básnik, novinár, prekladateľ, (1823{{--}}1850). {{Hlavný článok|Romantizmus v slovenskej literatúre}} ==Medzi romantizmom a realizmom ([[1849]] – [[1875]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V tomto období [[romantizmus]] doháral a v tvorbe sa prejavovala celková únava z maďarizačného útlaku a enormného ekonomického tlaku, ktorý často vyústil do biedy viacerých tvorivých osobností. V literatúre sa objavoval ústup od umeleckej tvorby a sústredenie sa na žurnalistiku, tvorbu učebníc, súkromné vyučovanie v rodinách a podobne. Autori romantizmu v medziobdobí vydávali almanachy, kalendáre a návody ako viesť gazdovstvo modernejším spôsobom. Tvorila generácia autorov narodená na začiatku storočia, [[Ján Palárik]] ([[1822]] – [[1870]]), [[Jonáš Záborský]] ([[1812]] – [[1876]]) a [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]] ([[1824]] – [[1908]]), ktorá niesla štafetu slovenskej literatúry v období depresie vyvolanej ústupom revolucionárov v roku [[1849]], [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] a neúspechom [[Memorandum národa slovenského|memorandového hnutia]]. Uvedené tri osobnosti boli mostom od romantizmu k [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]]. V medzidobí sa menil literárny štýl a v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch]] sa zmenili aj témy, autori sa začali zaoberať súdobými reáliami, štýl sa zbavuje ornamentálnosti a patetizmu, začína prijímať do svojich textov hovorovú reč. Je to zistiteľné v próze aj v dráme. Vzhľadom ku zmene tém sa menili aj hrdinovia diel, strácal sa romantický hrdina, hlavne u [[Jonáš Záborský|Jonáša Záborského]]. Vznikla bohatá tvorba satirickej a dokumentárnej prózy, čo je výrazné u Viliama Paulíniho -Tótha a Gustáva Zechentera-Laskomerského. V lyrickej tvorbe sa postupne vynechával folklórny verš. [[Jonáš Záborský]] má dodnes svoj vplyv v divadle, hráva sa [[Najdúch (divadelná hra)|''Najdúch'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jonáš Záborský: Najdúch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1039/Zaborsky_Najduch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (veselohra v 5 dejstvách), [[Pansláv (Záborský)|''Pansláv'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pansláv|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/150/Zaborsky_Panslavisticky-farar/1 zlatyfond.sme.sk/Pansláv|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška v 3. dejstvách) či ''Frndolína''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/57/Zaborsky_Frndolina/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský-Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína - TV archív|url=https://www.tv-archiv.sk/frndolina TV archív" Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=tv-archív.sk}}</ref>. Záborský si volil námety z histórie [[Srbi|Srbov]], [[Rusi|Rusov]], [[Slováci|Slovákov]]. Písal aj poéziu, ktorá sa však presadila menej výrazne v konkurencii romantickej tvorby, prózy písal väčšinou kratšie, s ironickým humorom a poučným zámerom (napríklad ''Chruňo a Mandragora''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chruňo a Mandragora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/245/Zaborsky_Chruno-a-Mandragora/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský:Chruňo a Mandragora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref>). Významná postava slovenského dramatického umenia [[Ján Palárik]] písal aj kritiky na divadelné kusy, venoval sa teórii drámy a publikoval tieto teoretické state, napríklad ''Dôležitosť dramatickej národnej literatúry'',[[1860]]; ''Posúdenie dramatických spisov'', [[1863]]. Nakoniec, bol aj úspešným autorom hier. Populárne boli aj sú veselohra [[Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/243/Palarik_Zmierenie-alebo-Dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>, ''Drotár'' (veselohra)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drotár|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/919/Palarik_Drotar/1 zlatyfond.sme.sk/palárik:Drotár|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>. Rovnako kvalitné diela sú veselohra [[Inkognito (veselohra)|''Inkognito'']] (veselohra) a ''Dimitrij Samozvanec'' (tragédia). Palárik bol katolícky kňaz, publicista, organizátor národného života a spoluzakladateľ almanachov ''Concordia'' a ''Lipa''. [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský|url=https://www.quark.sk/gustav-kazimir-zechenter-laskomersky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Prikryl|meno=Ľubomír|vydavateľ=Quark - Magazín o vede a technike|odkaz na autora=Ľubomír Prikryl}}</ref> disponoval viacerými talentami, bol doktorom medicíny a aktívne vykonával toto povolanie po celý život, okrem toho aj plodný spisovateľ a publicista a politický aktivista počas národno-obrodeneckého hnutia. Bojoval v dobrovoľníckych oddieloch počas revolučných bojov na Slovensku. Zechenter-Laskomerský bol najlepším humoristom v pomatičnom období, písal aj satirické články do slovenskej tlače, tiež [[Humoreska|humoresky]] (''Žarty a rozmary''), cestopisy (''Zo Slovenska do Carihradu'', ''Zo Slovenska do Ríma''), poviedky a autobiografiou ''Päťdesiat rokov slovenského života'' zachytil udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí v [[19. storočie|19. storočí]]. Je autorom jednoaktoviek ''Komédia bez zaľúbenia'' a ''Starý zaľúbenec''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinná dráma národovca a lekára: Úspešne vyliečil zástupy ľudí, vlastným deťom pomôcť nevedel|url=https://history.hnonline.sk/profily/2104366-rodinna-drama-narodovca-a-lekara-uspesne-vyliecil-zastupy-ludi-vlastnym-detom-pomoct-nevedel|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier ml.|meno=Daniel|dátum vydania=2020-03-03|vydavateľ=HNonline - History|odkaz na autora=Daniel Hevier ml.}}</ref> V medziobdobí tvorili aj autori [[Leopold Abaffy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leopold Branislav Abbafy|url=https://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/10076|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Grujič Litavský|meno=Ivica|vydavateľ=Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov|odkaz na autora=Ivica Grujič Litavský}}</ref> ([[1827]] – [[1883]]), [[Koloman Banšell]] ([[1850]], autor ''Túhy mladosti'', zbierka poézie – [[1887]]), [[Karol Ľudovít Černo]] ([[1820]] – [[1894]]), autor básne ''Na Trenčín'', [[Peter Kellner-Hostinský]] ([[1823]] – [[1873]]), autor drámy ''Svätoslavičovci'' ([[1869]]), [[Ľudovít Kubáni]] ([[1830]] – [[1869]]), autor prózy ''Mendík'' (1860) a [[Daniel Gabriel Lichard]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na storočnú pamiatku narodenia Daniela Licharda|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1823/Lichard_Vyber-z-clankov/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Lichard|meno=Daniel Gabriel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Gabriel Lichard}}</ref> ([[1812]] – [[1882]]), autor množstva článkov, odborných kníh, vydavateľ kalendárov, náučnej literatúry. Lichard bol prvým slovenským profesionálnym novinárom, ktorý písal v slovenčine. ==Realizmus ([[1870]]{{--}}[[1918]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Realizmus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Realizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213814/https://profil.kultury.sk/sk/realizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica v Bratislave}}</ref> vznikol ako reakcia na [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], ktorý vyčerpal svoje zdroje inšpirácie a nebol účinný pri stvárnení života Slovákov a Sloveniek. Reagoval na potrebu popísania [[Objektívna realita|objektívnej reality]] prostredníctvom poznávacej schopnosti autora a jeho zmyslov. Realizmus tiež poprel estetické princípy romantizmu a zmenil jeho kánon v poézii, próze aj dráme. Prvýkrát bolo publikované básnické dielo realizmu v almanachu [[Napred]]{{--}}zábavník mládeže slovenskej od [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]] ''Len ma ľúb'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3 zlatyfond.sme.sk/ Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref> v roku [[1871]]. Vydanie almanachu zostavili [[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslav]] a Banšell<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. V realizme sa naplno presadil prozaický žáner, románová tvorba, novely, poviedky, črty, čo bola významná zmena oproti nadvláde poézie v romantizme. Písali sa spoločenské romány, veršované eposy, viacdielny lyrický cyklus, ktoré dovtedy neboli rozvinuté. Realizmus v slovenskej literatúre sa vyvinul do zrelého literárneho smeru po roku [[1870]] v tvorbe [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozára Hurbana-Vajanského]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetozár Hurban Vajanský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetozar-hurban-vajansky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=LIC}}</ref>, [[Terézia Vansová|Terézie Vansovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[P. O. Hviezdoslav]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[Martin Kukučín|Martina Kukučína]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-kukucin/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> a [[Elena Šoltésová|Eleny Šoltésovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html%20Teraz.sk/Elena%20Mar%C3%B3thy-%C5%A0olt%C3%A9sov%C3%A1|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=TERAZ.sk}}</ref> a [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]]. Títo autori sú zaraďovaní do prvej vlny realizmu, ktorá sa prevalila medzi rokmi [[1870]] - [[1900]] a zmenila celkom formu literárneho boja o emancipáciu národa. V druhej vlne realizmu medzi rokmi [[1900]]{{--}}[[1918]] sa prestalo písať o spoločenskej vrstve [[Zeman|zemanov]], čo je aj hlavný rozdiel medzi dvoma vlnami realizmu v literatúre. [[Jozef Gregor Tajovský|Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]], [[Ľudmila Podjavorinská]], [[Janko Jesenský]], [[Ján Čajak]], [[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav N. Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|dátum aktualizácie=|edícia=|miesto=|strany=|doi=|poznámka=|jazyk=}}</ref> sa sústredili na neagresívne stvárnenie realistických príbehov zo života, na psychologickú zložku príbehu, na sociálne podmienky postáv a ich emocionálny stav. Zmena v poézii v druhej vlne realizmu mala tiež svoje významnejšie znaky: zjednodušila sa jazyková a gramatická zložka poetického textu, tematicky prevládala subjektívne{{--}} lyrická tvorba. Dráma sa v prvej vlne nemenila, no v druhej vlne dominovali životné konflikty postáv vyjadrené ľudovou rečou, rôznymi [[Dialekt|dialektami]] či [[Archaizmus|archaizmami]]. ===Prvá vlna realizmu ([[1870]]{{--}}[[1900]])=== [[Svetozár Hurban-Vajanský]] ([[1847]]{{--}}[[1916]]), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik pochádzal z rodiny štúrovca [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]] a [[Anna Jurkovičová|Aničky Jurkovičovej]]. Vajanský napísal zbierku básní ''Tatry a more'' (1879)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatry a more|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/300/Vajansky_Tatry-a-more/2 zlatyfond.sme.sk/ tatry a more|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>, ktorá zaujala už v počiatočnej etape tvorby svojím novátorstvom v zmysle intenzívneho nástupu realizmu. V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo v spomenutej zbierke. Celkovo je autorom piatich zbierok poézie. Bol redaktorom v [[Národné noviny|Národných novinách]] v Martine a v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] od [[1881]] spolu s [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]]. V próze sa uviedol črtami, poviedkami, novelami a románom ''Suchá ratolesť'' ([[1884]]). Témou Suchej ratolesti je zbližovanie stavu zemianstva s národným hnutím. Možno spomenúť aj román ''Kotlín'' ([[1901]]), ktorý je Vajanského najrozsiahlejším dielom. Je to typ diskurzívneho a polemického románu presahujúceho do žánru román-pamflet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlín|url=https://books.google.sk/books?id=0rA4AAAAYAAJ&q=Kotl%C3%ADn&dq=Kotl%C3%ADn&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZgIKP3qDtAhXHyaQKHQXBCgkQ6AEwAHoECAQQAg|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Google books|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>.Vajanského ideový základ v tvorbe je vyskladaný sčasti z konzervativizmu, kresťanstva a nacionalizmu. Literárny realizmus je však uňho novým moderným elementom.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Terézia Vansová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/91/Terezia-Vansova|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> ([[1857]] – [[1942]]) sa v prvej vlne realizmu zaslúžila o rozvoj románovej a novelistickej tvorby. Bola najvýznamnejšou dovtedajšou ženskou autorkou slovenskej literatúry. Napísala prvý román pre ženy v dejinách slovenskej literatúry v roku [[1889]], ktorý bol vytvorený ženou o ženskom údele pod názvom [[Sirota Podhradských (román)|''Sirota Podhradských'']]. Vansová písala kvalitnú poviedkovú a novelistickú tvorbu v modernejšej slovenčine. Z mnohých prozaických textov možno oceniť príbeh ''Pani veľkomožná''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pani veľkomožná|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1238/Vansova_Pani-velkomozna/1 zlatyfond.sme.sk/Pani veľkomožná|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref>. Novela zachytáva historické obdobie začiatku prvej svetovej vojny a ako tento zasiahol do života rodiny a dediny. Napísala divadelné hry ''Potopa'' (1886), ''V salóne speváčky'' (1889), ''Môj Jožko'' (1906, veselohra), ''Ľúbezní hostia'' (1901, jednoaktovka) a ''Svedomie'' (1897, dráma o 5. dejstvách). Zozbierala aj kuchársku knihu (1914), založila časopis [[Dennica]], ktorý sa stal platformou pre literárny smer slovenská moderna. V súčasnosti je známy celoslovenský festival prednesu ''Vansovej Lomnička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova litcentrum.sk/ Terézia Vansová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> [[Pavol Országh Hviezdoslav]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh-Hviezdoslav|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/56/Pavol-Orszagh-Hviezdoslav|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Országh Hviezdoslav|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1849]]{{--}}[[1921]]) bol mimoriadny zjav v slovenskom realizme. V situácii, keď všetci chceli písať prózu, Hviezdoslav tvoril poéziu, prekladal a písal divadelné hry. Epická poézia bola živená biblickými námetmi (''Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov'') a príbehmi zo slovenského prostredia (''Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský''). Lyrická poézia dosiahla vysoké kvality, boli to ''Krvavé sonety'' ([[1914]]) ako umelecká odozva na prvú svetovú vojnu (vyšli až v [[1918]]), ''Letorosty I. až III, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Sonety''. Hviezdoslav je autorom drám ''Herodes a Herodias'', ''Pomsta, Oblaky, Otčim, Vzhledanie''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hviezdoslav Pavol Országh|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/14-hviezdoslav.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kováčiková|meno=Nina|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Nina Kováčiková}}</ref> Založil tiež almanach [[Napred]] ([[1871]]), v ktorom začali spolu s Banšellom uverejňovať prvé diela slovenského realizmu, čo sa stalo terčom útokov konzervatívnych romantikov na čele s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. Po prvej svetovej vojne ([[1919]]) ho zvolili do kresla predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ako jedného zo štyroch predsedov. V roku [[1918]] viedol delegáciu zo Slovenska na oslavy 50. výročia založenia ''Českého národného divadla'' v [[Praha|Prahe]], kde dal vo svojom prejave najavo nádeje v spolužitie v spoločnom štáte. Hviezdoslavova predstava o pokojnom rozvoji slovenskej kultúry pod ochranou spoločného štátu sa naplnila. On sám čoskoro (v [[1921]]) zomrel. V súvislosti s Hviezdoslavom sa používajú superlatívy ako geniálny básnik a jeho tvorba má pevné a stále miesto v učebniciach literatúry. [[Martin Kukučín]], (vlastným menom Matej Bencúr, [[1860]]{{--}}[[1928]]) a jeho vlastný dobrodružný život sa vymykajú z rámca biografických príbehov ostatných realistov. Kukučín nebol len spisovateľ a dramatik, ale aj lekár, cestovateľ, publicista, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pre svoje dielo čerpal témy z prostredia slovenskej dediny (''Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae''), [[Chorvátsko|chorvátskeho]] ostrova [[Brač]] (román ''Dom v stráni''), z ciest po [[Patagónia|Patagónii]] (''Črty z ciest'', ''Prechádzky po Patagónii'', cestopis), zo svojej cesty po Francúzsku ''Dojmy z Francúzska''(1924), zo svojho pätnásťročného pobytu v [[Čile]] (''Mať volá'', román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile). Napísal tri drámy (''Komasácia, Bacuchovie dvor, Obeta'') a dva historické romány ''Bohumil Valizlosť Zábor'' a ''Lukáš Blahosej Krasoň'' (obidva vydal v [[1927]]). Kukučín v neskoršom období častejšie vkladal do svojej prózy skepsu a disharmonické črty. Dielo [[Dom v stráni|''Dom v stráni'']] je hodnotené ako najlepší slovenský román vydaný do roku [[1918]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/551624-pred-160-rokmi-sa-narodil-martin-kukucin/ Kultura.pravda.sk/Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Pravda|odkaz na autora=Pravda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/58/Martin-Kukucin zlatyfond.sme.sk/martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kukučín|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. '' [[Elena Šoltésová]] ([[1855]]{{--}}[[1939]]), bola jedna z mála slovenských spisovateliek prvej vlny realizmu, redaktorka a publicistka, zakladajúca osobnosť ženského spolku [[Živena]] a výrobného a obchodného spolku [[Lipa]], ktoré poskytovalo prácu slovenským ženám - vyšívačkám. Šoltésová je považovaná za priekopníčku ženskej emancipácie na Slovensku a autorku druhého ženského románu po [[Terézia Vansová|Terézii Vansovej]]. Je to dvojzväzkový román ''[[Proti prúdu (román)|Proti prúdu]]'', ktorý tematicky čerpá z prostredia slovenskej šľachty. Písala novely a poviedky, v ktorých autorsky spracovávala tému slovenského života v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová bola nezlomnou hrdinkou slovenských žien|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html Teraz.sk/Elena Maróthy-Šoltésová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Anton Bielek]] ([[1857]]{{--}}[[1911]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton-Bielek|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/87/Anton-Bielek|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Bielek|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Bielek}}</ref> bol kysucký prozaik, ospevovateľ prírody [[Kysuce|Kysúc]]. Keď prešiel peripetiami vzdelávacieho procesu deformovaného maďarizáciou, učil v malých dedinkách v okolí [[Trenčín]]a, neskôr pracoval v tlačiarni. Jeho prozaický debut bol úspešný a dostal cenu od Antona Jégého (otec spisovateľa Pavla Nádaši-Jégého) za novelu ''V zátiší horskom'' ([[1882]]) publikovaná v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. V ďalších novelách a poviedkach opisuje život v panskom prostredí (''Osudná návšteva'', [[1885]]), ktoré nadviazali na postromantickú prózu. Vyššie hodnotená je jeho tvorba novej dokumentárno-analytickej realistickej prózy, príbehov z dedinského prostredia, v ktorých kontrastuje ľudová hovorová reč v dialógoch s autorskou patetickou štylizáciou rozprávača. V najlepších prácach sa Bielekovi vydarila realistická poviedka so zložitým náročne komponovaným dejom a psychologicky stvárnenými postavami príbehu (''Rozprávka z Poľany''). Bielek písal aj sociálne balady v próze (''Bože môj, otče môj, však je ten svet zmotaný''), ktoré zobrazujú vývoj ekonomických vzťahov smerom ku kapitalizmu. Obraz národného útlaku v sociálnej balade ''Z dôb utrpenia'' je expresívne zobrazený príbeh detí - sirôt, pozostalých po epidémii cholery ([[1873]]), ktoré odvážali do Dolnej zeme (Maďarska) na osvojenie v rámci maďarizačnej politiky. Patrí k najúspešnejším prózam v tomto žánri v slovenskej literatúre. Bielek odišiel do emigrácie v USA, vyšli mu tam dejepisné práce, nakoniec zomrel v Rakúsku v ústave pre duševne chorých. [[Koloman Banšell]] ([[1850]]{{--}}[[1887]]), slovenský básnik, prozaik, literárny teoretik, ktorý počas svojho krátkeho života stihol založiť almanach [[Napred]] spolu s Hviezdoslavom a uverejniť v ňom prvé dielo realizmu. Význam Banšellovho diela spočíva v novátorskom prístupe k tvorbe, v ktorej uplatnil nové realistické princípy a prešiel tak od [[preromantizmu]] k realizmu. Okrem poézie a kratších foriem prózy napísal tieto literárno-teoretické práce: ''Rozbor znelky'', teoretická úvaha (periodikum Dennica), ''Dľa čoho sa má súdiť báseň?'', teoretická úvaha (Dennica), ''Duch maďarskej revolučnej poézie'', teoretická úvaha ([[Slovenské novinárstvo v matičnej dobe|Slovenské noviny]], [[1874]]). Banšell stihol popri svojich psychických peripetiách zozbierať a vydať aj básnickú zbierku ''Túhy mladosti'' ([[1886]]) obsahujúcu jeho subjektívnu lyriku skombinovanú s národne-buditeľskými myšlienkami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/105/Koloman-Bansell|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Realizmus1_Bansell.pdf|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Univerzita Komenského, filozofická fakulta}}</ref>. ===Druhá vlna realizmu ([[1900]]{{--}}[[1918]]) === [[Jozef Gregor Tajovský]] ([[1874]]{{--}}[[1940]]), prozaik a dramatik druhej vlny realizmu. Bol jej najvplyvnejšou osobnosťou. Pre svoju prózu aj drámu si bral námety zo života Slovákov v jeho rodisku v [[Tajov]]e a jeho okolí, z miest kde študoval ([[Tajov]], [[Banská Bystrica]], [[Kláštor pod Znievom]]), zo svojej armádnej služby v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (''Na vojnu, Do vlasti''), z činnosti v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách v Rusku]] (''V légiách, Revolúcia, Rozprávky z Ruska''). Zaujímala ho hlavne sociálna situácia pracujúceho ľudu. Veľkú prácu vykonal pre slovenskú dramatickú tvorbu. Je autorom mnohých divadelných hier, ktoré predstavujú na javisku život slovenského ľudu, napríklad ''Ženský zákon'', [[Statky-zmätky]], ''Matka'', ''Smrť Ďurka Langsfelda'', ''Blúznivci,'' ''Hrdina''. Napísal množstvo kratších aj dlhších prozaických diel (''Maco Mlieč, Apoliena, Nové časy'', ''Besednice'', ''Mamka Pôstková, Horký chlieb''). Po roku [[1918]] napísal a vydal zbierky krátkych próz ''Obrázky nové i staré'' (1928), ''Úhrabky'' (1929). Pred vojnou v [[1907]] sa oženil s neskoršou spisovateľkou [[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hanou Gregorovou]] a presťahoval sa s rodinou do [[Bratislava|Bratislavy]], kde žil do konca života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Gregor Tajovský|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/70/Jozef-Gregor-Tajovsky|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Božena Slančíková-Timrava]] ([[1867]]{{--}}[[1951]]), alias [[Timrava]] si zvolila autorka podľa názvu studničky Timrava v ich chotári, bola spisovateľka slovenského kritického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dielo Slančíkovej-Timravy predstavuje vrchol slovenského realizmu|url=https://www.teraz.sk/kultura/literatura-dielo-slancikovej-timravy/283547-clanok.html Teraz.sk/ Dielo Slančíkovej-Timravy|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|odkaz na autora=TASR}}</ref>. Jej debutom je novela ''Skúsenosť'' z pobytu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Timrava bola z väčšej časti novelistka: ''Pomocník, Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bál,'' ''Boj'' ([[1896]]{{--}}[[1900]]), no napísala aj divadelné hry (''Chudobná rodina'' ([[1921]]), ''Páva'' ([[1923]]), ''Odpoveď'' ([[1934]]), ''Prekážky'' (koniec 40. rokov). Ako slovensky píšuca autorka sa do roku [[1918]] len ťažko prebíjala životom. Písala príbehy zo života slovenského malomesta a dediny. Za prózu ''Dve doby'' dostala štátnu cenu. Známa je jej poviedka ''Za koho ísť'' ([[1893]]), ktorá je ironickým príbehom o hľadaní ženícha. Zaujímavým paradoxom v Timravinom diele je, že stála na ideovej pozícii buržoázneho demokratizmu, no vydala pravdivé svedectvo o socialistickom hnutí, ktoré však sama nepochopila. V roku [[1947]] bola ocenená titulom [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národná umelkyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Božena Slančíková Timrava|url=https://www.litcentrum.sk/autor/bozena-slancikova-timrava/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Súbor:Portrait podjavorinska-ludmila.jpg|náhľad|vpravo|[[Ľudmila Podjavorinská]]]] [[Ľudmila Podjavorinská]] ([[1872]]{{--}}[[1951]]) mala podobný osud ako [[Timrava]], nevydala sa a žila z publikovania svojich diel. Jej realistické príbehy zo slovenského prostredia mali zo začiatku humoristické sfarbenie (''Kmotrovia figliari, Fako Ďura Kotúlku, Pod svietňom'' - [[Humoreska|humoresky]]), v neskoršej tvorbe nabrali vážnejší tón. Pochádzala z učiteľskej rodiny, ktorá ju podporovala v literárnej tvorbe. Boli to hlavne jej strýko Ľudovít Rizner a [[Ján Pravoslav Leška]]. V začiatkoch tvorby písala lyricko-epické (''Z vesny života'', zbierka lyrických veršov) a epické básne: ''Balady'' [[1930|(1930]]) a ''Balady a povesti'' ([[1946]]), táto poézia bola vrcholom jej básnickej tvorby. Próza sa však stala jej dominantným žánrom (novely ''Za neistými túžbami, Rôznymi cestami, Za šťastím, Z domova, Postupne''). Podjavorinská sa zaujímala o ľudovú reč, dialekty, zbierala porekadlá a idiomatické výrazy (''Povery z Horných Bziniec'', 1892, ''Zvláštnejšie príslovia a porekadlá z Horných Bziniec'', 1900). Je známa aj ako autorka literatúry pre deti (''Čin-čin'', veršovaná rozprávka, ''Sadaj, slnko, sadaj'', báseň), ktorej sa stala zakladateľkou. Dielka pre deti boli často adaptované v rozhlase, na javiskách a neskôr v televízii. V roku [[1947]] dostala titul národnej umelkyne. Jej tvorbu zaraďujú na úroveň vplyvných autorov realizmu ako boli [[Vajanský]], [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovský]] a [[Martin Kukučín|Kukučín]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľudmila Podjavorinská|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ludmila-podjavorinska/zivotopis-autora litcentrum.sk/Ľudmila Podjavorinská|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Janko Jesenský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Jesenský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1874]]{{--}}[[1945]]) patrí medzi spisovateľov druhej vlny slovenského realizmu, pričom jeho tvorba presahuje aj do symbolizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=janko Jesenský = Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/komplexna-charakteristika-tvorby litcentrum.sk Jesenský-charakteristika diela|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref>. Jesenský napísal významný román kritického realizmu ''Demokrati'', ktorý bol zároveň jedným z mála v dovtedajšej románovej spisbe v slovenskom jazyku. Toto dielo sa zaoberá politickou témou, vyšlo v roku [[1934]]. Jesenský opísal v románe vlastné skúsenosti z advokátskej praxe a práce v štátnej správe. Ironizuje v ňom spôsoby v politike medzi dvoma vojnami, aj názov Demokrati je myslený ironicky. Novela ''Pani Rafiková'' podrobuje kritike malomeštiacky štýl života, ktorý autor ironizuje či zosmiešňuje. Iné podobné príbehy si možno prečítať v zbierkach poviedok ''Malomestské rozprávky, Zo starých časov''). Jesenský pristupuje humorne-ironicky aj ku svojej téme o dedinskej inteligencii (Hríby, Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí, Vádium, Medecína). U Jesenského je poézia dôležitou súčasťou jeho tvorby, použil v nej ľahkú piesňovú formu kontrastujúcu s drsnejším textom. Jeho verše vznikali na východnom fronte v [[Rusko|Rusku]] (zbierka ''Zo zajatia''), aj počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Posledné ilegálne prenášali do [[Londýn]]a, odkiaľ boli vysielané v rádiu [[BBC]]. Táto zbierka básní vyšla pod názvom ''Na zlobu dňa''. Jesenský bol presvedčený čechoslovakista. [[Súbor:Portrait nadasi-jege-ladislav.jpg|náhľad|vpravo|[[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav Nádaši - Jégé]]]] [[Ladislav Nádaši-Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová}}</ref> ([[1866]]{{--}}[[1940]]) tvoril v neskorej fáze slovenského realizmu, vplýval naňho [[Émile Zola|Zolov]] [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]] a realizmus ruských klasikov [[19. storočie|19. storočia]]. Nádaši-Jégé bol výhradne prozaik, stal sa najplodnejším autorom románov spomedzi slovenských spisovateľov. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] napísal viacero prác s historickými námetmi, z toho dva romány (''Adam Šangala''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Šangala|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/199/Nadasi-Jege_Adam-Sangala zlatyfond.sme.sk/Adam Šangala|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Nádaši-Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ladislav Nádaši-Jégé}}</ref> ([[1923]]), ''Svätopluk'' (1928)), v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] opäť dva (''Alina Orságová, S duchom času'') a viacero historických noviel (''Wieniawského legenda'', ''Z dávnych časov'' (1927), ''Kuruci, Itália,''obe [[1931]], ''Magister rytier Donč<ref>{{Citácia periodika|titul=Magister Rytier Donč|periodikum=Slovenské pohľady|priezvisko=Nádaši Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Turčiansky sv. Martin|dátum=1926|číslo=6-8}}</ref>, Horymír'').'' V prózach ''Krásne časy rokoka'', ''Jaríkovský kostol'', ''Pán biskup'' sa objavuje Jégého ironický humor a stráca sa jeho naturalistické pero. V ostatných prácach s historickou témou sa významne prejavuje [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, zväzok IV. písmená N-Q, heslo naturalizmus|priezvisko=Hajko|meno=Vladimír|vydavateľ=Slovenská akadémia vied, encyklopedický ústav|rok=1980|strany=64|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref> Písal prózu aj o súdobom spoločenskom živote, ku ktorému sa staval kriticky, napríklad satirický román ''Cesta životom'' ([[1930]]. Kritik [[Ján Števček]] hovorí v súvislosti s ním o pikaresknom naturalizme. Väčšinu života prežil v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde aj pôsobil ako lekár a publicista. [[Ján Čajak]] ([[1863]]{{--}}[[1944]]) bol slovenský spisovateľ a prekladateľ, ktorý študoval na slovenských gymnáziách, teológiu v Bratislave nedokončil. Po učiteľskej činnosti na Slovensku odišiel v [[1899]] nastálo do [[Báčsky Petrovec (mesto)|Báčskeho Petrovca]] v [[Srbsko|Srbsku]], kde začal písať prózu ovplyvnenú [[Jozef Gregor Tajovský|Jozefom Gregorom Tajovským.]] Stal sa reprezentantom kultúry dolnozemských [[Slováci|Slovákov]]. Napísal svoj jediný román ''Rodina Rovesných'' ([[1909]]), prózy s tematikou prostredia [[Dolná zem|Dolnej zeme]] (''Vysťahovalec, Obyčajná história, Baťa Kalinský, Suchoty'' a i.) a ďalšie poviedky. V roku [[1914]] vydal svoj ''Dejepis Slovákov'', ktorý sa stal populárnym čítaním. Čajak bol organizátor kultúrneho života v [[Báčsky Petrovec (mesto)|Petrovci]], spoluzakladateľ slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a redaktor mesačníka ''Náš život''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čajak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-cajak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> - ==Moderna<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=437- 456|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Slovenská literárna moderna sa začala rozvíjať od roku [[1905]] (pozri: ''Verše I.,'' básnická zbierka [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]), ale hlavne po prvej svetovej vojne, kedy zároveň doznieval realizmus. Dovtedy lineárny vývoj vždy jedného smeru sa rozvinul do pestrého vejára [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardných]] smerov prevzatých zo západných európskych literatúr alebo ovplyvnených nimi. Názov „moderna” sa začal používať až v polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderna fungovala aj bez toho, aby sa tak volala|url=https://dennikn.sk/212912/moderna-fungovala-aj-bez-toho-aby-sa-tak-volala/|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rakúsová|meno=Gabriela|vydavateľ=dennikn.sk}}</ref>. Medzi avantgardnými smermi moderny prevládali [[Symbolizmus|symbolizmu]]s a [[expresionizmus]]. Filozofickým základom moderny boli [[Nietzsche]]ho a [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]]ove ideové konštrukty obohatené o [[ Charles Darwin|Darwin]]ov prírodný výber, Strindbergov boj pohlaví a protikladný [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus]] [[Henri Bergson|Bergson]]a, pričom sa prihliadalo aj na [[Sigmund Freud|Freudovu]] psychoanalýzu. Znamenalo to významnú zmenu v modeloch nielen myslenia ale aj tvorby. V slovenských podmienkach sa k týmto novým ideovým východiskám pridávali maďarizačný tlak a celkové postavenie slovenského národa v rámci monarchie, problémy, ktoré prevládali v mysliach slovenskej inteligencie nad umeleckými témami až do vzniku [[Tomáš Masaryk|Masaryk]]ovho [[Česko-Slovensko|Československa]]. Hoci autori slovenskej moderny nikdy nezostavili spoločný modernistický manifest, stretli sa na spoločnej platforme ''Sborníka slovenskej mládeže'' vo vydaní v [[1909]], keď v ňom publikovali [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]] a [[Vladimír Roy]]. K najvýznamnejším autorom moderny patria [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]], [[Ivan Gall]], [[František Votruba]], [[Ľudmila Groeblová]] a [[Vladimír Roy]]. Žánre, ktoré sa progresívne rozvíjali v slovenských podmienkach boli hlavne poézia a to subjektívna lyrika ľúbostná a erotická, angažovaná občianska a sociálna lyrika. V poézii začína rozväzovanie verša, nadobúda znaky modernistickej poetiky, napríklad lyrizmus, hudobnosť, opakovanie motívov, symboly. V próze sa písali malé formy - novely, črty, poviedky, poznámky, zápisky, úryvky z denníkov. Mala lyrický charakter a postupne sa stierali rozdiely medzi prózou a poéziou natoľko, že vznikol žáner [[báseň v próze|básne v próze]] (Vladimír Roy: Brezy, Zvony<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brezy, Zvony|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1708/Roy_Ked-miznu-hmly/3|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Vladimír Roy}}</ref>. V dráme sa tiež prejavoval záujem tvoriť krátke formy, napríklad jednoaktovky či dramatické skice, ktoré tvorili [[Vladimír Hurban]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plukovník Vladimír Svetozár Hurban|url=http://www.vhu.sk/plukovnik-vladimir-svetozar-hurban/|dátum prístupu=2021-11-20|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|dátum vydania=2012-04-26|vydavateľ=Vojenský historický ústav|odkaz na autora=Miloslav Čaplovič}}</ref> inak aj VHS - Vladimír Hurban Svetozárov a Vladimír Hurban Vladimírov: VHV ([[Vladimír Hurban Vladimírov]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská moderna|priezvisko=Hučková - zostavovateľka výberu|meno=Dana|vydanie=1|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-8101-567-0|strany=620}}</ref> ===Prvá vlna moderny ([[1905]]{{--}}[[1918]])=== [[Ivan Krasko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Krasko - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-krasko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Zambor|meno=Ján|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Ján Zambor}}</ref>, rodený Ján Botto ( [[1876]] – [[1958]]) súčasť slovenskej moderny a básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] slovenského aj svetového, tiež jeho zakladateľ. Na jeho básnickú tvorbu vplýval francúzsky [[symbolizmus]], no próza je postrealistická a novoromantická. Potomok romantika [[Ján Botto|Jána Botta]] zdedil po ňom zmysel pre temnotu a pochmúrnosť a vkladal ich do svojej poézie. Jeho zbierka básní ''Nox et Solitudo'' ([[1909]]) je plne symbolistická subjektívna lyrika a zbierka ''Verše II.'' ([[1912]]) je jej vystupňovaním s pridaním náboženského lyrizmu. Na štúdiách v Prahe získal rozhľad nielen v českej literatúre ale aj svetovej. V tomto období sa dostal do dosahu skupiny [[Hlasisti|hlasistov]] a pracoval v spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]]. Z pražskej životnej etapy si Krasko odniesol svoj preklad [[Richard Derhmel|Richarda Derhmela]] ''Príroda, symbol, umenie,'' ktorý mu vyšiel v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. Svoje verše publikoval v tlačových orgánoch hlasistov aj u „starých”. Z Prahy odišiel s titulom doktor prírodných vied. V Čechách dozrel v autora, ktorý napísal svoju programovú báseň ''Poetika starej lyriky'' pripomínajúcu Verlainovu báseň ''Art poétique'', ktoré signalizovali nový smer [[symbolizmus]]. Veľmi kladne naň reagovali Hviezdoslav aj Vajanský. Krasko tvoril osobnú lyriku aj sociálne protestné verše. Jeho prozaická časť tvorby je realistická so silným dôrazom na psychologizáciu postáv: ''Naši'' ([[1907]]), ''Svadba, Almužna'' (obe v [[1908]]), ''List mŕtvemu'' ([[1911]]). [[Slovenská akadémia vied]] mu vydala súborné dielo v [[1966]] s názvom ''Dielo''. [[Janko Jesenský]] ([[1874]]{{--}}[[1945]]), v próze realista, v poézii ranný [[Symbolizmus|symbolista]]. Vo veršoch je prechod od realizmu k [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]], hlavne pod vplyvom zážitkov z [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. To znamená, že v poézii je Jesenský členom prvej vlny slovenskej [[Moderna|moderny]]. No aj v próze je považovaný za prvého autora-realistu, píšuceho skutočnú modernú realistickú prózu. Vydal viaceré zbierky poézie, napríklad: ''Vyznanie'', báseň (vyšla v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]), debut v roku [[1897]], ''Verše J. Jesenského'', zbierka básní ([[1905]]), ''Po búrkach'' ([[1932]]), ''Náš hrdina'' ([[1944]]){{--}}lyricko-epická skladba, ''Na zlobu dňa'' ([[1945]]), ''Jesenný kvet'' ([[1948]]) - vydaná po jeho smrti. [[Martin Rázus]] ([[1888]]{{--}}[[1937]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=osobnosti.sk}}</ref> evanjelický kňaz, politik a spisovateľ slovenskej moderny, ktorý písal poéziu čiastočne novoromantickú, s prírodnou lyrikou, okrajovo sa dotýkajúcu aj [[Symbolizmus|symbolizmu]]. V poézii sa významnejšie priklonil k [[Epika|epickej]] a baladickej forme. Názorovo stál pevne na základoch slovenského nacionalizmu, zo začiatku [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], ktorý sa postupne menil smerom k [[Autonomizmus|autonomizmu]]. Rázus bol predsedom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] a poslancom [[Národné zhromaždenie Československej republiky|Národného zhromaždenia]]. Dohodol politickú koalíciu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou]]. Napísal viacero zbierok poézie, ktoré mu vychádzali až do jeho skonu v [[1937]]: ''Z tichých a búrnych chvíľ'' ([[1917]]), debut, ''Hoj, zem drahá'' ([[1919]]), ''To je vojna!'' ([[1919]]), ''Kameň na medzi'' ([[1925]]), ''Kresby a hovory'' ([[1926]]), ''Šípy duše'' ([[1929]]), ''Bača Putera'', veršovaný román ([[1934]]), ''Cestou'' ([[1935]]). Napísal aj divadelné hry ''Hana, Ahaswer, Obrodenie a Malý detektív'', z ktorých posledné dve neboli publikované. Okrem zbierky krátkej prózy ''Z drobnej prózy'' ([[1926]]) vydal 4-dielny román ''Svety'' ([[1929]]) opisujúci život na dedine a pozoruhodný historický román ''Júlia'' ([[1930]]). Umelecky hodnotné romány ''Maroško'' a ''Maroško študuje'' vydané v rokoch [[1932]]{{--}}[[1933]] boli určené deťom, no stali sa veľmi obľúbeným čítaním nielen mládeže. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] boli s úspechom natočené pre [[Slovenská televízia|slovenskú televíziu]]. V roku [[1937]] mu vyšli novely ''Bombura a Surovcovci'', ktoré sú považované za jeho najpôsobivejšie diela. V tom istom roku Rázus predčasne skonal. ===Druhá vlna moderny ([[1920]]{{--}}[[1930]])<ref name=´moderna II´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna Druhá vlna moderny|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Druhá vlna moderny<ref name=´moderna II´></ref> znamená ešte výraznejšie roztrieštenie jednotného názoru na to, aké literárne postupy tvorby sa majú používať. Môžeme začať u [[Milo Urban|Mila Urbana]], ktorého psychologické postupy v jeho realistickej próze sa nachádzajú na opačnom brehu literárnej rieky moderny, než vplyvy západných avantgardných autorov. So zamietnutím konzervativizmu a tradicionalizmu sa v literárnej tvorbe ocitli mnohé avantgardné prúdy a školy. U niektorých boli hlavnou metódou tvorby, u ďalších len marginálne či efemérne dotyky so zahraničnými literatúrami. Aj autori s najvýraznejším modernistickým prejavom oscilujú medzi viacerými štýlmi písania a majú viacznačný výpovedný efekt. Deje sa to i v rámci jediného diela, napríklad zbierky poviedok, v ktorej možno nájsť odlišné umelecké postupy. Spomeňme tu autorov, ktorí zanechali najvýraznejšie stopy v medzivojnovej literatúre druhej vlny modernizmu. [[Súbor:Portrait halamova-masa.jpg|náhľad|vpravo|Maša Haľamová]] [[Maša Haľamová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - komplexná charakteristika tvorby|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> ([[1908]]{{--}}[[1995]]) bola jednou z mála poetiek slovenskej moderny, ktorá svojou tvorbou náleží k symbolizmu [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]], no nielen k nemu. Jedna z jej raných básní je ''Agonia'' vydaná v Slovenských pohľadoch roku [[1926]], keď mala osemnásť rokov<ref>Slovenské pohľady, 1926,vydavateľ Matica slovenská,1926, číslo 6-8,strana 424</ref> Po [[Symbolizmus|symbolizme]] možno aj pod vplyvom svojej cesty do [[Francúzsko|Francúzska]] ([[1929]]{{--}}[[1930]]) prešla k ďalším avantgardným smerom, čomu nasvedčuje aj jej často používaný voľný verš. Haľamová písala ľúbostnú lyriku (zbierky ''Básne, Červený mak, Balada, V zakliatej hore, Májová''), no zaujímala sa aj pod vplyvom [[Jiří Wolker|Jiřího Wolkra]] aj o sociálnu tému. Maša Haľamová sa zaslúžila aj o žáner literatúry pre deti (''Svrček a mravci'', 1957, ''Mechúrik Košťúrik s kamarátmi'', 1962, ''Petrišorka'',1965, ''Hodinky, leporelo'', ''O sýkorke z kokosového domčeka'', 1976). [[Vladimír Roy]] ([[1885]]{{--}}[[1936]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Roy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-roy|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je básnik zaraďovaný do druhej vlny moderny, ktorý bol ovplyvnený tvorbou [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]] a [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]. Debutoval epickou skladbou o [[M. R. Štefánik]]ovi ''Náš Ikarus'' ([[1920]]) a pokračoval vydaním ďalších šiestich zbierok poézie: ''Keď miznú hmly, Rosou a tŕním'' (obe [[1921]]), ''Cez závoj a Peruťou sudba máva'' (obe [[1927]]), ''Zvlnený prameň'' ([[1933]]), ''In memoriam'' ([[1934]]) a výber poézie ''Básne'' ([[1963]]). Jeho prózy ''Môjmu mladému životu, Čierna krv, Pri ohni'' a i. zostali v rukopisnej forme. Písal aj estetické a literárno-historické eseje, napríklad o [[Pavol Országh Hviezdoslav|P. O. Hviezdoslavovi]], [[Samo Chalupka|Samovi Chalupkovi]], [[Alois Jirásek|Aloisovi Jiráskovi]], [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]], [[Robert Browning|R. Browningov]]i a ďalších. [[Vladimír Roy]] je považovaný za vedúceho básnika druhej vlny moderny, hoci dosť osciloval medzi realizmom a symbolizmom, čo vytváralo eklektický dojem z jeho tvorby. [[Janko Alexy]] ([[1894]] – [[1970]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Alexy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-alexy/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, okrem svojej hlavnej činnosti výtvarného umelca písal aj prózu s črtami podobnými Gašparovej tvorbe. Preferoval fikciu pred realitou, nostalgia, sentimentalita, intimita, naivita, clivota boli jeho témami, s ktorými sa stotožňoval v pozícii rozprávača. Typický je preňho baladicko-elegický tón, z ktorého sa vymaňuje opäť príbehmi z umeleckej bohémy, kde ženskými postavami sú ikony lásky ako ciele lyrického blúznenia nesúceho znaky fetišistického posadnutia. Jeho tvorba má však aj inú stránku, tam, kde využíva inšpiráciu svojím detstvom a mladosťou používa láskavý humor, naivitu a ako rozprávač podáva príbeh z pohľadu rojčiaceho chlapca. Alexy sa zaoberal osudmi malých detí, často smutnými, bol ich obrancom a tým aj kritikom sociálnych krívd páchaných na deťoch. Písal krátke prózy - ''Jarmilka''([[1924]]){{--}}knižka krátkych próz; úvod jej napísal [[Štefan Krčméry]], ''Grétka'' ([[1925]]){{--}}zbierka krátkych próz, ''Veľká noc'' ([[1930]]){{--}} zbierka krátkych próz, ''Ondrejko'' ([[1956]]). Vydal viacero románov, debut s názvom ''Hurá !''([[1935]], dvojdielny), ''Už je chlap na nohách'' ([[1936]]), ''Zlaté dno'' ([[1940]]), ''Dom horí'' ([[1942]]){{--}} román o osudoch jeho rodiny, ''Profesor Klopačka'' ([[1949]]). Je autorom beletrizovaných životných príbehov slovenských výtvarníkov ''Osudy slovenských výtvarníkov'' ([[1948]]). [[Súbor:Portrait zguriska-zuzka.jpg|náhľad|vpravo|alt=Autorka humoristickej prózy|Zuzka Zguriška]] [[Zuzka Zguriška]] ([[1900]]{{--}}[[1984]]) vlastným menom Ľudmila Šimonovičová, vydatá Dvořáková,([[1900]]{{--}}[[1984]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rampáková|meno=Ľudmila|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Ľudmila Rampáková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZGURIŠKA, Zuzka (* 1900 – † 1984)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/zguriska-zuzka/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a dramatička, ktorá sa spočiatku ťažko prebíjala rakúsko-uhorským vzdelávacím systémom. V roku [[1924]] po maturite, učiteľskej praxi a vydaji sa presťahovala s manželom do [[Bratislava|Bratislavy]], kde tvorila a počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] vyštudovala na [[Slovenská univerzita|Slovenskej univerzite]] dejiny umenia a filozofiu. Školu ukončila s doktorátom z filozofie a po vojne odišla aj s manželom do [[Praha|Prahy]]. Debutovala už v roku [[1922]] prozaickou črtou ''Pri muzike''. Pokračovala v písaní humorne ladenej krátkej prózy, ktorú umiestňovala v [[Živena|Živene]], [[Robotnícke noviny|Robotníckych novinách]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]] a [[Elán (časopis)|Elán]]e, (zbierka próz ''Obrázky z kopaníc'' ([[1929]]), knihy poviedok ''Dvanásť do tucta'' ([[1932]]) a ''Ženích s mašinou'' ([[1935]]). Svojím pohľadom na život a tvorivým spracovávaním humorných príbehov z prostredia myjavských kopaníc je ju možné považovať za autorku humoristickej prózy. Vytvorila zbierky rozhlasových humoresiek ''Svadba'' ([[1943]]), ''Hostina'' ([[1947]]) ''Podobizne'' ([[1957]] a ''Manželstvo na úver'' ([[1967]]). Jej najúspešnejším dielom je román ''Bičianka z doliny'' ([[1938]] o príbehu ženy z [[Myjava (okres)|myjavských]] [[Kopanice (región)|kopaníc]], bohatej gazdinej, ktorá musela prejsť svojím zložitým obdobím počas vojny, aby sa zmenila na lepšiu a život chápajúcu bytosť. Po úspechu Bičianky začala písať románovú trilógiu, tiež z prostredia jej rodného kraja [[Myjava (okres)|Myjava]] ''Metropola pod slamou'' ([[1949]]), v ktorom sa zamerala na obyvateľov malého mesta v období niekoľko rokov pred prevratom [[1918]]. Druhý diel trilógie ''Mestečko na predaj'' ([[1954]]) rozpráva o medzivojnovej realite rokov [[1918]]{{--}}[[1929]] a tretí diel ''Zbojnícke chodníčky'' predstavujú krátku históriu Slovenskej republiky v rozmere malého mestečka [[1939]]{{--}}[[1945]] napísanú v štýle socialistického realizmul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška v paradoxe života a tvorby|url=https://www.snm.sk/?umenie&clanok=zuzka-zguriska-v-paradoxe-zivota-a-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Trúsik|meno=Pavol|vydavateľ=Slovenské Národné Múzeum|odkaz na autora=Pavol Trúsik}}</ref>. Zguriška napísala aj historické romány pre mládež ''Husitská nevesta'' ([[1962]]) a ''Kráľova zajatkyňa'' ([[1982]]), divadelnú hru ''Mor na farme'' (1967), ojedinelý cestopis ''Španielske pohľadnice'' ([[1931]]), preložila [[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]] a tvorivé obdobie zavŕšila autobiografickým beletrizovaným dielom ''Strminou liet'' ([[1972]]). [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] ([[1904]]{{--}}[[1960]])<ref name=´moderna II´></ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Ivan Horváth|url=https://horvatha.edupage.org/a/6731?eqa=dGV4dD10ZXh0L2Fib3V0JnN1YnBhZ2U9MQ%3D%3D|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Gymnázium Ivana Horvátha Bratislava}}</ref> je tiež žánrovo aj štýlovo polymorfný autor, ktorý osciluje medzi [[Impresionizmus|impresionizmom]], [[novoromantizmus |novoromantizmom]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadenciou]], [[Expresionizmus|expresionizmom]], [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmom]] a i. Horváth bol prozaik, publicista, diplomat a politik, ktorý okrem fakulty práva v [[Bratislava|Bratislave]] absolvoval aj diplomatické vedy v [[Paríž]]i. Bol účastníkom [[Protifašistický odboj na Slovensku|protifašistického odboja na Slovensku]], členom [[ÚV KSČ|Ústredného výboru KSČ]] od roku [[1944]]. Po roku [[1945]] zastával vysoké funkcie v [[SNR]], v Zbore povereníkov [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]] od [[18. september|18. septembra]] [[1945]] do [[16. august]]a [[1946]] a v [[Národné zhromaždenie|Národnom zhromaždení ČSR]]. Nakoniec bol ambasadorom [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. V roku [[1950]] ho odsúdili za [[buržoázny nacionalizmus]] a uväznili na 18 rokov, po 9 rokoch dostal milosť (Iný zdroj uvádza príčinu uväznenia rozsudok za velezradu a špionáž). Krátko nato skonal v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho debutová práca ''Mozaika života a snov'' ([[1923]]) bola časopisecky publikovaná zbierka poviedok. Čo sa týka témy, spracovával rozpor medzi skutočnosťou a snom, sústredil sa na emocionálnosť vo vzťahoch. [[Poetizmus (smer)|Poetizmus]] sa objavil v jeho novele ''Laco a Bratislava'', je to lyricky a sviežo podfarbený príbeh zo života študentov v Bratislave. Za jeho najlepšie dielo je považovaný súbor piatich noviel [[Vízum do Európy]] ([[1930]]), v ktorom opisuje atmosféry európskych metropol. Novely sa vyznačujú pútavým dejom, psychologickým uhlom pohľadu. V [[1944]] vydal zbierku noviel ''Tak sa to malo stať'' ([[1944]]), ktorou pokračuje v psychologickom nazeraní na konanie postáv. V roku [[1948]] vyšiel jeho dokument o atmosfére v jeho umeleckej generácii pod názvom ''Život s Laurou'', ktorá sa zaoberá témou vzťahu umelec a jeho múza. V roku [[2004]] vyšla jeho zbierka esejí ''Európa koktail'', ktorý bol zbierkou portrétov slovenských spisovateľov. [[Kvetoslav Florián Urbanovič]] ([[1885]]{{--}}[[1963]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvetoslav Florián Urbanovič|url=https://www.litcentrum.sk/autor/kvetoslav-florian-urbanovic/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol celý život učiteľom na západnom [[Slovensko|Slovensku]]. Napísal romány ''Poklesky'' ([[1922]]), ''Tridsať strieborných'' ([[1923]]), voľne nadväzujúci román ''Bez vesla'' ([[1926]]), dvojdielny román ''Oráčina'' ([[1933]]). Písal aj drámy, ktoré vyšli v súbornom diele v roku [[1925]]. Osobitne vydal hru ''Vyvrheli'' ([[1929]]). Urbanovičova tvorba patrí ku komerčnej aj bulvárnej spisbe zameranej na sociálnu vrstvu bratislavskej [[Elita|elity]] a s ňou sa prelínajúcej umeleckej bohémy a sveta sociálnej periférie. [[Ivan Minárik]] ([[1909]]{{--}}[[1967]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-minarik|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je autor, ktorý pokračoval v postupoch tvorby podľa Tida Gašpara a Hrušovského, charakteristických pre štýl „fin de siècle”. Venoval sa témam ako je [[mysticizmus]], [[spiritualizmus]] a dekadentne spodobený katolicizmus, [[satanizmus]] a [[okultizmus]]. Minárik je teda autorom [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]] konca [[19. storočie|19. storočia]], jeho postavy končia dezintegráciou ega.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920 – 1930|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Habaj - editor|meno=Michal|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Michal Habaj}}</ref> V začiatkoch tvorby bol príslušník literárnej skupiny „Utópia”. Vyšla mu zbierka prozaických prác ''Smaragdový amulet'' ([[1946]]), no po roku [[1943]] sa autorsky odmlčal. Posmrtne mu vydali výbery próz ''Purpurový medveď'' ([[1967]]) a ''Vášeň'' ([[1970]]). Je autor románu s historickým námetom ''Sprisahanie v Prešporku'' ([[1940]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Ringier Axel Springer SK, a.s.}}</ref> [[Milan Thomka Mitrovský]] ([[1875]] – [[1943]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Thomka Mitrovský: M. Th. M - autobiografia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1292/Mitrovsky_M-Th-M/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> bol slovenský [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] akademický maliar. Popri svojej výtvarnej činnosti napísal zbierku noviel ''Pani Helène'' ([[1930]]), za ktorú dostal štátnu cenu. Témou týchto próz je prostredie umeleckej bohémy vo [[Florencia|Florencii,]] ktoré boli reakciou na jeho študijný pobyt v tomto meste. Mitrovský písal aj literárnu a umeleckú publicistiku, napríklad ''Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1299/Mitrovsky_Maiestas-artis-Umenie-veda-a-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> Ďalší autori sa druhej vlny dotkli len okrajovo alebo chvíľkovo: [[Ján Poničan|Ján Rob Poničan]]([[1902]]-[[1978]]), [[Jarko Elen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jarko Elen|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jarko-elen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Štefan Letz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Letz|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-letz|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Peter Zván]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Zván|url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-zvan/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Vladimír Wagner]], [[Imro Frits]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frič Imrich (Frits) - Slovnik vyznamnych osobnosti mesta Trencin - 20. storocie.pdf|url=https://www.vkmr.sk/buxus/docs/Slovnik%20vyznamnych%20osobnosti%20mesta%20Trencin%20-%2020.%20storocie.pdf|dátum prístupu=2022-05-27|vydavateľ=Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne}}</ref>. ===Lyrizovaná próza ([[1920]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lyrizovaná próza|url=https://www.rtvs.sk/clanok/91837/slovnik-l|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=RTVS}}</ref>=== Lyrizovaná próza je špecifický literárny štýl týkajúci sa skupiny prozaikov slovenskej moderny, ktorí lyrizovali svoje prozaické texty vkladaním postáv a statí s lyrickými výjavmi, snami, spomienkami a fantastickými predstavami, pričom používali aj témy zo slovenských balád a rozprávok. Týmto dosahovali subjektívne ladenie umeleckého textu, ktorým sa im podarilo vytvoriť rozšírený obraz vedomia rozprávača, novú rozšírenú realitu v próze. Termín „Lyrizovaná próza” prvýkrát použil [[Ján Števček]] vo svojom literárnovednom diele Lyrizovaná próza<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Števček|url=https://www.litcentrum.sk/node/97864/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref>. Časť literárnych kritikov však považuje tento smer za súčasť slovenského [[naturizmus|naturizmu]], iní kritici považujú naturizmus len za iný názov lyrizovanej prózy. Predstavitelia spomenutí nižšie sú hlavné literárne osobnosti, zakladatelia lyrizovanej prózy na Slovensku: [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]), [[Dobroslav Chrobák]] ([[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Margita Figuli]] ([[1909]] – [[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tido Jozef Gašpar|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tido-jozef-gaspar/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. ====Prvá generačná vrstva lyrizovanej prózy==== [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) bol básnik a písal aj prózu pre dospelých, deti a mládež. Stal sa priekopníkom estetizmu lyrizovanej prózy a zakladateľom jej ideovo-estetických princípov v rámci slovenskej literatúry. Bol to autor, ktorý vzišiel zo stredoslovenského prostredia. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] sa stretol so slovenskými komunistami a v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] naňho vplývali národné idey. Od [[1938]] žil v [[Bratislava|Bratislave]] až do konca života. Debutoval v [[1932]] hneď dvoma básnickými dielami, zbierkou ''Bez návratu'' a lyricko-epickou poémou ''Martin Nociar Jakubovie''. Je to poézia emocionálne blízka Ivanovi Kraskovi a Vladimírovi Royovi a štýlovo sa pohybuje medzi modernou a lyrizovanou prózou. Zbierka ''Mámenie'' (1936) a ''Pijanské piesne'' (1941) sú obe podfarbené smútkom a pesimizmom a [[Milan Pišút]] považuje túto stránku Ondrejova za dekadentnú. Opakom je autorova tvorba pre mládež: ''Rozprávky z hôr'' ([[1932]]), ktoré sú oslavou života horalov v prírode, ''Tátoš a človek'' (jedná sa o históriu odprírodnenia koňa), ''O zlatej jaskyni'' ([[1935]]), vyznačuje sa žánrovými inováciami - syntézou [[sci-fi]], [[Groteska|grotesky]] a [[Paródia|paródie]]. Táto próza obsahuje scény s trpaslíkmi, obyvateľmi hviezdy spolu so zbojníckymi a tuláckymi motívmi. Ondrejovov ''Africký zápisník'' ([[1936]]), v ktorom okrem iného odsúdil prejavy nadradenosti bielej rasy a rôzne vlastnosti kolonializmu bol cestopisom bez cestovania, fiktívnym rozprávaním náučného charakteru. Nasledovali žánrovo totožné knižky - fiktívne cestopisy ''Horami Sumatry'' a ''Príhody v divočine'' ([[1940]]). Posmrtne mu vydali ''Keď pôjdeš horou'' ([[1963]]), rozprávanie o lesných stromoch. Vrcholom Ondrejovovej tvorby pre mládež je ''Zbojnícka mladosť'', román o vlastnom detstve v prírode s lyricko-mystickým akcentom. Ďalší román previazaný so Zbojníckou mladosťou hlavným hrdinom je [[Jerguš Lapin]], v ktorom sa príbeh presúva z hôr do mesta a na vojnový front, padá monarchia a vzniká Československo. Literárne je zmesou rôznych štýlov rozvíjania deja, no stále má vlastnosti lyrizovanej prózy. Voľným pokračovaním je román ''Na zemi sú tvoje hviezdy''. Tri romány tvoria voľnú trilógiu ''Slnko vystúpilo nad hory'' ([[1956]]). [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]]) je cenený ako jeden zo zakladateľov avantgardnej prózy, v ktorej sa prejavuje [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]], kult formy, estétstvo, ornamentalizmus a lyrický pátos. Takéto postupy tvorby mali byť prejavom vycibreného vkusu a elitnejšej kultúry. Diela mali nielen delikátnejšiu formu ako predošlý realizmus ale aj delikátnejší obsah spojený s vlnami extázy, striedaním nálad a túžob. Láska, krása a sny, to sú témy, ktoré majú v jeho diele ukázať krajšiu, príjemnejšiu realitu, čo ale kontrastuje so smútkom, ktorý sa v jeho tvorbe často spája s láskou. V súvislosti s týmito pojmami sa v Gašparovej próze vyvinul typ ženskej postavy - „femme fatale”, ktorá je obrazom zlých vlastností ako milovníčka luxusu, ničnerobenia, členka mondénnej spoločnosti. Inšpiratívnym prameňom tohto ženského profilu boli Gašparovi [[Gustav Klimt]] a [[Arthur Schnitzler]]. Gašpar písal hlavne novely, napríklad ''Karambol a iné novely'' ([[1925]]), ''V cudzine a iné rozprávky''([[1935]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GAŠPAR, Tido Jozef|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/gaspar-tido-j/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Vozárová|meno=Katarína|vydavateľ=Slovník divadelných kritikov a publicistov|odkaz na autora=Katarína Vozárová}}</ref> [[Ján Hrušovský]] ([[1892]]{{--}}[[1975]]) bol výhradne prozaik. Debutoval prózami s témou [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ''Zo svetovej vojny'' (1919), ''Muž s protézou'' (1925), ''Peter Pa- vel na prahu nového sveta'' (1930), ''František Ferdinand'' (1935) a ''Sprisahanie proti svetu'' - 4 diely([[1941]] – 42). Vydal zbierky poviedok: ''Pompiliova Madona'' ([[1923]]), ''Zmok a iné poviedky, Dolorosa'' (obe [[1925]]), ''Kariéra'' ([[1961]]) a ''Rozmarné poviedky'' ([[1974]]). Písal dobrodružnú, detektívnu a historickú beletriu. Bol tiež autorsky plodný novinár a publicista. Jeho románopisné dielo tiež nie je malé: ''Jánošík 1{{--}}4'' ([[1933]]), ''Dráma na ostrove, Verný hrdina'' (oba [[1935]]), ''Búrka nad Devínom'' ([[1936]]), ''Neuveriteľný príbeh dr. Gallusa'' ([[1937]]), ''Dva železné dvory 1{{--}}2'' ([[1938]]), ''Prízrak'' ([[1941]]), ''Pohroma'' ([[1962]]), ''Čarovný kľúč'' ([[1966]]) a ''Rákócziho pochod''. [[Súbor:Portrait urban-milo.jpg|náhľad|vpravo|[[Milo Urban]] je významný predstaviteľ lyrizovanej prózy. Narodil sa v lesnej horárni na [[Babia hora|Babej Hore]] a svoju životnú kariéru ukončil v [[Bratislava|Bratislave]], kam sa prisťahoval v roku [[1974]].]] ====Druhá generačná vrstva==== [[Milo Urban]] ([[1904]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milo Urban|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=|vydavateľ=Osobnosti.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/milo-urban/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> je románopisec, ktorý písal realisticko-psychologickú prózu. Je autorom kľúčového románu slovenskej medzivojnovej literatúry ''Živý bič'' (dva diely [[1927]]). Jeho dielo je ovplyvnené realizmom [[Vajanský|Vajanského]], [[Martin Kukučín|Kukučín]]a, [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] a Andrejeva. Vo veku 16 - 17 rokov napísal prvotiny ''Nešťastník, Už je pozde, Vanitas vanitatum'' a v osemnástich publikoval prvotinu ''Jašek Kutliak spod Bučinky'', v ktorej ako mladý autor prvýkrát použil svoju metódu koncentrovanej epiky. Táto metóda kulminovala v zbierke próz ''Výkriky bez ozveny'' a najmä v novele ''Za vyšným mlynom''. Posledná menovaná novela je syntézou tvorivých postupov, ktorými sa dostáva do psychologickej hĺbky postáv a tým aj deja. V tomto štýle napísal aj ''Živý bič'' publikovaný s veľkým úspechom, keď mal 23 rokov. Bol preložený do [[Nemčina|nemčiny]], no po nástupe [[Nacizmus|nacizmu]] bol v [[Nemecko|Nemecku]] pálený spolu s knihami [[Thomas Mann|Thomasa Manna]], [[Erich Maria Remarque|E. M. Remarqua]] a iných. Román je zobrazením života na [[Orava (región)|oravskom]] vidieku koncom prvej svetovej vojny, jeho dej oživujú postavy vo vleku svojho osudu, ktorému sa bránia, no nedarí sa im to. Ich profily sú vykresľované psychologickou metódou, čo v súčinnosti so silne dramatizovaným dejom vytvára napínavý príbeh. Po vojne a takmer dvadsaťročnej pauze tvorby (kvôli svojej práci šéfredaktora novín [[Gardista (noviny)|Gardista]] a ďalších periodík [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej strany]]) pokračoval v románe ''Živý bič'' dielmi ''Zhasnuté svetlá'' a ''Kto seje vietor'', ktorým však kritika vyčíta [[schematizmus]] a povrchné stvárnenie pováh. V memoárových prózach ''Zelená krv'' (''Spomienky hájnikovho syna''), ''Kade-tade po Halinde, Na brehu krvavej rieky a Sloboda nie je špás'' sa Milo Urban vrátil ku svojmu dramatickému rozprávačskému štýlu a psychologickej hĺbke postáv. Je vysoko oceňovaným románopiscom a má trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry. ====Tretia generačná vrstva==== [[Súbor:Portrait figuli-margita.jpg|náhľad|vpravo|[[Margita Figuli]] bola priama potomkyňa [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], ktorý vydal svoju dcéru za Petra Figulusa Jablonského, svojho chovanca. Margita Figuli sa narodila v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v tom istom dome ako sa narodil [[Pavol Országh Hviezdoslav|P.O. Hviezdoslav]].]] [[Margita Figuli]] (rodné priezvisko Figuliová, vydatá Šustrová, [[1909]]{{--}} [[1995]]), absolvovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a pracovala ako banková úradníčka v Bratislave. V roku [[1941]] prišla v Tatrabanke o prácu kvôli publikovanej novele ''Olovený vták'', ktorej dej sa týkal vojenského napadnutia [[Poľsko|Poľska]] Nemeckom. Od tej chvíle sa sústavne venovala len literárnej tvorbe. V roku [[1936]] vydala debutovú novelu ''Uzlík tepla'', ktorú ilustroval umelec [[Koloman Sokol]]. V roku [[1937]] jej publikovali zbierku desiatich noviel ''Pokušenie'', v ktorých hľadá svoj štýl písania v rámci romantizujúceho [[naturizmus|naturizmu]] až po okrajové dotyky s [[Impresionizmus|impresionizmom]]. Jej poviedka ''Tri noci a tri sny'' ([[1942]]) bola bibliofilským vydaním s ilustráciami maliara [[Ľudovít Fulla|Ľudovíta Fullu]]. V emblematickom románe slovenského naturizmu [[Tri gaštanové kone]] ([[1940]]) sa Figuli zaoberá konfliktom zákonov prírody a zákonov civilizačného procesu, pohanským fatalizmom a kresťanskými normami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Figuli Margita|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/9-figuli-margita.html|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Nosková|meno=Božena|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Božena Nosková}}</ref>. Vynútenú prestávku počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v publikovaní využila na písanie 4-zväzkového historického románu [[Babylon]] ([[1946]]), za ktorý jej v roku [[1947]] udelili štátnu cenu. Je to fiktívny príbeh na pozadí rozvratu [[Babylonská ríša|Babylonskej ríše]] napadnutej [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]]. Jedná sa o rozsiahlu epickú prózu, ktorá mohla byť alegóriou na [[Jozef Tiso|Tisov]] bábkový režim, čím sa stalo, že toto dielo nemalo šancu na uverejnenie do konca druhej svetovej vojny. Po roku [[1948]] mal ''Babylon'' problém s komunistickou cenzúrou. Táto ho skrátila kvôli autorkinej kritike diktátorského režimu v diele. Figuli sa vynútene ako spisovateľka odmlčala do roku [[1956]], kedy vydala svoj autobiografický román ''Mladosť''. V roku [[1964]] jej vyšla memoárová esej ''Ariadnina niť'' a v roku [[1974]] román ''Víchor v nás''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autorka Troch gaštanových koní M. Figuli sa narodila pred 110 rokmi|url=https://www.teraz.sk/kultura/autorka-troch-gastanovych-koni-m-fig/421609-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Valček|meno=Peter|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Valček}}</ref> [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]]) dosiahol na najvyšší stupeň lyrizovanej prózy [[naturizmus]], ktorý spoznávame v jeho kratšom ale umelecky koncentrovanom diele. Ako autor bol ovplyvnený [[Jean Giono|Jeanom Gionom]], Ramuzom a slovenskými autormi lyrizovanej prózy ([[Margita Figuli]]). Švantnerove prozaické diela [[Nevesta hôľ]] (román) a [[Malka]] (zbierka noviel)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner II. (1912-1950) 1. časť|url=https://www.rtvs.sk/clanok/82723/frantisek-svantner-ii-1912{{--}}1950-1-cast|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Hamada|meno=Milan|vydavateľ=RTVS|odkaz na autora=Milan Hamada}}</ref> sú považované za vrchol tvorby slovenského [[naturizmus|naturizmu]] (inak aj lyrizovaná próza). V príbehu, ktorý rámuje slovenská príroda, lesy, lúky, rieky, sa nachádza niekoľko vrstiev, reálny život popretkávaný lyrickými, magickými, hororovými časťami príbehu a všetko toto prepojené s historickými javmi (prvá svetová vojna, [[SNP|Povstanie v 1944]]) a starými mýtmi (tajomná nevesta hôľ). Švantnerova výstavba príbehu je natoľko plastická, že ju možno nazvať aj rozšírenou realitou. Napísal, respektíve nedokončil tiež román ''Život bez konca'', ktorý bol poňatý ako široká historická freska v rozmedzí rokov [[1894]]{{--}}[[1934]]. František Švantner predčasne zomrel, no jeho pozostalý román je predsa len svedectvom doby medzi dvoma svetovými vojnami na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Dobroslav Chrobák]] (rodným menom Ľudovít Mistrík, [[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> zostavil zbierku poviedok ''Kamarát Jašek'' ([[1934]]) a napísal románovú novelu ''Drak sa vracia'' ([[1943]]), ktoré sa stali tiež emblematickými dielami slovenského naturizmu. Drak sa vracia je naturisticko-psychologická novela, v ktorej sa spracúva dramatický príbeh vzťahu troch postáv v rámci života horalskej dediny zarámcovaný prírodou. Nechýba napätie a tajomno, no autor na rozdiel od Švantnera vynechal mystiku a fantastičnosť. Na jeho tvorbu mali vplyv autori [[Hermann Hesse]], [[Henri Pourrat]] aj [[Knut Hamsun]]. Chrobák pôsobil po štúdiu v [[Praha|Prahe]] na Vysokom učení technickom v Bratislave, kde sa stal redaktorom Rádiožurnálu v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]]. Od roku [[1947]] sa stal hlavným riaditeľom rádia na Slovensku. V roku [[1946]] vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Kariéru mu zahatala vážna choroba a v mladom veku 44 rokov skonal. [[Štefan Gráf]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Gráf|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-graf/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1905]]{{--}}[[1989]]) je autor prozaického diela zaradeného slovenskou kritikou medzi autorov lyrizovanej prózy. Ako autor debutoval básnickými zbierkami ''V horúcom príboji'' ([[1937]]) a ''Žeravý bod'' ([[1940]]) uverejňovanými od polovice [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] v rôznych časopisoch (Slovenské smery, [[Slovenské pohľady]], [[Elán (časopis)|Elán]]). Napísal romány ''Zmätok'' ([[1938]]), jeho voľné pokračovanie ''Oceľové vlny'' ([[1941]]), ''Zápas'' ([[1939]]), ''Cesta za snom'' ([[1942]]) a dvojdielny román ''Jur Janošiak'' ([[1944]]). Po dlhšej odmlke spôsobenej politickými podmienkami mu vyšiel výber z noviel ''V horúcom príboji'' ([[1968]]), neskôr poviedkový triptych ''Nábrežie Františka Jozefa'' ([[1975]]) a venoval sa prekladaniu diel [[Alois Jirásek|Aloisa Jiráska]], J. Š. Baara, T. Novákovej, z nemčiny T. Storma a W. Raabeho. Ďalšími autormi tretej vrstvy sú [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) a [[Jozef Cíger Hronský]] ([[1896]]{{--}}[[1960]]). Ondrejov písal poéziu a detskú literatúru (''Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy''), u Cígera Hronského sa hlavne zdôrazňuje jeho próza ''[[Jozef Mak (román)|Jozef Mak]]'', ktorá opisuje slovenského človeka ako bezvýznamnú a osudom bitú bytosť. Títo dvaja autori mali zložitý ideologický a politický postoj (čo nebol výnimočný jav medzivojnových generácií autorov). Ondrejov sa po [[Arizácia|arizácii]] známeho kníhkupectva ''Steiner'' a udania majiteľov pokúsil o nápravu obrazu o sebe a odišiel do [[SNP]]. [[Jozef Cíger-Hronský|Cíger Hronský]] v roku [[1945]] emigroval zo strachu, že ho budú súdiť za jeho ľudácku činnosť počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Cíger Hronský napísal v exile povstalecký román [[Svet na Trasovisku]], v ktorom sa ako rozprávač príbehu stavia do pozície kritika [[SNP]]. Román je napísaný z pohľadu ľudáckeho voliča, ktorý nemal výhrady ani voči nemeckej okupácii, ani voči [[Jozef Tiso|Tisovej]] bábkovej vláde či akceptácii [[Nacizmus|nacizmu]], čo je v opozícii voči jeho tvrdeniam, že [[Slovenský štát]] bol samostatný štátny útvar a [[SNP]] narušilo tento jeho štatút. Po páde [[Komunizmus|komunizmu]] bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. V roku [[1993]] previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne]]. Symbolicky ho pochovali spolu so [[Štefan Krčméry|Štefanom Krčmérym]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K poetike románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/chovanec1/subor/68.pdf|dátum prístupu=2022-01-12|priezvisko=Krišková|meno=Miriama|vydavateľ=pulib.sk/Univerzitná knižnica v Prešove|odkaz na autora=Miriama Krišková}}</ref> ===[[Katolícka moderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katolícka moderna|url=https://beliana.sav.sk/heslo/katolicka-moderna|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref> ([[1933]]{{--}}[[1948]])=== Katolícku modernu rozvinuli do literárneho smeru mladí autori zjednotení okolo osoby františkána [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]]. Tento prúd moderny obsahuje hlavne medzivojnovú a vojnovú tvorbu poézie. Za prvé programové vystúpenie autorov katolíckej moderny sa považuje ''Antológia mladej slovenskej poézie'', ktorej zostavovateľ bol Dilong. Autorov možno rozdeliť do dvoch vetiev podľa miesta výskytu, jedna skupina zostala na [[Slovensko|Slovensku]], druhá v zahraničnej emigrácii. Písali lyricko-reflexívnu poéziu s náboženskou, nacionálnou a vlasteneckou tematikou, ich umelecké postupy tvorby boli inšpirované avantgardnými smermi západnej Európy ([[symbolizmus]], [[poetizmus]], [[surrealizmus]], [[existencializmus]]). Domácimi prameňmi inšpirácie im bola raná stredoveká literatúra ([[Proglas (báseň)|Proglas]], [[Moravsko-panónske legendy|Moravsko-Panónske legendy]]), [[Klasicizmus|klasicizmus]] ([[Anton Bernolák|Bernolák]], Fándly, [[Ján Hollý (spisovateľ)|Hollý]], [[Ján Kollár|Kollár]]), spevníky (Cantus catholici - [[Benedikt Szőllősi]], Cithara sanctorum - [[Juraj Tranovský]]), [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]] ([[Samo Chalupka]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]], Hodža, [[Andrej Sládkovič]], realisti (Záborský, Palárik, [[P. O. Hviezdoslav]]). ====Prvá generácia==== [[Rudolf Dilong]] ([[1905]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/86/Rudolf-Dilong|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-dilong/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DILONG, RUDOLF (* 1905 – † 1986)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/dilong-rudolf-1905-1986/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> je spoluzakladajúca osobnosť katolíckej moderny. Spisovateľ, publicista, katolícky kňaz a františkánsky mních sústredil okolo časopisov ''Postup'' ([[1934]] - [[1935]]) a ''Prameň'' ([[1936]]{{--}}[[1937]]) mladú generáciu katolíckych autorov moderny. Okrem toho, v roku [[1933]] vydal prácu ''Antológia mladej slovenskej poézie''. Dilong sa od svojho debutu ''Budúci ľudia'' ([[1931]]) vyvíjal štýlovo aj významovo od konzervatívnych foriem k avantgardnej tvorbe. Začal [[Poetizmus (smer)|poetizmom]] v zbierkach ''Helena nosí ľaliu'' a ''Mladý svadobník''. ''Ja, svätý František'' je kniha, v ktorej uplatnil svoj pohľad na vieru v spirituálnom a meditatívnom štýle. [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia]] boli venované v jeho tvorbe smerom [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a [[Surrealizmus|surrealizmus]] (zbierka ''Mesto s Ružou''). [[Stanislav Šmatlák]] definoval medzivojnovú Dilongovu tvorbu ako „...bytostné osvojenie si a subjektívne prežitie i básnické artikulovanie novej podoby lyrizmu...”. Protivojnovo ladené básne ''Konvália, Nevolaj, nevolaj'' a iné sú v ideovom konflikte s jeho agitačnými veršami v zbierkach (''Gardisti na stráž!, Vojna''), ktoré zase kontrastujú s príbehom jeho celoživotnej lásky a básnickej múzy [[Valéria Reiszová|Valérie Reiszovej]], ktorá bola židovského pôvodu. Dilong musel v období vojny prerušiť bohatú tvorivú a publikačnú činnosť odchodom na východný front v hodnosti poľného kuráta slovenskej armády. Od chvíle jeho emigrácie z [[Rím]]a do [[Argentína|Argentíny]] a [[USA]] bola jeho tvorba po roku [[1948]] bielym miestom na mape slovenskej literatúry. V exile napísal viac ako 70 básnických zbierok, prozaické texty aj drámu v [[Slovenčina|slovenskom jazyku]]. Po roku [[1989]] vyšli na Slovensku ''Ja, Rudolf Dilong, trubadúr'' (výber z diela so silným sentimentom túžby po vlasti), ''Mladosť z očistca'' (denník). [[Andrej Žarnov]] (vlastným menom František Šubík<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Žarnov|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-zarnov/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[1903]]{{--}}[[1982]]) bol univ. prof. v Patologickom ústave Slov. univerzity v Bratislave, odborník na patológiu, člen medzinárodnej komisie, ktorá vyšetrovala zločiny proti ľudskosti v Katyńskom lese. Nielen kvôli výsledku vyšetrovania bol po roku [[1945]] prenasledovaný komunistickou vládou a preto v roku [[1952]] definitívne emigroval do [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Andrej Žarnov, jeho kresťanstvo a československá Štátna bezpečnosť|url=https://www.christianitas.sk/andrej-zarnov-jeho-krestanstvo-a-ceskoslovenska-statna-bezpecnost/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Katrebová-Blhová|meno=Beáta|vydavateľ=Christianitas.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>, kde vykonával lekársku prax do roku [[1974]]. Žarnov bol aj významný autor slovenskej moderny tvoriaci poéziu od roku [[1925]], kedy začal vydávať zbierky poézie ''Stráž na Morave'', ''Nástup otrávených'' ([[1925]]), ''Brázda cez úhory'' ([[1929]]), ''Hlas krvi'' ([[1932]]), zbierka lyriky ''Kocky'' ([[1936]]) a zbierka ''Štít'' ([[1940]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Kultúrno-literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>. Bol aj výborný prekladateľ [[Dante]]ho, napríklad prvá časť [[Božská komédia|Božskej komédie]] Peklo a ''Väzenská balada'' od [[Oscar Wilde|Oscara Wilda]]). Žarnov tvoril aj politickú lyriku, kvôli ktorej mal problémy s československým režimom kvôli [[autonomizmus|autonomizmu]] v jeho básnickej zbierke ''Stráž na Morave''. Po smrti jeho prvorodeného syna Ivana vydal zbierku básní Mŕtvy ([[1941]]). ====Druhá generácia==== [[Valentín Beniak]] ([[1894]]{{--}}[[1973]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je uznávaný básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] a [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Medzi dvoma vojnami vydával zbierky poézie inšpirované cestami do [[Taliansko|Talianska]] a [[Francúzsko|Francúzska]] (''Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark''). V zbierke ''Poštový holub'' reflektuje už blížiacu sa [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], dobovú spoločenskú atmosféru blížiacej sa vojnovej a politickej kataklizmy odzrkadlil v zbierke ''Bukvica'' ([[1938]]). Medzi rokmi [[1939]]{{--}}[[1944]] sa tematicky sústredil na prežívanie negatívnych emócií vyvolaných vojnou a túžbu po mieri (zbierky ''Žofia, Popolec, Igric''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenský igric sa búri aj žalostí|priezvisko=Beniak|meno=Valentín|vydanie=1|vydavateľ=Hlbiny|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-89743-21-6|strany=|odkaz na autora=Valentín Beniak|priezvisko2=Pašteka - editor|meno2=Július|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref><ref group="pozn">Slovenský igric sa búri aj žalostí, zbierka ''Igric zotrváva pri poézii'' /IV. kapitola/...Stratení sami do seba,/s komediantským srdcom ľahkým,/hľadáme cestu do neba/a nemáme už plakať nad kým,/otvoril sa nám vzdušný vír,/lež trochu svetla vyšlo z temna, - /ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná./ Narazíš na svet básnikov,/čo krúži vesmírom, jak dúhy,/a pozmeníš sa vo vzácny kov/v zelenom dopadnutí v luhy/až peklo vo mne zahrmí,/tam sladko do náručia ber ma, -/ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná.</ref>. [[Július Pašteka]] v predhovore k výberu Beniakových básní v zbierke ''Slovenský igric sa búri aj žalostí'' charakterizuje jeho tvorbu: „''V roku 1939 povedal, že národ nám dnes žije z dvoch fondov, z kresťanstva a nacionalizmu, i jeho poézia žila z týchto zdrojov, z kresťanského a nacionálneho. Univerzalistický kresťanský svetonázor umožnil mu ten nadhľadový výšvih ponad zúžené nacionálno-politické hľľadiská i ponímanie domácej reality v širšom, európskom kontexte.''” Beniaka po roku [[1947]] komunistická vláda zakázala publikovať ako bývalého pracovníka sekretariátu ministra vnútra [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ([[1939]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The page of Beniak, Valentin, Slovak biography|url=https://www.babelmatrix.org/works/hu-all/Beniak,_Valentin-1894/biography?doc_lang=sk|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Jakus|meno=Laura|vydavateľ=Babelmatrix|odkaz na autora=Laura Jakus}}</ref>. Beniak sa tak ocitol v spoločenskom vákuu, no neprestal písať. Jeho básnická šuplíková tvorba presahuje kvalitu aj kvantitu tvorby do roku [[1945]], sú to zbierky ''Plačúci Amor'' ([[1969]]), ''Sonety podvečerné'' ([[1970]]), ''Medailóny a medailónky'' ([[1971]]). Vigílie I., Vigílie II., Popolec. Stal sa básnickým solitérom s výnimočným umeleckým prejavom a dnes je zaraďovaný k veľkým autorom ako sú [[Ján Smrek]], [[Emil Boleslav Lukáč]], [[Laco Novomeský]], [[Miroslav Válek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Emil Boleslav Lukáč]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.litcentrum.sk/autor/emil-boleslav-lukac|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1900]]{{--}}[[1979]]) bol básnik [[Neosymbolizmus|neosymbolista]], evanjelický kňaz a učiteľ. Zaoberal sa publikačnou činnosťou, prekladateľstvom, divadelnou kritikou a napísal [[libreto]] k opere ''Detvan'' od [[Viliam Figuš-Bystrý|Viliama Figuša-Bystrého]]. Je autorom trinástich zbierok poézie, v ktorých sa zrkadlí jeho silné náboženské presvedčenie a humanistické zmýšľanie. Vo svojej tvorbe bol ovplyvnený [[Vladimír Roy|Vladimírom Royom]], [[P. O. Hviezdoslav]]om a [[Martin Rázus|Martinom Rázusom]]. Jeho najlepšie diela sú zbierky básní ''Dunaj a Seina'' ([[1925]]), ''O láske neláskavej'' ([[1928]]), ''Moloch'' ([[1938]]), ''Bábel'' ([[1944]]), ''Parížske romance'' ([[1969]]) a ''Srdce pod Kaukazom'' ([[1978]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LUKÁČ, Emil Boleslav|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/lukac-emil-boleslav/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Babulícová|meno=Petra|vydavateľ=kritici.theatre.sk|odkaz na autora=Petra Babulícová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 120 rokmi sa narodil básnik Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.teraz.sk/magazin/pred-120-rokmi-sa-narodil-basnik-emil-b/504428-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Pavol Ušák Oliva]] ([[1914]]{{--}}[[1941]]) bol mladý básnik katolíckej moderny, ktorý predčasne skonal na tuberkulózu. Počas svojho života stihol vydať jednu básnickú zbierku ''Oblaky'' (1939)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Ušák Oliva: Oblaky|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/641/UsakOliva_Oblaky/1|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Ušák Oliva|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Ušák Oliva}}</ref> a posmrtne mu vydali ''Čierne kvietie'' (nedatovaná bibliofília), ''Tak umieral básnik Paľo Oliva'' ([[1942]]), zostavili [[Janko Silan]] a [[Mikuláš Šprinc]] a výber z diela ''Bozk pozná smútok úst'' ([[1991]]), ktorý zostavil [[Štefan Moravčík]]. Ušák Oliva písal nielen viazaný rýmovaný verš s náboženským vytržením prepojeným s platonickou láskou k žene, ale aj voľný verš, v lyrickom štýle poetizmu a surrealizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paľo Oliva - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/palo-oliva/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kekeliaková|meno=Monika|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Monika Kekeliaková}}</ref>. [[Karol Strmeň]] ([[1921]]{{--}}[[1994]]) (vlastným menom Karol Bekényi)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karol Strmeň|url=https://www.litcentrum.sk/autor/karol-strmen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> vydal na Slovensku len dve prvé zbierky ''Výžinok života'' (1943) a ''Testament'' (1945), zvyšných šesť v [[USA]] a [[Taliansko|Taliansku]] (''Putovné piesne'' 1950, prvá exilová kniha, spoluautor Mikuláš Šprinc), ''Čakajú nivy jar'' (1963, Cleveland), ''Žalm cyrilometodský'' (1963, Cleveland), ''Znamenie Ryby'' ([[1969]], Rím), ''Preblahoslavená'', zbierka lyricko{{--}}reflexívnych básní ([[1977]], Rím), ''Sfinga spieva pri jasličkách'', [[1991]], výber z celoživotnej tvorby. Strmeň celý svoj aktívny život strávil v emigrácii, no bol ocenený medailami [[Rad Bieleho dvojkríža]], ''Medaila Spolku slovenských spisovateľov'' a ''Medaila Matice slovenske'' na území Slovenska. [[Mikuláš Šprinc]] ([[1914]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikuláš Šprinc|url=https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-sprinc/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí k spisovateľom katolíckej moderny, ktorí väčšinu svojej tvorby publikovali v emigrácii okrem debutovej zbierky ''Ozveny v samotách'' ([[1939]]). Jeho príspevok slovenskej moderne v exile zahŕňa šestnásť zbierok poézie, napríklad ''Na Floride sám'' ([[1953]] Cleveland), ''Tvárou proti slnku'' ([[1955]], Cleveland), ''Z poludnia a polnoci'' ([[1960]], Cleveland), ''Mladosť orla'' ([[1962]], Cleveland), ''Oči moje pútnice'' ([[1965]], Cleveland), ''Andante'' ([[1967]], Rím), ''Bratislavský park'' ([[1968]], Rím). Šprinc je autorom literárno-vednej práce ''Paul Verlaine'' ([[1953]], Cleveland) a dvoch cestopisných memoárov. Ideová stránka jeho diela zobrazuje názorový svet katolíckeho kňaza. Obsahuje subjektívne reflexie, emócie, predstavy. [[Svetloslav Veigl]], rodným menom Ferdinand Veigl, ([[1915]]{{--}}[[2010]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetloslav Veigl - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetloslav-veigl/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref> slovenský básnik, rehoľný kňaz františkánskeho rádu a gymnaziálny profesor napísal rozsiahlejšie poetické dielo. Jeho tvorba bola prerušená na 22 rokov potom, ako publikoval ''Cestami vetrov'' ([[1938]]), ''Výstup na horu Tábor'' ([[1939]]), ''Menom ťa neviem osloviť'' ([[1941]]), ''Kvety na troskách'' ([[1945]]), ''Láska smrť'' ([[1946]]), Volanie z diaľky [[1946]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Mesto na návrší''. Nastalo obdobie nepriaznivé pre tvorbu katolíckej moderny, až v roku [[1990]] začal uverejňovať postupne ďalších 10 zbierok poézie. Veiglova poetika stojí na základoch viazaného verša a morálnych hodnotách kresťanstva a dáva najavo lásku k človeku, Bohu a kresťanstvu. Báseň ''Ako chutí moc'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chutí moc (Svetloslav Veigl)|url=https://www.postoj.sk/51931/ako-chuti-moc-svetloslav-veigl|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Postoj.sk}}</ref> zo zbierky ''Keď anjel v tebe spieva'' ([[2006]]) dokazuje ako Veigl zľahka narába z výrazovými prostriedkami a jazykom, pričom morálne ponaučenie nie je násilné či suchopárne. [[Ján Frátrik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Frátrik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-fratrik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2000]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život|url=http://www.janfratrik.sk/zivot/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Frátrik|meno=Ján|vydavateľ=janfratrik.sk}}</ref> Jeho príspevok k moderne zahŕňa celkovo šestnásť zbierok poézie okrem debutu z roku [[1941]] (''Vám moji rodní''), ktoré boli publikované po [[1968]]. Napísal aj dve literárno-vedné diela ''Moderné postupy pri rozbore verša'' [[1972]]) a ''K rozboru literárneho diela'' ([[1976]]. Nakoniec, svojim kolegom z katolíckej moderny venoval a zostavil antológiu ''Slovenská katolícka moderna v premenách času'' ([[1994]]). [[Štefan Sandtner]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Sandtner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2006]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, saleziánsky kňaz s kvalitným vzdelaním (vyštudoval teológiu v Ríme, slovenčinu a históriu na FFUK v Bratislave) sa stal ako mnoho ďalších jeho kolegov obeťou komunistickej čistky v cirkvi. V roku [[1960]] ho omilostili po deviatich rokoch väzby, v ktorej sa ocitol za údajnú velezradu. Do roku [[1968]] pracoval ako skladový robotník v Pezinku. Od roku [[1989]] žil v saleziánskom domove v [[Bratislava|Bratislave]] a redigoval časopis [[Don Bosco]]. Sandtner pokračoval v smere katolíckej moderny aj v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] až do konca svojho života. Tvoril aj v žalári, a to viazaný verš s rýmom, ktorý najprv zložil spamäti a po jeho naučení naspamäť ho prepisoval na papier. Rýmovaný verš sa ľahšie zapamätal. Inšpiroval sa prírodou, hviezdnym nebom, biblickými príbehmi (''Z litánií o stromoch, Všetky žiarivé hviezdy, Vtáčia symfónia, Tie šaštínske zvony''). [[Ján Motulko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1920]]{{--}}[[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> nedokončil štúdium na [[FiF UK]] v Bratislave, lebo bol povolaný do armády a odišiel na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]], neskôr ho poslali na [[taliansky front]]. Aj v tomto období písal básne, ktoré publikovali ako zbierku ''Blížence'', považovanú za prekvapivo zrelé dielo, ktoré reaguje na tvorbu českého [[Poetizmus (smer)|poetizmu]], [[Rainer Maria Rilke|Reinera Maria Rilkeho]] a celkovo katolícku modernu. Po vojne sa stal redaktorom [[Spolok sv. Vojtecha|Spolku sv. Vojtecha v Trnave]]. Následne sa presťahoval do Bratislavy, kde bol v rokoch [[1959]] až [[1987]] redaktorom [[Katolícke noviny (1940)|Katolíckych novín]]. ''V mimózach vietor'' je zbierka publikovaná v roku [[1947]] a prózy ''Z ohňa a krvi'' ([[1948]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-motulko-1920-2013/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Ústav pamäti národa}}</ref>, po ktorých sa básnik publikačne odmlčal a v roku [[1970]] stihol vydať zbierku ''Zobúdzanie popola'' ([[1970]]). Potom opäť nútená odmlka do roku [[1992]]. Od tohto roku postupne vydával ďalšie zbierky básní (''Fialové žalmy, Strmé schody, Čas Herodes, Na Božej brúske, Jesenné paberky''). [[Gorazd Zvonický]] ([[1913]]{{--}}[[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gorazd Zvonický|url=https://www.litcentrum.sk/autor/gorazd-zvonicky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí ku skupine proskribovaných básnikov katolíckej moderny, ktorí museli emigrovať pod tlakom komunistického systému. Zvonický bol [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, ktorý odišiel z vlasti v roku [[1950]] cez [[Taliansko]] do [[Buenos Aires]], kde bol farárom vo štvrti [[La Boca]] medzi [[1951]]{{--}}[[1963]]. Od [[1963]] do [[1990]] pôsobil ako profesor humanitných vied na Slov. gymnáziu A. Bernoláka pri Slov. ústave sv. Cyrila a Metoda v [[Rím]]e. Svoju tvorbu začal zbierkou poézie ''Sejba perál'' ([[1943]]), ''Mýtnik pred Madonou'' ([[1948]]) bola nasledujúca zbierka, ktorú mu zhabali na zásah cenzúry. Exilová tvorba pozostáva zo zbierok poézie ''S ukazovákom na mraku'' ([[1958]]), ''Prebúdza sa zem'' ([[1964]]), ''Na jubilejné víno'' ([[1965]]), ''Slnko ma miluje'' ([[1967]]), ''Len črepy…, Prekutávam lovištia'' (obe [[1968]]), ''Na Igricovom kare'' ([[1973]]), ''Napárať čím viac lyka'' ([[1978]]), ''Obolus'' ([[1985]]), ''Smer Mariánska hora'' ([[1988]]) a antológiu ''Si krajšia, moja vlasť'' ([[1993]]). Zvonický prekladal aj [[Francesco Petrarca|Francesca Petrarcu]] a [[Ugo Foscolo|Uga Foscola]] a napísal knihu esejí ''Keď mlčať nie je zlato'' ([[1988]]). [[Severín Zrubec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Severín Zrubec|url=https://www.litcentrum.sk/autor/severin-g-zrubec/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1921]]{{--}}[[2011]]) napísal pätnásť zbierok subjektívnej lyriky, debutoval zbierkou ''Hodina stromov'' ([[1965]]). Svoje dielo venoval väčšinou rodine a priateľom v malých nákladoch. Celý život prežil vo svojej vlasti. [[Imrich Kružliak]] ([[1914]]{{--}}[[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Imrich Kružliak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/imrich-kruzliak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> okrem rôznej spoločenskej, politickej a publikačnej činnosti napísal jedinú básnickú zbierku ''Piesne a smútky'' ([[Rím]] [[1974]]). Patrí k exilovej časti katolíckej moderny. ===[[Vitalizmus (literatúra)|Vitalizmus]]=== [[Ján Smrek]] (rodným menom Ján Čietek<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-smrek/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek|url=http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=MÚ Melčice - Lieskové, rodisko J.Smreka}}</ref>, [[1898]] – [[1982]]) sa vypracoval na významnú osobnosť slovenskej literatúry z chovanca [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] na autora poézie [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmu]], zakladateľa [[Elán (časopis)|časopisu Elán]] a organizátora literárneho života. V roku [[1916]] uverejnil prvú báseň ''Heydukovi'' v časopise Slovenský týždenník. V roku [[1913]] začal písať básne v meste Petrovec, až kým v roku [[1917]] narukoval k delostrelcom. V roku [[1918]] sa s rakúsko-uhorskou armádou dostal do [[Istanbul|Istanbulu]] a na [[Palestína (územie)|palestínsky]] front. Napriek tomu, že tu ochorie na maláriu, svoju poetickú múzu nezastaví a píše básne, ktoré posiela z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] do časopisu ''Živena''. Prvý debut ''Odsúdený k večitej žízni'' mu publikovali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. V roku [[1924]] edične pripravil antológiu ''Zborník mladej slovenskej literatúry'', v ktorej dôkladne opísal stav povojnovej slovenskej literatúry a charakterizoval jej autorov. V období [[1925]]{{--}}[[1929]] písal v ''Národných novinách'' v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e politické a kultúrne články a úvodníky, v tomto období tiež vydal svoju zbierku básní ''Cválajúce dni'' ([[1925]]<ref name=´Smrek´>{{Citácia knihy|titul=Knihy slnečné|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1963|strany=340|odkaz na autora=Ján Smrek|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref>, ktorá ho posunula do centra literárneho diania. Paralelne s týmito činnosťami založil a viedol Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) vydávanú v Mazáčovom nakladateľstve v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1929]] vydal zbierku básní ''Božské uzly''<ref name=´Smrek´></ref>. V rámci Mazáčovho vydavateľstva založil a viedol časopis [[Elán (časopis)|Elán]] ([[1930]]{{--}}[[1947]]). V roku [[1931]] editoval reprezentatívnu publikáciu ''Slovenská prítomnosť literárna a umelecká'', v ktorej poprední odborníci hodnotia slovenskú literatúru a umenie v desaťročí po prevrate. Následne vydával zbierky poézie ''Iba oči'' ([[1933]])<ref name=´Smrek´></ref>, básnickú skladbu ''Básnik a žena'' ([[1934]])<ref name=´Smrek´></ref> a zbierku básní ''Zrno'' ([[1935]])<ref name=´Smrek´></ref>. Po rozpade Česko-slovenska v [[1939]] odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Elán (časopis)|Časopis Elán]] sa stal súčasťou [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Vydal zbierku ''Hostina'' v roku [[1944]], kedy Elánu zakázali vychádzať a v roku [[1945]] mu vyšla protifašistická básnická zbierka ''Studňa''. V roku [[1948]] vydal výber z poézie pod názvom ''Knihy mladosti''. Okrem vitalistickej poézie napísal aj libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] ''Beg Bajazid'', ktorá sa stále hráva a vydal preklad básnickej skladby ''Ruslan a Ľudmila'' od [[Alexander Puškin|Puškina]]. Do roku [[1965]], kedy mu udelili titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]], ešte vydával poéziu (''Obraz sveta'' [[1958|(1958]]), ''Struny''([[1962]]), ''Nerušte kruhy moje'' ([[1965]]) a ''Písané na sude'' [[1964]]). V roku 1989 mu vydali dvojdielne memoáre ''Poézia, moja láska''.Po jeho smrti v roku [[1993]] vydala jeho rodina (syn Ivan Čietek) zbierku nepublikovanej šuplíkovej tvorby so silným antikomunistickým názorom ''Proti noci''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|strany=233-238|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref> ===[[Nadrealizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref>=== Slovenský nadrealizmus tu treba chápať ako pokračovanie [[Surrealizmus|surrealizmu]] francúzskeho pôvodu, v štýle ktorého začal tvoriť [[Rudolf Fabry]] ovplyvnený prekladmi z francúzštiny do českého jazyka. {{Hlavný článok|Nadrealizmus}} [[Rudolf Fabry]] ([[1915]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Fabry|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/fabry-rudolf/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bol slovenský [[Nadrealizmus|nadrealista]], zakladateľ tohto smeru v [[Poézia|poézii]] aj výtvarnej [[Grafika (výtvarné umenie)|grafike]] a [[Kresba (umenie)|kresbe]]. Po prvotnom kontakte s pražským prostredím surrealistov vrátane [[Vítězslav Nezval|Nezvala]] a [[Karel Teige|Teigeho]] Fabry odštartoval nadrealistickú tvorbu v Bratislave svojou debutovou zbierkou ''Uťaté ruky'' ([[1935]]). Prvá signálna zbierka bola zároveň aj prvou nadrealistickou zbierkou v slovenskej literatúre. V tvorbe poézie pokračoval nadrealistickými zbierkami ''Vodné hodiny, hodiny piesočné'' ([[1938]]) a vrcholom jeho poézie ''Ja je niekto iný'' ([[1946]]). ''Kytice tomuto životu'' ([[1953]]) bola zbierka, v ktorej podľahol démonovi [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Najlepšími a hodnotovo ucelenými sú jeho knihy publikované v [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia.]] ''Skala nekamenná bralo neskalnaté'' je z tých najlepších básní a je venovaná pamiatke romantika [[Janko Kráľ|Janka Kráľa]]. Po prestávke v tvorbe úspešne pokračoval poéziou ''Nad hniezdami smrti vánok'' ([[1969]]), ''Metamorfózy metafor'' (zbierka vlastných koláží s vlastnými komentármi na aktuálne témy, všetko v štýle nadrealizmu, [[1978]]). Vydal aj prózu, zbierku poviedok ''Takým zvony nezvonia'' ([[1978]]). [[Štefan Žáry]] ([[1918]]{{--}}[[2007]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je nadrealista, ktorý začal tvoriť pomerne skoro a vo svojich dvadsiatich rokoch veku vydal prvé básne pod názvom ''Srdcia na mozaike'', ktoré však ešte neboli nadrealistické. Do roku [[1948]] publikoval celkovo deväť zbierok poézie, osem z nich v štýle nadrealizmu ovplyvneného českým [[Surrealizmus|surrealizmom]] a jeho guru Nezvalom (''Zvieratník, Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor, Pavúk pútnik, Slnovraty,'' ''Dobrý deň pán Villon, Zasľúbená zem, Meč a vavrín''). Nadrealistickú zbierku básní ''Pečať plných amfor'' ([[1944]]) vydal v Ríme počas svojej vojnovej misie. Žáryho tvorba bola kladne poznačená jeho pobytom v [[Taliansko|Taliansku]], jednak účasťou vo vojne ([[1944]]) a mierovou činnosťou po nej (''Apeninský vzduch'', súbor noviel, [[1947]] a ''Dolu na juhu'', novely, [[1955]]). V ďalšej umeleckej etape vývoja vydal ešte pätnásť mimo-nadrealistických zbierok básní a spomienkovú knihu ''Bratislavský chodec'' ([[2004]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žáry, Štefan Bratislavský chodec|url=http://www.iliteratura.cz/Clanek/16829/zary-stefan-bratislavsky-chodec|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kršáková|meno=Dana|vydavateľ=iliteratura.cz|odkaz na autora=Dana Kršáková}}</ref>, v ktorej rozpráva o živote nadrealistov v Bratislave. Svojimi humornými prozaickými textami si Žáry získaval tiež priazeň čitateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry = komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Vladimír Reisel]] ([[1919]]{{--}}[[2007]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Reisel - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-reisel/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred sto rokmi sa narodil básnik Vladimír Reisel|url=https://www.vtedy.sk/basnik-vladimir-reisel|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> tvoril surrealistickú poéziu, prvá vydaná zbierka ''Vidím všetky dni a noci'' ([[1939]]) obsahuje básne z rokov [[1936]] – [[1938]]. Reisel pokračuje publikovaním nadrealistických diel do roku [[1945]]: ''Temná Venuša'' obsahuje texty z obdobia [[1938]] – [[1940]], publikované však v [[1967]], ''V zrkadle a za zrkadlom'' (básnický cyklus, [[1945]]). Po roku [[1951]] sa obrátil k aktuálnym požiadavkám vydavateľstiev písať ideologicky angažovanú literatúru, ktorá zapadla do [[Schematizmus|schematizmu]]. Jeho zbierky básní ''Svet bez pánov'' (lyricko-epická skladba, [[1951]]), zbierka ''Doma'' ([[1953]]), ''Dobrí vtáci'' [[1954]]), ''Milovaní milujúci'' ([[1954]]), ''Spevy sveta'' ([[1955]]), ''Ďakujem ti'' ([[1957]]) a ''More bez odlivu'' ([[1960]]) sa venovali témam triedneho boja, Povstania, oslobodenia, industrializácie, združstevňovania, vlastenectva, internacionalizmu. Jeho poézia uviazla v [[Socialistický realizmus|socialistickom realizme]], takisto aj novinárske fejtóny a pamflety, ktoré obhajovali diktatúru proletariátu vykazujú čiernobielu zjednodušenosť, vyhýbanie sa surrealistickej paradoxnosti a obrat k idealizovaniu socialistickej prítomnosti. V období uvoľnenia diktatúry koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] Reisel začal postupovať vo svojej tvorbe spätne k surrealistickému smeru, kde však uviazol v socializme s ľudskou tvárou a do rozpornej ale pravdivej surreálnej nadskutočnosti sa už neprepracoval. Po roku [[1970]] v období normalizácie vydal ''Oči a brezy'' ([[1972]]) a ''Moja jediná'' ([[1975]]). Znamenali návrat k oslavovaniu [[ZSSR]] a [[SNP]], čo zaklincovalo vydanie výberu z jeho poézie [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]. Neskôr v období [[Gustáv Husák|Husákovho]] režimu vydáva výbery zo skoršej erotickej poézie ''Lásky stolisté'' ([[1976]]), ''Premeny milovania'' ([[1979]], 2. vydanie [[1980]]), ''Taká si, taký som'' ([[1985]]), výber z juvenílií ''Trpké plánky'' ([[1988]]), ''S tebou bez teba'' ,[[1988]])). V roku [[1983]] vydal svoju novú básnickú skladbu ''Žena a muž'', v ktorej formou dialógu predstavuje intímny život dvojice, čo je nový originálny nápad v jeho poetickej tvorbe. Reisel urobil dobrú prácu v prekladaní z francúzskeho jazyka, čo znamenalo, že priblížil slovenskej poetickej scéne diela francúzskych surrealistov ([[Guillaume Apollinaire|Apollinaire]], [[André Breton|Breton]], [[Paul Éluard|Eluard]], [[René Char|Char]], [[Pierre Reverdy|Reverdy]], [[Jacques Prévert|Prévert]]). Ďalší významní nadrealisti v slovenskej literatúre boli [[Pavel Bunčák]] ([[1915]]{{--}}[[2000]]), básnik, prekladateľ a literárny vedec, ktorý tvoril aj pod vplyvom poetizmu, [[Ján Rak]] ([[1915]]{{--}}[[1969]]), básnik a prekladateľ prekliatych básnikov, [[Ján Brezina]] ([[1917]]{{--}}[[1997]]), básnik a literárny vedec a [[Július Lenko]] ([[1914]]{{--}}[[2000]]), básnik ovplyvnený aj poetizmom a prekladateľ, národný umelec v roku [[1985]]. ===Proletárska literatúra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Socialistický realizmus v poézii |url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Proletárska literatúra medzi dvoma vojnami bola jedným zo žánrov slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]]. Je tvorená proletárskou poéziou a literátmi spomedzi [[Davisti|davistov]]. Po prevrate vo februári [[1948]] sa tento prúd transformoval a niektorým sa podarilo zjednotiť sa zdarne so socialistickým realizmom, čo ale neplatilo pre autorov zo skupiny [[DAV]], pozri súdne procesy s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]]. Proletárskych autorov, ktorí začali tvoriť v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] možno považovať za spontánny jav v slovenskej literatúre vzhľadom ku sociálnej situácii väčšiny [[Slováci|Slovákov]]. Naopak, po komunistickom prevrate sa zmenila pozícia proletariátu vo vládnucu vrstvu a spisba socialistických realistov sa už nedá nazvať spontánnou ale násilne vnútenou režimom, keď bol prevzatý [[socialistický realizmus]] stalinského typu. Proletárski autori sa v prvotnej fáze vývoja štýlovo prejavovali ako [[Expresionizmus|expresionisti]], [[Konštruktivizmus|konštruktivisti]] [[Futurizmus|futuristi]], básnici [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Senzualizmus (filozofia)|senzualizmu]], opierali sa však o aktuálnu tému sociálnej situácie nižších pracujúcich vrstiev. [[Fraňo Kráľ]] ([[1903]]{{--}}[[1955]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fraňo Kráľ|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frano-kral/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol slovenský básnik, prozaik a povojnový komunistický politik proletárskeho pôvodu. Spočiatku písal proletársku poéziu a publikoval ju v [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]] a [[Nový Život|Novom živote]]. Na jeho socialistický názor mali vplyv českí avantgardní umelci [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Josef Hora]] a [[Stanislav Kostka Neumann]], ktorých stretol počas liečenia tuberkulózy v [[Čechy|Čechách]]. Neskôr sa priklonil k [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]]. Jeho básnický debut ''Čerň na palete'', zbierka básní, vyšiel v [[1930]]. Pracoval ako učiteľ, no v jeho bratislavskom období bol predčasne poslaný do dôchodku. Medzi dvoma vojnami napísal dva romány ''Cesta zarúbaná'' (1934) a ''Stretnutie'' (1937) a ďalšie zbierky poézie ''Balt'' (1931), ''Pohľadnice'' (1936) a dve knihy o deťoch pre deti ''Jano'' ([[1931]]) a [[Čenkovej deti]] ([[1932]]), ktoré boli vložené do „Zlatého fondu slovenskej literatúry”. Po vojne mu vyšli zbierky básní ''Z noci do úsvitu'' (1945) a ''Jarnou cestou'' ([[1952]]) a román ''Bude ako nebolo'' ([[1952]]). V roku [[1961]] mu vyšla kniha ''Fraňo Kráľ učiteľom'', zbierka prejavov, článkov, listov a iných dokumentov. V roku [[1953]] obdržal titul Národný umelec. Fraňo Kráľ bol činný v bratislavskom protifašistickom komunistickom odboji počas bábkovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čenkovej deti od F. Kráľa patria do zlatého fondu slovenskej literatúry|url=https://www.vtedy.sk/frano-kral-spisovatel-narodny-umelec|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Peter Jilemnický]] ([[1901]]{{--}}[[1949]]) bol rodák z Čiech píšuci a hovoriaci veľmi dobre slovensky, prozaik a novinár proletárskeho pôvodu. Pôsobil ako učiteľ na [[Slovensko|Slovensku]], dva roky strávil v [[ZSSR]] štúdiom žurnalistiky v [[Moskva|Moskve]]. Medzi dvoma vojnami bol členom ľavicovej skupiny [[DAV]]. Po roku [[1939]] sa podľa nariadenia [[Jozef Tiso|Tisovej]] vlády musel vysťahovať do Čiech. Tu sa zapojil do miestneho protifašistického odboja a dostal sa do koncentračných táborov. Po návrate pracoval na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave, v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé v [[Moskva|Moskve]], kde v roku [[1949]] zomrel. Jilemnický zo začiatku písal v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]], no čoskoro prešiel k [[Socialistický realizmus|socialistickému realizmu]]. Viaceré jeho diela sú považované za schematické či tendenčné. Dielo je dokumentárneho charakteru s menšími známkami lyrizmu. Je autorom románov ''Víťazný pád'' (1929), ''Zuniaci krok'' (1930), ''Pole neorané'' (1932), či ''Kus cukru'' (1934), ktoré zobrazujú situáciu slovenského proletariátu. Poviedkový súbor ''Kompas v nás'' (1937), román ''Kronika'' (1947) boli tiež v origináli napísané v slovenskom jazyku. Väčšina jeho tvorby nebola vydávaná, vychádzala až po roku [[1948]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spisovateľ a učiteľ Peter Jilemnický sa narodil pred 115 rokmi|url=https://www.teraz.sk/knihy/spisovatel-ucitel-jilemnicky-vyrocie/187352-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Ján Poničan]] ([[1902]]{{--}}[[1978]]), autorský pseudonym Ján Rob Poničan, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Poničan|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-ponican/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>bol advokát, básnik, člen skupiny [[DAV]]. Ľavicovo orientovaný nielen [[Vitalizmus (literatúra)|vitalista]] v roku [[1924]] spoluzakladal časopis DAV spolu s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]], [[Eduard Urx|Eduardom Urxom]], [[Andrej Sirácky|Andrejom Siráckym]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Sirácky|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-siracky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]]. V tom istom roku vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a bol aktívny ako redaktor nielen v DAV-e ale neskôr aj v komunistickej [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]]. V roku [[1923]] vydal Poničan vlastným nákladom svoju prvú básnickú zbierku ''Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím.'' Ilustroval ju [[Ľudovít Fulla]]. Táto zbierka básní inklinuje k „fin de siècle”, [[Expresionizmus|expresionizmu]] a proletárskej poézii <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rob Poničan (Som, myslím, cítim, milujem všetko, len temno nenávidím)|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/01111246--SL-2008-4-Habaj-261-274.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk/journals}}</ref>. Po incidente počas exekúcie bol Poničan ako advokát súdený za poburovanie, ale pred konečným rozsudkom, ktorým mu prisúdili dva týždne väzenia stihol v roku [[1929]] vydať zbierku poézie ''Demontáž''. Demontáž flirtuje s viacerými literárnymi smermi: [[Konštruktivizmus|konštruktivizmus,]] [[futurizmus]], [[expresionizmus]] a [[proletárska poézia |proletárska poézia]]<ref name=´Ponican´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik v čase. Poézia Jána Poničana 1929 – 1942|url=Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk}}</ref>. Jej obálku vytvoril opäť [[Ľudovít Fulla]] a patrí k najkrajším slovenským knižným vydaniam. V roku [[1932]] napísal [[Utopizmus|utopistickú]] divadelnú hru ''Všetkostroj''. Poničan tu vymyslel stroj, ktorý vyrobí všetko a tým vytvorí davy nezamestnaných. Jedná sa tu o klasický problém proletariát verzus výrobné prostriedky. V roku [[1932]] vydal v [[Umelecká beseda slovenská|Umeleckej besede]] tretiu básnickú zbierku ''Večerné svetlá''. Kritika ju označuje za [[Impresionizmus|impresionistickú]] medzihru, literárna štúdia Michala Habaja zaraďuje túto zbierku do žánrov [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus,]] [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], senzualizmus a Apollinairov surrealizmus, ale bez rámca avantgardnej poetiky<ref name=´Ponican´/>. Jedna z jej básní ''Momenty z väzenia'' je napísaná pod dojmom pobytu vo väznici v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde sedel za poburovanie. Ďalšiu divadelnú hru napísal na tému vzbury vedenej [[Štefan Major|Štefanom Majorom]], ktorého kauzu riešil. Pod názvom ''Vzbura na rozkaz'' (Toronto, [[1936]]) sa skrýva opäť téma proletárskeho boja. V roku [[1934]] vydal básnickú zbierku ''Angara'' inšpirovanú cestovaním po [[ZSSR]]. Podobne ako ''Demontáž'' má multižánrový poetický obsah. Nasledovali romány ''Stroje sa pohli'' a ''Pavučina'', opäť napísané pod vplyvom zážitkov z riešenia súdnych sporov kvôli antiexekučným demonštráciám. V divadelnej hre ''Iskry bez ohňa'' v celom druhom dejstve Poničan zobrazil skutočný súdny proces, čo stupňuje emocionálny postoj k nespravodlivého rozsudku. [[Laco Novomeský]] ([[1904]]{{--}}[[1976]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Laco Novomeský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-laco-novomesky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=578-583|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> bol básnik spočiatku medzivojnovej proletárskej poézie, [[esejista]], literárny teoretik a kritik proletárskej predvojnovej literatúry. Ovplyvnil ho básnik [[Walt Whitman]], česká proletárska poézia, symbolisti. Jeho tvorba a činnosť v politike majú však presah do obdobia po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], kedy sa zjednotil s prúdom [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Pred vojnou sa stal spoluzakladateľom periodika skupiny ľavicových intelektuálov [[DAV]]. Novomeský pochopil zmenu paradigmy proletárskej ideológie po vojne, keď sa zmenil stav prvotne opozičnej úlohy [[proletariát]]u v jeho vládnucu pozíciu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrat]]e v roku [[1948]]. Novomeského prispôsobovanie sa však nestačilo, v roku [[1951]] sa ocitol vo väzení za svoju údajnú činnosť „buržoázneho nacionalistu” spolu s viacerými členmi DAV-u. Počas výkonu trestu napísal asi štyritisíc básní na cigaretové papieriky, ktoré sčasti vyfajčil s tabakom, ale nie je známe, ako naložil so zvyškom. Novomeský literárne debutoval v roku [[1924]] básňou-pásmom ''Nedeľa''. V roku [[1925]] vstúpil do komunistickej strany. Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] vstúpil do viacerých ľavicových organizácií a zapojil sa do protestov a demonštrácií po udalostiach v [[Košúty|Košútoch]]. Bol činný ako politický aktivista. V [[1943]] sa stal členom „V. ilegálneho výboru Komunistickej strany Československa”, čím sa ocitol v boji proti [[Fašizmus|fašizmu]] na pôde [[Bratislava|Bratislavy]]. V rámci svojej povstaleckej činnosti v [[SNP]] odišiel ako delegát [[SNR]] do [[Londýn]]a rokovať s [[Edvard Beneš|E. Benešom]] a následne do [[Moskva|Moskvy]] s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. V poézii Novomeský pokračoval v rýchlo sa rozvíjajúcej tvorbe od raného [[Symbolizmus|symbolizmu]] k revolučnej proletárskej poézii. Tento prechod prispel k vytvoreniu nového svojského štýlu najviac oceňovanému kritikou. V roku [[1924]] publikoval básne ''Vy a ja'', ''Zradcom zeme'', ai. [[20. júl]]a [[1924]] uverejnil dve básne ''Večer v parku, Veľký deň'' v časopise „Proletárska nedeľa” (príloha Pravdy chudoby). Novomeský sa stal konštantným prispievateľom do proletárskej tlače. Tematicky sa inšpiroval revolučným hnutím a [[Jiří Wolker|Jiřím Wolkerom]]. Formálne tvaroval svoju poéziu ako balady, poloepické básne, rozsiahle pásma ''Nedeľa, Noc, Mesto, Slúžka, Tuberkulóza, Dve balady''. Socialistická kritika (Milan Pišút) považuje za vrchol poetickej tvorby Novomeského ''Svätý za dedinou'', triptich ''Vila Tereza'', ''Do mesta 30 min.,'' ''Stamodtiaľ''. V roku [[1932]] vydal druhú zbierku ''Romboid'' ([[1932]]), ''Otvorené okná'' ([[1935]]), a ''Svätý za dedinou'' ([[1939]]), ktoré kritika považuje tiež za kvalitatívne kulminovanie jeho tvorby. V jeho poetickej tvorbe pretrváva [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a snúbia sa v nej [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] a [[Avantgarda (utopický socializmus)|avantgarda]] so sociálnou baladickou témou. V [[1948]] vydal zbierku ''Pašovanou ceruzkou'' (vydanou v [[1940]]-[[1941]]) v časopise [[Elán (časopis)|Elán]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnota básnickej tvorby Laca Novomeského ani rokmi neklesá|url=https://www.teraz.sk/import/hodnota-basnickej-tvorby-laca-novomesk/215565-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Daniel Okáli]] ([[1903]] – [[1987]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Okáli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/daniel-okali/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol chovanec [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] od útleho veku, medzivojnový proletársky básnik, absolvent [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity v Prahe]] (fakulta práva), člen skupiny [[DAV]], v roku [[1951]] obvinený spolu s viacerými členmi skupiny DAV z [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a väznený do roku [[1960]]. Po štúdiu pôsobil ako advokát v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. V [[1932]] vydal zbierku proletárskej poézie ''Ozvena krvi a zápasov''. Zaoberal sa hlavne literárnou kritikou z hľadiska marxistickej ideológie. Po roku [[1960]] propagoval literatúru [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]] (''Výboje a súboje diel 1 a 2'', 1973 a iné), písal o medzivojnovej proletárskej literatúre (''Literárna teória a kritika davistov'', 1976), tendenčné normalizačné texty, napr. ''O prekonávaní krízy v našej literatúre'', [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Advokáti Davisti: Daniel Okáli|url=http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kerecman|meno=Peter|vydavateľ=nasaadvokacia.sk|odkaz na autora=Peter Kerecman}}</ref> Súčasťou proletárskej literatúry bola [[Skupina R{{--}}10]], ktorá bola aktívna krátko medzi [[1933]] až [[1934]] rokom. Jej členmi boli básnici [[Ján Kostra]], ([[1910]]{{--}}[[1975]]), autor milostnej lyriky, [[Alexander Matuška]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexander Matuška|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alexander-matuska/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>literárny kritik a prekladateľ, [[Kazimír Bezek]] ([[1908]] – [[1952]]), básnik, politik, V. Klimeš, [[Michal Chorváth]] ([[1910]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Chorváth|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-chorvath|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, literárny kritik. Všetci títo autori sa zaradili po roku [[1948]] do smeru [[Socialistický realizmus|socialistický realizmus.]] ==Socialistický realizmus== Literárny smer socialistický realizmus na Slovensku sa dá definovať ako napodobenina socialistického realizmu, ktorého model vytvorili v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho kultúrni komisári. V slovenských podmienkach to malo niektoré odchýlky, napríklad využívanie umeleckých tvorivých metód [[nadrealizmus|nadrealizmu]], [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] či senzitivizmu. Aj téma bola daná podľa inštrukcií marxistov v kultúrnych štátnych inštitúciách, čo zasahovalo do celkovej koncepcie diela, deja, postáv aj základnej myšlienky. Poslušnosť v tvorbe podľa ich pravidiel viedla do močiara schematickej tvorby, čo sa prejavovalo v oslabení umeleckej výpovede u viacerých autorov od začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Socialistickí literárni kritici jav dekadentného schematizmu buď obchádzajú alebo si nasadzujú ružové okuliare pri jeho definovaní (napr. Milan Pišút). Pohľad dnešnej literárnej vedy je zložitejší pri popise tejto tvorby, no priamočiary pri konečnom závere: ''To, čo uvádzame, je len mozaika, no v celom úvodníku ide o komplexne vystavanú služobnosť novej ideológii, pripravenú plniť príkazy jedinej'' ''komunistickej strany a oslavovať toto násilie na umení a pritom túto evidentnú demonštráciu sily umenia treba zneužiť na vlastné ciele.'' (komentár na úvodník [[Michal Chorvát|Michala Chorvátha]], predsedu [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v literatúrach strednej Európy|url=https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Ustavy/Ustav_filologickych_studii/Philologia/Philologia_2017-1/PHILOLOGIA_XXVII_1__M.Batorova.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|vydavateľ=fedu.uniba.sk|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v slovenskej poézii|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Mikula|meno=Valér|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Ján Kostra]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko-Pišút|meno-Milan|vydavateľ OBZOR|miesto-Bratislava|rok-1984|strany-599-600|odkaz na autora-Milan Pišút}}</ref>, [[básnik]], [[maliar]], esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Bol členom spolku slovenských študentov [[Detvan (spolok)|Detvan]] a súčasťou skupiny slovenských študentov [[R-10 (literatúra)|R-10]]. Kostra publikoval v slovenských ľavicových časopisoch, ale aj v Elán-e, Slovenských pohľadoch a mnohých iných. Čo sa týka jeho umeleckej metódy, vyvinul sa postupne od senzitivistu k reflexívnemu lyrikovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul-Ján Kostra - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-kostra/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ:[[Literárne informačné centrum|Literárne informačné centrum Bratislava]]|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> a nakoniec sa zakalil v socialistickom realizme (pozri zbierka ''Na Stalina'', [[1949]]). Kostra si získal rešpekt básnika ešte v medzivojnovom období, keď mal mohutnú konkurenciu v množstve tvorivých básnikov. Do roku [[1948]] mu vyšlo sedem zbierok poézie: ''Hniezda, Moja rodná, Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Ave Eva, Presila smútku''. [[Andrej Plávka]] ([[1907]]{{--}}1[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Plávka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-plavka/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, prozaik a politik proletárskeho pôvodu sa začlenil do smeru [[socialistický realizmus]] po roku [[1948]], v medzivojnovom období patril k proletárskej literatúre. Debutoval v roku [[1928]] zbierkou poézie ''Z noci i rána''. Celkovo vydal dvadsať zbierok poézie. Tvoril v štýle [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Nadrealizmus|nadrealizmu]]. Bol obsypaný štátnymi cenami a rôznymi funkciami v štátnom aparáte. Bol osem rokov riaditeľom vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], tri roky predsedom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave]], 1965 - 1968 opäť riaditeľom Tatranu, v rokoch [[1969]] - [[1982]] predsedom [[Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Je autorom próz ''Obrátenie Pavla'' ([[1941]]), zbierky noviel ''Návrat Petra Hugáňa'' ([[1949]]) a ''Siedmi'' ([[1952]]). [[Pavol Horov]] ([[1914]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-horov/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> bol tiež proletársky básnik medzivojnvého obdobia, neskôr aktér socialistického realizmu. Vo svojej tvorbe sa priblížil k nadrealizmu [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]], ktorý bol jeho vzorom. Debutoval zbierkou básní ''Zradné vody spodné'' ([[1940]]) a do roku [[1948]] pokračoval troma zbierkami ''Nioba matka naša, Návraty, Defilé'', všetko s protivojnovou témou. Po prevrate vo februári 1948 napísal ďalšie zbierky poézie: ''Moje poludnie'' (1952), ''Slnce nad nami'' (1954), ''Balada o sne'' (1960), ''Vysoké letné nebe'' (1960), ''Koráby z Janova'' (1966), ''Ponorná rieka'' (1972), ''Asonancia'' (1976), ''Z posledných'' ([[1977]]). Horov je nositeľom titulu Národný umelec z roku [[1973]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov|url=https://www.zkgz.sk/page.html?m=79df95b8249faac6507e3a890ccc6da5&p=3d3c1c026900534f53b53bcdfb6721c5&s=0 Knižnica Gorazda Zvonickéh|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Knižnica Gorazda Zvonického}}</ref> [[František Hečko]] ([[1905]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Hečko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-hecko|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> pochádzal z rodiny vinohradníka a počas vojny pracoval v „Ústrednom úverovom družstve” v Bratislave. Napísal tri predvojnové zbierky poézie „Vysťahovalci, Na pravé poludnie a Slovenské verše”. Je autorom známych románov ''Červené víno'' ([[Červené víno (televízny film)|Červené víno]]) a [[Drevená dedina]]. ''Červené víno'' je dielom ešte medzivojnovým, v ktorom je prejavený sociálny súcit, ''Drevená dedina'' je dielom socialistického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Denníky 1938 – 1960 - František Hečko – Mária Jančová - Ojedinelé memoáre|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/denniky-1938-1960-frantisek-hecko-maria-jancova-ojedinele-memoare|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Tretí román ''Svätá tma'' zostal v nedokončenom tvare. [[Vojtech Mihálik]] [[1926|(1926]] – [[2001]]) bol básnik tvoriaci v prevažnej miere až po roku [[1948]] (výnimkou je debutová zbierka Anjeli z [[1947]]). Po prvotine, ktorá sa radila ku [[Katolícka moderna|katolíckej moderne]] písal už len poéziu náležiacu do [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ideovo jednoznačnú angažovanú a jasne sa vyjadrujúcu v prospech proletariátu. Jeho politická kariéra mu zabezpečila angažmán vo významných kultúrnych inštitúciách. Po schematizme [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] (pozri napríklad ''Neumriem na slame'', zbierka básní z [[1955]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=137}}</ref>) sa jeho tvorba [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] čiastočne oslobodila od socialistického kánonu (napr. zbierka Tŕpky, Appassionata, Útek za Orfeom) a jeho poézia nabrala vyššie kvality, no v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] jeho tvorivá vypätosť povolila. Mihálik sa navyše smutne preslávil uplatňovaním zákazu publikovania pre celú skupinu básnikov mladšej a strednej generácie - skupine [[Osamelí bežci]], do ktorej patrili [[Ivan Štrpka]], [[Ivan Laučík]] a [[Peter Repka]] a básnikom [[Štefan Moravčík]], [[Milan Richter]], [[Ján Švantner]]. K vrcholom jeho tvorby patria básnické skladby ''Appassionata'' (názov podľa [[Ludwig van Beethoven|Beethoven]]ovej sonáty) a ''Útek za Orfeom''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vojtech Mihálik - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vojtech-mihalik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-27|priezvisko=Hochel|meno=Igor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Igor Hochel}}</ref> ==Socialistický realizmus a jeho problematizácia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus a jeho problematizácia|url=https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=profil.kultury.sk/}}</ref>== Zároveň s vývojom literatúry socialistického realizmu sa začal diskurz o správnosti jeho umeleckých postupov. Viacerí slovenskí autori napísali aj vydali diela, ktoré postupne spochybňovali stalinský model. Boli to [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]]. Nariadenými témami boli [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácia]] roľníkov, [[Industrializácia|industrializácia]], [[SNP]], [[druhá svetová vojna]]. Jedinou správnou hlavnou postavou bol triedne uvedomelý hrdina pochádzajúci z proletariátu. Autori tvoriaci s kritickým pohľadom na uvedené tematické piliere diela socialistického realizmu sú zároveň medzivojnoví autori, ktorí sa zaradili do socialistického realizmu tesne po roku [[1948]], no už v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa začali od neho odkláňať. [[Dominik Tatarka]] ([[1913]]{{--}}[[1989]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dominik-tatarka/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Halvoník |meno=Alexander |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Alexander Halvoník}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panna zázračnica - Dominik Tatarka - Anabella, svetlo v temnotách |url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/panna-zazracnica-dominik-tatarka-anabella-svetlo-v-temnotach |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Mráz |meno=Peter |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Mráz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka |url=http://www.zssd-mt.edu.sk/spisovatelia/spis/dtat.html |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=zssd-mt.edu.sk}}</ref> bol spisovateľ - prozaik a ikona disentu na Slovensku od roku [[1977]]. Začínal v [[40. roky 20. storočia|40.rokoch]] ako prozaik, ktorý míňal rady autorov naturizmu a mieril do nového prozaického smeru, ktorý nazýval “sujetovo zovretou prózou”. Po prvý krát nazval sujetovým básnikom spisovateľa [[Ján Červeň|Jána Červeňa]], ktorý vydal v [[1942]] zbierku noviel ''Modrá katedrála''. Táto tendencia ho zároveň priviedla ku kritike spomenutej lyrizovanej prózy. Tatarka si definoval nového prozaika ako sujetového básnika. Išlo mu o nové sociologické námety, organizačné princípy novej spoločnosti, čo si vyžadovalo ustanoviť nový hlavný sujet diela. Už jeho debut ''V úzkosti hľadania'' ([[1942]]) obsahoval nový pohľad na spoločenské vzťahy vo význame jeho tézy o dôležitosti sujetu. Tatarka však bol nielen "sujetový básnik" ale aj autor, ktorý cítil kresťanskú duchovnosť a "tragický pocit života", čo si osvojil z diela [[Miguel de Unamuno|Miguela de Unamuna]]. Z toho vyplýva jeho predstava sveta ako modelu [[Kreacionizmus|kreacionizmu]]. Zaoberal sa aj protikladom anarchie a poriadku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2 |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydavateľ=Národné literárne centrum |miesto=Bratislava |rok=1999 |isbn=80-888-78- 50-0 |strany=492{{--}}497 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] vydal protivojnové novely (''Pach'', 1943, ''Posol prichádza'',1940) a zbierku noviel ''V úzkosti hľadania''. V roku [[1944]] mu vyšla [[Panna zázračnica]] - príbeh múzy Annabelly, ktorý je Tatarkovou modifikáciou pohľadu na súdobú spoločnosť “lyrických bláznov”. Kľúčovým dielom, ktoré otočilo jeho pohľad na dobovú literatúru a politiku a tým jeho celkový tvorivý profil, bola dvojnovela [[Démon súhlasu|''Démon súhlasu'']],([[1956]]). Dielo je alegorickou groteskou spochybňujúcou spoločenské vzťahy v socializme a etiku konania jeho protagonistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vnútorná emigrácia ako gesto slobody (Dominik Tatarka a Ludvík Vaculík po roku 1968)|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=119222|dátum prístupu=2022-02-05|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|dátum vydania=2009-02-02|vydavateľ=CEEOL - wikipedia library|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref> [[Peter Karvaš]] ([[1920]]{{--}}[[1999]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Peter Karvaš |url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-karvas |dátum prístupu=2021-06-20 |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol významný slovenský dramatik, prozaik a teoretik drámy. Uhoľným kameňom jeho tvorby je dráma. Po vymanení sa z osudu prenasledovaných v dobe slovenského fašizmu a povstania sa stal dramaturgom v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], na [[Nová scéna|Novej Scéne]] a [[SND]] a kultúrnym atašé v Rumunsku. Diskusiu o socialistickom realizme a prehodnocovanie schematizmu ako neželaného javu spôsobil jeho román ''Pokolenie v útoku'' ([[1952]]) končiaci zmenou socialistického modelu [[SNP]] a nadväzujúci na román ''Toto pokolenie'' (1949)(nedokončenú trilógiu). Po pokuse o širší pohľad Karvaš vydáva satirické prózy ''Čert nespí'' (1954), ''Čertovo kopýtko'' (1957). Kariéru mu prerušila okupácia [[ČSSR]] v [[1968]], s ktorou odmietol súhlasiť. Pred 68. rokom napísal prózy ''Niet prístavov'', ''Polohlasom'', ''Toto pokolenie'', ''S nami a proti nám'', v ktorých realistickou metódou spracúval psychologické novely, historický sociálny román, reportáže a črty. Dobovú spoločenskú atmosféru zobrazoval v humoristicko - satirickom štýle. Písal nielen humoresky, ale aj knižky pre deti. V roku [[1979]] po vynútenej pauze mu vyšiel román o povstaní ''Noc v mojom meste''. V [[1968]] vydal zbierky humoresiek ''Humoresky a iné kratochvíle'',( I, II), ''Posledné humoresky a iné kratochvíle'' v [[1989]]. V porevolučnom období 89-teho je zaujímavý jeho súbor [[Causerie|causerií]] ''V úvozovkách'', čo je zriedkavo sa vyskytujúci žáner v slovenskej literatúre. Písanie divadelných hier bola Karvašova celoživotná činnosť, ktorú začal v roku [[1943]] hrou ''Hanibal pred bránami''”, pokračoval so ''Spolok piatich''”, ''Meteor''”, obidve 1945, ''Hra o básnikovi'', 1946, ''Bašta'', 1948 a najznámejšia dráma [[Polnočná omša|''Polnočná omša'']] [[1959]]. Ako divadelný kritik písal teoretické diela ''Kapitoly o rozhlase'', ''K základným otázkam súčasného divadla'', ''Úvod do základných problémov našej drámy'', všetko v [[1984]], v [[1956]] publikoval ''K niektorým otázkam našej drámy''. Vydali mu reportáže z ciest po [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Význam jeho tvorby spočíva v oslobodení sa zo schematizmu hroziaceho poslušným, ktorí dodržiavali stanovený kánon socialistického realizmu. [[Ladislav Mňačko]] ([[1919]]{{--}}[[1994]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/zivotopis-autora |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Petrík |meno=Vladimír |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava} |odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> bol spisovateľ a novinár pôvodom z proletárskeho prostredia Banskej Bystrice. V [[40. roky 20. storočia|40.]] a [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa aktivizoval v radoch socialistických realistov po druhej svetovej vojne, až v [[1963]] mu vyšli ''Oneskorené reportáže'', v ktorých opisoval vykonštruované procesy v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] a ktoré dokázali otvoriť oči novým nastupujúcim generáciám. Napísal aj ďalšie knihy svojim myšlienkovým dosahom rozhodujúce pre profil vzbúrenca proti režimu: v [[1968]] publikoval ''[[Ako chutí moc]]''<ref>{{Citácia knihy|titul=Ako chutí moc |priezvisko=Mňačko |meno=Ladislav |vydanie=2 |vydavateľ=[[Slovenský spisovateľ]] |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-220-0171-6 |strany=201 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, románový pamflet o hypnotizujúcej moci totalitného režimu, v [[1972]] ''Súdruh Münchhausen''”, satirický román v [[Orwellova filozofia dejín|orwellovskom]] štýle a groteskné rozprávanie o povojnových dejinách [[KSČ]]. V románe sa prezentujú postavy zo skutočnej politiky s pozmenenými menami (Husár – [[Gustáv Husák]], Gotles – [[Klement Gottwald]]...). Mňačko sa po okupácii a úteku do [[Rakúsko|Rakúska]] pustil do písania kritických diel voči [[Komunizmus|komunizmu]], v slovenskom aj nemeckom jazyku. Medzi tieto premeny v jeho tvorbe patrí aj politická esej ''Siedma noc''”<ref>{{Citácia knihy |titul=Siedma noc |priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav |vydanie=1 |vydavateľ=Práca, vydavateľstvo a nakl. odborov na Slovensku |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-7094-204-5 |strany=197 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, publikovaná v [[1968]]. V eseji navodil atmosféru posledného augustového týždňa po vpáde vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]], v ktorej opisuje politické súvislosti aj spoločenskú situáciu z vlastného pohľadu novinára. [[Alfonz Bednár]] ([[1914]]{{--}}[[1989]]) prozaik, scenárista, dramaturg a prekladateľ, začal tvoriť po roku [[1945]], kedy zároveň pracoval na [[Povereníctvo|Povereníctve]] informácií. Oceňovaný je jeho prvý román [[Sklený vrch|''Sklený vrch'']], [[1954]] a veľmi úspešný film podľa jeho scenára [[Slnko v sieti]], podľa ktorého je pomenovaná slovenská filmová cena. Bednárov prínos do literatúry spočíva v neschematickom prístupe k tvorbe prózy a scenárov. „Jeho tvorivý postup pozostával z prvkov sujet s tajomstvom, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alfonz Bednár - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alfonz-bednar/komplexná charakteristika |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Baláž |meno=Anton |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Novátorstvo mu vynieslo cenzorské zásahy a negatívne reakcie socialistických kritikov. [[Rudolf Jašík]] ([[1919]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> prozaik, básnik a publicista, tvoriť začal po roku 1945. Jeho témami bola vojna, povstanie, cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Vo svojich krátkych prózach použil metódu naturizmu, v románoch zase postupy moderného európskeho románu. Významné sú román ''Námestie sv. Alžbety''<ref>{{Citácia knihy|titul=Námestie svätej Alžbety|priezvisko=Jašík|meno=Rudolf|vydanie=1|vydavateľ=Mladé Letá|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=268|odkaz na autora=Rudolf Jašík}}</ref> a scenáre k trilógii [[Mŕtvi nespievajú|''Mŕtvi nespievajú'']]. Po sebe zanechal aj tri zbierky [[Nadrealizmus|nadrealistickej]] poézie v rukopise ''Ypsilon'', ''Dve rieky'', ''Moje mesto''. Viacero jeho diel zostalo nedokončených. ==[[Generácia 56]]== Generácia 56 bola skupina autorov, hlavne prozaikov, ktorí publikovali svoje diela v časopise [[Mladá tvorba]]. Bol to iný druh literatúry, než sa vyžadoval politickou elitou tej doby. Kánon socialistického realizmu odmietli a písali realistickú prózu sústredenú na sociálne, rodinné a intímne vzťahy, používali modernú slovenčinu, realistický štýl. K týmto autorom patrili [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]] a autori, ktorí publikovali začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]: [[Anton Hykisch]], [[Marína Čeretková-Gállová]], [[Peter Balgha]] a [[Jaroslava Blažková]]. {{Hlavný článok|Generácia 56}} ==Exilová literatúra 1939{{--}}1990 <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny exil 1939 - 1990|priezvisko=Cabadaj|meno=Peter|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2002|isbn=80-7090-647-2|strany=201|odkaz na autora=Peter Cabadaj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exilová literatúra|url=https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum prístupu=2021-08-26|vydavateľ=SAV Bratislava - Profil slovenskej literatúry}}</ref>== V histórii slovenskej literatúry sa často vyskytujú autori donútení k exilu, nielen jednotlivci, ale aj celé emigračné vlny. Od čias, keď vyhnali [[Sv. Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]] a ich učeníkov, sa tieto objavujú opakovane. V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pod tlakom [[Rekatolizácia|rekatolizácie]] boli donútení odísť mnohí barokoví protestantskí autori, napríklad [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]], [[Tobiáš Masník]], [[Daniel Krman]], [[Eliáš Ladiver]], [[Juraj Láni]], [[Izák Caban]] či [[Daniel Sinapius-Horčička]]. V období [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmu]] emigrovali zo [[Slovensko|Slovenska]] [[štúrovci]] [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Miloslav Hurban]]. V [[20. storočie|20. storočí]] sa striedali viaceré exilové vlny. Tvorivé osobnosti slovenskej literatúry sa rozišli do 26 krajín sveta a skoro všetkých kontinentov. V období [[1939]]{{--}}[[1945]], kedy vznikla [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] odišli z vlasti viacerí židovskí autori, napríklad [[Gejza Vámoš]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=286}}</ref> do [[Čína|Číny]] a [[Brazília|Brazílie]]. Časť tejto protihitlerovsky orientovanej generácie autorov píšucich slovensky sa vrátila po páde [[Jozef Tiso|Tisovho]] režimu späť - [[Jozef Slávik-Neresnický]], [[Theo H. Florin|Teo Herkeľ Florin]], iní zotrvali v exile, napríklad [[Gejza Vámoš]], [[Štefan Osuský]], [[Klement Šimončič]], Peter a Jozef Prídavkovci. Medzi rokmi [[1945]] - [[1950]] emigrovala temer celá tvorivá skupina [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]] a jednotlivci slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]] do viacerých krajín. Po roku [[1948]] odišla vlna emigrácie z dôvodu ideologicko-politického, medzi ktorými boli hlavne politici z [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. V tomto období sa stala centrom literárneho života [[Argentína]]. V dekáde rokov [[1950]]{{--}}[[1960]] v [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]]e v [[USA]] bol v [[1950]] založený ''Slovenský ústav'' a revue kultúry ''Most'' v [[1954]]. Táto dekáda znamenala aj ďalší únik tých slovenských autorov z vlasti, ktorí si uvedomili definitívny koniec nádejí na demokraciu v Československu. Štvrtá vlna utečencov vznikla v rokoch [[1968]]{{--}}[[1990]]. V tomto období odišli autori do západoeurópskych krajín, centrum slovenskej emigračnej kultúry sa presunulo z Argentíny a USA do [[Taliansko|Talianska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Kanada|Kanady]] a [[Nemecko|Nemecka]]. Dôležitým organizátorom kultúrneho života v [[Argentína|Argentíne]] sa stal [[Rudolf Dilong]], ktorý pokračoval aj v tvorbe poézie. Po príchode v [[1948]] vydal zbierky ''Balady'', ''Listy z emigrácie'', ''Diaľky bez domova'' a viaceré ďalšie. Písal aj lyrizovanú prózu: ''Bez matky'', ''Cesty vyhnanca'', ''Agónia veku''. Dilong sa v roku [[1965]] presťahoval do USA{{--}}[[Pittsburgh]]u, kde sa začala kumulovať slovenská literárna emigrácia, aby tam vytvorila nové kultúrne centrum Slovákov. Spomedzi dlhého zástupu básnikov, publicistov a prekladateľov v americkom exile spomeňme [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]], ktorý po odchode z Československa a na ceste do USA vydal v Taliansku svoju jedinú exilovú knihu poézie ''Presievač piesku''. V [[Kanada|Kanade]] sa udomácnila [[Jaroslava Blažková]], známa svojou novelou '''Nylonový mesiac''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=25}}</ref>, podľa ktorej bol natočený v Československu rovnomenný film. V Kanade napísala zbierku poviedok ''Svadba v Káne Galilejskej'', ktorá tam aj vyšla v [[1973]]. V antológii československých spisovateliek v exile ''Doba páření'' jej vyšla poviedka ''Cesta do N''. Blažková bola na Slovensku členkou skupiny autorov [[Generácia 56]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaroslava Blažková|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jaroslava-blazkova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Peter Klas]], prozaik, je najplodnejším exilovým autorom. Publikoval zbierku poviedok ''Na strome života'' v [[1959]], román ''Svetlo pod halenou'' v [[1974]]. Tieto diela sú napísané v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]]. Jeho najznámejší román je ''Satan proti Bohu'' z roku [[1983]]. Zachytil v ňom udalosti a atmosféru povstaleckého roku [[1944]] na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. Román je postavený na protikladnom pohľade na deje, ktoré prebehli počas ozbrojeného povstania, voči názoru autorov, ktorých vydávala vláda počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]], aj proti súčasnému pohľadu na toto obdobie. Román má napínavý dej, dramatickú výstavbu a psychologické stvárnenie pováh. V [[Taliansko|Taliansku]], [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] a [[Kanada|Kanade]] publikoval [[Gorazd Zvonický]], člen veľkej skupiny [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]]. Prvú zbierku básní v exile vydal v [[Buenos Aires]] pod názvom ''S ukazovákom na mraku'' v [[1958]]. Zvonický napísal a vydal v [[Rím|Ríme]] básne, eseje a preklady. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Len črepy...Výkriky pri invázii.'' Táto kniha bola aj preložená do taliančiny ako ''Soltanto rovine... Esclamazioni durante l´ ivasione''. Početnejšie diela vytvoril v talianskom exile [[Eugen Vesnin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eugen Vesnin - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/eugen-vesnin/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-10-01|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, vlastným menom Ignác Zelenka. Už počas štúdií na [[Pápežská gregoriánska univerzita v Ríme|Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme]] publikoval časopisecky poéziu v štýle [[Katolícka moderna|katolíckej moderny.]] Po vojnovom odmlčaní začal publikovať v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] v [[Buenos Aires]]. Jeho prvá zbierka poézie ''Zo zátišia mimóz'' z roku [[1965]] mala širší čitateľský úspech, a bola preložená aj do taliančiny{{--}}''L´oasi delle mimose'' v [[1967]], v preklade profesora [[Leo Magnino|Leo Magnina]]<ref group="pozn">„Vesninova poézia je v prvom rade jednoduchá a spontánna. A toto sú dve podstatné podmienky pre skutočného básnika. Ako sme už poznamenali, v prírode nachádza svoj prameň najlepšej inšpirácie. A tento naturalistický zmysel života, tento pôvab, ktorý pociťuje pri dotyku s krajinami Stredomoria, plnými farieb, svetla a s ich niekoľkotisícročnými civilizáciami, znamenajú najväčšiu hodnotu jeho poetického umenia a autentickosti jeho lyriky. “: Leo Magnino ku Oasi delle mimose, 1967</ref>. Vesnin pokračoval vo vydávaní série zbierok poézie ''Z temena mojich hôr'', ''Cesta na Ponzu'', ''Ja nie som potomok zlatokopov'', ''Aj v etruských záhradách'', ''Ó more, ó more'', ''Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník'', ''Tam, kde kvitnú eukalypty'' a iné. Poézia je lyrická, s romantickými opismi a inšpiráciami prírody. Úspešná zbierka je ''Kytica nezábudok'', ktorá je považovaná za najpôsobivejšiu lyriku v jeho diele. Do [[Nemecko|Nemecka]] odišli [[Roman Bednár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Bednár - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> - prozaik a cestovateľ, ktorý sa zaoberal tvorbou literatúry faktu, poézie a prózy, [[Imrich Kružliak]] - básnik, esejista, prekladateľ a [[Leopold Lahola]] - dramatik, prozaik, básnik, ktorý vydal v exile drámy ''Škvrny na Slnku'' v [[1955]] a ''Inferno'' v [[1960]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka poviedok ''Posledná vec.'' Čo sa týka poézie, Lahola tvoril nadrealistické básne, napríklad ''Ako jed škorpióna'' v [[1995]]. Posledným Laholovým dielom bola experimentálna filmová snímka ''Sladký čas Kalimagdory'', ktorej premiéry sa nedožil. Do Nemecka emigroval v roku [[1949]]. Vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] tvorila a tvorí prevažne nemecky stále [[Irena Brežná]] - prozaička, prekladateľka, autorka detskej literatúry, ktorá je súčasťou emigračnej vlny v [[1968]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irena Brežná - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/irena-brezna/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ= informačné centrum Bratislava}}</ref> Tamtiež sa usadil prozaik [[Dušan Šimko]], ktorý vyštudoval univerzitu v [[Bazilej-mesto|Bazileji]]. V emigrácii vydal zbierku poviedok ''Maratón Juana Zabalu'' v [[Londýn]]e, slovensky vyšla v [[1991]] a cestopisnú novelu ''Japonský diván'', tiež v českom jazyku. V [[Česko|Česku]] publikoval historický román ''Eszterházyho lokaj'' v roku [[2000]] v českom jazyku. ''Gubbio'' s podtitulom ''Kniha udavačov'' ([[2009]]) je sonda do problému udavačstva, ktoré Šimko analyzuje noeticky - z viacerých pohľadov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-29|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=Proudy - STŘEDOEVROPSKÝ ČASOPIS PRO VĚDU A LITERATURU|odkaz na autora=Dana Hučková}}</ref>. Až do vzdialenej [[Austrália (štát)|Austrálie]] zamieril [[Pavol Hrtus Jurina]], prozaik, ktorý upozornil na seba ešte na Slovensku svojim rozprávačským talentom, lyrickým cítením a témou rodných [[Kysuce|Kysúc]] v prózach ''Preťaté ohnivá'', ''Kameň na kameni''. Do exilu odišiel v [[1948]] a ďalšie diela vydával v [[Austrália (štát)|Austrálii]]: ''Dávno a potom'' v [[1969]], ''Daň z krvi'' [[1972]], ''Jazvy'' v [[1979]], ''My vrchári'' v 1979, ''Šľapaje'' v [[1982]], ''Návrat na výšiny'' v [[1991]] a iné. Hrtús Jurina tvoril [[lyrizovaná próza|lyrizovanú prózu]] kontinuálne od čias na Slovensku na tému života a prírody na [[Kysuce|Kysuciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Hrtús-Jurina - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-hrtus-jurina/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> V [[Rakúsko|Rakúsku]] od roku [[1951]] tvorila [[Zdenka Beckerová]], ktorá si vo svojich prózach volila tému emigrácie pred [[1989]], napríklad ''Za vrchom vrch'' v [[1995]], román ''V zatmení mesiaca'' v roku [[1999]] a prekladala do nemčiny diela slovenských autorie a poéziu slovenských básnikov (Míla Haugová, J. Kákošová). Pravidelne publikuje svoje diela v nemeckom jazyku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdenka Beckerová - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zdenka-beckerova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ==[[Postmoderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderna|url=https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum prístupu=2021-09-07|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry - Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderné postupy v slovenskej próze 60. rokov Ivana GIBOVÁ|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/olostiak4/subor/Gibova.pdf|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Gibová|meno=Ivana|vydavateľ=Pulib.sk - Prešovská univerzitná knižnica|odkaz na autora=Ivana Gibová|strany=7|jazyk=slovensky}}</ref>== Prvé dotyky postmoderny so slovenskou literatúrou nachádzame v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20.stor.]] v dielach [[Pavel Hrúz|Pavla Hrúza]] ''Dokumenty o výhľadoch'' ([[1966]]) a ''Okultizmus'' ([[1968]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydavateľstvo Kalligram 2007, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6, str.9-220</ref> obsahujúcich typické postmodernistické umelecké postupy ako sú [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Jambor|meno=Ján|vydavateľ=Ústav svetovej literatúry SAV|odkaz na autora=Ján jambor}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=https://www.czechency.org/slovnik/INTERTEXTUALITA|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=|meno=Petr|vydavateľ=czechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny online|odkaz na autora=prof. PhDr. Petr Karlík, CSc.}}</ref>, ironický postoj narátora, pluralita hlasov, [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmus]] jazykov a štýlov, prelínanie popkultúry a elitnej kultúry, [[Nostalgia|nostalgia]], fragmentarizácia textu, hra so slovom. V diele [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] ''Citová výchova v marci'' ([[1965]]) sú vložené implicitné citácie v poviedkach a parodovanie citovosti, ktoré sa vyskytujú aj v textoch ''Eskalácia citu'', [[1989]]; ''Slovenský Casanova'', [[1991]] (napísal so spoluautorom [[Lajos Grendel|Lajosom Grendelom]]) a ''Krutý strojvodca'' ([[1996]]). Tieto spomenuté umelecké postupy vedú k demýtizácii protagonistu príbehu pochádzajúceho z proletariátu, ktorý býval stvárňovaný v literatúre [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Čiastkovo sa postmodernizmus objavil aj v debute [[Dušan Mitana|Dušana Mitanu]] ''Psie dni'' ([[1970]]). Postmoderna sa však nerozvíjala ďalej kvôli politicko-ideologickým prekážkam. Po roku [[1989]] s nástupom [[Sloboda slova|slobody slova]] začali publikovať svoje postmodernistické diela opäť [[Dušan Mitana]] a [[Dušan Dušek]]. Posledným postmoderným prozaickým dielom Dušana Dušeka je zbierka ''Ponožky pred odletom'' z roku [[2015]], pre ktorú je charakteristický postmodernistický znak vrstvenia žánrov v jednom texte, teda [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lntertextualita v slovenskej postmodernej próze - Podoby medzitextového nadväzovania v prozaickom diele Dušana Dušeka ''Ponožky pred odletom''|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/02120907--SL-2016-2-porizekova-134-139.pdf|dátum prístupu=2021-09-19|priezvisko=Parížeková|meno=Adriana|vydavateľ=SAV.sk|odkaz na autora=Adriana Parížeková}}</ref>. Inými umeleckými metódami týchto dvoch autorov sú [[metatextualita]] - (text v texte) a [[hypertextualita]] - (prepisovanie základného diela pomocou princípov [[travestia|travestie]], [[pastiš|pastišu]] alebo [[Paródia|paródie]]). K postmodernistom možno priradiť okrem [[Dušan Mitana|Mitanu]] a [[Dušan Dušek|Dušeka]] [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]], [[Martin Bútora|Martina Bútoru]], [[Ján Johanides|Jána Johanidesa]], [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] a [[Dominik Tatarka|Dominika Tatark]]u (''Písačky, Navrávačky''). V ich prózach sa vyskytuje vo fiktívnych príbehoch zmiešaná reč autora a priama reč postáv príbehu, citácie z iných textov, polopriama reč a nevlastná priama reč. Slovenskí postmodernisti využívajú okrem parodizácie žánru, napríklad [[Peter Pišťanek]] v románe ''Rivers of Babylon'', [[Mýtus (rozlišovacia stránka)|mýtus]] ako rozprávačskú konštrukciu, napríklad dramatik [[Karol Horák]] a [[Subverzia|subverziu]] rétorizmu (zosmiešňovanie), napríklad [[Eman Erdélyi]] a [[Marek Vadas]] v románe ''Univerzita'', [[1997]], alebo [[Peter Macsovszky|Peter Maczovszky]] v texte ''Cvičná pitva'' ([[1997]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Postmoderná literatúra a film|priezvisko=Žilka|meno=Tibor|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=2006|isbn=80-8094-041-X|strany=188|odkaz na autora=Tibor Žilka}}</ref> [[Dráma]] sa v období slovenskej postmoderny prebudila v roku 1987/88 inscenovaním absurdnej hry [[Karol Horák|Karola Horáka]] ''Cesta'' na [[Divadlo Nová scéna|Novej Scéne]] a ďalšej vlastnej hry ''Medzivojnový muž'' v Martinskom divadle. V [[1989]] vydal [[Dušan Mitana]] hru ''Koniec hry''. V sezóne 1986/87 inscenovali hru [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]] ''Súkromná oslava'' a jeho viaceré hry ''Nultá hodina'' v Martine, ''Zadný vchod'' vo Zvolene a ''Vlastenci z mesta YO'' v Poetickom súbore Novej Scény. <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied a Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref> ==Slovenská literatúra po 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta stredoeurópskych štúdií, Katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6|strany=174}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aktéri a tendencie literárnej kultúry na slovensku po roku 1989|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=978-80-223-4041-0|strany=112|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-27|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=PROUDY středoevropský časopis pro vědu a literaturu|odkaz na autora=Dana Hučková|jazyk=slovenský}}</ref>== Po politickom prevrate nazvanom [[Nežná revolúcia]] nastali zmeny v systéme literárnych inštitúcií, vydavateľstvá sa privatizovali a vznikali nové. Autori získali slobodu slova a teda aj tvorby. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] končili s tvorbou autori, ktorých hlavná časť kariéry patrila do predrevolučného diania. Boli to napríklad [[Vojtech Mihálik]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Mojík]], [[Ján Ondruš]] {{--}}člen [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]], poetka [[Lýdia Vadkerti-Gavorníková]], básnik [[Vojtech Kondrót]], [[Miroslav Válek]] a predčasne odišiel aj [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]. Publikovať mohli opäť po dištancoch udelených komunistickou mocou [[Osamelí bežci]], básnici [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], členovia [[Trnavská skupina |Trnavskej skupiny]] a niekoľkí slovenskí disidenti [[Zlata Solivajsová]], [[Albert Marenčin]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Kadlečík]], [[Oleg Pastier]]. Po roku [[1989]] je možné určiť päť literárnych prúdov, z ktorých sa však výrazné tvorivé osobnosti snažili uvoľniť a tvoriť v individualistických rámcoch. Tieto prúdy sa definujú ako: * Vplyv [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]] a [[Konkretizmus (poézia)|konkretistov]] v [[Trnavská skupina|Trnavskej skupine]], ktorí nadviazali na vzburu básnikov konca [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]{{--}}[[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]], [[Ivan Kolenič]], [[Taťjana Lehenová]] a [[Barbarská generácia]]. * Inšpirácia tvorbou [[Osamelí bežci|Osamelých bežcov]] * Nadviazanie na tvorbu [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], úspešné publikácie boli ''Katolícke piesne z Važca'' a román ''[[Dom opustenosti]]'', ktoré vydal [[Janko Silan]] a [[Milan Rúfus]], ktorý publikoval ''Modlitbičky'' v [[1990]]. * Odmietanie akejkoľvek vývinovej etapy a štýlov pred rokom [[1989]] a polemizovanie o podstate poézie a jej komunikačnom štatúte, napríklad [[Agda Bavi Pain]] * Ženský emancipačný prúd s neo-feministickými inšpiráciami, v ktorom sa darilo poetkám [[Stanislava Reparová|Stanislava Chrobáková Repar]], [[Taťjana Lehenová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taťjana Lehenová-komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tatjana-lehenova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-07-11|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref>, [[Ľubica Somolayová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľubica Schmarcová|url=https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/porota/schmarcova-lubica/|dátum prístupu=2021-12-05|vydavateľ=anasoftlitera.sk}}</ref>, [[Mária Ferenčuhová]], [[Nóra Ružičková]] a [[Katarína Kucbelová]]. Z týchto prúdov sa vyvinula na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] aj [[Postmodernizmus|postmoderná literatúra]] zdôrazňujúca prácu s textom a pohrávanie sa so slovom. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa začala postupná premena štruktúry platforiem združujúcich tvorcov. Neskôr nastalo rozdrobovanie až atomizovanie rôznych literárnych asociácií a neformálnych zoskupení.<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9|strany=292|odkaz na autora=Marián Grupač}}</ref> ===Próza po roku 1990=== Prozaici, ktorí zostali vo vlasti a dištancovali sa od normalizačných metód od roku [[1968]] až po [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]] a rôznym spôsobom sa buď vyhýbali publikovaniu umeleckej literatúry alebo tvorili iné žánre, napríklad preklady, po roku 1990 začali naplno tvoriť a publikovať svoje odložené diela. Do tejto kategórie patria [[Ján Johanides]], [[Rudolf Sloboda]]<ref group="pozn">Citácia z knihy ''Ako vzniká deň'',str. 320, citát R. Slobodu: Spisovateľ sa snaží , aby na triviálnej asociácii založil čosi neobvyklé. Ale toto neobvyklé má tiež svoje zákony a neraz prídeme na to, že to, čo sme považovali za svojskosť, vymyslel už alebo povedal niekto pred nami... Vymyslíme niečo, čo náš kolega zatiaľ nevymyslí. Skoncentrujeme sa, zamyslíme, poprevraciame všetko naruby, a plody: Nové asociácie.</ref> [[Pavel Vilikovský]]<ref group="pozn">Citát z knihy ''Ako vzniká deň'', str.249: Zobrazovanie postáv ako nositeľov vlastností, typizácia atď. nemajú v poviedke miesta, postavy sú možnosti čitateľovho vnútra.</ref>, [[Pavel Hrúz]], [[Dušan Dušek]], [[Dušan Mitana]], [[Alta Vášová]], [[Stanislav Rakús]] a tiež [[Lajos Grendel]], ktorý robil maďarsko-slovenské preklady. Uvedení spisovatelia sa zaoberali témami života v totalite, slobody jednotlivca, post-totalitného rozpadu hodnôt, analýzou zla v uvedených súvislostiach. Autori používajú pri tom rôzne tvorivé metódy, ako je [[irónia]], [[paródia]] a technika [[brikoláž]]e (brikoláž je ovplyvnená intertextuálnosťou, formovaním významov textu odkazom na iné texty), [[persifláž]]e a [[travestia|travestie]] (zosmiešňujúca obmena vážneho literárneho diela, druh paródie). ===Dráma po roku 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta stredoeurópskych štúdií, katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6}}</ref>=== Postmoderná dráma na Slovensku začala ožívať opäť už od roku [[1987]] inscenovaním slovenských autorov ako boli [[Karol Horák]] a jeho hry ''Medzivojnový muž'' a ''Cesta''. Znova sa začali dávať hry [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]], tieto divadelné kusy patria do žánru absurdného divadla, ktoré je súčasťou slovenskej postmoderny. <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95}}</ref> Kým dráma po roku [[1989]] prekonávala rekonštrukciu svojich inštitúcií, ktoré sa rušili a znova etablovali, zaznamenala tvorivý útlm vo viacerých svojich disciplínach. V najpriaznivejšej situácii sa ocitli autori divadelných súborov alternatívnych javiskových foriem. Pokračovali [[Stanislav Štepka]], [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]], [[Rudolf Sloboda]], [[Karol Horák]], [[Peter Scherhaufer]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maťašík - Peter Scherhaufer|url=http://www.udfv.sav.sk/dokumenty/Matasik-Peter.Scherhaufer.pdf|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=Maťašík|meno=Andrej|vydavateľ=udfv.sav.sk|odkaz na autora=Andrej Maťašík}}</ref>, [[Blaho Uhlár]] a [[Viliam Klimáček]]. Autori, ktorí okrem iných žánrov písali aj drámu boli [[Peter Karvaš]], [[Peter Kováčik]], ktorý uviedol hru ''Boží vták'' v [[1993]] a ''Svätý z Hlbokého'' v roku [[1998]]. Zo satirikov bol aktívny [[Ľubomír Feldek]] novými scenármi, ktoré boli paródiami na folklór a literárne témy, napríklad ''Smrť v ružovom'' o [[Édith Piaf]] v [[1995]], ''Teta z Prahy'', ''Horor v horárni'' podľa ''Hájnikovej ženy''. Ponovembrová scéna divadla [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ´90]] uviedla úspešné divadelné kusy od [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]] ''Armagedon na Grbe'' v [[1993]] a ''Macocha'' v [[1996]]. [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]] publikovali v súbornom vydaní všetko, čo odohrali na rôznych scénach. [[Mikuláš Kočan]] uviedol hru ''Húsky, húsky, kam letíte''. [[Milka Zimková]] uvádzala a vydala [[Monodráma|monodrámy]] v ''Divadle jedného herca''. Najplodnejším autorom v rámci malých javiskových foriem je [[Viliam Klimáček]], dramatik, prozaik a zakladateľ divadla GUnaGU<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9}}</ref>. Prozaik a dramatik [[Pavol Weiss]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Weiss - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-weiss/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> napísal hry ''Priateľky'' a ''Bajmann Brothers'' v [[2005]] s dobovými aktuálnymi témami. Prozaik [[Michal Hvorecký]] publikoval hru ''Plyš'' podľa svojho rovnomenného románu v postmodernom štýle. Ďalší významnejší autor je [[Peter Scherhaufer]] s postmodernou hrou ''Kemu ce treba?''. [[Blaho Uhlár]] začal uvádzať hry v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] a pokračoval aj po prevrate v [[1989]] absurdnými scénickými kusmi ''Kolaps'', ''IM-PASSE'' a ''Dyp inaf'', všetky v [[1991]], ''Eo ipso'' v [[1994]], ''Komora'' v [[1995]], ''Tváre'' v [[1997]], ''DNO - Óda na McWorld'' v [[1998]]. Absurdita dobového života je zobrazená metódou nespojitých výjavov, aby tak zobrazil chaos prežívania. [[Michal Babiak]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Babiak|url=https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum prístupu=2022-02-14|vydavateľ=Spišské divadlo|odkaz na autora=Michal Babiak}}</ref>vydal svoje hry v spoločnej publikácii ''Tri scenáre'' v [[1997]]. [[Rastislav Ballek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rastislav Ballek|url=https://snd.sk/profil/2031/rastislav-ballek#|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=snd.sk}}</ref> vo svojom dramatickom diele používal témy z diel iných autorov, aby tak satirizoval Vajanského či polemizoval s [[Gejza Vámoš|Gejzom Vámošom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako dnes čítame, inscenujeme drámu, divadelný text?|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=16208|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Podmaková|meno=Dagmar|dátum vydania=|vydavateľ=CEEOL -Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Dagmar Podmaková}}</ref>. Ballekove prózy [[Južná pošta (film)|Južná pošta]], [[Pomocník (film)|Pomocník]] a [[Agáty (film)|Agáty]] boli filmovo spracované. Literárni vedci radia jeho dielo do zlatého fondu slovenskej literatúry.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pisár dlhých zápiskov|periodikum=Knižná revue č. 5/2021|priezvisko=Chmel|meno=Rudolf|vydavateľ=www.litcenrum.sk|miesto=Bratislava|dátum=20.máj 2021|ročník=XXXI|číslo=5}}</ref> Dlhodobo tvoriaci dramatici, ktorí vydávali hry aj po prevrate v [[1989]] sú [[Osvald Zahradník]], [[Karol Horák]], [[Stanislav Štepka]], [[Jana Bodnárová]], [[Eva Maliti-Fraňová]], [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]], [[Miloš Karásek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karásek Miloš|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karasek-milos|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>, [[Silvester Lavrík]], [[Tomáš Horváth (literárny vedec a spisovateľ)|Tomáš Horváth]], [[Peter Pavlac]], [[Roman Olekšák]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Olekšák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-oleksak|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Michal Ditte]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Ditte|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-ditte/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. == Literárne súťaže na Slovensku == * ''Jurinova jeseň'', [[Čadca]] * ''Krídla Ivana Laučíka'', [[Liptovský Mikuláš]] * ''Literárne dni Pavla Dobšinského'' * ''Literárna Senica Ladislava Novomeského'', [[Senica]] * ''Literárna súťaž Jozefa Braneckého'', [[Trenčín]] * ''Petržalské súzvuky Ferka Urbánka'', [[Bratislava]] - [[Petržalka]] ==Antológie== * ''Slovenský klasicizmus – poézia'' je vlastne reedíciou staršej antológie ''Na lutnu''. Výber zo slovenskej klasicistickej poézie (edične pripravil C. Kraus) z roku 1986.<ref name="litcentr" /> * ''Slovenský klasicizmus – próza'', editor C. Kraus<ref name="litcentr">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=klasicizmus – poézia, Slovenský klasicizmus – próza - Opakovanie dejín (aj s chybami)|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/slovensky-klasicizmus-poezia-slovensky-klasicizmus-proza-opakovanie-dejin-aj-s-chybami|dátum prístupu=2021-06-21|priezvisko=Vojtech|meno=Miloslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Miloslav Vojtech}}</ref> == Referencie == {{referencie|3}} == Poznámky == <references group="pozn" /> == Iné projekty == {{projekt}} == Pozri aj == {{col-begin}} {{col-break|width=50%}} * [[Zlatý fond denníka SME]] * [[zoznam slovenských prozaikov]] * [[zoznam slovenských básnikov]] * [[hlaholika]] * [[romantizmus v slovenskej literatúre]] * [[slovenská literárna fantastika]] * [[Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] {{col-break}} * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Generácia 56]] * [[Barbarská generácia]] * [[Peter Scherhaufer]] * [[Jozef Kot]] * [[Jean Giono]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] {{col-end}} == Bibliografia == * [[Encyklopédia Slovenska]], I. zväzok A - D., strany 345 - 346, heslo: Cyril a Metod a ďalšie, vydal: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied]], Bratislava, [[1980]] * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 32, heslo: Napomenutie vladárom, vydal: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, Bratislava, rok 1980 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Jaroslav Vlček]], [[Zlatý fond denníka SME]], e-book * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 94, heslo: Nitra-literárny almanach,strany 382-383, heslo: poézia * [[Encyklopédia archeológie]], autor: [[Bohuslav Novotný]] a kolektív, [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], str. 321 * [[Valentín Beniak]]: Slovenský igric sa búri aj žalostí, editor:[[Július Pašteka]],vydavateľstvo Hlbiny,2017, ISBN 978-80-89743-21-6 * [[Ján Smrek]]: Poézia, moja láska, vydavateľstvo [[Slovenský spisovateľ]], editor [[Vladimír Petrík]],1989,memoáre, ISBN 80-220-0032-9 * [[Ján Smrek]]: Knihy slnečné, [[Slovenský spisovateľ|Slovenský spisovateľ]], [[1963]], výber tvorby: Cválajúce dni,Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, ilustrácie akad.sochár Jozef Kostka * Pieseň večne mladá,výber zo štúrovskej poézie, vydalo: [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] 1983,Bratislava * Postavy veľkomoravskej histórie [[Matúš Kučera]], vydavateľstvo Osveta Martin, fotografie, rok 1986, 2. vydanie, rok 2007, strany 231 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Stanislav Šmatlák]] a kolektív, vydalo [[Literárne informačné centrum]], Bratislava, rok 2007, 4. vydanie, 345 str., ISBN 978-80-89222-28-5 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Milan Pišút]] a kolektív, vydavateľstvo [[Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov|OBZOR]] Bratislava, rok 1984, str. 1002 * Dejiny slovenskej literatúry 2, 19. storočie a prvá polovica 20. storočia,[[Stanislav Šmatlák]], 1925-2008, Vyd.údaje:Bratislava: Národné literárne centrum, 1999,559 s,2. vyd., v NLC 1, Edícia: Prameň zv. č. 13, ISBN 80-88878-50-0 * Dejiny slovenskej literatúry: Od stredoveku po súčasnosť, Men.Reg.[[Zuzana Kákošová]].Vec.Reg.[[Stanislav Šmatlák]], autor:Šmatlák, Stanislav, 1925-2008, Vyd. údaje:Bratislava: Tatran, 1988, 623 str., * Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989, [[Patrik Šenkár]], [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]], Nitra, 2011, ISBN 978-80-8094-898-6 * Súčasná slovenská literatúra po roku 1989, [[Marián Grupač]] a kol., vydal [[Matica slovenská]], s podporou Ministerstva kultúry SR, Martin, 2015, ISBN 978-80-8128-138-9 * Ľudovít Štúr, biografia, autor [[Fraňo Ruttkay|Fraňo Ruttkay,]] vydavat. [[Vydavateľstvo Obzor|OBZOR]] - redakcia TATRAPRESS pre Slovenský úrad pre tlač a informácie, rok 1971, strán 105 * [[Rudolf Jašík]]: Námestie svätej Alžbety. 1. vyd. Bratislava : [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé Letá]], 1958. S. 268. * Ako vzniká deň - Generácia 56, autor [[Vincent Šabík]], vydavateľstvo [[Tatran (vydavateľstvo)|TATRAN]], Bratislava, rok 1970, str. 328 * Literárny text v postmoderne - Dráma a próza, vydanie1., vydavateľ:[[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Vysoká škola pedagogická v Nitre]], Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, Nitra, rok1994, str.95, ISBN 80-88738-59-8 {{Portál|Literatúra|Literárny}} * [[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydanie 1., Vydavateľ:Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava, rok 2007, str. 523, ISBN 978-80-8101-015-6 [[Kategória:Literatúra v slovenskom jazyku| ]] [[Kategória:Slovenčina]] . tflx7ayp5b201hgn4rsenazgqzi5i3i 7416732 7416728 2022-07-28T12:19:59Z Nelliette 31909 doplnená ref wikitext text/x-wiki [[Súbor:Výtvarné umenie 18 Slovakia 10.jpg|náhľad|[[Ľudovít Štúr]] – kodifikátor modernej slovenčiny.]] '''Slovenská literatúra''' je literatúra [[Slováci|Slovákov]], súčasť [[slovenské umenie|slovenského umenia]], výrazná súčasť [[slovenská kultúra|slovenskej kultúry]], osobitná kultúrna entita. Patrí do [[stredoeurópska literatúra|stredoeurópskej literatúry]]. Je to literatúra písaná v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] autormi nachádzajúcimi sa aj v iných krajinách sveta ako je [[Slovensko]]. Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská [[literárna veda]]. Slovenská literatúra má históriu tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Jej prvým dielom je [[Proglas (báseň)|''Proglas'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proglas-recenzia|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/proglas litcentrum|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> od [[Konštantín_Filozof|Konštantína Filozofa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry-/Staršia slovenská literatúra-800-1780|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> V období [[Humanizmus|humanizmu]] a [[Renesancia|renesancie]] tvorili na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] hlavne v [[latinčina|latinčine]] a [[čeština|češtine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry/novšia slovenská literatúra|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/novsia-slovenska-literatura/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne [[Kodifikácia|kodifikovať]] spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] používanú s úpravami dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] vedení [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali [[stredoslovenské nárečia]], ktoré boli jazykom ľudu. V [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizme]] tvorili najmä [[poézia|poéziu]]. ==Stredoveká literatúra (800{{--}}1500)<ref name=´smatlak´>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4.|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn= 978-80-89222-28-5|strany=37 etc.|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>== ===Staroslovienska literatúra === Ranostredoveká slovenská literatúra sa datuje od doby začiatku pôsobenia vierozvestcov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref name="PK">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=profil.kultury.sk/Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/ profil.kultury.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> a ich ďalších piatich učeníkov, ktorí bývajú nazývaní aj [[sedmopočetníci]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Svätí slovanskí sedmopočetníci|vydavateľ=Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-89489-02-2|strany=247}}</ref>, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].<ref name="HR">{{Citácia periodika|titul=Stručná periodizácia staroslovienskeho a cirkevnoslovanského písomníctva|periodikum=Historická revue|priezvisko=Žeňuch|meno=Peter|odkaz na periodikum=www.sahi.sk|vydavateľ=Slovenský archeologický a historický inštitút = SAHI- občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXX|číslo=6/2019}}</ref> K historicky doloženým autorom patria:<ref name=´smatlak´></ref> * [[Konštantín Filozof]] (neskôr sv. Cyril), *[[827]]{{--}}† [[869]], vierozvestca, autor písma [[hlaholika]] a prvého [[Staroslovienčina|staroslovienskeho]] textu [[Proglas (báseň)|''Proglas'']]<ref name="HR" /> napísaného v hlaholike, ako aj autor prekladu Biblie do staroslovienčiny.<ref name="Encyklo">{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A - D.,heslo: Cyril a Metod a ďalšie,|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=strany 345 - 346|odkaz na autora=Vladimír Hajko a kolektív}}</ref> * [[Metod (svätec)|Metod]] (* [[815]]{{--}}†[[885]]), vierozvestca a možný spolutvorca [[Hlaholika|hlaholiky]], narodený v [[Solún]]e, autor a spoluautor prekladu [[Biblia|Biblie]] do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a viacerých ďalších cirkevných diel<ref name="grkat.nfo.sk" /><ref name="Encyklo"/>, ktoré prekladal spolu so sedempočetníkmi * [[sv. Angelár]], jeden z učeníkov sv. Metoda * [[Gorazd (Nitra)|Gorazd]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), žiak Cyrila a Metoda, pripisujú sa mu diela: [[Život Metodov|''Život Metodov'']], [[Kyjevské listy|''Kyjevské listy'']] a ďalšie diela, čo však nie je dokázané.<ref name="grkat.nfo.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sedmopočetníci|url=http://www.grkat.nfo.sk/Texty/sedmopocetnici.html|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Grécko-katolícka cirkev}}http://www.grkat.nfo.sk/Texty/sedmopocetnici.html</ref> * [[Kliment Ochridský]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), je autorom asi 50 diel v [[Hlaholika|hlaholike]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Kliment Ochridský|url=http://www.grkat.nfo.sk/Texty/kliment-ochridsky.html Svätý Kliment Ochridský (sloviensky), grkat.nfo.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=grécko-katolícka cirkev|autor=Andrej Škoviera}}</ref> * [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]], vie sa, že zostal v [[Konštantinopol]]e počas svojej misie asi v roku [[882]]. Pripisujú sa mu dve diela: ''Služba sv. Cyrilovi a Rozprava o žaltári''.<ref name="grkat.nfo.sk" /> * [[Naum Ochridský]] (* okolo [[830]]{{--}}† [[23. december]] [[910]] ) K ďalším žiakom sv. Metoda patril [[Konštantín Preslavský]] (Presbyter), autor [[Cyrilika|cyriliky]],<ref name="C-M">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovania vo včasnom stredoveku/cyrilo-metodská misia|url=http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Slovania vo včasnom stredoveku|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. Po vyhnaní Metodových a Konštantínových žiakov v roku [[887]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=|rok=1986|strany=197|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, alebo v roku [[886]]<ref name=´smatlak´></ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronológia starších slovenských dejín|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600427|dátum prístupu=2022-01-26|priezvisko=Lukačka|meno=Ján|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Hán Lukačka a kol.}}</ref> z územia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa [[Sloveni]] na jej území ocitli pod vplyvom západného kresťanského obradu a tým aj [[Latinčina|latinčiny]], ktorá sa stala jediným literárnym a cirkevným jazykom.<ref name="PK" /> Po porážke [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukových]] synov v [[Bavori (Germáni)|bavorsko]]-[[Starí Maďari|staromaďarskej]] bitke pri [[Bratislava|Bratislave]] (dobový názov [[Brezalauspurc]]) [[9. august]]a [[907]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|rok=1986|strany=198|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, sa [[hlaholika]] a [[staroslovienčina]] prestávala používať, no hlavne od nástupu [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] k moci. V slovenskom ľudovom prostredí však pretrvávala ľudová [[staroslovienčina]], vyvíjala sa ľudová slovesnosť a pôsobili [[Igric|igrici]]. Igrici šírili verbálne a hudobne sloviensku kultúru ešte ďalšie storočia, hoci v písanej forme neexistovala. Príkladom pre toto tvrdenie je pieseň [[Nitra milá Nitra|''Nitra milá Nitra'']], čo je najtajomnejšia historická hymnická pieseň, ktorú [[Ján Kollár]] uviedol vo svojich ''Národných spievankách'' a považoval ju za ľudovú, no podľa analýzy je autorským dielom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref><ref group="pozn">Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: Mladé letá 1983,Bratislava, pieseň Nitra, milá Nitra, str. 125, verzia od Ľudovíta Štúra, 66-042-83: Nitra, milá Nitra/ty vysoká Nitra!/Kdeže sú tie časy,/v ktorých si ty kvitla_/Nitra, milá Nitra,/ty slovenská mati!/Čo pozriem na teba,/musím zaplakati./Ty si bola niekedy/všetkých krajín hlava,/v ktorých tečie Dunaj,/Visla i Morava./Ty si bola sídlo/kráľa Svätopluka,/keď tu panovala/jeho mocná ruka./Ty si bola sväté/mesto Metodovo,/keď tu našim otcom/kázal božie slovo. </ref> Igrici boli kultúrny fenomén, ktorého diela nie sú písomne doložené, no je spomínaný v iných písomnostiach vtedajšej latinskej spisby. Významný zdroj tohto tvrdenia je [[Anonymus|Anonymova]] kronika ''Gesta hungarorum'' ([[1200]]) obsahujúca zmienku o igricoch, ktorí vystupovali na verejnosti a na dvoroch slovanskej šľachty v období 10.{{--}}12. storočia a zmieňuje sa aj o povestiach kolujúcich v dedinskom ľude, tzv. „fabulae rusticorum”, hoci formou „per negationem”, teda odmietania tejto kultúry<ref>{{Citácia knihy |titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydanie=4. |vydavateľ=Literárne informačné centrum |miesto=Bratislava |rok=2007 |isbn=978-80-89222-28-5 |strany=113{{--}}115 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Anonymus bol notárom na dvore uhorského kráľa [[Belo III.|Bela III.]] a mal za úlohu spísať dejiny [[Maďari|Maďarov]] od doby „zaujatia vlasti” na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. [[Súbor:Kyjevské listy.gif|náhľad|[[Kyjevské listy]] sú napísané v najstaršom type hlaholiky tzv. [[hlaholská unciála|hlaholskej unciále]], kde nie sú ešte veľké písmená.<ref>hlaholika In: {{Citácia knihy |titul=Encyklopédia archeológie |priezvisko=Novotný |meno=Bohuslav |vydavateľ=OBZOR |miesto=Bratislava |strany=321 |odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref>]] ====Diela v staroslovienskom jazyku<ref> {{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=345|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>==== * [[Proglas (báseň)|Proglas]], autor je [[Konštantín Filozof]], pôvodné dielo v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] v písme [[hlaholika]], úvod k prekladu biblie<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=89-93|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Frizinské pamiatky]], cirkevná literatúra písaná [[Hlaholika|hlaholikou]] pôvodne v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] * [[Adhortácia k vladárom]], staroslovienčina v hlaholike, slov. [[Napomenutie vladárom]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N -Q,heslo: Napomenutie vladárom|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=32|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Napomenutie vladárom|url=http://www.klasici.sk/node/87 Univerzitná knižnica - Napomenutie vladárom|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> * [[Adhortácia k pokániu]], staroslovienčina v hlaholike * [[Zakon sudnyj ľudem]], staroslovienčina v hlaholike<ref>{{Citácia periodika|titul=Zakon sudnyj ľjudem|periodikum=Historická revue |priezvisko=Ličková|meno=Darina|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXIII|číslo=6/2012}}</ref> * [[Kánon na počesť svätého Demetera Solúnskeho]], staroslovienčina v hlaholike * [[Moravsko-panónske legendy]], v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] dve biografie sv. [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref>{{Citácia knihy|titul=[[Encyklopédia archeológie]], IV. zväzok N - Q, heslo:Napomenutie vladárom|priezvisko=Novotný|meno=Bohuslav|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=665|odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ˇZivot Konštantína|url=http://www.klasici.sk/node/487 Univerzitná knižnica- Život Konštantína|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ˇZivot Metoda|url=http://www.klasici.sk/node/484 Univerzitná knižnica - Život Metoda|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=94-99|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu]], preložené z latinčiny do staroslovienčiny v hlaholike * [[Kyjevské listy]] - staroslovienčina v [[Hlaholika|hlaholike]] * [[Svätoemerámske glosy]] - nad latinskými vetami sú rydlom vyryté staroslovienske slová ===Literatúra v latinčine=== Latinská tvorba zahŕňa poéziu, prózu, vecnú literatúru, náučnú literatúru a vedecké a cirkevné pojednania. Dráma v stredoveku sa orientovala na frašky a na mystériové a moralitné hry prispôsobené svetskému a reálnemu mysleniu. Texty hier sa však dodnes nezachovali. Niektoré príklady tvorby v stredovekej literatúre: [[Súbor:Képes Krónika 1360.jpg|náhľad|Uhorská kronika]] * [[Moravsko-panónske legendy]] - preložené zo [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] do [[Latinčina|latinčiny]], vznik [[9. storočie]] * [[Legenda o svätých Svoradovi a Benediktovi]] ([[1064]]), autor je [[Maurus (Nitra)|Maurus]], biskup v Nitre, (asi [[1000]]{{--}}[[1070]]), v latinskom jazyku<ref name="PK" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=113-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Nitriansky kódex]] približne z roku [[1083]], dnes uložený v [[Nitra|Nitre]] * [[Kronika Jána z Turca|Uhorská kronika]], autor [[Ján z Turca]] (asi [[1435]]{{--}}[[1488]]/89), v [[Latinčina|latinčine]]<ref name="PK" /> * [[Vítaj, milý Spasiteľu]], hymnus, vyznačujúci sa jednoduchým, ale sugestívnym poetickým jazykom<ref name=´Profil´></ref>, [[14. storočie]]. * [[Chváloreč na básnické umenie]] ([[1461]]), lat. ''Laudes artis poeticae'' od [[Krištof Petschmessing|Krištofa Petschmessinga]] je „príkladom vysokej jazykovej, rétorickej a básnickej kultúry, odlišujúcej sa od plebejského jazyka. Toto dielo pripravilo pôdu pre nástup humanizmu a renesancie v podmienkach slovenskej literatúry a kultúry”<ref name=´Profil´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profil kultúry - Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. V inom prameni sa meno autora nachádza v tvare [[Krištof Petschmessingsloer]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=13-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>, magister, ktorý pochádzal z [[Levoča|Levoče]]. Prepísal dielo ''Satiry'' od rímskeho básnika [[Iuvenalis|Decima Junia Juvenala]] a pridal vlastný úvod o básnickom umení ''Laudes artis poeticae''. Dielo je stredovekou literárno-teoretickou rozpravou o poézii a rétorike. Petschmessingsloer postavil teóriu stredovekého poetického diela na antických autoroch a [[Tomáš Akvinský|Tomášovi Akvinskom]], [[Boethius]]ovi a súpútnikoch, pričom definuje jednotlivé druhy poézie, jej kompozičné princípy a štyri príčiny tvorby diela. Tiež sa zaoberá členením viet a súvetí a tematikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chvála básnického umenia“ (Laudes artis poeticae, 1461) z pera Levočana Christophora PetschmessingsloeraForum Historiae 2/20082|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=698935|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Novacká|meno=Mária|vydavateľ=CEEOL-wikipedialibrary|odkaz na autora=Mária Novacká}}</ref> Zaujímavou etapou vývoja bolo založenie univerzity [[Universitas Istropolitana|Academia Istropolitana]] v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1465]] pápežskou zakladacou listinou, ktorá mala vplyv na vývoj humanistickej literatúry väčšinou písanej v [[Latinčina|latinčine]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Humanizmus a vzdelanosť na dvore Mateja Korvína|periodikum=Historická revue č. 5/2017|priezvisko=Homoľa|meno=Tomáš|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXVIII|číslo=5/2017}}</ref>. ===Literatúra v českom jazyku=== [[14. storočie]] znamenalo posilnenie slovenskej vzdelanosti a tým aj literatúry. K tomu prispelo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] ([[1348]]), čo iniciovalo používanie [[Čeština|češtiny]] na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Začali sa objavovať texty v češtine, napríklad mestské kroniky (viď. [[Žilinská kronika|''Žilinská kronika'']] z roku [[1451]]). V týchto záznamoch sú zistiteľné aj čiastočné prejavy slovenských nárečí. Veľký podnet pre uplatnenie českého jazyka v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] znamenal vpád [[Husiti|husitov]] a hlavne vojsk [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]], ktoré v polovici [[15. storočie|15. storočia]] okupovali všetky slovenské [[Stolica (územie)|župy]]. Čeština sa presadila aj u vtedajšej vládnucej elity, evanjelického duchovenstva a meštianstva a pretrvávala ako literárny jazyk v 15. a [[16. storočie|16. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny slovenskej literatúry, Hlava I., Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Vlček |meno=Jaroslav |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME |odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> ==Humanizmus a [[renesancia]] (1500{{--}}1650)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=45{{--}}99|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Literárny humanizmus a renesancia v Uhorsku sa dá charakterizovať ako literárne hnutie, ktoré postupne prešlo od stredovekého štúdia latinskej a gréckej kultúry k jej napodobňovaniu čo sa týka formy aj obsahu. Spočiatku bol hlavným komunikačným nástrojom latinský jazyk, neskôr sa prešlo k češtine, slovenčine či bibličtine. Renesancia znamenala protichodný proces voči stredovekému humanizmu, postavila sa proti feudalizmu a jeho výrobným vzťahom, rodil sa nový kapitalistický systém. V užšom zmysle renesancia vo výtvarnom umení a literatúre spracúvala bezprostrednejšie citový a zmyslový život, krásu, lásku a prírodu. Mala bližšie k ľudovému folklóru a národným jazykom. Renesančnú kultúru a vzdelanosť pomohla nastoliť aj [[Beatrix Aragónska|Beatrice Aragónska]], ktorá ju priniesla z Neapola zároveň so svojím venom na dvor kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]]. Matej Korvín túto tendenciu mohutne podporil. Kultúrny vývoj v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] usmernilo aj založenie [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] ([[1635]]{{--}}[[1755]]). Vzdelávanie v ňom riadili a vykonávali [[jezuiti]] a tým sa stalo, že v učebniciach literatúry sa ocitol dlhý rad katolíckych duchovných, ktorí každý vlastným spôsobom prispeli k vývoju slovenského jazyka. [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] mala samozrejme tiež svoj mohutný záber na kultivovanie slovenského jazyka a literatúry. V tomto období však začal rásť aj počet laických spisovateľov. Situáciu komplikovali okrem husitských výbojov na Slovensko aj [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska|url=https://www.valka.cz/12222-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-I valka.cz|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=www.valka.cz}}</ref>, ktoré sa viedli na území [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Uhorská šľachta bola názorovo rozdelená a jej politické ambície spôsobovali ďalší chaos v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Šľachtické vojny nedovoľovali, aby sa laickí autori z radov šľachty mohli literárne realizovať tak, ako to v tej dobe bolo v západnej Európe. Pomalší vývoj humanistickej vzdelanosti a tým aj literatúry v Uhorsku zapríčiňoval veľmi slabý rozvoj [[Kníhtlač|kníhtlače]] na jeho území, ktorá koncom [[15. storočie|15. storočia]] ešte na území [[Slovensko|Slovenska]] nebola rozvinutá<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry I.|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|isbn=978-80-89222-28-5|strany=138|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Z toho vyplývala nedostatočná vzdelanosť nielen nižších vrstiev, ale aj kňazov a šľachty. Humanistická a renesančná literatúra sa naplno prejavila až od druhej polovice [[16. storočie|16. storočia]]. Od začiatku [[16. storočie|16. stor.]] sa vzdelanosť začala prudko rozvíjať vplyvom [[Reformácia|reformačného hnutia]] na celom území Slovenska. Mestá podporovali zakladanie škôl rôznych stupňov. Významné boli mestská škola v [[Bardejov]]e, kde študoval aj [[Martin Rakovský]] z Turca, [[Prešovská škola]] a ďalšie mestské školy, v ktorých sa vyučovala latinčina po latinsky. V [[Bardejov]]e bola publikovaná prvá tlačená kniha na Slovensku v roku [[1581]]. Bol to preklad diela ''Der kleine Kathechismus od [[Martin Luther|Martina Luthera]] so slovenským názvom ''Malý katechizmus'' a vydal ju tlačiar [[Dávid Gutgesel|David Guttgesell]]. Predpokladaným prekladateľom katechizmu do slovakizovanej češtiny bol Severinus Sculteti, [[slovenčina|slov.]] [[Severín Škultéty]] ([[1550]]−[[1600]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bardejovský katechizmus z roku 1581, str. 120|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=205820|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Žitný|meno=Milan|vydavateľ=CEEOL-Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Milan Žitný}}</ref> Počas humanizmu a renesancie sa ďalej rozvíjala dráma. V jej rámci sa dominantne vydeľovalo školské divadlo, ktoré hrávalo náboženské, polosvetské a svetské hry. Písali ich evanjelickí aj katolícki autori v latinčine. Tematika bola buď vieroučná alebo starozákonná biblická. Ján Duchoň napísal hru ''Veľké tajomstvo zbožnosti'' ([[1628]]), Juraj Lippay tvoril pašiové hry. Polosvetské a svetské hry evanjelické spracovávali pastiersku bukoliku, napríklad ''Eklóga Simeon a Galileus'' od [[Ján Duchoň|Jána Duchoň]]a. Od polovice [[15. storočie|15. storočia]] sa rozvíjala [[ľudová slovesnosť]]. Vydeľovali sa folklórne žánre: ľudové piesne obradné, lyrické, [[Koleda|koledné]] a [[Hádanka|hádanky]], [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]], [[Pranostika|pranostiky]], dramatické výstupy, svadobné piesne a pohrebné vykladania. Piesňová lyrika sa stávala samostatným žánrom (ľúbostné, [[Uspávanka|uspávanky]], [[trávnice]], vojenské, pastierske, žartovné piesne). [[Balada|Baladické piesne]] o kráľovi Matejovi Korvínovi a osmanských vojnách zrkadlili súdobé historické udalosti. Od konca [[16. storočie|16. storoči]]a sa tvorili regrútske a vojenské piesne a [[Balada|balady]]. Medzi prekáravé piesne patrí ''Žalo dievča, žalo trávu'', k alegorickým piesňam zase ''Prečs´kalina, v kríčku stála''. Tieto ľudové žánre majú starú históriu a bohatosť diel. Tiež vznikali mnohé piesne s tematikou rodiny a vzťahov v nej: ''Naša pani kňahne'', ''Kdeže si bola Anička moja'', ''V tom inglickom poli jedna krčma stojí'' alebo ''A na hure hori cirňovy ohničok''. ===Básnici=== [[Súbor:Johannes Sambucus.jpg|náhľad|Ján Sambucus]] Známym a dobre doloženým autorom obdobia humanizmu je polyhistor [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]), ktorý ako príslušník slovenského etnika písal v [[Latinčina|latinčine]]. Preložil z [[Maďarčina|maďarčiny]] do latinčiny báseň ''Dobytie Szigetu'' na žiadosť cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]], čím získal jeho štipendium. Básnická zbierka ''Poemata'' ([[Padova]], [[1555]]) vyšla počas jeho pracovného a študijného pobytu v [[Padova|Padove]]. V [[Český jazyk|českom jazyku]] tvoril [[Ján Silván]] ([[1493]]{{--}}[[1572]]), ktorý pôvodom zo [[Slovensko|Slovenska]] ale pôsobiaci v [[Čechy|Čechách]] dosiahol ako prvý publicitu svojou [[Poézia|poéziou]] nielen cirkevnou (prebásnenie [[žaltár]]a) ale aj subjektívnou lyrickou tvorbou. Silván vydal svoje jediné samostatné dielo ''Písně nové a na sedm žalmů kajících a jiné žalmy'' ([[Praha]] [[1571]]) ako zbierku piesní (kancionál) a žalmov. [[Martin Bošňák]] (asi [[1500]]{{--}}[[1566]]), vojak a básnik, je zaujímavý zjav v dejinách slovenskej literatúry tým, že napísal jednu historickú epickú poému v českom jazyku, ktorá bola medzi prvými v histórii slovenskej literatúry. Tento dôležitý posun vo vývoji sa udial v polovici [[16. storočie|16. storočia]] (okolo [[1549]]), keď vytvoril epickú poému ''[[Píseň o zámku muránském]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o zámku Muránskem|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/188/Bosnak_Pisen-o-zamku-Muranskem/1 zlatyfond.sme.sk:Pisen-o-zamku-Muranskem/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Bošňák|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Martin Bošňák}}</ref> Druhá historická poéma ''[[Píseň o sigetském zámku]]'', ktorá zrejme vznikla okolo roku [[1566]], kedy bol zámok Sziget (slov. Sihoť) dobytý armádou [[sultán]]a [[Sulejman II.|Sulejmana II.]], je podľa slovenskej literárnej vedy dielom anonyma, i keď býva pripisovaný tiež [[Martin Bošňák|Martinovi Bošňákovi]] ako účastníkovi bitky o tento hrad. Historická poéma je napísaná v slovakizovanej češtine, čo je ďalší významný jav slovenskej literatúry a jazyka. Táto poéma sa zároveň považuje za veľmi hodnotné básnické dielo. Čo sa týka jeho formy, je skomponované zo sto 5-veršových slôh, ktoré majú striedavo 6-slabičné a 7-slabičné verše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o Sigetském zámku|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/96/Anonym_Pisen-o-Sigetskem-zamku zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Martin Rakovský]] (asi [[1535]]{{--}}[[1579]]) bol básnik tvoriaci poéziu v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]], ktorej témami už nie sú cirkevné inšpirácie ale je v nich prítomná občiansko-politická téma. Zveršované pojednania v elegickom distichu ''O svetskej vrchnosti'' a ''O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách prevratov v kráľovstvách a impériách'' sú tematicky zamerané na ideál vrchnosti a mestské a štátne zriadenie. Písal aj príležitostnú poéziu, napr. ''Palusus'' ako hold cisárovi [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánovi II.]] Jeho latinské [[Óda|ódy]], [[Elégia|elégie]], žartovné básne a preklady sa zachovali a vyšli v zbierke ''[[Opera omnia]]'' v roku [[1974]], čo naznačuje význam jeho diela.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=62-67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Vavrinec Benedikt z Nedožier]] ([[1555]]{{--}}[[1615]]) je dôležitý nielen svojím pedagogickým vedeckým dielom, ale aj matematickým a literárnovedným. Bol významným humanistickým [[polyhistor]]om, doživotným profesorom na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] a jej [[prorektor]]om. Vavrinec Benedikt napísal v roku [[1607]] latinskú básnickú skladbu v [[Hexameter|hexametroch]], ktorá hovorila o novej zreformovanej školskej sústave pod názvom ''Penitioris scholae structura'' (Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy). Špeciálnym prípadom je uhorský vojak a básnik [[Valentín Balaša]] zo [[Zvolen]]a a [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameň]]a ([[1554]]{{--}}[[1594]]) ovládajúci viaceré cudzie jazyky. Písal [[Maďarčina|maďarsky]], [[Slovenčina|slovensky]] a [[Turečtina|turecky]]. V prevažnej miere je maďarským autorom, no v jeho literárnej pozostalosti sa našli niektoré slovenské texty. Tento zakladateľ modernej maďarskej lyrickej poézie napísal prvú slovenskú báseň o láske ''Pieseň v mene peknej devy'' (pozri [[Kódex Jána Jóba Fanchaliho]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kódex Jána Jóba Fanchaliho |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/88/Fanchali-JobJobdeFanchali_Kodex-Jana-Fanchaliho---Joba/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Fanchali |meno=Ján Jób |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>) a v [[Slovenčina|slovenčine]] nábožensky ladené básne. Podľa jedného prameňa napísal aj divadelnú hru ''Credulus a Júlia'' v slovenskom jazyku, ktorá je pravdepodobne prekladom maďarskej komédie ''Krásna maďarská komédia'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša|url=https://docplayer.cz/106848800-Balint-balassi-valentin-balasa.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Matisková|meno=Elena|dátum vydania=|vydavateľ=Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene}}</ref>. Uveďme ešte básnika [[Daniel Pribiš|Daniela Pribiša]] ([[1580]]{{--}}[[1645]]), ktorý sa vyznačuje tým, že do svojho diela z roku [[1634]], čo bol preklad [[Martin Luther|Luthera]] Katechizmy (''Rosarum animae, O způsobu modlení, Písně duchovní''), zaradil do pripojeného spevníka aj slovenské piesne, ktoré zobrazujú vtedajší sociálny život v [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Ján Bocatius]] ([[1569]]{{--}}[[1621]]) bol uhorský humanistický básnik nemeckého pôvodu, ktorý po štúdiách v Nemecku odišiel pôsobiť do Uhorska a stal sa pedagógom a autorom píšucim latinsky a nemecky. Jeho význam spočíva v šírení humanizmu na východnom Slovensku. Pracoval ako pedagóg, verejný činiteľ a tvorivý básnik. V roku [[1599]] vydal prvú kompozične celistvú zbierku básní vydanú v [[Uhorsko|Uhorsku]] pod názvom ''Päť kníh uhorských básní'' (lat. ''Hungaridos libri poematum'') v latinčine rozdelených na päť tematicky rozdielnych častí. Od [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] dostal titul poeta laureatus caesareus. ===Prozaici=== Humanistická próza je ukážkou toho, ako ťažko a zložito sa vymaňovala slovenská reč a literatúra z neexistencie. Pomaly a nenápadne sa cez drámu dostávala k ušiam a očiam divákov. Tu sa cez komediálne kusy dostala na slobodu prostredníctvom češtiny, slovakizovanej češtiny a ľudového jazyka. [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]) okrem poézie tvoril prózu s využitím výlučne latinského jazyka. No napísal ''Obrazy starších a mladších lekárov a filozofov'' vydaných roku [[1574]], v ktorých sa priznáva k slovenskému pôvodu. Písal historické diela, napríklad komentáre k ''Ransanus – Epitome rerum hungaricarum a Goltzius, C. – Caesar sive historiae''. Zložil aj smútočnú reč nad hrobom cisára Ferdinanda ''Oratio cum epigrammatis aliquot epitaphiisin obitum Imp. Ferdinandi primi'', čo mu zabezpečilo pozíciu dvorného historika. Vydal zbierku emblémov s názvom ''Emblemata'' ([[1564]]) v [[Antverpy|Antverpách]], v dobových podmienkach to znamenalo súbeh [[drevoryt]]u, [[Motto|motta]] a [[epigram]]u na danú osobnosť. Bol dvorným lekárom a nositeľom viacerých titulov a hodností na dvoroch [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Medzi humanistických prozaikov patrili väčšinou autori cirkevných diel. Takým bol [[Izák Abrahamides]] ([[1557]]{{--}}[[1621]]) píšuci v latinskom jazyku a [[Pavel Kyrmezer]] ( [[1530]]{{--}}[[1589]]), ktorý písal nielen latinské cirkevné diela, ale aj v češtine bibliou inšpirované hry, z ktorých sa zachovali viaceré veršované komédie v ľudovom jazyku. V tejto fáze tvorby sa Kyrmezer ocitol na pôde už nie cirkevnej ale na pôde meštianskeho laického divadla. To implikovalo, že sa jeho hry zaradili na vrchol českej a slovenskej dobovej literatúry. Sú to biblické drámy vo veršoch ''[[Komedia o Tobiášovi]], [[Komedia nová o vdově]] a [[Komedia česká o bohatci a Lazarovi]]''. Protestant [[Jur Tesák Mošovský]] ([[1545]]{{--}}[[1617]]) napísal veľa cirkevných traktátov v latinčine a viacero českých komédií, ktoré sa však stali obeťou [[Jezuita|jezuitského]] cenzora Koniáša. Dodnes sa zachovala len jediná, a to ''[[Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth]] ([[1604]]'' zásluhou jeho syna Adama, ktorý ju dal vydať v Prahe. Vo veršovanej komédii použil živý dobový jazyk (český) a ľudový zemitý humor. Táto hra predstavuje typ nábožensko-reformačnej renesančnej dramatickej tvorby. Člen protestantskej šľachty, vzdelanec aj vojak [[Peter Révai]] ([[1568]]{{--}}[[1622]]) písal historické a právnické diela v latinčine, v ktorých ako uhorský historik objasňoval starobylosť Slovanov a o Uhorsku písal ako o mnohonárodnom štáte. V súkromnej korešpondencii používal slovenčinu. Spomedzi viacerých treba vyzdvihnúť obsiahlejšie historické dielo ''De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem''. Jeho tvorba mala vplyv na neskoršiu slovenskú [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] a [[Štúrovci|obrodenecké hnutie]]. [[Súbor:Tranovsky exlibris.jpg|náhľad|[[Juraj Tranovský]]. ex libris]] [[Juraj Tranovský]], alias Tranoscius ([[1592]]{{--}}[[1637]]) tvoril na predele medzi renesanciou a barokom. Tento česko-poľský [[Evanjelici|evanjelický]] farár bol nútený odísť po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej Hore]] do [[exil]]u, čím sa ocitol v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Jeho najdôležitejším dielom je spevník ''Cithara Sanctorum'', ktorá obsahovala v pôvodnej verzii 412 piesní duchovného, lyrického a sociálneho charakteru. Viac ako 150 piesní preložil alebo zložil sám Tranovský. Kancionál bol v biblickej češtine: ''Apocv. Pjſne Duchownj Staré y Nowé Kterychž Cyrkew Kreſtanſká pri Weyročnjch Slawnoſtech a Památkách Jakož y wewſſelikých potrebách ſwých obecnich yobwzlaſtnijch proſpechem mnohým uživá: Knimžto pridaný gsau Pjſne Dr. M. Luthera wſſecky z Nnemecké reči do naſſi Slowanſké Preložené.'' ==Barok ([[1650]]{{--}}[[1780]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava,|rok=1984|strany=62{{--}}67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/4|dátum prístupu=2021-10-23|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|dátum vydania=2018-01-01|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref>== V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pokračovali zložité historické deje, prenasledovanie evanjelických kňazov a spisovateľov donútených k exilu alebo poslaných na galeje. Niektorí stihli o tom napísať len svoj dobrodružný životopis, iní dokázali v zlých podmienkach aj tvoriť, čo je obdivuhodné. V barokovej literatúre na území dnešného Slovenska sa prejavili niektoré podobné témy a štýl ako v európskych literatúrach. Charakteristickými črtami sú heroizmus a rozvíjajúca sa [[racionalita]], no absolútnu vedúcu úlohu malo povinné prejavovanie zbožnosti. Najrýchlejším vývojom prešiel [[Slovenské divadlo|divadelný]] žáner, ktorý v sebe niesol aj misiu rozvíjať ľudovú slovenčinu a prostredníctvom nej komunikovať s divákmi. V tomto období vývoja tvorcovia začali preferovať slovakizovanú češtinu a kultúrny západoslovenský dialekt. Dráma pokračovala v tvorbe divadelných školských hier v slovakizovanej češtine, nemčine a latinčine. Polosvetské a svetské hry mali úlohu náučnú a mravoučnú, pričom využívali tému politickú, alegorickú historickú a antickú. Slovenské svetské a polosvetské hry boli však zriedkavé. Uhorský barok v jeho literatúre sa začal už v období [[Manierizmus|manierizmu]], čo bola posledná fáza [[Renesancia|renesancie]]. Barokové obdobie je charakterizované myšlienkovou a náboženskou krízou a z toho plynúcou pochmúrnosťou v umení. Tieto javy boli spôsobené vyššie spomenutým chaosom sociálnym, ekonomicko-politickým a náboženským. Pod ne sa podpísala [[protireformácia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]], ekonomika na nízkej úrovni, [[absolutizmus]], rekatolizačné vojny a protireformačný útlak. Sociálny tlak na nižšie vrstvy spoločnosti zavinil ľudové vzbury (napríklad prípad [[Juraj Jánošík|Jánošík]]). ===Básnici=== [[Benedikt Sőlőši]] ([[1609]]{{--}}[[1656]]) bol slovenský jezuitský kňaz, ktorý napísal ako prvý spevník v [[Slovenčina|slovenčine]], vytlačený v roku [[1655]]. Obsahoval 290 piesní aj s notami. Pod názvom ''Písne katholické latinské i slovenské, nové i starodávné (Cantus catholici)'' sa skrývajú piesne slovenského aj českého pôvodu určené pre príležitosti vianočné, veľkonočné, mariánske a didaktické. Piesne sú latinsky, česky a piesne zo slovenského prostredia v ľudovej reči, ktorých je vyše 40. [[Peter Benický]] ([[1603]]{{--}}[[1664]]), rodák z [[Trnava|Trnavy]] a potomok zemianskeho rodu sa ako vojak zúčastnil kráľovského posolstva do [[Konštantinopol]]u. Je autorom básnickej zbierky ''Slovenské verše'' ([[1652]]) (vyšli až v 1873) v slovenčine a ďalšej zbierky ''Maďarské rytmy'' (Magyar rhitmusok) ([[1666]]) [[Maďarčina|maďarčine]]). Slovenské verše však [[Jaroslav Vlček]] kritizuje ako menej hodnotnú poéziu, s čím ale treba polemizovať. Čistokrvnú ľudovú slovenskú prozódiu a lyrickú tému nachádza len v jednej pesničke o Bátoryčke, ktorá začína veršom ''Brodil sa kôň sivý podľa panskej nivy...''atď.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2, II. Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/2|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Vlček|meno=Jaroslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> Františkán [[Hugolín Gavlovič]] ([[1712]]{{--}}[[1787]]) tvoril výhradne v predspisovnej forme slovenčiny. Nechal po sebe dielo, z ktorého sa veľa stratilo, no predsa sa našlo deväť jeho rukopisov, zbierok básní a jedna zbierka kázní. Významná je zbierka ''Valaská škola mravúv stodola''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valaská škola, mravúv stodola|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/165/Gavlovic_Valaska-skola-mravuv-stodola/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Gavlovič|meno=Hugolín|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Hugolín Gavlovič}}</ref> (knižne vyšlo až v roku [[1830]]{{--}}[[1831]]). Je to didakticko-reflexívna poézia, ktorá čerpá námet zo života pastierov. Katolícky kňaz [[Ján Sekáč]] ([[1767]]{{--}}[[1818]]) bol barokový básnik tvoriaci v slovakizovanej češtine. Vydal básnickú skladbu ''Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii'' a v roku [[1800]] zborník básní ''Laskavé karhání smíšno-pochabých svetských mravúv''. Zbierka obsahovala veršované príbehy a anekdoty, historky zo života rôznych spoločenských vrstiev. Bola to svetská literatúra, ktorá mala čitateľa poučiť aj zabaviť. Evanjelický kňaz [[Bohuslav Tablic]] ([[1769]]{{--}}[[1832]]) napísal svoje najvýraznejšie dielo v češtine s názvom ''Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců''. Jedná sa o prvú prácu o dejinách slovenskej poézie vôbec. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov. Poezye je výber básnickej tvorby vlastnej ako aj Tablicových prekladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tablic Bohuslav 1769-1832|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/tablic-bohuslav-1769-1832/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> [[Súbor:Matej Bel Painting.jpg|náhľad|Matej Bel]] [[Štefan Ferdinand Selecký]] napísal obsiahlu báseň s 332 veršami ''Obraz panej krásnej perem malovaný, která má v Trnave svoje prebývání'' ([[1701]]), ktorá má alegoricky opisovať [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]]. Obraz univerzity splýva s obrazom krásnej ženy, ktorú opisuje autor ako nadpozemskú bytosť. ===Prozaici=== Medzi prozaikov je treba zaradiť polyhistora a encyklopedistu [[Matej Bel|Mateja Bela]] ([[1684]]{{--}}[[1749]]), najvýznamnejšieho barokového učenca [[18. storočie|18. storočia]]. Bel písal v slovakizovanej češtine, maďarčine, nemčine a latinčine. Je autorom rôznych vedeckých spisov. Skladal duchovné piesne a písal poéziu. Jeho najvýznamnejšie celoživotné dielo ''Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku'' (lat. ''Notitia Hungariae novae historico geographica'') sčasti vydaný tlačou v 4 zväzkoch, stihol publikovať sám, po jeho smrti zvyšné rukopisy skončili pri nehode na [[Dunaj]]i vo vode a vážne sa poškodili. Bel napísal úvod ku ''Gramatika slovensko-česká'' [[Pavel Doležal|Pavla Doležala]] ([[1746]]), v ktorom sa pochvalne vyjadril o slovenčine nezaostávajúcej za svetovými jazykmi. [[Súbor:Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellania.jpg|náhľad|Autor: Martin Sentiváni]] [[Martin Sentiváni (filozof)|Martin Sentiváni]] alebo Martin Svätojánsky ([[1633]]{{--}}[[1705]]), alias Sentivanius, bol slovenský [[polyhistor]] a filozof. Ako člen starého slovenského šľachtického rodu zostal verný svojmu pôvodu. Je autorom prvej [[Encyklopédia|encyklopédie]] vydanej na Slovensku ''Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III.'', slov. ''Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov''), zv. I.{{--}}III. Publikoval množstvo diel, všetko v latinčine a jedno v slovenčine: ''Čtýri a dvatcet pochybovaní na dar Nového leta tisiciho sedmi stého pastírum augustánského a helvetského vyznání doufánlive obetovaná''. Magister filozofie Sentiváni sa zaoberal viacerými vednými odbormi, bol profesorom, správcom kníhtlačiarne, prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v [[Trnava|Trnave]] a vydavateľom. Vo svojich spisoch obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska. [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] ([[1648]]{{--}}[[1708]]) rodom zo [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachov]] písal [[cestopis]]y a [[Memoáre|memoáre]] v slovakizovanej [[Bibličtina|bibličtine]]. Obhajoval význam materinskej reči pre Slovákov. K námetu cestopisu ''Krátke opísanie toho, čo sa stalo s kňazmi uhorskej evanjelickej cirkvi'' (''Brevis consignatio eorum, quae facta sunt cum ministris ev. ecclesiae Hungaricae'') ([[1676]]) sa dostal tak, že sa zúčastnil [[Vesselényiho sprisahanie|Vesselényiho sprisahania]]. Dali ho do väznice v [[Leopoldov]]e a odsúdili na [[Galeja|galeje]]. Cestou na [[neapol]]ské galeje ušiel spolu s [[Tobiáš Masník|Tobiášom Masníkom]], po ich opätovnom zajatí ich vykúpil istý nemecký kupec. Simonides potom precestoval viacero štátov a usadil sa v [[Nemecko|Nemecku]]. Posledných dvadsaťpäť rokov prežil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Celkom je známych jeho šesť diel [[Žáner (umelecký druh)|žánrovo]] zaradených medzi [[cestopis]]y, [[memoáre]], kázne, úvod ku [[Katechizmus|katechizmu]] (slovakizovaná bibličtina) a [[Denník (literatúra)|denník]]. [[Daniel Krman|Daniel Krman ml.]] ([[1663]]{{--}}[[1740]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Významný činiteľ slovenského kultúrneho života a spisovateľ – Daniel Krman ml.|url=https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Malová|meno=Marcela|vydavateľ=Obec Omšenie - online stránka}}</ref> je výnimočný tým, že už v období [[barok]]a zostavil a vydal ''Základy slovanskej gramatiky'' (lat. ''Rudimenta grammaticae Slavicae'') ([[1740]]). Pritom, za slovenský jazyk považoval češtinu, ktorá bola vlastná [[Evanjelici|evanjelikom]] čítajúcim [[Kralická biblia|Kralickú bibliu]] v bibličtine. Ďalším dielom, ktoré má aj literárny aj historický význam je [[cestopis]] ''Itinerarium'', cestovný denník z rokov [[1708]]{{--}}[[1709]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Itinerarium (Cestovný denník z rokov 1708{{--}}1709)|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1249/Krman_Itinerarium-Cestovny-dennik-z-rokov-1708-1709/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Krman ml.|meno=Daniel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Krman ml.}}</ref> Jeho význam podčiarkuje aj jeho publikovanie v roku [[1969]] v [[Bratislava|Bratislave]] vo forme bilingválneho latinsko-slovenského vydania cestovného denníka. Daniel Krman uskutočnil cestu za švédskym kráľom [[Karol XIII.|Karolom XIII.]] a bol svedkom [[Bitka pri Poltave|bitky pri Poltave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Krman a jeho cesty|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=676076|dátum prístupu=2022-02-01|priezvisko=Zmeták|meno=Igor|dátum vydania=2016-02-02|vydavateľ=The Central and Eastern European Online Library - Ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Igor Zmeták}}</ref> [[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|Móric Beňovský]] Cestovateľ, kolonizátor a kráľ [[Madagaskar]]u [[Móric Beňovský]] ([[1746]]{{--}}[[1786]]) zo slovenského [[Vrbové]]ho zasiahol rozhodnou rukou aj do literatúry, keď napísal cestopis vo [[Francúzsky jazyk|francúzskom jazyku]], ktorý publikovali v roku [[1808]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. Z angličtiny preložené ''Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar'' sa stali celosvetovým [[bestseller]]om preloženým do mnohých rečí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamäti a cesty - Móric August Beňovský|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/pamati-cesty-moric-august-benovsky|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Bábik|meno=Ján|vydavateľ=LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava|odkaz na autora=Ján Bábik}}</ref> [[Ján Baltazár Magin]] ([[1681]]{{--}}[[1735]]), absolvent kňazského seminára v [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] odišiel slúžiť ako kňaz na slovenské fary. Keď vydal Michal Bencsik v roku [[1721]] svoje právnické dielo s vecne chybnou časťou o pôvode Slovákov v Uhorsku určené uhorskému snemu ''Novissima dieata'' (slov. ''Najnovšiemu snemu''), Magin napísal polemický spis v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]] ''Ostne alebo obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena'' ([[1728]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Magin - Apologia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1523/Magin_Apologia/1 zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Magin|meno=Ján Baltazár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Baltazár Magin}}</ref>, v ktorom zdôrazňuje [[autochtónnosť]] Slovákov v [[Uhorsko|Uhorsku]], jeho starobylosť a etnickú celistvosť. Dielo sa stalo jedným zo základov sebauvedomovania sa slovenského národa ako etnického celku. Okrem tejto [[Apológia|apológie]] Magin napísal rozsiahlu oslavnú báseň ''Ekloga'' ([[1729]]) pre Jozefa Ilesházyho, syna trenčianskeho župana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Baltazár Magin|url=https://ommtrnava.webnode.sk/news/jan-baltazar-magin1/ Odbor mladých matičiarov Trnava|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Matica slovenská v Trnave}}</ref> [[Samuel Hruškovic]] ([[1694]]{{--}}[[1748]]) slovenský evanjelický kňaz, písal slovenské modlitby, slovenskú mytologickú [[Komédia|komédiu]] ''Polyfémus'', preklad z nemčiny ''Katechismus D. M. L., kterýž slove menší'', (''Lutherov malý katechizmus''). V latinčine vydal vlastnú biografiu a dielo ''Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho'' (''Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani''). Hruškovic napísal 17 vlastných piesní v slovenčine a 74 prekladov nemeckých piesní do slovenčiny, všetky [[barok]]ového charakteru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SAMUEL HRUŠKOVIC , ev. a. v. kňaz, neskôr biskup, básnik a editor|url=https://www.krupina.sk/historicke-osobnosti/AX_PRINT krupina.sk - Hruškovic|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miloslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miloslav Lukáč}}</ref> [[Eliáš Ladiver]] ([[1633]]{{--}}[[1686]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historické osobnosti: Eliáš Ladiver|url=http://efilozof.netkosice.sk/dtb/filozofi/?filozof=99 efilozof.netkosice.sk-Ladiver|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miroslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miroslav Lukáč}}</ref> bol žiakom [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], tvoril v latinčine filozofické rozpravy a divadelné hry. V roku [[1668]] zverejnil hru s biblickým príbehom ''Vo viere stály Eleazár'' (lat. ''Eleazar constans''), ktorá pojednáva o téme vernosti svojej viere. V [[1669]] publikoval hru s antickým námetom o etických východiskách čo sa týka bezprávia a násilia ''Udatný Papinián'' (lat. ''Papinianus tetragonos''). Ladiver, [[Aristoteles|Aristotelov]] prívrženec, tvoril v latinskom jazyku a ako [[Jan Amos Komenský|Komenského]] žiak uplatňoval jeho inovácie vo vzdelávaní. [[Ján Rezik]] (asi [[50. roky 17. storočia]]{{--}}[[1711]]) bol laický autor, učiteľ a rektor lýcea v [[Prešov]]e. Jeho latinské hry boli z pôvodného znenia preložené do slovenčiny neskôr. Boli to v roku [[1707]] ''Lenivosť, nepriateľ školy, odvlečená na Kaukaz'' (lat. ''Pigritius scholarum hostis ad Caucasum deportatus''), školská dráma ''Themistokles'' v roku [[1708]], nezachovala sa celá, len s načrtnutím deja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rezik|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/204/Jan-Rezik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Rezik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Rezik}}</ref> [[Juraj Láni]] ([[1646]]{{--}}[[1701]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Láni|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/225/Juraj-La zlatyfond.sme.sk-Juraj Láni|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Láni|meno=Juraj|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Juraj Láni}}</ref> sa profiloval podobne ako všetci evanjelickí autori, ktorých postihlo prenasledovanie a exil. Písal školské divadelné hry, dišputy a kázne, do diel vkladá emócie, dobrodružné zážitky, používa ľudové vyjadrovacie prostriedky, píše latinsky a nemecky. Filozof, dramatik a teológ [[Izák Caban]] ([[1632]]{{--}}[[1707]]) je predstaviteľ [[Prešovská škola|Prešovskej školy]]. Napísal vedeckú prácu ''Existencia atómov'' (''Existentia atomorum'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák Caban - Filozof a pedagóg.|url=http://www.mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=27 mat.savba.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=SAV Bratislava}}</ref> ([[1667]]), dva súbory divadelných hier ako zdramatizovaná učebná látka pre [[lýceum]] a jeden zdramatizovaný biblický príbeh ''David''. [[Daniel Speer]] ([[1636]]{{--}}[[1707]]) bol barokový hudobník pôvodom zo [[Sliezsko|Sliezska]], ktorý napísal v nemčine dobrodružnú cestopisnú prózu ''Uhorský Simplicissmus'' ([[1683]]). Toto dielo je zároveň aj autobiografiou, ktorá opisuje zážitky z cestovania v období svojej mladosti od siedmeho do dvadsiatehopiateho roku života. Cestopis je dielom, ktoré zobrazuje reálie barokového života v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]], jeho atmosféru aj prírodné krásy, opisy východoslovenských miest, poznámky o krojoch a zvykoch, poverách a sociálne zloženie nižších vrstiev slovenskej pospolitosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=129|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> {{Hlavný článok|Baroková literatúra}} ==Klasicizmus ([[1780]]{{--}}[[1840]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno= Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=297{{--}}310|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Pišút|meno= Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|strany=171{{--}}231|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V období [[Klasicizmus|klasicizmu]] pokračovala literatúra písaná v rôznych formách [[Slovenčina|slovenčiny]] a [[Čeština|češtiny]]. Bola to buď slovakizovaná čeština, slovakizovaná [[bibličtina]] a pridala sa slovenčina vytvorená na základe západoslovenského dialektu{{--}}[[bernolákovčina]]. Posledný spomenutý variant však už v [[19. storočie|19. storočí]] neprežil súperenie so stredoslovenskou formou slovenského jazyka kodifikovaného [[Štúrovci|štúrovcami]]. V tejto etape vývoja literatúry sa už vynecháva latinský jazyk ako hlavný oficiálny tvorivý nástroj. Jednoznačný vplyv na zrod éry slovenského klasicizmu mal [[Tolerančný patent]] ([[1781]]) cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý umožnil slobodu tvorby autorom evanjelickej, grécko-katolíckej a kalvínskej viery. Ideovou podstatou uhorského klasicizmu bola filozofia [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. V tomto období sa sekularizovalo vedecké poznanie, čo značilo oddelenie vedy od teológie. Sprístupnilo sa vzdelávanie pre širšie vrstvy poddaných a uskutočnili sa spoločenské reformy. Významne zapôsobili tereziánske reformy aj v kultúre. V [[18. storočie|18. storočí]] sa zrýchlila dynamika vývoja literatúry v Rakúsko-Uhorsku, lebo vznikla sloboda tvorby. Preto sa mohli začať zakladať rôzne spolky a asociácie združujúce tvorivých jednotlivcov. Významný urýchľovač rozvoja bolo [[Slovenské učené tovarišstvo]] založené v [[1792]], ktoré malo celoslovenskú pôsobnosť. Tovarišstvo malo svoje vydavateľstvo a šírilo knihy v dobovej slovenčine. Ústrednou zakladateľskou postavou spolku bol [[Anton Bernolák]], ktorý prišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] v [[1784]] doštudovať teológiu na generálnom seminári<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kňazský seminár|url=https://beliana.sav.sk/heslo/knazsky-seminar|dátum prístupu=2022-01-26|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>. Bernolák od ukončenia seminára v rýchlom slede vydával latinsky písané diela, v ktorých vysvetľoval po latinsky potrebu kodifikácie, boli to: ''Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách'' (lat. Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum, [[1787]]), s pripojeným návrhom pravopisu ''Ortographica''. V roku [[1790]] vydal ''Grammatica slavica'' (Slovenská gramatika) a v roku [[1791]] ''Odvodzovanie slovenských slov'' (lat. Etymologia vocum slavicarum). Dôležitý čin bol zostavenie [[Päťjazyčný slovník slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský|päťjazyčného slovníka slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarského]], ktorý vydal [[Jur Palkovič]] až po Bernolákovej smrti. Tým sa podarili vytvoriť prvotné základy jednotného literárneho jazyka. Komunita slovenských obrodencov bola názorovo nejednotná čo sa týkalo výberu jazyka. Pretrvávali klasici používajúci rôzne varianty češtiny, stúpenci [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a západoslovenčiny a na konci obdobia klasicizmu stúpenci [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a jeho kodifikácie na základe stredoslovenského dialektu. Klasicistická literatúra sa vyznačovala snahou písať [[Poézia|poéziu]] v časomernom prozodickom systéme, čo presadzoval [[Anton Bernolák]] ako ústredná postava Spoločnosti pre pestovanie slovenského jazyka na generálnom seminári v Bratislave v osobitnej kapitole ''O prozódii'' v základnom diele [[Grammatica slavica]] ([[1790]]). Slovenskí klasici vyvíjali snahu písať básne v [[Časomerný veršový systém|časomernej prozódii]], pretože sa domnievali, že to slovenskú poéziu zrovnoprávni s najväčšími literatúrami [[Európa|Európy]], hlavne [[Grécka literatúra|gréckou]] a [[Latinská literatúra|latinskou]].<ref name="Beliana">klasicizmus In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/klasicizmus Beliana.sav.sk |dátum prístupu=2021-06-15 |vydavateľ=[[Encykloepdický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3}}</ref> ===Básnici=== [[Augustín Doležal]] ([[1737]]{{--}}[[1802]]) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ. Autor ódy ''Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem'' ([[1781]]), oslavná báseň pri príležitosti vydania [[Tolerančný patent|Tolerančného patentu]] a ''Pamětná celému světu tragoedia'' ([[1791]]), veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bola najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou. [[Karol Kuzmány]] ([[1806]]{{--}}[[1866]]) zložil zbierku 13 sonetov ''Hrání fantazie'', ktorými sa hlásil ku [[Ján Kollár|Kollárovmu]] dielu. Písal [[Balada|balady]], [[epos]], spevník s 94 piesňami a v roku [[1848]] krásnu a dokonalú báseň [[Kto za pravdu horí]]. [[Štefan Leška]] ([[1757]]{{--}}[[1818]]) napísal v rokoch [[1781]]{{--}}[[1795]] ''Básne príležitostné'', ''Nová kniha zpěvů'' ([[1796]]) a ''Pjesničky duchovní'' ([[1810]]). [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)]] bol profesor [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Bratislavského evanjelického lýcea]], poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]] a plodný autor v slovenskom jazyku napísal okrem iných diel [[Divadlo (umenie)|divadelnú]] veselohru ''Dva buchy a tri šuchy'', napísanú v slovakizovanej češtine. Činil sa aj ako organizátor kultúrneho života a umožnil [[Ľudovít Štúr|Ľudovítovi Štúrovi]] začať učiť na [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|lýceu]]. Je autorom básne ''Muza ze slovenských hor'' ([[1801]]) a ''Zpěvopanna ze slovenských hor'' ([[1798]]), ktorá však zostala nevydaná. [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]] ([[1785]]{{--}}[[1849]]) bol slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ. Hollý písal poéziu v intenciách klasicizmu, v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], v časomernej prozódii. V roku [[1828]] preložil [[Vergílius|Vergíliovu]] [[Eneida (Vergílius)|''Eneidu'']] ako prvý medzi slovanskými spisovateľmi. Hollý zaujal pevnú pozíciu na klasicistickej scéne svojimi historickými eposmi ''Cyrillo-Metodiada'' ([[1835]]), alegorickým eposom ''Sláv'' ([[1839]]) s národnohistorickým posolstvom<ref name="Beliana" /> a eposom Svatopluk [[1830]] s dvanástimi spevmi. Ku koncu života Hollý súhlasil so štúrovskou kodifikáciou slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia<ref>{{Citácia periodika|titul=Stratil zrak aj majetok, ale ľudí spájal ako málokto|periodikum=HN magazín|miesto=Bratislava|ročník=7|číslo=21}}</ref>. [[Juraj Rohoň]] ([[1773]]{{--}}[[1831]]) vydal v roku [[1791]] v latinčine ''Ode in honorem Michaeli Járossy'', ktorej text sa stratil. V [[1791]] napísal veršovanú obranu národa ''Chvála Slováků'' a zbierku v čiastočne bohemizovanej slovenčine ''Kratochvílne zpěvy pro mládež rolníckou'' ([[1802]]). V [[1827]] vydal zbierku ľudových piesní ''Starodávne zpěvy lidu slovenského v Uhrách''. [[Pavol Jozef Šafárik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=P.J. Šafárik:Človek preto človekom je, že môže zomrieť za idey|url=https://www.teraz.sk/kultura/pj-safarik-clovek-preto-clovekom-je-moze/134518-clanok.html Teraz.sk:P.J.Šafárik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=TASR|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> písal [[Nemecký jazyk|nemecky]] a [[Český jazyk|česky]]. V roku [[1814]] napísal príležitostnú oslavnú [[Óda|ódu]] na baróna a kolonela Ondreja Mariassyho, patróna [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarského lýcea]], pri príležitosti jeho návratu z vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]ovi s názvom ''Ode festiva''. Tvoril poéziu podľa [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] vzoru ''Tatranská múza s lyrou slovanskou'' ([[Levoča]], [[1814]]) a podľa ľudovej legendy napísal báseň ''Juraj Jánošík''.<ref name="Beliana" /> ===Prozaici=== [[Súbor:Bernolak Anton.jpg|náhľad|[[Anton Bernolák]], autor slovenskej gramatiky Grammatica Slavica (1790)]] [[Anton Bernolák]] ([[1762]]{{--}}[[1813]]), šľachtic a katolícky kňaz, s kvalitným vzdelaním na [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] ([[teológia]]), na Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Rétorika (rečnícke umenie)|rétorika]], [[filozofia]] a [[poetika]]) bol najvplyvnejšou osobnosťou [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]]. A. Bernolák sa stretol s myšlienkami osvietenstva už na štúdiu na generálnom seminári v Bratislave a stal sa ich presvedčeným šíriteľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národná identita u Antona Bernoláka|url=https://matica.sk/narodna-identita-u-antona-bernolaka/ Matica.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Mulík|meno=Peter|vydavateľ=Slovenský historický ústav Matice slovenskej|odkaz na autora=Peter Mulík}}</ref> Za jeho najvýznamnejšie dielo dnes považujeme prvú normotvornú gramatiku slovenského jazyka [[Grammatica Slavica|''Grammatica Slavica'']] (vyšla: Bratislava 1790).<ref name="Beliana" /> Polyglot Bernolák napísal viaceré lingvistické diela: ''Stručná a zároveň ľahká ortografia, Etymológia slovenských slov, Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí''. Katolícky farár [[Jozef Ignác Bajza]] ([[1755]]{{--}}[[1836]]) vstúpil do literatúry pokusom o vydanie zbierky básní{{--}} [[epigram]]ov, ktoré sa nepodarilo vydať kvôli názoru slovenského cenzora v Bratislave. Zbierka ''Rozličné verše'' dokončená v roku [[1782]] obsahoval 300 epigramov, často veľmi kritických voči cirkvi, radným pánom, šľachte a byrokracii v úradoch. Zo zbierky sa zachoval len prvý diel. V roku [[1784]] mu vydali [[René mládenca príhody a skúsenosti]],<ref name="Beliana" /> v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] napísaný prvý pôvodný [[román]], ktorý mal sentimentálny aj didaktický charakter. Napriek zásahom cenzúry sa stal román zenitom Bajzovej literárnej činnosti. Prvý diel rozpráva o exotických príhodách mládenca Reného na jeho cestách z [[Benátky|Benátok]] do [[Tripolis]]u, kde chce zachrániť svoju sestru. Druhý diel obsahuje už otvorenú kritiku cirkevných pomerov na Slovensku. Z druhého dielu sa zachovali dva výtlačky. ''Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné'' je Bajzove posledné básnické dielo. Zbierka [[Epigram|epigramov]] má v sebe zahrnuté aj epigramy z ''Rozličných veršov''. Treba podotknúť, že dielo J. I. Bajzu je napísané v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], je celé klasicistické a na konci života sa v ňom nachádza odmietnutie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. [[Juraj Fándly]] ([[1750]]{{--}}[[1811]]) ako katolícky kňaz neurobil v cirkvi kariéru, pretože napísal kritické dielo ako svoju prvotinu v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]] ''Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích''. Fándly bol stúpencom [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a ideológie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. Tvoril hlavne náučnú literatúru o poľnohospodárstve - ''Piľní domajší a poľní hospodár'', ''O nemocách ai o viléčeňú nezdravéj rožnéj lichvi'', vyšlo aj druhé vydanie v roku [[1825]], o včelárstve - ''O úhoroch ai včelách rozmlúváňí'', knihu ''Slovenskí včelár'', o bylinkách - ''Zeľinkár'', dielo, ku ktorému napísal len predslov a zotriedil ho, obsah prevzal z diela [[Ján Tonsoris|Jána Tonsorisa]] ''Sana consilia medica, aneb Zdravá radda lékařská'' ([[1771]], [[1793]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdrawá radda lékařská|url=https://books.google.cz/books?vid=NKP:1002041548&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false|dátum prístupu=2021-12-01|priezvisko=Tonsoris|meno=Ján|odkaz na autora=Ján Tonsoris}}</ref>. Napísal historické dielo ''Krátke dejiny slovenského národa'' (lat. ''Compendiata historia gentis Slavae'') a básne ''Vzdych a nárek'' (lat. ''Gemitus et lamentatio''), ''Prátelské porozumeňí'' (lat. ''Amica cointelligentia''). [[Ján Chalupka]] ([[1791]]{{--}}[[1871]]), evanjelický kňaz, dramatik, publicista a prozaik vyštudoval okrem teológie aj filológiu a filozofiu. Ako [[Bernolákovci|bernolákovec]] vystupoval proti [[Maďari|maďarskému]] [[Šovinizmus|šovinizmu]]. Svoju literárnu kariéru začal pôsobením v divadelnej branži, kde začal novú éru slovenského moderného divadla kusom ''Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali''. Bola to [[veselohra]], ktorá znamenala začiatok sústavného pôsobenia ochotníkov v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Chalupka napísal desať veselohier, satirické románové dielo ''Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donkichotiáda podľa najnovšej módy'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/32/Chalupka_Bendeguz-Gyula-Kolompos-a-Pista-Kurtaforint-Donquijotiada-podla-najnovsej-mody zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Chalupka|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Chalupka}}</ref>, zložil 45 duchovných piesní a vydal ''Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791''. Chalupkov tvorivý odkaz je stále živý v jeho veselohrách, ktoré sa hrávajú aj dnes. Opäť spomeňme [[Pavol Jozef Šafárik|Pavla Jozefa Šafárik]]a ([[1795]]{{--}}[[1861]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Jozef Šafárik - životopis|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1474/Safarik_Safarik-o-sebe/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> ako plodného autora vedeckých diel. ''Slovanské starožitnosti'' ([[1837]] a [[1865]], [[Praha]]) a ''Slovanský národopis'' ([[1842]]{{--}}2 vydania, [[Praha]]) sú dve súdobé diela najviac uznávané odborníkmi na históriu a etnológiu. Šafárik zbieral ľudové slovenské piesne ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Sebrané a vydané od P. J. Šafárika, Jána Blahoslava a jiných'' a písal etnografické, historické a lingvistické vedecké publikácie. ==Preromantizmus a biedermeier== [[Preromantizmus|Preromantickú]] líniu predstavuje [[Ján Kollár]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preromantizmus a biedermeier|url=https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref> tiež českojazyčný autor, svojou básnickou poémou [[Slávy dcera]] ([[1824]]), v ktorej kritici zisťujú [[Francesco Petrarca|petrarkovský]] štýl a národný ideál prepojený s láskou k žene. V prvom vydaní obsahovala 150 sonetov. ''Slávy dcéra'' sa stala inšpiráciou pre nasledujúcu generáciu [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantikov]] a vydobila pre Kollára úctu vrchnosti vo Viedni<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik a mesto : Viedenské roky Jána Kollára|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600293|dátum prístupu=2022-01-28|priezvisko=Ivantyšinová|meno=Tatiana|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Tatiana Ivantyšinová a kolektív}}</ref>. [[Ján Kollár]] ([[1793]]{{--}}[[1852]]) je jeden z veľkých klasikov našej literatúry a postava slovenského obrodenia (no zároveň aj česko-slovenského). Tiež napísal zbierku básní ''Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích'' ([[1845]]). Kollárovou prvotinou bola báseň ''Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku'' (lat. ''Deploratio praesentis status Hungariae''). V [[1821]] mu v [[Praha|Prahe]] vyšla zbierka ''Básně Jana Kollára'' zložená z dvoch cyklov, 37 a 39 [[sonet]]ov, [[Elégia|elégií]], vlasteneckých básní a [[epigram]]ov. V [[1823]] vydal zbierku slovenských [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích'' I. diel. Ján Kollár bol presvedčený [[Čechoslovakizmus|čechoslovakista]] a nikdy neprijal [[Štúrovci|štúrovskú]] kodifikáciu slovenčiny. Do preromantickej kategórie bol zaradený pomerne neskoro, pretože preromantizmus bol definovaný až v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. [[Biedermeier]] je smer, ktorý mal v slovenskej literatúre kratšie trvanie. V [[30. roky 19. storočia|30. rokoch 19. storočia]] sa v [[almanach]]och ''Hronka'' a ''Zorka'' začali uverejňovať autori, ktorým sa zapáčil [[biedermeier]]ovský štýl. Vydavateľ Hronky [[Karol Kuzmány]] v ňom publikoval svoj idylický epos ''Běla'' ([[1836]]), ktorý sa považuje za typický príklad tohto nemeckého štýlu obľúbeného vrstvou meštianskej a buržoáznej spoločnosti. V próze tvoril biedermeierovské diela [[Anton Ottmayer]], ktorý publikoval v almanachu ''Zorka'' novely<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajomná láska|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/957/Ottmayer_Tajomna-laska/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Ottmayer|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Ottmayer}}</ref>. ==Romantizmus ([[1830]]{{--}}[[1850]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej liteatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=235 – 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Romantická literatúra znamenala rýchlu zmenu nielen jazykovú ale aj tvorivú, spôsobila zameranie sa na iné témy a významne urýchlila kodifikáciu slovenského jazyka. Romantický idealizmus nasmeroval štúrovskú generáciu k témam [[Slovenské národné obrodenie|národného obrodenia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanských vojen]], staroslovienskej literatúry a histórii, [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a folklórnemu umeniu. Po zlyhaní vyjednávaní s českými národoveckými lingvistami (napr. Palacký) o zjednotení českého a slovenského jazyka sa [[štúrovci]] obrátili k stredoslovenskému nárečiu ako základu novej slovenčiny. Básnici romantizmu sa pustili do skladania balád, poém, lyricko-reflexívnej poézie, národno-oslobodeneckých elégií. Uznávanými autormi, ktorí tvorili vysoko profilovanú poéziu boli [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]].<ref name="romant">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romantizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> Slovenský romantizmus sa po revolúcii v [[1848]] postupne rozdelil na dva protipóly: jedným bol [[mesianizmus]] ([[Ľudovít Štúr]], [[Samo Bohdan Hroboň]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Podhradský]], [[Janko Kráľ]]), a na pragmatizmus, ktorému sa darilo u ostatných Štúrovcov. Čo sa týka žánrov a formy, autori slovenského obrodenia všeobecne najradšej tvorili poéziu a piesne v sylabickom veršovom systéme.<ref name="romant" /> [[11. júl]]a [[1843]] sa stretli Štúr, Hodža a Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], aby si dohodli postup uvedenia [[Kultúrna stredoslovenčina|kultúrnej stredoslovenčiny]] do jej spisovnej formy. V roku [[1846]] vydal Štúr ''Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí'', ktoré však bolo napísané ním už v roku [[1844]]. V roku [[1844]] vyšiel druhý ročník [[almanach]]u ''Nitra'' v kodifikovanej štúrovskej slovenčine. V roku [[1845]] publikovali [[Slovenskje národňje novini|''Slovenskje národňje novini'']] s literárnou prílohou ''[[Orol tatránski]]'' a v [[1846]] časopis ''Slovenskje pohladi'', všetko v novej kodifikovanej slovenčine. V roku [[1846]] vyšli verejne štúrove pravidlá slovenskej gramatiky pod názvom [[Nauka reči Slovenskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nauka reči slovenskej|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/nauka_reci_slovenskej.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jayzkový ústav Ľudovíta Štúra SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref> V roku [[1851]] až [[1852]] sa dohodli [[bernolákovci]] a [[štúrovci]] na reforme slovenčiny z etymologického princípu na fonetický (pravidlo „Píš ako počuješ”). Rozhodovania sa zúčastnili [[Michal Miloslav Hodža|Michal M. Hodža]] a katolík [[Martin Hattala]], ďalší zúčastnení boli [[Ľudovít Štúr]], [[Jozef M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]]. V roku [[1851]] publikoval [[Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma|Hodžovsko-hattalovskú jazykovú reformu]], pod predhovorom ktorej sa podpísali traja štúrovci a štyria bernolákovci. V roku [[1852]] vyšla [[Krátka mluvnica slovenská]] na základe ďalšej novelizácie hodžovsko-hattalovskej reformy, ktorá sa do veľkej miery už podobala dnešnej slovenčine. [[Ľudovít Štúr]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bol Ľudovít Štúr|url=https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-ludovit-stur|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Podolan|meno=Peter|vydavateľ=Denník N|odkaz na autora=Peter Podolan}}</ref> ([[1815]]{{--}}[[1856]]) ako rodený evanjelik a syn učiteľa z obce [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] bol predurčený zaradiť sa do hnutia slovenských obrodeneckých dejateľov<ref>{{Citácia knihy|titul=Ľudovít Štúr - biografia|priezvisko=Ruttkay|meno=Fraňo|vydanie=1|vydavateľ=OBZOR - redakcia TATRAPRESS, pre Slovenský úrad pre tlač a informácie|miesto=Bratislava|rok=1971|strany=105|odkaz na autora=Dr. Fraňo Ruttkay}}</ref>. Samozrejmým debutom boli básne v dobovej slovenčine, bola to ''Óda na Hronku'' ([[1836]] ) a cyklus básní ''Dumky večerní'' (časopis ''Květy'', [[1838]]{{--}}40). V rámci štúdií v nemeckom [[Halle (Saale)|Halle]] podnikol cestu do kraja [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], z ktorej sa zrodil cestopis ''Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839'' (vyšlo v Časopis českého musea v roku [[1839]]). Štúr urobil v roku [[1841]] lingvistický experiment a napísal v staročeštine spis ''Starý a nový věk Slováků'', ktorý vydali prvýkrát v slovenčine v roku [[1998]]. V období romantizmu sa často vydávali obranné reči, sťažnosti, spisy a [[Esej|eseje]] ako obhajoba slovenskej reči, tak činil aj Ľudovít Štúr vo svojej práci ''Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov'' ([[1843]], vydané anonymne v [[Lipsko|Lipsku]]. Ďalším obranným textom z jeho dielne bol polemický spis v nemčine ''Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus'' (doslova Devätnáste storočie a maďarizmus), ktorý vydal vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1845]]. Ďalej sa venoval lingvistickým prácam v súvislosti s novou kodifikáciou slovenčiny. Boli to publikácie [[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]<ref>[http://www.klasici.sk/node/136 Online knižnica=klasici.sk]</ref> ([[1844]]) a v roku [[1846]] [[Nauka reči Slovenskej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nárečja slovenskô|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/narecja_slovenskuo/ juls.savba-Nárečja slovenskô|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jazykový ústav Ľudovíta Štúra, SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref>. Po ukončení procesu kodifikácie slovenčiny a po slovenskej revolúcii v roku [[1848]] dokončil filozofické dielo ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'', (v slovenčine Slovanstvo a svet budúcnosti), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade ako ''Slavjanstvo i mir buduščego'', neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine. V tomto diele sa naplno prejavil Štúrov [[Mesianizmus|mesianistický]] model videnia budúcnosti. V roku [[1853]] vydal v [[Praha|Prahe]] spis ''O národních písních a pověstech plemen slovanských'' a v tom istom roku svoju poslednú básnickú zbierku ''Spevy a piesne''. [[Michal Miloslav Hodža]] ([[1811]]{{--}}[[1870]]) bol jedným z troch kodifikátorov slovenského jazyka, národným buditeľom, organizátorom [[Slovenské povstanie (1848{{--}} 1849)|slovenského povstania]] v 1848{{--}}1849 a autorom romantickej poézie v slovenskom jazyku. Ako evanjelický farár debutoval poučnou kázňou s názvom ''Nepi pálenku'' v roku [[1845]], pokračoval ďalším básnickým debutom v antológii ''Plody'', ktorým bola epická skladba ''Meč Křivdy'' ([[1836]]) o bojoch [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] so [[Sasi (kmeň)|Sasmi]]. Tvoril duchovnú poéziu a prispel do evanjelického ''Zpěvníka'' v roku [[1842]] štyridsiatimi troma náboženskými piesňami. Je autorom obranného spisu z roku [[1847]] ''Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo''. Vo svojich lingvistických prácach obhajoval etymologický princíp kodifikácie slovenčiny, čo bolo v opozícii voči Štúrovmu fonetickému princípu. Po porážke slovenských dobrovoľníckych zborov v roku [[1849]] a hlavne po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnan]]í v roku [[1867]] jeho ideová základňa pozostávala hlavne z [[Mesianizmus|mesianizmu]], ktorý sa prejavil v lyricko-epickej poéme ''Matora'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/342/Hodza_Matora/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|meno=Michal Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}} ([[1857]])</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora (1853 – 1857) - Michal Miloslav Hodža - Edičný čin|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/matora-1853-1857-michal-miloslav-hodza-edicny-cin litcentrum.sk/recenzia na Matora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Vongrej|meno=Pavol|vydavateľ=LIC|odkaz na autora=Pavol Vongrej}}</ref>, v básnickej skladbe ''Slavomiersky'' ([[1862]]) a v rozsiahlej poéme ''Vieroslavín'' ([[1877]]). Tieto mesianistické básne mali filozoficko-meditatívny formálny základ, týkali sa človeka a jeho vzťahu k Bohu a [[Slovanstvo|Slovanstva]] a jeho historickej úlohy. Hodža zomrel v exile v [[Český Těšín|Českom Tešíne]], kam bol donútený odísť kvôli tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Miloslav Hodža|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hodza-michal-miloslav beliana.sav.sk/Hodža|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|vydavateľ=beliana.sav.sk|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}}</ref> [[Jozef Miloslav Hurban]] ([[1817]]{{--}}[[1888]]), člen kodifikátorského tria Štúr, Hurban, Hodža, žil najdlhšie z nich a vyhol sa aj nútenému exilu. No to neznamená, že maďarizácia ho nezasiahla. Po udalostiach [[Meruôsme roky|meruôsmich]] rokov a po neúspechu [[Memorandum národa slovenského|martinského memoranda]] v [[1861]] a následnom uväznení sa autorsky aj politicky ocitol v defenzíve. Hurban bol plodný autor množstva novinových článkov, zakladateľ časopisu Slovenské pohľady, almanachu Nitra {{--}}publikoval v ňom ako prvý kodifikovanú slovenčinu v roku [[1844]]{{--}} a spoluzakladal spolok [[Tatrín]]. Jeho literárnym debutom bol cestovný denník ''Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách'' ([[1841]]). Prispieval do almanachov Květy a Hronka, kde publikoval apelatívnu a ideologickú poéziu. V prozaickom žánri začal písať súdobé príbehy, napríklad ''Prítomnosť a obrazy zo života tatranského''; ''Prechádzka po Považskom svete''. V roku [[1846]] publikoval v almanachu ''Nitra'' romantický príbeh [[Olejkár]] a v roku [[1847]] satirické príbehy ''Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka''; ''Divadlo duchov nad Tatrami'' a satirickú novelu ''Od Silvestra do Troch kráľov'', ktorá patrí k jeho najvydarenejším prózam. Začiatkom [[60. roky 19. storočia|60. rokov]] 19. storočia napísal a vydal historický román ''Gottšalk'' z obdobia [[11. storočie|11. storočia]] a zbierku básní ''Piesne nateraz''. Gottšalk bol knieža pobaltských Slovanov, korého zabili jeho súkmeňovci kvôli šíreniu kresťanstva. Piesne nateraz napísal Hurban v roku [[1861]] ako reakciu na víťazstvo maďarskej Kossúthovej revolúcie. Romantizmus u Hurbana sa viazal hlavne na príbehy s historickými námetmi, v kratších prózach sa začal ozývať realizmus. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Miloslav Hurban|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/44/Jozef-Miloslav-Hurban zlatyfond.sme.sk-Hurban|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> Pri pohľade na týchto troch autorov možno získať dojem, že kvôli politike a revolúcii prišli o čas, v ktorom mohli lepšie rozvinúť svoj tvorivý potenciál, čo sa však podarilo ich súputníkom, uznávanej štvorici romantických autorov [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]]. [[Súbor:Losonc024.JPG |náhľad|vpravo|Janko Kráľ]] [[Janko Kráľ]] ([[1822]]{{--}}[[1876]]), romantický búrlivák a najradikálnejšia postava spomedzi dejateľov štúrovskej revolučnej generácie sa zároveň stal aj najvplyvnejším básnikom slovenského romantizmu. Bol uznávaný pre svoj vytríbený poetický formát. Už v skoršom období počas štúdií v Bratislave napísal báseň [[Duma bratislavská]] v novej kodifikovanej slovenčine a v dokonalom verši bez umelých novotvarov či zložených slov, v slovanskej rytmike a bezchybnom rýme. Je to aj prvá báseň v Štúrovej slovenčine, ktorú pochválil aj Štúr. Prvých osem debutových básní mu uverejnili v almanachu Nitra ([[1844]]), medzi nimi vyniká báseň [[Zverbovaný]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zverbovaný|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/177/Kral_Zverbovany zlatyfond.sme.sk/Zverbovaný|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> a [[Duma bratislavská]]. Medzi rokmi 1845]{{--}}1847 mu vyšlo v časopise ''Orol Tatránski'' ďalších jedenásť básní, z nich jeden preklad. Týchto osemnásť básní sa stalo jadrom novej slovenskej poézie, ktorá mala za základ ľudovú slovenčinu. V roku [[1849]] bol ako vzbúrenec zatknutý a uväznený vo väznici v [[Šahy|Šahách]] a mal byť popravený, čo sa na príhovor [[bán]]a [[Josip Jelačič|Jelačiča]] nestalo. V tom istom roku ho prepustili na slobodu z väzenia v [[Pešť|Pešti]]. Z tohto zážitku čerpal inšpiráciu pre báseň ''Šahy'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šahy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/173/Kral_Sahy/1 zlatyfond.sme.sk/Šahy zlatyfond.sme.sk/Šahy|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. Veršovaná balada ''Zakliata panna vo Váhu a divný Janko'' sa stala dielom vloženým do zlatého fondu slovenskej kultúry. J. Kráľ si zvolil národnú tému ako tematický základ tvorby, bol oduševnený pre vec slovenského národa. Po zložení zbraní slovenských vzbúrencov sa jeho romantizmus zvrtol smerom k [[Mesianizmus|mesianizmu]] a po roku [[1861]] prestal písať a publikovať. Jeho stratené či pozabúdané rukopisy dávali publikovať niektorí ich držitelia zo skupiny štúrovcov. [[Andrej Sládkovič]] (rodné meno: Andrej Braxatoris) ([[1820]]{{--}}[[1872]]), básnik romantizmu, evanjelický kňaz a národný buditeľ bol aj prekladateľ, literárny kritik a publicista. Jeho poéma [[Marína (Sládkovič)|Marína]] ([[1846]]) je najdlhšou známou ľúbostnou básňou na svete, má 291 strof<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Racionálny romantik Andrej Sládkovič|url=https://www.litcentrum.sk/clanok/racionalny-romantik-andrej-sladkovic litcentrum.sk/ A.Sládkovič|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier|meno=Daniel|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Daniel Hevier}}</ref>. Do roku [[1842]] písal poéziu v češtine, od kodifikácie slovenčiny v roku [[1843]] v štúrovskej slovenčine. Ďalším významným dielom je lyricko-epická skladba [[Detvan (Sládkovič)|Detvan]] napísaná medzi rokmi [[1845]]{{--}}[[1847]], ale uverejnená v roku [[1853]] v almanachu Nitra. Detvan je napísaný v štúrovskom pravopise, foneticky a v origináli má o jednu [[Strofika|strofu]] viac, na ktorú Sládkovič zabudol pri odovzdávaní do tlače. Písal národnobuditeľskú poéziu (napr. ''Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti'', [[1848]]), príležitostné básne (''Svätomartiniáda'', ''Pamiatka pre deň 4. augusta'', ''Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti''), ľúbostné básne (''Opustená'', ''Žaloba'', ''Vraví oko tvoje''). Okrem poetickej tvorby prekladal z francúzskeho jazyka, pozri diela ''Zaira'', ''Sokrates'', ''Smrť Cézara'' od [[Voltaire|Voltaira]] a ''Phaedra'' od [[Jean Racine|Jeana Racina]]. Napísal aj štyri diela pre deti (''Kĺzačka'', ''Obri a zakrpenci'', ''Malý Kristus'', ''Prázdniny a škola''). O Sládkovičovi sa v [[19. storočie|19. storočí]] písalo ako o najväčšom slovenskom básnikovi a v súčasnosti je zaraďovaný k prominentnej romantickej štvorici básnikov. [[Samo Chalupka]] ([[1812]]{{--}}[[1883]]), evanjelický kňaz, básnik romantizmu, bol aj aktívny národný buditeľ. Je autorom najznámejšej slovenskej básne [[Mor ho!]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mor ho!|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1 zlatyfond.sme.sk/Mor ho!<|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Chalupka|meno=Samo|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Samo Chalupka}}</ref>. Jeho tvorba patrí do žánrov ľudová pieseň, balada a historická epická poézia, písal aj lyriku. Zaradil sa veľmi skoro medzi romantikov, ktorí si zvolili historické námety [[Mor ho!|(Mor ho!]]) a motívy protitureckých vojen (''Turčín Poničan''), stredoveké uhorské príbehy (''Likavský väzeň''). Samozrejme, písal aj národnú vlasteneckú poéziu, ľudovo-výchovnú spisbu a duchovnú poéziu. Jeho poetická tvorba vyšla zhrnutá do jedinej zbierky poézie pod názvom ''Spevy'' ([[1868]]) obsahujúcej veľmi populárne básne Turčín Poničan, Valibuk, Kozák, Branko, Kráľohorská a hrdinskú poému Mor ho!. Ako Stredoslovák z Hornej Lehoty preferoval stredoslovenský dialekt v rámci štúrovskej slovenčiny. Samo Chalupka, brat [[Ján Chalupka|Jána Chalupku]], po návrate z poľskej vojny proti cárskemu samoderžaviu ([[1831]]) vyučoval a vyštudoval vo [[Viedeň|Viedni]] teológiu. Ku koncu života mal zlý zrak ako následok zranenia v poľskej vojne, no napriek tomu svoje básne písal kriedou na stenu, odkiaľ ich prepisovali na papier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/367135-samo-chalupka-velky-bard-pravdy-z-horskych-zakuti/ Pravda/Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Krno|meno=Martin|vydavateľ=Pravda, denník|odkaz na autora=Martin Krno}}</ref> [[Ján Botto]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/49/Jan-Botto/zlatyfond.sme.sk/Ján Botto|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Botto|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Botto}}</ref> ([[1829]]{{--}}[[1881]]), laický romantik z [[Vyšný Skálnik|Vyšného Skálnika]] sa stihol v mladosti vyučiť za [[geodet]]a, stať sa spoluzakladateľom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a písať pochmúrne balady na folklórne motívy. Botto začal písať poéziu v dobe svojho pobytu v [[Levoča|Levoči]], kde ho ovplyvnili [[štúrovci]], ktorí odišli z [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Evanjelického lýcea]] v [[Bratislava|Bratislave]] spolu so Štúrom. Tam sa stretol aj s [[Ján Francisci|Jánom Franciscim]], ktorý spolu s [[Pavol Dobšinský|Pavlom Dobšinským]] zbieral po Slovensku ľudové [[Balada|balady]]. Botto sa k nim pripojil a táto činnosť mala vplyv na zvolenie témy pre jeho romantickú básnickú tvorbu. Je autor viacerých balád (''Žltá ľalia, Margita a Besná''), alegorických skladieb (''Orol. orol vták, Báj na Dunaji'') a vlasteneckých a príležitostných básní (''Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy''<ref name=´permon´></ref>). Zložil rozsiahlejšie básnické skladby ''Pieseň Jánošíkova'', ''Krížne cesty'', ''Smrť Jánošíkova'' a prebásnil ľudové povesti ''Báj na Dunaji'', ''Báj Maginhradu'', ''Báj Turca'', ''Povesť bez konca''.<ref name=´permon´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto a Banská Bystrica|url=https://www.permonrevue.sk/jan-botto-a-banska-bystrica/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Borguľová|meno=Jana|vydavateľ=Bystrický permon|odkaz na autora=Jana Borguľová}}</ref> V romantizme sa na Slovensku zrodili kvalitní, nadaní autori inšpirujúci ďalšie nastupujúce generácie. Okrem vyššie spomenutých siedmich štúrovcov sú významnými autormi [[Ján Kalinčiak]] ([[1822]]{{--}}[[1871]]), autor humoresky [[Reštavrácia (Kalinčiak)|Reštavrácia]], [[Ján Francisci-Rimavský]] ([[1822]]{{--}}[[1905]]), ktorý je autorom prvej tlačenej publikácie v štúrovskej slovenčine ''Svojim vrstovňíkom na pamjatku'', [[Janko Matúška]] ([[1821]]{{--}}[[1877]]), ktorý napísal dnešnú slovenskú hymnu [[Nad Tatrou sa blýska]], [[Viliam Pauliny-Tóth]] ([[1826]]{{--}} [[1877]]) autor veselohry ''Pansláv'', [[Karol Štúr]] (1811{{--}}1851) autor dvojdielnej poémy ''Ozvena Tatry'', [[Janko Čajak]] (1830{{--}} 1867), pozri: Súborné dielo ''Zrná'' z roku [[1979]], [[Pavol Dobšinský]] (1828{{--}}1885), autor zbierky ''Prostonárodné slovenské povesti'', [[Mikuláš Dohnány]] ([[1824]]{{--}}[[1852]]), ako účastník revolúcie [[1848]] napísal ''História povstania slovenského z roku 1848'' (Skalica), [[Samo Tomášik]] ([[1813]]{{--}}[[1887]]), autor známej hymny [[Hej, Slováci]], [[Samo Vozár]], básnik, novinár, prekladateľ, (1823{{--}}1850). {{Hlavný článok|Romantizmus v slovenskej literatúre}} ==Medzi romantizmom a realizmom ([[1849]] – [[1875]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V tomto období [[romantizmus]] doháral a v tvorbe sa prejavovala celková únava z maďarizačného útlaku a enormného ekonomického tlaku, ktorý často vyústil do biedy viacerých tvorivých osobností. V literatúre sa objavoval ústup od umeleckej tvorby a sústredenie sa na žurnalistiku, tvorbu učebníc, súkromné vyučovanie v rodinách a podobne. Autori romantizmu v medziobdobí vydávali almanachy, kalendáre a návody ako viesť gazdovstvo modernejším spôsobom. Tvorila generácia autorov narodená na začiatku storočia, [[Ján Palárik]] ([[1822]] – [[1870]]), [[Jonáš Záborský]] ([[1812]] – [[1876]]) a [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]] ([[1824]] – [[1908]]), ktorá niesla štafetu slovenskej literatúry v období depresie vyvolanej ústupom revolucionárov v roku [[1849]], [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] a neúspechom [[Memorandum národa slovenského|memorandového hnutia]]. Uvedené tri osobnosti boli mostom od romantizmu k [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]]. V medzidobí sa menil literárny štýl a v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch]] sa zmenili aj témy, autori sa začali zaoberať súdobými reáliami, štýl sa zbavuje ornamentálnosti a patetizmu, začína prijímať do svojich textov hovorovú reč. Je to zistiteľné v próze aj v dráme. Vzhľadom ku zmene tém sa menili aj hrdinovia diel, strácal sa romantický hrdina, hlavne u [[Jonáš Záborský|Jonáša Záborského]]. Vznikla bohatá tvorba satirickej a dokumentárnej prózy, čo je výrazné u Viliama Paulíniho -Tótha a Gustáva Zechentera-Laskomerského. V lyrickej tvorbe sa postupne vynechával folklórny verš. [[Jonáš Záborský]] má dodnes svoj vplyv v divadle, hráva sa [[Najdúch (divadelná hra)|''Najdúch'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jonáš Záborský: Najdúch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1039/Zaborsky_Najduch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (veselohra v 5 dejstvách), [[Pansláv (Záborský)|''Pansláv'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pansláv|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/150/Zaborsky_Panslavisticky-farar/1 zlatyfond.sme.sk/Pansláv|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška v 3. dejstvách) či ''Frndolína''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/57/Zaborsky_Frndolina/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský-Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína - TV archív|url=https://www.tv-archiv.sk/frndolina TV archív" Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=tv-archív.sk}}</ref>. Záborský si volil námety z histórie [[Srbi|Srbov]], [[Rusi|Rusov]], [[Slováci|Slovákov]]. Písal aj poéziu, ktorá sa však presadila menej výrazne v konkurencii romantickej tvorby, prózy písal väčšinou kratšie, s ironickým humorom a poučným zámerom (napríklad ''Chruňo a Mandragora''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chruňo a Mandragora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/245/Zaborsky_Chruno-a-Mandragora/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský:Chruňo a Mandragora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref>). Významná postava slovenského dramatického umenia [[Ján Palárik]] písal aj kritiky na divadelné kusy, venoval sa teórii drámy a publikoval tieto teoretické state, napríklad ''Dôležitosť dramatickej národnej literatúry'',[[1860]]; ''Posúdenie dramatických spisov'', [[1863]]. Nakoniec, bol aj úspešným autorom hier. Populárne boli aj sú veselohra [[Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/243/Palarik_Zmierenie-alebo-Dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>, ''Drotár'' (veselohra)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drotár|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/919/Palarik_Drotar/1 zlatyfond.sme.sk/palárik:Drotár|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>. Rovnako kvalitné diela sú veselohra [[Inkognito (veselohra)|''Inkognito'']] (veselohra) a ''Dimitrij Samozvanec'' (tragédia). Palárik bol katolícky kňaz, publicista, organizátor národného života a spoluzakladateľ almanachov ''Concordia'' a ''Lipa''. [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský|url=https://www.quark.sk/gustav-kazimir-zechenter-laskomersky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Prikryl|meno=Ľubomír|vydavateľ=Quark - Magazín o vede a technike|odkaz na autora=Ľubomír Prikryl}}</ref> disponoval viacerými talentami, bol doktorom medicíny a aktívne vykonával toto povolanie po celý život, okrem toho aj plodný spisovateľ a publicista a politický aktivista počas národno-obrodeneckého hnutia. Bojoval v dobrovoľníckych oddieloch počas revolučných bojov na Slovensku. Zechenter-Laskomerský bol najlepším humoristom v pomatičnom období, písal aj satirické články do slovenskej tlače, tiež [[Humoreska|humoresky]] (''Žarty a rozmary''), cestopisy (''Zo Slovenska do Carihradu'', ''Zo Slovenska do Ríma''), poviedky a autobiografiou ''Päťdesiat rokov slovenského života'' zachytil udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí v [[19. storočie|19. storočí]]. Je autorom jednoaktoviek ''Komédia bez zaľúbenia'' a ''Starý zaľúbenec''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinná dráma národovca a lekára: Úspešne vyliečil zástupy ľudí, vlastným deťom pomôcť nevedel|url=https://history.hnonline.sk/profily/2104366-rodinna-drama-narodovca-a-lekara-uspesne-vyliecil-zastupy-ludi-vlastnym-detom-pomoct-nevedel|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier ml.|meno=Daniel|dátum vydania=2020-03-03|vydavateľ=HNonline - History|odkaz na autora=Daniel Hevier ml.}}</ref> V medziobdobí tvorili aj autori [[Leopold Abaffy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leopold Branislav Abbafy|url=https://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/10076|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Grujič Litavský|meno=Ivica|vydavateľ=Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov|odkaz na autora=Ivica Grujič Litavský}}</ref> ([[1827]] – [[1883]]), [[Koloman Banšell]] ([[1850]], autor ''Túhy mladosti'', zbierka poézie – [[1887]]), [[Karol Ľudovít Černo]] ([[1820]] – [[1894]]), autor básne ''Na Trenčín'', [[Peter Kellner-Hostinský]] ([[1823]] – [[1873]]), autor drámy ''Svätoslavičovci'' ([[1869]]), [[Ľudovít Kubáni]] ([[1830]] – [[1869]]), autor prózy ''Mendík'' (1860) a [[Daniel Gabriel Lichard]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na storočnú pamiatku narodenia Daniela Licharda|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1823/Lichard_Vyber-z-clankov/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Lichard|meno=Daniel Gabriel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Gabriel Lichard}}</ref> ([[1812]] – [[1882]]), autor množstva článkov, odborných kníh, vydavateľ kalendárov, náučnej literatúry. Lichard bol prvým slovenským profesionálnym novinárom, ktorý písal v slovenčine. ==Realizmus ([[1870]]{{--}}[[1918]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Realizmus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Realizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213814/https://profil.kultury.sk/sk/realizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica v Bratislave}}</ref> vznikol ako reakcia na [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], ktorý vyčerpal svoje zdroje inšpirácie a nebol účinný pri stvárnení života Slovákov a Sloveniek. Reagoval na potrebu popísania [[Objektívna realita|objektívnej reality]] prostredníctvom poznávacej schopnosti autora a jeho zmyslov. Realizmus tiež poprel estetické princípy romantizmu a zmenil jeho kánon v poézii, próze aj dráme. Prvýkrát bolo publikované básnické dielo realizmu v almanachu [[Napred]]{{--}}zábavník mládeže slovenskej od [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]] ''Len ma ľúb'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3 zlatyfond.sme.sk/ Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref> v roku [[1871]]. Vydanie almanachu zostavili [[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslav]] a Banšell<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. V realizme sa naplno presadil prozaický žáner, románová tvorba, novely, poviedky, črty, čo bola významná zmena oproti nadvláde poézie v romantizme. Písali sa spoločenské romány, veršované eposy, viacdielny lyrický cyklus, ktoré dovtedy neboli rozvinuté. Realizmus v slovenskej literatúre sa vyvinul do zrelého literárneho smeru po roku [[1870]] v tvorbe [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozára Hurbana-Vajanského]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetozár Hurban Vajanský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetozar-hurban-vajansky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=LIC}}</ref>, [[Terézia Vansová|Terézie Vansovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[P. O. Hviezdoslav]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[Martin Kukučín|Martina Kukučína]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-kukucin/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> a [[Elena Šoltésová|Eleny Šoltésovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html%20Teraz.sk/Elena%20Mar%C3%B3thy-%C5%A0olt%C3%A9sov%C3%A1|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=TERAZ.sk}}</ref> a [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]]. Títo autori sú zaraďovaní do prvej vlny realizmu, ktorá sa prevalila medzi rokmi [[1870]] - [[1900]] a zmenila celkom formu literárneho boja o emancipáciu národa. V druhej vlne realizmu medzi rokmi [[1900]]{{--}}[[1918]] sa prestalo písať o spoločenskej vrstve [[Zeman|zemanov]], čo je aj hlavný rozdiel medzi dvoma vlnami realizmu v literatúre. [[Jozef Gregor Tajovský|Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]], [[Ľudmila Podjavorinská]], [[Janko Jesenský]], [[Ján Čajak]], [[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav N. Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|dátum aktualizácie=|edícia=|miesto=|strany=|doi=|poznámka=|jazyk=}}</ref> sa sústredili na neagresívne stvárnenie realistických príbehov zo života, na psychologickú zložku príbehu, na sociálne podmienky postáv a ich emocionálny stav. Zmena v poézii v druhej vlne realizmu mala tiež svoje významnejšie znaky: zjednodušila sa jazyková a gramatická zložka poetického textu, tematicky prevládala subjektívne{{--}} lyrická tvorba. Dráma sa v prvej vlne nemenila, no v druhej vlne dominovali životné konflikty postáv vyjadrené ľudovou rečou, rôznymi [[Dialekt|dialektami]] či [[Archaizmus|archaizmami]]. ===Prvá vlna realizmu ([[1870]]{{--}}[[1900]])=== [[Svetozár Hurban-Vajanský]] ([[1847]]{{--}}[[1916]]), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik pochádzal z rodiny štúrovca [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]] a [[Anna Jurkovičová|Aničky Jurkovičovej]]. Vajanský napísal zbierku básní ''Tatry a more'' (1879)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatry a more|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/300/Vajansky_Tatry-a-more/2 zlatyfond.sme.sk/ tatry a more|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>, ktorá zaujala už v počiatočnej etape tvorby svojím novátorstvom v zmysle intenzívneho nástupu realizmu. V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo v spomenutej zbierke. Celkovo je autorom piatich zbierok poézie. Bol redaktorom v [[Národné noviny|Národných novinách]] v Martine a v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] od [[1881]] spolu s [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]]. V próze sa uviedol črtami, poviedkami, novelami a románom ''Suchá ratolesť'' ([[1884]]). Témou Suchej ratolesti je zbližovanie stavu zemianstva s národným hnutím. Možno spomenúť aj román ''Kotlín'' ([[1901]]), ktorý je Vajanského najrozsiahlejším dielom. Je to typ diskurzívneho a polemického románu presahujúceho do žánru román-pamflet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlín|url=https://books.google.sk/books?id=0rA4AAAAYAAJ&q=Kotl%C3%ADn&dq=Kotl%C3%ADn&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZgIKP3qDtAhXHyaQKHQXBCgkQ6AEwAHoECAQQAg|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Google books|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>.Vajanského ideový základ v tvorbe je vyskladaný sčasti z konzervativizmu, kresťanstva a nacionalizmu. Literárny realizmus je však uňho novým moderným elementom.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Terézia Vansová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/91/Terezia-Vansova|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> ([[1857]] – [[1942]]) sa v prvej vlne realizmu zaslúžila o rozvoj románovej a novelistickej tvorby. Bola najvýznamnejšou dovtedajšou ženskou autorkou slovenskej literatúry. Napísala prvý román pre ženy v dejinách slovenskej literatúry v roku [[1889]], ktorý bol vytvorený ženou o ženskom údele pod názvom [[Sirota Podhradských (román)|''Sirota Podhradských'']]. Vansová písala kvalitnú poviedkovú a novelistickú tvorbu v modernejšej slovenčine. Z mnohých prozaických textov možno oceniť príbeh ''Pani veľkomožná''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pani veľkomožná|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1238/Vansova_Pani-velkomozna/1 zlatyfond.sme.sk/Pani veľkomožná|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref>. Novela zachytáva historické obdobie začiatku prvej svetovej vojny a ako tento zasiahol do života rodiny a dediny. Napísala divadelné hry ''Potopa'' (1886), ''V salóne speváčky'' (1889), ''Môj Jožko'' (1906, veselohra), ''Ľúbezní hostia'' (1901, jednoaktovka) a ''Svedomie'' (1897, dráma o 5. dejstvách). Zozbierala aj kuchársku knihu (1914), založila časopis [[Dennica]], ktorý sa stal platformou pre literárny smer slovenská moderna. V súčasnosti je známy celoslovenský festival prednesu ''Vansovej Lomnička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova litcentrum.sk/ Terézia Vansová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> [[Pavol Országh Hviezdoslav]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh-Hviezdoslav|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/56/Pavol-Orszagh-Hviezdoslav|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Országh Hviezdoslav|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1849]]{{--}}[[1921]]) bol mimoriadny zjav v slovenskom realizme. V situácii, keď všetci chceli písať prózu, Hviezdoslav tvoril poéziu, prekladal a písal divadelné hry. Epická poézia bola živená biblickými námetmi (''Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov'') a príbehmi zo slovenského prostredia (''Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský''). Lyrická poézia dosiahla vysoké kvality, boli to ''Krvavé sonety'' ([[1914]]) ako umelecká odozva na prvú svetovú vojnu (vyšli až v [[1918]]), ''Letorosty I. až III, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Sonety''. Hviezdoslav je autorom drám ''Herodes a Herodias'', ''Pomsta, Oblaky, Otčim, Vzhledanie''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hviezdoslav Pavol Országh|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/14-hviezdoslav.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kováčiková|meno=Nina|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Nina Kováčiková}}</ref> Založil tiež almanach [[Napred]] ([[1871]]), v ktorom začali spolu s Banšellom uverejňovať prvé diela slovenského realizmu, čo sa stalo terčom útokov konzervatívnych romantikov na čele s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. Po prvej svetovej vojne ([[1919]]) ho zvolili do kresla predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ako jedného zo štyroch predsedov. V roku [[1918]] viedol delegáciu zo Slovenska na oslavy 50. výročia založenia ''Českého národného divadla'' v [[Praha|Prahe]], kde dal vo svojom prejave najavo nádeje v spolužitie v spoločnom štáte. Hviezdoslavova predstava o pokojnom rozvoji slovenskej kultúry pod ochranou spoločného štátu sa naplnila. On sám čoskoro (v [[1921]]) zomrel. V súvislosti s Hviezdoslavom sa používajú superlatívy ako geniálny básnik a jeho tvorba má pevné a stále miesto v učebniciach literatúry. [[Martin Kukučín]], (vlastným menom Matej Bencúr, [[1860]]{{--}}[[1928]]) a jeho vlastný dobrodružný život sa vymykajú z rámca biografických príbehov ostatných realistov. Kukučín nebol len spisovateľ a dramatik, ale aj lekár, cestovateľ, publicista, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pre svoje dielo čerpal témy z prostredia slovenskej dediny (''Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae''), [[Chorvátsko|chorvátskeho]] ostrova [[Brač]] (román ''Dom v stráni''), z ciest po [[Patagónia|Patagónii]] (''Črty z ciest'', ''Prechádzky po Patagónii'', cestopis), zo svojej cesty po Francúzsku ''Dojmy z Francúzska''(1924), zo svojho pätnásťročného pobytu v [[Čile]] (''Mať volá'', román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile). Napísal tri drámy (''Komasácia, Bacuchovie dvor, Obeta'') a dva historické romány ''Bohumil Valizlosť Zábor'' a ''Lukáš Blahosej Krasoň'' (obidva vydal v [[1927]]). Kukučín v neskoršom období častejšie vkladal do svojej prózy skepsu a disharmonické črty. Dielo [[Dom v stráni|''Dom v stráni'']] je hodnotené ako najlepší slovenský román vydaný do roku [[1918]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/551624-pred-160-rokmi-sa-narodil-martin-kukucin/ Kultura.pravda.sk/Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Pravda|odkaz na autora=Pravda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/58/Martin-Kukucin zlatyfond.sme.sk/martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kukučín|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. '' [[Elena Šoltésová]] ([[1855]]{{--}}[[1939]]), bola jedna z mála slovenských spisovateliek prvej vlny realizmu, redaktorka a publicistka, zakladajúca osobnosť ženského spolku [[Živena]] a výrobného a obchodného spolku [[Lipa]], ktoré poskytovalo prácu slovenským ženám - vyšívačkám. Šoltésová je považovaná za priekopníčku ženskej emancipácie na Slovensku a autorku druhého ženského románu po [[Terézia Vansová|Terézii Vansovej]]. Je to dvojzväzkový román ''[[Proti prúdu (román)|Proti prúdu]]'', ktorý tematicky čerpá z prostredia slovenskej šľachty. Písala novely a poviedky, v ktorých autorsky spracovávala tému slovenského života v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová bola nezlomnou hrdinkou slovenských žien|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html Teraz.sk/Elena Maróthy-Šoltésová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Anton Bielek]] ([[1857]]{{--}}[[1911]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton-Bielek|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/87/Anton-Bielek|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Bielek|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Bielek}}</ref> bol kysucký prozaik, ospevovateľ prírody [[Kysuce|Kysúc]]. Keď prešiel peripetiami vzdelávacieho procesu deformovaného maďarizáciou, učil v malých dedinkách v okolí [[Trenčín]]a, neskôr pracoval v tlačiarni. Jeho prozaický debut bol úspešný a dostal cenu od Antona Jégého (otec spisovateľa Pavla Nádaši-Jégého) za novelu ''V zátiší horskom'' ([[1882]]) publikovaná v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. V ďalších novelách a poviedkach opisuje život v panskom prostredí (''Osudná návšteva'', [[1885]]), ktoré nadviazali na postromantickú prózu. Vyššie hodnotená je jeho tvorba novej dokumentárno-analytickej realistickej prózy, príbehov z dedinského prostredia, v ktorých kontrastuje ľudová hovorová reč v dialógoch s autorskou patetickou štylizáciou rozprávača. V najlepších prácach sa Bielekovi vydarila realistická poviedka so zložitým náročne komponovaným dejom a psychologicky stvárnenými postavami príbehu (''Rozprávka z Poľany''). Bielek písal aj sociálne balady v próze (''Bože môj, otče môj, však je ten svet zmotaný''), ktoré zobrazujú vývoj ekonomických vzťahov smerom ku kapitalizmu. Obraz národného útlaku v sociálnej balade ''Z dôb utrpenia'' je expresívne zobrazený príbeh detí - sirôt, pozostalých po epidémii cholery ([[1873]]), ktoré odvážali do Dolnej zeme (Maďarska) na osvojenie v rámci maďarizačnej politiky. Patrí k najúspešnejším prózam v tomto žánri v slovenskej literatúre. Bielek odišiel do emigrácie v USA, vyšli mu tam dejepisné práce, nakoniec zomrel v Rakúsku v ústave pre duševne chorých. [[Koloman Banšell]] ([[1850]]{{--}}[[1887]]), slovenský básnik, prozaik, literárny teoretik, ktorý počas svojho krátkeho života stihol založiť almanach [[Napred]] spolu s Hviezdoslavom a uverejniť v ňom prvé dielo realizmu. Význam Banšellovho diela spočíva v novátorskom prístupe k tvorbe, v ktorej uplatnil nové realistické princípy a prešiel tak od [[preromantizmu]] k realizmu. Okrem poézie a kratších foriem prózy napísal tieto literárno-teoretické práce: ''Rozbor znelky'', teoretická úvaha (periodikum Dennica), ''Dľa čoho sa má súdiť báseň?'', teoretická úvaha (Dennica), ''Duch maďarskej revolučnej poézie'', teoretická úvaha ([[Slovenské novinárstvo v matičnej dobe|Slovenské noviny]], [[1874]]). Banšell stihol popri svojich psychických peripetiách zozbierať a vydať aj básnickú zbierku ''Túhy mladosti'' ([[1886]]) obsahujúcu jeho subjektívnu lyriku skombinovanú s národne-buditeľskými myšlienkami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/105/Koloman-Bansell|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Realizmus1_Bansell.pdf|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Univerzita Komenského, filozofická fakulta}}</ref>. ===Druhá vlna realizmu ([[1900]]{{--}}[[1918]]) === [[Jozef Gregor Tajovský]] ([[1874]]{{--}}[[1940]]), prozaik a dramatik druhej vlny realizmu. Bol jej najvplyvnejšou osobnosťou. Pre svoju prózu aj drámu si bral námety zo života Slovákov v jeho rodisku v [[Tajov]]e a jeho okolí, z miest kde študoval ([[Tajov]], [[Banská Bystrica]], [[Kláštor pod Znievom]]), zo svojej armádnej služby v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (''Na vojnu, Do vlasti''), z činnosti v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách v Rusku]] (''V légiách, Revolúcia, Rozprávky z Ruska''). Zaujímala ho hlavne sociálna situácia pracujúceho ľudu. Veľkú prácu vykonal pre slovenskú dramatickú tvorbu. Je autorom mnohých divadelných hier, ktoré predstavujú na javisku život slovenského ľudu, napríklad ''Ženský zákon'', [[Statky-zmätky]], ''Matka'', ''Smrť Ďurka Langsfelda'', ''Blúznivci,'' ''Hrdina''. Napísal množstvo kratších aj dlhších prozaických diel (''Maco Mlieč, Apoliena, Nové časy'', ''Besednice'', ''Mamka Pôstková, Horký chlieb''). Po roku [[1918]] napísal a vydal zbierky krátkych próz ''Obrázky nové i staré'' (1928), ''Úhrabky'' (1929). Pred vojnou v [[1907]] sa oženil s neskoršou spisovateľkou [[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hanou Gregorovou]] a presťahoval sa s rodinou do [[Bratislava|Bratislavy]], kde žil do konca života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Gregor Tajovský|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/70/Jozef-Gregor-Tajovsky|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Božena Slančíková-Timrava]] ([[1867]]{{--}}[[1951]]), alias [[Timrava]] si zvolila autorka podľa názvu studničky Timrava v ich chotári, bola spisovateľka slovenského kritického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dielo Slančíkovej-Timravy predstavuje vrchol slovenského realizmu|url=https://www.teraz.sk/kultura/literatura-dielo-slancikovej-timravy/283547-clanok.html Teraz.sk/ Dielo Slančíkovej-Timravy|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|odkaz na autora=TASR}}</ref>. Jej debutom je novela ''Skúsenosť'' z pobytu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Timrava bola z väčšej časti novelistka: ''Pomocník, Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bál,'' ''Boj'' ([[1896]]{{--}}[[1900]]), no napísala aj divadelné hry (''Chudobná rodina'' ([[1921]]), ''Páva'' ([[1923]]), ''Odpoveď'' ([[1934]]), ''Prekážky'' (koniec 40. rokov). Ako slovensky píšuca autorka sa do roku [[1918]] len ťažko prebíjala životom. Písala príbehy zo života slovenského malomesta a dediny. Za prózu ''Dve doby'' dostala štátnu cenu. Známa je jej poviedka ''Za koho ísť'' ([[1893]]), ktorá je ironickým príbehom o hľadaní ženícha. Zaujímavým paradoxom v Timravinom diele je, že stála na ideovej pozícii buržoázneho demokratizmu, no vydala pravdivé svedectvo o socialistickom hnutí, ktoré však sama nepochopila. V roku [[1947]] bola ocenená titulom [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národná umelkyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Božena Slančíková Timrava|url=https://www.litcentrum.sk/autor/bozena-slancikova-timrava/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Súbor:Portrait podjavorinska-ludmila.jpg|náhľad|vpravo|[[Ľudmila Podjavorinská]]]] [[Ľudmila Podjavorinská]] ([[1872]]{{--}}[[1951]]) mala podobný osud ako [[Timrava]], nevydala sa a žila z publikovania svojich diel. Jej realistické príbehy zo slovenského prostredia mali zo začiatku humoristické sfarbenie (''Kmotrovia figliari, Fako Ďura Kotúlku, Pod svietňom'' - [[Humoreska|humoresky]]), v neskoršej tvorbe nabrali vážnejší tón. Pochádzala z učiteľskej rodiny, ktorá ju podporovala v literárnej tvorbe. Boli to hlavne jej strýko Ľudovít Rizner a [[Ján Pravoslav Leška]]. V začiatkoch tvorby písala lyricko-epické (''Z vesny života'', zbierka lyrických veršov) a epické básne: ''Balady'' [[1930|(1930]]) a ''Balady a povesti'' ([[1946]]), táto poézia bola vrcholom jej básnickej tvorby. Próza sa však stala jej dominantným žánrom (novely ''Za neistými túžbami, Rôznymi cestami, Za šťastím, Z domova, Postupne''). Podjavorinská sa zaujímala o ľudovú reč, dialekty, zbierala porekadlá a idiomatické výrazy (''Povery z Horných Bziniec'', 1892, ''Zvláštnejšie príslovia a porekadlá z Horných Bziniec'', 1900). Je známa aj ako autorka literatúry pre deti (''Čin-čin'', veršovaná rozprávka, ''Sadaj, slnko, sadaj'', báseň), ktorej sa stala zakladateľkou. Dielka pre deti boli často adaptované v rozhlase, na javiskách a neskôr v televízii. V roku [[1947]] dostala titul národnej umelkyne. Jej tvorbu zaraďujú na úroveň vplyvných autorov realizmu ako boli [[Vajanský]], [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovský]] a [[Martin Kukučín|Kukučín]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľudmila Podjavorinská|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ludmila-podjavorinska/zivotopis-autora litcentrum.sk/Ľudmila Podjavorinská|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Janko Jesenský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Jesenský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1874]]{{--}}[[1945]]) patrí medzi spisovateľov druhej vlny slovenského realizmu, pričom jeho tvorba presahuje aj do symbolizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=janko Jesenský = Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/komplexna-charakteristika-tvorby litcentrum.sk Jesenský-charakteristika diela|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref>. Jesenský napísal významný román kritického realizmu ''Demokrati'', ktorý bol zároveň jedným z mála v dovtedajšej románovej spisbe v slovenskom jazyku. Toto dielo sa zaoberá politickou témou, vyšlo v roku [[1934]]. Jesenský opísal v románe vlastné skúsenosti z advokátskej praxe a práce v štátnej správe. Ironizuje v ňom spôsoby v politike medzi dvoma vojnami, aj názov Demokrati je myslený ironicky. Novela ''Pani Rafiková'' podrobuje kritike malomeštiacky štýl života, ktorý autor ironizuje či zosmiešňuje. Iné podobné príbehy si možno prečítať v zbierkach poviedok ''Malomestské rozprávky, Zo starých časov''). Jesenský pristupuje humorne-ironicky aj ku svojej téme o dedinskej inteligencii (Hríby, Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí, Vádium, Medecína). U Jesenského je poézia dôležitou súčasťou jeho tvorby, použil v nej ľahkú piesňovú formu kontrastujúcu s drsnejším textom. Jeho verše vznikali na východnom fronte v [[Rusko|Rusku]] (zbierka ''Zo zajatia''), aj počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Posledné ilegálne prenášali do [[Londýn]]a, odkiaľ boli vysielané v rádiu [[BBC]]. Táto zbierka básní vyšla pod názvom ''Na zlobu dňa''. Jesenský bol presvedčený čechoslovakista. [[Súbor:Portrait nadasi-jege-ladislav.jpg|náhľad|vpravo|[[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav Nádaši - Jégé]]]] [[Ladislav Nádaši-Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová}}</ref> ([[1866]]{{--}}[[1940]]) tvoril v neskorej fáze slovenského realizmu, vplýval naňho [[Émile Zola|Zolov]] [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]] a realizmus ruských klasikov [[19. storočie|19. storočia]]. Nádaši-Jégé bol výhradne prozaik, stal sa najplodnejším autorom románov spomedzi slovenských spisovateľov. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] napísal viacero prác s historickými námetmi, z toho dva romány (''Adam Šangala''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Šangala|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/199/Nadasi-Jege_Adam-Sangala zlatyfond.sme.sk/Adam Šangala|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Nádaši-Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ladislav Nádaši-Jégé}}</ref> ([[1923]]), ''Svätopluk'' (1928)), v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] opäť dva (''Alina Orságová, S duchom času'') a viacero historických noviel (''Wieniawského legenda'', ''Z dávnych časov'' (1927), ''Kuruci, Itália,''obe [[1931]], ''Magister rytier Donč<ref>{{Citácia periodika|titul=Magister Rytier Donč|periodikum=Slovenské pohľady|priezvisko=Nádaši Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Turčiansky sv. Martin|dátum=1926|číslo=6-8}}</ref>, Horymír'').'' V prózach ''Krásne časy rokoka'', ''Jaríkovský kostol'', ''Pán biskup'' sa objavuje Jégého ironický humor a stráca sa jeho naturalistické pero. V ostatných prácach s historickou témou sa významne prejavuje [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, zväzok IV. písmená N-Q, heslo naturalizmus|priezvisko=Hajko|meno=Vladimír|vydavateľ=Slovenská akadémia vied, encyklopedický ústav|rok=1980|strany=64|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref> Písal prózu aj o súdobom spoločenskom živote, ku ktorému sa staval kriticky, napríklad satirický román ''Cesta životom'' ([[1930]]. Kritik [[Ján Števček]] hovorí v súvislosti s ním o pikaresknom naturalizme. Väčšinu života prežil v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde aj pôsobil ako lekár a publicista. [[Ján Čajak]] ([[1863]]{{--}}[[1944]]) bol slovenský spisovateľ a prekladateľ, ktorý študoval na slovenských gymnáziách, teológiu v Bratislave nedokončil. Po učiteľskej činnosti na Slovensku odišiel v [[1899]] nastálo do [[Báčsky Petrovec (mesto)|Báčskeho Petrovca]] v [[Srbsko|Srbsku]], kde začal písať prózu ovplyvnenú [[Jozef Gregor Tajovský|Jozefom Gregorom Tajovským.]] Stal sa reprezentantom kultúry dolnozemských [[Slováci|Slovákov]]. Napísal svoj jediný román ''Rodina Rovesných'' ([[1909]]), prózy s tematikou prostredia [[Dolná zem|Dolnej zeme]] (''Vysťahovalec, Obyčajná história, Baťa Kalinský, Suchoty'' a i.) a ďalšie poviedky. V roku [[1914]] vydal svoj ''Dejepis Slovákov'', ktorý sa stal populárnym čítaním. Čajak bol organizátor kultúrneho života v [[Báčsky Petrovec (mesto)|Petrovci]], spoluzakladateľ slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a redaktor mesačníka ''Náš život''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čajak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-cajak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> - ==Moderna<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=437- 456|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Slovenská literárna moderna sa začala rozvíjať od roku [[1905]] (pozri: ''Verše I.,'' básnická zbierka [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]), ale hlavne po prvej svetovej vojne, kedy zároveň doznieval realizmus. Dovtedy lineárny vývoj vždy jedného smeru sa rozvinul do pestrého vejára [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardných]] smerov prevzatých zo západných európskych literatúr alebo ovplyvnených nimi. Názov „moderna” sa začal používať až v polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderna fungovala aj bez toho, aby sa tak volala|url=https://dennikn.sk/212912/moderna-fungovala-aj-bez-toho-aby-sa-tak-volala/|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rakúsová|meno=Gabriela|vydavateľ=dennikn.sk}}</ref>. Medzi avantgardnými smermi moderny prevládali [[Symbolizmus|symbolizmu]]s a [[expresionizmus]]. Filozofickým základom moderny boli [[Nietzsche]]ho a [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]]ove ideové konštrukty obohatené o [[ Charles Darwin|Darwin]]ov prírodný výber, Strindbergov boj pohlaví a protikladný [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus]] [[Henri Bergson|Bergson]]a, pričom sa prihliadalo aj na [[Sigmund Freud|Freudovu]] psychoanalýzu. Znamenalo to významnú zmenu v modeloch nielen myslenia ale aj tvorby. V slovenských podmienkach sa k týmto novým ideovým východiskám pridávali maďarizačný tlak a celkové postavenie slovenského národa v rámci monarchie, problémy, ktoré prevládali v mysliach slovenskej inteligencie nad umeleckými témami až do vzniku [[Tomáš Masaryk|Masaryk]]ovho [[Česko-Slovensko|Československa]]. Hoci autori slovenskej moderny nikdy nezostavili spoločný modernistický manifest, stretli sa na spoločnej platforme ''Sborníka slovenskej mládeže'' vo vydaní v [[1909]], keď v ňom publikovali [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]] a [[Vladimír Roy]]. K najvýznamnejším autorom moderny patria [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]], [[Ivan Gall]], [[František Votruba]], [[Ľudmila Groeblová]] a [[Vladimír Roy]]. Žánre, ktoré sa progresívne rozvíjali v slovenských podmienkach boli hlavne poézia a to subjektívna lyrika ľúbostná a erotická, angažovaná občianska a sociálna lyrika. V poézii začína rozväzovanie verša, nadobúda znaky modernistickej poetiky, napríklad lyrizmus, hudobnosť, opakovanie motívov, symboly. V próze sa písali malé formy - novely, črty, poviedky, poznámky, zápisky, úryvky z denníkov. Mala lyrický charakter a postupne sa stierali rozdiely medzi prózou a poéziou natoľko, že vznikol žáner [[báseň v próze|básne v próze]] (Vladimír Roy: Brezy, Zvony<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brezy, Zvony|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1708/Roy_Ked-miznu-hmly/3|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Vladimír Roy}}</ref>. V dráme sa tiež prejavoval záujem tvoriť krátke formy, napríklad jednoaktovky či dramatické skice, ktoré tvorili [[Vladimír Hurban]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plukovník Vladimír Svetozár Hurban|url=http://www.vhu.sk/plukovnik-vladimir-svetozar-hurban/|dátum prístupu=2021-11-20|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|dátum vydania=2012-04-26|vydavateľ=Vojenský historický ústav|odkaz na autora=Miloslav Čaplovič}}</ref> inak aj VHS - Vladimír Hurban Svetozárov a Vladimír Hurban Vladimírov: VHV ([[Vladimír Hurban Vladimírov]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská moderna|priezvisko=Hučková - zostavovateľka výberu|meno=Dana|vydanie=1|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-8101-567-0|strany=620}}</ref> ===Prvá vlna moderny ([[1905]]{{--}}[[1918]])=== [[Ivan Krasko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Krasko - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-krasko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Zambor|meno=Ján|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Ján Zambor}}</ref>, rodený Ján Botto ( [[1876]] – [[1958]]) súčasť slovenskej moderny a básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] slovenského aj svetového, tiež jeho zakladateľ. Na jeho básnickú tvorbu vplýval francúzsky [[symbolizmus]], no próza je postrealistická a novoromantická. Potomok romantika [[Ján Botto|Jána Botta]] zdedil po ňom zmysel pre temnotu a pochmúrnosť a vkladal ich do svojej poézie. Jeho zbierka básní ''Nox et Solitudo'' ([[1909]]) je plne symbolistická subjektívna lyrika a zbierka ''Verše II.'' ([[1912]]) je jej vystupňovaním s pridaním náboženského lyrizmu. Na štúdiách v Prahe získal rozhľad nielen v českej literatúre ale aj svetovej. V tomto období sa dostal do dosahu skupiny [[Hlasisti|hlasistov]] a pracoval v spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]]. Z pražskej životnej etapy si Krasko odniesol svoj preklad [[Richard Derhmel|Richarda Derhmela]] ''Príroda, symbol, umenie,'' ktorý mu vyšiel v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. Svoje verše publikoval v tlačových orgánoch hlasistov aj u „starých”. Z Prahy odišiel s titulom doktor prírodných vied. V Čechách dozrel v autora, ktorý napísal svoju programovú báseň ''Poetika starej lyriky'' pripomínajúcu Verlainovu báseň ''Art poétique'', ktoré signalizovali nový smer [[symbolizmus]]. Veľmi kladne naň reagovali Hviezdoslav aj Vajanský. Krasko tvoril osobnú lyriku aj sociálne protestné verše. Jeho prozaická časť tvorby je realistická so silným dôrazom na psychologizáciu postáv: ''Naši'' ([[1907]]), ''Svadba, Almužna'' (obe v [[1908]]), ''List mŕtvemu'' ([[1911]]). [[Slovenská akadémia vied]] mu vydala súborné dielo v [[1966]] s názvom ''Dielo''. [[Janko Jesenský]] ([[1874]]{{--}}[[1945]]), v próze realista, v poézii ranný [[Symbolizmus|symbolista]]. Vo veršoch je prechod od realizmu k [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]], hlavne pod vplyvom zážitkov z [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. To znamená, že v poézii je Jesenský členom prvej vlny slovenskej [[Moderna|moderny]]. No aj v próze je považovaný za prvého autora-realistu, píšuceho skutočnú modernú realistickú prózu. Vydal viaceré zbierky poézie, napríklad: ''Vyznanie'', báseň (vyšla v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]), debut v roku [[1897]], ''Verše J. Jesenského'', zbierka básní ([[1905]]), ''Po búrkach'' ([[1932]]), ''Náš hrdina'' ([[1944]]){{--}}lyricko-epická skladba, ''Na zlobu dňa'' ([[1945]]), ''Jesenný kvet'' ([[1948]]) - vydaná po jeho smrti. [[Martin Rázus]] ([[1888]]{{--}}[[1937]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=osobnosti.sk}}</ref> evanjelický kňaz, politik a spisovateľ slovenskej moderny, ktorý písal poéziu čiastočne novoromantickú, s prírodnou lyrikou, okrajovo sa dotýkajúcu aj [[Symbolizmus|symbolizmu]]. V poézii sa významnejšie priklonil k [[Epika|epickej]] a baladickej forme. Názorovo stál pevne na základoch slovenského nacionalizmu, zo začiatku [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], ktorý sa postupne menil smerom k [[Autonomizmus|autonomizmu]]. Rázus bol predsedom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] a poslancom [[Národné zhromaždenie Československej republiky|Národného zhromaždenia]]. Dohodol politickú koalíciu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou]]. Napísal viacero zbierok poézie, ktoré mu vychádzali až do jeho skonu v [[1937]]: ''Z tichých a búrnych chvíľ'' ([[1917]]), debut, ''Hoj, zem drahá'' ([[1919]]), ''To je vojna!'' ([[1919]]), ''Kameň na medzi'' ([[1925]]), ''Kresby a hovory'' ([[1926]]), ''Šípy duše'' ([[1929]]), ''Bača Putera'', veršovaný román ([[1934]]), ''Cestou'' ([[1935]]). Napísal aj divadelné hry ''Hana, Ahaswer, Obrodenie a Malý detektív'', z ktorých posledné dve neboli publikované. Okrem zbierky krátkej prózy ''Z drobnej prózy'' ([[1926]]) vydal 4-dielny román ''Svety'' ([[1929]]) opisujúci život na dedine a pozoruhodný historický román ''Júlia'' ([[1930]]). Umelecky hodnotné romány ''Maroško'' a ''Maroško študuje'' vydané v rokoch [[1932]]{{--}}[[1933]] boli určené deťom, no stali sa veľmi obľúbeným čítaním nielen mládeže. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] boli s úspechom natočené pre [[Slovenská televízia|slovenskú televíziu]]. V roku [[1937]] mu vyšli novely ''Bombura a Surovcovci'', ktoré sú považované za jeho najpôsobivejšie diela. V tom istom roku Rázus predčasne skonal. ===Druhá vlna moderny ([[1920]]{{--}}[[1930]])<ref name=´moderna II´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna Druhá vlna moderny|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Druhá vlna moderny<ref name=´moderna II´></ref> znamená ešte výraznejšie roztrieštenie jednotného názoru na to, aké literárne postupy tvorby sa majú používať. Môžeme začať u [[Milo Urban|Mila Urbana]], ktorého psychologické postupy v jeho realistickej próze sa nachádzajú na opačnom brehu literárnej rieky moderny, než vplyvy západných avantgardných autorov. So zamietnutím konzervativizmu a tradicionalizmu sa v literárnej tvorbe ocitli mnohé avantgardné prúdy a školy. U niektorých boli hlavnou metódou tvorby, u ďalších len marginálne či efemérne dotyky so zahraničnými literatúrami. Aj autori s najvýraznejším modernistickým prejavom oscilujú medzi viacerými štýlmi písania a majú viacznačný výpovedný efekt. Deje sa to i v rámci jediného diela, napríklad zbierky poviedok, v ktorej možno nájsť odlišné umelecké postupy. Spomeňme tu autorov, ktorí zanechali najvýraznejšie stopy v medzivojnovej literatúre druhej vlny modernizmu. [[Súbor:Portrait halamova-masa.jpg|náhľad|vpravo|Maša Haľamová]] [[Maša Haľamová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - komplexná charakteristika tvorby|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> ([[1908]]{{--}}[[1995]]) bola jednou z mála poetiek slovenskej moderny, ktorá svojou tvorbou náleží k symbolizmu [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]], no nielen k nemu. Jedna z jej raných básní je ''Agonia'' vydaná v Slovenských pohľadoch roku [[1926]], keď mala osemnásť rokov<ref>Slovenské pohľady, 1926,vydavateľ Matica slovenská,1926, číslo 6-8,strana 424</ref> Po [[Symbolizmus|symbolizme]] možno aj pod vplyvom svojej cesty do [[Francúzsko|Francúzska]] ([[1929]]{{--}}[[1930]]) prešla k ďalším avantgardným smerom, čomu nasvedčuje aj jej často používaný voľný verš. Haľamová písala ľúbostnú lyriku (zbierky ''Básne, Červený mak, Balada, V zakliatej hore, Májová''), no zaujímala sa aj pod vplyvom [[Jiří Wolker|Jiřího Wolkra]] aj o sociálnu tému. Maša Haľamová sa zaslúžila aj o žáner literatúry pre deti (''Svrček a mravci'', 1957, ''Mechúrik Košťúrik s kamarátmi'', 1962, ''Petrišorka'',1965, ''Hodinky, leporelo'', ''O sýkorke z kokosového domčeka'', 1976). [[Vladimír Roy]] ([[1885]]{{--}}[[1936]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Roy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-roy|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je básnik zaraďovaný do druhej vlny moderny, ktorý bol ovplyvnený tvorbou [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]] a [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]. Debutoval epickou skladbou o [[M. R. Štefánik]]ovi ''Náš Ikarus'' ([[1920]]) a pokračoval vydaním ďalších šiestich zbierok poézie: ''Keď miznú hmly, Rosou a tŕním'' (obe [[1921]]), ''Cez závoj a Peruťou sudba máva'' (obe [[1927]]), ''Zvlnený prameň'' ([[1933]]), ''In memoriam'' ([[1934]]) a výber poézie ''Básne'' ([[1963]]). Jeho prózy ''Môjmu mladému životu, Čierna krv, Pri ohni'' a i. zostali v rukopisnej forme. Písal aj estetické a literárno-historické eseje, napríklad o [[Pavol Országh Hviezdoslav|P. O. Hviezdoslavovi]], [[Samo Chalupka|Samovi Chalupkovi]], [[Alois Jirásek|Aloisovi Jiráskovi]], [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]], [[Robert Browning|R. Browningov]]i a ďalších. [[Vladimír Roy]] je považovaný za vedúceho básnika druhej vlny moderny, hoci dosť osciloval medzi realizmom a symbolizmom, čo vytváralo eklektický dojem z jeho tvorby. [[Janko Alexy]] ([[1894]] – [[1970]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Alexy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-alexy/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, okrem svojej hlavnej činnosti výtvarného umelca písal aj prózu s črtami podobnými Gašparovej tvorbe. Preferoval fikciu pred realitou, nostalgia, sentimentalita, intimita, naivita, clivota boli jeho témami, s ktorými sa stotožňoval v pozícii rozprávača. Typický je preňho baladicko-elegický tón, z ktorého sa vymaňuje opäť príbehmi z umeleckej bohémy, kde ženskými postavami sú ikony lásky ako ciele lyrického blúznenia nesúceho znaky fetišistického posadnutia. Jeho tvorba má však aj inú stránku, tam, kde využíva inšpiráciu svojím detstvom a mladosťou používa láskavý humor, naivitu a ako rozprávač podáva príbeh z pohľadu rojčiaceho chlapca. Alexy sa zaoberal osudmi malých detí, často smutnými, bol ich obrancom a tým aj kritikom sociálnych krívd páchaných na deťoch. Písal krátke prózy - ''Jarmilka''([[1924]]){{--}}knižka krátkych próz; úvod jej napísal [[Štefan Krčméry]], ''Grétka'' ([[1925]]){{--}}zbierka krátkych próz, ''Veľká noc'' ([[1930]]){{--}} zbierka krátkych próz, ''Ondrejko'' ([[1956]]). Vydal viacero románov, debut s názvom ''Hurá !''([[1935]], dvojdielny), ''Už je chlap na nohách'' ([[1936]]), ''Zlaté dno'' ([[1940]]), ''Dom horí'' ([[1942]]){{--}} román o osudoch jeho rodiny, ''Profesor Klopačka'' ([[1949]]). Je autorom beletrizovaných životných príbehov slovenských výtvarníkov ''Osudy slovenských výtvarníkov'' ([[1948]]). [[Súbor:Portrait zguriska-zuzka.jpg|náhľad|vpravo|alt=Autorka humoristickej prózy|Zuzka Zguriška]] [[Zuzka Zguriška]] ([[1900]]{{--}}[[1984]]) vlastným menom Ľudmila Šimonovičová, vydatá Dvořáková,([[1900]]{{--}}[[1984]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rampáková|meno=Ľudmila|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Ľudmila Rampáková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZGURIŠKA, Zuzka (* 1900 – † 1984)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/zguriska-zuzka/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a dramatička, ktorá sa spočiatku ťažko prebíjala rakúsko-uhorským vzdelávacím systémom. V roku [[1924]] po maturite, učiteľskej praxi a vydaji sa presťahovala s manželom do [[Bratislava|Bratislavy]], kde tvorila a počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] vyštudovala na [[Slovenská univerzita|Slovenskej univerzite]] dejiny umenia a filozofiu. Školu ukončila s doktorátom z filozofie a po vojne odišla aj s manželom do [[Praha|Prahy]]. Debutovala už v roku [[1922]] prozaickou črtou ''Pri muzike''. Pokračovala v písaní humorne ladenej krátkej prózy, ktorú umiestňovala v [[Živena|Živene]], [[Robotnícke noviny|Robotníckych novinách]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]] a [[Elán (časopis)|Elán]]e, (zbierka próz ''Obrázky z kopaníc'' ([[1929]]), knihy poviedok ''Dvanásť do tucta'' ([[1932]]) a ''Ženích s mašinou'' ([[1935]]). Svojím pohľadom na život a tvorivým spracovávaním humorných príbehov z prostredia myjavských kopaníc je ju možné považovať za autorku humoristickej prózy. Vytvorila zbierky rozhlasových humoresiek ''Svadba'' ([[1943]]), ''Hostina'' ([[1947]]) ''Podobizne'' ([[1957]] a ''Manželstvo na úver'' ([[1967]]). Jej najúspešnejším dielom je román ''Bičianka z doliny'' ([[1938]] o príbehu ženy z [[Myjava (okres)|myjavských]] [[Kopanice (región)|kopaníc]], bohatej gazdinej, ktorá musela prejsť svojím zložitým obdobím počas vojny, aby sa zmenila na lepšiu a život chápajúcu bytosť. Po úspechu Bičianky začala písať románovú trilógiu, tiež z prostredia jej rodného kraja [[Myjava (okres)|Myjava]] ''Metropola pod slamou'' ([[1949]]), v ktorom sa zamerala na obyvateľov malého mesta v období niekoľko rokov pred prevratom [[1918]]. Druhý diel trilógie ''Mestečko na predaj'' ([[1954]]) rozpráva o medzivojnovej realite rokov [[1918]]{{--}}[[1929]] a tretí diel ''Zbojnícke chodníčky'' predstavujú krátku históriu Slovenskej republiky v rozmere malého mestečka [[1939]]{{--}}[[1945]] napísanú v štýle socialistického realizmul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška v paradoxe života a tvorby|url=https://www.snm.sk/?umenie&clanok=zuzka-zguriska-v-paradoxe-zivota-a-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Trúsik|meno=Pavol|vydavateľ=Slovenské Národné Múzeum|odkaz na autora=Pavol Trúsik}}</ref>. Zguriška napísala aj historické romány pre mládež ''Husitská nevesta'' ([[1962]]) a ''Kráľova zajatkyňa'' ([[1982]]), divadelnú hru ''Mor na farme'' (1967), ojedinelý cestopis ''Španielske pohľadnice'' ([[1931]]), preložila [[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]] a tvorivé obdobie zavŕšila autobiografickým beletrizovaným dielom ''Strminou liet'' ([[1972]]). [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] ([[1904]]{{--}}[[1960]])<ref name=´moderna II´></ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Ivan Horváth|url=https://horvatha.edupage.org/a/6731?eqa=dGV4dD10ZXh0L2Fib3V0JnN1YnBhZ2U9MQ%3D%3D|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Gymnázium Ivana Horvátha Bratislava}}</ref> je tiež žánrovo aj štýlovo polymorfný autor, ktorý osciluje medzi [[Impresionizmus|impresionizmom]], [[novoromantizmus |novoromantizmom]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadenciou]], [[Expresionizmus|expresionizmom]], [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmom]] a i. Horváth bol prozaik, publicista, diplomat a politik, ktorý okrem fakulty práva v [[Bratislava|Bratislave]] absolvoval aj diplomatické vedy v [[Paríž]]i. Bol účastníkom [[Protifašistický odboj na Slovensku|protifašistického odboja na Slovensku]], členom [[ÚV KSČ|Ústredného výboru KSČ]] od roku [[1944]]. Po roku [[1945]] zastával vysoké funkcie v [[SNR]], v Zbore povereníkov [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]] od [[18. september|18. septembra]] [[1945]] do [[16. august]]a [[1946]] a v [[Národné zhromaždenie|Národnom zhromaždení ČSR]]. Nakoniec bol ambasadorom [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. V roku [[1950]] ho odsúdili za [[buržoázny nacionalizmus]] a uväznili na 18 rokov, po 9 rokoch dostal milosť (Iný zdroj uvádza príčinu uväznenia rozsudok za velezradu a špionáž). Krátko nato skonal v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho debutová práca ''Mozaika života a snov'' ([[1923]]) bola časopisecky publikovaná zbierka poviedok. Čo sa týka témy, spracovával rozpor medzi skutočnosťou a snom, sústredil sa na emocionálnosť vo vzťahoch. [[Poetizmus (smer)|Poetizmus]] sa objavil v jeho novele ''Laco a Bratislava'', je to lyricky a sviežo podfarbený príbeh zo života študentov v Bratislave. Za jeho najlepšie dielo je považovaný súbor piatich noviel [[Vízum do Európy]] ([[1930]]), v ktorom opisuje atmosféry európskych metropol. Novely sa vyznačujú pútavým dejom, psychologickým uhlom pohľadu. V [[1944]] vydal zbierku noviel ''Tak sa to malo stať'' ([[1944]]), ktorou pokračuje v psychologickom nazeraní na konanie postáv. V roku [[1948]] vyšiel jeho dokument o atmosfére v jeho umeleckej generácii pod názvom ''Život s Laurou'', ktorá sa zaoberá témou vzťahu umelec a jeho múza. V roku [[2004]] vyšla jeho zbierka esejí ''Európa koktail'', ktorý bol zbierkou portrétov slovenských spisovateľov. [[Kvetoslav Florián Urbanovič]] ([[1885]]{{--}}[[1963]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvetoslav Florián Urbanovič|url=https://www.litcentrum.sk/autor/kvetoslav-florian-urbanovic/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol celý život učiteľom na západnom [[Slovensko|Slovensku]]. Napísal romány ''Poklesky'' ([[1922]]), ''Tridsať strieborných'' ([[1923]]), voľne nadväzujúci román ''Bez vesla'' ([[1926]]), dvojdielny román ''Oráčina'' ([[1933]]). Písal aj drámy, ktoré vyšli v súbornom diele v roku [[1925]]. Osobitne vydal hru ''Vyvrheli'' ([[1929]]). Urbanovičova tvorba patrí ku komerčnej aj bulvárnej spisbe zameranej na sociálnu vrstvu bratislavskej [[Elita|elity]] a s ňou sa prelínajúcej umeleckej bohémy a sveta sociálnej periférie. [[Ivan Minárik]] ([[1909]]{{--}}[[1967]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-minarik|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je autor, ktorý pokračoval v postupoch tvorby podľa Tida Gašpara a Hrušovského, charakteristických pre štýl „fin de siècle”. Venoval sa témam ako je [[mysticizmus]], [[spiritualizmus]] a dekadentne spodobený katolicizmus, [[satanizmus]] a [[okultizmus]]. Minárik je teda autorom [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]] konca [[19. storočie|19. storočia]], jeho postavy končia dezintegráciou ega.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920 – 1930|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Habaj - editor|meno=Michal|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Michal Habaj}}</ref> V začiatkoch tvorby bol príslušník literárnej skupiny „Utópia”. Vyšla mu zbierka prozaických prác ''Smaragdový amulet'' ([[1946]]), no po roku [[1943]] sa autorsky odmlčal. Posmrtne mu vydali výbery próz ''Purpurový medveď'' ([[1967]]) a ''Vášeň'' ([[1970]]). Je autor románu s historickým námetom ''Sprisahanie v Prešporku'' ([[1940]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Ringier Axel Springer SK, a.s.}}</ref> [[Milan Thomka Mitrovský]] ([[1875]] – [[1943]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Thomka Mitrovský: M. Th. M - autobiografia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1292/Mitrovsky_M-Th-M/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> bol slovenský [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] akademický maliar. Popri svojej výtvarnej činnosti napísal zbierku noviel ''Pani Helène'' ([[1930]]), za ktorú dostal štátnu cenu. Témou týchto próz je prostredie umeleckej bohémy vo [[Florencia|Florencii,]] ktoré boli reakciou na jeho študijný pobyt v tomto meste. Mitrovský písal aj literárnu a umeleckú publicistiku, napríklad ''Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1299/Mitrovsky_Maiestas-artis-Umenie-veda-a-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> Ďalší autori sa druhej vlny dotkli len okrajovo alebo chvíľkovo: [[Ján Poničan|Ján Rob Poničan]]([[1902]]-[[1978]]), [[Jarko Elen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jarko Elen|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jarko-elen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Štefan Letz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Letz|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-letz|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Peter Zván]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Zván|url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-zvan/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Vladimír Wagner]], [[Imro Frits]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frič Imrich (Frits) - Slovnik vyznamnych osobnosti mesta Trencin - 20. storocie.pdf|url=https://www.vkmr.sk/buxus/docs/Slovnik%20vyznamnych%20osobnosti%20mesta%20Trencin%20-%2020.%20storocie.pdf|dátum prístupu=2022-05-27|vydavateľ=Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne}}</ref>. ===Lyrizovaná próza ([[1920]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lyrizovaná próza|url=https://www.rtvs.sk/clanok/91837/slovnik-l|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=RTVS}}</ref>=== Lyrizovaná próza je špecifický literárny štýl týkajúci sa skupiny prozaikov slovenskej moderny, ktorí lyrizovali svoje prozaické texty vkladaním postáv a statí s lyrickými výjavmi, snami, spomienkami a fantastickými predstavami, pričom používali aj témy zo slovenských balád a rozprávok. Týmto dosahovali subjektívne ladenie umeleckého textu, ktorým sa im podarilo vytvoriť rozšírený obraz vedomia rozprávača, novú rozšírenú realitu v próze. Termín „Lyrizovaná próza” prvýkrát použil [[Ján Števček]] vo svojom literárnovednom diele Lyrizovaná próza<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Števček|url=https://www.litcentrum.sk/node/97864/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref>. Časť literárnych kritikov však považuje tento smer za súčasť slovenského [[naturizmus|naturizmu]], iní kritici považujú naturizmus len za iný názov lyrizovanej prózy. Predstavitelia spomenutí nižšie sú hlavné literárne osobnosti, zakladatelia lyrizovanej prózy na Slovensku: [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]), [[Dobroslav Chrobák]] ([[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Margita Figuli]] ([[1909]] – [[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tido Jozef Gašpar|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tido-jozef-gaspar/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. ====Prvá generačná vrstva lyrizovanej prózy==== [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) bol básnik a písal aj prózu pre dospelých, deti a mládež. Stal sa priekopníkom estetizmu lyrizovanej prózy a zakladateľom jej ideovo-estetických princípov v rámci slovenskej literatúry. Bol to autor, ktorý vzišiel zo stredoslovenského prostredia. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] sa stretol so slovenskými komunistami a v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] naňho vplývali národné idey. Od [[1938]] žil v [[Bratislava|Bratislave]] až do konca života. Debutoval v [[1932]] hneď dvoma básnickými dielami, zbierkou ''Bez návratu'' a lyricko-epickou poémou ''Martin Nociar Jakubovie''. Je to poézia emocionálne blízka Ivanovi Kraskovi a Vladimírovi Royovi a štýlovo sa pohybuje medzi modernou a lyrizovanou prózou. Zbierka ''Mámenie'' (1936) a ''Pijanské piesne'' (1941) sú obe podfarbené smútkom a pesimizmom a [[Milan Pišút]] považuje túto stránku Ondrejova za dekadentnú. Opakom je autorova tvorba pre mládež: ''Rozprávky z hôr'' ([[1932]]), ktoré sú oslavou života horalov v prírode, ''Tátoš a človek'' (jedná sa o históriu odprírodnenia koňa), ''O zlatej jaskyni'' ([[1935]]), vyznačuje sa žánrovými inováciami - syntézou [[sci-fi]], [[Groteska|grotesky]] a [[Paródia|paródie]]. Táto próza obsahuje scény s trpaslíkmi, obyvateľmi hviezdy spolu so zbojníckymi a tuláckymi motívmi. Ondrejovov ''Africký zápisník'' ([[1936]]), v ktorom okrem iného odsúdil prejavy nadradenosti bielej rasy a rôzne vlastnosti kolonializmu bol cestopisom bez cestovania, fiktívnym rozprávaním náučného charakteru. Nasledovali žánrovo totožné knižky - fiktívne cestopisy ''Horami Sumatry'' a ''Príhody v divočine'' ([[1940]]). Posmrtne mu vydali ''Keď pôjdeš horou'' ([[1963]]), rozprávanie o lesných stromoch. Vrcholom Ondrejovovej tvorby pre mládež je ''Zbojnícka mladosť'', román o vlastnom detstve v prírode s lyricko-mystickým akcentom. Ďalší román previazaný so Zbojníckou mladosťou hlavným hrdinom je [[Jerguš Lapin]], v ktorom sa príbeh presúva z hôr do mesta a na vojnový front, padá monarchia a vzniká Československo. Literárne je zmesou rôznych štýlov rozvíjania deja, no stále má vlastnosti lyrizovanej prózy. Voľným pokračovaním je román ''Na zemi sú tvoje hviezdy''. Tri romány tvoria voľnú trilógiu ''Slnko vystúpilo nad hory'' ([[1956]]). [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]]) je cenený ako jeden zo zakladateľov avantgardnej prózy, v ktorej sa prejavuje [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]], kult formy, estétstvo, ornamentalizmus a lyrický pátos. Takéto postupy tvorby mali byť prejavom vycibreného vkusu a elitnejšej kultúry. Diela mali nielen delikátnejšiu formu ako predošlý realizmus ale aj delikátnejší obsah spojený s vlnami extázy, striedaním nálad a túžob. Láska, krása a sny, to sú témy, ktoré majú v jeho diele ukázať krajšiu, príjemnejšiu realitu, čo ale kontrastuje so smútkom, ktorý sa v jeho tvorbe často spája s láskou. V súvislosti s týmito pojmami sa v Gašparovej próze vyvinul typ ženskej postavy - „femme fatale”, ktorá je obrazom zlých vlastností ako milovníčka luxusu, ničnerobenia, členka mondénnej spoločnosti. Inšpiratívnym prameňom tohto ženského profilu boli Gašparovi [[Gustav Klimt]] a [[Arthur Schnitzler]]. Gašpar písal hlavne novely, napríklad ''Karambol a iné novely'' ([[1925]]), ''V cudzine a iné rozprávky''([[1935]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GAŠPAR, Tido Jozef|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/gaspar-tido-j/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Vozárová|meno=Katarína|vydavateľ=Slovník divadelných kritikov a publicistov|odkaz na autora=Katarína Vozárová}}</ref> [[Ján Hrušovský]] ([[1892]]{{--}}[[1975]]) bol výhradne prozaik. Debutoval prózami s témou [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ''Zo svetovej vojny'' (1919), ''Muž s protézou'' (1925), ''Peter Pa- vel na prahu nového sveta'' (1930), ''František Ferdinand'' (1935) a ''Sprisahanie proti svetu'' - 4 diely([[1941]] – 42). Vydal zbierky poviedok: ''Pompiliova Madona'' ([[1923]]), ''Zmok a iné poviedky, Dolorosa'' (obe [[1925]]), ''Kariéra'' ([[1961]]) a ''Rozmarné poviedky'' ([[1974]]). Písal dobrodružnú, detektívnu a historickú beletriu. Bol tiež autorsky plodný novinár a publicista. Jeho románopisné dielo tiež nie je malé: ''Jánošík 1{{--}}4'' ([[1933]]), ''Dráma na ostrove, Verný hrdina'' (oba [[1935]]), ''Búrka nad Devínom'' ([[1936]]), ''Neuveriteľný príbeh dr. Gallusa'' ([[1937]]), ''Dva železné dvory 1{{--}}2'' ([[1938]]), ''Prízrak'' ([[1941]]), ''Pohroma'' ([[1962]]), ''Čarovný kľúč'' ([[1966]]) a ''Rákócziho pochod''. [[Súbor:Portrait urban-milo.jpg|náhľad|vpravo|[[Milo Urban]] je významný predstaviteľ lyrizovanej prózy. Narodil sa v lesnej horárni na [[Babia hora|Babej Hore]] a svoju životnú kariéru ukončil v [[Bratislava|Bratislave]], kam sa prisťahoval v roku [[1974]].]] ====Druhá generačná vrstva==== [[Milo Urban]] ([[1904]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milo Urban|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=|vydavateľ=Osobnosti.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/milo-urban/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> je románopisec, ktorý písal realisticko-psychologickú prózu. Je autorom kľúčového románu slovenskej medzivojnovej literatúry ''Živý bič'' (dva diely [[1927]]). Jeho dielo je ovplyvnené realizmom [[Vajanský|Vajanského]], [[Martin Kukučín|Kukučín]]a, [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] a Andrejeva. Vo veku 16 - 17 rokov napísal prvotiny ''Nešťastník, Už je pozde, Vanitas vanitatum'' a v osemnástich publikoval prvotinu ''Jašek Kutliak spod Bučinky'', v ktorej ako mladý autor prvýkrát použil svoju metódu koncentrovanej epiky. Táto metóda kulminovala v zbierke próz ''Výkriky bez ozveny'' a najmä v novele ''Za vyšným mlynom''. Posledná menovaná novela je syntézou tvorivých postupov, ktorými sa dostáva do psychologickej hĺbky postáv a tým aj deja. V tomto štýle napísal aj ''Živý bič'' publikovaný s veľkým úspechom, keď mal 23 rokov. Bol preložený do [[Nemčina|nemčiny]], no po nástupe [[Nacizmus|nacizmu]] bol v [[Nemecko|Nemecku]] pálený spolu s knihami [[Thomas Mann|Thomasa Manna]], [[Erich Maria Remarque|E. M. Remarqua]] a iných. Román je zobrazením života na [[Orava (región)|oravskom]] vidieku koncom prvej svetovej vojny, jeho dej oživujú postavy vo vleku svojho osudu, ktorému sa bránia, no nedarí sa im to. Ich profily sú vykresľované psychologickou metódou, čo v súčinnosti so silne dramatizovaným dejom vytvára napínavý príbeh. Po vojne a takmer dvadsaťročnej pauze tvorby (kvôli svojej práci šéfredaktora novín [[Gardista (noviny)|Gardista]] a ďalších periodík [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej strany]]) pokračoval v románe ''Živý bič'' dielmi ''Zhasnuté svetlá'' a ''Kto seje vietor'', ktorým však kritika vyčíta [[schematizmus]] a povrchné stvárnenie pováh. V memoárových prózach ''Zelená krv'' (''Spomienky hájnikovho syna''), ''Kade-tade po Halinde, Na brehu krvavej rieky a Sloboda nie je špás'' sa Milo Urban vrátil ku svojmu dramatickému rozprávačskému štýlu a psychologickej hĺbke postáv. Je vysoko oceňovaným románopiscom a má trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry. ====Tretia generačná vrstva==== [[Súbor:Portrait figuli-margita.jpg|náhľad|vpravo|[[Margita Figuli]] bola priama potomkyňa [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], ktorý vydal svoju dcéru za Petra Figulusa Jablonského, svojho chovanca. Margita Figuli sa narodila v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v tom istom dome ako sa narodil [[Pavol Országh Hviezdoslav|P.O. Hviezdoslav]].]] [[Margita Figuli]] (rodné priezvisko Figuliová, vydatá Šustrová, [[1909]]{{--}} [[1995]]), absolvovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a pracovala ako banková úradníčka v Bratislave. V roku [[1941]] prišla v Tatrabanke o prácu kvôli publikovanej novele ''Olovený vták'', ktorej dej sa týkal vojenského napadnutia [[Poľsko|Poľska]] Nemeckom. Od tej chvíle sa sústavne venovala len literárnej tvorbe. V roku [[1936]] vydala debutovú novelu ''Uzlík tepla'', ktorú ilustroval umelec [[Koloman Sokol]]. V roku [[1937]] jej publikovali zbierku desiatich noviel ''Pokušenie'', v ktorých hľadá svoj štýl písania v rámci romantizujúceho [[naturizmus|naturizmu]] až po okrajové dotyky s [[Impresionizmus|impresionizmom]]. Jej poviedka ''Tri noci a tri sny'' ([[1942]]) bola bibliofilským vydaním s ilustráciami maliara [[Ľudovít Fulla|Ľudovíta Fullu]]. V emblematickom románe slovenského naturizmu [[Tri gaštanové kone]] ([[1940]]) sa Figuli zaoberá konfliktom zákonov prírody a zákonov civilizačného procesu, pohanským fatalizmom a kresťanskými normami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Figuli Margita|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/9-figuli-margita.html|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Nosková|meno=Božena|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Božena Nosková}}</ref>. Vynútenú prestávku počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v publikovaní využila na písanie 4-zväzkového historického románu [[Babylon]] ([[1946]]), za ktorý jej v roku [[1947]] udelili štátnu cenu. Je to fiktívny príbeh na pozadí rozvratu [[Babylonská ríša|Babylonskej ríše]] napadnutej [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]]. Jedná sa o rozsiahlu epickú prózu, ktorá mohla byť alegóriou na [[Jozef Tiso|Tisov]] bábkový režim, čím sa stalo, že toto dielo nemalo šancu na uverejnenie do konca druhej svetovej vojny. Po roku [[1948]] mal ''Babylon'' problém s komunistickou cenzúrou. Táto ho skrátila kvôli autorkinej kritike diktátorského režimu v diele. Figuli sa vynútene ako spisovateľka odmlčala do roku [[1956]], kedy vydala svoj autobiografický román ''Mladosť''. V roku [[1964]] jej vyšla memoárová esej ''Ariadnina niť'' a v roku [[1974]] román ''Víchor v nás''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autorka Troch gaštanových koní M. Figuli sa narodila pred 110 rokmi|url=https://www.teraz.sk/kultura/autorka-troch-gastanovych-koni-m-fig/421609-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Valček|meno=Peter|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Valček}}</ref> [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]]) dosiahol na najvyšší stupeň lyrizovanej prózy [[naturizmus]], ktorý spoznávame v jeho kratšom ale umelecky koncentrovanom diele. Ako autor bol ovplyvnený [[Jean Giono|Jeanom Gionom]], Ramuzom a slovenskými autormi lyrizovanej prózy ([[Margita Figuli]]). Švantnerove prozaické diela [[Nevesta hôľ]] (román) a [[Malka]] (zbierka noviel)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner II. (1912-1950) 1. časť|url=https://www.rtvs.sk/clanok/82723/frantisek-svantner-ii-1912{{--}}1950-1-cast|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Hamada|meno=Milan|vydavateľ=RTVS|odkaz na autora=Milan Hamada}}</ref> sú považované za vrchol tvorby slovenského [[naturizmus|naturizmu]] (inak aj lyrizovaná próza). V príbehu, ktorý rámuje slovenská príroda, lesy, lúky, rieky, sa nachádza niekoľko vrstiev, reálny život popretkávaný lyrickými, magickými, hororovými časťami príbehu a všetko toto prepojené s historickými javmi (prvá svetová vojna, [[SNP|Povstanie v 1944]]) a starými mýtmi (tajomná nevesta hôľ). Švantnerova výstavba príbehu je natoľko plastická, že ju možno nazvať aj rozšírenou realitou. Napísal, respektíve nedokončil tiež román ''Život bez konca'', ktorý bol poňatý ako široká historická freska v rozmedzí rokov [[1894]]{{--}}[[1934]]. František Švantner predčasne zomrel, no jeho pozostalý román je predsa len svedectvom doby medzi dvoma svetovými vojnami na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Dobroslav Chrobák]] (rodným menom Ľudovít Mistrík, [[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> zostavil zbierku poviedok ''Kamarát Jašek'' ([[1934]]) a napísal románovú novelu ''Drak sa vracia'' ([[1943]]), ktoré sa stali tiež emblematickými dielami slovenského naturizmu. Drak sa vracia je naturisticko-psychologická novela, v ktorej sa spracúva dramatický príbeh vzťahu troch postáv v rámci života horalskej dediny zarámcovaný prírodou. Nechýba napätie a tajomno, no autor na rozdiel od Švantnera vynechal mystiku a fantastičnosť. Na jeho tvorbu mali vplyv autori [[Hermann Hesse]], [[Henri Pourrat]] aj [[Knut Hamsun]]. Chrobák pôsobil po štúdiu v [[Praha|Prahe]] na Vysokom učení technickom v Bratislave, kde sa stal redaktorom Rádiožurnálu v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]]. Od roku [[1947]] sa stal hlavným riaditeľom rádia na Slovensku. V roku [[1946]] vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Kariéru mu zahatala vážna choroba a v mladom veku 44 rokov skonal. [[Štefan Gráf]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Gráf|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-graf/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1905]]{{--}}[[1989]]) je autor prozaického diela zaradeného slovenskou kritikou medzi autorov lyrizovanej prózy. Ako autor debutoval básnickými zbierkami ''V horúcom príboji'' ([[1937]]) a ''Žeravý bod'' ([[1940]]) uverejňovanými od polovice [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] v rôznych časopisoch (Slovenské smery, [[Slovenské pohľady]], [[Elán (časopis)|Elán]]). Napísal romány ''Zmätok'' ([[1938]]), jeho voľné pokračovanie ''Oceľové vlny'' ([[1941]]), ''Zápas'' ([[1939]]), ''Cesta za snom'' ([[1942]]) a dvojdielny román ''Jur Janošiak'' ([[1944]]). Po dlhšej odmlke spôsobenej politickými podmienkami mu vyšiel výber z noviel ''V horúcom príboji'' ([[1968]]), neskôr poviedkový triptych ''Nábrežie Františka Jozefa'' ([[1975]]) a venoval sa prekladaniu diel [[Alois Jirásek|Aloisa Jiráska]], J. Š. Baara, T. Novákovej, z nemčiny T. Storma a W. Raabeho. Ďalšími autormi tretej vrstvy sú [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) a [[Jozef Cíger Hronský]] ([[1896]]{{--}}[[1960]]). Ondrejov písal poéziu a detskú literatúru (''Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy''), u Cígera Hronského sa hlavne zdôrazňuje jeho próza ''[[Jozef Mak (román)|Jozef Mak]]'', ktorá opisuje slovenského človeka ako bezvýznamnú a osudom bitú bytosť. Títo dvaja autori mali zložitý ideologický a politický postoj (čo nebol výnimočný jav medzivojnových generácií autorov). Ondrejov sa po [[Arizácia|arizácii]] známeho kníhkupectva ''Steiner'' a udania majiteľov pokúsil o nápravu obrazu o sebe a odišiel do [[SNP]]. [[Jozef Cíger-Hronský|Cíger Hronský]] v roku [[1945]] emigroval zo strachu, že ho budú súdiť za jeho ľudácku činnosť počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Cíger Hronský napísal v exile povstalecký román [[Svet na Trasovisku]], v ktorom sa ako rozprávač príbehu stavia do pozície kritika [[SNP]]. Román je napísaný z pohľadu ľudáckeho voliča, ktorý nemal výhrady ani voči nemeckej okupácii, ani voči [[Jozef Tiso|Tisovej]] bábkovej vláde či akceptácii [[Nacizmus|nacizmu]], čo je v opozícii voči jeho tvrdeniam, že [[Slovenský štát]] bol samostatný štátny útvar a [[SNP]] narušilo tento jeho štatút. Po páde [[Komunizmus|komunizmu]] bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. V roku [[1993]] previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne]]. Symbolicky ho pochovali spolu so [[Štefan Krčméry|Štefanom Krčmérym]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K poetike románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/chovanec1/subor/68.pdf|dátum prístupu=2022-01-12|priezvisko=Krišková|meno=Miriama|vydavateľ=pulib.sk/Univerzitná knižnica v Prešove|odkaz na autora=Miriama Krišková}}</ref> ===[[Katolícka moderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katolícka moderna|url=https://beliana.sav.sk/heslo/katolicka-moderna|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref> ([[1933]]{{--}}[[1948]])=== Katolícku modernu rozvinuli do literárneho smeru mladí autori zjednotení okolo osoby františkána [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]]. Tento prúd moderny obsahuje hlavne medzivojnovú a vojnovú tvorbu poézie. Za prvé programové vystúpenie autorov katolíckej moderny sa považuje ''Antológia mladej slovenskej poézie'', ktorej zostavovateľ bol Dilong. Autorov možno rozdeliť do dvoch vetiev podľa miesta výskytu, jedna skupina zostala na [[Slovensko|Slovensku]], druhá v zahraničnej emigrácii. Písali lyricko-reflexívnu poéziu s náboženskou, nacionálnou a vlasteneckou tematikou, ich umelecké postupy tvorby boli inšpirované avantgardnými smermi západnej Európy ([[symbolizmus]], [[poetizmus]], [[surrealizmus]], [[existencializmus]]). Domácimi prameňmi inšpirácie im bola raná stredoveká literatúra ([[Proglas (báseň)|Proglas]], [[Moravsko-panónske legendy|Moravsko-Panónske legendy]]), [[Klasicizmus|klasicizmus]] ([[Anton Bernolák|Bernolák]], Fándly, [[Ján Hollý (spisovateľ)|Hollý]], [[Ján Kollár|Kollár]]), spevníky (Cantus catholici - [[Benedikt Szőllősi]], Cithara sanctorum - [[Juraj Tranovský]]), [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]] ([[Samo Chalupka]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]], Hodža, [[Andrej Sládkovič]], realisti (Záborský, Palárik, [[P. O. Hviezdoslav]]). ====Prvá generácia==== [[Rudolf Dilong]] ([[1905]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/86/Rudolf-Dilong|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-dilong/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DILONG, RUDOLF (* 1905 – † 1986)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/dilong-rudolf-1905-1986/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> je spoluzakladajúca osobnosť katolíckej moderny. Spisovateľ, publicista, katolícky kňaz a františkánsky mních sústredil okolo časopisov ''Postup'' ([[1934]] - [[1935]]) a ''Prameň'' ([[1936]]{{--}}[[1937]]) mladú generáciu katolíckych autorov moderny. Okrem toho, v roku [[1933]] vydal prácu ''Antológia mladej slovenskej poézie''. Dilong sa od svojho debutu ''Budúci ľudia'' ([[1931]]) vyvíjal štýlovo aj významovo od konzervatívnych foriem k avantgardnej tvorbe. Začal [[Poetizmus (smer)|poetizmom]] v zbierkach ''Helena nosí ľaliu'' a ''Mladý svadobník''. ''Ja, svätý František'' je kniha, v ktorej uplatnil svoj pohľad na vieru v spirituálnom a meditatívnom štýle. [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia]] boli venované v jeho tvorbe smerom [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a [[Surrealizmus|surrealizmus]] (zbierka ''Mesto s Ružou''). [[Stanislav Šmatlák]] definoval medzivojnovú Dilongovu tvorbu ako „...bytostné osvojenie si a subjektívne prežitie i básnické artikulovanie novej podoby lyrizmu...”. Protivojnovo ladené básne ''Konvália, Nevolaj, nevolaj'' a iné sú v ideovom konflikte s jeho agitačnými veršami v zbierkach (''Gardisti na stráž!, Vojna''), ktoré zase kontrastujú s príbehom jeho celoživotnej lásky a básnickej múzy [[Valéria Reiszová|Valérie Reiszovej]], ktorá bola židovského pôvodu. Dilong musel v období vojny prerušiť bohatú tvorivú a publikačnú činnosť odchodom na východný front v hodnosti poľného kuráta slovenskej armády. Od chvíle jeho emigrácie z [[Rím]]a do [[Argentína|Argentíny]] a [[USA]] bola jeho tvorba po roku [[1948]] bielym miestom na mape slovenskej literatúry. V exile napísal viac ako 70 básnických zbierok, prozaické texty aj drámu v [[Slovenčina|slovenskom jazyku]]. Po roku [[1989]] vyšli na Slovensku ''Ja, Rudolf Dilong, trubadúr'' (výber z diela so silným sentimentom túžby po vlasti), ''Mladosť z očistca'' (denník). [[Andrej Žarnov]] (vlastným menom František Šubík<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Žarnov|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-zarnov/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[1903]]{{--}}[[1982]]) bol univ. prof. v Patologickom ústave Slov. univerzity v Bratislave, odborník na patológiu, člen medzinárodnej komisie, ktorá vyšetrovala zločiny proti ľudskosti v Katyńskom lese. Nielen kvôli výsledku vyšetrovania bol po roku [[1945]] prenasledovaný komunistickou vládou a preto v roku [[1952]] definitívne emigroval do [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Andrej Žarnov, jeho kresťanstvo a československá Štátna bezpečnosť|url=https://www.christianitas.sk/andrej-zarnov-jeho-krestanstvo-a-ceskoslovenska-statna-bezpecnost/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Katrebová-Blhová|meno=Beáta|vydavateľ=Christianitas.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>, kde vykonával lekársku prax do roku [[1974]]. Žarnov bol aj významný autor slovenskej moderny tvoriaci poéziu od roku [[1925]], kedy začal vydávať zbierky poézie ''Stráž na Morave'', ''Nástup otrávených'' ([[1925]]), ''Brázda cez úhory'' ([[1929]]), ''Hlas krvi'' ([[1932]]), zbierka lyriky ''Kocky'' ([[1936]]) a zbierka ''Štít'' ([[1940]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Kultúrno-literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>. Bol aj výborný prekladateľ [[Dante]]ho, napríklad prvá časť [[Božská komédia|Božskej komédie]] Peklo a ''Väzenská balada'' od [[Oscar Wilde|Oscara Wilda]]). Žarnov tvoril aj politickú lyriku, kvôli ktorej mal problémy s československým režimom kvôli [[autonomizmus|autonomizmu]] v jeho básnickej zbierke ''Stráž na Morave''. Po smrti jeho prvorodeného syna Ivana vydal zbierku básní Mŕtvy ([[1941]]). ====Druhá generácia==== [[Valentín Beniak]] ([[1894]]{{--}}[[1973]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je uznávaný básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] a [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Medzi dvoma vojnami vydával zbierky poézie inšpirované cestami do [[Taliansko|Talianska]] a [[Francúzsko|Francúzska]] (''Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark''). V zbierke ''Poštový holub'' reflektuje už blížiacu sa [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], dobovú spoločenskú atmosféru blížiacej sa vojnovej a politickej kataklizmy odzrkadlil v zbierke ''Bukvica'' ([[1938]]). Medzi rokmi [[1939]]{{--}}[[1944]] sa tematicky sústredil na prežívanie negatívnych emócií vyvolaných vojnou a túžbu po mieri (zbierky ''Žofia, Popolec, Igric''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenský igric sa búri aj žalostí|priezvisko=Beniak|meno=Valentín|vydanie=1|vydavateľ=Hlbiny|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-89743-21-6|strany=|odkaz na autora=Valentín Beniak|priezvisko2=Pašteka - editor|meno2=Július|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref><ref group="pozn">Slovenský igric sa búri aj žalostí, zbierka ''Igric zotrváva pri poézii'' /IV. kapitola/...Stratení sami do seba,/s komediantským srdcom ľahkým,/hľadáme cestu do neba/a nemáme už plakať nad kým,/otvoril sa nám vzdušný vír,/lež trochu svetla vyšlo z temna, - /ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná./ Narazíš na svet básnikov,/čo krúži vesmírom, jak dúhy,/a pozmeníš sa vo vzácny kov/v zelenom dopadnutí v luhy/až peklo vo mne zahrmí,/tam sladko do náručia ber ma, -/ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná.</ref>. [[Július Pašteka]] v predhovore k výberu Beniakových básní v zbierke ''Slovenský igric sa búri aj žalostí'' charakterizuje jeho tvorbu: „''V roku 1939 povedal, že národ nám dnes žije z dvoch fondov, z kresťanstva a nacionalizmu, i jeho poézia žila z týchto zdrojov, z kresťanského a nacionálneho. Univerzalistický kresťanský svetonázor umožnil mu ten nadhľadový výšvih ponad zúžené nacionálno-politické hľľadiská i ponímanie domácej reality v širšom, európskom kontexte.''” Beniaka po roku [[1947]] komunistická vláda zakázala publikovať ako bývalého pracovníka sekretariátu ministra vnútra [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ([[1939]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The page of Beniak, Valentin, Slovak biography|url=https://www.babelmatrix.org/works/hu-all/Beniak,_Valentin-1894/biography?doc_lang=sk|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Jakus|meno=Laura|vydavateľ=Babelmatrix|odkaz na autora=Laura Jakus}}</ref>. Beniak sa tak ocitol v spoločenskom vákuu, no neprestal písať. Jeho básnická šuplíková tvorba presahuje kvalitu aj kvantitu tvorby do roku [[1945]], sú to zbierky ''Plačúci Amor'' ([[1969]]), ''Sonety podvečerné'' ([[1970]]), ''Medailóny a medailónky'' ([[1971]]). Vigílie I., Vigílie II., Popolec. Stal sa básnickým solitérom s výnimočným umeleckým prejavom a dnes je zaraďovaný k veľkým autorom ako sú [[Ján Smrek]], [[Emil Boleslav Lukáč]], [[Laco Novomeský]], [[Miroslav Válek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Emil Boleslav Lukáč]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.litcentrum.sk/autor/emil-boleslav-lukac|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1900]]{{--}}[[1979]]) bol básnik [[Neosymbolizmus|neosymbolista]], evanjelický kňaz a učiteľ. Zaoberal sa publikačnou činnosťou, prekladateľstvom, divadelnou kritikou a napísal [[libreto]] k opere ''Detvan'' od [[Viliam Figuš-Bystrý|Viliama Figuša-Bystrého]]. Je autorom trinástich zbierok poézie, v ktorých sa zrkadlí jeho silné náboženské presvedčenie a humanistické zmýšľanie. Vo svojej tvorbe bol ovplyvnený [[Vladimír Roy|Vladimírom Royom]], [[P. O. Hviezdoslav]]om a [[Martin Rázus|Martinom Rázusom]]. Jeho najlepšie diela sú zbierky básní ''Dunaj a Seina'' ([[1925]]), ''O láske neláskavej'' ([[1928]]), ''Moloch'' ([[1938]]), ''Bábel'' ([[1944]]), ''Parížske romance'' ([[1969]]) a ''Srdce pod Kaukazom'' ([[1978]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LUKÁČ, Emil Boleslav|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/lukac-emil-boleslav/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Babulícová|meno=Petra|vydavateľ=kritici.theatre.sk|odkaz na autora=Petra Babulícová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 120 rokmi sa narodil básnik Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.teraz.sk/magazin/pred-120-rokmi-sa-narodil-basnik-emil-b/504428-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Pavol Ušák Oliva]] ([[1914]]{{--}}[[1941]]) bol mladý básnik katolíckej moderny, ktorý predčasne skonal na tuberkulózu. Počas svojho života stihol vydať jednu básnickú zbierku ''Oblaky'' (1939)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Ušák Oliva: Oblaky|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/641/UsakOliva_Oblaky/1|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Ušák Oliva|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Ušák Oliva}}</ref> a posmrtne mu vydali ''Čierne kvietie'' (nedatovaná bibliofília), ''Tak umieral básnik Paľo Oliva'' ([[1942]]), zostavili [[Janko Silan]] a [[Mikuláš Šprinc]] a výber z diela ''Bozk pozná smútok úst'' ([[1991]]), ktorý zostavil [[Štefan Moravčík]]. Ušák Oliva písal nielen viazaný rýmovaný verš s náboženským vytržením prepojeným s platonickou láskou k žene, ale aj voľný verš, v lyrickom štýle poetizmu a surrealizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paľo Oliva - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/palo-oliva/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kekeliaková|meno=Monika|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Monika Kekeliaková}}</ref>. [[Karol Strmeň]] ([[1921]]{{--}}[[1994]]) (vlastným menom Karol Bekényi)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karol Strmeň|url=https://www.litcentrum.sk/autor/karol-strmen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> vydal na Slovensku len dve prvé zbierky ''Výžinok života'' (1943) a ''Testament'' (1945), zvyšných šesť v [[USA]] a [[Taliansko|Taliansku]] (''Putovné piesne'' 1950, prvá exilová kniha, spoluautor Mikuláš Šprinc), ''Čakajú nivy jar'' (1963, Cleveland), ''Žalm cyrilometodský'' (1963, Cleveland), ''Znamenie Ryby'' ([[1969]], Rím), ''Preblahoslavená'', zbierka lyricko{{--}}reflexívnych básní ([[1977]], Rím), ''Sfinga spieva pri jasličkách'', [[1991]], výber z celoživotnej tvorby. Strmeň celý svoj aktívny život strávil v emigrácii, no bol ocenený medailami [[Rad Bieleho dvojkríža]], ''Medaila Spolku slovenských spisovateľov'' a ''Medaila Matice slovenske'' na území Slovenska. [[Mikuláš Šprinc]] ([[1914]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikuláš Šprinc|url=https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-sprinc/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí k spisovateľom katolíckej moderny, ktorí väčšinu svojej tvorby publikovali v emigrácii okrem debutovej zbierky ''Ozveny v samotách'' ([[1939]]). Jeho príspevok slovenskej moderne v exile zahŕňa šestnásť zbierok poézie, napríklad ''Na Floride sám'' ([[1953]] Cleveland), ''Tvárou proti slnku'' ([[1955]], Cleveland), ''Z poludnia a polnoci'' ([[1960]], Cleveland), ''Mladosť orla'' ([[1962]], Cleveland), ''Oči moje pútnice'' ([[1965]], Cleveland), ''Andante'' ([[1967]], Rím), ''Bratislavský park'' ([[1968]], Rím). Šprinc je autorom literárno-vednej práce ''Paul Verlaine'' ([[1953]], Cleveland) a dvoch cestopisných memoárov. Ideová stránka jeho diela zobrazuje názorový svet katolíckeho kňaza. Obsahuje subjektívne reflexie, emócie, predstavy. [[Svetloslav Veigl]], rodným menom Ferdinand Veigl, ([[1915]]{{--}}[[2010]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetloslav Veigl - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetloslav-veigl/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref> slovenský básnik, rehoľný kňaz františkánskeho rádu a gymnaziálny profesor napísal rozsiahlejšie poetické dielo. Jeho tvorba bola prerušená na 22 rokov potom, ako publikoval ''Cestami vetrov'' ([[1938]]), ''Výstup na horu Tábor'' ([[1939]]), ''Menom ťa neviem osloviť'' ([[1941]]), ''Kvety na troskách'' ([[1945]]), ''Láska smrť'' ([[1946]]), Volanie z diaľky [[1946]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Mesto na návrší''. Nastalo obdobie nepriaznivé pre tvorbu katolíckej moderny, až v roku [[1990]] začal uverejňovať postupne ďalších 10 zbierok poézie. Veiglova poetika stojí na základoch viazaného verša a morálnych hodnotách kresťanstva a dáva najavo lásku k človeku, Bohu a kresťanstvu. Báseň ''Ako chutí moc'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chutí moc (Svetloslav Veigl)|url=https://www.postoj.sk/51931/ako-chuti-moc-svetloslav-veigl|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Postoj.sk}}</ref> zo zbierky ''Keď anjel v tebe spieva'' ([[2006]]) dokazuje ako Veigl zľahka narába z výrazovými prostriedkami a jazykom, pričom morálne ponaučenie nie je násilné či suchopárne. [[Ján Frátrik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Frátrik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-fratrik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2000]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život|url=http://www.janfratrik.sk/zivot/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Frátrik|meno=Ján|vydavateľ=janfratrik.sk}}</ref> Jeho príspevok k moderne zahŕňa celkovo šestnásť zbierok poézie okrem debutu z roku [[1941]] (''Vám moji rodní''), ktoré boli publikované po [[1968]]. Napísal aj dve literárno-vedné diela ''Moderné postupy pri rozbore verša'' [[1972]]) a ''K rozboru literárneho diela'' ([[1976]]. Nakoniec, svojim kolegom z katolíckej moderny venoval a zostavil antológiu ''Slovenská katolícka moderna v premenách času'' ([[1994]]). [[Štefan Sandtner]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Sandtner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2006]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, saleziánsky kňaz s kvalitným vzdelaním (vyštudoval teológiu v Ríme, slovenčinu a históriu na FFUK v Bratislave) sa stal ako mnoho ďalších jeho kolegov obeťou komunistickej čistky v cirkvi. V roku [[1960]] ho omilostili po deviatich rokoch väzby, v ktorej sa ocitol za údajnú velezradu. Do roku [[1968]] pracoval ako skladový robotník v Pezinku. Od roku [[1989]] žil v saleziánskom domove v [[Bratislava|Bratislave]] a redigoval časopis [[Don Bosco]]. Sandtner pokračoval v smere katolíckej moderny aj v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] až do konca svojho života. Tvoril aj v žalári, a to viazaný verš s rýmom, ktorý najprv zložil spamäti a po jeho naučení naspamäť ho prepisoval na papier. Rýmovaný verš sa ľahšie zapamätal. Inšpiroval sa prírodou, hviezdnym nebom, biblickými príbehmi (''Z litánií o stromoch, Všetky žiarivé hviezdy, Vtáčia symfónia, Tie šaštínske zvony''). [[Ján Motulko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1920]]{{--}}[[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> nedokončil štúdium na [[FiF UK]] v Bratislave, lebo bol povolaný do armády a odišiel na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]], neskôr ho poslali na [[taliansky front]]. Aj v tomto období písal básne, ktoré publikovali ako zbierku ''Blížence'', považovanú za prekvapivo zrelé dielo, ktoré reaguje na tvorbu českého [[Poetizmus (smer)|poetizmu]], [[Rainer Maria Rilke|Reinera Maria Rilkeho]] a celkovo katolícku modernu. Po vojne sa stal redaktorom [[Spolok sv. Vojtecha|Spolku sv. Vojtecha v Trnave]]. Následne sa presťahoval do Bratislavy, kde bol v rokoch [[1959]] až [[1987]] redaktorom [[Katolícke noviny (1940)|Katolíckych novín]]. ''V mimózach vietor'' je zbierka publikovaná v roku [[1947]] a prózy ''Z ohňa a krvi'' ([[1948]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-motulko-1920-2013/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Ústav pamäti národa}}</ref>, po ktorých sa básnik publikačne odmlčal a v roku [[1970]] stihol vydať zbierku ''Zobúdzanie popola'' ([[1970]]). Potom opäť nútená odmlka do roku [[1992]]. Od tohto roku postupne vydával ďalšie zbierky básní (''Fialové žalmy, Strmé schody, Čas Herodes, Na Božej brúske, Jesenné paberky''). [[Gorazd Zvonický]] ([[1913]]{{--}}[[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gorazd Zvonický|url=https://www.litcentrum.sk/autor/gorazd-zvonicky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí ku skupine proskribovaných básnikov katolíckej moderny, ktorí museli emigrovať pod tlakom komunistického systému. Zvonický bol [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, ktorý odišiel z vlasti v roku [[1950]] cez [[Taliansko]] do [[Buenos Aires]], kde bol farárom vo štvrti [[La Boca]] medzi [[1951]]{{--}}[[1963]]. Od [[1963]] do [[1990]] pôsobil ako profesor humanitných vied na Slov. gymnáziu A. Bernoláka pri Slov. ústave sv. Cyrila a Metoda v [[Rím]]e. Svoju tvorbu začal zbierkou poézie ''Sejba perál'' ([[1943]]), ''Mýtnik pred Madonou'' ([[1948]]) bola nasledujúca zbierka, ktorú mu zhabali na zásah cenzúry. Exilová tvorba pozostáva zo zbierok poézie ''S ukazovákom na mraku'' ([[1958]]), ''Prebúdza sa zem'' ([[1964]]), ''Na jubilejné víno'' ([[1965]]), ''Slnko ma miluje'' ([[1967]]), ''Len črepy…, Prekutávam lovištia'' (obe [[1968]]), ''Na Igricovom kare'' ([[1973]]), ''Napárať čím viac lyka'' ([[1978]]), ''Obolus'' ([[1985]]), ''Smer Mariánska hora'' ([[1988]]) a antológiu ''Si krajšia, moja vlasť'' ([[1993]]). Zvonický prekladal aj [[Francesco Petrarca|Francesca Petrarcu]] a [[Ugo Foscolo|Uga Foscola]] a napísal knihu esejí ''Keď mlčať nie je zlato'' ([[1988]]). [[Severín Zrubec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Severín Zrubec|url=https://www.litcentrum.sk/autor/severin-g-zrubec/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1921]]{{--}}[[2011]]) napísal pätnásť zbierok subjektívnej lyriky, debutoval zbierkou ''Hodina stromov'' ([[1965]]). Svoje dielo venoval väčšinou rodine a priateľom v malých nákladoch. Celý život prežil vo svojej vlasti. [[Imrich Kružliak]] ([[1914]]{{--}}[[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Imrich Kružliak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/imrich-kruzliak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> okrem rôznej spoločenskej, politickej a publikačnej činnosti napísal jedinú básnickú zbierku ''Piesne a smútky'' ([[Rím]] [[1974]]). Patrí k exilovej časti katolíckej moderny. ===[[Vitalizmus (literatúra)|Vitalizmus]]=== [[Ján Smrek]] (rodným menom Ján Čietek<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-smrek/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek|url=http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=MÚ Melčice - Lieskové, rodisko J.Smreka}}</ref>, [[1898]] – [[1982]]) sa vypracoval na významnú osobnosť slovenskej literatúry z chovanca [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] na autora poézie [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmu]], zakladateľa [[Elán (časopis)|časopisu Elán]] a organizátora literárneho života. V roku [[1916]] uverejnil prvú báseň ''Heydukovi'' v časopise Slovenský týždenník. V roku [[1913]] začal písať básne v meste Petrovec, až kým v roku [[1917]] narukoval k delostrelcom. V roku [[1918]] sa s rakúsko-uhorskou armádou dostal do [[Istanbul|Istanbulu]] a na [[Palestína (územie)|palestínsky]] front. Napriek tomu, že tu ochorie na maláriu, svoju poetickú múzu nezastaví a píše básne, ktoré posiela z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] do časopisu ''Živena''. Prvý debut ''Odsúdený k večitej žízni'' mu publikovali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. V roku [[1924]] edične pripravil antológiu ''Zborník mladej slovenskej literatúry'', v ktorej dôkladne opísal stav povojnovej slovenskej literatúry a charakterizoval jej autorov. V období [[1925]]{{--}}[[1929]] písal v ''Národných novinách'' v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e politické a kultúrne články a úvodníky, v tomto období tiež vydal svoju zbierku básní ''Cválajúce dni'' ([[1925]]<ref name=´Smrek´>{{Citácia knihy|titul=Knihy slnečné|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1963|strany=340|odkaz na autora=Ján Smrek|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref>, ktorá ho posunula do centra literárneho diania. Paralelne s týmito činnosťami založil a viedol Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) vydávanú v Mazáčovom nakladateľstve v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1929]] vydal zbierku básní ''Božské uzly''<ref name=´Smrek´></ref>. V rámci Mazáčovho vydavateľstva založil a viedol časopis [[Elán (časopis)|Elán]] ([[1930]]{{--}}[[1947]]). V roku [[1931]] editoval reprezentatívnu publikáciu ''Slovenská prítomnosť literárna a umelecká'', v ktorej poprední odborníci hodnotia slovenskú literatúru a umenie v desaťročí po prevrate. Následne vydával zbierky poézie ''Iba oči'' ([[1933]])<ref name=´Smrek´></ref>, básnickú skladbu ''Básnik a žena'' ([[1934]])<ref name=´Smrek´></ref> a zbierku básní ''Zrno'' ([[1935]])<ref name=´Smrek´></ref>. Po rozpade Česko-slovenska v [[1939]] odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Elán (časopis)|Časopis Elán]] sa stal súčasťou [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Vydal zbierku ''Hostina'' v roku [[1944]], kedy Elánu zakázali vychádzať a v roku [[1945]] mu vyšla protifašistická básnická zbierka ''Studňa''. V roku [[1948]] vydal výber z poézie pod názvom ''Knihy mladosti''. Okrem vitalistickej poézie napísal aj libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] ''Beg Bajazid'', ktorá sa stále hráva a vydal preklad básnickej skladby ''Ruslan a Ľudmila'' od [[Alexander Puškin|Puškina]]. Do roku [[1965]], kedy mu udelili titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]], ešte vydával poéziu (''Obraz sveta'' [[1958|(1958]]), ''Struny''([[1962]]), ''Nerušte kruhy moje'' ([[1965]]) a ''Písané na sude'' [[1964]]). V roku 1989 mu vydali dvojdielne memoáre ''Poézia, moja láska''.Po jeho smrti v roku [[1993]] vydala jeho rodina (syn Ivan Čietek) zbierku nepublikovanej šuplíkovej tvorby so silným antikomunistickým názorom ''Proti noci''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|strany=233-238|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref> ===[[Nadrealizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref>=== Slovenský nadrealizmus tu treba chápať ako pokračovanie [[Surrealizmus|surrealizmu]] francúzskeho pôvodu, v štýle ktorého začal tvoriť [[Rudolf Fabry]] ovplyvnený prekladmi z francúzštiny do českého jazyka. {{Hlavný článok|Nadrealizmus}} [[Rudolf Fabry]] ([[1915]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Fabry|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/fabry-rudolf/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bol slovenský [[Nadrealizmus|nadrealista]], zakladateľ tohto smeru v [[Poézia|poézii]] aj výtvarnej [[Grafika (výtvarné umenie)|grafike]] a [[Kresba (umenie)|kresbe]]. Po prvotnom kontakte s pražským prostredím surrealistov vrátane [[Vítězslav Nezval|Nezvala]] a [[Karel Teige|Teigeho]] Fabry odštartoval nadrealistickú tvorbu v Bratislave svojou debutovou zbierkou ''Uťaté ruky'' ([[1935]]). Prvá signálna zbierka bola zároveň aj prvou nadrealistickou zbierkou v slovenskej literatúre. V tvorbe poézie pokračoval nadrealistickými zbierkami ''Vodné hodiny, hodiny piesočné'' ([[1938]]) a vrcholom jeho poézie ''Ja je niekto iný'' ([[1946]]). ''Kytice tomuto životu'' ([[1953]]) bola zbierka, v ktorej podľahol démonovi [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Najlepšími a hodnotovo ucelenými sú jeho knihy publikované v [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia.]] ''Skala nekamenná bralo neskalnaté'' je z tých najlepších básní a je venovaná pamiatke romantika [[Janko Kráľ|Janka Kráľa]]. Po prestávke v tvorbe úspešne pokračoval poéziou ''Nad hniezdami smrti vánok'' ([[1969]]), ''Metamorfózy metafor'' (zbierka vlastných koláží s vlastnými komentármi na aktuálne témy, všetko v štýle nadrealizmu, [[1978]]). Vydal aj prózu, zbierku poviedok ''Takým zvony nezvonia'' ([[1978]]). [[Štefan Žáry]] ([[1918]]{{--}}[[2007]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je nadrealista, ktorý začal tvoriť pomerne skoro a vo svojich dvadsiatich rokoch veku vydal prvé básne pod názvom ''Srdcia na mozaike'', ktoré však ešte neboli nadrealistické. Do roku [[1948]] publikoval celkovo deväť zbierok poézie, osem z nich v štýle nadrealizmu ovplyvneného českým [[Surrealizmus|surrealizmom]] a jeho guru Nezvalom (''Zvieratník, Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor, Pavúk pútnik, Slnovraty,'' ''Dobrý deň pán Villon, Zasľúbená zem, Meč a vavrín''). Nadrealistickú zbierku básní ''Pečať plných amfor'' ([[1944]]) vydal v Ríme počas svojej vojnovej misie. Žáryho tvorba bola kladne poznačená jeho pobytom v [[Taliansko|Taliansku]], jednak účasťou vo vojne ([[1944]]) a mierovou činnosťou po nej (''Apeninský vzduch'', súbor noviel, [[1947]] a ''Dolu na juhu'', novely, [[1955]]). V ďalšej umeleckej etape vývoja vydal ešte pätnásť mimo-nadrealistických zbierok básní a spomienkovú knihu ''Bratislavský chodec'' ([[2004]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žáry, Štefan Bratislavský chodec|url=http://www.iliteratura.cz/Clanek/16829/zary-stefan-bratislavsky-chodec|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kršáková|meno=Dana|vydavateľ=iliteratura.cz|odkaz na autora=Dana Kršáková}}</ref>, v ktorej rozpráva o živote nadrealistov v Bratislave. Svojimi humornými prozaickými textami si Žáry získaval tiež priazeň čitateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry = komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Vladimír Reisel]] ([[1919]]{{--}}[[2007]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Reisel - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-reisel/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred sto rokmi sa narodil básnik Vladimír Reisel|url=https://www.vtedy.sk/basnik-vladimir-reisel|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> tvoril surrealistickú poéziu, prvá vydaná zbierka ''Vidím všetky dni a noci'' ([[1939]]) obsahuje básne z rokov [[1936]] – [[1938]]. Reisel pokračuje publikovaním nadrealistických diel do roku [[1945]]: ''Temná Venuša'' obsahuje texty z obdobia [[1938]] – [[1940]], publikované však v [[1967]], ''V zrkadle a za zrkadlom'' (básnický cyklus, [[1945]]). Po roku [[1951]] sa obrátil k aktuálnym požiadavkám vydavateľstiev písať ideologicky angažovanú literatúru, ktorá zapadla do [[Schematizmus|schematizmu]]. Jeho zbierky básní ''Svet bez pánov'' (lyricko-epická skladba, [[1951]]), zbierka ''Doma'' ([[1953]]), ''Dobrí vtáci'' [[1954]]), ''Milovaní milujúci'' ([[1954]]), ''Spevy sveta'' ([[1955]]), ''Ďakujem ti'' ([[1957]]) a ''More bez odlivu'' ([[1960]]) sa venovali témam triedneho boja, Povstania, oslobodenia, industrializácie, združstevňovania, vlastenectva, internacionalizmu. Jeho poézia uviazla v [[Socialistický realizmus|socialistickom realizme]], takisto aj novinárske fejtóny a pamflety, ktoré obhajovali diktatúru proletariátu vykazujú čiernobielu zjednodušenosť, vyhýbanie sa surrealistickej paradoxnosti a obrat k idealizovaniu socialistickej prítomnosti. V období uvoľnenia diktatúry koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] Reisel začal postupovať vo svojej tvorbe spätne k surrealistickému smeru, kde však uviazol v socializme s ľudskou tvárou a do rozpornej ale pravdivej surreálnej nadskutočnosti sa už neprepracoval. Po roku [[1970]] v období normalizácie vydal ''Oči a brezy'' ([[1972]]) a ''Moja jediná'' ([[1975]]). Znamenali návrat k oslavovaniu [[ZSSR]] a [[SNP]], čo zaklincovalo vydanie výberu z jeho poézie [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]. Neskôr v období [[Gustáv Husák|Husákovho]] režimu vydáva výbery zo skoršej erotickej poézie ''Lásky stolisté'' ([[1976]]), ''Premeny milovania'' ([[1979]], 2. vydanie [[1980]]), ''Taká si, taký som'' ([[1985]]), výber z juvenílií ''Trpké plánky'' ([[1988]]), ''S tebou bez teba'' ,[[1988]])). V roku [[1983]] vydal svoju novú básnickú skladbu ''Žena a muž'', v ktorej formou dialógu predstavuje intímny život dvojice, čo je nový originálny nápad v jeho poetickej tvorbe. Reisel urobil dobrú prácu v prekladaní z francúzskeho jazyka, čo znamenalo, že priblížil slovenskej poetickej scéne diela francúzskych surrealistov ([[Guillaume Apollinaire|Apollinaire]], [[André Breton|Breton]], [[Paul Éluard|Eluard]], [[René Char|Char]], [[Pierre Reverdy|Reverdy]], [[Jacques Prévert|Prévert]]). Ďalší významní nadrealisti v slovenskej literatúre boli [[Pavel Bunčák]] ([[1915]]{{--}}[[2000]]), básnik, prekladateľ a literárny vedec, ktorý tvoril aj pod vplyvom poetizmu, [[Ján Rak]] ([[1915]]{{--}}[[1969]]), básnik a prekladateľ prekliatych básnikov, [[Ján Brezina]] ([[1917]]{{--}}[[1997]]), básnik a literárny vedec a [[Július Lenko]] ([[1914]]{{--}}[[2000]]), básnik ovplyvnený aj poetizmom a prekladateľ, národný umelec v roku [[1985]]. ===Proletárska literatúra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Socialistický realizmus v poézii |url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Proletárska literatúra medzi dvoma vojnami bola jedným zo žánrov slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]]. Je tvorená proletárskou poéziou a literátmi spomedzi [[Davisti|davistov]]. Po prevrate vo februári [[1948]] sa tento prúd transformoval a niektorým sa podarilo zjednotiť sa zdarne so socialistickým realizmom, čo ale neplatilo pre autorov zo skupiny [[DAV]], pozri súdne procesy s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]]. Proletárskych autorov, ktorí začali tvoriť v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] možno považovať za spontánny jav v slovenskej literatúre vzhľadom ku sociálnej situácii väčšiny [[Slováci|Slovákov]]. Naopak, po komunistickom prevrate sa zmenila pozícia proletariátu vo vládnucu vrstvu a spisba socialistických realistov sa už nedá nazvať spontánnou ale násilne vnútenou režimom, keď bol prevzatý [[socialistický realizmus]] stalinského typu. Proletárski autori sa v prvotnej fáze vývoja štýlovo prejavovali ako [[Expresionizmus|expresionisti]], [[Konštruktivizmus|konštruktivisti]] [[Futurizmus|futuristi]], básnici [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Senzualizmus (filozofia)|senzualizmu]], opierali sa však o aktuálnu tému sociálnej situácie nižších pracujúcich vrstiev. [[Fraňo Kráľ]] ([[1903]]{{--}}[[1955]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fraňo Kráľ|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frano-kral/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol slovenský básnik, prozaik a povojnový komunistický politik proletárskeho pôvodu. Spočiatku písal proletársku poéziu a publikoval ju v [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]] a [[Nový Život|Novom živote]]. Na jeho socialistický názor mali vplyv českí avantgardní umelci [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Josef Hora]] a [[Stanislav Kostka Neumann]], ktorých stretol počas liečenia tuberkulózy v [[Čechy|Čechách]]. Neskôr sa priklonil k [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]]. Jeho básnický debut ''Čerň na palete'', zbierka básní, vyšiel v [[1930]]. Pracoval ako učiteľ, no v jeho bratislavskom období bol predčasne poslaný do dôchodku. Medzi dvoma vojnami napísal dva romány ''Cesta zarúbaná'' (1934) a ''Stretnutie'' (1937) a ďalšie zbierky poézie ''Balt'' (1931), ''Pohľadnice'' (1936) a dve knihy o deťoch pre deti ''Jano'' ([[1931]]) a [[Čenkovej deti]] ([[1932]]), ktoré boli vložené do „Zlatého fondu slovenskej literatúry”. Po vojne mu vyšli zbierky básní ''Z noci do úsvitu'' (1945) a ''Jarnou cestou'' ([[1952]]) a román ''Bude ako nebolo'' ([[1952]]). V roku [[1961]] mu vyšla kniha ''Fraňo Kráľ učiteľom'', zbierka prejavov, článkov, listov a iných dokumentov. V roku [[1953]] obdržal titul Národný umelec. Fraňo Kráľ bol činný v bratislavskom protifašistickom komunistickom odboji počas bábkovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čenkovej deti od F. Kráľa patria do zlatého fondu slovenskej literatúry|url=https://www.vtedy.sk/frano-kral-spisovatel-narodny-umelec|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Peter Jilemnický]] ([[1901]]{{--}}[[1949]]) bol rodák z Čiech píšuci a hovoriaci veľmi dobre slovensky, prozaik a novinár proletárskeho pôvodu. Pôsobil ako učiteľ na [[Slovensko|Slovensku]], dva roky strávil v [[ZSSR]] štúdiom žurnalistiky v [[Moskva|Moskve]]. Medzi dvoma vojnami bol členom ľavicovej skupiny [[DAV]]. Po roku [[1939]] sa podľa nariadenia [[Jozef Tiso|Tisovej]] vlády musel vysťahovať do Čiech. Tu sa zapojil do miestneho protifašistického odboja a dostal sa do koncentračných táborov. Po návrate pracoval na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave, v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé v [[Moskva|Moskve]], kde v roku [[1949]] zomrel. Jilemnický zo začiatku písal v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]], no čoskoro prešiel k [[Socialistický realizmus|socialistickému realizmu]]. Viaceré jeho diela sú považované za schematické či tendenčné. Dielo je dokumentárneho charakteru s menšími známkami lyrizmu. Je autorom románov ''Víťazný pád'' (1929), ''Zuniaci krok'' (1930), ''Pole neorané'' (1932), či ''Kus cukru'' (1934), ktoré zobrazujú situáciu slovenského proletariátu. Poviedkový súbor ''Kompas v nás'' (1937), román ''Kronika'' (1947) boli tiež v origináli napísané v slovenskom jazyku. Väčšina jeho tvorby nebola vydávaná, vychádzala až po roku [[1948]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spisovateľ a učiteľ Peter Jilemnický sa narodil pred 115 rokmi|url=https://www.teraz.sk/knihy/spisovatel-ucitel-jilemnicky-vyrocie/187352-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Ján Poničan]] ([[1902]]{{--}}[[1978]]), autorský pseudonym Ján Rob Poničan, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Poničan|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-ponican/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>bol advokát, básnik, člen skupiny [[DAV]]. Ľavicovo orientovaný nielen [[Vitalizmus (literatúra)|vitalista]] v roku [[1924]] spoluzakladal časopis DAV spolu s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]], [[Eduard Urx|Eduardom Urxom]], [[Andrej Sirácky|Andrejom Siráckym]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Sirácky|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-siracky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]]. V tom istom roku vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a bol aktívny ako redaktor nielen v DAV-e ale neskôr aj v komunistickej [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]]. V roku [[1923]] vydal Poničan vlastným nákladom svoju prvú básnickú zbierku ''Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím.'' Ilustroval ju [[Ľudovít Fulla]]. Táto zbierka básní inklinuje k „fin de siècle”, [[Expresionizmus|expresionizmu]] a proletárskej poézii <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rob Poničan (Som, myslím, cítim, milujem všetko, len temno nenávidím)|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/01111246--SL-2008-4-Habaj-261-274.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk/journals}}</ref>. Po incidente počas exekúcie bol Poničan ako advokát súdený za poburovanie, ale pred konečným rozsudkom, ktorým mu prisúdili dva týždne väzenia stihol v roku [[1929]] vydať zbierku poézie ''Demontáž''. Demontáž flirtuje s viacerými literárnymi smermi: [[Konštruktivizmus|konštruktivizmus,]] [[futurizmus]], [[expresionizmus]] a [[proletárska poézia |proletárska poézia]]<ref name=´Ponican´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik v čase. Poézia Jána Poničana 1929 – 1942|url=Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk}}</ref>. Jej obálku vytvoril opäť [[Ľudovít Fulla]] a patrí k najkrajším slovenským knižným vydaniam. V roku [[1932]] napísal [[Utopizmus|utopistickú]] divadelnú hru ''Všetkostroj''. Poničan tu vymyslel stroj, ktorý vyrobí všetko a tým vytvorí davy nezamestnaných. Jedná sa tu o klasický problém proletariát verzus výrobné prostriedky. V roku [[1932]] vydal v [[Umelecká beseda slovenská|Umeleckej besede]] tretiu básnickú zbierku ''Večerné svetlá''. Kritika ju označuje za [[Impresionizmus|impresionistickú]] medzihru, literárna štúdia Michala Habaja zaraďuje túto zbierku do žánrov [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus,]] [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], senzualizmus a Apollinairov surrealizmus, ale bez rámca avantgardnej poetiky<ref name=´Ponican´/>. Jedna z jej básní ''Momenty z väzenia'' je napísaná pod dojmom pobytu vo väznici v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde sedel za poburovanie. Ďalšiu divadelnú hru napísal na tému vzbury vedenej [[Štefan Major|Štefanom Majorom]], ktorého kauzu riešil. Pod názvom ''Vzbura na rozkaz'' (Toronto, [[1936]]) sa skrýva opäť téma proletárskeho boja. V roku [[1934]] vydal básnickú zbierku ''Angara'' inšpirovanú cestovaním po [[ZSSR]]. Podobne ako ''Demontáž'' má multižánrový poetický obsah. Nasledovali romány ''Stroje sa pohli'' a ''Pavučina'', opäť napísané pod vplyvom zážitkov z riešenia súdnych sporov kvôli antiexekučným demonštráciám. V divadelnej hre ''Iskry bez ohňa'' v celom druhom dejstve Poničan zobrazil skutočný súdny proces, čo stupňuje emocionálny postoj k nespravodlivého rozsudku. [[Laco Novomeský]] ([[1904]]{{--}}[[1976]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Laco Novomeský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-laco-novomesky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=578-583|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> bol básnik spočiatku medzivojnovej proletárskej poézie, [[esejista]], literárny teoretik a kritik proletárskej predvojnovej literatúry. Ovplyvnil ho básnik [[Walt Whitman]], česká proletárska poézia, symbolisti. Jeho tvorba a činnosť v politike majú však presah do obdobia po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], kedy sa zjednotil s prúdom [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Pred vojnou sa stal spoluzakladateľom periodika skupiny ľavicových intelektuálov [[DAV]]. Novomeský pochopil zmenu paradigmy proletárskej ideológie po vojne, keď sa zmenil stav prvotne opozičnej úlohy [[proletariát]]u v jeho vládnucu pozíciu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrat]]e v roku [[1948]]. Novomeského prispôsobovanie sa však nestačilo, v roku [[1951]] sa ocitol vo väzení za svoju údajnú činnosť „buržoázneho nacionalistu” spolu s viacerými členmi DAV-u. Počas výkonu trestu napísal asi štyritisíc básní na cigaretové papieriky, ktoré sčasti vyfajčil s tabakom, ale nie je známe, ako naložil so zvyškom. Novomeský literárne debutoval v roku [[1924]] básňou-pásmom ''Nedeľa''. V roku [[1925]] vstúpil do komunistickej strany. Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] vstúpil do viacerých ľavicových organizácií a zapojil sa do protestov a demonštrácií po udalostiach v [[Košúty|Košútoch]]. Bol činný ako politický aktivista. V [[1943]] sa stal členom „V. ilegálneho výboru Komunistickej strany Československa”, čím sa ocitol v boji proti [[Fašizmus|fašizmu]] na pôde [[Bratislava|Bratislavy]]. V rámci svojej povstaleckej činnosti v [[SNP]] odišiel ako delegát [[SNR]] do [[Londýn]]a rokovať s [[Edvard Beneš|E. Benešom]] a následne do [[Moskva|Moskvy]] s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. V poézii Novomeský pokračoval v rýchlo sa rozvíjajúcej tvorbe od raného [[Symbolizmus|symbolizmu]] k revolučnej proletárskej poézii. Tento prechod prispel k vytvoreniu nového svojského štýlu najviac oceňovanému kritikou. V roku [[1924]] publikoval básne ''Vy a ja'', ''Zradcom zeme'', ai. [[20. júl]]a [[1924]] uverejnil dve básne ''Večer v parku, Veľký deň'' v časopise „Proletárska nedeľa” (príloha Pravdy chudoby). Novomeský sa stal konštantným prispievateľom do proletárskej tlače. Tematicky sa inšpiroval revolučným hnutím a [[Jiří Wolker|Jiřím Wolkerom]]. Formálne tvaroval svoju poéziu ako balady, poloepické básne, rozsiahle pásma ''Nedeľa, Noc, Mesto, Slúžka, Tuberkulóza, Dve balady''. Socialistická kritika (Milan Pišút) považuje za vrchol poetickej tvorby Novomeského ''Svätý za dedinou'', triptich ''Vila Tereza'', ''Do mesta 30 min.,'' ''Stamodtiaľ''. V roku [[1932]] vydal druhú zbierku ''Romboid'' ([[1932]]), ''Otvorené okná'' ([[1935]]), a ''Svätý za dedinou'' ([[1939]]), ktoré kritika považuje tiež za kvalitatívne kulminovanie jeho tvorby. V jeho poetickej tvorbe pretrváva [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a snúbia sa v nej [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] a [[Avantgarda (utopický socializmus)|avantgarda]] so sociálnou baladickou témou. V [[1948]] vydal zbierku ''Pašovanou ceruzkou'' (vydanou v [[1940]]-[[1941]]) v časopise [[Elán (časopis)|Elán]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnota básnickej tvorby Laca Novomeského ani rokmi neklesá|url=https://www.teraz.sk/import/hodnota-basnickej-tvorby-laca-novomesk/215565-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Daniel Okáli]] ([[1903]] – [[1987]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Okáli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/daniel-okali/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol chovanec [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] od útleho veku, medzivojnový proletársky básnik, absolvent [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity v Prahe]] (fakulta práva), člen skupiny [[DAV]], v roku [[1951]] obvinený spolu s viacerými členmi skupiny DAV z [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a väznený do roku [[1960]]. Po štúdiu pôsobil ako advokát v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. V [[1932]] vydal zbierku proletárskej poézie ''Ozvena krvi a zápasov''. Zaoberal sa hlavne literárnou kritikou z hľadiska marxistickej ideológie. Po roku [[1960]] propagoval literatúru [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]] (''Výboje a súboje diel 1 a 2'', 1973 a iné), písal o medzivojnovej proletárskej literatúre (''Literárna teória a kritika davistov'', 1976), tendenčné normalizačné texty, napr. ''O prekonávaní krízy v našej literatúre'', [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Advokáti Davisti: Daniel Okáli|url=http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kerecman|meno=Peter|vydavateľ=nasaadvokacia.sk|odkaz na autora=Peter Kerecman}}</ref> Súčasťou proletárskej literatúry bola [[Skupina R{{--}}10]], ktorá bola aktívna krátko medzi [[1933]] až [[1934]] rokom. Jej členmi boli básnici [[Ján Kostra]], ([[1910]]{{--}}[[1975]]), autor milostnej lyriky, [[Alexander Matuška]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexander Matuška|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alexander-matuska/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>literárny kritik a prekladateľ, [[Kazimír Bezek]] ([[1908]] – [[1952]]), básnik, politik, V. Klimeš, [[Michal Chorváth]] ([[1910]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Chorváth|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-chorvath|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, literárny kritik. Všetci títo autori sa zaradili po roku [[1948]] do smeru [[Socialistický realizmus|socialistický realizmus.]] ==Socialistický realizmus== Literárny smer socialistický realizmus na Slovensku sa dá definovať ako napodobenina socialistického realizmu, ktorého model vytvorili v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho kultúrni komisári. V slovenských podmienkach to malo niektoré odchýlky, napríklad využívanie umeleckých tvorivých metód [[nadrealizmus|nadrealizmu]], [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] či senzitivizmu. Aj téma bola daná podľa inštrukcií marxistov v kultúrnych štátnych inštitúciách, čo zasahovalo do celkovej koncepcie diela, deja, postáv aj základnej myšlienky. Poslušnosť v tvorbe podľa ich pravidiel viedla do močiara schematickej tvorby, čo sa prejavovalo v oslabení umeleckej výpovede u viacerých autorov od začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Socialistickí literárni kritici jav dekadentného schematizmu buď obchádzajú alebo si nasadzujú ružové okuliare pri jeho definovaní (napr. Milan Pišút). Pohľad dnešnej literárnej vedy je zložitejší pri popise tejto tvorby, no priamočiary pri konečnom závere: ''To, čo uvádzame, je len mozaika, no v celom úvodníku ide o komplexne vystavanú služobnosť novej ideológii, pripravenú plniť príkazy jedinej'' ''komunistickej strany a oslavovať toto násilie na umení a pritom túto evidentnú demonštráciu sily umenia treba zneužiť na vlastné ciele.'' (komentár na úvodník [[Michal Chorvát|Michala Chorvátha]], predsedu [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v literatúrach strednej Európy|url=https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Ustavy/Ustav_filologickych_studii/Philologia/Philologia_2017-1/PHILOLOGIA_XXVII_1__M.Batorova.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|vydavateľ=fedu.uniba.sk|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v slovenskej poézii|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Mikula|meno=Valér|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Ján Kostra]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko-Pišút|meno-Milan|vydavateľ OBZOR|miesto-Bratislava|rok-1984|strany-599-600|odkaz na autora-Milan Pišút}}</ref>, [[básnik]], [[maliar]], esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Bol členom spolku slovenských študentov [[Detvan (spolok)|Detvan]] a súčasťou skupiny slovenských študentov [[R-10 (literatúra)|R-10]]. Kostra publikoval v slovenských ľavicových časopisoch, ale aj v Elán-e, Slovenských pohľadoch a mnohých iných. Čo sa týka jeho umeleckej metódy, vyvinul sa postupne od senzitivistu k reflexívnemu lyrikovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul-Ján Kostra - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-kostra/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ:[[Literárne informačné centrum|Literárne informačné centrum Bratislava]]|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> a nakoniec sa zakalil v socialistickom realizme (pozri zbierka ''Na Stalina'', [[1949]]). Kostra si získal rešpekt básnika ešte v medzivojnovom období, keď mal mohutnú konkurenciu v množstve tvorivých básnikov. Do roku [[1948]] mu vyšlo sedem zbierok poézie: ''Hniezda, Moja rodná, Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Ave Eva, Presila smútku''. [[Andrej Plávka]] ([[1907]]{{--}}1[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Plávka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-plavka/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, prozaik a politik proletárskeho pôvodu sa začlenil do smeru [[socialistický realizmus]] po roku [[1948]], v medzivojnovom období patril k proletárskej literatúre. Debutoval v roku [[1928]] zbierkou poézie ''Z noci i rána''. Celkovo vydal dvadsať zbierok poézie. Tvoril v štýle [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Nadrealizmus|nadrealizmu]]. Bol obsypaný štátnymi cenami a rôznymi funkciami v štátnom aparáte. Bol osem rokov riaditeľom vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], tri roky predsedom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave]], 1965 - 1968 opäť riaditeľom Tatranu, v rokoch [[1969]] - [[1982]] predsedom [[Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Je autorom próz ''Obrátenie Pavla'' ([[1941]]), zbierky noviel ''Návrat Petra Hugáňa'' ([[1949]]) a ''Siedmi'' ([[1952]]). [[Pavol Horov]] ([[1914]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-horov/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> bol tiež proletársky básnik medzivojnvého obdobia, neskôr aktér socialistického realizmu. Vo svojej tvorbe sa priblížil k nadrealizmu [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]], ktorý bol jeho vzorom. Debutoval zbierkou básní ''Zradné vody spodné'' ([[1940]]) a do roku [[1948]] pokračoval troma zbierkami ''Nioba matka naša, Návraty, Defilé'', všetko s protivojnovou témou. Po prevrate vo februári 1948 napísal ďalšie zbierky poézie: ''Moje poludnie'' (1952), ''Slnce nad nami'' (1954), ''Balada o sne'' (1960), ''Vysoké letné nebe'' (1960), ''Koráby z Janova'' (1966), ''Ponorná rieka'' (1972), ''Asonancia'' (1976), ''Z posledných'' ([[1977]]). Horov je nositeľom titulu Národný umelec z roku [[1973]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov|url=https://www.zkgz.sk/page.html?m=79df95b8249faac6507e3a890ccc6da5&p=3d3c1c026900534f53b53bcdfb6721c5&s=0 Knižnica Gorazda Zvonickéh|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Knižnica Gorazda Zvonického}}</ref> [[František Hečko]] ([[1905]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Hečko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-hecko|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> pochádzal z rodiny vinohradníka a počas vojny pracoval v „Ústrednom úverovom družstve” v Bratislave. Napísal tri predvojnové zbierky poézie „Vysťahovalci, Na pravé poludnie a Slovenské verše”. Je autorom známych románov ''Červené víno'' ([[Červené víno (televízny film)|Červené víno]]) a [[Drevená dedina]]. ''Červené víno'' je dielom ešte medzivojnovým, v ktorom je prejavený sociálny súcit, ''Drevená dedina'' je dielom socialistického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Denníky 1938 – 1960 - František Hečko – Mária Jančová - Ojedinelé memoáre|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/denniky-1938-1960-frantisek-hecko-maria-jancova-ojedinele-memoare|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Tretí román ''Svätá tma'' zostal v nedokončenom tvare. [[Vojtech Mihálik]] [[1926|(1926]] – [[2001]]) bol básnik tvoriaci v prevažnej miere až po roku [[1948]] (výnimkou je debutová zbierka Anjeli z [[1947]]). Po prvotine, ktorá sa radila ku [[Katolícka moderna|katolíckej moderne]] písal už len poéziu náležiacu do [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ideovo jednoznačnú angažovanú a jasne sa vyjadrujúcu v prospech proletariátu. Jeho politická kariéra mu zabezpečila angažmán vo významných kultúrnych inštitúciách. Po schematizme [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] (pozri napríklad ''Neumriem na slame'', zbierka básní z [[1955]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=137}}</ref>) sa jeho tvorba [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] čiastočne oslobodila od socialistického kánonu (napr. zbierka Tŕpky, Appassionata, Útek za Orfeom) a jeho poézia nabrala vyššie kvality, no v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] jeho tvorivá vypätosť povolila. Mihálik sa navyše smutne preslávil uplatňovaním zákazu publikovania pre celú skupinu básnikov mladšej a strednej generácie - skupine [[Osamelí bežci]], do ktorej patrili [[Ivan Štrpka]], [[Ivan Laučík]] a [[Peter Repka]] a básnikom [[Štefan Moravčík]], [[Milan Richter]], [[Ján Švantner]]. K vrcholom jeho tvorby patria básnické skladby ''Appassionata'' (názov podľa [[Ludwig van Beethoven|Beethoven]]ovej sonáty) a ''Útek za Orfeom''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vojtech Mihálik - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vojtech-mihalik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-27|priezvisko=Hochel|meno=Igor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Igor Hochel}}</ref> ==Socialistický realizmus a jeho problematizácia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus a jeho problematizácia|url=https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=profil.kultury.sk/}}</ref>== Zároveň s vývojom literatúry socialistického realizmu sa začal diskurz o správnosti jeho umeleckých postupov. Viacerí slovenskí autori napísali aj vydali diela, ktoré postupne spochybňovali stalinský model. Boli to [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]]. Nariadenými témami boli [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácia]] roľníkov, [[Industrializácia|industrializácia]], [[SNP]], [[druhá svetová vojna]]. Jedinou správnou hlavnou postavou bol triedne uvedomelý hrdina pochádzajúci z proletariátu. Autori tvoriaci s kritickým pohľadom na uvedené tematické piliere diela socialistického realizmu sú zároveň medzivojnoví autori, ktorí sa zaradili do socialistického realizmu tesne po roku [[1948]], no už v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa začali od neho odkláňať. [[Dominik Tatarka]] ([[1913]]{{--}}[[1989]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dominik-tatarka/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Halvoník |meno=Alexander |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Alexander Halvoník}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panna zázračnica - Dominik Tatarka - Anabella, svetlo v temnotách |url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/panna-zazracnica-dominik-tatarka-anabella-svetlo-v-temnotach |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Mráz |meno=Peter |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Mráz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka |url=http://www.zssd-mt.edu.sk/spisovatelia/spis/dtat.html |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=zssd-mt.edu.sk}}</ref> bol spisovateľ - prozaik a ikona disentu na Slovensku od roku [[1977]]. Začínal v [[40. roky 20. storočia|40.rokoch]] ako prozaik, ktorý míňal rady autorov naturizmu a mieril do nového prozaického smeru, ktorý nazýval “sujetovo zovretou prózou”. Po prvý krát nazval sujetovým básnikom spisovateľa [[Ján Červeň|Jána Červeňa]], ktorý vydal v [[1942]] zbierku noviel ''Modrá katedrála''. Táto tendencia ho zároveň priviedla ku kritike spomenutej lyrizovanej prózy. Tatarka si definoval nového prozaika ako sujetového básnika. Išlo mu o nové sociologické námety, organizačné princípy novej spoločnosti, čo si vyžadovalo ustanoviť nový hlavný sujet diela. Už jeho debut ''V úzkosti hľadania'' ([[1942]]) obsahoval nový pohľad na spoločenské vzťahy vo význame jeho tézy o dôležitosti sujetu. Tatarka však bol nielen "sujetový básnik" ale aj autor, ktorý cítil kresťanskú duchovnosť a "tragický pocit života", čo si osvojil z diela [[Miguel de Unamuno|Miguela de Unamuna]]. Z toho vyplýva jeho predstava sveta ako modelu [[Kreacionizmus|kreacionizmu]]. Zaoberal sa aj protikladom anarchie a poriadku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2 |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydavateľ=Národné literárne centrum |miesto=Bratislava |rok=1999 |isbn=80-888-78- 50-0 |strany=492{{--}}497 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] vydal protivojnové novely (''Pach'', 1943, ''Posol prichádza'',1940) a zbierku noviel ''V úzkosti hľadania''. V roku [[1944]] mu vyšla [[Panna zázračnica]] - príbeh múzy Annabelly, ktorý je Tatarkovou modifikáciou pohľadu na súdobú spoločnosť “lyrických bláznov”. Kľúčovým dielom, ktoré otočilo jeho pohľad na dobovú literatúru a politiku a tým jeho celkový tvorivý profil, bola dvojnovela [[Démon súhlasu|''Démon súhlasu'']],([[1956]]). Dielo je alegorickou groteskou spochybňujúcou spoločenské vzťahy v socializme a etiku konania jeho protagonistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vnútorná emigrácia ako gesto slobody (Dominik Tatarka a Ludvík Vaculík po roku 1968)|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=119222|dátum prístupu=2022-02-05|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|dátum vydania=2009-02-02|vydavateľ=CEEOL - wikipedia library|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref> [[Peter Karvaš]] ([[1920]]{{--}}[[1999]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Peter Karvaš |url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-karvas |dátum prístupu=2021-06-20 |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol významný slovenský dramatik, prozaik a teoretik drámy. Uhoľným kameňom jeho tvorby je dráma. Po vymanení sa z osudu prenasledovaných v dobe slovenského fašizmu a povstania sa stal dramaturgom v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], na [[Nová scéna|Novej Scéne]] a [[SND]] a kultúrnym atašé v Rumunsku. Diskusiu o socialistickom realizme a prehodnocovanie schematizmu ako neželaného javu spôsobil jeho román ''Pokolenie v útoku'' ([[1952]]) končiaci zmenou socialistického modelu [[SNP]] a nadväzujúci na román ''Toto pokolenie'' (1949)(nedokončenú trilógiu). Po pokuse o širší pohľad Karvaš vydáva satirické prózy ''Čert nespí'' (1954), ''Čertovo kopýtko'' (1957). Kariéru mu prerušila okupácia [[ČSSR]] v [[1968]], s ktorou odmietol súhlasiť. Pred 68. rokom napísal prózy ''Niet prístavov'', ''Polohlasom'', ''Toto pokolenie'', ''S nami a proti nám'', v ktorých realistickou metódou spracúval psychologické novely, historický sociálny román, reportáže a črty. Dobovú spoločenskú atmosféru zobrazoval v humoristicko - satirickom štýle. Písal nielen humoresky, ale aj knižky pre deti. V roku [[1979]] po vynútenej pauze mu vyšiel román o povstaní ''Noc v mojom meste''. V [[1968]] vydal zbierky humoresiek ''Humoresky a iné kratochvíle'',( I, II), ''Posledné humoresky a iné kratochvíle'' v [[1989]]. V porevolučnom období 89-teho je zaujímavý jeho súbor [[Causerie|causerií]] ''V úvozovkách'', čo je zriedkavo sa vyskytujúci žáner v slovenskej literatúre. Písanie divadelných hier bola Karvašova celoživotná činnosť, ktorú začal v roku [[1943]] hrou ''Hanibal pred bránami''”, pokračoval so ''Spolok piatich''”, ''Meteor''”, obidve 1945, ''Hra o básnikovi'', 1946, ''Bašta'', 1948 a najznámejšia dráma [[Polnočná omša|''Polnočná omša'']] [[1959]]. Ako divadelný kritik písal teoretické diela ''Kapitoly o rozhlase'', ''K základným otázkam súčasného divadla'', ''Úvod do základných problémov našej drámy'', všetko v [[1984]], v [[1956]] publikoval ''K niektorým otázkam našej drámy''. Vydali mu reportáže z ciest po [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Význam jeho tvorby spočíva v oslobodení sa zo schematizmu hroziaceho poslušným, ktorí dodržiavali stanovený kánon socialistického realizmu. [[Ladislav Mňačko]] ([[1919]]{{--}}[[1994]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/zivotopis-autora |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Petrík |meno=Vladimír |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava} |odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> bol spisovateľ a novinár pôvodom z proletárskeho prostredia Banskej Bystrice. V [[40. roky 20. storočia|40.]] a [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa aktivizoval v radoch socialistických realistov po druhej svetovej vojne, až v [[1963]] mu vyšli ''Oneskorené reportáže'', v ktorých opisoval vykonštruované procesy v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] a ktoré dokázali otvoriť oči novým nastupujúcim generáciám. Napísal aj ďalšie knihy svojim myšlienkovým dosahom rozhodujúce pre profil vzbúrenca proti režimu: v [[1968]] publikoval ''[[Ako chutí moc]]''<ref>{{Citácia knihy|titul=Ako chutí moc |priezvisko=Mňačko |meno=Ladislav |vydanie=2 |vydavateľ=[[Slovenský spisovateľ]] |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-220-0171-6 |strany=201 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, románový pamflet o hypnotizujúcej moci totalitného režimu, v [[1972]] ''Súdruh Münchhausen''”, satirický román v [[Orwellova filozofia dejín|orwellovskom]] štýle a groteskné rozprávanie o povojnových dejinách [[KSČ]]. V románe sa prezentujú postavy zo skutočnej politiky s pozmenenými menami (Husár – [[Gustáv Husák]], Gotles – [[Klement Gottwald]]...). Mňačko sa po okupácii a úteku do [[Rakúsko|Rakúska]] pustil do písania kritických diel voči [[Komunizmus|komunizmu]], v slovenskom aj nemeckom jazyku. Medzi tieto premeny v jeho tvorbe patrí aj politická esej ''Siedma noc''”<ref>{{Citácia knihy |titul=Siedma noc |priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav |vydanie=1 |vydavateľ=Práca, vydavateľstvo a nakl. odborov na Slovensku |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-7094-204-5 |strany=197 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, publikovaná v [[1968]]. V eseji navodil atmosféru posledného augustového týždňa po vpáde vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]], v ktorej opisuje politické súvislosti aj spoločenskú situáciu z vlastného pohľadu novinára. [[Alfonz Bednár]] ([[1914]]{{--}}[[1989]]) prozaik, scenárista, dramaturg a prekladateľ, začal tvoriť po roku [[1945]], kedy zároveň pracoval na [[Povereníctvo|Povereníctve]] informácií. Oceňovaný je jeho prvý román [[Sklený vrch|''Sklený vrch'']], [[1954]] a veľmi úspešný film podľa jeho scenára [[Slnko v sieti]], podľa ktorého je pomenovaná slovenská filmová cena. Bednárov prínos do literatúry spočíva v neschematickom prístupe k tvorbe prózy a scenárov. „Jeho tvorivý postup pozostával z prvkov sujet s tajomstvom, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alfonz Bednár - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alfonz-bednar/komplexná charakteristika |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Baláž |meno=Anton |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Novátorstvo mu vynieslo cenzorské zásahy a negatívne reakcie socialistických kritikov. [[Rudolf Jašík]] ([[1919]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> prozaik, básnik a publicista, tvoriť začal po roku 1945. Jeho témami bola vojna, povstanie, cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Vo svojich krátkych prózach použil metódu naturizmu, v románoch zase postupy moderného európskeho románu. Významné sú román ''Námestie sv. Alžbety''<ref>{{Citácia knihy|titul=Námestie svätej Alžbety|priezvisko=Jašík|meno=Rudolf|vydanie=1|vydavateľ=Mladé Letá|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=268|odkaz na autora=Rudolf Jašík}}</ref> a scenáre k trilógii [[Mŕtvi nespievajú|''Mŕtvi nespievajú'']]. Po sebe zanechal aj tri zbierky [[Nadrealizmus|nadrealistickej]] poézie v rukopise ''Ypsilon'', ''Dve rieky'', ''Moje mesto''. Viacero jeho diel zostalo nedokončených. ==[[Generácia 56]]== Generácia 56 bola skupina autorov, hlavne prozaikov, ktorí publikovali svoje diela v časopise [[Mladá tvorba]]. Bol to iný druh literatúry, než sa vyžadoval politickou elitou tej doby. Kánon socialistického realizmu odmietli a písali realistickú prózu sústredenú na sociálne, rodinné a intímne vzťahy, používali modernú slovenčinu, realistický štýl. K týmto autorom patrili [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]] a autori, ktorí publikovali začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]: [[Anton Hykisch]], [[Marína Čeretková-Gállová]], [[Peter Balgha]] a [[Jaroslava Blažková]]. {{Hlavný článok|Generácia 56}} ==Exilová literatúra 1939{{--}}1990 <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny exil 1939 - 1990|priezvisko=Cabadaj|meno=Peter|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2002|isbn=80-7090-647-2|strany=201|odkaz na autora=Peter Cabadaj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exilová literatúra|url=https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum prístupu=2021-08-26|vydavateľ=SAV Bratislava - Profil slovenskej literatúry}}</ref>== V histórii slovenskej literatúry sa často vyskytujú autori donútení k exilu, nielen jednotlivci, ale aj celé emigračné vlny. Od čias, keď vyhnali [[Sv. Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]] a ich učeníkov, sa tieto objavujú opakovane. V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pod tlakom [[Rekatolizácia|rekatolizácie]] boli donútení odísť mnohí barokoví protestantskí autori, napríklad [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]], [[Tobiáš Masník]], [[Daniel Krman]], [[Eliáš Ladiver]], [[Juraj Láni]], [[Izák Caban]] či [[Daniel Sinapius-Horčička]]. V období [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmu]] emigrovali zo [[Slovensko|Slovenska]] [[štúrovci]] [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Miloslav Hurban]]. V [[20. storočie|20. storočí]] sa striedali viaceré exilové vlny. Tvorivé osobnosti slovenskej literatúry sa rozišli do 26 krajín sveta a skoro všetkých kontinentov. V období [[1939]]{{--}}[[1945]], kedy vznikla [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] odišli z vlasti viacerí židovskí autori, napríklad [[Gejza Vámoš]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=286}}</ref> do [[Čína|Číny]] a [[Brazília|Brazílie]]. Časť tejto protihitlerovsky orientovanej generácie autorov píšucich slovensky sa vrátila po páde [[Jozef Tiso|Tisovho]] režimu späť - [[Jozef Slávik-Neresnický]], [[Theo H. Florin|Teo Herkeľ Florin]], iní zotrvali v exile, napríklad [[Gejza Vámoš]], [[Štefan Osuský]], [[Klement Šimončič]], Peter a Jozef Prídavkovci. Medzi rokmi [[1945]] - [[1950]] emigrovala temer celá tvorivá skupina [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]] a jednotlivci slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]] do viacerých krajín. Po roku [[1948]] odišla vlna emigrácie z dôvodu ideologicko-politického, medzi ktorými boli hlavne politici z [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. V tomto období sa stala centrom literárneho života [[Argentína]]. V dekáde rokov [[1950]]{{--}}[[1960]] v [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]]e v [[USA]] bol v [[1950]] založený ''Slovenský ústav'' a revue kultúry ''Most'' v [[1954]]. Táto dekáda znamenala aj ďalší únik tých slovenských autorov z vlasti, ktorí si uvedomili definitívny koniec nádejí na demokraciu v Československu. Štvrtá vlna utečencov vznikla v rokoch [[1968]]{{--}}[[1990]]. V tomto období odišli autori do západoeurópskych krajín, centrum slovenskej emigračnej kultúry sa presunulo z Argentíny a USA do [[Taliansko|Talianska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Kanada|Kanady]] a [[Nemecko|Nemecka]]. Dôležitým organizátorom kultúrneho života v [[Argentína|Argentíne]] sa stal [[Rudolf Dilong]], ktorý pokračoval aj v tvorbe poézie. Po príchode v [[1948]] vydal zbierky ''Balady'', ''Listy z emigrácie'', ''Diaľky bez domova'' a viaceré ďalšie. Písal aj lyrizovanú prózu: ''Bez matky'', ''Cesty vyhnanca'', ''Agónia veku''. Dilong sa v roku [[1965]] presťahoval do USA{{--}}[[Pittsburgh]]u, kde sa začala kumulovať slovenská literárna emigrácia, aby tam vytvorila nové kultúrne centrum Slovákov. Spomedzi dlhého zástupu básnikov, publicistov a prekladateľov v americkom exile spomeňme [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]], ktorý po odchode z Československa a na ceste do USA vydal v Taliansku svoju jedinú exilovú knihu poézie ''Presievač piesku''. V [[Kanada|Kanade]] sa udomácnila [[Jaroslava Blažková]], známa svojou novelou '''Nylonový mesiac''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=25}}</ref>, podľa ktorej bol natočený v Československu rovnomenný film. V Kanade napísala zbierku poviedok ''Svadba v Káne Galilejskej'', ktorá tam aj vyšla v [[1973]]. V antológii československých spisovateliek v exile ''Doba páření'' jej vyšla poviedka ''Cesta do N''. Blažková bola na Slovensku členkou skupiny autorov [[Generácia 56]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaroslava Blažková|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jaroslava-blazkova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Peter Klas]], prozaik, je najplodnejším exilovým autorom. Publikoval zbierku poviedok ''Na strome života'' v [[1959]], román ''Svetlo pod halenou'' v [[1974]]. Tieto diela sú napísané v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]]. Jeho najznámejší román je ''Satan proti Bohu'' z roku [[1983]]. Zachytil v ňom udalosti a atmosféru povstaleckého roku [[1944]] na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. Román je postavený na protikladnom pohľade na deje, ktoré prebehli počas ozbrojeného povstania, voči názoru autorov, ktorých vydávala vláda počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]], aj proti súčasnému pohľadu na toto obdobie. Román má napínavý dej, dramatickú výstavbu a psychologické stvárnenie pováh. V [[Taliansko|Taliansku]], [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] a [[Kanada|Kanade]] publikoval [[Gorazd Zvonický]], člen veľkej skupiny [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]]. Prvú zbierku básní v exile vydal v [[Buenos Aires]] pod názvom ''S ukazovákom na mraku'' v [[1958]]. Zvonický napísal a vydal v [[Rím|Ríme]] básne, eseje a preklady. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Len črepy...Výkriky pri invázii.'' Táto kniha bola aj preložená do taliančiny ako ''Soltanto rovine... Esclamazioni durante l´ ivasione''. Početnejšie diela vytvoril v talianskom exile [[Eugen Vesnin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eugen Vesnin - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/eugen-vesnin/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-10-01|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, vlastným menom Ignác Zelenka. Už počas štúdií na [[Pápežská gregoriánska univerzita v Ríme|Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme]] publikoval časopisecky poéziu v štýle [[Katolícka moderna|katolíckej moderny.]] Po vojnovom odmlčaní začal publikovať v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] v [[Buenos Aires]]. Jeho prvá zbierka poézie ''Zo zátišia mimóz'' z roku [[1965]] mala širší čitateľský úspech, a bola preložená aj do taliančiny{{--}}''L´oasi delle mimose'' v [[1967]], v preklade profesora [[Leo Magnino|Leo Magnina]]<ref group="pozn">„Vesninova poézia je v prvom rade jednoduchá a spontánna. A toto sú dve podstatné podmienky pre skutočného básnika. Ako sme už poznamenali, v prírode nachádza svoj prameň najlepšej inšpirácie. A tento naturalistický zmysel života, tento pôvab, ktorý pociťuje pri dotyku s krajinami Stredomoria, plnými farieb, svetla a s ich niekoľkotisícročnými civilizáciami, znamenajú najväčšiu hodnotu jeho poetického umenia a autentickosti jeho lyriky. “: Leo Magnino ku Oasi delle mimose, 1967</ref>. Vesnin pokračoval vo vydávaní série zbierok poézie ''Z temena mojich hôr'', ''Cesta na Ponzu'', ''Ja nie som potomok zlatokopov'', ''Aj v etruských záhradách'', ''Ó more, ó more'', ''Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník'', ''Tam, kde kvitnú eukalypty'' a iné. Poézia je lyrická, s romantickými opismi a inšpiráciami prírody. Úspešná zbierka je ''Kytica nezábudok'', ktorá je považovaná za najpôsobivejšiu lyriku v jeho diele. Do [[Nemecko|Nemecka]] odišli [[Roman Bednár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Bednár - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> - prozaik a cestovateľ, ktorý sa zaoberal tvorbou literatúry faktu, poézie a prózy, [[Imrich Kružliak]] - básnik, esejista, prekladateľ a [[Leopold Lahola]] - dramatik, prozaik, básnik, ktorý vydal v exile drámy ''Škvrny na Slnku'' v [[1955]] a ''Inferno'' v [[1960]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka poviedok ''Posledná vec.'' Čo sa týka poézie, Lahola tvoril nadrealistické básne, napríklad ''Ako jed škorpióna'' v [[1995]]. Posledným Laholovým dielom bola experimentálna filmová snímka ''Sladký čas Kalimagdory'', ktorej premiéry sa nedožil. Do Nemecka emigroval v roku [[1949]]. Vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] tvorila a tvorí prevažne nemecky stále [[Irena Brežná]] - prozaička, prekladateľka, autorka detskej literatúry, ktorá je súčasťou emigračnej vlny v [[1968]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irena Brežná - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/irena-brezna/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ= informačné centrum Bratislava}}</ref> Tamtiež sa usadil prozaik [[Dušan Šimko]], ktorý vyštudoval univerzitu v [[Bazilej-mesto|Bazileji]]. V emigrácii vydal zbierku poviedok ''Maratón Juana Zabalu'' v [[Londýn]]e, slovensky vyšla v [[1991]] a cestopisnú novelu ''Japonský diván'', tiež v českom jazyku. V [[Česko|Česku]] publikoval historický román ''Eszterházyho lokaj'' v roku [[2000]] v českom jazyku. ''Gubbio'' s podtitulom ''Kniha udavačov'' ([[2009]]) je sonda do problému udavačstva, ktoré Šimko analyzuje noeticky - z viacerých pohľadov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-29|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=Proudy - STŘEDOEVROPSKÝ ČASOPIS PRO VĚDU A LITERATURU|odkaz na autora=Dana Hučková}}</ref>. Až do vzdialenej [[Austrália (štát)|Austrálie]] zamieril [[Pavol Hrtus Jurina]], prozaik, ktorý upozornil na seba ešte na Slovensku svojim rozprávačským talentom, lyrickým cítením a témou rodných [[Kysuce|Kysúc]] v prózach ''Preťaté ohnivá'', ''Kameň na kameni''. Do exilu odišiel v [[1948]] a ďalšie diela vydával v [[Austrália (štát)|Austrálii]]: ''Dávno a potom'' v [[1969]], ''Daň z krvi'' [[1972]], ''Jazvy'' v [[1979]], ''My vrchári'' v 1979, ''Šľapaje'' v [[1982]], ''Návrat na výšiny'' v [[1991]] a iné. Hrtús Jurina tvoril [[lyrizovaná próza|lyrizovanú prózu]] kontinuálne od čias na Slovensku na tému života a prírody na [[Kysuce|Kysuciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Hrtús-Jurina - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-hrtus-jurina/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> V [[Rakúsko|Rakúsku]] od roku [[1951]] tvorila [[Zdenka Beckerová]], ktorá si vo svojich prózach volila tému emigrácie pred [[1989]], napríklad ''Za vrchom vrch'' v [[1995]], román ''V zatmení mesiaca'' v roku [[1999]] a prekladala do nemčiny diela slovenských autorie a poéziu slovenských básnikov (Míla Haugová, J. Kákošová). Pravidelne publikuje svoje diela v nemeckom jazyku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdenka Beckerová - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zdenka-beckerova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ==[[Postmoderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderna|url=https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum prístupu=2021-09-07|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry - Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderné postupy v slovenskej próze 60. rokov Ivana GIBOVÁ|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/olostiak4/subor/Gibova.pdf|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Gibová|meno=Ivana|vydavateľ=Pulib.sk - Prešovská univerzitná knižnica|odkaz na autora=Ivana Gibová|strany=7|jazyk=slovensky}}</ref>== Prvé dotyky postmoderny so slovenskou literatúrou nachádzame v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20.stor.]] v dielach [[Pavel Hrúz|Pavla Hrúza]] ''Dokumenty o výhľadoch'' ([[1966]]) a ''Okultizmus'' ([[1968]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6, str.9-220</ref> obsahujúcich typické postmodernistické umelecké postupy ako sú [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Jambor|meno=Ján|vydavateľ=Ústav svetovej literatúry SAV|odkaz na autora=Ján jambor}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=https://www.czechency.org/slovnik/INTERTEXTUALITA|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=|meno=Petr|vydavateľ=czechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny online|odkaz na autora=prof. PhDr. Petr Karlík, CSc.}}</ref>, ironický postoj narátora, pluralita hlasov, [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmus]] jazykov a štýlov, prelínanie popkultúry a elitnej kultúry, [[Nostalgia|nostalgia]], fragmentarizácia textu, hra so slovom. V diele [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] ''Citová výchova v marci'' ([[1965]]) sú vložené implicitné citácie v poviedkach a parodovanie citovosti, ktoré sa vyskytujú aj v textoch ''Eskalácia citu'', [[1989]]; ''Slovenský Casanova'', [[1991]] (napísal so spoluautorom [[Lajos Grendel|Lajosom Grendelom]]) a ''Krutý strojvodca'' ([[1996]]). Tieto spomenuté umelecké postupy vedú k demýtizácii protagonistu príbehu pochádzajúceho z proletariátu, ktorý býval stvárňovaný v literatúre [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Čiastkovo sa postmodernizmus objavil aj v debute [[Dušan Mitana|Dušana Mitanu]] ''Psie dni'' ([[1970]]). Postmoderna sa však nerozvíjala ďalej kvôli politicko-ideologickým prekážkam. Po roku [[1989]] s nástupom [[Sloboda slova|slobody slova]] začali publikovať svoje postmodernistické diela opäť [[Dušan Mitana]] a [[Dušan Dušek]]. Posledným postmoderným prozaickým dielom Dušana Dušeka je zbierka ''Ponožky pred odletom'' z roku [[2015]], pre ktorú je charakteristický postmodernistický znak vrstvenia žánrov v jednom texte, teda [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lntertextualita v slovenskej postmodernej próze - Podoby medzitextového nadväzovania v prozaickom diele Dušana Dušeka ''Ponožky pred odletom''|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/02120907--SL-2016-2-porizekova-134-139.pdf|dátum prístupu=2021-09-19|priezvisko=Parížeková|meno=Adriana|vydavateľ=SAV.sk|odkaz na autora=Adriana Parížeková}}</ref>. Inými umeleckými metódami týchto dvoch autorov sú [[metatextualita]] - (text v texte) a [[hypertextualita]] - (prepisovanie základného diela pomocou princípov [[travestia|travestie]], [[pastiš|pastišu]] alebo [[Paródia|paródie]]). K postmodernistom možno priradiť okrem [[Dušan Mitana|Mitanu]] a [[Dušan Dušek|Dušeka]] [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]], [[Martin Bútora|Martina Bútoru]], [[Ján Johanides|Jána Johanidesa]], [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] a [[Dominik Tatarka|Dominika Tatark]]u (''Písačky, Navrávačky''). V ich prózach sa vyskytuje vo fiktívnych príbehoch zmiešaná reč autora a priama reč postáv príbehu, citácie z iných textov, polopriama reč a nevlastná priama reč. Slovenskí postmodernisti využívajú okrem parodizácie žánru, napríklad [[Peter Pišťanek]] v románe ''Rivers of Babylon'', [[Mýtus (rozlišovacia stránka)|mýtus]] ako rozprávačskú konštrukciu, napríklad dramatik [[Karol Horák]] a [[Subverzia|subverziu]] rétorizmu (zosmiešňovanie), napríklad [[Eman Erdélyi]] a [[Marek Vadas]] v románe ''Univerzita'', [[1997]], alebo [[Peter Macsovszky|Peter Maczovszky]] v texte ''Cvičná pitva'' ([[1997]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Postmoderná literatúra a film|priezvisko=Žilka|meno=Tibor|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=2006|isbn=80-8094-041-X|strany=188|odkaz na autora=Tibor Žilka}}</ref> [[Dráma]] sa v období slovenskej postmoderny prebudila v roku 1987/88 inscenovaním absurdnej hry [[Karol Horák|Karola Horáka]] ''Cesta'' na [[Divadlo Nová scéna|Novej Scéne]] a ďalšej vlastnej hry ''Medzivojnový muž'' v Martinskom divadle. V [[1989]] vydal [[Dušan Mitana]] hru ''Koniec hry''. V sezóne 1986/87 inscenovali hru [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]] ''Súkromná oslava'' a jeho viaceré hry ''Nultá hodina'' v Martine, ''Zadný vchod'' vo Zvolene a ''Vlastenci z mesta YO'' v Poetickom súbore Novej Scény. <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied a Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref> ==Slovenská literatúra po 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta stredoeurópskych štúdií, Katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6|strany=174}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aktéri a tendencie literárnej kultúry na slovensku po roku 1989|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=978-80-223-4041-0|strany=112|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-27|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=PROUDY středoevropský časopis pro vědu a literaturu|odkaz na autora=Dana Hučková|jazyk=slovenský}}</ref>== Po politickom prevrate nazvanom [[Nežná revolúcia]] nastali zmeny v systéme literárnych inštitúcií, vydavateľstvá sa privatizovali a vznikali nové. Autori získali slobodu slova a teda aj tvorby. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] končili s tvorbou autori, ktorých hlavná časť kariéry patrila do predrevolučného diania. Boli to napríklad [[Vojtech Mihálik]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Mojík]], [[Ján Ondruš]] {{--}}člen [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]], poetka [[Lýdia Vadkerti-Gavorníková]], básnik [[Vojtech Kondrót]], [[Miroslav Válek]] a predčasne odišiel aj [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]. Publikovať mohli opäť po dištancoch udelených komunistickou mocou [[Osamelí bežci]], básnici [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], členovia [[Trnavská skupina |Trnavskej skupiny]] a niekoľkí slovenskí disidenti [[Zlata Solivajsová]], [[Albert Marenčin]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Kadlečík]], [[Oleg Pastier]]. Po roku [[1989]] je možné určiť päť literárnych prúdov, z ktorých sa však výrazné tvorivé osobnosti snažili uvoľniť a tvoriť v individualistických rámcoch. Tieto prúdy sa definujú ako: * Vplyv [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]] a [[Konkretizmus (poézia)|konkretistov]] v [[Trnavská skupina|Trnavskej skupine]], ktorí nadviazali na vzburu básnikov konca [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]{{--}}[[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]], [[Ivan Kolenič]], [[Taťjana Lehenová]] a [[Barbarská generácia]]. * Inšpirácia tvorbou [[Osamelí bežci|Osamelých bežcov]] * Nadviazanie na tvorbu [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], úspešné publikácie boli ''Katolícke piesne z Važca'' a román ''[[Dom opustenosti]]'', ktoré vydal [[Janko Silan]] a [[Milan Rúfus]], ktorý publikoval ''Modlitbičky'' v [[1990]]. * Odmietanie akejkoľvek vývinovej etapy a štýlov pred rokom [[1989]] a polemizovanie o podstate poézie a jej komunikačnom štatúte, napríklad [[Agda Bavi Pain]] * Ženský emancipačný prúd s neo-feministickými inšpiráciami, v ktorom sa darilo poetkám [[Stanislava Reparová|Stanislava Chrobáková Repar]], [[Taťjana Lehenová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taťjana Lehenová-komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tatjana-lehenova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-07-11|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref>, [[Ľubica Somolayová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľubica Schmarcová|url=https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/porota/schmarcova-lubica/|dátum prístupu=2021-12-05|vydavateľ=anasoftlitera.sk}}</ref>, [[Mária Ferenčuhová]], [[Nóra Ružičková]] a [[Katarína Kucbelová]]. Z týchto prúdov sa vyvinula na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] aj [[Postmodernizmus|postmoderná literatúra]] zdôrazňujúca prácu s textom a pohrávanie sa so slovom. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa začala postupná premena štruktúry platforiem združujúcich tvorcov. Neskôr nastalo rozdrobovanie až atomizovanie rôznych literárnych asociácií a neformálnych zoskupení.<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9|strany=292|odkaz na autora=Marián Grupač}}</ref> ===Próza po roku 1990=== Prozaici, ktorí zostali vo vlasti a dištancovali sa od normalizačných metód od roku [[1968]] až po [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]] a rôznym spôsobom sa buď vyhýbali publikovaniu umeleckej literatúry alebo tvorili iné žánre, napríklad preklady, po roku 1990 začali naplno tvoriť a publikovať svoje odložené diela. Do tejto kategórie patria [[Ján Johanides]], [[Rudolf Sloboda]]<ref group="pozn">Citácia z knihy ''Ako vzniká deň'',str. 320, citát R. Slobodu: Spisovateľ sa snaží , aby na triviálnej asociácii založil čosi neobvyklé. Ale toto neobvyklé má tiež svoje zákony a neraz prídeme na to, že to, čo sme považovali za svojskosť, vymyslel už alebo povedal niekto pred nami... Vymyslíme niečo, čo náš kolega zatiaľ nevymyslí. Skoncentrujeme sa, zamyslíme, poprevraciame všetko naruby, a plody: Nové asociácie.</ref> [[Pavel Vilikovský]]<ref group="pozn">Citát z knihy ''Ako vzniká deň'', str.249: Zobrazovanie postáv ako nositeľov vlastností, typizácia atď. nemajú v poviedke miesta, postavy sú možnosti čitateľovho vnútra.</ref>, [[Pavel Hrúz]], [[Dušan Dušek]], [[Dušan Mitana]], [[Alta Vášová]], [[Stanislav Rakús]] a tiež [[Lajos Grendel]], ktorý robil maďarsko-slovenské preklady. Uvedení spisovatelia sa zaoberali témami života v totalite, slobody jednotlivca, post-totalitného rozpadu hodnôt, analýzou zla v uvedených súvislostiach. Autori používajú pri tom rôzne tvorivé metódy, ako je [[irónia]], [[paródia]] a technika [[brikoláž]]e (brikoláž je ovplyvnená intertextuálnosťou, formovaním významov textu odkazom na iné texty), [[persifláž]]e a [[travestia|travestie]] (zosmiešňujúca obmena vážneho literárneho diela, druh paródie). ===Dráma po roku 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta stredoeurópskych štúdií, katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6}}</ref>=== Postmoderná dráma na Slovensku začala ožívať opäť už od roku [[1987]] inscenovaním slovenských autorov ako boli [[Karol Horák]] a jeho hry ''Medzivojnový muž'' a ''Cesta''. Znova sa začali dávať hry [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]], tieto divadelné kusy patria do žánru absurdného divadla, ktoré je súčasťou slovenskej postmoderny. <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95}}</ref> Kým dráma po roku [[1989]] prekonávala rekonštrukciu svojich inštitúcií, ktoré sa rušili a znova etablovali, zaznamenala tvorivý útlm vo viacerých svojich disciplínach. V najpriaznivejšej situácii sa ocitli autori divadelných súborov alternatívnych javiskových foriem. Pokračovali [[Stanislav Štepka]], [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]], [[Rudolf Sloboda]], [[Karol Horák]], [[Peter Scherhaufer]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maťašík - Peter Scherhaufer|url=http://www.udfv.sav.sk/dokumenty/Matasik-Peter.Scherhaufer.pdf|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=Maťašík|meno=Andrej|vydavateľ=udfv.sav.sk|odkaz na autora=Andrej Maťašík}}</ref>, [[Blaho Uhlár]] a [[Viliam Klimáček]]. Autori, ktorí okrem iných žánrov písali aj drámu boli [[Peter Karvaš]], [[Peter Kováčik]], ktorý uviedol hru ''Boží vták'' v [[1993]] a ''Svätý z Hlbokého'' v roku [[1998]]. Zo satirikov bol aktívny [[Ľubomír Feldek]] novými scenármi, ktoré boli paródiami na folklór a literárne témy, napríklad ''Smrť v ružovom'' o [[Édith Piaf]] v [[1995]], ''Teta z Prahy'', ''Horor v horárni'' podľa ''Hájnikovej ženy''. Ponovembrová scéna divadla [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ´90]] uviedla úspešné divadelné kusy od [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]] ''Armagedon na Grbe'' v [[1993]] a ''Macocha'' v [[1996]]. [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]] publikovali v súbornom vydaní všetko, čo odohrali na rôznych scénach. [[Mikuláš Kočan]] uviedol hru ''Húsky, húsky, kam letíte''. [[Milka Zimková]] uvádzala a vydala [[Monodráma|monodrámy]] v ''Divadle jedného herca''. Najplodnejším autorom v rámci malých javiskových foriem je [[Viliam Klimáček]], dramatik, prozaik a zakladateľ divadla GUnaGU<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9}}</ref>. Prozaik a dramatik [[Pavol Weiss]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Weiss - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-weiss/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> napísal hry ''Priateľky'' a ''Bajmann Brothers'' v [[2005]] s dobovými aktuálnymi témami. Prozaik [[Michal Hvorecký]] publikoval hru ''Plyš'' podľa svojho rovnomenného románu v postmodernom štýle. Ďalší významnejší autor je [[Peter Scherhaufer]] s postmodernou hrou ''Kemu ce treba?''. [[Blaho Uhlár]] začal uvádzať hry v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] a pokračoval aj po prevrate v [[1989]] absurdnými scénickými kusmi ''Kolaps'', ''IM-PASSE'' a ''Dyp inaf'', všetky v [[1991]], ''Eo ipso'' v [[1994]], ''Komora'' v [[1995]], ''Tváre'' v [[1997]], ''DNO - Óda na McWorld'' v [[1998]]. Absurdita dobového života je zobrazená metódou nespojitých výjavov, aby tak zobrazil chaos prežívania. [[Michal Babiak]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Babiak|url=https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum prístupu=2022-02-14|vydavateľ=Spišské divadlo|odkaz na autora=Michal Babiak}}</ref>vydal svoje hry v spoločnej publikácii ''Tri scenáre'' v [[1997]]. [[Rastislav Ballek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rastislav Ballek|url=https://snd.sk/profil/2031/rastislav-ballek#|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=snd.sk}}</ref> vo svojom dramatickom diele používal témy z diel iných autorov, aby tak satirizoval Vajanského či polemizoval s [[Gejza Vámoš|Gejzom Vámošom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako dnes čítame, inscenujeme drámu, divadelný text?|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=16208|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Podmaková|meno=Dagmar|dátum vydania=|vydavateľ=CEEOL -Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Dagmar Podmaková}}</ref>. Ballekove prózy [[Južná pošta (film)|Južná pošta]], [[Pomocník (film)|Pomocník]] a [[Agáty (film)|Agáty]] boli filmovo spracované. Literárni vedci radia jeho dielo do zlatého fondu slovenskej literatúry.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pisár dlhých zápiskov|periodikum=Knižná revue č. 5/2021|priezvisko=Chmel|meno=Rudolf|vydavateľ=www.litcenrum.sk|miesto=Bratislava|dátum=20.máj 2021|ročník=XXXI|číslo=5}}</ref> Dlhodobo tvoriaci dramatici, ktorí vydávali hry aj po prevrate v [[1989]] sú [[Osvald Zahradník]], [[Karol Horák]], [[Stanislav Štepka]], [[Jana Bodnárová]], [[Eva Maliti-Fraňová]], [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]], [[Miloš Karásek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karásek Miloš|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karasek-milos|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>, [[Silvester Lavrík]], [[Tomáš Horváth (literárny vedec a spisovateľ)|Tomáš Horváth]], [[Peter Pavlac]], [[Roman Olekšák]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Olekšák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-oleksak|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Michal Ditte]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Ditte|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-ditte/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. == Literárne súťaže na Slovensku == * ''Jurinova jeseň'', [[Čadca]] * ''Krídla Ivana Laučíka'', [[Liptovský Mikuláš]] * ''Literárne dni Pavla Dobšinského'' * ''Literárna Senica Ladislava Novomeského'', [[Senica]] * ''Literárna súťaž Jozefa Braneckého'', [[Trenčín]] * ''Petržalské súzvuky Ferka Urbánka'', [[Bratislava]] - [[Petržalka]] ==Antológie== * ''Slovenský klasicizmus – poézia'' je vlastne reedíciou staršej antológie ''Na lutnu''. Výber zo slovenskej klasicistickej poézie (edične pripravil C. Kraus) z roku 1986.<ref name="litcentr" /> * ''Slovenský klasicizmus – próza'', editor C. Kraus<ref name="litcentr">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=klasicizmus – poézia, Slovenský klasicizmus – próza - Opakovanie dejín (aj s chybami)|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/slovensky-klasicizmus-poezia-slovensky-klasicizmus-proza-opakovanie-dejin-aj-s-chybami|dátum prístupu=2021-06-21|priezvisko=Vojtech|meno=Miloslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Miloslav Vojtech}}</ref> == Referencie == {{referencie|3}} == Poznámky == <references group="pozn" /> == Iné projekty == {{projekt}} == Pozri aj == {{col-begin}} {{col-break|width=50%}} * [[Zlatý fond denníka SME]] * [[zoznam slovenských prozaikov]] * [[zoznam slovenských básnikov]] * [[hlaholika]] * [[romantizmus v slovenskej literatúre]] * [[slovenská literárna fantastika]] * [[Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] {{col-break}} * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Generácia 56]] * [[Barbarská generácia]] * [[Peter Scherhaufer]] * [[Jozef Kot]] * [[Jean Giono]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] {{col-end}} == Bibliografia == * [[Encyklopédia Slovenska]], I. zväzok A - D., strany 345 - 346, heslo: Cyril a Metod a ďalšie, vydal: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied]], Bratislava, [[1980]] * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 32, heslo: Napomenutie vladárom, vydal: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, Bratislava, rok 1980 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Jaroslav Vlček]], [[Zlatý fond denníka SME]], e-book * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 94, heslo: Nitra-literárny almanach,strany 382-383, heslo: poézia * [[Encyklopédia archeológie]], autor: [[Bohuslav Novotný]] a kolektív, [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], str. 321 * [[Valentín Beniak]]: Slovenský igric sa búri aj žalostí, editor:[[Július Pašteka]],vydavateľstvo Hlbiny,2017, ISBN 978-80-89743-21-6 * [[Ján Smrek]]: Poézia, moja láska, vydavateľstvo [[Slovenský spisovateľ]], editor [[Vladimír Petrík]],1989,memoáre, ISBN 80-220-0032-9 * [[Ján Smrek]]: Knihy slnečné, [[Slovenský spisovateľ|Slovenský spisovateľ]], [[1963]], výber tvorby: Cválajúce dni,Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, ilustrácie akad.sochár Jozef Kostka * Pieseň večne mladá,výber zo štúrovskej poézie, vydalo: [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] 1983,Bratislava * Postavy veľkomoravskej histórie [[Matúš Kučera]], vydavateľstvo Osveta Martin, fotografie, rok 1986, 2. vydanie, rok 2007, strany 231 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Stanislav Šmatlák]] a kolektív, vydalo [[Literárne informačné centrum]], Bratislava, rok 2007, 4. vydanie, 345 str., ISBN 978-80-89222-28-5 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Milan Pišút]] a kolektív, vydavateľstvo [[Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov|OBZOR]] Bratislava, rok 1984, str. 1002 * Dejiny slovenskej literatúry 2, 19. storočie a prvá polovica 20. storočia,[[Stanislav Šmatlák]], 1925-2008, Vyd.údaje:Bratislava: Národné literárne centrum, 1999,559 s,2. vyd., v NLC 1, Edícia: Prameň zv. č. 13, ISBN 80-88878-50-0 * Dejiny slovenskej literatúry: Od stredoveku po súčasnosť, Men.Reg.[[Zuzana Kákošová]].Vec.Reg.[[Stanislav Šmatlák]], autor:Šmatlák, Stanislav, 1925-2008, Vyd. údaje:Bratislava: Tatran, 1988, 623 str., * Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989, [[Patrik Šenkár]], [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]], Nitra, 2011, ISBN 978-80-8094-898-6 * Súčasná slovenská literatúra po roku 1989, [[Marián Grupač]] a kol., vydal [[Matica slovenská]], s podporou Ministerstva kultúry SR, Martin, 2015, ISBN 978-80-8128-138-9 * Ľudovít Štúr, biografia, autor [[Fraňo Ruttkay|Fraňo Ruttkay,]] vydavat. [[Vydavateľstvo Obzor|OBZOR]] - redakcia TATRAPRESS pre Slovenský úrad pre tlač a informácie, rok 1971, strán 105 * [[Rudolf Jašík]]: Námestie svätej Alžbety. 1. vyd. Bratislava : [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé Letá]], 1958. S. 268. * Ako vzniká deň - Generácia 56, autor [[Vincent Šabík]], vydavateľstvo [[Tatran (vydavateľstvo)|TATRAN]], Bratislava, rok 1970, str. 328 * Literárny text v postmoderne - Dráma a próza, vydanie1., vydavateľ:[[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Vysoká škola pedagogická v Nitre]], Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, Nitra, rok1994, str.95, ISBN 80-88738-59-8 {{Portál|Literatúra|Literárny}} * [[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydanie 1., Vydavateľ:Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava, rok 2007, str. 523, ISBN 978-80-8101-015-6 [[Kategória:Literatúra v slovenskom jazyku| ]] [[Kategória:Slovenčina]] . 1fi5mi2dvbjvg3iwouxoqgzlg4hds09 7416734 7416732 2022-07-28T12:47:42Z Nelliette 31909 referencia wikitext text/x-wiki [[Súbor:Výtvarné umenie 18 Slovakia 10.jpg|náhľad|[[Ľudovít Štúr]] – kodifikátor modernej slovenčiny.]] '''Slovenská literatúra''' je literatúra [[Slováci|Slovákov]], súčasť [[slovenské umenie|slovenského umenia]], výrazná súčasť [[slovenská kultúra|slovenskej kultúry]], osobitná kultúrna entita. Patrí do [[stredoeurópska literatúra|stredoeurópskej literatúry]]. Je to literatúra písaná v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] autormi nachádzajúcimi sa aj v iných krajinách sveta ako je [[Slovensko]]. Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská [[literárna veda]]. Slovenská literatúra má históriu tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Jej prvým dielom je [[Proglas (báseň)|''Proglas'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proglas-recenzia|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/proglas litcentrum|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> od [[Konštantín_Filozof|Konštantína Filozofa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry-/Staršia slovenská literatúra-800-1780|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> V období [[Humanizmus|humanizmu]] a [[Renesancia|renesancie]] tvorili na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] hlavne v [[latinčina|latinčine]] a [[čeština|češtine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry/novšia slovenská literatúra|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/novsia-slovenska-literatura/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne [[Kodifikácia|kodifikovať]] spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] používanú s úpravami dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] vedení [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali [[stredoslovenské nárečia]], ktoré boli jazykom ľudu. V [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizme]] tvorili najmä [[poézia|poéziu]]. ==Stredoveká literatúra (800{{--}}1500)<ref name=´smatlak´>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4.|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn= 978-80-89222-28-5|strany=37 etc.|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>== ===Staroslovienska literatúra === Ranostredoveká slovenská literatúra sa datuje od doby začiatku pôsobenia vierozvestcov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref name="PK">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=profil.kultury.sk/Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/ profil.kultury.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> a ich ďalších piatich učeníkov, ktorí bývajú nazývaní aj [[sedmopočetníci]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Svätí slovanskí sedmopočetníci|vydavateľ=Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-89489-02-2|strany=247}}</ref>, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].<ref name="HR">{{Citácia periodika|titul=Stručná periodizácia staroslovienskeho a cirkevnoslovanského písomníctva|periodikum=Historická revue|priezvisko=Žeňuch|meno=Peter|odkaz na periodikum=www.sahi.sk|vydavateľ=Slovenský archeologický a historický inštitút = SAHI- občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXX|číslo=6/2019}}</ref> K historicky doloženým autorom patria:<ref name=´smatlak´></ref> * [[Konštantín Filozof]] (neskôr sv. Cyril), *[[827]]{{--}}† [[869]], vierozvestca, autor písma [[hlaholika]] a prvého [[Staroslovienčina|staroslovienskeho]] textu [[Proglas (báseň)|''Proglas'']]<ref name="HR" /> napísaného v hlaholike, ako aj autor prekladu Biblie do staroslovienčiny.<ref name="Encyklo">{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A - D.,heslo: Cyril a Metod a ďalšie,|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=strany 345 - 346|odkaz na autora=Vladimír Hajko a kolektív}}</ref> * [[Metod (svätec)|Metod]] (* [[815]]{{--}}†[[885]]), vierozvestca a možný spolutvorca [[Hlaholika|hlaholiky]], narodený v [[Solún]]e, autor a spoluautor prekladu [[Biblia|Biblie]] do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a viacerých ďalších cirkevných diel<ref name="grkat.nfo.sk" /><ref name="Encyklo"/>, ktoré prekladal spolu so sedempočetníkmi * [[sv. Angelár]], jeden z učeníkov sv. Metoda * [[Gorazd (Nitra)|Gorazd]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), žiak Cyrila a Metoda, pripisujú sa mu diela: [[Život Metodov|''Život Metodov'']], [[Kyjevské listy|''Kyjevské listy'']] a ďalšie diela, čo však nie je dokázané.<ref name="grkat.nfo.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sedmopočetníci|url=http://www.grkat.nfo.sk/Texty/sedmopocetnici.html|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Grécko-katolícka cirkev}}http://www.grkat.nfo.sk/Texty/sedmopocetnici.html</ref> * [[Kliment Ochridský]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), je autorom asi 50 diel v [[Hlaholika|hlaholike]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Kliment Ochridský|url=http://www.grkat.nfo.sk/Texty/kliment-ochridsky.html Svätý Kliment Ochridský (sloviensky), grkat.nfo.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=grécko-katolícka cirkev|autor=Andrej Škoviera}}</ref> * [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]], vie sa, že zostal v [[Konštantinopol]]e počas svojej misie asi v roku [[882]]. Pripisujú sa mu dve diela: ''Služba sv. Cyrilovi a Rozprava o žaltári''.<ref name="grkat.nfo.sk" /> * [[Naum Ochridský]] (* okolo [[830]]{{--}}† [[23. december]] [[910]] ) K ďalším žiakom sv. Metoda patril [[Konštantín Preslavský]] (Presbyter), autor [[Cyrilika|cyriliky]],<ref name="C-M">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovania vo včasnom stredoveku/cyrilo-metodská misia|url=http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Slovania vo včasnom stredoveku|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. Po vyhnaní Metodových a Konštantínových žiakov v roku [[887]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=|rok=1986|strany=197|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, alebo v roku [[886]]<ref name=´smatlak´></ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronológia starších slovenských dejín|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600427|dátum prístupu=2022-01-26|priezvisko=Lukačka|meno=Ján|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Hán Lukačka a kol.}}</ref> z územia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa [[Sloveni]] na jej území ocitli pod vplyvom západného kresťanského obradu a tým aj [[Latinčina|latinčiny]], ktorá sa stala jediným literárnym a cirkevným jazykom.<ref name="PK" /> Po porážke [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukových]] synov v [[Bavori (Germáni)|bavorsko]]-[[Starí Maďari|staromaďarskej]] bitke pri [[Bratislava|Bratislave]] (dobový názov [[Brezalauspurc]]) [[9. august]]a [[907]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|rok=1986|strany=198|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, sa [[hlaholika]] a [[staroslovienčina]] prestávala používať, no hlavne od nástupu [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] k moci. V slovenskom ľudovom prostredí však pretrvávala ľudová [[staroslovienčina]], vyvíjala sa ľudová slovesnosť a pôsobili [[Igric|igrici]]. Igrici šírili verbálne a hudobne sloviensku kultúru ešte ďalšie storočia, hoci v písanej forme neexistovala. Príkladom pre toto tvrdenie je pieseň [[Nitra milá Nitra|''Nitra milá Nitra'']], čo je najtajomnejšia historická hymnická pieseň, ktorú [[Ján Kollár]] uviedol vo svojich ''Národných spievankách'' a považoval ju za ľudovú, no podľa analýzy je autorským dielom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref><ref group="pozn">Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: Mladé letá 1983,Bratislava, pieseň Nitra, milá Nitra, str. 125, verzia od Ľudovíta Štúra, 66-042-83: Nitra, milá Nitra/ty vysoká Nitra!/Kdeže sú tie časy,/v ktorých si ty kvitla_/Nitra, milá Nitra,/ty slovenská mati!/Čo pozriem na teba,/musím zaplakati./Ty si bola niekedy/všetkých krajín hlava,/v ktorých tečie Dunaj,/Visla i Morava./Ty si bola sídlo/kráľa Svätopluka,/keď tu panovala/jeho mocná ruka./Ty si bola sväté/mesto Metodovo,/keď tu našim otcom/kázal božie slovo. </ref> Igrici boli kultúrny fenomén, ktorého diela nie sú písomne doložené, no je spomínaný v iných písomnostiach vtedajšej latinskej spisby. Významný zdroj tohto tvrdenia je [[Anonymus|Anonymova]] kronika ''Gesta hungarorum'' ([[1200]]) obsahujúca zmienku o igricoch, ktorí vystupovali na verejnosti a na dvoroch slovanskej šľachty v období 10.{{--}}12. storočia a zmieňuje sa aj o povestiach kolujúcich v dedinskom ľude, tzv. „fabulae rusticorum”, hoci formou „per negationem”, teda odmietania tejto kultúry<ref>{{Citácia knihy |titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydanie=4. |vydavateľ=Literárne informačné centrum |miesto=Bratislava |rok=2007 |isbn=978-80-89222-28-5 |strany=113{{--}}115 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Anonymus bol notárom na dvore uhorského kráľa [[Belo III.|Bela III.]] a mal za úlohu spísať dejiny [[Maďari|Maďarov]] od doby „zaujatia vlasti” na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. [[Súbor:Kyjevské listy.gif|náhľad|[[Kyjevské listy]] sú napísané v najstaršom type hlaholiky tzv. [[hlaholská unciála|hlaholskej unciále]], kde nie sú ešte veľké písmená.<ref>hlaholika In: {{Citácia knihy |titul=Encyklopédia archeológie |priezvisko=Novotný |meno=Bohuslav |vydavateľ=OBZOR |miesto=Bratislava |strany=321 |odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref>]] ====Diela v staroslovienskom jazyku<ref> {{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=345|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>==== * [[Proglas (báseň)|Proglas]], autor je [[Konštantín Filozof]], pôvodné dielo v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] v písme [[hlaholika]], úvod k prekladu biblie<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=89-93|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Frizinské pamiatky]], cirkevná literatúra písaná [[Hlaholika|hlaholikou]] pôvodne v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] * [[Adhortácia k vladárom]], staroslovienčina v hlaholike, slov. [[Napomenutie vladárom]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N -Q,heslo: Napomenutie vladárom|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=32|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Napomenutie vladárom|url=http://www.klasici.sk/node/87 Univerzitná knižnica - Napomenutie vladárom|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> * [[Adhortácia k pokániu]], staroslovienčina v hlaholike * [[Zakon sudnyj ľudem]], staroslovienčina v hlaholike<ref>{{Citácia periodika|titul=Zakon sudnyj ľjudem|periodikum=Historická revue |priezvisko=Ličková|meno=Darina|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXIII|číslo=6/2012}}</ref> * [[Kánon na počesť svätého Demetera Solúnskeho]], staroslovienčina v hlaholike * [[Moravsko-panónske legendy]], v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] dve biografie sv. [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref>{{Citácia knihy|titul=[[Encyklopédia archeológie]], IV. zväzok N - Q, heslo:Napomenutie vladárom|priezvisko=Novotný|meno=Bohuslav|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=665|odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ˇZivot Konštantína|url=http://www.klasici.sk/node/487 Univerzitná knižnica- Život Konštantína|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ˇZivot Metoda|url=http://www.klasici.sk/node/484 Univerzitná knižnica - Život Metoda|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=94-99|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu]], preložené z latinčiny do staroslovienčiny v hlaholike * [[Kyjevské listy]] - staroslovienčina v [[Hlaholika|hlaholike]] * [[Svätoemerámske glosy]] - nad latinskými vetami sú rydlom vyryté staroslovienske slová ===Literatúra v latinčine=== Latinská tvorba zahŕňa poéziu, prózu, vecnú literatúru, náučnú literatúru a vedecké a cirkevné pojednania. Dráma v stredoveku sa orientovala na frašky a na mystériové a moralitné hry prispôsobené svetskému a reálnemu mysleniu. Texty hier sa však dodnes nezachovali. Niektoré príklady tvorby v stredovekej literatúre: [[Súbor:Képes Krónika 1360.jpg|náhľad|Uhorská kronika]] * [[Moravsko-panónske legendy]] - preložené zo [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] do [[Latinčina|latinčiny]], vznik [[9. storočie]] * [[Legenda o svätých Svoradovi a Benediktovi]] ([[1064]]), autor je [[Maurus (Nitra)|Maurus]], biskup v Nitre, (asi [[1000]]{{--}}[[1070]]), v latinskom jazyku<ref name="PK" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=113-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Nitriansky kódex]] približne z roku [[1083]], dnes uložený v [[Nitra|Nitre]] * [[Kronika Jána z Turca|Uhorská kronika]], autor [[Ján z Turca]] (asi [[1435]]{{--}}[[1488]]/89), v [[Latinčina|latinčine]]<ref name="PK" /> * [[Vítaj, milý Spasiteľu]], hymnus, vyznačujúci sa jednoduchým, ale sugestívnym poetickým jazykom<ref name=´Profil´></ref>, [[14. storočie]]. * [[Chváloreč na básnické umenie]] ([[1461]]), lat. ''Laudes artis poeticae'' od [[Krištof Petschmessing|Krištofa Petschmessinga]] je „príkladom vysokej jazykovej, rétorickej a básnickej kultúry, odlišujúcej sa od plebejského jazyka. Toto dielo pripravilo pôdu pre nástup humanizmu a renesancie v podmienkach slovenskej literatúry a kultúry”<ref name=´Profil´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profil kultúry - Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. V inom prameni sa meno autora nachádza v tvare [[Krištof Petschmessingsloer]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=13-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>, magister, ktorý pochádzal z [[Levoča|Levoče]]. Prepísal dielo ''Satiry'' od rímskeho básnika [[Iuvenalis|Decima Junia Juvenala]] a pridal vlastný úvod o básnickom umení ''Laudes artis poeticae''. Dielo je stredovekou literárno-teoretickou rozpravou o poézii a rétorike. Petschmessingsloer postavil teóriu stredovekého poetického diela na antických autoroch a [[Tomáš Akvinský|Tomášovi Akvinskom]], [[Boethius]]ovi a súpútnikoch, pričom definuje jednotlivé druhy poézie, jej kompozičné princípy a štyri príčiny tvorby diela. Tiež sa zaoberá členením viet a súvetí a tematikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chvála básnického umenia“ (Laudes artis poeticae, 1461) z pera Levočana Christophora PetschmessingsloeraForum Historiae 2/20082|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=698935|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Novacká|meno=Mária|vydavateľ=CEEOL-wikipedialibrary|odkaz na autora=Mária Novacká}}</ref> Zaujímavou etapou vývoja bolo založenie univerzity [[Universitas Istropolitana|Academia Istropolitana]] v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1465]] pápežskou zakladacou listinou, ktorá mala vplyv na vývoj humanistickej literatúry väčšinou písanej v [[Latinčina|latinčine]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Humanizmus a vzdelanosť na dvore Mateja Korvína|periodikum=Historická revue č. 5/2017|priezvisko=Homoľa|meno=Tomáš|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXVIII|číslo=5/2017}}</ref>. ===Literatúra v českom jazyku=== [[14. storočie]] znamenalo posilnenie slovenskej vzdelanosti a tým aj literatúry. K tomu prispelo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] ([[1348]]), čo iniciovalo používanie [[Čeština|češtiny]] na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Začali sa objavovať texty v češtine, napríklad mestské kroniky (viď. [[Žilinská kronika|''Žilinská kronika'']] z roku [[1451]]). V týchto záznamoch sú zistiteľné aj čiastočné prejavy slovenských nárečí. Veľký podnet pre uplatnenie českého jazyka v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] znamenal vpád [[Husiti|husitov]] a hlavne vojsk [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]], ktoré v polovici [[15. storočie|15. storočia]] okupovali všetky slovenské [[Stolica (územie)|župy]]. Čeština sa presadila aj u vtedajšej vládnucej elity, evanjelického duchovenstva a meštianstva a pretrvávala ako literárny jazyk v 15. a [[16. storočie|16. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny slovenskej literatúry, Hlava I., Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Vlček |meno=Jaroslav |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME |odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> ==Humanizmus a [[renesancia]] (1500{{--}}1650)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=45{{--}}99|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Literárny humanizmus a renesancia v Uhorsku sa dá charakterizovať ako literárne hnutie, ktoré postupne prešlo od stredovekého štúdia latinskej a gréckej kultúry k jej napodobňovaniu čo sa týka formy aj obsahu. Spočiatku bol hlavným komunikačným nástrojom latinský jazyk, neskôr sa prešlo k češtine, slovenčine či bibličtine. Renesancia znamenala protichodný proces voči stredovekému humanizmu, postavila sa proti feudalizmu a jeho výrobným vzťahom, rodil sa nový kapitalistický systém. V užšom zmysle renesancia vo výtvarnom umení a literatúre spracúvala bezprostrednejšie citový a zmyslový život, krásu, lásku a prírodu. Mala bližšie k ľudovému folklóru a národným jazykom. Renesančnú kultúru a vzdelanosť pomohla nastoliť aj [[Beatrix Aragónska|Beatrice Aragónska]], ktorá ju priniesla z Neapola zároveň so svojím venom na dvor kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]]. Matej Korvín túto tendenciu mohutne podporil. Kultúrny vývoj v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] usmernilo aj založenie [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] ([[1635]]{{--}}[[1755]]). Vzdelávanie v ňom riadili a vykonávali [[jezuiti]] a tým sa stalo, že v učebniciach literatúry sa ocitol dlhý rad katolíckych duchovných, ktorí každý vlastným spôsobom prispeli k vývoju slovenského jazyka. [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] mala samozrejme tiež svoj mohutný záber na kultivovanie slovenského jazyka a literatúry. V tomto období však začal rásť aj počet laických spisovateľov. Situáciu komplikovali okrem husitských výbojov na Slovensko aj [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska|url=https://www.valka.cz/12222-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-I valka.cz|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=www.valka.cz}}</ref>, ktoré sa viedli na území [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Uhorská šľachta bola názorovo rozdelená a jej politické ambície spôsobovali ďalší chaos v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Šľachtické vojny nedovoľovali, aby sa laickí autori z radov šľachty mohli literárne realizovať tak, ako to v tej dobe bolo v západnej Európe. Pomalší vývoj humanistickej vzdelanosti a tým aj literatúry v Uhorsku zapríčiňoval veľmi slabý rozvoj [[Kníhtlač|kníhtlače]] na jeho území, ktorá koncom [[15. storočie|15. storočia]] ešte na území [[Slovensko|Slovenska]] nebola rozvinutá<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry I.|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|isbn=978-80-89222-28-5|strany=138|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Z toho vyplývala nedostatočná vzdelanosť nielen nižších vrstiev, ale aj kňazov a šľachty. Humanistická a renesančná literatúra sa naplno prejavila až od druhej polovice [[16. storočie|16. storočia]]. Od začiatku [[16. storočie|16. stor.]] sa vzdelanosť začala prudko rozvíjať vplyvom [[Reformácia|reformačného hnutia]] na celom území Slovenska. Mestá podporovali zakladanie škôl rôznych stupňov. Významné boli mestská škola v [[Bardejov]]e, kde študoval aj [[Martin Rakovský]] z Turca, [[Prešovská škola]] a ďalšie mestské školy, v ktorých sa vyučovala latinčina po latinsky. V [[Bardejov]]e bola publikovaná prvá tlačená kniha na Slovensku v roku [[1581]]. Bol to preklad diela ''Der kleine Kathechismus od [[Martin Luther|Martina Luthera]] so slovenským názvom ''Malý katechizmus'' a vydal ju tlačiar [[Dávid Gutgesel|David Guttgesell]]. Predpokladaným prekladateľom katechizmu do slovakizovanej češtiny bol Severinus Sculteti, [[slovenčina|slov.]] [[Severín Škultéty]] ([[1550]]−[[1600]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bardejovský katechizmus z roku 1581, str. 120|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=205820|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Žitný|meno=Milan|vydavateľ=CEEOL-Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Milan Žitný}}</ref> Počas humanizmu a renesancie sa ďalej rozvíjala dráma. V jej rámci sa dominantne vydeľovalo školské divadlo, ktoré hrávalo náboženské, polosvetské a svetské hry. Písali ich evanjelickí aj katolícki autori v latinčine. Tematika bola buď vieroučná alebo starozákonná biblická. Ján Duchoň napísal hru ''Veľké tajomstvo zbožnosti'' ([[1628]]), Juraj Lippay tvoril pašiové hry. Polosvetské a svetské hry evanjelické spracovávali pastiersku bukoliku, napríklad ''Eklóga Simeon a Galileus'' od [[Ján Duchoň|Jána Duchoň]]a. Od polovice [[15. storočie|15. storočia]] sa rozvíjala [[ľudová slovesnosť]]. Vydeľovali sa folklórne žánre: ľudové piesne obradné, lyrické, [[Koleda|koledné]] a [[Hádanka|hádanky]], [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]], [[Pranostika|pranostiky]], dramatické výstupy, svadobné piesne a pohrebné vykladania. Piesňová lyrika sa stávala samostatným žánrom (ľúbostné, [[Uspávanka|uspávanky]], [[trávnice]], vojenské, pastierske, žartovné piesne). [[Balada|Baladické piesne]] o kráľovi Matejovi Korvínovi a osmanských vojnách zrkadlili súdobé historické udalosti. Od konca [[16. storočie|16. storoči]]a sa tvorili regrútske a vojenské piesne a [[Balada|balady]]. Medzi prekáravé piesne patrí ''Žalo dievča, žalo trávu'', k alegorickým piesňam zase ''Prečs´kalina, v kríčku stála''. Tieto ľudové žánre majú starú históriu a bohatosť diel. Tiež vznikali mnohé piesne s tematikou rodiny a vzťahov v nej: ''Naša pani kňahne'', ''Kdeže si bola Anička moja'', ''V tom inglickom poli jedna krčma stojí'' alebo ''A na hure hori cirňovy ohničok''. ===Básnici=== [[Súbor:Johannes Sambucus.jpg|náhľad|Ján Sambucus]] Známym a dobre doloženým autorom obdobia humanizmu je polyhistor [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]), ktorý ako príslušník slovenského etnika písal v [[Latinčina|latinčine]]. Preložil z [[Maďarčina|maďarčiny]] do latinčiny báseň ''Dobytie Szigetu'' na žiadosť cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]], čím získal jeho štipendium. Básnická zbierka ''Poemata'' ([[Padova]], [[1555]]) vyšla počas jeho pracovného a študijného pobytu v [[Padova|Padove]]. V [[Český jazyk|českom jazyku]] tvoril [[Ján Silván]] ([[1493]]{{--}}[[1572]]), ktorý pôvodom zo [[Slovensko|Slovenska]] ale pôsobiaci v [[Čechy|Čechách]] dosiahol ako prvý publicitu svojou [[Poézia|poéziou]] nielen cirkevnou (prebásnenie [[žaltár]]a) ale aj subjektívnou lyrickou tvorbou. Silván vydal svoje jediné samostatné dielo ''Písně nové a na sedm žalmů kajících a jiné žalmy'' ([[Praha]] [[1571]]) ako zbierku piesní (kancionál) a žalmov. [[Martin Bošňák]] (asi [[1500]]{{--}}[[1566]]), vojak a básnik, je zaujímavý zjav v dejinách slovenskej literatúry tým, že napísal jednu historickú epickú poému v českom jazyku, ktorá bola medzi prvými v histórii slovenskej literatúry. Tento dôležitý posun vo vývoji sa udial v polovici [[16. storočie|16. storočia]] (okolo [[1549]]), keď vytvoril epickú poému ''[[Píseň o zámku muránském]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o zámku Muránskem|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/188/Bosnak_Pisen-o-zamku-Muranskem/1 zlatyfond.sme.sk:Pisen-o-zamku-Muranskem/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Bošňák|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Martin Bošňák}}</ref> Druhá historická poéma ''[[Píseň o sigetském zámku]]'', ktorá zrejme vznikla okolo roku [[1566]], kedy bol zámok Sziget (slov. Sihoť) dobytý armádou [[sultán]]a [[Sulejman II.|Sulejmana II.]], je podľa slovenskej literárnej vedy dielom anonyma, i keď býva pripisovaný tiež [[Martin Bošňák|Martinovi Bošňákovi]] ako účastníkovi bitky o tento hrad. Historická poéma je napísaná v slovakizovanej češtine, čo je ďalší významný jav slovenskej literatúry a jazyka. Táto poéma sa zároveň považuje za veľmi hodnotné básnické dielo. Čo sa týka jeho formy, je skomponované zo sto 5-veršových slôh, ktoré majú striedavo 6-slabičné a 7-slabičné verše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o Sigetském zámku|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/96/Anonym_Pisen-o-Sigetskem-zamku zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Martin Rakovský]] (asi [[1535]]{{--}}[[1579]]) bol básnik tvoriaci poéziu v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]], ktorej témami už nie sú cirkevné inšpirácie ale je v nich prítomná občiansko-politická téma. Zveršované pojednania v elegickom distichu ''O svetskej vrchnosti'' a ''O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách prevratov v kráľovstvách a impériách'' sú tematicky zamerané na ideál vrchnosti a mestské a štátne zriadenie. Písal aj príležitostnú poéziu, napr. ''Palusus'' ako hold cisárovi [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánovi II.]] Jeho latinské [[Óda|ódy]], [[Elégia|elégie]], žartovné básne a preklady sa zachovali a vyšli v zbierke ''[[Opera omnia]]'' v roku [[1974]], čo naznačuje význam jeho diela.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=62-67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Vavrinec Benedikt z Nedožier]] ([[1555]]{{--}}[[1615]]) je dôležitý nielen svojím pedagogickým vedeckým dielom, ale aj matematickým a literárnovedným. Bol významným humanistickým [[polyhistor]]om, doživotným profesorom na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] a jej [[prorektor]]om. Vavrinec Benedikt napísal v roku [[1607]] latinskú básnickú skladbu v [[Hexameter|hexametroch]], ktorá hovorila o novej zreformovanej školskej sústave pod názvom ''Penitioris scholae structura'' (Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy). Špeciálnym prípadom je uhorský vojak a básnik [[Valentín Balaša]] zo [[Zvolen]]a a [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameň]]a ([[1554]]{{--}}[[1594]]) ovládajúci viaceré cudzie jazyky. Písal [[Maďarčina|maďarsky]], [[Slovenčina|slovensky]] a [[Turečtina|turecky]]. V prevažnej miere je maďarským autorom, no v jeho literárnej pozostalosti sa našli niektoré slovenské texty. Tento zakladateľ modernej maďarskej lyrickej poézie napísal prvú slovenskú báseň o láske ''Pieseň v mene peknej devy'' (pozri [[Kódex Jána Jóba Fanchaliho]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kódex Jána Jóba Fanchaliho |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/88/Fanchali-JobJobdeFanchali_Kodex-Jana-Fanchaliho---Joba/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Fanchali |meno=Ján Jób |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>) a v [[Slovenčina|slovenčine]] nábožensky ladené básne. Podľa jedného prameňa napísal aj divadelnú hru ''Credulus a Júlia'' v slovenskom jazyku, ktorá je pravdepodobne prekladom maďarskej komédie ''Krásna maďarská komédia'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša|url=https://docplayer.cz/106848800-Balint-balassi-valentin-balasa.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Matisková|meno=Elena|dátum vydania=|vydavateľ=Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene}}</ref>. Uveďme ešte básnika [[Daniel Pribiš|Daniela Pribiša]] ([[1580]]{{--}}[[1645]]), ktorý sa vyznačuje tým, že do svojho diela z roku [[1634]], čo bol preklad [[Martin Luther|Luthera]] Katechizmy (''Rosarum animae, O způsobu modlení, Písně duchovní''), zaradil do pripojeného spevníka aj slovenské piesne, ktoré zobrazujú vtedajší sociálny život v [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Ján Bocatius]] ([[1569]]{{--}}[[1621]]) bol uhorský humanistický básnik nemeckého pôvodu, ktorý po štúdiách v Nemecku odišiel pôsobiť do Uhorska a stal sa pedagógom a autorom píšucim latinsky a nemecky. Jeho význam spočíva v šírení humanizmu na východnom Slovensku. Pracoval ako pedagóg, verejný činiteľ a tvorivý básnik. V roku [[1599]] vydal prvú kompozične celistvú zbierku básní vydanú v [[Uhorsko|Uhorsku]] pod názvom ''Päť kníh uhorských básní'' (lat. ''Hungaridos libri poematum'') v latinčine rozdelených na päť tematicky rozdielnych častí. Od [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] dostal titul poeta laureatus caesareus. ===Prozaici=== Humanistická próza je ukážkou toho, ako ťažko a zložito sa vymaňovala slovenská reč a literatúra z neexistencie. Pomaly a nenápadne sa cez drámu dostávala k ušiam a očiam divákov. Tu sa cez komediálne kusy dostala na slobodu prostredníctvom češtiny, slovakizovanej češtiny a ľudového jazyka. [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]) okrem poézie tvoril prózu s využitím výlučne latinského jazyka. No napísal ''Obrazy starších a mladších lekárov a filozofov'' vydaných roku [[1574]], v ktorých sa priznáva k slovenskému pôvodu. Písal historické diela, napríklad komentáre k ''Ransanus – Epitome rerum hungaricarum a Goltzius, C. – Caesar sive historiae''. Zložil aj smútočnú reč nad hrobom cisára Ferdinanda ''Oratio cum epigrammatis aliquot epitaphiisin obitum Imp. Ferdinandi primi'', čo mu zabezpečilo pozíciu dvorného historika. Vydal zbierku emblémov s názvom ''Emblemata'' ([[1564]]) v [[Antverpy|Antverpách]], v dobových podmienkach to znamenalo súbeh [[drevoryt]]u, [[Motto|motta]] a [[epigram]]u na danú osobnosť. Bol dvorným lekárom a nositeľom viacerých titulov a hodností na dvoroch [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Medzi humanistických prozaikov patrili väčšinou autori cirkevných diel. Takým bol [[Izák Abrahamides]] ([[1557]]{{--}}[[1621]]) píšuci v latinskom jazyku a [[Pavel Kyrmezer]] ( [[1530]]{{--}}[[1589]]), ktorý písal nielen latinské cirkevné diela, ale aj v češtine bibliou inšpirované hry, z ktorých sa zachovali viaceré veršované komédie v ľudovom jazyku. V tejto fáze tvorby sa Kyrmezer ocitol na pôde už nie cirkevnej ale na pôde meštianskeho laického divadla. To implikovalo, že sa jeho hry zaradili na vrchol českej a slovenskej dobovej literatúry. Sú to biblické drámy vo veršoch ''[[Komedia o Tobiášovi]], [[Komedia nová o vdově]] a [[Komedia česká o bohatci a Lazarovi]]''. Protestant [[Jur Tesák Mošovský]] ([[1545]]{{--}}[[1617]]) napísal veľa cirkevných traktátov v latinčine a viacero českých komédií, ktoré sa však stali obeťou [[Jezuita|jezuitského]] cenzora Koniáša. Dodnes sa zachovala len jediná, a to ''[[Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth]] ([[1604]]'' zásluhou jeho syna Adama, ktorý ju dal vydať v Prahe. Vo veršovanej komédii použil živý dobový jazyk (český) a ľudový zemitý humor. Táto hra predstavuje typ nábožensko-reformačnej renesančnej dramatickej tvorby. Člen protestantskej šľachty, vzdelanec aj vojak [[Peter Révai]] ([[1568]]{{--}}[[1622]]) písal historické a právnické diela v latinčine, v ktorých ako uhorský historik objasňoval starobylosť Slovanov a o Uhorsku písal ako o mnohonárodnom štáte. V súkromnej korešpondencii používal slovenčinu. Spomedzi viacerých treba vyzdvihnúť obsiahlejšie historické dielo ''De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem''. Jeho tvorba mala vplyv na neskoršiu slovenskú [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] a [[Štúrovci|obrodenecké hnutie]]. [[Súbor:Tranovsky exlibris.jpg|náhľad|[[Juraj Tranovský]]. ex libris]] [[Juraj Tranovský]], alias Tranoscius ([[1592]]{{--}}[[1637]]) tvoril na predele medzi renesanciou a barokom. Tento česko-poľský [[Evanjelici|evanjelický]] farár bol nútený odísť po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej Hore]] do [[exil]]u, čím sa ocitol v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Jeho najdôležitejším dielom je spevník ''Cithara Sanctorum'', ktorá obsahovala v pôvodnej verzii 412 piesní duchovného, lyrického a sociálneho charakteru. Viac ako 150 piesní preložil alebo zložil sám Tranovský. Kancionál bol v biblickej češtine: ''Apocv. Pjſne Duchownj Staré y Nowé Kterychž Cyrkew Kreſtanſká pri Weyročnjch Slawnoſtech a Památkách Jakož y wewſſelikých potrebách ſwých obecnich yobwzlaſtnijch proſpechem mnohým uživá: Knimžto pridaný gsau Pjſne Dr. M. Luthera wſſecky z Nnemecké reči do naſſi Slowanſké Preložené.'' ==Barok ([[1650]]{{--}}[[1780]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava,|rok=1984|strany=62{{--}}67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/4|dátum prístupu=2021-10-23|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|dátum vydania=2018-01-01|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref>== V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pokračovali zložité historické deje, prenasledovanie evanjelických kňazov a spisovateľov donútených k exilu alebo poslaných na galeje. Niektorí stihli o tom napísať len svoj dobrodružný životopis, iní dokázali v zlých podmienkach aj tvoriť, čo je obdivuhodné. V barokovej literatúre na území dnešného Slovenska sa prejavili niektoré podobné témy a štýl ako v európskych literatúrach. Charakteristickými črtami sú heroizmus a rozvíjajúca sa [[racionalita]], no absolútnu vedúcu úlohu malo povinné prejavovanie zbožnosti. Najrýchlejším vývojom prešiel [[Slovenské divadlo|divadelný]] žáner, ktorý v sebe niesol aj misiu rozvíjať ľudovú slovenčinu a prostredníctvom nej komunikovať s divákmi. V tomto období vývoja tvorcovia začali preferovať slovakizovanú češtinu a kultúrny západoslovenský dialekt. Dráma pokračovala v tvorbe divadelných školských hier v slovakizovanej češtine, nemčine a latinčine. Polosvetské a svetské hry mali úlohu náučnú a mravoučnú, pričom využívali tému politickú, alegorickú historickú a antickú. Slovenské svetské a polosvetské hry boli však zriedkavé. Uhorský barok v jeho literatúre sa začal už v období [[Manierizmus|manierizmu]], čo bola posledná fáza [[Renesancia|renesancie]]. Barokové obdobie je charakterizované myšlienkovou a náboženskou krízou a z toho plynúcou pochmúrnosťou v umení. Tieto javy boli spôsobené vyššie spomenutým chaosom sociálnym, ekonomicko-politickým a náboženským. Pod ne sa podpísala [[protireformácia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]], ekonomika na nízkej úrovni, [[absolutizmus]], rekatolizačné vojny a protireformačný útlak. Sociálny tlak na nižšie vrstvy spoločnosti zavinil ľudové vzbury (napríklad prípad [[Juraj Jánošík|Jánošík]]). ===Básnici=== [[Benedikt Sőlőši]] ([[1609]]{{--}}[[1656]]) bol slovenský jezuitský kňaz, ktorý napísal ako prvý spevník v [[Slovenčina|slovenčine]], vytlačený v roku [[1655]]. Obsahoval 290 piesní aj s notami. Pod názvom ''Písne katholické latinské i slovenské, nové i starodávné (Cantus catholici)'' sa skrývajú piesne slovenského aj českého pôvodu určené pre príležitosti vianočné, veľkonočné, mariánske a didaktické. Piesne sú latinsky, česky a piesne zo slovenského prostredia v ľudovej reči, ktorých je vyše 40. [[Peter Benický]] ([[1603]]{{--}}[[1664]]), rodák z [[Trnava|Trnavy]] a potomok zemianskeho rodu sa ako vojak zúčastnil kráľovského posolstva do [[Konštantinopol]]u. Je autorom básnickej zbierky ''Slovenské verše'' ([[1652]]) (vyšli až v 1873) v slovenčine a ďalšej zbierky ''Maďarské rytmy'' (Magyar rhitmusok) ([[1666]]) [[Maďarčina|maďarčine]]). Slovenské verše však [[Jaroslav Vlček]] kritizuje ako menej hodnotnú poéziu, s čím ale treba polemizovať. Čistokrvnú ľudovú slovenskú prozódiu a lyrickú tému nachádza len v jednej pesničke o Bátoryčke, ktorá začína veršom ''Brodil sa kôň sivý podľa panskej nivy...''atď.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2, II. Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/2|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Vlček|meno=Jaroslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> Františkán [[Hugolín Gavlovič]] ([[1712]]{{--}}[[1787]]) tvoril výhradne v predspisovnej forme slovenčiny. Nechal po sebe dielo, z ktorého sa veľa stratilo, no predsa sa našlo deväť jeho rukopisov, zbierok básní a jedna zbierka kázní. Významná je zbierka ''Valaská škola mravúv stodola''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valaská škola, mravúv stodola|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/165/Gavlovic_Valaska-skola-mravuv-stodola/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Gavlovič|meno=Hugolín|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Hugolín Gavlovič}}</ref> (knižne vyšlo až v roku [[1830]]{{--}}[[1831]]). Je to didakticko-reflexívna poézia, ktorá čerpá námet zo života pastierov. Katolícky kňaz [[Ján Sekáč]] ([[1767]]{{--}}[[1818]]) bol barokový básnik tvoriaci v slovakizovanej češtine. Vydal básnickú skladbu ''Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii'' a v roku [[1800]] zborník básní ''Laskavé karhání smíšno-pochabých svetských mravúv''. Zbierka obsahovala veršované príbehy a anekdoty, historky zo života rôznych spoločenských vrstiev. Bola to svetská literatúra, ktorá mala čitateľa poučiť aj zabaviť. Evanjelický kňaz [[Bohuslav Tablic]] ([[1769]]{{--}}[[1832]]) napísal svoje najvýraznejšie dielo v češtine s názvom ''Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců''. Jedná sa o prvú prácu o dejinách slovenskej poézie vôbec. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov. Poezye je výber básnickej tvorby vlastnej ako aj Tablicových prekladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tablic Bohuslav 1769-1832|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/tablic-bohuslav-1769-1832/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> [[Súbor:Matej Bel Painting.jpg|náhľad|Matej Bel]] [[Štefan Ferdinand Selecký]] napísal obsiahlu báseň s 332 veršami ''Obraz panej krásnej perem malovaný, která má v Trnave svoje prebývání'' ([[1701]]), ktorá má alegoricky opisovať [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]]. Obraz univerzity splýva s obrazom krásnej ženy, ktorú opisuje autor ako nadpozemskú bytosť. ===Prozaici=== Medzi prozaikov je treba zaradiť polyhistora a encyklopedistu [[Matej Bel|Mateja Bela]] ([[1684]]{{--}}[[1749]]), najvýznamnejšieho barokového učenca [[18. storočie|18. storočia]]. Bel písal v slovakizovanej češtine, maďarčine, nemčine a latinčine. Je autorom rôznych vedeckých spisov. Skladal duchovné piesne a písal poéziu. Jeho najvýznamnejšie celoživotné dielo ''Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku'' (lat. ''Notitia Hungariae novae historico geographica'') sčasti vydaný tlačou v 4 zväzkoch, stihol publikovať sám, po jeho smrti zvyšné rukopisy skončili pri nehode na [[Dunaj]]i vo vode a vážne sa poškodili. Bel napísal úvod ku ''Gramatika slovensko-česká'' [[Pavel Doležal|Pavla Doležala]] ([[1746]]), v ktorom sa pochvalne vyjadril o slovenčine nezaostávajúcej za svetovými jazykmi. [[Súbor:Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellania.jpg|náhľad|Autor: Martin Sentiváni]] [[Martin Sentiváni (filozof)|Martin Sentiváni]] alebo Martin Svätojánsky ([[1633]]{{--}}[[1705]]), alias Sentivanius, bol slovenský [[polyhistor]] a filozof. Ako člen starého slovenského šľachtického rodu zostal verný svojmu pôvodu. Je autorom prvej [[Encyklopédia|encyklopédie]] vydanej na Slovensku ''Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III.'', slov. ''Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov''), zv. I.{{--}}III. Publikoval množstvo diel, všetko v latinčine a jedno v slovenčine: ''Čtýri a dvatcet pochybovaní na dar Nového leta tisiciho sedmi stého pastírum augustánského a helvetského vyznání doufánlive obetovaná''. Magister filozofie Sentiváni sa zaoberal viacerými vednými odbormi, bol profesorom, správcom kníhtlačiarne, prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v [[Trnava|Trnave]] a vydavateľom. Vo svojich spisoch obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska. [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] ([[1648]]{{--}}[[1708]]) rodom zo [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachov]] písal [[cestopis]]y a [[Memoáre|memoáre]] v slovakizovanej [[Bibličtina|bibličtine]]. Obhajoval význam materinskej reči pre Slovákov. K námetu cestopisu ''Krátke opísanie toho, čo sa stalo s kňazmi uhorskej evanjelickej cirkvi'' (''Brevis consignatio eorum, quae facta sunt cum ministris ev. ecclesiae Hungaricae'') ([[1676]]) sa dostal tak, že sa zúčastnil [[Vesselényiho sprisahanie|Vesselényiho sprisahania]]. Dali ho do väznice v [[Leopoldov]]e a odsúdili na [[Galeja|galeje]]. Cestou na [[neapol]]ské galeje ušiel spolu s [[Tobiáš Masník|Tobiášom Masníkom]], po ich opätovnom zajatí ich vykúpil istý nemecký kupec. Simonides potom precestoval viacero štátov a usadil sa v [[Nemecko|Nemecku]]. Posledných dvadsaťpäť rokov prežil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Celkom je známych jeho šesť diel [[Žáner (umelecký druh)|žánrovo]] zaradených medzi [[cestopis]]y, [[memoáre]], kázne, úvod ku [[Katechizmus|katechizmu]] (slovakizovaná bibličtina) a [[Denník (literatúra)|denník]]. [[Daniel Krman|Daniel Krman ml.]] ([[1663]]{{--}}[[1740]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Významný činiteľ slovenského kultúrneho života a spisovateľ – Daniel Krman ml.|url=https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Malová|meno=Marcela|vydavateľ=Obec Omšenie - online stránka}}</ref> je výnimočný tým, že už v období [[barok]]a zostavil a vydal ''Základy slovanskej gramatiky'' (lat. ''Rudimenta grammaticae Slavicae'') ([[1740]]). Pritom, za slovenský jazyk považoval češtinu, ktorá bola vlastná [[Evanjelici|evanjelikom]] čítajúcim [[Kralická biblia|Kralickú bibliu]] v bibličtine. Ďalším dielom, ktoré má aj literárny aj historický význam je [[cestopis]] ''Itinerarium'', cestovný denník z rokov [[1708]]{{--}}[[1709]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Itinerarium (Cestovný denník z rokov 1708{{--}}1709)|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1249/Krman_Itinerarium-Cestovny-dennik-z-rokov-1708-1709/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Krman ml.|meno=Daniel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Krman ml.}}</ref> Jeho význam podčiarkuje aj jeho publikovanie v roku [[1969]] v [[Bratislava|Bratislave]] vo forme bilingválneho latinsko-slovenského vydania cestovného denníka. Daniel Krman uskutočnil cestu za švédskym kráľom [[Karol XIII.|Karolom XIII.]] a bol svedkom [[Bitka pri Poltave|bitky pri Poltave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Krman a jeho cesty|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=676076|dátum prístupu=2022-02-01|priezvisko=Zmeták|meno=Igor|dátum vydania=2016-02-02|vydavateľ=The Central and Eastern European Online Library - Ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Igor Zmeták}}</ref> [[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|Móric Beňovský]] Cestovateľ, kolonizátor a kráľ [[Madagaskar]]u [[Móric Beňovský]] ([[1746]]{{--}}[[1786]]) zo slovenského [[Vrbové]]ho zasiahol rozhodnou rukou aj do literatúry, keď napísal cestopis vo [[Francúzsky jazyk|francúzskom jazyku]], ktorý publikovali v roku [[1808]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. Z angličtiny preložené ''Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar'' sa stali celosvetovým [[bestseller]]om preloženým do mnohých rečí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamäti a cesty - Móric August Beňovský|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/pamati-cesty-moric-august-benovsky|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Bábik|meno=Ján|vydavateľ=LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava|odkaz na autora=Ján Bábik}}</ref> [[Ján Baltazár Magin]] ([[1681]]{{--}}[[1735]]), absolvent kňazského seminára v [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] odišiel slúžiť ako kňaz na slovenské fary. Keď vydal Michal Bencsik v roku [[1721]] svoje právnické dielo s vecne chybnou časťou o pôvode Slovákov v Uhorsku určené uhorskému snemu ''Novissima dieata'' (slov. ''Najnovšiemu snemu''), Magin napísal polemický spis v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]] ''Ostne alebo obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena'' ([[1728]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Magin - Apologia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1523/Magin_Apologia/1 zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Magin|meno=Ján Baltazár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Baltazár Magin}}</ref>, v ktorom zdôrazňuje [[autochtónnosť]] Slovákov v [[Uhorsko|Uhorsku]], jeho starobylosť a etnickú celistvosť. Dielo sa stalo jedným zo základov sebauvedomovania sa slovenského národa ako etnického celku. Okrem tejto [[Apológia|apológie]] Magin napísal rozsiahlu oslavnú báseň ''Ekloga'' ([[1729]]) pre Jozefa Ilesházyho, syna trenčianskeho župana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Baltazár Magin|url=https://ommtrnava.webnode.sk/news/jan-baltazar-magin1/ Odbor mladých matičiarov Trnava|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Matica slovenská v Trnave}}</ref> [[Samuel Hruškovic]] ([[1694]]{{--}}[[1748]]) slovenský evanjelický kňaz, písal slovenské modlitby, slovenskú mytologickú [[Komédia|komédiu]] ''Polyfémus'', preklad z nemčiny ''Katechismus D. M. L., kterýž slove menší'', (''Lutherov malý katechizmus''). V latinčine vydal vlastnú biografiu a dielo ''Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho'' (''Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani''). Hruškovic napísal 17 vlastných piesní v slovenčine a 74 prekladov nemeckých piesní do slovenčiny, všetky [[barok]]ového charakteru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SAMUEL HRUŠKOVIC , ev. a. v. kňaz, neskôr biskup, básnik a editor|url=https://www.krupina.sk/historicke-osobnosti/AX_PRINT krupina.sk - Hruškovic|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miloslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miloslav Lukáč}}</ref> [[Eliáš Ladiver]] ([[1633]]{{--}}[[1686]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historické osobnosti: Eliáš Ladiver|url=http://efilozof.netkosice.sk/dtb/filozofi/?filozof=99 efilozof.netkosice.sk-Ladiver|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miroslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miroslav Lukáč}}</ref> bol žiakom [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], tvoril v latinčine filozofické rozpravy a divadelné hry. V roku [[1668]] zverejnil hru s biblickým príbehom ''Vo viere stály Eleazár'' (lat. ''Eleazar constans''), ktorá pojednáva o téme vernosti svojej viere. V [[1669]] publikoval hru s antickým námetom o etických východiskách čo sa týka bezprávia a násilia ''Udatný Papinián'' (lat. ''Papinianus tetragonos''). Ladiver, [[Aristoteles|Aristotelov]] prívrženec, tvoril v latinskom jazyku a ako [[Jan Amos Komenský|Komenského]] žiak uplatňoval jeho inovácie vo vzdelávaní. [[Ján Rezik]] (asi [[50. roky 17. storočia]]{{--}}[[1711]]) bol laický autor, učiteľ a rektor lýcea v [[Prešov]]e. Jeho latinské hry boli z pôvodného znenia preložené do slovenčiny neskôr. Boli to v roku [[1707]] ''Lenivosť, nepriateľ školy, odvlečená na Kaukaz'' (lat. ''Pigritius scholarum hostis ad Caucasum deportatus''), školská dráma ''Themistokles'' v roku [[1708]], nezachovala sa celá, len s načrtnutím deja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rezik|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/204/Jan-Rezik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Rezik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Rezik}}</ref> [[Juraj Láni]] ([[1646]]{{--}}[[1701]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Láni|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/225/Juraj-La zlatyfond.sme.sk-Juraj Láni|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Láni|meno=Juraj|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Juraj Láni}}</ref> sa profiloval podobne ako všetci evanjelickí autori, ktorých postihlo prenasledovanie a exil. Písal školské divadelné hry, dišputy a kázne, do diel vkladá emócie, dobrodružné zážitky, používa ľudové vyjadrovacie prostriedky, píše latinsky a nemecky. Filozof, dramatik a teológ [[Izák Caban]] ([[1632]]{{--}}[[1707]]) je predstaviteľ [[Prešovská škola|Prešovskej školy]]. Napísal vedeckú prácu ''Existencia atómov'' (''Existentia atomorum'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák Caban - Filozof a pedagóg.|url=http://www.mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=27 mat.savba.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=SAV Bratislava}}</ref> ([[1667]]), dva súbory divadelných hier ako zdramatizovaná učebná látka pre [[lýceum]] a jeden zdramatizovaný biblický príbeh ''David''. [[Daniel Speer]] ([[1636]]{{--}}[[1707]]) bol barokový hudobník pôvodom zo [[Sliezsko|Sliezska]], ktorý napísal v nemčine dobrodružnú cestopisnú prózu ''Uhorský Simplicissmus'' ([[1683]]). Toto dielo je zároveň aj autobiografiou, ktorá opisuje zážitky z cestovania v období svojej mladosti od siedmeho do dvadsiatehopiateho roku života. Cestopis je dielom, ktoré zobrazuje reálie barokového života v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]], jeho atmosféru aj prírodné krásy, opisy východoslovenských miest, poznámky o krojoch a zvykoch, poverách a sociálne zloženie nižších vrstiev slovenskej pospolitosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=129|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> {{Hlavný článok|Baroková literatúra}} ==Klasicizmus ([[1780]]{{--}}[[1840]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno= Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=297{{--}}310|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Pišút|meno= Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|strany=171{{--}}231|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V období [[Klasicizmus|klasicizmu]] pokračovala literatúra písaná v rôznych formách [[Slovenčina|slovenčiny]] a [[Čeština|češtiny]]. Bola to buď slovakizovaná čeština, slovakizovaná [[bibličtina]] a pridala sa slovenčina vytvorená na základe západoslovenského dialektu{{--}}[[bernolákovčina]]. Posledný spomenutý variant však už v [[19. storočie|19. storočí]] neprežil súperenie so stredoslovenskou formou slovenského jazyka kodifikovaného [[Štúrovci|štúrovcami]]. V tejto etape vývoja literatúry sa už vynecháva latinský jazyk ako hlavný oficiálny tvorivý nástroj. Jednoznačný vplyv na zrod éry slovenského klasicizmu mal [[Tolerančný patent]] ([[1781]]) cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý umožnil slobodu tvorby autorom evanjelickej, grécko-katolíckej a kalvínskej viery. Ideovou podstatou uhorského klasicizmu bola filozofia [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. V tomto období sa sekularizovalo vedecké poznanie, čo značilo oddelenie vedy od teológie. Sprístupnilo sa vzdelávanie pre širšie vrstvy poddaných a uskutočnili sa spoločenské reformy. Významne zapôsobili tereziánske reformy aj v kultúre. V [[18. storočie|18. storočí]] sa zrýchlila dynamika vývoja literatúry v Rakúsko-Uhorsku, lebo vznikla sloboda tvorby. Preto sa mohli začať zakladať rôzne spolky a asociácie združujúce tvorivých jednotlivcov. Významný urýchľovač rozvoja bolo [[Slovenské učené tovarišstvo]] založené v [[1792]], ktoré malo celoslovenskú pôsobnosť. Tovarišstvo malo svoje vydavateľstvo a šírilo knihy v dobovej slovenčine. Ústrednou zakladateľskou postavou spolku bol [[Anton Bernolák]], ktorý prišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] v [[1784]] doštudovať teológiu na generálnom seminári<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kňazský seminár|url=https://beliana.sav.sk/heslo/knazsky-seminar|dátum prístupu=2022-01-26|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>. Bernolák od ukončenia seminára v rýchlom slede vydával latinsky písané diela, v ktorých vysvetľoval po latinsky potrebu kodifikácie, boli to: ''Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách'' (lat. Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum, [[1787]]), s pripojeným návrhom pravopisu ''Ortographica''. V roku [[1790]] vydal ''Grammatica slavica'' (Slovenská gramatika) a v roku [[1791]] ''Odvodzovanie slovenských slov'' (lat. Etymologia vocum slavicarum). Dôležitý čin bol zostavenie [[Päťjazyčný slovník slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský|päťjazyčného slovníka slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarského]], ktorý vydal [[Jur Palkovič]] až po Bernolákovej smrti. Tým sa podarili vytvoriť prvotné základy jednotného literárneho jazyka. Komunita slovenských obrodencov bola názorovo nejednotná čo sa týkalo výberu jazyka. Pretrvávali klasici používajúci rôzne varianty češtiny, stúpenci [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a západoslovenčiny a na konci obdobia klasicizmu stúpenci [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a jeho kodifikácie na základe stredoslovenského dialektu. Klasicistická literatúra sa vyznačovala snahou písať [[Poézia|poéziu]] v časomernom prozodickom systéme, čo presadzoval [[Anton Bernolák]] ako ústredná postava Spoločnosti pre pestovanie slovenského jazyka na generálnom seminári v Bratislave v osobitnej kapitole ''O prozódii'' v základnom diele [[Grammatica slavica]] ([[1790]]). Slovenskí klasici vyvíjali snahu písať básne v [[Časomerný veršový systém|časomernej prozódii]], pretože sa domnievali, že to slovenskú poéziu zrovnoprávni s najväčšími literatúrami [[Európa|Európy]], hlavne [[Grécka literatúra|gréckou]] a [[Latinská literatúra|latinskou]].<ref name="Beliana">klasicizmus In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/klasicizmus Beliana.sav.sk |dátum prístupu=2021-06-15 |vydavateľ=[[Encykloepdický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3}}</ref> ===Básnici=== [[Augustín Doležal]] ([[1737]]{{--}}[[1802]]) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ. Autor ódy ''Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem'' ([[1781]]), oslavná báseň pri príležitosti vydania [[Tolerančný patent|Tolerančného patentu]] a ''Pamětná celému světu tragoedia'' ([[1791]]), veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bola najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou. [[Karol Kuzmány]] ([[1806]]{{--}}[[1866]]) zložil zbierku 13 sonetov ''Hrání fantazie'', ktorými sa hlásil ku [[Ján Kollár|Kollárovmu]] dielu. Písal [[Balada|balady]], [[epos]], spevník s 94 piesňami a v roku [[1848]] krásnu a dokonalú báseň [[Kto za pravdu horí]]. [[Štefan Leška]] ([[1757]]{{--}}[[1818]]) napísal v rokoch [[1781]]{{--}}[[1795]] ''Básne príležitostné'', ''Nová kniha zpěvů'' ([[1796]]) a ''Pjesničky duchovní'' ([[1810]]). [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)]] bol profesor [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Bratislavského evanjelického lýcea]], poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]] a plodný autor v slovenskom jazyku napísal okrem iných diel [[Divadlo (umenie)|divadelnú]] veselohru ''Dva buchy a tri šuchy'', napísanú v slovakizovanej češtine. Činil sa aj ako organizátor kultúrneho života a umožnil [[Ľudovít Štúr|Ľudovítovi Štúrovi]] začať učiť na [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|lýceu]]. Je autorom básne ''Muza ze slovenských hor'' ([[1801]]) a ''Zpěvopanna ze slovenských hor'' ([[1798]]), ktorá však zostala nevydaná. [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]] ([[1785]]{{--}}[[1849]]) bol slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ. Hollý písal poéziu v intenciách klasicizmu, v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], v časomernej prozódii. V roku [[1828]] preložil [[Vergílius|Vergíliovu]] [[Eneida (Vergílius)|''Eneidu'']] ako prvý medzi slovanskými spisovateľmi. Hollý zaujal pevnú pozíciu na klasicistickej scéne svojimi historickými eposmi ''Cyrillo-Metodiada'' ([[1835]]), alegorickým eposom ''Sláv'' ([[1839]]) s národnohistorickým posolstvom<ref name="Beliana" /> a eposom Svatopluk [[1830]] s dvanástimi spevmi. Ku koncu života Hollý súhlasil so štúrovskou kodifikáciou slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia<ref>{{Citácia periodika|titul=Stratil zrak aj majetok, ale ľudí spájal ako málokto|periodikum=HN magazín|miesto=Bratislava|ročník=7|číslo=21}}</ref>. [[Juraj Rohoň]] ([[1773]]{{--}}[[1831]]) vydal v roku [[1791]] v latinčine ''Ode in honorem Michaeli Járossy'', ktorej text sa stratil. V [[1791]] napísal veršovanú obranu národa ''Chvála Slováků'' a zbierku v čiastočne bohemizovanej slovenčine ''Kratochvílne zpěvy pro mládež rolníckou'' ([[1802]]). V [[1827]] vydal zbierku ľudových piesní ''Starodávne zpěvy lidu slovenského v Uhrách''. [[Pavol Jozef Šafárik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=P.J. Šafárik:Človek preto človekom je, že môže zomrieť za idey|url=https://www.teraz.sk/kultura/pj-safarik-clovek-preto-clovekom-je-moze/134518-clanok.html Teraz.sk:P.J.Šafárik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=TASR|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> písal [[Nemecký jazyk|nemecky]] a [[Český jazyk|česky]]. V roku [[1814]] napísal príležitostnú oslavnú [[Óda|ódu]] na baróna a kolonela Ondreja Mariassyho, patróna [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarského lýcea]], pri príležitosti jeho návratu z vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]ovi s názvom ''Ode festiva''. Tvoril poéziu podľa [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] vzoru ''Tatranská múza s lyrou slovanskou'' ([[Levoča]], [[1814]]) a podľa ľudovej legendy napísal báseň ''Juraj Jánošík''.<ref name="Beliana" /> ===Prozaici=== [[Súbor:Bernolak Anton.jpg|náhľad|[[Anton Bernolák]], autor slovenskej gramatiky Grammatica Slavica (1790)]] [[Anton Bernolák]] ([[1762]]{{--}}[[1813]]), šľachtic a katolícky kňaz, s kvalitným vzdelaním na [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] ([[teológia]]), na Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Rétorika (rečnícke umenie)|rétorika]], [[filozofia]] a [[poetika]]) bol najvplyvnejšou osobnosťou [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]]. A. Bernolák sa stretol s myšlienkami osvietenstva už na štúdiu na generálnom seminári v Bratislave a stal sa ich presvedčeným šíriteľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národná identita u Antona Bernoláka|url=https://matica.sk/narodna-identita-u-antona-bernolaka/ Matica.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Mulík|meno=Peter|vydavateľ=Slovenský historický ústav Matice slovenskej|odkaz na autora=Peter Mulík}}</ref> Za jeho najvýznamnejšie dielo dnes považujeme prvú normotvornú gramatiku slovenského jazyka [[Grammatica Slavica|''Grammatica Slavica'']] (vyšla: Bratislava 1790).<ref name="Beliana" /> Polyglot Bernolák napísal viaceré lingvistické diela: ''Stručná a zároveň ľahká ortografia, Etymológia slovenských slov, Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí''. Katolícky farár [[Jozef Ignác Bajza]] ([[1755]]{{--}}[[1836]]) vstúpil do literatúry pokusom o vydanie zbierky básní{{--}} [[epigram]]ov, ktoré sa nepodarilo vydať kvôli názoru slovenského cenzora v Bratislave. Zbierka ''Rozličné verše'' dokončená v roku [[1782]] obsahoval 300 epigramov, často veľmi kritických voči cirkvi, radným pánom, šľachte a byrokracii v úradoch. Zo zbierky sa zachoval len prvý diel. V roku [[1784]] mu vydali [[René mládenca príhody a skúsenosti]],<ref name="Beliana" /> v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] napísaný prvý pôvodný [[román]], ktorý mal sentimentálny aj didaktický charakter. Napriek zásahom cenzúry sa stal román zenitom Bajzovej literárnej činnosti. Prvý diel rozpráva o exotických príhodách mládenca Reného na jeho cestách z [[Benátky|Benátok]] do [[Tripolis]]u, kde chce zachrániť svoju sestru. Druhý diel obsahuje už otvorenú kritiku cirkevných pomerov na Slovensku. Z druhého dielu sa zachovali dva výtlačky. ''Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné'' je Bajzove posledné básnické dielo. Zbierka [[Epigram|epigramov]] má v sebe zahrnuté aj epigramy z ''Rozličných veršov''. Treba podotknúť, že dielo J. I. Bajzu je napísané v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], je celé klasicistické a na konci života sa v ňom nachádza odmietnutie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. [[Juraj Fándly]] ([[1750]]{{--}}[[1811]]) ako katolícky kňaz neurobil v cirkvi kariéru, pretože napísal kritické dielo ako svoju prvotinu v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]] ''Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích''. Fándly bol stúpencom [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a ideológie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. Tvoril hlavne náučnú literatúru o poľnohospodárstve - ''Piľní domajší a poľní hospodár'', ''O nemocách ai o viléčeňú nezdravéj rožnéj lichvi'', vyšlo aj druhé vydanie v roku [[1825]], o včelárstve - ''O úhoroch ai včelách rozmlúváňí'', knihu ''Slovenskí včelár'', o bylinkách - ''Zeľinkár'', dielo, ku ktorému napísal len predslov a zotriedil ho, obsah prevzal z diela [[Ján Tonsoris|Jána Tonsorisa]] ''Sana consilia medica, aneb Zdravá radda lékařská'' ([[1771]], [[1793]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdrawá radda lékařská|url=https://books.google.cz/books?vid=NKP:1002041548&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false|dátum prístupu=2021-12-01|priezvisko=Tonsoris|meno=Ján|odkaz na autora=Ján Tonsoris}}</ref>. Napísal historické dielo ''Krátke dejiny slovenského národa'' (lat. ''Compendiata historia gentis Slavae'') a básne ''Vzdych a nárek'' (lat. ''Gemitus et lamentatio''), ''Prátelské porozumeňí'' (lat. ''Amica cointelligentia''). [[Ján Chalupka]] ([[1791]]{{--}}[[1871]]), evanjelický kňaz, dramatik, publicista a prozaik vyštudoval okrem teológie aj filológiu a filozofiu. Ako [[Bernolákovci|bernolákovec]] vystupoval proti [[Maďari|maďarskému]] [[Šovinizmus|šovinizmu]]. Svoju literárnu kariéru začal pôsobením v divadelnej branži, kde začal novú éru slovenského moderného divadla kusom ''Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali''. Bola to [[veselohra]], ktorá znamenala začiatok sústavného pôsobenia ochotníkov v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Chalupka napísal desať veselohier, satirické románové dielo ''Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donkichotiáda podľa najnovšej módy'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/32/Chalupka_Bendeguz-Gyula-Kolompos-a-Pista-Kurtaforint-Donquijotiada-podla-najnovsej-mody zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Chalupka|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Chalupka}}</ref>, zložil 45 duchovných piesní a vydal ''Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791''. Chalupkov tvorivý odkaz je stále živý v jeho veselohrách, ktoré sa hrávajú aj dnes. Opäť spomeňme [[Pavol Jozef Šafárik|Pavla Jozefa Šafárik]]a ([[1795]]{{--}}[[1861]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Jozef Šafárik - životopis|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1474/Safarik_Safarik-o-sebe/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> ako plodného autora vedeckých diel. ''Slovanské starožitnosti'' ([[1837]] a [[1865]], [[Praha]]) a ''Slovanský národopis'' ([[1842]]{{--}}2 vydania, [[Praha]]) sú dve súdobé diela najviac uznávané odborníkmi na históriu a etnológiu. Šafárik zbieral ľudové slovenské piesne ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Sebrané a vydané od P. J. Šafárika, Jána Blahoslava a jiných'' a písal etnografické, historické a lingvistické vedecké publikácie. ==Preromantizmus a biedermeier== [[Preromantizmus|Preromantickú]] líniu predstavuje [[Ján Kollár]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preromantizmus a biedermeier|url=https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref> tiež českojazyčný autor, svojou básnickou poémou [[Slávy dcera]] ([[1824]]), v ktorej kritici zisťujú [[Francesco Petrarca|petrarkovský]] štýl a národný ideál prepojený s láskou k žene. V prvom vydaní obsahovala 150 sonetov. ''Slávy dcéra'' sa stala inšpiráciou pre nasledujúcu generáciu [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantikov]] a vydobila pre Kollára úctu vrchnosti vo Viedni<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik a mesto : Viedenské roky Jána Kollára|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600293|dátum prístupu=2022-01-28|priezvisko=Ivantyšinová|meno=Tatiana|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Tatiana Ivantyšinová a kolektív}}</ref>. [[Ján Kollár]] ([[1793]]{{--}}[[1852]]) je jeden z veľkých klasikov našej literatúry a postava slovenského obrodenia (no zároveň aj česko-slovenského). Tiež napísal zbierku básní ''Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích'' ([[1845]]). Kollárovou prvotinou bola báseň ''Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku'' (lat. ''Deploratio praesentis status Hungariae''). V [[1821]] mu v [[Praha|Prahe]] vyšla zbierka ''Básně Jana Kollára'' zložená z dvoch cyklov, 37 a 39 [[sonet]]ov, [[Elégia|elégií]], vlasteneckých básní a [[epigram]]ov. V [[1823]] vydal zbierku slovenských [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích'' I. diel. Ján Kollár bol presvedčený [[Čechoslovakizmus|čechoslovakista]] a nikdy neprijal [[Štúrovci|štúrovskú]] kodifikáciu slovenčiny. Do preromantickej kategórie bol zaradený pomerne neskoro, pretože preromantizmus bol definovaný až v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. [[Biedermeier]] je smer, ktorý mal v slovenskej literatúre kratšie trvanie. V [[30. roky 19. storočia|30. rokoch 19. storočia]] sa v [[almanach]]och ''Hronka'' a ''Zorka'' začali uverejňovať autori, ktorým sa zapáčil [[biedermeier]]ovský štýl. Vydavateľ Hronky [[Karol Kuzmány]] v ňom publikoval svoj idylický epos ''Běla'' ([[1836]]), ktorý sa považuje za typický príklad tohto nemeckého štýlu obľúbeného vrstvou meštianskej a buržoáznej spoločnosti. V próze tvoril biedermeierovské diela [[Anton Ottmayer]], ktorý publikoval v almanachu ''Zorka'' novely<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajomná láska|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/957/Ottmayer_Tajomna-laska/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Ottmayer|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Ottmayer}}</ref>. ==Romantizmus ([[1830]]{{--}}[[1850]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej liteatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=235 – 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Romantická literatúra znamenala rýchlu zmenu nielen jazykovú ale aj tvorivú, spôsobila zameranie sa na iné témy a významne urýchlila kodifikáciu slovenského jazyka. Romantický idealizmus nasmeroval štúrovskú generáciu k témam [[Slovenské národné obrodenie|národného obrodenia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanských vojen]], staroslovienskej literatúry a histórii, [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a folklórnemu umeniu. Po zlyhaní vyjednávaní s českými národoveckými lingvistami (napr. Palacký) o zjednotení českého a slovenského jazyka sa [[štúrovci]] obrátili k stredoslovenskému nárečiu ako základu novej slovenčiny. Básnici romantizmu sa pustili do skladania balád, poém, lyricko-reflexívnej poézie, národno-oslobodeneckých elégií. Uznávanými autormi, ktorí tvorili vysoko profilovanú poéziu boli [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]].<ref name="romant">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romantizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> Slovenský romantizmus sa po revolúcii v [[1848]] postupne rozdelil na dva protipóly: jedným bol [[mesianizmus]] ([[Ľudovít Štúr]], [[Samo Bohdan Hroboň]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Podhradský]], [[Janko Kráľ]]), a na pragmatizmus, ktorému sa darilo u ostatných Štúrovcov. Čo sa týka žánrov a formy, autori slovenského obrodenia všeobecne najradšej tvorili poéziu a piesne v sylabickom veršovom systéme.<ref name="romant" /> [[11. júl]]a [[1843]] sa stretli Štúr, Hodža a Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], aby si dohodli postup uvedenia [[Kultúrna stredoslovenčina|kultúrnej stredoslovenčiny]] do jej spisovnej formy. V roku [[1846]] vydal Štúr ''Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí'', ktoré však bolo napísané ním už v roku [[1844]]. V roku [[1844]] vyšiel druhý ročník [[almanach]]u ''Nitra'' v kodifikovanej štúrovskej slovenčine. V roku [[1845]] publikovali [[Slovenskje národňje novini|''Slovenskje národňje novini'']] s literárnou prílohou ''[[Orol tatránski]]'' a v [[1846]] časopis ''Slovenskje pohladi'', všetko v novej kodifikovanej slovenčine. V roku [[1846]] vyšli verejne štúrove pravidlá slovenskej gramatiky pod názvom [[Nauka reči Slovenskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nauka reči slovenskej|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/nauka_reci_slovenskej.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jayzkový ústav Ľudovíta Štúra SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref> V roku [[1851]] až [[1852]] sa dohodli [[bernolákovci]] a [[štúrovci]] na reforme slovenčiny z etymologického princípu na fonetický (pravidlo „Píš ako počuješ”). Rozhodovania sa zúčastnili [[Michal Miloslav Hodža|Michal M. Hodža]] a katolík [[Martin Hattala]], ďalší zúčastnení boli [[Ľudovít Štúr]], [[Jozef M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]]. V roku [[1851]] publikoval [[Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma|Hodžovsko-hattalovskú jazykovú reformu]], pod predhovorom ktorej sa podpísali traja štúrovci a štyria bernolákovci. V roku [[1852]] vyšla [[Krátka mluvnica slovenská]] na základe ďalšej novelizácie hodžovsko-hattalovskej reformy, ktorá sa do veľkej miery už podobala dnešnej slovenčine. [[Ľudovít Štúr]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bol Ľudovít Štúr|url=https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-ludovit-stur|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Podolan|meno=Peter|vydavateľ=Denník N|odkaz na autora=Peter Podolan}}</ref> ([[1815]]{{--}}[[1856]]) ako rodený evanjelik a syn učiteľa z obce [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] bol predurčený zaradiť sa do hnutia slovenských obrodeneckých dejateľov<ref>{{Citácia knihy|titul=Ľudovít Štúr - biografia|priezvisko=Ruttkay|meno=Fraňo|vydanie=1|vydavateľ=OBZOR - redakcia TATRAPRESS, pre Slovenský úrad pre tlač a informácie|miesto=Bratislava|rok=1971|strany=105|odkaz na autora=Dr. Fraňo Ruttkay}}</ref>. Samozrejmým debutom boli básne v dobovej slovenčine, bola to ''Óda na Hronku'' ([[1836]] ) a cyklus básní ''Dumky večerní'' (časopis ''Květy'', [[1838]]{{--}}40). V rámci štúdií v nemeckom [[Halle (Saale)|Halle]] podnikol cestu do kraja [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], z ktorej sa zrodil cestopis ''Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839'' (vyšlo v Časopis českého musea v roku [[1839]]). Štúr urobil v roku [[1841]] lingvistický experiment a napísal v staročeštine spis ''Starý a nový věk Slováků'', ktorý vydali prvýkrát v slovenčine v roku [[1998]]. V období romantizmu sa často vydávali obranné reči, sťažnosti, spisy a [[Esej|eseje]] ako obhajoba slovenskej reči, tak činil aj Ľudovít Štúr vo svojej práci ''Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov'' ([[1843]], vydané anonymne v [[Lipsko|Lipsku]]. Ďalším obranným textom z jeho dielne bol polemický spis v nemčine ''Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus'' (doslova Devätnáste storočie a maďarizmus), ktorý vydal vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1845]]. Ďalej sa venoval lingvistickým prácam v súvislosti s novou kodifikáciou slovenčiny. Boli to publikácie [[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]<ref>[http://www.klasici.sk/node/136 Online knižnica=klasici.sk]</ref> ([[1844]]) a v roku [[1846]] [[Nauka reči Slovenskej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nárečja slovenskô|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/narecja_slovenskuo/ juls.savba-Nárečja slovenskô|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jazykový ústav Ľudovíta Štúra, SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref>. Po ukončení procesu kodifikácie slovenčiny a po slovenskej revolúcii v roku [[1848]] dokončil filozofické dielo ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'', (v slovenčine Slovanstvo a svet budúcnosti), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade ako ''Slavjanstvo i mir buduščego'', neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine. V tomto diele sa naplno prejavil Štúrov [[Mesianizmus|mesianistický]] model videnia budúcnosti. V roku [[1853]] vydal v [[Praha|Prahe]] spis ''O národních písních a pověstech plemen slovanských'' a v tom istom roku svoju poslednú básnickú zbierku ''Spevy a piesne''. [[Michal Miloslav Hodža]] ([[1811]]{{--}}[[1870]]) bol jedným z troch kodifikátorov slovenského jazyka, národným buditeľom, organizátorom [[Slovenské povstanie (1848{{--}} 1849)|slovenského povstania]] v 1848{{--}}1849 a autorom romantickej poézie v slovenskom jazyku. Ako evanjelický farár debutoval poučnou kázňou s názvom ''Nepi pálenku'' v roku [[1845]], pokračoval ďalším básnickým debutom v antológii ''Plody'', ktorým bola epická skladba ''Meč Křivdy'' ([[1836]]) o bojoch [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] so [[Sasi (kmeň)|Sasmi]]. Tvoril duchovnú poéziu a prispel do evanjelického ''Zpěvníka'' v roku [[1842]] štyridsiatimi troma náboženskými piesňami. Je autorom obranného spisu z roku [[1847]] ''Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo''. Vo svojich lingvistických prácach obhajoval etymologický princíp kodifikácie slovenčiny, čo bolo v opozícii voči Štúrovmu fonetickému princípu. Po porážke slovenských dobrovoľníckych zborov v roku [[1849]] a hlavne po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnan]]í v roku [[1867]] jeho ideová základňa pozostávala hlavne z [[Mesianizmus|mesianizmu]], ktorý sa prejavil v lyricko-epickej poéme ''Matora'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/342/Hodza_Matora/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|meno=Michal Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}} ([[1857]])</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora (1853 – 1857) - Michal Miloslav Hodža - Edičný čin|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/matora-1853-1857-michal-miloslav-hodza-edicny-cin litcentrum.sk/recenzia na Matora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Vongrej|meno=Pavol|vydavateľ=LIC|odkaz na autora=Pavol Vongrej}}</ref>, v básnickej skladbe ''Slavomiersky'' ([[1862]]) a v rozsiahlej poéme ''Vieroslavín'' ([[1877]]). Tieto mesianistické básne mali filozoficko-meditatívny formálny základ, týkali sa človeka a jeho vzťahu k Bohu a [[Slovanstvo|Slovanstva]] a jeho historickej úlohy. Hodža zomrel v exile v [[Český Těšín|Českom Tešíne]], kam bol donútený odísť kvôli tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Miloslav Hodža|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hodza-michal-miloslav beliana.sav.sk/Hodža|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|vydavateľ=beliana.sav.sk|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}}</ref> [[Jozef Miloslav Hurban]] ([[1817]]{{--}}[[1888]]), člen kodifikátorského tria Štúr, Hurban, Hodža, žil najdlhšie z nich a vyhol sa aj nútenému exilu. No to neznamená, že maďarizácia ho nezasiahla. Po udalostiach [[Meruôsme roky|meruôsmich]] rokov a po neúspechu [[Memorandum národa slovenského|martinského memoranda]] v [[1861]] a následnom uväznení sa autorsky aj politicky ocitol v defenzíve. Hurban bol plodný autor množstva novinových článkov, zakladateľ časopisu Slovenské pohľady, almanachu Nitra {{--}}publikoval v ňom ako prvý kodifikovanú slovenčinu v roku [[1844]]{{--}} a spoluzakladal spolok [[Tatrín]]. Jeho literárnym debutom bol cestovný denník ''Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách'' ([[1841]]). Prispieval do almanachov Květy a Hronka, kde publikoval apelatívnu a ideologickú poéziu. V prozaickom žánri začal písať súdobé príbehy, napríklad ''Prítomnosť a obrazy zo života tatranského''; ''Prechádzka po Považskom svete''. V roku [[1846]] publikoval v almanachu ''Nitra'' romantický príbeh [[Olejkár]] a v roku [[1847]] satirické príbehy ''Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka''; ''Divadlo duchov nad Tatrami'' a satirickú novelu ''Od Silvestra do Troch kráľov'', ktorá patrí k jeho najvydarenejším prózam. Začiatkom [[60. roky 19. storočia|60. rokov]] 19. storočia napísal a vydal historický román ''Gottšalk'' z obdobia [[11. storočie|11. storočia]] a zbierku básní ''Piesne nateraz''. Gottšalk bol knieža pobaltských Slovanov, korého zabili jeho súkmeňovci kvôli šíreniu kresťanstva. Piesne nateraz napísal Hurban v roku [[1861]] ako reakciu na víťazstvo maďarskej Kossúthovej revolúcie. Romantizmus u Hurbana sa viazal hlavne na príbehy s historickými námetmi, v kratších prózach sa začal ozývať realizmus. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Miloslav Hurban|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/44/Jozef-Miloslav-Hurban zlatyfond.sme.sk-Hurban|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> Pri pohľade na týchto troch autorov možno získať dojem, že kvôli politike a revolúcii prišli o čas, v ktorom mohli lepšie rozvinúť svoj tvorivý potenciál, čo sa však podarilo ich súputníkom, uznávanej štvorici romantických autorov [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]]. [[Súbor:Losonc024.JPG |náhľad|vpravo|Janko Kráľ]] [[Janko Kráľ]] ([[1822]]{{--}}[[1876]]), romantický búrlivák a najradikálnejšia postava spomedzi dejateľov štúrovskej revolučnej generácie sa zároveň stal aj najvplyvnejším básnikom slovenského romantizmu. Bol uznávaný pre svoj vytríbený poetický formát. Už v skoršom období počas štúdií v Bratislave napísal báseň [[Duma bratislavská]] v novej kodifikovanej slovenčine a v dokonalom verši bez umelých novotvarov či zložených slov, v slovanskej rytmike a bezchybnom rýme. Je to aj prvá báseň v Štúrovej slovenčine, ktorú pochválil aj Štúr. Prvých osem debutových básní mu uverejnili v almanachu Nitra ([[1844]]), medzi nimi vyniká báseň [[Zverbovaný]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zverbovaný|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/177/Kral_Zverbovany zlatyfond.sme.sk/Zverbovaný|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> a [[Duma bratislavská]]. Medzi rokmi 1845]{{--}}1847 mu vyšlo v časopise ''Orol Tatránski'' ďalších jedenásť básní, z nich jeden preklad. Týchto osemnásť básní sa stalo jadrom novej slovenskej poézie, ktorá mala za základ ľudovú slovenčinu. V roku [[1849]] bol ako vzbúrenec zatknutý a uväznený vo väznici v [[Šahy|Šahách]] a mal byť popravený, čo sa na príhovor [[bán]]a [[Josip Jelačič|Jelačiča]] nestalo. V tom istom roku ho prepustili na slobodu z väzenia v [[Pešť|Pešti]]. Z tohto zážitku čerpal inšpiráciu pre báseň ''Šahy'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šahy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/173/Kral_Sahy/1 zlatyfond.sme.sk/Šahy zlatyfond.sme.sk/Šahy|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. Veršovaná balada ''Zakliata panna vo Váhu a divný Janko'' sa stala dielom vloženým do zlatého fondu slovenskej kultúry. J. Kráľ si zvolil národnú tému ako tematický základ tvorby, bol oduševnený pre vec slovenského národa. Po zložení zbraní slovenských vzbúrencov sa jeho romantizmus zvrtol smerom k [[Mesianizmus|mesianizmu]] a po roku [[1861]] prestal písať a publikovať. Jeho stratené či pozabúdané rukopisy dávali publikovať niektorí ich držitelia zo skupiny štúrovcov. [[Andrej Sládkovič]] (rodné meno: Andrej Braxatoris) ([[1820]]{{--}}[[1872]]), básnik romantizmu, evanjelický kňaz a národný buditeľ bol aj prekladateľ, literárny kritik a publicista. Jeho poéma [[Marína (Sládkovič)|Marína]] ([[1846]]) je najdlhšou známou ľúbostnou básňou na svete, má 291 strof<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Racionálny romantik Andrej Sládkovič|url=https://www.litcentrum.sk/clanok/racionalny-romantik-andrej-sladkovic litcentrum.sk/ A.Sládkovič|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier|meno=Daniel|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Daniel Hevier}}</ref>. Do roku [[1842]] písal poéziu v češtine, od kodifikácie slovenčiny v roku [[1843]] v štúrovskej slovenčine. Ďalším významným dielom je lyricko-epická skladba [[Detvan (Sládkovič)|Detvan]] napísaná medzi rokmi [[1845]]{{--}}[[1847]], ale uverejnená v roku [[1853]] v almanachu Nitra. Detvan je napísaný v štúrovskom pravopise, foneticky a v origináli má o jednu [[Strofika|strofu]] viac, na ktorú Sládkovič zabudol pri odovzdávaní do tlače. Písal národnobuditeľskú poéziu (napr. ''Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti'', [[1848]]), príležitostné básne (''Svätomartiniáda'', ''Pamiatka pre deň 4. augusta'', ''Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti''), ľúbostné básne (''Opustená'', ''Žaloba'', ''Vraví oko tvoje''). Okrem poetickej tvorby prekladal z francúzskeho jazyka, pozri diela ''Zaira'', ''Sokrates'', ''Smrť Cézara'' od [[Voltaire|Voltaira]] a ''Phaedra'' od [[Jean Racine|Jeana Racina]]. Napísal aj štyri diela pre deti (''Kĺzačka'', ''Obri a zakrpenci'', ''Malý Kristus'', ''Prázdniny a škola''). O Sládkovičovi sa v [[19. storočie|19. storočí]] písalo ako o najväčšom slovenskom básnikovi a v súčasnosti je zaraďovaný k prominentnej romantickej štvorici básnikov. [[Samo Chalupka]] ([[1812]]{{--}}[[1883]]), evanjelický kňaz, básnik romantizmu, bol aj aktívny národný buditeľ. Je autorom najznámejšej slovenskej básne [[Mor ho!]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mor ho!|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1 zlatyfond.sme.sk/Mor ho!<|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Chalupka|meno=Samo|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Samo Chalupka}}</ref>. Jeho tvorba patrí do žánrov ľudová pieseň, balada a historická epická poézia, písal aj lyriku. Zaradil sa veľmi skoro medzi romantikov, ktorí si zvolili historické námety [[Mor ho!|(Mor ho!]]) a motívy protitureckých vojen (''Turčín Poničan''), stredoveké uhorské príbehy (''Likavský väzeň''). Samozrejme, písal aj národnú vlasteneckú poéziu, ľudovo-výchovnú spisbu a duchovnú poéziu. Jeho poetická tvorba vyšla zhrnutá do jedinej zbierky poézie pod názvom ''Spevy'' ([[1868]]) obsahujúcej veľmi populárne básne Turčín Poničan, Valibuk, Kozák, Branko, Kráľohorská a hrdinskú poému Mor ho!. Ako Stredoslovák z Hornej Lehoty preferoval stredoslovenský dialekt v rámci štúrovskej slovenčiny. Samo Chalupka, brat [[Ján Chalupka|Jána Chalupku]], po návrate z poľskej vojny proti cárskemu samoderžaviu ([[1831]]) vyučoval a vyštudoval vo [[Viedeň|Viedni]] teológiu. Ku koncu života mal zlý zrak ako následok zranenia v poľskej vojne, no napriek tomu svoje básne písal kriedou na stenu, odkiaľ ich prepisovali na papier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/367135-samo-chalupka-velky-bard-pravdy-z-horskych-zakuti/ Pravda/Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Krno|meno=Martin|vydavateľ=Pravda, denník|odkaz na autora=Martin Krno}}</ref> [[Ján Botto]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/49/Jan-Botto/zlatyfond.sme.sk/Ján Botto|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Botto|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Botto}}</ref> ([[1829]]{{--}}[[1881]]), laický romantik z [[Vyšný Skálnik|Vyšného Skálnika]] sa stihol v mladosti vyučiť za [[geodet]]a, stať sa spoluzakladateľom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a písať pochmúrne balady na folklórne motívy. Botto začal písať poéziu v dobe svojho pobytu v [[Levoča|Levoči]], kde ho ovplyvnili [[štúrovci]], ktorí odišli z [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Evanjelického lýcea]] v [[Bratislava|Bratislave]] spolu so Štúrom. Tam sa stretol aj s [[Ján Francisci|Jánom Franciscim]], ktorý spolu s [[Pavol Dobšinský|Pavlom Dobšinským]] zbieral po Slovensku ľudové [[Balada|balady]]. Botto sa k nim pripojil a táto činnosť mala vplyv na zvolenie témy pre jeho romantickú básnickú tvorbu. Je autor viacerých balád (''Žltá ľalia, Margita a Besná''), alegorických skladieb (''Orol. orol vták, Báj na Dunaji'') a vlasteneckých a príležitostných básní (''Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy''<ref name=´permon´></ref>). Zložil rozsiahlejšie básnické skladby ''Pieseň Jánošíkova'', ''Krížne cesty'', ''Smrť Jánošíkova'' a prebásnil ľudové povesti ''Báj na Dunaji'', ''Báj Maginhradu'', ''Báj Turca'', ''Povesť bez konca''.<ref name=´permon´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto a Banská Bystrica|url=https://www.permonrevue.sk/jan-botto-a-banska-bystrica/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Borguľová|meno=Jana|vydavateľ=Bystrický permon|odkaz na autora=Jana Borguľová}}</ref> V romantizme sa na Slovensku zrodili kvalitní, nadaní autori inšpirujúci ďalšie nastupujúce generácie. Okrem vyššie spomenutých siedmich štúrovcov sú významnými autormi [[Ján Kalinčiak]] ([[1822]]{{--}}[[1871]]), autor humoresky [[Reštavrácia (Kalinčiak)|Reštavrácia]], [[Ján Francisci-Rimavský]] ([[1822]]{{--}}[[1905]]), ktorý je autorom prvej tlačenej publikácie v štúrovskej slovenčine ''Svojim vrstovňíkom na pamjatku'', [[Janko Matúška]] ([[1821]]{{--}}[[1877]]), ktorý napísal dnešnú slovenskú hymnu [[Nad Tatrou sa blýska]], [[Viliam Pauliny-Tóth]] ([[1826]]{{--}} [[1877]]) autor veselohry ''Pansláv'', [[Karol Štúr]] (1811{{--}}1851) autor dvojdielnej poémy ''Ozvena Tatry'', [[Janko Čajak]] (1830{{--}} 1867), pozri: Súborné dielo ''Zrná'' z roku [[1979]], [[Pavol Dobšinský]] (1828{{--}}1885), autor zbierky ''Prostonárodné slovenské povesti'', [[Mikuláš Dohnány]] ([[1824]]{{--}}[[1852]]), ako účastník revolúcie [[1848]] napísal ''História povstania slovenského z roku 1848'' (Skalica), [[Samo Tomášik]] ([[1813]]{{--}}[[1887]]), autor známej hymny [[Hej, Slováci]], [[Samo Vozár]], básnik, novinár, prekladateľ, (1823{{--}}1850). {{Hlavný článok|Romantizmus v slovenskej literatúre}} ==Medzi romantizmom a realizmom ([[1849]] – [[1875]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V tomto období [[romantizmus]] doháral a v tvorbe sa prejavovala celková únava z maďarizačného útlaku a enormného ekonomického tlaku, ktorý často vyústil do biedy viacerých tvorivých osobností. V literatúre sa objavoval ústup od umeleckej tvorby a sústredenie sa na žurnalistiku, tvorbu učebníc, súkromné vyučovanie v rodinách a podobne. Autori romantizmu v medziobdobí vydávali almanachy, kalendáre a návody ako viesť gazdovstvo modernejším spôsobom. Tvorila generácia autorov narodená na začiatku storočia, [[Ján Palárik]] ([[1822]] – [[1870]]), [[Jonáš Záborský]] ([[1812]] – [[1876]]) a [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]] ([[1824]] – [[1908]]), ktorá niesla štafetu slovenskej literatúry v období depresie vyvolanej ústupom revolucionárov v roku [[1849]], [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] a neúspechom [[Memorandum národa slovenského|memorandového hnutia]]. Uvedené tri osobnosti boli mostom od romantizmu k [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]]. V medzidobí sa menil literárny štýl a v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch]] sa zmenili aj témy, autori sa začali zaoberať súdobými reáliami, štýl sa zbavuje ornamentálnosti a patetizmu, začína prijímať do svojich textov hovorovú reč. Je to zistiteľné v próze aj v dráme. Vzhľadom ku zmene tém sa menili aj hrdinovia diel, strácal sa romantický hrdina, hlavne u [[Jonáš Záborský|Jonáša Záborského]]. Vznikla bohatá tvorba satirickej a dokumentárnej prózy, čo je výrazné u Viliama Paulíniho -Tótha a Gustáva Zechentera-Laskomerského. V lyrickej tvorbe sa postupne vynechával folklórny verš. [[Jonáš Záborský]] má dodnes svoj vplyv v divadle, hráva sa [[Najdúch (divadelná hra)|''Najdúch'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jonáš Záborský: Najdúch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1039/Zaborsky_Najduch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (veselohra v 5 dejstvách), [[Pansláv (Záborský)|''Pansláv'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pansláv|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/150/Zaborsky_Panslavisticky-farar/1 zlatyfond.sme.sk/Pansláv|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška v 3. dejstvách) či ''Frndolína''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/57/Zaborsky_Frndolina/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský-Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína - TV archív|url=https://www.tv-archiv.sk/frndolina TV archív" Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=tv-archív.sk}}</ref>. Záborský si volil námety z histórie [[Srbi|Srbov]], [[Rusi|Rusov]], [[Slováci|Slovákov]]. Písal aj poéziu, ktorá sa však presadila menej výrazne v konkurencii romantickej tvorby, prózy písal väčšinou kratšie, s ironickým humorom a poučným zámerom (napríklad ''Chruňo a Mandragora''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chruňo a Mandragora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/245/Zaborsky_Chruno-a-Mandragora/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský:Chruňo a Mandragora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref>). Významná postava slovenského dramatického umenia [[Ján Palárik]] písal aj kritiky na divadelné kusy, venoval sa teórii drámy a publikoval tieto teoretické state, napríklad ''Dôležitosť dramatickej národnej literatúry'',[[1860]]; ''Posúdenie dramatických spisov'', [[1863]]. Nakoniec, bol aj úspešným autorom hier. Populárne boli aj sú veselohra [[Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/243/Palarik_Zmierenie-alebo-Dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>, ''Drotár'' (veselohra)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drotár|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/919/Palarik_Drotar/1 zlatyfond.sme.sk/palárik:Drotár|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>. Rovnako kvalitné diela sú veselohra [[Inkognito (veselohra)|''Inkognito'']] (veselohra) a ''Dimitrij Samozvanec'' (tragédia). Palárik bol katolícky kňaz, publicista, organizátor národného života a spoluzakladateľ almanachov ''Concordia'' a ''Lipa''. [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský|url=https://www.quark.sk/gustav-kazimir-zechenter-laskomersky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Prikryl|meno=Ľubomír|vydavateľ=Quark - Magazín o vede a technike|odkaz na autora=Ľubomír Prikryl}}</ref> disponoval viacerými talentami, bol doktorom medicíny a aktívne vykonával toto povolanie po celý život, okrem toho aj plodný spisovateľ a publicista a politický aktivista počas národno-obrodeneckého hnutia. Bojoval v dobrovoľníckych oddieloch počas revolučných bojov na Slovensku. Zechenter-Laskomerský bol najlepším humoristom v pomatičnom období, písal aj satirické články do slovenskej tlače, tiež [[Humoreska|humoresky]] (''Žarty a rozmary''), cestopisy (''Zo Slovenska do Carihradu'', ''Zo Slovenska do Ríma''), poviedky a autobiografiou ''Päťdesiat rokov slovenského života'' zachytil udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí v [[19. storočie|19. storočí]]. Je autorom jednoaktoviek ''Komédia bez zaľúbenia'' a ''Starý zaľúbenec''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinná dráma národovca a lekára: Úspešne vyliečil zástupy ľudí, vlastným deťom pomôcť nevedel|url=https://history.hnonline.sk/profily/2104366-rodinna-drama-narodovca-a-lekara-uspesne-vyliecil-zastupy-ludi-vlastnym-detom-pomoct-nevedel|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier ml.|meno=Daniel|dátum vydania=2020-03-03|vydavateľ=HNonline - History|odkaz na autora=Daniel Hevier ml.}}</ref> V medziobdobí tvorili aj autori [[Leopold Abaffy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leopold Branislav Abbafy|url=https://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/10076|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Grujič Litavský|meno=Ivica|vydavateľ=Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov|odkaz na autora=Ivica Grujič Litavský}}</ref> ([[1827]] – [[1883]]), [[Koloman Banšell]] ([[1850]], autor ''Túhy mladosti'', zbierka poézie – [[1887]]), [[Karol Ľudovít Černo]] ([[1820]] – [[1894]]), autor básne ''Na Trenčín'', [[Peter Kellner-Hostinský]] ([[1823]] – [[1873]]), autor drámy ''Svätoslavičovci'' ([[1869]]), [[Ľudovít Kubáni]] ([[1830]] – [[1869]]), autor prózy ''Mendík'' (1860) a [[Daniel Gabriel Lichard]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na storočnú pamiatku narodenia Daniela Licharda|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1823/Lichard_Vyber-z-clankov/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Lichard|meno=Daniel Gabriel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Gabriel Lichard}}</ref> ([[1812]] – [[1882]]), autor množstva článkov, odborných kníh, vydavateľ kalendárov, náučnej literatúry. Lichard bol prvým slovenským profesionálnym novinárom, ktorý písal v slovenčine. ==Realizmus ([[1870]]{{--}}[[1918]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Realizmus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Realizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213814/https://profil.kultury.sk/sk/realizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica v Bratislave}}</ref> vznikol ako reakcia na [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], ktorý vyčerpal svoje zdroje inšpirácie a nebol účinný pri stvárnení života Slovákov a Sloveniek. Reagoval na potrebu popísania [[Objektívna realita|objektívnej reality]] prostredníctvom poznávacej schopnosti autora a jeho zmyslov. Realizmus tiež poprel estetické princípy romantizmu a zmenil jeho kánon v poézii, próze aj dráme. Prvýkrát bolo publikované básnické dielo realizmu v almanachu [[Napred]]{{--}}zábavník mládeže slovenskej od [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]] ''Len ma ľúb'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3 zlatyfond.sme.sk/ Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref> v roku [[1871]]. Vydanie almanachu zostavili [[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslav]] a Banšell<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. V realizme sa naplno presadil prozaický žáner, románová tvorba, novely, poviedky, črty, čo bola významná zmena oproti nadvláde poézie v romantizme. Písali sa spoločenské romány, veršované eposy, viacdielny lyrický cyklus, ktoré dovtedy neboli rozvinuté. Realizmus v slovenskej literatúre sa vyvinul do zrelého literárneho smeru po roku [[1870]] v tvorbe [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozára Hurbana-Vajanského]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetozár Hurban Vajanský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetozar-hurban-vajansky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=LIC}}</ref>, [[Terézia Vansová|Terézie Vansovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[P. O. Hviezdoslav]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[Martin Kukučín|Martina Kukučína]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-kukucin/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> a [[Elena Šoltésová|Eleny Šoltésovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html%20Teraz.sk/Elena%20Mar%C3%B3thy-%C5%A0olt%C3%A9sov%C3%A1|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=TERAZ.sk}}</ref> a [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]]. Títo autori sú zaraďovaní do prvej vlny realizmu, ktorá sa prevalila medzi rokmi [[1870]] - [[1900]] a zmenila celkom formu literárneho boja o emancipáciu národa. V druhej vlne realizmu medzi rokmi [[1900]]{{--}}[[1918]] sa prestalo písať o spoločenskej vrstve [[Zeman|zemanov]], čo je aj hlavný rozdiel medzi dvoma vlnami realizmu v literatúre. [[Jozef Gregor Tajovský|Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]], [[Ľudmila Podjavorinská]], [[Janko Jesenský]], [[Ján Čajak]], [[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav N. Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|dátum aktualizácie=|edícia=|miesto=|strany=|doi=|poznámka=|jazyk=}}</ref> sa sústredili na neagresívne stvárnenie realistických príbehov zo života, na psychologickú zložku príbehu, na sociálne podmienky postáv a ich emocionálny stav. Zmena v poézii v druhej vlne realizmu mala tiež svoje významnejšie znaky: zjednodušila sa jazyková a gramatická zložka poetického textu, tematicky prevládala subjektívne{{--}} lyrická tvorba. Dráma sa v prvej vlne nemenila, no v druhej vlne dominovali životné konflikty postáv vyjadrené ľudovou rečou, rôznymi [[Dialekt|dialektami]] či [[Archaizmus|archaizmami]]. ===Prvá vlna realizmu ([[1870]]{{--}}[[1900]])=== [[Svetozár Hurban-Vajanský]] ([[1847]]{{--}}[[1916]]), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik pochádzal z rodiny štúrovca [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]] a [[Anna Jurkovičová|Aničky Jurkovičovej]]. Vajanský napísal zbierku básní ''Tatry a more'' (1879)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatry a more|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/300/Vajansky_Tatry-a-more/2 zlatyfond.sme.sk/ tatry a more|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>, ktorá zaujala už v počiatočnej etape tvorby svojím novátorstvom v zmysle intenzívneho nástupu realizmu. V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo v spomenutej zbierke. Celkovo je autorom piatich zbierok poézie. Bol redaktorom v [[Národné noviny|Národných novinách]] v Martine a v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] od [[1881]] spolu s [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]]. V próze sa uviedol črtami, poviedkami, novelami a románom ''Suchá ratolesť'' ([[1884]]). Témou Suchej ratolesti je zbližovanie stavu zemianstva s národným hnutím. Možno spomenúť aj román ''Kotlín'' ([[1901]]), ktorý je Vajanského najrozsiahlejším dielom. Je to typ diskurzívneho a polemického románu presahujúceho do žánru román-pamflet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlín|url=https://books.google.sk/books?id=0rA4AAAAYAAJ&q=Kotl%C3%ADn&dq=Kotl%C3%ADn&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZgIKP3qDtAhXHyaQKHQXBCgkQ6AEwAHoECAQQAg|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Google books|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>.Vajanského ideový základ v tvorbe je vyskladaný sčasti z konzervativizmu, kresťanstva a nacionalizmu. Literárny realizmus je však uňho novým moderným elementom.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Terézia Vansová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/91/Terezia-Vansova|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> ([[1857]] – [[1942]]) sa v prvej vlne realizmu zaslúžila o rozvoj románovej a novelistickej tvorby. Bola najvýznamnejšou dovtedajšou ženskou autorkou slovenskej literatúry. Napísala prvý román pre ženy v dejinách slovenskej literatúry v roku [[1889]], ktorý bol vytvorený ženou o ženskom údele pod názvom [[Sirota Podhradských (román)|''Sirota Podhradských'']]. Vansová písala kvalitnú poviedkovú a novelistickú tvorbu v modernejšej slovenčine. Z mnohých prozaických textov možno oceniť príbeh ''Pani veľkomožná''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pani veľkomožná|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1238/Vansova_Pani-velkomozna/1 zlatyfond.sme.sk/Pani veľkomožná|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref>. Novela zachytáva historické obdobie začiatku prvej svetovej vojny a ako tento zasiahol do života rodiny a dediny. Napísala divadelné hry ''Potopa'' (1886), ''V salóne speváčky'' (1889), ''Môj Jožko'' (1906, veselohra), ''Ľúbezní hostia'' (1901, jednoaktovka) a ''Svedomie'' (1897, dráma o 5. dejstvách). Zozbierala aj kuchársku knihu (1914), založila časopis [[Dennica]], ktorý sa stal platformou pre literárny smer slovenská moderna. V súčasnosti je známy celoslovenský festival prednesu ''Vansovej Lomnička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova litcentrum.sk/ Terézia Vansová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> [[Pavol Országh Hviezdoslav]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh-Hviezdoslav|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/56/Pavol-Orszagh-Hviezdoslav|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Országh Hviezdoslav|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1849]]{{--}}[[1921]]) bol mimoriadny zjav v slovenskom realizme. V situácii, keď všetci chceli písať prózu, Hviezdoslav tvoril poéziu, prekladal a písal divadelné hry. Epická poézia bola živená biblickými námetmi (''Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov'') a príbehmi zo slovenského prostredia (''Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský''). Lyrická poézia dosiahla vysoké kvality, boli to ''Krvavé sonety'' ([[1914]]) ako umelecká odozva na prvú svetovú vojnu (vyšli až v [[1918]]), ''Letorosty I. až III, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Sonety''. Hviezdoslav je autorom drám ''Herodes a Herodias'', ''Pomsta, Oblaky, Otčim, Vzhledanie''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hviezdoslav Pavol Országh|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/14-hviezdoslav.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kováčiková|meno=Nina|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Nina Kováčiková}}</ref> Založil tiež almanach [[Napred]] ([[1871]]), v ktorom začali spolu s Banšellom uverejňovať prvé diela slovenského realizmu, čo sa stalo terčom útokov konzervatívnych romantikov na čele s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. Po prvej svetovej vojne ([[1919]]) ho zvolili do kresla predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ako jedného zo štyroch predsedov. V roku [[1918]] viedol delegáciu zo Slovenska na oslavy 50. výročia založenia ''Českého národného divadla'' v [[Praha|Prahe]], kde dal vo svojom prejave najavo nádeje v spolužitie v spoločnom štáte. Hviezdoslavova predstava o pokojnom rozvoji slovenskej kultúry pod ochranou spoločného štátu sa naplnila. On sám čoskoro (v [[1921]]) zomrel. V súvislosti s Hviezdoslavom sa používajú superlatívy ako geniálny básnik a jeho tvorba má pevné a stále miesto v učebniciach literatúry. [[Martin Kukučín]], (vlastným menom Matej Bencúr, [[1860]]{{--}}[[1928]]) a jeho vlastný dobrodružný život sa vymykajú z rámca biografických príbehov ostatných realistov. Kukučín nebol len spisovateľ a dramatik, ale aj lekár, cestovateľ, publicista, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pre svoje dielo čerpal témy z prostredia slovenskej dediny (''Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae''), [[Chorvátsko|chorvátskeho]] ostrova [[Brač]] (román ''Dom v stráni''), z ciest po [[Patagónia|Patagónii]] (''Črty z ciest'', ''Prechádzky po Patagónii'', cestopis), zo svojej cesty po Francúzsku ''Dojmy z Francúzska''(1924), zo svojho pätnásťročného pobytu v [[Čile]] (''Mať volá'', román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile). Napísal tri drámy (''Komasácia, Bacuchovie dvor, Obeta'') a dva historické romány ''Bohumil Valizlosť Zábor'' a ''Lukáš Blahosej Krasoň'' (obidva vydal v [[1927]]). Kukučín v neskoršom období častejšie vkladal do svojej prózy skepsu a disharmonické črty. Dielo [[Dom v stráni|''Dom v stráni'']] je hodnotené ako najlepší slovenský román vydaný do roku [[1918]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/551624-pred-160-rokmi-sa-narodil-martin-kukucin/ Kultura.pravda.sk/Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Pravda|odkaz na autora=Pravda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/58/Martin-Kukucin zlatyfond.sme.sk/martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kukučín|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. '' [[Elena Šoltésová]] ([[1855]]{{--}}[[1939]]), bola jedna z mála slovenských spisovateliek prvej vlny realizmu, redaktorka a publicistka, zakladajúca osobnosť ženského spolku [[Živena]] a výrobného a obchodného spolku [[Lipa]], ktoré poskytovalo prácu slovenským ženám - vyšívačkám. Šoltésová je považovaná za priekopníčku ženskej emancipácie na Slovensku a autorku druhého ženského románu po [[Terézia Vansová|Terézii Vansovej]]. Je to dvojzväzkový román ''[[Proti prúdu (román)|Proti prúdu]]'', ktorý tematicky čerpá z prostredia slovenskej šľachty. Písala novely a poviedky, v ktorých autorsky spracovávala tému slovenského života v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová bola nezlomnou hrdinkou slovenských žien|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html Teraz.sk/Elena Maróthy-Šoltésová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Anton Bielek]] ([[1857]]{{--}}[[1911]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton-Bielek|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/87/Anton-Bielek|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Bielek|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Bielek}}</ref> bol kysucký prozaik, ospevovateľ prírody [[Kysuce|Kysúc]]. Keď prešiel peripetiami vzdelávacieho procesu deformovaného maďarizáciou, učil v malých dedinkách v okolí [[Trenčín]]a, neskôr pracoval v tlačiarni. Jeho prozaický debut bol úspešný a dostal cenu od Antona Jégého (otec spisovateľa Pavla Nádaši-Jégého) za novelu ''V zátiší horskom'' ([[1882]]) publikovaná v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. V ďalších novelách a poviedkach opisuje život v panskom prostredí (''Osudná návšteva'', [[1885]]), ktoré nadviazali na postromantickú prózu. Vyššie hodnotená je jeho tvorba novej dokumentárno-analytickej realistickej prózy, príbehov z dedinského prostredia, v ktorých kontrastuje ľudová hovorová reč v dialógoch s autorskou patetickou štylizáciou rozprávača. V najlepších prácach sa Bielekovi vydarila realistická poviedka so zložitým náročne komponovaným dejom a psychologicky stvárnenými postavami príbehu (''Rozprávka z Poľany''). Bielek písal aj sociálne balady v próze (''Bože môj, otče môj, však je ten svet zmotaný''), ktoré zobrazujú vývoj ekonomických vzťahov smerom ku kapitalizmu. Obraz národného útlaku v sociálnej balade ''Z dôb utrpenia'' je expresívne zobrazený príbeh detí - sirôt, pozostalých po epidémii cholery ([[1873]]), ktoré odvážali do Dolnej zeme (Maďarska) na osvojenie v rámci maďarizačnej politiky. Patrí k najúspešnejším prózam v tomto žánri v slovenskej literatúre. Bielek odišiel do emigrácie v USA, vyšli mu tam dejepisné práce, nakoniec zomrel v Rakúsku v ústave pre duševne chorých. [[Koloman Banšell]] ([[1850]]{{--}}[[1887]]), slovenský básnik, prozaik, literárny teoretik, ktorý počas svojho krátkeho života stihol založiť almanach [[Napred]] spolu s Hviezdoslavom a uverejniť v ňom prvé dielo realizmu. Význam Banšellovho diela spočíva v novátorskom prístupe k tvorbe, v ktorej uplatnil nové realistické princípy a prešiel tak od [[preromantizmu]] k realizmu. Okrem poézie a kratších foriem prózy napísal tieto literárno-teoretické práce: ''Rozbor znelky'', teoretická úvaha (periodikum Dennica), ''Dľa čoho sa má súdiť báseň?'', teoretická úvaha (Dennica), ''Duch maďarskej revolučnej poézie'', teoretická úvaha ([[Slovenské novinárstvo v matičnej dobe|Slovenské noviny]], [[1874]]). Banšell stihol popri svojich psychických peripetiách zozbierať a vydať aj básnickú zbierku ''Túhy mladosti'' ([[1886]]) obsahujúcu jeho subjektívnu lyriku skombinovanú s národne-buditeľskými myšlienkami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/105/Koloman-Bansell|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Realizmus1_Bansell.pdf|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Univerzita Komenského, filozofická fakulta}}</ref>. ===Druhá vlna realizmu ([[1900]]{{--}}[[1918]]) === [[Jozef Gregor Tajovský]] ([[1874]]{{--}}[[1940]]), prozaik a dramatik druhej vlny realizmu. Bol jej najvplyvnejšou osobnosťou. Pre svoju prózu aj drámu si bral námety zo života Slovákov v jeho rodisku v [[Tajov]]e a jeho okolí, z miest kde študoval ([[Tajov]], [[Banská Bystrica]], [[Kláštor pod Znievom]]), zo svojej armádnej služby v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (''Na vojnu, Do vlasti''), z činnosti v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách v Rusku]] (''V légiách, Revolúcia, Rozprávky z Ruska''). Zaujímala ho hlavne sociálna situácia pracujúceho ľudu. Veľkú prácu vykonal pre slovenskú dramatickú tvorbu. Je autorom mnohých divadelných hier, ktoré predstavujú na javisku život slovenského ľudu, napríklad ''Ženský zákon'', [[Statky-zmätky]], ''Matka'', ''Smrť Ďurka Langsfelda'', ''Blúznivci,'' ''Hrdina''. Napísal množstvo kratších aj dlhších prozaických diel (''Maco Mlieč, Apoliena, Nové časy'', ''Besednice'', ''Mamka Pôstková, Horký chlieb''). Po roku [[1918]] napísal a vydal zbierky krátkych próz ''Obrázky nové i staré'' (1928), ''Úhrabky'' (1929). Pred vojnou v [[1907]] sa oženil s neskoršou spisovateľkou [[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hanou Gregorovou]] a presťahoval sa s rodinou do [[Bratislava|Bratislavy]], kde žil do konca života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Gregor Tajovský|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/70/Jozef-Gregor-Tajovsky|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Božena Slančíková-Timrava]] ([[1867]]{{--}}[[1951]]), alias [[Timrava]] si zvolila autorka podľa názvu studničky Timrava v ich chotári, bola spisovateľka slovenského kritického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dielo Slančíkovej-Timravy predstavuje vrchol slovenského realizmu|url=https://www.teraz.sk/kultura/literatura-dielo-slancikovej-timravy/283547-clanok.html Teraz.sk/ Dielo Slančíkovej-Timravy|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|odkaz na autora=TASR}}</ref>. Jej debutom je novela ''Skúsenosť'' z pobytu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Timrava bola z väčšej časti novelistka: ''Pomocník, Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bál,'' ''Boj'' ([[1896]]{{--}}[[1900]]), no napísala aj divadelné hry (''Chudobná rodina'' ([[1921]]), ''Páva'' ([[1923]]), ''Odpoveď'' ([[1934]]), ''Prekážky'' (koniec 40. rokov). Ako slovensky píšuca autorka sa do roku [[1918]] len ťažko prebíjala životom. Písala príbehy zo života slovenského malomesta a dediny. Za prózu ''Dve doby'' dostala štátnu cenu. Známa je jej poviedka ''Za koho ísť'' ([[1893]]), ktorá je ironickým príbehom o hľadaní ženícha. Zaujímavým paradoxom v Timravinom diele je, že stála na ideovej pozícii buržoázneho demokratizmu, no vydala pravdivé svedectvo o socialistickom hnutí, ktoré však sama nepochopila. V roku [[1947]] bola ocenená titulom [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národná umelkyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Božena Slančíková Timrava|url=https://www.litcentrum.sk/autor/bozena-slancikova-timrava/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Súbor:Portrait podjavorinska-ludmila.jpg|náhľad|vpravo|[[Ľudmila Podjavorinská]]]] [[Ľudmila Podjavorinská]] ([[1872]]{{--}}[[1951]]) mala podobný osud ako [[Timrava]], nevydala sa a žila z publikovania svojich diel. Jej realistické príbehy zo slovenského prostredia mali zo začiatku humoristické sfarbenie (''Kmotrovia figliari, Fako Ďura Kotúlku, Pod svietňom'' - [[Humoreska|humoresky]]), v neskoršej tvorbe nabrali vážnejší tón. Pochádzala z učiteľskej rodiny, ktorá ju podporovala v literárnej tvorbe. Boli to hlavne jej strýko Ľudovít Rizner a [[Ján Pravoslav Leška]]. V začiatkoch tvorby písala lyricko-epické (''Z vesny života'', zbierka lyrických veršov) a epické básne: ''Balady'' [[1930|(1930]]) a ''Balady a povesti'' ([[1946]]), táto poézia bola vrcholom jej básnickej tvorby. Próza sa však stala jej dominantným žánrom (novely ''Za neistými túžbami, Rôznymi cestami, Za šťastím, Z domova, Postupne''). Podjavorinská sa zaujímala o ľudovú reč, dialekty, zbierala porekadlá a idiomatické výrazy (''Povery z Horných Bziniec'', 1892, ''Zvláštnejšie príslovia a porekadlá z Horných Bziniec'', 1900). Je známa aj ako autorka literatúry pre deti (''Čin-čin'', veršovaná rozprávka, ''Sadaj, slnko, sadaj'', báseň), ktorej sa stala zakladateľkou. Dielka pre deti boli často adaptované v rozhlase, na javiskách a neskôr v televízii. V roku [[1947]] dostala titul národnej umelkyne. Jej tvorbu zaraďujú na úroveň vplyvných autorov realizmu ako boli [[Vajanský]], [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovský]] a [[Martin Kukučín|Kukučín]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľudmila Podjavorinská|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ludmila-podjavorinska/zivotopis-autora litcentrum.sk/Ľudmila Podjavorinská|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Janko Jesenský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Jesenský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1874]]{{--}}[[1945]]) patrí medzi spisovateľov druhej vlny slovenského realizmu, pričom jeho tvorba presahuje aj do symbolizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=janko Jesenský = Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/komplexna-charakteristika-tvorby litcentrum.sk Jesenský-charakteristika diela|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref>. Jesenský napísal významný román kritického realizmu ''Demokrati'', ktorý bol zároveň jedným z mála v dovtedajšej románovej spisbe v slovenskom jazyku. Toto dielo sa zaoberá politickou témou, vyšlo v roku [[1934]]. Jesenský opísal v románe vlastné skúsenosti z advokátskej praxe a práce v štátnej správe. Ironizuje v ňom spôsoby v politike medzi dvoma vojnami, aj názov Demokrati je myslený ironicky. Novela ''Pani Rafiková'' podrobuje kritike malomeštiacky štýl života, ktorý autor ironizuje či zosmiešňuje. Iné podobné príbehy si možno prečítať v zbierkach poviedok ''Malomestské rozprávky, Zo starých časov''). Jesenský pristupuje humorne-ironicky aj ku svojej téme o dedinskej inteligencii (Hríby, Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí, Vádium, Medecína). U Jesenského je poézia dôležitou súčasťou jeho tvorby, použil v nej ľahkú piesňovú formu kontrastujúcu s drsnejším textom. Jeho verše vznikali na východnom fronte v [[Rusko|Rusku]] (zbierka ''Zo zajatia''), aj počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Posledné ilegálne prenášali do [[Londýn]]a, odkiaľ boli vysielané v rádiu [[BBC]]. Táto zbierka básní vyšla pod názvom ''Na zlobu dňa''. Jesenský bol presvedčený čechoslovakista. [[Súbor:Portrait nadasi-jege-ladislav.jpg|náhľad|vpravo|[[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav Nádaši - Jégé]]]] [[Ladislav Nádaši-Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová}}</ref> ([[1866]]{{--}}[[1940]]) tvoril v neskorej fáze slovenského realizmu, vplýval naňho [[Émile Zola|Zolov]] [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]] a realizmus ruských klasikov [[19. storočie|19. storočia]]. Nádaši-Jégé bol výhradne prozaik, stal sa najplodnejším autorom románov spomedzi slovenských spisovateľov. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] napísal viacero prác s historickými námetmi, z toho dva romány (''Adam Šangala''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Šangala|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/199/Nadasi-Jege_Adam-Sangala zlatyfond.sme.sk/Adam Šangala|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Nádaši-Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ladislav Nádaši-Jégé}}</ref> ([[1923]]), ''Svätopluk'' (1928)), v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] opäť dva (''Alina Orságová, S duchom času'') a viacero historických noviel (''Wieniawského legenda'', ''Z dávnych časov'' (1927), ''Kuruci, Itália,''obe [[1931]], ''Magister rytier Donč<ref>{{Citácia periodika|titul=Magister Rytier Donč|periodikum=Slovenské pohľady|priezvisko=Nádaši Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Turčiansky sv. Martin|dátum=1926|číslo=6-8}}</ref>, Horymír'').'' V prózach ''Krásne časy rokoka'', ''Jaríkovský kostol'', ''Pán biskup'' sa objavuje Jégého ironický humor a stráca sa jeho naturalistické pero. V ostatných prácach s historickou témou sa významne prejavuje [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, zväzok IV. písmená N-Q, heslo naturalizmus|priezvisko=Hajko|meno=Vladimír|vydavateľ=Slovenská akadémia vied, encyklopedický ústav|rok=1980|strany=64|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref> Písal prózu aj o súdobom spoločenskom živote, ku ktorému sa staval kriticky, napríklad satirický román ''Cesta životom'' ([[1930]]. Kritik [[Ján Števček]] hovorí v súvislosti s ním o pikaresknom naturalizme. Väčšinu života prežil v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde aj pôsobil ako lekár a publicista. [[Ján Čajak]] ([[1863]]{{--}}[[1944]]) bol slovenský spisovateľ a prekladateľ, ktorý študoval na slovenských gymnáziách, teológiu v Bratislave nedokončil. Po učiteľskej činnosti na Slovensku odišiel v [[1899]] nastálo do [[Báčsky Petrovec (mesto)|Báčskeho Petrovca]] v [[Srbsko|Srbsku]], kde začal písať prózu ovplyvnenú [[Jozef Gregor Tajovský|Jozefom Gregorom Tajovským.]] Stal sa reprezentantom kultúry dolnozemských [[Slováci|Slovákov]]. Napísal svoj jediný román ''Rodina Rovesných'' ([[1909]]), prózy s tematikou prostredia [[Dolná zem|Dolnej zeme]] (''Vysťahovalec, Obyčajná história, Baťa Kalinský, Suchoty'' a i.) a ďalšie poviedky. V roku [[1914]] vydal svoj ''Dejepis Slovákov'', ktorý sa stal populárnym čítaním. Čajak bol organizátor kultúrneho života v [[Báčsky Petrovec (mesto)|Petrovci]], spoluzakladateľ slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a redaktor mesačníka ''Náš život''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čajak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-cajak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> - ==Moderna<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=437- 456|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Slovenská literárna moderna sa začala rozvíjať od roku [[1905]] (pozri: ''Verše I.,'' básnická zbierka [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]), ale hlavne po prvej svetovej vojne, kedy zároveň doznieval realizmus. Dovtedy lineárny vývoj vždy jedného smeru sa rozvinul do pestrého vejára [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardných]] smerov prevzatých zo západných európskych literatúr alebo ovplyvnených nimi. Názov „moderna” sa začal používať až v polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderna fungovala aj bez toho, aby sa tak volala|url=https://dennikn.sk/212912/moderna-fungovala-aj-bez-toho-aby-sa-tak-volala/|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rakúsová|meno=Gabriela|vydavateľ=dennikn.sk}}</ref>. Medzi avantgardnými smermi moderny prevládali [[Symbolizmus|symbolizmu]]s a [[expresionizmus]]. Filozofickým základom moderny boli [[Nietzsche]]ho a [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]]ove ideové konštrukty obohatené o [[ Charles Darwin|Darwin]]ov prírodný výber, Strindbergov boj pohlaví a protikladný [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus]] [[Henri Bergson|Bergson]]a, pričom sa prihliadalo aj na [[Sigmund Freud|Freudovu]] psychoanalýzu. Znamenalo to významnú zmenu v modeloch nielen myslenia ale aj tvorby. V slovenských podmienkach sa k týmto novým ideovým východiskám pridávali maďarizačný tlak a celkové postavenie slovenského národa v rámci monarchie, problémy, ktoré prevládali v mysliach slovenskej inteligencie nad umeleckými témami až do vzniku [[Tomáš Masaryk|Masaryk]]ovho [[Česko-Slovensko|Československa]]. Hoci autori slovenskej moderny nikdy nezostavili spoločný modernistický manifest, stretli sa na spoločnej platforme ''Sborníka slovenskej mládeže'' vo vydaní v [[1909]], keď v ňom publikovali [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]] a [[Vladimír Roy]]. K najvýznamnejším autorom moderny patria [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]], [[Ivan Gall]], [[František Votruba]], [[Ľudmila Groeblová]] a [[Vladimír Roy]]. Žánre, ktoré sa progresívne rozvíjali v slovenských podmienkach boli hlavne poézia a to subjektívna lyrika ľúbostná a erotická, angažovaná občianska a sociálna lyrika. V poézii začína rozväzovanie verša, nadobúda znaky modernistickej poetiky, napríklad lyrizmus, hudobnosť, opakovanie motívov, symboly. V próze sa písali malé formy - novely, črty, poviedky, poznámky, zápisky, úryvky z denníkov. Mala lyrický charakter a postupne sa stierali rozdiely medzi prózou a poéziou natoľko, že vznikol žáner [[báseň v próze|básne v próze]] (Vladimír Roy: Brezy, Zvony<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brezy, Zvony|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1708/Roy_Ked-miznu-hmly/3|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Vladimír Roy}}</ref>. V dráme sa tiež prejavoval záujem tvoriť krátke formy, napríklad jednoaktovky či dramatické skice, ktoré tvorili [[Vladimír Hurban]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plukovník Vladimír Svetozár Hurban|url=http://www.vhu.sk/plukovnik-vladimir-svetozar-hurban/|dátum prístupu=2021-11-20|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|dátum vydania=2012-04-26|vydavateľ=Vojenský historický ústav|odkaz na autora=Miloslav Čaplovič}}</ref> inak aj VHS - Vladimír Hurban Svetozárov a Vladimír Hurban Vladimírov: VHV ([[Vladimír Hurban Vladimírov]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská moderna|priezvisko=Hučková - zostavovateľka výberu|meno=Dana|vydanie=1|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-8101-567-0|strany=620}}</ref> ===Prvá vlna moderny ([[1905]]{{--}}[[1918]])=== [[Ivan Krasko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Krasko - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-krasko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Zambor|meno=Ján|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Ján Zambor}}</ref>, rodený Ján Botto ( [[1876]] – [[1958]]) súčasť slovenskej moderny a básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] slovenského aj svetového, tiež jeho zakladateľ. Na jeho básnickú tvorbu vplýval francúzsky [[symbolizmus]], no próza je postrealistická a novoromantická. Potomok romantika [[Ján Botto|Jána Botta]] zdedil po ňom zmysel pre temnotu a pochmúrnosť a vkladal ich do svojej poézie. Jeho zbierka básní ''Nox et Solitudo'' ([[1909]]) je plne symbolistická subjektívna lyrika a zbierka ''Verše II.'' ([[1912]]) je jej vystupňovaním s pridaním náboženského lyrizmu. Na štúdiách v Prahe získal rozhľad nielen v českej literatúre ale aj svetovej. V tomto období sa dostal do dosahu skupiny [[Hlasisti|hlasistov]] a pracoval v spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]]. Z pražskej životnej etapy si Krasko odniesol svoj preklad [[Richard Derhmel|Richarda Derhmela]] ''Príroda, symbol, umenie,'' ktorý mu vyšiel v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. Svoje verše publikoval v tlačových orgánoch hlasistov aj u „starých”. Z Prahy odišiel s titulom doktor prírodných vied. V Čechách dozrel v autora, ktorý napísal svoju programovú báseň ''Poetika starej lyriky'' pripomínajúcu Verlainovu báseň ''Art poétique'', ktoré signalizovali nový smer [[symbolizmus]]. Veľmi kladne naň reagovali Hviezdoslav aj Vajanský. Krasko tvoril osobnú lyriku aj sociálne protestné verše. Jeho prozaická časť tvorby je realistická so silným dôrazom na psychologizáciu postáv: ''Naši'' ([[1907]]), ''Svadba, Almužna'' (obe v [[1908]]), ''List mŕtvemu'' ([[1911]]). [[Slovenská akadémia vied]] mu vydala súborné dielo v [[1966]] s názvom ''Dielo''. [[Janko Jesenský]] ([[1874]]{{--}}[[1945]]), v próze realista, v poézii ranný [[Symbolizmus|symbolista]]. Vo veršoch je prechod od realizmu k [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]], hlavne pod vplyvom zážitkov z [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. To znamená, že v poézii je Jesenský členom prvej vlny slovenskej [[Moderna|moderny]]. No aj v próze je považovaný za prvého autora-realistu, píšuceho skutočnú modernú realistickú prózu. Vydal viaceré zbierky poézie, napríklad: ''Vyznanie'', báseň (vyšla v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]), debut v roku [[1897]], ''Verše J. Jesenského'', zbierka básní ([[1905]]), ''Po búrkach'' ([[1932]]), ''Náš hrdina'' ([[1944]]){{--}}lyricko-epická skladba, ''Na zlobu dňa'' ([[1945]]), ''Jesenný kvet'' ([[1948]]) - vydaná po jeho smrti. [[Martin Rázus]] ([[1888]]{{--}}[[1937]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=osobnosti.sk}}</ref> evanjelický kňaz, politik a spisovateľ slovenskej moderny, ktorý písal poéziu čiastočne novoromantickú, s prírodnou lyrikou, okrajovo sa dotýkajúcu aj [[Symbolizmus|symbolizmu]]. V poézii sa významnejšie priklonil k [[Epika|epickej]] a baladickej forme. Názorovo stál pevne na základoch slovenského nacionalizmu, zo začiatku [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], ktorý sa postupne menil smerom k [[Autonomizmus|autonomizmu]]. Rázus bol predsedom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] a poslancom [[Národné zhromaždenie Československej republiky|Národného zhromaždenia]]. Dohodol politickú koalíciu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou]]. Napísal viacero zbierok poézie, ktoré mu vychádzali až do jeho skonu v [[1937]]: ''Z tichých a búrnych chvíľ'' ([[1917]]), debut, ''Hoj, zem drahá'' ([[1919]]), ''To je vojna!'' ([[1919]]), ''Kameň na medzi'' ([[1925]]), ''Kresby a hovory'' ([[1926]]), ''Šípy duše'' ([[1929]]), ''Bača Putera'', veršovaný román ([[1934]]), ''Cestou'' ([[1935]]). Napísal aj divadelné hry ''Hana, Ahaswer, Obrodenie a Malý detektív'', z ktorých posledné dve neboli publikované. Okrem zbierky krátkej prózy ''Z drobnej prózy'' ([[1926]]) vydal 4-dielny román ''Svety'' ([[1929]]) opisujúci život na dedine a pozoruhodný historický román ''Júlia'' ([[1930]]). Umelecky hodnotné romány ''Maroško'' a ''Maroško študuje'' vydané v rokoch [[1932]]{{--}}[[1933]] boli určené deťom, no stali sa veľmi obľúbeným čítaním nielen mládeže. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] boli s úspechom natočené pre [[Slovenská televízia|slovenskú televíziu]]. V roku [[1937]] mu vyšli novely ''Bombura a Surovcovci'', ktoré sú považované za jeho najpôsobivejšie diela. V tom istom roku Rázus predčasne skonal. ===Druhá vlna moderny ([[1920]]{{--}}[[1930]])<ref name=´moderna II´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna Druhá vlna moderny|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Druhá vlna moderny<ref name=´moderna II´></ref> znamená ešte výraznejšie roztrieštenie jednotného názoru na to, aké literárne postupy tvorby sa majú používať. Môžeme začať u [[Milo Urban|Mila Urbana]], ktorého psychologické postupy v jeho realistickej próze sa nachádzajú na opačnom brehu literárnej rieky moderny, než vplyvy západných avantgardných autorov. So zamietnutím konzervativizmu a tradicionalizmu sa v literárnej tvorbe ocitli mnohé avantgardné prúdy a školy. U niektorých boli hlavnou metódou tvorby, u ďalších len marginálne či efemérne dotyky so zahraničnými literatúrami. Aj autori s najvýraznejším modernistickým prejavom oscilujú medzi viacerými štýlmi písania a majú viacznačný výpovedný efekt. Deje sa to i v rámci jediného diela, napríklad zbierky poviedok, v ktorej možno nájsť odlišné umelecké postupy. Spomeňme tu autorov, ktorí zanechali najvýraznejšie stopy v medzivojnovej literatúre druhej vlny modernizmu. [[Súbor:Portrait halamova-masa.jpg|náhľad|vpravo|Maša Haľamová]] [[Maša Haľamová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - komplexná charakteristika tvorby|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> ([[1908]]{{--}}[[1995]]) bola jednou z mála poetiek slovenskej moderny, ktorá svojou tvorbou náleží k symbolizmu [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]], no nielen k nemu. Jedna z jej raných básní je ''Agonia'' vydaná v Slovenských pohľadoch roku [[1926]], keď mala osemnásť rokov<ref>Slovenské pohľady, 1926,vydavateľ Matica slovenská,1926, číslo 6-8,strana 424</ref> Po [[Symbolizmus|symbolizme]] možno aj pod vplyvom svojej cesty do [[Francúzsko|Francúzska]] ([[1929]]{{--}}[[1930]]) prešla k ďalším avantgardným smerom, čomu nasvedčuje aj jej často používaný voľný verš. Haľamová písala ľúbostnú lyriku (zbierky ''Básne, Červený mak, Balada, V zakliatej hore, Májová''), no zaujímala sa aj pod vplyvom [[Jiří Wolker|Jiřího Wolkra]] aj o sociálnu tému. Maša Haľamová sa zaslúžila aj o žáner literatúry pre deti (''Svrček a mravci'', 1957, ''Mechúrik Košťúrik s kamarátmi'', 1962, ''Petrišorka'',1965, ''Hodinky, leporelo'', ''O sýkorke z kokosového domčeka'', 1976). [[Vladimír Roy]] ([[1885]]{{--}}[[1936]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Roy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-roy|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je básnik zaraďovaný do druhej vlny moderny, ktorý bol ovplyvnený tvorbou [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]] a [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]. Debutoval epickou skladbou o [[M. R. Štefánik]]ovi ''Náš Ikarus'' ([[1920]]) a pokračoval vydaním ďalších šiestich zbierok poézie: ''Keď miznú hmly, Rosou a tŕním'' (obe [[1921]]), ''Cez závoj a Peruťou sudba máva'' (obe [[1927]]), ''Zvlnený prameň'' ([[1933]]), ''In memoriam'' ([[1934]]) a výber poézie ''Básne'' ([[1963]]). Jeho prózy ''Môjmu mladému životu, Čierna krv, Pri ohni'' a i. zostali v rukopisnej forme. Písal aj estetické a literárno-historické eseje, napríklad o [[Pavol Országh Hviezdoslav|P. O. Hviezdoslavovi]], [[Samo Chalupka|Samovi Chalupkovi]], [[Alois Jirásek|Aloisovi Jiráskovi]], [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]], [[Robert Browning|R. Browningov]]i a ďalších. [[Vladimír Roy]] je považovaný za vedúceho básnika druhej vlny moderny, hoci dosť osciloval medzi realizmom a symbolizmom, čo vytváralo eklektický dojem z jeho tvorby. [[Janko Alexy]] ([[1894]] – [[1970]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Alexy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-alexy/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, okrem svojej hlavnej činnosti výtvarného umelca písal aj prózu s črtami podobnými Gašparovej tvorbe. Preferoval fikciu pred realitou, nostalgia, sentimentalita, intimita, naivita, clivota boli jeho témami, s ktorými sa stotožňoval v pozícii rozprávača. Typický je preňho baladicko-elegický tón, z ktorého sa vymaňuje opäť príbehmi z umeleckej bohémy, kde ženskými postavami sú ikony lásky ako ciele lyrického blúznenia nesúceho znaky fetišistického posadnutia. Jeho tvorba má však aj inú stránku, tam, kde využíva inšpiráciu svojím detstvom a mladosťou používa láskavý humor, naivitu a ako rozprávač podáva príbeh z pohľadu rojčiaceho chlapca. Alexy sa zaoberal osudmi malých detí, často smutnými, bol ich obrancom a tým aj kritikom sociálnych krívd páchaných na deťoch. Písal krátke prózy - ''Jarmilka''([[1924]]){{--}}knižka krátkych próz; úvod jej napísal [[Štefan Krčméry]], ''Grétka'' ([[1925]]){{--}}zbierka krátkych próz, ''Veľká noc'' ([[1930]]){{--}} zbierka krátkych próz, ''Ondrejko'' ([[1956]]). Vydal viacero románov, debut s názvom ''Hurá !''([[1935]], dvojdielny), ''Už je chlap na nohách'' ([[1936]]), ''Zlaté dno'' ([[1940]]), ''Dom horí'' ([[1942]]){{--}} román o osudoch jeho rodiny, ''Profesor Klopačka'' ([[1949]]). Je autorom beletrizovaných životných príbehov slovenských výtvarníkov ''Osudy slovenských výtvarníkov'' ([[1948]]). [[Súbor:Portrait zguriska-zuzka.jpg|náhľad|vpravo|alt=Autorka humoristickej prózy|Zuzka Zguriška]] [[Zuzka Zguriška]] ([[1900]]{{--}}[[1984]]) vlastným menom Ľudmila Šimonovičová, vydatá Dvořáková,([[1900]]{{--}}[[1984]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rampáková|meno=Ľudmila|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Ľudmila Rampáková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZGURIŠKA, Zuzka (* 1900 – † 1984)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/zguriska-zuzka/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a dramatička, ktorá sa spočiatku ťažko prebíjala rakúsko-uhorským vzdelávacím systémom. V roku [[1924]] po maturite, učiteľskej praxi a vydaji sa presťahovala s manželom do [[Bratislava|Bratislavy]], kde tvorila a počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] vyštudovala na [[Slovenská univerzita|Slovenskej univerzite]] dejiny umenia a filozofiu. Školu ukončila s doktorátom z filozofie a po vojne odišla aj s manželom do [[Praha|Prahy]]. Debutovala už v roku [[1922]] prozaickou črtou ''Pri muzike''. Pokračovala v písaní humorne ladenej krátkej prózy, ktorú umiestňovala v [[Živena|Živene]], [[Robotnícke noviny|Robotníckych novinách]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]] a [[Elán (časopis)|Elán]]e, (zbierka próz ''Obrázky z kopaníc'' ([[1929]]), knihy poviedok ''Dvanásť do tucta'' ([[1932]]) a ''Ženích s mašinou'' ([[1935]]). Svojím pohľadom na život a tvorivým spracovávaním humorných príbehov z prostredia myjavských kopaníc je ju možné považovať za autorku humoristickej prózy. Vytvorila zbierky rozhlasových humoresiek ''Svadba'' ([[1943]]), ''Hostina'' ([[1947]]) ''Podobizne'' ([[1957]] a ''Manželstvo na úver'' ([[1967]]). Jej najúspešnejším dielom je román ''Bičianka z doliny'' ([[1938]] o príbehu ženy z [[Myjava (okres)|myjavských]] [[Kopanice (región)|kopaníc]], bohatej gazdinej, ktorá musela prejsť svojím zložitým obdobím počas vojny, aby sa zmenila na lepšiu a život chápajúcu bytosť. Po úspechu Bičianky začala písať románovú trilógiu, tiež z prostredia jej rodného kraja [[Myjava (okres)|Myjava]] ''Metropola pod slamou'' ([[1949]]), v ktorom sa zamerala na obyvateľov malého mesta v období niekoľko rokov pred prevratom [[1918]]. Druhý diel trilógie ''Mestečko na predaj'' ([[1954]]) rozpráva o medzivojnovej realite rokov [[1918]]{{--}}[[1929]] a tretí diel ''Zbojnícke chodníčky'' predstavujú krátku históriu Slovenskej republiky v rozmere malého mestečka [[1939]]{{--}}[[1945]] napísanú v štýle socialistického realizmul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška v paradoxe života a tvorby|url=https://www.snm.sk/?umenie&clanok=zuzka-zguriska-v-paradoxe-zivota-a-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Trúsik|meno=Pavol|vydavateľ=Slovenské Národné Múzeum|odkaz na autora=Pavol Trúsik}}</ref>. Zguriška napísala aj historické romány pre mládež ''Husitská nevesta'' ([[1962]]) a ''Kráľova zajatkyňa'' ([[1982]]), divadelnú hru ''Mor na farme'' (1967), ojedinelý cestopis ''Španielske pohľadnice'' ([[1931]]), preložila [[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]] a tvorivé obdobie zavŕšila autobiografickým beletrizovaným dielom ''Strminou liet'' ([[1972]]). [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] ([[1904]]{{--}}[[1960]])<ref name=´moderna II´></ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Ivan Horváth|url=https://horvatha.edupage.org/a/6731?eqa=dGV4dD10ZXh0L2Fib3V0JnN1YnBhZ2U9MQ%3D%3D|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Gymnázium Ivana Horvátha Bratislava}}</ref> je tiež žánrovo aj štýlovo polymorfný autor, ktorý osciluje medzi [[Impresionizmus|impresionizmom]], [[novoromantizmus |novoromantizmom]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadenciou]], [[Expresionizmus|expresionizmom]], [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmom]] a i. Horváth bol prozaik, publicista, diplomat a politik, ktorý okrem fakulty práva v [[Bratislava|Bratislave]] absolvoval aj diplomatické vedy v [[Paríž]]i. Bol účastníkom [[Protifašistický odboj na Slovensku|protifašistického odboja na Slovensku]], členom [[ÚV KSČ|Ústredného výboru KSČ]] od roku [[1944]]. Po roku [[1945]] zastával vysoké funkcie v [[SNR]], v Zbore povereníkov [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]] od [[18. september|18. septembra]] [[1945]] do [[16. august]]a [[1946]] a v [[Národné zhromaždenie|Národnom zhromaždení ČSR]]. Nakoniec bol ambasadorom [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. V roku [[1950]] ho odsúdili za [[buržoázny nacionalizmus]] a uväznili na 18 rokov, po 9 rokoch dostal milosť (Iný zdroj uvádza príčinu uväznenia rozsudok za velezradu a špionáž). Krátko nato skonal v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho debutová práca ''Mozaika života a snov'' ([[1923]]) bola časopisecky publikovaná zbierka poviedok. Čo sa týka témy, spracovával rozpor medzi skutočnosťou a snom, sústredil sa na emocionálnosť vo vzťahoch. [[Poetizmus (smer)|Poetizmus]] sa objavil v jeho novele ''Laco a Bratislava'', je to lyricky a sviežo podfarbený príbeh zo života študentov v Bratislave. Za jeho najlepšie dielo je považovaný súbor piatich noviel [[Vízum do Európy]] ([[1930]]), v ktorom opisuje atmosféry európskych metropol. Novely sa vyznačujú pútavým dejom, psychologickým uhlom pohľadu. V [[1944]] vydal zbierku noviel ''Tak sa to malo stať'' ([[1944]]), ktorou pokračuje v psychologickom nazeraní na konanie postáv. V roku [[1948]] vyšiel jeho dokument o atmosfére v jeho umeleckej generácii pod názvom ''Život s Laurou'', ktorá sa zaoberá témou vzťahu umelec a jeho múza. V roku [[2004]] vyšla jeho zbierka esejí ''Európa koktail'', ktorý bol zbierkou portrétov slovenských spisovateľov. [[Kvetoslav Florián Urbanovič]] ([[1885]]{{--}}[[1963]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvetoslav Florián Urbanovič|url=https://www.litcentrum.sk/autor/kvetoslav-florian-urbanovic/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol celý život učiteľom na západnom [[Slovensko|Slovensku]]. Napísal romány ''Poklesky'' ([[1922]]), ''Tridsať strieborných'' ([[1923]]), voľne nadväzujúci román ''Bez vesla'' ([[1926]]), dvojdielny román ''Oráčina'' ([[1933]]). Písal aj drámy, ktoré vyšli v súbornom diele v roku [[1925]]. Osobitne vydal hru ''Vyvrheli'' ([[1929]]). Urbanovičova tvorba patrí ku komerčnej aj bulvárnej spisbe zameranej na sociálnu vrstvu bratislavskej [[Elita|elity]] a s ňou sa prelínajúcej umeleckej bohémy a sveta sociálnej periférie. [[Ivan Minárik]] ([[1909]]{{--}}[[1967]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-minarik|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je autor, ktorý pokračoval v postupoch tvorby podľa Tida Gašpara a Hrušovského, charakteristických pre štýl „fin de siècle”. Venoval sa témam ako je [[mysticizmus]], [[spiritualizmus]] a dekadentne spodobený katolicizmus, [[satanizmus]] a [[okultizmus]]. Minárik je teda autorom [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]] konca [[19. storočie|19. storočia]], jeho postavy končia dezintegráciou ega.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920 – 1930|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Habaj - editor|meno=Michal|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Michal Habaj}}</ref> V začiatkoch tvorby bol príslušník literárnej skupiny „Utópia”. Vyšla mu zbierka prozaických prác ''Smaragdový amulet'' ([[1946]]), no po roku [[1943]] sa autorsky odmlčal. Posmrtne mu vydali výbery próz ''Purpurový medveď'' ([[1967]]) a ''Vášeň'' ([[1970]]). Je autor románu s historickým námetom ''Sprisahanie v Prešporku'' ([[1940]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Ringier Axel Springer SK, a.s.}}</ref> [[Milan Thomka Mitrovský]] ([[1875]] – [[1943]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Thomka Mitrovský: M. Th. M - autobiografia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1292/Mitrovsky_M-Th-M/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> bol slovenský [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] akademický maliar. Popri svojej výtvarnej činnosti napísal zbierku noviel ''Pani Helène'' ([[1930]]), za ktorú dostal štátnu cenu. Témou týchto próz je prostredie umeleckej bohémy vo [[Florencia|Florencii,]] ktoré boli reakciou na jeho študijný pobyt v tomto meste. Mitrovský písal aj literárnu a umeleckú publicistiku, napríklad ''Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1299/Mitrovsky_Maiestas-artis-Umenie-veda-a-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> Ďalší autori sa druhej vlny dotkli len okrajovo alebo chvíľkovo: [[Ján Poničan|Ján Rob Poničan]]([[1902]]-[[1978]]), [[Jarko Elen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jarko Elen|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jarko-elen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Štefan Letz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Letz|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-letz|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Peter Zván]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Zván|url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-zvan/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Vladimír Wagner]], [[Imro Frits]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frič Imrich (Frits) - Slovnik vyznamnych osobnosti mesta Trencin - 20. storocie.pdf|url=https://www.vkmr.sk/buxus/docs/Slovnik%20vyznamnych%20osobnosti%20mesta%20Trencin%20-%2020.%20storocie.pdf|dátum prístupu=2022-05-27|vydavateľ=Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne}}</ref>. ===Lyrizovaná próza ([[1920]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lyrizovaná próza|url=https://www.rtvs.sk/clanok/91837/slovnik-l|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=RTVS}}</ref>=== Lyrizovaná próza je špecifický literárny štýl týkajúci sa skupiny prozaikov slovenskej moderny, ktorí lyrizovali svoje prozaické texty vkladaním postáv a statí s lyrickými výjavmi, snami, spomienkami a fantastickými predstavami, pričom používali aj témy zo slovenských balád a rozprávok. Týmto dosahovali subjektívne ladenie umeleckého textu, ktorým sa im podarilo vytvoriť rozšírený obraz vedomia rozprávača, novú rozšírenú realitu v próze. Termín „Lyrizovaná próza” prvýkrát použil [[Ján Števček]] vo svojom literárnovednom diele Lyrizovaná próza<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Števček|url=https://www.litcentrum.sk/node/97864/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref>. Časť literárnych kritikov však považuje tento smer za súčasť slovenského [[naturizmus|naturizmu]], iní kritici považujú naturizmus len za iný názov lyrizovanej prózy. Predstavitelia spomenutí nižšie sú hlavné literárne osobnosti, zakladatelia lyrizovanej prózy na Slovensku: [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]), [[Dobroslav Chrobák]] ([[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Margita Figuli]] ([[1909]] – [[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tido Jozef Gašpar|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tido-jozef-gaspar/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. ====Prvá generačná vrstva lyrizovanej prózy==== [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) bol básnik a písal aj prózu pre dospelých, deti a mládež. Stal sa priekopníkom estetizmu lyrizovanej prózy a zakladateľom jej ideovo-estetických princípov v rámci slovenskej literatúry. Bol to autor, ktorý vzišiel zo stredoslovenského prostredia. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] sa stretol so slovenskými komunistami a v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] naňho vplývali národné idey. Od [[1938]] žil v [[Bratislava|Bratislave]] až do konca života. Debutoval v [[1932]] hneď dvoma básnickými dielami, zbierkou ''Bez návratu'' a lyricko-epickou poémou ''Martin Nociar Jakubovie''. Je to poézia emocionálne blízka Ivanovi Kraskovi a Vladimírovi Royovi a štýlovo sa pohybuje medzi modernou a lyrizovanou prózou. Zbierka ''Mámenie'' (1936) a ''Pijanské piesne'' (1941) sú obe podfarbené smútkom a pesimizmom a [[Milan Pišút]] považuje túto stránku Ondrejova za dekadentnú. Opakom je autorova tvorba pre mládež: ''Rozprávky z hôr'' ([[1932]]), ktoré sú oslavou života horalov v prírode, ''Tátoš a človek'' (jedná sa o históriu odprírodnenia koňa), ''O zlatej jaskyni'' ([[1935]]), vyznačuje sa žánrovými inováciami - syntézou [[sci-fi]], [[Groteska|grotesky]] a [[Paródia|paródie]]. Táto próza obsahuje scény s trpaslíkmi, obyvateľmi hviezdy spolu so zbojníckymi a tuláckymi motívmi. Ondrejovov ''Africký zápisník'' ([[1936]]), v ktorom okrem iného odsúdil prejavy nadradenosti bielej rasy a rôzne vlastnosti kolonializmu bol cestopisom bez cestovania, fiktívnym rozprávaním náučného charakteru. Nasledovali žánrovo totožné knižky - fiktívne cestopisy ''Horami Sumatry'' a ''Príhody v divočine'' ([[1940]]). Posmrtne mu vydali ''Keď pôjdeš horou'' ([[1963]]), rozprávanie o lesných stromoch. Vrcholom Ondrejovovej tvorby pre mládež je ''Zbojnícka mladosť'', román o vlastnom detstve v prírode s lyricko-mystickým akcentom. Ďalší román previazaný so Zbojníckou mladosťou hlavným hrdinom je [[Jerguš Lapin]], v ktorom sa príbeh presúva z hôr do mesta a na vojnový front, padá monarchia a vzniká Československo. Literárne je zmesou rôznych štýlov rozvíjania deja, no stále má vlastnosti lyrizovanej prózy. Voľným pokračovaním je román ''Na zemi sú tvoje hviezdy''. Tri romány tvoria voľnú trilógiu ''Slnko vystúpilo nad hory'' ([[1956]]). [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]]) je cenený ako jeden zo zakladateľov avantgardnej prózy, v ktorej sa prejavuje [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]], kult formy, estétstvo, ornamentalizmus a lyrický pátos. Takéto postupy tvorby mali byť prejavom vycibreného vkusu a elitnejšej kultúry. Diela mali nielen delikátnejšiu formu ako predošlý realizmus ale aj delikátnejší obsah spojený s vlnami extázy, striedaním nálad a túžob. Láska, krása a sny, to sú témy, ktoré majú v jeho diele ukázať krajšiu, príjemnejšiu realitu, čo ale kontrastuje so smútkom, ktorý sa v jeho tvorbe často spája s láskou. V súvislosti s týmito pojmami sa v Gašparovej próze vyvinul typ ženskej postavy - „femme fatale”, ktorá je obrazom zlých vlastností ako milovníčka luxusu, ničnerobenia, členka mondénnej spoločnosti. Inšpiratívnym prameňom tohto ženského profilu boli Gašparovi [[Gustav Klimt]] a [[Arthur Schnitzler]]. Gašpar písal hlavne novely, napríklad ''Karambol a iné novely'' ([[1925]]), ''V cudzine a iné rozprávky''([[1935]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GAŠPAR, Tido Jozef|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/gaspar-tido-j/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Vozárová|meno=Katarína|vydavateľ=Slovník divadelných kritikov a publicistov|odkaz na autora=Katarína Vozárová}}</ref> [[Ján Hrušovský]] ([[1892]]{{--}}[[1975]]) bol výhradne prozaik. Debutoval prózami s témou [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ''Zo svetovej vojny'' (1919), ''Muž s protézou'' (1925), ''Peter Pa- vel na prahu nového sveta'' (1930), ''František Ferdinand'' (1935) a ''Sprisahanie proti svetu'' - 4 diely([[1941]] – 42). Vydal zbierky poviedok: ''Pompiliova Madona'' ([[1923]]), ''Zmok a iné poviedky, Dolorosa'' (obe [[1925]]), ''Kariéra'' ([[1961]]) a ''Rozmarné poviedky'' ([[1974]]). Písal dobrodružnú, detektívnu a historickú beletriu. Bol tiež autorsky plodný novinár a publicista. Jeho románopisné dielo tiež nie je malé: ''Jánošík 1{{--}}4'' ([[1933]]), ''Dráma na ostrove, Verný hrdina'' (oba [[1935]]), ''Búrka nad Devínom'' ([[1936]]), ''Neuveriteľný príbeh dr. Gallusa'' ([[1937]]), ''Dva železné dvory 1{{--}}2'' ([[1938]]), ''Prízrak'' ([[1941]]), ''Pohroma'' ([[1962]]), ''Čarovný kľúč'' ([[1966]]) a ''Rákócziho pochod''. [[Súbor:Portrait urban-milo.jpg|náhľad|vpravo|[[Milo Urban]] je významný predstaviteľ lyrizovanej prózy. Narodil sa v lesnej horárni na [[Babia hora|Babej Hore]] a svoju životnú kariéru ukončil v [[Bratislava|Bratislave]], kam sa prisťahoval v roku [[1974]].]] ====Druhá generačná vrstva==== [[Milo Urban]] ([[1904]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milo Urban|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=|vydavateľ=Osobnosti.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/milo-urban/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> je románopisec, ktorý písal realisticko-psychologickú prózu. Je autorom kľúčového románu slovenskej medzivojnovej literatúry ''Živý bič'' (dva diely [[1927]]). Jeho dielo je ovplyvnené realizmom [[Vajanský|Vajanského]], [[Martin Kukučín|Kukučín]]a, [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] a Andrejeva. Vo veku 16 - 17 rokov napísal prvotiny ''Nešťastník, Už je pozde, Vanitas vanitatum'' a v osemnástich publikoval prvotinu ''Jašek Kutliak spod Bučinky'', v ktorej ako mladý autor prvýkrát použil svoju metódu koncentrovanej epiky. Táto metóda kulminovala v zbierke próz ''Výkriky bez ozveny'' a najmä v novele ''Za vyšným mlynom''. Posledná menovaná novela je syntézou tvorivých postupov, ktorými sa dostáva do psychologickej hĺbky postáv a tým aj deja. V tomto štýle napísal aj ''Živý bič'' publikovaný s veľkým úspechom, keď mal 23 rokov. Bol preložený do [[Nemčina|nemčiny]], no po nástupe [[Nacizmus|nacizmu]] bol v [[Nemecko|Nemecku]] pálený spolu s knihami [[Thomas Mann|Thomasa Manna]], [[Erich Maria Remarque|E. M. Remarqua]] a iných. Román je zobrazením života na [[Orava (región)|oravskom]] vidieku koncom prvej svetovej vojny, jeho dej oživujú postavy vo vleku svojho osudu, ktorému sa bránia, no nedarí sa im to. Ich profily sú vykresľované psychologickou metódou, čo v súčinnosti so silne dramatizovaným dejom vytvára napínavý príbeh. Po vojne a takmer dvadsaťročnej pauze tvorby (kvôli svojej práci šéfredaktora novín [[Gardista (noviny)|Gardista]] a ďalších periodík [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej strany]]) pokračoval v románe ''Živý bič'' dielmi ''Zhasnuté svetlá'' a ''Kto seje vietor'', ktorým však kritika vyčíta [[schematizmus]] a povrchné stvárnenie pováh. V memoárových prózach ''Zelená krv'' (''Spomienky hájnikovho syna''), ''Kade-tade po Halinde, Na brehu krvavej rieky a Sloboda nie je špás'' sa Milo Urban vrátil ku svojmu dramatickému rozprávačskému štýlu a psychologickej hĺbke postáv. Je vysoko oceňovaným románopiscom a má trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry. ====Tretia generačná vrstva==== [[Súbor:Portrait figuli-margita.jpg|náhľad|vpravo|[[Margita Figuli]] bola priama potomkyňa [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], ktorý vydal svoju dcéru za Petra Figulusa Jablonského, svojho chovanca. Margita Figuli sa narodila v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v tom istom dome ako sa narodil [[Pavol Országh Hviezdoslav|P.O. Hviezdoslav]].]] [[Margita Figuli]] (rodné priezvisko Figuliová, vydatá Šustrová, [[1909]]{{--}} [[1995]]), absolvovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a pracovala ako banková úradníčka v Bratislave. V roku [[1941]] prišla v Tatrabanke o prácu kvôli publikovanej novele ''Olovený vták'', ktorej dej sa týkal vojenského napadnutia [[Poľsko|Poľska]] Nemeckom. Od tej chvíle sa sústavne venovala len literárnej tvorbe. V roku [[1936]] vydala debutovú novelu ''Uzlík tepla'', ktorú ilustroval umelec [[Koloman Sokol]]. V roku [[1937]] jej publikovali zbierku desiatich noviel ''Pokušenie'', v ktorých hľadá svoj štýl písania v rámci romantizujúceho [[naturizmus|naturizmu]] až po okrajové dotyky s [[Impresionizmus|impresionizmom]]. Jej poviedka ''Tri noci a tri sny'' ([[1942]]) bola bibliofilským vydaním s ilustráciami maliara [[Ľudovít Fulla|Ľudovíta Fullu]]. V emblematickom románe slovenského naturizmu [[Tri gaštanové kone]] ([[1940]]) sa Figuli zaoberá konfliktom zákonov prírody a zákonov civilizačného procesu, pohanským fatalizmom a kresťanskými normami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Figuli Margita|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/9-figuli-margita.html|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Nosková|meno=Božena|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Božena Nosková}}</ref>. Vynútenú prestávku počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v publikovaní využila na písanie 4-zväzkového historického románu [[Babylon]] ([[1946]]), za ktorý jej v roku [[1947]] udelili štátnu cenu. Je to fiktívny príbeh na pozadí rozvratu [[Babylonská ríša|Babylonskej ríše]] napadnutej [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]]. Jedná sa o rozsiahlu epickú prózu, ktorá mohla byť alegóriou na [[Jozef Tiso|Tisov]] bábkový režim, čím sa stalo, že toto dielo nemalo šancu na uverejnenie do konca druhej svetovej vojny. Po roku [[1948]] mal ''Babylon'' problém s komunistickou cenzúrou. Táto ho skrátila kvôli autorkinej kritike diktátorského režimu v diele. Figuli sa vynútene ako spisovateľka odmlčala do roku [[1956]], kedy vydala svoj autobiografický román ''Mladosť''. V roku [[1964]] jej vyšla memoárová esej ''Ariadnina niť'' a v roku [[1974]] román ''Víchor v nás''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autorka Troch gaštanových koní M. Figuli sa narodila pred 110 rokmi|url=https://www.teraz.sk/kultura/autorka-troch-gastanovych-koni-m-fig/421609-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Valček|meno=Peter|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Valček}}</ref> [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]]) dosiahol na najvyšší stupeň lyrizovanej prózy [[naturizmus]], ktorý spoznávame v jeho kratšom ale umelecky koncentrovanom diele. Ako autor bol ovplyvnený [[Jean Giono|Jeanom Gionom]], Ramuzom a slovenskými autormi lyrizovanej prózy ([[Margita Figuli]]). Švantnerove prozaické diela [[Nevesta hôľ]] (román) a [[Malka]] (zbierka noviel)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner II. (1912-1950) 1. časť|url=https://www.rtvs.sk/clanok/82723/frantisek-svantner-ii-1912{{--}}1950-1-cast|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Hamada|meno=Milan|vydavateľ=RTVS|odkaz na autora=Milan Hamada}}</ref> sú považované za vrchol tvorby slovenského [[naturizmus|naturizmu]] (inak aj lyrizovaná próza). V príbehu, ktorý rámuje slovenská príroda, lesy, lúky, rieky, sa nachádza niekoľko vrstiev, reálny život popretkávaný lyrickými, magickými, hororovými časťami príbehu a všetko toto prepojené s historickými javmi (prvá svetová vojna, [[SNP|Povstanie v 1944]]) a starými mýtmi (tajomná nevesta hôľ). Švantnerova výstavba príbehu je natoľko plastická, že ju možno nazvať aj rozšírenou realitou. Napísal, respektíve nedokončil tiež román ''Život bez konca'', ktorý bol poňatý ako široká historická freska v rozmedzí rokov [[1894]]{{--}}[[1934]]. František Švantner predčasne zomrel, no jeho pozostalý román je predsa len svedectvom doby medzi dvoma svetovými vojnami na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Dobroslav Chrobák]] (rodným menom Ľudovít Mistrík, [[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> zostavil zbierku poviedok ''Kamarát Jašek'' ([[1934]]) a napísal románovú novelu ''Drak sa vracia'' ([[1943]]), ktoré sa stali tiež emblematickými dielami slovenského naturizmu. Drak sa vracia je naturisticko-psychologická novela, v ktorej sa spracúva dramatický príbeh vzťahu troch postáv v rámci života horalskej dediny zarámcovaný prírodou. Nechýba napätie a tajomno, no autor na rozdiel od Švantnera vynechal mystiku a fantastičnosť. Na jeho tvorbu mali vplyv autori [[Hermann Hesse]], [[Henri Pourrat]] aj [[Knut Hamsun]]. Chrobák pôsobil po štúdiu v [[Praha|Prahe]] na Vysokom učení technickom v Bratislave, kde sa stal redaktorom Rádiožurnálu v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]]. Od roku [[1947]] sa stal hlavným riaditeľom rádia na Slovensku. V roku [[1946]] vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Kariéru mu zahatala vážna choroba a v mladom veku 44 rokov skonal. [[Štefan Gráf]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Gráf|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-graf/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1905]]{{--}}[[1989]]) je autor prozaického diela zaradeného slovenskou kritikou medzi autorov lyrizovanej prózy. Ako autor debutoval básnickými zbierkami ''V horúcom príboji'' ([[1937]]) a ''Žeravý bod'' ([[1940]]) uverejňovanými od polovice [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] v rôznych časopisoch (Slovenské smery, [[Slovenské pohľady]], [[Elán (časopis)|Elán]]). Napísal romány ''Zmätok'' ([[1938]]), jeho voľné pokračovanie ''Oceľové vlny'' ([[1941]]), ''Zápas'' ([[1939]]), ''Cesta za snom'' ([[1942]]) a dvojdielny román ''Jur Janošiak'' ([[1944]]). Po dlhšej odmlke spôsobenej politickými podmienkami mu vyšiel výber z noviel ''V horúcom príboji'' ([[1968]]), neskôr poviedkový triptych ''Nábrežie Františka Jozefa'' ([[1975]]) a venoval sa prekladaniu diel [[Alois Jirásek|Aloisa Jiráska]], J. Š. Baara, T. Novákovej, z nemčiny T. Storma a W. Raabeho. Ďalšími autormi tretej vrstvy sú [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) a [[Jozef Cíger Hronský]] ([[1896]]{{--}}[[1960]]). Ondrejov písal poéziu a detskú literatúru (''Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy''), u Cígera Hronského sa hlavne zdôrazňuje jeho próza ''[[Jozef Mak (román)|Jozef Mak]]'', ktorá opisuje slovenského človeka ako bezvýznamnú a osudom bitú bytosť. Títo dvaja autori mali zložitý ideologický a politický postoj (čo nebol výnimočný jav medzivojnových generácií autorov). Ondrejov sa po [[Arizácia|arizácii]] známeho kníhkupectva ''Steiner'' a udania majiteľov pokúsil o nápravu obrazu o sebe a odišiel do [[SNP]]. [[Jozef Cíger-Hronský|Cíger Hronský]] v roku [[1945]] emigroval zo strachu, že ho budú súdiť za jeho ľudácku činnosť počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Cíger Hronský napísal v exile povstalecký román [[Svet na Trasovisku]], v ktorom sa ako rozprávač príbehu stavia do pozície kritika [[SNP]]. Román je napísaný z pohľadu ľudáckeho voliča, ktorý nemal výhrady ani voči nemeckej okupácii, ani voči [[Jozef Tiso|Tisovej]] bábkovej vláde či akceptácii [[Nacizmus|nacizmu]], čo je v opozícii voči jeho tvrdeniam, že [[Slovenský štát]] bol samostatný štátny útvar a [[SNP]] narušilo tento jeho štatút. Po páde [[Komunizmus|komunizmu]] bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. V roku [[1993]] previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne]]. Symbolicky ho pochovali spolu so [[Štefan Krčméry|Štefanom Krčmérym]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K poetike románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/chovanec1/subor/68.pdf|dátum prístupu=2022-01-12|priezvisko=Krišková|meno=Miriama|vydavateľ=pulib.sk/Univerzitná knižnica v Prešove|odkaz na autora=Miriama Krišková}}</ref> ===[[Katolícka moderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katolícka moderna|url=https://beliana.sav.sk/heslo/katolicka-moderna|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref> ([[1933]]{{--}}[[1948]])=== Katolícku modernu rozvinuli do literárneho smeru mladí autori zjednotení okolo osoby františkána [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]]. Tento prúd moderny obsahuje hlavne medzivojnovú a vojnovú tvorbu poézie. Za prvé programové vystúpenie autorov katolíckej moderny sa považuje ''Antológia mladej slovenskej poézie'', ktorej zostavovateľ bol Dilong. Autorov možno rozdeliť do dvoch vetiev podľa miesta výskytu, jedna skupina zostala na [[Slovensko|Slovensku]], druhá v zahraničnej emigrácii. Písali lyricko-reflexívnu poéziu s náboženskou, nacionálnou a vlasteneckou tematikou, ich umelecké postupy tvorby boli inšpirované avantgardnými smermi západnej Európy ([[symbolizmus]], [[poetizmus]], [[surrealizmus]], [[existencializmus]]). Domácimi prameňmi inšpirácie im bola raná stredoveká literatúra ([[Proglas (báseň)|Proglas]], [[Moravsko-panónske legendy|Moravsko-Panónske legendy]]), [[Klasicizmus|klasicizmus]] ([[Anton Bernolák|Bernolák]], Fándly, [[Ján Hollý (spisovateľ)|Hollý]], [[Ján Kollár|Kollár]]), spevníky (Cantus catholici - [[Benedikt Szőllősi]], Cithara sanctorum - [[Juraj Tranovský]]), [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]] ([[Samo Chalupka]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]], Hodža, [[Andrej Sládkovič]], realisti (Záborský, Palárik, [[P. O. Hviezdoslav]]). ====Prvá generácia==== [[Rudolf Dilong]] ([[1905]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/86/Rudolf-Dilong|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-dilong/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DILONG, RUDOLF (* 1905 – † 1986)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/dilong-rudolf-1905-1986/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> je spoluzakladajúca osobnosť katolíckej moderny. Spisovateľ, publicista, katolícky kňaz a františkánsky mních sústredil okolo časopisov ''Postup'' ([[1934]] - [[1935]]) a ''Prameň'' ([[1936]]{{--}}[[1937]]) mladú generáciu katolíckych autorov moderny. Okrem toho, v roku [[1933]] vydal prácu ''Antológia mladej slovenskej poézie''. Dilong sa od svojho debutu ''Budúci ľudia'' ([[1931]]) vyvíjal štýlovo aj významovo od konzervatívnych foriem k avantgardnej tvorbe. Začal [[Poetizmus (smer)|poetizmom]] v zbierkach ''Helena nosí ľaliu'' a ''Mladý svadobník''. ''Ja, svätý František'' je kniha, v ktorej uplatnil svoj pohľad na vieru v spirituálnom a meditatívnom štýle. [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia]] boli venované v jeho tvorbe smerom [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a [[Surrealizmus|surrealizmus]] (zbierka ''Mesto s Ružou''). [[Stanislav Šmatlák]] definoval medzivojnovú Dilongovu tvorbu ako „...bytostné osvojenie si a subjektívne prežitie i básnické artikulovanie novej podoby lyrizmu...”. Protivojnovo ladené básne ''Konvália, Nevolaj, nevolaj'' a iné sú v ideovom konflikte s jeho agitačnými veršami v zbierkach (''Gardisti na stráž!, Vojna''), ktoré zase kontrastujú s príbehom jeho celoživotnej lásky a básnickej múzy [[Valéria Reiszová|Valérie Reiszovej]], ktorá bola židovského pôvodu. Dilong musel v období vojny prerušiť bohatú tvorivú a publikačnú činnosť odchodom na východný front v hodnosti poľného kuráta slovenskej armády. Od chvíle jeho emigrácie z [[Rím]]a do [[Argentína|Argentíny]] a [[USA]] bola jeho tvorba po roku [[1948]] bielym miestom na mape slovenskej literatúry. V exile napísal viac ako 70 básnických zbierok, prozaické texty aj drámu v [[Slovenčina|slovenskom jazyku]]. Po roku [[1989]] vyšli na Slovensku ''Ja, Rudolf Dilong, trubadúr'' (výber z diela so silným sentimentom túžby po vlasti), ''Mladosť z očistca'' (denník). [[Andrej Žarnov]] (vlastným menom František Šubík<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Žarnov|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-zarnov/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[1903]]{{--}}[[1982]]) bol univ. prof. v Patologickom ústave Slov. univerzity v Bratislave, odborník na patológiu, člen medzinárodnej komisie, ktorá vyšetrovala zločiny proti ľudskosti v Katyńskom lese. Nielen kvôli výsledku vyšetrovania bol po roku [[1945]] prenasledovaný komunistickou vládou a preto v roku [[1952]] definitívne emigroval do [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Andrej Žarnov, jeho kresťanstvo a československá Štátna bezpečnosť|url=https://www.christianitas.sk/andrej-zarnov-jeho-krestanstvo-a-ceskoslovenska-statna-bezpecnost/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Katrebová-Blhová|meno=Beáta|vydavateľ=Christianitas.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>, kde vykonával lekársku prax do roku [[1974]]. Žarnov bol aj významný autor slovenskej moderny tvoriaci poéziu od roku [[1925]], kedy začal vydávať zbierky poézie ''Stráž na Morave'', ''Nástup otrávených'' ([[1925]]), ''Brázda cez úhory'' ([[1929]]), ''Hlas krvi'' ([[1932]]), zbierka lyriky ''Kocky'' ([[1936]]) a zbierka ''Štít'' ([[1940]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Kultúrno-literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>. Bol aj výborný prekladateľ [[Dante]]ho, napríklad prvá časť [[Božská komédia|Božskej komédie]] Peklo a ''Väzenská balada'' od [[Oscar Wilde|Oscara Wilda]]). Žarnov tvoril aj politickú lyriku, kvôli ktorej mal problémy s československým režimom kvôli [[autonomizmus|autonomizmu]] v jeho básnickej zbierke ''Stráž na Morave''. Po smrti jeho prvorodeného syna Ivana vydal zbierku básní Mŕtvy ([[1941]]). ====Druhá generácia==== [[Valentín Beniak]] ([[1894]]{{--}}[[1973]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je uznávaný básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] a [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Medzi dvoma vojnami vydával zbierky poézie inšpirované cestami do [[Taliansko|Talianska]] a [[Francúzsko|Francúzska]] (''Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark''). V zbierke ''Poštový holub'' reflektuje už blížiacu sa [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], dobovú spoločenskú atmosféru blížiacej sa vojnovej a politickej kataklizmy odzrkadlil v zbierke ''Bukvica'' ([[1938]]). Medzi rokmi [[1939]]{{--}}[[1944]] sa tematicky sústredil na prežívanie negatívnych emócií vyvolaných vojnou a túžbu po mieri (zbierky ''Žofia, Popolec, Igric''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenský igric sa búri aj žalostí|priezvisko=Beniak|meno=Valentín|vydanie=1|vydavateľ=Hlbiny|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-89743-21-6|strany=|odkaz na autora=Valentín Beniak|priezvisko2=Pašteka - editor|meno2=Július|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref><ref group="pozn">Slovenský igric sa búri aj žalostí, zbierka ''Igric zotrváva pri poézii'' /IV. kapitola/...Stratení sami do seba,/s komediantským srdcom ľahkým,/hľadáme cestu do neba/a nemáme už plakať nad kým,/otvoril sa nám vzdušný vír,/lež trochu svetla vyšlo z temna, - /ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná./ Narazíš na svet básnikov,/čo krúži vesmírom, jak dúhy,/a pozmeníš sa vo vzácny kov/v zelenom dopadnutí v luhy/až peklo vo mne zahrmí,/tam sladko do náručia ber ma, -/ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná.</ref>. [[Július Pašteka]] v predhovore k výberu Beniakových básní v zbierke ''Slovenský igric sa búri aj žalostí'' charakterizuje jeho tvorbu: „''V roku 1939 povedal, že národ nám dnes žije z dvoch fondov, z kresťanstva a nacionalizmu, i jeho poézia žila z týchto zdrojov, z kresťanského a nacionálneho. Univerzalistický kresťanský svetonázor umožnil mu ten nadhľadový výšvih ponad zúžené nacionálno-politické hľľadiská i ponímanie domácej reality v širšom, európskom kontexte.''” Beniaka po roku [[1947]] komunistická vláda zakázala publikovať ako bývalého pracovníka sekretariátu ministra vnútra [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ([[1939]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The page of Beniak, Valentin, Slovak biography|url=https://www.babelmatrix.org/works/hu-all/Beniak,_Valentin-1894/biography?doc_lang=sk|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Jakus|meno=Laura|vydavateľ=Babelmatrix|odkaz na autora=Laura Jakus}}</ref>. Beniak sa tak ocitol v spoločenskom vákuu, no neprestal písať. Jeho básnická šuplíková tvorba presahuje kvalitu aj kvantitu tvorby do roku [[1945]], sú to zbierky ''Plačúci Amor'' ([[1969]]), ''Sonety podvečerné'' ([[1970]]), ''Medailóny a medailónky'' ([[1971]]). Vigílie I., Vigílie II., Popolec. Stal sa básnickým solitérom s výnimočným umeleckým prejavom a dnes je zaraďovaný k veľkým autorom ako sú [[Ján Smrek]], [[Emil Boleslav Lukáč]], [[Laco Novomeský]], [[Miroslav Válek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Emil Boleslav Lukáč]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.litcentrum.sk/autor/emil-boleslav-lukac|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1900]]{{--}}[[1979]]) bol básnik [[Neosymbolizmus|neosymbolista]], evanjelický kňaz a učiteľ. Zaoberal sa publikačnou činnosťou, prekladateľstvom, divadelnou kritikou a napísal [[libreto]] k opere ''Detvan'' od [[Viliam Figuš-Bystrý|Viliama Figuša-Bystrého]]. Je autorom trinástich zbierok poézie, v ktorých sa zrkadlí jeho silné náboženské presvedčenie a humanistické zmýšľanie. Vo svojej tvorbe bol ovplyvnený [[Vladimír Roy|Vladimírom Royom]], [[P. O. Hviezdoslav]]om a [[Martin Rázus|Martinom Rázusom]]. Jeho najlepšie diela sú zbierky básní ''Dunaj a Seina'' ([[1925]]), ''O láske neláskavej'' ([[1928]]), ''Moloch'' ([[1938]]), ''Bábel'' ([[1944]]), ''Parížske romance'' ([[1969]]) a ''Srdce pod Kaukazom'' ([[1978]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LUKÁČ, Emil Boleslav|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/lukac-emil-boleslav/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Babulícová|meno=Petra|vydavateľ=kritici.theatre.sk|odkaz na autora=Petra Babulícová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 120 rokmi sa narodil básnik Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.teraz.sk/magazin/pred-120-rokmi-sa-narodil-basnik-emil-b/504428-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Pavol Ušák Oliva]] ([[1914]]{{--}}[[1941]]) bol mladý básnik katolíckej moderny, ktorý predčasne skonal na tuberkulózu. Počas svojho života stihol vydať jednu básnickú zbierku ''Oblaky'' (1939)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Ušák Oliva: Oblaky|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/641/UsakOliva_Oblaky/1|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Ušák Oliva|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Ušák Oliva}}</ref> a posmrtne mu vydali ''Čierne kvietie'' (nedatovaná bibliofília), ''Tak umieral básnik Paľo Oliva'' ([[1942]]), zostavili [[Janko Silan]] a [[Mikuláš Šprinc]] a výber z diela ''Bozk pozná smútok úst'' ([[1991]]), ktorý zostavil [[Štefan Moravčík]]. Ušák Oliva písal nielen viazaný rýmovaný verš s náboženským vytržením prepojeným s platonickou láskou k žene, ale aj voľný verš, v lyrickom štýle poetizmu a surrealizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paľo Oliva - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/palo-oliva/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kekeliaková|meno=Monika|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Monika Kekeliaková}}</ref>. [[Karol Strmeň]] ([[1921]]{{--}}[[1994]]) (vlastným menom Karol Bekényi)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karol Strmeň|url=https://www.litcentrum.sk/autor/karol-strmen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> vydal na Slovensku len dve prvé zbierky ''Výžinok života'' (1943) a ''Testament'' (1945), zvyšných šesť v [[USA]] a [[Taliansko|Taliansku]] (''Putovné piesne'' 1950, prvá exilová kniha, spoluautor Mikuláš Šprinc), ''Čakajú nivy jar'' (1963, Cleveland), ''Žalm cyrilometodský'' (1963, Cleveland), ''Znamenie Ryby'' ([[1969]], Rím), ''Preblahoslavená'', zbierka lyricko{{--}}reflexívnych básní ([[1977]], Rím), ''Sfinga spieva pri jasličkách'', [[1991]], výber z celoživotnej tvorby. Strmeň celý svoj aktívny život strávil v emigrácii, no bol ocenený medailami [[Rad Bieleho dvojkríža]], ''Medaila Spolku slovenských spisovateľov'' a ''Medaila Matice slovenske'' na území Slovenska. [[Mikuláš Šprinc]] ([[1914]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikuláš Šprinc|url=https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-sprinc/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí k spisovateľom katolíckej moderny, ktorí väčšinu svojej tvorby publikovali v emigrácii okrem debutovej zbierky ''Ozveny v samotách'' ([[1939]]). Jeho príspevok slovenskej moderne v exile zahŕňa šestnásť zbierok poézie, napríklad ''Na Floride sám'' ([[1953]] Cleveland), ''Tvárou proti slnku'' ([[1955]], Cleveland), ''Z poludnia a polnoci'' ([[1960]], Cleveland), ''Mladosť orla'' ([[1962]], Cleveland), ''Oči moje pútnice'' ([[1965]], Cleveland), ''Andante'' ([[1967]], Rím), ''Bratislavský park'' ([[1968]], Rím). Šprinc je autorom literárno-vednej práce ''Paul Verlaine'' ([[1953]], Cleveland) a dvoch cestopisných memoárov. Ideová stránka jeho diela zobrazuje názorový svet katolíckeho kňaza. Obsahuje subjektívne reflexie, emócie, predstavy. [[Svetloslav Veigl]], rodným menom Ferdinand Veigl, ([[1915]]{{--}}[[2010]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetloslav Veigl - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetloslav-veigl/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref> slovenský básnik, rehoľný kňaz františkánskeho rádu a gymnaziálny profesor napísal rozsiahlejšie poetické dielo. Jeho tvorba bola prerušená na 22 rokov potom, ako publikoval ''Cestami vetrov'' ([[1938]]), ''Výstup na horu Tábor'' ([[1939]]), ''Menom ťa neviem osloviť'' ([[1941]]), ''Kvety na troskách'' ([[1945]]), ''Láska smrť'' ([[1946]]), Volanie z diaľky [[1946]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Mesto na návrší''. Nastalo obdobie nepriaznivé pre tvorbu katolíckej moderny, až v roku [[1990]] začal uverejňovať postupne ďalších 10 zbierok poézie. Veiglova poetika stojí na základoch viazaného verša a morálnych hodnotách kresťanstva a dáva najavo lásku k človeku, Bohu a kresťanstvu. Báseň ''Ako chutí moc'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chutí moc (Svetloslav Veigl)|url=https://www.postoj.sk/51931/ako-chuti-moc-svetloslav-veigl|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Postoj.sk}}</ref> zo zbierky ''Keď anjel v tebe spieva'' ([[2006]]) dokazuje ako Veigl zľahka narába z výrazovými prostriedkami a jazykom, pričom morálne ponaučenie nie je násilné či suchopárne. [[Ján Frátrik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Frátrik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-fratrik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2000]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život|url=http://www.janfratrik.sk/zivot/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Frátrik|meno=Ján|vydavateľ=janfratrik.sk}}</ref> Jeho príspevok k moderne zahŕňa celkovo šestnásť zbierok poézie okrem debutu z roku [[1941]] (''Vám moji rodní''), ktoré boli publikované po [[1968]]. Napísal aj dve literárno-vedné diela ''Moderné postupy pri rozbore verša'' [[1972]]) a ''K rozboru literárneho diela'' ([[1976]]. Nakoniec, svojim kolegom z katolíckej moderny venoval a zostavil antológiu ''Slovenská katolícka moderna v premenách času'' ([[1994]]). [[Štefan Sandtner]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Sandtner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2006]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, saleziánsky kňaz s kvalitným vzdelaním (vyštudoval teológiu v Ríme, slovenčinu a históriu na FFUK v Bratislave) sa stal ako mnoho ďalších jeho kolegov obeťou komunistickej čistky v cirkvi. V roku [[1960]] ho omilostili po deviatich rokoch väzby, v ktorej sa ocitol za údajnú velezradu. Do roku [[1968]] pracoval ako skladový robotník v Pezinku. Od roku [[1989]] žil v saleziánskom domove v [[Bratislava|Bratislave]] a redigoval časopis [[Don Bosco]]. Sandtner pokračoval v smere katolíckej moderny aj v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] až do konca svojho života. Tvoril aj v žalári, a to viazaný verš s rýmom, ktorý najprv zložil spamäti a po jeho naučení naspamäť ho prepisoval na papier. Rýmovaný verš sa ľahšie zapamätal. Inšpiroval sa prírodou, hviezdnym nebom, biblickými príbehmi (''Z litánií o stromoch, Všetky žiarivé hviezdy, Vtáčia symfónia, Tie šaštínske zvony''). [[Ján Motulko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1920]]{{--}}[[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> nedokončil štúdium na [[FiF UK]] v Bratislave, lebo bol povolaný do armády a odišiel na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]], neskôr ho poslali na [[taliansky front]]. Aj v tomto období písal básne, ktoré publikovali ako zbierku ''Blížence'', považovanú za prekvapivo zrelé dielo, ktoré reaguje na tvorbu českého [[Poetizmus (smer)|poetizmu]], [[Rainer Maria Rilke|Reinera Maria Rilkeho]] a celkovo katolícku modernu. Po vojne sa stal redaktorom [[Spolok sv. Vojtecha|Spolku sv. Vojtecha v Trnave]]. Následne sa presťahoval do Bratislavy, kde bol v rokoch [[1959]] až [[1987]] redaktorom [[Katolícke noviny (1940)|Katolíckych novín]]. ''V mimózach vietor'' je zbierka publikovaná v roku [[1947]] a prózy ''Z ohňa a krvi'' ([[1948]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-motulko-1920-2013/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Ústav pamäti národa}}</ref>, po ktorých sa básnik publikačne odmlčal a v roku [[1970]] stihol vydať zbierku ''Zobúdzanie popola'' ([[1970]]). Potom opäť nútená odmlka do roku [[1992]]. Od tohto roku postupne vydával ďalšie zbierky básní (''Fialové žalmy, Strmé schody, Čas Herodes, Na Božej brúske, Jesenné paberky''). [[Gorazd Zvonický]] ([[1913]]{{--}}[[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gorazd Zvonický|url=https://www.litcentrum.sk/autor/gorazd-zvonicky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí ku skupine proskribovaných básnikov katolíckej moderny, ktorí museli emigrovať pod tlakom komunistického systému. Zvonický bol [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, ktorý odišiel z vlasti v roku [[1950]] cez [[Taliansko]] do [[Buenos Aires]], kde bol farárom vo štvrti [[La Boca]] medzi [[1951]]{{--}}[[1963]]. Od [[1963]] do [[1990]] pôsobil ako profesor humanitných vied na Slov. gymnáziu A. Bernoláka pri Slov. ústave sv. Cyrila a Metoda v [[Rím]]e. Svoju tvorbu začal zbierkou poézie ''Sejba perál'' ([[1943]]), ''Mýtnik pred Madonou'' ([[1948]]) bola nasledujúca zbierka, ktorú mu zhabali na zásah cenzúry. Exilová tvorba pozostáva zo zbierok poézie ''S ukazovákom na mraku'' ([[1958]]), ''Prebúdza sa zem'' ([[1964]]), ''Na jubilejné víno'' ([[1965]]), ''Slnko ma miluje'' ([[1967]]), ''Len črepy…, Prekutávam lovištia'' (obe [[1968]]), ''Na Igricovom kare'' ([[1973]]), ''Napárať čím viac lyka'' ([[1978]]), ''Obolus'' ([[1985]]), ''Smer Mariánska hora'' ([[1988]]) a antológiu ''Si krajšia, moja vlasť'' ([[1993]]). Zvonický prekladal aj [[Francesco Petrarca|Francesca Petrarcu]] a [[Ugo Foscolo|Uga Foscola]] a napísal knihu esejí ''Keď mlčať nie je zlato'' ([[1988]]). [[Severín Zrubec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Severín Zrubec|url=https://www.litcentrum.sk/autor/severin-g-zrubec/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1921]]{{--}}[[2011]]) napísal pätnásť zbierok subjektívnej lyriky, debutoval zbierkou ''Hodina stromov'' ([[1965]]). Svoje dielo venoval väčšinou rodine a priateľom v malých nákladoch. Celý život prežil vo svojej vlasti. [[Imrich Kružliak]] ([[1914]]{{--}}[[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Imrich Kružliak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/imrich-kruzliak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> okrem rôznej spoločenskej, politickej a publikačnej činnosti napísal jedinú básnickú zbierku ''Piesne a smútky'' ([[Rím]] [[1974]]). Patrí k exilovej časti katolíckej moderny. ===[[Vitalizmus (literatúra)|Vitalizmus]]=== [[Ján Smrek]] (rodným menom Ján Čietek<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-smrek/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek|url=http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=MÚ Melčice - Lieskové, rodisko J.Smreka}}</ref>, [[1898]] – [[1982]]) sa vypracoval na významnú osobnosť slovenskej literatúry z chovanca [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] na autora poézie [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmu]], zakladateľa [[Elán (časopis)|časopisu Elán]] a organizátora literárneho života. V roku [[1916]] uverejnil prvú báseň ''Heydukovi'' v časopise Slovenský týždenník. V roku [[1913]] začal písať básne v meste Petrovec, až kým v roku [[1917]] narukoval k delostrelcom. V roku [[1918]] sa s rakúsko-uhorskou armádou dostal do [[Istanbul|Istanbulu]] a na [[Palestína (územie)|palestínsky]] front. Napriek tomu, že tu ochorie na maláriu, svoju poetickú múzu nezastaví a píše básne, ktoré posiela z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] do časopisu ''Živena''. Prvý debut ''Odsúdený k večitej žízni'' mu publikovali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. V roku [[1924]] edične pripravil antológiu ''Zborník mladej slovenskej literatúry'', v ktorej dôkladne opísal stav povojnovej slovenskej literatúry a charakterizoval jej autorov. V období [[1925]]{{--}}[[1929]] písal v ''Národných novinách'' v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e politické a kultúrne články a úvodníky, v tomto období tiež vydal svoju zbierku básní ''Cválajúce dni'' ([[1925]]<ref name=´Smrek´>{{Citácia knihy|titul=Knihy slnečné|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1963|strany=340|odkaz na autora=Ján Smrek|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref>, ktorá ho posunula do centra literárneho diania. Paralelne s týmito činnosťami založil a viedol Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) vydávanú v Mazáčovom nakladateľstve v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1929]] vydal zbierku básní ''Božské uzly''<ref name=´Smrek´></ref>. V rámci Mazáčovho vydavateľstva založil a viedol časopis [[Elán (časopis)|Elán]] ([[1930]]{{--}}[[1947]]). V roku [[1931]] editoval reprezentatívnu publikáciu ''Slovenská prítomnosť literárna a umelecká'', v ktorej poprední odborníci hodnotia slovenskú literatúru a umenie v desaťročí po prevrate. Následne vydával zbierky poézie ''Iba oči'' ([[1933]])<ref name=´Smrek´></ref>, básnickú skladbu ''Básnik a žena'' ([[1934]])<ref name=´Smrek´></ref> a zbierku básní ''Zrno'' ([[1935]])<ref name=´Smrek´></ref>. Po rozpade Česko-slovenska v [[1939]] odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Elán (časopis)|Časopis Elán]] sa stal súčasťou [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Vydal zbierku ''Hostina'' v roku [[1944]], kedy Elánu zakázali vychádzať a v roku [[1945]] mu vyšla protifašistická básnická zbierka ''Studňa''. V roku [[1948]] vydal výber z poézie pod názvom ''Knihy mladosti''. Okrem vitalistickej poézie napísal aj libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] ''Beg Bajazid'', ktorá sa stále hráva a vydal preklad básnickej skladby ''Ruslan a Ľudmila'' od [[Alexander Puškin|Puškina]]. Do roku [[1965]], kedy mu udelili titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]], ešte vydával poéziu (''Obraz sveta'' [[1958|(1958]]), ''Struny''([[1962]]), ''Nerušte kruhy moje'' ([[1965]]) a ''Písané na sude'' [[1964]]). V roku 1989 mu vydali dvojdielne memoáre ''Poézia, moja láska''.Po jeho smrti v roku [[1993]] vydala jeho rodina (syn Ivan Čietek) zbierku nepublikovanej šuplíkovej tvorby so silným antikomunistickým názorom ''Proti noci''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|strany=233-238|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref> ===[[Nadrealizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref>=== Slovenský nadrealizmus tu treba chápať ako pokračovanie [[Surrealizmus|surrealizmu]] francúzskeho pôvodu, v štýle ktorého začal tvoriť [[Rudolf Fabry]] ovplyvnený prekladmi z francúzštiny do českého jazyka. {{Hlavný článok|Nadrealizmus}} [[Rudolf Fabry]] ([[1915]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Fabry|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/fabry-rudolf/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bol slovenský [[Nadrealizmus|nadrealista]], zakladateľ tohto smeru v [[Poézia|poézii]] aj výtvarnej [[Grafika (výtvarné umenie)|grafike]] a [[Kresba (umenie)|kresbe]]. Po prvotnom kontakte s pražským prostredím surrealistov vrátane [[Vítězslav Nezval|Nezvala]] a [[Karel Teige|Teigeho]] Fabry odštartoval nadrealistickú tvorbu v Bratislave svojou debutovou zbierkou ''Uťaté ruky'' ([[1935]]). Prvá signálna zbierka bola zároveň aj prvou nadrealistickou zbierkou v slovenskej literatúre. V tvorbe poézie pokračoval nadrealistickými zbierkami ''Vodné hodiny, hodiny piesočné'' ([[1938]]) a vrcholom jeho poézie ''Ja je niekto iný'' ([[1946]]). ''Kytice tomuto životu'' ([[1953]]) bola zbierka, v ktorej podľahol démonovi [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Najlepšími a hodnotovo ucelenými sú jeho knihy publikované v [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia.]] ''Skala nekamenná bralo neskalnaté'' je z tých najlepších básní a je venovaná pamiatke romantika [[Janko Kráľ|Janka Kráľa]]. Po prestávke v tvorbe úspešne pokračoval poéziou ''Nad hniezdami smrti vánok'' ([[1969]]), ''Metamorfózy metafor'' (zbierka vlastných koláží s vlastnými komentármi na aktuálne témy, všetko v štýle nadrealizmu, [[1978]]). Vydal aj prózu, zbierku poviedok ''Takým zvony nezvonia'' ([[1978]]). [[Štefan Žáry]] ([[1918]]{{--}}[[2007]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je nadrealista, ktorý začal tvoriť pomerne skoro a vo svojich dvadsiatich rokoch veku vydal prvé básne pod názvom ''Srdcia na mozaike'', ktoré však ešte neboli nadrealistické. Do roku [[1948]] publikoval celkovo deväť zbierok poézie, osem z nich v štýle nadrealizmu ovplyvneného českým [[Surrealizmus|surrealizmom]] a jeho guru Nezvalom (''Zvieratník, Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor, Pavúk pútnik, Slnovraty,'' ''Dobrý deň pán Villon, Zasľúbená zem, Meč a vavrín''). Nadrealistickú zbierku básní ''Pečať plných amfor'' ([[1944]]) vydal v Ríme počas svojej vojnovej misie. Žáryho tvorba bola kladne poznačená jeho pobytom v [[Taliansko|Taliansku]], jednak účasťou vo vojne ([[1944]]) a mierovou činnosťou po nej (''Apeninský vzduch'', súbor noviel, [[1947]] a ''Dolu na juhu'', novely, [[1955]]). V ďalšej umeleckej etape vývoja vydal ešte pätnásť mimo-nadrealistických zbierok básní a spomienkovú knihu ''Bratislavský chodec'' ([[2004]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žáry, Štefan Bratislavský chodec|url=http://www.iliteratura.cz/Clanek/16829/zary-stefan-bratislavsky-chodec|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kršáková|meno=Dana|vydavateľ=iliteratura.cz|odkaz na autora=Dana Kršáková}}</ref>, v ktorej rozpráva o živote nadrealistov v Bratislave. Svojimi humornými prozaickými textami si Žáry získaval tiež priazeň čitateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry = komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Vladimír Reisel]] ([[1919]]{{--}}[[2007]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Reisel - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-reisel/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred sto rokmi sa narodil básnik Vladimír Reisel|url=https://www.vtedy.sk/basnik-vladimir-reisel|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> tvoril surrealistickú poéziu, prvá vydaná zbierka ''Vidím všetky dni a noci'' ([[1939]]) obsahuje básne z rokov [[1936]] – [[1938]]. Reisel pokračuje publikovaním nadrealistických diel do roku [[1945]]: ''Temná Venuša'' obsahuje texty z obdobia [[1938]] – [[1940]], publikované však v [[1967]], ''V zrkadle a za zrkadlom'' (básnický cyklus, [[1945]]). Po roku [[1951]] sa obrátil k aktuálnym požiadavkám vydavateľstiev písať ideologicky angažovanú literatúru, ktorá zapadla do [[Schematizmus|schematizmu]]. Jeho zbierky básní ''Svet bez pánov'' (lyricko-epická skladba, [[1951]]), zbierka ''Doma'' ([[1953]]), ''Dobrí vtáci'' [[1954]]), ''Milovaní milujúci'' ([[1954]]), ''Spevy sveta'' ([[1955]]), ''Ďakujem ti'' ([[1957]]) a ''More bez odlivu'' ([[1960]]) sa venovali témam triedneho boja, Povstania, oslobodenia, industrializácie, združstevňovania, vlastenectva, internacionalizmu. Jeho poézia uviazla v [[Socialistický realizmus|socialistickom realizme]], takisto aj novinárske fejtóny a pamflety, ktoré obhajovali diktatúru proletariátu vykazujú čiernobielu zjednodušenosť, vyhýbanie sa surrealistickej paradoxnosti a obrat k idealizovaniu socialistickej prítomnosti. V období uvoľnenia diktatúry koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] Reisel začal postupovať vo svojej tvorbe spätne k surrealistickému smeru, kde však uviazol v socializme s ľudskou tvárou a do rozpornej ale pravdivej surreálnej nadskutočnosti sa už neprepracoval. Po roku [[1970]] v období normalizácie vydal ''Oči a brezy'' ([[1972]]) a ''Moja jediná'' ([[1975]]). Znamenali návrat k oslavovaniu [[ZSSR]] a [[SNP]], čo zaklincovalo vydanie výberu z jeho poézie [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]. Neskôr v období [[Gustáv Husák|Husákovho]] režimu vydáva výbery zo skoršej erotickej poézie ''Lásky stolisté'' ([[1976]]), ''Premeny milovania'' ([[1979]], 2. vydanie [[1980]]), ''Taká si, taký som'' ([[1985]]), výber z juvenílií ''Trpké plánky'' ([[1988]]), ''S tebou bez teba'' ,[[1988]])). V roku [[1983]] vydal svoju novú básnickú skladbu ''Žena a muž'', v ktorej formou dialógu predstavuje intímny život dvojice, čo je nový originálny nápad v jeho poetickej tvorbe. Reisel urobil dobrú prácu v prekladaní z francúzskeho jazyka, čo znamenalo, že priblížil slovenskej poetickej scéne diela francúzskych surrealistov ([[Guillaume Apollinaire|Apollinaire]], [[André Breton|Breton]], [[Paul Éluard|Eluard]], [[René Char|Char]], [[Pierre Reverdy|Reverdy]], [[Jacques Prévert|Prévert]]). Ďalší významní nadrealisti v slovenskej literatúre boli [[Pavel Bunčák]] ([[1915]]{{--}}[[2000]]), básnik, prekladateľ a literárny vedec, ktorý tvoril aj pod vplyvom poetizmu, [[Ján Rak]] ([[1915]]{{--}}[[1969]]), básnik a prekladateľ prekliatych básnikov, [[Ján Brezina]] ([[1917]]{{--}}[[1997]]), básnik a literárny vedec a [[Július Lenko]] ([[1914]]{{--}}[[2000]]), básnik ovplyvnený aj poetizmom a prekladateľ, národný umelec v roku [[1985]]. ===Proletárska literatúra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Socialistický realizmus v poézii |url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Proletárska literatúra medzi dvoma vojnami bola jedným zo žánrov slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]]. Je tvorená proletárskou poéziou a literátmi spomedzi [[Davisti|davistov]]. Po prevrate vo februári [[1948]] sa tento prúd transformoval a niektorým sa podarilo zjednotiť sa zdarne so socialistickým realizmom, čo ale neplatilo pre autorov zo skupiny [[DAV]], pozri súdne procesy s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]]. Proletárskych autorov, ktorí začali tvoriť v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] možno považovať za spontánny jav v slovenskej literatúre vzhľadom ku sociálnej situácii väčšiny [[Slováci|Slovákov]]. Naopak, po komunistickom prevrate sa zmenila pozícia proletariátu vo vládnucu vrstvu a spisba socialistických realistov sa už nedá nazvať spontánnou ale násilne vnútenou režimom, keď bol prevzatý [[socialistický realizmus]] stalinského typu. Proletárski autori sa v prvotnej fáze vývoja štýlovo prejavovali ako [[Expresionizmus|expresionisti]], [[Konštruktivizmus|konštruktivisti]] [[Futurizmus|futuristi]], básnici [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Senzualizmus (filozofia)|senzualizmu]], opierali sa však o aktuálnu tému sociálnej situácie nižších pracujúcich vrstiev. [[Fraňo Kráľ]] ([[1903]]{{--}}[[1955]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fraňo Kráľ|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frano-kral/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol slovenský básnik, prozaik a povojnový komunistický politik proletárskeho pôvodu. Spočiatku písal proletársku poéziu a publikoval ju v [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]] a [[Nový Život|Novom živote]]. Na jeho socialistický názor mali vplyv českí avantgardní umelci [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Josef Hora]] a [[Stanislav Kostka Neumann]], ktorých stretol počas liečenia tuberkulózy v [[Čechy|Čechách]]. Neskôr sa priklonil k [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]]. Jeho básnický debut ''Čerň na palete'', zbierka básní, vyšiel v [[1930]]. Pracoval ako učiteľ, no v jeho bratislavskom období bol predčasne poslaný do dôchodku. Medzi dvoma vojnami napísal dva romány ''Cesta zarúbaná'' (1934) a ''Stretnutie'' (1937) a ďalšie zbierky poézie ''Balt'' (1931), ''Pohľadnice'' (1936) a dve knihy o deťoch pre deti ''Jano'' ([[1931]]) a [[Čenkovej deti]] ([[1932]]), ktoré boli vložené do „Zlatého fondu slovenskej literatúry”. Po vojne mu vyšli zbierky básní ''Z noci do úsvitu'' (1945) a ''Jarnou cestou'' ([[1952]]) a román ''Bude ako nebolo'' ([[1952]]). V roku [[1961]] mu vyšla kniha ''Fraňo Kráľ učiteľom'', zbierka prejavov, článkov, listov a iných dokumentov. V roku [[1953]] obdržal titul Národný umelec. Fraňo Kráľ bol činný v bratislavskom protifašistickom komunistickom odboji počas bábkovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čenkovej deti od F. Kráľa patria do zlatého fondu slovenskej literatúry|url=https://www.vtedy.sk/frano-kral-spisovatel-narodny-umelec|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Peter Jilemnický]] ([[1901]]{{--}}[[1949]]) bol rodák z Čiech píšuci a hovoriaci veľmi dobre slovensky, prozaik a novinár proletárskeho pôvodu. Pôsobil ako učiteľ na [[Slovensko|Slovensku]], dva roky strávil v [[ZSSR]] štúdiom žurnalistiky v [[Moskva|Moskve]]. Medzi dvoma vojnami bol členom ľavicovej skupiny [[DAV]]. Po roku [[1939]] sa podľa nariadenia [[Jozef Tiso|Tisovej]] vlády musel vysťahovať do Čiech. Tu sa zapojil do miestneho protifašistického odboja a dostal sa do koncentračných táborov. Po návrate pracoval na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave, v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé v [[Moskva|Moskve]], kde v roku [[1949]] zomrel. Jilemnický zo začiatku písal v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]], no čoskoro prešiel k [[Socialistický realizmus|socialistickému realizmu]]. Viaceré jeho diela sú považované za schematické či tendenčné. Dielo je dokumentárneho charakteru s menšími známkami lyrizmu. Je autorom románov ''Víťazný pád'' (1929), ''Zuniaci krok'' (1930), ''Pole neorané'' (1932), či ''Kus cukru'' (1934), ktoré zobrazujú situáciu slovenského proletariátu. Poviedkový súbor ''Kompas v nás'' (1937), román ''Kronika'' (1947) boli tiež v origináli napísané v slovenskom jazyku. Väčšina jeho tvorby nebola vydávaná, vychádzala až po roku [[1948]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spisovateľ a učiteľ Peter Jilemnický sa narodil pred 115 rokmi|url=https://www.teraz.sk/knihy/spisovatel-ucitel-jilemnicky-vyrocie/187352-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Ján Poničan]] ([[1902]]{{--}}[[1978]]), autorský pseudonym Ján Rob Poničan, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Poničan|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-ponican/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>bol advokát, básnik, člen skupiny [[DAV]]. Ľavicovo orientovaný nielen [[Vitalizmus (literatúra)|vitalista]] v roku [[1924]] spoluzakladal časopis DAV spolu s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]], [[Eduard Urx|Eduardom Urxom]], [[Andrej Sirácky|Andrejom Siráckym]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Sirácky|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-siracky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]]. V tom istom roku vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a bol aktívny ako redaktor nielen v DAV-e ale neskôr aj v komunistickej [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]]. V roku [[1923]] vydal Poničan vlastným nákladom svoju prvú básnickú zbierku ''Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím.'' Ilustroval ju [[Ľudovít Fulla]]. Táto zbierka básní inklinuje k „fin de siècle”, [[Expresionizmus|expresionizmu]] a proletárskej poézii <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rob Poničan (Som, myslím, cítim, milujem všetko, len temno nenávidím)|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/01111246--SL-2008-4-Habaj-261-274.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk/journals}}</ref>. Po incidente počas exekúcie bol Poničan ako advokát súdený za poburovanie, ale pred konečným rozsudkom, ktorým mu prisúdili dva týždne väzenia stihol v roku [[1929]] vydať zbierku poézie ''Demontáž''. Demontáž flirtuje s viacerými literárnymi smermi: [[Konštruktivizmus|konštruktivizmus,]] [[futurizmus]], [[expresionizmus]] a [[proletárska poézia |proletárska poézia]]<ref name=´Ponican´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik v čase. Poézia Jána Poničana 1929 – 1942|url=Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk}}</ref>. Jej obálku vytvoril opäť [[Ľudovít Fulla]] a patrí k najkrajším slovenským knižným vydaniam. V roku [[1932]] napísal [[Utopizmus|utopistickú]] divadelnú hru ''Všetkostroj''. Poničan tu vymyslel stroj, ktorý vyrobí všetko a tým vytvorí davy nezamestnaných. Jedná sa tu o klasický problém proletariát verzus výrobné prostriedky. V roku [[1932]] vydal v [[Umelecká beseda slovenská|Umeleckej besede]] tretiu básnickú zbierku ''Večerné svetlá''. Kritika ju označuje za [[Impresionizmus|impresionistickú]] medzihru, literárna štúdia Michala Habaja zaraďuje túto zbierku do žánrov [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus,]] [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], senzualizmus a Apollinairov surrealizmus, ale bez rámca avantgardnej poetiky<ref name=´Ponican´/>. Jedna z jej básní ''Momenty z väzenia'' je napísaná pod dojmom pobytu vo väznici v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde sedel za poburovanie. Ďalšiu divadelnú hru napísal na tému vzbury vedenej [[Štefan Major|Štefanom Majorom]], ktorého kauzu riešil. Pod názvom ''Vzbura na rozkaz'' (Toronto, [[1936]]) sa skrýva opäť téma proletárskeho boja. V roku [[1934]] vydal básnickú zbierku ''Angara'' inšpirovanú cestovaním po [[ZSSR]]. Podobne ako ''Demontáž'' má multižánrový poetický obsah. Nasledovali romány ''Stroje sa pohli'' a ''Pavučina'', opäť napísané pod vplyvom zážitkov z riešenia súdnych sporov kvôli antiexekučným demonštráciám. V divadelnej hre ''Iskry bez ohňa'' v celom druhom dejstve Poničan zobrazil skutočný súdny proces, čo stupňuje emocionálny postoj k nespravodlivého rozsudku. [[Laco Novomeský]] ([[1904]]{{--}}[[1976]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Laco Novomeský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-laco-novomesky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=578-583|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> bol básnik spočiatku medzivojnovej proletárskej poézie, [[esejista]], literárny teoretik a kritik proletárskej predvojnovej literatúry. Ovplyvnil ho básnik [[Walt Whitman]], česká proletárska poézia, symbolisti. Jeho tvorba a činnosť v politike majú však presah do obdobia po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], kedy sa zjednotil s prúdom [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Pred vojnou sa stal spoluzakladateľom periodika skupiny ľavicových intelektuálov [[DAV]]. Novomeský pochopil zmenu paradigmy proletárskej ideológie po vojne, keď sa zmenil stav prvotne opozičnej úlohy [[proletariát]]u v jeho vládnucu pozíciu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrat]]e v roku [[1948]]. Novomeského prispôsobovanie sa však nestačilo, v roku [[1951]] sa ocitol vo väzení za svoju údajnú činnosť „buržoázneho nacionalistu” spolu s viacerými členmi DAV-u. Počas výkonu trestu napísal asi štyritisíc básní na cigaretové papieriky, ktoré sčasti vyfajčil s tabakom, ale nie je známe, ako naložil so zvyškom. Novomeský literárne debutoval v roku [[1924]] básňou-pásmom ''Nedeľa''. V roku [[1925]] vstúpil do komunistickej strany. Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] vstúpil do viacerých ľavicových organizácií a zapojil sa do protestov a demonštrácií po udalostiach v [[Košúty|Košútoch]]. Bol činný ako politický aktivista. V [[1943]] sa stal členom „V. ilegálneho výboru Komunistickej strany Československa”, čím sa ocitol v boji proti [[Fašizmus|fašizmu]] na pôde [[Bratislava|Bratislavy]]. V rámci svojej povstaleckej činnosti v [[SNP]] odišiel ako delegát [[SNR]] do [[Londýn]]a rokovať s [[Edvard Beneš|E. Benešom]] a následne do [[Moskva|Moskvy]] s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. V poézii Novomeský pokračoval v rýchlo sa rozvíjajúcej tvorbe od raného [[Symbolizmus|symbolizmu]] k revolučnej proletárskej poézii. Tento prechod prispel k vytvoreniu nového svojského štýlu najviac oceňovanému kritikou. V roku [[1924]] publikoval básne ''Vy a ja'', ''Zradcom zeme'', ai. [[20. júl]]a [[1924]] uverejnil dve básne ''Večer v parku, Veľký deň'' v časopise „Proletárska nedeľa” (príloha Pravdy chudoby). Novomeský sa stal konštantným prispievateľom do proletárskej tlače. Tematicky sa inšpiroval revolučným hnutím a [[Jiří Wolker|Jiřím Wolkerom]]. Formálne tvaroval svoju poéziu ako balady, poloepické básne, rozsiahle pásma ''Nedeľa, Noc, Mesto, Slúžka, Tuberkulóza, Dve balady''. Socialistická kritika (Milan Pišút) považuje za vrchol poetickej tvorby Novomeského ''Svätý za dedinou'', triptich ''Vila Tereza'', ''Do mesta 30 min.,'' ''Stamodtiaľ''. V roku [[1932]] vydal druhú zbierku ''Romboid'' ([[1932]]), ''Otvorené okná'' ([[1935]]), a ''Svätý za dedinou'' ([[1939]]), ktoré kritika považuje tiež za kvalitatívne kulminovanie jeho tvorby. V jeho poetickej tvorbe pretrváva [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a snúbia sa v nej [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] a [[Avantgarda (utopický socializmus)|avantgarda]] so sociálnou baladickou témou. V [[1948]] vydal zbierku ''Pašovanou ceruzkou'' (vydanou v [[1940]]-[[1941]]) v časopise [[Elán (časopis)|Elán]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnota básnickej tvorby Laca Novomeského ani rokmi neklesá|url=https://www.teraz.sk/import/hodnota-basnickej-tvorby-laca-novomesk/215565-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Daniel Okáli]] ([[1903]] – [[1987]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Okáli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/daniel-okali/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol chovanec [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] od útleho veku, medzivojnový proletársky básnik, absolvent [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity v Prahe]] (fakulta práva), člen skupiny [[DAV]], v roku [[1951]] obvinený spolu s viacerými členmi skupiny DAV z [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a väznený do roku [[1960]]. Po štúdiu pôsobil ako advokát v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. V [[1932]] vydal zbierku proletárskej poézie ''Ozvena krvi a zápasov''. Zaoberal sa hlavne literárnou kritikou z hľadiska marxistickej ideológie. Po roku [[1960]] propagoval literatúru [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]] (''Výboje a súboje diel 1 a 2'', 1973 a iné), písal o medzivojnovej proletárskej literatúre (''Literárna teória a kritika davistov'', 1976), tendenčné normalizačné texty, napr. ''O prekonávaní krízy v našej literatúre'', [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Advokáti Davisti: Daniel Okáli|url=http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kerecman|meno=Peter|vydavateľ=nasaadvokacia.sk|odkaz na autora=Peter Kerecman}}</ref> Súčasťou proletárskej literatúry bola [[Skupina R{{--}}10]], ktorá bola aktívna krátko medzi [[1933]] až [[1934]] rokom. Jej členmi boli básnici [[Ján Kostra]], ([[1910]]{{--}}[[1975]]), autor milostnej lyriky, [[Alexander Matuška]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexander Matuška|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alexander-matuska/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>literárny kritik a prekladateľ, [[Kazimír Bezek]] ([[1908]] – [[1952]]), básnik, politik, V. Klimeš, [[Michal Chorváth]] ([[1910]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Chorváth|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-chorvath|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, literárny kritik. Všetci títo autori sa zaradili po roku [[1948]] do smeru [[Socialistický realizmus|socialistický realizmus.]] ==Socialistický realizmus== Literárny smer socialistický realizmus na Slovensku sa dá definovať ako napodobenina socialistického realizmu, ktorého model vytvorili v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho kultúrni komisári. V slovenských podmienkach to malo niektoré odchýlky, napríklad využívanie umeleckých tvorivých metód [[nadrealizmus|nadrealizmu]], [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] či senzitivizmu. Aj téma bola daná podľa inštrukcií marxistov v kultúrnych štátnych inštitúciách, čo zasahovalo do celkovej koncepcie diela, deja, postáv aj základnej myšlienky. Poslušnosť v tvorbe podľa ich pravidiel viedla do močiara schematickej tvorby, čo sa prejavovalo v oslabení umeleckej výpovede u viacerých autorov od začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Socialistickí literárni kritici jav dekadentného schematizmu buď obchádzajú alebo si nasadzujú ružové okuliare pri jeho definovaní (napr. Milan Pišút). Pohľad dnešnej literárnej vedy je zložitejší pri popise tejto tvorby, no priamočiary pri konečnom závere: ''To, čo uvádzame, je len mozaika, no v celom úvodníku ide o komplexne vystavanú služobnosť novej ideológii, pripravenú plniť príkazy jedinej'' ''komunistickej strany a oslavovať toto násilie na umení a pritom túto evidentnú demonštráciu sily umenia treba zneužiť na vlastné ciele.'' (komentár na úvodník [[Michal Chorvát|Michala Chorvátha]], predsedu [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v literatúrach strednej Európy|url=https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Ustavy/Ustav_filologickych_studii/Philologia/Philologia_2017-1/PHILOLOGIA_XXVII_1__M.Batorova.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|vydavateľ=fedu.uniba.sk|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v slovenskej poézii|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Mikula|meno=Valér|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Ján Kostra]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko-Pišút|meno-Milan|vydavateľ OBZOR|miesto-Bratislava|rok-1984|strany-599-600|odkaz na autora-Milan Pišút}}</ref>, [[básnik]], [[maliar]], esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Bol členom spolku slovenských študentov [[Detvan (spolok)|Detvan]] a súčasťou skupiny slovenských študentov [[R-10 (literatúra)|R-10]]. Kostra publikoval v slovenských ľavicových časopisoch, ale aj v Elán-e, Slovenských pohľadoch a mnohých iných. Čo sa týka jeho umeleckej metódy, vyvinul sa postupne od senzitivistu k reflexívnemu lyrikovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul-Ján Kostra - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-kostra/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ:[[Literárne informačné centrum|Literárne informačné centrum Bratislava]]|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> a nakoniec sa zakalil v socialistickom realizme (pozri zbierka ''Na Stalina'', [[1949]]). Kostra si získal rešpekt básnika ešte v medzivojnovom období, keď mal mohutnú konkurenciu v množstve tvorivých básnikov. Do roku [[1948]] mu vyšlo sedem zbierok poézie: ''Hniezda, Moja rodná, Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Ave Eva, Presila smútku''. [[Andrej Plávka]] ([[1907]]{{--}}1[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Plávka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-plavka/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, prozaik a politik proletárskeho pôvodu sa začlenil do smeru [[socialistický realizmus]] po roku [[1948]], v medzivojnovom období patril k proletárskej literatúre. Debutoval v roku [[1928]] zbierkou poézie ''Z noci i rána''. Celkovo vydal dvadsať zbierok poézie. Tvoril v štýle [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Nadrealizmus|nadrealizmu]]. Bol obsypaný štátnymi cenami a rôznymi funkciami v štátnom aparáte. Bol osem rokov riaditeľom vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], tri roky predsedom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave]], 1965 - 1968 opäť riaditeľom Tatranu, v rokoch [[1969]] - [[1982]] predsedom [[Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Je autorom próz ''Obrátenie Pavla'' ([[1941]]), zbierky noviel ''Návrat Petra Hugáňa'' ([[1949]]) a ''Siedmi'' ([[1952]]). [[Pavol Horov]] ([[1914]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-horov/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> bol tiež proletársky básnik medzivojnvého obdobia, neskôr aktér socialistického realizmu. Vo svojej tvorbe sa priblížil k nadrealizmu [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]], ktorý bol jeho vzorom. Debutoval zbierkou básní ''Zradné vody spodné'' ([[1940]]) a do roku [[1948]] pokračoval troma zbierkami ''Nioba matka naša, Návraty, Defilé'', všetko s protivojnovou témou. Po prevrate vo februári 1948 napísal ďalšie zbierky poézie: ''Moje poludnie'' (1952), ''Slnce nad nami'' (1954), ''Balada o sne'' (1960), ''Vysoké letné nebe'' (1960), ''Koráby z Janova'' (1966), ''Ponorná rieka'' (1972), ''Asonancia'' (1976), ''Z posledných'' ([[1977]]). Horov je nositeľom titulu Národný umelec z roku [[1973]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov|url=https://www.zkgz.sk/page.html?m=79df95b8249faac6507e3a890ccc6da5&p=3d3c1c026900534f53b53bcdfb6721c5&s=0 Knižnica Gorazda Zvonickéh|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Knižnica Gorazda Zvonického}}</ref> [[František Hečko]] ([[1905]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Hečko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-hecko|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> pochádzal z rodiny vinohradníka a počas vojny pracoval v „Ústrednom úverovom družstve” v Bratislave. Napísal tri predvojnové zbierky poézie „Vysťahovalci, Na pravé poludnie a Slovenské verše”. Je autorom známych románov ''Červené víno'' ([[Červené víno (televízny film)|Červené víno]]) a [[Drevená dedina]]. ''Červené víno'' je dielom ešte medzivojnovým, v ktorom je prejavený sociálny súcit, ''Drevená dedina'' je dielom socialistického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Denníky 1938 – 1960 - František Hečko – Mária Jančová - Ojedinelé memoáre|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/denniky-1938-1960-frantisek-hecko-maria-jancova-ojedinele-memoare|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Tretí román ''Svätá tma'' zostal v nedokončenom tvare. [[Vojtech Mihálik]] [[1926|(1926]] – [[2001]]) bol básnik tvoriaci v prevažnej miere až po roku [[1948]] (výnimkou je debutová zbierka Anjeli z [[1947]]). Po prvotine, ktorá sa radila ku [[Katolícka moderna|katolíckej moderne]] písal už len poéziu náležiacu do [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ideovo jednoznačnú angažovanú a jasne sa vyjadrujúcu v prospech proletariátu. Jeho politická kariéra mu zabezpečila angažmán vo významných kultúrnych inštitúciách. Po schematizme [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] (pozri napríklad ''Neumriem na slame'', zbierka básní z [[1955]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=137}}</ref>) sa jeho tvorba [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] čiastočne oslobodila od socialistického kánonu (napr. zbierka Tŕpky, Appassionata, Útek za Orfeom) a jeho poézia nabrala vyššie kvality, no v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] jeho tvorivá vypätosť povolila. Mihálik sa navyše smutne preslávil uplatňovaním zákazu publikovania pre celú skupinu básnikov mladšej a strednej generácie - skupine [[Osamelí bežci]], do ktorej patrili [[Ivan Štrpka]], [[Ivan Laučík]] a [[Peter Repka]] a básnikom [[Štefan Moravčík]], [[Milan Richter]], [[Ján Švantner]]. K vrcholom jeho tvorby patria básnické skladby ''Appassionata'' (názov podľa [[Ludwig van Beethoven|Beethoven]]ovej sonáty) a ''Útek za Orfeom''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vojtech Mihálik - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vojtech-mihalik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-27|priezvisko=Hochel|meno=Igor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Igor Hochel}}</ref> ==Socialistický realizmus a jeho problematizácia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus a jeho problematizácia|url=https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=profil.kultury.sk/}}</ref>== Zároveň s vývojom literatúry socialistického realizmu sa začal diskurz o správnosti jeho umeleckých postupov. Viacerí slovenskí autori napísali aj vydali diela, ktoré postupne spochybňovali stalinský model. Boli to [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]]. Nariadenými témami boli [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácia]] roľníkov, [[Industrializácia|industrializácia]], [[SNP]], [[druhá svetová vojna]]. Jedinou správnou hlavnou postavou bol triedne uvedomelý hrdina pochádzajúci z proletariátu. Autori tvoriaci s kritickým pohľadom na uvedené tematické piliere diela socialistického realizmu sú zároveň medzivojnoví autori, ktorí sa zaradili do socialistického realizmu tesne po roku [[1948]], no už v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa začali od neho odkláňať. [[Dominik Tatarka]] ([[1913]]{{--}}[[1989]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dominik-tatarka/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Halvoník |meno=Alexander |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Alexander Halvoník}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panna zázračnica - Dominik Tatarka - Anabella, svetlo v temnotách |url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/panna-zazracnica-dominik-tatarka-anabella-svetlo-v-temnotach |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Mráz |meno=Peter |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Mráz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka |url=http://www.zssd-mt.edu.sk/spisovatelia/spis/dtat.html |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=zssd-mt.edu.sk}}</ref> bol spisovateľ - prozaik a ikona disentu na Slovensku od roku [[1977]]. Začínal v [[40. roky 20. storočia|40.rokoch]] ako prozaik, ktorý míňal rady autorov naturizmu a mieril do nového prozaického smeru, ktorý nazýval “sujetovo zovretou prózou”. Po prvý krát nazval sujetovým básnikom spisovateľa [[Ján Červeň|Jána Červeňa]], ktorý vydal v [[1942]] zbierku noviel ''Modrá katedrála''. Táto tendencia ho zároveň priviedla ku kritike spomenutej lyrizovanej prózy. Tatarka si definoval nového prozaika ako sujetového básnika. Išlo mu o nové sociologické námety, organizačné princípy novej spoločnosti, čo si vyžadovalo ustanoviť nový hlavný sujet diela. Už jeho debut ''V úzkosti hľadania'' ([[1942]]) obsahoval nový pohľad na spoločenské vzťahy vo význame jeho tézy o dôležitosti sujetu. Tatarka však bol nielen "sujetový básnik" ale aj autor, ktorý cítil kresťanskú duchovnosť a "tragický pocit života", čo si osvojil z diela [[Miguel de Unamuno|Miguela de Unamuna]]. Z toho vyplýva jeho predstava sveta ako modelu [[Kreacionizmus|kreacionizmu]]. Zaoberal sa aj protikladom anarchie a poriadku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2 |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydavateľ=Národné literárne centrum |miesto=Bratislava |rok=1999 |isbn=80-888-78- 50-0 |strany=492{{--}}497 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] vydal protivojnové novely (''Pach'', 1943, ''Posol prichádza'',1940) a zbierku noviel ''V úzkosti hľadania''. V roku [[1944]] mu vyšla [[Panna zázračnica]] - príbeh múzy Annabelly, ktorý je Tatarkovou modifikáciou pohľadu na súdobú spoločnosť “lyrických bláznov”. Kľúčovým dielom, ktoré otočilo jeho pohľad na dobovú literatúru a politiku a tým jeho celkový tvorivý profil, bola dvojnovela [[Démon súhlasu|''Démon súhlasu'']],([[1956]]). Dielo je alegorickou groteskou spochybňujúcou spoločenské vzťahy v socializme a etiku konania jeho protagonistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vnútorná emigrácia ako gesto slobody (Dominik Tatarka a Ludvík Vaculík po roku 1968)|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=119222|dátum prístupu=2022-02-05|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|dátum vydania=2009-02-02|vydavateľ=CEEOL - wikipedia library|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref> [[Peter Karvaš]] ([[1920]]{{--}}[[1999]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Peter Karvaš |url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-karvas |dátum prístupu=2021-06-20 |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol významný slovenský dramatik, prozaik a teoretik drámy. Uhoľným kameňom jeho tvorby je dráma. Po vymanení sa z osudu prenasledovaných v dobe slovenského fašizmu a povstania sa stal dramaturgom v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], na [[Nová scéna|Novej Scéne]] a [[SND]] a kultúrnym atašé v Rumunsku. Diskusiu o socialistickom realizme a prehodnocovanie schematizmu ako neželaného javu spôsobil jeho román ''Pokolenie v útoku'' ([[1952]]) končiaci zmenou socialistického modelu [[SNP]] a nadväzujúci na román ''Toto pokolenie'' (1949)(nedokončenú trilógiu). Po pokuse o širší pohľad Karvaš vydáva satirické prózy ''Čert nespí'' (1954), ''Čertovo kopýtko'' (1957). Kariéru mu prerušila okupácia [[ČSSR]] v [[1968]], s ktorou odmietol súhlasiť. Pred 68. rokom napísal prózy ''Niet prístavov'', ''Polohlasom'', ''Toto pokolenie'', ''S nami a proti nám'', v ktorých realistickou metódou spracúval psychologické novely, historický sociálny román, reportáže a črty. Dobovú spoločenskú atmosféru zobrazoval v humoristicko - satirickom štýle. Písal nielen humoresky, ale aj knižky pre deti. V roku [[1979]] po vynútenej pauze mu vyšiel román o povstaní ''Noc v mojom meste''. V [[1968]] vydal zbierky humoresiek ''Humoresky a iné kratochvíle'',( I, II), ''Posledné humoresky a iné kratochvíle'' v [[1989]]. V porevolučnom období 89-teho je zaujímavý jeho súbor [[Causerie|causerií]] ''V úvozovkách'', čo je zriedkavo sa vyskytujúci žáner v slovenskej literatúre. Písanie divadelných hier bola Karvašova celoživotná činnosť, ktorú začal v roku [[1943]] hrou ''Hanibal pred bránami''”, pokračoval so ''Spolok piatich''”, ''Meteor''”, obidve 1945, ''Hra o básnikovi'', 1946, ''Bašta'', 1948 a najznámejšia dráma [[Polnočná omša|''Polnočná omša'']] [[1959]]. Ako divadelný kritik písal teoretické diela ''Kapitoly o rozhlase'', ''K základným otázkam súčasného divadla'', ''Úvod do základných problémov našej drámy'', všetko v [[1984]], v [[1956]] publikoval ''K niektorým otázkam našej drámy''. Vydali mu reportáže z ciest po [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Význam jeho tvorby spočíva v oslobodení sa zo schematizmu hroziaceho poslušným, ktorí dodržiavali stanovený kánon socialistického realizmu. [[Ladislav Mňačko]] ([[1919]]{{--}}[[1994]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/zivotopis-autora |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Petrík |meno=Vladimír |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava} |odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> bol spisovateľ a novinár pôvodom z proletárskeho prostredia Banskej Bystrice. V [[40. roky 20. storočia|40.]] a [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa aktivizoval v radoch socialistických realistov po druhej svetovej vojne, až v [[1963]] mu vyšli ''Oneskorené reportáže'', v ktorých opisoval vykonštruované procesy v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] a ktoré dokázali otvoriť oči novým nastupujúcim generáciám. Napísal aj ďalšie knihy svojim myšlienkovým dosahom rozhodujúce pre profil vzbúrenca proti režimu: v [[1968]] publikoval ''[[Ako chutí moc]]''<ref>{{Citácia knihy|titul=Ako chutí moc |priezvisko=Mňačko |meno=Ladislav |vydanie=2 |vydavateľ=[[Slovenský spisovateľ]] |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-220-0171-6 |strany=201 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, románový pamflet o hypnotizujúcej moci totalitného režimu, v [[1972]] ''Súdruh Münchhausen''”, satirický román v [[Orwellova filozofia dejín|orwellovskom]] štýle a groteskné rozprávanie o povojnových dejinách [[KSČ]]. V románe sa prezentujú postavy zo skutočnej politiky s pozmenenými menami (Husár – [[Gustáv Husák]], Gotles – [[Klement Gottwald]]...). Mňačko sa po okupácii a úteku do [[Rakúsko|Rakúska]] pustil do písania kritických diel voči [[Komunizmus|komunizmu]], v slovenskom aj nemeckom jazyku. Medzi tieto premeny v jeho tvorbe patrí aj politická esej ''Siedma noc''”<ref>{{Citácia knihy |titul=Siedma noc |priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav |vydanie=1 |vydavateľ=Práca, vydavateľstvo a nakl. odborov na Slovensku |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-7094-204-5 |strany=197 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, publikovaná v [[1968]]. V eseji navodil atmosféru posledného augustového týždňa po vpáde vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]], v ktorej opisuje politické súvislosti aj spoločenskú situáciu z vlastného pohľadu novinára. [[Alfonz Bednár]] ([[1914]]{{--}}[[1989]]) prozaik, scenárista, dramaturg a prekladateľ, začal tvoriť po roku [[1945]], kedy zároveň pracoval na [[Povereníctvo|Povereníctve]] informácií. Oceňovaný je jeho prvý román [[Sklený vrch|''Sklený vrch'']], [[1954]] a veľmi úspešný film podľa jeho scenára [[Slnko v sieti]], podľa ktorého je pomenovaná slovenská filmová cena. Bednárov prínos do literatúry spočíva v neschematickom prístupe k tvorbe prózy a scenárov. „Jeho tvorivý postup pozostával z prvkov sujet s tajomstvom, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alfonz Bednár - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alfonz-bednar/komplexná charakteristika |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Baláž |meno=Anton |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Novátorstvo mu vynieslo cenzorské zásahy a negatívne reakcie socialistických kritikov. [[Rudolf Jašík]] ([[1919]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> prozaik, básnik a publicista, tvoriť začal po roku 1945. Jeho témami bola vojna, povstanie, cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Vo svojich krátkych prózach použil metódu naturizmu, v románoch zase postupy moderného európskeho románu. Významné sú román ''Námestie sv. Alžbety''<ref>{{Citácia knihy|titul=Námestie svätej Alžbety|priezvisko=Jašík|meno=Rudolf|vydanie=1|vydavateľ=Mladé Letá|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=268|odkaz na autora=Rudolf Jašík}}</ref> a scenáre k trilógii [[Mŕtvi nespievajú|''Mŕtvi nespievajú'']]. Po sebe zanechal aj tri zbierky [[Nadrealizmus|nadrealistickej]] poézie v rukopise ''Ypsilon'', ''Dve rieky'', ''Moje mesto''. Viacero jeho diel zostalo nedokončených. ==[[Generácia 56]]== Generácia 56 bola skupina autorov, hlavne prozaikov, ktorí publikovali svoje diela v časopise [[Mladá tvorba]]. Bol to iný druh literatúry, než sa vyžadoval politickou elitou tej doby. Kánon socialistického realizmu odmietli a písali realistickú prózu sústredenú na sociálne, rodinné a intímne vzťahy, používali modernú slovenčinu, realistický štýl. K týmto autorom patrili [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]] a autori, ktorí publikovali začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]: [[Anton Hykisch]], [[Marína Čeretková-Gállová]], [[Peter Balgha]] a [[Jaroslava Blažková]]. {{Hlavný článok|Generácia 56}} ==Exilová literatúra 1939{{--}}1990 <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny exil 1939 - 1990|priezvisko=Cabadaj|meno=Peter|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2002|isbn=80-7090-647-2|strany=201|odkaz na autora=Peter Cabadaj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exilová literatúra|url=https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum prístupu=2021-08-26|vydavateľ=SAV Bratislava - Profil slovenskej literatúry}}</ref>== V histórii slovenskej literatúry sa často vyskytujú autori donútení k exilu, nielen jednotlivci, ale aj celé emigračné vlny. Od čias, keď vyhnali [[Sv. Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]] a ich učeníkov, sa tieto objavujú opakovane. V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pod tlakom [[Rekatolizácia|rekatolizácie]] boli donútení odísť mnohí barokoví protestantskí autori, napríklad [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]], [[Tobiáš Masník]], [[Daniel Krman]], [[Eliáš Ladiver]], [[Juraj Láni]], [[Izák Caban]] či [[Daniel Sinapius-Horčička]]. V období [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmu]] emigrovali zo [[Slovensko|Slovenska]] [[štúrovci]] [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Miloslav Hurban]]. V [[20. storočie|20. storočí]] sa striedali viaceré exilové vlny. Tvorivé osobnosti slovenskej literatúry sa rozišli do 26 krajín sveta a skoro všetkých kontinentov. V období [[1939]]{{--}}[[1945]], kedy vznikla [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] odišli z vlasti viacerí židovskí autori, napríklad [[Gejza Vámoš]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=286}}</ref> do [[Čína|Číny]] a [[Brazília|Brazílie]]. Časť tejto protihitlerovsky orientovanej generácie autorov píšucich slovensky sa vrátila po páde [[Jozef Tiso|Tisovho]] režimu späť - [[Jozef Slávik-Neresnický]], [[Theo H. Florin|Teo Herkeľ Florin]], iní zotrvali v exile, napríklad [[Gejza Vámoš]], [[Štefan Osuský]], [[Klement Šimončič]], Peter a Jozef Prídavkovci. Medzi rokmi [[1945]] - [[1950]] emigrovala temer celá tvorivá skupina [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]] a jednotlivci slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]] do viacerých krajín. Po roku [[1948]] odišla vlna emigrácie z dôvodu ideologicko-politického, medzi ktorými boli hlavne politici z [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. V tomto období sa stala centrom literárneho života [[Argentína]]. V dekáde rokov [[1950]]{{--}}[[1960]] v [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]]e v [[USA]] bol v [[1950]] založený ''Slovenský ústav'' a revue kultúry ''Most'' v [[1954]]. Táto dekáda znamenala aj ďalší únik tých slovenských autorov z vlasti, ktorí si uvedomili definitívny koniec nádejí na demokraciu v Československu. Štvrtá vlna utečencov vznikla v rokoch [[1968]]{{--}}[[1990]]. V tomto období odišli autori do západoeurópskych krajín, centrum slovenskej emigračnej kultúry sa presunulo z Argentíny a USA do [[Taliansko|Talianska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Kanada|Kanady]] a [[Nemecko|Nemecka]]. Dôležitým organizátorom kultúrneho života v [[Argentína|Argentíne]] sa stal [[Rudolf Dilong]], ktorý pokračoval aj v tvorbe poézie. Po príchode v [[1948]] vydal zbierky ''Balady'', ''Listy z emigrácie'', ''Diaľky bez domova'' a viaceré ďalšie. Písal aj lyrizovanú prózu: ''Bez matky'', ''Cesty vyhnanca'', ''Agónia veku''. Dilong sa v roku [[1965]] presťahoval do USA{{--}}[[Pittsburgh]]u, kde sa začala kumulovať slovenská literárna emigrácia, aby tam vytvorila nové kultúrne centrum Slovákov. Spomedzi dlhého zástupu básnikov, publicistov a prekladateľov v americkom exile spomeňme [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]], ktorý po odchode z Československa a na ceste do USA vydal v Taliansku svoju jedinú exilovú knihu poézie ''Presievač piesku''. V [[Kanada|Kanade]] sa udomácnila [[Jaroslava Blažková]], známa svojou novelou '''Nylonový mesiac''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=25}}</ref>, podľa ktorej bol natočený v Československu rovnomenný film. V Kanade napísala zbierku poviedok ''Svadba v Káne Galilejskej'', ktorá tam aj vyšla v [[1973]]. V antológii československých spisovateliek v exile ''Doba páření'' jej vyšla poviedka ''Cesta do N''. Blažková bola na Slovensku členkou skupiny autorov [[Generácia 56]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaroslava Blažková|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jaroslava-blazkova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Peter Klas]], prozaik, je najplodnejším exilovým autorom. Publikoval zbierku poviedok ''Na strome života'' v [[1959]], román ''Svetlo pod halenou'' v [[1974]]. Tieto diela sú napísané v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]]. Jeho najznámejší román je ''Satan proti Bohu'' z roku [[1983]]. Zachytil v ňom udalosti a atmosféru povstaleckého roku [[1944]] na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. Román je postavený na protikladnom pohľade na deje, ktoré prebehli počas ozbrojeného povstania, voči názoru autorov, ktorých vydávala vláda počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]], aj proti súčasnému pohľadu na toto obdobie. Román má napínavý dej, dramatickú výstavbu a psychologické stvárnenie pováh. V [[Taliansko|Taliansku]], [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] a [[Kanada|Kanade]] publikoval [[Gorazd Zvonický]], člen veľkej skupiny [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]]. Prvú zbierku básní v exile vydal v [[Buenos Aires]] pod názvom ''S ukazovákom na mraku'' v [[1958]]. Zvonický napísal a vydal v [[Rím|Ríme]] básne, eseje a preklady. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Len črepy...Výkriky pri invázii.'' Táto kniha bola aj preložená do taliančiny ako ''Soltanto rovine... Esclamazioni durante l´ ivasione''. Početnejšie diela vytvoril v talianskom exile [[Eugen Vesnin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eugen Vesnin - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/eugen-vesnin/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-10-01|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, vlastným menom Ignác Zelenka. Už počas štúdií na [[Pápežská gregoriánska univerzita v Ríme|Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme]] publikoval časopisecky poéziu v štýle [[Katolícka moderna|katolíckej moderny.]] Po vojnovom odmlčaní začal publikovať v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] v [[Buenos Aires]]. Jeho prvá zbierka poézie ''Zo zátišia mimóz'' z roku [[1965]] mala širší čitateľský úspech, a bola preložená aj do taliančiny{{--}}''L´oasi delle mimose'' v [[1967]], v preklade profesora [[Leo Magnino|Leo Magnina]]<ref group="pozn">„Vesninova poézia je v prvom rade jednoduchá a spontánna. A toto sú dve podstatné podmienky pre skutočného básnika. Ako sme už poznamenali, v prírode nachádza svoj prameň najlepšej inšpirácie. A tento naturalistický zmysel života, tento pôvab, ktorý pociťuje pri dotyku s krajinami Stredomoria, plnými farieb, svetla a s ich niekoľkotisícročnými civilizáciami, znamenajú najväčšiu hodnotu jeho poetického umenia a autentickosti jeho lyriky. “: Leo Magnino ku Oasi delle mimose, 1967</ref>. Vesnin pokračoval vo vydávaní série zbierok poézie ''Z temena mojich hôr'', ''Cesta na Ponzu'', ''Ja nie som potomok zlatokopov'', ''Aj v etruských záhradách'', ''Ó more, ó more'', ''Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník'', ''Tam, kde kvitnú eukalypty'' a iné. Poézia je lyrická, s romantickými opismi a inšpiráciami prírody. Úspešná zbierka je ''Kytica nezábudok'', ktorá je považovaná za najpôsobivejšiu lyriku v jeho diele. Do [[Nemecko|Nemecka]] odišli [[Roman Bednár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Bednár - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> - prozaik a cestovateľ, ktorý sa zaoberal tvorbou literatúry faktu, poézie a prózy, [[Imrich Kružliak]] - básnik, esejista, prekladateľ a [[Leopold Lahola]] - dramatik, prozaik, básnik, ktorý vydal v exile drámy ''Škvrny na Slnku'' v [[1955]] a ''Inferno'' v [[1960]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka poviedok ''Posledná vec.'' Čo sa týka poézie, Lahola tvoril nadrealistické básne, napríklad ''Ako jed škorpióna'' v [[1995]]. Posledným Laholovým dielom bola experimentálna filmová snímka ''Sladký čas Kalimagdory'', ktorej premiéry sa nedožil. Do Nemecka emigroval v roku [[1949]]. Vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] tvorila a tvorí prevažne nemecky stále [[Irena Brežná]] - prozaička, prekladateľka, autorka detskej literatúry, ktorá je súčasťou emigračnej vlny v [[1968]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irena Brežná - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/irena-brezna/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ= informačné centrum Bratislava}}</ref> Tamtiež sa usadil prozaik [[Dušan Šimko]], ktorý vyštudoval univerzitu v [[Bazilej-mesto|Bazileji]]. V emigrácii vydal zbierku poviedok ''Maratón Juana Zabalu'' v [[Londýn]]e, slovensky vyšla v [[1991]] a cestopisnú novelu ''Japonský diván'', tiež v českom jazyku. V [[Česko|Česku]] publikoval historický román ''Eszterházyho lokaj'' v roku [[2000]] v českom jazyku. ''Gubbio'' s podtitulom ''Kniha udavačov'' ([[2009]]) je sonda do problému udavačstva, ktoré Šimko analyzuje noeticky - z viacerých pohľadov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-29|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=Proudy - STŘEDOEVROPSKÝ ČASOPIS PRO VĚDU A LITERATURU|odkaz na autora=Dana Hučková}}</ref>. Až do vzdialenej [[Austrália (štát)|Austrálie]] zamieril [[Pavol Hrtus Jurina]], prozaik, ktorý upozornil na seba ešte na Slovensku svojim rozprávačským talentom, lyrickým cítením a témou rodných [[Kysuce|Kysúc]] v prózach ''Preťaté ohnivá'', ''Kameň na kameni''. Do exilu odišiel v [[1948]] a ďalšie diela vydával v [[Austrália (štát)|Austrálii]]: ''Dávno a potom'' v [[1969]], ''Daň z krvi'' [[1972]], ''Jazvy'' v [[1979]], ''My vrchári'' v 1979, ''Šľapaje'' v [[1982]], ''Návrat na výšiny'' v [[1991]] a iné. Hrtús Jurina tvoril [[lyrizovaná próza|lyrizovanú prózu]] kontinuálne od čias na Slovensku na tému života a prírody na [[Kysuce|Kysuciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Hrtús-Jurina - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-hrtus-jurina/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> V [[Rakúsko|Rakúsku]] od roku [[1951]] tvorila [[Zdenka Beckerová]], ktorá si vo svojich prózach volila tému emigrácie pred [[1989]], napríklad ''Za vrchom vrch'' v [[1995]], román ''V zatmení mesiaca'' v roku [[1999]] a prekladala do nemčiny diela slovenských autorie a poéziu slovenských básnikov (Míla Haugová, J. Kákošová). Pravidelne publikuje svoje diela v nemeckom jazyku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdenka Beckerová - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zdenka-beckerova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ==[[Postmoderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderna|url=https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum prístupu=2021-09-07|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry - Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderné postupy v slovenskej próze 60. rokov Ivana GIBOVÁ|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/olostiak4/subor/Gibova.pdf|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Gibová|meno=Ivana|vydavateľ=Pulib.sk - Prešovská univerzitná knižnica|odkaz na autora=Ivana Gibová|strany=7|jazyk=slovensky}}</ref>== Prvé dotyky postmoderny so slovenskou literatúrou nachádzame v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20.stor.]] v dielach [[Pavel Hrúz|Pavla Hrúza]] ''Dokumenty o výhľadoch'' ([[1966]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Dokumenty o výhľadoch, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6,str. 461- 462</ref> a ''Okultizmus'' ([[1968]]) <ref>[[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6, str.9-220</ref> obsahujúcich typické postmodernistické umelecké postupy ako sú [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Jambor|meno=Ján|vydavateľ=Ústav svetovej literatúry SAV|odkaz na autora=Ján jambor}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=https://www.czechency.org/slovnik/INTERTEXTUALITA|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=|meno=Petr|vydavateľ=czechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny online|odkaz na autora=prof. PhDr. Petr Karlík, CSc.}}</ref>, ironický postoj narátora, pluralita hlasov, [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmus]] jazykov a štýlov, prelínanie popkultúry a elitnej kultúry, [[Nostalgia|nostalgia]], fragmentarizácia textu, hra so slovom. V diele [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] ''Citová výchova v marci'' ([[1965]]) sú vložené implicitné citácie v poviedkach a parodovanie citovosti, ktoré sa vyskytujú aj v textoch ''Eskalácia citu'', [[1989]]; ''Slovenský Casanova'', [[1991]] (napísal so spoluautorom [[Lajos Grendel|Lajosom Grendelom]]) a ''Krutý strojvodca'' ([[1996]]). Tieto spomenuté umelecké postupy vedú k demýtizácii protagonistu príbehu pochádzajúceho z proletariátu, ktorý býval stvárňovaný v literatúre [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Čiastkovo sa postmodernizmus objavil aj v debute [[Dušan Mitana|Dušana Mitanu]] ''Psie dni'' ([[1970]]). Postmoderna sa však nerozvíjala ďalej kvôli politicko-ideologickým prekážkam. Po roku [[1989]] s nástupom [[Sloboda slova|slobody slova]] začali publikovať svoje postmodernistické diela opäť [[Dušan Mitana]] a [[Dušan Dušek]]. Posledným postmoderným prozaickým dielom Dušana Dušeka je zbierka ''Ponožky pred odletom'' z roku [[2015]], pre ktorú je charakteristický postmodernistický znak vrstvenia žánrov v jednom texte, teda [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lntertextualita v slovenskej postmodernej próze - Podoby medzitextového nadväzovania v prozaickom diele Dušana Dušeka ''Ponožky pred odletom''|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/02120907--SL-2016-2-porizekova-134-139.pdf|dátum prístupu=2021-09-19|priezvisko=Parížeková|meno=Adriana|vydavateľ=SAV.sk|odkaz na autora=Adriana Parížeková}}</ref>. Inými umeleckými metódami týchto dvoch autorov sú [[metatextualita]] - (text v texte) a [[hypertextualita]] - (prepisovanie základného diela pomocou princípov [[travestia|travestie]], [[pastiš|pastišu]] alebo [[Paródia|paródie]]). K postmodernistom možno priradiť okrem [[Dušan Mitana|Mitanu]] a [[Dušan Dušek|Dušeka]] [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]], [[Martin Bútora|Martina Bútoru]], [[Ján Johanides|Jána Johanidesa]], [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] a [[Dominik Tatarka|Dominika Tatark]]u (''Písačky, Navrávačky''). V ich prózach sa vyskytuje vo fiktívnych príbehoch zmiešaná reč autora a priama reč postáv príbehu, citácie z iných textov, polopriama reč a nevlastná priama reč. Slovenskí postmodernisti využívajú okrem parodizácie žánru, napríklad [[Peter Pišťanek]] v románe ''Rivers of Babylon'', [[Mýtus (rozlišovacia stránka)|mýtus]] ako rozprávačskú konštrukciu, napríklad dramatik [[Karol Horák]] a [[Subverzia|subverziu]] rétorizmu (zosmiešňovanie), napríklad [[Eman Erdélyi]] a [[Marek Vadas]] v románe ''Univerzita'', [[1997]], alebo [[Peter Macsovszky|Peter Maczovszky]] v texte ''Cvičná pitva'' ([[1997]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Postmoderná literatúra a film|priezvisko=Žilka|meno=Tibor|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=2006|isbn=80-8094-041-X|strany=188|odkaz na autora=Tibor Žilka}}</ref> [[Dráma]] sa v období slovenskej postmoderny prebudila v roku 1987/88 inscenovaním absurdnej hry [[Karol Horák|Karola Horáka]] ''Cesta'' na [[Divadlo Nová scéna|Novej Scéne]] a ďalšej vlastnej hry ''Medzivojnový muž'' v Martinskom divadle. V [[1989]] vydal [[Dušan Mitana]] hru ''Koniec hry''. V sezóne 1986/87 inscenovali hru [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]] ''Súkromná oslava'' a jeho viaceré hry ''Nultá hodina'' v Martine, ''Zadný vchod'' vo Zvolene a ''Vlastenci z mesta YO'' v Poetickom súbore Novej Scény. <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied a Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref> ==Slovenská literatúra po 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta stredoeurópskych štúdií, Katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6|strany=174}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aktéri a tendencie literárnej kultúry na slovensku po roku 1989|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=978-80-223-4041-0|strany=112|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-27|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=PROUDY středoevropský časopis pro vědu a literaturu|odkaz na autora=Dana Hučková|jazyk=slovenský}}</ref>== Po politickom prevrate nazvanom [[Nežná revolúcia]] nastali zmeny v systéme literárnych inštitúcií, vydavateľstvá sa privatizovali a vznikali nové. Autori získali slobodu slova a teda aj tvorby. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] končili s tvorbou autori, ktorých hlavná časť kariéry patrila do predrevolučného diania. Boli to napríklad [[Vojtech Mihálik]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Mojík]], [[Ján Ondruš]] {{--}}člen [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]], poetka [[Lýdia Vadkerti-Gavorníková]], básnik [[Vojtech Kondrót]], [[Miroslav Válek]] a predčasne odišiel aj [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]. Publikovať mohli opäť po dištancoch udelených komunistickou mocou [[Osamelí bežci]], básnici [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], členovia [[Trnavská skupina |Trnavskej skupiny]] a niekoľkí slovenskí disidenti [[Zlata Solivajsová]], [[Albert Marenčin]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Kadlečík]], [[Oleg Pastier]]. Po roku [[1989]] je možné určiť päť literárnych prúdov, z ktorých sa však výrazné tvorivé osobnosti snažili uvoľniť a tvoriť v individualistických rámcoch. Tieto prúdy sa definujú ako: * Vplyv [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]] a [[Konkretizmus (poézia)|konkretistov]] v [[Trnavská skupina|Trnavskej skupine]], ktorí nadviazali na vzburu básnikov konca [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]{{--}}[[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]], [[Ivan Kolenič]], [[Taťjana Lehenová]] a [[Barbarská generácia]]. * Inšpirácia tvorbou [[Osamelí bežci|Osamelých bežcov]] * Nadviazanie na tvorbu [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], úspešné publikácie boli ''Katolícke piesne z Važca'' a román ''[[Dom opustenosti]]'', ktoré vydal [[Janko Silan]] a [[Milan Rúfus]], ktorý publikoval ''Modlitbičky'' v [[1990]]. * Odmietanie akejkoľvek vývinovej etapy a štýlov pred rokom [[1989]] a polemizovanie o podstate poézie a jej komunikačnom štatúte, napríklad [[Agda Bavi Pain]] * Ženský emancipačný prúd s neo-feministickými inšpiráciami, v ktorom sa darilo poetkám [[Stanislava Reparová|Stanislava Chrobáková Repar]], [[Taťjana Lehenová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taťjana Lehenová-komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tatjana-lehenova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-07-11|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref>, [[Ľubica Somolayová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľubica Schmarcová|url=https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/porota/schmarcova-lubica/|dátum prístupu=2021-12-05|vydavateľ=anasoftlitera.sk}}</ref>, [[Mária Ferenčuhová]], [[Nóra Ružičková]] a [[Katarína Kucbelová]]. Z týchto prúdov sa vyvinula na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] aj [[Postmodernizmus|postmoderná literatúra]] zdôrazňujúca prácu s textom a pohrávanie sa so slovom. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa začala postupná premena štruktúry platforiem združujúcich tvorcov. Neskôr nastalo rozdrobovanie až atomizovanie rôznych literárnych asociácií a neformálnych zoskupení.<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9|strany=292|odkaz na autora=Marián Grupač}}</ref> ===Próza po roku 1990=== Prozaici, ktorí zostali vo vlasti a dištancovali sa od normalizačných metód od roku [[1968]] až po [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]] a rôznym spôsobom sa buď vyhýbali publikovaniu umeleckej literatúry alebo tvorili iné žánre, napríklad preklady, po roku 1990 začali naplno tvoriť a publikovať svoje odložené diela. Do tejto kategórie patria [[Ján Johanides]], [[Rudolf Sloboda]]<ref group="pozn">Citácia z knihy ''Ako vzniká deň'',str. 320, citát R. Slobodu: Spisovateľ sa snaží , aby na triviálnej asociácii založil čosi neobvyklé. Ale toto neobvyklé má tiež svoje zákony a neraz prídeme na to, že to, čo sme považovali za svojskosť, vymyslel už alebo povedal niekto pred nami... Vymyslíme niečo, čo náš kolega zatiaľ nevymyslí. Skoncentrujeme sa, zamyslíme, poprevraciame všetko naruby, a plody: Nové asociácie.</ref> [[Pavel Vilikovský]]<ref group="pozn">Citát z knihy ''Ako vzniká deň'', str.249: Zobrazovanie postáv ako nositeľov vlastností, typizácia atď. nemajú v poviedke miesta, postavy sú možnosti čitateľovho vnútra.</ref>, [[Pavel Hrúz]], [[Dušan Dušek]], [[Dušan Mitana]], [[Alta Vášová]], [[Stanislav Rakús]] a tiež [[Lajos Grendel]], ktorý robil maďarsko-slovenské preklady. Uvedení spisovatelia sa zaoberali témami života v totalite, slobody jednotlivca, post-totalitného rozpadu hodnôt, analýzou zla v uvedených súvislostiach. Autori používajú pri tom rôzne tvorivé metódy, ako je [[irónia]], [[paródia]] a technika [[brikoláž]]e (brikoláž je ovplyvnená intertextuálnosťou, formovaním významov textu odkazom na iné texty), [[persifláž]]e a [[travestia|travestie]] (zosmiešňujúca obmena vážneho literárneho diela, druh paródie). ===Dráma po roku 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta stredoeurópskych štúdií, katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6}}</ref>=== Postmoderná dráma na Slovensku začala ožívať opäť už od roku [[1987]] inscenovaním slovenských autorov ako boli [[Karol Horák]] a jeho hry ''Medzivojnový muž'' a ''Cesta''. Znova sa začali dávať hry [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]], tieto divadelné kusy patria do žánru absurdného divadla, ktoré je súčasťou slovenskej postmoderny. <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95}}</ref> Kým dráma po roku [[1989]] prekonávala rekonštrukciu svojich inštitúcií, ktoré sa rušili a znova etablovali, zaznamenala tvorivý útlm vo viacerých svojich disciplínach. V najpriaznivejšej situácii sa ocitli autori divadelných súborov alternatívnych javiskových foriem. Pokračovali [[Stanislav Štepka]], [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]], [[Rudolf Sloboda]], [[Karol Horák]], [[Peter Scherhaufer]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maťašík - Peter Scherhaufer|url=http://www.udfv.sav.sk/dokumenty/Matasik-Peter.Scherhaufer.pdf|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=Maťašík|meno=Andrej|vydavateľ=udfv.sav.sk|odkaz na autora=Andrej Maťašík}}</ref>, [[Blaho Uhlár]] a [[Viliam Klimáček]]. Autori, ktorí okrem iných žánrov písali aj drámu boli [[Peter Karvaš]], [[Peter Kováčik]], ktorý uviedol hru ''Boží vták'' v [[1993]] a ''Svätý z Hlbokého'' v roku [[1998]]. Zo satirikov bol aktívny [[Ľubomír Feldek]] novými scenármi, ktoré boli paródiami na folklór a literárne témy, napríklad ''Smrť v ružovom'' o [[Édith Piaf]] v [[1995]], ''Teta z Prahy'', ''Horor v horárni'' podľa ''Hájnikovej ženy''. Ponovembrová scéna divadla [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ´90]] uviedla úspešné divadelné kusy od [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]] ''Armagedon na Grbe'' v [[1993]] a ''Macocha'' v [[1996]]. [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]] publikovali v súbornom vydaní všetko, čo odohrali na rôznych scénach. [[Mikuláš Kočan]] uviedol hru ''Húsky, húsky, kam letíte''. [[Milka Zimková]] uvádzala a vydala [[Monodráma|monodrámy]] v ''Divadle jedného herca''. Najplodnejším autorom v rámci malých javiskových foriem je [[Viliam Klimáček]], dramatik, prozaik a zakladateľ divadla GUnaGU<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9}}</ref>. Prozaik a dramatik [[Pavol Weiss]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Weiss - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-weiss/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> napísal hry ''Priateľky'' a ''Bajmann Brothers'' v [[2005]] s dobovými aktuálnymi témami. Prozaik [[Michal Hvorecký]] publikoval hru ''Plyš'' podľa svojho rovnomenného románu v postmodernom štýle. Ďalší významnejší autor je [[Peter Scherhaufer]] s postmodernou hrou ''Kemu ce treba?''. [[Blaho Uhlár]] začal uvádzať hry v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] a pokračoval aj po prevrate v [[1989]] absurdnými scénickými kusmi ''Kolaps'', ''IM-PASSE'' a ''Dyp inaf'', všetky v [[1991]], ''Eo ipso'' v [[1994]], ''Komora'' v [[1995]], ''Tváre'' v [[1997]], ''DNO - Óda na McWorld'' v [[1998]]. Absurdita dobového života je zobrazená metódou nespojitých výjavov, aby tak zobrazil chaos prežívania. [[Michal Babiak]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Babiak|url=https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum prístupu=2022-02-14|vydavateľ=Spišské divadlo|odkaz na autora=Michal Babiak}}</ref>vydal svoje hry v spoločnej publikácii ''Tri scenáre'' v [[1997]]. [[Rastislav Ballek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rastislav Ballek|url=https://snd.sk/profil/2031/rastislav-ballek#|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=snd.sk}}</ref> vo svojom dramatickom diele používal témy z diel iných autorov, aby tak satirizoval Vajanského či polemizoval s [[Gejza Vámoš|Gejzom Vámošom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako dnes čítame, inscenujeme drámu, divadelný text?|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=16208|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Podmaková|meno=Dagmar|dátum vydania=|vydavateľ=CEEOL -Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Dagmar Podmaková}}</ref>. Ballekove prózy [[Južná pošta (film)|Južná pošta]], [[Pomocník (film)|Pomocník]] a [[Agáty (film)|Agáty]] boli filmovo spracované. Literárni vedci radia jeho dielo do zlatého fondu slovenskej literatúry.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pisár dlhých zápiskov|periodikum=Knižná revue č. 5/2021|priezvisko=Chmel|meno=Rudolf|vydavateľ=www.litcenrum.sk|miesto=Bratislava|dátum=20.máj 2021|ročník=XXXI|číslo=5}}</ref> Dlhodobo tvoriaci dramatici, ktorí vydávali hry aj po prevrate v [[1989]] sú [[Osvald Zahradník]], [[Karol Horák]], [[Stanislav Štepka]], [[Jana Bodnárová]], [[Eva Maliti-Fraňová]], [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]], [[Miloš Karásek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karásek Miloš|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karasek-milos|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>, [[Silvester Lavrík]], [[Tomáš Horváth (literárny vedec a spisovateľ)|Tomáš Horváth]], [[Peter Pavlac]], [[Roman Olekšák]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Olekšák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-oleksak|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Michal Ditte]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Ditte|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-ditte/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. == Literárne súťaže na Slovensku == * ''Jurinova jeseň'', [[Čadca]] * ''Krídla Ivana Laučíka'', [[Liptovský Mikuláš]] * ''Literárne dni Pavla Dobšinského'' * ''Literárna Senica Ladislava Novomeského'', [[Senica]] * ''Literárna súťaž Jozefa Braneckého'', [[Trenčín]] * ''Petržalské súzvuky Ferka Urbánka'', [[Bratislava]] - [[Petržalka]] ==Antológie== * ''Slovenský klasicizmus – poézia'' je vlastne reedíciou staršej antológie ''Na lutnu''. Výber zo slovenskej klasicistickej poézie (edične pripravil C. Kraus) z roku 1986.<ref name="litcentr" /> * ''Slovenský klasicizmus – próza'', editor C. Kraus<ref name="litcentr">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=klasicizmus – poézia, Slovenský klasicizmus – próza - Opakovanie dejín (aj s chybami)|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/slovensky-klasicizmus-poezia-slovensky-klasicizmus-proza-opakovanie-dejin-aj-s-chybami|dátum prístupu=2021-06-21|priezvisko=Vojtech|meno=Miloslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Miloslav Vojtech}}</ref> == Referencie == {{referencie|3}} == Poznámky == <references group="pozn" /> == Iné projekty == {{projekt}} == Pozri aj == {{col-begin}} {{col-break|width=50%}} * [[Zlatý fond denníka SME]] * [[zoznam slovenských prozaikov]] * [[zoznam slovenských básnikov]] * [[hlaholika]] * [[romantizmus v slovenskej literatúre]] * [[slovenská literárna fantastika]] * [[Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] {{col-break}} * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Generácia 56]] * [[Barbarská generácia]] * [[Peter Scherhaufer]] * [[Jozef Kot]] * [[Jean Giono]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] {{col-end}} == Bibliografia == * [[Encyklopédia Slovenska]], I. zväzok A - D., strany 345 - 346, heslo: Cyril a Metod a ďalšie, vydal: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied]], Bratislava, [[1980]] * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 32, heslo: Napomenutie vladárom, vydal: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, Bratislava, rok 1980 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Jaroslav Vlček]], [[Zlatý fond denníka SME]], e-book * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 94, heslo: Nitra-literárny almanach,strany 382-383, heslo: poézia * [[Encyklopédia archeológie]], autor: [[Bohuslav Novotný]] a kolektív, [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], str. 321 * [[Valentín Beniak]]: Slovenský igric sa búri aj žalostí, editor:[[Július Pašteka]],vydavateľstvo Hlbiny,2017, ISBN 978-80-89743-21-6 * [[Ján Smrek]]: Poézia, moja láska, vydavateľstvo [[Slovenský spisovateľ]], editor [[Vladimír Petrík]],1989,memoáre, ISBN 80-220-0032-9 * [[Ján Smrek]]: Knihy slnečné, [[Slovenský spisovateľ|Slovenský spisovateľ]], [[1963]], výber tvorby: Cválajúce dni,Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, ilustrácie akad.sochár Jozef Kostka * Pieseň večne mladá,výber zo štúrovskej poézie, vydalo: [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] 1983,Bratislava * Postavy veľkomoravskej histórie [[Matúš Kučera]], vydavateľstvo Osveta Martin, fotografie, rok 1986, 2. vydanie, rok 2007, strany 231 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Stanislav Šmatlák]] a kolektív, vydalo [[Literárne informačné centrum]], Bratislava, rok 2007, 4. vydanie, 345 str., ISBN 978-80-89222-28-5 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Milan Pišút]] a kolektív, vydavateľstvo [[Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov|OBZOR]] Bratislava, rok 1984, str. 1002 * Dejiny slovenskej literatúry 2, 19. storočie a prvá polovica 20. storočia,[[Stanislav Šmatlák]], 1925-2008, Vyd.údaje:Bratislava: Národné literárne centrum, 1999,559 s,2. vyd., v NLC 1, Edícia: Prameň zv. č. 13, ISBN 80-88878-50-0 * Dejiny slovenskej literatúry: Od stredoveku po súčasnosť, Men.Reg.[[Zuzana Kákošová]].Vec.Reg.[[Stanislav Šmatlák]], autor:Šmatlák, Stanislav, 1925-2008, Vyd. údaje:Bratislava: Tatran, 1988, 623 str., * Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989, [[Patrik Šenkár]], [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]], Nitra, 2011, ISBN 978-80-8094-898-6 * Súčasná slovenská literatúra po roku 1989, [[Marián Grupač]] a kol., vydal [[Matica slovenská]], s podporou Ministerstva kultúry SR, Martin, 2015, ISBN 978-80-8128-138-9 * Ľudovít Štúr, biografia, autor [[Fraňo Ruttkay|Fraňo Ruttkay,]] vydavat. [[Vydavateľstvo Obzor|OBZOR]] - redakcia TATRAPRESS pre Slovenský úrad pre tlač a informácie, rok 1971, strán 105 * [[Rudolf Jašík]]: Námestie svätej Alžbety. 1. vyd. Bratislava : [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé Letá]], 1958. S. 268. * Ako vzniká deň - Generácia 56, autor [[Vincent Šabík]], vydavateľstvo [[Tatran (vydavateľstvo)|TATRAN]], Bratislava, rok 1970, str. 328 * Literárny text v postmoderne - Dráma a próza, vydanie1., vydavateľ:[[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Vysoká škola pedagogická v Nitre]], Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, Nitra, rok1994, str.95, ISBN 80-88738-59-8 {{Portál|Literatúra|Literárny}} * [[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydanie 1., Vydavateľ:Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava, rok 2007, str. 523, ISBN 978-80-8101-015-6 [[Kategória:Literatúra v slovenskom jazyku| ]] [[Kategória:Slovenčina]] . r2gecd0boc2h8e8dsfmc6uz1rxq9v7h Isaac Bashevis Singer 0 101086 7416909 7153607 2022-07-29T07:55:47Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Isaac Bashevis Singer |Portrét = Isaac Bashevis Singer (upright).jpg |Popis = americký spisovateľ poľského pôvodu |Dátum narodenia = [[21. november]] [[1902]] |Miesto narodenia = [[Leoncin]], [[Poľsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1991|7|24|1902|11|21}} |Miesto úmrtia = [[Miami]], [[Florida]], [[Spojené štáty|USA]] |Podpis = Isaac Bashevis Singer signature.jpg |}} '''Isaac Bashevis Singer''' (* [[21. november]] [[1902]]<ref>http://www.findagrave.com/cgi-bin/fg.cgi?page=gr&GRid=5780</ref>, [[Leoncin]], [[Poľsko]] – † [[24. júl]] [[1991]], [[Miami]], [[Florida]], [[Spojené štáty|USA]]) bol americký prozaik poľského pôvodu píšuci takmer výhradne v jazyku [[jidiš]]. Svoje diela potom pre amerických čitateľov sám prekladal do [[angličtina|angličtiny]]. Pochádzal z ortodoxnej rodiny, v jeho rodine boli z otcovej aj matkinej strany [[rabín]]i. Aj jeho starší brat [[Israel Joshua Singer]], ktorý Isaaca ako prvý výrazne ovplyvnil v literárnej tvorbe a s ktorým si boli veľmi blízki, bol spisovateľ. V roku [[1978]] mu bola udelená [[zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelova cena]] za literatúru. == Dielo == * 1950 The Family Moskat * 1955 Satan in Goray * 1960 The Magician of Lublin * 1962 The Slave * 1966 Zlateh the Goat * 1967 The Fearsome Inn * 1967 Mazel and Shlimazel * 1967 The Manor * 1969 The Estate * 1969 The Golem * 1970 A Friend of Kafka, and Other Stories * 1970 Elijah The Slave * 1970 Joseph and Koza: or the Sacrifice to the Fistula * 1971 The Topsy - Turvy Emperor of China * 1972 Enemies, A Love Story * 1972 The Wicked City * 1973 The Hasidim * 1973 The Fools of Chelm and Their History * 1974 A Crown of Feathers and Other Stories * 1976 Naftali and the Storyteller and his Horse, Sus * 1976 A Little Boy in Search of God * 1978 Shosha * 1978 A Youg Man in Search of Love * 1980 Reaches of Heaven. A Story of Baal Shem Tov * 1983 The Penitent * 1983 Yentl the Yeshiva Boy * 1984 Why Noah Chose the Dove * 1988 The King of the Fields * 1991 Scum * 1992 The Certificate * 1994 Meshugah * 1997 Shadows on the Hudson == V slovenčine == * ''Príbehy detstva.'' Spolok slovenských spisovateľov, 2000. Preložila [[Zuzana Vilikovská]]. ISBN 80-88735-73-4. == V češtine == Systematickému vydávaniu Singerových diel v [[čeština|českých]] prekladoch sa venuje vydavateľstvo [http://www.argo.cz Argo]. * ''Certifikát'' (The Certificate) * ''Další příběhy z otcovy světnice'' (More Stories from my Father's Court) * ''Dědictví'' (The Estate) * ''Golem'' (The Golem) * ''Hlupáci z Chelmu a jejich dějiny'' (The Fools of Chelm and their History) * ''Hlupák Gimpl'' * ''Kajícník'' (The Penitent) * ''Kejklíř z Lublinu'' (The Magician of Lublin) * ''Korunka z peří'' (A Crown of Feathers and Other Stories) * ''Krátký pátek'' * ''Láska a vyhnanství'' (Love and Exile) * ''Matuzalémova smrt'' * ''Mešuge'' (Meshugah) * ''Nepřátelé. Příběh lásky'' (Enemies, a Love Story) * ''Obraz a jiné povídky'' (Image and Other Stories) * ''Otrok'' (The Slave) * ''Panství'' (The Manor) * ''Příběhy pro děti'' * ''Rabín a čarodějnice'' * ''Rodina Moskatova'' * ''Satan v Goraji'' (Der sotn in Goraj, z jidiš prel. [[Jan Skoumal]]) * ''Seance a jiné povídky'' (The Séance and Other Stories) * ''Spinoza z Trhové ulice'' (The Spinoza of Market Street) * ''Staré lásky'' (Old Love) * ''Stíny nad Hudsonem'' (Shadows on the Hudson) * ''Světnice, kde otec soudil'' (Majn tatns bejs-din štub, In my Father’s court) * ''Šoša'' (Shosa) * ''Vášně a jiné povídky'' (Passions and Other Stories) * ''Vyvrhel'' (Scum) == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Isaac Bashevis Singer}} == Externé odkazy == * {{filit|fvs/singer_i_b.html}} {{spisovateľský výhonok}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Singer, Isaac Bashevis}} [[Kategória:Spisovatelia USA]] [[Kategória:Spisovatelia židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA poľského pôvodu]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny z USA]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Spisovatelia píšuci v jidiš]] 7zv9oq7tjwkq7jc6ujy3i2d76a702ea Rudolf Vrba 0 110092 7416739 7416720 2022-07-28T13:07:38Z Starekolena 8222 /* Vrbova a Wetzlerova správa */ wikitext text/x-wiki {{dobrý článok}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Rudolf Vrba |Rodné meno=Walter Rosenberg |Portrét = |Veľkosť obrázka =220px |Popis = profesor farmakológie |Dátum narodenia = [[11. september]] [[1924]] |Miesto narodenia = [[Topoľčany]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) |Dátum úmrtia = {{duv|2006|3|27|1924|9|11}} |Miesto úmrtia = [[Vancouver]], [[Kanada]] }} '''Rudolf Vrba''', pôvodným menom '''Walter Rosenberg''' (* [[11. september]] [[1924]], [[Topoľčany]] – † [[27. marec]] [[2006]], [[Vancouver]]) bol profesor [[farmakológia|farmakológie]] a [[terapeutika|terapeutiky]] na [[University of British Columbia]] špecializujúci sa na [[neurológia|neurológiu]]. Bol židovského pôvodu. Publikoval viac ako 50 vedeckých prác o chemických procesoch v mozgu, o [[Diabetes mellitus|cukrovke]] a [[rakovina|rakovine]] ale predovšetkým je známy tým, že bol iba druhým z piatich [[žid]]ov<ref name=Dromi>Dromi, Uri. [http://web.archive.org/web/20071001004557/http://www.haaretz.com/hasen/objects/pages/PrintArticleEn.jhtml?itemNo=533083 "Deaf ears, blind eyes"], ''[[Haaretz]]'', [[1. január]] [[2005]].</ref>, ktorí úspešne utiekli z [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau]] a poskytol [[spojenci (druhá svetová vojna)|spojencom]] informácie o masových vraždách, ktoré sa tam vykonávali počas [[holokaust]]u.<ref group=pozn> Podľa [[Ruth Linnová|Ruth Linnovej]] utieklo spolu až 76 Židov, ale iba piatim sa podarilo spojencom odovzdať informácie o tábore. (Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 15.) Z Auschwitzu utiekli stovky poľských väzňov ale pre židovských väzňov bol útek ťažší, lebo podľa poľského historika Henryka Świebockého, mnohí z nich nemali v Poľsku priateľov alebo príbuzných na ktorých sa mohli spoľahnúť, nerozprávali po poľsky a mali obmedzený kontakt s poľským odporom v tábore. (Świebocki, Henryk. „Prisoner Escapes“ v ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', p. 511, Gutman, Yisrael & Berenbaum, Michael (eds), Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1994.) [[Miroslav Kárný]], citujúc poľského historika Tadeusza Iwaszka píše o 667 známych väzňoch, ktorí sa pokúsili o útek, z ktorých bolo 270 chytených a zabitých. O zvyšných 397 existuje iba málo dokumentácie. (Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', p. 553, [[Indiana University Press]] a [[United States Holocaust Memorial Museum]], 1994.) </ref> 32 strán informácií, ktoré spolu s [[Alfréd Wetzler|Alfrédom Wetzlerom]] nadiktoval v apríli 1944 židovským predstaviteľom v [[Žilina|Žiline]], sa stalo známymi ako [[Vrbova a Wetzlerova správa]].<ref name="Gutman">Gutman, Yisrael. ''Encyclopedia of the Holocaust''. Macmillan Publishing Company. ISBN 0-02-896090-4</ref><ref name=holohist>[http://www.holocaust.cz/cz2/resources/texts/zprava_vrba "Zpráva Vrby a Wetzlera o německých vyhlazovacích táborech Osvětim a Brzezinka"] z [[1. október|októbra]] [[2006]].</ref> Je považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia<ref name=abc>"[http://www.abcbookworld.com/?state=view_author&author_id=4770 Vrba, Rudolf]", bez mena autora, ''BC Bookworld author bank'', z [[1. apríl]]a [[2006]].</ref><ref name="j.">Katz, Leslie. [http://www.jewishsf.com/content/2-0-/module/displaystory/story_id/6048/edition_id/112/format/html/displaystory.html "Auschwitz escapee to help mark Yom HaShoah here"], ''[[j.]]'', [[25. apríl]], [[1997]].</ref> lebo bola prvou detailnou informáciou o tábore, ktorá sa dostala k spojencom a bola označená za vierohodnú.<ref group=pozn>Poľský odboj pripravil správu založenú na informáciách [[Witold Pilecki|Witolda Pileckého]], skladajúcu sa z dvoch častí napísaných [[10. august|10.]] a [[12. august]] 1943, ktorá bola zaslaná do Office of Strategic Services (OSS) v [[Londýn]]e. Správa obsahovala informácie o plynových komorách, o „výbere“ a o sterilizačných pokusoch. Uvádzala, že v Birkenau boli 3 krematória schopné spáliť 10&nbsp;000 ľudí denne a že jeden deň bolo 30&nbsp;000 ľudí otrávených plynom. Autor napísal: „Dejiny nepoznajú žiadnu paralelu takejto deštrukcie ľudského života.“ [[Raul Hilberg]] napísal, že správa bola odložená s poznámkou o chýbajúcich znakoch spoľahlivosti zdroja. (Hilberg, Raul. ''The Destruction of the European Jews'', Yale University Press, 2003, p. 1212.)</ref> Hoci bolo uvoľnenie správy pre verejnosť kontroverzne pozdržané<ref name=Karny>[[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]]. „The Vrba and Wetzler Report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press, 1994, p. 556.</ref> napriek masovému transportu 437&nbsp;000 maďarských židov do [[Koncentračný tábor Auschwitz I|Auschwitzu]], ktoré začalo [[15. máj]]a [[1944]], jej bolo pripísané zachránenie mnohých životov.<ref name=Linn1>Linn, Ruth. (2003) „Genocide and the Politics of Remembering: The Nameless, the Celebrated and the Would-Be Holocaust Heroes,“ ''Journal of Genocide Research'', 5, 4 (December 2003), pp. 565-586.</ref><ref name=Hume>Hume, Mark. „[http://www.shns.com/shns/g_index2.cfm?action=detail&pk=AUSCHWITZ-ESCAPE-03-31-06 Auschwitz escapee who told the world dies in B.C.]“, ''[[The Globe and Mail]]'', [[31. marec]] [[2006]].</ref> Informácie publikované prostredníctvom [[British Broadcasting Corporation|BBC]] zo správy [[15. jún]]a [[1944]]<ref>Podľa [[Ruth Linn]] v ''Escaping Auschwitz: A Culture of Forgetting'', p. 28., odvysielala prvýkrát [[British Broadcasting Corporation|BBC]] informácie zo správy až [[18. jún]]a</ref> a [[20. jún]]a v [[The New York Times|New York Times]].<ref group=pozn> Hoci boli informácie zo správy publikované už v júni 1944, celá správa bola po prvý raz uverejnená Americkým výborom pre vojnových utečencov (U.S. War Refugee Board) až [[25. november|25. novembra]] [[1944]]</ref> Pápež [[Pius XII.]], americký prezident [[Franklin D. Roosevelt]] a švédsky kráľ [[Gustáv V.]] následne žiadali maďarského vodcu, admirála [[Miklós Horthy|Miklósa Horthyho]] aby zastavil masové deportácie. Deportácie sa zastavili [[9. júl]]a [[1944]], čim sa zachránilo asi 200&nbsp;000 židov.<ref name=LinnGuardian>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. [http://www.guardian.co.uk/obituaries/story/0,,1752798,00.html "Rudolf Vrba"], nekrológ v ''[[The Guardian]]'', [[13. apríl]] [[2006]].</ref> Načasovanie šírenia správy zostáva zdrojom významného sporu. Správa bola k dispozícii okrem iných aj maďarským štátnym činiteľom už pred začiatkom deportácií do Auschwitzu,<ref name=Karny556>[[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]]. „The Vrba and Wetzler report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press and the [[United States Holocaust Memorial Museum]], 1994, p. 556.</ref> ale niekoľko ďalších týždňov nebola ďalej šírená. Vrba veril, že skoršie uverejnenie správy mohlo zachrániť viac ľudí. Tvrdil, že ak by maďarskí židia vedeli, že nebudú presídlení ale zabití, mohli by sa rozhodnúť namiesto nastúpenia do vlakov smerujúcich do Auschwitzu pre útek alebo boj. Vyhlásil, že správa bola zámerne pozdržaná židovsko-maďarským Výborom na pomoc a záchranu (ועדת העזרה וההצלה בבודפשט) aby neohrozila zložité, ale nakoniec neplodné vyjednávanie medzi výborom a [[Adolf Eichmann|Adolfom Eichmannom]], dôstojníkom [[Schutzstaffel|SS]] zodpovedným za deportácie, na výmenu životov za peniaze, nákladné automobily a iný tovar — takzvaný návrh „krv za nákladiaky“. Medzi historikmi nepanuje konsenzus k odôvodnenosti Vrbových obvinení, ktoré odhalili trhlinu v [[Historiografia (dejepisectvo)|historiografii]] holokaustu medzi interpretáciou „expertov“ a "tých, ktorí prežili."<ref name=Linn108>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 108.</ref> [[Jehuda Bauer]], profesor odboru holokaustu na [[Hebrejská univerzita v Jeruzaleme|Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme]], nazval Vrbu "jedným z hrdinov holokaustu,"<ref name=Bauerletter>Yehuda Bauer v liste pre Bena Amiho, hebrejského prekladateľa Vrbových memoárov, cited in Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 111.</ref> ale aj " zatrpknutým auschwitzkým zachránencom,"<ref name=BauerRethinking230>[[Yehuda Bauer|Bauer, Yehuda]]. ''Rethinking the Holocaust''. Yale University Press; New Ed edition, 2002, p. 230.</ref> píšuc "[jeho] trauma holokaustu mala za následok ťažký vnútorný medzižidovský prejav vo forme bezdôvodných obvinení, ktorých pôvod tkvie v zúfalstve a hneve nad stratou mnohých ... Je takmer zbytočné sporiť sa s týmto hnevom, keďže ho fakty a logické argumenty nemôžu zmierniť."<ref name=Conway>[[John S. Conway|Conway, John]]. [http://construct.haifa.ac.il/~rlinn/auschwitz_rev2.htm "Escaping Auschwitz: Sixty years later"], ''Vierteljahreshefte fuer Zeitgeschichte'', Vol. 53, no. 3, 2005, pp. 461-472.</ref> == Mladosť a uväznenie == [[Súbor:1935,1936 Rudi's(4th child from left on bottom row) high school photo-1.jpg|thumb|Vrbova fotografia z gymnázia v Bratislave, 1935-36, na obrázku štvrtý zľava, spodný rad. Ako 15-ročný bol z gymnázia vylúčený kvôli svojmu židovskému pôvodu.]] Vrba sa narodil ako Walter Rosenberg v [[Topoľčany|Topoľčanoch]], Eliasovi a Helene Rosenbergovým (rodená Grünfeldová), ktorí vlastnili parnú [[píla|pílu]] v [[Jaklovce|Jaklovciach]] okres Gelnica. Pretože bol židom, bol ako 15-ročný podľa slovenskej verzie nacistických [[Norimberské zákony|Norimberských zákonov]]<ref name=UBC>[http://www.pharmacology.ubc.ca/vrba/VrbaCV.html "Rudolf Vrba: Curriculum Vitae"], UBC Pharmacology & Therapeutics.</ref>, ktoré tvrdo obmedzili ľudské práva židov, vylúčený z [[Bratislava|bratislavského]] gymnázia a odišiel pracovať ako robotník do [[Trnava|Trnavy]]. Doma pokračoval v štúdiu, kde sa učil angličtinu a študoval ruštinu. Podľa jeho článku v ''[[The Daily Telegraph]]'' pokladala jeho matka jeho záujem o angličtinu za výstredný, ale jeho záujem o ruštinu bol pre ňu taký znepokojivý, že s ním kvôli tomu navštívila doktora.<ref name=Telegraph>[http://www.telegraph.co.uk/news/main.jhtml?xml=/news/2006/04/12/db1202.xml&sSheet=/portal/2006/04/12/ixportal.html Rudolf Vrba], ''[[The Daily Telegraph]]'', 12. apríl 2006.</ref> V marci 1942, ako 17-ročný, sa rozhodol na protest proti [[antisemitizmus|antisemitizmu]] vo vlastnej krajine pre útek do [[Anglicko|Anglicka]], kde sa chcel pripojiť k [[česko-slovenská armáda|česko-slovenskej armáde]] v Británii.<ref name=Telegraph/> Odtrhol [[Žltá židovská Dádidova hviezda|žltú židovskú Dávidovu hviezdu]], ktorú musel ako žid nosiť a iba s 200 Sk, ktoré mu jeho matka dala, odviezol sa taxíkom z Trnavy do Serede, odkiaľ prešiel v noci vtedajšiu slovensko-maďarskú hranicu do Galanty. Odtiaľto už cestoval vlakom do Budapešti. Hoci sa dostal až do Maďarska, uvedomil si, že ako slovenský žid bez právneho statusu je táto krajina príliš nepriateľská a pokračovať do Británie by bolo príliš nebezpečné.<ref name=Vrbabook> Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, p. 207.</ref> Rozhodol sa pre návrat na Slovensko, ale na ceste späť bol prichytený maďarskou pohraničnou strážou pri prechádzaní maďarsko-slovenskej hranice. Tí ho pri vypočúvaní dobili a potom ťažko zraneného podhodili na slovenskú stranu hranice. Tu ho našli slovenskí žandári a poslali ho do [[Novácky zberný tábor|Nováckeho zberného tábora]].<ref name=Vrbabook/> Z tábora utiekol spolu s ďalším väzňom [[Josef Knapp|Josefom Knappom]], bol ale o niekoľko dní prichytený slovenským žandárom, ktorému bol Vrba podozrivý, lebo mal oblečené 2 páry ponožiek.<ref name=Telegraph/> Vrba bol odvedený späť do tábora, kde bol strážami ako odplatu za útek brutálne zbitý.<ref name=Vrbabook/> == Majdanek a Auschwitz I == [[14. jún]]a [[1942]] bol Vrba deportovaný do nemeckého [[koncentračný tábor Majdanek|koncentračného tábora Majdanek]] v Poľsku,<ref name="LinnGuardian" /> kde naposledy stretol svojho brata. Vrba sa tam dobrovoľne prihlásil na prácu na farme.<ref name="Telegraph" /> Krátko na to, 30. júna,<ref name="Karny553">[[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]]. „The Vrba and Wetzler report,“ in [[Michael Berenbaum|Berenbaum, Michael]] & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', p. 553, Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1994.</ref><ref name="Lungen">Lungen, Paul. [http://www.cjnews.com/viewarticle.asp?id=5413 "Auschwitz escapee hoped to warn Hungarian Jews"], ''[[Canadian Jewish News]]'', 27. január 2005.</ref> bol poslaný do [[koncentračný tábor Auschwitz|Osvienčimu (Auschwitz I)]], hlavného tábora a administratívneho centra táborového komplexu Auschwitz. Namiesto prisľúbenej práce na farme, malo byť Vrbovou povinnosťou vykopávanie viac ako 100&nbsp;000 tiel židov, ktorí zomreli alebo boli zabití, aby mohli byť ich exhumované pozostatky spopolnené. Týmito krokmi sa nacisti snažili kamuflovať stopy po predošlom vraždení. Po príchode mu vytetovali väzenské číslo 44070.<ref name="Linn17" /> Pracoval asi 6 týždňov v Hauptwirtschaftslager der SS, čo bol sklad potravín a materiálu, potom asi 4 - 6 týždňov v Bune. Tam sa spriatelil s viedenským väzňom, ktorému SS dôverovala, a ktorý mu vďaka jeho znalosti nemčiny dohodol prácu v ''Aufräumungskommande'', nazývanom v táborovom slangu aj "Canada" ''[[kommando]]''. <ref name="Telegraph" /> Bola to jednotka zložená asi z 2000 mužov a žien,<ref name="Canada251">Strzelecki, Andrzej. "The Plunder of Victims and Their Corpses," in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp''. Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1998, p. 251.</ref> ktorí pracovali na ''Judenrampe'' ("židovskej rampe"),<ref name="Canada250">Strzelecki, Andrzej. "The Plunder of Victims and Their Corpses," in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp''. Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1998, p. 250.</ref> nachádzajúcej sa medzi Auschwitzom I a II. Na rampu boli z nákladných vlakov vykladaní noví väzni, ktorým táto jednotka triedila skonfiškované veci a odstraňovala mŕtve telá.<ref name="Hume" /> Nemci zabezpečovali, že všetky cennosti patriace väzňom boli prebalené a poslané do Nemecka a zlato bolo roztavené do [[ingot]]ov pre Ríšsku banku.<ref name="Linn17">[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 17.</ref> ''Kommando'' zaberalo spolu s jeho skladmi v sektore BIIg tábora Auschwitz II - Birkenau niekoľko desiatok barakov, prezývaných "Canada I" a "Canada II", oficiálne ''Effektenlager I'' a ''II''.<ref name=Canada251/> Poľskí väzni sa rozhodli pre túto prezývku, lebo tam skladovali šatstvo, obuv, lieky, deky a iný proviant a Kanadu videli ako krajinu hojnosti.<ref name=Vbra377>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, p. 377.</ref> Vrba sa udržoval vďaka prístupu k jedlu, mydlu a teplému šatstvu uskladnenom v "Canade" v dobrom zdraví. Časom rozpoznal náznaky ľudskosti u niektorých strážcov a stal sa súčasťou ich hierarchie, ktorá kradla pre ostatných väzňov. Za pašovanie tovaru priateľom bol raz kruto zbitý.<ref name=Telegraph/> [[15. január]]a [[1943]] bol spolu s ostatnými z ''Aufräumungskommanda'' prevezený do Birkenau, tábora smrti vzdialeného štyri kilometre od hlavného tábora,<ref group=pozn>V jeho výpovedi v procese s [[Ernst Zündel|Ernstom Zündelom]] v roku 1985 udal Vrba dátum 15. januára 1943. Paul Lungen však uvádza jún 1943.</ref> kde naďalej pracoval ako člen "''kommanda'' ''Canada''". ==[[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau (Auschwitz II)]]== Tí, ktorí Vrbu poznali, tvrdili, že Vrba mal [[fotografická pamäť|fotografickú pamäť]].<ref name="Hume" /> Počas jeho väzenia v Auschwitzi I a II sa pokúšal zapamätať si počty prichádzajúcich židov a miesto pôvodu každého transportu. Keďže bol vďaka jeho práci prítomný pri príchode väčšiny židovských transportov a triedení majetku tých, ktorí boli splynení, podarilo sa mu odhadnúť koľkí boli poslaní do Auschwitzu a koľkých z nich zabili. Neskôr napísal, že vedel posúdiť, či väzni vedeli, prečo sú posielaní do Auschwitzu a vyvodil záver, že pri príchode ignorovali osud. Pri triedení ich vecí videl, že mnohí sa nabalili na dlhú dobu. Videl šatstvo pre rôzne ročné obdobia a rozličné náradie, čo ho utvrdzovalo v domnienke, že židia verili nacistickým výmyslom o presídlení na východ.<ref name=Linn19>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 19.</ref> Tým sa iba posilnilo jeho presvedčenie o potrebe úteku. O úteku rozmýšľal hlavne zo sebeckých dôvodov (túžba po slobode) už dva roky, ale až teraz mal dôležitý dôvod – už nešlo iba o správu o zločine, ale o zabránení tohto zločinu; o varovaní Maďarov, o ich vyburcovaní, o povstaní miliónovej armády, ktorá bude radšej vzdorovať svojmu údelu, než aby zomrela bez odporu."<ref name=Vrbaextract>Vrba, Rudolf. [http://books.guardian.co.uk/extracts/story/0,,1753861,00.html "The one that got away" (Výňatok z knihy "I Escaped From Auschwitz")], ''[[The Guardian]]'', 14. apríl 2006.</ref> V lete 1943 začal pracovať ako zapisovateľ (''Blockschreiber'') na mužskom [[karanténa|karanténnom]] oddelení Birkenau v sektore BIIa. Z jeho barakov mohol sledovať nákladné automobily smerujúce ku plynovým komorám, prevážajúce židov vytriedených doľava.<ref name=Lungen/> Umožnilo mu to odhadnúť počty privezených židov a podiel tých, ktorí boli usmrtení plynom. Odhadoval, že asi iba 10 % bolo vytriedených doprava, teda určených na vykonávanie otrockej roboty. Zvyšných väzňov zabili.<ref name=Linn18>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 18.</ref> Vypočítal, že do roku 1944 zabili v táboroch 1&nbsp;750&nbsp;000 židov, čo je podstatne vyšší údaj ako ten, udávaný v dnešnej dobe hlavným prúdom historikov.<ref name=Lungen/> Aj napriek tomu trval Vrba aj po desiatkach rokov na tom, že jeho odhad je presnejší.<ref group=pozn>V marci 1990 Vrba vyhlásil: "[[Raul Hilberg|Hilbergov]] odhad, 1 milión zabitých, je hrubý omyl hraničiaci s ignoranciou... Podľa mojich pozorovaní tam bolo 1&nbsp;765&nbsp;000 obetí, ktoré som spočítal." (Nueman, Elena. "New List of Holocaust Victims Reignites Dispute over Figures", ''[[Jewish Telegraphic Agency]]'', 5. marec, 1990).</ref> ==="Maďarská saláma"=== Začiatkom roku 1944 pozoroval Vrba prípravy výstavby novej železničnej trate, ktorá by umožňovala priamu prepravu väzňov z ich miesta pôvodu až do plynových komôr. Napísal, že mu to potvrdil [[15. januára]] [[1944]] nemecký [[kápo]], ktorý pracoval na jej stavbe. <ref name=Linn18/> Vrba tiež oznámil, že počul ako [[Schutzstaffel|SS]] stráže rozprávajú, že budú mať čoskoro "maďarskú [[saláma|salámu]] ... na tony," <ref name=Vrbabook/> údajne narážka na zvyk utečencov, ktorí sa balili na dlhé cesty a ako si toto jedlo stále našlo cestu do dôstojníckej jedálne SS. Vrba napísal: "Keď dorazili židovské transporty z Holandska, prídely boli obohatené syrmi. Po príchode francúzskych transportov to boli [[sardinky]]. [[Chalva]] a [[olivy]] zasa po príchode transportov z Grécka a teraz hovorili SS o "maďarskej saláme," známej maďarskej potravine vhodnej na dlhé cesty." <ref name=Linn18/><ref>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. [http://www.guardian.co.uk/obituaries/story/0,,1752798,00.html "Rudolf Vrba"], nekrológ v ''[[The Guardian]]'', 13. apríl 2006.</ref> Nová časť tábora, nazývaná Mexico, bola údajne stavaná na ubytovanie nových väzňov. <ref name=Lungen/> Hoci je Vrba vo svojej autobiografii jednoznačný a aj v následných opisoch svojho príbehu historikom povedal, že počul konverzácie o "maďarskej saláme", vo Vrbovej-Wetzlerovej správe nespomenul hroziaci masový príchod maďarských židov. <ref>[[Martin Gilbert|Gilbert, Martin]]. "What Was Known and When," v [[Michael Berenbaum|Berenbaum, Michael]] & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press, 1994, p. 551.</ref> To viedlo českého historika [[Miroslav Kárný|Miroslava Kárného]] k polemike, či Vrba počul niekoho hovoriť o "maďarskej saláme" a či Vrbov opis nemohol utrpieť zveličovaním po desiatkach rokov od Vrbovho úteku. == Útek == Vrba po príchode do Birkenau zistil, že v tábore je o šesť rokov starší [[Alfréd Wetzler]] registrovaný ako väzeň č. 29162, ktorého už predtým poznal. Wetzler pracoval v Birkenauskej márnici, kde zaznamenával počty väzňov, ktorí zomreli v plynových komorách a množstvo [[zlato|zlata]] získaného z ich [[zub]]ov. <ref name="Linn-17">Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 17.</ref> Obaja si bezvýhradne dôverovali a rozhodli sa, že sa spolu pokúsia o útek. S pomocou táborového hnutia odporu vyliezli v piatok, [[7. apríl]]a [[1944]] okolo 14:00 — v podvečer [[Pesach|Pésachu]] <ref name=LinnGuardian/> — do vyhĺbenej jamy pod hromadou dreva, ktorá bola určená na stavbu sekcie "Mexico" pre nových väzňov. Bola medzi vnútornou a vonkajšou hranicou ostnatého drôtu Birkenauského vnútorného okruhu, teda vnútri vonkajšieho okruhu, ktorý bol strážený iba počas dňa. Väzni, ktorí im pomáhali pri úteku ich zakryli vo vyhĺbenom otvore, kde obaja stáli, doskami a na oklamanie strážnych psov roztrúsili po okolí skrýše prenikavo páchnuci [[Rusko|ruský]] [[tabak]] nasiaknutý [[benzín]]om – trik, ktorý sa naučili od ruských [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]], <ref name=Lungen/><ref name=Yad>[http://www1.yadvashem.org/about_holocaust/month_in_holocaust/april/april_chronology/chronology_1944_april_07.html "April 7"], ''[[Jad Vašem]]''.</ref> špeciálne od [[Dmitrij Volkov|Dmitrija Volkova]], ktorý utiekol z Auschwitzu ale bol znovu zajatý. Volkov im tiež poradil cestovať naľahko, bez peňazí a iba v noci.<ref name=Levine220>Levine, Alan J. ''Captivity, Flight, and Survival in World War II'', Praeger Publishers, 30. august 2000, p. 220.</ref> O 20:33 toho istého večera bol o úteku dvoch židov ďalekopisom informovaný veliteľ Auschwitzu II, SS-Sturmbannführer [[Friedrich Hartjenstein]].<ref name=Karny553/> Hartjenstein zaslal žiadosť o vyhlásenie pátrania svojim nadriadeným do Berlína, ktorá dorazila do Hlavného ríšskeho bezpečnostnému úradu (Reichssicherheitshauptamt - RSHA) <ref>Vladimír Jancura: Útek dvoch Slovákov z pekla Pravda, 07.04.2014, http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/313915-utek-dvoch-slovakov-z-pekla/</ref> 9. apríla, teda pokiaľ boli ešte utečenci v skrýši za plotom tábora. Zo skúsenosti pri útekoch iných väzňov vedeli, že po tom ako bude zistená ich neprítomnosť pri nástupe, bude sa po nich pátrať 3 dni. Preto zostali v skrýši až do štvrtej noci. 10. apríla <ref name=Karny553/> v civilnom oblečení, ktoré vzali z "Canady", <ref name=Levine220/> sa vybrali paralelne s riekou [[Soła]] smerom na juh k poľsko-slovenským hraniciam vzdialených 133&nbsp;km. <ref name=Vrbaextract/> Orientovali sa pomocou strany z detského [[atlas]]u, ktorú si Vrba zapamätal keď pracoval v "Canade". "V momente nášho úteku boli prerušené všetky naše kontakty s ľuďmi v Auschwitzi, nemali sme absolútne žiadne spojenie čakajúce na nás mimo vyhladzovacieho tábora ... boli sme svetom ''de facto'' odpísaní v momente, keď sme na jar 1942 nastúpili do deportačného vlaku ... Jediným administratívnym dôkazom našej existencie bol na nás telegraficky vydaný medzinárodný zatykač, rozposlaný do všetkých staníc Gestapa." <ref name=Linn20>Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 20.</ref> Zatykač bol tiež odtelegrafovaný na ''[[Kriminalpolizei|Kripo]]'' (kriminálnu políciu), ''[[Sicherheitsdienst]]'' (bezpečnostnú službu) a ''Grenzpolizei'' (pohraničnú políciu). == Vrbova a Wetzlerova správa == {{Hlavný článok|Vrbova a Wetzlerova správa}} Vrba a Wetzler prekročili poľsko-slovenskú hranicu jedenásť dní<ref name=LinnGuardian/> po úteku. Podobne ako na poľskej strane, kde im pomohol jeden vrchár z [[Milówka|Milówky]], im na slovenskej strane pomohol sedliak [[Ondrej Čanecký]]. Poskytol im jedlo a šatstvo a priviedol ich k židovskému doktorovi Pollackovi.<ref name=SME-wetzler>[http://mozaika.sme.sk/c/2756090/Co-Dante-nevidel-ako-Slovaci-usli-z-tlamy-Osviencimu.html "Čo Dante nevidel - ako Slováci ušli z tlamy Osvienčimu"] ''rozhovor s Etou Wetzlerovou'', z [[20. január]]a, [[2007]].</ref> Pollack mal kontakt na Adre Steinera z ústredia Židovskej rady v [[Žilina|Žiline]], ktorá sa vtedy považovala za hnutie odporu a nazývala sama seba Pracovná rada (skupina).<ref name=Karny554>Kárný, Miroslav. "The Vrba and Wetzler report," v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press a the United States Holocaust Memorial Museum, 1994, p. 554.</ref> Aby nevznikli pochybnosti tak Vrba opustil ordináciu doktora Pollacka s obviazanou nohou. Doktor ale zostal po jeho návšteve emocionálne zničený, pretože sa mu rozplynula nádej, že jeho rodina, o ktorej si myslel, že bola "presídlená" je ešte nažive.<ref name=Linn21>Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 21.</ref> Vrba a Wetzler prespali v [[Čadca|Čadci]] v dome príbuznej známeho rabína [[Leo Baeck|Lea Baecka]] u pani Beckovej,<ref name=Vrba399>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, p. 399.</ref> a nasledujúci deň, [[24. apríl]]a [[1944]], mali stretnutie v Žiline.<ref name=Linn21/> od septembra 1940 nahradené [[Ústredňa Židov|Ústredňou Židov]] (ÚŽ; nemecky: ''Judenrat'', anglicky: Jewish Center). V rámci ÚŽ v roku 1943 vznikla (bratislavská) [[Pracovná skupina]], ktorú viedla [[Gisi Fleischmannová]] a rabín [[Chaim Michael Dov Weissmandl]], ktorá sa vtedy považovala za hnutie odporu.<ref name="Karny5542">Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report“, v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press a the United States Holocaust Memorial Museum, 1994, p. 554.</ref> Starostom ÚŽ sa v decembri 1943 stal doktor, nemecky hovoriaci právnik, [[Oskar Neumann]] a zamestnancom ÚŽ bol aj architekt [[Andrej Steiner]].<!--Andrej STeiner a Erwin neboli priami príbuzní https://infocenters.co.il/massuah/notebook.asp?lang=ENG&dlang=ENG&module=notebook&page=next_list&rsvr=@4&param=%3Cbook_id%3E13121%3C/%3E%3Cchecktab%3E0%3C/%3E%3Cnum_page%3Emain%3C/%3E%3Cnob%3E-1%3C/%3E%3Ccur_lang%3EENG%3C/%3E&param2=&site=massuah--> [[Ústredňa Židov]] (od septembra 1940 jediná na Slovensku oficiálne tolerovaná židovská organizácia, ktorej starostom sa v decembri 1943 stal doktor, nemecky hovoriaci právnik, [[Oskar Neumann]]) sídlila v Žiline na Hollého ul. č. 9. Vrba a Wetzler tam boli vypočutí najprv miestnymi predstaviteľmi žilinskej úradovne Ústredne Židov a židovskej náboženskej obce, ktorí potom povolali z Bratislavy svojich nadriadených - [[Oskar Neumann|Oskara Neumanna]], inžiniera [[Oskar Krasňanský|Oskara Krasňanského]] a Erwina Steinera<!--ktorý bol pravdepodobne žilinský nie bratislavský Steiner-->. Rudolf Vrba mal pocit, že im neveria. Aby si overili, či mladíci hovoria pravdu, každého z nich umiestnili do inej miestnosti a vypočúvali oddelene. Kládli im faktografické otázky, aby podľa ich odpovedí zistili, či neklamú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správa o hrôzach Osvienčimu vznikla v Žiline - Žilina Gallery Wiki|url=https://zilina-gallery.sk/wiki/Spr%C3%A1va_o_hr%C3%B4zach_Osvien%C4%8Dimu_vznikla_v_%C5%BDiline|vydavateľ=Žilinský večerník, č. 37, str. 11|dátum prístupu=2022-07-28|priezvisko=Šimko|meno=Peter|dátum vydania=9.9.2008}}</ref> Vrba neskôr vo svojej knihe napísal, že začal kreslením vnútorného plánu tábora Auschwitz I a II spolu s polohou rampy vzhľadom k týmto dvom táborom. Opísal vnútornú organizáciu táborov; ako boli židia využívaní na otrockú prácu pre [[Krupp]], [[Siemens AG|Siemens]], [[I.G. Farben]] a D.A.W. a masové vraždy v plynových komorách tých, ktorí boli vybraní pre ''Sonderbehandlung'' ("špeciálne zaobchádzanie").<ref name=Vrba400>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 400.</ref> Wetzler napísal prvú časť správy a Vrba tretiu. Na písaní druhej časti správy pracovali obaja. Napokon celú správu spolu prepracovali ešte šesťkrát. <ref group=pozn name=Karny564f5>Tento opis písania správy bol napísaný v prvom povojnovom vydaní z roku 1946, ''Oswiecim, hrobka štyroch miliónov ľudí'', Bratislava, p. 74. Wetzler to takisto potvrdil v liste zo 14. apríla 1982 poslaným Miroslavovi Kárnému. Uvedené v [[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]]. "The Vrba and Wetzler report," v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press, 1994, s. 564, poznámka 5.</ref> Správu prekladal už počas jej písania zo slovenčiny do nemčiny s pomocou [[Gisela Steinerová|Gisely Steinerovej]] Neumannov poradca [[Oscar Krasniansky]], inžinier a stenograf, ktorý si neskôr zmenil meno na Oskar Isaiah Karmiel.<ref name=Vrba402>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 402.</ref> <ref group=pozn name=Karny564f5/> Výsledkom bola 32-stranová správa v nemčine, ktorá bola dokončená [[27. apríl]]a [[1944]].<ref name=Vrba403>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 403.</ref> Vrba napísal, že správa bola narýchlo preložená aj do maďarčiny. Pôvodná slovenská verzia sa nezachovala, napísal český historik [[Miroslav Kárný|Miroslav Kárny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Skelton|meno=Anthony|titul=Rudolf Vrba|url=https://files.libcom.org/files/Rudolf%20Vrba%20-%20I%20escaped%20from%20Auschwitz.pdf|dátum prístupu=2022/07/28|vydavateľ=H.E.A.R.T 2008|priezvisko2=Lisciotto|meno2=Carmelo|jazyk=En}}</ref> Anglická verzia správy (The Auschwitz Protocol / The Vrba-Wetzler Report) je dostupná v plnom znení online<ref>http://vrbawetzler.eu/img/static/Prilohy/The-Auschwitz-Protocol.pdf</ref> tak isto ako jej český preklad<ref>http://vrbawetzler.eu/img/static/Prilohy/Zprava_Vrbu_a_Wetzlera.pdf</ref> vďaka projektu ''Vrba-Wetzler Memorial''. Slovenský preklad vyšiel v neskorších vydaniach knihy Alfréda Wetzlera (pod pseudonymom Jozef Lánik) ''Čo Dante nevidel''. == Vo vojne == Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|SNP]], kde prijal meno Vrba, ktoré potom používal po celý zvyšok života. <ref name=":2" /> Po vojne študoval chémiu a biochémiu v Prahe. V roku 1949 získal inžiniersky titul, v roku 1951 doktorát a nakoniec v roku 1956 postgraduálny titul [[Kandidát vied]] ([[Kandidát vied|CSc.]]). Pracoval v Československej akadémii vied a na Karlovej univerzite v Prahe. Vo svojich knihách hovorí, že Česko pokladal za svoj domov.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Vrba|meno=Rudolf|titul=Utekl jsem z Osvětimi|vydanie=|vydavateľ=Sefer|miesto=|rok=2007|isbn=8085924501|strany=úvod|jazyk=cz}}</ref> V Prahe študoval a žil s [[Gertrúda Vrbová|Gertrúdou Vrbovou]], za slobodna Sidonovou (narodená 28. novembra 1926 v Trnave, vyštudovala medicínu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Příběh Gerty Vrbové|url=http://www.icej.cz/lang_cs/aktualita/157.html|vydavateľ=www.icej.cz|dátum prístupu=2021-01-27}}</ref>), s ktorou mali neskôr dve deti. Napriek úspešnému ukončeniu štúdia i získaniu dobrého zamestnania im manželstvo nefungovalo, a tak sa rozhodli pre rozvod.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Exmanželka R. Vrbu, ktorý utiekol z Osvienčimu, šíri jeho odkaz dodnes|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/magazin/manzelka-r-vrbu-gerta-vrbova-rozhovor/389951-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2019-04-14|dátum prístupu=2020-06-11}}</ref> === Emigrácia === V roku 1958 využil pobyt v Izraeli, kde bol ako člen vedeckej delegácie, aby opustil socialistické Československo. Najprv pôsobil na ministerstve poľnohospodárstva v Izraeli. Jeho manželka v rovnakom roku emigrovala do Veľkej Británie. Vrba sa od roku 1960 presťahoval do Británie, kde najprv pracoval dva roky v [[Surrey]] (Neuropsychiatric Research Unit in Carshalton) a potom sedem rokov v Medical Research Council v Londýne. Britským naturalizovaným občanom sa stal 4. augusta 1966. Neskôr pracoval v Medical Research Council v Kanade a nakoniec na [[Harvard Medical School]] v USA. V roku 1976 sa stal docentom na [[University of British Columbia]], Vancouver, kde vyučoval farmakológiu. Získal medzinárodnú prestíž ako autor vedeckých článkov o chémii mozgu a za výskum v oblasti cukrovky a rakoviny. Vrba (v spolupráci s [[Alan Bestic|Alanom Besticom]]) napísal po anglicky knihu o svojich osobných spomienkach na Osvienčim, s názvom „I cannot forgive“, ktorá vyšla v Londýne v roku 1963 a v New Yorku v 1964. Do češtiny bola preložená až v roku 1998. V roku 2007 vyšiel český preklad "Utekl jsem z Osvětimi" jeho rozsiahlej knihy "44070 - The Conspiracy of the Twentieth Century", ktorá pôvodne vyšla v roku 1989. V roku 1985 poskytol režisérovi [[Claude Lanzmann|Claude Lanzmannovi]] rozhovor pre dokumentárny film „[[Shoah (film)|Shoah]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Vrba - Auschwitz - Collections Search - United States Holocaust Memorial Museum|url=https://collections.ushmm.org/search/catalog/irn1004165|vydavateľ=collections.ushmm.org|dátum prístupu=2019-10-30|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shoah|url=http://www.imdb.com/title/tt0090015/|dátum prístupu=2019-10-30|poznámka=IMDb ID: tt0090015}}</ref> Zomrel v roku 2006 na rakovinu v Kanade. == Ocenenia, vyznamenania a dokumenty == * V roku 1998 mu univerzita Haifa udelila čestný doktorát za uznanie hrdinského úteku a príspevku k vzdelávaniu o holokauste. * Od roku 1999 udeľuje Medzinárodný filmový festival o ľudských právach Jeden svet v Česku, ktorý založili Mary Robinson a Václav Havel, každoročne cenu „Rudolf Vrbu“ za dokumentárne filmy * V roku 2007 bol posmrtne udelený Slovenský [[Rad Bieleho dvojkríža]] * 13.–19. augusta 2014 sa konal nultý ročník ''Pochodu po stopách hrdinov'' z Osvienčimu do Žiliny. Účasťou 40 ľudí<ref name=":0">Vrba-Wetzler Memorial, http://www.vrbawetzler.eu/ , [http://vrbawetzler.eu/lang_cs/aktualita/7.html Reportáž z pochodu Auschwitz-Žilina (2014)] </ref>, ktorí pešo prešli 130 km z Osvienčimu do Skalitého (a potom vlakom do Žiliny)<ref name=":1">Peter Švec: Wetzler a Vrba, hrdinovia aj pre dnešok, Blog DennikN, 31. AUGUSTA 2016, [[Online]] </ref> sa splnilo želanie Zuzany Vrbovej a vznikol projekt ''Vrba-Wetzler Memorial''<ref name=":0" />, ktorý popularizuje hlavne [[Fedor Gál]]. Okrem pochodu (uskutočnil sa aj v roku 2016<ref name=":1" />) je projekt zameraný na vzdelávanie. *Den památky obětí holocaustu, bristký TV dokument<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Den památky obětí holocaustu: Osvětim: Velký útěk v televíznom programe {{!}} TV Program|url=https://tv-program.aktuality.sk/relacia/den-pamatky-obeti-holocaustu-osvetim-velky-utek/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2021-01-27|jazyk=sk|priezvisko=Azet.sk}}</ref> == Poznámky == <references group=pozn /> == Referencie == <div class="references-small" style="-moz-column-count:2; column-count:2;"><references/></div> == Iné projekty == {{projekt|commons=Rudolf Vrba}} {{DEFAULTSORT:Vrba, Rudolf}} [[Kategória:Slovenské osobnosti v medicíne]] [[Kategória:Kanadské osobnosti v medicíne]] [[Kategória:Osobnosti v medicíne židovského pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža I. triedy]] [[Kategória:Osobnosti z Topoľčian]] [[Kategória:Preživší holokaust]] [[Kategória:Vyučujúci na University of British Columbia]] azw3h2ox75nro21t8qrhu7b6rl3cf2n 7416907 7416739 2022-07-29T07:54:21Z Starekolena 8222 presnejšia formulácia wikitext text/x-wiki {{dobrý článok}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Rudolf Vrba |Rodné meno=Walter Rosenberg |Portrét = |Veľkosť obrázka =220px |Popis = profesor farmakológie |Dátum narodenia = [[11. september]] [[1924]] |Miesto narodenia = [[Topoľčany]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) |Dátum úmrtia = {{duv|2006|3|27|1924|9|11}} |Miesto úmrtia = [[Vancouver]], [[Kanada]] }} '''Rudolf Vrba''', pôvodným menom '''Walter Rosenberg''' (* [[11. september]] [[1924]], [[Topoľčany]] – † [[27. marec]] [[2006]], [[Vancouver]]) bol profesor [[farmakológia|farmakológie]] a [[terapeutika|terapeutiky]] na [[University of British Columbia]] špecializujúci sa na [[neurológia|neurológiu]]. Bol židovského pôvodu. Publikoval viac ako 50 vedeckých prác o chemických procesoch v mozgu, o [[Diabetes mellitus|cukrovke]] a [[rakovina|rakovine]] ale predovšetkým je známy tým, že bol iba druhým z piatich [[žid]]ov<ref name=Dromi>Dromi, Uri. [http://web.archive.org/web/20071001004557/http://www.haaretz.com/hasen/objects/pages/PrintArticleEn.jhtml?itemNo=533083 "Deaf ears, blind eyes"], ''[[Haaretz]]'', [[1. január]] [[2005]].</ref>, ktorí úspešne utiekli z [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau]] a poskytol [[spojenci (druhá svetová vojna)|spojencom]] informácie o masových vraždách, ktoré sa tam vykonávali počas [[holokaust]]u.<ref group=pozn> Podľa [[Ruth Linnová|Ruth Linnovej]] utieklo spolu až 76 Židov, ale iba piatim sa podarilo spojencom odovzdať informácie o tábore. (Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 15.) Z Auschwitzu utiekli stovky poľských väzňov ale pre židovských väzňov bol útek ťažší, lebo podľa poľského historika Henryka Świebockého, mnohí z nich nemali v Poľsku priateľov alebo príbuzných na ktorých sa mohli spoľahnúť, nerozprávali po poľsky a mali obmedzený kontakt s poľským odporom v tábore. (Świebocki, Henryk. „Prisoner Escapes“ v ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', p. 511, Gutman, Yisrael & Berenbaum, Michael (eds), Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1994.) [[Miroslav Kárný]], citujúc poľského historika Tadeusza Iwaszka píše o 667 známych väzňoch, ktorí sa pokúsili o útek, z ktorých bolo 270 chytených a zabitých. O zvyšných 397 existuje iba málo dokumentácie. (Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', p. 553, [[Indiana University Press]] a [[United States Holocaust Memorial Museum]], 1994.) </ref> 32 strán informácií, ktoré spolu s [[Alfréd Wetzler|Alfrédom Wetzlerom]] nadiktoval v apríli 1944 židovským predstaviteľom v [[Žilina|Žiline]], sa stalo známymi ako [[Vrbova a Wetzlerova správa]].<ref name="Gutman">Gutman, Yisrael. ''Encyclopedia of the Holocaust''. Macmillan Publishing Company. ISBN 0-02-896090-4</ref><ref name=holohist>[http://www.holocaust.cz/cz2/resources/texts/zprava_vrba "Zpráva Vrby a Wetzlera o německých vyhlazovacích táborech Osvětim a Brzezinka"] z [[1. október|októbra]] [[2006]].</ref> Je považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia<ref name=abc>"[http://www.abcbookworld.com/?state=view_author&author_id=4770 Vrba, Rudolf]", bez mena autora, ''BC Bookworld author bank'', z [[1. apríl]]a [[2006]].</ref><ref name="j.">Katz, Leslie. [http://www.jewishsf.com/content/2-0-/module/displaystory/story_id/6048/edition_id/112/format/html/displaystory.html "Auschwitz escapee to help mark Yom HaShoah here"], ''[[j.]]'', [[25. apríl]], [[1997]].</ref> lebo bola prvou detailnou informáciou o tábore, ktorá sa dostala k spojencom a bola označená za vierohodnú.<ref group=pozn>Poľský odboj pripravil správu založenú na informáciách [[Witold Pilecki|Witolda Pileckého]], skladajúcu sa z dvoch častí napísaných [[10. august|10.]] a [[12. august]] 1943, ktorá bola zaslaná do Office of Strategic Services (OSS) v [[Londýn]]e. Správa obsahovala informácie o plynových komorách, o „výbere“ a o sterilizačných pokusoch. Uvádzala, že v Birkenau boli 3 krematória schopné spáliť 10&nbsp;000 ľudí denne a že jeden deň bolo 30&nbsp;000 ľudí otrávených plynom. Autor napísal: „Dejiny nepoznajú žiadnu paralelu takejto deštrukcie ľudského života.“ [[Raul Hilberg]] napísal, že správa bola odložená s poznámkou o chýbajúcich znakoch spoľahlivosti zdroja. (Hilberg, Raul. ''The Destruction of the European Jews'', Yale University Press, 2003, p. 1212.)</ref> Hoci bolo uvoľnenie správy pre verejnosť kontroverzne pozdržané<ref name=Karny>[[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]]. „The Vrba and Wetzler Report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press, 1994, p. 556.</ref> napriek masovému transportu 437&nbsp;000 maďarských židov do [[Koncentračný tábor Auschwitz I|Auschwitzu]], ktoré začalo [[15. máj]]a [[1944]], jej bolo pripísané zachránenie mnohých životov.<ref name=Linn1>Linn, Ruth. (2003) „Genocide and the Politics of Remembering: The Nameless, the Celebrated and the Would-Be Holocaust Heroes,“ ''Journal of Genocide Research'', 5, 4 (December 2003), pp. 565-586.</ref><ref name=Hume>Hume, Mark. „[http://www.shns.com/shns/g_index2.cfm?action=detail&pk=AUSCHWITZ-ESCAPE-03-31-06 Auschwitz escapee who told the world dies in B.C.]“, ''[[The Globe and Mail]]'', [[31. marec]] [[2006]].</ref> Informácie publikované prostredníctvom [[British Broadcasting Corporation|BBC]] zo správy [[15. jún]]a [[1944]]<ref>Podľa [[Ruth Linn]] v ''Escaping Auschwitz: A Culture of Forgetting'', p. 28., odvysielala prvýkrát [[British Broadcasting Corporation|BBC]] informácie zo správy až [[18. jún]]a</ref> a [[20. jún]]a v [[The New York Times|New York Times]].<ref group=pozn> Hoci boli informácie zo správy publikované už v júni 1944, celá správa bola po prvý raz uverejnená Americkým výborom pre vojnových utečencov (U.S. War Refugee Board) až [[25. november|25. novembra]] [[1944]]</ref> Pápež [[Pius XII.]], americký prezident [[Franklin D. Roosevelt]] a švédsky kráľ [[Gustáv V.]] následne žiadali maďarského vodcu, admirála [[Miklós Horthy|Miklósa Horthyho]] aby zastavil masové deportácie. Deportácie sa zastavili [[9. júl]]a [[1944]], čim sa zachránilo asi 200&nbsp;000 židov.<ref name=LinnGuardian>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. [http://www.guardian.co.uk/obituaries/story/0,,1752798,00.html "Rudolf Vrba"], nekrológ v ''[[The Guardian]]'', [[13. apríl]] [[2006]].</ref> Načasovanie šírenia správy zostáva zdrojom významného sporu. Správa bola k dispozícii okrem iných aj maďarským štátnym činiteľom už pred začiatkom deportácií do Auschwitzu,<ref name=Karny556>[[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]]. „The Vrba and Wetzler report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press and the [[United States Holocaust Memorial Museum]], 1994, p. 556.</ref> ale niekoľko ďalších týždňov nebola ďalej šírená. Vrba veril, že skoršie uverejnenie správy mohlo zachrániť viac ľudí. Tvrdil, že ak by maďarskí židia vedeli, že nebudú presídlení ale zabití, mohli by sa rozhodnúť namiesto nastúpenia do vlakov smerujúcich do Auschwitzu pre útek alebo boj. Vyhlásil, že správa bola zámerne pozdržaná židovsko-maďarským Výborom na pomoc a záchranu (ועדת העזרה וההצלה בבודפשט) aby neohrozila zložité, ale nakoniec neplodné vyjednávanie medzi výborom a [[Adolf Eichmann|Adolfom Eichmannom]], dôstojníkom [[Schutzstaffel|SS]] zodpovedným za deportácie, na výmenu životov za peniaze, nákladné automobily a iný tovar — takzvaný návrh „krv za nákladiaky“. Medzi historikmi nepanuje konsenzus k odôvodnenosti Vrbových obvinení, ktoré odhalili trhlinu v [[Historiografia (dejepisectvo)|historiografii]] holokaustu medzi interpretáciou „expertov“ a "tých, ktorí prežili."<ref name=Linn108>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 108.</ref> [[Jehuda Bauer]], profesor odboru holokaustu na [[Hebrejská univerzita v Jeruzaleme|Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme]], nazval Vrbu "jedným z hrdinov holokaustu,"<ref name=Bauerletter>Yehuda Bauer v liste pre Bena Amiho, hebrejského prekladateľa Vrbových memoárov, cited in Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 111.</ref> ale aj " zatrpknutým auschwitzkým zachránencom,"<ref name=BauerRethinking230>[[Yehuda Bauer|Bauer, Yehuda]]. ''Rethinking the Holocaust''. Yale University Press; New Ed edition, 2002, p. 230.</ref> píšuc "[jeho] trauma holokaustu mala za následok ťažký vnútorný medzižidovský prejav vo forme bezdôvodných obvinení, ktorých pôvod tkvie v zúfalstve a hneve nad stratou mnohých ... Je takmer zbytočné sporiť sa s týmto hnevom, keďže ho fakty a logické argumenty nemôžu zmierniť."<ref name=Conway>[[John S. Conway|Conway, John]]. [http://construct.haifa.ac.il/~rlinn/auschwitz_rev2.htm "Escaping Auschwitz: Sixty years later"], ''Vierteljahreshefte fuer Zeitgeschichte'', Vol. 53, no. 3, 2005, pp. 461-472.</ref> == Mladosť a uväznenie == [[Súbor:1935,1936 Rudi's(4th child from left on bottom row) high school photo-1.jpg|thumb|Vrbova fotografia z gymnázia v Bratislave, 1935-36, na obrázku štvrtý zľava, spodný rad. Ako 15-ročný bol z gymnázia vylúčený kvôli svojmu židovskému pôvodu.]] Vrba sa narodil ako Walter Rosenberg v [[Topoľčany|Topoľčanoch]], Eliasovi a Helene Rosenbergovým (rodená Grünfeldová), ktorí vlastnili parnú [[píla|pílu]] v [[Jaklovce|Jaklovciach]] okres Gelnica. Pretože bol židom, bol ako 15-ročný podľa slovenskej verzie nacistických [[Norimberské zákony|Norimberských zákonov]]<ref name=UBC>[http://www.pharmacology.ubc.ca/vrba/VrbaCV.html "Rudolf Vrba: Curriculum Vitae"], UBC Pharmacology & Therapeutics.</ref>, ktoré tvrdo obmedzili ľudské práva židov, vylúčený z [[Bratislava|bratislavského]] gymnázia a odišiel pracovať ako robotník do [[Trnava|Trnavy]]. Doma pokračoval v štúdiu, kde sa učil angličtinu a študoval ruštinu. Podľa jeho článku v ''[[The Daily Telegraph]]'' pokladala jeho matka jeho záujem o angličtinu za výstredný, ale jeho záujem o ruštinu bol pre ňu taký znepokojivý, že s ním kvôli tomu navštívila doktora.<ref name=Telegraph>[http://www.telegraph.co.uk/news/main.jhtml?xml=/news/2006/04/12/db1202.xml&sSheet=/portal/2006/04/12/ixportal.html Rudolf Vrba], ''[[The Daily Telegraph]]'', 12. apríl 2006.</ref> V marci 1942, ako 17-ročný, sa rozhodol na protest proti [[antisemitizmus|antisemitizmu]] vo vlastnej krajine pre útek do [[Anglicko|Anglicka]], kde sa chcel pripojiť k [[česko-slovenská armáda|česko-slovenskej armáde]] v Británii.<ref name=Telegraph/> Odtrhol [[Žltá židovská Dádidova hviezda|žltú židovskú Dávidovu hviezdu]], ktorú musel ako žid nosiť a iba s 200 Sk, ktoré mu jeho matka dala, odviezol sa taxíkom z Trnavy do Serede, odkiaľ prešiel v noci vtedajšiu slovensko-maďarskú hranicu do maďarskej Galanty. Odtiaľto už cestoval vlakom do Budapešti. Hoci sa dostal až do Budapešti, uvedomil si, že ako slovenský žid bez právneho statusu je pre neho Maďarsko príliš nepriateľské a pokračovať do Británie by bolo príliš nebezpečné.<ref name=Vrbabook> Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, p. 207.</ref> Rozhodol sa pre návrat na Slovensko aby si vybavil árijské papiere, ale na ceste späť bol chytený maďarskou pohraničnou strážou pri prechádzaní maďarsko-slovenskej hranice. Tí ho pri vypočúvaní dobili a potom ťažko zraneného podhodili na slovenskú stranu hranice. Tu ho našli slovenskí žandári a poslali ho do [[Novácky zberný tábor|Nováckeho zberného tábora]].<ref name="Vrbabook" /> Z tábora utiekol spolu s ďalším väzňom [[Josef Knapp|Josefom Knappom]], bol ale o niekoľko dní prichytený slovenským žandárom, ktorému bol Vrba podozrivý, lebo mal oblečené 2 páry ponožiek.<ref name="Telegraph" /> Vrba bol odvedený späť do tábora, kde bol strážami ako odplatu za útek brutálne zbitý.<ref name="Vrbabook" /> == Majdanek a Auschwitz I == [[14. jún]]a [[1942]] bol Vrba deportovaný do nemeckého [[koncentračný tábor Majdanek|koncentračného tábora Majdanek]] v Poľsku,<ref name="LinnGuardian" /> kde naposledy stretol svojho brata. Vrba sa tam dobrovoľne prihlásil na prácu na farme.<ref name="Telegraph" /> Krátko na to, 30. júna,<ref name="Karny553">[[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]]. „The Vrba and Wetzler report,“ in [[Michael Berenbaum|Berenbaum, Michael]] & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', p. 553, Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1994.</ref><ref name="Lungen">Lungen, Paul. [http://www.cjnews.com/viewarticle.asp?id=5413 "Auschwitz escapee hoped to warn Hungarian Jews"], ''[[Canadian Jewish News]]'', 27. január 2005.</ref> bol poslaný do [[koncentračný tábor Auschwitz|Osvienčimu (Auschwitz I)]], hlavného tábora a administratívneho centra táborového komplexu Auschwitz. Namiesto prisľúbenej práce na farme, malo byť Vrbovou povinnosťou vykopávanie viac ako 100&nbsp;000 tiel židov, ktorí zomreli alebo boli zabití, aby mohli byť ich exhumované pozostatky spopolnené. Týmito krokmi sa nacisti snažili kamuflovať stopy po predošlom vraždení. Po príchode mu vytetovali väzenské číslo 44070.<ref name="Linn17" /> Pracoval asi 6 týždňov v Hauptwirtschaftslager der SS, čo bol sklad potravín a materiálu, potom asi 4 - 6 týždňov v Bune. Tam sa spriatelil s viedenským väzňom, ktorému SS dôverovala, a ktorý mu vďaka jeho znalosti nemčiny dohodol prácu v ''Aufräumungskommande'', nazývanom v táborovom slangu aj "Canada" ''[[kommando]]''. <ref name="Telegraph" /> Bola to jednotka zložená asi z 2000 mužov a žien,<ref name="Canada251">Strzelecki, Andrzej. "The Plunder of Victims and Their Corpses," in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp''. Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1998, p. 251.</ref> ktorí pracovali na ''Judenrampe'' ("židovskej rampe"),<ref name="Canada250">Strzelecki, Andrzej. "The Plunder of Victims and Their Corpses," in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp''. Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1998, p. 250.</ref> nachádzajúcej sa medzi Auschwitzom I a II. Na rampu boli z nákladných vlakov vykladaní noví väzni, ktorým táto jednotka triedila skonfiškované veci a odstraňovala mŕtve telá.<ref name="Hume" /> Nemci zabezpečovali, že všetky cennosti patriace väzňom boli prebalené a poslané do Nemecka a zlato bolo roztavené do [[ingot]]ov pre Ríšsku banku.<ref name="Linn17">[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 17.</ref> ''Kommando'' zaberalo spolu s jeho skladmi v sektore BIIg tábora Auschwitz II - Birkenau niekoľko desiatok barakov, prezývaných "Canada I" a "Canada II", oficiálne ''Effektenlager I'' a ''II''.<ref name=Canada251/> Poľskí väzni sa rozhodli pre túto prezývku, lebo tam skladovali šatstvo, obuv, lieky, deky a iný proviant a Kanadu videli ako krajinu hojnosti.<ref name=Vbra377>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, p. 377.</ref> Vrba sa udržoval vďaka prístupu k jedlu, mydlu a teplému šatstvu uskladnenom v "Canade" v dobrom zdraví. Časom rozpoznal náznaky ľudskosti u niektorých strážcov a stal sa súčasťou ich hierarchie, ktorá kradla pre ostatných väzňov. Za pašovanie tovaru priateľom bol raz kruto zbitý.<ref name=Telegraph/> [[15. január]]a [[1943]] bol spolu s ostatnými z ''Aufräumungskommanda'' prevezený do Birkenau, tábora smrti vzdialeného štyri kilometre od hlavného tábora,<ref group=pozn>V jeho výpovedi v procese s [[Ernst Zündel|Ernstom Zündelom]] v roku 1985 udal Vrba dátum 15. januára 1943. Paul Lungen však uvádza jún 1943.</ref> kde naďalej pracoval ako člen "''kommanda'' ''Canada''". ==[[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau (Auschwitz II)]]== Tí, ktorí Vrbu poznali, tvrdili, že Vrba mal [[fotografická pamäť|fotografickú pamäť]].<ref name="Hume" /> Počas jeho väzenia v Auschwitzi I a II sa pokúšal zapamätať si počty prichádzajúcich židov a miesto pôvodu každého transportu. Keďže bol vďaka jeho práci prítomný pri príchode väčšiny židovských transportov a triedení majetku tých, ktorí boli splynení, podarilo sa mu odhadnúť koľkí boli poslaní do Auschwitzu a koľkých z nich zabili. Neskôr napísal, že vedel posúdiť, či väzni vedeli, prečo sú posielaní do Auschwitzu a vyvodil záver, že pri príchode ignorovali osud. Pri triedení ich vecí videl, že mnohí sa nabalili na dlhú dobu. Videl šatstvo pre rôzne ročné obdobia a rozličné náradie, čo ho utvrdzovalo v domnienke, že židia verili nacistickým výmyslom o presídlení na východ.<ref name=Linn19>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 19.</ref> Tým sa iba posilnilo jeho presvedčenie o potrebe úteku. O úteku rozmýšľal hlavne zo sebeckých dôvodov (túžba po slobode) už dva roky, ale až teraz mal dôležitý dôvod – už nešlo iba o správu o zločine, ale o zabránení tohto zločinu; o varovaní Maďarov, o ich vyburcovaní, o povstaní miliónovej armády, ktorá bude radšej vzdorovať svojmu údelu, než aby zomrela bez odporu."<ref name=Vrbaextract>Vrba, Rudolf. [http://books.guardian.co.uk/extracts/story/0,,1753861,00.html "The one that got away" (Výňatok z knihy "I Escaped From Auschwitz")], ''[[The Guardian]]'', 14. apríl 2006.</ref> V lete 1943 začal pracovať ako zapisovateľ (''Blockschreiber'') na mužskom [[karanténa|karanténnom]] oddelení Birkenau v sektore BIIa. Z jeho barakov mohol sledovať nákladné automobily smerujúce ku plynovým komorám, prevážajúce židov vytriedených doľava.<ref name=Lungen/> Umožnilo mu to odhadnúť počty privezených židov a podiel tých, ktorí boli usmrtení plynom. Odhadoval, že asi iba 10 % bolo vytriedených doprava, teda určených na vykonávanie otrockej roboty. Zvyšných väzňov zabili.<ref name=Linn18>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 18.</ref> Vypočítal, že do roku 1944 zabili v táboroch 1&nbsp;750&nbsp;000 židov, čo je podstatne vyšší údaj ako ten, udávaný v dnešnej dobe hlavným prúdom historikov.<ref name=Lungen/> Aj napriek tomu trval Vrba aj po desiatkach rokov na tom, že jeho odhad je presnejší.<ref group=pozn>V marci 1990 Vrba vyhlásil: "[[Raul Hilberg|Hilbergov]] odhad, 1 milión zabitých, je hrubý omyl hraničiaci s ignoranciou... Podľa mojich pozorovaní tam bolo 1&nbsp;765&nbsp;000 obetí, ktoré som spočítal." (Nueman, Elena. "New List of Holocaust Victims Reignites Dispute over Figures", ''[[Jewish Telegraphic Agency]]'', 5. marec, 1990).</ref> ==="Maďarská saláma"=== Začiatkom roku 1944 pozoroval Vrba prípravy výstavby novej železničnej trate, ktorá by umožňovala priamu prepravu väzňov z ich miesta pôvodu až do plynových komôr. Napísal, že mu to potvrdil [[15. januára]] [[1944]] nemecký [[kápo]], ktorý pracoval na jej stavbe. <ref name=Linn18/> Vrba tiež oznámil, že počul ako [[Schutzstaffel|SS]] stráže rozprávajú, že budú mať čoskoro "maďarskú [[saláma|salámu]] ... na tony," <ref name=Vrbabook/> údajne narážka na zvyk utečencov, ktorí sa balili na dlhé cesty a ako si toto jedlo stále našlo cestu do dôstojníckej jedálne SS. Vrba napísal: "Keď dorazili židovské transporty z Holandska, prídely boli obohatené syrmi. Po príchode francúzskych transportov to boli [[sardinky]]. [[Chalva]] a [[olivy]] zasa po príchode transportov z Grécka a teraz hovorili SS o "maďarskej saláme," známej maďarskej potravine vhodnej na dlhé cesty." <ref name=Linn18/><ref>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. [http://www.guardian.co.uk/obituaries/story/0,,1752798,00.html "Rudolf Vrba"], nekrológ v ''[[The Guardian]]'', 13. apríl 2006.</ref> Nová časť tábora, nazývaná Mexico, bola údajne stavaná na ubytovanie nových väzňov. <ref name=Lungen/> Hoci je Vrba vo svojej autobiografii jednoznačný a aj v následných opisoch svojho príbehu historikom povedal, že počul konverzácie o "maďarskej saláme", vo Vrbovej-Wetzlerovej správe nespomenul hroziaci masový príchod maďarských židov. <ref>[[Martin Gilbert|Gilbert, Martin]]. "What Was Known and When," v [[Michael Berenbaum|Berenbaum, Michael]] & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press, 1994, p. 551.</ref> To viedlo českého historika [[Miroslav Kárný|Miroslava Kárného]] k polemike, či Vrba počul niekoho hovoriť o "maďarskej saláme" a či Vrbov opis nemohol utrpieť zveličovaním po desiatkach rokov od Vrbovho úteku. == Útek == Vrba po príchode do Birkenau zistil, že v tábore je o šesť rokov starší [[Alfréd Wetzler]] registrovaný ako väzeň č. 29162, ktorého už predtým poznal. Wetzler pracoval v Birkenauskej márnici, kde zaznamenával počty väzňov, ktorí zomreli v plynových komorách a množstvo [[zlato|zlata]] získaného z ich [[zub]]ov. <ref name="Linn-17">Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 17.</ref> Obaja si bezvýhradne dôverovali a rozhodli sa, že sa spolu pokúsia o útek. S pomocou táborového hnutia odporu vyliezli v piatok, [[7. apríl]]a [[1944]] okolo 14:00 — v podvečer [[Pesach|Pésachu]] <ref name=LinnGuardian/> — do vyhĺbenej jamy pod hromadou dreva, ktorá bola určená na stavbu sekcie "Mexico" pre nových väzňov. Bola medzi vnútornou a vonkajšou hranicou ostnatého drôtu Birkenauského vnútorného okruhu, teda vnútri vonkajšieho okruhu, ktorý bol strážený iba počas dňa. Väzni, ktorí im pomáhali pri úteku ich zakryli vo vyhĺbenom otvore, kde obaja stáli, doskami a na oklamanie strážnych psov roztrúsili po okolí skrýše prenikavo páchnuci [[Rusko|ruský]] [[tabak]] nasiaknutý [[benzín]]om – trik, ktorý sa naučili od ruských [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]], <ref name=Lungen/><ref name=Yad>[http://www1.yadvashem.org/about_holocaust/month_in_holocaust/april/april_chronology/chronology_1944_april_07.html "April 7"], ''[[Jad Vašem]]''.</ref> špeciálne od [[Dmitrij Volkov|Dmitrija Volkova]], ktorý utiekol z Auschwitzu ale bol znovu zajatý. Volkov im tiež poradil cestovať naľahko, bez peňazí a iba v noci.<ref name=Levine220>Levine, Alan J. ''Captivity, Flight, and Survival in World War II'', Praeger Publishers, 30. august 2000, p. 220.</ref> O 20:33 toho istého večera bol o úteku dvoch židov ďalekopisom informovaný veliteľ Auschwitzu II, SS-Sturmbannführer [[Friedrich Hartjenstein]].<ref name=Karny553/> Hartjenstein zaslal žiadosť o vyhlásenie pátrania svojim nadriadeným do Berlína, ktorá dorazila do Hlavného ríšskeho bezpečnostnému úradu (Reichssicherheitshauptamt - RSHA) <ref>Vladimír Jancura: Útek dvoch Slovákov z pekla Pravda, 07.04.2014, http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/313915-utek-dvoch-slovakov-z-pekla/</ref> 9. apríla, teda pokiaľ boli ešte utečenci v skrýši za plotom tábora. Zo skúsenosti pri útekoch iných väzňov vedeli, že po tom ako bude zistená ich neprítomnosť pri nástupe, bude sa po nich pátrať 3 dni. Preto zostali v skrýši až do štvrtej noci. 10. apríla <ref name=Karny553/> v civilnom oblečení, ktoré vzali z "Canady", <ref name=Levine220/> sa vybrali paralelne s riekou [[Soła]] smerom na juh k poľsko-slovenským hraniciam vzdialených 133&nbsp;km. <ref name=Vrbaextract/> Orientovali sa pomocou strany z detského [[atlas]]u, ktorú si Vrba zapamätal keď pracoval v "Canade". "V momente nášho úteku boli prerušené všetky naše kontakty s ľuďmi v Auschwitzi, nemali sme absolútne žiadne spojenie čakajúce na nás mimo vyhladzovacieho tábora ... boli sme svetom ''de facto'' odpísaní v momente, keď sme na jar 1942 nastúpili do deportačného vlaku ... Jediným administratívnym dôkazom našej existencie bol na nás telegraficky vydaný medzinárodný zatykač, rozposlaný do všetkých staníc Gestapa." <ref name=Linn20>Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 20.</ref> Zatykač bol tiež odtelegrafovaný na ''[[Kriminalpolizei|Kripo]]'' (kriminálnu políciu), ''[[Sicherheitsdienst]]'' (bezpečnostnú službu) a ''Grenzpolizei'' (pohraničnú políciu). == Vrbova a Wetzlerova správa == {{Hlavný článok|Vrbova a Wetzlerova správa}} Vrba a Wetzler prekročili poľsko-slovenskú hranicu jedenásť dní<ref name=LinnGuardian/> po úteku. Podobne ako na poľskej strane, kde im pomohol jeden vrchár z [[Milówka|Milówky]], im na slovenskej strane pomohol sedliak [[Ondrej Čanecký]]. Poskytol im jedlo a šatstvo a priviedol ich k židovskému doktorovi Pollackovi.<ref name=SME-wetzler>[http://mozaika.sme.sk/c/2756090/Co-Dante-nevidel-ako-Slovaci-usli-z-tlamy-Osviencimu.html "Čo Dante nevidel - ako Slováci ušli z tlamy Osvienčimu"] ''rozhovor s Etou Wetzlerovou'', z [[20. január]]a, [[2007]].</ref> Pollack mal kontakt na Adre Steinera z ústredia Židovskej rady v [[Žilina|Žiline]], ktorá sa vtedy považovala za hnutie odporu a nazývala sama seba Pracovná rada (skupina).<ref name=Karny554>Kárný, Miroslav. "The Vrba and Wetzler report," v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press a the United States Holocaust Memorial Museum, 1994, p. 554.</ref> Aby nevznikli pochybnosti tak Vrba opustil ordináciu doktora Pollacka s obviazanou nohou. Doktor ale zostal po jeho návšteve emocionálne zničený, pretože sa mu rozplynula nádej, že jeho rodina, o ktorej si myslel, že bola "presídlená" je ešte nažive.<ref name=Linn21>Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 21.</ref> Vrba a Wetzler prespali v [[Čadca|Čadci]] v dome príbuznej známeho rabína [[Leo Baeck|Lea Baecka]] u pani Beckovej,<ref name=Vrba399>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, p. 399.</ref> a nasledujúci deň, [[24. apríl]]a [[1944]], mali stretnutie v Žiline.<ref name=Linn21/> od septembra 1940 nahradené [[Ústredňa Židov|Ústredňou Židov]] (ÚŽ; nemecky: ''Judenrat'', anglicky: Jewish Center). V rámci ÚŽ v roku 1943 vznikla (bratislavská) [[Pracovná skupina]], ktorú viedla [[Gisi Fleischmannová]] a rabín [[Chaim Michael Dov Weissmandl]], ktorá sa vtedy považovala za hnutie odporu.<ref name="Karny5542">Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report“, v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press a the United States Holocaust Memorial Museum, 1994, p. 554.</ref> Starostom ÚŽ sa v decembri 1943 stal doktor, nemecky hovoriaci právnik, [[Oskar Neumann]] a zamestnancom ÚŽ bol aj architekt [[Andrej Steiner]].<!--Andrej STeiner a Erwin neboli priami príbuzní https://infocenters.co.il/massuah/notebook.asp?lang=ENG&dlang=ENG&module=notebook&page=next_list&rsvr=@4&param=%3Cbook_id%3E13121%3C/%3E%3Cchecktab%3E0%3C/%3E%3Cnum_page%3Emain%3C/%3E%3Cnob%3E-1%3C/%3E%3Ccur_lang%3EENG%3C/%3E&param2=&site=massuah--> [[Ústredňa Židov]] (od septembra 1940 jediná na Slovensku oficiálne tolerovaná židovská organizácia, ktorej starostom sa v decembri 1943 stal doktor, nemecky hovoriaci právnik, [[Oskar Neumann]]) sídlila v Žiline na Hollého ul. č. 9. Vrba a Wetzler tam boli vypočutí najprv miestnymi predstaviteľmi žilinskej úradovne Ústredne Židov a židovskej náboženskej obce, ktorí potom povolali z Bratislavy svojich nadriadených - [[Oskar Neumann|Oskara Neumanna]], inžiniera [[Oskar Krasňanský|Oskara Krasňanského]] a Erwina Steinera<!--ktorý bol pravdepodobne žilinský nie bratislavský Steiner-->. Rudolf Vrba mal pocit, že im neveria. Aby si overili, či mladíci hovoria pravdu, každého z nich umiestnili do inej miestnosti a vypočúvali oddelene. Kládli im faktografické otázky, aby podľa ich odpovedí zistili, či neklamú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správa o hrôzach Osvienčimu vznikla v Žiline - Žilina Gallery Wiki|url=https://zilina-gallery.sk/wiki/Spr%C3%A1va_o_hr%C3%B4zach_Osvien%C4%8Dimu_vznikla_v_%C5%BDiline|vydavateľ=Žilinský večerník, č. 37, str. 11|dátum prístupu=2022-07-28|priezvisko=Šimko|meno=Peter|dátum vydania=9.9.2008}}</ref> Vrba neskôr vo svojej knihe napísal, že začal kreslením vnútorného plánu tábora Auschwitz I a II spolu s polohou rampy vzhľadom k týmto dvom táborom. Opísal vnútornú organizáciu táborov; ako boli židia využívaní na otrockú prácu pre [[Krupp]], [[Siemens AG|Siemens]], [[I.G. Farben]] a D.A.W. a masové vraždy v plynových komorách tých, ktorí boli vybraní pre ''Sonderbehandlung'' ("špeciálne zaobchádzanie").<ref name=Vrba400>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 400.</ref> Wetzler napísal prvú časť správy a Vrba tretiu. Na písaní druhej časti správy pracovali obaja. Napokon celú správu spolu prepracovali ešte šesťkrát. <ref group=pozn name=Karny564f5>Tento opis písania správy bol napísaný v prvom povojnovom vydaní z roku 1946, ''Oswiecim, hrobka štyroch miliónov ľudí'', Bratislava, p. 74. Wetzler to takisto potvrdil v liste zo 14. apríla 1982 poslaným Miroslavovi Kárnému. Uvedené v [[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]]. "The Vrba and Wetzler report," v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press, 1994, s. 564, poznámka 5.</ref> Správu prekladal už počas jej písania zo slovenčiny do nemčiny s pomocou [[Gisela Steinerová|Gisely Steinerovej]] Neumannov poradca [[Oscar Krasniansky]], inžinier a stenograf, ktorý si neskôr zmenil meno na Oskar Isaiah Karmiel.<ref name=Vrba402>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 402.</ref> <ref group=pozn name=Karny564f5/> Výsledkom bola 32-stranová správa v nemčine, ktorá bola dokončená [[27. apríl]]a [[1944]].<ref name=Vrba403>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 403.</ref> Vrba napísal, že správa bola narýchlo preložená aj do maďarčiny. Pôvodná slovenská verzia sa nezachovala, napísal český historik [[Miroslav Kárný|Miroslav Kárny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Skelton|meno=Anthony|titul=Rudolf Vrba|url=https://files.libcom.org/files/Rudolf%20Vrba%20-%20I%20escaped%20from%20Auschwitz.pdf|dátum prístupu=2022/07/28|vydavateľ=H.E.A.R.T 2008|priezvisko2=Lisciotto|meno2=Carmelo|jazyk=En}}</ref> Anglická verzia správy (The Auschwitz Protocol / The Vrba-Wetzler Report) je dostupná v plnom znení online<ref>http://vrbawetzler.eu/img/static/Prilohy/The-Auschwitz-Protocol.pdf</ref> tak isto ako jej český preklad<ref>http://vrbawetzler.eu/img/static/Prilohy/Zprava_Vrbu_a_Wetzlera.pdf</ref> vďaka projektu ''Vrba-Wetzler Memorial''. Slovenský preklad vyšiel v neskorších vydaniach knihy Alfréda Wetzlera (pod pseudonymom Jozef Lánik) ''Čo Dante nevidel''. == Vo vojne == Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|SNP]], kde prijal meno Vrba, ktoré potom používal po celý zvyšok života. <ref name=":2" /> Po vojne študoval chémiu a biochémiu v Prahe. V roku 1949 získal inžiniersky titul, v roku 1951 doktorát a nakoniec v roku 1956 postgraduálny titul [[Kandidát vied]] ([[Kandidát vied|CSc.]]). Pracoval v Československej akadémii vied a na Karlovej univerzite v Prahe. Vo svojich knihách hovorí, že Česko pokladal za svoj domov.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Vrba|meno=Rudolf|titul=Utekl jsem z Osvětimi|vydanie=|vydavateľ=Sefer|miesto=|rok=2007|isbn=8085924501|strany=úvod|jazyk=cz}}</ref> V Prahe študoval a žil s [[Gertrúda Vrbová|Gertrúdou Vrbovou]], za slobodna Sidonovou (narodená 28. novembra 1926 v Trnave, vyštudovala medicínu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Příběh Gerty Vrbové|url=http://www.icej.cz/lang_cs/aktualita/157.html|vydavateľ=www.icej.cz|dátum prístupu=2021-01-27}}</ref>), s ktorou mali neskôr dve deti. Napriek úspešnému ukončeniu štúdia i získaniu dobrého zamestnania im manželstvo nefungovalo, a tak sa rozhodli pre rozvod.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Exmanželka R. Vrbu, ktorý utiekol z Osvienčimu, šíri jeho odkaz dodnes|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/magazin/manzelka-r-vrbu-gerta-vrbova-rozhovor/389951-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2019-04-14|dátum prístupu=2020-06-11}}</ref> === Emigrácia === V roku 1958 využil pobyt v Izraeli, kde bol ako člen vedeckej delegácie, aby opustil socialistické Československo. Najprv pôsobil na ministerstve poľnohospodárstva v Izraeli. Jeho manželka v rovnakom roku emigrovala do Veľkej Británie. Vrba sa od roku 1960 presťahoval do Británie, kde najprv pracoval dva roky v [[Surrey]] (Neuropsychiatric Research Unit in Carshalton) a potom sedem rokov v Medical Research Council v Londýne. Britským naturalizovaným občanom sa stal 4. augusta 1966. Neskôr pracoval v Medical Research Council v Kanade a nakoniec na [[Harvard Medical School]] v USA. V roku 1976 sa stal docentom na [[University of British Columbia]], Vancouver, kde vyučoval farmakológiu. Získal medzinárodnú prestíž ako autor vedeckých článkov o chémii mozgu a za výskum v oblasti cukrovky a rakoviny. Vrba (v spolupráci s [[Alan Bestic|Alanom Besticom]]) napísal po anglicky knihu o svojich osobných spomienkach na Osvienčim, s názvom „I cannot forgive“, ktorá vyšla v Londýne v roku 1963 a v New Yorku v 1964. Do češtiny bola preložená až v roku 1998. V roku 2007 vyšiel český preklad "Utekl jsem z Osvětimi" jeho rozsiahlej knihy "44070 - The Conspiracy of the Twentieth Century", ktorá pôvodne vyšla v roku 1989. V roku 1985 poskytol režisérovi [[Claude Lanzmann|Claude Lanzmannovi]] rozhovor pre dokumentárny film „[[Shoah (film)|Shoah]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Vrba - Auschwitz - Collections Search - United States Holocaust Memorial Museum|url=https://collections.ushmm.org/search/catalog/irn1004165|vydavateľ=collections.ushmm.org|dátum prístupu=2019-10-30|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shoah|url=http://www.imdb.com/title/tt0090015/|dátum prístupu=2019-10-30|poznámka=IMDb ID: tt0090015}}</ref> Zomrel v roku 2006 na rakovinu v Kanade. == Ocenenia, vyznamenania a dokumenty == * V roku 1998 mu univerzita Haifa udelila čestný doktorát za uznanie hrdinského úteku a príspevku k vzdelávaniu o holokauste. * Od roku 1999 udeľuje Medzinárodný filmový festival o ľudských právach Jeden svet v Česku, ktorý založili Mary Robinson a Václav Havel, každoročne cenu „Rudolf Vrbu“ za dokumentárne filmy * V roku 2007 bol posmrtne udelený Slovenský [[Rad Bieleho dvojkríža]] * 13.–19. augusta 2014 sa konal nultý ročník ''Pochodu po stopách hrdinov'' z Osvienčimu do Žiliny. Účasťou 40 ľudí<ref name=":0">Vrba-Wetzler Memorial, http://www.vrbawetzler.eu/ , [http://vrbawetzler.eu/lang_cs/aktualita/7.html Reportáž z pochodu Auschwitz-Žilina (2014)] </ref>, ktorí pešo prešli 130 km z Osvienčimu do Skalitého (a potom vlakom do Žiliny)<ref name=":1">Peter Švec: Wetzler a Vrba, hrdinovia aj pre dnešok, Blog DennikN, 31. AUGUSTA 2016, [[Online]] </ref> sa splnilo želanie Zuzany Vrbovej a vznikol projekt ''Vrba-Wetzler Memorial''<ref name=":0" />, ktorý popularizuje hlavne [[Fedor Gál]]. Okrem pochodu (uskutočnil sa aj v roku 2016<ref name=":1" />) je projekt zameraný na vzdelávanie. *Den památky obětí holocaustu, bristký TV dokument<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Den památky obětí holocaustu: Osvětim: Velký útěk v televíznom programe {{!}} TV Program|url=https://tv-program.aktuality.sk/relacia/den-pamatky-obeti-holocaustu-osvetim-velky-utek/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2021-01-27|jazyk=sk|priezvisko=Azet.sk}}</ref> == Poznámky == <references group=pozn /> == Referencie == <div class="references-small" style="-moz-column-count:2; column-count:2;"><references/></div> == Iné projekty == {{projekt|commons=Rudolf Vrba}} {{DEFAULTSORT:Vrba, Rudolf}} [[Kategória:Slovenské osobnosti v medicíne]] [[Kategória:Kanadské osobnosti v medicíne]] [[Kategória:Osobnosti v medicíne židovského pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža I. triedy]] [[Kategória:Osobnosti z Topoľčian]] [[Kategória:Preživší holokaust]] [[Kategória:Vyučujúci na University of British Columbia]] hre19wxn90dzry84zxdzrtlq493dejf 7416913 7416907 2022-07-29T08:08:29Z Starekolena 8222 odstranený zbytok wikitext text/x-wiki {{dobrý článok}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Rudolf Vrba |Rodné meno=Walter Rosenberg |Portrét = |Veľkosť obrázka =220px |Popis = profesor farmakológie |Dátum narodenia = [[11. september]] [[1924]] |Miesto narodenia = [[Topoľčany]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) |Dátum úmrtia = {{duv|2006|3|27|1924|9|11}} |Miesto úmrtia = [[Vancouver]], [[Kanada]] }} '''Rudolf Vrba''', pôvodným menom '''Walter Rosenberg''' (* [[11. september]] [[1924]], [[Topoľčany]] – † [[27. marec]] [[2006]], [[Vancouver]]) bol profesor [[farmakológia|farmakológie]] a [[terapeutika|terapeutiky]] na [[University of British Columbia]] špecializujúci sa na [[neurológia|neurológiu]]. Bol židovského pôvodu. Publikoval viac ako 50 vedeckých prác o chemických procesoch v mozgu, o [[Diabetes mellitus|cukrovke]] a [[rakovina|rakovine]] ale predovšetkým je známy tým, že bol iba druhým z piatich [[žid]]ov<ref name=Dromi>Dromi, Uri. [http://web.archive.org/web/20071001004557/http://www.haaretz.com/hasen/objects/pages/PrintArticleEn.jhtml?itemNo=533083 "Deaf ears, blind eyes"], ''[[Haaretz]]'', [[1. január]] [[2005]].</ref>, ktorí úspešne utiekli z [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau]] a poskytol [[spojenci (druhá svetová vojna)|spojencom]] informácie o masových vraždách, ktoré sa tam vykonávali počas [[holokaust]]u.<ref group=pozn> Podľa [[Ruth Linnová|Ruth Linnovej]] utieklo spolu až 76 Židov, ale iba piatim sa podarilo spojencom odovzdať informácie o tábore. (Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 15.) Z Auschwitzu utiekli stovky poľských väzňov ale pre židovských väzňov bol útek ťažší, lebo podľa poľského historika Henryka Świebockého, mnohí z nich nemali v Poľsku priateľov alebo príbuzných na ktorých sa mohli spoľahnúť, nerozprávali po poľsky a mali obmedzený kontakt s poľským odporom v tábore. (Świebocki, Henryk. „Prisoner Escapes“ v ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', p. 511, Gutman, Yisrael & Berenbaum, Michael (eds), Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1994.) [[Miroslav Kárný]], citujúc poľského historika Tadeusza Iwaszka píše o 667 známych väzňoch, ktorí sa pokúsili o útek, z ktorých bolo 270 chytených a zabitých. O zvyšných 397 existuje iba málo dokumentácie. (Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', p. 553, [[Indiana University Press]] a [[United States Holocaust Memorial Museum]], 1994.) </ref> 32 strán informácií, ktoré spolu s [[Alfréd Wetzler|Alfrédom Wetzlerom]] nadiktoval v apríli 1944 židovským predstaviteľom v [[Žilina|Žiline]], sa stalo známymi ako [[Vrbova a Wetzlerova správa]].<ref name="Gutman">Gutman, Yisrael. ''Encyclopedia of the Holocaust''. Macmillan Publishing Company. ISBN 0-02-896090-4</ref><ref name=holohist>[http://www.holocaust.cz/cz2/resources/texts/zprava_vrba "Zpráva Vrby a Wetzlera o německých vyhlazovacích táborech Osvětim a Brzezinka"] z [[1. október|októbra]] [[2006]].</ref> Je považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia<ref name=abc>"[http://www.abcbookworld.com/?state=view_author&author_id=4770 Vrba, Rudolf]", bez mena autora, ''BC Bookworld author bank'', z [[1. apríl]]a [[2006]].</ref><ref name="j.">Katz, Leslie. [http://www.jewishsf.com/content/2-0-/module/displaystory/story_id/6048/edition_id/112/format/html/displaystory.html "Auschwitz escapee to help mark Yom HaShoah here"], ''[[j.]]'', [[25. apríl]], [[1997]].</ref> lebo bola prvou detailnou informáciou o tábore, ktorá sa dostala k spojencom a bola označená za vierohodnú.<ref group=pozn>Poľský odboj pripravil správu založenú na informáciách [[Witold Pilecki|Witolda Pileckého]], skladajúcu sa z dvoch častí napísaných [[10. august|10.]] a [[12. august]] 1943, ktorá bola zaslaná do Office of Strategic Services (OSS) v [[Londýn]]e. Správa obsahovala informácie o plynových komorách, o „výbere“ a o sterilizačných pokusoch. Uvádzala, že v Birkenau boli 3 krematória schopné spáliť 10&nbsp;000 ľudí denne a že jeden deň bolo 30&nbsp;000 ľudí otrávených plynom. Autor napísal: „Dejiny nepoznajú žiadnu paralelu takejto deštrukcie ľudského života.“ [[Raul Hilberg]] napísal, že správa bola odložená s poznámkou o chýbajúcich znakoch spoľahlivosti zdroja. (Hilberg, Raul. ''The Destruction of the European Jews'', Yale University Press, 2003, p. 1212.)</ref> Hoci bolo uvoľnenie správy pre verejnosť kontroverzne pozdržané<ref name=Karny>[[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]]. „The Vrba and Wetzler Report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press, 1994, p. 556.</ref> napriek masovému transportu 437&nbsp;000 maďarských židov do [[Koncentračný tábor Auschwitz I|Auschwitzu]], ktoré začalo [[15. máj]]a [[1944]], jej bolo pripísané zachránenie mnohých životov.<ref name=Linn1>Linn, Ruth. (2003) „Genocide and the Politics of Remembering: The Nameless, the Celebrated and the Would-Be Holocaust Heroes,“ ''Journal of Genocide Research'', 5, 4 (December 2003), pp. 565-586.</ref><ref name=Hume>Hume, Mark. „[http://www.shns.com/shns/g_index2.cfm?action=detail&pk=AUSCHWITZ-ESCAPE-03-31-06 Auschwitz escapee who told the world dies in B.C.]“, ''[[The Globe and Mail]]'', [[31. marec]] [[2006]].</ref> Informácie publikované prostredníctvom [[British Broadcasting Corporation|BBC]] zo správy [[15. jún]]a [[1944]]<ref>Podľa [[Ruth Linn]] v ''Escaping Auschwitz: A Culture of Forgetting'', p. 28., odvysielala prvýkrát [[British Broadcasting Corporation|BBC]] informácie zo správy až [[18. jún]]a</ref> a [[20. jún]]a v [[The New York Times|New York Times]].<ref group=pozn> Hoci boli informácie zo správy publikované už v júni 1944, celá správa bola po prvý raz uverejnená Americkým výborom pre vojnových utečencov (U.S. War Refugee Board) až [[25. november|25. novembra]] [[1944]]</ref> Pápež [[Pius XII.]], americký prezident [[Franklin D. Roosevelt]] a švédsky kráľ [[Gustáv V.]] následne žiadali maďarského vodcu, admirála [[Miklós Horthy|Miklósa Horthyho]] aby zastavil masové deportácie. Deportácie sa zastavili [[9. júl]]a [[1944]], čim sa zachránilo asi 200&nbsp;000 židov.<ref name=LinnGuardian>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. [http://www.guardian.co.uk/obituaries/story/0,,1752798,00.html "Rudolf Vrba"], nekrológ v ''[[The Guardian]]'', [[13. apríl]] [[2006]].</ref> Načasovanie šírenia správy zostáva zdrojom významného sporu. Správa bola k dispozícii okrem iných aj maďarským štátnym činiteľom už pred začiatkom deportácií do Auschwitzu,<ref name=Karny556>[[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]]. „The Vrba and Wetzler report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press and the [[United States Holocaust Memorial Museum]], 1994, p. 556.</ref> ale niekoľko ďalších týždňov nebola ďalej šírená. Vrba veril, že skoršie uverejnenie správy mohlo zachrániť viac ľudí. Tvrdil, že ak by maďarskí židia vedeli, že nebudú presídlení ale zabití, mohli by sa rozhodnúť namiesto nastúpenia do vlakov smerujúcich do Auschwitzu pre útek alebo boj. Vyhlásil, že správa bola zámerne pozdržaná židovsko-maďarským Výborom na pomoc a záchranu (ועדת העזרה וההצלה בבודפשט) aby neohrozila zložité, ale nakoniec neplodné vyjednávanie medzi výborom a [[Adolf Eichmann|Adolfom Eichmannom]], dôstojníkom [[Schutzstaffel|SS]] zodpovedným za deportácie, na výmenu životov za peniaze, nákladné automobily a iný tovar — takzvaný návrh „krv za nákladiaky“. Medzi historikmi nepanuje konsenzus k odôvodnenosti Vrbových obvinení, ktoré odhalili trhlinu v [[Historiografia (dejepisectvo)|historiografii]] holokaustu medzi interpretáciou „expertov“ a "tých, ktorí prežili."<ref name=Linn108>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 108.</ref> [[Jehuda Bauer]], profesor odboru holokaustu na [[Hebrejská univerzita v Jeruzaleme|Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme]], nazval Vrbu "jedným z hrdinov holokaustu,"<ref name=Bauerletter>Yehuda Bauer v liste pre Bena Amiho, hebrejského prekladateľa Vrbových memoárov, cited in Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 111.</ref> ale aj " zatrpknutým auschwitzkým zachránencom,"<ref name=BauerRethinking230>[[Yehuda Bauer|Bauer, Yehuda]]. ''Rethinking the Holocaust''. Yale University Press; New Ed edition, 2002, p. 230.</ref> píšuc "[jeho] trauma holokaustu mala za následok ťažký vnútorný medzižidovský prejav vo forme bezdôvodných obvinení, ktorých pôvod tkvie v zúfalstve a hneve nad stratou mnohých ... Je takmer zbytočné sporiť sa s týmto hnevom, keďže ho fakty a logické argumenty nemôžu zmierniť."<ref name=Conway>[[John S. Conway|Conway, John]]. [http://construct.haifa.ac.il/~rlinn/auschwitz_rev2.htm "Escaping Auschwitz: Sixty years later"], ''Vierteljahreshefte fuer Zeitgeschichte'', Vol. 53, no. 3, 2005, pp. 461-472.</ref> == Mladosť a uväznenie == [[Súbor:1935,1936 Rudi's(4th child from left on bottom row) high school photo-1.jpg|thumb|Vrbova fotografia z gymnázia v Bratislave, 1935-36, na obrázku štvrtý zľava, spodný rad. Ako 15-ročný bol z gymnázia vylúčený kvôli svojmu židovskému pôvodu.]] Vrba sa narodil ako Walter Rosenberg v [[Topoľčany|Topoľčanoch]], Eliasovi a Helene Rosenbergovým (rodená Grünfeldová), ktorí vlastnili parnú [[píla|pílu]] v [[Jaklovce|Jaklovciach]] okres Gelnica. Pretože bol židom, bol ako 15-ročný podľa slovenskej verzie nacistických [[Norimberské zákony|Norimberských zákonov]]<ref name=UBC>[http://www.pharmacology.ubc.ca/vrba/VrbaCV.html "Rudolf Vrba: Curriculum Vitae"], UBC Pharmacology & Therapeutics.</ref>, ktoré tvrdo obmedzili ľudské práva židov, vylúčený z [[Bratislava|bratislavského]] gymnázia a odišiel pracovať ako robotník do [[Trnava|Trnavy]]. Doma pokračoval v štúdiu, kde sa učil angličtinu a študoval ruštinu. Podľa jeho článku v ''[[The Daily Telegraph]]'' pokladala jeho matka jeho záujem o angličtinu za výstredný, ale jeho záujem o ruštinu bol pre ňu taký znepokojivý, že s ním kvôli tomu navštívila doktora.<ref name=Telegraph>[http://www.telegraph.co.uk/news/main.jhtml?xml=/news/2006/04/12/db1202.xml&sSheet=/portal/2006/04/12/ixportal.html Rudolf Vrba], ''[[The Daily Telegraph]]'', 12. apríl 2006.</ref> V marci 1942, ako 17-ročný, sa rozhodol na protest proti [[antisemitizmus|antisemitizmu]] vo vlastnej krajine pre útek do [[Anglicko|Anglicka]], kde sa chcel pripojiť k [[česko-slovenská armáda|česko-slovenskej armáde]] v Británii.<ref name=Telegraph/> Odtrhol [[Žltá židovská Dádidova hviezda|žltú židovskú Dávidovu hviezdu]], ktorú musel ako žid nosiť a iba s 200 Sk, ktoré mu jeho matka dala, odviezol sa taxíkom z Trnavy do Serede, odkiaľ prešiel v noci vtedajšiu slovensko-maďarskú hranicu do maďarskej Galanty. Odtiaľto už cestoval vlakom do Budapešti. Hoci sa dostal až do Budapešti, uvedomil si, že ako slovenský žid bez právneho statusu je pre neho Maďarsko príliš nepriateľské a pokračovať do Británie by bolo príliš nebezpečné.<ref name=Vrbabook> Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, p. 207.</ref> Rozhodol sa pre návrat na Slovensko aby si vybavil árijské papiere, ale na ceste späť bol chytený maďarskou pohraničnou strážou pri prechádzaní maďarsko-slovenskej hranice. Tí ho pri vypočúvaní dobili a potom ťažko zraneného podhodili na slovenskú stranu hranice. Tu ho našli slovenskí žandári a poslali ho do [[Novácky zberný tábor|Nováckeho zberného tábora]].<ref name="Vrbabook" /> Z tábora utiekol spolu s ďalším väzňom [[Josef Knapp|Josefom Knappom]], bol ale o niekoľko dní prichytený slovenským žandárom, ktorému bol Vrba podozrivý, lebo mal oblečené 2 páry ponožiek.<ref name="Telegraph" /> Vrba bol odvedený späť do tábora, kde bol strážami ako odplatu za útek brutálne zbitý.<ref name="Vrbabook" /> == Majdanek a Auschwitz I == [[14. jún]]a [[1942]] bol Vrba deportovaný do nemeckého [[koncentračný tábor Majdanek|koncentračného tábora Majdanek]] v Poľsku,<ref name="LinnGuardian" /> kde naposledy stretol svojho brata. Vrba sa tam dobrovoľne prihlásil na prácu na farme.<ref name="Telegraph" /> Krátko na to, 30. júna,<ref name="Karny553">[[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]]. „The Vrba and Wetzler report,“ in [[Michael Berenbaum|Berenbaum, Michael]] & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', p. 553, Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1994.</ref><ref name="Lungen">Lungen, Paul. [http://www.cjnews.com/viewarticle.asp?id=5413 "Auschwitz escapee hoped to warn Hungarian Jews"], ''[[Canadian Jewish News]]'', 27. január 2005.</ref> bol poslaný do [[koncentračný tábor Auschwitz|Osvienčimu (Auschwitz I)]], hlavného tábora a administratívneho centra táborového komplexu Auschwitz. Namiesto prisľúbenej práce na farme, malo byť Vrbovou povinnosťou vykopávanie viac ako 100&nbsp;000 tiel židov, ktorí zomreli alebo boli zabití, aby mohli byť ich exhumované pozostatky spopolnené. Týmito krokmi sa nacisti snažili kamuflovať stopy po predošlom vraždení. Po príchode mu vytetovali väzenské číslo 44070.<ref name="Linn17" /> Pracoval asi 6 týždňov v Hauptwirtschaftslager der SS, čo bol sklad potravín a materiálu, potom asi 4 - 6 týždňov v Bune. Tam sa spriatelil s viedenským väzňom, ktorému SS dôverovala, a ktorý mu vďaka jeho znalosti nemčiny dohodol prácu v ''Aufräumungskommande'', nazývanom v táborovom slangu aj "Canada" ''[[kommando]]''. <ref name="Telegraph" /> Bola to jednotka zložená asi z 2000 mužov a žien,<ref name="Canada251">Strzelecki, Andrzej. "The Plunder of Victims and Their Corpses," in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp''. Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1998, p. 251.</ref> ktorí pracovali na ''Judenrampe'' ("židovskej rampe"),<ref name="Canada250">Strzelecki, Andrzej. "The Plunder of Victims and Their Corpses," in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp''. Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1998, p. 250.</ref> nachádzajúcej sa medzi Auschwitzom I a II. Na rampu boli z nákladných vlakov vykladaní noví väzni, ktorým táto jednotka triedila skonfiškované veci a odstraňovala mŕtve telá.<ref name="Hume" /> Nemci zabezpečovali, že všetky cennosti patriace väzňom boli prebalené a poslané do Nemecka a zlato bolo roztavené do [[ingot]]ov pre Ríšsku banku.<ref name="Linn17">[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 17.</ref> ''Kommando'' zaberalo spolu s jeho skladmi v sektore BIIg tábora Auschwitz II - Birkenau niekoľko desiatok barakov, prezývaných "Canada I" a "Canada II", oficiálne ''Effektenlager I'' a ''II''.<ref name=Canada251/> Poľskí väzni sa rozhodli pre túto prezývku, lebo tam skladovali šatstvo, obuv, lieky, deky a iný proviant a Kanadu videli ako krajinu hojnosti.<ref name=Vbra377>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, p. 377.</ref> Vrba sa udržoval vďaka prístupu k jedlu, mydlu a teplému šatstvu uskladnenom v "Canade" v dobrom zdraví. Časom rozpoznal náznaky ľudskosti u niektorých strážcov a stal sa súčasťou ich hierarchie, ktorá kradla pre ostatných väzňov. Za pašovanie tovaru priateľom bol raz kruto zbitý.<ref name=Telegraph/> [[15. január]]a [[1943]] bol spolu s ostatnými z ''Aufräumungskommanda'' prevezený do Birkenau, tábora smrti vzdialeného štyri kilometre od hlavného tábora,<ref group=pozn>V jeho výpovedi v procese s [[Ernst Zündel|Ernstom Zündelom]] v roku 1985 udal Vrba dátum 15. januára 1943. Paul Lungen však uvádza jún 1943.</ref> kde naďalej pracoval ako člen "''kommanda'' ''Canada''". ==[[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau (Auschwitz II)]]== Tí, ktorí Vrbu poznali, tvrdili, že Vrba mal [[fotografická pamäť|fotografickú pamäť]].<ref name="Hume" /> Počas jeho väzenia v Auschwitzi I a II sa pokúšal zapamätať si počty prichádzajúcich židov a miesto pôvodu každého transportu. Keďže bol vďaka jeho práci prítomný pri príchode väčšiny židovských transportov a triedení majetku tých, ktorí boli splynení, podarilo sa mu odhadnúť koľkí boli poslaní do Auschwitzu a koľkých z nich zabili. Neskôr napísal, že vedel posúdiť, či väzni vedeli, prečo sú posielaní do Auschwitzu a vyvodil záver, že pri príchode ignorovali osud. Pri triedení ich vecí videl, že mnohí sa nabalili na dlhú dobu. Videl šatstvo pre rôzne ročné obdobia a rozličné náradie, čo ho utvrdzovalo v domnienke, že židia verili nacistickým výmyslom o presídlení na východ.<ref name=Linn19>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 19.</ref> Tým sa iba posilnilo jeho presvedčenie o potrebe úteku. O úteku rozmýšľal hlavne zo sebeckých dôvodov (túžba po slobode) už dva roky, ale až teraz mal dôležitý dôvod – už nešlo iba o správu o zločine, ale o zabránení tohto zločinu; o varovaní Maďarov, o ich vyburcovaní, o povstaní miliónovej armády, ktorá bude radšej vzdorovať svojmu údelu, než aby zomrela bez odporu."<ref name=Vrbaextract>Vrba, Rudolf. [http://books.guardian.co.uk/extracts/story/0,,1753861,00.html "The one that got away" (Výňatok z knihy "I Escaped From Auschwitz")], ''[[The Guardian]]'', 14. apríl 2006.</ref> V lete 1943 začal pracovať ako zapisovateľ (''Blockschreiber'') na mužskom [[karanténa|karanténnom]] oddelení Birkenau v sektore BIIa. Z jeho barakov mohol sledovať nákladné automobily smerujúce ku plynovým komorám, prevážajúce židov vytriedených doľava.<ref name=Lungen/> Umožnilo mu to odhadnúť počty privezených židov a podiel tých, ktorí boli usmrtení plynom. Odhadoval, že asi iba 10 % bolo vytriedených doprava, teda určených na vykonávanie otrockej roboty. Zvyšných väzňov zabili.<ref name=Linn18>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 18.</ref> Vypočítal, že do roku 1944 zabili v táboroch 1&nbsp;750&nbsp;000 židov, čo je podstatne vyšší údaj ako ten, udávaný v dnešnej dobe hlavným prúdom historikov.<ref name=Lungen/> Aj napriek tomu trval Vrba aj po desiatkach rokov na tom, že jeho odhad je presnejší.<ref group=pozn>V marci 1990 Vrba vyhlásil: "[[Raul Hilberg|Hilbergov]] odhad, 1 milión zabitých, je hrubý omyl hraničiaci s ignoranciou... Podľa mojich pozorovaní tam bolo 1&nbsp;765&nbsp;000 obetí, ktoré som spočítal." (Nueman, Elena. "New List of Holocaust Victims Reignites Dispute over Figures", ''[[Jewish Telegraphic Agency]]'', 5. marec, 1990).</ref> ==="Maďarská saláma"=== Začiatkom roku 1944 pozoroval Vrba prípravy výstavby novej železničnej trate, ktorá by umožňovala priamu prepravu väzňov z ich miesta pôvodu až do plynových komôr. Napísal, že mu to potvrdil [[15. januára]] [[1944]] nemecký [[kápo]], ktorý pracoval na jej stavbe. <ref name=Linn18/> Vrba tiež oznámil, že počul ako [[Schutzstaffel|SS]] stráže rozprávajú, že budú mať čoskoro "maďarskú [[saláma|salámu]] ... na tony," <ref name=Vrbabook/> údajne narážka na zvyk utečencov, ktorí sa balili na dlhé cesty a ako si toto jedlo stále našlo cestu do dôstojníckej jedálne SS. Vrba napísal: "Keď dorazili židovské transporty z Holandska, prídely boli obohatené syrmi. Po príchode francúzskych transportov to boli [[sardinky]]. [[Chalva]] a [[olivy]] zasa po príchode transportov z Grécka a teraz hovorili SS o "maďarskej saláme," známej maďarskej potravine vhodnej na dlhé cesty." <ref name=Linn18/><ref>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. [http://www.guardian.co.uk/obituaries/story/0,,1752798,00.html "Rudolf Vrba"], nekrológ v ''[[The Guardian]]'', 13. apríl 2006.</ref> Nová časť tábora, nazývaná Mexico, bola údajne stavaná na ubytovanie nových väzňov. <ref name=Lungen/> Hoci je Vrba vo svojej autobiografii jednoznačný a aj v následných opisoch svojho príbehu historikom povedal, že počul konverzácie o "maďarskej saláme", vo Vrbovej-Wetzlerovej správe nespomenul hroziaci masový príchod maďarských židov. <ref>[[Martin Gilbert|Gilbert, Martin]]. "What Was Known and When," v [[Michael Berenbaum|Berenbaum, Michael]] & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press, 1994, p. 551.</ref> To viedlo českého historika [[Miroslav Kárný|Miroslava Kárného]] k polemike, či Vrba počul niekoho hovoriť o "maďarskej saláme" a či Vrbov opis nemohol utrpieť zveličovaním po desiatkach rokov od Vrbovho úteku. == Útek == Vrba po príchode do Birkenau zistil, že v tábore je o šesť rokov starší [[Alfréd Wetzler]] registrovaný ako väzeň č. 29162, ktorého už predtým poznal. Wetzler pracoval v Birkenauskej márnici, kde zaznamenával počty väzňov, ktorí zomreli v plynových komorách a množstvo [[zlato|zlata]] získaného z ich [[zub]]ov. <ref name="Linn-17">Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 17.</ref> Obaja si bezvýhradne dôverovali a rozhodli sa, že sa spolu pokúsia o útek. S pomocou táborového hnutia odporu vyliezli v piatok, [[7. apríl]]a [[1944]] okolo 14:00 — v podvečer [[Pesach|Pésachu]] <ref name=LinnGuardian/> — do vyhĺbenej jamy pod hromadou dreva, ktorá bola určená na stavbu sekcie "Mexico" pre nových väzňov. Bola medzi vnútornou a vonkajšou hranicou ostnatého drôtu Birkenauského vnútorného okruhu, teda vnútri vonkajšieho okruhu, ktorý bol strážený iba počas dňa. Väzni, ktorí im pomáhali pri úteku ich zakryli vo vyhĺbenom otvore, kde obaja stáli, doskami a na oklamanie strážnych psov roztrúsili po okolí skrýše prenikavo páchnuci [[Rusko|ruský]] [[tabak]] nasiaknutý [[benzín]]om – trik, ktorý sa naučili od ruských [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]], <ref name=Lungen/><ref name=Yad>[http://www1.yadvashem.org/about_holocaust/month_in_holocaust/april/april_chronology/chronology_1944_april_07.html "April 7"], ''[[Jad Vašem]]''.</ref> špeciálne od [[Dmitrij Volkov|Dmitrija Volkova]], ktorý utiekol z Auschwitzu ale bol znovu zajatý. Volkov im tiež poradil cestovať naľahko, bez peňazí a iba v noci.<ref name=Levine220>Levine, Alan J. ''Captivity, Flight, and Survival in World War II'', Praeger Publishers, 30. august 2000, p. 220.</ref> O 20:33 toho istého večera bol o úteku dvoch židov ďalekopisom informovaný veliteľ Auschwitzu II, SS-Sturmbannführer [[Friedrich Hartjenstein]].<ref name=Karny553/> Hartjenstein zaslal žiadosť o vyhlásenie pátrania svojim nadriadeným do Berlína, ktorá dorazila do Hlavného ríšskeho bezpečnostnému úradu (Reichssicherheitshauptamt - RSHA) <ref>Vladimír Jancura: Útek dvoch Slovákov z pekla Pravda, 07.04.2014, http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/313915-utek-dvoch-slovakov-z-pekla/</ref> 9. apríla, teda pokiaľ boli ešte utečenci v skrýši za plotom tábora. Zo skúsenosti pri útekoch iných väzňov vedeli, že po tom ako bude zistená ich neprítomnosť pri nástupe, bude sa po nich pátrať 3 dni. Preto zostali v skrýši až do štvrtej noci. 10. apríla <ref name=Karny553/> v civilnom oblečení, ktoré vzali z "Canady", <ref name=Levine220/> sa vybrali paralelne s riekou [[Soła]] smerom na juh k poľsko-slovenským hraniciam vzdialených 133&nbsp;km. <ref name=Vrbaextract/> Orientovali sa pomocou strany z detského [[atlas]]u, ktorú si Vrba zapamätal keď pracoval v "Canade". "V momente nášho úteku boli prerušené všetky naše kontakty s ľuďmi v Auschwitzi, nemali sme absolútne žiadne spojenie čakajúce na nás mimo vyhladzovacieho tábora ... boli sme svetom ''de facto'' odpísaní v momente, keď sme na jar 1942 nastúpili do deportačného vlaku ... Jediným administratívnym dôkazom našej existencie bol na nás telegraficky vydaný medzinárodný zatykač, rozposlaný do všetkých staníc Gestapa." <ref name=Linn20>Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 20.</ref> Zatykač bol tiež odtelegrafovaný na ''[[Kriminalpolizei|Kripo]]'' (kriminálnu políciu), ''[[Sicherheitsdienst]]'' (bezpečnostnú službu) a ''Grenzpolizei'' (pohraničnú políciu). == Vrbova a Wetzlerova správa == {{Hlavný článok|Vrbova a Wetzlerova správa}} Vrba a Wetzler prekročili poľsko-slovenskú hranicu jedenásť dní<ref name=LinnGuardian/> po úteku. Podobne ako na poľskej strane, kde im pomohol jeden vrchár z [[Milówka|Milówky]], im na slovenskej strane pomohol sedliak [[Ondrej Čanecký]]. Poskytol im jedlo a šatstvo a priviedol ich k židovskému doktorovi Pollackovi.<ref name=SME-wetzler>[http://mozaika.sme.sk/c/2756090/Co-Dante-nevidel-ako-Slovaci-usli-z-tlamy-Osviencimu.html "Čo Dante nevidel - ako Slováci ušli z tlamy Osvienčimu"] ''rozhovor s Etou Wetzlerovou'', z [[20. január]]a, [[2007]].</ref> Pollack mal kontakt na Adre Steinera z ústredia Židovskej rady v [[Žilina|Žiline]], ktorá sa vtedy považovala za hnutie odporu a nazývala sama seba Pracovná rada (skupina).<ref name=Karny554>Kárný, Miroslav. "The Vrba and Wetzler report," v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press a the United States Holocaust Memorial Museum, 1994, p. 554.</ref> Aby nevznikli pochybnosti tak Vrba opustil ordináciu doktora Pollacka s obviazanou nohou. Doktor ale zostal po jeho návšteve emocionálne zničený, pretože sa mu rozplynula nádej, že jeho rodina, o ktorej si myslel, že bola "presídlená" je ešte nažive.<ref name=Linn21>Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 21.</ref> Vrba a Wetzler prespali v [[Čadca|Čadci]] v dome príbuznej známeho rabína [[Leo Baeck|Lea Baecka]] u pani Beckovej,<ref name=Vrba399>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, p. 399.</ref> a nasledujúci deň, [[24. apríl]]a [[1944]], mali stretnutie v Žiline.<ref name=Linn21/> [[Ústredňa Židov]] (od septembra 1940 jediná na Slovensku oficiálne tolerovaná židovská organizácia, ktorej starostom sa v decembri 1943 stal nemecky hovoriaci právnik [[Oskar Neumann]],) sídlila v Žiline na Hollého ul. č. 9. Vrba a Wetzler tam boli vypočutí najprv miestnymi predstaviteľmi žilinskej úradovne Ústredne Židov a židovskej náboženskej obce, ktorí potom povolali z Bratislavy [[Oskar Neumann|Oskara Neumanna]], inžiniera [[Oskar Krasňanský|Oskara Krasňanského]] a Erwina Steinera<!--ktorý bol pravdepodobne žilinský nie bratislavský Steiner-->. Rudolf Vrba mal pocit, že im neveria. Aby si overili, či hovoria pravdu, každého z nich umiestnili do inej miestnosti a vypočúvali oddelene. Kládli im faktografické otázky, aby podľa ich odpovedí zistili, či neklamú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správa o hrôzach Osvienčimu vznikla v Žiline - Žilina Gallery Wiki|url=https://zilina-gallery.sk/wiki/Spr%C3%A1va_o_hr%C3%B4zach_Osvien%C4%8Dimu_vznikla_v_%C5%BDiline|vydavateľ=Žilinský večerník, č. 37, str. 11|dátum prístupu=2022-07-28|priezvisko=Šimko|meno=Peter|dátum vydania=9.9.2008}}</ref> Vrba neskôr vo svojej knihe napísal, že začal kreslením vnútorného plánu tábora Auschwitz I a II spolu s polohou rampy vzhľadom k týmto dvom táborom. Opísal vnútornú organizáciu táborov; ako boli židia využívaní na otrockú prácu pre [[Krupp]], [[Siemens AG|Siemens]], [[I.G. Farben]] a D.A.W. a masové vraždy v plynových komorách tých, ktorí boli vybraní pre ''Sonderbehandlung'' ("špeciálne zaobchádzanie").<ref name=Vrba400>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 400.</ref> Wetzler napísal prvú časť správy a Vrba tretiu. Na písaní druhej časti správy pracovali obaja. Napokon celú správu spolu prepracovali ešte šesťkrát. <ref group=pozn name=Karny564f5>Tento opis písania správy bol napísaný v prvom povojnovom vydaní z roku 1946, ''Oswiecim, hrobka štyroch miliónov ľudí'', Bratislava, p. 74. Wetzler to takisto potvrdil v liste zo 14. apríla 1982 poslaným Miroslavovi Kárnému. Uvedené v [[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]]. "The Vrba and Wetzler report," v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press, 1994, s. 564, poznámka 5.</ref> Správu prekladal už počas jej písania zo slovenčiny do nemčiny s pomocou [[Gisela Steinerová|Gisely Steinerovej]] Neumannov poradca [[Oscar Krasniansky]], inžinier a stenograf, ktorý si neskôr zmenil meno na Oskar Isaiah Karmiel.<ref name=Vrba402>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 402.</ref> <ref group=pozn name=Karny564f5/> Výsledkom bola 32-stranová správa v nemčine, ktorá bola dokončená [[27. apríl]]a [[1944]].<ref name=Vrba403>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 403.</ref> Vrba napísal, že správa bola narýchlo preložená aj do maďarčiny. Pôvodná slovenská verzia sa nezachovala, napísal český historik [[Miroslav Kárný|Miroslav Kárny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Skelton|meno=Anthony|titul=Rudolf Vrba|url=https://files.libcom.org/files/Rudolf%20Vrba%20-%20I%20escaped%20from%20Auschwitz.pdf|dátum prístupu=2022/07/28|vydavateľ=H.E.A.R.T 2008|priezvisko2=Lisciotto|meno2=Carmelo|jazyk=En}}</ref> Anglická verzia správy (The Auschwitz Protocol / The Vrba-Wetzler Report) je dostupná v plnom znení online<ref>http://vrbawetzler.eu/img/static/Prilohy/The-Auschwitz-Protocol.pdf</ref> tak isto ako jej český preklad<ref>http://vrbawetzler.eu/img/static/Prilohy/Zprava_Vrbu_a_Wetzlera.pdf</ref> vďaka projektu ''Vrba-Wetzler Memorial''. Slovenský preklad vyšiel v neskorších vydaniach knihy Alfréda Wetzlera (pod pseudonymom Jozef Lánik) ''Čo Dante nevidel''. == Vo vojne == Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|SNP]], kde prijal meno Vrba, ktoré potom používal po celý zvyšok života. <ref name=":2" /> Po vojne študoval chémiu a biochémiu v Prahe. V roku 1949 získal inžiniersky titul, v roku 1951 doktorát a nakoniec v roku 1956 postgraduálny titul [[Kandidát vied]] ([[Kandidát vied|CSc.]]). Pracoval v Československej akadémii vied a na Karlovej univerzite v Prahe. Vo svojich knihách hovorí, že Česko pokladal za svoj domov.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Vrba|meno=Rudolf|titul=Utekl jsem z Osvětimi|vydanie=|vydavateľ=Sefer|miesto=|rok=2007|isbn=8085924501|strany=úvod|jazyk=cz}}</ref> V Prahe študoval a žil s [[Gertrúda Vrbová|Gertrúdou Vrbovou]], za slobodna Sidonovou (narodená 28. novembra 1926 v Trnave, vyštudovala medicínu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Příběh Gerty Vrbové|url=http://www.icej.cz/lang_cs/aktualita/157.html|vydavateľ=www.icej.cz|dátum prístupu=2021-01-27}}</ref>), s ktorou mali neskôr dve deti. Napriek úspešnému ukončeniu štúdia i získaniu dobrého zamestnania im manželstvo nefungovalo, a tak sa rozhodli pre rozvod.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Exmanželka R. Vrbu, ktorý utiekol z Osvienčimu, šíri jeho odkaz dodnes|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/magazin/manzelka-r-vrbu-gerta-vrbova-rozhovor/389951-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2019-04-14|dátum prístupu=2020-06-11}}</ref> === Emigrácia === V roku 1958 využil pobyt v Izraeli, kde bol ako člen vedeckej delegácie, aby opustil socialistické Československo. Najprv pôsobil na ministerstve poľnohospodárstva v Izraeli. Jeho manželka v rovnakom roku emigrovala do Veľkej Británie. Vrba sa od roku 1960 presťahoval do Británie, kde najprv pracoval dva roky v [[Surrey]] (Neuropsychiatric Research Unit in Carshalton) a potom sedem rokov v Medical Research Council v Londýne. Britským naturalizovaným občanom sa stal 4. augusta 1966. Neskôr pracoval v Medical Research Council v Kanade a nakoniec na [[Harvard Medical School]] v USA. V roku 1976 sa stal docentom na [[University of British Columbia]], Vancouver, kde vyučoval farmakológiu. Získal medzinárodnú prestíž ako autor vedeckých článkov o chémii mozgu a za výskum v oblasti cukrovky a rakoviny. Vrba (v spolupráci s [[Alan Bestic|Alanom Besticom]]) napísal po anglicky knihu o svojich osobných spomienkach na Osvienčim, s názvom „I cannot forgive“, ktorá vyšla v Londýne v roku 1963 a v New Yorku v 1964. Do češtiny bola preložená až v roku 1998. V roku 2007 vyšiel český preklad "Utekl jsem z Osvětimi" jeho rozsiahlej knihy "44070 - The Conspiracy of the Twentieth Century", ktorá pôvodne vyšla v roku 1989. V roku 1985 poskytol režisérovi [[Claude Lanzmann|Claude Lanzmannovi]] rozhovor pre dokumentárny film „[[Shoah (film)|Shoah]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Vrba - Auschwitz - Collections Search - United States Holocaust Memorial Museum|url=https://collections.ushmm.org/search/catalog/irn1004165|vydavateľ=collections.ushmm.org|dátum prístupu=2019-10-30|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shoah|url=http://www.imdb.com/title/tt0090015/|dátum prístupu=2019-10-30|poznámka=IMDb ID: tt0090015}}</ref> Zomrel v roku 2006 na rakovinu v Kanade. == Ocenenia, vyznamenania a dokumenty == * V roku 1998 mu univerzita Haifa udelila čestný doktorát za uznanie hrdinského úteku a príspevku k vzdelávaniu o holokauste. * Od roku 1999 udeľuje Medzinárodný filmový festival o ľudských právach Jeden svet v Česku, ktorý založili Mary Robinson a Václav Havel, každoročne cenu „Rudolf Vrbu“ za dokumentárne filmy * V roku 2007 bol posmrtne udelený Slovenský [[Rad Bieleho dvojkríža]] * 13.–19. augusta 2014 sa konal nultý ročník ''Pochodu po stopách hrdinov'' z Osvienčimu do Žiliny. Účasťou 40 ľudí<ref name=":0">Vrba-Wetzler Memorial, http://www.vrbawetzler.eu/ , [http://vrbawetzler.eu/lang_cs/aktualita/7.html Reportáž z pochodu Auschwitz-Žilina (2014)] </ref>, ktorí pešo prešli 130 km z Osvienčimu do Skalitého (a potom vlakom do Žiliny)<ref name=":1">Peter Švec: Wetzler a Vrba, hrdinovia aj pre dnešok, Blog DennikN, 31. AUGUSTA 2016, [[Online]] </ref> sa splnilo želanie Zuzany Vrbovej a vznikol projekt ''Vrba-Wetzler Memorial''<ref name=":0" />, ktorý popularizuje hlavne [[Fedor Gál]]. Okrem pochodu (uskutočnil sa aj v roku 2016<ref name=":1" />) je projekt zameraný na vzdelávanie. *Den památky obětí holocaustu, bristký TV dokument<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Den památky obětí holocaustu: Osvětim: Velký útěk v televíznom programe {{!}} TV Program|url=https://tv-program.aktuality.sk/relacia/den-pamatky-obeti-holocaustu-osvetim-velky-utek/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2021-01-27|jazyk=sk|priezvisko=Azet.sk}}</ref> == Poznámky == <references group=pozn /> == Referencie == <div class="references-small" style="-moz-column-count:2; column-count:2;"><references/></div> == Iné projekty == {{projekt|commons=Rudolf Vrba}} {{DEFAULTSORT:Vrba, Rudolf}} [[Kategória:Slovenské osobnosti v medicíne]] [[Kategória:Kanadské osobnosti v medicíne]] [[Kategória:Osobnosti v medicíne židovského pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža I. triedy]] [[Kategória:Osobnosti z Topoľčian]] [[Kategória:Preživší holokaust]] [[Kategória:Vyučujúci na University of British Columbia]] 7943sut6bh90pi7m5t8pzifynkhq445 7416962 7416913 2022-07-29T09:17:01Z Starekolena 8222 až teraz je to logicky správne až na to že povodne tam boli dvaja Steinerovci wikitext text/x-wiki {{dobrý článok}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Rudolf Vrba |Rodné meno=Walter Rosenberg |Portrét = |Veľkosť obrázka =220px |Popis = profesor farmakológie |Dátum narodenia = [[11. september]] [[1924]] |Miesto narodenia = [[Topoľčany]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) |Dátum úmrtia = {{duv|2006|3|27|1924|9|11}} |Miesto úmrtia = [[Vancouver]], [[Kanada]] }} '''Rudolf Vrba''', pôvodným menom '''Walter Rosenberg''' (* [[11. september]] [[1924]], [[Topoľčany]] – † [[27. marec]] [[2006]], [[Vancouver]]) bol profesor [[farmakológia|farmakológie]] a [[terapeutika|terapeutiky]] na [[University of British Columbia]] špecializujúci sa na [[neurológia|neurológiu]]. Bol židovského pôvodu. Publikoval viac ako 50 vedeckých prác o chemických procesoch v mozgu, o [[Diabetes mellitus|cukrovke]] a [[rakovina|rakovine]] ale predovšetkým je známy tým, že bol iba druhým z piatich [[žid]]ov<ref name=Dromi>Dromi, Uri. [http://web.archive.org/web/20071001004557/http://www.haaretz.com/hasen/objects/pages/PrintArticleEn.jhtml?itemNo=533083 "Deaf ears, blind eyes"], ''[[Haaretz]]'', [[1. január]] [[2005]].</ref>, ktorí úspešne utiekli z [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau]] a poskytol [[spojenci (druhá svetová vojna)|spojencom]] informácie o masových vraždách, ktoré sa tam vykonávali počas [[holokaust]]u.<ref group=pozn> Podľa [[Ruth Linnová|Ruth Linnovej]] utieklo spolu až 76 Židov, ale iba piatim sa podarilo spojencom odovzdať informácie o tábore. (Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 15.) Z Auschwitzu utiekli stovky poľských väzňov ale pre židovských väzňov bol útek ťažší, lebo podľa poľského historika Henryka Świebockého, mnohí z nich nemali v Poľsku priateľov alebo príbuzných na ktorých sa mohli spoľahnúť, nerozprávali po poľsky a mali obmedzený kontakt s poľským odporom v tábore. (Świebocki, Henryk. „Prisoner Escapes“ v ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', p. 511, Gutman, Yisrael & Berenbaum, Michael (eds), Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1994.) [[Miroslav Kárný]], citujúc poľského historika Tadeusza Iwaszka píše o 667 známych väzňoch, ktorí sa pokúsili o útek, z ktorých bolo 270 chytených a zabitých. O zvyšných 397 existuje iba málo dokumentácie. (Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', p. 553, [[Indiana University Press]] a [[United States Holocaust Memorial Museum]], 1994.) </ref> 32 strán informácií, ktoré spolu s [[Alfréd Wetzler|Alfrédom Wetzlerom]] nadiktoval v apríli 1944 židovským predstaviteľom v [[Žilina|Žiline]], sa stalo známymi ako [[Vrbova a Wetzlerova správa]].<ref name="Gutman">Gutman, Yisrael. ''Encyclopedia of the Holocaust''. Macmillan Publishing Company. ISBN 0-02-896090-4</ref><ref name=holohist>[http://www.holocaust.cz/cz2/resources/texts/zprava_vrba "Zpráva Vrby a Wetzlera o německých vyhlazovacích táborech Osvětim a Brzezinka"] z [[1. október|októbra]] [[2006]].</ref> Je považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia<ref name=abc>"[http://www.abcbookworld.com/?state=view_author&author_id=4770 Vrba, Rudolf]", bez mena autora, ''BC Bookworld author bank'', z [[1. apríl]]a [[2006]].</ref><ref name="j.">Katz, Leslie. [http://www.jewishsf.com/content/2-0-/module/displaystory/story_id/6048/edition_id/112/format/html/displaystory.html "Auschwitz escapee to help mark Yom HaShoah here"], ''[[j.]]'', [[25. apríl]], [[1997]].</ref> lebo bola prvou detailnou informáciou o tábore, ktorá sa dostala k spojencom a bola označená za vierohodnú.<ref group=pozn>Poľský odboj pripravil správu založenú na informáciách [[Witold Pilecki|Witolda Pileckého]], skladajúcu sa z dvoch častí napísaných [[10. august|10.]] a [[12. august]] 1943, ktorá bola zaslaná do Office of Strategic Services (OSS) v [[Londýn]]e. Správa obsahovala informácie o plynových komorách, o „výbere“ a o sterilizačných pokusoch. Uvádzala, že v Birkenau boli 3 krematória schopné spáliť 10&nbsp;000 ľudí denne a že jeden deň bolo 30&nbsp;000 ľudí otrávených plynom. Autor napísal: „Dejiny nepoznajú žiadnu paralelu takejto deštrukcie ľudského života.“ [[Raul Hilberg]] napísal, že správa bola odložená s poznámkou o chýbajúcich znakoch spoľahlivosti zdroja. (Hilberg, Raul. ''The Destruction of the European Jews'', Yale University Press, 2003, p. 1212.)</ref> Hoci bolo uvoľnenie správy pre verejnosť kontroverzne pozdržané<ref name=Karny>[[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]]. „The Vrba and Wetzler Report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press, 1994, p. 556.</ref> napriek masovému transportu 437&nbsp;000 maďarských židov do [[Koncentračný tábor Auschwitz I|Auschwitzu]], ktoré začalo [[15. máj]]a [[1944]], jej bolo pripísané zachránenie mnohých životov.<ref name=Linn1>Linn, Ruth. (2003) „Genocide and the Politics of Remembering: The Nameless, the Celebrated and the Would-Be Holocaust Heroes,“ ''Journal of Genocide Research'', 5, 4 (December 2003), pp. 565-586.</ref><ref name=Hume>Hume, Mark. „[http://www.shns.com/shns/g_index2.cfm?action=detail&pk=AUSCHWITZ-ESCAPE-03-31-06 Auschwitz escapee who told the world dies in B.C.]“, ''[[The Globe and Mail]]'', [[31. marec]] [[2006]].</ref> Informácie publikované prostredníctvom [[British Broadcasting Corporation|BBC]] zo správy [[15. jún]]a [[1944]]<ref>Podľa [[Ruth Linn]] v ''Escaping Auschwitz: A Culture of Forgetting'', p. 28., odvysielala prvýkrát [[British Broadcasting Corporation|BBC]] informácie zo správy až [[18. jún]]a</ref> a [[20. jún]]a v [[The New York Times|New York Times]].<ref group=pozn> Hoci boli informácie zo správy publikované už v júni 1944, celá správa bola po prvý raz uverejnená Americkým výborom pre vojnových utečencov (U.S. War Refugee Board) až [[25. november|25. novembra]] [[1944]]</ref> Pápež [[Pius XII.]], americký prezident [[Franklin D. Roosevelt]] a švédsky kráľ [[Gustáv V.]] následne žiadali maďarského vodcu, admirála [[Miklós Horthy|Miklósa Horthyho]] aby zastavil masové deportácie. Deportácie sa zastavili [[9. júl]]a [[1944]], čim sa zachránilo asi 200&nbsp;000 židov.<ref name=LinnGuardian>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. [http://www.guardian.co.uk/obituaries/story/0,,1752798,00.html "Rudolf Vrba"], nekrológ v ''[[The Guardian]]'', [[13. apríl]] [[2006]].</ref> Načasovanie šírenia správy zostáva zdrojom významného sporu. Správa bola k dispozícii okrem iných aj maďarským štátnym činiteľom už pred začiatkom deportácií do Auschwitzu,<ref name=Karny556>[[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]]. „The Vrba and Wetzler report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press and the [[United States Holocaust Memorial Museum]], 1994, p. 556.</ref> ale niekoľko ďalších týždňov nebola ďalej šírená. Vrba veril, že skoršie uverejnenie správy mohlo zachrániť viac ľudí. Tvrdil, že ak by maďarskí židia vedeli, že nebudú presídlení ale zabití, mohli by sa rozhodnúť namiesto nastúpenia do vlakov smerujúcich do Auschwitzu pre útek alebo boj. Vyhlásil, že správa bola zámerne pozdržaná židovsko-maďarským Výborom na pomoc a záchranu (ועדת העזרה וההצלה בבודפשט) aby neohrozila zložité, ale nakoniec neplodné vyjednávanie medzi výborom a [[Adolf Eichmann|Adolfom Eichmannom]], dôstojníkom [[Schutzstaffel|SS]] zodpovedným za deportácie, na výmenu životov za peniaze, nákladné automobily a iný tovar — takzvaný návrh „krv za nákladiaky“. Medzi historikmi nepanuje konsenzus k odôvodnenosti Vrbových obvinení, ktoré odhalili trhlinu v [[Historiografia (dejepisectvo)|historiografii]] holokaustu medzi interpretáciou „expertov“ a "tých, ktorí prežili."<ref name=Linn108>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 108.</ref> [[Jehuda Bauer]], profesor odboru holokaustu na [[Hebrejská univerzita v Jeruzaleme|Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme]], nazval Vrbu "jedným z hrdinov holokaustu,"<ref name=Bauerletter>Yehuda Bauer v liste pre Bena Amiho, hebrejského prekladateľa Vrbových memoárov, cited in Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 111.</ref> ale aj " zatrpknutým auschwitzkým zachránencom,"<ref name=BauerRethinking230>[[Yehuda Bauer|Bauer, Yehuda]]. ''Rethinking the Holocaust''. Yale University Press; New Ed edition, 2002, p. 230.</ref> píšuc "[jeho] trauma holokaustu mala za následok ťažký vnútorný medzižidovský prejav vo forme bezdôvodných obvinení, ktorých pôvod tkvie v zúfalstve a hneve nad stratou mnohých ... Je takmer zbytočné sporiť sa s týmto hnevom, keďže ho fakty a logické argumenty nemôžu zmierniť."<ref name=Conway>[[John S. Conway|Conway, John]]. [http://construct.haifa.ac.il/~rlinn/auschwitz_rev2.htm "Escaping Auschwitz: Sixty years later"], ''Vierteljahreshefte fuer Zeitgeschichte'', Vol. 53, no. 3, 2005, pp. 461-472.</ref> == Mladosť a uväznenie == [[Súbor:1935,1936 Rudi's(4th child from left on bottom row) high school photo-1.jpg|thumb|Vrbova fotografia z gymnázia v Bratislave, 1935-36, na obrázku štvrtý zľava, spodný rad. Ako 15-ročný bol z gymnázia vylúčený kvôli svojmu židovskému pôvodu.]] Vrba sa narodil ako Walter Rosenberg v [[Topoľčany|Topoľčanoch]], Eliasovi a Helene Rosenbergovým (rodená Grünfeldová), ktorí vlastnili parnú [[píla|pílu]] v [[Jaklovce|Jaklovciach]] okres Gelnica. Pretože bol židom, bol ako 15-ročný podľa slovenskej verzie nacistických [[Norimberské zákony|Norimberských zákonov]]<ref name=UBC>[http://www.pharmacology.ubc.ca/vrba/VrbaCV.html "Rudolf Vrba: Curriculum Vitae"], UBC Pharmacology & Therapeutics.</ref>, ktoré tvrdo obmedzili ľudské práva židov, vylúčený z [[Bratislava|bratislavského]] gymnázia a odišiel pracovať ako robotník do [[Trnava|Trnavy]]. Doma pokračoval v štúdiu, kde sa učil angličtinu a študoval ruštinu. Podľa jeho článku v ''[[The Daily Telegraph]]'' pokladala jeho matka jeho záujem o angličtinu za výstredný, ale jeho záujem o ruštinu bol pre ňu taký znepokojivý, že s ním kvôli tomu navštívila doktora.<ref name=Telegraph>[http://www.telegraph.co.uk/news/main.jhtml?xml=/news/2006/04/12/db1202.xml&sSheet=/portal/2006/04/12/ixportal.html Rudolf Vrba], ''[[The Daily Telegraph]]'', 12. apríl 2006.</ref> V marci 1942, ako 17-ročný, sa rozhodol na protest proti [[antisemitizmus|antisemitizmu]] vo vlastnej krajine pre útek do [[Anglicko|Anglicka]], kde sa chcel pripojiť k [[česko-slovenská armáda|česko-slovenskej armáde]] v Británii.<ref name=Telegraph/> Odtrhol [[Žltá židovská Dádidova hviezda|žltú židovskú Dávidovu hviezdu]], ktorú musel ako žid nosiť a iba s 200 Sk, ktoré mu jeho matka dala, odviezol sa taxíkom z Trnavy do Serede, odkiaľ prešiel v noci vtedajšiu slovensko-maďarskú hranicu do maďarskej Galanty. Odtiaľto už cestoval vlakom do Budapešti. Hoci sa dostal až do Budapešti, uvedomil si, že ako slovenský žid bez právneho statusu je pre neho Maďarsko príliš nepriateľské a pokračovať do Británie by bolo príliš nebezpečné.<ref name=Vrbabook> Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, p. 207.</ref> Rozhodol sa pre návrat na Slovensko aby si vybavil árijské papiere, ale na ceste späť bol chytený maďarskou pohraničnou strážou pri prechádzaní maďarsko-slovenskej hranice. Tí ho pri vypočúvaní dobili a potom ťažko zraneného podhodili na slovenskú stranu hranice. Tu ho našli slovenskí žandári a poslali ho do [[Novácky zberný tábor|Nováckeho zberného tábora]].<ref name="Vrbabook" /> Z tábora utiekol spolu s ďalším väzňom [[Josef Knapp|Josefom Knappom]], bol ale o niekoľko dní prichytený slovenským žandárom, ktorému bol Vrba podozrivý, lebo mal oblečené 2 páry ponožiek.<ref name="Telegraph" /> Vrba bol odvedený späť do tábora, kde bol strážami ako odplatu za útek brutálne zbitý.<ref name="Vrbabook" /> == Majdanek a Auschwitz I == [[14. jún]]a [[1942]] bol Vrba deportovaný do nemeckého [[koncentračný tábor Majdanek|koncentračného tábora Majdanek]] v Poľsku,<ref name="LinnGuardian" /> kde naposledy stretol svojho brata. Vrba sa tam dobrovoľne prihlásil na prácu na farme.<ref name="Telegraph" /> Krátko na to, 30. júna,<ref name="Karny553">[[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]]. „The Vrba and Wetzler report,“ in [[Michael Berenbaum|Berenbaum, Michael]] & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', p. 553, Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1994.</ref><ref name="Lungen">Lungen, Paul. [http://www.cjnews.com/viewarticle.asp?id=5413 "Auschwitz escapee hoped to warn Hungarian Jews"], ''[[Canadian Jewish News]]'', 27. január 2005.</ref> bol poslaný do [[koncentračný tábor Auschwitz|Osvienčimu (Auschwitz I)]], hlavného tábora a administratívneho centra táborového komplexu Auschwitz. Namiesto prisľúbenej práce na farme, malo byť Vrbovou povinnosťou vykopávanie viac ako 100&nbsp;000 tiel židov, ktorí zomreli alebo boli zabití, aby mohli byť ich exhumované pozostatky spopolnené. Týmito krokmi sa nacisti snažili kamuflovať stopy po predošlom vraždení. Po príchode mu vytetovali väzenské číslo 44070.<ref name="Linn17" /> Pracoval asi 6 týždňov v Hauptwirtschaftslager der SS, čo bol sklad potravín a materiálu, potom asi 4 - 6 týždňov v Bune. Tam sa spriatelil s viedenským väzňom, ktorému SS dôverovala, a ktorý mu vďaka jeho znalosti nemčiny dohodol prácu v ''Aufräumungskommande'', nazývanom v táborovom slangu aj "Canada" ''[[kommando]]''. <ref name="Telegraph" /> Bola to jednotka zložená asi z 2000 mužov a žien,<ref name="Canada251">Strzelecki, Andrzej. "The Plunder of Victims and Their Corpses," in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp''. Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1998, p. 251.</ref> ktorí pracovali na ''Judenrampe'' ("židovskej rampe"),<ref name="Canada250">Strzelecki, Andrzej. "The Plunder of Victims and Their Corpses," in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp''. Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1998, p. 250.</ref> nachádzajúcej sa medzi Auschwitzom I a II. Na rampu boli z nákladných vlakov vykladaní noví väzni, ktorým táto jednotka triedila skonfiškované veci a odstraňovala mŕtve telá.<ref name="Hume" /> Nemci zabezpečovali, že všetky cennosti patriace väzňom boli prebalené a poslané do Nemecka a zlato bolo roztavené do [[ingot]]ov pre Ríšsku banku.<ref name="Linn17">[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 17.</ref> ''Kommando'' zaberalo spolu s jeho skladmi v sektore BIIg tábora Auschwitz II - Birkenau niekoľko desiatok barakov, prezývaných "Canada I" a "Canada II", oficiálne ''Effektenlager I'' a ''II''.<ref name=Canada251/> Poľskí väzni sa rozhodli pre túto prezývku, lebo tam skladovali šatstvo, obuv, lieky, deky a iný proviant a Kanadu videli ako krajinu hojnosti.<ref name=Vbra377>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, p. 377.</ref> Vrba sa udržoval vďaka prístupu k jedlu, mydlu a teplému šatstvu uskladnenom v "Canade" v dobrom zdraví. Časom rozpoznal náznaky ľudskosti u niektorých strážcov a stal sa súčasťou ich hierarchie, ktorá kradla pre ostatných väzňov. Za pašovanie tovaru priateľom bol raz kruto zbitý.<ref name=Telegraph/> [[15. január]]a [[1943]] bol spolu s ostatnými z ''Aufräumungskommanda'' prevezený do Birkenau, tábora smrti vzdialeného štyri kilometre od hlavného tábora,<ref group=pozn>V jeho výpovedi v procese s [[Ernst Zündel|Ernstom Zündelom]] v roku 1985 udal Vrba dátum 15. januára 1943. Paul Lungen však uvádza jún 1943.</ref> kde naďalej pracoval ako člen "''kommanda'' ''Canada''". ==[[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau (Auschwitz II)]]== Tí, ktorí Vrbu poznali, tvrdili, že Vrba mal [[fotografická pamäť|fotografickú pamäť]].<ref name="Hume" /> Počas jeho väzenia v Auschwitzi I a II sa pokúšal zapamätať si počty prichádzajúcich židov a miesto pôvodu každého transportu. Keďže bol vďaka jeho práci prítomný pri príchode väčšiny židovských transportov a triedení majetku tých, ktorí boli splynení, podarilo sa mu odhadnúť koľkí boli poslaní do Auschwitzu a koľkých z nich zabili. Neskôr napísal, že vedel posúdiť, či väzni vedeli, prečo sú posielaní do Auschwitzu a vyvodil záver, že pri príchode ignorovali osud. Pri triedení ich vecí videl, že mnohí sa nabalili na dlhú dobu. Videl šatstvo pre rôzne ročné obdobia a rozličné náradie, čo ho utvrdzovalo v domnienke, že židia verili nacistickým výmyslom o presídlení na východ.<ref name=Linn19>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 19.</ref> Tým sa iba posilnilo jeho presvedčenie o potrebe úteku. O úteku rozmýšľal hlavne zo sebeckých dôvodov (túžba po slobode) už dva roky, ale až teraz mal dôležitý dôvod – už nešlo iba o správu o zločine, ale o zabránení tohto zločinu; o varovaní Maďarov, o ich vyburcovaní, o povstaní miliónovej armády, ktorá bude radšej vzdorovať svojmu údelu, než aby zomrela bez odporu."<ref name=Vrbaextract>Vrba, Rudolf. [http://books.guardian.co.uk/extracts/story/0,,1753861,00.html "The one that got away" (Výňatok z knihy "I Escaped From Auschwitz")], ''[[The Guardian]]'', 14. apríl 2006.</ref> V lete 1943 začal pracovať ako zapisovateľ (''Blockschreiber'') na mužskom [[karanténa|karanténnom]] oddelení Birkenau v sektore BIIa. Z jeho barakov mohol sledovať nákladné automobily smerujúce ku plynovým komorám, prevážajúce židov vytriedených doľava.<ref name=Lungen/> Umožnilo mu to odhadnúť počty privezených židov a podiel tých, ktorí boli usmrtení plynom. Odhadoval, že asi iba 10 % bolo vytriedených doprava, teda určených na vykonávanie otrockej roboty. Zvyšných väzňov zabili.<ref name=Linn18>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 18.</ref> Vypočítal, že do roku 1944 zabili v táboroch 1&nbsp;750&nbsp;000 židov, čo je podstatne vyšší údaj ako ten, udávaný v dnešnej dobe hlavným prúdom historikov.<ref name=Lungen/> Aj napriek tomu trval Vrba aj po desiatkach rokov na tom, že jeho odhad je presnejší.<ref group=pozn>V marci 1990 Vrba vyhlásil: "[[Raul Hilberg|Hilbergov]] odhad, 1 milión zabitých, je hrubý omyl hraničiaci s ignoranciou... Podľa mojich pozorovaní tam bolo 1&nbsp;765&nbsp;000 obetí, ktoré som spočítal." (Nueman, Elena. "New List of Holocaust Victims Reignites Dispute over Figures", ''[[Jewish Telegraphic Agency]]'', 5. marec, 1990).</ref> ==="Maďarská saláma"=== Začiatkom roku 1944 pozoroval Vrba prípravy výstavby novej železničnej trate, ktorá by umožňovala priamu prepravu väzňov z ich miesta pôvodu až do plynových komôr. Napísal, že mu to potvrdil [[15. januára]] [[1944]] nemecký [[kápo]], ktorý pracoval na jej stavbe. <ref name=Linn18/> Vrba tiež oznámil, že počul ako [[Schutzstaffel|SS]] stráže rozprávajú, že budú mať čoskoro "maďarskú [[saláma|salámu]] ... na tony," <ref name=Vrbabook/> údajne narážka na zvyk utečencov, ktorí sa balili na dlhé cesty a ako si toto jedlo stále našlo cestu do dôstojníckej jedálne SS. Vrba napísal: "Keď dorazili židovské transporty z Holandska, prídely boli obohatené syrmi. Po príchode francúzskych transportov to boli [[sardinky]]. [[Chalva]] a [[olivy]] zasa po príchode transportov z Grécka a teraz hovorili SS o "maďarskej saláme," známej maďarskej potravine vhodnej na dlhé cesty." <ref name=Linn18/><ref>[[Ruth Linn|Linn, Ruth]]. [http://www.guardian.co.uk/obituaries/story/0,,1752798,00.html "Rudolf Vrba"], nekrológ v ''[[The Guardian]]'', 13. apríl 2006.</ref> Nová časť tábora, nazývaná Mexico, bola údajne stavaná na ubytovanie nových väzňov. <ref name=Lungen/> Hoci je Vrba vo svojej autobiografii jednoznačný a aj v následných opisoch svojho príbehu historikom povedal, že počul konverzácie o "maďarskej saláme", vo Vrbovej-Wetzlerovej správe nespomenul hroziaci masový príchod maďarských židov. <ref>[[Martin Gilbert|Gilbert, Martin]]. "What Was Known and When," v [[Michael Berenbaum|Berenbaum, Michael]] & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press, 1994, p. 551.</ref> To viedlo českého historika [[Miroslav Kárný|Miroslava Kárného]] k polemike, či Vrba počul niekoho hovoriť o "maďarskej saláme" a či Vrbov opis nemohol utrpieť zveličovaním po desiatkach rokov od Vrbovho úteku. == Útek == Vrba po príchode do Birkenau zistil, že v tábore je o šesť rokov starší [[Alfréd Wetzler]] registrovaný ako väzeň č. 29162, ktorého už predtým poznal. Wetzler pracoval v Birkenauskej márnici, kde zaznamenával počty väzňov, ktorí zomreli v plynových komorách a množstvo [[zlato|zlata]] získaného z ich [[zub]]ov. <ref name="Linn-17">Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 17.</ref> Obaja si bezvýhradne dôverovali a rozhodli sa, že sa spolu pokúsia o útek. S pomocou táborového hnutia odporu vyliezli v piatok, [[7. apríl]]a [[1944]] okolo 14:00 — v podvečer [[Pesach|Pésachu]] <ref name=LinnGuardian/> — do vyhĺbenej jamy pod hromadou dreva, ktorá bola určená na stavbu sekcie "Mexico" pre nových väzňov. Bola medzi vnútornou a vonkajšou hranicou ostnatého drôtu Birkenauského vnútorného okruhu, teda vnútri vonkajšieho okruhu, ktorý bol strážený iba počas dňa. Väzni, ktorí im pomáhali pri úteku ich zakryli vo vyhĺbenom otvore, kde obaja stáli, doskami a na oklamanie strážnych psov roztrúsili po okolí skrýše prenikavo páchnuci [[Rusko|ruský]] [[tabak]] nasiaknutý [[benzín]]om – trik, ktorý sa naučili od ruských [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]], <ref name=Lungen/><ref name=Yad>[http://www1.yadvashem.org/about_holocaust/month_in_holocaust/april/april_chronology/chronology_1944_april_07.html "April 7"], ''[[Jad Vašem]]''.</ref> špeciálne od [[Dmitrij Volkov|Dmitrija Volkova]], ktorý utiekol z Auschwitzu ale bol znovu zajatý. Volkov im tiež poradil cestovať naľahko, bez peňazí a iba v noci.<ref name=Levine220>Levine, Alan J. ''Captivity, Flight, and Survival in World War II'', Praeger Publishers, 30. august 2000, p. 220.</ref> O 20:33 toho istého večera bol o úteku dvoch židov ďalekopisom informovaný veliteľ Auschwitzu II, SS-Sturmbannführer [[Friedrich Hartjenstein]].<ref name=Karny553/> Hartjenstein zaslal žiadosť o vyhlásenie pátrania svojim nadriadeným do Berlína, ktorá dorazila do Hlavného ríšskeho bezpečnostnému úradu (Reichssicherheitshauptamt - RSHA) <ref>Vladimír Jancura: Útek dvoch Slovákov z pekla Pravda, 07.04.2014, http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/313915-utek-dvoch-slovakov-z-pekla/</ref> 9. apríla, teda pokiaľ boli ešte utečenci v skrýši za plotom tábora. Zo skúsenosti pri útekoch iných väzňov vedeli, že po tom ako bude zistená ich neprítomnosť pri nástupe, bude sa po nich pátrať 3 dni. Preto zostali v skrýši až do štvrtej noci. 10. apríla <ref name=Karny553/> v civilnom oblečení, ktoré vzali z "Canady", <ref name=Levine220/> sa vybrali paralelne s riekou [[Soła]] smerom na juh k poľsko-slovenským hraniciam vzdialených 133&nbsp;km. <ref name=Vrbaextract/> Orientovali sa pomocou strany z detského [[atlas]]u, ktorú si Vrba zapamätal keď pracoval v "Canade". "V momente nášho úteku boli prerušené všetky naše kontakty s ľuďmi v Auschwitzi, nemali sme absolútne žiadne spojenie čakajúce na nás mimo vyhladzovacieho tábora ... boli sme svetom ''de facto'' odpísaní v momente, keď sme na jar 1942 nastúpili do deportačného vlaku ... Jediným administratívnym dôkazom našej existencie bol na nás telegraficky vydaný medzinárodný zatykač, rozposlaný do všetkých staníc Gestapa." <ref name=Linn20>Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 20.</ref> Zatykač bol tiež odtelegrafovaný na ''[[Kriminalpolizei|Kripo]]'' (kriminálnu políciu), ''[[Sicherheitsdienst]]'' (bezpečnostnú službu) a ''Grenzpolizei'' (pohraničnú políciu). == Vrbova a Wetzlerova správa == {{Hlavný článok|Vrbova a Wetzlerova správa}} Vrba a Wetzler prekročili poľsko-slovenskú hranicu jedenásť dní<ref name=LinnGuardian/> po úteku. Podobne ako na poľskej strane, kde im pomohol jeden vrchár z [[Milówka|Milówky]], im na slovenskej strane pomohol sedliak [[Ondrej Čanecký]]. Poskytol im jedlo a šatstvo a priviedol ich k židovskému doktorovi Pollackovi.<ref name=SME-wetzler>[http://mozaika.sme.sk/c/2756090/Co-Dante-nevidel-ako-Slovaci-usli-z-tlamy-Osviencimu.html "Čo Dante nevidel - ako Slováci ušli z tlamy Osvienčimu"] ''rozhovor s Etou Wetzlerovou'', z [[20. január]]a, [[2007]].</ref> Pollack mal kontakt na Adre Steinera z [[Ústredňa Židov]] (od septembra 1940 jediná na Slovensku oficiálne tolerovaná židovská organizácia, ktorej starostom sa v decembri 1943 stal nemecky hovoriaci právnik [[Oskar Neumann]]), ktorý zároveň pôsobil v hnutí odporu nazývanej [[Pracovná skupina]].<ref name=Karny554>Kárný, Miroslav. "The Vrba and Wetzler report," v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press a the United States Holocaust Memorial Museum, 1994, p. 554.</ref> Aby nevznikli pochybnosti tak Vrba opustil ordináciu doktora Pollacka s obviazanou nohou. Doktor ale zostal po jeho návšteve emocionálne zničený, pretože sa mu rozplynula nádej, že jeho rodina, o ktorej si myslel, že bola "presídlená" je ešte nažive.<ref name=Linn21>Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 21.</ref> Vrba a Wetzler prespali v [[Čadca|Čadci]] v dome príbuznej známeho rabína [[Leo Baeck|Lea Baecka]] u pani Beckovej,<ref name="Vrba399">Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, p. 399.</ref> a nasledujúci deň, [[24. apríl]]a [[1944]], mali stretnutie v Žiline.<ref name="Linn21" /> [[Ústredňa Židov]] sídlila v Žiline na Hollého ul. č. 9. Vrba a Wetzler tam boli vypočutí najprv miestnymi predstaviteľmi žilinskej úradovne Ústredne Židov a židovskej náboženskej obce, ktorí potom povolali z Bratislavy [[Oskar Neumann|Oskara Neumanna]], inžiniera [[Oskar Krasňanský|Oskara Krasňanského]] a Erwina Steinera<!--ktorý bol pravdepodobne žilinský nie bratislavský Steiner-->. Rudolf Vrba mal pocit, že im neveria. Aby si overili, či hovoria pravdu, každého z nich umiestnili do inej miestnosti a vypočúvali oddelene. Kládli im faktografické otázky, aby podľa ich odpovedí zistili, či neklamú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správa o hrôzach Osvienčimu vznikla v Žiline - Žilina Gallery Wiki|url=https://zilina-gallery.sk/wiki/Spr%C3%A1va_o_hr%C3%B4zach_Osvien%C4%8Dimu_vznikla_v_%C5%BDiline|vydavateľ=Žilinský večerník, č. 37, str. 11|dátum prístupu=2022-07-28|priezvisko=Šimko|meno=Peter|dátum vydania=9.9.2008}}</ref> Vrba neskôr vo svojej knihe napísal, že začal kreslením vnútorného plánu tábora Auschwitz I a II spolu s polohou rampy vzhľadom k týmto dvom táborom. Opísal vnútornú organizáciu táborov; ako boli židia využívaní na otrockú prácu pre [[Krupp]], [[Siemens AG|Siemens]], [[I.G. Farben]] a D.A.W. a masové vraždy v plynových komorách tých, ktorí boli vybraní pre ''Sonderbehandlung'' ("špeciálne zaobchádzanie").<ref name=Vrba400>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 400.</ref> Wetzler napísal prvú časť správy a Vrba tretiu. Na písaní druhej časti správy pracovali obaja. Napokon celú správu spolu prepracovali ešte šesťkrát. <ref group=pozn name=Karny564f5>Tento opis písania správy bol napísaný v prvom povojnovom vydaní z roku 1946, ''Oswiecim, hrobka štyroch miliónov ľudí'', Bratislava, p. 74. Wetzler to takisto potvrdil v liste zo 14. apríla 1982 poslaným Miroslavovi Kárnému. Uvedené v [[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]]. "The Vrba and Wetzler report," v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press, 1994, s. 564, poznámka 5.</ref> Správu prekladal už počas jej písania zo slovenčiny do nemčiny s pomocou [[Gisela Steinerová|Gisely Steinerovej]] Neumannov poradca [[Oscar Krasniansky]], inžinier a stenograf, ktorý si neskôr zmenil meno na Oskar Isaiah Karmiel.<ref name=Vrba402>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 402.</ref> <ref group=pozn name=Karny564f5/> Výsledkom bola 32-stranová správa v nemčine, ktorá bola dokončená [[27. apríl]]a [[1944]].<ref name=Vrba403>Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 403.</ref> Vrba napísal, že správa bola narýchlo preložená aj do maďarčiny. Pôvodná slovenská verzia sa nezachovala, napísal český historik [[Miroslav Kárný|Miroslav Kárny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Skelton|meno=Anthony|titul=Rudolf Vrba|url=https://files.libcom.org/files/Rudolf%20Vrba%20-%20I%20escaped%20from%20Auschwitz.pdf|dátum prístupu=2022/07/28|vydavateľ=H.E.A.R.T 2008|priezvisko2=Lisciotto|meno2=Carmelo|jazyk=En}}</ref> Anglická verzia správy (The Auschwitz Protocol / The Vrba-Wetzler Report) je dostupná v plnom znení online<ref>http://vrbawetzler.eu/img/static/Prilohy/The-Auschwitz-Protocol.pdf</ref> tak isto ako jej český preklad<ref>http://vrbawetzler.eu/img/static/Prilohy/Zprava_Vrbu_a_Wetzlera.pdf</ref> vďaka projektu ''Vrba-Wetzler Memorial''. Slovenský preklad vyšiel v neskorších vydaniach knihy Alfréda Wetzlera (pod pseudonymom Jozef Lánik) ''Čo Dante nevidel''. == Vo vojne == Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|SNP]], kde prijal meno Vrba, ktoré potom používal po celý zvyšok života. <ref name=":2" /> Po vojne študoval chémiu a biochémiu v Prahe. V roku 1949 získal inžiniersky titul, v roku 1951 doktorát a nakoniec v roku 1956 postgraduálny titul [[Kandidát vied]] ([[Kandidát vied|CSc.]]). Pracoval v Československej akadémii vied a na Karlovej univerzite v Prahe. Vo svojich knihách hovorí, že Česko pokladal za svoj domov.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Vrba|meno=Rudolf|titul=Utekl jsem z Osvětimi|vydanie=|vydavateľ=Sefer|miesto=|rok=2007|isbn=8085924501|strany=úvod|jazyk=cz}}</ref> V Prahe študoval a žil s [[Gertrúda Vrbová|Gertrúdou Vrbovou]], za slobodna Sidonovou (narodená 28. novembra 1926 v Trnave, vyštudovala medicínu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Příběh Gerty Vrbové|url=http://www.icej.cz/lang_cs/aktualita/157.html|vydavateľ=www.icej.cz|dátum prístupu=2021-01-27}}</ref>), s ktorou mali neskôr dve deti. Napriek úspešnému ukončeniu štúdia i získaniu dobrého zamestnania im manželstvo nefungovalo, a tak sa rozhodli pre rozvod.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Exmanželka R. Vrbu, ktorý utiekol z Osvienčimu, šíri jeho odkaz dodnes|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/magazin/manzelka-r-vrbu-gerta-vrbova-rozhovor/389951-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2019-04-14|dátum prístupu=2020-06-11}}</ref> === Emigrácia === V roku 1958 využil pobyt v Izraeli, kde bol ako člen vedeckej delegácie, aby opustil socialistické Československo. Najprv pôsobil na ministerstve poľnohospodárstva v Izraeli. Jeho manželka v rovnakom roku emigrovala do Veľkej Británie. Vrba sa od roku 1960 presťahoval do Británie, kde najprv pracoval dva roky v [[Surrey]] (Neuropsychiatric Research Unit in Carshalton) a potom sedem rokov v Medical Research Council v Londýne. Britským naturalizovaným občanom sa stal 4. augusta 1966. Neskôr pracoval v Medical Research Council v Kanade a nakoniec na [[Harvard Medical School]] v USA. V roku 1976 sa stal docentom na [[University of British Columbia]], Vancouver, kde vyučoval farmakológiu. Získal medzinárodnú prestíž ako autor vedeckých článkov o chémii mozgu a za výskum v oblasti cukrovky a rakoviny. Vrba (v spolupráci s [[Alan Bestic|Alanom Besticom]]) napísal po anglicky knihu o svojich osobných spomienkach na Osvienčim, s názvom „I cannot forgive“, ktorá vyšla v Londýne v roku 1963 a v New Yorku v 1964. Do češtiny bola preložená až v roku 1998. V roku 2007 vyšiel český preklad "Utekl jsem z Osvětimi" jeho rozsiahlej knihy "44070 - The Conspiracy of the Twentieth Century", ktorá pôvodne vyšla v roku 1989. V roku 1985 poskytol režisérovi [[Claude Lanzmann|Claude Lanzmannovi]] rozhovor pre dokumentárny film „[[Shoah (film)|Shoah]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Vrba - Auschwitz - Collections Search - United States Holocaust Memorial Museum|url=https://collections.ushmm.org/search/catalog/irn1004165|vydavateľ=collections.ushmm.org|dátum prístupu=2019-10-30|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shoah|url=http://www.imdb.com/title/tt0090015/|dátum prístupu=2019-10-30|poznámka=IMDb ID: tt0090015}}</ref> Zomrel v roku 2006 na rakovinu v Kanade. == Ocenenia, vyznamenania a dokumenty == * V roku 1998 mu univerzita Haifa udelila čestný doktorát za uznanie hrdinského úteku a príspevku k vzdelávaniu o holokauste. * Od roku 1999 udeľuje Medzinárodný filmový festival o ľudských právach Jeden svet v Česku, ktorý založili Mary Robinson a Václav Havel, každoročne cenu „Rudolf Vrbu“ za dokumentárne filmy * V roku 2007 bol posmrtne udelený Slovenský [[Rad Bieleho dvojkríža]] * 13.–19. augusta 2014 sa konal nultý ročník ''Pochodu po stopách hrdinov'' z Osvienčimu do Žiliny. Účasťou 40 ľudí<ref name=":0">Vrba-Wetzler Memorial, http://www.vrbawetzler.eu/ , [http://vrbawetzler.eu/lang_cs/aktualita/7.html Reportáž z pochodu Auschwitz-Žilina (2014)] </ref>, ktorí pešo prešli 130 km z Osvienčimu do Skalitého (a potom vlakom do Žiliny)<ref name=":1">Peter Švec: Wetzler a Vrba, hrdinovia aj pre dnešok, Blog DennikN, 31. AUGUSTA 2016, [[Online]] </ref> sa splnilo želanie Zuzany Vrbovej a vznikol projekt ''Vrba-Wetzler Memorial''<ref name=":0" />, ktorý popularizuje hlavne [[Fedor Gál]]. Okrem pochodu (uskutočnil sa aj v roku 2016<ref name=":1" />) je projekt zameraný na vzdelávanie. *Den památky obětí holocaustu, bristký TV dokument<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Den památky obětí holocaustu: Osvětim: Velký útěk v televíznom programe {{!}} TV Program|url=https://tv-program.aktuality.sk/relacia/den-pamatky-obeti-holocaustu-osvetim-velky-utek/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2021-01-27|jazyk=sk|priezvisko=Azet.sk}}</ref> == Poznámky == <references group=pozn /> == Referencie == <div class="references-small" style="-moz-column-count:2; column-count:2;"><references/></div> == Iné projekty == {{projekt|commons=Rudolf Vrba}} {{DEFAULTSORT:Vrba, Rudolf}} [[Kategória:Slovenské osobnosti v medicíne]] [[Kategória:Kanadské osobnosti v medicíne]] [[Kategória:Osobnosti v medicíne židovského pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža I. triedy]] [[Kategória:Osobnosti z Topoľčian]] [[Kategória:Preživší holokaust]] [[Kategória:Vyučujúci na University of British Columbia]] bvw8j4w7ouj77pouqm8fuy5os8ztsu6 Jozef Vojtech Kasanický 0 110819 7416983 7244267 2022-07-29T10:52:44Z Starekolena 8222 známy najma ako kandidát ba prezidenta wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Vojtech Kasanický | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský výtvarník a podnikateľ | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[10. december]] [[1923]] | Miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2002|5|2|1923|12|10}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Jozef Vojtech Kasanický''' (* [[10. december]] [[1923]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Archivní protokol operativních svazků ZSGŠ/ČSLA, rozsah 34484-39500, reg. č. 157434, arch. č. 38671 | url = https://www.abscr.cz/data/pdf/knihy//ZSGS/ZSGS_8.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-21 | vydavateľ = abscr.cz | miesto = | jazyk = cs}}</ref> [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = PENC | meno = Stanislav | odkaz na autora = | titul = Evidence zájmových osob Státní bezpečnosti | url = https://stbezo.info/search.php?q=kasanicky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-21 | vydavateľ = stbezo.info | miesto = | jazyk = cs}}</ref> – † [[2. máj]] [[2002]], [[Bratislava]])<ref name="nekrolog" /> bol [[Slovensko|slovenský]] [[výtvarník]], podnikateľ, ktorý sa niekoľkokrát uchádzal o funkciu prezidenta ČSFR i SR, naposledy v roku 1999.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = J. V. Kasanický sa chce obrátiť na Rusko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2184559/j-v-kasanicky-sa-chce-obratit-na-rusko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1999-04-03 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref> Kasanický bol známy svojimi podnikateľskými aktivitami, plastickými operáciami a veľkolepými plánmi na oživenie slovenskej ekonomiky.<ref name="nekrolog" /><ref name="spectator">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Around Slovakia : Slovak 'Don Quixote' dies | periodikum = The Slovak Spectator | odkaz na periodikum = | url = https://spectator.sme.sk/c/20015775/around-slovakia.html | issn = 1335-9843 | vydavateľ = The Rock | miesto = Bratislava | dátum = 2002-05-27 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref> Vo [[február]]i [[1993]] odovzdal na národný poklad [[Slovensko|Slovenskej republiky]] šek v hodnote pol milióna dolárov. Správna rada Nadácie [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ho odmietla, pretože jeho splatnosť podmieňoval splnením určitých podmienok, najmä tým, že vláda SR musí prijať jeho ekonomickú doktrínu.<ref name="spectator" /> Koncom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa od počítačového magnáta [[Bill Gates|Billa Gatesa]] usiloval získať peniaze na pomoc [[Rómovia na Slovensku|slovenským Rómom]].<ref name="nekrolog">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrel kandidát na slovenského prezidenta | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/547003/zomrel-kandidat-na-slovenskeho-prezidenta.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-05-18 | dátum prístupu = 2021-09-08}}</ref> Pri príležitosti svojich 70. narodenín sa [[21. december|21. decembra]] [[1993]] vo [[Viedeň|viedenskom]] ''Islamic centre'' oženil s 21-ročnou Denisou Pyšnou.<ref name=nekrolog /> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://soundcloud.com/search/sounds?q=jozef%20vojtech%20kasanicky Jozef Vojtech Kasanický] na soundcloud.com {{DEFAULTSORT:Kasanický, Jozef Vojtech}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Osobnosti z Martina]] 148rjs8i1l3pnq4o0llsv785tyhobw6 Diskusia:Rudolf Vrba 1 112318 7416806 2452784 2022-07-28T20:01:41Z Teslaton 12161 @Starekolena wikitext text/x-wiki Nechcem zasahovať do článku, na ktorom sa pracuje, ale myslím že namiesto ''hneve nad stravou mnohých'' má byť ''hneve nad stratou mnohých''? --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 08:50, 2 október 2006 (UTC) *preklep, uz je to opravene. --[[Redaktor:Maros|Maros]] 09:25, 2 október 2006 (UTC) Článok je prešpikovaný drobnými "nepresnosťami" a ilogizmamy, ktoré v takejto koncentrácii sú minimálne mätúce: Za všetky uvediem len slovné spojenie "...nadiktoval v apríli 1944 zdeseným židovským predstaviteľom na Slovensku", ktoré uvádza na scénu "židovských predstaviteľov", ktorí v antisemitskej literatúre sú div nie spoluzodpovední (spolu s USA a spojencami) za deportácie a vraždenie. Čo znamená výraz "zdesení" v apríli 1944 v kontexte toho, že už začiatkom marca 1943 aj slovenskí predstavitelia presne vedeli, čo sa so slovenskými židmi stalo (viď. kapitolu '''List od biskupa Jána Vojtaššáka''' z autobiografie Alexandra Macha). Roztodivne tu tiež pôsobia úvahy "o trhline v historiografii holokaustu", "o načasovaní šírenia správy", silno pripomínajúce "vedeckú metódu" prog. Ďuricu a spol. Zrejme z podobných pohnútok sa prízvukuje maďarský holokaut a odkazy na nečinnosť Horthyho (výzvy BBC, New York Times, Piusa XII., Roosevelta a Gustava V.) v súvislosti s deportáciami z Maďarska začatými 15. mája 1944 akosi opomenúc fakt, že od 19. marca 1944 bolo Maďarsko okupované nemeckým vojskom... Vrcholným číslom je uvedenie "Zprávy Vrby a Wetzlera" v referenciách na 4(!)m mieste a s poznámkou "z októbra 2006"...--[[Redaktor:193.179.225.19|193.179.225.19]] 08:16, 19. február 2007 (UTC) {{taktooprav}} *nemam cas, tak ti zatial odpoviem iba na "vrcholne cislo". "z októbra 2006" znamena, ze sa odkazuje na webovu stranku, ktora bola na tej adrese v oktobri 2006 a nie, ze ta sprava je z toho datumu. Neviem co mas proti tomu, ze je ta referencia na 4-tom mieste. —[[Redaktor:Maros|Maros]] 10:15, 19. február 2007 (UTC) == Nepřesnosti == Jelikož je Váš článek z velké části překladem toho anglického, chtěl bych Vás upozornit na 2 nepřesnosti (na začátku 2. kapitoly - Auschwitz-Birkenau), kterých jsem si všiml: *Rudolf Vrba neprošel selekcí, jak se v článku uvádí, a už vůbec ne po přechodu z Auschwitz I do Auschiwtz II - Birkenau. *Vězeňské číslo mu bylo vytetováno krátce po příjezdu do tábora v Auchwitz I, a opět ne až po přechodu do Birkenau (viz Vrbovy vzpomínky v knize Utekl jsem z Osvětimi, str. 103). Takže tyto věty bych odstranil. Ale nechám to samozřejmě na Vás.... Zdravím na Slovensko --[[Špeciálne:Contributions/88.146.4.41|88.146.4.41]] 15:33, 30. marec 2008 (UTC) Tak co, nic s tim neudelate...??? Ja Vam to menit nebudu, ale staci si precist Vrbovi vzpominky a uvidite, ze mam pravdu. Konec koncu bylo by to i proti zvyklostem, ktere v Auschwitz panovaly....Psal jsem to i na anglicke stranky,kde maji tech nepresnosti jeste vic... a taky se tomu nikdo nechce postavit celem... hihih.... No jak myslite...--[[Špeciálne:Contributions/89.103.4.11|89.103.4.11]] 19:49, 6. apríl 2008 (UTC) :skús označiť v texte čo by bolo dobré opraviť napr. týmto: <nowiki>" <!-- tuto toto --> "</nowiki>--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] 15:40, 7. apríl 2008 (UTC) ::Úplně bych odstranil první dvě věty ze začátku druhé kapitoly (Auschwitz-Birkenau) - <nowiki>" <!--Po príchode do Birkenau bol Vrba "zaradený" doprava, čo znamenalo, že bol vybraný pracovať. Ľudia zatriedení do ľavej skupiny poslali do plynových komôr.[23] Vytetovali mu väzenské číslo 44070.[26]--> "</nowiki>. ::Kdyžtak mrknite na českej článek o Vrbovi, ten jsem z větší části "klohnil"(ačkoliv ho ještě nemám dodělanej)... ::V případě jakýchkoliv nepřesností v českém článku nás taky neváhejte upozornit...:)--[[Špeciálne:Contributions/89.103.4.11|89.103.4.11]] 20:34, 8. apríl 2008 (UTC) ::: Upravené, dík.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] 20:44, 9. apríl 2008 (UTC) :::: Ještě k informaci o vězeňském čísle: "Po príchode do Birkenau mu vytetovali väzenské číslo 44070." Vrba dostal vězeňské číslo druhý den po příchodu do tábora - tzn. v kmenovém táboře Auschwitz I a ne až v Birkenau. Do Birkenau se dostal až po půl roce... Takže tuto informaci bych nějak přeformuloval a zařadil hned za informace o příjezdu do Auschwitz. :::: Jsem to ale šťoural, že...--[[Špeciálne:Contributions/89.103.4.11|89.103.4.11]] 05:56, 10. apríl 2008 (UTC) ::::: Aj tak dík, opravím to. Snažíme sa predsa o vytvorenie encyklopédie...--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] 09:09, 10. apríl 2008 (UTC) Ještě jedna nepřesnost, řekl bych, a tou je věta: "Namiesto prisľúbenej práce na farme, bolo spočiatku Vrbovou povinnosťou vykopávanie tiel viac ako 100 000 tiel židov, ktorí zomreli alebo boli zabití, aby mohli byť spálený." Původně měl Vrba tuto práci opravdu vykonávat, ale nakonec se k ní vůbec nedostal. Pracoval: * asi 6 týdnů v Hauptwirtschaftslager der SS (sklad potravin a ostatních potřebných věcí) * asi 4-6 týdnů v Buně * teprve poté začal pracovat v Kanadě (Aufräumungskommando) O tom, že by kopal mrtvoly a spaloval je, se nikde nezmiňuje (tj. ani ve zprávě sepsané v roce 1944 krátce po jeho útěku, ani ve knižně vydaných vzpomínkách, ani u výslechu při tzv. Osvětimském procesu ve Frankfurtu.) Odkazy na zdroje jsem uvedl v diskuzi k anglickému článku, takže pokud se tím budete chtít zabývat, můžete tam mrknout. (lidé z anglické wikipedie se chybami v článku moc zabývat nechtějí) Tak zdravím opět na Slovensko :)) Majte sa.. --[[Špeciálne:Contributions/89.103.4.11|89.103.4.11]] 08:50, 12. apríl 2008 (UTC) (na české wikipedii Raduz) Nesúhlasím s DČ - článok nie je dokončený, zo životopisu je to spacované iba po útek, čo sa dialo po vojne je spomenuté v pol vete na úvode článku (ako pozerám na anglickú verziu, je tam toho dosť veľa). --[[Redaktor:Peko|peko]] 13:09, 19. august 2009 (UTC) :Máš pravdu, nevšimol som si to.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] 18:39, 19. august 2009 (UTC) {{ping|Starekolena}} Skontroluj si pls. úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7416739], zostal tam po nej bezprizorne začínajúci odsek ''„od septembra 1940 nahradené Ústredňou Židov ...“''. Treba to tam nejak zmysluplne zapracovať, momentálne to nedáva zmysel. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:01, 28. júl 2022 (UTC) nb14lizv8em5tpkilc4772uvr9lk8om 7416910 7416806 2022-07-29T08:01:50Z Starekolena 8222 /* Nepřesnosti */ odpoveď wikitext text/x-wiki Nechcem zasahovať do článku, na ktorom sa pracuje, ale myslím že namiesto ''hneve nad stravou mnohých'' má byť ''hneve nad stratou mnohých''? --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 08:50, 2 október 2006 (UTC) *preklep, uz je to opravene. --[[Redaktor:Maros|Maros]] 09:25, 2 október 2006 (UTC) Článok je prešpikovaný drobnými "nepresnosťami" a ilogizmamy, ktoré v takejto koncentrácii sú minimálne mätúce: Za všetky uvediem len slovné spojenie "...nadiktoval v apríli 1944 zdeseným židovským predstaviteľom na Slovensku", ktoré uvádza na scénu "židovských predstaviteľov", ktorí v antisemitskej literatúre sú div nie spoluzodpovední (spolu s USA a spojencami) za deportácie a vraždenie. Čo znamená výraz "zdesení" v apríli 1944 v kontexte toho, že už začiatkom marca 1943 aj slovenskí predstavitelia presne vedeli, čo sa so slovenskými židmi stalo (viď. kapitolu '''List od biskupa Jána Vojtaššáka''' z autobiografie Alexandra Macha). Roztodivne tu tiež pôsobia úvahy "o trhline v historiografii holokaustu", "o načasovaní šírenia správy", silno pripomínajúce "vedeckú metódu" prog. Ďuricu a spol. Zrejme z podobných pohnútok sa prízvukuje maďarský holokaut a odkazy na nečinnosť Horthyho (výzvy BBC, New York Times, Piusa XII., Roosevelta a Gustava V.) v súvislosti s deportáciami z Maďarska začatými 15. mája 1944 akosi opomenúc fakt, že od 19. marca 1944 bolo Maďarsko okupované nemeckým vojskom... Vrcholným číslom je uvedenie "Zprávy Vrby a Wetzlera" v referenciách na 4(!)m mieste a s poznámkou "z októbra 2006"...--[[Redaktor:193.179.225.19|193.179.225.19]] 08:16, 19. február 2007 (UTC) {{taktooprav}} *nemam cas, tak ti zatial odpoviem iba na "vrcholne cislo". "z októbra 2006" znamena, ze sa odkazuje na webovu stranku, ktora bola na tej adrese v oktobri 2006 a nie, ze ta sprava je z toho datumu. Neviem co mas proti tomu, ze je ta referencia na 4-tom mieste. —[[Redaktor:Maros|Maros]] 10:15, 19. február 2007 (UTC) == Nepřesnosti == Jelikož je Váš článek z velké části překladem toho anglického, chtěl bych Vás upozornit na 2 nepřesnosti (na začátku 2. kapitoly - Auschwitz-Birkenau), kterých jsem si všiml: *Rudolf Vrba neprošel selekcí, jak se v článku uvádí, a už vůbec ne po přechodu z Auschwitz I do Auschiwtz II - Birkenau. *Vězeňské číslo mu bylo vytetováno krátce po příjezdu do tábora v Auchwitz I, a opět ne až po přechodu do Birkenau (viz Vrbovy vzpomínky v knize Utekl jsem z Osvětimi, str. 103). Takže tyto věty bych odstranil. Ale nechám to samozřejmě na Vás.... Zdravím na Slovensko --[[Špeciálne:Contributions/88.146.4.41|88.146.4.41]] 15:33, 30. marec 2008 (UTC) Tak co, nic s tim neudelate...??? Ja Vam to menit nebudu, ale staci si precist Vrbovi vzpominky a uvidite, ze mam pravdu. Konec koncu bylo by to i proti zvyklostem, ktere v Auschwitz panovaly....Psal jsem to i na anglicke stranky,kde maji tech nepresnosti jeste vic... a taky se tomu nikdo nechce postavit celem... hihih.... No jak myslite...--[[Špeciálne:Contributions/89.103.4.11|89.103.4.11]] 19:49, 6. apríl 2008 (UTC) :skús označiť v texte čo by bolo dobré opraviť napr. týmto: <nowiki>" <!-- tuto toto --> "</nowiki>--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] 15:40, 7. apríl 2008 (UTC) ::Úplně bych odstranil první dvě věty ze začátku druhé kapitoly (Auschwitz-Birkenau) - <nowiki>" <!--Po príchode do Birkenau bol Vrba "zaradený" doprava, čo znamenalo, že bol vybraný pracovať. Ľudia zatriedení do ľavej skupiny poslali do plynových komôr.[23] Vytetovali mu väzenské číslo 44070.[26]--> "</nowiki>. ::Kdyžtak mrknite na českej článek o Vrbovi, ten jsem z větší části "klohnil"(ačkoliv ho ještě nemám dodělanej)... ::V případě jakýchkoliv nepřesností v českém článku nás taky neváhejte upozornit...:)--[[Špeciálne:Contributions/89.103.4.11|89.103.4.11]] 20:34, 8. apríl 2008 (UTC) ::: Upravené, dík.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] 20:44, 9. apríl 2008 (UTC) :::: Ještě k informaci o vězeňském čísle: "Po príchode do Birkenau mu vytetovali väzenské číslo 44070." Vrba dostal vězeňské číslo druhý den po příchodu do tábora - tzn. v kmenovém táboře Auschwitz I a ne až v Birkenau. Do Birkenau se dostal až po půl roce... Takže tuto informaci bych nějak přeformuloval a zařadil hned za informace o příjezdu do Auschwitz. :::: Jsem to ale šťoural, že...--[[Špeciálne:Contributions/89.103.4.11|89.103.4.11]] 05:56, 10. apríl 2008 (UTC) ::::: Aj tak dík, opravím to. Snažíme sa predsa o vytvorenie encyklopédie...--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] 09:09, 10. apríl 2008 (UTC) Ještě jedna nepřesnost, řekl bych, a tou je věta: "Namiesto prisľúbenej práce na farme, bolo spočiatku Vrbovou povinnosťou vykopávanie tiel viac ako 100 000 tiel židov, ktorí zomreli alebo boli zabití, aby mohli byť spálený." Původně měl Vrba tuto práci opravdu vykonávat, ale nakonec se k ní vůbec nedostal. Pracoval: * asi 6 týdnů v Hauptwirtschaftslager der SS (sklad potravin a ostatních potřebných věcí) * asi 4-6 týdnů v Buně * teprve poté začal pracovat v Kanadě (Aufräumungskommando) O tom, že by kopal mrtvoly a spaloval je, se nikde nezmiňuje (tj. ani ve zprávě sepsané v roce 1944 krátce po jeho útěku, ani ve knižně vydaných vzpomínkách, ani u výslechu při tzv. Osvětimském procesu ve Frankfurtu.) Odkazy na zdroje jsem uvedl v diskuzi k anglickému článku, takže pokud se tím budete chtít zabývat, můžete tam mrknout. (lidé z anglické wikipedie se chybami v článku moc zabývat nechtějí) Tak zdravím opět na Slovensko :)) Majte sa.. --[[Špeciálne:Contributions/89.103.4.11|89.103.4.11]] 08:50, 12. apríl 2008 (UTC) (na české wikipedii Raduz) Nesúhlasím s DČ - článok nie je dokončený, zo životopisu je to spacované iba po útek, čo sa dialo po vojne je spomenuté v pol vete na úvode článku (ako pozerám na anglickú verziu, je tam toho dosť veľa). --[[Redaktor:Peko|peko]] 13:09, 19. august 2009 (UTC) :Máš pravdu, nevšimol som si to.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] 18:39, 19. august 2009 (UTC) {{ping|Starekolena}} Skontroluj si pls. úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7416739], zostal tam po nej bezprizorne začínajúci odsek ''„od septembra 1940 nahradené Ústredňou Židov ...“''. Treba to tam nejak zmysluplne zapracovať, momentálne to nedáva zmysel. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:01, 28. júl 2022 (UTC) :Ďakujem ti. Opravujem. [[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 08:01, 29. júl 2022 (UTC) tjpuhuvqgzylwbt2xih3tag7sq9wwfs Čadečka (Čadca) 0 114011 7416889 7127568 2022-07-29T06:49:19Z Hornokysučan 178265 /* Doprava */ wikilink wikitext text/x-wiki {{Geo|49_27_16.24_N_18_47_9.06_E_region:SK|49° 27′ 16.24″ s.š., 18° 47′ 09.06″ v.d.}} '''Čadečka''' je časťou mesta [[Čadca]], ktorou preteká potok [[Čadečanka]]. Nachádza sa severne až severovýchodne od centra mesta. Na severe susedí v obcami [[Svrčinovec]] a [[Čierne]], na severovýchode so [[Skalité|Skalitým]], na juhovýchode s [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnicou]], na juhu s mestskou časťou [[Drahošanka]], na juhozápade s centrom mesta a na západe s [[Podzávoz]]om. ==Reliéf a geológia == Dolina Čadečanky je dominantná dolina v severozápadnej časti geomorfologického podcelku [[Javorský Beskyd]], dolinou preteká potok Čadečanka (niekedy aj Čadečka), ktorý pramení pod vrcholom [[Javorské]] v nadmorskej výške 700 – 750 m a vlieva sa do [[Čierňanka (prítok Kysuce)|Čierňanky]] severne od Čadce vo výške 440 m. v lokalite Podzávoz. Dĺžkou 9,3 km a plochou povodia {{km2|21.05}} patrí medzi významne toky povodia rieky Kysuce. Geologický územie patri do flyšového pásma [[Vonkajšie Západné Karpaty|Vonkajších Západných Karpát]] s prevahou pieskovcov a ílovcov, pri formovaní reliéfu doliny malo veľký vyznám vodstvo a erózna činnosť v oblasti. Potok Čadečanka sa zarezáva do Javorského Beskydu a rozdeľuje ho na dve časti severnú, ktorá je viac odlesnená a osídlená, a južnú ktorá je pomerne vyššia a ešte aj dnes pomerne hojne zalesnená. Z geomorfologického hľadiska sú zaujímave široké ploche chrbty akým je napríklad vrchol [[Javorské]] či [[Liesková]] ({{mnm|849}}) alebo bohate horské lúky ktoré sa v minulosti hojne využívali k paši dobytka či oviec. ==Klíma== Hlavný vplyv na klímu v doline má geografická poloha a nadmorská výška. Dolina patrí najmä jej vyššia časť do chladnej oblasti ktorá je mierne chladná. Typickým pre dolinu je klesanie teploty a nárast zrážok s rastúcou nadmorskou výškou. Najchladnejším mesiacom býva január s priemernou dennou teplotou 4,5 – 7 ° C. Pričom dni s prízemných mrazom sa často vyskytujú ešte na prelome apríla a mája. V súčasnosti sa aj tu objavujú častejšie výkyvy počasia pre túto oblasť menej typické. ==Stavby== V osade Kráľovci je kostol Božského Srdca Ježišovho, ktorý patrí do farnosti Čadca-mesto. Na západnom okraji, na hranici s Podzávozom sa nachádza základná škola s materskou školou, ktorá okrem Čadečky slúži aj žiakom z Drahošanky, Podzávozu, svrčinovskej časti Závršie a žiakom druhého stupňa z Milošovej. ==Doprava== Spojenie verejnou dopravou s centrom mesta zabezpečuje autobusová [[Mestská hromadná doprava v Čadci|linka MHD číslo 7]], v časti po osadu Škradné doplnená prímestskou linkou, ktorá pokračuje do Svrčinovca-Závršia. Hlavnou dopravnou osou územia je cesta III/2012 (predtým III/011058), ktorá odbočuje z [[Cesta I. triedy 11 (Slovensko)|cesty I/11]].<ref>http://www.vyvlastnenie.sk/pribuzne-temy/dialnicne-myto/spoplatnene-useky-podrobny-zoznam/</ref> == Referencie == {{Referencie}} *Čadca a okolie, Peter Maráky, RNDr. Ladislav Šeliga 1981 Osveta {{Čadca}} [[Kategória:Mestské časti Čadce]] 6klnz19qnvtv0e58dwgua8bjliqz3ra Mars Sample Return 0 114715 7416933 7353492 2022-07-29T08:35:51Z Eryn Blaireová 2374 aktualizácia veľmi starého článku, rozšírenie, kat. wikitext text/x-wiki [[File:Mars sample returnjpl.jpg|thumb|Umelecká predstava o prvom štarte rakety nesúcej vzorky z marťanského povrchu]] '''Mars Sample Return''' ([[angličtina|z angl.]] ''doprava vzorky z Marsu'') je plánovaná, vysoko komplexná robotická misia k [[planéta|planéte]] [[Mars]], ktorá by mala dopraviť naspäť na [[Zem]] vzorky marťanskej [[hornina|horniny]] (podobne ako programy [[program Apollo|Apollo]] alebo [[program Luna|Luna]] dopravili horninu z [[Mesiac]]a). V súčasnosti sa jej prípravou zaoberá [[Európska kozmická agentúra]] v rámci projektu [[Aurora]] a [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Prvá fáza MSR, zber vzoriek, už prebieha vďaka činnosti vozidla [[Perseverance (rover)|Perseverance]], ktoré vzorky zbiera do kapsúl. Tieto vzorky mal podľa pôvodnej predstavy doniesť k pristávaciemu modulu nasledujúcej misie jednoduchý rover. [[27. júl]]a [[2022]] však [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] a [[Európska vesmírna agentúra|ESA]] oznámili zmeny v plánovaného projektu. Podľa nového rozhodnutia sa tento rover nepostaví a vzorky donesie k návratovej rakete samotný Perseverance. V prípade, že Perseverance nebude schopný tieto vzorky v roku [[2030]] dopraviť k návratovému systému, prinesú vzorky k návratovému systému dve nové marťanské helikoptéry, ktoré ho zastúpia. Takýto postup je oproti pôvodnému plánu jednoduchší, čiže menej riskantný, a tiež finančne menej náročný. Agentúry k nemu pristúpili po vynikajúcich skúsenostiach s prototypom prvého marťanského vrtuľníka - [[Ingenuity]].<ref>https://kosmonautix.cz/2022/07/novinky-o-msr-perseverance-priveze-vzorky-soucasti-budou-helikoptery/</ref> Po naložení vzoriek do návratového modulu s nimi raketa odštartuje z [[Areografia|povrchu Marsu]]. Raketa bude musieť fungovať na tuhé pohonné hmoty, pretože kvapalné by sa kvôli krátkej dobe skladovateľnosti museli vyrobiť krátko pred štartom a teda priamo na Marse, čo je príliš zložité. Na obežnej dráhe Marsu sa puzdro so vzorkami stretne s európskym orbitálnym modulom vybaveným americkým systémom na ich zachytenie. Ten ich uloží do návratovej schránky, ktorá má zabrániť kontaminácii. Potom puzdro opustí obežnú dráhu Marsu, preletí k Zemi, zabrzdí v jej [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] a bez [[padák]]ov dopadne do púšte v [[Utah]]u. Puzdro bude zosilnené, aby toto neriadené pristátie vydržalo. Padáky sa nepoužijú preto, lebo ak by zlyhali, puzdro by sa roztrieštilo o zemský povrch a nastalo by riziko obojstrannej kontaminácie – mikroorganizmami zo Zeme pre vzorky a mikroorganizmami z Marsu pre Zem. Týmto spôsobom sa zároveň ušetrí hmotnosť návratového puzdra.<ref>http://astrin.planetarium.sk/nasa-ma-plan-na-navrat-vzoriek-z-marsu-c07548</ref> <!-- == Politické pozadie misie == NASA pôvodne plánovala vlastnú misiu s takým názvom, ale nedávne prehodnotenie priorít kozmického výskumu v USA (plán súčasnej administratívy na návrat na [[Mesiac]]) a následné presuny finančných prostriedkov do pilotovaných letov viedlo k prehodnoteniu týchto plánov. V poslednom odporúčaní komisie pre výskum Marsu sa objavuje pre MSR ako prvý možný dátum 2022/2024<ref>[http://mepag.jpl.nasa.gov/reports/Mars_Progam_Plan_SAG_report.doc Science Analysis of the November 3, 2005 Version of the Draft Mars Exploration Program Plan]</ref>. Je teda možné, že Európa, ktorá už v tomto smeru vyvíja značné aktivity bude musieť prebrať vedúcu úlohu v projekte (a tým aj v jeho financovaní), čo by umožnilo jeho realizáciu už okolo roku 2018. --> == Externé odkazy == * [http://www.esa.int/SPECIALS/Aurora/SEM1PM808BE_0.html ESA: misia Mars Sample Return] ([[angličtina|anglicky]]) === Zdroje === {{Portál|Astronómia||Slnečná sústava||Kozmonautika}} <references/> [[Kategória:Sondy ESA]] [[Kategória:Sondy NASA]] [[Kategória:Prieskum Marsu]] [[Kategória:Plánované misie]] fwcum24jdpwv45sv7dggk1231u0zrno Šablóna:MHD na Slovensku 10 118332 7416977 7409932 2022-07-29T10:02:46Z Jetam2 30982 veľké písmeno wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = MHD na Slovensku |nadpis = [[Mestská hromadná doprava na Slovensku]] |skupina1= Podľa mesta |zoznam1 = * [[Mestská hromadná doprava v Banskej Bystrici|Banská Bystrica]] * [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|Bratislava]] * [[Mestská hromadná doprava v Brezne|Brezno]] * [[Mestská hromadná doprava v Čadci|Čadca]] * [[Mestská hromadná doprava v Dunajskej Strede|Dunajská Streda]] * [[Mestská hromadná doprava v Galante|Galanta]] * [[Mestská hromadná doprava v Hlohovci|Hlohovec]] * [[Mestská hromadná doprava v Komárne|Komárno]] * [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|Košice]] * [[Mestská hromadná doprava v Leviciach|Levice]] * [[Mestská hromadná doprava v Martine|Martin]] * [[Mestská hromadná doprava v Nitre|Nitra]] * [[Mestská hromadná doprava v Nových Zámkoch|Nové Zámky]] * [[Mestská hromadná doprava v Piešťanoch|Piešťany]] * [[Mestská hromadná doprava v Poprade|Poprad]] * [[Mestská hromadná doprava v Rožňave|Rožňava]] * [[Mestská hromadná doprava v Ružomberku|Ružomberok]] * [[Mestská hromadná doprava v Senci|Senec]] * [[Mestská hromadná doprava v Senici|Senica]] * [[Mestská hromadná doprava v Seredi|Sereď]] * [[Mestská hromadná doprava v Skalici|Skalica]] * [[Mestská hromadná doprava v Snine|Snina]] * [[Mestská hromadná doprava v Spišskej Novej Vsi|Spišská Nová Ves]] * [[Mestská hromadná doprava v Starej Ľubovni|Stará Ľubovňa]] * [[Mestská hromadná doprava vo Svite|Svit]] * [[Mestská hromadná doprava v Šahách|Šahy]] * [[Mestská hromadná doprava v Šali|Šaľa]] * [[Mestská hromadná doprava v Štúrove|Štúrovo]] * [[Mestská hromadná doprava v Šuranoch|Šurany]] * [[Mestská hromadná doprava v Topoľčanoch|Topoľčany]] * [[Mestská hromadná doprava v Trebišove|Trebišov]] * [[Mestská hromadná doprava v Trnave|Trnava]] * [[Mestská hromadná doprava vo Vrábľoch|Vráble]] * [[Mestská hromadná doprava vo Vranove nad Topľou|Vranov nad Topľou]] * [[Mestská hromadná doprava v Zlatých Moravciach|Zlaté Moravce]] * [[Mestská hromadná doprava vo Zvolene|Zvolen]] * [[Mestská hromadná doprava v Žiari nad Hronom|Žiar nad Hronom]] * [[Mestská hromadná doprava v Žiline|Žilina]] |skupina2= [[Železnica|Železničná doprava]] |zoznam2 = * [[Železničná doprava v Bratislave|Bratislava]] * [[Tatranské elektrické železnice]] * [[Trenčianska elektrická železnica]] * [[Ľubochnianska elektrická lesná železnica|Ľubochnianska elektrická železnica]] (zrušená) * [[Viedenská električka|Elektrická železnica Bratislava – Viedeň]] (zrušená) |skupina3= [[Rýchlodráha]] |zoznam3 = * [[Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave|Bratislava]] (plánovaná) * [[Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave|Petržalka]] * [[Košická rýchlodráha|Košice]] |skupina4= [[Električková doprava]] |zoznam4 = * [[Električková doprava v Bratislave|Bratislava]] * [[Električková doprava v Košiciach|Košice]] |skupina5= [[Trolejbusová doprava]] |zoznam5 = * [[Trolejbusová doprava v Banskej Bystrici|Banská Bystrica]] * [[Trolejbusová doprava v Bratislave|Bratislava]] * [[Trolejbusová doprava v Košiciach|Košice]] * [[Trolejbusová doprava v Prešove|Prešov]] * [[Trolejbusová doprava v Žiline|Žilina]] * [[Trolejbusová doprava vo Vysokých Tatrách|Vysoké Tatry]] (zrušená) |skupina6= Autobusová doprava |zoznam6 = * [[Autobusová doprava v Bratislave|Bratislava]] * [[Autobusová doprava v Košiciach|Košice]] * [[Autobusová doprava v Žiline|Žilina]] |skupina7= Prevádzkovatelia |zoznam7 = * ''DP:'' [[Dopravný podnik mesta Banská Bystrica|Banská Bystrica]] * [[Dopravný podnik Bratislava|Bratislava]] * [[Dopravný podnik mesta Košice|Košice]] * [[Dopravný podnik mesta Martin|Martin]] * [[Dopravný podnik mesta Prešov|Prešov]] * [[Dopravný podnik mesta Žiliny|Žilina]] * ''ARRIVA:'' [[ARRIVA Bratislava|Bratislava]] * [[ARRIVA Liorbus|Liorbus]] * [[ARRIVA Michalovce|Michalovce]] * [[ARRIVA Nitra|Nitra]] * [[ARRIVA Nové Zámky|Nové Zámky]] * [[ARRIVA Trnava|Trnava]] |skupina8 = [[Integrovaný dopravný systém|Integrované dopravné systémy]] |zoznam8 = * [[Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji|Bratislavský kraj]] * [[IDS Východ|Košický a Prešovský kraj]] * [[Integrovaný dopravný systém Žilinského samosprávneho kraja|Žilinský kraj]] * [[Žilinský regionálny integrovaný dopravný systém|Žilina – Rajec]] (zrušený) }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny mestskej hromadnej dopravy|Slovensko]] [[Kategória:Dopravné navigačné šablóny Slovenska|MHD]] </noinclude> bryl1joxy9w7rdrqdynt2vr8pczs1iw Prípad Hedvigy Malinovej 0 125128 7416992 7327235 2022-07-29T11:08:19Z Starekolena 8222 na SLovensku po slovensky... Patrí to do wiki? https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia:Jozef_Vojtech_Kasanick%C3%BD#Vysvetlenie wikitext text/x-wiki '''Hedviga Malinová''', [[Slovensko|slovenská]] vysokoškolská študentka [[Maďari|maďarskej]] národnosti, sa do povedomia verejnosti dostala po tom, čo bolo na polícii ohlásené, že ju [[25. august]]a [[2006]] v [[Nitra|Nitre]] napadli dvaja muži kvôli tomu, že hovorila po [[maďarčina|maďarsky]]. Malo sa tak stať pri jej ceste na Fakultu stredoeurópskych štúdií [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzity Konštantína Filozofa]]. == Priebeh udalostí v deň incidentu == Dňa 25. augusta 2006 ráno o 4:30 hod. v [[Horné Mýto|Hornom Mýte]], v mieste svojho trvalého bydliska, sa Hedviga Malinová zobudila, aby si ešte preopakovala určité tézy k postupovej skúške z maďarského jazyka a literatúry. Skúška sa mala konať o 8:00 na Katedre maďarského jazyka a literatúry v budove Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre pod [[Zobor (vrch)|Zoborom]]. Hedviga Malinová bola v tom roku študentka tretieho ročníka učiteľstva maďarčiny a nemčiny na Filozofickej fakulte UKF.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvý výsluch Hedvigy Malinovej|url=http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/prvy/|vydavateľ=Alianca Fair-play|dátum prístupu=2021-07-29|dátum vydania=2006-08-25}}</ref>{{Rp|page=7}}<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hedviga prepadnutie oznámila až pred skúškou|url=https://www.sme.sk/c/2893548/hedviga-prepadnutie-oznamila-az-pred-skuskou.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=sk|meno=Jana|priezvisko=Beňová|dátum vydania=2006-09-13}}</ref><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tretí výsluch Hedvigy Malinovej|url=http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/treti/|vydavateľ=Alianca Fair-play|dátum prístupu=2021-07-29|dátum vydania=2006-09-09}}</ref>{{Rp|pages=2}} Na skúšku sa v ten deň rozhodla ísť autobusom z [[Trhová Hradská|Trhovej Hradskej]], odkiaľ jej išiel autobus do Nitry asi o 6:00 hod. Do Trhovej Hradskej ju zaviezla jej matka osobným autom, pričom z domu vychádzali o 5:30. Z Trhovej Hradskej cestovala Hedviga Malinová autobusom do Nitry cez [[Šaľa|Šaľu]]. Do autobusu v obci [[Topoľníky]] nastúpil Malinovej skúšajúci pedagóg [[Károly Presinszky]], s ktorým vedľa seba potom sedeli.<ref name=":11" /> Hedviga Malinová vystúpila v Nitre na stanici z autobusu okolo 7:10 hod.<ref name=":28">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Študentke Hedvige merali čas|url=https://slovensko.hnonline.sk/251321-studentke-hedvige-merali-cas|vydavateľ=Hospodárske noviny|dátum prístupu=2021-08-04|jazyk=sk|priezvisko=SITA|dátum vydania=2007-11-16}}</ref> Hedviga Malinová sa na stanici rozlúčila s učiteľom Presinszkym s tým, že chcela ešte kúpiť chlebíčky pre komisiu. Hedviga Malinová sa potom peši vybrala cez mesto až pod Zobor, pričom si nepamätá jasne, akou trasou išla:<blockquote>„Ja som išla potom asi do mesta pre tie chlebíčky. Miesto, kde som ich mala kúpiť, uviesť neviem. Keď nad tým tak rozmýšľam, musela som prejsť okolo starého Tesca a potom som pokračovala cez pešiu zónu, okolo Divadla a potom som išla najkratšou možnou cestou. Už v minulom výsluchu som uviedla, že si nepamätám, ako som došla na miesto, kde sa to stalo. Jasne si pamätám, že som prešla cez most rieky Nitry. Neviem, po ktorej strane mosta som išla, či som išla po pravej alebo ľavej strane mosta.“<ref name=":11" /></blockquote>Na moste na Mostnej ulici ju mali osloviť turisti v aute s maďarskou poznávacou značkou, ktorí sa jej pýtali na cestu do Nových Zámkov. Podľa Hedvigy Malinovej sa jej turisti najprv pýtali, či vie anglicky a ona odpovedala, že nie. Potom sa jej pýtali, či vie nemecky. Ona odpovedala, že áno, ale že vie aj po maďarsky. Potom im poskytla informácie a kráčala ďalej. Hedviga Malinová takto opísala nasledujúce udalosti:<blockquote>„Rozhovor mohli počuť útočníci, ktorí už pod mostom kričali na mňa, že na ‚Slovensku po slovensky‘. Neodpovedala som, nato sa opýtali, či im rozumiem. Povedala som, že áno, ale nech ma nechajú na pokoji. Spýtali sa, že kam idem, povedala som, že na skúšky. Dnes už nepôjdeš nikam, povedali a obkľúčili ma z dvoch strán. Držiac za vlasy, dotiahli ma do nejakých kríčkov na breh rieky, kde bolo veľa odpadkov a takmer som už stála vo vode.“<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. Hedvig: végig igazat mondtam|url=https://ujszo.com/kozelet/m-hedvig-vegig-igazat-mondtam|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=hu|priezvisko=Vrabcová|meno=Marie|dátum vydania=2006-09-13}}</ref><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prípad Hedviga|url=http://web.archive.org/web/20080616095435/http://lesk.zoznam.sk/cl/100176/126395/Pripad-Hedviga|vydavateľ=Život|dátum vydania=2006-09-13|dátum prístupu=2021-07-31|priezvisko=Ďurovová|meno=Henrieta}}</ref><ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hedviga prehovorila na verejnosti, útok stále potvrdzuje|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/151613-hedviga-prehovorila-na-verejnosti-utok-stale-potvrdzuje/|vydavateľ=Pravda|dátum vydania=2006-09-13|dátum prístupu=2021-08-03|jazyk=sk}}</ref><ref name=":34">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vallee|meno=Rodolphe|titul=Ethnic-Hungarian Slovak Responds Publicly to Police Allegation She Lied About a Racially-Motivated Attack|url=https://wikileaks.org/plusd/cables/06BRATISLAVA764_a.html|dátum vydania=2006-09-13|dátum prístupu=2021-08-03|vydavateľ=WikiLeaks}}</ref> „...vtedy som asi dostala aj jednu facku, začal mi krvácať nos, asi, keď si na to dobre pamätám. Nepamätám si na všetko, ako sa to stalo. Potom druhý moment, čo si pamätám, že stojím vo vysokej tráve alebo v burine...“<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Občan Hedviga|url=http://www.jablko.sk/hedviga/obcan-hedviga/|vydavateľ=jablko|dátum prístupu=2021-08-03|meno=Anna|priezvisko=Kratochvílová|dátum vydania=2009}}</ref> „Jasne si pamätám na to, ako mi povedali, aby som si dala dole sako, pančuchy a náušnice. Ja som ich pokyn splnila, dala som si dole sako, pančuchy a odopla som si obidve náušnice. Bolo to v poradí, že som si dala dole sako, potom som dala dole pančuchy a na ne som položila náušnice, ktoré som si odopla. Tieto veci ležali na zemi. (...) Ja som počas toho i napriek tomu, že tí muži na mňa kričali, nevolala o pomoc, ani som sa nesnažila utiecť. Potom mi kázali, aby som vytiahla z kabelky peňaženku, ja som otvorila kabelku, našla som ju a podala som im ju. (...) Nie som si istá, asi ten nižší ma udrel otvorenou dlaňou do ľavej časti tváre a následne som hneď spadla na zem do trávy a zostala som ležať na chrbte v tráve. Následne som pocítila úder do podbruška a potom som pravdepodobne upadla do bezvedomia a na nič si nespomínam. Neviem, ako dlho som ležala na tráve. (...) Potom som už uviedla, že neviem, ako dlho som ležala na zemi som sa prebrala, stále som ležala, polohu svojho tela neviem a následne som vstala a začala som bežať smerom na fakultu. Bežala som tak, že som bola v blúzke, ktorá bola roztrhnutá, určite som mala aj rozopnutú podprsenku, táto však nebola vyzlečená ani posunutá, len bola rozopnutá. Mala som sukňu po kolená, holé nohy a topánky, ktoré boli premočené. Či boli tieto topánky premočené od dažďa alebo z iného dôvodu, tak to neviem. Viem, že bolo po daždi, ale určite v tej dobe, kedy sa toto stalo, nepršalo. Utekala som smerom na fakultu, rukami som si držala blúzku tak, aby sa mi neposunula podprsenka. Neviem presne kde, ale v určitom úseku sa mi zdali topánky veľmi ťažké, od toho, že boli mokré, preto som ich vyzula a nechala som ich na chodníku. Ďalej som utekala bosá, po ceste som stretla nejaké dve ženy, ktoré išli oproti mne. Potom som vbehla do objektu UKF, prešla som okolo vrátnice a išla som do budovy, tam kde je katedra.“<ref name=":11" /></blockquote>Vedúca katedry Anna Sándorová opisuje príchod Hedvigy Malinovej na katedru takto:<blockquote>„Na skúšky malo prísť v ten deň 10 študentov. Ešte sme nestihli urobiť ani prezentáciu prítomných študentov, keď študenti (...) dobehli za nami celí vyplašení, že jedna študentka (...) je dobitá a že krváca. Ja s kolegami sme vyšli na chodbu za študentami a tu už sedela študentka - Hedviga Malinová na stoličke. Toto bolo asi medzi 08:10 až 08:15 hodinou. Hedviga Malinová mala oblečenú tmavú sukňu dĺžky mierne nad koleno, bielu blúzku s dlhým rukávom. Bola celá krvavá na tvári - krvácala z čela spod korienkov vlasov a tiež krvácala z nosa. Už mala opuchnuté líca a pery. Mala modriny na stehne niektorej nohy, presne neviem povedať, na ktorej. (...) Hedviga bola bosá, bez topánok, mala špinavé, mokré nohy. Nevšimla som si, či ich mala aj krvavé. Hedviga prišla bez kabelky, nemala ani mobil, a bola bez akejkoľvek tašky. Hedviga sa celá triasla, bola v šoku, plakala. My sme sa ju snažili ukľudniť a zistiť, čo sa jej stalo. Pýtala som sa jej, čo sa stalo. Na to mi odpovedala, že zbili ma. (...) Ako Hedviga sedela predklonená na stoličke a držala si brucho, na ktoré sa sťažovala, že ju bolí, všimli sme si, že na blúzke na chrbte má napísaný nápis. Maďari za Dunaj. (...) Ja som zavolala Hedviginej matke a informovala som ju o tom, čo sa stalo jej dcére. Mali sme v škole fotoaparát a kolega urobil niekoľko Hedviginých fotiek.“<ref name=":27">{{Citácia periodika|titul=Štát verzus Hedviga|periodikum=.týždeň|dátum=2007-05-14|ročník=2007|číslo=20}}</ref>{{Rp|page=18}}</blockquote>Hedviga Malinová opísala situáciu na katedre takto:<blockquote>„...išla som do budovy, tam kde je katedra. Vošla som dnu do kancelárie vedúcej katedry, tento úsek si pamätám len útržkovito, neviem uviesť sled udalostí, ktoré boli na fakulte. Bola som naľakaná a vystresovaná. Ja si pamätám, že na fakulte som bola dotazovaná skúšajúcimi, že ako sa volám, kde bývam, a ja som povedala, aby zavolali môjmu priateľovi Petrovi Žákovi, že čo sa stalo a taktiež som ich žiadala, aby zavolali mojej matke. Tak sa aj stalo a ja som nadiktovala z hlavy tel. čísla na priateľa a domov. Podarilo sa mi skontaktovať iba s priateľom, ktorému som povedala, čo sa stalo. Presný obsah telefonátu s priateľom Petrom Žákom si nespomínam. Ja som chcela absolvovať skúšku, a preto som profesorov žiadala, že tejto skúšky sa chcem zúčastniť. Bol okolo mňa zmätok a rozmýšľali, čo ďalej so mnou budú robiť. Ja som ešte medzitým bola na WC, nakoľko mi bolo zle a dlhšie som bola na toalete, pričom som si všimla, že aj na spodnom prádle mám stopy krvi. Ja som i napriek môjmu zdravotnému stavu chcela skúšku absolvovať, nakoľko sa jednalo o posledný termín postupovej skúšky. Zrazu tam potom prišli lekári a tí ma odviezli do FN Nitra...“<ref name=":11" /></blockquote>Sanitka odviezla Hedvigu Malinovú z fakulty UKF asi o 9:30.<ref name=":27" />{{Rp|page=19}} V nitrianskej nemocnici bola pod sedatívami, absolvovala ošetrenie a rôzne vyšetrenia, potom bola hospitalizovaná na traumatológii. Po celú dobu bol pri nej jej priateľ Peter Žák. Na obed prišli za ňou aj jej rodičia. Rodičia nechceli s médiami nič komunikovať, chceli len, aby ich dcéra mala pokoj.<ref name=":11" /><ref name=":35">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nyitrán megvertek egy magyar diáklányt|url=https://ujszo.com/kozelet-kozelet/nyitran-megvertek-egy-magyar-diaklanyt|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-08-07|jazyk=hu|dátum vydania=2006-08-26}}</ref> O 12:10 začal na traumatológii Fakultnej nemocnice Nitra prvý policajný výsluch Hedvigy Malinovej, ktorý skončil o 13:50. Výsluch viedol vyšetrovateľ mjr. Kuna.<ref name=":9" /> Lekári navrhli Hedvige Malinovej, aby v nemocnici zostala 24 hodín na pozorovanie, ale na žiadosť rodičov bola v podvečer odvezená do nemocnice v Dunajskej Strede. Tam uskutočnili ešte ďalšie vyšetrenia.<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Nitre napadli maďarskú študentku|url=https://domov.sme.sk/c/2866812/v-nitre-napadli-madarsku-studentku.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2006-08-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nemocnica sa bráni|url=https://slovensko.hnonline.sk/195698-nemocnica-sa-brani|vydavateľ=Hospodárske noviny|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=sk|priezvisko=Vrabec|meno=Norbert|dátum vydania=2006-09-14}}</ref> Okolo 17:30 navštívil Hedvigu Malinovú v nemocnici v Dunajskej Strede poslanec SMK [[László Nagy (politik)|László Nagy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bugár: Sú tu otázniky, ktoré treba vysvetliť|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/151606-bugar-su-tu-otazniky-ktore-treba-vysvetlit/|vydavateľ=Pravda|dátum vydania=2006-09-12|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> O 22:15 sa v nemocnici začal druhý policajný výsluch Hedvigy Malinovej, ktorý skončil o 22:45. Výsluch viedol vyšetrovateľ PZ mjr. Mgr. [[Peter Horák (vyšetrovateľ)|Peter Horák]].<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhý výsluch Hedvigy Malinovej|url=http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/druhy/|vydavateľ=Aliancia Fair-play|dátum prístupu=2021-07-29|dátum vydania=2006-08-25}}</ref> Na druhý deň v sobotu ráno dopoludnia medzi 09:00-10:00 Hedviga Malinová na vlastnú žiadosť odišla z nemocnice domov.<ref name=":11" /> == Časový priebeh ďalších udalostí<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hedviga|url=http://hedviga.fair-play.sk/chronologia/|vydavateľ=hedviga.fair-play.sk|dátum prístupu=2020-12-25}}</ref> == * Policajné vyšetrovanie prípadu bolo zastavené [[11. september|11. septembra]] [[2006]]. [[12. september|12. septembra]] Polícia SR zverejnila dôkazy, ktoré podľa nej, svedčia o tom, že Hedviga Malinová si celý čin vymyslela. Celú udalosť si Hedviga mala podľa polície naplánovať práve na dobu pred štátnicami z maďarčiny, pri ktorých už raz neuspela. * Právneho zastupovania Hedvigy Malinovej sa [[12. september|12. septembra]] 2006 ujal poslanec za [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK]] [[Gábor Gál]]. 13. septembra spolu obvinili políciu z klamstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hedviga Malinová mohla byť mučená | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/200216/hedviga-malinova-mohla-byt-mucena/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2012-01-20 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> Policajti údajne nútili mladú ženu priznať sa, že si útok vymyslela: „Šiesti policajti na mňa kričali, aby som sa priznala, že klamem. Hrozili mi, že ak sa nepriznám, dajú ma do väzby,“ uviedla.<ref name="sme-2006-studentka-prepadli-ma-policia-prepad">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Študentka: Prepadli ma. Polícia: Prepad nebol | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2895506/studentka-prepadli-ma-policia-prepad-nebol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-14 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> Minister vnútra [[Robert Kaliňák]] povedal, že z celého výsluchu je urobený videozáznam a že nie je problém dokázať, že tvrdenia o vynucovaní priznania sú klamstvom. [[14. september|14. septembra]] [[2006]], sa Gál vzdal právneho zastupovania Hedvigy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gál spolitizovanie prípadu odmieta, ale Hedvigu už nezastupuje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2898235/gal-spolitizovanie-pripadu-odmieta-ale-hedvigu-uz-nezastupuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-16 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> V ten istý deň SMK prostredníctvom svojej tlačovej hovorkyne [[Lívia Solymos|Lívie Solymos]] vyhlásila, „že sa nebude ďalej vyjadrovať k prípadu študentky Hedvigy Malinovej, pretože celá záležitosť čoraz viac dostáva politický podtón.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = SMK sa už nebude vyjadrovať k prípadu Hedvigy Malinovej | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/2896713/smk-sa-uz-nebude-vyjadrovat-k-pripadu-hedvigy-malinovej.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-14 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> * [[19. september|19. septembra]] [[2006]] hovorca nitrianskej krajskej prokuratúry potvrdil, že Hedviga podala sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania proti páchateľovi.<ref name="sme-policia-uz-dostala-staznost-od-hedvigy">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK; SITA; SME.sk | odkaz na autora = | titul = Polícia už dostala sťažnosť od Hedvigy Malinovej | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/2902788/policia-uz-dostala-staznost-od-hedvigy-malinovej.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-19 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> O 22-stranovej sťažnosti rozhodovala okresná prokuratúra v Nitre. [[18. október|18. októbra]] [[2006]] bolo oznámené, že sťažnosti Hedvigy Malinovej nebolo vyhovené a naopak Malinová tak na Slovensku musí čeliť obvineniu z krivej výpovede. * [[1. február]] 2008 Na Generálnej prokuratúre SR vypovedal [[Peter Korček]], ktorý podal na Malinovú ešte v roku 2006 trestné oznámenie. Na jeho základe sa začalo voči nej trestné stíhanie za krivú výpoveď.<ref name=":0" /> * [[12. február]] 2008 Generálny prokurátor povedal, že nevie, kedy bude vyšetrovanie prípadu prepadnutia Hedvigy Malinovej a jej údajne krivej výpovede ukončené. V súčasnosti podľa neho prebiehajú výsluchy súdnych znalcov, ktorí sa podieľali na vypracovaní znaleckých posudkov písma a DNA stôp na známke resp. lepiacej časti obálky, v ktorej boli Hedvige Malinovej krátko po prepadnutí doručené jej doklady.<ref name=":0" /> * V apríli 2014 novozvolený prezident [[Andrej Kiska]] uviedol, že v prípade odsúdenia Hedvigy Malinovej jej udelí milosť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Ak Malinovú odsúdia, Kiska jej dá milosť|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2014-04-10|issn=1336-197X|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/314374-ak-malinovu-odsudia-kiska-jej-da-milost/|dátum prístupu=2018-11-30|autor=SITA}}</ref> * [[30. apríl]]a [[2014]] sa v Bratislave uskutočnil protest na podporu Malinovej Žákovej a iných káuz. Mottom podujatia konaného súbežne s oslavami 10. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie bolo: „Dnes Hedviga, zajtra ty? Spravodlivosť pre všetkých!“ Protest organizoval Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku, organizácia zastrešujúca maďarské občianske združenia na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Na podporu Malinovej zorganizujú demonštráciu|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2014-04-22|issn=1335-4418|url=https://domov.sme.sk/c/7178289/na-podporu-malinovej-zorganizuju-demonstraciu.html|dátum prístupu=2018-11-30|autor=SITA}}</ref> * V marci 2016 Hedviga Malinová Žáková požiadala o odovzdanie trestného stíhania do Maďarska, kde vtedy žila, s čím súhlasil minister spravodlivosti Tomáš Borec [[17. marec|17. marca]] [[2016]]. * [[24. október|24. októbra]] [[2018]], po viac ako 12 rokoch od skutku, okresná prokuratúra v [[Győr|Győri]] vydala rozhodnutie o zrušení vyšetrovania s odôvodnením, že „zločin nemožno dokázať na základe dostupných údajov a dôkazných prostriedkov“, a rovnako ani to, že Malinová sa nedopustila falošného svedectva.<ref>{{Citácia periodika|titul=Po 12 rokoch sa skončila kauza Hedvigy Malinovej|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-11-22|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/492548-po-12-rokoch-sa-skoncil-sud-s-hedvigou-malinovou/|dátum prístupu=2018-11-22|jazyk=sk-SK}}</ref> * Prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] [[28. november|28. novembra]] 2018 prijal Hedvigu Malinovú Žákovú a obdaril ju kyticou kvetov, pričom skonštatoval, že "tento prípad bol smutnou ukážkou zlyhávania štátu v jeho základnej úlohe zabezpečiť spravodlivosť.“ „Nechcem v tomto prípade robiť ani sudcu, ani obhajcu, ani žalobcu" avšak vyšetrovanie podozrení z trestných činov nesmie byť predmetom politických hádok a ich vyriešenie otázkou toho, či ľudia viac veria študentke alebo ministrovi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Kiska sa stretol s Hedvigou Malinovou Žákovou|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/645756/kiska-sa-stretol-s-hedvigou-malinovou-zakovou/|dátum prístupu=2018-11-30|jazyk=sk}}</ref> == Argumenty spochybňujúce verziu Hedvigy Malinovej == * Operatívnou cestou zaznamenané vyjadrenia [[Anna Sádorová|Anny Sádorovej]] a Károlyho Presinszkeho, ktorí s poškodenou hovorili bezprostredne po tom, ako po útoku prišla na katedru. Z nich vyplýva, že Hedviga bezprostredne po útoku tvrdila, že bola zbitá, keď telefonovala po maďarsky. V uznesení Okresnej [[prokuratúra|prokuratúry]] v Nitre pod značkou ''1 Pv 807/2006'' sa ale konštatuje, že ''vyšetrovaním bolo zistené, že Hedviga na mobilný telefón ňou udaného telefónneho čísla neprijala žiadny hovor a ani hovor neodoslala''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horváth | meno = Andrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Quo Vadis kauza Malinová? | periodikum = blog.sme.sk | odkaz na periodikum = | url = https://andrejhorvath.blog.sme.sk/c/214169/Quo-Vadis-kauza-Malinova.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2009-12-26 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> * Blúzka bola úplne čistá, pričom Hedviga tvrdila, že ju zvalili do trávy v parku, kde bolo blato. Mala však na sebe oblečené sako a podľa jej advokáta je možné, že spadla na zadnú časť tela.<ref name="sme-2006-studentka-prepadli-ma-policia-prepad" /> * Nápis na blúzke obsahoval gramatickú chybu („Maďari za Dunai“). * Podľa záverov jedného z dvoch súdnych znalcov MUDr. [[Imrich Kónya|Imricha Kónya]] neutrpela žiadne pomliaždenie tváre, nosa ani uší, nebola kopnutá do podbruška a nemala ani otras mozgu<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dömeová | meno = Annamária | autor = | odkaz na autora = | titul = Polícia: brutálny útok na študentku sa nestal | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://dennik.hnonline.sk/slovensko/105447-policia-brutalny-utok-na-studentku-sa-nestal | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-13 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref>, čo však odporuje záverom druhého súdneho znalca MUDr. [[Marián Pamula|Mariána Pamulu]], ktorý zranenia potvrdil. * Hedviga vypovedala, že jej ukradli doklady. Na druhý deň jej na domácu adresu prišla obálka s dokladmi. Písmo na obálke sa zhoduje s Hedviginým písmom{{bez citácie}}, na lepiacej časti obálky bola nájdená Hedvigina{{bez citácie}} [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]].<ref name=":0" /> * Hedviga tvrdila, že jej sliny a DNA sa na obálku dostali po tom, čo známka z obálky odpadla, keď ju vyhodila do koša. Hedviga ju potom z koša vybrala a opätovne prilepila. Podľa tvrdení polície známka nebola nikdy odlepená.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA; ČTK; TASR | odkaz na autora = | titul = Hedviga Malinová trvá na tom, že ju napadli dvaja mladí muži | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/2894730/hedviga-malinova-trva-na-tom-ze-ju-napadli-dvaja-mladi-muzi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-13 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> * Je nemožné písať guľoučkovým perom na blúzku, ktorá je oblečená, úhľadným písmom.{{bez citácie}} * Navzdory jej tvrdeniu, že ju kopali do brucha, keď ležala na zemi v blúzke, na blúzke sa našli stopy len po čistiacom prášku a žiadny náznak kopancov. * Hedviga 6-krát odmietla rekonštrukciu.{{bez citácie}} * Tvrdenia riaditeľa nemocnice majú veľmi vážnu trhlinu, pretože ak mala otras mozgu, ako sa uvádza v lekárskej správe, nikdy sa neprejavili jeho príznaky.{{bez citácie}} * Údajný páchateľ mal na čas skutku „dôveryhodné“ alibi, poskytnuté svojou matkou. Navyše, keď jeho fotku ukázali Hedvige, neoznačila ho za páchateľa.{{bez citácie}} * Lekársky posudok z roku [[2008]] vypracovaný pod vedením vtedajšieho dekana Lekárskej fakulty UK [[Peter Labaš|Petra Labaša]] prokurátor vrátil na dopracovanie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Labaš: Z kauzy Malinová sa mi dvíha žalúdok | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/5596314/labas-z-kauzy-malinova-sa-mi-dviha-zaludok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-10-16 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> ale aj tak posudok nakoniec vyznel, že ju nikto nezbil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lekársky posudok: Hedvigu Malinovú nikto nezbil | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/416839-lekarsky-posudok-hedvigu-malinovu-nikto-nezbil | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2011-05-03 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> == Argumenty potvrdzujúce verziu Hedvigy Malinovej == * Policajný prezident Ján Packa 23. 7. 2007 pripustil, že Hedvigu Malinovú niekto zbil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Policia nepopiera, ze Malinovu napadli | periodikum = aktuálne.sk | url = https://web.archive.org/web/20090914103240/http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=242885 | vydavateľ = Centrum Holdings | miesto = Bratislava | dátum = 2007-07-23 | dátum prístupu = 2020-12-22 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Piško | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Packa o Malinovej: Skutok sa možno stal inak | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/3407782/packa-o-malinovej-skutok-sa-mozno-stal-inak.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-07-24 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> * V prospech Hedviginej verzie vyznievajú fotky zamestnancov školy, ktoré vznikli krátko po tom, čo sa udalosť mala stať a na ktorých je Hedviga zobrazená s krvou na hlave a vo vlasoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = M. Hedvig augusztus 25-én a nyitrai egyetemen | url = https://index.hu/gal/?dir=0609/kulfold/szlov/ | vydavateľ = index.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Polícia bezprostredne po ohlásení údajného útoku nevyhotovila fotodokumentáciu prípadu. * Hedviga Malinová pri každom z troch výsluchov<ref name="vysluch1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpoveď Hedvigy na výsluchu : 25. august 2006 - výsluch od 12:10 hod. | url = http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/prvy/ | vydavateľ = Aliancia Fair-play | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-30 | miesto = Bratislava}}</ref><ref name="vysluch2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpoveď Hedvigy na výsluchu : 25. august 2006 - výsluch od 22:15 hod. | url = http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/druhy/ | vydavateľ = Aliancia Fair-play | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-30 | miesto = Bratislava}}</ref><ref name="vysluch3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpoveď Hedvigy na výsluchu : 9. september 2006 - výsluch od 08:45 hod. | url = http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/treti/ | vydavateľ = Aliancia Fair-play | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-30 | miesto = Bratislava}}</ref> zdôraznila, že buď telefonovala, alebo sa s niekým stretla osobne. Zistenie polície, že na Hedviginom mobile neprebehol v deň útoku žiaden hovor, jej výpovediam teda nijako neprotirečí, iba ich upresňuje. Hedvigino netelefonovanie pred útokom preto nemohlo byť dôvodom na to, aby polícia o jej výpovedi začala pochybovať. * Hedviga Malinová preukázala, že jej platobná karta blokovaná bola.<ref>''"Potvrdenie banky o zablokovaní platobnej karty"'' [http://hedviga.fair-play.sk/docs/karta_potvrdenie.jpg], hedviga.fair-play.sk</ref> Banka jej o tom vydala náležité potvrdenie s patričnou pečiatkou a dvoma podpismi. Hedviga si ho vyžiadala po tom, ako minister vnútra prehlásil, že ohľadom bankomatovej karty klamala. * Súdny znalec Hedvigu spočiatku neprehliadol. Hoci sa minister vnútra vyjadril, že už po dvoch dňoch mal signály o fingovanom útoku, znalec prehliadol Hedvigu až po desiatich dňoch a skonštatoval absenciu poranení, čím sa dostal do rozporu s tvrdeniami ošetrujúcich lekárov. Riaditeľ nitrianskej nemocnice Viktor Žák v deň ohlásenia údajného útoku skonštatoval, že Malinová má pomliaždeniny v oblasti brucha a vnútornej strany stehien. * Predseda [[Strana maďarskej koalície|SMK]] [[Béla Bugár]] prezentoval argument, že existuje popis páchateľov. Podľa niektorých zdrojov sú známe konkrétne osoby, na ktoré sa hodí. Polícia identifikovala podľa popisu jedného z údajných páchateľov. * Polícia nevedela predstaviť žiaden motív, ktorý by mal Hedvigu viesť k fingovanému útoku na seba. Verziu o konaní zo strachu zo skúšky vyvrátili samotní predstavitelia školy, podľa ktorých je Hedviga dobrou žiačkou a nikdy zo skúšky „nevyletela“. * Samotná Hedviga Malinová prejavila ochotu podrobiť sa výsluchu na detektore lži, ako to vyplýva zo zápisnice z výsluchu 9. 9. 2006: ''Otázka vyšetrovateľa: Boli by ste ochotná sa podrobiť detektoru lži? Odpoveď: Áno.''<ref name="vysluch3" /> * Polícia v počítačovom prepise prvej, rukou písanej výpovede, ktorú Malinová poskytla vyšetrovateľovi ešte v deň udalosti v nemocnici v Dunajskej Strede účelovo vynechala časť týkajúcu sa telefonovania v znení ''„Čo sa týka, či som v čase pred incidentom telefonovala, alebo som sa s niekým stretla, tak skôr si myslím, že som sa s niekým stretla a prehovorila som s ním.''“<ref name="vysluch2" /> == Sporné témy == === Telefonovanie alebo osobný rozhovor v maďarčine === Dňa 12. septembra 2006 zvolal tlačovú besedu Robert Kaliňák, vtedajší minister vnútra, na ktorej uviedol, že hoci sa v trestnom oznámení uvádza, že Hedviga Malinová mala byť napadnutá po tom, čo s niekým volala cez mobilný telefón, vyšetrovaním sa zistilo, že Hedviga Malinová z mobilného telefónu v deň útoku určite nevolala. Na to mala Hedviga Malinová uviesť, že sa s niekým stretla osobne, ale nevedela s kým.<ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Študentka podľa policajtov fingovala prepadnutie|url=https://domov.sme.sk/c/2892482/studentka-podla-policajtov-fingovala-prepadnutie.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2006-09-12}}</ref><ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tlačová beseda Roberta Kaliňáka|url=http://hedviga.fair-play.sk/tlacovka/|vydavateľ=Aliancia Fair-play|dátum prístupu=2021-07-31}}</ref> Roman Kvasnica, advokát Hedvigy Malinovej, v roku 2018 povedal: „možno 30 percent argumentácie zo strany politikov, predovšetkým zo strany Smer, bolo o tom, že Hedviga telefonovala po maďarsky a podľa politikov sa u mobilného operátora zistilo, že to nie je pravda“. Podľa neho však počas všetkých policajných výsluchov Hedviga Malinová vypovedala, že buď telefonovala alebo sa s niekým stretla.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto ublížil Hedvige Malinovej|url=https://www.tyzden.sk/rozhovory/52101/kto-ublizil-hedvige-malinovej/|vydavateľ=.týždeň|dátum vydania=2018-12-09|dátum prístupu=2021-08-01|jazyk=sk|meno=Štefan|priezvisko=Hríb}}</ref> Na prvom výsluchu povedala: „...som (...) schádzala schodíkmi, ktoré viedli na chodník pre chodcov, (...) pričom asi v týchto miestach som niekomu odpovedala v maďarskom jazyku, ale, či to bolo niekomu do telefónu, (...) alebo som niekomu (...) odpovedala priamo osobne, kto išiel okolo - neviem teda, ako to presne bolo...<ref name=":92">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvý výsluch Hedvigy Malinovej|url=http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/prvy/|vydavateľ=Alianca Fair-play|dátum prístupu=2021-07-29|dátum vydania=2006-08-25}}</ref> Na druhom výsluchu Hedviga Malinová povedala: „Čo sa týka, či som v čase pred incidentom telefonovala, alebo som sa s niekým stretla, tak skôr si myslím že som sa s niekým stretla a prehovorila som s ním.“<ref name=":222">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhý výsluch Hedvigy Malinovej|url=http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/druhy/|vydavateľ=Aliancia Fair-play|dátum prístupu=2021-07-29|dátum vydania=2006-08-25}}</ref> Na treťom výsluchu povedala: „...niekde za týmito schodíkmi som buď telefonovala, resp. som niekoho stretla. Toto stretnutie známej osoby mohlo byť aj predtým počas tej cesty zo stanice na UKF. V tej dobe som taktiež mohla telefonovať, s kým som mohla telefonovať neviem, neviem ani z akého miesta som telefonovala.“<ref name=":112">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tretí výsluch Hedvigy Malinovej|url=http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/treti/|vydavateľ=Alianca Fair-play|dátum prístupu=2021-07-29|dátum vydania=2006-09-09}}</ref> Hedviga Malinová tiež na treťom výsluchu uviedla: „Ja som netvrdila, že som telefonovala. Pripustila som, že som mohla niekoho stretnúť. Neviem meno osoby, ktorú som stretla. Počas stretnutia s touto osobou som komunikovala v maďarskom jazyku. Je to logické, nakoľko som bola oslovená tými mužmi: ‚Na Slovensku po slovensky‘. Neviem tiež vysvetliť, prečo po následnej medializácii a hľadaní svedkov sa mi táto známa osoba neozvala a nepýtala sa ma, čo sa to stalo po tom, čo sme sa stretli. Ja som sa snažila pátrať po tom, koho som stretla, ale nepodarilo sa mi to zistiť.“<ref name=":112" /> Okresný prokurátor Igor Seneši napísal, že Hedviga Malinová, keď prišla na Katedru maďarského jazyka, uviedla ako jediný dôvod jej zbitia to, že telefonovala po maďarsky. Mala to povedať svojim učiteľom Anne Sándorovej a Károlymu Presinszkému a toto potvrdili obaja učitelia aj v postavení svedkov.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Seneši|meno=Igor|titul=Uznesenie o zamietnutí sťažnosti|url=https://blog.sme.sk/andrejhorvath/politika/quo-vadis-kauza-malinova|dátum vydania=2006-10-18|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=Život}}</ref>{{Rp|page=5}} Vedúca katedry Anna Sándorová na otázku vyšetrovateľa, čo konkrétne Hedviga Malinová hovorila po tom, keď prišla so zraneniami na katedru, odpovedala: „...bolo veľmi ťažké z Hedvigy dostať súvislú informáciu o tom, čo sa jej stalo, pretože sa veľmi triasla na celom tele, bola veľmi rozrušená, plakala a medzi jednotlivými vzlykmi z nej vyšlo, že telefonovala po maďarsky a prepadli ju dvaja mladíci“.<ref name=":272">{{Citácia periodika|titul=Štát verzus Hedviga|periodikum=.týždeň|dátum=2007-05-14|ročník=2007|číslo=20}}</ref>{{Rp|page=18}} Neskôr, po tlačovej besede Roberta Kaliňáka, Anna Sándorová povedala: „Študentka nikdy jednoznačne nepovedala, že ju počuli rozprávať do telefónu, hovorila nezrozumiteľne, čo je pochopiteľné, lebo bola v šoku.“<ref name=":39">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Malinovej na fakulte veria|url=https://korzar.sme.sk/c/4480848/malinovej-na-fakulte-veria.html|vydavateľ=Korzár|dátum prístupu=2021-07-28|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2006-09-19}}</ref> V deň napadnutia popoludní začali maďarské média informovať, že v Nitre bola napadnutá maďarská študentka kvôli tomu, že telefonovala po maďarsky. Túto informáciu poskytol maďarskej tlačovej agentúre MTI nemenovaný zdroj z prostredia UKF.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Magyar diáklányt vertek Szlovákiában|url=http://24.hu/kulfold/2006/08/25/magyar_diaklanyt_vertek_szlovakiaban/|dátum vydania=2006-08-25|dátum prístupu=2021-07-26|jazyk=hu|vydavateľ=24.hu}}</ref> Jeden zo svedkov mal údajne vidieť Hedvigu Malinovú v deň útoku po 7:30, keď ju obiehal autom na chodníku v Brezovom háji cestou do práce. Podľa jeho výpovede mala Hedviga Malinová priloženú pravú ruku k ľavému uchu. Najprv si myslel, že telefonuje, ale neskôr si všimol, že žiadny mobilný telefón nedrží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nyomás nehezedik a nyomozóra|url=https://ujszo.com/kozelet/nyomas-nehezedik-a-nyomozora|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-08-07|jazyk=hu|dátum vydania=2007-10-16}}</ref> [[Jozef Hašto (psychiater)|Jozef Hašto]], psychiater Hedvigy Malinovej, v roku 2018 povedal: „Keď som sa neskôr v rozhovoroch s ňou vrátil k tomu, ako to bolo s jej vypovedaním, hovorila mi, že bola spomedzi študentov, ktorí išli na skúšku z maďarského jazyka, desiata. Preto išla na fakultu ako posledná a mala za úlohu zohnať nejaké zákusky ako pohostenie. Meškala, ponáhľala sa a v hlave mala myšlienku, že by mala zatelefonovať, že už je blízko a za chvíľu dorazí. Vtedy však došlo k prepadnutiu. V hlave jej preto zostalo niečo s telefonovaním. To sa ľuďom bežne stáva. Keď si intenzívne predstavujú, že idú urobiť nejaký úkon a neurobia ho, majú problém presne si pamätať, či sa daná vec stala, či ju urobili, alebo nie.“<ref name=":17" /> Roman Kvasnica v roku 2018 hovoril o tom, ako sa Hedvigy Malinovej pýtal na jej výpovede na polícii ohľadom rozhovoru v maďarčine: „Ja som Hedvige položil otázku, čo si z toho vlastne pamätá. Povedala, že sa jej stále zdalo, že s niekým osobne hovorila a keď si nepamätala s kým, hovorila, že asi telefonovala. Opýtal som sa jej, či dedukovala, alebo si pamätá. Odpovedala: A prečo by mi inak povedali ‚Na Slovensku po slovensky‘? Ona si vydedukovala, že ju museli počuť hovoriť v maďarskom jazyku.“<ref name=":17" /> === Maďarskí turisti === Po tlačovej besede Roberta Kaliňáka 12. septembra 2006 Hedviga Malinová v rozhovore pre denník [[Új Szó]] povedala, že sa rozpamätala, že ju napadli potom, ako ju oslovili turisti v aute s maďarskou poznávacou značkou, ktorí sa jej pýtali na cestu do Nových Zámkov. Maďarskí turisti sa najprv pýtali, či vie anglicky a ona odpovedala, že nie. Potom sa jej pýtali, či vie nemecky. Ona odpovedala, že áno, ale že vie aj po maďarsky. Potom im poskytla informácie a kráčala ďalej. Chcela volať aj kamarátke do Nových Zámkov, že ako by sa tam dostali, ale rozmyslela si to, lebo už nemala čas. Podľa Hedvigy Malinovej rozhovor mohli započuť útočníci, ktorí už pod mostom na ňu kričali, že na „Slovensku po slovensky“. Podobne toto stretnutie opísala aj na tlačovej besede z 13. septembra 2006, ktorú zvolal Gábor Gál, jej vtedajší advokát.<ref name=":122">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. Hedvig: végig igazat mondtam|url=https://ujszo.com/kozelet/m-hedvig-vegig-igazat-mondtam|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=hu|priezvisko=Vrabcová|meno=Marie|dátum vydania=2006-09-13}}</ref><ref name=":132">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prípad Hedviga|url=http://web.archive.org/web/20080616095435/http://lesk.zoznam.sk/cl/100176/126395/Pripad-Hedviga|vydavateľ=Život|dátum vydania=2006-09-13|dátum prístupu=2021-07-31|priezvisko=Ďurovová|meno=Henrieta}}</ref><ref name=":242">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hedviga prehovorila na verejnosti, útok stále potvrdzuje|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/151613-hedviga-prehovorila-na-verejnosti-utok-stale-potvrdzuje/|vydavateľ=Pravda|dátum vydania=2006-09-13|dátum prístupu=2021-08-03|jazyk=sk}}</ref><ref name=":342">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vallee|meno=Rodolphe|titul=Ethnic-Hungarian Slovak Responds Publicly to Police Allegation She Lied About a Racially-Motivated Attack|url=https://wikileaks.org/plusd/cables/06BRATISLAVA764_a.html|dátum vydania=2006-09-13|dátum prístupu=2021-08-03|vydavateľ=WikiLeaks}}</ref> Hospodárske noviny uviedli, že Hedviga Malinová si rozmyslela zavolať priateľke, lebo bolo ešte skoro ráno.<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čo tvrdí Hedviga|url=https://slovensko.hnonline.sk/149406-co-tvrdi-hedviga|vydavateľ=Hospodárske noviny|dátum prístupu=2021-08-03|jazyk=sk|priezvisko=Borčin|meno=Ján|dátum vydania=2006-09-14}}</ref> Okresný prokurátor Igor Seneši napísal, že na to, aby útočníci počuli, akou rečou poškodená komunikuje, by museli byť od Hedvigy Malinovej vzdialení doslova pár centimetrov, vzhľadom na intenzitu cestnej premávky a z nej vyplývajúci hluk v čase, keď malo k útoku dôjsť. Tiež napísal, že ak sa Hedviga Malinová s niekým osobne stretla, tak žiadna takáto osoba sa na políciu neprihlásila a vyšetrovateľom ani príslušníkom kriminálnej polície sa nepodarilo takúto osobu vypátrať.<ref name=":6" /> Dňa 19. júna 2007 Hedviga Malinová povedala, že za 10 mesiacov sa neprihlásil nikto, kto by tvrdil, že by bol svedkom útoku alebo by o tom niečo vedel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Malina Hedvig: reméltem, hogy valaki megszólal|url=https://ujszo.com/kozelet-kozelet/malina-hedvig-remeltem-hogy-valaki-megszolal|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=hu|priezvisko=Vrabcová|meno=Marie|dátum vydania=2007-06-20}}</ref> Podľa Hedvigy Malinovej si na maďarských turistov spomenula až 11. septembra 2006,<ref name=":242" /> pričom ešte 9. septembra 2006 si nebola istá, či telefonovala alebo niekoho stretla, hoci sa veľmi snažila to zistiť.<ref name=":112" /> Dňa 11. septembra 2006 jej mal k rozpomenutiu pomôcť jej psychiater [[László Sárközy]], u ktorého bola v ordinácii v Dunajskej Strede.<ref name=":242" /><ref name=":252">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Občan Hedviga|url=http://www.jablko.sk/hedviga/obcan-hedviga/|vydavateľ=jablko|dátum prístupu=2021-08-03|meno=Anna|priezvisko=Kratochvílová|dátum vydania=2009}}</ref> Ten bol v roku 2012 predvolaný na výsluch a citoval na ňom kompletnú zdravotnú dokumentáciu z návštev Hedvigy Malinovej, pričom lekársky nález zo dňa 11. septembra 2006 nepopisuje toto rozpomínanie sa na skutočnosti ohľadom napadnutia. V lekárskej správe z toho dňa sa spomína iba Malinovej trauma z tretieho policajného výsluchu, ktorý sa konal 9. septembra 2006.<ref name=":33">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsluch Lászla S.|url=http://hedviga.fair-play.sk/docs/Psychiater_S_final.pdf|dátum vydania=2012-01-13|dátum prístupu=2021-07-30|vydavateľ=Aliancia Fair-play}}</ref> V roku 2010 Hedviga Malinová povedala, ako sa cítila, keď prešlo niekoľko dní od útoku: „Bola som nepokojná a nahnevaná na seba, že si nemôžem spomenúť na všetky podrobnosti, nakoniec som začala pochybovať aj sama o sebe. (...) Neprestajne som sa prehrabávala v pamäti, lebo som sa bála, že som vynechala niečo veľmi podstatné. Toľko som uvažovala o tom, čo sa stalo, že dnes už ani neviem, či to, čo si vybavujem, sú naozaj moje spomienky, alebo si len spätne premietam niečo, čo si iba myslím, lebo to tak diktuje logika. Toto však platí len o zahmlených útržkoch, napríklad o tom, ktorou cestou som išla cez mesto - ohľadom podstaty som si absolútne istá. Aj v tom, že na moste sa ma pýtala posádka auta, ako sa dostanú do Nových Zámkov...“<ref name=":18">{{Citácia knihy|priezvisko=Vrabcová|meno=Marie|titul=Hedviga|vydanie=1|vydavateľ=Loar|miesto=Dunajská Streda|rok=2010|isbn=978-80-970588-4-5|strany=215}}</ref>{{Rp|page=20}} V roku 2010 Roman Kvasnica povedal, že nevie, či Hedviga Malinová stretla maďarských turistov a že sa to už nikdy nedozvie, pretože kamerové záznamy už nie sú dostupné.<ref name=":18" />{{Rp|page=135}} === Posledný termín === Hedviga Malinová sa regulárne prihlásila na posledný z troch termínov v júni 2006, pričom vedúca katedry maďarského jazyka Anna Sándorová poprela informácie, že na tretí termín sa prihlásila kvôli tomu, že by skúšku z predchádzajúcich termínov nezvládla.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Biztos, hogy nem a vizsgától félt – állítják a nyitrai egyetemi tanárok|url=https://ujszo.com/kozelet/biztos-hogy-nem-a-vizsgatol-felt-allitjak-a-nyitrai-egyetemi-tanarok|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-08-01|jazyk=hu|priezvisko=Vrabcová|meno=Marie|dátum vydania=2006-09-14}}</ref> Na otázku vyšetrovateľa, prečo sa prihlásila na posledný termín skúšky, Hedviga Malinová odpovedala: „Kvôli iným skúškam som nestihla absolvovať prvé dva termíny, nakoľko by som mala málo času na prípravu.“<ref name=":112" /> Napriek tomu v roku 2010 Malinová uviedla, že tretí ročník len opakovala, pretože predchádzajúci rok ho nemohla dokončiť kvôli žalúdočným vredom. K dokončeniu jej vtedy chýbali iba dve skúšky. Prodekan však kvôli jej zlému zdravotnému stavu nepripustil odklad a usúdil, že je lepšie, aby celý ročník opakovala. S tým sa zmierila a napriek tomu, že nemusela, znovu chodila na prednášky a zbierala kredity navyše.<ref name=":18" />{{Rp|pages=12-13}} === Poradie na skúške === Na skúšku v deň incidentu boli prihlásení dokopy desiati študenti (deväť študentiek a jeden študent).<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prípad Hedviga bola pripravovaná akcia. Zistenie páchateľov by bol koniec Fica a Kaliňáka|url=https://slovensko.hnonline.sk/813912-prepad-hedvigy-pripravovana-akcia|vydavateľ=Hospodárske noviny|dátum prístupu=2021-08-01|jazyk=sk|priezvisko=Karásek|meno=Ján|dátum vydania=2016-08-23}}</ref> Podľa Jozefa Hašta, psychiatra Hedvigy Malinovej, mala ísť na skúšku ako desiata v poradí, a preto mala za úlohu zohnať nejaké zákusky ako pohostenie, pretože si mohla dovoliť meškať.<ref name=":17" /> Napriek tomu v roku 2010 Hedviga Malinová povedala, že na všetky skúšky chodila vždy ako prvá: „Nerada som čakala a bola som presvedčená, že opakovať si v posledných chvíľach nemá zmysel, preto som vždy vchádzala prvá. Neskôr mi spolužiaci hovorili, že keď v deň útoku čakali na malú štátnicu a ja som neprišla, zišlo im na um, že aspoň nezdvihnem latku príliš vysoko.“<ref name=":18" />{{Rp|page=159}} Jeden zo spolužiakov, ktorý v deň útoku tiež čakal na skúšku, povedal pre časopis .týždeň: „Ešte sme sa v ten deň tešili, že tam nie je, lebo bola vždy tak trochu bifľoška.“<ref name=":272" /> === Chlebíčky === Na stanici v Nitre sa Hedviga Malinová rozlúčila so svojím učiteľom Károlyom Presinszkym s tým, že chce ísť ešte kúpiť chlebíčky pre komisiu. Na treťom výsluchu však nevedela uviesť, kde tie chlebíčky chcela kúpiť, či ich kúpila a čo sa s nimi stalo, ak ich kúpila. Uvádza však, že keď bola na ešte stanici, potom ich asi išla kúpiť do mesta.<ref name=":112" />{{Rp|pages=2, 4}} V reportáži Euguena Kordu z novembra roku 2006 odznelo, že Hedviga Malinová si išla chlebíčky kúpiť do Tesca.<ref name=":29">{{Citácia periodika|autor=Eugen Korda|titul=Hedviga II|periodikum=STV|url=https://www.youtube.com/watch?v=u_z0tVHXo7o|dátum=2006-11-13}}</ref> V roku 2007 sa robila policajná rekonštrukcia trasy, akou mala ísť Hedviga Malinová na skúšku. Denník Új Szó sa vtedy opýtal prokurátora, prečo sa figurantka nezastavila pri Tescu, kde mala Hedviga Malinová kúpiť chlebíčky. Prokurátor to nechcel komentovať, kým neskončí vyšetrovanie.<ref name=":30">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bejárták Hedvig útját|url=https://ujszo.com/kozelet/bejartak-hedvig-utjat|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-08-05|jazyk=hu|dátum vydania=2007-11-16}}</ref> Na treťom výsluchu Hedviga Malinová povedala: „musela som prejsť okolo starého Tesca“, čo neskôr podobnými slovami zopakovala: „išla som okolo starého Tesca“.<ref name=":112" /> Námestník generálneho prokurátora Ctibor Košťál v roku 2012 povedal: „Sú tam aj ďalšie záhady, ktoré sú úplne iné - akože idem kupovať chlebíčky na skúšku profesorom päť kilometrov, hoci v škole mám bufet, kde chlebíčky robia.“<ref name=":31">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Košťál o Hedvige: Nehovorila vždy pravdu|url=https://domov.sme.sk/c/6507758/kostal-o-hedvige-nehovorila-vzdy-pravdu.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-08-05|jazyk=sk|meno=Monika|priezvisko=Tódová|dátum vydania=2012-08-23}}</ref> Roman Kvasnica, advokát Hedvigy Malinovej, na to reagoval: „Oni tvrdia, že načo išla kúpiť do Prioru chlebíčky, keď ich predávali v bufete v škole. Jej spolužiaci potvrdili, že Hedviga mala ísť kúpiť chlebíčky. Na tom, že išla kúpiť chlebíčky, má byť založené jej klamstvo. Je to ich nový argument. Čo keď nevedela, že v bufete predávajú chlebíčky? Hovoriť o chlebíčkoch je nedôstojné.“<ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvasnica: Fica Hedvigou môžu vydierať|url=https://domov.sme.sk/c/6509469/kvasnica-fica-hedvigou-mozu-vydierat.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-08-05|jazyk=sk|meno=Monika|priezvisko=Tódová|dátum vydania=2012-08-24}}</ref> === Pripravenosť na skúšku === Dňa 12. septembra 2006 na tlačovej besede [[Robert Fico]] povedal: „Nás skôr zarmucuje, že vláda Slovenskej republiky musí míňať také obrovské množstvo energie, aby vyvracala podvody, manipulácie a možno aj to, že nejaká dievčina nebola schopná urobiť skúšku, tak obetovala meno Slovenskej republiky len preto, aby si zachránila svoju vlastnú kožu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prokuratúra uzavrela kauzu Malinová, výsledok nepovedala|url=https://domov.sme.sk/c/7077043/prokuratura-uzavrela-kauzu-malinova-vysledok-nepovedala.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=sk|meno=Matúš|priezvisko=Burčík|dátum vydania=2014-01-23}}</ref> Po skončení tlačovej besedy nemenovaný policajný zdroj informoval veľvyslanectvo Spojených štátov, že motívom študentky vytvoriť fingovaný útok bolo vyhnutie sa štátniciam, ktoré predtým už dvakrát nezvládla urobiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vallee|meno=Rodolphe|titul=Attack onn Ethnic Hungarian Student Fabricated, Slovak Police Say|url=https://wikileaks.org/plusd/cables/06BRATISLAVA754_a.html|dátum vydania=2006-09-12|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=WikiLeaks}}</ref> [[Robert Kaliňák]] dňa 8. novembra 2006 povedal pre denník Új Szó, že Hedviga Malinová si to prepadnutie vymyslela, aby sa mohla v ten deň vyhnúť skúške.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nem adunk teret a szélsőségeknek|url=https://ujszo.com/kozelet/nem-adunk-teret-a-szelsosegeknek|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=hu|dátum vydania=2006-11-09}}</ref> Podľa vlastných slov, Hedviga Malinová sa na skúšku pripravovala od 23. júna 2006, pričom si myslí, že bola naňu pripravená patrične. Podľa nej mala počas celého štúdia veľmi dobré výsledky a vždy sa na skúšky pripravovala zodpovedne, pričom na tej skúške jej obzvlášť záležalo, nakoľko by opakovala ročník, keby ju nespraví.<ref name=":112" />{{Rp|page=5-6}} Podľa vedúcej katedry, Anny Sándorovej, za tri roky neopakovala Hedviga Malinová ani jednu skúšku, bola výborná študentka a dostala prospechové štipendium.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tanúk sokasága erősíti meg: Hedvig össze volt verve|url=https://kuruc.info/r/1/5623/|vydavateľ=Felvidék.ma|dátum prístupu=2021-08-01|jazyk=hu|dátum vydania=2006-09-14}}</ref> Tiež povedala, že postupovú skúšku z nemčiny spravila predtým na dvojku, čo nie je jednoduchá skúška, takže nemala dôvod obávať sa skúšky z maďarčiny,<ref name=":19" /> Podľa nemčinára, ktorý dobre poznal Hedvigu Malinovú, to bola výborná študentka.<ref name=":102">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hedviga prepadnutie oznámila až pred skúškou|url=https://www.sme.sk/c/2893548/hedviga-prepadnutie-oznamila-az-pred-skuskou.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=sk|meno=Jana|priezvisko=Beňová|dátum vydania=2006-09-13}}</ref> Podľa niektorých spolužiakov Hedvigy Malinovej je nezmysel, že by sa chcela vyhnúť skúške, pretože to bola dobrá žiačka, prednášky nevynechávala a skúšky robila bez problémov.<ref name=":272" /> Hedviga Malinová uviedla, že skúšku chcela absolvovať aj napriek zraneniam, nakoľko sa jednalo o posledný termín postupovej skúšky.<ref name=":112" />{{Rp|pages=3-4}} Kvôli tomu nevolala ani políciu ani sanitku, lebo si povedala, že je v poriadku, že je iba vyľakaná a že až po vykonaní skúšky to nahlási na políciu a nechá sa ošetriť. Členka komisie Žofia Bárcziová navrhla Hedvige Malinovej, že keď pôjde na ošetrenie a bude všetko v poriadku, môže ísť na skúšku.<ref name=":112" />{{Rp|page=5-6}} V reportáži Eugena Kordu Hedviga Malinová povedala: „Ja som nechcela ísť do nemocnice, ja som povedala, že chcem ísť na skúšku. To som viackrát opakovala. Bola som strašne hysterická, ja si myslím, že hysterická som bola. Som im... Silou mocou chceli ma naložiť do tej sanitky, ja som povedala, že nikam nepôjdem, s cudzími ľuďmi určite nie, nie, nie. A že chcem ísť na skúšku, lebo chcem... učila som sa na to. Povedali, že nemôžem. Povedala som, nie, tak nikam nejdem, keď nemôžem ísť na skúšku. Potom mi profesorka z komisie sľúbila, že keď pôjdem do nemocnice a bude všetko v pohode, akože... tak... môžem sa vrátiť a môžem ísť na skúšku. No a vtedy som išla do nemocnice“.<ref name=":14">{{Citácia periodika|autor=Eugen Korda|titul=Hedviga (1. časť)|periodikum=STV|url=https://www.youtube.com/watch?v=2UWwIo5WWUI|dátum=2006-10-23}}</ref> Napokon bol termín skúšky Hedvige Malinovej presunutý na 19. septembra 2006. Toto jej mala vybaviť vedúca katedry.<ref name=":112" />{{Rp|page=6}} Podľa jedného zo skúšajúcich učiteľov, ktorý chcel zostať v anonymite, bola Hedviga Malinová vzorná a zodpovedná študentka, a preto jej bez problémov umožnili spraviť danú skúšku neskôr, aby jej neprepadla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nyitrán megvertek egy magyar diáklányt|url=https://ujszo.com/kozelet-kozelet/nyitran-megvertek-egy-magyar-diaklanyt|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=hu|dátum vydania=2006-08-26}}</ref> Hedviga Malinová túto náhradnú skúšku zložila úspešne s výslednou známkou 1,5.<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvé doplnenie sťažnosti z 18. septembra 2006|url=http://hedviga.fair-play.sk/docs/Doplnenie_staznosti_zo_dna_24_09_2006_02.pdf|dátum vydania=2006-09-24|dátum prístupu=2021-07-30|vydavateľ=Aliancia Fair-play|priezvisko=Malinová|meno=Hedviga}}</ref>{{Rp|page=37}} Podľa člena komisie Józsefa Menyhárta odpovedala bezchybne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hedvig (9!)|url=http://www.menyhartjozsef.sk/hedvig-9|vydavateľ=menyhartjozsef.sk|dátum vydania=2015-08-26|dátum prístupu=2021-08-01|jazyk=hu|priezvisko=Menyhárt|meno=József}}</ref> V roku 2010 Hedviga Malinová povedala, že termín náhradnej skúšky bol 18. septembra 2006, pričom dodala: „Neopakovala som si nič, na skúšku som išla s tými istými vedomosťami, ako tri týždne predtým, v deň útoku, ale aj to stačilo, lebo vtedy som bola dobre pripravená. ... Nežiadala som čas na prípravu, vytiahla som si otázku a hneď som odpovedala.“<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nadávali jej na ulici, aj držali palce. Hedviga (úryvok z knihy Marie Vrabcovej)|url=https://kultura.sme.sk/c/5677825/hedviga-3-uryvok-z-knihy-marie-vrabcovej.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-08-01|jazyk=sk|meno=Marie|priezvisko=Vrabcová|dátum vydania=2010-12-10}}</ref> Nemenovaný policajt, ktorý sa podieľal na vyšetrovaní lúpežného prepadnutia Hedvigy Malinovej, pre časopis Život v roku 2006 povedal: „Na strach zo skúšky pokojne zabudnite. Niekto z toho robí politiku, no nevieme, komu to vyhovuje...“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Herečka?|url=http://web.archive.org/web/20080617023107/http://lesk.zoznam.sk/cl/100176/129897/Herecka-|vydavateľ=Život|dátum vydania=2006-11-02|dátum prístupu=2021-07-31|priezvisko=Ďurovová|meno=Henrieta}}</ref> == Podobné prípady == === Tawana Brawleyová === Dňa 24. novembra 1987 bola Tawana Brawleyová, 15-ročná Američanka afroamerického pôvodu, údajne unesená v obci Wappingers Falls, New York dvoma bielymi mužmi do lesa, kde ju spolu s ďalšími štyrmi bielymi mužmi bili a opakovane znásilňovali po dobu štyroch dní. Dňa 28. novembra 1987 bola Brawleyová nájdená zabalená do odpadkového vreca vo dvore miestnej ubytovne. Bola pokrytá výkalmi, vlasy mala poobstríhané, na jej tele boli uhlíkom napísané slová "KKK" a "NIGGER", jej džínsy boli prepálené v mieste rozkroku, jednu topánku mala rozrezanú a druhá topánka jej chýbala. Taktiež jej chýbala peňaženka a školské učebnice. Prípad následne vyvolal zvýšené rasové nepokoje.<ref name="new york1">{{Citácia periodika|autor=The New York Times|titul=Brawley Case: Stubborn Puzzle, Silent Victim|periodikum=The New York Times|url=https://www.nytimes.com/1988/02/29/nyregion/brawley-case-stubborn-puzzle-silent-victim.html|dátum=1988-02-29}}</ref> Počas vyšetrovania sa však objavili viaceré sporné momenty. Lekárske posudky nepotvrdili znásilnenie a jediné zranenie bola menšia modrina za ľavým uchom. Nebolo ani pozorované, že by jej telo nieslo znaky podvýživy alebo podchladenia. Brawleyová si vo viacerých vyhláseniach protirečila a odmietala vypovedať pred súdom. Taktiež veľké množstvo forenzných dôkazov nepotvrdzovalo verziu Brawleyovej. Dňa 6. októbra 1988 porotný súd štátu New York prišiel k záveru, že Tawana Brawleyová nebola obeťou sexuálneho útoku a že stav, v akom ju našli 28. novembra 1987, si zrejme sama aj zapríčinila.<ref name="jury">{{Citácia periodika|autor=Robert Abrams|titul=Tawana Brawley Grand Jury Report|periodikum=State Of New York, Department Of Law|url=https://archive.org/details/TawanaBrawleyGrandJuryReport|dátum=1988-10-06}}</ref>{{rp|1-90}} V tom istom roku sa Brawleyová presťahovala do štátu Virginia.<ref>{{Citácia periodika|autor=Associated Press|titul=Tawana Brawley And Family Living in Virginia|periodikum=Associated Press|url=https://apnews.com/article/afadaae339ef8bae4b57088c83a17d97|dátum=1988-09-21}}</ref> V roku 1997, 10 rokov po incidente, Tawana Brawleyová stále trvala na tom, že sa jej to stalo a že nie je klamárka. Podľa nej polícia v roku 1988 podplatila svedkov, aby proti nej svedčili.<ref>{{Citácia periodika|autor=Josh Margolin|titul=“I’m not a liar”|periodikum=Associated Press|url=https://web.archive.org/web/20070927192704/http://archive.th-record.com/1997/12-03-97/jamtawan.htm|dátum=1997-12-03}}</ref> Taktiež spomenula, že ju viackrát sledovala tajná služba CIA.<ref name=":40">{{Citácia periodika|autor=Jim Yardley|titul=After a Decade, Brawley Reappears and Repeats Charges|periodikum=The New York Times|url=https://archive.nytimes.com/www.nytimes.com/library/national/1203ny-brawly-trial.html|dátum=1997-12-03}}</ref> V roku 2007, 20 rokov po incidente, jej rodičia stále trvali na tom, že ich dcéra si to nevymyslela.<ref name=":41">{{Citácia periodika|autor=Dorian Block|titul=20 years later, Tawana Brawley has turned back on the past|periodikum=Daily News|url=https://web.archive.org/web/20071120022528/http://www.nydailynews.com/news/2007/11/18/2007-11-18_20_years_later_tawana_brawley_has_turned.html|dátum=2007-11-18}}</ref> Počas vyšetrovania boli k prípadu prizvaní aj dvaja forenzní psychiatri, Dr. Griffith a Dr. Dietz. Obidvaja po posúdení prípadu prišli so záverom, že Brawleyová si útok vymyslela. Taktiež uviedli, že tento prípad vykazuje typické znaky fingovaného útoku. Dr. Dietz spolu so špeciálnym agentom FBI Hazelwoodom (podľa Dietza je Hazelwood popredný odborník na túto tému) uviedol 20 charakteristík, ktoré sa objavujú pri falošných obvineniach z útoku (viď tabuľku).<ref name="jury" />{{rp|58}} {| class="wikitable" |+Tabuľka 20 charakteristík, ktoré sú typické pre fingované útoky a porovnanie jednotlivých charakteristík medzi Tawananou Brawleyovou a Hedvigou Malinovou !Charakteristika<ref name="jury" />{{rp|58}} !Tawana Brawleyová<ref name="jury" /> !Hedviga Malinová{{Rp|zdroje nižšie}} |- |'''príbeh je bizarný alebo senzačný''' |päťnásťročná študentka afroamerického pôvodu bola údajne sexuálne napadnutá minimálne troma bielymi mužmi, ktorí ju okrem toho zbili, potreli výkalmi a napísali na jej telo rasistické odkazy |dvatsaťtriročná študentka maďarského pôvodu bola údajne zbitá, okradnutá a sexuálne napadnutá dvoma slovenskými extrémistami; motívom útoku mala byť nenávisť voči Maďarom, pretože na Malinovú zaútočili potom, ako ju mali počuť hovoriť po maďarsky; na jej blúzku napísali protimaďarské heslá<ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kaliňák: Za incidentmi stoja výrastkovia|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/151553-kalinak-za-incidentmi-stoja-vyrastkovia/|vydavateľ=Pravda|dátum vydania=2006-09-04|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref><ref name=":43">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Polícia tvrdí, že si útok vymyslela|url=https://mynitra.sme.sk/c/4738752/policia-tvrdi-ze-si-utok-vymyslela.html|vydavateľ=MY Nitra|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=sk|meno=Miriam|priezvisko=Hojčušová|dátum vydania=2006-09-18}}</ref> |- |'''pseudo-obeť sa zraní sama, niekedy vážne alebo simuluje zranenie pre získanie podpory''' |podľa ošetrujúcich lekárov Brawleyová simulovala bezvedomie, simulovala nehybnosť rúk a nôh a keď bola požiadaná, aby sa postavila, padla na podlahu |Malinová mala po incidente krvavé stopy na pere, pod nosom, pod ľavým okom, na ušniciach, na čele vo vlasovej časti a na spodnom prádle;<ref name=":44">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predbežná lekárska správa|url=http://hedviga.fair-play.sk/docs/ls_predbezna_NR.jpg|dátum vydania=2006-08-25|dátum prístupu=2021-08-14|vydavateľ=Aliancia Fair-play}}</ref><ref name=":43" /><ref name=":45">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Nem igaz, hogy semmi nem történt”|url=https://ujszo.com/kozelet/nem-igaz-hogy-semmi-nem-tortent|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=hu|priezvisko=Vrabcová|meno=Marie|dátum vydania=2006-09-14}}</ref> v deň incidentu Malinová pripúšťala, že krvácala z pery, nosa alebo z vlasovej časti a že mala vnútorné krvácanie;<ref name=":223">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhý výsluch Hedvigy Malinovej|url=http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/druhy/|vydavateľ=Aliancia Fair-play|dátum prístupu=2021-07-29|dátum vydania=2006-08-25}}</ref> lekárskym vyšetrením sa však potvrdilo iba krvácanie na pere a na ušniciach,<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Malinová|meno=Hedviga|titul=Druhé doplnenie ku sťažnosti z 18. septembra 2006|url=http://web.archive.org/web/20091229060203/http://emelko.ringier.sk/hedviga/STAZNOST3.pdf|dátum vydania=2006-10-02|dátum prístupu=2021-07-30|vydavateľ=Život}}</ref>{{Rp|page=9}} pričom Malinová sama neskôr vypovedala, že náušnice si dávala dole ona, že krv vo vlasovej časti si tam preniesla dlaňou<ref name=":113">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tretí výsluch Hedvigy Malinovej|url=http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/treti/|vydavateľ=Alianca Fair-play|dátum prístupu=2021-07-29|dátum vydania=2006-09-09}}</ref> a že pery si asi rozhrýzla<ref name=":46">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hašto|meno=Jozef|titul=Lekárska správa o ambulantnej psychiatrickej liečbe Hedvigy Malinovej|url=http://hedviga.fair-play.sk/docs/Lek_spr_H_M_%202010.pdf|dátum vydania=2010-10-06|dátum prístupu=2021-07-30|vydavateľ=Aliancia Fair-play}}</ref>{{Rp|page=7}} |- |'''pseudo-obeť sa prezentuje tak, aby ľudia verili tomu, že by si to sama neurobila''' |desať rokov po incidente, Tawana Brawleyová stále trvala na tom, že sa jej to stalo, že nie je klamárka, že nie je blázon a že jej otčim ju nezneužíval;<ref name=":40" /> v roku 2007, 20 rokov po incidente, jej rodičia stále trvali na tom, že ich dcéra si to nevymyslela a pýtali sa, ako by si oni, obyčajní ľudia, mohli niečo také vymyslieť a povaliť celý štát New York<ref name=":41" /> |Hedviga Malinová v roku 2007 pre maďarský denník povedala, že si nevie predstaviť ako by študentka z Horného Mýta, ktorej matka tiež pracuje v Hornom Mýte a ktorej otec je murár, mohla povaliť vládu;<ref name=":48">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Háromszor járta meg a poklot|url=https://magyarnemzet.hu/archivum-magyarnemzet/2007/10/haromszor-jarta-meg-a-poklot-2|vydavateľ=Magyar Nemzet|dátum vydania=2007-10-15|dátum prístupu=2021-08-15|jazyk=hu|meno=Sándor|priezvisko=Neszméri}}</ref>Béla Bugár v roku 2007 povedal: „Prečo by to robila? Povedzte jeden jediný dôvod, ak sa nebála skúšky. Aj minister vnútra na tlačovej besede povedal, že skúšku chcela urobiť silou-mocou. Ona sa nepohybuje v maďarskom prostredí, s nami v kontakte nebola. Prečo by jej vyhovovalo takéto napätie? Prečo by si ničila život? Veď ona nemôže ísť na diskotéku.“<ref name=":49">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bugár: Vláda by pre Hedvigu nepadla|url=https://www.sme.sk/c/3455583/bugar-vlada-by-pre-hedvigu-nepadla.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-08-15|jazyk=sk|meno=Monika|priezvisko=Tódová|dátum vydania=2007-08-25}}</ref> |- |'''pseudo-obeť zo začiatku nenahlási daný incident na políciu''' |políciu zavolal obyvateľ bytovky, ktorý zbadal, že Brawleyová už dlhšie nehybne leží na dvore v plastovom vreci na odpadky |Hedviga Malinová na otázku, prečo nezavolala políciu, odpovedala: „Lebo som chcela ísť na tú skúšku, lebo sa jednalo o posledný termín a povedala som, že som v poriadku, len som vyľakaná a všetko toto som chcela absolvovať až po vykonaní skúšky, teda nahlásiť to a ísť na ošetrenie“<ref name=":113" />{{Rp|page=5-6}} |- |'''páchateľ je neznámy''' |Brawleyová páchateľov nepoznala |Malinová páchateľov nepoznala<ref name=":172">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto ublížil Hedvige Malinovej|url=https://www.tyzden.sk/rozhovory/52101/kto-ublizil-hedvige-malinovej/|vydavateľ=.týždeň|dátum vydania=2018-12-09|dátum prístupu=2021-08-01|jazyk=sk|meno=Štefan|priezvisko=Hríb}}</ref> |- |'''pseudo-obeť tvrdí, že bola prinútená veľkou silou alebo že sa mohutne bránila alebo že páchatelia boli viacerí''' |páchatelia boli najprv dvaja muži, neskôr traja až šiesti |páchatelia boli dvaja mladí muži<ref name=":43" /> |- |'''popis incidentu je alebo príliš detailný alebo veľmi vágny''' |Brawleyová nevedela opísať výzor páchateľov a z incidentu si takmer nič nepamätala |Malinová detailne popísala výzor páchateľov<ref name=":93">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvý výsluch Hedvigy Malinovej|url=http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/prvy/|vydavateľ=Alianca Fair-play|dátum prístupu=2021-07-29|dátum vydania=2006-08-25}}</ref> a tiež udalosť, keď od nej páchatelia žiadali, aby si dala dole sako, pančuchy a náušnice<ref name=":113" /> |- |'''pseudo-obeť tvrdí, že počas útoku mala zavreté oči alebo že bola v bezvedomí alebo že omdlela alebo že si na to nespomína alebo že bola nadrogovaná, a preto nemôže poskytnúť detaily''' |Brawleyová si napamätala, čo sa jej stalo počas štyroch dní, potom ako bola unesená a napadnutá |Hedviga Malinová tvrdila, že bola v bezvedomí<ref name=":113" />{{Rp|page=6}} |- |'''pseudo-obeť je ľahostajná k svojim zraneniam''' |Brawleyová po prvotných vyšetreniach odmietla ďalšiu lekársku starostlivosť |Hedviga Malinová uviedla, že chcela ísť na skúšku aj napriek zraneniam: „...povedala som, že som v poriadku, len som vyľakaná a všetko toto som chcela absolvovať až po vykonaní skúšky, teda nahlásiť to a ísť na ošetrenie“<ref name=":113" />{{Rp|page=6}} |- |'''laboratórne testy nepotvrdzujú incident''' |Brawleyová mala ležať niekoľko dní v lese, ale vyšetrovateľ nenašiel žiadne stopy rastlinného materiálu na jej odeve |podľa vlastných slov ležala Hedviga Malinová s bielou blúzkou v tráve, ale podľa znaleckých posudkov nebola znečistená zemou ani trávou<ref name=":113" />{{Rp|page=5}} |- |'''pseudo-obeť má vágne vyjadrenia ohľadom miesta činu alebo na mieste činu sa nenachádzajú dôkazy potvrdzujúce incident''' |Brawleyová sa vyjadrovala o mieste činu len vágne, že je to niekde v lese |Hedviga Malinová povedala, že držiac za vlasy, dotiahli ju do nejakých kríčkov na breh rieky, kde bolo veľa odpadkov a takmer už stála vo vode;<ref name=":123">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. Hedvig: végig igazat mondtam|url=https://ujszo.com/kozelet/m-hedvig-vegig-igazat-mondtam|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=hu|priezvisko=Vrabcová|meno=Marie|dátum vydania=2006-09-13}}</ref> tiež povedala, že to bolo „v parku blízko mosta“;<ref name=":56">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Študentka: Prepadli ma. Polícia: Prepad nebol|url=https://www.sme.sk/c/2895506/studentka-prepadli-ma-policia-prepad-nebol.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-08-16|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2006-09-14}}</ref> podľa vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka však nebola Hedviga Malinová schopná určiť, kde sa incident stal a podľa vtedajšieho policajného prezidenta Jána Packu odmietla Hedviga Malinová vyšetrovací pokus, pri ktorom by mohli zrekonštruovať priebeh incidentu<ref name=":50">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kaliňák: Niekto chce prípad spolitizovať|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/151617-kalinak-niekto-chce-pripad-spolitizovat/|vydavateľ=Pravda|dátum vydania=2006-09-13|dátum prístupu=2021-08-15|jazyk=sk}}</ref> |- |'''poškodenie odevu je nekonzistentné so zraneniami''' |Brawleyová mala spálené nohavice, ale na tele nemala popáleniny a taktiež nápis na topánke mala spravený ostrým predmetom, ale ostatné nápisy boli spravené tupým predmetom, ktorý nezanechal žiadne zranenie |súdni znalci spochybnili, že by páchatelia násilne písali text na chrbtovú časť blúzky Hedvigy Malinovej, pretože žiadne stopy na chrbte lekári nenašli; podľa znalcov je pravdepodobnejšie, že text bol písaný na pevnej ploche, akým je napríklad stôl; znalci taktiež určili, že blúzka bola roztrhnutá kombinovaným spôsobom: strihaním nožnicami a trhaním látky<ref name=":52">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto by neveril znalcom?|url=https://www.tyzden.sk/casopis/2820/kto-by-neveril-znalcom/|vydavateľ=.týždeň|dátum vydania=2008-07-19|dátum prístupu=2021-08-15|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Hanus}}</ref> |- |'''v živote pseudo-obete sú prítomné osobné problémy, ktoré sa stupňujú''' |Brawleyová chodila poza školu a jej otčim ju za to trestal |× |- |'''pseudo-obeť vedela o podobných prípadoch, ktoré sa stali v minulosti''' |jej bývalá spolužiačka v minulosti tvrdila, že ju dvaja bieli muži uniesli a znásilnili, avšak neskôr priznala, že si to vymyslela |× |- |'''správanie pseudo-obete po útoku nekorešponduje s jej výpoveďou''' |napriek tomu, že Brawleyová tvrdila, že kríva, neskôr ju svedkovia videli normálne chodiť |Hedviga Malinová chodila aj po útoku tou istou cestou, na ktorej sa incident odohral, pričom tvrdila, že to je jediná možna cesta do školy;<ref name=":53">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hedviga Malinová pre HN: Som hrdá na slovenské priezvisko|url=https://style.hnonline.sk/vikend/497133-hedviga-malinova-pre-hn-som-hrda-na-slovenske-priezvisko|vydavateľ=Hospodárske noviny|dátum prístupu=2021-08-15|jazyk=sk|priezvisko=Grznárová|meno=Iveta|dátum vydania=2011-09-09}}</ref> avšak podľa satelitných snímkov spoločnosti Google existovala blízko trasa, ktorá bola len o niekoľko desiatok metrov dlhšia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Satelitné snimky Nitry|url=https://www.google.com/maps/place/Nitra/@48.320172,18.093945,743m/data=!3m1!1e3!4m5!3m4!1s0x476b3ee0556593fd:0x400f7d1c6978bf0!8m2!3d48.3061414!4d18.076376|dátum prístupu=2021-08-15|vydavateľ=Google}}</ref> a podľa cestovného poriadku z roku 2006 sa mohla do školy prepravovať autobusom MHD<ref name=":47">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trasy liniek mestskej hromadnej dopravy|url=https://web.archive.org/web/20060724223833/http://www.imhd.sk/nr/index.php?w=3933213234ef2f302523ea|vydavateľ=nr.imhd.sk|dátum vydania=2006-07-24|dátum prístupu=2021-08-06}}</ref> |- |'''pseudo-obeť nie je pri vyšetrovaní nápomocná''' |Brawleyová väčšinou odmietala komunikovať s vyšetrovateľmi |podľa vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka Hedviga Malinová opakovane odmietla vyšetrovací pokus<ref name=":56" /> a od roku 2007, keď bola obvinená z krivého svedectva, odmietala vypovedať v celom trestnom konaní<ref name=":57">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hedvige Malinovej znovu hrozí umiestnenie do ústavu|url=https://domov.sme.sk/c/6617335/hedvige-malinovej-znovu-hrozi-umiestnenie-do-ustavu.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-08-16|jazyk=sk|meno=Monika|priezvisko=Tódová|dátum vydania=2012-11-26}}</ref> |- |'''ak pseudo-obeť komunikuje s vyšetrovacími orgánmi, zvykne odvracať konverzáciu od špecifických detailov k veciam, ktoré sa nedajú dokázať''' |keď chcel vyšetrovateľ od Brawleyovej popis páchateľa prestala odpovedať, neskôr len naznačila, že by to mal byť policajt beloch |Hedviga Malinová nevedela presne uviesť akou trasou išla do školy, kam išla kúpiť chlebíčky, kde ich potom nechala a či ich vôbec kúpila; taktiež nevedela presne s kým hovorila po maďarsky a akým spôsobom;<ref name=":113" /> neskôr si spomenula na maďarských turistov, ktorí sa však na políciu neprihlásili<ref name=":6" /> |- |'''pseudo-obeť má na tele nápisy''' |viacero nápisov, napr. „KKK“, „NIGGER“ a „BITCH“ |„MAĎARI ZA DUNAI!“ a „SK BEZ PARAZITOV!“<ref name=":43" /> |- |'''pseudo-obeť vytvárala aj iné falošné obvinenia''' |× |podľa Hedvigy Malinovej sa 21. novembra 2006 niekto vlámal do jej bytu, porozhadzoval veci, ale nič nevzal; Hedviga Malinová potom nastúpila do autobusu, kde k nej pristúpili ženy, ktoré si prezerali fotky z toho bytu; Hedviga Malinová chcela potom zavolať svojmu priateľovi, ale mobil jej dočasne nefungoval;<ref name=":54">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Polícia obvinila Hedvigu|url=https://www.sme.sk/c/3295510/policia-obvinila-hedvigu.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-08-15|jazyk=sk|meno=Marek|priezvisko=Vagovič|dátum vydania=2007-05-15}}</ref> podľa Jozefa Hašta je tento príbeh fantastický a neuveriteľný, hoci sám mu verí<ref name=":55">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prežila si peklo|url=https://www.tyzden.sk/casopis/418/prezila-si-peklo/|vydavateľ=.týždeň|dátum vydania=2007-06-01|dátum prístupu=2021-08-15|jazyk=sk}}</ref> |- |'''pseudo-obeti bola v minulosti poskytovaná extenzívna zdravotná starostlivosť''' |× |Hedviga Malinová rok pred incidentom trpela žalúdočnými vredmi, kvôli ktorým musela opakovať ročník<ref name=":182">{{Citácia knihy|priezvisko=Vrabcová|meno=Marie|titul=Hedviga|vydanie=1|vydavateľ=Loar|miesto=Dunajská Streda|rok=2010|isbn=978-80-970588-4-5|strany=215}}</ref>{{Rp|pages=12-13}} |} === Katalin Hanáková === Dňa 30. septembra 1990 bola Katalin Hanáková, Maďarka židovského pôvodu, údajne udretá do tváre neznámym páchateľom vo dverách jej bytu. Dôvodom mala byť antisemitská reakcia na článok napísaný jej manželom Pétrom Hanákom, ktorý bol uverejnený deň predtým. Polícia začala tento incident preverovať, ale potom čo vyšetrovateľ po obhliadke miesta z daného bytu odišiel, Hanáková bola údajne znovu napadnutá, tentoraz však bola bodnutá skrze okno. Dňa 7. januára 1991 polícia zastavila vyšetrovanie s konštatovaním, že pri prvom skutku nedokázali zhromaždiť dostatok dôkazov a pri druhom skutku vylúčili, že by sa daný incident mohol odohrať tak, ako ho opísala Katalin Hanáková. Na základe týchto informácií, maďarské denníky označili oba incidenty za vymyslené.<ref>{{Citácia periodika|autor=Solt Ottilia|titul=ARCULCSAPATÁS JOGÁLLAMBAN|periodikum=Beszélő|url=http://beszelo.c3.hu/cikkek/arculcsapatas-jogallamban|dátum=1990-10-06}}</ref><ref>{{Citácia periodika|autor=Gyekiczki András|titul=MITŐL NE FÉLJÜNK?|periodikum=Beszélő|url=http://beszelo.c3.hu/cikkek/mitol-ne-feljunk|dátum=1991-01-12}}</ref> Fingovaný útok mal podľa novinára Istvána Stefku slúžiť na povalenie prvej pravicovej vlády v Maďarsku.<ref>{{Citácia periodika|autor=Stefka István|titul=„Hordót a zsidónak” – Amikor antiszemita rágalmak özöne zúdult az MDF-kormányra (Stefka István a médiaháborúról, 6. rész)|periodikum=PestiSrácok.hu|url=https://pestisracok.hu/hanakne-hazugsaga-a-kurir-hordos-lejaratasa-amikor-antiszemita-vadak-ozone-zudult-az-mdf-kormanyra-stefka-istvan-a-mediahaborurol-6-resz/|dátum=2020-05-04}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vrabcová | meno = Marie | autor = | odkaz na autora = | titul = Hedviga | vydanie = 1 | vydavateľ = Loar | miesto = Dunajská Streda | rok = 2010 | počet strán = 215 | url = | isbn = 978-80-970588-4-5}} == Externé odkazy == * [http://hedviga.fair-play.sk/ Hedviga (Alianca Fair-play)] - prepisy výsluchov, znalecké posudky, lekárske nálezy a mnoho iných materiálov * [https://index.hu/gal/?dir=0609/kulfold/szlov/ Fotky Hedvigy Malinovej priamo po incidente (Index.hu)] - fotky zranení a nápisu na oblečenej blúzke {{DEFAULTSORT:Malinová, Hedviga}} [[Kategória:2006 na Slovensku]] [[Kategória:Maďari na Slovensku]] [[Kategória:Udalosti v Nitre]] [[Kategória:Politické aféry na Slovensku]] 4mego5xwdrtxzsps8l4tjde1a4sg4qp Thomas Stearns Eliot 0 130044 7416884 7343123 2022-07-29T06:44:41Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Thomas Stearns Eliot |Portrét = T.S. Eliot, 1923.JPG |Popis = americko-britský básnik, esejista a dramatik |Dátum narodenia = [[26. september]] [[1888]] |Miesto narodenia = [[St. Louis]], [[Missouri (štát)|Missouri]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1965|1|4|1888|9|26}} |Miesto úmrtia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Parížska univerzita]]<br/>Merton College<br/>[[Harvardova univerzita]]<br/>Milton Academy | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = Vivienne Haigh-Woodová (1915 - z. 1947)<br/>Valerie Fletcherová (1957–) | Rodičia = Henry Ware Eliot, Charlotte Champe Stearns | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Thomas Stearns Eliot''' (pseudonym '''T. S. Eliot''') (* [[26. september]] [[1888]], [[St. Louis]], [[Missouri (štát)|Missouri]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[4. január]] [[1965]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = T. S. Eliot | url = http://www.poetsgraves.co.uk/eliot.htm | autor = | vydavateľ = Poets' Graves | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol britský [[básnik]], [[esej]]ista a [[dramatik]] amerického pôvodu, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]]. == Životopis == === Rodina === Narodil sa v prominentnej rodine Eliotovcov zo St. Louis v štáte Missouri. Jeho otec, Henry Ware Eliot ([[1843]]{{--}}[[1919]]), bol úspešný podnikateľ a istú dobu zastával funkciu prezidenta a pokladníka spoločnosti Hydraulic-Press Brick Company v St. Louis. Jeho matka, Charlotte Champe Stearnsová ([[1843]]{{--}}[[1929]]), písala básne a pracovala ako sociálna pracovníčka. Keď sa narodil, obaja jeho rodičia mali 44 rokov. Bol najmladší zo šiestich detí, štyri sestry boli od neho staršie o 11 až 19, brat o 8 rokov. Krstné meno Thomas Stearns dostal po starom otcovi. Príbuzní a priatelia ho oslovovali Tom. === Mladosť a vzdelanie === V rokoch [[1898]] až [[1905]] navštevoval Smith Academy, chlapčenskú školu, ktorá slúžila ako príprava na Washingtonovu univerzitu v St. Louis. Tu študoval [[latinčina|latinčinu]], [[Grécke jazyky|gréčtinu]], [[francúzština|francúzštinu]] a [[nemčina|nemčinu]]. Po skončení štúdia mohol ísť na Harvard, ale rodičia ho poslali na prípravný rok na Milton Academy, kde sa zoznámil so Scofieldom Thayerom, ktorý neskôr vydal jeho zbierku ''The Waste Land''. V rokoch [[1906]] až [[1909]] študoval na [[Harvardova univerzita|Harvarde]], kde získal titul [[Bachelor of Arts|BA]] a neskôr [[master of Arts|MA]]. V tom čase prečítal zbierku esejí ''The Symbolist Movement in Literature'' od Arthura Symonsa, kde sa, ako sám priznal, prvýkrát stretol s menami ako [[Jules Laforgue|Laforgue]], [[Arthur Rimbaud|Rimbaud]] a [[Paul Verlaine|Verlaine]]. Počas štúdia sa spriatelil s [[Conrad Aiken|Conradom Aikenom]] a niektoré jeho básne vyšli v časopise Harvard Advocate. V školskom roku 1910/11 žil v [[Paríž]]i, študoval na [[Sorbonna|Sorbonne]] a cestoval po [[Európa|Európe]]. V roku [[1911]] sa vrátil na Harvard ako doktorský študent filozofie. Študoval dielo [[Francis Herbert Bradley|F. H. Bradleyho]], [[budhizmus]] a [[India|indickú]] filológiu. Aby mohol čítať náboženské texty, naučil sa [[sanskrit]] a [[pálí]]. V roku [[1914]] získal štipendium na Merton College [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzity]]. Skôr, ako tam nastúpil, navštívil [[Nemecko|nemecké]] mesto Marburg, kde sa chcel zúčastniť letného kurzu [[filozofia|filozofie]], ale po vypuknutí [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] odišiel do [[Londýn|Londýna a]] potom do [[Oxford]]u. V decembri 1914 napísal Aikenovi: „Od žien som veľmi závislý (myslím tým ženskú spoločnosť),“ a posťažoval sa, že ešte nemá sexuálne skúsenosti. O necelé štyri mesiace ho Thayer, ktorý vtedy tiež študoval na Oxforde, zoznámil s guvernantkou z [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] Vivienne Haigh-Woodovou. Eliotovi sa na Mertone nepáčilo, preto sa rozhodol ďalší rok v štúdiu nepokračovať a [[26. jún]]a [[1915]] sa oženil s Vivienne. Po krátkej návšteve príbuzných v [[Spojené štáty|USA]] sa vrátil do Londýna, kde začal pracovať ako učiteľ a prednášal napríklad na Birkbeck College Londýnskej univerzity. Pokračoval v práci na svojej dizertácii a na jar [[1916]] ju poslal na Harvard. Univerzita prácu prijala, ale Eliot titul PhD nezískal, pretože sa osobne nedostavil na obhajobu. (V roku [[1964]] bola táto jeho dizertácia publikovaná pod názvom ''Knowledge and Experience in the Philosophy of F. H. Bradley''.) Počas štúdia na vysokej škole boli Eliotovými spolužiakmi napríklad [[George Santayana]], [[Irving Babbitt]], [[Henri Bergson]], [[C. R. Lanman]], [[Josiah Royce]], [[Bertrand Russell]] a [[Harold Joachim]]. Russell mal údajne s Vivienne pomer, keď mladomanželia Eliotovci bývali v jeho byte, ale tieto obvinenia sa nikdy nepotvrdili. Po odchode z Mertonu pracoval Eliot ako učiteľ na Highgate School (kde učil aj básnika [[John Betjeman|Johna Betjemana]]) a neskôr na Royal Grammar School v High Wycombe. Privyrábal si písaním knižných recenzií a vyučovaním vo večernej škole. V roku [[1917]] prijal miesto v Lloyds Bank, kde pracoval so zahraničnými účtami. V auguste 1920 stretol na výlete do Paríža v spoločnosti Wyndhama Lewisa [[James Joyce|Jamesa Joyca]], ktorý mu najprv pripadal arogantný, ale čoskoro sa stali priateľmi a Eliot ho navštevoval vždy, keď bol Paríži. V roku [[1925]] odišiel z Lloyds Bank a začal pracovať pre vydavateľstvo Faber and Gwyer (neskôr Faber and Faber), kde zostal až do konca svojej kariéry a stal sa riaditeľom firmy. === Neskorší život v Anglicku === [[29. jún]]a [[1927]] sa Eliot stal [[Anglikánstvo|anglikánom]]. V novembri toho istého roku sa vzdal amerického občianstva a stal sa občanom [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. Keď mu Harvardova univerzita ponúkla miesto profesora na akademický rok 1932/33, už nejaký čas zvažoval odlúčenie od svojej manželky. Ponuku prijal, manželku zanechal v Anglicku a po jeho návrate v roku [[1933]] sa manželia oficiálne odlúčili. Medzi jeho odchodom do Ameriky v roku [[1932]] a jej smrťou v roku [[1947]] sa Eliot s manželkou stretol iba raz. Vivienne zomrela v psychiatrickej liečebni Northumberland House severne od Londýna, kde ju umiestnili v roku [[1938]]. Eliot, ktorý bol stále jej manželom, ju nikdy nenavštívil. V rokoch [[1946]] až [[1957]] býval so svojím priateľom Johnom Davym Haywardom, ktorý zbieral a archivoval Eliotovu tvorbu a nechával sa oslovovať "správca Eliotovho archívu". Zozbieral tiež Eliotove rané básne, ktoré vyšli po jeho smrti pod názvom ''Poems Written in Early Youth''. Hayward si ponechal zbierku Eliotovej tvorby, aj keď už spolu nebývali, a v roku [[1965]] ju odkázal King's College Cambridgeskej univerzity. Eliotovo druhé manželstvo bolo šťastné ale krátke. [[10. január]]a [[1957]] sa oženil s Esmé Valerie Fletcherovou, s ktorou ho zoznámil Collin Brooks. Na rozdiel od svojho prvého manželstva sa so svojou druhou manželkou dobre poznal, pretože od augusta 1949 mu robila sekretárku vo firme Faber and Faber. Ich sobáš, tak ako Eliotov prvý, sa odohral v tajnosti. Svadba sa konala o štvrť na sedem ráno a zúčastnili sa jej iba rodičia nevesty. Valerie bola od manžela o 37 rokov mladšia a po jeho smrti sa venovala zachovávaniu jeho odkazu. === Smrť === Zomrel [[4. január]]a [[1965]] v Londýne na následky emfyzému pľúc. Roky mal zdravotné problémy, ktoré mu spôsobovala kombinácia londýnskeho vzduchu a silné fajčenie. Často ho trápila bronchitída a tachykardia. Jeho telo bolo spopolnené a jeho popol, podľa jeho želania, umiestnený v kostole svätého Michala v East Coker, obci z ktorej jeho predkovia emigrovali do Ameriky. == Tvorba == Prvé významne básne ako je ''Love song of J. Alfred Prufrock'' alebo ''Portrait of a Lady'' poukazujú na unikátny spôsob práce s jazykom, ktorý je súčasne veľmi tradičný (nadväzujúci na francúzskych [[symbolizmus|symbolistov]], to najlepšie z britskej tradície – a to [[romantizmus|romantické]] alebo alžbetínske) a veľmi moderný. Poňatím reality a duchovného života v [[monológ]]u alebo kaleidoskopickom [[kubizmus|kubistickom]] striedaní rôznych hlasov je zaradený k [[modernizmus (literatúra)|modernistom]] a zároveň k [[stratená generácia|Stratenej generácii]]. Je zaraďovaný medzi autorov [[Imagizmus|imagizmu]]. Jeho najznámejšia básnická zbierka – ''The Waste Land'' (Pustá zem, Pustina) je zložitou výpoveďou o dobe medzi vojnami a reakciou na [[Prvá svetová vojna|prvú svetovú vojnu]]. Jeho neskoršie práce, hlavne však ''Four Quartets'', rozvíjajú Eliotovu poetiku smerom k veľmi zvláštnemu mixu realizmu a metafyzična. Presné obrazy a veľmi prepracovaný spôsob práce s čitateľovou mysľou znamená veľký dôraz na čitateľovu pozornosť a inteligenciu. Básne nie sú jednoduché, vrstvy sa prelínajú, doplňujú. Jeho náklonnosť ku kresťanstvu je zrejmá v celom diele. == Dielo == === Poézia === * [[1917]] – ''Prufrock and Other Observations'' ** ''The Love Song of J. Alfred Prufrock'' * [[1920]] – ''Poems'' ** ''Gerontion'' ** ''Sweeney Among the Nightingales'' * [[1922]] – ''The Waste Land'' * [[1925]] – ''The Hollow Men'' * [[1927]]/[[1954]] – ''Ariel Poems'' * [[1927]] – ''The Journey of the Magi'' * [[1930]] – ''Ash Wednesday'' * [[1931]] – ''Coriolan'' * [[1939]] – ''Old Possum's Book of Practical Cats'' * [[1939]] – ''The Queen's Book of the Red Cross'', zbierka ** ''The Marching Song of the Pollicle Dogs'' ** ''Billy M'Caw: The Remarkable Parrot'' * [[1945]] – ''Four Quartets'' === Divadelné hry === * [[1926]] – ''Sweeney Agonistes'' * [[1934]] – ''The Rock'' * [[1935]] – ''Murder in the Cathedral'' * [[1939]] – ''The Family Reunion'' * [[1949]] – ''The Cocktail Party'' * [[1953]] – ''The Confidential Clerk'' * [[1959]] – ''The Elder Statesman'' === V slovenčine === * ''Pustatina''. [[Bratislava]] : [[Slovenský spisovateľ]], [[1966]] (preložil [[Ján Buzássy]]) * ''Eseje''. [[Bratislava]] : [[Slovenský spisovateľ]], [[1972]] (preložili [[Zuzana Bothová]] a kolektív) * ''Vražda v katedrále''. [[Bratislava]] : [[Petrus]], [[1996]] (preložil [[Karol Strmeň]]) == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.gutenberg.org/author/T._S._Eliot diela T.S.Eliota v projekte Gutenberg] * {{imdb meno|id=0253672}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Thomas Stearns Eliot|1086927|en|Thomas Stearns Eliot|203346746}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1926 – 1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Eliot, Thomas Stearns}} [[Kategória:Spisovatelia USA]] [[Kategória:Britskí spisovatelia]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Britskí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Dramatici USA]] [[Kategória:Imagizmus]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Nositelia Presidential Medal of Freedom]] [[Kategória:Absolventi Harvard University]] [[Kategória:Absolventi Oxfordskej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti zo St. Louis]] 4q760bnfl2368su0hmjaeh5agicbiwc Korçë (kraj) 0 131534 7416862 6846655 2022-07-29T02:07:06Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki [[Súbor:AlbaniaKorçëCounty.png|right]] '''Korçë''' ([[Albánčina|alb.]]: ''Qarku i Korçës'') je kraj v [[Albánsko|Albánsku]], Nachádzajúci sa vo [[východ]]nej časti krajiny. Pozostáva z [[okres]]ov [[Devoll (okres)|Devoll]], [[Kolonjë]], [[Korçë (okres)|Korçë]] a [[Pogradec (okres)|Pogradec]], jeho hlavné mesto je [[Korçë (mesto)|Korçë]]. Kraj Korçë hraničí na [[severovýchod]] s [[Severné Macedónsko|Macedónskom]] a [[juhovýchod]]e s [[Grécko]]m. Vnútroštátne hranice má s krajmi: * [[Gjirokastër (kraj)|Gjirokastër]]: [[juhozápad]] * [[Berat (kraj)|Berat]]: [[západ]] * [[Elbasan (kraj)|Elbasan]]: [[severozápad]] {{Albánsky výhonok}}{{kraje v Albánsku}} [[Kategória:Kraje v Albánsku]] 3in9zh9wayvpgx4c9bcw0jwgm1j4y5a Šablóna:Kozmonautika/Novinky 10 158157 7416917 7415534 2022-07-29T08:14:30Z Eryn Blaireová 2374 aktualizácia wikitext text/x-wiki '''[[27. júl]] 2022''' :{{USA}}{{EU}} [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] a [[Európska vesmírna agentúra|ESA]] oznámili zmeny v plánovaného projektu [[Mars Sample Return]] (MSR), ktorého cieľom je priviesť na Zem prvé vzorky z [[Mars]]u. Prvá fáza MSR, zber vzoriek, už prebieha vďaka činnosti vozidla [[Perseverance (rover)|Perseverance]], ktoré vzorky zbiera do kapsúl. Tieto vzorky mal doniesť k pristávaciemu modulu nasledujúcej misie jednoduchý rover. Podľa nového rozhodnutia sa ale tento rover nepostaví a vzorky donesie k návratovej rakete samotný Perseverance. V prípade, že Perseverance nebude schopný tieto vzorky v roku 2030 dopraviť k návratovému systému, prinesie návratový systém dve nové marťanské helikoptéry, ktoré ho zastúpia.[https://kosmonautix.cz/2022/07/novinky-o-msr-perseverance-priveze-vzorky-soucasti-budou-helikoptery/] '''[[24. júl]] 2022''' :{{CHN}} Z kozmodrómu [[Wen-čchang (kozmodróm)|Wen-čchang]] odštartovala raketa [[CZ-5B]] s novým modulom pre čínsku [[Kozmická stanica Tchien-kung|kozmickú stanicu Tchien-kung]]. Vedecký modul Wen-tchien sa úspešne pripojil k stanici v ten istý deň.[https://mek.kosmo.cz/] '''[[21. júl]] 2022''' :{{USA}} Pri príležitosti výročia pristátia prvých ľudí na Mesiaci NASA oznámila termín štartu misie [[Artemis I|Artemis 1]], ktorý má byť bezpilotným skúšobným letom nasledovaný návratom ľudí k mesiacu. Pokus o štart novej, zatiaľ v kozme neodskúšanej rakety [[Space Launch System|SLS]], má prebehnúť 29. augusta 2022.[https://kosmonautix.cz/] '''[[15. júl]] 2022''' :{{RUS}} Z pozície riaditeľa ruskej vesmírnej agentúry [[Roskosmos]] bol odvolaný [[Dmitrij Olegovič Rogozin]]. Jeho miesto zaujal [[Jurij Ivanovič Borisov]].[https://kosmonautix.cz/] '''[[12. júl]] 2022''' :{{USA}}{{EU}}{{CAN}} Kozmické agentúry [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], [[Európska vesmírna agentúra|ESA]] a [[Canadian Space Agency|CSA]] zverejnili prvú sériu vedeckých snímok z [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba|Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dunbar | meno = Brian | url = https://www.nasa.gov/webbfirstimages | titul = First Images from the James Webb Space Telescope dátum prístupu = 2022-07-13}}</ref> Úplne prvá snímka zverejnená už 11. júla odhaľuje tzv. hlboké pole, to znamená pohľad na najvzdialenejšie [[Galaxia|galaxie]] vesmíru na hraniciach možností techniky. '''[[4. júl]] 2022''' :{{USA}} Sonda [[CAPSTONE]] bola po postupných zážihoch stupňa Lunar Photon navedená na balistickú preletovú dráhu k Mesiacu. Let po tejto dráhe bude sonde trvať až štyri mesiace a počas nich sa vzdiali až 1,5 milióna km od Zeme (na pokraj zemskej [[Hillova sféra|Hillovej sféry]]). Takáto dráha si však pre plánovaný typ obežnej dráhy okolo Mesiaca vyžiada minimum paliva.[https://mek.kosmo.cz/sondy/usa/capstone/index.htm] '''[[29. jún]] 2022''' :{{USA}} Z novozélandského kozmodrómu [[Mahia]] odštartovala malá americká experimentálna sonda [[CAPSTONE]] s nosnou raketou [[Electron (raketa)|Electron]]. Sonda bola navedená na nízku, no pomerne výstrednú obežnú dráhu okolo Zeme. Cieľom telesa je dostať sa na obežnú dráhu okolo [[Mesiac]]a a overiť parametre obežnej dráhy, ktorá je plánovaná pre budúcu mesačnú orbitálnu kozmickú stanicu [[Gateway (stanica)|Gateway]].[https://mek.kosmo.cz/sondy/usa/capstone/index.htm] '''[[20. jún]] 2022''' :{{USA}} Skúšobné odpočítavanie rakety [[Space Launch System|SLS]] a jej kozmickej lode [[Orion (kozmická loď)|Orion]], ktoré muselo byť počas prvého vývozu tohto komplexu na rampu prerušené, tentoraz prebehlo takmer do konca. Počas neho bola raketa prvýkrát úplne natankovaná pohonnými látkami. O ďalšom postupe sa rozhodne v najbližších dňoch.[https://kosmonautix.cz/2022/06/sledujeme-tankovani-rakety-sls/] '''[[19. jún]] 2022''' :{{USA}} Štart nosnej rakety [[Falcon 9]] s družicou [[Globalstar]] 2 a ďalším utajeným nákladom. Ten tvoria štyri objekty neznámej povahy. Tieto neznáme družice obiehajú vo výške 530 km a so sklonom 52°58′ k rovníku, čo nezodpovedá dráham družíc včasnej výstrahy.[https://mek.kosmo.cz/][https://kosmonautix.cz/2022/06/falcon-opravdu-vynesl-utajeny-naklad/] '''[[7. jún]] 2022''' :{{USA}} Superraketa [[SLS]], ktorá má otestovať kozmickú loď [[Orion (kozmická loď)|Orion]] pri bezpilotnom oblete Mesiaca, sa vrátila na štartovaciu rampu. Zamierila tam po asi šiestich týždňoch strávených v hale [[Vehicle Assembly Building|VAB]], do ktorej bola presunutá počas neočakávaných problémov pri skúške odpočítavania. V priebehu najbližších dvoch týždňov budú technici prepájať raketu s mobilnou plošinou káblami rozvodmi servisných kvapalín a pohonných hmôt, testovať systémy rakety aj lode a naplniť jednotky pomocných motorov [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]] [[hydrazín]]om.[https://kosmonautix.cz/2022/06/raketa-sls-se-vratila-na-startovni-rampu/] '''[[6. jún]] 2022''' :{{JPN}} Vo vzorkách prachu z asteroidu [[162173 Ryugu|Ryugu]], dovezených návratovým modulom japonskej sondy [[Hajabusa 2]], bolo identifikovaných viac než 20 druhov [[aminokyselina|aminokyselín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Amino acids found in asteroid samples collected by Japan's Hayabusa2 probe | url = https://english.kyodonews.net/news/2022/06/9a7dbced6c3a-amino-acids-found-in-asteroid-samples-collected-by-hayabusa2-probe.html | vydavateľ = english.kyodonews.net | dátum vydania = 2022-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> <small>[[Portál:Kozmonautika/Novinky (2022)|Staršie správy]]</small> <small>'''Zdroje''' <references/></small> <noinclude>[[Kategória:Portál:Kozmonautika]]</noinclude> 3rnck60fb80ojfiz7b2jhk5vzvn1wsq Olympique de Marseille 0 164722 7416776 7393718 2022-07-28T17:48:47Z Ľuboš14 220524 /* Úspechy */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Olympique de Marseille| obrázok = | celýnázov = Olympique de Marseille| prezývka = ''l'OM''<br>''Ohème''| založený = [[1899]] | štadión = [[Stade Vélodrome]]<br>[[Marseille]], [[Francúzsko]] | kapacita = 67 186| predseda = {{minivlajka|Francúzsko}} Jacques-Henri Eyraud | mgrtitle = Tréner | tréner = | liga = [[Ligue 1]] | sezóna = 2021/22 | pozícia = 2. miesto | vzor_lp1=_om_home_0910|vzor_t1=_om_home_0910|vzor_pp1=_om_home_0910|vzor_tr1=_om_home_0910| ľavéplece1=00CCFF|telo1=00CCFF|pravéplece1=00CCFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF| vzor_lp2=_om_away_0910|vzor_t2=_om_away_0910|vzor_pp2=_om_away_0910|vzor_tr2=_om_away_0910| ľavéplece2=000000|telo2=66CCFF|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=000000| vzor_lp3=_blackline|vzor_t3=_blackarc|vzor_pp3=_blackline| ľavéplece3=000000|telo3=66CCFF|pravéplece3=000000|trenírky3=000000|ponožky3=000000| }} '''Olympique de Marseille''' (skrátene známy ako '''OM''') je francúzsky futbalový klub, v súčasnosti účastník najvyššej francúzskej klubovej súťaže [[Ligue 1]]. Domáce zápasy hrá na štadióne [[Stade Vélodrome]] v [[Marseille]]. Je to jediný francúzsky klub, ktorému sa podarilo vyhrať [[Liga majstrov UEFA|Ligu Majstrov]]. V tejto súťaži triumfoval v roku [[1993]], keď vo finále zvíťazil nad [[AC Miláno]]. Kvôli finančným škandálom v roku [[1994]] ale skončila víťazná séria klubu, Marseille sa ocitol v druhej lige. Od tohto momentu sa klubu zatiaľ nepodarilo zaznamenať výraznejší úspech. Až v sezóne [[Ligue 1 2009/2010|2009-2010]] získali po 18 rokov francúzsky ligový titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Didier Deschamps the renaissance man lifts Marseille to the heights {{!}} Amy Lawrence|url=http://www.theguardian.com/football/blog/2010/may/06/didier-deschamps-marseille|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2010-05-06|dátum prístupu=2021-01-16|jazyk=en}}</ref> == História == === Založenie-1985 === Založenie klubu sa datuje do roku 1892, kedy sa o jeho vznik zaslúžil aristokrat René Dufaure de Montmirail.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Welcome to FIFA.com News - Marseille: the French exception - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/news/marseille-the-french-exception-847706|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2021-01-16|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref> Francúzsko vtedy holdovalo viac rugby, zatiaľ čo futbal sa šíril najmä vďaka anglickým a nemeckým námorníkom. Už v tomto období na pomedzi 19. storočia a 20. storočia sa v klube ujalo motto, ktoré zostalo dodnes: Droit au But (preklad: Priamo k cieľu).<ref name=":0" /> Medzi rokmi 1904 a 1908 sa Olympique prebojoval do semifinále francúzskej súťaže, na trofej však zatiaľ nedosiahol. Úspešné časy zažíval mestský rival Stade Helvétique Marseillaise, ktorý medzi rokmi 1909 až 1913 vyhral túto súťaž celkovo trikrát.<ref name=":0" /> [[Prvá svetová vojna]] potom vystavila futbalu stopku. Povojnové 20. roky sa ukázali byť zlatou érou, v ktorej vtedajší hviezdy Edouard Crut či Jean Boyer pomohli vybojovať novovzniknutý domáci pohár. Roku 1924 sa Olympique Marseille stal prvým klubom mimo Paríž, ktorý získal tento pohár, ďalší triumf sa uskutočnil v roku 1926 a v roku 1927. Roku 1929 sa stal Olympique majstrom francúzskej amatérskej ligy. O tri roky neskôr sa prístavný klub z Marseille pripojil k ďalším klubom v iniciatíve založiť profesionálnu ligu. Túto súťaž tím prvýkrát vyhral v roku 1937, v rokoch 1935 a 1938 potom pridal ďalší triumf v domácom pohári. Ani počas vojny mužstvo nezaháľalo a v roku 1943 získalo svoju šiestu výhru vo francúzskom pohári. Oporou boli stredopoliar Roger Scotti a útočník Emmanuel Aznar. Kým Scotti sa stal rekordmanom v počte za klub odohraných zápasov (zastavil sa na čísle 406), Aznar sa strelecky presadil 56 gólmi v 38 zápasoch. Počas 50. a 60. rokov nastalo hluché obdobie bez jedinej trofeje, v rokoch 1959 a 1963 Marseille dokonca zostúpilo do druhej ligy. Hoci nešlo o obdobie úspechov, našli sa aj pozitíva. Švédsky útočník Gunnar Andersson sa s 186 gólmi zaradil medzi najväčšie legendy klubu. Napriek tomu boli okamihy, ktoré by priaznivci najradšej zabudli, napríklad prehru so Saint-Étienne 3:10 na domácej pôde roku 1952.<ref name=":0" /> Opätovný rozmach nastal v 60. rokoch, keď sa stal riaditeľom Marcel Leclerc a trénerom Mario Zatelli. Roku 1969 pridal klub do zbierky ďalšiu trofej [[Coupe de France]]. Dvojica útočníkov v zložení Skoblar-Magnusson stála za ziskom majstrovského titulu dva roky nato. V ročníku 1971/72 tím obhájil titul a navrch pridal domáci pohár. Pre Marseille to bol vôbec prvý double v histórii.<ref name=":0" /> Porovnanie s európskymi tímami však dopadlo neúspechom; najprv nestačili na [[Johan Cruijff|Cruijffov]] [[Ajax Amsterdam|Ajax]] a ďalší rok na [[Juventus FC|Juventus]]. Roku 1976 Marseille získali ďalšie domáce pohár, francúzsku scénu avšak postupne ovládol klub zo Saint-Étienne. Roku 1980 boli fanúšikovia nepríjemne šokovaní zostupom, hoci v kádri pôsobilo hneď niekoľko reprezentantov vrátane Marca Berdolla, Andersa Linderoth, Didiera sixe či Mariusa Trésor. Mužstvo potom vsadilo na mladých odchovancov, ktorí tím vyzdvihli späť do prvej ligy. Tejto generácii zvané Les Minots vládol obrancu a neskorší kapitán Éric Di Meco, v dobe postupu roku 1984 ešte len 20-ročný.<ref name=":0" /> === 1985-2009 === [[Bernard Tapie]] sa stal prezidentom v roku 1986 a jeho meno sa spája s najslávnejším obdobím prístavného celku. Pod jeho vedením dorazili [[Jean-Pierre Papin]], [[Karlheinz Förster]] alebo [[Klaus Allofs]]. V ročníku 1988/89 získalo Marseille double, na ktorom sa značne podieľal v lige 22 gólový útočník Jean-Pierre Papin. Tím prekonal všetky doterajšie rekordy francúzskej ligy, potom čo získal majstrovské tituly v nasledujúcich štyroch sezónach. V ročníku 1989/90 Olympique obhájil titul za pomoci 30 gólov Papina, ktorého v majstrovskom ťažení podporovali [[Didier Deschamps]], [[Enzo Francescoli]] alebo [[Chris Waddle]]. Dosiahol tiež semifinále v rámci PMEK, kde len vďaka pravidlu počtu gólov vypadol s [[SL Benfica|Benficou]]. Benfica navyše počas prvého zápasu strelila kontroverzný gól, ktorý nemal platiť.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=These Football Times|url=https://thesefootballtimes.co/2018/10/30/the-glory-and-the-corruption-of-marseilles-kings-of-1993-the-team-that-conquered-europe/|dátum vydania=2018-10-30|dátum prístupu=2021-01-16|jazyk=en-GB}}</ref> Tretíkrát v rade najlepší ligový kanonier Papin 23 gólmi prispel k triumfu v ročníku 1990/91. Vo finále PMEK mal tím najcennejšiu trofej Európy na dosah, ale v penaltovom rozstrele podľahol CZ Belehrad 3:5.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Season 1990 {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/history/seasons/1990/?referrer=%2fuefachampionsleague%2fseason%3d1990|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2021-01-16|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Ďalší rok potvrdilo mužstvo rolu francúzskeho lídra štvrtým titulom, na ktorom sa takmer 40 gólmi podieľali Papin a Pelé. Postupu do skupiny PMEK však zabránila [[Sparta Praha]].<ref name=":1" /> Štvrtý titul za sebou Marseille znova kvalifikoval do Európy. Pohár majstrov európskych krajín nahradila [[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]], do ktorej klub vkročil vyradením [[Glentoran Belfast]] a [[Dinamo Bukurešť|Dinama Bukurešť]]. Ako v Európe, tak na domácej scéne tiahli tím útočníci [[Alen Bokšić]] a [[Rudi Völler]], ktorí si dokopy prišli na takmer 50 gólov. Po prvých zápasoch s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] (2:2), [[Club Brugge]] (2:0) a [[CSKA Moskva]] (1:1) mal tím na konte päť bodov. Štvrtý zápas bol proti CSKA - bol to tím, ktorý v predkole vyradil [[FC Barcelona|Barcelonu]]. Góly Pelého, Ferreriho, Desaillyho a hetrik Sauzéeho rozhodli o drvivej výhre 6:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marseille-CSKA Moskva 1992 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/6872--marseille-vs-cska-moskva/?referrer=/uefachampionsleague/season=1992/matches/round=51/match=6872/index|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2021-01-16|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Na piaty zápas hraný začiatkom apríla na [[Stade Vélodrome]] dorazil škótsky klub [[Rangers FC|Rangers]] bez hviezdneho útočníka Marka Hateleyho, ktorý bol za zvláštnych okolností vylúčený proti Bruggám a suspendovaný pre ďalšie zápasy. Hoci Sauzée otvoril skóre domáceho zápasu, Škóti zrovnali vďaka Durrantovi na konečných 1:1. Olympique Marseille museli vyhrať posledný zápas proti Bruggám a dúfať v nevýhru Rangers doma proti CSKA. Kým Francúzi si došli pre vytúžené tri body, Rangers bez Hateleyho doma remizovali 0:0. Marseille tak zamierilo do finále s víťazom druhej skupiny, ktorým sa stal [[AC Miláno]] kouča Fabia Capella. Milánčania disponovali svetovým útočníkom [[Marco van Basten|van Bastenom]] a obranou s menami Costacurta, Maldini, Baresi a Tassotti, napriek tomu dal jediný gól večera [[Basile Boli]]. Marseille vyhralo Ligu majstrov, na domácej scéne potom piaty titul za sebou. V nasledujúcich mesiacoch prepukol korupčný škandál týkajúci sa najmä Tapieho a jeho pravej ruky, generálneho riaditeľa Bernese.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jak Olympique z trůnu padl na fotbalové dno|url=https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/jak-olympique-z-trunu-padl-na-fotbalove-dno.A060914_070536_fot_pohary_ot|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2006-09-14|dátum prístupu=2021-01-16}}</ref> Olympique Marseille síce v ročníku 1993/94 vybojovali druhé miesto, boli však preradení do druhej ligy. bol im taktiež odobratý posledný francúzsky titul.<ref name=":2" /> Marseille sa vrátila do najvyššej ligy v roku 1996 s podporou výkonného riaditeľa spoločnosti [[Adidas]] [[Robert Louis-Dreyfus|Roberta Louis-Dreyfusa]]. Za trénera si vybral [[Rollanda Courbis|Rollanda Courbisa]], upísal hráčov Fabrizia Ravanelliho, Laurenta Blanca a Andreasa Köpkeho a návrat pre Marseille znamenal jedenáste miesto v Ligue 1. V sezóne 1998–99 oslávil tím svoju storočnicu a vytvoril tím hviezd: Robert Pires, Florian Maurice a Christophe Dugarry, ktorý vyvrcholil druhým miestom vo francúzskom šampionáte, hneď za Bordeaux a prítomnosťou v Pohári UEFA kde vo finále v roku 1999, prehrali s [[Parma FC|FC Parmou]]. Courbis opustil tím v novembri 1999 po zlom začiatku sezóny. Najbližšie sa Marseille k ďalšej trofeji dostalo, keď sa v roku 2004 dostali do finále Pohára UEFA a pôsobivo porazili Dnipro, [[FC Internazionale Miláno|Internazionale]], Liverpool a [[Newcastle United FC|Newcastle United]]. Vo finále ich však porazil čerstvo korunovaný španielsky šampión [[Valencia CF|Valencia]] a fanúšikovia boli opäť nútení na ďalšiu trofej čakať. V roku 2005 sa Marseille podarilo zvíťaziť v Intertoto Cupe, porazil v ňom [[Società Sportiva Lazio|Lazio]] a [[Deportivo La Coruña|Deportivo de La Coruña]] a získali ďalší postup do Pohára UEFA. V Lige majstrov sa Marseille stalo prvým francúzskym tímom, ktorý zvíťazil na [[Anfield|Anfielde]], keď v sezóne 2007 zvíťazil nad vicemajstrom Liverpoolu 1:0. Z úvodných dvoch zápasov si tím odniesol šesť zo šiestich bodov. V ďalšom zápase zremizovali a v záverečnej skupinovej hre podľahli Liverpoolu 4:0, ktorý ako prvý anglický tím zvíťazil na štadióne [[Stade Vélodrome]]. Marseille, tretie v skupine Ligy majstrov, potom vstúpilo do pohára UEFA.<ref>{{Citácia periodika|titul=Marseille 0-4 Liverpool|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/7136346.stm|dátum=2007-12-11|dátum prístupu=2021-01-17|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Marseille zavŕšil sezónu 2008–09 druhým miestom v Ligue 1 po tesných pretekoch s Bordeaux o titul. To im vynieslo priamy vstup do skupinových fáz Ligy majstrov UEFA, čo bola ich tretia sezóna v rade. === 2009-2014 === Dominantný [[FC Lyon|Lyon]] mal byť kandidátom na titul aj v ročníku 2008/09. Tréner Gerets dostal pre svoj tím posilu v podobe Ben Arfy, ktorý prišiel práve z Lyonu za 12 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hatem Ben Arfa finally joins Marseille|url=https://www.france24.com/en/20080702-hatem-ben-arfa-finally-joins-marseille-football-ligue-1|vydavateľ=France 24|dátum vydania=2008-07-02|dátum prístupu=2021-01-17|jazyk=en}}</ref> Ten tak vystužil zálohu spoliehajúcu sa tiež na Lorika Canu a Benoît Cheyrou, zatiaľ čo o góly sa mali starať útočníci [[Bakari Kone]] a [[Mamadou Niang]]. V bránke stál [[Steve Mandanda]], na stopérkej pozícii Hilton a na ľavom kraji obrany potom Taye Taiwo. Marseille a [[FC Bordeaux|Bordeaux]] sa chopili rolí vyzývateľov Lyonu v tesnom boji o titul. Štyri kolá pred koncom malo Marseille a Bordeaux po 68 bodoch, zaváhanie prístavného celku proti Lyonu ale dostalo do výhody Bordeaux, ktoré malo pred posledným kolom náskok troch bodov. Hoci Geretsovi zverenci porazili [[Stade Rennais FC|Rennes]] 4:0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olympique Marseille vs Rennes 4:0 30/05/2009|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/255466/2009-05-30-20-00-olympique-marseille-vs-rennes|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-17}}</ref>, ich konkurent nezaváhal proti Caen a titul získal on.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=These Football Times|url=https://thesefootballtimes.co/2018/09/05/how-a-dramatic-ligue-1-was-won-by-six-teams-in-as-many-seasons-between-2008-and-2013/|dátum vydania=2018-09-04|dátum prístupu=2021-01-17|jazyk=en-GB|meno=Michael|priezvisko=Gallwey}}</ref> V rámci Ligy majstrov neuspeli v skupine v konkurencii [[Liverpool FC|FC Liverpool]] a [[Atlético Madrid|Atlética Madri]]<nowiki/>d a skončili tretí pred [[PSV Eindhoven]]. V rámci [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]] dosiahli štvrťfinále, pre ďalšiu sezónu mal tím istotu účasti v Lige majstrov. Pre nezhody s majiteľom však tím opustil tréner Gerets.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Coach Eric Gerets to leave Marseille over a clash with owner Robert Louis-Dreyfus|url=http://www.theguardian.com/football/2009/apr/29/marseille|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2009-04-29|dátum prístupu=2021-01-17|jazyk=en|meno=Guardian|priezvisko=Staff}}</ref> Posilou pre Les Olympiens sa stal záložník [[Stéphane Mbia]], ďalšími prídavky do tímu sa stali napr. [[Gabriel Heinze]], [[Lucho Gonzalez]], [[Édouard Cissé]] a [[Souleymane Diawara]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M'bia agrees move to Marseille|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/01db-0e7267979b99-9d4ee8d1eddb-1000--m-bia-agrees-move-to-marseille/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2009-07-13|dátum prístupu=2021-01-17|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Marseille zvíťazilo vo finále Coupe de la Ligue 2010 na ihrisku Stade de France v marci 2010 keď porazili Bordeaux 3:1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olympique Marseille vs Bordeaux 3:1 Prediction 17/10/2020|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/16481423/2020-10-17-20-00-olympique-marseille-vs-bordeaux|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-17}}</ref>. Bol to ich prvý významný titul od triumfu v Lige majstrov o 17 rokov skôr. O dva mesiace neskôr Marseille vyhralo svoj prvý ligový titul po 18 rokov s dvoma zápasmi k dobru, keď porazilo Rennes 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olympique Marseille vs Rennes 3:1 05/05/2010|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/251564/2010-05-05-20-00-olympique-marseille-vs-rennes|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-17}}</ref> Ďalší významný titul bolo víťazstvo v [[Coupe de la Ligue]], keď v ročníku 2011 zvíťazil 23. apríla víťazstvom nad 1:0 [[Montpellier HSC|Montpellier]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olympique Marseille vs Montpellier 1:0 23/04/2011|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1082064/2011-04-23-19-45-olympique-marseille-vs-montpellier|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-17}}</ref>. Predtým sa kvalifikovali do poslednej šestnástky Ligy majstrov UEFA prvýkrát od svojho historického úspechu, prehrali však 2:1 na Old Trafford s [[Manchester United FC|Manchestrom United]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester United vs Olympique Marseille 2:1 15/03/2011|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/16790493/2011-03-15-19-45-manchester-united-vs-olympique-marseille|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-17}}</ref> a vytvorili tiež rekord Ligy majstrov tým, že rozdrvili Žilinu 7:0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žilina vs Olympique Marseille 0:7 03/11/2010|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/16790561/2010-11-03-19-45-zilina-vs-olympique-marseille|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-17}}</ref>, čo bolo najväčšie víťazstvo hostí v histórii súťaže. V roku 2011 stratilo Marseille majstrovský titul Ligue 1, ale piatykrát v rade sa kvalifikovali do Ligy majstrov UEFA, čo bol klubový rekord. 27. júla 2011 vyhralo Marseille titul [[Trophée des Champions]] 2011 keď porazili Lille 5–4 na ihrisku Stade de Tanger v Maroku. Výsledok bol významný, keďže Marseille ešte 5 minút pred koncom prehrávali 3:1. Bol to pozoruhodný návrat, keď za posledných päť minút bolo strelených 5 gólov a hetrikom sa blisol [[André Ayew]]. Liga majstrov im priradila ťažkých súperov - [[Real Madrid CF|Real Madrid]] a [[AC Miláno]] a na Marseille tak nakoniec pripadlo až tretie miesto pred [[FC Zürich]] zaisťujúce účasť v play-off novej Európskej ligy. Tam Marseille skončilo v osemfinále, kde nestačilo na [[SL Benfica|Benficu Lisabon]]. Obhajobu titulu mali umožniť prichádzajúci útočníci André-Pierre Gignac a Loïc Rémy. Do obrany navyše dorazil Španiel [[César Azpilicueta]]. Klub sa však v sezóne 2011–12 trápil a po šiestich zápasoch mu patrili spodné priečky tabuľky [[Ligue 1]]. V Lige majstrov zvíťazilo 3:0 proti [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] a v novembri toho istého roku uspelo 3:0 nad súperom [[Paris Saint-Germain FC|PSG]]. Marseille sa tak už druhú sezónu v rade kvalifikoval do vyraďovacích fáz Ligy majstrov. Vo februári 2012 "vybojovalo" mužstvo dlhú negatívnu sériu - 13 zápasov bez víťazstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://web.archive.org/web/20131203014544/http://www.om.net/fr/Saison/101002/Actualites/60590|url=https://web.archive.org/web/20131203014544/http://www.om.net/fr/Saison/101002/Actualites/60590|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2021-01-17|jazyk=fr-FR}}</ref>, ale po prvýkrát od víťazstva v súťaži v roku 1993 sa kvalifikovalo do štvrťfinále Ligy majstrov. V nej počas svojej slabej formy podľahol neskorším finalistom [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]. Klub si však tretí rok udržal Coupe de la Ligue a vo finále porazil Lyon 1:0. Ďalší Ligue 1 titul sa tak získať nepodarilo, proti bolo Lille na čele s [[Eden Hazard]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=These Football Times|url=https://thesefootballtimes.co/2018/09/05/how-a-dramatic-ligue-1-was-won-by-six-teams-in-as-many-seasons-between-2008-and-2013/|dátum vydania=2018-09-04|dátum prístupu=2021-01-17|jazyk=en-GB|meno=Michael|priezvisko=Gallwey}}</ref> Na Les Olympiens tak zostalo druhé miesto. V lete 2012 rezignoval Deschamps a kormidlo prevzal [[Elie Baup]], ktorý v sezóne 2012–13 priviedol klub k prekvapujúcemu druhému miestu napriek tomu, že predal viac kľúčových hráčov. Baup bol vyhodený 7. decembra 2013 po porážke 1:0 s [[FC Nantes|Nantes]] na štadióne Stade Velodrome. Nahradil ho dočasne [[José Anigo]]. Klub skončil v sezóne 2014 šiesty a po prvýkrát za posledných desať rokov nezískal miestenku v dôležitých európskych súťažniach. Anigo klub krátko potom opustil. === 2014-súčasnosť === 2. mája 2014 oznámilo vedenie klubu dohodu s [[Marcelo Bielsa|Marcelom Bielsom]], ktorý vo svojej neskoršej kariére dotiahol ako hlavný trénenr [[Leeds United FC|Leeds United]] tento tím až do [[Premier League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marcelo Bielsa as the most honest football coach in the world|url=https://spincastle.com/news/marcelo-bielsa-as-the-most-honest-football-coach-in-the-world|vydavateľ=spincastle.com|dátum prístupu=2021-01-18}}</ref> Bielsa bol prvým argentínskym trénerom klubu a prvým trénerom, ktorý viedol tím do vynoveného štadióna [[Velodrome]], ktorý sa otvoril v auguste prípravným zápasom proti [[Montpellier HSC|Montpellier]]. V prvej Bielsovej sezóne, klub viedol ligovú tabuľku sedem mesiacov, skončil však štvrtý ale kvalifikoval sa tak do Európskej ligy UEFA. V júni 2015 odišli z klubu traja kľúčoví hráči - [[André-Pierre Gignac]] a [[André Ayew]] po skončení zmlúv opustili klub pre [[Tigres UANL]] a [[Swansea City]], zatiaľ čo [[Dimitri Payet]] odišiel do [[West Ham United FC|West Ham United]] za 15 miliónov EUR . Po solídnej predsezónnej fáze, ktorá zahŕňala výhru 2:0 nad Juventusom v trofeji Roberta Louisa-Dreyfusa a angažovaní deviatich hráčov, Bielsa rezignoval na svoj post, len pár minút po prvom zápase Ligue 1 v sezóne 2015–16. proti Caen. Marseille prehralo zápas 1:0 a Bielsa, svojím nečakaným rozhodnutím šokoval futbalový svet. Poukázal na nedôveru vedeniu klubu. Bielsov odchod údajne zanechal jeho hráčov v šoku, mnohí sa túto správu dozvedeli len prostredníctvom sociálnych sietí. 19. augusta 2015 bol za nového trénera Marseille vyhlásený Míchel<ref>{{Citácia periodika|titul=Michel, légende du Real Madrid, nouvel entraîneur de l’OM|url=https://www.lemonde.fr/ligue-1/article/2015/08/19/ligue-1-l-espagnol-michel-devient-le-nouvel-entraineur-de-l-om_4730183_1616940.html|periodikum=Le Monde.fr|dátum=2015-08-19|dátum prístupu=2021-01-18|jazyk=fr}}</ref>. Prežil však veľmi frustrujúcu sezónu, keď klub viac ako šesť mesiacov nedokázal vyhrať domáci zápas v Ligue 1. K jeho prepusteniu došlo v predvečer semifinálového zápasu klubu Coupe de France. Rovnako ako v roku 2015 aj teraz bol ako dočasný tréner menovaný Passi. Pod jeho vedením sa Marseille dostalo do finále Coupe de France prvýkrát za posledných deväť rokov kde podľahlo 4:2 súperovi z Paríž Saint-Germain.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olympique Marseille vs Paris Saint Germain 2:4 21/05/2016|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1082374/2016-05-21-20-00-olympique-marseille-vs-paris-saint-germain|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-18}}</ref> Marseille skončili ligovú sezónu na trinástom mieste, čo je najhoršie umiestnenie za posledných 15 rokov. V lete 2016 Marseille opäť predalo niekoľko kľúčových hráčov, aby splnili finančné záväzky a vyrovnali svoje mzdové náklady pred blížiacim sa prevzatím. Steve Mandanda, dlhoročný kapitán klubu sa presťahoval do [[Crystal Palace F.C.|Crystal Palace]], Nicolas N'Koulou prestúpil do Lyonu, zatiaľ čo útočník [[Michy Batshuayi]] bol predaný do [[Chelsea FC|Chelsea]] za rekordných 40 miliónov eur. Sezónu 2016–17 v Ligue 1 začali Marseille s dočasným manažérom Franckom Passim na čele. 3. mája 2018 sa Marseille dostalo do finále Európskej ligy UEFA 2017–18 po vyradení [[FC Red Bull Salzburg|Red Bullu Salzburg]] v semifinále keď prvý zápas 26, apríla 2016 vyhrali 2:0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olympique Marseille vs Salzburg 2:0 26/04/2018|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/10321507/2018-04-26-20-05-olympique-marseille-vs-salzburg|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-18}}</ref>, v odvete sa vďaka víťazstvu Salzburgu rovnakým skóre dostali do predĺženia, kde gólom da Fonseca v 116 minúte rozhodli o svojom postupe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Salzburg vs Olympique Marseille 03/05/2018|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/10321508/2018-05-03-20-05-salzburg-vs-olympique-marseille|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-18|jazyk=en}}</ref> Vo finále však prehrali s Atléticom Madrid.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marseille-Atlético 2018 History {{!}} UEFA Europa League|url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/match/2022218--marseille-vs-atletico/?referrer=%2fuefaeuropaleague%2fseason%3d2018%2fmatches%2fround%3d2000895%2fmatch%3d2022218%2findex|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2021-01-18|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> V sezóne 2019–20 skončili Marseille na druhom mieste po predčasnom ukončení sezóny kvôli pandémii [[COVID-19|Covid-19]], čím sa kvalifikovalo do Ligy majstrov UEFA 2020–21 prvýkrát od roku 2013–14. 25. novembra 2020 prekonalo Marseille negatívny rekord v počte po sebe idúcich prehier v Lige majstrov, čím prekonalo doterajší rekord 12 prehier v rade stanovený belgickým [[RSC Anderlecht|Anderlechtom]]. Rok 2021 začali marselle výhrou 3:1 nad Montpelier a v tabuľke sa pohybovali okolo šiesteho miesta. == Úspechy == * '''[[Ligue 1]]''' ** '''Víťazi (9): ''' 1937, 1948, 1971, 1972, 1989, 1990, 1991, 1992, 2010 * '''[[Ligue 2]]''' ** '''Víťazi (1): ''' 1995 * '''[[Coupe de France|Francúzsky pohár]]''' ** '''Víťazi (10): ''' 1924, 1926, 1927, 1935, 1938, 1943, 1969, 1972, 1976, 1989 ** '''Finalisti (1): ''' 1934, 1940, 1954, 1986, 1987, 1991, 2006, 2007. * '''[[Coupe de la Ligue]]''' * '''Víťazi (2): ''' 2010, 2011 * '''[[Liga majstrov UEFA]]''' ** '''Víťazi (1): ''' 1993 ** '''Finalisti (1): ''' 1991 * '''[[Pohár UEFA]]''' ** '''Finalisti (2): ''' 1999, 2004 * '''[[Pohár Intertoto]]''' ** '''Víťazi (2): ''' 2005, 2006 == Aktuálna súpiska== == Slávni hráči == * [[Fabien Barthez]] * [[Franck Ribéry]] * [[Eric Cantona]] * [[Didier Deschamps]] * [[Sonny Anderson]] * [[Laurent Blanc]] * [[Christophe Dugarry]] * [[William Gallas]] * [[Andreas Köpke]] * [[Didier Drogba]] * [[Jean Tigana]] * [[George Weah]] * [[Samir Nasri]] * [[Dimitri Payet]] * [[Steve Mandanda]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.om-passion.com Olympique de Marseille] * [https://rowdie.co.uk/teams/44/olympique-marseille Olimpique de Marseille statistics] * [https://www.om.fr/fr Olimpique Marseille official] {{Najvyššia futbalová súťaž vo Francúzsku}} {{G-14}} [[Kategória:Francúzske futbalové kluby]] [[Kategória:Olympique Marseille| ]] [[Kategória:Kluby G-14]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1899]] h3nkhe0lcf29x7ktlkszt7fru1h3owu Sagarmáthá (zóna) 0 166431 7416741 5296751 2022-07-28T13:16:26Z KingisNitro 91359 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Sagarmatha districts.png|thumb|Okresy Sagarmatha]]'''Sagarmáthá''' ( सगरमाथा अञ्चल ) je [[Zóny Nepálu|zóna]] na východe [[Nepál|Nepálu]]. Je rozdelená do 6 okresov. Väčšími mestami v tejto zóne sú [[Trijuga]] či [[Lahán]]. Správnym strediskom oblasti je Trijuga. Sagarmáthá má svoje meno podľa nepálskeho mena pre [[Mount Everest]], ktorý sa nachádza v najsevernejšej časti zóny v [[Národný park Sagarmáthá|národnom parku Sagarmatha]] (1148 km²). == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sagarmatha Zone}} [[Kategória:Zóny v Nepále]] rgamq61hzyz2yf877ad69ri0mwgjpwe Ľadový hokej na Olympijských hrách 0 168655 7416789 7341444 2022-07-28T18:46:39Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Russian_Olympic_Committee_flag.svg bol odstránený, pretože ho Ellywa na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki [[Súbor:Ice hockey pictogram.svg|right|thumb|Piktogram]] '''Ľadový hokej na Olympijských hrách''' je turnajom, ktorý sa koná na každých Olympijských hrách od roku 1920. Od roku 1924 sa koná na každých Zimných olympijských hrách. Je organizovaný [[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodnou hokejovou federáciou]]. == Prehľad súťaží == {| class="wikitable" |+ !Súťaž ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1920|20]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|24]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|28]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|32]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|36]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|48]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|52]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|56]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|60]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|64]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|68]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1972|72]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1976|76]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1980|80]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1984|84]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1988|88]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1992|92]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|98]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|02]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – Mužský turnaj|06]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|10]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014|14]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018|18]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022|22]] |- !muži !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* !* |- !ženy | colspan="17" | !* !* !* !* !* !* !* |- ! colspan="25" | |- |Počet oficáalnich súťaží !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !1 !2 !2 !2 !2 !2 !2 !2 |} == Mužské turnaje == Nasledujúca tabuľka ukazuje štáty, ktoré sa zúčastnili na olympijských hrách. Pre každý turnaj je zobrazené ich celkové poradie, alebo "–" ak sa olympijských hier nezúčastnili. Prázdne bunky v tabuľke znamenajú, že štát v tom čase neexistoval. '''-''' Tím nebol na ZOH V daní rok ZS-Tím sa zúčastní na daných ZOH, ktoré sa len budú konať {| class="wikitable" style="text-align:center" ! Štát|| [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1920|20]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|24]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|28]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|32]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|36]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|48]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|52]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|56]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|60]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|64]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|68]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1972|72]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1976|76]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1980|80]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1984|84]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1988|88]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1992|92]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|94]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|98]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|02]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – Mužský turnaj|06]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|10]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014|14]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018|18]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022|22]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|26]]|| Spolu |- | align="left" | {{minivlajka|Austrália}} Austrália ! colspan="8" | - | 9 ! colspan="16" | - | | '''1''' |- | align="left" | {{minivlajka|Bielorusko}} Bielorusko ! colspan="18" bgcolor="f0f0f0" | - | 7|| 4 ! - | 9 ! colspan="3" | - | | '''3''' |- | align="left" | {{minivlajka|Belgicko}} Belgicko || =6|| 7|| 8 ! - | =9 ! colspan="20" | - | | '''4''' |- | align="left" | {{minivlajka|Bulharsko}} Bulharsko ! colspan="13" | - | 12 ! colspan="11" | - | | '''1''' |- | align="left" | {{minivlajka|Česko}} Česko ! colspan="17" bgcolor="f0f0f0" | - | =5|| bgcolor="gold" | 1|| 7|| bgcolor="cc9966" | 3|| 7|| 6|| 4|| 9 | || '''8''' |- | align="left" | {{minivlajka|Česko}} Česko-Slovensko || bgcolor="cc9966" | 3|| 5|| 5|| –|| 4|| bgcolor="silver" | 2|| 4|| 5|| 4|| bgcolor="cc9966" | 3|| bgcolor="silver" | 2|| bgcolor="cc9966" | 3|| bgcolor="silver" | 2|| 5|| bgcolor="silver" | 2|| 6|| bgcolor="cc9966" | 3 ! colspan="8" bgcolor="f0f0f0" | - | | '''16''' |- | align="left" | {{CHN}} Čína ! colspan="24" |- |12 | |'''1''' |- | align="left" | {{DEN}} Dánsko ! colspan="24" |- |7 | |'''1''' |- | align="left" | {{minivlajka|Fínsko}} Fínsko ! colspan="6" | – | 7 ! – | 7|| 6|| 5|| 5|| 4|| 4|| 6|| bgcolor="silver" | 2|| 7|| bgcolor="cc9966" | 3|| bgcolor="cc9966" | 3|| 6|| bgcolor="silver" | 2|| bgcolor="cc9966" | 3|| bgcolor="cc9966" | 3|| 6||bgcolor="gold" | 1 | || '''18''' |- | align="left" | {{minivlajka|Francúzsko}} Francúzsko || =6|| =5|| 5|| –|| =9 ! colspan="5" | – | 14 ! colspan="4" | – | 11|| 8|| 10|| 11|| 14 ! colspan="5" | – | | '''10''' |- | align="left" | {{minivlajka|Holandsko}} Holandsko ! colspan="13" | – | 8 ! colspan="11" | – | | '''1''' |- | align="left" | {{minivlajka|Japonsko}} Japonsko ! colspan="4" | – | =9 ! colspan="3" | – | 8|| 11|| 10|| 9|| 9|| 12 ! colspan="4" | – | 13 ! colspan="6" | – | | '''8''' |- | align="left" | {{minivlajka|Juhoslávia}} Juhoslávia ! colspan="9" | – | 14|| 9|| 11|| 10 ! – | 11 ! colspan="10" | – | | '''5''' |- | align="left" | {{minivlajka|Kanada}} Kanada || bgcolor="gold" | 1|| bgcolor="gold" | 1|| bgcolor="gold" | 1|| bgcolor="gold" | 1|| bgcolor="silver" | 2|| bgcolor="gold" | 1|| bgcolor="gold" | 1|| bgcolor="cc9966" | 3|| bgcolor="silver" | 2|| 4|| bgcolor="cc9966" | 3 ! colspan="2" | – | 6|| 4|| 4|| bgcolor="silver" | 2|| bgcolor="silver" | 2|| 4|| bgcolor="gold" | 1|| 7 || bgcolor="gold" | 1|| bgcolor="gold" | 1|| bgcolor="cc9966" | 3|| 6 | || '''23''' |- | align="left" | {{minivlajka|Kazachstan}} Kazachstan ! colspan="18" bgcolor="f0f0f0" | – | 8 ! – | 9 ! colspan="4" | – | | '''2''' |- | align="left" | {{minivlajka|Lotyšsko}} Lotyšsko ! colspan="4" | – | =9 ! colspan="14" bgcolor="f0f0f0" | – | 9|| 12|| 12|| 8 ! – | 11 | || '''6''' |- | align="left" | {{minivlajka|Maďarsko}} Maďarsko ! colspan="2" | – | 11 ! – | =7 ! colspan="4" | – | 16 ! colspan="15" | – | | '''3''' |- | align="left" | {{minivlajka|Nemecko}} Nemecko ! colspan="2" | – | 8|| bgcolor="cc9966" | 3|| 5 ! colspan="11" | – | 6|| 7|| 9|| 8|| 10 ||11 ! – | bgcolor="silver" | 2|| 10 | || '''11''' |- | align="left" | {{minivlajka|Nemecko}} Nemecká spolková republika ! colspan="6" rowspan="2" bgcolor="f0f0f0" | - | 8|| 6|| 6|| 7|| 7|| 7|| bgcolor="cc9966" | 3|| 10|| 5|| 5 ! colspan="9" rowspan="2" bgcolor="f0f0f0" | - | | '''10''' |- | align="left" | [[Súbor:Flag of East Germany.svg|20px]] Nemecká demokratická republika ! colspan="4" | – | 8 ! colspan="5" | – | | '''1''' |- | align="left" | {{minivlajka|Nórsko}} Nórsko ! colspan="6" | – | 9 ! colspan="2" | – | 10|| 11|| 8 ! – | 11|| 12|| 12|| 9|| 11 ! colspan="3" | – |10 ||12|| 8 ! - | | '''12''' |- | align="left" | {{minivlajka|Poľsko}} Poľsko ! colspan="2" | – | 8|| 4|| =9|| 6|| 6|| 8 ! – | 9 ! – | 6|| 6|| 7|| 8|| 10|| 11 ! colspan="8" | – | | '''13''' |- | align="left" | {{minivlajka|Rakúsko}} Rakúsko ! colspan="2" | – | 5 ! – | =7|| 7 ! – | 10 ! – | 13|| 13 ! – | 8 ! – | 10|| 9 ! – | 12|| 14|| 12 ! colspan="2" | – | 10|| – ! - | | '''13''' |- | align="left" | {{minivlajka|Rumunsko}} Rumunsko ! colspan="9" | – | 12|| 12 ! – | 7|| 9 ! colspan="11" | – | | '''4''' |- | align="left" | {{minivlajka|Rusko}} Rusko ! colspan="17" bgcolor="f0f0f0" | - | 4|| bgcolor="silver" | 2|| bgcolor="cc9966" | 3|| 4 ||6 || 5|| bgcolor="gold" | 1|| bgcolor="silver" | 2 | || '''8''' |- | align="left" | {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko ! colspan="17" bgcolor="f0f0f0" | - | 6|| 10|| 13|| 5|| 4|| 11|| 11|| bgcolor="cc9966" | 3 | || '''8''' |- | align="left" | {{Minivlajka|Slovinsko}} Slovinsko ! colspan="22" bgcolor="f0f0f0" | - | 7 || 9 ! - | | '''2''' |- | align="left" | [[Súbor:Olympic flag.svg|20px]] SNŠ (po ZSSR) ! colspan="16" bgcolor="f0f0f0" | - | bgcolor="gold" | 1 ! colspan="8" bgcolor="f0f0f0" | - | | '''1''' |- | align="left" | {{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko || 5|| 7|| bgcolor="cc9966" | 3 ! – | =9|| bgcolor="cc9966" | 3|| 5|| 9 ! – | 8 ! – | 10|| 11 ! colspan="2" | – | 8|| 10 ! colspan="2" | – | 11|| 6|| 8|| 9|| 10|| 8 | || '''18''' |- | align="left" | {{minivlajka|Švédsko}} Švédsko || 4|| 4|| bgcolor="silver" | 2 ! – | 5|| 4|| bgcolor="cc9966" | 3|| 4|| 5|| bgcolor="silver" | 2|| 4|| 4 ! – | bgcolor="cc9966" | 3|| bgcolor="cc9966" | 3|| bgcolor="cc9966" | 3|| 5|| bgcolor="gold" | 1|| 5|| 5|| bgcolor="gold" | 1 || 5|| bgcolor="silver" | 2|| 5|| 4 | || '''23''' |- | align="left" | {{minivlajka|Taliansko}} Taliansko ! colspan="4" | – | =9|| 8 ! – | 7 ! – | 15 ! colspan="4" | – | 9 ! – | 12|| 9|| 12 ! – | 11 ! colspan="4" | – | | '''9''' |- | align="left" | {{minivlajka|Ukrajina}} Ukrajina ! colspan="19" bgcolor="f0f0f0" | - | 10 ! colspan="5" | – | | '''1''' |- | align="left" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Spojené kráľovstvo ! – | bgcolor="cc9966" | 3|| 4 ! – | bgcolor="gold" | 1|| 5 ! colspan="19" | – | | '''4''' |- | align="left" | {{minivlajka|USA}} Spojené štáty || bgcolor="silver" | 2|| bgcolor="silver" | 2 ! – | bgcolor="silver" | 2|| bgcolor="cc9966" | 3 ! – | bgcolor="silver" | 2|| bgcolor="silver" | 2|| bgcolor="gold" | 1|| 5|| 6|| bgcolor="silver" | 2|| 5|| bgcolor="gold" | 1|| 7|| 7|| 4|| 8|| 6|| bgcolor="silver" | 2|| 8 || bgcolor="silver" | 2|| 4|| 7|| 5 | || '''23''' |- | align="left" | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} Sovietsky zväz ! colspan="7" | – | bgcolor="gold" | 1|| bgcolor="cc9966" | 3|| bgcolor="gold" | 1|| bgcolor="gold" | 1|| bgcolor="gold" | 1|| bgcolor="gold" | 1|| bgcolor="silver" | 2|| bgcolor="gold" | 1|| bgcolor="gold" | 1 ! colspan="9" bgcolor="f0f0f0" | - | | '''9''' |- bgcolor="lightgray" | || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || | || || || | || |- | align="left" |''Počet tímov spolu''|| 7|| 8|| 11|| 4|| 15|| 8|| 9|| 10|| 9|| 16|| 14|| 11|| 12|| 12|| 12|| 12|| 12|| 12|| 14|| 14|| 12|| 12|| 12|| 12|| 12 | || |} === Počet medailí po ZOH 2022 (len muži) === {| class="wikitable" style="text-align:center" |+ |- !Por. !Krajina | bgcolor="gold" | '''Zlato'''|| bgcolor="silver" | '''Striebro'''|| bgcolor="cc9966" | '''Bronz''' !'''Spolu''' |- |1. |{{CAN}} Kanada |9 |4 |3 |'''16''' |- |2. |SSSR / SNŠ / RUSKO / OŠR |9 |3 |2 |'''14''' |- | rowspan="5" | |<small>z toho {{minivlajka|Sovietsky zväz}}Sovietsky zväz</small> |<small>7</small> |<small>1</small> |<small>1</small> |<small>'''9'''</small> |- |<small>z toho [[Súbor:The Commonwealth of Independent States (silver) rv.gif|bezrámu|22x22bod]] SNŠ</small> |<small>1</small> |<small>0</small> |<small>0</small> |<small>'''1'''</small> |- |<small>z toho {{RUS}} Rusko</small> |<small>0</small> |<small>1</small> |<small>1</small> |<small>'''2'''</small> |- |<small>z toho [[Súbor:Olympic flag.svg|bezrámu|26x26bod]] Olym. špor. z Rus.</small> |<small>1</small> |0 |<small>0</small> |<small>'''2'''</small> |- |<small>z toho Ruský olympijský výbor</small> |0 |1 |0 |'''1''' |- |4. |'''{{USA}} USA''' |2 |8 |1 |'''11''' |- |4. |'''{{SWE}} Švédsko''' |2 |3 |4 |'''9''' |- |5. |'''Česko-slovensko (neexistuje''' |1 |4 |5 |'''8''' |- |6. |'''{{FIN}} Fínsko''' |1 |2 |4 |'''6''' |- |7. | <small>'''{{CZE}} Česko'''</small> |<small>1</small> |<small>0</small> |<small>1</small> |<small>'''2'''</small> |- |8. |'''{{GBR}} Veľká Británia''' |1 |0 |1 |'''2''' |- |9. |'''{{GER}} Nemecko''' |0 |1 |2 |'''3''' |- |10. |'''{{SUI}} Švajčiarsko''' |0 |0 |2 |'''2''' |- |11. |'''{{SVK}} Slovensko''' |0 |0 |1 |'''1''' |} == Ženské turnaje == '''-''' Tím nebol na ZOH V daní rok ZS-Tím sa zúčastní na daních ZOH ktoré sa len budú konať {| class="wikitable" style="text-align:center" ! Štát|| [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|1998]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – Ženský turnaj|2006]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|2010]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014|2014]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018|2018]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022|2022]] ![[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|2026]]|| Spolu |- | align="left" | {{CHN|lhz|1}} || 4 || 7 ! – | 7 ! colspan="2" | – | 9 | || '''3''' |- | align="left" | {{FIN|lhz|1}} || bgcolor="cc9966" | 3 || 4 || 4 || bgcolor="cc9966" | 3 || 5 || colspan="2" bgcolor="cc9966" | 3 | || '''7''' |- | align="left" | {{JPN|lhz|1}} || 6 ! colspan="3" | – | 8 || 6 || 6 | || '''4''' |- | align="left" | {{KOR|lhz|1}} ! colspan="5" | – | 8 ! - | | '''1''' |- | align="left" | {{CAN|lhz|1}} || bgcolor="silver" | 2 || colspan="4" bgcolor="gold" | 1 || bgcolor="silver" | 2 || bgcolor="gold" | 1 | || '''7''' |- | align="left" | {{KAZ|lhz|1}} ! – | 8 ! colspan="5" | – | | '''1''' |- | align="left" | {{DEU|lhz|1}} ! – | 6 || 5 ! – | 7 ! colspan="2" | – | | '''3''' |- | align="left" | {{RUS|lhz|1}} ! – | 5 || 6 || 6 || DSQ || 4 || 5 | || '''6''' |- | align="left" | {{SVK|lhz|1}} ! – !! colspan="2" | – | 8 ! colspan="3" | – | | '''1''' |- | align="left" | {{CHE|lhz|1}} ! colspan="2" | – | 7 || 5 || bgcolor="cc9966" | 3 || 5 || 4 | || '''5''' |- | align="left" | {{SWE|lhz|1}} || 5 || bgcolor="cc9966" | 3 || bgcolor="silver" | 2 || 4 || 4 || 7 || 8 | || '''7''' |- | align="left" | {{ITA|lhz|1}} ! colspan="2" | – | 8 ! colspan="4" | – | | '''1''' |- | align="left" | {{USA|lhz|1}} || bgcolor="gold" | 1 || bgcolor="silver" | 2 || bgcolor="cc9966" | 3 || colspan="2" bgcolor="silver" | 2 || bgcolor="gold" | 1 || bgcolor="silver" |2 | ||'''7''' |- | align="left" |''Spolu tímov''|| 6 || 8 || 8 || 8 || 8 || 8 || 10 | || |} === Počet medailí po ZOH 2022 (len ženy) === {| class="wikitable" style="text-align:center" |- !Por. !Krajina | bgcolor="gold" | '''Zlato'''|| bgcolor="silver" | '''Striebro'''|| bgcolor="cc9966" | '''Bronz''' !'''Spolu''' |- |1. |{{CAN}} Kanada |5 |2 |0 |'''7''' |- |2. |{{USA}} USA |2 |4 |1 |'''7''' |- |3. |{{SWE}} Švédsko |0 |1 |1 |'''2''' |- |4. |{{FIN}} Fínsko |0 |0 |4 |'''4''' |- |5. |{{SUI}} Švajčiarsko |0 |0 |1 |'''1''' |}{{Hokej na Olympijských hrách}} [[Kategória:Ľadový hokej na Olympijských hrách| ]] naixussp86a2sx25ik8m12vkwzzswnm Oľga Záblacká 0 171594 7416950 7320677 2022-07-29T08:50:35Z Bojars 6357 /* Spolupráca na albumoch */ oprava wikiliniek wikitext text/x-wiki {{aktualizovať}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Oľga Záblacká | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1963|12|31}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[moderátorka]], [[speváčka]], [[scenáristka]], [[režisérka]], [[dramaturgička]], [[producent]]ka [[textárka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <br> Millenium Records | Webstránka = }} '''Oľga Záblacká''' (* [[31. december]] [[1963]], [[Bratislava]]) je slovenská [[speváčka]], [[moderátorka]], [[scenáristka]], [[dramaturgička]], [[režisérka]], [[producent]]ka a [[textárka]]. == Zo života == Spev študovala u hlasového pedagóga [[František Tugendlieb|Františka Tugendlieba]] počas štyroch rokov. V minulosti začínala ako speváčka pop [[jazz]]ovej formácie Faun. Súčasne bola ako [[herečka]] členkou amatérskeho divadelného štúdia D2. Po  rozpade Faunu založila vlastnú skupinu Kiwi, s ktorou koncertovala do roku [[1990]]. Začiatkom roku [[1991]] sa jej narodil prvý syn Michal Dúžek a hudbe sa venovala už len príležitostne. Profesionálne sa začala venovať moderovaniu, písaniu scenárov a neskôr aj réžii. Druhý syn Bruno Dúžek sa Oľge Záblackej narodil v roku [[1998]]. V roku [[2003]] nahrala album [[U.F.O. (Oľga Záblacká)|''U.F.O.'']], na ktorom sa producentsky a autorsky podieľali: [[David Koller]], [[Marián Čekovský]], [[Radovan Vrabec Orth]] a [[Martin Gašpar]]. Dvomi textami (Kráľovná Mária a Zákony tiel) prispel [[Jozef Urban]], autorkou zvyšných 16 textov je Oľga. Od roku [[1991]] spolupracovala s STV ako moderátorka relácií: ''[[Magazín M]], [[Polarity]], [[Správny kľúč]] a [[Rhytmick]]''. Osem rokov pôsobila ako moderátorka vo [[Fun rádio|Fun rádiu]], kde okrem iných vysielala niekoľko autorských relácií. S hercom [[Ján Peťko|Jánom Peťkom]] /Johny/ a Arielim vysielali legendárnu nočnú reláciu ''[[Koncert na ležanie]]'', kde nechýbala pravidelná rubrika ''Popolnočná chvíľka poézie''. V roku [[1996]] založila na [[Hlavné námestie (Bratislava)|Hlavnom námestí]] v [[Bratislava|Bratislave]] Hydepark , Fór-um slobody. (V období ohrozenej demokracie mohli ľudia za ozvučeným pultom verjne vyjadrovať svoj názor.) Spolu s hercom [[Matej Landl|Matejom Landlom]] moderovala meetingy ''Zachráňme kultúru'', zorganizovala ''Koncert Slobody''. Každoročne spolupracovala na ''Koncertoch pre utečencov'' (UNHCR), angažovala  sa v aktivitách združenia [[Ľudia proti rasizmu]]. Ako riaditeľka stála pri zrode [[rádio B1|rádia B1]]. V rokoch [[1997]] – [[2010]]  spolupracovala s [[TV Markíza]] ako [[moderátorka]], [[dramaturgička]], [[scenáristka]] a [[režisérka]]. Najznámejšia bola jej autorská relácia ''[[Na streche]]''. Lifestylový magazín spojený s talk show priamo na streche v centre starej Bratislavy sa tešil diváckej obľube deväť rokov <ref>[https://korzar.sme.sk/c/7191032/olga-zablacka-nemozem-mlcat-ked-sa-deje-krivda.html Oľga Záblacká: Nemôžem mlčať, keď sa deje krivda]</ref>. V roku [[2011]] nakrútila pre [[TV Markíza]] medailón ''[[Jožo Ráž – Som tu za odmenu]]'' ([[námet]], [[scenár]], [[dramaturgia]], [[réžia]]). Od  roku [[2011]] spolupracovala so [[Šansón klub Jozefa Bednárika|Šansón klubom Jozefa Bednárika]]. Pre klub prebásnila približne 45 [[šansón]]ov <ref>[https://www.aktuality.sk/clanok/252058/olga-zablacka-neziada-sa-mi-ozivovat-stare-ale-robit-nove/ Oľga Záblacká: Nežiada sa mi oživovať staré, ale robiť nové]</ref> pre interpretov ako: [[Nela Pocisková]], [[Zuzana Mauréry]], [[Milan Ondrík]], [[Marcela Laiferová]], [[Eva Pavlíková]], [[Svetlana Rimarenko]], [[Andrea Zimányiová]], [[Gabriela Dzuríková]], [[Ján Koleník]], [[Kristína Turjanová]], [[Viktor Horján]] a iní. Aktívne sa venuje písaniu hudobných textov. Nachádzajú sa na albumoch interpretov ako: [[Mária Čírová]], [[Robo Opatovský]], [[OKREJ]], [[Ricco]], [[Mukatado]], [[IMT Smile|IMT smile]]. V roku [[2013]] začala nakrúcať celovečerný dokumentárny film ''Arcibiskup Bezák Zbohom...'' ([[námet]], [[scenár]], [[réžia]]). Film s kontroverznou témou mal premiéru v marci 2014 a v slovenských kinách ho vďaka Barracuda movie videlo vyše 12 000 divákov. Film sa v roku [[2014]] dostal do kinodistribúcie aj v Česku. Od roku [[2015]] nakrúca druhý autorský dokumentárny film a spolupracuje na rôznych projektoch ako scenáristka a režisérka. == Diskografia == * [[Singel (hudba)|SP Single]]: ** „Bozky na čelo“ ** „Prvé milovanie“ ** „Meškajúci princ“ ** „Višne v čokoláde“ * [[1987]]: ''Svet v dámskych kabelkách / Transfúzia - Oľga Záblacká so skupinou Kiwi'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] – <small>9143 0669</small>, SP * [[1988]]: ''Tak si ma už všimni / Prvýkrát - Oľga Záblacká so skupinou Kiwi'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] – <small>9143 0669</small>, SP * [[1990]]: ''Cháp ma - Oľga Záblacká so skupinou Kiwi / Eurococtail '90 - AˈConto ([[Bratislavská lýra]])'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] – <small>9143 0747</small>, SP * [[2003]]: ''...mám chuť...'' - Millenium Records, CD singel <ref>[https://www.discogs.com/O%C4%BEga-Z%C3%A1black%C3%A1-M%C3%A1m-Chu%C5%A5/release/11537747, Oľga Záblacká – ...Mám chuť..., discogs.com]</ref> * [[2003]]: ''U.F.O.'' - Millenium Records, CD <ref>[http://hudba.zoznam.sk/recenzie/2004-10-28-olga-zablacka-u-f-o/ Oľga Záblacká - U.F.O., hudba.zoznam.sk]</ref><ref>[https://www.discogs.com/artist/1572062-O%C4%BEga-Z%C3%A1black%C3%A1 Oľga Záblacká – U.F.O., discogs.com] </ref> === Spolupráca na albumoch === * [[1987]]: [[Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)|''Dvaja, Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu'']] - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] – <small>9113 1762 </small>, LP, B1. Mopedová - [[Vašo Patejdl]] a Oľga Záblacká <ref>[https://www.discogs.com/Va%C5%A1o-Patejdl-Dvaja-Hudba-A-Piesne-Z-Filmu-Font%C3%A1na-Pre-Zuzanu/release/3618389 Vašo Patejdl – Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána Pre Zuzanu)]</ref>. * [[1987]]: ''[[Zastávky na znamenie]] -'' [[Laco Lučenič]] - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] – <small>9313 1820 </small>, LP, B3. Tak sa to má - [[Laco Lučenič]] a Oľga Záblacká <ref>[https://www.discogs.com/Laco-Lu%C4%8Deni%C4%8D-Zast%C3%A1vky-Na-Znamenie/release/612000 Laco Lučenič – Zastávky na znamenie, discogs.com]</ref>. * [[1992]]: ''Perumos (Bomba) - Nervozní Čert / Dosť bolo dost - Nervozní Čert'' - Popron <small>PRO 05-2</small>, MC, CD singel, v piesni - Dosť bolo dost (P.&P. [[ORM]], [[Roman Holý]] / [[Emil Viklický]], [[Petr Vrána]], [[Roman Holý]]) spievajú: [[Alfonso Y Su Banda|Alfonso]], [[Aťa Klimová]], [[Beata Dubasová]], [[David Koller]], [[František Filipovský]], [[Freddy Ayisy|Freddy]], [[Jan Spálený]], [[Jan Vyčítal]], [[Jana Koubková]], [[Janek Ledecký]], [[Jaroslav Lederveitner]], [[Jayasree Atchuthan|Jaya]], [[Ján Kuric]], [[Ljuba Hermanová]], [[Lucie Bílá]], [[Marek Hlavica]], [[Marta Kubišová]], [[Martin Tankwey]], [[Michal Viktořík]], [[Milan Markovič]], [[Miro Noga]], [[Miroslav Linhart]], [[Ota Klempíř]], Olga Záblacká, [[Pavel Bobek]], [[Pepa Nos]], [[Petr Kalandra]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]], [[Richard Tesařík]], [[Robo Grigorov]], [[Roman Dragoun]], [[Roman Holý]], [[Táňa Kauerová|Tanja]], [[Vašo Patejdl]], [[Vladimír Tesařík]], [[Václav Václavek]], [[Zuzana Navarová]], [[Štefan Skrúcaný|Števo Skrúcaný]], [[Lojzo]], [[Manželé]], [[Nervozní Čert]], [[Rapmasters]], [[Slovenský Ráj]], [[Točkolotoč]] <ref>[https://www.youtube.com/watch?v=xYgFGaeVHcQ Nervozní čert: Natáčení Dosť bolo dost, youtube.com]</ref><ref>[https://www.youtube.com/watch?v=N8hB0ya_h4Q Nervozní čert: Natáčení Dosť bolo dost II. (jiné materiály), youtube.com]</ref> pieseň vznikla ako protestsong proti rozpadu ČSFR <ref>[https://www.youtube.com/watch?v=yDkp-kJOsg8 ČSFR All Stars - Dost bolo dosť (1990-91)]</ref> * [[2000]]: ''T[[Takže tak… Jožo Urban a priatelia live|akže tak... - Jožo Urban a priatelia live]]'' - Rádio Bratislava <small>RB 0226-2331</small>, CD, 09. Kráľovná Mária - Oľga Záblacká, 15. Voda, čo ma drží nad vodou - Vašo Patejdl a zbor: [[Beata Dubasová]], Oľga Záblacká, [[Katarína Hasprová]], [[Barbara Haščáková]], [[Peter Slivka]], [[Marcel Palonder]], [[Dodo Dubán]]. * [[2000]]: ''[[Happy Melon (album)|Happy Melon]] –'' [[Happy Melon]] - Mercury, CD, 10. Out Of Me - Happy Melon a Oľga Záblacká. * [[2005]]: ''Stredoslováci a hostia - [[Ján Snopko]], [[Stano Radič]]'' - Radio Bratislava, CD, 02. Rozhovor s hosťami (Milan Kňažko, Oľga Záblacká), 04. Kraľovná Mária - Oľga Záblacká, 05. Rozhovor s hosťami (Milan Kňažko, Oľga Záblacká), 11. Rozhovor o Veľkej noci (všetci: [[Milan Kňažko]], Oľga Záblacká, [[Maroš Kramár]], [[Janko Lehotský]]). * [[2008]]: ''Veľkí herci spievajú malým deťom'', Kniha s CD - Enigma, ISBN 978-80-969830-1-8, Texty: Peter Konečný, [[Alena Michalidesová]], Oľga Záblacká, [[Svetozár Sprušanský]], Hudba: [[Sisa Michalidesová]], (na CD spievajú: [[Stano Dančiak]], [[Marián Labuda]], [[Marián Geišberg]], [[Martin Huba]], [[Monika Hilmerová]], [[Robert Roth]], [[Petra Polnišová]], [[Ladislav Kerata]], [[Oľga Belešová]], [[Alexander Bárta]], [[Ivo Gogál]] a [[Gabriela Dzuríková]]) * [[2010]]: ''Strana A - Kuko Sanchez'' - HS Records, CD, 05. 3D Film - Oľga Záblacká <ref>https://www.discogs.com/Kuko-3-Sanchez-Strana-A/release/4324901 Kuko (3), Sanchez (10) – Strana A, discogs.com]</ref>. * [[2012]]: ''[[Bodliak na plavkách]] / Zastávky na znamenie - [[Laco Lučenič]], Limit'' - Opus, 2CD, 09. Tak sa to má - [[Laco Lučenič]] a Oľga Záblacká <ref>[https://www.discogs.com/Laco-Lu%C4%8Deni%C4%8D-Limit-Bodliak-Na-Plavk%C3%A1ch-Zast%C3%A1vky-Na-Znamenie/release/7996114 Laco Lučenič, Limit – Bodliak na plavkách – Zastávky na znamenie, discogs.com]</ref>. ==== Zbor, vokály ==== spolupráca na albumoch, kde spievala ako zboristka * [[1987]]: ''[[We Don't Fall]] - [[Vašo Patejdl]]'' - Opus, <small>9113 1905</small>, LP zbor: [[Božena Marienková]], [[Jožo Ráž]], [[Jano Baláž]], Oľga Záblacká, [[Peter Penthor]], [[Svaťo Juřík]], [[Michal Dúžek]]. * [[1989]]: ''[[Kolotoč masiek]] - [[Gravis]]'' - Opus, <small>9313 2120</small>, LP zbor: [[Andrej Beladič]], [[Elena Matúšová]], [[Eva Mária Uhríková]], [[Ivona Novotná]], [[Jana Turzová]], [[Marcela Molnárová]], [[Martin Ďurinda]], Oľga Záblacká, [[Pavol Matuška]], [[Pavol Varga]], [[Stanislav Beňačka]]. * [[2008]]: ''Best Of 1982 - 1989 - [[Gravis]]'' - Opus, <small>91 2693-2</small>, CD zbor: [[Andrej Beladič]], [[Elena Matúšová]], [[Eva Mária Uhríková]], [[Ivona Novotná]], [[Jana Turzová]], [[Marcela Molnárová]], [[Martin Ďurinda]], Oľga Záblacká, [[Pavol Matuška]], [[Pavol Varga]], [[Stanislav Beňačka]]. == Piesne == {{hlavný článok|Zoznam piesní Oľgy Záblackej}} == Videoklipy == === Vlastné === * Tak si ma už všimni - Oľga Záblacká so skupinou Kiwi * Prvé milovanie - Oľga Záblacká a skupina Kiwi * Svet v dámskych kabelkách (3 rôzne videoklipy) * Šaty a ty * U.F.O. === Réžia, scenár === * Keď muž miluje ženu - [[Robo Opatovský]] - námet, scenár, réžia <ref>[http://music4u.sk/2017/11/robo-opatovsky-predstavil-emotivny-klip-piesni-ked-muz-miluje-zenu-pribehom-zakazanej-laske/ Robo Opatovský predstavil emotívny klip k piesni „Keď muž miluje ženu“ s príbehom o zakázanej láske!, music4u.sk]</ref><ref>[https://www.radiokosice.sk/robo-opatovsky-predstavil-novinku-ked-muz-miluje-zenu Emotívny klip ku skladbe o veľkej láske a ľudských predsudkoch napísala a režírovala Oľga Záblacká, radiokosice.sk]</ref><ref>[http://www.zenskeveci.com/reziserka-olga-zablacka-exkluzivne-o-tvorbe-noveho-videoklipu-roba-opatovskeho/ Režisérka Oľga Záblacká exkluzívne o tvorbe nového videoklipu Roba Opatovského, zenskeveci.com]</ref> == Moderovanie == * ''Koncert na ležanie'' * ''Magazín M'' * ''Polarity'' * ''Správny kľúč'' * ''Rhytmick'' * ''Sexesso'' * ''Smotánka'', [[TV Markíza]] * ''Bonzáčik'', [[TV Markíza]] * ''Debakel'' * ''[[Na streche]]'', [[TV Markíza]], [[2002]] <ref>[http://www.radiotv.cz/p_tv/t_program/tv-markiza-predstavuje-zmeny-a-nove-formaty-na-rok-2002/ TV Markíza predstavuje zmeny a nové formáty na rok 2002, radiotv.cz]</ref><ref>[https://www.medan.sk/retro-media-januar-2002/ RETRO média: Január 2002, medan.sk]</ref><ref>[https://www.aktuality.sk/clanok/162480/olga-zablacka-ma-novu-strechu/ Oľga Záblacká má novú Strechu, aktuality.sk]</ref> - [[2010]] == Scenáre == * ''[[Na streche]]'' * ''[[Záhady tela]]'', [[RTVS]], [[2017]] - súčasnosť <ref>[http://www.tv-archiv.sk/zahady-tela Záhady tela, tv-archiv.sk]</ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.csfd.cz/tvurce/109636-olga-zablacka/zajimavosti/ Oľga Záblacká na ČSFD] * [https://www.youtube.com/watch?v=xaC2_B6XWyA Arcibiskup Bezák Zbohom (2014) SK HD trailer] * [https://www.youtube.com/watch?v=WRQEJMzXMOw Mukatado - Stromy - titulná pieseň filmu Arcibiskup Bezák Zbohom...] {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Záblacká, Oľga}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenské speváčky]] [[Kategória:Slovenskí moderátori]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví moderátori]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí režiséri]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] l9i8gmux1s5aqke65szg5qtm7jioc6o Kunice (okres Blansko) 0 178090 7416896 5306142 2022-07-29T07:16:14Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Kunice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Boskovice | pov.ob = Boskovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 536 | zemepisná šírka = 49,482222 | zemepisná dĺžka = 16,488333 | rozloha = 3,72 | prvá zmienka = 1349 | starosta = Opluštilová Eva | PSČ = 679 71 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0641 581852 | adresa = Kunice 16<br />679 71 Lysice | email = ou.kunice@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.kunice.unas.cz | commons = }} '''Kunice''' je [[obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 140 obyvateľov, z toho 75 mužov a 65 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,0 roka (muži 37,7 roka, ženy 40,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.kunice.unas.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] 5djq1of8yno7mcundh8bc7vr70frbdv Karl Adolph Gjellerup 0 187317 7416873 6956985 2022-07-29T06:31:09Z Georgeo88 61234 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Karl Adolph Gjellerup |Portrét = Karl Gjellerup.jpg |Veľkosť obrázka = |Popis = [[Dánsko|dánsky]] [[básnik]], [[prozaik]] a [[dramatik]] |Dátum narodenia = [[2. jún]] [[1857]] |Miesto narodenia = [[Roholte]], [[Sjælland (ostrov)|Sjælland]], [[Dánsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1919|10|13|1857|6|2}} |Miesto úmrtia = [[Klotzsche]], [[Nemecko]] }} '''Karl Adolph Gjellerup''' (* [[2. jún]], [[1857]] – † [[13. október]], [[1919]]) bol [[Dánsko|dánsky]] [[básnik]], [[prozaik]] a [[dramatik]], ktorý v roku [[1917]] získal [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu za literatúru]] (spolu s ďalším Dánom [[Henrik Pontoppidan|Henrikom Pontoppidanom]]). Používal [[pseudonym]] '''Epigonos'''. == Život == Gjellerup pochádzal z rodiny pastora a vyštudoval [[teológia|teológiu]]. Kňazom sa však nikdy nestal a už na fakulte prejavoval dosť slobodomyseľné názory. Záujem o [[náboženstvo|náboženské otázky]] ho potom priviedol k podrobnejšiemu štúdiu [[Budhizmus|budhizmu]] a následne k východným myšlienkovým prúdom a k [[mysticizmus|mystike]]. Popri [[India|indických]] vplyvoch sa v jeho literárnom diele prejavilo taktiež programové spriaznenie s [[novoromantizmus|novoromantizmom]]. Od roku [[1892]] žil v [[Nemecko|Nemecku]] a písal tiež v [[Nemčina|nemčine]]. Jeho vrcholné dielo Pútnik Kamaníta patrí spolu s knihou Kameň mudrcov Johannesa Ankera Larsena k najväčším skvostom mystickej dánskej literatúry 20.storočia. Je tiež dôkazom Gjellerupovho hlbokého náhľadu do sfér stvorenia a zákonitostí vývoja duše. == Dielo == * ''En Idealist'' ([[1878]]), [[román]] napísaný pod vplyvom [[Heinrich Heine|Heinricha Heineho]] * ''Det unge Danmark'' ([[1879]]), román s motívmi spoločenskej a protináboženskej kritiky ovplyvnený [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmom]] Georga Morrisa Cohena Brandesa ([[1842]] – [[1927]]), ústrednou osobnosťou severského kultúrneho a duchovného života druhej polovice [[19. storočia]]. * ''Rödtjörn'' ([[1881]]), zbierka básní * ''Germanernes Laerling'' ([[1882]]), román v ktorom sa autor rozišiel s [[kresťanstvo|kresťanskou]] [[teológia|teológiou]] * ''G-dur'' ([[1883]]), [[novela (literatúra)|novela]] * ''Romulus'' ([[1883]]), novela nesúca vplyv [[Ivan Sergejevič Turgenev|Ivan Sergejeviča Turgeneva]] * ''Vandreaaret'' ([[1883]]), cestopis, v ktorom Gjellerup odmietol Brandesov naturalizmus a priklonil sa k novoromantizmu * ''Herman Vandel'' ([[1884]]), [[divadelná hra]] napísaná v duchu [[Friedrich Schiller|Friedricha Schillera]] * ''Brynhild'' ([[1884]]), novoromantická [[lyrika|lyrická]] [[tragédia]] inšpirovaná [[Richard Wagner|Richardom Wagnerom]] * ''Richard Wagner i sin trilogi Nibelunges ring'' ([[1884]]), štúdia * ''Saint Just'' ([[1886]]), [[tragédia]] * ''Minna'' ([[1889]]), román z nemeckého prostredia * ''Min Kjaerlighedsbog'' ([[1889]]), básne * ''Ti kroner'' ([[1893]]), [[poviedka|poviedky]] * ''Wuthorn'' ([[1893]]), tragédia * ''Möllen'' ([[1896]]), [[román]] o zločine a získaní duševného mieru vo väzení nesúci stopy [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|Fiodora Michajloviča Dostojevského]] * ''Offerildene'' ([[1903]]), [[divadelná hra]] napísaná pod vplyvom indickej [[Filozofia|filozofie]] * ''Pilgrimmen Kamanita'' ([[1906]]) a ''Verdensvandrerne'' ([[1909]]), romány ovplyvnené indickou filozofiou * ''Guds venner'' ([[1916]]) a ''Den gyldne gren'' ([[1917]]), romány v ktorých sa prejavuje Gjellerupov návrat ku kresťanstvu {{Gutenberg autor|id=Karl+Adolph+Gjellerup|meno=Karl Adolph Gjellerup}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 – 1925}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gjellerup, Karl Adolph}} [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Dánski spisovatelia románov]] s5z02leanungoq30rs8pd2k110rwwcm Eugene O’Neill 0 187732 7416878 7099639 2022-07-29T06:40:26Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Spisovateľ | meno = Eugene O’Neill | pseudonym = | popis osoby = | obrázok = Eugene O'Neill 1936.jpg | popis obrázka = Eugene O'Neil v roku 1936 | rodné meno = Eugene Gladstone O'Neil | dátum narodenia = [[16. október]] [[1888]] | miesto narodenia = [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = {{dúv|1953|11|27|1888|10|16}} | miesto úmrtia = [[Boston (Massachusetts)|Boston]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]] | národnosť = Spojené štáty | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = dramatik | rodičia = James O'Neill<br>Ella Quinlanová | príbuzní = [[Geraldine Chaplinová]] | súrodenci = | manželka = 1. Kathleen Jenkins (1909{{--}}1912)<br>2. Agnes Boulton (1918{{--}}1929)<br>3. Carlotta Monterey (1929{{--}}1953) | partnerka = | deti = Eugene O'Neill Jr.<br>Shane O'Neill<br>[[Oona O'Neillová]] | vzťahy = | žáner = divadelná hra | obdobie = realizmus | téma = spoločenské a rodinné vzťahy | hnutie = | debut = Chlieb a maslo - hra | významné práce = | významné ocenenia = [[Nobelova cena]] (1936)<br>[[Pulitzerova cena]] (1920, 1922, 1928, 1957) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = americkú drámu a film | ovplyvnil skryť = | podpis = Eugene O'Neill signature.svg | poznámky = | web = | portál1 = | portál2 = }} '''Eugene Gladstone O'Neill''' (* [[16. október]] [[1888]], [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[27. november]] [[1953]], [[Boston (Massachusetts)|Boston]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]]) bol [[Spojené štáty|americký]] dramatik, štvornásobný nositeľ [[Pulitzerova cena|Pulitzerovej ceny]] a nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] z roku [[1936]]. == Život == Narodil sa na [[Broadway]]i v hotelovej izbe v hereckej rodine. Jeho otec bol írsky herec James O'Neill a matka Ella Quinlanová. Chodil do katolíckej školy, v ktorej získal vzťah k literatúre.<br/> Nedokončil univerzitu v [[Princeton (New Jersey)|Princetone]], odišiel na západné pobrežie, kde strávil pár rokov pod vplyvom alkoholu a depresívnych stavov. Skúšal sa uživiť ako námorník, zlatokop v Hondurase, zamestnanec hereckej spoločnosti, tajomník a zamestnanec amerického poštového úradu. V roku 1910 bol už v [[Greenwich Village]]([[New York (štát USA)|New York]]) ako člen umeleckej bohémy, kde sa spriatelil s vodcom komunistickej strany USA [[John Reed|Johnom Reedom]]. O'Neill mal vážny citový vzťah s jeho manželkou spisovateľkou [[Louise Bryant]]ovou. V rokoch 1912{{--}}13 sa liečil na tuberkulózu, ktorú zrejme získal kvôli namáhavému zamestnaniu námorníka na lodiach. Vtedy sa rozhodol písať hry. Zamestnal sa v New London Telegraph čo mu umožnilo písať poéziu. V roku 1909 sa oženil a mal syna Eugena juniora. Rozviedol sa v roku 1912. Absolvoval dvojročný dramatický kurz na [[Harvardova univerzita|Harvardovej univerzite]] - 47. Workshop v rokoch 1914 a 1915.<ref>''[[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]]'', [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], 1981, str.414</ref> R. 1917 sa oženil s Agnes Boultonovou, autorkou komerčne úspešných románov a odišli spolu do Francúzska na polročný pobyt. Mali spolu dve deti, z ktorých jednou bola aj Oona O'Neill, neskoršia Oona Chaplinová. V roku 1927 sa rozviedol a vzápätí oženil s herečkou Carlottou Monterey, s ktorou zotrval do konca života. == Umelecká kariéra == [[Súbor:Provincetown Theatre - Van Vechten.jpg|náhľad|left|Budova v Provincetowne, kde sa hrala prvá hra O'Neilla ''Bound East for Cardiff'']] V roku 1916 začal spolupracovať s hereckým ansámblom „Provincetown players“, pre ktorý napísal svoje skoré divadelné hry. Hry boli hrané v [[Provincetown]]e a v [[Greenwich Village]], neskôr sa preniesli na [[Broadway]]. V roku 1920 tam bola uvedená jeho prvá hra „Beyond the Horizon“ - ''Za horizontom'' a mala veľký úspech. Dostal za ňu [[Pulitzerova cena|Pulitzerovu cenu]] za drámu. == Dielo == Dielo O'Neilla náleží do prúdu realistickej psychologickej drámy a zaraďuje sa do kategórie divadelných opusov porovnateľných s tvorbou [[Henrik Ibsen|Henrika Ibsena]], [[Anton Pavlovič Čechov|Antona Pavloviča Čechova]] a [[August Strindberg|Augusta Strindberga]]. Profil postáv týchto hier je vždy v procese vývoja od nádejí a ilúzií k pesimizmu a beznádeji. V hereckom stvárnení týchto hier sa uprednostňovala ruská herecká škola a to metóda Stanislavského. O'Neill písal zo začiatku jednoaktovky, neskôr prešiel na celovečerné hry. Napísal len jednu komédiu ''Oh, wilderness!'' a jedno dielko na počesť a pre radosť svojej manželky o jej psom miláčikovi ''The Last Will and Testament of An Extremely Distinguished Dog'', 1940, Posledná vôľa a testament extrémne významného psa, napísané pre útechu Carlotty ako jej „dieťa“ Blemie bol blízko svojej smrti. O'Neill sa zúčastnil hnutia o obnovu klasicistického divadla a používania heroických masiek hercami podľa vzoru [[antická dráma|antickej drámy]] a japonského [[Divadlo Nó|divadla Nó]]. Toto použil vo svojich dvoch hrách „Veľký Boh Brown“ a „Lazarus sa smeje“. Tiež sa intenzívne zaoberal faustovskou témou. Je známy používaním romantických mien vo svojich drámach. O'Neill je prvý veľký americký dramatik v histórii americkej literatúry, ktorý zaujal miesto medzi velikánmi svetovej drámy. Výrazne ovplyvnil tvorbu drámy a filmu v anglofónnych krajinách. {{col-begin}} {{col-break|width=50%}} === Celovečerné hry === * Bread and Butter, 1914, Chlieb a maslo * Servitude, 1914, Otroctvo * The Personal Equation, 1915, Osobné stotožnenie * Now I Ask You, 1916, Teraz sa pýtam * Beyond the Horizon, 1918 - Pulitzerova cena, 1920, Za obzorom * The Straw, 1919, Slama * Chris Christophersen, 1919 * Gold, 1920 * [[Anna Christie]], 1920 - Pulitzerova cena, 1922 (prepracovaná hra Chris Christopherson) * The Emperor Jones, 1920 * Diff'rent, 1921, Iní * The First Man, 1922, Prvý muž * The Hairy Ape, 1922, [[Chlpatá opica]] * The Fountain, 1923, Studnička, optimistický príbeh * Marco Millions, 1923–25, Miliónový Marco, satira na súdobý kapitalizmus * All God's Chillun Got Wings, 1924, Všetky božie deti dostanú krídla * Welded, 1924, Spojení * Desire Under the Elms, 1925, Túžba pod brestami * Lazarus Laughed, 1925–26, Lazarus sa smial * The Great God Brown, 1926 * Strange Interlude, 1928 - Pulitzerova cena, Čudná medzihra * Dynamo, 1929 * Mourning Becomes Electra, 1931, * Ah, Wilderness!, 1933 - komédia Ah, hrôza! * Days Without End, 1933,Dni bez konca * The Iceman Cometh, napísaná 1939, vydaná 1940, prvé predstavenie 1946, Ľadár prichádza * Hughie, napísaná 1941, prvé predstavenie 1959 * Long Day's Journey Into Night, napísaná 1941, prvé predstavenie 1956 - Pulitzerova cena 1957, [[Cesta dlhého dňa do noci]] * A Moon for the Misbegotten, napísaná 1941-1943, prvé predstavenie 1947,(1943), Mesiac pre smoliarov * A Touch of the Poet, dokončená v 1942, prvé predstavenie 1958, Ako básnik * More Stately Mansions, dokončené po smrti O'Neilla, prvé predstavenie 1967, Ďalšie nádherné domy * The Calms of Capricorn, vydaná v 1983 {{col-break}} === Jednoaktovky === * Hry, ktoré zjednocuje miesto a postavy, jedná sa o loď ''Glencairns''. Sfilmované tiež ako ''Dlhá cesta domov''. ** ''Bound East for Cardiff'', 1914, Východná spojka pre Cardiff ** ''In The Zone'', 1917, V zóne ** ''The Long Voyage Home'', 1917, Dlhá cesta domov ** ''Moon of the Caribbees'', 1918, Luna Karibiku * Iné jednoaktovky ** ''A Wife for a Life'', 1913, Žena pre život ** ''The Web'', 1913, Pavučina ** ''Thirst'', 1913, Smäd ** ''Recklessness'', 1913, Ľahkomyseľnosť ** ''Warnings'', 1913, Varovania ** ''Fog'', 1914, Hmla ** ''Abortion'', 1914, Potrat ** ''The Movie Man: A Comedy'', 1914, ** ''The Sniper'', 1915, Ostreľovač ** ''Before Breakfast'', 1916, Pred raňajkami ** ''Ile'', 1917, Detský ** ''The Rope'', 1918, Ropa ** ''Shell Shock'', 1918, Zľaknutá mušľa ** ''The Dreamy Kid'', 1918, Vysnívané dieťa ** ''Where the Cross Is Made'', 1918, Kde kríž je postavený {{col-end}} == Ocenenia == * Pulitzerova cena 4x, 1918, 1920, 1957, 1928 * Nobelova cena v roku 1936 == Príbuzenstvo == * dcéra [[Oona O'Neillová]], manželka [[Charlie Chaplin]]a * vnučka [[Geraldine Chaplinová]], americká herečka == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eugene O'Neill}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * {{preklad|en|Eugene O'Neill|380964422}} == Poznámka == Preklady názvov hier pochádzajú z „Malá encyklopédia spisovateľov sveta“ {{portál|Literatúra|Literárny}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1926 – 1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:O'Neill, Eugene}} [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Dramatici USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Tony]] [[Kategória:Osobnosti USA írskeho pôvodu]] [[Kategória:Víťazi Pulitzerovej ceny]] [[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]] [[Kategória:Osobnosti z New Yorku]] 2xmz0s7y7nytmuyjxafj36lvqc2mw2v William Golding 0 187929 7416914 6964535 2022-07-29T08:09:05Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Spisovateľ | meno = William Gerald Golding | pseudonym = | popis osoby = | obrázok = William Golding 1983.jpg | popis obrázka = Golding v roku 1983 | rodné meno = | dátum narodenia = [[19. september]] [[1911]] | miesto narodenia = [[Newquay]], [[Cornwall (grófstvo)|Cornwall]], [[Anglicko]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]] | dátum úmrtia = {{dúv|1993|6|19|1911|9|19}} | miesto úmrtia = [[Perranarworthal]], [[Cornwall (grófstvo)|Cornwall]], [[Anglicko]], [[Spojené kráľovstvo]] | národnosť = [[Angličan]] | štátna príslušnosť = | alma mater = [[Oxford University]] | zamestnanie = učiteľ, spisovateľ | manžel = | manželka = | partner = | deti = | vzťahy = | žáner = Robinzonáda, Historická fikcia, Esej | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = [[Boh múch]] | významné ocenenia = [[Nobelova cena za literatúru]] (1983) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnená = | ovplyvnená skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | ovplyvnila = | ovplyvnila skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = | portál2 = }} '''William Gerald Golding''' (* [[19. september]] [[1911]], [[Newquay]], [[Spojené kráľovstvo]]{{--}}† [[19. jún]] [[1993]], [[Perranarworthal]]) bol [[Anglicko|anglický]] spisovateľ a básnik, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] z roku [[1983]]. == Životopis == Golding pochádza z mestečka Newquay, neďaleko [[Cornwall (grófstvo)|Cornwallu]], z rodiny stredoškolského učiteľa. Vo svojom detstve bol z veľkej miery ovplyvnený otcom, ktorý bol presvedčený, že [[náboženstvo]] je prežitok a zastával radikálne politické názory. Golding začal písať už vo svojich siedmich rokoch. S rodinou sa presťahovali do [[Marlborough]], kde navštevoval gymnázium. Neskôr študoval prírodné vedy na [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzite]]. Štúdium nedokončil a prestúpil na [[anglistika|anglistiku]]. Počas štúdia vydal svoju prvú básnickú zbierku. Potom sa však niekoľko rokov venoval herectvu. Profesorom v [[Salisbury]] sa stal ešte pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. Počas druhej svetovej vojny slúžil v kráľovskom loďstve. Zúčastnil sa [[Operácia Overlord|vylodenia v Normandii]] a na konci vojny sa vrátil k písaniu a vyučovaniu. V roku [[1939]] sa oženil s Ann Brookfieldovou, analytickou chemičkou. V roku [[1961]] mu jeho úspešné knihy dovolili opustiť učiteľský post a stráviť rok písaním na [[Hollins College]] vo [[Virgínia|Virgínii]]. Neskôr sa stal spisovateľom z povolania. V roku [[1988]] mu kráľovná [[Alžbeta II.]] udelila čestný rytiersky rad. Golding zomrel vo svojom domove v Perranarworthal 19. júna 1993 a bol pochovaný na cintoríne v [[Bowerchalke]] v Anglicku. == Tvorba == Goldingova alegorická beletria často používa narážky na klasickú literatúru, mytológiu a na kresťanskú symboliku. Golding sa principiálne vyrovnáva so zlom, čím vzniká druh temného optimizmu. Jeho prvý román ''[[Boh múch]]'', ktorý bol roku [[1954]] sfilmovaný, predstavuje jednu z opakujúcich sa tém v jeho románoch. Tou je práve konflikt medzi ľudským barbarstvom a civilizujúcim vplyvom rozumu. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:William Golding}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0325717|meno=William Golding}} * [http://www.william-golding.co.uk/ Oficiálna stránka] * [http://nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/1983/golding-bio.html Biografia na Nobelprize.org] * [http://williamgolding.de/ Biografia] {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Golding, William}} [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Anglickí spisovatelia]] [[Kategória:Anglickí básnici]] [[Kategória:Bookerova cena]] [[Kategória:Absolventi Oxfordskej univerzity]] ngvboy60niqwtp8u8ua9jckkilesbh9 Joseph Brodsky 0 188561 7416915 7089532 2022-07-29T08:11:08Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Spisovateľ | meno = | pseudonym = | popis osoby = ruský a americký spisovateľ | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = [[24. máj]] [[1940]] | miesto narodenia = [[Petrohrad|Leningrad]], [[Sovietsky zväz]] | dátum úmrtia = {{dúv|1996|1|28|1940|5|24}} | miesto úmrtia = [[New York (mesto)|New York ]], [[Spojené štáty|USA]] | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = | manžel = | manželka = | partner = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = [[Nobelova cena za literatúru]] (1987) | ovplyvnený = [[Anna Andrejevna Achmatovová]] | ovplyvnený skryť = | ovplyvnená = | ovplyvnená skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | ovplyvnila = | ovplyvnila skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Rusko | portál2 = }} '''Joseph Brodsky''', rodným menom '''Iosif Alexandrovič Brodskij''', [[ruština|rus.]] Ио́сиф Алекса́ндрович Бро́дский (* [[24. máj]] [[1940]], [[Petrohrad]] – † [[28. január]] [[1996]], [[New York (mesto)|New York]]) bol ruský básnik a neskôr [[Spojené štáty|americký]] esejista a literárny kritik, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] z roku [[1987]]. == Život == Narodil sa v židovskej rodine ako syn fotografa [[Sovietske nármorníctvo|sovietskeho námorníctva]]. V skorom detstve prežil [[blokáda Leningradu|boje o Leningrad]]. Keď mal pätnásť rokov odišiel zo školy a snažil sa dostať na školu pre ponorkový výcvik (школа подводников), ale márne. Našiel si prácu ako operátor frézy (фрезеровщик) v továrni. Neskôr sa rozhodol stať sa lekárom a pracoval v [[márnica|márnici]]. Neskôr pracoval na viacerých postoch v nemocnici, na lodi a na geologickej expedícii. V tom istom čase sa Brodsky zapojil do programu samovzdelávania a učil sa [[angličtina|angličtinu]] a [[poľština|poľštinu]] (aby mohol prekladať básne od [[Czesław Miłosz|Czesława Miłosza]], jeho obľúbeného básnika a kamaráta). Svoje vlastné básne a literárne preklady začal publikovať približne v roku 1957. Písal apoliticky a bol ovplyvnený ruskou spisovateľkou [[Anna Andrejevna Achmatovová|Annou Andrejevnou Achmatovovou]]. V roku [[1964]] ho ruské úrady obvinili z "parazitizmu". Ruská novinárka [[Frida Vigdorova]] "prepašovala" na západ odpis z tohto procesu. : ''Sudca:'' Aká je vaša profesia, všeobecne? : ''Brodsky:'' Som básnik a literárny prekladateľ. : ''Sudca:'' Kto vás uznáva ako básnika? Kto vás zaregistroval do radov básnikov? : ''Brodsky:'' Nikto. Kto ma zaregistroval medzi ľudí? : ''Sudca:'' Študovali ste to? : ''Brodsky:'' To? : ''Sudca:'' Ako sa stať básnikom. Ani ste sa nepokúsili dokončiť si školu kde vás na to pripravia, kde vás to naučia? : ''Brodsky:'' Nemyslím si, že sa to naučíte v škole. : ''Sudca:'' Tak ako? : ''Brodsky:'' Myslím, že to ... prichádza od Boha.<ref name=odpis>[http://br00.narod.ru/10620032.htm Originálny prepis] znie: Судья: А вообще какая ваша специальность? Бродский: Поэт. Поэт-переводчик. Судья: А кто это признал, что вы поэт? Кто причислил вас к поэтам? Бродский: Никто. (Без вызова). А кто причислил меня к роду человеческому? Судья: А вы учились этому? Бродский: Чему? Судья: Чтобы быть поэтом? Не пытались кончить Вуз, где готовят... где учат... Бродский: Я не думал, что это дается образованием. Судья: А чем же? Бродский: Я думаю, это... (растерянно)... от Бога... Anglický preklad na stránke [http://www.hooverdigest.org/004/dorehill.html Spomienka na Josepha Brodského] od Cissie Dore Hill v [[Hoover Institution]] Archives</ref> Bol odsúdený na päť rokov nútených prác. V roku [[1965]] mu bol trest odpustený po protestoch sovietskych a zahraničných prominentných literátov ako [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]] a [[Jean-Paul Sartre]]. [[4. jún]]a [[1972]] bol Brodsky vyhnaný zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a v roku [[1980]] sa stal občanom [[Spojené štáty|USA]]. Zomrel na srdcový [[infarkt]] vo svojom apartmáne v New Yorku. Pochovaný je v talianskych [[Benátky|Benátkach]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.litencyc.com/php/speople.php?rec=true&UID=5853 Literary Encyclopedia] anglicky * [http://www.poemhunter.com/i/ebooks/pdf/joseph_brodsky_2004_9.pdf anglické básne od Brodského] * [http://www.webcitation.org/query?id=1256577627291182&url=www.geocities.com/Athens/8926/Brodsky/pics/ Fotogaléria] {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brodsky, Joseph}} [[Kategória:Ruskí spisovatelia]] [[Kategória:Spisovatelia USA]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Básnici židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Ruské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Petrohradu]] 3e2wi607o8ru9li6cun66oldwoly2br Chlorovodík 0 188788 7416836 7416190 2022-07-28T23:04:06Z KingisNitro 91359 wikitext text/x-wiki {{Wikifikovať}}[[Súbor:Hydrogen-chloride-2D-dimensions.svg|thumb|right|Štruktúrny vzorec]] '''Chlorovodík''' je plynná látka s charakteristickým zápachom. Je vysoko dráždivá a rozleptáva sliznice, ktoré obsahujú [[voda|vodu]] podľa rovnice HCl + H<sub>2</sub>O → HCl·H<sub>2</sub>O - [[kyselina chlorovodíková|kyselina chlórovodíková]]. == Príprava == ''Príprava chlorovodíka HCl z vodíka H<sub>2</sub> a chlóru Cl<sub>2</sub>.'' Pomocou jednoduchého vyvíjača plynu naplníme 20 cm<sup>3</sup> striekačku 10 cm<sup>3</sup> vodíka H<sub>2</sub> a doplníme 10 cm<sup>3</sup> plynného chlóru Cl<sub>2</sub>, prípadne aj malým množstvom vzduchu (obsahuje kyslík O<sub>2</sub>). Striekačku na určitý čas vystavíme na denné svetlo. Z bezpečnostných dôvodov je potrebné použiť ochranný kôš aj napriek prítomnosti kyslíka O<sub>2</sub>, ktorý značne spomaľuje fotolytickú reakciu. Po určitom čase môže vzniknúť plynný chlorovodík HCl. ''Príprava chlorovodíka HCl z kyseliny chlorovodíkovej HCl'' Skúmavku s bočným vývodom upevníme vo zvislej polohe pomocou svorky a lapáka na stojan. Skúmavku naplníme koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou HCl asi do výšky 1 cm a uzavrieme ju gumovou zátkou. Bočný vývod skúmavky spojíme podľa možnosti čo najkratším kúskom hadice s ohnutou sklenenou rúrkou. Sklenenú rúrku vložíme hlboko do suchej skúmavky. Kyselinu chlorovodíkovú HCl v skúmavke zahrievame kahanom, pričom sa vyvíja plynný chlorovodík HCl, ktorý zachytávame do skúmavky alebo priamo do napojenej striekačky. == Výroba == Priemyselne sa vyrába syntézou chlóru a vodíku pri teplote 800&nbsp;°C. H<sub>2</sub> + Cl<sub>2</sub> → 2HCl == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hydrogen chloride}} {{Portál|Chémia}} {{Chloridy I.}} [[Kategória:Hydridy]] [[Kategória:Zlúčeniny chlóru]] [[Kategória:Chloridy| Chlorovodík]] [[Kategória:Halogenovodíky]] so14y9d5xl7x5nm39m5ltxibbq6wxxb Seamus Heaney 0 189846 7416922 6924271 2022-07-29T08:31:15Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Seamus Heaney |Portrét = Seamus Heaney (cropped).jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = írsky spisovateľ |Dátum narodenia = [[13. apríl]] [[1939]] |Miesto narodenia = [[Castledawson]], [[Severné Írsko]], [[Spojené kráľovstvo]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2013|8|30|1939|4|13}} |Miesto úmrtia = [[Toome]], [[Severné Írsko]], [[Spojené kráľovstvo]] |}} ''' Seamus Justin Heaney''' (* [[13. apríl]] [[1939]], [[Castledawson]], [[Severné Írsko]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[30. august]] [[2013]], [[Toome]]<ref name="verstorben-bbc">''[http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-23898891 Poet Seamus Heaney dies aged 74]''. In: BBC News. 30. August 2013. Abgerufen am 30. August 2013.</ref>) bol írsky básnik, spisovateľ a prekladateľ z [[Poľština|poľštiny]]. Je nositeľom [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] za rok [[1995]]. Jeho dielo je známe opismi írskeho vidieckeho života a udalostí z írskej histórie, ako aj zmienkami z írskych mýtov. Po ukončení Queen's University vyučoval rok na strednej škole a neskôr prednášal na univerzitách v [[Belfast]]e a [[Dublin]]e. V roku [[1982]] začal čiastočne vyučovať na [[Harvardova univerzita|Harvardovej univerzite]], v rokoch [[1989]] - [[1993]] vyučoval aj na [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzite]].<ref>Heaney, Seamus. (2007). Encyclopædia Britannica.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Seamus Heaney}} {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Heaney, Seamus}} [[Kategória:Írski spisovatelia]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Absolventi Queen’s University (Ontário)]] [[Kategória:Vyučujúci na Harvard University]] n4pz7kul86ribpt9srak16lginz8wrb Vidiadhar Surajprasad Naipaul 0 191349 7416939 7097991 2022-07-29T08:37:38Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Vidiadhar Surajprasad Naipaul |Popis osoby = britský spisovateľ |Portrét = VS Naipaul 2016 Dhaka.jpg |Popis portrétu = |Dátum narodenia = [[17. august]] [[1932]] |Miesto narodenia = [[Chaguanas]], [[Trinidad a Tobago]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2018|8|11|1932|8|17}} |Miesto úmrtia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] }} Sir '''Vidiadhar Surajprasad Naipaul''', [[Kríž svätej trojice|T. C.]], známejší ako '''V. S. Naipaul''', (* [[17. august]] [[1932]], [[Chaguanas]], [[Trinidad a Tobago]] {{--}}† [[11. august]] [[2018]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]<ref name=nytobit>{{cite web |url=https://www.nytimes.com/2018/08/11/obituaries/vs-naipaul-dead-author-nobel-prize.html |title=V.S. Naipaul, Delver of Colonialism Through Unsparing Books, Dies at 85 |work=The New York Times |author=Rachel Donadio |date=11 August 2018 |accessdate=11 August 2018 |archiveurl=http://archive.is/ghYGC |archivedate=12 August 2018 |deadurl=no }}</ref><ref name=guardianobit>{{cite web |url=https://www.theguardian.com/books/2018/aug/11/vs-naipaul-nobel-prize-winning-british-author-dies-aged-85 |title=VS Naipaul, Nobel prize-winning British author, dies aged 85 |work=[[The Guardian]] |author=Richard Lea |date=11 August 2018 |accessdate=11 August 2018}}</ref>) bol britský spisovateľ románov [[Hindu|hindského]] pôvodu a indo-trinidadskej etnickej príslušnosti. == Stručný životopis == Žil v Londýne a vo [[Wiltshire|Wiltshiri]] v [[Anglicko|Anglicku]]. V roku [[1990]] mu kráľovná [[Alžbeta II.]] udelila rytiersky titul a v roku [[2001]] získal [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu za literatúru]]. Za knihu ''In a Free State'' ([[1971]]) získal cenu [[Booker Prize]]. == Dielo == ;Fikcia * ''The Mystic Masseur''&nbsp; (1957) * ''The Suffrage of Elvira''&nbsp; (1958) * ''Miguel Street''&nbsp; (1959) * ''A House for Mr Biswas''&nbsp; (1961) * ''Mr. Stone and the Knights Companion''&nbsp; (1963) * ''The Mimic Men''&nbsp; (1967) * ''A Flag on the Island''&nbsp; (1967) * ''In a Free State''&nbsp; (1971) - Booker Prize * ''Guerrillas''&nbsp; (1975) * ''A Bend in the River''&nbsp; (1979) * ''The Enigma of Arrival''&nbsp; (1987) * ''A Way in the World''&nbsp; (1994) * ''Half a Life''&nbsp; (2001) * ''The Nightwatchman's Occurrence Book: And Other Comic Inventions (Stories)''&nbsp;– (2002) * ''Magic Seeds''&nbsp; (2004) ;Ostatné * ''The Middle Passage: Impressions of Five Societies&nbsp;– British, French and Dutch in the West Indies and South America'' (1962) * ''An Area of Darkness'' (1964) * ''The Loss of El Dorado''&nbsp; (1969) * ''The Overcrowded Barracoon and Other Articles'' (1972) * ''India: A Wounded Civilization'' (1977) * ''A Congo Diary'' (1980) * ''The Return of Eva Perón and the Killings in Trinidad'' (1980) * ''Among the Believers: An Islamic Journey'' (1981) * ''Finding the Centre''&nbsp; (1984) * ''A Turn in the South'' (1989) * ''India: A Million Mutinies Now'' (1990) * ''Homeless by Choice'' (1992, spoluautori [[Ruth Prawer Jhabvala|R. Jhabvala]] a [[Salman Rushdie]]) * ''Bombay'' (1994, spoluautor Raghubir Singh) * ''Beyond Belief: Islamic Excursions among the Converted Peoples'' (1998) * ''Between Father and Son: Family Letters'' (1999, editor Gillon Aitken) * ''Reading & Writing: A Personal Account'' (2000) * ''The Writer and the World: Essays''&nbsp; (2002) * ''Literary Occasions: Essays'' (2003, Pankaj Mishra) * ''A Writer's People: Ways of Looking and Feeling'' (2007) * ''The Masque of Africa: Glimpses of African Belief'' (2010) == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2001 – 2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Naipaul, Vidiadhar Surajprasad}} [[Kategória:Britskí spisovatelia románov]] [[Kategória:Spisovatelia Trinidadu a Tobaga]] [[Kategória:Cestopisci]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Britskí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Britské osobnosti indického pôvodu]] [[Kategória:Nositelia Bookerovej ceny]] [[Kategória:Absolventi Oxfordskej univerzity]] mkn50mbdm31dofboim2ezl9hedeakds Igor Cibula 0 199255 7416824 7131515 2022-07-28T22:06:01Z 6kustek 200 Návrh na zmazanie - nedostatok významnosti WP:NPF samoudané zdroje WP:BLPRS wikitext text/x-wiki PhDr. '''Igor Cibula''' (* [[1942]]) je publicista, expert v oblasti spravodajských služieb. Ako spravodajský dôstojník začínal na 1. správe FMV ([[1968]]-[[1970]]). Po rehabilitácii v roku [[1990]] pôsobil na Úrade pro zahraničné styky a informace. V období 1993-1995 bol riaditeľom rozviedky SIS. V období 2006-2018 bol predsedom Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD). [http://www.absd.sk] Prednášal o spravodajských službách na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov [[Univerzita Mateja Bela|Univerzity Mateja Bela]] v Banskej Bystrici (2006-2007). Od roku 2008 do roku 2018 na túto tému prednášal na Fakulte práva Bratislavskej vysokej školy práva. Od októbra 2017 na vlastnom osobnom internetovom portále www.orientacia.sk publikuje svoje politické názory o dianí na Slovensku i vo svete. {{biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Cibula, Igor}} [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Narodenia v 1942]] {{Na zmazanie}} 1wxblo4lmgp97sn7avd3blcs8ar443c 7416828 7416824 2022-07-28T22:34:38Z Teslaton 12161 š. patrí na začiatok wikitext text/x-wiki {{Na zmazanie}} PhDr. '''Igor Cibula''' (* [[1942]]) je publicista, expert v oblasti spravodajských služieb. Ako spravodajský dôstojník začínal na 1. správe FMV ([[1968]]-[[1970]]). Po rehabilitácii v roku [[1990]] pôsobil na Úrade pro zahraničné styky a informace. V období 1993-1995 bol riaditeľom rozviedky SIS. V období 2006-2018 bol predsedom Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD). [http://www.absd.sk] Prednášal o spravodajských službách na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov [[Univerzita Mateja Bela|Univerzity Mateja Bela]] v Banskej Bystrici (2006-2007). Od roku 2008 do roku 2018 na túto tému prednášal na Fakulte práva Bratislavskej vysokej školy práva. Od októbra 2017 na vlastnom osobnom internetovom portále www.orientacia.sk publikuje svoje politické názory o dianí na Slovensku i vo svete. {{biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Cibula, Igor}} [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Narodenia v 1942]] k0fp4fb7pjt9s7hu8da12zy9e9l5de9 7416841 7416828 2022-07-28T23:19:43Z Teslaton 12161 infobox, úvod, dopln., náležitosti, ext.o., ref., wl., kat. wikitext text/x-wiki {{Na zmazanie}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Igor Cibula | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský publicista a odborník v oblasti spravodajských služieb | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[24. september]] [[1942]] | Miesto narodenia = [[Spišská Nová Ves]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Igor Cibula''' (* [[24. september]] [[1942]], [[Spišská Nová Ves]])<ref>Igor Cibula. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Evidence zájmových osob StB (EZO) | url = https://www.svazky.cz/test/svazkyMT.php?jmeno=Igor&prijm=Cibula&dnar=24.09.1942&hledej=Hledat | vydavateľ = svazky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="uk-absolvent" /> je slovenský publicista, odborník v oblasti [[spravodajská služba|spravodajských služieb]] a bývalý spravodajský dôstojník. == Životopis == V roku [[1965]] absolvoval štúdium [[žurnalistika|novinárstva]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde potom v roku [[1975]] získal aj titul [[Doktor filozofie|PhDr.]] v odbore všeobecné dejiny so zameraním na novinárstvo.<ref name="uk-absolvent">Igor Cibula. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Igor+Cibula | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-28 | miesto = Bratislava}}</ref> Ako spravodajský dôstojník začínal na 1. správe FMV (rozviedka; [[1969]]{{--}}[[1971]]).<ref name="sme-1997">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalý riaditeľ rozviedky SIS Igora Cibula vyvracia informácie z odboru vlády | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2067407/byvaly-riaditel-rozviedky-sis-igora-cibula-vyvracia-informacie-z-odboru-vlady.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1997-03-10 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> Po rehabilitácii v roku [[1990]] pôsobil na Úrade pro zahraničné styky a informace. V období [[1993]]{{--}}[[1995]] bol riaditeľom rozviedky [[Slovenská informačná služba|SIS]], 13. februára 1995 požiadal vtedajšieho riaditeľa SIS [[Vladimír Mitro|Vladimíra Mitra]] o uvoľnenie zo služby s odôvodnením, že ''„nemá dôveru predsedu vlády SR [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]]“''.<ref name="sme-1997" /> V období [[2006]]{{--}}[[2018]] bol predsedom Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD).<ref name="orientacia-cibula">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Orientácia : Igor Cibula – Novinár, spravodajský dôstojník, politický analytik | url = https://www.orientacia.sk/igor-cibula/ | vydavateľ = Igor Cibula | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov oslavuje desaťročie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/asociacia-byvalych-spravodajskych-d/193712-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-04-26 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> Prednášal o spravodajských službách na [[Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov]] [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] (2006{{--}}2007). Od roku [[2008]] do roku [[2018]] na túto tému prednášal na Fakulte práva [[Paneurópska vysoká škola|Bratislavskej vysokej školy práva]]. Od októbra [[2017]] publikuje na osobnom blogu svoje politické názory o dianí na Slovensku aj vo svete.<ref name="orientacia-cibula" /> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.orientacia.sk/ Osobný blog] * [https://www.teraz.sk/tag/igor-cibula Články týkajúce sa Igora Cibulu] na portáli teraz.sk TASR * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Cibula,+Igor,+1942-&sort=dateOldest&theme=system Diela Igora Cibulu] ([https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Cibula,+Igor&sort=dateOldest&theme=system druhý zoznam]) v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cibula, Igor}} [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolský pedagógovia]] [[Kategória:Slovenská informačná služba]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Paneurópskej vysokej školy]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti zo Spišskej Novej Vsi]] qtviwkc927pexp6fn00pn0d8errcxa4 7416842 7416841 2022-07-28T23:20:53Z Teslaton 12161 odobratá [[Kategória:Slovenskí vysokoškolský pedagógovia]]; pridaná [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Na zmazanie}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Igor Cibula | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský publicista a odborník v oblasti spravodajských služieb | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[24. september]] [[1942]] | Miesto narodenia = [[Spišská Nová Ves]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Igor Cibula''' (* [[24. september]] [[1942]], [[Spišská Nová Ves]])<ref>Igor Cibula. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Evidence zájmových osob StB (EZO) | url = https://www.svazky.cz/test/svazkyMT.php?jmeno=Igor&prijm=Cibula&dnar=24.09.1942&hledej=Hledat | vydavateľ = svazky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="uk-absolvent" /> je slovenský publicista, odborník v oblasti [[spravodajská služba|spravodajských služieb]] a bývalý spravodajský dôstojník. == Životopis == V roku [[1965]] absolvoval štúdium [[žurnalistika|novinárstva]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde potom v roku [[1975]] získal aj titul [[Doktor filozofie|PhDr.]] v odbore všeobecné dejiny so zameraním na novinárstvo.<ref name="uk-absolvent">Igor Cibula. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Igor+Cibula | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-28 | miesto = Bratislava}}</ref> Ako spravodajský dôstojník začínal na 1. správe FMV (rozviedka; [[1969]]{{--}}[[1971]]).<ref name="sme-1997">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalý riaditeľ rozviedky SIS Igora Cibula vyvracia informácie z odboru vlády | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2067407/byvaly-riaditel-rozviedky-sis-igora-cibula-vyvracia-informacie-z-odboru-vlady.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1997-03-10 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> Po rehabilitácii v roku [[1990]] pôsobil na Úrade pro zahraničné styky a informace. V období [[1993]]{{--}}[[1995]] bol riaditeľom rozviedky [[Slovenská informačná služba|SIS]], 13. februára 1995 požiadal vtedajšieho riaditeľa SIS [[Vladimír Mitro|Vladimíra Mitra]] o uvoľnenie zo služby s odôvodnením, že ''„nemá dôveru predsedu vlády SR [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]]“''.<ref name="sme-1997" /> V období [[2006]]{{--}}[[2018]] bol predsedom Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD).<ref name="orientacia-cibula">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Orientácia : Igor Cibula – Novinár, spravodajský dôstojník, politický analytik | url = https://www.orientacia.sk/igor-cibula/ | vydavateľ = Igor Cibula | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov oslavuje desaťročie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/asociacia-byvalych-spravodajskych-d/193712-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-04-26 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> Prednášal o spravodajských službách na [[Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov]] [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] (2006{{--}}2007). Od roku [[2008]] do roku [[2018]] na túto tému prednášal na Fakulte práva [[Paneurópska vysoká škola|Bratislavskej vysokej školy práva]]. Od októbra [[2017]] publikuje na osobnom blogu svoje politické názory o dianí na Slovensku aj vo svete.<ref name="orientacia-cibula" /> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.orientacia.sk/ Osobný blog] * [https://www.teraz.sk/tag/igor-cibula Články týkajúce sa Igora Cibulu] na portáli teraz.sk TASR * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Cibula,+Igor,+1942-&sort=dateOldest&theme=system Diela Igora Cibulu] ([https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Cibula,+Igor&sort=dateOldest&theme=system druhý zoznam]) v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cibula, Igor}} [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenská informačná služba]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Paneurópskej vysokej školy]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti zo Spišskej Novej Vsi]] 0138dt7bblt3fcnpnvfbjvv5wz2ncbc 7416845 7416842 2022-07-28T23:25:54Z Teslaton 12161 dn, wl. wikitext text/x-wiki {{Na zmazanie}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Igor Cibula | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský publicista a odborník v oblasti spravodajských služieb | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1942|9|24}} | Miesto narodenia = [[Spišská Nová Ves]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Igor Cibula''' (* [[24. september]] [[1942]], [[Spišská Nová Ves]])<ref>Igor Cibula. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Evidence zájmových osob StB (EZO) | url = https://www.svazky.cz/test/svazkyMT.php?jmeno=Igor&prijm=Cibula&dnar=24.09.1942&hledej=Hledat | vydavateľ = svazky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="uk-absolvent" /> je slovenský publicista, odborník v oblasti [[spravodajská služba|spravodajských služieb]] a bývalý spravodajský dôstojník. == Životopis == V roku [[1965]] absolvoval štúdium [[žurnalistika|novinárstva]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde potom v roku [[1975]] získal aj titul [[Doktor filozofie|PhDr.]] v odbore všeobecné dejiny so zameraním na novinárstvo.<ref name="uk-absolvent">Igor Cibula. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Igor+Cibula | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-28 | miesto = Bratislava}}</ref> Ako spravodajský dôstojník začínal na 1. správe FMV (rozviedka; [[1969]]{{--}}[[1971]]).<ref name="sme-1997">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalý riaditeľ rozviedky SIS Igora Cibula vyvracia informácie z odboru vlády | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2067407/byvaly-riaditel-rozviedky-sis-igora-cibula-vyvracia-informacie-z-odboru-vlady.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1997-03-10 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> Po rehabilitácii v roku [[1990]] pôsobil na Úrade pro zahraničné styky a informace. V období [[1993]]{{--}}[[1995]] bol riaditeľom rozviedky [[Slovenská informačná služba|SIS]], [[13. február]]a [[1995]] požiadal vtedajšieho riaditeľa SIS [[Vladimír Mitro|Vladimíra Mitra]] o uvoľnenie zo služby s odôvodnením, že ''„nemá dôveru predsedu vlády SR [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]]“''.<ref name="sme-1997" /> V období [[2006]]{{--}}[[2018]] bol predsedom Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD).<ref name="orientacia-cibula">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Orientácia : Igor Cibula – Novinár, spravodajský dôstojník, politický analytik | url = https://www.orientacia.sk/igor-cibula/ | vydavateľ = Igor Cibula | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov oslavuje desaťročie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/asociacia-byvalych-spravodajskych-d/193712-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-04-26 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> Prednášal o spravodajských službách na [[Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov]] [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] (2006{{--}}2007). Od roku [[2008]] do roku [[2018]] na túto tému prednášal na Fakulte práva [[Paneurópska vysoká škola|Bratislavskej vysokej školy práva]]. Od októbra [[2017]] publikuje na osobnom blogu svoje politické názory o dianí na Slovensku aj vo svete.<ref name="orientacia-cibula" /> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.orientacia.sk/ Osobný blog] * [https://www.teraz.sk/tag/igor-cibula Články týkajúce sa Igora Cibulu] na portáli teraz.sk TASR * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Cibula,+Igor,+1942-&sort=dateOldest&theme=system Diela Igora Cibulu] ([https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Cibula,+Igor&sort=dateOldest&theme=system druhý zoznam]) v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cibula, Igor}} [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenská informačná služba]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Paneurópskej vysokej školy]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti zo Spišskej Novej Vsi]] rs12gp5y2dh6e8ok8u3nhlg7ckvfp6e Sergio Ramos 0 199324 7416819 7339488 2022-07-28T21:19:31Z 78.141.71.225 /* Real Madrid */Opravené preklepy wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Infobox futbalista | meno = Sergio Ramos | celé meno = Sergio Ramos García | prezývka = | foto = Sergio Ramos Euro 2012 vs France 01.jpg | dátum narodenia = {{dnv|1986|3|30}} | rodné mesto = [[Camas]] | štát = [[Španielsko]] | výška = 1.83m | súčasný klub = [[Paris Saint-Germain FC|PSG]] | klubové číslo = 4 | pozícia = [[Obranca (futbal)|Obranca]] | mládežnícke roky = | mládežnícke kluby = | roky = 2002-2003<br />2003–2005<br />2005– | kluby = [[Sevilla Atlético|Sevilla B]]<br />[[Sevilla FC|Sevilla]]<br />[[Real Madrid]] | zápasy(góly) = 26 {{0}}(2)<br />39 {{0}}(2)<br />174 (23) | reprezentačné roky = 2005– | národné mužstvo = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] | reprezentačné zápasy(góly) = 27 {{0}}(3) | pkupdate = 28. November 2010 | nmupdate = 12:00, 18 November 2007 (UTC) }} '''Sergio Ramos García''' (* [[30. marec]] [[1986]], [[Camas]]) viacej známy ako '''Sergio Ramos''', je [[Španielsko|španielsky]] futbalista, ktorý zvyčajne hráva na pozícii [[obranca (futbal)|obrancu]] za [[PSG]]. Ramos je absolventom mládežníckeho systému [[Sevilla FC|Sevilly]] a bol považovaný za jedného z najlepších mladých svetových obrancov. V lete 2005 prestúpil zo Sevilly do Realu Madrid za 27 miliónov eur. Nosí číslo 4. V španielskej reprezentácii debutoval v marci 2005 v zápase proti Číne. Reprezentoval Španielsko na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvách sveta 2006]] v Nemecku a na MS 2010 v JAR. == Klubová kariéra == === Sevilla === Ramos začal svoju kariéru ako slušný pravý obranca, túto pozíciu hrával väčšinou zo začiatku kariéry. Po dvoch rokoch skúseností v La Lige v drese Sevilly bol však známy pre svoju schopnosť nastúpiť hocikde v obrane. === Real Madrid === Real Madrid podpísal s Ramosom zo Sevilly v lete 2005 za 27 miliónov €.Stal sa deviatym hráčom Sevilly,ktorého kúpil Real Madrid. Je to tretí najdrahší prestup tínedžera (za Rooneym) a najdrahší v La Lige. V Reale bol ocenený číslom 4, ktoré pred ním nosil kapitán Fernando Hierro. Ramos skóroval po prvýkrát v ECC za Real Madrid proti Olympiakosu, Real prehral 2-1. Vďaka výkonom a úsiliu sa stal obľúbencom na Santiago Bernabeu. Spočiatku nastupoval ako stopér Realu a niekedy zaskočil na defenzívnom záložníkovi, alebo pravom obrancovi. Avšak s príchodom Christopha Metzeldera a Pepeho sa vrátil na kraj obrany, pozíciu, ktorú si udržal, keď boli stopéri zranení. Počas sezóny 2006-07 ukázal, že vie podporovať svojimi centrami aj ofenzívu. Taktiež ukázal svoju nebezpečnosť pri štandartkách a stal sa najväčším nebezpečenstvom Realu zo vzduchu. V sezóne 2006-07 skóroval 5 x hlavou. Ramos je známy aj svojou prchkou, výbušnou povahou a skratmi na ihrisku. Nezvláda najmä vypäté situácie počas El Clasíc, v ktorých mal niekoľko sporných kontroverzií s legendárnym kapitánom FC Barcelona [[Carles Puyol|Carlesom Puyolom]], alebo svojim reprezentačným kolegom [[Gerard Piqué|Gerardom Piquém]]. Takisto sa "zaskvel" tvrdými zákrokmi proti [[Lionel Messi|Messimu]], či agresívnou hrou voči ostatným Blaugranas. V nedávnom rozhovore s Gradou Blanca, odhalil svoje tajomstvo, že keď bol malý chlapec hrával útočníka a nakoniec skončil v obrane. 4.mája 2008 Ramos v 89.minúte prihral na gól Gonzalovi Higuaínovi proti Osasune, ktorým završil obrat a tým zaistil Realu 31. titul v španielskej lige. V poslednom zápase sezóny proti Levante(5-2) strelil svoj 4. a zároveň aj 5. gól v sezóne. == Medzinárodná kariéra == V roku 2004 sa stal kľúčovým hráčom 21-ky, odohral 6 zápasov a nadobudol potrebné skúsenosti a začali sa o neho záujímať aj iné kluby. V Salamance ako 19-ročný debutoval v seniorskej reprezentácii proti Číne(26.3. 2005). Stal sa najmladším hráčom v národnom tíme po 55-ich rokoch. Jeho rekord zlomil až Francesc Fabregas z Arsenalu. Svojím výkonom si zabezpečil miesto v národnom tíme aj v dôležitom kvalifikačnom zápase na MS 2006 proti Srbsku a Čiernej hore. Pretože chýbal jeho tímový kolega z Realu Míchel Salgado nastúpil v základnej 11-ke. 15.mája 2006 sa stal súčasťou tímu, ktorý cestoval na MS a nakoniec nahradil Míchela Salgada na voľbe pravého obrancu. Počas kvalifikácie na Euro 2008 sa stal pravidelným členom základnej 11-ky španielskeho družstva, keď postúpili z prvého miesta v skupine F pred Švédskom. V kvalifikácii skóroval 2-krát, pri víťazstve nad Dánskom 3-1 raz a taktiež raz proti Švédom 3-0 v 11-ich štartoch. == Zaujímavosti == * má psa Odiho * na ľavej ruke má vytetované iniciály svojich rodičov a sedmičku, jeho šťastné číslo. Svoje, bratove a sestrine iniciály má vytetované na prstenníku. Rovnako má aj dátumy teroristických útokov v New Yorku a Madride. * jeho spoluhráči ho volajú „gitano“ alebo „gypsy“ pretože má rád flamenco hudbu. * má rád býčie zápasy a keby nebol futbalistom, bolo jeho snom byť toreádorom. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sergio Ramos}} {{Španielske národné mužstvo na ME 2008}} {{Španielske národné mužstvo na MS 2010}} {{Futbalisti Real Madrid CF}} {{DEFAULTSORT:Ramos, Sergio}} [[Kategória:Narodenia v 1986]] [[Kategória:Španielski futbalisti]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]] [[Kategória:Hráči Real Madrid CF]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]] [[Kategória:Majstri sveta vo futbale]] [[Kategória:Majstri Európy vo futbale]] dmkes6aubmit3iwmearlsb7eexy4atm Super Jamato (trieda lodí) 0 206645 7416981 5975934 2022-07-29T10:49:56Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ wikitext text/x-wiki '''Super Jamato''' ({{jpn|超大和型戦艦}}) bola nikdy nepostavená [[zoznam tried bojových lodí|trieda bojových lodí]] [[Japonsko|Japonska]]. Názov vychádza z predchádzajúcej [[Jamato (trieda lodí)|triedy Jamato]]. Dizajnovo vychádzala z [[trieda Jamato|triedy Jamato]]. Hlavné delostrelectvo pozostávalo z {{mm|508|m|w}} (20 [[palec|palcových]]) hlavní v troch dvojhlavňových vežiach. Štandardný výtlak mal dosiahnuť 70 000 ton, maximálna rýchlosť 27 [[námorný uzol|uzlov]], rovnako ako Jamato, čo však bolo menej ako najnovšie postavené plavidlá bojových lodí. Pancierovanie bolo najmasívnejšie aké sa dovtedy postavilo. {{mm|508|m}} hlavné delostrelectvo nemalo na svete obdobu (na lodiach) s hmotnosťou vystrelenej protipancierovej strely 4 000 [[Libra (hmotnosť)|libier]] ([[Jamato (bojová loď)|Jamato]] so {{mm|460|m}} 3 200 libier, [[USS Iowa (BB-61)|USS Iowa]] so {{mm|406|m}} 2 700 libier). Pred rokom 1942 boli plánované dve jednotky, projekt 798 a 799. Išlo vlastne o šiestu a siedmu jednotku triedy Jamato. Ani jeden projekt sa však nerozbehol, zostali len vo fáze príprav a plánovania, prípadne vytvárania dokumentácie. Po [[Bitka o Midway|bitke o Midway]] boli všetkým projektom okrem [[lietadlová loď|lietadlových lodí]], [[torpédoborec|torpédoborcov]] a [[ponorka|ponoriek]] pridelené malé priority výstavby. Super Jamato sa nezdal byť taký progresívny ako rýchlejšie [[Super Krížnik typ A|Super krížniky typ A]], ktoré boli taktiež projektované pred rokom 1942 ale taktiež nikdy neuskutočnené. Oproti Jamatu mali mať jednotky Super Jamát šesť (oproti deviatim) hlavní hlavného delostrelectva, aj keď rýchlosť streľby sa tým pravdepodobne radikálne znížila. K redukcii sa pristúpilo hlavne kvôli zníženiu hmotnosti. Pretože väčšina japonských prístavov bola príliš plytká už jednotky triedy Jamato boli širšie len aby sa znížil ponor, čím sa však zhoršila hydrodynamika a boli poznamenané nižšou maximálnou rýchlosťou plavidiel. Pri Super Jamatách sa šírka musela ešte zväčšiť a pre zachovanie rýchlosti aspoň na úrovni triedy Jamato by museli byť výrazné posilnené pohonné jednotky, v opačnom prípade by to znamenalo zníženie maximálnej rýchlosti. == Konkurencia == Trieda Super Jamato bola nasledovníkom japonských snáh stavať lode ktoré mali väčšiu palebnú silu ako porovnateľné lode protivníka, ktoré mohli byť vyrábané vo väčších množstvách. Japonci taktiež vychádzali z presvedčenia, že [[Spojené štáty]] nebudú stavať väčšie plavidlá ako trieda Iowa (z dôvodu obmedzení [[panamský prieplav|Panamského prieplavového pásma]]) Ak by Japonsko, USA a [[Veľká Británia]] postavili všetky plánované jednotky Japonsko by malo len štyri Jamatá ([[Šinano (lietadlová loď)|Šinano]] prestavané na lietadlovú loď) a dve Super Jamatá, oproti 17 novým americkým jednotkám (triedy [[North Carolina (trieda lodí)|North Carolina]], [[South Dakota (trieda lodí)|South Dakota]], [[Iowa (trieda lodí)|Iowa]] a [[Montana (trieda lodí)|Montana]]) a 9 britským jednotkám (triedy [[King George V (1939)|King George V]] a [[Lion (trieda lodí)|Lion]]). Americké a britské lode mali navyše technologickú prevahu, lepšie delostrelectvo, [[radar]]y, a rýchlosť. Naproti tomu by s najväčšou pravdepodobnosťou neboli všetky americké a britské jednotky nasadené proti Japonsku. == Pozri aj == * [[Zoznam tried bojových lodí]] == Referencie == * Hansgeorg Jentshura, Dieter Jung and Peter Mickel, ''Warships of the Imperial Japanese Navy 1869–1945'', Arms & Armour Press, 1977. === Zdroj === {{Preklad|jazyk=en|článok=Super Yamato class battleship|revízia=202030586}} == Externé odkazy == * [http://www.ibiblio.org/pub/academic/history/marshall/military/wwii/Japanese.navy/jap_yamoto_bat.txt ibiblio.org] {{Trieda Super Jamato}} [[Kategória:Trieda Super Jamato| ]] [[Kategória:Japonské bojové lode]] [[Kategória:Japonské triedy bojových lodí]] [[Kategória:Japonské vojnové lode]] lcqdm3ivsods8jt2usqlpuk8calv2d0 Rovnokrídlovce 0 224103 7416829 7416611 2022-07-28T22:35:35Z 2A02:AB04:3140:7400:D1D:D3E8:7DBD:FC50 wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox živočíchy| Názov=rovnokrídlovce| Obrázok=Chrysochraon.dispar.male.2001.11.06.jpg| Titulok=''[[Archimantis latistyla]]''| ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]]|Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta| Podtrieda po slovensky= [[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky=[[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[ortopteroidný hmyz]]|Subdivisio po latinsky=Polyneoptera| Rad po slovensky=rovnokrídlovce|Rad po latinsky=Orthoptera| Binomické meno=Orthoptera| Klasifikátor1=[[Pierre André Latreille|Latreille]]| Dátum1=[[1793]]| Synonymá=Saltatoria| Obrázok2=| Titulok2=| }} ::''Pomerne často sa názvom rovnokrídlovce (resp. nižšie uvedenými variantmi tohto názvu) v literatúre omylom označuje taxón Homoptera, ktorý sa správne označuje názvom rovna<u>ko</u>krídlovce (resp. variantmi tohto názvu)<ref>hmyz. In: [[Encyklopédia Slovenska]] II. S. 271 (porov. obrázok s textom; ten istý obrázok je uvedený v Encyclopaedii Beliane s opravou rovnokrídlovce na rovnakokrídlovce)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pánik | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Javorie, Krupinská vrchovina, Rimavská kotlina | vydanie = | vydavateľ = Šport | miesto = | rok = 1969 | počet strán = 203 | url = | isbn = | kapitola = | strany =27 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Takač | meno = Ferdinand | autor = | odkaz na autora = | titul = Chorvátsko-slovenský slovník | vydanie = | vydavateľ = Školska knjiga | miesto = | rok = 1999 | počet strán = 692 | url = | isbn = 978-953-0-40903-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>- o Homoptera pozri v článku [[polokrídlovce]].'' '''Rovnokrídlovce'''<ref>FERIANC, O. Slovenské mená hmyzu. 1975. S. 40</ref><ref>https://beliana.sav.sk/heslo/kobylky</ref> (iné názvy: '''rovnokrídle'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poľnohospodárstvo | vydanie = | vydavateľ = VEDA, Vyd. Slovenskej akadémie vied. | miesto = | rok = 1967 | počet strán = 1020 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 470| jazyk = }}</ref>, '''rovnokrídly hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krajší domov pre včeláriky zlaté | url = http://www.sopsr.sk/web//index.php?cl=20592 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-22 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>, staršie '''hmyz rovnokrídly'''<ref>rovnokrídly. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, nevhodne: ''[[rovnakokrídlovce|rovnakokrídlovce (a varianty tohto názvu)]]'', zriedkavo: '''ortoptéry''' [resp. starým pravopisom: ''orthoptéry''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>], zastarano: ''rovnokrýdlenci''<ref>MАТZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 41 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, ''hmyz rovnokridlý''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 198 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, ''rovnokrielnaté''<ref>KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 28 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, <small>[len v najužšom ponímaní:]</small> ''skákavé''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. </ref>; [[latinčina|lat.]] Orthoptera; v najužšom ponímaní aj: Orthopter(o)ida, Saltatoria, Saltatoptera, Orchesopia, Salientia) je [[rad (taxonómia)|rad]] [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidného hmyzu]]. V minulosti boli taxóny Orthoptera a Saltatoria chápané často inak než dnes - pozri nižšie Systematika. == Opis == Je to malý i veľký [[hmyz]] s valcovitým až mierne laterálne splošteným telom. Zadné [[noha (v užšom zmysle)|nohy]] sú silné, skákavé, len u odvodených hrabavých foriem môže byť ich skákacia funkcia potlačená. Na výrazne hypognátnej hlave sú silné hryzavé ústne ústroje a nitkovité, alebo štíhle vretenovité tykadlá. Tykadlá sú tenké, až vlasovité, zložené z veľkého počtu kratučkých článkov. [[Samica|Samice]] majú [[znášadlo]], ktoré je nápadné hlavne u kobyliek. Stridulačný aparát samcov je alárny, vzácne redukovaný. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] majú rozličnú stavbu i spôsob uloženia v pokoji (viac u nižších [[taxón]]ov), predné krídla sú však obyčajne viac [[chitín|chitinizované]] i [[Pigment (biológia)|pigmentované]], častá je [[brachyptéria]] až [[aptéria]]. Veľká väčšina druhov má [[stridulačný aparát]] aj [[sluch]]ové (tympanálne) orgány. Tympanálne orgány sú na predných holeniach. Vývin je paurometabolia s 5 – 6 instarmi. Na svete žije asi 15 200 druhov, u nás 120. == Systematika == ===Rozsah resp. definícia taxónu=== ====Orthoptera ==== V niektorých textoch (najmä zhruba do polovice 20. storočia) je taxón Orthoptera definovaný inak než dnes. Týchto iných definícií je viacero. Celkovo sa najčastejšie vyskytujú nasledujúce definície taxónu Orthoptera (tu zoradené od najširšej po najužšiu): *a) Orthoptera sú všetky "nižšie" šesťňôžky - presnejšie: všetky [[šesťnôžky]]/[[hmyz]] (Hexapoda) okrem [[holometabolný hmyz|holometabolného hmyzu]] (Holometabola/Endopterygota), [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera) a [[všivavky|všivaviek]] (t.j. vší a švôl; Phthiraptera); *b) Orthoptera sú všetky "nižšie" krídlovce - presnejšie: všetky [[krídlovce]] (Pterygota) okrem holometabolného hmyzu (Holometabola/Endopterygota), polokrídlovcov (Hemiptera) a všivaviek (t.j. vší a švôl; Phthiraptera), prípadne navyše okrem [[strapky|strapiek]] (Thysanoptera/Physopoda); *c) Orthoptera je všetok [[ortopteroidný hmyz]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatky|pošvatiek]] (Plecoptera) a dávnejšie navyše okrem [[ucholaky|ucholakov]] (Derma(to)ptera/Forficulina/Harmoptera) [Poznámky: 1. Ortopteroidný hmyz bez termitov a pošvatiek sa ojedinele alternatívne označoval názvami Orthoptera heteroptera alebo Heteroptera <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>. 2. Ortopteroidný hmyz bez termitov, pošvatiek a ucholakov sa alternatívne označoval názvom Orthoptera genuina.]; *d) Orthoptera sú [[kobylky]] v širšom zmysle (Ensifera), [[koníky]] (Caelifera) a [[cvrčkovce]] (Grylloblattodea), prípadne aj [[pakobylky]] (Phasmida); *e) Orthoptera sú kobylky v širšom zmysle (Ensifera), koníky (Caelifera) a pakobylky (Phasmida); *f) Orthoptera sú kobylky v širšom zmysle (Ensifera) a koníky (Caelifera). <u>Toto je dnešná bežná definícia taxónu Orthoptera</u> - pozri napr. nižšie uvedenú Vnútornú systematiku. Iný názov tohto taxónu je Saltatoria. *g) Orthoptera sú len [[koníky]] (Caelifera). Slovenské ekvivalenty latinského názvu Orthoptera sú vo všetkých uvedených prípadoch okrem prípadu g) rovnaké, ako sú uvedené v úvode tohto článku (teda rovnokrídly hmyz atď.). ====Saltatoria ==== Taxón Saltatoria môže mať dva významy: * to, čo je vyššie označené ako definície d), e), f) (i keď napríklad pri d) sa niekedy rozlišovalo nasledovne: Orthoptera sa delí na Saltatoria a Grylloblattodea); * alebo v dávnej minulosti [[blchy]] (dnešný názov Aphaniptera alebo Siphonaptera). ===Vnútorná systematika === rad [<small>v iných systémoch :</small> skupina] rovnokrídlovce (Orthoptera/ Saltatoria /staršie: Orthoptera saltatoria) [t. j. taxón podľa vyššie uvedenej definície f)]: * podrad [[kobylky (podrad)|kobylky]] v širšom zmysle (Ensifera/staršie: Orthoptera ensifera) [<small>v iných systémoch :</small> rad kobylky v širšom zmysle (Ensifera/Grylloptera)] - niekedy sa namiesto tohto taxónu uvádzajú dva podrady: ** podrad kobylky v užšom zmysle (Tettigonoidea <small>v širšom zmysle</small>) [<small>v iných systémoch :</small> infrarad Tettigoniidea] ** podrad [[svrčky]] (Grylloidea) [<small>v iných systémoch :</small> infrarad Gryllidea] * podrad [[koníky (podrad)|koníky]] (Caelifera/ staršie: Orthoptera caelifera/ Acridioidea [v širšom zmysle]) [<small>v iných systémoch :</small>rad koníky (Caelifera/Orthoptera v najužšom zmysle)] == Zdroje == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Orthoptera|commons=Category:Orthoptera}} == Externé odkazy == * {{Zdroj scr}} * [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/orthopterodea/orthoptera.html#Oedischioidea] * [http://orthoptera.speciesfile.org/HomePage.aspx] * [http://tolweb.org/Orthoptera/8250] (starší systém) * [http://www.insecta.bio.pu.ru/z/nom/Orthoptera.htm] * [http://www.orthoptera.sk/sk/index.php] [[Kategória:Rovnokrídlovce| ]] r5q4tkbaia3fq40b7ja5jzm94m31wf0 7416832 7416829 2022-07-28T22:38:24Z 2A02:AB04:3140:7400:D1D:D3E8:7DBD:FC50 /* Vnútorná systematika */ wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox živočíchy| Názov=rovnokrídlovce| Obrázok=Chrysochraon.dispar.male.2001.11.06.jpg| Titulok=''[[Archimantis latistyla]]''| ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]]|Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta| Podtrieda po slovensky= [[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky=[[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[ortopteroidný hmyz]]|Subdivisio po latinsky=Polyneoptera| Rad po slovensky=rovnokrídlovce|Rad po latinsky=Orthoptera| Binomické meno=Orthoptera| Klasifikátor1=[[Pierre André Latreille|Latreille]]| Dátum1=[[1793]]| Synonymá=Saltatoria| Obrázok2=| Titulok2=| }} ::''Pomerne často sa názvom rovnokrídlovce (resp. nižšie uvedenými variantmi tohto názvu) v literatúre omylom označuje taxón Homoptera, ktorý sa správne označuje názvom rovna<u>ko</u>krídlovce (resp. variantmi tohto názvu)<ref>hmyz. In: [[Encyklopédia Slovenska]] II. S. 271 (porov. obrázok s textom; ten istý obrázok je uvedený v Encyclopaedii Beliane s opravou rovnokrídlovce na rovnakokrídlovce)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pánik | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Javorie, Krupinská vrchovina, Rimavská kotlina | vydanie = | vydavateľ = Šport | miesto = | rok = 1969 | počet strán = 203 | url = | isbn = | kapitola = | strany =27 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Takač | meno = Ferdinand | autor = | odkaz na autora = | titul = Chorvátsko-slovenský slovník | vydanie = | vydavateľ = Školska knjiga | miesto = | rok = 1999 | počet strán = 692 | url = | isbn = 978-953-0-40903-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>- o Homoptera pozri v článku [[polokrídlovce]].'' '''Rovnokrídlovce'''<ref>FERIANC, O. Slovenské mená hmyzu. 1975. S. 40</ref><ref>https://beliana.sav.sk/heslo/kobylky</ref> (iné názvy: '''rovnokrídle'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poľnohospodárstvo | vydanie = | vydavateľ = VEDA, Vyd. Slovenskej akadémie vied. | miesto = | rok = 1967 | počet strán = 1020 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 470| jazyk = }}</ref>, '''rovnokrídly hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krajší domov pre včeláriky zlaté | url = http://www.sopsr.sk/web//index.php?cl=20592 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-22 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>, staršie '''hmyz rovnokrídly'''<ref>rovnokrídly. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, nevhodne: ''[[rovnakokrídlovce|rovnakokrídlovce (a varianty tohto názvu)]]'', zriedkavo: '''ortoptéry''' [resp. starým pravopisom: ''orthoptéry''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>], zastarano: ''rovnokrýdlenci''<ref>MАТZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 41 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, ''hmyz rovnokridlý''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 198 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, ''rovnokrielnaté''<ref>KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 28 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, <small>[len v najužšom ponímaní:]</small> ''skákavé''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. </ref>; [[latinčina|lat.]] Orthoptera; v najužšom ponímaní aj: Orthopter(o)ida, Saltatoria, Saltatoptera, Orchesopia, Salientia) je [[rad (taxonómia)|rad]] [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidného hmyzu]]. V minulosti boli taxóny Orthoptera a Saltatoria chápané často inak než dnes - pozri nižšie Systematika. == Opis == Je to malý i veľký [[hmyz]] s valcovitým až mierne laterálne splošteným telom. Zadné [[noha (v užšom zmysle)|nohy]] sú silné, skákavé, len u odvodených hrabavých foriem môže byť ich skákacia funkcia potlačená. Na výrazne hypognátnej hlave sú silné hryzavé ústne ústroje a nitkovité, alebo štíhle vretenovité tykadlá. Tykadlá sú tenké, až vlasovité, zložené z veľkého počtu kratučkých článkov. [[Samica|Samice]] majú [[znášadlo]], ktoré je nápadné hlavne u kobyliek. Stridulačný aparát samcov je alárny, vzácne redukovaný. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] majú rozličnú stavbu i spôsob uloženia v pokoji (viac u nižších [[taxón]]ov), predné krídla sú však obyčajne viac [[chitín|chitinizované]] i [[Pigment (biológia)|pigmentované]], častá je [[brachyptéria]] až [[aptéria]]. Veľká väčšina druhov má [[stridulačný aparát]] aj [[sluch]]ové (tympanálne) orgány. Tympanálne orgány sú na predných holeniach. Vývin je paurometabolia s 5 – 6 instarmi. Na svete žije asi 15 200 druhov, u nás 120. == Systematika == ===Rozsah resp. definícia taxónu=== ====Orthoptera ==== V niektorých textoch (najmä zhruba do polovice 20. storočia) je taxón Orthoptera definovaný inak než dnes. Týchto iných definícií je viacero. Celkovo sa najčastejšie vyskytujú nasledujúce definície taxónu Orthoptera (tu zoradené od najširšej po najužšiu): *a) Orthoptera sú všetky "nižšie" šesťňôžky - presnejšie: všetky [[šesťnôžky]]/[[hmyz]] (Hexapoda) okrem [[holometabolný hmyz|holometabolného hmyzu]] (Holometabola/Endopterygota), [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera) a [[všivavky|všivaviek]] (t.j. vší a švôl; Phthiraptera); *b) Orthoptera sú všetky "nižšie" krídlovce - presnejšie: všetky [[krídlovce]] (Pterygota) okrem holometabolného hmyzu (Holometabola/Endopterygota), polokrídlovcov (Hemiptera) a všivaviek (t.j. vší a švôl; Phthiraptera), prípadne navyše okrem [[strapky|strapiek]] (Thysanoptera/Physopoda); *c) Orthoptera je všetok [[ortopteroidný hmyz]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatky|pošvatiek]] (Plecoptera) a dávnejšie navyše okrem [[ucholaky|ucholakov]] (Derma(to)ptera/Forficulina/Harmoptera) [Poznámky: 1. Ortopteroidný hmyz bez termitov a pošvatiek sa ojedinele alternatívne označoval názvami Orthoptera heteroptera alebo Heteroptera <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>. 2. Ortopteroidný hmyz bez termitov, pošvatiek a ucholakov sa alternatívne označoval názvom Orthoptera genuina.]; *d) Orthoptera sú [[kobylky]] v širšom zmysle (Ensifera), [[koníky]] (Caelifera) a [[cvrčkovce]] (Grylloblattodea), prípadne aj [[pakobylky]] (Phasmida); *e) Orthoptera sú kobylky v širšom zmysle (Ensifera), koníky (Caelifera) a pakobylky (Phasmida); *f) Orthoptera sú kobylky v širšom zmysle (Ensifera) a koníky (Caelifera). <u>Toto je dnešná bežná definícia taxónu Orthoptera</u> - pozri napr. nižšie uvedenú Vnútornú systematiku. Iný názov tohto taxónu je Saltatoria. *g) Orthoptera sú len [[koníky]] (Caelifera). Slovenské ekvivalenty latinského názvu Orthoptera sú vo všetkých uvedených prípadoch okrem prípadu g) rovnaké, ako sú uvedené v úvode tohto článku (teda rovnokrídly hmyz atď.). ====Saltatoria ==== Taxón Saltatoria môže mať dva významy: * to, čo je vyššie označené ako definície d), e), f) (i keď napríklad pri d) sa niekedy rozlišovalo nasledovne: Orthoptera sa delí na Saltatoria a Grylloblattodea); * alebo v dávnej minulosti [[blchy]] (dnešný názov Aphaniptera alebo Siphonaptera). ===Vnútorná systematika === rad [<small>v iných systémoch:</small> skupina] rovnokrídlovce (Orthoptera/ Saltatoria) [t. j. taxón podľa vyššie uvedenej definície f)]: * podrad [[kobylky (podrad)|kobylky]] v širšom zmysle (Ensifera/ staršie: Orthoptera ensifera) [<small>v iných systémoch:</small> rad kobylky v širšom zmysle (Ensifera/Grylloptera)] - niekedy sa namiesto tohto taxónu uvádzajú dva podrady: ** podrad kobylky v užšom zmysle (Tettigonoidea <small>v širšom zmysle</small>) [<small>v iných systémoch:</small> infrarad Tettigoniidea] ** podrad [[svrčky]] (Grylloidea) [<small>v iných systémoch :</small> infrarad Gryllidea] * podrad [[koníky (podrad)|koníky]] (Caelifera/ staršie: Orthoptera caelifera/ Acridioidea <small>v širšom zmysle</small>) [<small>v iných systémoch:</small>rad koníky (Caelifera/Orthoptera v najužšom zmysle)] == Zdroje == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Orthoptera|commons=Category:Orthoptera}} == Externé odkazy == * {{Zdroj scr}} * [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/orthopterodea/orthoptera.html#Oedischioidea] * [http://orthoptera.speciesfile.org/HomePage.aspx] * [http://tolweb.org/Orthoptera/8250] (starší systém) * [http://www.insecta.bio.pu.ru/z/nom/Orthoptera.htm] * [http://www.orthoptera.sk/sk/index.php] [[Kategória:Rovnokrídlovce| ]] 2djyiimr6qeadlr7x74ky6xfw334cyq 7416833 7416832 2022-07-28T22:40:09Z 2A02:AB04:3140:7400:D1D:D3E8:7DBD:FC50 wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox živočíchy| Názov=rovnokrídlovce| Obrázok=Chrysochraon.dispar.male.2001.11.06.jpg| Titulok=''[[Archimantis latistyla]]''| ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]]|Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta| Podtrieda po slovensky= [[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky=[[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[ortopteroidný hmyz]]|Subdivisio po latinsky=Polyneoptera| Rad po slovensky=rovnokrídlovce|Rad po latinsky=Orthoptera| Binomické meno=Orthoptera| Klasifikátor1=[[Pierre André Latreille|Latreille]]| Dátum1=[[1793]]| Synonymá=Saltatoria| Obrázok2=| Titulok2=| }} ::''Pomerne často sa názvom rovnokrídlovce (resp. nižšie uvedenými variantmi tohto názvu) v literatúre omylom označuje taxón Homoptera, ktorý sa správne označuje názvom rovna<u>ko</u>krídlovce (resp. variantmi tohto názvu)<ref>hmyz. In: [[Encyklopédia Slovenska]] II. S. 271 (porov. obrázok s textom; ten istý obrázok je uvedený v Encyclopaedii Beliane s opravou rovnokrídlovce na rovnakokrídlovce)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pánik | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Javorie, Krupinská vrchovina, Rimavská kotlina | vydanie = | vydavateľ = Šport | miesto = | rok = 1969 | počet strán = 203 | url = | isbn = | kapitola = | strany =27 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Takač | meno = Ferdinand | autor = | odkaz na autora = | titul = Chorvátsko-slovenský slovník | vydanie = | vydavateľ = Školska knjiga | miesto = | rok = 1999 | počet strán = 692 | url = | isbn = 978-953-0-40903-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>- o Homoptera pozri v článku [[polokrídlovce]].'' '''Rovnokrídlovce'''<ref>FERIANC, O. Slovenské mená hmyzu. 1975. S. 40</ref><ref>https://beliana.sav.sk/heslo/kobylky</ref> (iné názvy: '''rovnokrídle'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poľnohospodárstvo | vydanie = | vydavateľ = VEDA, Vyd. Slovenskej akadémie vied. | miesto = | rok = 1967 | počet strán = 1020 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 470| jazyk = }}</ref>, '''rovnokrídly hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krajší domov pre včeláriky zlaté | url = http://www.sopsr.sk/web//index.php?cl=20592 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-22 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>, staršie '''hmyz rovnokrídly'''<ref>rovnokrídly. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, nevhodne: ''[[rovnakokrídlovce|rovnakokrídlovce (a varianty tohto názvu)]]'', zriedkavo: '''ortoptéry''' [resp. starým pravopisom: ''orthoptéry''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>], zastarano: ''rovnokrýdlenci''<ref>MАТZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 41 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, ''hmyz rovnokridlý''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 198 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, ''rovnokrielnaté''<ref>KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 28 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, <small>[len v najužšom ponímaní:]</small> ''skákavé''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. </ref>; [[latinčina|lat.]] Orthoptera; v najužšom ponímaní aj: Orthopter(o)ida, Orthoptera saltatoria, Saltatoria, Saltatoptera, Orchesopia, Salientia) je [[rad (taxonómia)|rad]] [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidného hmyzu]]. V minulosti boli taxóny Orthoptera a Saltatoria chápané často inak než dnes - pozri nižšie Systematika. == Opis == Je to malý i veľký [[hmyz]] s valcovitým až mierne laterálne splošteným telom. Zadné [[noha (v užšom zmysle)|nohy]] sú silné, skákavé, len u odvodených hrabavých foriem môže byť ich skákacia funkcia potlačená. Na výrazne hypognátnej hlave sú silné hryzavé ústne ústroje a nitkovité, alebo štíhle vretenovité tykadlá. Tykadlá sú tenké, až vlasovité, zložené z veľkého počtu kratučkých článkov. [[Samica|Samice]] majú [[znášadlo]], ktoré je nápadné hlavne u kobyliek. Stridulačný aparát samcov je alárny, vzácne redukovaný. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] majú rozličnú stavbu i spôsob uloženia v pokoji (viac u nižších [[taxón]]ov), predné krídla sú však obyčajne viac [[chitín|chitinizované]] i [[Pigment (biológia)|pigmentované]], častá je [[brachyptéria]] až [[aptéria]]. Veľká väčšina druhov má [[stridulačný aparát]] aj [[sluch]]ové (tympanálne) orgány. Tympanálne orgány sú na predných holeniach. Vývin je paurometabolia s 5 – 6 instarmi. Na svete žije asi 15 200 druhov, u nás 120. == Systematika == ===Rozsah resp. definícia taxónu=== ====Orthoptera ==== V niektorých textoch (najmä zhruba do polovice 20. storočia) je taxón Orthoptera definovaný inak než dnes. Týchto iných definícií je viacero. Celkovo sa najčastejšie vyskytujú nasledujúce definície taxónu Orthoptera (tu zoradené od najširšej po najužšiu): *a) Orthoptera sú všetky "nižšie" šesťňôžky - presnejšie: všetky [[šesťnôžky]]/[[hmyz]] (Hexapoda) okrem [[holometabolný hmyz|holometabolného hmyzu]] (Holometabola/Endopterygota), [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera) a [[všivavky|všivaviek]] (t.j. vší a švôl; Phthiraptera); *b) Orthoptera sú všetky "nižšie" krídlovce - presnejšie: všetky [[krídlovce]] (Pterygota) okrem holometabolného hmyzu (Holometabola/Endopterygota), polokrídlovcov (Hemiptera) a všivaviek (t.j. vší a švôl; Phthiraptera), prípadne navyše okrem [[strapky|strapiek]] (Thysanoptera/Physopoda); *c) Orthoptera je všetok [[ortopteroidný hmyz]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatky|pošvatiek]] (Plecoptera) a dávnejšie navyše okrem [[ucholaky|ucholakov]] (Derma(to)ptera/Forficulina/Harmoptera) [Poznámky: 1. Ortopteroidný hmyz bez termitov a pošvatiek sa ojedinele alternatívne označoval názvami Orthoptera heteroptera alebo Heteroptera <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>. 2. Ortopteroidný hmyz bez termitov, pošvatiek a ucholakov sa alternatívne označoval názvom Orthoptera genuina.]; *d) Orthoptera sú [[kobylky]] v širšom zmysle (Ensifera), [[koníky]] (Caelifera) a [[cvrčkovce]] (Grylloblattodea), prípadne aj [[pakobylky]] (Phasmida); *e) Orthoptera sú kobylky v širšom zmysle (Ensifera), koníky (Caelifera) a pakobylky (Phasmida); *f) Orthoptera sú kobylky v širšom zmysle (Ensifera) a koníky (Caelifera). <u>Toto je dnešná bežná definícia taxónu Orthoptera</u> - pozri napr. nižšie uvedenú Vnútornú systematiku. Iný názov tohto taxónu je Saltatoria. *g) Orthoptera sú len [[koníky]] (Caelifera). Slovenské ekvivalenty latinského názvu Orthoptera sú vo všetkých uvedených prípadoch okrem prípadu g) rovnaké, ako sú uvedené v úvode tohto článku (teda rovnokrídly hmyz atď.). ====Saltatoria ==== Taxón Saltatoria môže mať dva významy: * to, čo je vyššie označené ako definície d), e), f) (i keď napríklad pri d) sa niekedy rozlišovalo nasledovne: Orthoptera sa delí na Saltatoria a Grylloblattodea); * alebo v dávnej minulosti [[blchy]] (dnešný názov Aphaniptera alebo Siphonaptera). ===Vnútorná systematika === rad [<small>v iných systémoch:</small> skupina] rovnokrídlovce (Orthoptera/ Saltatoria) [t. j. taxón podľa vyššie uvedenej definície f)]: * podrad [[kobylky (podrad)|kobylky]] v širšom zmysle (Ensifera/ staršie: Orthoptera ensifera) [<small>v iných systémoch:</small> rad kobylky v širšom zmysle (Ensifera/Grylloptera)] - niekedy sa namiesto tohto taxónu uvádzajú dva podrady: ** podrad kobylky v užšom zmysle (Tettigonoidea <small>v širšom zmysle</small>) [<small>v iných systémoch:</small> infrarad Tettigoniidea] ** podrad [[svrčky]] (Grylloidea) [<small>v iných systémoch :</small> infrarad Gryllidea] * podrad [[koníky (podrad)|koníky]] (Caelifera/ staršie: Orthoptera caelifera/ Acridioidea <small>v širšom zmysle</small>) [<small>v iných systémoch:</small>rad koníky (Caelifera/Orthoptera v najužšom zmysle)] == Zdroje == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Orthoptera|commons=Category:Orthoptera}} == Externé odkazy == * {{Zdroj scr}} * [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/orthopterodea/orthoptera.html#Oedischioidea] * [http://orthoptera.speciesfile.org/HomePage.aspx] * [http://tolweb.org/Orthoptera/8250] (starší systém) * [http://www.insecta.bio.pu.ru/z/nom/Orthoptera.htm] * [http://www.orthoptera.sk/sk/index.php] [[Kategória:Rovnokrídlovce| ]] atba7uy0nmfooro8f5usgakm14valjy 7416834 7416833 2022-07-28T22:41:17Z 2A02:AB04:3140:7400:D1D:D3E8:7DBD:FC50 wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox živočíchy| Názov=rovnokrídlovce| Obrázok=Chrysochraon.dispar.male.2001.11.06.jpg| Titulok=''[[Archimantis latistyla]]''| ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]]|Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta| Podtrieda po slovensky= [[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky=[[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[ortopteroidný hmyz]]|Subdivisio po latinsky=Polyneoptera| Rad po slovensky=rovnokrídlovce|Rad po latinsky=Orthoptera| Binomické meno=Orthoptera| Klasifikátor1=[[Pierre André Latreille|Latreille]]| Dátum1=[[1793]]| Synonymá=Saltatoria| Obrázok2=| Titulok2=| }} ::''Pomerne často sa názvom rovnokrídlovce (resp. nižšie uvedenými variantmi tohto názvu) v literatúre omylom označuje taxón Homoptera, ktorý sa správne označuje názvom rovna<u>ko</u>krídlovce (resp. variantmi tohto názvu)<ref>hmyz. In: [[Encyklopédia Slovenska]] II. S. 271 (porov. obrázok s textom; ten istý obrázok je uvedený v Encyclopaedii Beliane s opravou rovnokrídlovce na rovnakokrídlovce)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pánik | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Javorie, Krupinská vrchovina, Rimavská kotlina | vydanie = | vydavateľ = Šport | miesto = | rok = 1969 | počet strán = 203 | url = | isbn = | kapitola = | strany =27 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Takač | meno = Ferdinand | autor = | odkaz na autora = | titul = Chorvátsko-slovenský slovník | vydanie = | vydavateľ = Školska knjiga | miesto = | rok = 1999 | počet strán = 692 | url = | isbn = 978-953-0-40903-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>- o Homoptera pozri v článku [[polokrídlovce]].'' '''Rovnokrídlovce'''<ref>FERIANC, O. Slovenské mená hmyzu. 1975. S. 40</ref><ref>https://beliana.sav.sk/heslo/kobylky</ref> (iné názvy: '''rovnokrídle'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poľnohospodárstvo | vydanie = | vydavateľ = VEDA, Vyd. Slovenskej akadémie vied. | miesto = | rok = 1967 | počet strán = 1020 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 470| jazyk = }}</ref>, '''rovnokrídly hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krajší domov pre včeláriky zlaté | url = http://www.sopsr.sk/web//index.php?cl=20592 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-22 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>, staršie '''hmyz rovnokrídly'''<ref>rovnokrídly. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, nevhodne: ''[[rovnakokrídlovce|rovnakokrídlovce (a varianty tohto názvu)]]'', zriedkavo: '''ortoptéry''' [resp. starým pravopisom: ''orthoptéry''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>], zastarano: ''rovnokrýdlenci''<ref>MАТZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 41 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, ''hmyz rovnokridlý''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 198 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, ''rovnokrielnaté''<ref>KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 28 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, <small>[len v najužšom ponímaní:]</small> ''skákavé''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. </ref>; [[latinčina|lat.]] Orthoptera; v najužšom ponímaní aj: Orthopter(o)ida, Orthoptera saltatoria, Saltatoria, Saltatoptera, Orchesopia, Salientia) je [[rad (taxonómia)|rad]] [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidného hmyzu]]. V minulosti boli taxóny Orthoptera a Saltatoria chápané často inak než dnes - pozri nižšie Systematika. == Opis == Je to malý i veľký [[hmyz]] s valcovitým až mierne laterálne splošteným telom. Zadné [[noha (v užšom zmysle)|nohy]] sú silné, skákavé, len u odvodených hrabavých foriem môže byť ich skákacia funkcia potlačená. Na výrazne hypognátnej hlave sú silné hryzavé ústne ústroje a nitkovité, alebo štíhle vretenovité tykadlá. Tykadlá sú tenké, až vlasovité, zložené z veľkého počtu kratučkých článkov. [[Samica|Samice]] majú [[znášadlo]], ktoré je nápadné hlavne u kobyliek. Stridulačný aparát samcov je alárny, vzácne redukovaný. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] majú rozličnú stavbu i spôsob uloženia v pokoji (viac u nižších [[taxón]]ov), predné krídla sú však obyčajne viac [[chitín|chitinizované]] i [[Pigment (biológia)|pigmentované]], častá je [[brachyptéria]] až [[aptéria]]. Veľká väčšina druhov má [[stridulačný aparát]] aj [[sluch]]ové (tympanálne) orgány. Tympanálne orgány sú na predných holeniach. Vývin je paurometabolia s 5 – 6 instarmi. Na svete žije asi 15 200 druhov, u nás 120. == Systematika == ===Rozsah resp. definícia taxónu=== ====Orthoptera ==== V niektorých textoch (najmä zhruba do polovice 20. storočia) je taxón Orthoptera definovaný inak než dnes. Týchto iných definícií je viacero. Celkovo sa najčastejšie vyskytujú nasledujúce definície taxónu Orthoptera (tu zoradené od najširšej po najužšiu): *a) Orthoptera sú všetky "nižšie" šesťňôžky - presnejšie: všetky [[šesťnôžky]]/[[hmyz]] (Hexapoda) okrem [[holometabolný hmyz|holometabolného hmyzu]] (Holometabola/Endopterygota), [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera) a [[všivavky|všivaviek]] (t.j. vší a švôl; Phthiraptera); *b) Orthoptera sú všetky "nižšie" krídlovce - presnejšie: všetky [[krídlovce]] (Pterygota) okrem holometabolného hmyzu (Holometabola/Endopterygota), polokrídlovcov (Hemiptera) a všivaviek (t.j. vší a švôl; Phthiraptera), prípadne navyše okrem [[strapky|strapiek]] (Thysanoptera/Physopoda); *c) Orthoptera je všetok [[ortopteroidný hmyz]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatky|pošvatiek]] (Plecoptera) a dávnejšie navyše okrem [[ucholaky|ucholakov]] (Derma(to)ptera/Forficulina/Harmoptera) [Poznámky: 1. Ortopteroidný hmyz bez termitov a pošvatiek sa ojedinele alternatívne označoval názvami Orthoptera heteroptera alebo Heteroptera <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>. 2. Ortopteroidný hmyz bez termitov, pošvatiek a ucholakov sa alternatívne označoval názvom Orthoptera genuina.]; *d) Orthoptera sú [[kobylky]] v širšom zmysle (Ensifera), [[koníky]] (Caelifera) a [[cvrčkovce]] (Grylloblattodea), prípadne aj [[pakobylky]] (Phasmida); *e) Orthoptera sú kobylky v širšom zmysle (Ensifera), koníky (Caelifera) a pakobylky (Phasmida); *f) Orthoptera sú kobylky v širšom zmysle (Ensifera) a koníky (Caelifera). <u>Toto je dnešná bežná definícia taxónu Orthoptera</u> - pozri napr. nižšie uvedenú Vnútornú systematiku. Iný názov tohto taxónu je Saltatoria. *g) Orthoptera sú len [[koníky]] (Caelifera). Slovenské ekvivalenty latinského názvu Orthoptera sú vo všetkých uvedených prípadoch okrem prípadu g) rovnaké, ako sú uvedené v úvode tohto článku (teda rovnokrídly hmyz atď.). ====Saltatoria ==== Taxón Saltatoria môže mať dva významy: * to, čo je vyššie označené ako definície d), e), f) (i keď napríklad pri d) sa niekedy rozlišovalo nasledovne: Orthoptera sa delí na Saltatoria a Grylloblattodea); * alebo v dávnej minulosti [[blchy]] (dnešný názov Aphaniptera alebo Siphonaptera). ===Vnútorná systematika === rad [<small>v iných systémoch:</small> skupina] rovnokrídlovce (Orthoptera/ Saltatoria) [t. j. taxón podľa vyššie uvedenej definície f)]: * podrad [[kobylky (podrad)|kobylky]] v širšom zmysle (Ensifera/ staršie: Orthoptera ensifera) [<small>v iných systémoch:</small> rad kobylky v širšom zmysle (Ensifera/Grylloptera)] - niekedy sa namiesto tohto taxónu uvádzajú dva podrady: ** podrad kobylky v užšom zmysle (Tettigonoidea <small>v širšom zmysle</small>) [<small>v iných systémoch:</small> infrarad Tettigoniidea] ** podrad [[svrčky]] (Grylloidea) [<small>v iných systémoch :</small> infrarad Gryllidea] * podrad [[koníky (podrad)|koníky]] (Caelifera/ staršie: Orthoptera caelifera/ Acridioidea <small>v širšom zmysle</small>) [<small>v iných systémoch:</small>rad koníky (Caelifera/Orthoptera v najužšom zmysle)] == Zdroje == {{Referencie}} * {{Zdroj scr}} * [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/orthopterodea/orthoptera.html#Oedischioidea] * [http://orthoptera.speciesfile.org/HomePage.aspx] * [http://tolweb.org/Orthoptera/8250] (starší systém) * [http://www.insecta.bio.pu.ru/z/nom/Orthoptera.htm] * [http://www.orthoptera.sk/sk/index.php] == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Orthoptera|commons=Category:Orthoptera}} [[Kategória:Rovnokrídlovce| ]] 9rgwtey8609qyh4btnckrn1gn9enbuu 7417024 7416834 2022-07-29T11:48:01Z 2A02:AB04:3140:7400:FCFC:23D8:24A7:6FD4 wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox živočíchy| Názov=rovnokrídlovce| Obrázok=Chrysochraon.dispar.male.2001.11.06.jpg| Titulok=''[[Archimantis latistyla]]''| ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]]|Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta| Podtrieda po slovensky= [[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky=[[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[ortopteroidný hmyz]]|Subdivisio po latinsky=Polyneoptera| Rad po slovensky=rovnokrídlovce|Rad po latinsky=Orthoptera| Binomické meno=Orthoptera| Klasifikátor1=[[Pierre André Latreille|Latreille]]| Dátum1=[[1793]]| Synonymá=Saltatoria| Obrázok2=| Titulok2=| }} ::''Pomerne často sa názvom rovnokrídlovce (resp. nižšie uvedenými variantmi tohto názvu) v literatúre omylom označuje taxón Homoptera, ktorý sa správne označuje názvom rovna<u>ko</u>krídlovce (resp. variantmi tohto názvu)<ref>hmyz. In: [[Encyklopédia Slovenska]] II. S. 271 (porov. obrázok s textom; ten istý obrázok je uvedený v Encyclopaedii Beliane s opravou rovnokrídlovce na rovnakokrídlovce)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pánik | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Javorie, Krupinská vrchovina, Rimavská kotlina | vydanie = | vydavateľ = Šport | miesto = | rok = 1969 | počet strán = 203 | url = | isbn = | kapitola = | strany =27 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Takač | meno = Ferdinand | autor = | odkaz na autora = | titul = Chorvátsko-slovenský slovník | vydanie = | vydavateľ = Školska knjiga | miesto = | rok = 1999 | počet strán = 692 | url = | isbn = 978-953-0-40903-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>- o Homoptera pozri v článku [[polokrídlovce]].'' '''Rovnokrídlovce'''<ref>FERIANC, O. Slovenské mená hmyzu. 1975. S. 40</ref><ref>https://beliana.sav.sk/heslo/kobylky</ref> (iné názvy: '''rovnokrídle'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poľnohospodárstvo | vydanie = | vydavateľ = VEDA, Vyd. Slovenskej akadémie vied. | miesto = | rok = 1967 | počet strán = 1020 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 470| jazyk = }}</ref>, '''rovnokrídly hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krajší domov pre včeláriky zlaté | url = http://www.sopsr.sk/web//index.php?cl=20592 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-22 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>, staršie '''hmyz rovnokrídly'''<ref>rovnokrídly. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, nevhodne: ''[[rovnakokrídlovce|rovnakokrídlovce (a varianty tohto názvu)]]'', zriedkavo: '''ortoptéry''' [resp. starým pravopisom: ''orthoptéry''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>], zastarano: ''rovnokrýdlenci''<ref>MАТZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 41 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, ''hmyz rovnokridlý''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 198 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, ''rovnokrielnaté''<ref>KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 28 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, <small>[len vo význame kobylky+koníky:]</small> ''skákavé''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. </ref>; [[latinčina|lat.]] Orthoptera; <small>vo význame kobylky+koníky aj</small>: Orthopter(o)ida, Orthoptera saltatoria, Saltatoria, Saltatoptera, Orchesopia, Salientia) je [[rad (taxonómia)|rad]] [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidného hmyzu]]. V minulosti boli taxóny Orthoptera a Saltatoria chápané často inak než dnes - pozri nižšie Systematika. == Opis == Je to malý i veľký [[hmyz]] s valcovitým až mierne laterálne splošteným telom. Zadné [[noha (v užšom zmysle)|nohy]] sú silné, skákavé, len u odvodených hrabavých foriem môže byť ich skákacia funkcia potlačená. Na výrazne hypognátnej hlave sú silné hryzavé ústne ústroje a nitkovité, alebo štíhle vretenovité tykadlá. Tykadlá sú tenké, až vlasovité, zložené z veľkého počtu kratučkých článkov. [[Samica|Samice]] majú [[znášadlo]], ktoré je nápadné hlavne u kobyliek. Stridulačný aparát samcov je alárny, vzácne redukovaný. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] majú rozličnú stavbu i spôsob uloženia v pokoji (viac u nižších [[taxón]]ov), predné krídla sú však obyčajne viac [[chitín|chitinizované]] i [[Pigment (biológia)|pigmentované]], častá je [[brachyptéria]] až [[aptéria]]. Veľká väčšina druhov má [[stridulačný aparát]] aj [[sluch]]ové (tympanálne) orgány. Tympanálne orgány sú na predných holeniach. Vývin je paurometabolia s 5 – 6 instarmi. Na svete žije asi 15 200 druhov, u nás 120. == Systematika == ===Rozsah resp. definícia taxónu=== ====Orthoptera ==== V niektorých textoch (najmä zhruba do polovice 20. storočia) je taxón Orthoptera definovaný inak než dnes. Týchto iných definícií je viacero. Celkovo sa najčastejšie vyskytujú nasledujúce definície taxónu Orthoptera (tu zoradené od najširšej po najužšiu): *a) Orthoptera sú všetky "nižšie" šesťňôžky - presnejšie: všetky [[šesťnôžky]]/[[hmyz]] (Hexapoda) okrem [[holometabolný hmyz|holometabolného hmyzu]] (Holometabola/Endopterygota), [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera) a [[všivavky|všivaviek]] (t.j. vší a švôl; Phthiraptera); *b) Orthoptera sú všetky "nižšie" krídlovce - presnejšie: všetky [[krídlovce]] (Pterygota) okrem holometabolného hmyzu (Holometabola/Endopterygota), polokrídlovcov (Hemiptera) a všivaviek (t.j. vší a švôl; Phthiraptera), prípadne navyše okrem [[strapky|strapiek]] (Thysanoptera/Physopoda); *c) Orthoptera je všetok [[ortopteroidný hmyz]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatky|pošvatiek]] (Plecoptera) a dávnejšie navyše okrem [[ucholaky|ucholakov]] (Derma(to)ptera/Forficulina/Harmoptera) [Poznámky: 1. Ortopteroidný hmyz bez termitov a pošvatiek sa ojedinele alternatívne označoval názvami Orthoptera heteroptera alebo Heteroptera <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>. 2. Ortopteroidný hmyz bez termitov, pošvatiek a ucholakov sa alternatívne označoval názvom Orthoptera genuina.]; *d) Orthoptera sú [[kobylky]] v širšom zmysle (Ensifera), [[koníky]] (Caelifera) a [[cvrčkovce]] (Grylloblattodea), prípadne aj [[pakobylky]] (Phasmida); *e) Orthoptera sú kobylky v širšom zmysle (Ensifera), koníky (Caelifera) a pakobylky (Phasmida); *f) Orthoptera sú kobylky v širšom zmysle (Ensifera) a koníky (Caelifera). <u>Toto je dnešná bežná definícia taxónu Orthoptera</u> - pozri napr. nižšie uvedenú Vnútornú systematiku. Iný názov tohto taxónu je Saltatoria. *g) Orthoptera sú len [[koníky]] (Caelifera). Slovenské ekvivalenty latinského názvu Orthoptera sú vo všetkých uvedených prípadoch okrem prípadu g) rovnaké, ako sú uvedené v úvode tohto článku (teda rovnokrídly hmyz atď.). ====Saltatoria ==== Taxón Saltatoria môže mať dva významy: * to, čo je vyššie označené ako definície d), e), f) (i keď napríklad pri d) sa niekedy rozlišovalo nasledovne: Orthoptera sa delí na Saltatoria a Grylloblattodea); * alebo v dávnej minulosti [[blchy]] (dnešný názov Aphaniptera alebo Siphonaptera). ===Vnútorná systematika === Súčasné najčastejšie členenie: rad [<small>v iných systémoch:</small> skupina] rovnokrídlovce (Orthoptera/ Saltatoria) [t. j. Orthoptera podľa vyššie uvedenej definície f)]: * podrad [[kobylky (podrad)|kobylky]] v širšom zmysle (Ensifera/ staršie: Orthoptera ensifera) [<small>v iných systémoch:</small> rad kobylky v širšom zmysle (Ensifera/Grylloptera)] - niekedy sa namiesto tohto taxónu uvádzajú dva podrady: ** podrad kobylky v užšom zmysle (Tettigonoidea <small>v širšom zmysle</small>) [<small>v iných systémoch:</small> infrarad Tettigoniidea] ** podrad [[svrčky]] (Grylloidea) [<small>v iných systémoch :</small> infrarad Gryllidea] * podrad [[koníky (podrad)|koníky]] (Caelifera/ staršie: Orthoptera caelifera/ Acridioidea <small>v širšom zmysle</small>) [<small>v iných systémoch:</small>rad koníky (Caelifera/Orthoptera v najužšom zmysle)] Ukážka staršieho členenia: rad <u>rovnokrídlovce (Orthoptera) v najširšom zmysle</u> [t.j. Orthoptera podľa vyššie uvedenej definície a)]: *podrad Thysanuridae [=dnešné taxóny: [[chvostoskoky]] (Collembola) + [[vidličiarky]] (Diplura) + [[jednokĺbovce]] (Archaeognata) + [[švehly]] (Zygentoma); implicitne sem patria aj [[šutky]] (Protura), i keď tie do zač. 20. stor. ešte neboli známe] *rad <u>rovnokrídlovce (Orthoptera) v širokom zmysle</u> [t.j. Orthoptera podľa vyšši uvedenej definície b)] **podrad [[mrežokrídle]] (Pseudoneuroptera): ***[[Amphibiotica]]/Orthoptera amphibiotica [=dnešné taxóny: [[vážky]] (Odonata) + [[podenky]] (Ephemoroptera) + [[pošvatky]] (Plecoptera)] ***[[Corrodentia]]/Orthoptera corrodentia [=dnešné taxóny: [[termity]] (Isoptera) + [[snovačky]] (Embiodea) + [[pavši]] (Psocoptera) v užšom zmysle (t.j. bez vší a švôl) + [[strapky]] (Thysanoptera); možno sem patrí aj problematický taxón [[zoraptery]] (Zoraptera), ktorý ale beztak do zač. 20. stor. ešte nebol známy] **podrad [[rôznokrídle]] (Heteroptera) [toto nie je zhodné s rôznokrídlovcami (Heteroptera) v dnešnom ponímaní]: ***[[behavé]] (Cursoria/Orthoptera curosria) v širšom zmysle: ****[[behavé]] (Cursoria/Orthoptera cursoria) v užšom zmysle [=dnešné taxony: [[šváby]] (Blattaria) + [[ucholaky]] (Dermaptera) ] ****[[kráčavé]] (Gressoria/Orthoptera gressoria) [=dnešné taxóny: [[modlivky]] (Mantodea) + [[pakobylky]] (Phasmida)] ***[[skákavé]] (Saltatoria/Orthoptera saltatoria) [toto sú <u>rovnokrídlovce (Orthoptera/Saltatoria) v užšom, čiže dnešnom bežnom ponímaní</u>, čiže kobylky a koníky - pozri vyššie uvedené delenie] Poznámky: :-Uvedené sú len recentné taxóny. :-Dnešné taxóny [[cvrčkovce]] (Grylloblattodea; objavené až na zač. 20. stor.) a [[Mantophasmatodea]] (objavené až na zač. 21. stor.) by v uvedenom systéme (z dnešného hľadiska) patrili niekde vedľa alebo do skákavých (Saltatoria). == Zdroje == {{Referencie}} * {{Zdroj scr}} * [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/orthopterodea/orthoptera.html#Oedischioidea] * [http://orthoptera.speciesfile.org/HomePage.aspx] * [http://tolweb.org/Orthoptera/8250] (starší systém) * [http://www.insecta.bio.pu.ru/z/nom/Orthoptera.htm] * [http://www.orthoptera.sk/sk/index.php] == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Orthoptera|commons=Category:Orthoptera}} [[Kategória:Rovnokrídlovce| ]] t5nz2cpnckq7h5d691regm111iwc6zb Ukrajinská povstalecká armáda 0 229088 7416894 7408193 2022-07-29T07:05:03Z Pelex 2483 dopl. wikitext text/x-wiki {{Na revíziu}}{{Infobox Vojenská jednotka|meno=Ukrajinská povstalecká armáda|krajina=[[Ukrajinská ľudová republika]] [[Ukrajinská sovietska socialistická republika]]|typ=partizánska armáda|prezývka=<b>Banderovci</b>, <b>UPA</b>|vojny=[[Druhá svetová vojna]] 1942-1945 [[Partizánska vojna]] 1945-1956|velitelia={{plainlist| *[[Taras Dmitrovič Borovetsij|T. D. Borovetsij]] *[[Vasilij Grigorievič Ivachiv |V. G. Ivachiv]] *[[Dmitrij Semenovič Kľačkivskij|D. S. Kľačkivskij]] *[[Roman Osipovič Šuchevič|R. O. Šuchevič]] *[[Vasiľ Stepanovič Kuk|V. S. Kuk]] }}|veľkosť=25-30 tisíc až 400 tisíc<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Razbudova teritorialnych struktur i štabiv povstanskoi armii | url = https://web.archive.org/web/20120111032641/http://history.org.ua/LiberUA/Book/Upa/12.pdf | vydavateľ = history.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref>|Doba existencie=14. [[október]] 1942 - 14. [[apríl]] 1960|obrázok=Золотий_Хрест_Бойової_Заслуги_УПА.svg}} '''Ukrajinská povstalecká armáda''' (UPA) známa tiež pod zaužívaným názvom '''banderovci''', resp. '''benderovci'''<!-- písané s malým b. Nie je v oficiálnom slovníku. VIacej banderovci ako benderovci --> podľa vodcu [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Andrijovyča Banderu]] bola ultranacionalistická a antisemitská ozbrojená zložka [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) bojujúca proti sovietskym a nacistickým okupačným silám aj Poliakom v období 1942 - 1949, hlavne na západnej Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian Insurgent Army | url = http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CU%5CK%5CUkrainianInsurgentArmy.htm | vydavateľ = encyclopediaofukraine.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Známa najmä pre svoje [[Vojnový zločin|vojnové zločiny]] ako napr. [[Volyňský masaker]]. Mimo západnej Ukrajiny nebola podpora povstalcov významná a väčšina sovietskeho východoukrajinského obyvateľstva považovala a nezriedka stále vníma UPA ako [[kolaborant]]ov s Nemcami. == Počas vojny == Pôvodne ju tvorili nepravidelné jednotky ukrajinskej [[milícia|milície]] pod názvom [[Poleská Sič]]. Spočiatku bojovali proti [[Červená armáda|Červenej armáde]], ale keď sa ich na sklonku roka [[1941]] [[Nemci]] pokúsili rozpustiť, prešli na [[partizán]]sky spôsob boja. Premenovali sa na Ukrajinskú povstaleckú armádu (UPA) a bojovali proti [[Boľševik|boľševikom]], [[Poliaci|Poliakom]] aj [[Nacistické Nemecko|nacistickému Nemecku]]. Banderovské krídlo OUN ju v polovici roka [[1943]] násilne začlenilo do svojich radov ale ponechali jej názov. UPA pôsobila hlavne v [[Polesie|Polesí]], vo [[Volyň|Volyni]] a v [[Halič (región)|Haliči]], ktoré zasahovali na ukrajinskú aj poľskú stranu. Podľa nemeckých údajov, potvrdených aj emigrantskými zdrojmi, počet bojovníkov UPA počas jej najväčšieho rozmachu na prelome rokov [[1944]] a [[1945]] dosahoval až 100 000 osôb. Organizácia ukrajinských nacionalistov už vo februári 1943 zahrnula do projektu budúcej samostatnej Ukrajiny aj celú juhovýchodnú časť dnešného Poľska až po Krakov, rumunskú Bukovinu a východoslovenské okresy od Sniny po Starú Ľubovňu (tzv. Prešovsko).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Armády troch štátov proti banderovcom|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/623027-armady-troch-statov-proti-banderovcom/|vydavateľ=Pravda|dátum vydania=2022-04-12|dátum prístupu=2022-04-12|jazyk=sk-SK|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír}}</ref> Pôvodne mali banderovci preniknúť na územie [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a na základe pokynov svojho vedenia v [[Bavorsko|Bavorsku]] vykonávať tu proukrajinskú nacionalistickú [[propaganda|propagandu]], a ako sa doslovne uvádza: ''„spôsobiť rozruch a reklamu na medzinárodnom fóre''“. == Po vojne == [[Poľská armáda]] a bezpečnosť začala rozsiahle akcie proti civilnej a vojenskej sieti ukrajinských nacionalistov, čím došlo k ich rozbitiu a úteku zvyšku skupín do Bavorska aj cez územie Slovenska. Uznesením vlády ČSR zo dňa [[20. máj]]a [[1947]] bola ministerstvu vnútra uložená povinnosť posilniť pohraničné útvary. V Poľsku dostala operácia krycí názov Visla, v Československu Akcia B (banderovci). Poľsko nasadilo vyše 19 300 mužov v zbrani a zneškodnilo okolo 1 500 príslušníkov UPA. Na Slovensko sa potom dokázalo prebiť už len päť väčších oddielov (asi stočlenná [[sotňa Chromenkova]]) a niekoľko menších samostatných oddielov ktoré napadli viacero obcí hlavne pre potrebu potravín. Oddielu Udarník 5 velil [[Stepan Stebeľskyj]] prezývaný Chrin (Chren) a vari najnebezpečnejším veliteľom bol stotník Burlak (vlastným menom [[Volodymyr Ščigolskyj]]). V Česko-Slovensku proti niekoľko stovkám banderovcov stálo nielen vyše 13-tisíc vojakov, pohraničníkov a žandárov, ale aj v lete 1947 mobilizovaných okolo 1 500 bývalých partizánov. Nad Akciou B prevzal od júla 1947 velenie brigádny generál [[Július Nosko]]. Najmä vďaka jeho taktike sa dostala do obkľúčenia aj Burlakova skupina, ktorá spôsobovala armáde asi najväčšie problémy. V noci z 3. na 4. septembra 1947 sa na samote [[Jánošíkovo (Nezbudská Lúčka)|Jánošíkovo]] podarilo bez boja zajať 26-ročného Burlaka, jeho milenku Ofeliu a ďalších bojovníkov. Burlak potom podpísal vyhlásenie, v ktorom vyzval príslušníkov UPA ukončiť boje na území ČSR a zložiť zbrane. 1948 ho deportovali do Poľska, kde ho popravili. Po zajatí Burlaka sa na Slovensku vyskytli už len menšie skupiny. Onedlho sa bilancovalo: čs. armáda zneškodnila 350 banderovcov, z nich 61 padlo v bojoch. V radoch československých vojakov boli straty: 32 mŕtvych, 26 zranených.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Řepa | meno = Tomáš | odkaz na autora = | titul = Banderovci : politické souvislosti, následky zneužití tématu komunistickou propagandou, návaznost na hybridní konflikt v současnosti | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 2019 | isbn = 978-80-200-2998-0 | edícia = 1938-1953 | zväzok edície = 20 | počet strán = 364 | strany = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{std|Banderovci}} [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Dejiny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Partizánske organizácie]] gmo5lazjyzq2dv9uzgoh0y9cmd3czec Organizácia ukrajinských nacionalistov 0 232363 7416891 7416155 2022-07-29T06:50:39Z Pelex 2483 fix wikitext text/x-wiki '''Organizácia ukrajinských nacionalistov''' je spoločenstvo, ktoré vzniklo začiatkom roka [[1929]] v [[Západna Ukrajina|Západnej Ukrajine]]. Organizácia viedla politický boj proti [[Poľsko|poľským]] a [[ZSSR|sovietskym]] orgánom s cieľom vytvorenia samostatného štátu [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Za hlavného nepriateľa organizácia považovala [[Sovietsky zväz]]. Jej predchodcom bola [[Ukrajinská vojenská organizácia]], ktorú pôvodne založil v roku 1920 [[Jevhen Konovalec]] v Prahe vo vtedajšom Československu. V roku 1929 bol Konovalec zvolený na prvom Kongrese ukrajinských nacionalistov vo Viedni za prvého predsedu Organizácie ukrajinských nacionalistov. Cieľom Organizácie ukrajinských nacionalistov bolo vybudovanie tzv. Veľkej Ukrajiny. Organizácia, ktorá videla nepriateľov ako v Poliakoch tak aj Sovietskom zväze sa začala orientovať na Nemecko.<ref name="obrana">Šmigeľ, M., 2022: [https://www.mosr.sk/data/att/154364.pdf Za národ a obnovenie Ukrajiny. Spletitý boj Ukrajincov o vlastnú štátnosť v 20. storočí.] Obrana 4, s. 32 - 33.</ref> V roku 1938 [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] zavraždilo v [[Rotterdam]]e J. Konovalca. Novým predsedom organizácie sa stal [[Andrij Meľnyk]], bývalý veterán prvej svetovej vojny. Po vypuknutí [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], organizácia fungovala na Nemcami okupovanom území Poľska. V Krakove sa ukrajinskí nacionalisti po vnútorných rozbrojoch rozdelili na dve frakcie. [[Stepan Bandera]] (OUN-B) navrhoval prestať sa spoliehať na podporu Nemcov a viesť rokovania aj so západnými Spojencami, naopak [[Andrij Meľnyk]] (OUN-M) presadzoval zotrvanie na spolupráce s Nemcami. Obe frakcie však naďalej spolupracovali s nacistami a vytvorili s podporou nemeckej spravodajskej služby [[Abwehr]] dva ukrajinské [[Prápor (vojenská jednotka)|prápory]]. Banderovci prápor [[Nachtigall]] a Meľnykovci prápor [[Rolland]].<ref name="obrana"/> Ukrajinskí nacionalisti z Banderovho krídla (prápor Nachtigall) dokázali pred príchodom hlavných nemeckých síl v noci z 29. na 30. júna 1941 spolu s práporom [[Abwehr|Abwehru]] Brandenburg 800 obsadiť [[Ľvov]]<ref>Mičianik, P., 2007, Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu I (1941 - 1944). II. Dali-BB, Banská Bystrica, s. 11</ref> a následne vyhlásiť Ukrajinský samostatný štát a vytvoriť samostatný ukrajinský parlament, ktorý nacisti rýchlo zakázali a postupne prinútili ukrajinských nacionalistov samostatnosť odvolať. Ukrajinskí nacionalisti organizovali vojenský zväz - [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskú povstaleckú armádu]], ktorá bojovala proti [[Červená armáda|Červenej armáde]] a podieľala sa na nacistickom vyhladzovaní [[Poliaci|Poliakov]] a [[Židia|Židov]] na ukrajinskom území, v domnienke, že im [[Adolf Hitler|Hitler]] pomôže v boji proti Červenej armáde a pomôže im založiť nezávislú Ukrajinu. [[Nacizmus|Nacisti]] spočiatku podporovali Meľnykovu frakciu. [[Stepan Bandera]], bol v rokoch [[1941]] – [[1944]] väznený v [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|koncentračnom tábore Sachsenhausen]] pri [[Berlín]]e. Meľnykova frakcia však bola postupne pohltená Bandervou frakciou a nacisti tak od roku 1944 podporovali Banderevu frakciu. Po roku [[1945]] časť tejto organizácie až do začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] fungovala tajne. Ozbrojenú zložku organizácie ukrajinských nacionalistov tvorila [[Ukrajinská povstalecká armáda]]. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * [[iarchive:Stepan-Bandera| Stepan Bandera - Perspectives for Ukrainian Revolution (audio recordings)]] {{en}} * {{en}} [[iarchive:qatal|PETLURA, KONOVALETS, BANDERA - Three Leaders of Ukrainian Liberation Movement murdered by Order of Moscow]] (audio kniha) * [http://www.vseslova.ru/index.php?dictionary=bes&word=oun Boľšoj enciklopedičeskij slovar'] {{rus icon}} [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] 1v4sjoig71yix6p41jd6ggi83nyoywt Chorvátska kuna 0 234423 7416969 7206431 2022-07-29T09:43:53Z Peepay 7021 nahradenie kuny eurom k 1.1.2023 wikitext text/x-wiki '''Chorvátska kuna''' je [[platidlo]], ktoré sa používa v [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. V novodobej histórii sa do obehu dostala v júni [[1994]], kedy nahradila [[chorvátsky dinár]]. Kuna predtým už existovala počas druhej svetovej vojny, kedy štát [[Juhoslávia]] fakticky neexistoval. [[ISO 4217]] kód kuny je HRK, jedna kuna sa delí na 100 lipa. Kurz k [[euro|euru]] je fixovaný na 7,35 HRK = 1 EUR. 1. januára 2023 nahradí chorvátsku kunu euro, ktoré sa stane zákonným platidlom na základe pričlenenia Chorvátska do [[Eurozóna|Eurozóny]]. Mince: 1, 2, 5, 10, 20, 50 lipa, 1, 2, 5 kn Bankovky: 5, 10, 20, 50, 100, 200, 500, 1000 kn == Iné projekty == {{projekt}} {{ekonomický výhonok}} {{Meny Európy}} [[Kategória:Ekonomika v Chorvátsku]] [[Kategória:Meny v Európe]] 9wswds44gc7yfpcg476gle603a5gjw9 Lidl 0 235390 7416948 7414247 2022-07-29T08:46:04Z Starekolena 8222 aktualizovane wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Lidl | Logo spoločnosti = Lidl-Logo.svg | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = | Právna forma = | IČO = | Odvetvie = [[Maloobchod]] | Založená = 1930 | Zakladateľ = Dieter Schwarz | Sídlo = [[Neckarsulm]] | Štát sídla = Nemecko | Pôvod = | Vedenie = Gerd Chrzanowski ([[Výkonný riaditeľ|CEO]]) | Územný rozsah = [[Európa]] a [[Spojené štáty|USA]] | Priemysel = | Produkcia = | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = Schwarz Gruppe | Počet zamestnancov = ~315 tisíc | Divízie = Lidl, Kaufland | Dcérske spoločnosti = Dieter Schwarz Stiftung gemeinnützige GmbH, Lidl Stiftung & Co. KG | Vlastník = Schwarz Gruppe | Slogan spoločnosti = ''"Správna voľba"'' | Domáca stránka = [https://www.lidl.com/ www.lidl.com] | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:Lidl Business Center 02.jpg|náhľad|Slovenská centrála na Ružinovskej 1/e v Bratislave]] [[Súbor:Lidl Europe.png|náhľad|Lidl v Európe]] [[Súbor:Presov10Slovakia609.JPG|náhľad|Obchodný dom Lidl v Prešove]] '''Lidl''' je nemecká sieť supermarketov , ktorá pôsobí vo viacerých štátoch Európy. Zaoberá sa predajom hlavne potravinárskeho a spotrebného [[tovar]]u. V Európe je najväčším a na svete druhým najväčším (po ''[[Aldi]]'') diskontným obchodným reťazcom. Na Slovensku patrí do prvej trojice najväčších obchodných reťazcov spolu s [[Kaufland]]om, ktorý je tiež súčasťou rovnakej skupiny [[Schwarz-Gruppe]]. == História == Skupinu Lidl Stiftung & Co. KG oficiálne založili v roku 1973 v nemeckom meste [[Neckarsulm]], kde sídli dodnes. Zakladateľ [[Dieter Schwarz]] (* 24. sept 1939<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl-Gründer Dieter Schwarz wurde 80|url=https://www.swr.de/swraktuell/baden-wuerttemberg/heilbronn/Ein-Imperium-made-in-Neckarsulm-Lidl-Gruender-Dieter-Schwarz-wird-80,schwarz-geburtstag-100.html|vydavateľ=swr.online|dátum prístupu=2019-10-09|jazyk=de|meno=S. W. R.|priezvisko=Aktuell|meno2=S. W. R.|priezvisko2=Aktuell}}</ref>), je syn Josefa Schwarza, ktorý obchodoval s potravinami už od roku 1930. V roku 1973 kúpil Schwarz za 1 000 mariek práva na názov ''Lidl'' od vtedy už penzionovaného spoločníka svojho otca ''Lidla'' (aj preto aby zabránil rečiam o "čiernom obchode" vo svojom "SchwarzMarkte")<ref>www.markenlexikon.com: Das Portal für Markenwissen von A bis Z!, (nemecky), [http://www.markenlexikon.com/produkte_l.html online]</ref> a otvoril prvú diskontnú predajňu v nemeckom meste [[Ludwigshafen am Rhein|Ludwigshafen]], ktorá mala troch<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O nás|url=https://www.lidl.sk/sk/o-nas.htm|dátum prístupu=2017-10-03|vydavateľ=lidl.sk|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> zamestnancov. Postupné rozširovanie viedlo k počtu až 3 100 predajní v roku 2010 v Nemecku. Už začiatkom 90. rokov začal Lidl budovať sieť predajní aj mimo Nemecka. V roku 2016 mal Lidl v Európe viac ako 10 000 predajní<ref>www.lidl.sk / O nás / O spoločnosti / História, [http://www.lidl.sk/sk/2640.htm Online]</ref><ref name=":1">Výročná správa spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s. za obchodný rok 2015, [http://www.lidl.sk/statics/lidl-sk/ds_img/assets_116_x/Vyrocna_sprava_2015.pdf Online]</ref> a plány na expanziu aj za oceánom<ref name=":2">Hayley Peterson: This German store that is a cross between Walmart and Trader Joe's is planning to take over America, BusinebsInsider, anglicky, [[Online]] </ref>. Podnikateľská skupina Schwarz-Gruppe prevádzkuje aj sieť supermarketov [[Kaufland]]. Obidve siete patria do "Top 10" maloobchodných sietí predajní potravín na [[Nemecko|nemeckom]] ako aj slovenskom trhu. Obrat skupiny za rok 2012 predstavoval len v Nemecku sumu 27 miliárd €<ref>Lidl Stiftung & Co. KG Neckarsulm: Konzernabschluss zum 28. Februar 2013.</ref>. Celkový počet zamestnancov k roku 2012 predstavoval 98 821. V roku 2018 bol už obrat Schwarz-Gruppe 100 miliárd € celosvetový počet zamestnancov 430 000.<ref name=":8" /> Lidl (a Kaufland) získal pôžičku od [[Svetová banka|Svetovej banky]] a [[Európska banka pre obnovu a rozvoj|Európskej banky pre obnovu a rozvoj]] vo výške 900 miliónov dolárov na expanziu do strednej a východnej Európy, ktorej cieľom malo byť vytvorenie pracovných miest, otvorenie nových trhov pre lokálnych výrobcov a priniesť "dobrú kvalitu za dostupnú cenu" chudobným zákazníkom a to napriek tomu, že [[Dieter Schwarz]] je jedným z najbohatších ľudí sveta s odhadovaným majetkom 21 miliárd dolárov. <ref>Claire Provost, Matt Kennard: Lidl has received almost $1bn in public development funding, The Guardian, 2 júla 2015, anglicky, [http://www.theguardian.com/business/2015/jul/02/lidl-1bn-public-development-funding-supermarket-world-bank-eastern-europe online]</ref> V júni 2017 spoločnosť Lidl otvorila prvých desať amerických obchodov v štátoch Virginia, Severná Karolína a Južná Karolína (so sloganom ''Rethink Grocery''). V marci 2018 bolo pobočiek 50.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grocery Store {{!}} Low Prices {{!}} Lidl US|url=https://www.lidl.com/stores|dátum prístupu=2018-03-12|vydavateľ=www.lidl.com|jazyk=en-us}}</ref> Lidl takto reagoval na rozširovanie svojho konkurenta [[Aldi]] Juh v Spojených štátoch. Zámer mať do roka 100 predajní v USA sa zatiaľ nenaplnil, keď koncom apríla 2019 mali len 67 predajní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grocery Store {{!}} Low Prices {{!}} Lidl US|url=https://www.lidl.com/stores|vydavateľ=www.lidl.com|dátum prístupu=2019-04-29}}</ref> V novembri 2018 oznámil Lidl plány na získanie 27 obchodov site [[Best Market]] v New Yorku a New Jersey,<ref>German grocer Lidl to acquire 27 grocery stores". ''[https://www.daytondailynews.com/business/german-grocer-lidl-acquire-grocery-stores/mO3ouC3jJl3Qw5nrCgGqpJ/ daytondailynews]''. Retrieved 21 November 2018.</ref> ktoré následne aj uskutočnil. V decembri 2018 otvoril Lidl svoju prvú pobočku v [[New York (mesto)|New Yorku]], v centre [[Staten Island Mall]]. Spoločnosť pokračovala v expanzii po východe USA a do konca roka 2020 mala viac ako 100 obchodov. V auguste 2020 Lidl oznámil, že do konca roka 2021 plánuje otvoriť ďalších 50 obchodov v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl powers up U.S. expansion with another 50 stores|url=https://www.supermarketnews.com/retail-financial/lidl-powers-us-expansion-another-50-stores|vydavateľ=Supermarket News|dátum vydania=2020-08-25|dátum prístupu=2021-11-13|jazyk=en}}</ref> V roku 2018, v čase expanzie do USA, mal Lidl celkovo 12 000 predajní.<ref>{{Citácia periodika|titul=German discounter Lidl slows U.S. expansion: paper|url=https://www.reuters.com/article/us-lidl-usa-idUSKBN1F62GJ|periodikum=Reuters|dátum=2018-01-17|dátum prístupu=2021-11-13|jazyk=en}}</ref> == Lidl na Slovensku == Od začiatku pôsobenia spoločnosti Lidl na Slovensku, od roku 2004, bolo centrálne vedenie spoločnosti pre slovenský trh spolu s českým v Prahe. V roku 2012 slovenská časť Lidlu zavŕšila proces osamostatňovania a  etablovala svoju centrálu v Bratislave.<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História Lidla - Lidl Krajina|url=https://spolocnost.lidl.sk/o-nas/historia|vydavateľ=spolocnost.lidl.sk|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=sk-sk}}</ref> Lidl spolu s [[Kaufland]]om, ktorý je tiež súčasťou rovnakej skupiny [[Schwarz-Gruppe]], súperili na Slovensku o získanie pozície trhovej jednotky s [[Tesco|Tescom]], ktorý pôsobil na Slovensku v čase vzniku Lidlu už 8 rokov (od roku roku 1996). Do roku 2014 preinvestoval Lidl na Slovensku 420 miliónov € a začal ohrozovať postavenie Tesca.<ref name=":12" /> Na Slovensku totiž neexistuje okrem [[BILLA|Billy]] ďalšia medzinárodná konkurencia ako sú ''Penny ([[Penny Market]]), [[Albert (reťazec)|Albert]]'' ako v Česku.<!-- https://cs.wikipedia.org/wiki/Kategorie:Obchodn%C3%AD_%C5%99et%C4%9Bzce_p%C5%AFsob%C3%ADc%C3%AD_v_%C4%8Cesku --> === Vedenie, organizácia, zamestnanci === Na Slovensku sa skupina etablovala v septembri 2004 (ako Lidl Slovenská republika, v.o.s.) otvorením svojich prvých 14 predajní (v Česku už o rok skôr<!-- 14 predajní v júni 2003 v Česku -->). V roku 2018 má Lidl na Slovensku 131<ref name=":4" /> (v roku 2017 129<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V KOŠICIACH MÁ LIDL UŽ OSEM PREDAJNÍ, NA SLOVENSKU CELKOVO 129|url=https://www.lidl.sk/sk/V-KOSICIACH-MA-LIDL-UZ-OSEM-PREDAJNI-NA-SLOVENSKU-CELKOVO-129-5767.htm|dátum prístupu=2018-03-12|vydavateľ=lidl.sk|jazyk=sk}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=TREND.sk|titul=Lidl pokoril na Slovensku miliardu v tržbách, výrazne viac dal na platy|periodikum=www.etrend.sk|url=https://www.etrend.sk/firmy/lidl-po-prvy-raz-preskocil-miliardovu-hranicu-trzieb.html|dátum prístupu=2017-10-03|jazyk=sk}}</ref>, v roku 2016 126<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ŠABATA|meno=PETR|titul=Šéf Lidla: Zvýšili sme platy, čo ocenila aj konkurencia|url=http://ekonomika.sme.sk/c/20428402/sef-lidla-zvysili-sme-platy-co-ocenila-aj-konkurencia.html|dátum vydania=9. jan 2017 o 20:47|dátum prístupu=10. jan 2017|vydavateľ=SME}}</ref> , 2015<ref>Leták Lidl 2016, [http://letak.lidl.sk/c89f6799-f927-4f9f-a6e6-198308742856//index.html#/2 Online]</ref> 124<ref>Lidl na Slovensku: Predajne , [https://www.lidl.sk/sk/Vyhladavanie_predajne.htm Online]</ref> , v roku 2014 123) predajní, ktoré sú zásobované z troch logistických centier v Seredi<ref>Lidl stavia v Seredi obrí sklad,.., SITA, 10. mar. 2015. [http://www.etrend.sk/firmy/lidl-stavia-v-seredi-obri-sklad-v-zone-cakaju-aj-dalsich-investorov.html Online]. </ref><ref name=":0">Lidl otvoril v Seredi obrí sklad, má špičkový ekologický certifikát, SITA, 29.02.2016 [http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/385161-lidl-otvoril-v-seredi-obri-sklad-ma-spickovy-ekologicky-certifikat/ Online] </ref>, Nemšovej a Záborského pri Prešove. Do roku 2014 preinvestoval Lidl na Slovensku 420 miliónov €.<ref name=":12">[http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/328959-lidl-superi-o-prvenstvo-s-tescom/ Jozef Sedlák: Lidl súperí o prvenstvo s Tescom, Pravda, 05.09.2014] </ref> Patrí k najväčším zamestnávateľom na Slovensku, keď v septembri 2014 zamestnával 3 600<ref>Lidl Slovenská republika sa chce aj naďalej rozvíjať, 4.9.2014, [https://www.lidl.sk/sk/index.htm Online] </ref> a vo februári 2016 už 4 000<ref name=":0" /> a v roku 2022 viac ako 6000 zamestnancov.<ref name=":13" /> Centrálne vedenie pre slovenský a český trh sídlilo najprv v Prahe. Od roku 2011 je slovenská centrála v Bratislavskom Ružinove a v roku 2016 v nej pracovalo viac ako 190 zamestnancov<ref>Leták Lidl 2016, [http://letak.lidl.sk/c89f6799-f927-4f9f-a6e6-198308742856//index.html#/8 Online]</ref> v oblastiach: predaj, nákup, administratíva, logistika, centrálne služby a expanzia.<ref name=":1" /> V lete 2016 sa generálnym riaditeľom spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Teraz.sk|titul=Nový generálny riaditeľ Lidl Slovenská republika|periodikum=TERAZ.sk|dátum=1970-01-01|url=http://www.teraz.sk/ekonomika/novy-generalny-riaditel-lidl-slovensk/203065-clanok.html|dátum prístupu=2017-10-03|jazyk=sk-SK}}</ref> a konateľom Lidl Holding Slovenská republika, s.r.o. stal [[Matúš Gála]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Výpis z obchodného registra SR / Lidl Holding Slovenská republika, s.r.o.|url=http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=235900&SID=2&P=1|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-10-03|vydavateľ=www.orsr.sk|jazyk=sk}}</ref><!-- Lidl Holding Slovenská republika, s.r.o. je konateľom Lidl v.o.s, ktorých vlastní Lidl Beteiligungs-GmbH (od roku 2009 C E - Beteiligungs-GmbH ). Čejka sa stal konateľom Terna https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/989770-terno-ma-noveho-sefa-maloobchodnu-siet-povedie-stanislav-cajka -->, ktorý vystriedal [[Stanislav Čajka|Stanislava Čajku]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TREND.sk|titul=Slovenský Lidl po piatich rokoch mení šéfa|periodikum=www.etrend.sk|url=https://www.etrend.sk/firmy/slovensky-lidl-po-piatich-rokoch-meni-sefa.html|dátum prístupu=2017-10-03|jazyk=sk}}</ref> === Významné udalosti v histórii === * September 2004 - začiatok pôsobenia spoločnosti Lidl na Slovensku pod vedením z Prahy. * V roku 2012 slovenská časť Lidlu sa osamostatnila a etablovala svoju centrálu v Bratislave.<ref name=":13" /> * V roku 2014 Lidl predával podľa ministra [[Ľubomír Jahnátek|Jahnátka]] najmenej slovenských potravín spomedzi reťazcov sledovaných Ministerstvom hospodárstva SR.<ref>Najmenej slovenských potravín sa predáva v Lidli, tvrdí minister Ľubomír Jahnátek, Aktuality.sk, 20.08.2014 [http://www.aktuality.sk/clanok/259997/najmenej-slovenskych-potravin-sa-predava-v-lidli-tvrdi-minister-lubomir-jahnatek/ online] </ref> Lidl reagoval aj tak, že sa zameriava na pomoc slovenským výrobcom, tým že im pomáha s expanziou do zahraničia. V roku 2016 umiestnilo prostredníctvom Lidla až viac ako štyridsať dodávateľov zo Slovenska svoj tovar na zahraničné trhy a to v celkovej hodnote 37,5 milióna eur.<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovenskí dodávatelia vďaka Lidlu exportujú tovar v hodnote desiatok miliónov eur - Webnoviny.sk|periodikum=Webnoviny.sk|dátum=2017-08-22|url=https://www.webnoviny.sk/slovenski-dodavatelia-vdaka-lidlu-exportuju-tovar-v-hodnote-desiatok-milionov-eur/|dátum prístupu=2017-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * V roku 2015 mala spoločnosť Lidl Slovenská republika, v.o.s. hospodársky výsledok pred zdanením 88,4 miliónov €<!-- V zmysle spoločenskej zmluvy má na dosiahnutý zisk nárok v 100% výške spoločník – CE Beteiligungs - GmbH. Vedenie spoločnosti odporúča dosiahnutý zisk vyplatiť spoločníkovi formou dividend. -->.<ref name=":1" /> V roku 2016 mala prvý krát tržby vyššie ako miliardu (1,044 mld.) € a oproti roku 2015 zvýšila zisk o 15 % na 97,23 miliónov €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=info@finstat.sk|titul=Lidl Slovenská republika, v.o.s. - - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky|url=https://www.finstat.sk/35793783|dátum prístupu=2017-10-03|vydavateľ=www.finstat.sk}}</ref> * V roku 2015 nemecké vedenie rozhodlo o zmene štýlu predajní<ref>Lidl goes posh with new look, Dailymail, anglicky, [http://www.dailymail.co.uk/news/article-3314693/Lidl-goes-posh-new-look-s-just-like-Waitrose-Store-aims-mimic-upmarket-rival-bid-attract-wealthy-shoppers.html online] </ref> Na Slovensku boli ako prvé otvorené tri predajňa nového štýlu (napr. Pezinok). V roku 2015 začal expanziu do USA.<ref name=":2" /> * Lidl v roku 2016 mierne znížil výdavky na reklamu na 22,7 milióna eur a naopak, až o pätinu (na 63,6 milióna eur) mu stúpli náklady na mzdy a odvody, do ktorých sa premietlo zvyšovanie platov personálu.<ref name=":3" /> V priebehu roku 2017 dosiahol priemerný mesačný plat na pozícii predavač –ka / pokladník – čka 771€.<ref name=":5" /> * V roku 2017 vybudoval Lidl koncernové logistické centrum pre elektronický obchod v Plzni a v septembri 2017 otvoril v Česku svoj prvý internetový obchod v strednej a východnej Európe (v rámci spoločnosti Lidl)<!-- lidl-shop.cz predava len non food s predpokladom rozšírenia aj do susedných krajin. Dovoz je zadarmo pri nakupe nad 1000 korun -->.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TREND.sk|titul=Lidl po týždni testovania spustil v Česku e-shop|periodikum=www.etrend.sk|url=https://www.etrend.sk/firmy/lidl-po-tyzdni-testovania-spustil-v-cesku-e-shop.html|dátum prístupu=2017-10-03|jazyk=sk}}</ref> * 23. októbra 2017 bola otvorená 129. predajňa Lidl v obchodnom centre [[Obchodné centrum Cassovia|Cassovia]] v [[Košice|Košiciach]].<ref>Najväčšia predajňa Lidlu bude v Cassovii - Košice:Dnes, 18.9.2017 - [https://kosicednes.sk/udalosti/najvacsia-predajna-lidlu-bude-v-cassovii/ Dostupné online]</ref> <ref name=":5" /> S rozlohou predajnej plochy 1400 m2 patrí medzi tie väčšie<!-- 1400 je napr aj v Novej Dubnici -->.<ref name=":5" /> * V júni 2019 otvoril Lidl v Ilave netradičnú predajňu - svoj prvý nepotravinový outlet.<!-- aj preto aby využil svoju vlastnú budovu, po tom čo presťahoval Lidl o kúsok ďalej do vačšej --> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský Lidl a outlet? Prvý otvára na Považí|url=https://www.etrend.sk/firmy/slovensky-lidl-a-outlet-prvy-otvara-na-povazi.html|vydavateľ=www.etrend.sk|dátum prístupu=2019-08-26|jazyk=sk|priezvisko=TREND.sk}}</ref> O pol roka neskôr (25. januára 2020) bola predajňa zatvorená.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Čimová|meno=Denisa|autor=|odkaz na autora=|titul=Denník E|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://e.dennikn.sk/1731694/lidl-zatvoril-svoj-outlet-v-ilave-fungoval-len-pol-roka|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-01-27|dátum prístupu=2020-01-27}}</ref> Lidl 24. júna 2021 otvoril v Tornali 151 predajňu, aktuálne sa nachádza v 92 slovenských mestách. Koncom roka 2021 boli otvorené dve ďalšie predajne – v novej bratislavskej autobusovej stanici [[Nivy (multifunkčné centrum)|Nivy]] a v Moste pri Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LIDL JE UŽ AJ V TORNALI - Lidl Krajina|url=https://spolocnost.lidl.sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/2021/tornala|vydavateľ=spolocnost.lidl.sk|dátum prístupu=2022-05-24|jazyk=sk-sk}}</ref> * 7. októbra 2019 spustil Lidl na Slovensku vlastný e-shop na doméne lidl-eshop.sk. Zameriava sa výhradne na predaj spotrebného tovaru s možnosť vrátiť tovar do 30 dní zadarmo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl spustil v SR e-shop. Potraviny neponúka, poštovné stojí necelé 4 eurá|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/142910/lidl-spustil-v-sr-e-shop-potraviny-neponuka-postovne-stoji-necele-4-eura/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2019-10-07|dátum prístupu=2019-10-10|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> * V lete 2021 prevádzkoval Lidl šesť elektronabíjačiek, na ktorých sa súčasne nabíjať dve vozidlá. Do konca roka 2021 zvýši Lidl počet nabíjacích staníc aspoň trojnásobne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl zásadne zvyšuje počet nabíjacích staníc pre elektromobily - Lidl Krajina|url=https://spolocnost.lidl.sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/2021/lidl-zasadne-zvysuje-pocet-nabijacich-stanic-pre-elektromobily|vydavateľ=spolocnost.lidl.sk|dátum prístupu=2022-05-24|jazyk=sk-sk}}</ref> * V roku 2022 je na Slovensku 156 predajní, ktoré zásobujú tri logistické centrá v Nemšovej, Prešove a Seredi a dve outletové predajne. Zamestnávame viac ako 6000 zamestnancov.<ref name=":13" /> == Marketing == === Letáky === Letáky Lidl vychádzajú pravidelne každý týždeň. Sú tematické (najčastejšie zamerané na krajiny) a okrem potravinárskych výrobkov ponúkajú aj ponuku ďalšieho nepotravinárskeho spotrebného tovaru – drogériu, oblečenie, obuv, športové vybavenie, záhradné náradie a pod. V roku 2018 Lidl prešiel z letáku tlačeného vo formáte A3 na rozmer A4. <ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl optimalizuje letáky, ročne ušetrí takmer 2 400 ton papiera|url=https://medialne.etrend.sk/marketing-tlacove-spravy/lidl-optimalizuje-letaky-rocne-usetri-takmer-2-400-ton-papiera.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-08-26|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> Od prvého mája 2019 majú reťazce povinnosť uvádzať vo svojich letákoch minimálne polovicu výrobkov slovenského pôvodu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Polovica slovenských potravín v letákoch. Ako zvládli reťazce novú povinnosť?|url=https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/polovica-slovenskych-potravin-v-letakoch-ako-zvladli-retazce-novu-povinnost/|dátum prístupu=2019-08-26|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|vydavateľ=Webnoviny.sk}}</ref> Aj z tohto dôvodu Lidl rozšíril leták o 8 strán ale znížil jeho náklad. V auguste 2019 zastavil anonymnú distribúciu letákov do schránok na južnom Slovensku, presnejšie v oblasti, do ktorej patrí viac ako štyridsiatka predajní a sú zásobované z logistického centra v Seredi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Odzvonilo letákom v schránkach? Obchody sa chcú propagovať ekologicky|url=https://www.aktuality.sk/clanok/717384/koniec-reklamnych-letakov-v-schrankach-obchody-sa-chcu-propagovat-ekologicky/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-04|priezvisko=Odkladal|meno=Martin|dátum vydania=}}</ref> === Web === Lidl sa celkom úspešne (v posledných rokoch bol Lidl v Google Trends na čele vo vyhľadávaní na webe vo viacerých kategóriách v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Co odhalí trendy ve vyhledávání? Třeba, že Lidl se stal lídrem {{!}} Informační gramotnost {{!}} Tipy & triky ze světa informací|url=https://www.informacnigramotnost.cz/co-odhali-trendy-ve-vyhledavani-treba-ze-lidl-stal-lidrem/|dátum prístupu=2019-08-26|jazyk=cs-CZ|meno=Jan|priezvisko=Černý}}</ref> aj Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trendy Google. Porovnanie Lidl, Kaufland, Tesco, Bila od roku 2004|url=https://trends.google.sk/trends/explore?date=all&q=Lidl,Kaufland,Tesco,Bila|vydavateľ=Google Trends|dátum prístupu=2019-08-26|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref>) motivovať zákazníkov k využívaniu internetu (k odoberaniu elektronických newslettrov, sledovaniu ponúk na webovej stránke, facebookovom profile či v Lidl aplikácii <ref name=":6" /> ). Jednou z foriem reklamy spustenej v septembri 2013, smerujúcej hlavne na web, je takzvaný súboj kuchárov [[Roman Paulus|Paulus]] vs. [[Marcel Ihnačák|Ihnačák]]<ref>[http://strategie.hnonline.sk/spravy/marketing/suboj-kucharov-paulus-vs-ihnacak-nova-kampan-retazca-lidl-startuje-zajtra-vieme Súboj kuchárov Paulus vs. Ihnačák: Nová kampaň reťazca Lidl štartuje zajtra…Strategie.HNonline.sk 17. Sept. 2013] </ref>. V marci 2014<ref>Veronika Bartošová: Lidl-duo Paulus vs. Ihnačák doplní cukrárka Poláková, [http://medialne.etrend.sk/marketing/paulus-vs-ihnacak-sa-rozsiri-o-cukrarku-polakovu.html medialne.etrend.sk], 31.03.2014 </ref> k nim pribudla moderátorka ranného vysielania na Markíze [[Adriana Poláková]] (Cukráreň). V roku 2016 z dvoch kuchárov zostal len ten slovenský ([[Marcel Ihnačák|Ihnačák]]). Po skočení trojročnej zmluvy nahradila Polákovú v marci 2017 [[Veronika Bušová]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Lidl vymenil Polákovú za novú cukrárku|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/marketing/lidl-vymenil-polakovu-za-novu-cukrarku.html|dátum prístupu=2017-06-11|jazyk=sk}}</ref>. === Marketingové výdaje === Podľa analýzy firmy [[TNS]]<ref>[http://www.tns-global.sk/informacie-pre-vas/tlacove-spravy/reklamny-trh-v-roku-2013 Reklamný trh v roku 2013, TNS, 16. Apríl 2014] </ref> bol v roku 2013 Lidl šiestym najväčším zadávateľom reklamy na Slovensku s objemom viac ako 20 miliónov €. Podľa rovnakého zdroja<ref>Vladimíra Orgoňová: TNS: Výdavky na reklamu vlani vzrástli, najviac preinzeroval Slovak Telekom, 01. máj 2015, [http://medialne.etrend.sk/marketing/vydavky-na-reklamu-vlani-vzrastli-najviac-preinzeroval-slovak-telekom.html Online] </ref> bol Lidl v roku 2014 s najväčším nárastom (33%) a výdajmi 27 miliónov už 4. v poradí (za telekomunikačnými operátormi). Podľa Stratégie<ref>Erika Brindzová: Lidl v roku 2015 investoval do reklamy vyše 25 miliónov eur. Do reklamy vrazil viac ako operátori či banky, 7. dec. 2015, [http://strategie.hnonline.sk/spravy/reklama/lidl-v-roku-2015-investoval-do-reklamy-vyse-25-milionov-eur-nasleduje-slsp-a-slovak Online]</ref> s výdajmi 25 miliónov za prvých 10 mesiacov je Lidl bol najväčším inzerentom na Slovensku v roku 2015 a zostal ním aj v roku 2016 s výdajmi na reklamu vo výške 22,7 milióna eur.<ref name=":3" /> == Privátne značky == Spoločnosť používa nasledovné (a ďalšie<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Lidl Stiftung & Co. KG Trademarks (1394 records)|url=http://www.trademarkia.com/company-lidl-stiftung--co-kg-725955-page-1-2|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-05-29|vydavateľ=trademarkia.com|jazyk=en}}</ref>) [[súkromná značka|súkromné (privátne) značky]], ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné so značkou Lidl<ref>„Fenomén vlastných značiek maloobchodníkov“ Ladislava Zdúta, Jandl. Konferencia Slovak Retail Summit – Intraco 2011, [http://hn.hnonline.sk/b2b-211/vyvoj-pokracuje-hniezdovymi-privatnymi-znackami-458029 hnonline 9.8.2011] </ref>: * syry [[Bluedino]], * mäsové výrobky [[Dulano]] a [[Pikok]], * minerálne vody a limonády [[Saguaro]], * mliečne výrobky [[Pilos]] a [[Fruit Jumbo]], * kozmetika [[Cien]], * pracie prostriedky [[Formil]], * čistiaci prostriedok [[W5]], * elektronika [[Silvercrest]], * náradie [[Parkside]], * módne značky [[Lupilu]], [[Esmara]] a [[Livergy]]. * šport [[Crivit]] * náradie, záhrada [[Florabest]] a ďalšie<ref name=":7" />. Od roku 2021 reťazec predáva sortiment aj pod vlastnou slovenskou značkou Slovenskô, ktorá zahŕňa produkty výhradne od slovenských výrobcov. V roku 2022 viac ako 80 % sortimentu tvorili privátne značky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spoločnosť Lidl - Lidl Krajina|url=https://spolocnost.lidl.sk/|vydavateľ=spolocnost.lidl.sk|dátum prístupu=2022-05-24|jazyk=sk-sk}}</ref> == Spoločenská zodpovednosť == V rámci svojej politiky [[Spoločensky zodpovedné podnikanie|spoločenskej zodpovednosti]] (Corporate Social Responsibility) Lidl organizuje alebo podporuje rôzne aktivity<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Životné prostredie|url=https://www.spolocenskazodpovednost.sk/zivotne-prostredie|vydavateľ=Na ceste k lepšiemu zajtrajšku|dátum vydania=2018-08-10|dátum prístupu=2019-10-09|jazyk=sk}}</ref> medzi nimi napríklad: * Voda pre stromy | Lidl Les<ref name=":9" /> * Vzdelávanie a kariéra: ** Lidl v roku 2015 otvoril tzv. "Retail Academy"<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Retail Academy - Lidl Slovenská republika|url=https://kariera.lidl.sk/sk/1605.htm|vydavateľ=kariera.lidl.sk|dátum prístupu=2019-10-09}}</ref> v spolupráci s [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Obchodnou fakultou Ekonomickej univerzity v Bratislave]] a v októbri 2019 v spolupráci s [[Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenskej Poľnohospodárskej univerzity|Fakultou ekonomiky a manažmentu Slovenskej Poľnohospodárskej univerzity]] v Nitre.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl otvoril v Nitre druhú Retail Academy na Slovensku|url=https://komercnespravy.pravda.sk/obchod-a-podnikanie/clanok/528344-lidl-otvoril-v-nitre-druhu-retail-academy-na-slovensku/|vydavateľ=LIDL|dátum vydania=2019-10-03|dátum prístupu=2019-10-09|jazyk=sk|priezvisko=|meno=}}</ref> Obsahom je možnosť vypracovať bakalársku prácu s podporou Lidl konzultanta a vo vyšších ročníkoch možnosť absolvovania platenej stáže. <ref name=":10" /> Lidl ponúka miesta aj čerstvým absolventov (trainee program). <ref name=":11" /> ** Lidl sa dlhodobo angažuje aj v [[Duálne vzdelávanie|duálnom vzdelávaní]] stredoškolákov a v roku 2019 ponúka takúto možnosť na jedenástich školách.<ref name=":11" /> ** Lidl ponúka celé vysokoškolské štúdium v Nemecku na vysokej škole Duale Hochschule Baden – Württemberg v [[Heilbronn (mesto)|Heilbronne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Duálne vzdelávanie na vysokej škole - Lidl Slovenská republika|url=https://kariera.lidl.sk/sk/1944.htm|vydavateľ=kariera.lidl.sk|dátum prístupu=2019-10-09}}</ref> == Ocenenia == * [[Top Employer]] Slovensko a Top Employer Europe. Medzinárodný nezávislý holandský inštitút CRF * Ocenenie [[Qudal]] 2020/2021. QUality meDAL je projekt švajčiarskej organizácie ICERTIAS - International Certification Association GmbH. * Mastercard Obchodník roka v kategórií Obchodník s potravinami [[2014]], [[2015]], [[2016]], [[2017]], [[2018]], [[2019]], [[2020]], [[2021]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl aj tento rok obhájil ocenenie Mastercard Obchodník roka|url=https://spolocnost.lidl.sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/2021/obchodnik-roka|dátum vydania=28.04.2021|dátum prístupu=22.05.2022|vydavateľ=https://spolocnost.lidl.sk/}}</ref> == Kritika == * V júli 2017 Lidl čelil sťažnosti fyzickej osoby, okres Dunajská Streda, na kampaň „Lidl - Mäsiarova čerstvá porcia“.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=tIrcE5e1UI8 Lidl - Mäsiarova čerstvá porcia] – Youtube</ref> 2. augusta 2017 Arbitrážna komisia Rady pre reklamu (AK RPR) zverejnila nález, že táto reklamná kampaň je v rozpore s ustanoveniami čl. 14 ods. 1 písm. a), čl. 14 ods. 2 a čl. 17 Etického kódexu reklamnej praxe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Lidl - Mäsiarova čerstvá porcia − Rada pre reklamu|url=http://www.rpr.sk/sk/nalezy/lidl-masiarova-cerstva-porcia|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-08-24|vydavateľ=www.rpr.sk}}</ref> AK RPR usúdila, že tvrdenia Lidla z kampane nemožno považovať za etické. Tiež preto, že aj keď reťazec nespomína priamo konkrétne značky, „diskreditácia“ voľne predávaného mäsa nie je podľa komisie v poriadku – reťazec vytvára dojem, že spotrebiteľ má mať obavu pri nákupe takéhoto typu výrobkov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Hľadanie „rockových ceckov“ rádiu neprešlo, pravidlá reklamy nedodržal ani Lidl|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/marketing/hladanie-rockovych-ceckov-radiu-nepreslo-pravidla-reklamy-nedodrzal-ani-lidl.html|dátum prístupu=2017-08-24|jazyk=sk}}</ref> * V septembri 2017 Lidl v letákoch odstránil z gréckych kostolov kríže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl na letákoch odstránil z gréckych kostolov kríže: Zosypala sa na neho obrovská kritika|url=https://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1884570_lidl-na-letakoch-odstranil-z-greckych-kostolov-krize-zosypala-sa-na-neho-obrovska-kritika|vydavateľ=tvnoviny.sk|dátum vydania=2017-09-02|dátum prístupu=2019-10-09|jazyk=sk}}</ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lidl}} == Externé odkazy == * [http://www.lidl.sk/sk/index.htm Stránky spoločnosti] * [https://kuchynalidla.sk/ Recepty zo súboja kuchárov] *https://www.lidl-shop.sk/ [[Kategória:Obchodné reťazce na Slovensku]] [[Kategória:Maloobchodné podniky]] hxnvis0mwx46ruvyxu16fddpdm3iq49 KP Legia Warszawa 0 235875 7416827 7204816 2022-07-28T22:31:56Z Wolfgang1212 61559 2021/22 - 10. miesto wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Legia Varšava| obrázok = | celýnázov= Legia Warszawa Sportowa Spółka Akcyjna | prezývka = ''Wojskowi, Legioniści, Zieloni''| založený = marec [[1916]] | štadión = [[Štadión poľskej armády]], [[Varšava]], [[Poľsko]] | kapacita = 30 805| predseda = {{minivlajka|Poľsko}} Dariusz Mioduski | mgrtitle = Tréner| tréner = {{minivlajka|GER}} Kosta Runjaić | liga = [[Ekstraklasa]] | sezóna = 2021/22 | pozícia = 10. miesto | vzor_lp1=_blackshoulders|vzor_t1= |vzor_pp1=_blackshoulders| ľavéplece1=ffffff|telo1=ffffff|pravéplece1=ffffff|trenírky1=000000|ponožky1=ffffff| vzor_lp2=_whiteshoulders|vzor_t2= |vzor_pp2=_whiteshoulders| ľavéplece2=21823b|telo2=21823b|pravéplece2=21823b|trenírky2=000000|ponožky2=21823b| }} [[Image:Warszawa 8645.jpg|náhľad|[[Štadión poľskej armády]]]] [[Image:Met-legia (2).jpg|náhľad|Legia Warszawa ([[2014]])]] '''Legia Varšava''' je [[Poľsko|poľský]] [[futbal]]ový klub z Varšavy. Klub bol založený v marci [[1916]] pod názvom ''drużyna Legjonowa''. Zakladateľmi boli takmer výlučne príslušníci poľských légii v [[Ruské impérium|Rusku]] počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Do roku [[1936]] hral klub najvyššiu poľskú futbalovú súťaž, potom zostúpil do druhej kde zotrval až do obdobia po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. V roku [[1949]] klub zmenil názov na ''Centralny Wojskowy Klub Sportowy Warszawa''. Legia sa do názvu dostala až v roku [[1957]] odkedy klub vystupoval pod názvom ''Centralny Wojskowy Klub Sportowy "Legia" Warszawa''. Počas svojej existencie klub 10-krát zvíťazil v poľskej najvyššej súťaži ([[1955]], [[1956]], [[1969]], [[1970]], [[1994]], [[1995]], [[2002]], [[2006]], [[2013]], [[2014]]), 17-krát získal poľský pohár (1954/55, 1955/56, 1963/64, 1965/66, 1972/73, 1979/80, 1980/81, 1988/89, 1989/90, 1993/94, 1994/95, 1996/97, 2007/08, 2010/11, 2011/12, 2012/13, 2014/15 ) a 4-krát vyhral poľský superpohár (1989, 1994, 1997, 2008). Zo Slovákov tu pôsobil brankár [[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha ml.]], [[Dušan Kuciak]] a [[Ondrej Duda]]. == Športové úspechy == * ''[[Ekstraklasa|Majster Poľska]] (15):'' 1955, 1956, 1968/69, 1969/70, 1993/94, 1994/95, 2001/02, 2005/06, 2012/13, 2013/14, 2015/16, 2016/17, 2017/18, 2019/20, 2020/21. * ''Víťaz Poľského pohára (19):'' 1954/55, 1955/56, 1963/64, 1965/66, 1972/73, 1979/80, 1980/81, 1988/89, 1989/90, 1993/94, 1994/95, 1996/97, 2007/08, 2010/11, 2011/12, 2012/13, 2014/15, 2015/16, 2017/18. * ''Super poľsky (5):'' 1989, 1994, 1997, 2008. == Známi hráči == [[Súbor:Jan Mucha 2010.jpg|náhľad|[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]] v klube Legia Varšava]] {| width="60%" | valign="top" width="20%" align="left" | * {{Minivlajka|Brazília}} [[Hugo Alcântara]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Henryk Apostel]] * {{Minivlajka|Španielsko}} [[Iñaki Astiz Ventura|Iñaki Astiz]] * {{Minivlajka|Argentína}} [[Ismael Blanco]] * {{Minivlajka|Poľsko}} Bernard Blaut * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Artur Boruc]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Ariel Borysiuk]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Lucjan Brychczy]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Andrzej Buncol]] * {{Minivlajka|Argentína}} [[Alejandro Cabral]] * {{Minivlajka|Zimbabwe}} [[Takesure Chinyama]] * {{Minivlajka|Zimbabwe}} [[Dickson Choto]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Lesław Ćmikiewicz]] * {{Minivlajka|Španielsko}} [[Iñaki Descarga]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Kazimierz Deyna]] * {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ondrej Duda]] * {{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Wladimir Dwalischwili]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Dariusz Dziekanowski]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Łukasz Fabiański]] | valign="top" width="20%" align="left" | * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Robert Gadocha]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Jacek Gmoch]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Kazimierz Górski]] * {{Minivlajka|Brazília}} {{Minivlajka|Poľsko}} [[Roger Guerreiro]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Maciej Iwański]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Paweł Janas]] * {{Minivlajka|Cyprus}} [[Dossa Júnior]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Tomasz Kiełbowicz]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Roman Kosecki]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Wojciech Kowalczyk]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Cezary Kucharski]] * {{Minivlajka|Slovensko}} [[Dušan Kuciak]] * {{Minivlajka|Srbsko}} [[Danijel Ljuboja]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Stefan Majewski]] * {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]] * {{Minivlajka|Španielsko}} [[Nacho Novo]] * {{Minivlajka|Izrael}} [[Moshe Ohayon]] * {{Minivlajka|Estónsko}} [[Henrik Ojamaa]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Miroslaw Okonski]] | valign="top" width="20%" align="left" | * {{Minivlajka|Portugalsko}} [[Helio Pinto]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Leszek Pisz]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Jerzy Podbrożny]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Ernest Pohl]] * {{Minivlajka|Srbsko}} [[Miroslav Radović]] * {{Minivlajka|Portugalsko}} [[Orlando Sá]] * {{Minivlajka|Srbsko}} [[Stanko Svitlica]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Maciej Szczęsny]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Wojciech Szczęsny]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Edward Szymkowiak]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Jakub Wawrzyniak]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Dariusz Wdowczyk]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Łukasz Załuska]] * {{Minivlajka|Nigéria}} [[Kenneth Zeigbo]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Michał Żewłakow]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Jacek Zieliński]] |} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.legia.com/www/index.php Oficiálne stránky] * [http://www.legionisci.com legionisci.com] {{pol icon}} * [http://www.90minut.pl/skarb.php?id_klub=171&id_sezon=101 Legia Warszawa ] (90minut.pl) {{pol icon}} == Zdroje == * {{Preklad|pl|Legia Warszawa}} * {{Preklad|en|Legia Warsaw}} [[Kategória:KP Legia Warszawa| ]] [[Kategória:Šport vo Varšave]] [[Kategória:Poľské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1916]] btry1vdo8d4d8e8e1z03x4gdhvpjqqb Ekstraklasa 0 236408 7416830 7204817 2022-07-28T22:36:32Z Wolfgang1212 61559 Súčasný víťaz wikitext text/x-wiki {{aktualizovať}} {{Substovaný infobox}} {| class="infobox football" style="width: 16em; text-align: center;" |- ! style="font-size: 16px;" | Ekstraklasa |- | style="font-size: 12px; | |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Založená''' |- | style="font-size: 12px;" | [[1927]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Štát''' |- | style="font-size: 12px;" | {{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Nižšia Liga''' |- | style="font-size: 12px;" | [[I Liga (Poľsko)|I Liga]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Počet tímov''' |- | style="font-size: 12px;" | 18 |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Európske Kvalifikácie''' |- | style="font-size: 12px;" | [[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]]<br />[[Európska liga UEFA]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Poháre''' |- | style="font-size: 12px;" | [[Poľský pohár]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Najviac víťazstiev''' |- | style="font-size: 12px;" | [[Legia Warszawa]]<br /> (15 titul) |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Súčasný víťaz ([[Ekstraklasa 2021-2022|2021/22]])''' |- | style="font-size: 12px;" | [[Lech Poznań]]<br /> (8 titulov) |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Webová stránka''' |- | style="font-size: 12px;" | [http://ekstraklasa.org/ Oficiálna stránka Ekstraklasy] |- |} '''Ekstraklasa''' je [[Poľsko|poľská]] najvyššia [[futbal]]ová súťaž. Liga vznikla v roku [[1927]], neligové súťaže však existovali už od roku [[1920]]. Od doby svojho vzniku až do začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa súťaž hrala ako liga, kde každé mužstvo s každým odohralo stanovený počet zápasov. Po druhej svetovej vojne sa v roku [[1946]] súťaž hrala pohárovým systémom, v roku [[1947]] víťazi kvalifikačných skupín postúpili do finálovej skupiny, kde sa rozhodlo o víťazovi. Od roku [[1948]] až do súčasnosti sa súťaž opäť hrá ligovým systémom. V súčasnosti má Ekstraklasa 16 tímov. Víťaz získa titul majstra Poľska a kvalifikuje sa do 1. predkola [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]], druhé a tretie mužstvo sa kvalifikujú do druhého a prvého predkola [[Pohár UEFA|pohára UEFA]]. Mužstvo na štrnástom mieste sa zúčastni spolu s tretím mužstvom súčasne prebiehajúcej druhej najvyššej futbalovej súťaže play-off, víťaz ktorého sa zúčastni v ďalšej sezóne najvyššej súťaže. Posledné dva tímy automaticky zostupujú do druhej najvyššej súťaže. == Ekstraklasa 2020/21 == [[8. marec]] [[2021]]<ref>[http://www.90minut.pl/liga/1/liga10549.html Ekstraklasa 2019/20]</ref><ref>[http://www.90minut.pl/liga/1/liga11233.html Ekstraklasa 2020/21]</ref> [[File:Trofeum TME 2014-2015 (cropped).jpg|thumb|right|210px|Ekstraklasa 2014/15]] # [[Legia Warszawa]] # [[Lech Poznań]] # [[Piast Gliwice]] # [[Lechia Gdańsk]] # [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]] # [[Pogoń Szczecin]] # [[MKS Cracovia]] # [[Jagiellonia Białystok]] # [[Górnik Zabrze]] # [[Raków Częstochowa]] # [[KGHM Zaglebie Lubin]] # [[Wisła Płock]] # [[Wisła Kraków]] # [[Stal Mielec]] # [[Podbeskidzie Bielsko-Biała]] # [[Warta Poznań]] == Zoznam víťazov == [[11. jún]] [[2017]]<ref>[http://zabrze.naszemiasto.pl/artykul/1013905,mistrzowie-polski-w-pilce-noznej-lista-wisla-krakow-moze,id,t.html Zoznam víťazov]</ref> {| |- |valign=top| *1921: [[MKS Cracovia]] *1922: [[Pogoń Lwów]] *1923: [[Pogoń Lwów]] *1924: - *1925: [[Pogoń Lwów]] *1926: [[Pogoń Lwów]] *[[1927 Ekstraklasa|1927]]: [[Wisła Kraków]] *[[1928 Ekstraklasa|1928]]: [[Wisła Kraków]] *[[1929 Ekstraklasa|1929]]: [[Warta Poznań]] *[[1930 Ekstraklasa|1930]]: [[MKS Cracovia]] *[[1931 Ekstraklasa|1931]]: [[Garbarnia Kraków]] *[[1932 Ekstraklasa|1932]]: [[MKS Cracovia]] *[[1933 Ekstraklasa|1933]]: [[Ruch Chorzów]] *[[1934 Ekstraklasa|1934]]: [[Ruch Chorzów]] *[[1935 Ekstraklasa|1935]]: [[Ruch Chorzów]] *[[1936 Ekstraklasa|1936]]: [[Ruch Chorzów]] *[[1937 Ekstraklasa|1937]]: [[MKS Cracovia]] *[[1938 Ekstraklasa|1938]]: [[Ruch Chorzów]] *[[1939 Ekstraklasa|1939]]-[[1945]]: [[Druhá svetová vojna]] *[[1946 Ekstraklasa|1946]]: [[Polonia Warszawa]] *[[1947 Ekstraklasa|1947]]: [[Warta Poznań]] *[[1948 Ekstraklasa|1948]]: [[MKS Cracovia]] *[[1949 Ekstraklasa|1949]]: [[Wisła Kraków]] *[[1950 Ekstraklasa|1950]]: [[Wisła Kraków]] *[[1951 Ekstraklasa|1951]]: [[Wisła Kraków]]<ref>{{cite web|url=http://www.wisla.krakow.pl/en/the_club/history/|title=História|publisher=wisla.krakow.pl|accessdate=2013}}</ref> *[[1952 Ekstraklasa|1952]]: [[Ruch Chorzów]] *[[1953 Ekstraklasa|1953]]: [[Ruch Chorzów]] *[[1954 Ekstraklasa|1954]]: [[Polonia Bytom]] *[[1955 Ekstraklasa|1955]]: [[Legia Warszawa]] *[[1956 Ekstraklasa|1956]]: [[Legia Warszawa]] *[[1957 Ekstraklasa|1957]]: [[Górnik Zabrze]] *[[1958 Ekstraklasa|1958]]: [[ŁKS Łódź]] *[[1959 Ekstraklasa|1959]]: [[Górnik Zabrze]] *[[1960 Ekstraklasa|1960]]: [[Ruch Chorzów]] |valign=top| *[[1961 Ekstraklasa|1961]]: [[Górnik Zabrze]] *[[1962 Ekstraklasa|1962]]: [[Polonia Bytom]] *[[1962–63 Ekstraklasa|1962-63]]: [[Górnik Zabrze]] *[[1963–64 Ekstraklasa|1963-64]]: [[Górnik Zabrze]] *[[1964–65 Ekstraklasa|1964-65]]: [[Górnik Zabrze]] *[[1965–66 Ekstraklasa|1965-66]]: [[Górnik Zabrze]] *[[1966–67 Ekstraklasa|1966-67]]: [[Górnik Zabrze]] *[[1967–68 Ekstraklasa|1967-68]]: [[Ruch Chorzów]] *[[1968–69 Ekstraklasa|1968-69]]: [[Legia Warszawa]] *[[1969–70 Ekstraklasa|1969-70]]: [[Legia Warszawa]] *[[1970–71 Ekstraklasa|1970-71]]: [[Górnik Zabrze]] *[[1971–72 Ekstraklasa|1971-72]]: [[Górnik Zabrze]] *[[1972–73 Ekstraklasa|1972-73]]: [[Stal Mielec]] *[[1973–74 Ekstraklasa|1973-74]]: [[Ruch Chorzów]] *[[1974–75 Ekstraklasa|1974-75]]: [[Ruch Chorzów]] *[[1975–76 Ekstraklasa|1975-76]]: [[Stal Mielec]] *[[1976–77 Ekstraklasa|1976-77]]: [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]] *[[1977–78 Ekstraklasa|1977-78]]: [[Wisła Kraków]] *[[1978–79 Ekstraklasa|1978-79]]: [[Ruch Chorzów]] *[[1979–80 Ekstraklasa|1979-80]]: [[Szombierki Bytom]] *[[1980–81 Ekstraklasa|1980-81]]: [[Widzew Łódź]] *[[1981–82 Ekstraklasa|1980-81]]: [[Widzew Łódź]] *[[1982–83 Ekstraklasa|1982-83]]: [[Lech Poznań]] *[[1983–84 Ekstraklasa|1983-84]]: [[Lech Poznań]] *[[1984–85 Ekstraklasa|1984-85]]: [[Górnik Zabrze]] *[[1985–86 Ekstraklasa|1985-86]]: [[Górnik Zabrze]] *[[1986–87 Ekstraklasa|1986-87]]: [[Górnik Zabrze]] *[[1987–88 Ekstraklasa|1987-88]]: [[Górnik Zabrze]] *[[1988–89 Ekstraklasa|1988-89]]: [[Ruch Chorzów]] *[[1989–90 Ekstraklasa|1989-90]]: [[Lech Poznań]] *[[1990–91 Ekstraklasa|1990-91]]: [[KGHM Zaglebie Lubin]] *[[1991–92 Ekstraklasa|1991-92]]: [[Lech Poznań]] *[[1992–93 Ekstraklasa|1992-93]]: [[Lech Poznań]] *[[1993–94 Ekstraklasa|1993-94]]: [[Legia Warszawa]] |valign=top| *[[1994–95 Ekstraklasa|1994-95]]: [[Legia Warszawa]] *[[1995–96 Ekstraklasa|1995-96]]: [[Widzew Łódź]] *[[1996–97 Ekstraklasa|1996-97]]: [[Widzew Łódź]] *[[1997–98 Ekstraklasa|1997-98]]: [[ŁKS Łódź]] *[[1998–99 Ekstraklasa|1998-99]]: [[Wisła Kraków]] *[[1999–2000 Ekstraklasa|1999-00]]: [[Polonia Warszawa]] *[[2000-01 Ekstraklasa|2000-01]]: [[Wisła Kraków]] *[[2001-02 Ekstraklasa|2001-02]]: [[Legia Warszawa]] *[[2002-03 Ekstraklasa|2002-03]]: [[Wisła Kraków]] *[[2003-04 Ekstraklasa|2003-04]]: [[Wisła Kraków]] *[[2004-05 Ekstraklasa|2004-05]]: [[Wisła Kraków]] *[[2005-06 Ekstraklasa|2005-06]]: [[Legia Warszawa]] *[[2006-07 Ekstraklasa|2006-07]]: [[KGHM Zaglebie Lubin]] *[[2007-08 Ekstraklasa|2007-08]]: [[Wisła Kraków]] *[[2008-09 Ekstraklasa|2008-09]]: [[Wisła Kraków]] *[[Ekstraklasa 2009-10|2009-10]]: [[Lech Poznań]] *[[Ekstraklasa 2010-11|2010-11]]: [[Wisła Kraków]] *[[Ekstraklasa 2011-12|2011-12]]: [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]] *[[Ekstraklasa 2012-13|2012-13]]: [[Legia Warszawa]] *[[Ekstraklasa 2013-14|2013-14:]] [[Legia Warszawa]] *[[Ekstraklasa 2014-15|2014-15:]] [[Lech Poznań]] *[[Ekstraklasa 2015-16|2015-16:]] [[Legia Warszawa]] *[[Ekstraklasa 2016-17|2016-17:]] [[Legia Warszawa]] *[[Ekstraklasa 2017-18|2017-18:]] [[Legia Warszawa]] *[[Ekstraklasa 2018-19|2018-19:]] [[Piast Gliwice]] *[[Ekstraklasa 2019-20|2019-20]]: [[Legia Warszawa]] *[[Ekstraklasa 2020-21|2020-21]]: [[Legia Warszawa]] *[[Ekstraklasa 2021-2022|2021-22]]: [[Lech Poznań]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Poľské národné futbalové mužstvo]] == Externé odkazy == * [http://ekstraklasa.org/index.php ekstraklasa.org] * [http://ekstraklasa.net/ ekstraklasa.net] * [https://www.ekstraklasa.tv/ekstraklasa ekstraklasa.tv] * [https://www.pzpn.pl/ pzpn.pl] * [http://www.90minut.pl/ 90minut.pl] == Zdroj == * {{Preklad|en|Ekstraklasa|163215803}} {{Ligy UEFA}} [[Kategória:Poľské futbalové súťaže]] [[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbal v Poľsku]] kq67193qgncbusswm9n5uc83idd3ugs Westlife 0 240971 7417011 7051772 2022-07-29T11:16:00Z 68.107.183.241 /* Albumy */ Wild Dreams album wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Westlife | Obrázok = Westlifetour33.jpg | Popis obrázku = Koncert skupiny Westlife | Krajina pôvodu = [[Dublin]], [[Írsko]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Roky pôsobenia = [[1998]] - [[2012]]; [[2018]] - súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Sony BMG]], [[RCA Records]] | Webstránka = [http://www.westlife.com/frontpage www.westlife.com] | Členovia skupiny = [[Nicky Byrne]]<br />[[Kian Egan]]<br />[[Mark Feehily]]<br />[[Shane Filan]] | Bývalí členovia = [[Bryan McFadden]] <small>([[1998]] - [[2004]])</small> }} '''Westlife''' je [[Írsko|írska]] [[Pop (hudobný žáner)|popová]] skupina, ktorá bola založená [[3. júl]]a [[1998]]. Počas rokov jej pôsobenia bola 14-krát na 1. mieste britskej singlovej hitparády (medzi rokmi [[1999]] a [[2006]]), čo z nej robí štvrtého najúspešnejšieho interpreta (za [[The Beatles]], [[Muse]] a [[Elvis Presley|Elvisom Presleym]]). Skupina sa rozpadla v roku [[2012]]. V roku [[2018]] Westlife ohlásili návrat na hudobnú scénu a 10. januára 2019 vydali nový singel "Hello My Love". V novembri 2019 vyšiel ich jedenásty štúdiový album "Spectrum". == Diskografia == === Albumy === * Westlife ([[1999]]) * Coast to Coast ([[2000]]) * World of Our Own ([[2001]]) * Unbreakable - The Greatest Hits Vol. 1 ([[2002]]) * Turnaround ([[2003]]) * Allow Us to Be Frank ([[2004]]) * Face to Face ([[2005]]) * The Love Album ([[2006]]) * Back Home ([[2007]]) * Where We Are ([[2009]]) * Gravity ([[2010]]) * Spectrum ([[2019]]) * Wild Dreams ([[2021]]) {{Hudobný výhonok}} [[Kategória:Írske hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 2012]] 6md0aefjvywmq93nvk3za976golfzz7 Cesta I. triedy 63 (Slovensko) 0 247573 7416990 7257988 2022-07-29T11:07:03Z 178.40.63.123 /* Podrobný miestopisný priebeh */ wikitext text/x-wiki {{Infobox diaľnica |KRAJINA = SK |TYP CESTY = 1 |ČÍSLO CESTY = 63 |ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 575 |CELKOVÁ DĹŽKA = 148,317 |V PREVÁDZKE = 148,317 |REGIÓN = [[Bratislavský kraj]], [[Trnavský kraj]]<br/>[[Nitriansky kraj]] |OBRÁZOK = Komárom227.JPG |OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 300px |OBRÁZOK-POPIS = I/63 v Komárne na moste ponad pevnostný systém |OBJEKTY = {{Cesta|SK|ODBOČKA||Bratislava-Bajkalská-Gagarinova {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|8|Bratislava-Ružinov {{Cesta/SK-D-E|1|58}}{{Cesta/SK-E|75}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|13|Bratislava-Podunajské Biskupice {{Cesta/SK-D|4}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|14|Šamorín-západ {{Cesta/SK-R-E|7|575}}}} {{Cesta|SK|KRUHOVÝ OBJAZD||Šamorín {{Cesta/SK-2|503}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Báč {{Cesta/SK-2|506}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|32|Holice {{Cesta/SK-R-E|7|575}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD-CESTA||Dunajská Streda {{Cesta/SK-2|507}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Kútniky {{Cesta/SK-2|572}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Dolný Štál {{Cesta/SK-2|211}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Veľký Meder {{Cesta/SK-1-E|13|575}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Veľký Meder {{Cesta/SK-2|561}}}} {{Cesta|SK|KRUHOVÝ OBJAZD||Komárno {{Cesta/SK-1|64}}}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Peáž s {{Cesta/SK-1|64}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Váh]]}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Komárno {{Cesta/SK-1|64}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Moča {{Cesta/SK-2|561}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Štúrovo-železničný rad {{Cesta/SK-2|509}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Štúrovo {{Cesta/SK-1|76}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Dunaj]]}} {{Cesta|SK|HRANICA-EÚ||[[Štúrovo]]-[[Ostrihom]] {{Minivlajka|Maďarsko}}}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/H-C2|11326}}}} {{Cesta|SK|LEGENDA}} }} '''Cesta I. triedy 63''' (''I/63'') je [[cesta I. triedy]] na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá spája [[Bratislava|Bratislavu]], [[Dunajská Streda|Dunajskú Stredu]], [[Komárno]] a [[Štúrovo]]. Jej celková dĺžka je 148,317 km a v úseku Holice - Veľký Meder cez ňu vedie [[európska cesta 575|Európska cesta E575]]. == História == Cesta pôvodne viedla z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Komárno|Komárna]], kde končila križovatkou s cestou [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]]<ref>{{Citácia knihy | autor = Autoklub republiky Československej | korporácia = Slovenský autoklub | titul = Automapa Slovenska | miesto = Bratislava | rok = 1948 | jazyk = sk}}</ref>. Úsek z [[Komárno|Komárna]] do [[Štúrovo|Štúrova]] bol k ceste pričlenený v 80-tych rokoch, spolu s pretriedením pôvodnej cesty II. triedy [[Cesta II. triedy 510 (pôvodná)|II/510]] na cestu I. triedy [[Cesta I. triedy 76 (Slovensko)|I/76]]. [[Most Márie Valérie]] v [[Štúrovo|Štúrove]], ktorým cesta prechádza do [[Maďarsko|Maďarska]] a ktorý bol na Vianoce 1944 zničený ustupujúcimi nemeckými vojskami, bol však obnovený a uvedený do prevádzky až 11. októbra 2001. == Podrobný miestopisný priebeh == === Bratislavský kraj === V minulosti bol začiatok I/63 na križovatke ulíc [[Karadžičova ulica]] a [[Mlynské nivy]], kde sa odpájala od [[Mestský okruh číslo 1 (Bratislava)|vnútorného mestského okruhu]]. Dnes I/63 začína v Bratislave na križovatke s [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]], pokračuje križovatkami s [[diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] a [[Cesta III. triedy 1030 (Slovensko)|III/1030]] a prechádza do [[Senec (okres)|okresu Senec]]. Tu sa najskôr križuje s [[Cesta III. triedy 1053 (Slovensko)|III/1053]], [[Cesta III. triedy 1056 (Slovensko)|III/1056]] a [[Cesta III. triedy 1055 (Slovensko)|III/1055]] v [[Dunajská Lužná|Dunajskej Lužnej]], s [[Cesta III. triedy 1057 (Slovensko)|III/1057]] a [[Cesta III. triedy 1058 (Slovensko)|III/1058]] a prechádza do [[Dunajská Streda (okres)|dunajskostredského okresu]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. ==== Rozšírenie Ulice Svornosti ==== Vzhľadom na neúnosnú dopravnú situáciu bola v auguste 2011 rozšírená [[Ulica Svornosti]] v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice po hranicu mesta pred obcou [[Rovinka]] na 2+1 (dva pruhy smerom z Rovinky do Bratislavy, jeden opačným smerom). Táto stavebná úprava cesty I/63 stála 3,8 milióna eur a aspoň trochu pomohla ťažkej dopravnej situácii juhovýchodným častiam Bratislavy a priľahlým obciam, pokým nebude definitívne vyriešená stavbou [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R7]].<ref>http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/197007-treti-pruh-na-ceste-medzi-rovinkou-a-bratislavou-zacnu-robit-v-auguste/</ref> === Trnavský kraj === V okrese Dunajská Streda sa najskôr v [[Šamorín]]e križuje s [[Cesta III. triedy 1056 (Slovensko)|III/1056]] a [[Cesta II. triedy 503 (Slovensko)|II/503]] a križovatkami s cestami [[Cesta III. triedy 1375 (Slovensko)|III/1375]], [[Cesta III. triedy 1376 (Slovensko)|III/1376]] a [[Cesta III. triedy 1377 (Slovensko)|III/1377]] sa dostáva do obce [[Báč]], kde sa križuje s [[Cesta II. triedy 506 (Slovensko)|II/506]] a [[Cesta III. triedy 1379 (Slovensko)|III/1379]]. Ďalej pokračuje I/63 križovatkami s [[Cesta III. triedy 1380 (Slovensko)|III/1380]], [[Cesta III. triedy 1381 (Slovensko)|III/1381]], [[Cesta III. triedy 1382 (Slovensko)|III/1382]], [[Cesta III. triedy 1384 (Slovensko)|III/1384]], [[Cesta III. triedy 1385 (Slovensko)|III/1385]], [[Cesta III. triedy 1389 (Slovensko)|III/1389]], [[Cesta III. triedy 1390 (Slovensko)|III/1390]], [[Cesta III. triedy 1433 (Slovensko)|III/1433]], [[Cesta III. triedy 1391 (Slovensko)|III/1391]], [[Cesta III. triedy 1418 (Slovensko)|III/1418]], [[Cesta III. triedy 1406 (Slovensko)|III/1406]], [[Cesta III. triedy 1407 (Slovensko)|III/1407]] [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]], [[Cesta III. triedy 1394 (Slovensko)|III/1394]] a [[Cesta II. triedy 572 (Slovensko)|II/572]] na [[obchvat]]e Dunajskej Stredy, s [[Cesta III. triedy 1396 (Slovensko)|III/1396]] v [[Dolný Bar|Dolnom Bare]], s [[Cesta III. triedy 1400 (Slovensko)|III/1400]] a [[Cesta III. triedy 1402 (Slovensko)|III/1402]] v [[Dolný Štál|Dolnom Štále]], ďalej sa križuje s [[Cesta III. triedy 1428 (Slovensko)|III/1428]] a vchádza do [[Veľký Meder|Veľkého Medera]], kde sa križuje s [[Cesta I. triedy 13 (Slovensko)|I/13]], [[Cesta III. triedy 1405 (Slovensko)|III/1405]] a [[Cesta II. triedy 561 (Slovensko)|II/561]]. ==== Obchvat Dunajskej Stredy ==== '''Obchvat Dunajskej Stredy''' je samostatne neoznačený úsek I/63, ktorý tvorí vonkajší obchvat [[Dunajská Streda|Dunajskej Stredy]]. Celková dĺžka tohto úseku je 7 km. Vonkajší obchvat Dunajskej Stredy sa začína križovatkou s [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]], pokračuje križovaním s [[Cesta III. triedy 063028 (Slovensko)|III/063028]] a končí sa na napojením na [[Cesta II. triedy 572 (Slovensko)|II/572]]. === Nitriansky kraj === Cestná komunikácia I. triedy číslo 63 potom pokračuje do [[Komárno (okres)|komárňanského okresu]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Najprv sa križuje s [[Cesta III. triedy 1450 (Slovensko)|III/1450]], [[Cesta III. triedy 1452 (Slovensko)|III/1452]], prechádza cez [[Bodza|Bodzu]], kde sa križuje s [[Cesta III. triedy 1453 (Slovensko)|III/1453]], ďalej sa križuje s [[Cesta III. triedy 1454 (Slovensko)|III/1454]], s [[Cesta III. triedy 1456 (Slovensko)|III/1456]] v obci [[Tôň]], mimo obcí s [[Cesta III. triedy 1455 (Slovensko)|III/1455]], [[Cesta III. triedy 1458 (Slovensko)|III/1458]], [[Cesta III. triedy 1459 (Slovensko)|III/1459]], [[Cesta III. triedy 1461 (Slovensko)|III/1461]], [[Cesta III. triedy 1422 (Slovensko)|III/1422]], [[Cesta III. triedy 1460 (Slovensko)|III/1460]], [[Cesta III. triedy 1462 (Slovensko)|III/1462]], [[Cesta III. triedy 1461 (Slovensko)|III/1461]] a vchádza do [[Komárno|Komárna]]. Tu sa križuje I/63 s [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|II/573]], [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]] a [[Cesta III. triedy 1463 (Slovensko)|III/1463]]. Po opustení Komárna sa križuje s [[Cesta III. triedy 1465 (Slovensko)|III/1465]], s [[Cesta II. triedy 588 (Slovensko)|II/588]] v [[Moča|Moči]], mimo obce s [[Cesta III. triedy 1475 (Slovensko)|III/1475]] a prechádza do [[Nové Zámky (okres)|novozámockého okresu]]. V okrese Nové Zámky sa najskôr križuje s [[Cesta III. triedy 1464 (Slovensko)|III/1464]], v [[Mužla|Mužli]], s [[Cesta II. triedy 509 (Slovensko)|II/509]] pri Štúrove, v Štúrove s [[Cesta III. triedy 1511 (Slovensko)|III/1511]], [[Cesta III. triedy 1519 (Slovensko)|III/1519]], [[Cesta I. triedy 76 (Slovensko)|I/76]] a [[Most Márie Valérie|mostom Márie Valérie]] pokračuje do [[Maďarsko|Maďarska]] ako [[Miestna cesta 11326 (Maďarsko)|miestna cesta 11326]]. == Galéria == <gallery> Image:MariaValeriaBridge.jpg|Most do Maďarska v Štúrove Image:Dunamocs136.JPG|I/63 v Moči </gallery> == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:I/63}} == Zdroj == * [http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/miestopis_2010.pdf Miestopisný priebeh cestných komunikácií (Slovenská správa ciest)] == Referencie == {{Referencie}} {{Cestná infraštruktúra na Slovensku}} [[Kategória:Cesty I. triedy na Slovensku|63]] svwqubxkr1n1huwgztr4kue9ojsinti 7416997 7416990 2022-07-29T11:09:03Z 178.40.63.123 /* Bratislavský kraj */ wikitext text/x-wiki {{Infobox diaľnica |KRAJINA = SK |TYP CESTY = 1 |ČÍSLO CESTY = 63 |ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 575 |CELKOVÁ DĹŽKA = 148,317 |V PREVÁDZKE = 148,317 |REGIÓN = [[Bratislavský kraj]], [[Trnavský kraj]]<br/>[[Nitriansky kraj]] |OBRÁZOK = Komárom227.JPG |OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 300px |OBRÁZOK-POPIS = I/63 v Komárne na moste ponad pevnostný systém |OBJEKTY = {{Cesta|SK|ODBOČKA||Bratislava-Bajkalská-Gagarinova {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|8|Bratislava-Ružinov {{Cesta/SK-D-E|1|58}}{{Cesta/SK-E|75}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|13|Bratislava-Podunajské Biskupice {{Cesta/SK-D|4}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|14|Šamorín-západ {{Cesta/SK-R-E|7|575}}}} {{Cesta|SK|KRUHOVÝ OBJAZD||Šamorín {{Cesta/SK-2|503}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Báč {{Cesta/SK-2|506}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|32|Holice {{Cesta/SK-R-E|7|575}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD-CESTA||Dunajská Streda {{Cesta/SK-2|507}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Kútniky {{Cesta/SK-2|572}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Dolný Štál {{Cesta/SK-2|211}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Veľký Meder {{Cesta/SK-1-E|13|575}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Veľký Meder {{Cesta/SK-2|561}}}} {{Cesta|SK|KRUHOVÝ OBJAZD||Komárno {{Cesta/SK-1|64}}}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Peáž s {{Cesta/SK-1|64}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Váh]]}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Komárno {{Cesta/SK-1|64}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Moča {{Cesta/SK-2|561}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Štúrovo-železničný rad {{Cesta/SK-2|509}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Štúrovo {{Cesta/SK-1|76}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Dunaj]]}} {{Cesta|SK|HRANICA-EÚ||[[Štúrovo]]-[[Ostrihom]] {{Minivlajka|Maďarsko}}}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/H-C2|11326}}}} {{Cesta|SK|LEGENDA}} }} '''Cesta I. triedy 63''' (''I/63'') je [[cesta I. triedy]] na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá spája [[Bratislava|Bratislavu]], [[Dunajská Streda|Dunajskú Stredu]], [[Komárno]] a [[Štúrovo]]. Jej celková dĺžka je 148,317 km a v úseku Holice - Veľký Meder cez ňu vedie [[európska cesta 575|Európska cesta E575]]. == História == Cesta pôvodne viedla z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Komárno|Komárna]], kde končila križovatkou s cestou [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]]<ref>{{Citácia knihy | autor = Autoklub republiky Československej | korporácia = Slovenský autoklub | titul = Automapa Slovenska | miesto = Bratislava | rok = 1948 | jazyk = sk}}</ref>. Úsek z [[Komárno|Komárna]] do [[Štúrovo|Štúrova]] bol k ceste pričlenený v 80-tych rokoch, spolu s pretriedením pôvodnej cesty II. triedy [[Cesta II. triedy 510 (pôvodná)|II/510]] na cestu I. triedy [[Cesta I. triedy 76 (Slovensko)|I/76]]. [[Most Márie Valérie]] v [[Štúrovo|Štúrove]], ktorým cesta prechádza do [[Maďarsko|Maďarska]] a ktorý bol na Vianoce 1944 zničený ustupujúcimi nemeckými vojskami, bol však obnovený a uvedený do prevádzky až 11. októbra 2001. == Podrobný miestopisný priebeh == === Bratislavský kraj === V minulosti bol začiatok I/63 na križovatke ulíc [[Karadžičova ulica]] a [[Mlynské nivy]], kde sa odpájala od [[Mestský okruh číslo 1 (Bratislava)|vnútorného mestského okruhu]]. Dnes I/63 začína v Bratislave na križovatke s [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]], pokračuje križovatkami s [[diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] a [[Cesta III. triedy 1030 (Slovensko)|III/1030]] a prechádza do [[Senec (okres)|okresu Senec]]. Tu sa najskôr križuje s [[Cesta III. triedy 1053 (Slovensko)|III/1053]], [[Cesta III. triedy 1056 (Slovensko)|III/1056]] a [[Cesta III. triedy 1055 (Slovensko)|III/1055]] v [[Dunajská Lužná|Dunajskej Lužnej]], s [[Cesta III. triedy 1057 (Slovensko)|III/1057]] a [[Cesta III. triedy 1058 (Slovensko)|III/1058]] a prechádza do [[Dunajská Streda (okres)|dunajskostredského okresu]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. ==== Rozšírenie Ulice Svornosti ==== Vzhľadom na neúnosnú dopravnú situáciu bola v auguste 2011 rozšírená [[Ulica Svornosti]] v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice po hranicu mesta pred obcou [[Rovinka]] na 2+1 (dva pruhy smerom z Rovinky do Bratislavy, jeden opačným smerom). Táto stavebná úprava cesty I/63 stála 3,8 milióna eur a aspoň trochu pomohla ťažkej dopravnej situácii juhovýchodným častiam Bratislavy a priľahlým obciam, pokým nebude definitívne vyriešená stavbou [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R7]].<ref>http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/197007-treti-pruh-na-ceste-medzi-rovinkou-a-bratislavou-zacnu-robit-v-auguste/</ref> === Trnavský kraj === V okrese Dunajská Streda sa najskôr v [[Šamorín]]e križuje s [[Cesta III. triedy 1056 (Slovensko)|III/1056]] a [[Cesta II. triedy 503 (Slovensko)|II/503]] a križovatkami s cestami [[Cesta III. triedy 1375 (Slovensko)|III/1375]], [[Cesta III. triedy 1376 (Slovensko)|III/1376]] a [[Cesta III. triedy 1377 (Slovensko)|III/1377]] sa dostáva do obce [[Báč]], kde sa križuje s [[Cesta II. triedy 506 (Slovensko)|II/506]] a [[Cesta III. triedy 1379 (Slovensko)|III/1379]]. Ďalej pokračuje I/63 križovatkami s [[Cesta III. triedy 1380 (Slovensko)|III/1380]], [[Cesta III. triedy 1381 (Slovensko)|III/1381]], [[Cesta III. triedy 1382 (Slovensko)|III/1382]], [[Cesta III. triedy 1384 (Slovensko)|III/1384]], [[Cesta III. triedy 1385 (Slovensko)|III/1385]], [[Cesta III. triedy 1389 (Slovensko)|III/1389]], [[Cesta III. triedy 1390 (Slovensko)|III/1390]], [[Cesta III. triedy 1433 (Slovensko)|III/1433]], [[Cesta III. triedy 1391 (Slovensko)|III/1391]], [[Cesta III. triedy 1418 (Slovensko)|III/1418]], [[Cesta III. triedy 1406 (Slovensko)|III/1406]]. N a [[obchvat]]e Dunajskej Stredy sa križuje s [[Cesta III. triedy 1407 (Slovensko)|III/1407,]] [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]], [[Cesta III. triedy 1394 (Slovensko)|III/1394]] a [[Cesta II. triedy 572 (Slovensko)|II/572]], s [[Cesta III. triedy 1396 (Slovensko)|III/1396]] v [[Dolný Bar|Dolnom Bare]], s [[Cesta III. triedy 1400 (Slovensko)|III/1400]] a [[Cesta III. triedy 1402 (Slovensko)|III/1402]] v [[Dolný Štál|Dolnom Štále]], ďalej sa križuje s [[Cesta III. triedy 1428 (Slovensko)|III/1428]] a vchádza do [[Veľký Meder|Veľkého Medera]], kde sa križuje s [[Cesta I. triedy 13 (Slovensko)|I/13]], [[Cesta III. triedy 1405 (Slovensko)|III/1405]] a [[Cesta II. triedy 561 (Slovensko)|II/561]]. ==== Obchvat Dunajskej Stredy ==== '''Obchvat Dunajskej Stredy''' je samostatne neoznačený úsek I/63, ktorý tvorí vonkajší obchvat [[Dunajská Streda|Dunajskej Stredy]]. Celková dĺžka tohto úseku je 7 km. Vonkajší obchvat Dunajskej Stredy sa začína križovatkou s [[Cesta III. triedy 1407 (Slovensko)|III/1407]] pokračuje križovaním s [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]],[[Cesta III. triedy 1394 (Slovensko)|III/1394]] a končí sa na napojením na [[Cesta II. triedy 572 (Slovensko)|II/572]]. === Nitriansky kraj === Cestná komunikácia I. triedy číslo 63 potom pokračuje do [[Komárno (okres)|komárňanského okresu]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Najprv sa križuje s [[Cesta III. triedy 1450 (Slovensko)|III/1450]], [[Cesta III. triedy 1452 (Slovensko)|III/1452]], prechádza cez [[Bodza|Bodzu]], kde sa križuje s [[Cesta III. triedy 1453 (Slovensko)|III/1453]], ďalej sa križuje s [[Cesta III. triedy 1454 (Slovensko)|III/1454]], s [[Cesta III. triedy 1456 (Slovensko)|III/1456]] v obci [[Tôň]], mimo obcí s [[Cesta III. triedy 1455 (Slovensko)|III/1455]], [[Cesta III. triedy 1458 (Slovensko)|III/1458]], [[Cesta III. triedy 1459 (Slovensko)|III/1459]], [[Cesta III. triedy 1461 (Slovensko)|III/1461]], [[Cesta III. triedy 1422 (Slovensko)|III/1422]], [[Cesta III. triedy 1460 (Slovensko)|III/1460]], [[Cesta III. triedy 1462 (Slovensko)|III/1462]], [[Cesta III. triedy 1461 (Slovensko)|III/1461]] a vchádza do [[Komárno|Komárna]]. Tu sa križuje I/63 s [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|II/573]], [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]] a [[Cesta III. triedy 1463 (Slovensko)|III/1463]]. Po opustení Komárna sa križuje s [[Cesta III. triedy 1465 (Slovensko)|III/1465]], s [[Cesta II. triedy 588 (Slovensko)|II/588]] v [[Moča|Moči]], mimo obce s [[Cesta III. triedy 1475 (Slovensko)|III/1475]] a prechádza do [[Nové Zámky (okres)|novozámockého okresu]]. V okrese Nové Zámky sa najskôr križuje s [[Cesta III. triedy 1464 (Slovensko)|III/1464]], v [[Mužla|Mužli]], s [[Cesta II. triedy 509 (Slovensko)|II/509]] pri Štúrove, v Štúrove s [[Cesta III. triedy 1511 (Slovensko)|III/1511]], [[Cesta III. triedy 1519 (Slovensko)|III/1519]], [[Cesta I. triedy 76 (Slovensko)|I/76]] a [[Most Márie Valérie|mostom Márie Valérie]] pokračuje do [[Maďarsko|Maďarska]] ako [[Miestna cesta 11326 (Maďarsko)|miestna cesta 11326]]. == Galéria == <gallery> Image:MariaValeriaBridge.jpg|Most do Maďarska v Štúrove Image:Dunamocs136.JPG|I/63 v Moči </gallery> == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:I/63}} == Zdroj == * [http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/miestopis_2010.pdf Miestopisný priebeh cestných komunikácií (Slovenská správa ciest)] == Referencie == {{Referencie}} {{Cestná infraštruktúra na Slovensku}} [[Kategória:Cesty I. triedy na Slovensku|63]] h2gdv7gaf283dabgmajzlku2r2djdjy 7416999 7416997 2022-07-29T11:09:27Z 178.40.63.123 /* Obchvat Dunajskej Stredy */ wikitext text/x-wiki {{Infobox diaľnica |KRAJINA = SK |TYP CESTY = 1 |ČÍSLO CESTY = 63 |ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 575 |CELKOVÁ DĹŽKA = 148,317 |V PREVÁDZKE = 148,317 |REGIÓN = [[Bratislavský kraj]], [[Trnavský kraj]]<br/>[[Nitriansky kraj]] |OBRÁZOK = Komárom227.JPG |OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 300px |OBRÁZOK-POPIS = I/63 v Komárne na moste ponad pevnostný systém |OBJEKTY = {{Cesta|SK|ODBOČKA||Bratislava-Bajkalská-Gagarinova {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|8|Bratislava-Ružinov {{Cesta/SK-D-E|1|58}}{{Cesta/SK-E|75}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|13|Bratislava-Podunajské Biskupice {{Cesta/SK-D|4}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|14|Šamorín-západ {{Cesta/SK-R-E|7|575}}}} {{Cesta|SK|KRUHOVÝ OBJAZD||Šamorín {{Cesta/SK-2|503}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Báč {{Cesta/SK-2|506}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|32|Holice {{Cesta/SK-R-E|7|575}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD-CESTA||Dunajská Streda {{Cesta/SK-2|507}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Kútniky {{Cesta/SK-2|572}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Dolný Štál {{Cesta/SK-2|211}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Veľký Meder {{Cesta/SK-1-E|13|575}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Veľký Meder {{Cesta/SK-2|561}}}} {{Cesta|SK|KRUHOVÝ OBJAZD||Komárno {{Cesta/SK-1|64}}}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Peáž s {{Cesta/SK-1|64}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Váh]]}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Komárno {{Cesta/SK-1|64}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Moča {{Cesta/SK-2|561}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Štúrovo-železničný rad {{Cesta/SK-2|509}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Štúrovo {{Cesta/SK-1|76}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Dunaj]]}} {{Cesta|SK|HRANICA-EÚ||[[Štúrovo]]-[[Ostrihom]] {{Minivlajka|Maďarsko}}}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/H-C2|11326}}}} {{Cesta|SK|LEGENDA}} }} '''Cesta I. triedy 63''' (''I/63'') je [[cesta I. triedy]] na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá spája [[Bratislava|Bratislavu]], [[Dunajská Streda|Dunajskú Stredu]], [[Komárno]] a [[Štúrovo]]. Jej celková dĺžka je 148,317 km a v úseku Holice - Veľký Meder cez ňu vedie [[európska cesta 575|Európska cesta E575]]. == História == Cesta pôvodne viedla z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Komárno|Komárna]], kde končila križovatkou s cestou [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]]<ref>{{Citácia knihy | autor = Autoklub republiky Československej | korporácia = Slovenský autoklub | titul = Automapa Slovenska | miesto = Bratislava | rok = 1948 | jazyk = sk}}</ref>. Úsek z [[Komárno|Komárna]] do [[Štúrovo|Štúrova]] bol k ceste pričlenený v 80-tych rokoch, spolu s pretriedením pôvodnej cesty II. triedy [[Cesta II. triedy 510 (pôvodná)|II/510]] na cestu I. triedy [[Cesta I. triedy 76 (Slovensko)|I/76]]. [[Most Márie Valérie]] v [[Štúrovo|Štúrove]], ktorým cesta prechádza do [[Maďarsko|Maďarska]] a ktorý bol na Vianoce 1944 zničený ustupujúcimi nemeckými vojskami, bol však obnovený a uvedený do prevádzky až 11. októbra 2001. == Podrobný miestopisný priebeh == === Bratislavský kraj === V minulosti bol začiatok I/63 na križovatke ulíc [[Karadžičova ulica]] a [[Mlynské nivy]], kde sa odpájala od [[Mestský okruh číslo 1 (Bratislava)|vnútorného mestského okruhu]]. Dnes I/63 začína v Bratislave na križovatke s [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]], pokračuje križovatkami s [[diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] a [[Cesta III. triedy 1030 (Slovensko)|III/1030]] a prechádza do [[Senec (okres)|okresu Senec]]. Tu sa najskôr križuje s [[Cesta III. triedy 1053 (Slovensko)|III/1053]], [[Cesta III. triedy 1056 (Slovensko)|III/1056]] a [[Cesta III. triedy 1055 (Slovensko)|III/1055]] v [[Dunajská Lužná|Dunajskej Lužnej]], s [[Cesta III. triedy 1057 (Slovensko)|III/1057]] a [[Cesta III. triedy 1058 (Slovensko)|III/1058]] a prechádza do [[Dunajská Streda (okres)|dunajskostredského okresu]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. ==== Rozšírenie Ulice Svornosti ==== Vzhľadom na neúnosnú dopravnú situáciu bola v auguste 2011 rozšírená [[Ulica Svornosti]] v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice po hranicu mesta pred obcou [[Rovinka]] na 2+1 (dva pruhy smerom z Rovinky do Bratislavy, jeden opačným smerom). Táto stavebná úprava cesty I/63 stála 3,8 milióna eur a aspoň trochu pomohla ťažkej dopravnej situácii juhovýchodným častiam Bratislavy a priľahlým obciam, pokým nebude definitívne vyriešená stavbou [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R7]].<ref>http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/197007-treti-pruh-na-ceste-medzi-rovinkou-a-bratislavou-zacnu-robit-v-auguste/</ref> === Trnavský kraj === V okrese Dunajská Streda sa najskôr v [[Šamorín]]e križuje s [[Cesta III. triedy 1056 (Slovensko)|III/1056]] a [[Cesta II. triedy 503 (Slovensko)|II/503]] a križovatkami s cestami [[Cesta III. triedy 1375 (Slovensko)|III/1375]], [[Cesta III. triedy 1376 (Slovensko)|III/1376]] a [[Cesta III. triedy 1377 (Slovensko)|III/1377]] sa dostáva do obce [[Báč]], kde sa križuje s [[Cesta II. triedy 506 (Slovensko)|II/506]] a [[Cesta III. triedy 1379 (Slovensko)|III/1379]]. Ďalej pokračuje I/63 križovatkami s [[Cesta III. triedy 1380 (Slovensko)|III/1380]], [[Cesta III. triedy 1381 (Slovensko)|III/1381]], [[Cesta III. triedy 1382 (Slovensko)|III/1382]], [[Cesta III. triedy 1384 (Slovensko)|III/1384]], [[Cesta III. triedy 1385 (Slovensko)|III/1385]], [[Cesta III. triedy 1389 (Slovensko)|III/1389]], [[Cesta III. triedy 1390 (Slovensko)|III/1390]], [[Cesta III. triedy 1433 (Slovensko)|III/1433]], [[Cesta III. triedy 1391 (Slovensko)|III/1391]], [[Cesta III. triedy 1418 (Slovensko)|III/1418]], [[Cesta III. triedy 1406 (Slovensko)|III/1406]]. N a [[obchvat]]e Dunajskej Stredy sa križuje s [[Cesta III. triedy 1407 (Slovensko)|III/1407,]] [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]], [[Cesta III. triedy 1394 (Slovensko)|III/1394]] a [[Cesta II. triedy 572 (Slovensko)|II/572]], s [[Cesta III. triedy 1396 (Slovensko)|III/1396]] v [[Dolný Bar|Dolnom Bare]], s [[Cesta III. triedy 1400 (Slovensko)|III/1400]] a [[Cesta III. triedy 1402 (Slovensko)|III/1402]] v [[Dolný Štál|Dolnom Štále]], ďalej sa križuje s [[Cesta III. triedy 1428 (Slovensko)|III/1428]] a vchádza do [[Veľký Meder|Veľkého Medera]], kde sa križuje s [[Cesta I. triedy 13 (Slovensko)|I/13]], [[Cesta III. triedy 1405 (Slovensko)|III/1405]] a [[Cesta II. triedy 561 (Slovensko)|II/561]]. ==== Obchvat Dunajskej Stredy ==== '''Obchvat Dunajskej Stredy''' je samostatne neoznačený úsek I/63, ktorý tvorí vonkajší obchvat [[Dunajská Streda|Dunajskej Stredy]]. Celková dĺžka tohto úseku je 7 km. Vonkajší obchvat Dunajskej Stredy sa začína križovatkou s [[Cesta III. triedy 1407 (Slovensko)|III/1407]] pokračuje križovaním s [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]],[[Cesta III. triedy 1394 (Slovensko)|III/1394]] a končí sa napojením na [[Cesta II. triedy 572 (Slovensko)|II/572]]. === Nitriansky kraj === Cestná komunikácia I. triedy číslo 63 potom pokračuje do [[Komárno (okres)|komárňanského okresu]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Najprv sa križuje s [[Cesta III. triedy 1450 (Slovensko)|III/1450]], [[Cesta III. triedy 1452 (Slovensko)|III/1452]], prechádza cez [[Bodza|Bodzu]], kde sa križuje s [[Cesta III. triedy 1453 (Slovensko)|III/1453]], ďalej sa križuje s [[Cesta III. triedy 1454 (Slovensko)|III/1454]], s [[Cesta III. triedy 1456 (Slovensko)|III/1456]] v obci [[Tôň]], mimo obcí s [[Cesta III. triedy 1455 (Slovensko)|III/1455]], [[Cesta III. triedy 1458 (Slovensko)|III/1458]], [[Cesta III. triedy 1459 (Slovensko)|III/1459]], [[Cesta III. triedy 1461 (Slovensko)|III/1461]], [[Cesta III. triedy 1422 (Slovensko)|III/1422]], [[Cesta III. triedy 1460 (Slovensko)|III/1460]], [[Cesta III. triedy 1462 (Slovensko)|III/1462]], [[Cesta III. triedy 1461 (Slovensko)|III/1461]] a vchádza do [[Komárno|Komárna]]. Tu sa križuje I/63 s [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|II/573]], [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]] a [[Cesta III. triedy 1463 (Slovensko)|III/1463]]. Po opustení Komárna sa križuje s [[Cesta III. triedy 1465 (Slovensko)|III/1465]], s [[Cesta II. triedy 588 (Slovensko)|II/588]] v [[Moča|Moči]], mimo obce s [[Cesta III. triedy 1475 (Slovensko)|III/1475]] a prechádza do [[Nové Zámky (okres)|novozámockého okresu]]. V okrese Nové Zámky sa najskôr križuje s [[Cesta III. triedy 1464 (Slovensko)|III/1464]], v [[Mužla|Mužli]], s [[Cesta II. triedy 509 (Slovensko)|II/509]] pri Štúrove, v Štúrove s [[Cesta III. triedy 1511 (Slovensko)|III/1511]], [[Cesta III. triedy 1519 (Slovensko)|III/1519]], [[Cesta I. triedy 76 (Slovensko)|I/76]] a [[Most Márie Valérie|mostom Márie Valérie]] pokračuje do [[Maďarsko|Maďarska]] ako [[Miestna cesta 11326 (Maďarsko)|miestna cesta 11326]]. == Galéria == <gallery> Image:MariaValeriaBridge.jpg|Most do Maďarska v Štúrove Image:Dunamocs136.JPG|I/63 v Moči </gallery> == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:I/63}} == Zdroj == * [http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/miestopis_2010.pdf Miestopisný priebeh cestných komunikácií (Slovenská správa ciest)] == Referencie == {{Referencie}} {{Cestná infraštruktúra na Slovensku}} [[Kategória:Cesty I. triedy na Slovensku|63]] fmf1l4g7y4o0t4wl82bicga2zwj92vw 7417002 7416999 2022-07-29T11:12:03Z 178.40.63.123 /* Trnavský kraj */ wikitext text/x-wiki {{Infobox diaľnica |KRAJINA = SK |TYP CESTY = 1 |ČÍSLO CESTY = 63 |ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 575 |CELKOVÁ DĹŽKA = 148,317 |V PREVÁDZKE = 148,317 |REGIÓN = [[Bratislavský kraj]], [[Trnavský kraj]]<br/>[[Nitriansky kraj]] |OBRÁZOK = Komárom227.JPG |OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 300px |OBRÁZOK-POPIS = I/63 v Komárne na moste ponad pevnostný systém |OBJEKTY = {{Cesta|SK|ODBOČKA||Bratislava-Bajkalská-Gagarinova {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|8|Bratislava-Ružinov {{Cesta/SK-D-E|1|58}}{{Cesta/SK-E|75}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|13|Bratislava-Podunajské Biskupice {{Cesta/SK-D|4}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|14|Šamorín-západ {{Cesta/SK-R-E|7|575}}}} {{Cesta|SK|KRUHOVÝ OBJAZD||Šamorín {{Cesta/SK-2|503}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Báč {{Cesta/SK-2|506}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|32|Holice {{Cesta/SK-R-E|7|575}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD-CESTA||Dunajská Streda {{Cesta/SK-2|507}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Kútniky {{Cesta/SK-2|572}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Dolný Štál {{Cesta/SK-2|211}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Veľký Meder {{Cesta/SK-1-E|13|575}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Veľký Meder {{Cesta/SK-2|561}}}} {{Cesta|SK|KRUHOVÝ OBJAZD||Komárno {{Cesta/SK-1|64}}}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Peáž s {{Cesta/SK-1|64}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Váh]]}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Komárno {{Cesta/SK-1|64}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Moča {{Cesta/SK-2|561}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Štúrovo-železničný rad {{Cesta/SK-2|509}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Štúrovo {{Cesta/SK-1|76}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Dunaj]]}} {{Cesta|SK|HRANICA-EÚ||[[Štúrovo]]-[[Ostrihom]] {{Minivlajka|Maďarsko}}}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/H-C2|11326}}}} {{Cesta|SK|LEGENDA}} }} '''Cesta I. triedy 63''' (''I/63'') je [[cesta I. triedy]] na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá spája [[Bratislava|Bratislavu]], [[Dunajská Streda|Dunajskú Stredu]], [[Komárno]] a [[Štúrovo]]. Jej celková dĺžka je 148,317 km a v úseku Holice - Veľký Meder cez ňu vedie [[európska cesta 575|Európska cesta E575]]. == História == Cesta pôvodne viedla z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Komárno|Komárna]], kde končila križovatkou s cestou [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]]<ref>{{Citácia knihy | autor = Autoklub republiky Československej | korporácia = Slovenský autoklub | titul = Automapa Slovenska | miesto = Bratislava | rok = 1948 | jazyk = sk}}</ref>. Úsek z [[Komárno|Komárna]] do [[Štúrovo|Štúrova]] bol k ceste pričlenený v 80-tych rokoch, spolu s pretriedením pôvodnej cesty II. triedy [[Cesta II. triedy 510 (pôvodná)|II/510]] na cestu I. triedy [[Cesta I. triedy 76 (Slovensko)|I/76]]. [[Most Márie Valérie]] v [[Štúrovo|Štúrove]], ktorým cesta prechádza do [[Maďarsko|Maďarska]] a ktorý bol na Vianoce 1944 zničený ustupujúcimi nemeckými vojskami, bol však obnovený a uvedený do prevádzky až 11. októbra 2001. == Podrobný miestopisný priebeh == === Bratislavský kraj === V minulosti bol začiatok I/63 na križovatke ulíc [[Karadžičova ulica]] a [[Mlynské nivy]], kde sa odpájala od [[Mestský okruh číslo 1 (Bratislava)|vnútorného mestského okruhu]]. Dnes I/63 začína v Bratislave na križovatke s [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]], pokračuje križovatkami s [[diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] a [[Cesta III. triedy 1030 (Slovensko)|III/1030]] a prechádza do [[Senec (okres)|okresu Senec]]. Tu sa najskôr križuje s [[Cesta III. triedy 1053 (Slovensko)|III/1053]], [[Cesta III. triedy 1056 (Slovensko)|III/1056]] a [[Cesta III. triedy 1055 (Slovensko)|III/1055]] v [[Dunajská Lužná|Dunajskej Lužnej]], s [[Cesta III. triedy 1057 (Slovensko)|III/1057]] a [[Cesta III. triedy 1058 (Slovensko)|III/1058]] a prechádza do [[Dunajská Streda (okres)|dunajskostredského okresu]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. ==== Rozšírenie Ulice Svornosti ==== Vzhľadom na neúnosnú dopravnú situáciu bola v auguste 2011 rozšírená [[Ulica Svornosti]] v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice po hranicu mesta pred obcou [[Rovinka]] na 2+1 (dva pruhy smerom z Rovinky do Bratislavy, jeden opačným smerom). Táto stavebná úprava cesty I/63 stála 3,8 milióna eur a aspoň trochu pomohla ťažkej dopravnej situácii juhovýchodným častiam Bratislavy a priľahlým obciam, pokým nebude definitívne vyriešená stavbou [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R7]].<ref>http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/197007-treti-pruh-na-ceste-medzi-rovinkou-a-bratislavou-zacnu-robit-v-auguste/</ref> === Trnavský kraj === V okrese Dunajská Streda sa najskôr v [[Šamorín]]e križuje s [[Cesta III. triedy 1056 (Slovensko)|III/1056]] a [[Cesta II. triedy 503 (Slovensko)|II/503]] a križovatkami s cestami [[Cesta III. triedy 1375 (Slovensko)|III/1375]], [[Cesta III. triedy 1376 (Slovensko)|III/1376]] a [[Cesta III. triedy 1377 (Slovensko)|III/1377]] sa dostáva do obce [[Báč]], kde sa križuje s [[Cesta II. triedy 506 (Slovensko)|II/506]] a [[Cesta III. triedy 1379 (Slovensko)|III/1379]]. Ďalej pokračuje I/63 križovatkami s [[Cesta III. triedy 1380 (Slovensko)|III/1380]], [[Cesta III. triedy 1381 (Slovensko)|III/1381]], [[Cesta III. triedy 1382 (Slovensko)|III/1382]], [[Cesta III. triedy 1384 (Slovensko)|III/1384]], [[Cesta III. triedy 1385 (Slovensko)|III/1385]], [[Cesta III. triedy 1389 (Slovensko)|III/1389]], [[Cesta III. triedy 1390 (Slovensko)|III/1390]], [[Cesta III. triedy 1433 (Slovensko)|III/1433]], [[Cesta III. triedy 1391 (Slovensko)|III/1391]], [[Cesta III. triedy 1418 (Slovensko)|III/1418]], [[Cesta III. triedy 1406 (Slovensko)|III/1406]]. N a [[obchvat]]e Dunajskej Stredy sa križuje s [[Cesta III. triedy 1407 (Slovensko)|III/1407,]] [[Cesta III. triedy 1407 (Slovensko)|III/1408, III/1409,]] [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]], [[Cesta III. triedy 1394 (Slovensko)|III/1394]] a [[Cesta II. triedy 572 (Slovensko)|II/572]], s [[Cesta III. triedy 1396 (Slovensko)|III/1396]] v [[Dolný Bar|Dolnom Bare]], s [[Cesta III. triedy 1400 (Slovensko)|III/1400]] a [[Cesta III. triedy 1402 (Slovensko)|III/1402]] v [[Dolný Štál|Dolnom Štále]], ďalej sa križuje s [[Cesta III. triedy 1428 (Slovensko)|III/1428]] a vchádza do [[Veľký Meder|Veľkého Medera]], kde sa križuje s [[Cesta I. triedy 13 (Slovensko)|I/13]], [[Cesta III. triedy 1405 (Slovensko)|III/1405]] a [[Cesta II. triedy 561 (Slovensko)|II/561]]. ==== Obchvat Dunajskej Stredy ==== '''Obchvat Dunajskej Stredy''' je samostatne neoznačený úsek I/63, ktorý tvorí vonkajší obchvat [[Dunajská Streda|Dunajskej Stredy]]. Celková dĺžka tohto úseku je 7 km. Vonkajší obchvat Dunajskej Stredy sa začína križovatkou s [[Cesta III. triedy 1407 (Slovensko)|III/1407]] pokračuje križovaním s [[Cesta III. triedy 1407 (Slovensko)|III/1408, III/1409]], [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]],[[Cesta III. triedy 1394 (Slovensko)|III/1394]] a končí sa napojením na [[Cesta II. triedy 572 (Slovensko)|II/572]]. === Nitriansky kraj === Cestná komunikácia I. triedy číslo 63 potom pokračuje do [[Komárno (okres)|komárňanského okresu]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Najprv sa križuje s [[Cesta III. triedy 1450 (Slovensko)|III/1450]], [[Cesta III. triedy 1452 (Slovensko)|III/1452]], prechádza cez [[Bodza|Bodzu]], kde sa križuje s [[Cesta III. triedy 1453 (Slovensko)|III/1453]], ďalej sa križuje s [[Cesta III. triedy 1454 (Slovensko)|III/1454]], s [[Cesta III. triedy 1456 (Slovensko)|III/1456]] v obci [[Tôň]], mimo obcí s [[Cesta III. triedy 1455 (Slovensko)|III/1455]], [[Cesta III. triedy 1458 (Slovensko)|III/1458]], [[Cesta III. triedy 1459 (Slovensko)|III/1459]], [[Cesta III. triedy 1461 (Slovensko)|III/1461]], [[Cesta III. triedy 1422 (Slovensko)|III/1422]], [[Cesta III. triedy 1460 (Slovensko)|III/1460]], [[Cesta III. triedy 1462 (Slovensko)|III/1462]], [[Cesta III. triedy 1461 (Slovensko)|III/1461]] a vchádza do [[Komárno|Komárna]]. Tu sa križuje I/63 s [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|II/573]], [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]] a [[Cesta III. triedy 1463 (Slovensko)|III/1463]]. Po opustení Komárna sa križuje s [[Cesta III. triedy 1465 (Slovensko)|III/1465]], s [[Cesta II. triedy 588 (Slovensko)|II/588]] v [[Moča|Moči]], mimo obce s [[Cesta III. triedy 1475 (Slovensko)|III/1475]] a prechádza do [[Nové Zámky (okres)|novozámockého okresu]]. V okrese Nové Zámky sa najskôr križuje s [[Cesta III. triedy 1464 (Slovensko)|III/1464]], v [[Mužla|Mužli]], s [[Cesta II. triedy 509 (Slovensko)|II/509]] pri Štúrove, v Štúrove s [[Cesta III. triedy 1511 (Slovensko)|III/1511]], [[Cesta III. triedy 1519 (Slovensko)|III/1519]], [[Cesta I. triedy 76 (Slovensko)|I/76]] a [[Most Márie Valérie|mostom Márie Valérie]] pokračuje do [[Maďarsko|Maďarska]] ako [[Miestna cesta 11326 (Maďarsko)|miestna cesta 11326]]. == Galéria == <gallery> Image:MariaValeriaBridge.jpg|Most do Maďarska v Štúrove Image:Dunamocs136.JPG|I/63 v Moči </gallery> == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:I/63}} == Zdroj == * [http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/miestopis_2010.pdf Miestopisný priebeh cestných komunikácií (Slovenská správa ciest)] == Referencie == {{Referencie}} {{Cestná infraštruktúra na Slovensku}} [[Kategória:Cesty I. triedy na Slovensku|63]] tjfyzvi13dfik2k3659se5x2l4nqwzq 7417009 7417002 2022-07-29T11:15:19Z 178.40.63.123 /* Trnavský kraj */ wikitext text/x-wiki {{Infobox diaľnica |KRAJINA = SK |TYP CESTY = 1 |ČÍSLO CESTY = 63 |ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 575 |CELKOVÁ DĹŽKA = 148,317 |V PREVÁDZKE = 148,317 |REGIÓN = [[Bratislavský kraj]], [[Trnavský kraj]]<br/>[[Nitriansky kraj]] |OBRÁZOK = Komárom227.JPG |OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 300px |OBRÁZOK-POPIS = I/63 v Komárne na moste ponad pevnostný systém |OBJEKTY = {{Cesta|SK|ODBOČKA||Bratislava-Bajkalská-Gagarinova {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|8|Bratislava-Ružinov {{Cesta/SK-D-E|1|58}}{{Cesta/SK-E|75}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|13|Bratislava-Podunajské Biskupice {{Cesta/SK-D|4}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|14|Šamorín-západ {{Cesta/SK-R-E|7|575}}}} {{Cesta|SK|KRUHOVÝ OBJAZD||Šamorín {{Cesta/SK-2|503}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Báč {{Cesta/SK-2|506}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|32|Holice {{Cesta/SK-R-E|7|575}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD-CESTA||Dunajská Streda {{Cesta/SK-2|507}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Kútniky {{Cesta/SK-2|572}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Dolný Štál {{Cesta/SK-2|211}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Veľký Meder {{Cesta/SK-1-E|13|575}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Veľký Meder {{Cesta/SK-2|561}}}} {{Cesta|SK|KRUHOVÝ OBJAZD||Komárno {{Cesta/SK-1|64}}}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Peáž s {{Cesta/SK-1|64}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Váh]]}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Komárno {{Cesta/SK-1|64}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Moča {{Cesta/SK-2|561}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Štúrovo-železničný rad {{Cesta/SK-2|509}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Štúrovo {{Cesta/SK-1|76}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Dunaj]]}} {{Cesta|SK|HRANICA-EÚ||[[Štúrovo]]-[[Ostrihom]] {{Minivlajka|Maďarsko}}}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/H-C2|11326}}}} {{Cesta|SK|LEGENDA}} }} '''Cesta I. triedy 63''' (''I/63'') je [[cesta I. triedy]] na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá spája [[Bratislava|Bratislavu]], [[Dunajská Streda|Dunajskú Stredu]], [[Komárno]] a [[Štúrovo]]. Jej celková dĺžka je 148,317 km a v úseku Holice - Veľký Meder cez ňu vedie [[európska cesta 575|Európska cesta E575]]. == História == Cesta pôvodne viedla z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Komárno|Komárna]], kde končila križovatkou s cestou [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]]<ref>{{Citácia knihy | autor = Autoklub republiky Československej | korporácia = Slovenský autoklub | titul = Automapa Slovenska | miesto = Bratislava | rok = 1948 | jazyk = sk}}</ref>. Úsek z [[Komárno|Komárna]] do [[Štúrovo|Štúrova]] bol k ceste pričlenený v 80-tych rokoch, spolu s pretriedením pôvodnej cesty II. triedy [[Cesta II. triedy 510 (pôvodná)|II/510]] na cestu I. triedy [[Cesta I. triedy 76 (Slovensko)|I/76]]. [[Most Márie Valérie]] v [[Štúrovo|Štúrove]], ktorým cesta prechádza do [[Maďarsko|Maďarska]] a ktorý bol na Vianoce 1944 zničený ustupujúcimi nemeckými vojskami, bol však obnovený a uvedený do prevádzky až 11. októbra 2001. == Podrobný miestopisný priebeh == === Bratislavský kraj === V minulosti bol začiatok I/63 na križovatke ulíc [[Karadžičova ulica]] a [[Mlynské nivy]], kde sa odpájala od [[Mestský okruh číslo 1 (Bratislava)|vnútorného mestského okruhu]]. Dnes I/63 začína v Bratislave na križovatke s [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]], pokračuje križovatkami s [[diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] a [[Cesta III. triedy 1030 (Slovensko)|III/1030]] a prechádza do [[Senec (okres)|okresu Senec]]. Tu sa najskôr križuje s [[Cesta III. triedy 1053 (Slovensko)|III/1053]], [[Cesta III. triedy 1056 (Slovensko)|III/1056]] a [[Cesta III. triedy 1055 (Slovensko)|III/1055]] v [[Dunajská Lužná|Dunajskej Lužnej]], s [[Cesta III. triedy 1057 (Slovensko)|III/1057]] a [[Cesta III. triedy 1058 (Slovensko)|III/1058]] a prechádza do [[Dunajská Streda (okres)|dunajskostredského okresu]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. ==== Rozšírenie Ulice Svornosti ==== Vzhľadom na neúnosnú dopravnú situáciu bola v auguste 2011 rozšírená [[Ulica Svornosti]] v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice po hranicu mesta pred obcou [[Rovinka]] na 2+1 (dva pruhy smerom z Rovinky do Bratislavy, jeden opačným smerom). Táto stavebná úprava cesty I/63 stála 3,8 milióna eur a aspoň trochu pomohla ťažkej dopravnej situácii juhovýchodným častiam Bratislavy a priľahlým obciam, pokým nebude definitívne vyriešená stavbou [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R7]].<ref>http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/197007-treti-pruh-na-ceste-medzi-rovinkou-a-bratislavou-zacnu-robit-v-auguste/</ref> === Trnavský kraj === V okrese Dunajská Streda sa najskôr v [[Šamorín]]e križuje s [[Cesta III. triedy 1056 (Slovensko)|III/1056]] a [[Cesta II. triedy 503 (Slovensko)|II/503]] a križovatkami s cestami [[Cesta III. triedy 1375 (Slovensko)|III/1375]], [[Cesta III. triedy 1376 (Slovensko)|III/1376]] a [[Cesta III. triedy 1377 (Slovensko)|III/1377]] sa dostáva do obce [[Báč]], kde sa križuje s [[Cesta II. triedy 506 (Slovensko)|II/506]] a [[Cesta III. triedy 1379 (Slovensko)|III/1379]]. Ďalej pokračuje I/63 križovatkami s [[Cesta III. triedy 1380 (Slovensko)|III/1380]], [[Cesta III. triedy 1381 (Slovensko)|III/1381]], [[Cesta III. triedy 1382 (Slovensko)|III/1382]], [[Cesta III. triedy 1384 (Slovensko)|III/1384]], [[Cesta III. triedy 1385 (Slovensko)|III/1385]], [[Cesta III. triedy 1389 (Slovensko)|III/1389]], [[Cesta III. triedy 1390 (Slovensko)|III/1390]], [[Cesta III. triedy 1433 (Slovensko)|III/1433]], [[Cesta III. triedy 1391 (Slovensko)|III/1391]], [[Cesta III. triedy 1418 (Slovensko)|III/1418]], [[Cesta III. triedy 1406 (Slovensko)|III/1406]]. Na [[obchvat]]e Dunajskej Stredy sa križuje s [[Cesta III. triedy 1407 (Slovensko)|III/1407,]] [[Cesta III. triedy 1407 (Slovensko)|III/1408, III/1409,]] [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]], [[Cesta III. triedy 1394 (Slovensko)|III/1394]] a [[Cesta II. triedy 572 (Slovensko)|II/572]], s [[Cesta III. triedy 1396 (Slovensko)|III/1396]] v [[Dolný Bar|Dolnom Bare]], s [[Cesta III. triedy 1400 (Slovensko)|III/1400]] a [[Cesta III. triedy 1402 (Slovensko)|III/1402]] v [[Dolný Štál|Dolnom Štále]], ďalej sa križuje s [[Cesta III. triedy 1428 (Slovensko)|III/1428]] a vchádza do [[Veľký Meder|Veľkého Medera]], kde sa križuje s [[Cesta I. triedy 13 (Slovensko)|I/13]], [[Cesta III. triedy 1405 (Slovensko)|III/1405]] a [[Cesta II. triedy 561 (Slovensko)|II/561]]. ==== Obchvat Dunajskej Stredy ==== '''Obchvat Dunajskej Stredy''' je samostatne neoznačený úsek I/63, ktorý tvorí vonkajší obchvat [[Dunajská Streda|Dunajskej Stredy]]. Celková dĺžka tohto úseku je 7 km. Vonkajší obchvat Dunajskej Stredy sa začína križovatkou s [[Cesta III. triedy 1407 (Slovensko)|III/1407]] pokračuje križovaním s [[Cesta III. triedy 1407 (Slovensko)|III/1408, III/1409]], [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]],[[Cesta III. triedy 1394 (Slovensko)|III/1394]] a končí sa napojením na [[Cesta II. triedy 572 (Slovensko)|II/572]]. === Nitriansky kraj === Cestná komunikácia I. triedy číslo 63 potom pokračuje do [[Komárno (okres)|komárňanského okresu]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Najprv sa križuje s [[Cesta III. triedy 1450 (Slovensko)|III/1450]], [[Cesta III. triedy 1452 (Slovensko)|III/1452]], prechádza cez [[Bodza|Bodzu]], kde sa križuje s [[Cesta III. triedy 1453 (Slovensko)|III/1453]], ďalej sa križuje s [[Cesta III. triedy 1454 (Slovensko)|III/1454]], s [[Cesta III. triedy 1456 (Slovensko)|III/1456]] v obci [[Tôň]], mimo obcí s [[Cesta III. triedy 1455 (Slovensko)|III/1455]], [[Cesta III. triedy 1458 (Slovensko)|III/1458]], [[Cesta III. triedy 1459 (Slovensko)|III/1459]], [[Cesta III. triedy 1461 (Slovensko)|III/1461]], [[Cesta III. triedy 1422 (Slovensko)|III/1422]], [[Cesta III. triedy 1460 (Slovensko)|III/1460]], [[Cesta III. triedy 1462 (Slovensko)|III/1462]], [[Cesta III. triedy 1461 (Slovensko)|III/1461]] a vchádza do [[Komárno|Komárna]]. Tu sa križuje I/63 s [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|II/573]], [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]] a [[Cesta III. triedy 1463 (Slovensko)|III/1463]]. Po opustení Komárna sa križuje s [[Cesta III. triedy 1465 (Slovensko)|III/1465]], s [[Cesta II. triedy 588 (Slovensko)|II/588]] v [[Moča|Moči]], mimo obce s [[Cesta III. triedy 1475 (Slovensko)|III/1475]] a prechádza do [[Nové Zámky (okres)|novozámockého okresu]]. V okrese Nové Zámky sa najskôr križuje s [[Cesta III. triedy 1464 (Slovensko)|III/1464]], v [[Mužla|Mužli]], s [[Cesta II. triedy 509 (Slovensko)|II/509]] pri Štúrove, v Štúrove s [[Cesta III. triedy 1511 (Slovensko)|III/1511]], [[Cesta III. triedy 1519 (Slovensko)|III/1519]], [[Cesta I. triedy 76 (Slovensko)|I/76]] a [[Most Márie Valérie|mostom Márie Valérie]] pokračuje do [[Maďarsko|Maďarska]] ako [[Miestna cesta 11326 (Maďarsko)|miestna cesta 11326]]. == Galéria == <gallery> Image:MariaValeriaBridge.jpg|Most do Maďarska v Štúrove Image:Dunamocs136.JPG|I/63 v Moči </gallery> == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:I/63}} == Zdroj == * [http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/miestopis_2010.pdf Miestopisný priebeh cestných komunikácií (Slovenská správa ciest)] == Referencie == {{Referencie}} {{Cestná infraštruktúra na Slovensku}} [[Kategória:Cesty I. triedy na Slovensku|63]] 5d899djq7gh2safstx880zenwzuhi3p Národný park Sagarmáthá 0 251556 7416945 7124276 2022-07-29T08:44:51Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Mount Everest]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geo|27_57_55_N_86_54_47_E_region:NP|27° 57′ 55″ s.š., 86° 54′ 47″ v.d.}} {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Národný park Sagarmáthá | other_name = Sagarmatha National park | category = [[Národný park]] <!-- *** Image *** --> | image = Mnch gokyolake1.JPG | image_caption = Gokyo Lake vo výške 4750 m <!-- *** Symbols *** --> | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nepál | country_flag = 1 | state = | region_type = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = Himaláje | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | prominence = | lat_d = | long_d = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | area = 1148 | area1 = | area1_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | biome_share = | biome1 = | biome2 = | biome3 = | plant = | animal = <!-- *** History & management *** --> | established = [[19. júl]] [[1976]] | established1 = | established1_type = | management = | management_location = | management_lat_d = | management_long_d = <!-- *** Acess *** --> | visitation = | discovery = | ascent = <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Sagarmatha National Park | whs_type = prírodná | whs_year = 1979 | whs_danger = | whs_extensions = | whs_number = 120 | whs_region = 3 | whs_criteria = vii | category_iucn = ii <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Sagarmatha National Park | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Národný park Sagarmáthá''' (iné názvy: '''Národný park Sagarmátha''', '''Národný park Sagarmatha''') je chránené územie, ktoré sa nachádza v [[Nepál]]e a zaberá časť [[Himaláje|Himalájí]] vrátane južnej strany [[Mount Everest]]u. Park bol založený [[19. júl|19. júla]] [[1976]]. Nachádza sa v ňom jedinečné prírodné bohatstvo v podobe fauny i flóry. Hlavne vďaka tomu bol park v roku [[1979]] zapísaný na [[Svetové dedičstvo|Zoznam svetového dedičstva]] [[UNESCO]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sagarmatha National Park}} {{výhonok chránené územie}} {{Svetové dedičstvo - Nepál}} {{Národné parky v Nepále}} {{DEFAULTSORT:Sagarmáthá}} [[Kategória:Národné parky v Nepále]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Nepále]] [[Kategória:Mount Everest]] hv3z50h5vlcpxehfe6305yg6nwbx1e5 Stegania trimaculata 0 252162 7416727 6992222 2022-07-28T12:08:47Z Layeen 121320 a → e wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| |Názov=Stegania trimaculata| |Obrázok=Stegania trimaculata.jpg| |Titulok=''Stegania trimaculata'' |Skry12=áno| |Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| |Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| |Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| |Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| |Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Gastroneuralia (Protostomia)| |Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| |Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| |Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| |Rad po slovensky= [[motýle]]|Rad po latinsky=Lepidoptera| |Čeľaď po slovensky= [[piadivkovité]]|Čeľaď po latinsky=Geometridae| |Rod po slovensky= [[listnatka]]|Rod po latinsky=Stegania| |Binomické meno=Stegania trimaculata |Klasifikátor1=[[Charles Joseph de Villers|Villers]], [[1789]] |Synonymá=| |Obrázok2=| |Titulok2=| }} Listnatka '''''Stegania trimaculata''''' je druh nočného [[Motýle|motýľa]] z čeľade [[piadivkovité]] (''Geometridae''), ktorý je rozšírený hlavne v [[Južná Európa|južnej Európe]]. == Vzhľad imága == Rozpätie krídel je 26 – {{mm|28|m}}. Základná farba krídel je krémová až svetlo-hnedá. Kresba na krídlach je veľmi variabilná. Charakteristické sú zvyčajne tri hnedé škvrny na prednej hrane predných krídel a dve hnedé prekrížené linky. Krídla jedincov sa môžu značne líšiť v detailoch. Zadné krídla majú rovnaké základné sfarbenie ako predné krídlo. == Bionómia == [[Imágo]] lieta od mája do septembra v dvoch generáciách, ktoré sa čiastočne prekrývajú. Vyskytuje sa od mája do júna a od júla do augusta. Vo vyšších nadmorských výškach sa vyskytujú jedinci o niečo neskôr. Dospelé imága lietajú a sajú nektár z kvetov lipy. V noci prilietajú aj na svetlo. Vajíčka samička kladie na topole ([[Populus]]). Húsenice sa vyskytujú od júna do augusta. Prezimuje v štádiu [[Kukla (zoológia)|kukly]]. Imága sa vyskytujú hlavne v údolí riek a v lužných lesoch, kde rastú topole. Tento druh je miestne niekedy hojný, ale nepatrí celkove k hojným druhom. Vyskytuje sa v severnej Afrike a západnej a južnej Európe. Nežije v juhovýchodnej Európe. Dokázal sa i na území Turkménska a Uzbekistanu. == Zdroje informácií o druhu == * Günter Ebert (Hrsg.): ''Die Schmetterlinge Baden-Württembergs'' Band 9 (Spanner (Geometridae) 2. Teil), Nachtfalter VII. Ulmer Verlag Stuttgart 2003. * Walter Forster & Theodor Wohlfahrt: ''Die Schmetterlinge Mitteleuropas Band V Spanner (Geometridae)''. 312 pp., Frankh´sche Verlagshandlung Stuttgart, 1973. * Manfred Koch: ''Wir bestimmen Schmetterlinge IV Spanner Deutschlands (unter Ausschluss der Alpengebiete)''. Neumann Verlag, Radebeul & Berlin, 1961. [[Kategória:Piadivkovité]] 8417vdzofgfnfzdzuv6u2dny5xnqo3z Piadivka egrešová 0 252362 7416725 6992221 2022-07-28T12:06:20Z Layeen 121320 zmazanie opakoveného výrazu wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=piadivka egrešová| Obrázok=Abraxas grossulariata orkney.jpg| Titulok=piadivka egrešová| Skry12=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Gastroneuralia (Protostomia)| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Rad po slovensky= [[motýle]]|Rad po latinsky=Lepidoptera| Čeľaď po slovensky= [[piadivkovité]]|Čeľaď po latinsky=Geometridae| Rod po slovensky= [[piadivka]]|Rod po latinsky=Abraxas| Druh po slovensky=piadivka egrešová|Druh po latinsky=A. grossulariata| Binomické meno=Abraxas grossulariata| Klasifikátor1=[[Carolus Linnaeus|Linnaeus]]| Dátum1=[[1758]]| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} [[File:Abraxas grossulariata MHNT.jpg|thumb|upright 1.15|''Abraxas grossulariata'' - ♂]] '''Piadivka egrešová''' (''Abraxas grossulariata'') je druh nočného motýľa z čeľade [[piadivkovité]] (''Geometridae''). Rozšírená je v [[Európa|Európe]] a [[severná Amerika|severnej Amerike]]. Rozpätie krídel má 18-25 mm. Má charakteristické strakaté zafarbenie. Podobné majú aj ich húsenice a môžu sa sa vyskytovať napríklad na [[egreš]]och. == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Abraxas grossulariata|commons=Abraxas grossulariata}} [[Kategória:Piadivkovité]] c7hdj5bliagrp69dz8idoy9olx5i83o Diskografia Vaša Patejdla 0 255580 7416760 7416481 2022-07-28T15:03:55Z Bojars 6357 /* LP, MC a CD */ opravy wikitext text/x-wiki * <small>Diskografia nie je úplná</small> Toto je diskografia [[Slovensko|slovenského]] [[spevák]]a a [[skladateľ]]a [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]]. == SP a EP albumy == * [[1985]] ''Chlapčenský úsmev - [[Vašo Patejdl]]/Veľký smútok malých miest - [[Robo Grigorov]] a skupina Midi'' - Opus <small>9143 0636</small>, SP * [[1987]] ''Umenie žiť - [[Vašo Patejdl]]/'' - Opus, SP * [[1987]] ''[[Slávnosť úprimných slov]] - [[Vašo Patejdl]] a [[Ján Lehotský]], [[Marika Gombitová]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]]'' - Opus, EP * [[1988]] ''Stratený raj - [[Vašo Patejdl]] a [[Heidi Janků]]/Miestna jednička - [[Vašo Patejdl]]'' - Opus, SP * [[1989]] ''Ztracený ráj - [[Vašo Patejdl]] a [[Heidi Janků]]/Novinka - [[Vašo Patejdl]]'' - Opus, SP * [[1989]] ''Muzikantské byty - [[Vašo Patejdl]] a [[Beáta Dubasová]]/Kaskadér, vol. 2 (Remix) - [[Vašo Patejdl]]'' - Opus, SP * [[1987]] ''Umenie žiť - [[Vašo Patejdl]]/'' - Opus, SP == LP, MC a CD == * [[1986]] - ''[[Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)]]'' - ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] [[1. október]] [[1986]]) * [[1986]] - ''[[Chlapčenský úsmev]]'' - ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] [[1. júl]] 1986) * [[1987]] - ''[[Lov na city]]'' - ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] 1.8.1987) * [[1987]] - ''[[We Don't Fall]]'' * [[1987]] - ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]]'' - Opus ([[Vašo Patejdl]], [[Peter Nagy]], [[Beáta Dubasová]]) * [[1989]] - ''[[Mon amour (album)|Mon amour]]'' - ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] 1.7.1989) * [[1989]] - ''[[You Still Are You]]'' * [[1990]] - ''PS - Vašo Patejdl & [[Allan Roy Scott]] ([[Dlhá cesta / Long Way]])'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>9313 2189</small>, LP * [[1991]] - ''[[Labyrinth Of The World / Labyrint sveta]] - Vašo Patejdl a [[Jaroslav Svěcený]]'' * [[1993]] - ''[[Vašo, Paťa a Kuko - Hudobná škola]]'' - ([[Vašo Patejdl]], [[Patrícia Jarjabková]]) * [[1994]] - ''[[The Best of Vašo Patejdl]]'' - * [[1995]] - ''[[Hudobná škola Vaša Patejdla II - Maškrtný bál]]'' - * [[1997]] - ''[[Spovedaj ma zo spomienok]]'' - ([[Polygram]] 1.7.1997) * [[1999]] - ''[[Antológia (Vašo Patejdl)]]'' - (1978 - 1990) (Bonton 1.7.1999) * [[2002]] - ''[[Spovedaj ma zo spomienok ´02]]'' - ([[Universal Music]] 1.7.2002) * [[2004]] - ''[[Do očí]]'' - ([[MC Production]] 15.11.2004) * [[2005]] - ''[[Gold (Vašo Patejdl)|Gold]]'' - ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) == S Elánom == * Albumy so skupinou [[Elán (skupina)|Elán]] == Kompilácie == * [[1991]] ''[[Snehulienka a 7 pretekárov (album)|Snehulienka a 7 pretekárov]]'' - Sony BMG Music * [[1993]] ''[[Fontána pre Zuzanu 2 (album)|Fontána pre Zuzanu 2]]'' * [[1998]] ''Domáce Vianoce'' - PolyGram, CD ** 12. [[Marika Gombitová]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]], Janko Lehotský a [[Vašo Patejdl]] - „Snehové sypané“ * [[1999]] ''[[Fontána pre Zuzanu 3 (album)|Fontána pre Zuzanu 3]]'' * [[2002]] ''[[Fontána pre Zuzanu: Najväčšie hity]]'' * [[2007]] ''[[Jack Rozparovač (album)|Jack Rozparovač]]'' - Sony BMG Music ** 08. „O něčem sním“ - [[Sabina Laurinová]] a Vašo Patejdl ** 14. „O něčem sním (Hit Radio Version)“ - [[Daniela Šinkorová]] a Vašo Patejdl * [[2006]] - ''Peter, Vašo a Beáta deťom + Hrajme sa na Petra'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>91 2754-2 EAN 8584019 275427</small> - CD, ''Legendárne albumy Petra Nagya a jeho hostí pre deti'' (Reedícia LP) * [[2008]] ''Najkrajšie duety'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD - 13. Muzikantské byty - [[Vašo Patejdl]] a [[Beáta Dubasová]], (edícia Gold) * [[2008]] ''Najkrajšie detské hity'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD - 08. Gramofónoví ľudkovia - [[Beáta Dubasová]] & [[Peter Nagy]] & [[Vašo Patejdl]], (edícia Gold) == Dvaja == {{Infobox Album | Názov = Dvaja | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] |Farba pozadia =lightsteelblue | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[1. júl]] [[1986]] | Žáner = [[pop-music]] | Dĺžka = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Recenzie = | Predchádzajúci album = | Nasledujúci album = }} '''''Dvaja''''' je štúdiový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktoré vydal [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] [[1. júla]] [[1986]] na LP. * Zoznam skladieb # „Prvá láska“ - 4:05 # „Ak nie si moja (motív)“ - 0:19 # [[Robo Grigorov]]: „Najrýchlejší z rýchlych“ - 3:17 # „Chalani“ - 2:59 # „Nemožná (motív)“ - 0:38 # „Viem, čo nechcem“ - 3:19 # & [[Oľga Záblacká]] - „Mopedová“ - 2:21 # „Ak nie si moja (motív)“ - 0:42 # [[Silvia Slivová]]: „Nemožná“ - 3:54 # „Fontána pre Zuzanu“ - 0:20 # „Útek“ - 3:35 # „Ak nie si moja“ - 4:12 # „Dvaja“ <small>B3 remix</small> - 3:32 ''[[Diskografia Vaša Patejdla#Diskografia|Hore]]'' == Labyrint sveta == {{Infobox Album | Názov = Labyrint sveta | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] |Farba pozadia =lightsteelblue | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[1991]] | Žáner = [[pop-music]] | Dĺžka = | Vydavateľ = | Producent = | Recenzie = | Predchádzajúci album = | Nasledujúci album = }} '''''Labyrint sveta''''' je štúdiový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktorý vyšiel v roku [[1991]]. <!-- 1 Summum bonum 2 Canzona 3 Labyrint 4 Brána Východu a Brána Rozchodu 5 Hrad Fortúny 6 Rozmazaní Rozkošníci 7 Libidinis aestus 8 Gloria in excelsis Deo 9 Kráľovná Múdrosť 10 Brána Života --> ''[[Diskografia Vaša Patejdla#Diskografia|Hore]]'' == Vašo Patejdl: Antológia (1978 - 1990) == {{Infobox Album | Názov = Vašo Patejdl: Antológia (1978 - 1990) | Typ = [[Kompilácia|Výberový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] |Farba pozadia = darkseagreen | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[1. júl]] [[1999]] | Žáner = [[pop-music]] | Dĺžka = | Vydavateľ = [[Bonton]] | Producent = | Recenzie = | Predchádzajúci album = | Nasledujúci album = }} '''''Vašo Patejdl: Antológia (1978 - 1990)''''' je výberový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktoré vydal [[Bonton]] [[1. júla]] [[1999]]. * Zoznam skladieb ** CD 1 # „Kaskadér“ - 3:52 # „Ja viem“ - 3:53 ([[%C3%94smy_svetadiel|1981]], cover verziu skladby naspieval v r. [[2008]] [[Robo Grigorov]]) # „Zlodej slnečníc“ - 3:20 # „Zvláštny smútok víťazov“ - 4:46 # „Tisíc deväťsto päťdesiatštyri“ - 1:18 # „Miestna jednička“ - 3:20 # „Dvojčatá“ - 4:44 # „Chlapci z predmestia“ - 4:55 # „Nás nik neporazí“ - 4:52 # „Polepšovňa v hlave“ - 3:12 # „Na rozhraní“ - 4:23 # „Chlapčenský úsmev“ - 3:19 # „Tri štvrte na jeseň“ - 4:57 # „Ak nie si moja“ - 4:18 # „Slepý hudobník“ - 5:45 # „Čas mláďat“ - 3:35 # „Smutno je mi“ - 3:38 ** CD2 # „To už poznám“ - 4:16 # „Umenie žiť“ - 4:32 # „Voňavky dievčat“ - 3:32 # „Kam mám s tebou ísť“ - 4:25 # „Veľa je niekedy málo“ - 4:36 # „Púpavová noc“ - 4:05 # „Zvykol som si spávať sám“ - 6:39 # „Lov na city“ - 4:17 # „Mal som rád beatnikov“ - 3:06 # „Francúzky“ - 4:22 # „Kamarátka nádej“ - 3:12 # „Nepriznaná“ - 4:35 # „Baletka samota“ - 4:59 # „Narodiť sa dá len raz“ - 4:11 # & [[Allan Roy Scott]] - „Požičovňa vzducholodí“ - 3:32 # „Afrika je v nás“ - 5:25 # „Výbuch viet“ - 3:56 ''[[Diskografia Vaša Patejdla#Diskografia|Hore]]'' == Spovedaj ma zo spomienok ´02 == {{Infobox Album | Názov = Spovedaj ma zo spomienok ´02 | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] |Farba pozadia =lightsteelblue | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[1. júl]] [[2002]] | Žáner = [[pop-music]] | Dĺžka = | Vydavateľ = [[Universal Music]] | Producent = | Recenzie = | Predchádzajúci album = | Nasledujúci album = }} '''''Spovedaj ma zo spomienok ´02''''' je štúdiový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktoré vydal [[Universal Music]] [[1. júla]] [[2002]]. * Zoznam skladieb # „Nekonečný príbeh“ - 4:39 # „Stále málo viem“ - 3:59 # „O tom je raj“ - 4:31 # „Spovedaj ma zo spomienok“ - 4:32 # „Jediná“ - 4:10 # „Za tebou“ - 3:46 # „Prečo“ - 4:35 # „Biedne sny“ - 4:13 # „Ako víno, ako prievan, ako láva“ - 4:15 # „Kým si so mnou“ - 4:10 # „Priesečník lásky snov a kríz“ - 4:14 # „Neľutuj“ - 5:28 # „Zatúlaná“ - 3:24 # „Dotyk tiel“ - 4:10 # „Tri štvrte na jeseň '02“ - 4:48 # „Voda, čo ma drží nad vodou“ - 4:48 ''[[Diskografia Vaša Patejdla#Diskografia|Hore]]'' == Gold == {{Infobox Album | Názov = Gold | Typ = [[Kompilácia]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] |Farba pozadia = darkseagreen | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[2005]] | Žáner = [[pop-music]] | Dĺžka = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Recenzie = | Predchádzajúci album = | Nasledujúci album = }} '''''Gold''''' je výberový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktoré vydal [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] v [[2005]]. * Zoznam skladieb # „Kaskadér (remix)“ - 4:58 # „Umenie žiť“ - 4:33 # „Kamarátka nádej“ - 3:12 # „Voňavky dievčat“ - 3:22 # „Mal som rád beatnikov“ - 3:07 # „Polepšovňa v hlave“ - 3:13 # „Dvojčatá“ - 4:45 # „Trištvrte na jeseň“ - 4:59 # „Chlapčensky úsmev“ - 3:20 # „Na rozhraní“ - 4:25 # „Nepriznaná“ - 4:35 # „Francúzky“ - 4:21 # „Afrika je v nás“ - 5:26 # „Požičovňa vzducholodí“ - 3:31 # „Ak nie si moja“ - 4:20 ''[[Diskografia Vaša Patejdla#Diskografia|Hore]]'' == [[Peter Nagy|Peter]], Vašo a [[Beáta Dubasová|Beáta]] deťom + Hrajme sa na Petra (2 CD) == '''''Peter, Vašo a Beáta deťom + Hrajme sa na Petra''''' je výberový [[album]], ktorý vydal [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] v r. [[2006]] na CD. * Zoznam skladieb :CD 1 - ''[[Peter Nagy|Peter]], Vašo a [[Beáta Dubasová|Beáta]] deťom'' (reedícia z [[1987]]) # „Gramofónoví ľudkovia“ # „Ako bola objavená Amerika“ # „Čarbičky“ # „Cukráreň smiešností“ # „Oriešky“ # „Pes a mačka“ # „Letí slovo“ # „Aké bude počasie“ # „Darček“ # „Opica na bicykli“ # „Obrátená škola“ # „Pán "O" “ # „Rozprávkové okuliare“ # „Popletená abeceda“ # „Vo vlasoch“ # „Chytľavý smiech“ # „Vyspi sa do krásy“ :CD 2 - ''Hrajme sa na Petra - [[Peter Nagy]]'' (reedícia z [[1990]]): # „Hrajme sa na Petra“ - [[Michaela Pašteková]] # „Myšky zlodejky“ - [[Michaela Pašteková]] # „Nosorožec“ # „Hudobní červíci“ # „Komár“ # „Malíček“ # „Vreckový duch“ # „Opravovňa“ - [[Michaela Pašteková]] # „Prečo krava nenosí žiadnu kravatu“ # „Mačka pána skladateľa“ - [[Michaela Pašteková]] # „Mäsiarky“ # „Hrdza“ # „Máme doma dážď“ - [[Michaela Pašteková]] # „Tomi má v saxofóne zlato“ # „Ružová teta“ # „Vyspi sa do krásy ‘90“ ''[[Diskografia Vaša Patejdla#Diskografia|Hore]]'' [[Kategória:Vašo Patejdl]] [[Kategória:Diskografie|Patejdl, Vašo]] nfy41ognqrjlxoxmsby2vkjiwy8gtmo 7416761 7416760 2022-07-28T15:04:34Z Bojars 6357 odstránenie duplicity wikitext text/x-wiki * <small>Diskografia nie je úplná</small> Toto je diskografia [[Slovensko|slovenského]] [[spevák]]a a [[skladateľ]]a [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]]. == SP a EP albumy == * [[1985]] ''Chlapčenský úsmev - [[Vašo Patejdl]]/Veľký smútok malých miest - [[Robo Grigorov]] a skupina Midi'' - Opus <small>9143 0636</small>, SP * [[1987]] ''Umenie žiť - [[Vašo Patejdl]]/'' - Opus, SP * [[1987]] ''[[Slávnosť úprimných slov]] - [[Vašo Patejdl]] a [[Ján Lehotský]], [[Marika Gombitová]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]]'' - Opus, EP * [[1988]] ''Stratený raj - [[Vašo Patejdl]] a [[Heidi Janků]]/Miestna jednička - [[Vašo Patejdl]]'' - Opus, SP * [[1989]] ''Ztracený ráj - [[Vašo Patejdl]] a [[Heidi Janků]]/Novinka - [[Vašo Patejdl]]'' - Opus, SP * [[1989]] ''Muzikantské byty - [[Vašo Patejdl]] a [[Beáta Dubasová]]/Kaskadér, vol. 2 (Remix) - [[Vašo Patejdl]]'' - Opus, SP * [[1987]] ''Umenie žiť - [[Vašo Patejdl]]/'' - Opus, SP == LP, MC a CD == * [[1986]] - ''[[Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)]]'' - ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] [[1. október]] [[1986]]) * [[1986]] - ''[[Chlapčenský úsmev]]'' - ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] [[1. júl]] 1986) * [[1987]] - ''[[Lov na city]]'' - ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] 1.8.1987) * [[1987]] - ''[[We Don't Fall]]'' * [[1987]] - ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]]'' - Opus ([[Vašo Patejdl]], [[Peter Nagy]], [[Beáta Dubasová]]) * [[1989]] - ''[[Mon amour (album)|Mon amour]]'' - ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] 1.7.1989) * [[1989]] - ''[[You Still Are You]]'' * [[1990]] - ''PS - Vašo Patejdl & [[Allan Roy Scott]] ([[Dlhá cesta / Long Way]])'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>9313 2189</small>, LP * [[1991]] - ''[[Labyrinth Of The World / Labyrint sveta]] - Vašo Patejdl a [[Jaroslav Svěcený]]'' * [[1993]] - ''[[Vašo, Paťa a Kuko - Hudobná škola]]'' - ([[Vašo Patejdl]], [[Patrícia Jarjabková]]) * [[1994]] - ''[[The Best of Vašo Patejdl]]'' - * [[1995]] - ''[[Hudobná škola Vaša Patejdla II - Maškrtný bál]]'' - * [[1997]] - ''[[Spovedaj ma zo spomienok]]'' - ([[Polygram]] 1.7.1997) * [[1999]] - ''[[Antológia (Vašo Patejdl)]]'' - (1978 - 1990) (Bonton 1.7.1999) * [[2002]] - ''[[Spovedaj ma zo spomienok ´02]]'' - ([[Universal Music]] 1.7.2002) * [[2004]] - ''[[Do očí]]'' - ([[MC Production]] 15.11.2004) * [[2005]] - ''[[Gold (Vašo Patejdl)|Gold]]'' - ([[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]) == S Elánom == * Albumy so skupinou [[Elán (skupina)|Elán]] == Kompilácie == * [[1991]] ''[[Snehulienka a 7 pretekárov (album)|Snehulienka a 7 pretekárov]]'' - Sony BMG Music * [[1993]] ''[[Fontána pre Zuzanu 2 (album)|Fontána pre Zuzanu 2]]'' * [[1998]] ''Domáce Vianoce'' - PolyGram, CD ** 12. [[Marika Gombitová]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]], Janko Lehotský a [[Vašo Patejdl]] - „Snehové sypané“ * [[1999]] ''[[Fontána pre Zuzanu 3 (album)|Fontána pre Zuzanu 3]]'' * [[2002]] ''[[Fontána pre Zuzanu: Najväčšie hity]]'' * [[2007]] ''[[Jack Rozparovač (album)|Jack Rozparovač]]'' - Sony BMG Music ** 08. „O něčem sním“ - [[Sabina Laurinová]] a Vašo Patejdl ** 14. „O něčem sním (Hit Radio Version)“ - [[Daniela Šinkorová]] a Vašo Patejdl * [[2006]] - ''Peter, Vašo a Beáta deťom + Hrajme sa na Petra'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>91 2754-2 EAN 8584019 275427</small> - CD, ''Legendárne albumy Petra Nagya a jeho hostí pre deti'' (Reedícia LP) * [[2008]] ''Najkrajšie duety'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD - 13. Muzikantské byty - [[Vašo Patejdl]] a [[Beáta Dubasová]], (edícia Gold) * [[2008]] ''Najkrajšie detské hity'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], CD - 08. Gramofónoví ľudkovia - [[Beáta Dubasová]] & [[Peter Nagy]] & [[Vašo Patejdl]], (edícia Gold) == Labyrint sveta == {{Infobox Album | Názov = Labyrint sveta | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] |Farba pozadia =lightsteelblue | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[1991]] | Žáner = [[pop-music]] | Dĺžka = | Vydavateľ = | Producent = | Recenzie = | Predchádzajúci album = | Nasledujúci album = }} '''''Labyrint sveta''''' je štúdiový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktorý vyšiel v roku [[1991]]. <!-- 1 Summum bonum 2 Canzona 3 Labyrint 4 Brána Východu a Brána Rozchodu 5 Hrad Fortúny 6 Rozmazaní Rozkošníci 7 Libidinis aestus 8 Gloria in excelsis Deo 9 Kráľovná Múdrosť 10 Brána Života --> ''[[Diskografia Vaša Patejdla#Diskografia|Hore]]'' == Vašo Patejdl: Antológia (1978 - 1990) == {{Infobox Album | Názov = Vašo Patejdl: Antológia (1978 - 1990) | Typ = [[Kompilácia|Výberový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] |Farba pozadia = darkseagreen | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[1. júl]] [[1999]] | Žáner = [[pop-music]] | Dĺžka = | Vydavateľ = [[Bonton]] | Producent = | Recenzie = | Predchádzajúci album = | Nasledujúci album = }} '''''Vašo Patejdl: Antológia (1978 - 1990)''''' je výberový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktoré vydal [[Bonton]] [[1. júla]] [[1999]]. * Zoznam skladieb ** CD 1 # „Kaskadér“ - 3:52 # „Ja viem“ - 3:53 ([[%C3%94smy_svetadiel|1981]], cover verziu skladby naspieval v r. [[2008]] [[Robo Grigorov]]) # „Zlodej slnečníc“ - 3:20 # „Zvláštny smútok víťazov“ - 4:46 # „Tisíc deväťsto päťdesiatštyri“ - 1:18 # „Miestna jednička“ - 3:20 # „Dvojčatá“ - 4:44 # „Chlapci z predmestia“ - 4:55 # „Nás nik neporazí“ - 4:52 # „Polepšovňa v hlave“ - 3:12 # „Na rozhraní“ - 4:23 # „Chlapčenský úsmev“ - 3:19 # „Tri štvrte na jeseň“ - 4:57 # „Ak nie si moja“ - 4:18 # „Slepý hudobník“ - 5:45 # „Čas mláďat“ - 3:35 # „Smutno je mi“ - 3:38 ** CD2 # „To už poznám“ - 4:16 # „Umenie žiť“ - 4:32 # „Voňavky dievčat“ - 3:32 # „Kam mám s tebou ísť“ - 4:25 # „Veľa je niekedy málo“ - 4:36 # „Púpavová noc“ - 4:05 # „Zvykol som si spávať sám“ - 6:39 # „Lov na city“ - 4:17 # „Mal som rád beatnikov“ - 3:06 # „Francúzky“ - 4:22 # „Kamarátka nádej“ - 3:12 # „Nepriznaná“ - 4:35 # „Baletka samota“ - 4:59 # „Narodiť sa dá len raz“ - 4:11 # & [[Allan Roy Scott]] - „Požičovňa vzducholodí“ - 3:32 # „Afrika je v nás“ - 5:25 # „Výbuch viet“ - 3:56 ''[[Diskografia Vaša Patejdla#Diskografia|Hore]]'' == Spovedaj ma zo spomienok ´02 == {{Infobox Album | Názov = Spovedaj ma zo spomienok ´02 | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] |Farba pozadia =lightsteelblue | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[1. júl]] [[2002]] | Žáner = [[pop-music]] | Dĺžka = | Vydavateľ = [[Universal Music]] | Producent = | Recenzie = | Predchádzajúci album = | Nasledujúci album = }} '''''Spovedaj ma zo spomienok ´02''''' je štúdiový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktoré vydal [[Universal Music]] [[1. júla]] [[2002]]. * Zoznam skladieb # „Nekonečný príbeh“ - 4:39 # „Stále málo viem“ - 3:59 # „O tom je raj“ - 4:31 # „Spovedaj ma zo spomienok“ - 4:32 # „Jediná“ - 4:10 # „Za tebou“ - 3:46 # „Prečo“ - 4:35 # „Biedne sny“ - 4:13 # „Ako víno, ako prievan, ako láva“ - 4:15 # „Kým si so mnou“ - 4:10 # „Priesečník lásky snov a kríz“ - 4:14 # „Neľutuj“ - 5:28 # „Zatúlaná“ - 3:24 # „Dotyk tiel“ - 4:10 # „Tri štvrte na jeseň '02“ - 4:48 # „Voda, čo ma drží nad vodou“ - 4:48 ''[[Diskografia Vaša Patejdla#Diskografia|Hore]]'' == Gold == {{Infobox Album | Názov = Gold | Typ = [[Kompilácia]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] |Farba pozadia = darkseagreen | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[2005]] | Žáner = [[pop-music]] | Dĺžka = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Recenzie = | Predchádzajúci album = | Nasledujúci album = }} '''''Gold''''' je výberový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktoré vydal [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] v [[2005]]. * Zoznam skladieb # „Kaskadér (remix)“ - 4:58 # „Umenie žiť“ - 4:33 # „Kamarátka nádej“ - 3:12 # „Voňavky dievčat“ - 3:22 # „Mal som rád beatnikov“ - 3:07 # „Polepšovňa v hlave“ - 3:13 # „Dvojčatá“ - 4:45 # „Trištvrte na jeseň“ - 4:59 # „Chlapčensky úsmev“ - 3:20 # „Na rozhraní“ - 4:25 # „Nepriznaná“ - 4:35 # „Francúzky“ - 4:21 # „Afrika je v nás“ - 5:26 # „Požičovňa vzducholodí“ - 3:31 # „Ak nie si moja“ - 4:20 ''[[Diskografia Vaša Patejdla#Diskografia|Hore]]'' == [[Peter Nagy|Peter]], Vašo a [[Beáta Dubasová|Beáta]] deťom + Hrajme sa na Petra (2 CD) == '''''Peter, Vašo a Beáta deťom + Hrajme sa na Petra''''' je výberový [[album]], ktorý vydal [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] v r. [[2006]] na CD. * Zoznam skladieb :CD 1 - ''[[Peter Nagy|Peter]], Vašo a [[Beáta Dubasová|Beáta]] deťom'' (reedícia z [[1987]]) # „Gramofónoví ľudkovia“ # „Ako bola objavená Amerika“ # „Čarbičky“ # „Cukráreň smiešností“ # „Oriešky“ # „Pes a mačka“ # „Letí slovo“ # „Aké bude počasie“ # „Darček“ # „Opica na bicykli“ # „Obrátená škola“ # „Pán "O" “ # „Rozprávkové okuliare“ # „Popletená abeceda“ # „Vo vlasoch“ # „Chytľavý smiech“ # „Vyspi sa do krásy“ :CD 2 - ''Hrajme sa na Petra - [[Peter Nagy]]'' (reedícia z [[1990]]): # „Hrajme sa na Petra“ - [[Michaela Pašteková]] # „Myšky zlodejky“ - [[Michaela Pašteková]] # „Nosorožec“ # „Hudobní červíci“ # „Komár“ # „Malíček“ # „Vreckový duch“ # „Opravovňa“ - [[Michaela Pašteková]] # „Prečo krava nenosí žiadnu kravatu“ # „Mačka pána skladateľa“ - [[Michaela Pašteková]] # „Mäsiarky“ # „Hrdza“ # „Máme doma dážď“ - [[Michaela Pašteková]] # „Tomi má v saxofóne zlato“ # „Ružová teta“ # „Vyspi sa do krásy ‘90“ ''[[Diskografia Vaša Patejdla#Diskografia|Hore]]'' [[Kategória:Vašo Patejdl]] [[Kategória:Diskografie|Patejdl, Vašo]] gbo3huvwisivqg49h7ke5qddezhtczl Chrám Vasilija Blaženého 0 257760 7416804 7416680 2022-07-28T19:52:54Z Robert Jahoda 157187 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola =Chrám Vasilija Blaženého | Druh kostola =[[Sobor (chrám)|sobor]] | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok =Saint Basil's Cathedral in Moscow.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát =Rusko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ =Federálny okruh | Kraj =[[Centrálny federálny okruh]] | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto =Moskva | Obec = | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Historický región typ = | Historický región = | Je súčasťou =[[Červené námestie]] a [[Moskovský kremeľ]] | Adresa =109012, Moskva, Červené námestie, 2 | Zemepisná šírka =55.7525 | Zemepisná dĺžka =37.623056 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo =[[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávna cirkev]] | Cirkev typ = | Cirkev =[[Ruská pravoslávna cirkev]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza =Moskovská mestská diecéza | Dekanát typ = | Dekanát =Centrálny dekanát | Farnosť typ = | Farnosť = | Dĺžka = | Šírka = | Výška =47,5 | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží = | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt =Ivan Barma | Architekt poznámka = | Architekt1 =Postnik Jakovlev | Architekt1 poznámka = | Sloh = | Sloh1 = | Materiál = <!-- *** History & management *** --> | Materiál1 = | Výstavba =[[1555]] | Dokončenie =[[1560]] | Rekonštrukcia = | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia =[[12. jún]] [[1561]] | Svätiteľ = | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = | Vlastník =Štátne historické múzeum | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Mapa1 lokátor = | Web =https://shm.ru/museum/hvb/ | Commons =Saint Basil's Cathedral | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO =[[Moskovský kremeľ]] a [[Červené námestie]] | dátum UNESCO =1990 | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} {{Pracuje sa}} {{Whc}} '''Chrám Vasilija Blaženého'''<ref name="bel">Kazanský chanát In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/kazansky-chanat |vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3 |dátum prístupu=2022-07-27 |jazyk=sk}}</ref><ref name=":2">{{Citácia knihy |titul=Ottova všeobecná encyklopédia M{{--}}Ž |vydavateľ=Agentúra Cesty |miesto=Bratislava |rok=2006 |isbn=80-969159-4-0 |strany=347 |zväzok=2 |kapitola zborník=Rusko}}</ref> (iné názvy pozri nižšie) je architektonicky významný [[sobor (chrám)|sobor]] (chrám) na severozápadnej strane [[Červené námestie|Červeného námestia]] v [[Moskva|Moskve]].<ref>{{cite web|title=Cathedral of the Protection of Most Holy Theotokos on the Moat|url=http://www.patriarchia.ru/db/text/1559602.html|date=12 July 2011|publisher=Moscow Patriarchy|accessdate=21 April 2012}}</ref> Jeho architektúra symbolizuje spojenie Ruska s Európou a Áziou. Pred chrámom je umiestnený [[pamätník Mininovi a Požarskému]]. == Názvy == * Oficiálny krátky tvar: po [[Ruština|rusky]]: Храм Василия Блаженного{{--}}''Chram Vasílija Blažennogo''<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Храм Василия Блаженного (Покровский собор) |url=https://shm.ru/museum/hvb/ |vydavateľ=Государственный исторический музей |dátum prístupu=2022-07-28 |jazyk=ru}}</ref>; po slovensky: '''Chrám Vasilija Blaženého'''<ref name="bel" /><ref name=":2" /> * Oficiálny dlhý tvar: po rusky: Собор Покрова Пресвятой Богородицы на Рву{{--}}''Sobor Pokrova Presviatoj Bogorodicy na Rvu''<ref name=":1" />, собо́р Покрова́ Пресвято́й Богоро́дицы, что на Рву{{--}}''Sobor Pokrova Presviatoj Bogorodicy, čto na Rvu''; po slovensky: Sobor Pokrovu [Ochrany] presvätej Bohorodičky na Rvu [Priekope], Sobor Pokrovu [Ochrany] presvätej Bohorodičky, čo je na Rvu [Priekope] Slovenské názvy: *názvy obsahujúce výraz "chrám": '''chrám Vasilija Blaženého'''<ref>Rusko In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]], s. 5129.</ref> alebo '''Chrám Vasiľa Blaženého'''<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Milan |meno=Ferko |titul=Odchod z Moskvy, svet na dlani |periodikum=Slovenské pohľady na literatúru, umenie a vedu |vydavateľ=[[Matica slovenská]] |miesto=Martin |dátum=1960 |ročník=76 |strany=450 |issn=1335-7786 |dátum prístupu=27.7.2022}}</ref> * hovorovo: '''Pokrovský sobor/chrám''' * zriedkavo: '''katedrála Vasilija Blaženého'''<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Alpatov |meno=Michail Vladimirovič |titul=Dejiny umenia |vydanie=2 |vydavateľ=[[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] |miesto=Bratislava |rok=1981 |strany=166 |zväzok=2}}</ref> Ostatné ruské názvy: Василия Блаженного церковь{{--}}''Vasilija Blažennogo Cerkov'',<ref>{{Citácia knihy |titul=Малый энциклопедический словарь |vydanie=2 |vydavateľ=Брокгауз и Ефрон |miesto=Санкт-Петербург |rok=1907 |zväzok=1. А{{--}}Гальванотропизм |url=https://ru.wikisource.org/wiki/%D0%9C%D0%AD%D0%A1%D0%91%D0%95/%D0%92%D0%B0%D1%81%D0%B8%D0%BB%D0%B8%D1%8F_%D0%91%D0%BB%D0%B0%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%86%D0%B5%D1%80%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%8C?fbclid=IwAR1P2JqTZ5pTw4ZusNuLxHOMfTtmEqn4Nc-gcHTumJpCuOj7KwjUggRD87Q |kapitola zborník=Василия Блаженного церковь |jazyk=ru}}</ref> Васи́лия Блаже́нного Храм{{--}}''Vasilija Blažennogo Chram'',<ref name=":0">ВАСИ́ЛИЯ БЛАЖЕ́ННОГО ХРАМ In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=Большая российская энциклопедия - электронная версия |url=https://bigenc.ru/fine_art/text/1901523 |dátum prístupu=2022-07-27 |jazyk=rus}}</ref> Собо́р Васи́лия Блаже́нного{{--}}''Sobor Vasilija Blažennogo'', Покровский собор{{--}}''Pokrovskij sobor'',<ref name=":1" /> По­кров­ский со­бор что на Рву{{--}}''Pokrovskij sobor čto na Rvu''<ref name=":0" /> a Cобор Покровa, что на Рву{{--}}''Sobor Pokrova, čto na Rvu'' == Dejiny == Chrám bol postavený v rokoch [[1555]]{{--}}[[1561]] na príkaz ruského cára [[Ivan Hrozný|Ivana Hrozného]] ako pripomienka víťazstva nad [[Kazanský chanát|kazanským chánom]]. Architektom bol ruský architekt [[Postnik Jakovlev]].<ref name=MC>{{cite web | url=http://rosohrancult.ru/upload/rosohrancult/rosdocs2009/09_01_2009_1.doc | title=List of federally protected landmarks | year=2009, June 1 | publisher=Ministry of Culture | accessdate=2009-09-28 }}</ref> Podľa legendy bol architekt Jakovlev na príkaz Ivana Hrozného po dokončení práce oslepený, aby už nič také krásne nepostavil,<ref>Perrier, pp. 96{{--}}97</ref><ref>Watkin, p. 103</ref> ale v skutočnosti pracoval ešte aj v roku [[1588]], štyri roky po smrti Ivana Hrozného.<ref name=MC2>List of federally protected buildings, cited above, names Postnik Yakovlev and Ivan Shiryay the builders of the new Kazan Kremlin, 1555{{--}}1568.</ref> V rámci [[ateizmus|ateizácie]] sa v roku 1928 stal súčasťou ''Štátneho historického múzea''.<ref name=OFS>{{cite web | url=http://www.shm.ru/pokrovskiy.html | title=Pokrovsky Cathedral (in Russian) | publisher=[[State Historical Museum]], official site | accessdate=2009-09-28 | language=Russian }}</ref> V roku [[1929]] chrám uzavreli boľševici<ref name=OFS/> a z veží boli odňaté zvony. Znovu otvorený bol v roku [[1990]], od roku [[1991]] sa v chráme občas slúžia pravoslávne bohoslužby. == Architektúra == Chrám sa skladá z ôsmich viac-menej samostatných chrámov, symbolizujúcich jednotlivé dni rozhodujúcich bojov o [[Kazaň]]. Štyri z chrámov sú osové, štyri ďalšie sú umiestnenie medzi ne. Cerkvi majú nasledujúce názvy: * [[Najsvätejšia Trojica|presvätej Trojice]] * [[Mikuláš z Myry|Mikuláša Divotvorcu]] (na česť jeho Velikoreckej ikony) * [[Kvetná nedeľa|Vstupu do Jeruzalemu]] * Cypriána a Justíny (Adriána a Natálie) * troch konštantínopolských patriarchov (Alexander, Ján a Pavol Nový), resp. sv. Jána Milosrdného, alexandrijského patriarchu * Alexandra Svirského * Varlaama Chutynského * [[Gregor Lusavorič|Gregora Arménskeho (Osvietiteľa)]] Týchto osem cerkví obopína centrálny stĺpovitý chrám zasvätený [[Pokrov presvätej Bohorodičky|Pokrovu (Ochrane) presvätej Bohorodičky]]. Osem bočných chrámov je zdobených pôvodne bohato pozlátenými cibuľovitými hlavami (kupolami), centrálny chrám je ukončený šiatrom (v tvare poľného stanu) a neveľkou pozlátenou kupolou. Celá skupina chrámov má spoločné základy s perimetrickou (predtým otvorenou) galériou a vnútornými klenutými priechodmi. V roku [[1588]] bola ku stavbe pristavená kaplnka svätého Bazila (Vasilija) Blaženého (1469{{--}}1552), ktorého ostatky sa nachádzali na mieste stavby chrámu a ktorý dal celej stavbe jej druhé meno. Stavba bola zavŕšená dobudovaním zvonice v roku [[1670]]. Chrám bol veľakrát prestavaný a rekonštruovaný. == Galéria == <gallery> Súbor:St Basils Cathedral-500px.jpg|alt=|Chrám Vasilija Blaženého. Pred chrámom možno vidieť [[pamätník Mininovi a Požarskému]]. Súbor:Sant Vasily cathedral in Moscow.JPG|alt=|Nočný pohľad na chrám </gallery> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Saint Basil's Cathedral}} == Externé odkazy== * [http://www.museum.ru/M338 Chrám na museum.ru] * [http://www.russlandjournal.de/russland/moskau/basilius-kathedrale.html RusslandJournal.de über die Basilius-Kathedrale] * [http://de.bogoslov.ru/text/1851975.html Die Geschichte der Basilius-Kathedrale] {{portál|Rusko|Ruský|Architektúra}} {{DEFAULTSORT:Sobor Ochrany presvätej Bohorodičky na Priekope}} [[Kategória:Pravoslávne katedrály v Rusku]] [[Kategória:Architektúra z 1561]] [[Kategória:Katedrály v Rusku]] [[Kategória:Stavby v Moskve]] dolsjfy1kuegntgpt7un9w9ihnhv12r Diskusia:Chrám Vasilija Blaženého 1 272244 7416856 6755181 2022-07-29T00:30:28Z KingisNitro 91359 Zase riesime nazvy clankov wikitext text/x-wiki == Názov článku Sobor Pokrovu, čo je na Priekope vs. chrám Vasilija Blaženého == navrhujem presunúť na [[Chrám Vasilija Blaženého]] --[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]] 16:29, 15. apríl 2009 (UTC) :V diskusii na ruskej wiki hovoria: "Pokrovskij sobor" je oficiálny názov (čo je podporené viacerými zdrojmi), "chrám Vasilija Blaženého" je zaužívaný hovorový názov. Preto by mal byť súčasný stav v poriadku. Je síce pravdou, že takto neštandardne chrám nikto nenazýva, ale opakujem názov Sobor Pokrovu... by mal byť v poriadku - som teda proti presunu.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] 16:47, 15. apríl 2009 (UTC) :: na Slovensku ho takto nikto nepozná, pre chrámy síce nemáme atlas geodézie, ale ak by existoval, určite by tam bol ako Chrám Vasilija Blaženého. Okrem toho, tá Priekopa sa mi nezdá, nie je Rov skôr názov moskovskej lokality ? --[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]] 16:55, 15. apríl 2009 (UTC) :Tiež by som bol za presun na očakávaný názov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:13, 9. december 2018 (UTC) ::Podľa [[Wikipédia:Názov_článku#Chrámy_a_kláštory]]: "Názvy vyššie uvedených chrámov [...] sa však môžu ponechať v pôvodnom tvare [...], ak ide o celosvetovo veľmi známy historicky významný chrám, ktorého meno sa v slovenskej literatúre doložiteľne nezvykne prekladať", čo v tomto prípade rozhodne platí. (Na meno sú tam hneď dve citácie.) Takže za mňa presunúť naspäť na pôvodný názov. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 00:30, 29. júl 2022 (UTC) glyrsh2rjv0pu0s2hryw1lddj6vh5ip Diskusia s redaktorom:Jetam2 3 283438 7416735 7416407 2022-07-28T12:53:43Z Rudolf Midriak 221758 /* Otázka od Rudolf Midriak (12:53, 28. júl 2022) */ nová sekcia wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] == Otázka od [[User:Emília Ľuptáková|Emília Ľuptáková]] (19:22, 21. jún 2022) == Dobrý deň, ako si vytvoriť životopis? --[[Redaktor:Emília Ľuptáková|Emília Ľuptáková]] ([[Diskusia s redaktorom:Emília Ľuptáková|diskusia]]) 19:22, 21. jún 2022 (UTC) :{{Re|Emília Ľuptáková}} Pre životopis môžem doporučiť linkedin.com Na Wikipédii sa píšu encyklopedické články. Treba na to [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|encyklopedickú významnosť]], [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|nezávislé zdroje]] a [[Wikipédia:Overiteľnosť|overiteľné]] zdroje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:15, 21. jún 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Lenkaaa333|Lenkaaa333]]: [[Klarisa]] (12:28, 22. jún 2022) == dobry den chcela by som sa vas opytat ako mozem zadat nadpis --[[Redaktor:Lenkaaa333|Lenkaaa333]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenkaaa333|diskusia]]) 12:28, 22. jún 2022 (UTC) :{{Re|Lenkaaa333}} Pre nadpisy sa používa <code>== Nadpis ==</code>, pre podnadpis <code>=== Nadpis ===</code> atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:03, 22. jún 2022 (UTC) ::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] dakujem [[Redaktor:Lenkaaa333|Lenkaaa333]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenkaaa333|diskusia]]) 13:16, 22. jún 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Antisapage|Antisapage]] (13:35, 22. jún 2022) == spravca pelex prave drzo zrusil moje upravy v clanku .tyzden. skuste mu dohovorit a vratte niekto z vas tie zmeny spat. doplnil som pravdive info a ked sa to nejakemu pelexovi nepaci, tak nech sa zdekuje a nerobi spravcu, ak vie reagovat len takto primitivne, neuctivo a cenzorsky. pravdu nezastavite. --[[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:35, 22. jún 2022 (UTC) :{{Re|Antisapage}} Dobrý deň. Súhlasím s Pelexom, že úpravy boli tendenčné. Súhlasím aj s blokom, kričaním a urážaním cesta nevedie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:24, 22. jún 2022 (UTC) == Skupina Mikuláša Galandu == Dobrý deň K Vašim pripomienkam: 1. Chýbajúci zdroj - všetky použité zdroje som citovala, tam, kde ste doplnili "chýba zdroj", žiadny zdroj nie je. Pri článkoch sa nepredpokladajú aj vlastné vedomosti? Som vnučka Andreja Barčíka, zakladajúceho člena Galandovcov a všeobecné informácie mám aj sama bez zdrojov. 2. Doplniť kategórie - čo konkrétne tým prosím myslíte? 3. Wikilinky - nie som si istá, čo viac ešte prelinkovať. Mimo vyššie uvedeného - Chcela by som sa spýtať, ako doplniť sprievodný obrazový materiál k výtvarným dielam (zo súkromej zbierky/rodinného archívu). Do stránky Andrej Barčík som včera doplnila fotky diel, a zrejme ich niekto vymazal, práve kvôli porušovaniu autorsksch práv. Ďakujem, Leitmanová [[Redaktor:Leitmanova|Leitmanova]] ([[Diskusia s redaktorom:Leitmanova|diskusia]]) 17:15, 24. jún 2022 (UTC) :{{Re|Leitmanova}} Správne, zdroj tam nie je a mal by byť. Pri článkoch sa nepredpokladajú vlastné vedomosti, práve naopak, pozrite [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|Žiadny vlastný výskum]]. Myslím kategórie, aby bol článok nájditeľnejší. Pozrite sa na koniec článkov, napríklad [[Mikuláš Galanda]] ich tam má hneď niekoľko. Pár wikilinkov som doplnil. Čo sa týka obrazov: tušíte správne, ide o autorské práva. Nemyslím, že bude možné ich umiestniť pod slobodnou licenciou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:58, 24. jún 2022 (UTC) Dobrý deň. Článok o Galandovcoch ešte doplním, ale chce to viac času. Ešte k tým obrazovým materiálom - ak použijem diela publikované v knihách - monografiách o výtvarníkoch a ocitujem ich tak ako text, bude to tak v poriadku (obrázky mi nevymažú)? V takom prípade sa ale nebude jednať o môj vlastný materiál, takže to bude v rozpore s pravidlami Wikipedie? A k tým autorským právam na diela A.Barčíka - autorské práva podliejali dedičstvu, teda by som diela publikovala so súhlasom vlastníka aut práv (dcéry umelca/moja mama a teta) - podlieha takáto situácia nejakému procesu/pravidlám v rámci piblikovania na wiki? Ďakujem. [[Redaktor:Leitmanova|Leitmanova]] ([[Diskusia s redaktorom:Leitmanova|diskusia]]) 07:35, 28. jún 2022 (UTC) :{{Re|Leitmanova}} Dobrý deň. Prevzatie materiálu z knihy skenovaním nebude v poriadku, nedovoľujú to autorské práva autorov knihy. Čo sa týka diel, tieto by mali byť nahrané na [[Wikimedia Commons]] a pod slobodnou licenciou. Overovať to budú tamojší ľudia.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:15, 28. jún 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] (10:02, 29. jún 2022) == Dobrý deň, je lepšie článok prekladať alebo písať vlastný ? --[[Redaktor:Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] ([[Diskusia s redaktorom:Samuel Kvasnica|diskusia]]) 10:02, 29. jún 2022 (UTC) :{{Re|Samuel Kvasnica}} Ako sa to vezme. Pri preklade je už daná štruktúra, informácie sú ozdrojované (snáď). Ale niekto má zas radšej hľadanie nových informácií. Na začiatok je asi najlepšie rozširovať už existujúce články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:22, 29. jún 2022 (UTC) == Všetky súradnice == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7406601]: do kategórií, kde momentálne nie je žiadne heslo s primárnymi súradnicami, to je dosť kontraproduktívne vkladať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 30. jún 2022 (UTC) :Väčšinou to vkladám do geografických defaultne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:19, 30. jún 2022 (UTC) ::Tak to pls. nerob. G8 dtto. Zmysel to v týchto kat. má až po prípadnom paušálnom doplnení súradníc do hesiel štátov. Tam konkrétne by sa to mohlo dať vybaviť v IB štát podľa Wikiúdajov, bude ale treba vyhádzať duplicitné manuálne vložené, čo už zopár málo štátov má, tzn. treba sa s tým pohrať. Vo všeobecnosti by som ale tú š. vkladal fakt len tam, kde niečo príčetné zobrazí. Inak motivuješ ľudí klikať niekam, kde nenájdu žiadnu pridanú hodnotu, akurát to celé pôsobí nefunkčne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:35, 30. jún 2022 (UTC) :::Okay, pri G8 chápem. Ale inak ich treba vkladať. Mimochodom, už dlhšie nefunguje druhý a treatí stupeň zobrazenia (OSM+1, OSM+2). Nepozrieš sa na to? Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:37, 30. jún 2022 (UTC) ::::Vyplúvanie súradníc štátov som doplnil do IB Štát [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7406945]. Čo sa týka levelov, osm4wiki tool to zrejme pred nejakým časom potichu prestal podporovať. Dala by sa ev. použiť novšia alternatíva, wikimap (pr.: [https://wikimap.toolforge.org/?lang=sk&wpcat=Technick%C3%A9%20pamiatky%20na%20Slovensku]), kde je možnosť zapnúť si zobrazenie podkat. v UI, prípadne sa to dá vynútiť už cez URL [https://wikimap.toolforge.org/?lang=sk&wpcat=Technick%C3%A9%20pamiatky%20na%20Slovensku&subcats=true]. Len teda formát výstupu a chovanie sú trochu iné, na môj vkus bol osm4wiki prehľadnejší. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:01, 1. júl 2022 (UTC) :::::Okay, vďaka. No, nebolo by zlé mať tie nové, nie? Lepšie ako nič.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:06, 1. júl 2022 (UTC) == This Month in Education: June 2022 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 11 • Issue 6 • June 2022</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Black Lunch Table: Black History Month with Igbo Wikimedians User Group|Black Lunch Table: Black History Month with Igbo Wikimedians User Group]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Bolivian Teachers Welcomed Wikipedia in their Classroom|Bolivian Teachers Welcomed Wikipedia in their Classroom]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Educational program & Wikivoyage in Ukrainian University|Educational program & Wikivoyage in Ukrainian University]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The Great Learning and Connection: Experience from AFLIA|The Great Learning and Connection: Experience from AFLIA]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/New Mexico Students Join Wikimedia Movement Through WikiForHumanRights Campaign|New Mexico Students Join Wikimedia Movement Through WikiForHumanRights Campaign]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The school wiki-project run by a 15 year old student came to an end|The school wiki-project run by a 15 year old student came to an end]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The students of Kadir Has University, Istanbul contribute Wikimedia projects in "Civic Responsibility Project" course|The students of Kadir Has University, Istanbul contribute Wikimedia projects in "Civic Responsibility Project" course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wiki Trip with Vasil Kamami Wikiclub to Berat, the town of one thousand windows|Wiki Trip with Vasil Kamami Wikiclub to Berat, the town of one thousand windows]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikiclubs in Albania|Wikiclubs in Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikidata in the classroom FGGC Bwari Experience|Wikidata in the classroom FGGC Bwari Experience]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikipedia and Secondary Schools in Aotearoa New Zealand|Wikipedia and Secondary Schools in Aotearoa New Zealand]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/А large-scale online course for teaching beginners to work in Wikipedia has been developed in Russia|А large-scale online course for teaching beginners to work in Wikipedia has been developed in Russia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:50, 4. júl 2022 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=23406065 --> == Otázka od [[User:TimoKtej|TimoKtej]] (08:59, 5. júl 2022) == Dobrý deň. Neviem, komu mám napísať, tak to vyskúšam takto. Na Úvodnej stránke slovenskej Wikipédie sú uvedené historické udalosti viazané k danému dňu (dnes 5. júl). Dnes je uvedené: 1853 – zomrel Albrecht Kossel, nemecký lekár, nositeľ Nobelovej ceny († 1927) Narodil sa (https://sk.wikipedia.org/wiki/Albrecht_Kossel) však 16. septembra 1853. Zomrel 5. júla v roku 1927. Ja to tam nemám možnosť upraviť, ale na stránke https://sk.wikipedia.org/wiki/5._j%C3%BAl je uvedená správna informácia. Ďakujem. --[[Redaktor:TimoKtej|TimoKtej]] ([[Diskusia s redaktorom:TimoKtej|diskusia]]) 08:59, 5. júl 2022 (UTC) :{{re|TimoKtej|s=1}} Vďaka za postreh, opravil som. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:10, 5. júl 2022 (UTC) == Growth team newsletter #21 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:Growth team logo - Icon only.svg|right|frameless]] Welcome to the twenty-first newsletter from the [[mw:Special:MyLanguage/Growth|Growth team]]! === New project: Positive reinforcement === [[File:Growth's Positive reinforcement – Impact Module version A.png|thumb|Mockup of the Impact module, redesigned to add Positive reinforcement.|alt=Design mockup of the Positive reinforcement module for mobile users. The new module is first a summary of the number of views and can be expanded to show stats, graphs, and other contribution information.]] * The Growth team started a new project: [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Positive reinforcement|'''Positive reinforcement''']]. We want newcomers to understand there is an interest in regularly editing Wikipedia, and we want to improve new editor retention. * We asked users from Arabic, Bangla, Czech and French Wikipedia about their feedback. Some people participated at mediawiki.org as well. * We [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Positive reinforcement#Community%20discussion|summarized the initial feedback]] gathered from these community discussions, along with how we plan to iterate based on that feedback. * The first Positive Reinforcement idea is a redesign of the impact module: incorporating stats, graphs, and other contribution information. This idea received the widest support, and we plan to start our work based on the design illustrated on the side. * [[mw:Special:MyLanguage/Talk:Growth/Positive reinforcement|Please let us know what you think of this project]], in any language. === For mentors === *We have worked on two new features, to inform them about the mentorship: ** [[phab:T287915|In the Mentor module, we now provide more information about the public nature of the mentors/newcomer relationship and the fact that talk pages are public.]] ** [[phab:T287915|We now allow newcomers to opt-in and opt-out of mentorship.]] === Scaling === * '''"Add a link" available at more wikis''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Add a link]] feature has been deployed to more wikis: {{int:project-localized-name-cawiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-hewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-hiwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-kowiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-nowiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-ptwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-simplewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-svwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-ukwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-abwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-acewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-adywiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-afwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-akwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-alswiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-amwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-anwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-angwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-arcwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-arzwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-astwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-atjwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-avwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-aywiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-azwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-azbwiki/en}}. This is part of the progressive deployment of this tool to more Wikipedias. The communities can [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|configure locally how this feature works]]. * '''"Add an image" available at more wikis''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add an image|Add an image]] feature will be deployed to more wikis: {{int:project-localized-name-elwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-idwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-plwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-zhwiki/en}}. These communities will be able to [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|configure locally how this feature works]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T301601] === Suggested edits === * '''Selecting topics''' ― We have created an "AND" filter to the list of topics at Special:Homepage. This way, newcomers can decide to select very specific topics ("Transportation" AND "Asia") or to have a broader selection ("Transportation" OR "Asia"). At the moment this feature is tested at [[mw:Special:MyLanguage/Growth/FAQ#pilot|pilot wikis]]. * '''Changes for Add a link''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Add a link/Iteration 2|We have built several improvements]] that came from community discussion and from data analysis. They will be available soon at the wikis. ** ''Algorithm improvements'' ― The algorithm now avoids recommending links in sections that usually don't have links and for first names. Also, it now limits each article to only having three link suggestions by default (limited to the highest accuracy suggestions of all the available ones in the article). ** ''User experience improvements'' ― We added a confirmation dialog when a user exits out of suggestion mode prior to making changes. We also improved post-edit dialog experience and allow newcomers to browse through task suggestions from the post-edit dialog. ** ''Community configuration'' ― We allow communities to set a maximum number of links per article via [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. ** ''Future change for Add a link feature'' ― We will suggest underlinked articles in priority. [https://phabricator.wikimedia.org/T301096] * '''Patrolling suggested edits''' ― Some users at Arabic Wikipedia, Spanish Wikipedia, and Russian Wikipedia told us that "Add a link" and "Add an image" edits can be challenging to patrol. We are now brainstorming improvements to help address this challenge. [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Community feedback|We have already some ideas and we started some work to address this challenge.]] If you have any thoughts to add about the challenges of reviewing these tasks or how we should improve these tasks further, [[mw:Topic:Wxeg55pwt4gamva8|please let us know]], in any language. === Community configuration === Communities can configure how the features work, using [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. * Communities can set the maximum number of "add an image" suggested tasks a newcomer can complete daily. [https://phabricator.wikimedia.org/T308543] * Future change: allow communities to customize the "add a link" quality gate threshold easily, using [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T308543] ''<small>'''[[mw:Special:MyLanguage/Growth/Newsletters|Growth team's newsletter]]''' prepared by [[mw:Special:MyLanguage/Growth|the Growth team]] and posted by [[m:User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[mw:Talk:Growth|Give feedback]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/Growth team updates|Subscribe or unsubscribe]].</small>'' </div> 13:03, 5. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Growth_team_updates&oldid=23396204 --> == Otázka od [[User:Matúš Nodžák|Matúš Nodžák]] (09:46, 6. júl 2022) == Dobrý deň, spolupracujem s Atillom Véghom a páči sa mi jeho stránka na wikipedii. Bolo by možné, také niečo vytvoriť aj na moju osobu? https://sk.wikipedia.org/wiki/Attila_V%C3%A9gh --[[Redaktor:Matúš Nodžák|Matúš Nodžák]] ([[Diskusia s redaktorom:Matúš Nodžák|diskusia]]) 09:46, 6. júl 2022 (UTC) :{{Re|Matúš Nodžák}} Dobrý deň. Za predpokladu dodržania wikipravidiel a predpokladov áno. Pozrite, napríklad, [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] a [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografiu]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:34, 7. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Kubirubi|Kubirubi]] (13:52, 11. júl 2022) == Dobrý deň, dnes som skúsil vytvoriť nový článok, ale následne mi ho iný redaktor zmazal. Už som ho kontaktoval. Je nejaké pravidlo kedy je možné a kto môže pridať nový článok ? Ďakujem --[[Redaktor:Kubirubi|Kubirubi]] ([[Diskusia s redaktorom:Kubirubi|diskusia]]) 13:52, 11. júl 2022 (UTC) :{{Re|Kubirubi}} Nie je pravidlo kto môže a kedy môže pridať článok. Pridať môže hocikto a kedykoľvek. Článok však musí spĺnať základné predpoklady článku: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:13, 11. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Proerik yt|Proerik yt]] (12:37, 12. júl 2022) == Máš odber na YouTube kanáli proErik --[[Redaktor:Proerik yt|Proerik yt]] ([[Diskusia s redaktorom:Proerik yt|diskusia]]) 12:37, 12. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:ORION TIP|ORION TIP]] (13:26, 12. júl 2022) == Zdravím. Viete mi prosím pomôcť so stránkou. --[[Redaktor:ORION TIP|ORION TIP]] ([[Diskusia s redaktorom:ORION TIP|diskusia]]) 13:26, 12. júl 2022 (UTC) :{{Re|ORION TIP}} Dobrý deň. Nemám záujem o práci na článku propagujúcom firemnú aktivitu. Pozrite, ale: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:04, 12. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (16:31, 14. júl 2022) == Dobrý deň, kde nájdem tlačítko na vytvorenie úplne nového príspevku? Všade je len odkaz na editáciu už existujúceho článku, ale nie na vytvorenie úplne nového? Ďakujem za odpoveď. Rebeka Frederika --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 16:31, 14. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Stačí napísať do vyhľadávača a potom kliknúť na červený link. Alebo červený link v inom článku alebo šablóne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 04:24, 15. júl 2022 (UTC) == Žiadosť k dvom stránkam == Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC) S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC) :@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie "televízna veža". Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC) :Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC) ::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + "televízna veža" nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC) ::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC) :::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie "domorodé" názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu "theleveezna vezha na Kamzíku" nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale "''geograficky určovanom"'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC) :::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre. :::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. :::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC) :Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC) :: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC) ::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''"kuang-po tien-š' tcha"'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC) ::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine). ::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady. ::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC) :::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC) :::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC) :::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ..., Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&oldid=7412855 <u>tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny</u>]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). :::Práveže súčasný "rovnostársky" prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC) :::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine. :::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC) ::::Na "koncepte" nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''<u>oficiálne</u>''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''. ::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|<u>'''vo "''wikiarchívoch''" som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''</u>]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC) ::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny. ::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC) :::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --> Dragon Tower --> Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. "Ďalšia diskusia" bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento "prekladový variant" týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): "Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''<u>ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu</u>''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''<u>napríklad</u>''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''<u>samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú</u>''' [vsuvky a '''<u>zvýraznenie</u>''' ja]. :::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC) :::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium. :::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol. :::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku. :::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = }} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale "pochybujete o mne". Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. "Príklad panej" nikde nespomína <u>zaužívanosť</u> názvu, ale jeho <u>používanosť</u>, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? ::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že "'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''" a "'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''" ::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), <u>okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov</u>. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''"zákonná kodifikačná príručka".'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť). ::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné. ::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&diff=next&oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám "nehodí do krámu". Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak "neprischli" a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami. :::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''<u>Aj JÚĽŠ vám písal, že</u>''' <u>'''sa to tak používať nemá'''</u>]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel. :::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný "kompromateriál" totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová "''lebo sme na Slovensku''" a "''píšeme slovenskú wikipédiu''", obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre "bežného Fera", tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo "najpôvodnejšie" a "najpresnejšie", aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC) ::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC) :::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC) :::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch. :::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly. :::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC) ::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla "veža elektrického videnia". Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto "nepustí". ''"Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera."'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok. ::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -> 東京スカイツリー -> Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. ::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá "interpretované kreatívne" a je tu preto v texte o Agathe Christie "preventívne" a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. ::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných "pani Máriách". Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do <u>Kaviarne</u>. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) == Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC) :{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC) :Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx "Americký voják opět v akci"] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC) ::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) == Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) == Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) == Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC) Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC) @Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC) Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) == Dobrý deň, absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami. A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj. Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu. Ďakujm. Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) == Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC) :{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) == Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab Stále mi tam vypisuje tie 3 veci: - Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. - Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. - Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) == Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC) o96k07qy1woc7q6atezklg4ef994s76 7416931 7416735 2022-07-29T08:35:44Z Jetam2 30982 /* Otázka od Rebeka Frederika (06:07, 21. júl 2022) */ re wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] == Otázka od [[User:Emília Ľuptáková|Emília Ľuptáková]] (19:22, 21. jún 2022) == Dobrý deň, ako si vytvoriť životopis? --[[Redaktor:Emília Ľuptáková|Emília Ľuptáková]] ([[Diskusia s redaktorom:Emília Ľuptáková|diskusia]]) 19:22, 21. jún 2022 (UTC) :{{Re|Emília Ľuptáková}} Pre životopis môžem doporučiť linkedin.com Na Wikipédii sa píšu encyklopedické články. Treba na to [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|encyklopedickú významnosť]], [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|nezávislé zdroje]] a [[Wikipédia:Overiteľnosť|overiteľné]] zdroje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:15, 21. jún 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Lenkaaa333|Lenkaaa333]]: [[Klarisa]] (12:28, 22. jún 2022) == dobry den chcela by som sa vas opytat ako mozem zadat nadpis --[[Redaktor:Lenkaaa333|Lenkaaa333]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenkaaa333|diskusia]]) 12:28, 22. jún 2022 (UTC) :{{Re|Lenkaaa333}} Pre nadpisy sa používa <code>== Nadpis ==</code>, pre podnadpis <code>=== Nadpis ===</code> atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:03, 22. jún 2022 (UTC) ::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] dakujem [[Redaktor:Lenkaaa333|Lenkaaa333]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenkaaa333|diskusia]]) 13:16, 22. jún 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Antisapage|Antisapage]] (13:35, 22. jún 2022) == spravca pelex prave drzo zrusil moje upravy v clanku .tyzden. skuste mu dohovorit a vratte niekto z vas tie zmeny spat. doplnil som pravdive info a ked sa to nejakemu pelexovi nepaci, tak nech sa zdekuje a nerobi spravcu, ak vie reagovat len takto primitivne, neuctivo a cenzorsky. pravdu nezastavite. --[[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:35, 22. jún 2022 (UTC) :{{Re|Antisapage}} Dobrý deň. Súhlasím s Pelexom, že úpravy boli tendenčné. Súhlasím aj s blokom, kričaním a urážaním cesta nevedie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:24, 22. jún 2022 (UTC) == Skupina Mikuláša Galandu == Dobrý deň K Vašim pripomienkam: 1. Chýbajúci zdroj - všetky použité zdroje som citovala, tam, kde ste doplnili "chýba zdroj", žiadny zdroj nie je. Pri článkoch sa nepredpokladajú aj vlastné vedomosti? Som vnučka Andreja Barčíka, zakladajúceho člena Galandovcov a všeobecné informácie mám aj sama bez zdrojov. 2. Doplniť kategórie - čo konkrétne tým prosím myslíte? 3. Wikilinky - nie som si istá, čo viac ešte prelinkovať. Mimo vyššie uvedeného - Chcela by som sa spýtať, ako doplniť sprievodný obrazový materiál k výtvarným dielam (zo súkromej zbierky/rodinného archívu). Do stránky Andrej Barčík som včera doplnila fotky diel, a zrejme ich niekto vymazal, práve kvôli porušovaniu autorsksch práv. Ďakujem, Leitmanová [[Redaktor:Leitmanova|Leitmanova]] ([[Diskusia s redaktorom:Leitmanova|diskusia]]) 17:15, 24. jún 2022 (UTC) :{{Re|Leitmanova}} Správne, zdroj tam nie je a mal by byť. Pri článkoch sa nepredpokladajú vlastné vedomosti, práve naopak, pozrite [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|Žiadny vlastný výskum]]. Myslím kategórie, aby bol článok nájditeľnejší. Pozrite sa na koniec článkov, napríklad [[Mikuláš Galanda]] ich tam má hneď niekoľko. Pár wikilinkov som doplnil. Čo sa týka obrazov: tušíte správne, ide o autorské práva. Nemyslím, že bude možné ich umiestniť pod slobodnou licenciou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:58, 24. jún 2022 (UTC) Dobrý deň. Článok o Galandovcoch ešte doplním, ale chce to viac času. Ešte k tým obrazovým materiálom - ak použijem diela publikované v knihách - monografiách o výtvarníkoch a ocitujem ich tak ako text, bude to tak v poriadku (obrázky mi nevymažú)? V takom prípade sa ale nebude jednať o môj vlastný materiál, takže to bude v rozpore s pravidlami Wikipedie? A k tým autorským právam na diela A.Barčíka - autorské práva podliejali dedičstvu, teda by som diela publikovala so súhlasom vlastníka aut práv (dcéry umelca/moja mama a teta) - podlieha takáto situácia nejakému procesu/pravidlám v rámci piblikovania na wiki? Ďakujem. [[Redaktor:Leitmanova|Leitmanova]] ([[Diskusia s redaktorom:Leitmanova|diskusia]]) 07:35, 28. jún 2022 (UTC) :{{Re|Leitmanova}} Dobrý deň. Prevzatie materiálu z knihy skenovaním nebude v poriadku, nedovoľujú to autorské práva autorov knihy. Čo sa týka diel, tieto by mali byť nahrané na [[Wikimedia Commons]] a pod slobodnou licenciou. Overovať to budú tamojší ľudia.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:15, 28. jún 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] (10:02, 29. jún 2022) == Dobrý deň, je lepšie článok prekladať alebo písať vlastný ? --[[Redaktor:Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] ([[Diskusia s redaktorom:Samuel Kvasnica|diskusia]]) 10:02, 29. jún 2022 (UTC) :{{Re|Samuel Kvasnica}} Ako sa to vezme. Pri preklade je už daná štruktúra, informácie sú ozdrojované (snáď). Ale niekto má zas radšej hľadanie nových informácií. Na začiatok je asi najlepšie rozširovať už existujúce články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:22, 29. jún 2022 (UTC) == Všetky súradnice == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7406601]: do kategórií, kde momentálne nie je žiadne heslo s primárnymi súradnicami, to je dosť kontraproduktívne vkladať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 30. jún 2022 (UTC) :Väčšinou to vkladám do geografických defaultne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:19, 30. jún 2022 (UTC) ::Tak to pls. nerob. G8 dtto. Zmysel to v týchto kat. má až po prípadnom paušálnom doplnení súradníc do hesiel štátov. Tam konkrétne by sa to mohlo dať vybaviť v IB štát podľa Wikiúdajov, bude ale treba vyhádzať duplicitné manuálne vložené, čo už zopár málo štátov má, tzn. treba sa s tým pohrať. Vo všeobecnosti by som ale tú š. vkladal fakt len tam, kde niečo príčetné zobrazí. Inak motivuješ ľudí klikať niekam, kde nenájdu žiadnu pridanú hodnotu, akurát to celé pôsobí nefunkčne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:35, 30. jún 2022 (UTC) :::Okay, pri G8 chápem. Ale inak ich treba vkladať. Mimochodom, už dlhšie nefunguje druhý a treatí stupeň zobrazenia (OSM+1, OSM+2). Nepozrieš sa na to? Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:37, 30. jún 2022 (UTC) ::::Vyplúvanie súradníc štátov som doplnil do IB Štát [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7406945]. Čo sa týka levelov, osm4wiki tool to zrejme pred nejakým časom potichu prestal podporovať. Dala by sa ev. použiť novšia alternatíva, wikimap (pr.: [https://wikimap.toolforge.org/?lang=sk&wpcat=Technick%C3%A9%20pamiatky%20na%20Slovensku]), kde je možnosť zapnúť si zobrazenie podkat. v UI, prípadne sa to dá vynútiť už cez URL [https://wikimap.toolforge.org/?lang=sk&wpcat=Technick%C3%A9%20pamiatky%20na%20Slovensku&subcats=true]. Len teda formát výstupu a chovanie sú trochu iné, na môj vkus bol osm4wiki prehľadnejší. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:01, 1. júl 2022 (UTC) :::::Okay, vďaka. No, nebolo by zlé mať tie nové, nie? Lepšie ako nič.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:06, 1. júl 2022 (UTC) == This Month in Education: June 2022 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 11 • Issue 6 • June 2022</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Black Lunch Table: Black History Month with Igbo Wikimedians User Group|Black Lunch Table: Black History Month with Igbo Wikimedians User Group]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Bolivian Teachers Welcomed Wikipedia in their Classroom|Bolivian Teachers Welcomed Wikipedia in their Classroom]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Educational program & Wikivoyage in Ukrainian University|Educational program & Wikivoyage in Ukrainian University]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The Great Learning and Connection: Experience from AFLIA|The Great Learning and Connection: Experience from AFLIA]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/New Mexico Students Join Wikimedia Movement Through WikiForHumanRights Campaign|New Mexico Students Join Wikimedia Movement Through WikiForHumanRights Campaign]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The school wiki-project run by a 15 year old student came to an end|The school wiki-project run by a 15 year old student came to an end]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The students of Kadir Has University, Istanbul contribute Wikimedia projects in "Civic Responsibility Project" course|The students of Kadir Has University, Istanbul contribute Wikimedia projects in "Civic Responsibility Project" course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wiki Trip with Vasil Kamami Wikiclub to Berat, the town of one thousand windows|Wiki Trip with Vasil Kamami Wikiclub to Berat, the town of one thousand windows]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikiclubs in Albania|Wikiclubs in Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikidata in the classroom FGGC Bwari Experience|Wikidata in the classroom FGGC Bwari Experience]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikipedia and Secondary Schools in Aotearoa New Zealand|Wikipedia and Secondary Schools in Aotearoa New Zealand]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/А large-scale online course for teaching beginners to work in Wikipedia has been developed in Russia|А large-scale online course for teaching beginners to work in Wikipedia has been developed in Russia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:50, 4. júl 2022 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=23406065 --> == Otázka od [[User:TimoKtej|TimoKtej]] (08:59, 5. júl 2022) == Dobrý deň. Neviem, komu mám napísať, tak to vyskúšam takto. Na Úvodnej stránke slovenskej Wikipédie sú uvedené historické udalosti viazané k danému dňu (dnes 5. júl). Dnes je uvedené: 1853 – zomrel Albrecht Kossel, nemecký lekár, nositeľ Nobelovej ceny († 1927) Narodil sa (https://sk.wikipedia.org/wiki/Albrecht_Kossel) však 16. septembra 1853. Zomrel 5. júla v roku 1927. Ja to tam nemám možnosť upraviť, ale na stránke https://sk.wikipedia.org/wiki/5._j%C3%BAl je uvedená správna informácia. Ďakujem. --[[Redaktor:TimoKtej|TimoKtej]] ([[Diskusia s redaktorom:TimoKtej|diskusia]]) 08:59, 5. júl 2022 (UTC) :{{re|TimoKtej|s=1}} Vďaka za postreh, opravil som. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:10, 5. júl 2022 (UTC) == Growth team newsletter #21 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:Growth team logo - Icon only.svg|right|frameless]] Welcome to the twenty-first newsletter from the [[mw:Special:MyLanguage/Growth|Growth team]]! === New project: Positive reinforcement === [[File:Growth's Positive reinforcement – Impact Module version A.png|thumb|Mockup of the Impact module, redesigned to add Positive reinforcement.|alt=Design mockup of the Positive reinforcement module for mobile users. The new module is first a summary of the number of views and can be expanded to show stats, graphs, and other contribution information.]] * The Growth team started a new project: [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Positive reinforcement|'''Positive reinforcement''']]. We want newcomers to understand there is an interest in regularly editing Wikipedia, and we want to improve new editor retention. * We asked users from Arabic, Bangla, Czech and French Wikipedia about their feedback. Some people participated at mediawiki.org as well. * We [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Positive reinforcement#Community%20discussion|summarized the initial feedback]] gathered from these community discussions, along with how we plan to iterate based on that feedback. * The first Positive Reinforcement idea is a redesign of the impact module: incorporating stats, graphs, and other contribution information. This idea received the widest support, and we plan to start our work based on the design illustrated on the side. * [[mw:Special:MyLanguage/Talk:Growth/Positive reinforcement|Please let us know what you think of this project]], in any language. === For mentors === *We have worked on two new features, to inform them about the mentorship: ** [[phab:T287915|In the Mentor module, we now provide more information about the public nature of the mentors/newcomer relationship and the fact that talk pages are public.]] ** [[phab:T287915|We now allow newcomers to opt-in and opt-out of mentorship.]] === Scaling === * '''"Add a link" available at more wikis''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Add a link]] feature has been deployed to more wikis: {{int:project-localized-name-cawiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-hewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-hiwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-kowiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-nowiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-ptwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-simplewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-svwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-ukwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-abwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-acewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-adywiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-afwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-akwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-alswiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-amwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-anwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-angwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-arcwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-arzwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-astwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-atjwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-avwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-aywiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-azwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-azbwiki/en}}. This is part of the progressive deployment of this tool to more Wikipedias. The communities can [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|configure locally how this feature works]]. * '''"Add an image" available at more wikis''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add an image|Add an image]] feature will be deployed to more wikis: {{int:project-localized-name-elwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-idwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-plwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-zhwiki/en}}. These communities will be able to [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|configure locally how this feature works]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T301601] === Suggested edits === * '''Selecting topics''' ― We have created an "AND" filter to the list of topics at Special:Homepage. This way, newcomers can decide to select very specific topics ("Transportation" AND "Asia") or to have a broader selection ("Transportation" OR "Asia"). At the moment this feature is tested at [[mw:Special:MyLanguage/Growth/FAQ#pilot|pilot wikis]]. * '''Changes for Add a link''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Add a link/Iteration 2|We have built several improvements]] that came from community discussion and from data analysis. They will be available soon at the wikis. ** ''Algorithm improvements'' ― The algorithm now avoids recommending links in sections that usually don't have links and for first names. Also, it now limits each article to only having three link suggestions by default (limited to the highest accuracy suggestions of all the available ones in the article). ** ''User experience improvements'' ― We added a confirmation dialog when a user exits out of suggestion mode prior to making changes. We also improved post-edit dialog experience and allow newcomers to browse through task suggestions from the post-edit dialog. ** ''Community configuration'' ― We allow communities to set a maximum number of links per article via [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. ** ''Future change for Add a link feature'' ― We will suggest underlinked articles in priority. [https://phabricator.wikimedia.org/T301096] * '''Patrolling suggested edits''' ― Some users at Arabic Wikipedia, Spanish Wikipedia, and Russian Wikipedia told us that "Add a link" and "Add an image" edits can be challenging to patrol. We are now brainstorming improvements to help address this challenge. [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Community feedback|We have already some ideas and we started some work to address this challenge.]] If you have any thoughts to add about the challenges of reviewing these tasks or how we should improve these tasks further, [[mw:Topic:Wxeg55pwt4gamva8|please let us know]], in any language. === Community configuration === Communities can configure how the features work, using [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. * Communities can set the maximum number of "add an image" suggested tasks a newcomer can complete daily. [https://phabricator.wikimedia.org/T308543] * Future change: allow communities to customize the "add a link" quality gate threshold easily, using [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T308543] ''<small>'''[[mw:Special:MyLanguage/Growth/Newsletters|Growth team's newsletter]]''' prepared by [[mw:Special:MyLanguage/Growth|the Growth team]] and posted by [[m:User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[mw:Talk:Growth|Give feedback]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/Growth team updates|Subscribe or unsubscribe]].</small>'' </div> 13:03, 5. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Growth_team_updates&oldid=23396204 --> == Otázka od [[User:Matúš Nodžák|Matúš Nodžák]] (09:46, 6. júl 2022) == Dobrý deň, spolupracujem s Atillom Véghom a páči sa mi jeho stránka na wikipedii. Bolo by možné, také niečo vytvoriť aj na moju osobu? https://sk.wikipedia.org/wiki/Attila_V%C3%A9gh --[[Redaktor:Matúš Nodžák|Matúš Nodžák]] ([[Diskusia s redaktorom:Matúš Nodžák|diskusia]]) 09:46, 6. júl 2022 (UTC) :{{Re|Matúš Nodžák}} Dobrý deň. Za predpokladu dodržania wikipravidiel a predpokladov áno. Pozrite, napríklad, [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] a [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografiu]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:34, 7. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Kubirubi|Kubirubi]] (13:52, 11. júl 2022) == Dobrý deň, dnes som skúsil vytvoriť nový článok, ale následne mi ho iný redaktor zmazal. Už som ho kontaktoval. Je nejaké pravidlo kedy je možné a kto môže pridať nový článok ? Ďakujem --[[Redaktor:Kubirubi|Kubirubi]] ([[Diskusia s redaktorom:Kubirubi|diskusia]]) 13:52, 11. júl 2022 (UTC) :{{Re|Kubirubi}} Nie je pravidlo kto môže a kedy môže pridať článok. Pridať môže hocikto a kedykoľvek. Článok však musí spĺnať základné predpoklady článku: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:13, 11. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Proerik yt|Proerik yt]] (12:37, 12. júl 2022) == Máš odber na YouTube kanáli proErik --[[Redaktor:Proerik yt|Proerik yt]] ([[Diskusia s redaktorom:Proerik yt|diskusia]]) 12:37, 12. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:ORION TIP|ORION TIP]] (13:26, 12. júl 2022) == Zdravím. Viete mi prosím pomôcť so stránkou. --[[Redaktor:ORION TIP|ORION TIP]] ([[Diskusia s redaktorom:ORION TIP|diskusia]]) 13:26, 12. júl 2022 (UTC) :{{Re|ORION TIP}} Dobrý deň. Nemám záujem o práci na článku propagujúcom firemnú aktivitu. Pozrite, ale: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:04, 12. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (16:31, 14. júl 2022) == Dobrý deň, kde nájdem tlačítko na vytvorenie úplne nového príspevku? Všade je len odkaz na editáciu už existujúceho článku, ale nie na vytvorenie úplne nového? Ďakujem za odpoveď. Rebeka Frederika --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 16:31, 14. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Stačí napísať do vyhľadávača a potom kliknúť na červený link. Alebo červený link v inom článku alebo šablóne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 04:24, 15. júl 2022 (UTC) == Žiadosť k dvom stránkam == Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC) S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC) :@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie "televízna veža". Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC) :Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC) ::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + "televízna veža" nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC) ::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC) :::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie "domorodé" názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu "theleveezna vezha na Kamzíku" nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale "''geograficky určovanom"'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC) :::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre. :::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. :::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC) :Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC) :: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC) ::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''"kuang-po tien-š' tcha"'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC) ::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine). ::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady. ::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC) :::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC) :::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC) :::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ..., Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&oldid=7412855 <u>tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny</u>]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). :::Práveže súčasný "rovnostársky" prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC) :::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine. :::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC) ::::Na "koncepte" nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''<u>oficiálne</u>''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''. ::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|<u>'''vo "''wikiarchívoch''" som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''</u>]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC) ::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny. ::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC) :::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --> Dragon Tower --> Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. "Ďalšia diskusia" bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento "prekladový variant" týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): "Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''<u>ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu</u>''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''<u>napríklad</u>''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''<u>samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú</u>''' [vsuvky a '''<u>zvýraznenie</u>''' ja]. :::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC) :::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium. :::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol. :::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku. :::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = }} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale "pochybujete o mne". Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. "Príklad panej" nikde nespomína <u>zaužívanosť</u> názvu, ale jeho <u>používanosť</u>, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? ::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že "'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''" a "'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''" ::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), <u>okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov</u>. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''"zákonná kodifikačná príručka".'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť). ::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné. ::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&diff=next&oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám "nehodí do krámu". Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak "neprischli" a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami. :::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''<u>Aj JÚĽŠ vám písal, že</u>''' <u>'''sa to tak používať nemá'''</u>]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel. :::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný "kompromateriál" totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová "''lebo sme na Slovensku''" a "''píšeme slovenskú wikipédiu''", obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre "bežného Fera", tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo "najpôvodnejšie" a "najpresnejšie", aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC) ::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC) :::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC) :::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch. :::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly. :::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC) ::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla "veža elektrického videnia". Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto "nepustí". ''"Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera."'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok. ::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -> 東京スカイツリー -> Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. ::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá "interpretované kreatívne" a je tu preto v texte o Agathe Christie "preventívne" a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. ::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných "pani Máriách". Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do <u>Kaviarne</u>. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) == Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC) :{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC) :Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx "Americký voják opět v akci"] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC) ::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) == Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) == Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) == Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC) Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC) @Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC) Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) == Dobrý deň, absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami. A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj. Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu. Ďakujm. Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) == Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC) :{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) == Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab Stále mi tam vypisuje tie 3 veci: - Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. - Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. - Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) == Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC) 78gm84gixjkw6k0nhpbajaofiz7cja4 7416937 7416931 2022-07-29T08:37:14Z Jetam2 30982 /* Otázka od Katusrunnova (14:33, 27. júl 2022) */ re wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] == Otázka od [[User:Emília Ľuptáková|Emília Ľuptáková]] (19:22, 21. jún 2022) == Dobrý deň, ako si vytvoriť životopis? --[[Redaktor:Emília Ľuptáková|Emília Ľuptáková]] ([[Diskusia s redaktorom:Emília Ľuptáková|diskusia]]) 19:22, 21. jún 2022 (UTC) :{{Re|Emília Ľuptáková}} Pre životopis môžem doporučiť linkedin.com Na Wikipédii sa píšu encyklopedické články. Treba na to [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|encyklopedickú významnosť]], [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|nezávislé zdroje]] a [[Wikipédia:Overiteľnosť|overiteľné]] zdroje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:15, 21. jún 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Lenkaaa333|Lenkaaa333]]: [[Klarisa]] (12:28, 22. jún 2022) == dobry den chcela by som sa vas opytat ako mozem zadat nadpis --[[Redaktor:Lenkaaa333|Lenkaaa333]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenkaaa333|diskusia]]) 12:28, 22. jún 2022 (UTC) :{{Re|Lenkaaa333}} Pre nadpisy sa používa <code>== Nadpis ==</code>, pre podnadpis <code>=== Nadpis ===</code> atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:03, 22. jún 2022 (UTC) ::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] dakujem [[Redaktor:Lenkaaa333|Lenkaaa333]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenkaaa333|diskusia]]) 13:16, 22. jún 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Antisapage|Antisapage]] (13:35, 22. jún 2022) == spravca pelex prave drzo zrusil moje upravy v clanku .tyzden. skuste mu dohovorit a vratte niekto z vas tie zmeny spat. doplnil som pravdive info a ked sa to nejakemu pelexovi nepaci, tak nech sa zdekuje a nerobi spravcu, ak vie reagovat len takto primitivne, neuctivo a cenzorsky. pravdu nezastavite. --[[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:35, 22. jún 2022 (UTC) :{{Re|Antisapage}} Dobrý deň. Súhlasím s Pelexom, že úpravy boli tendenčné. Súhlasím aj s blokom, kričaním a urážaním cesta nevedie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:24, 22. jún 2022 (UTC) == Skupina Mikuláša Galandu == Dobrý deň K Vašim pripomienkam: 1. Chýbajúci zdroj - všetky použité zdroje som citovala, tam, kde ste doplnili "chýba zdroj", žiadny zdroj nie je. Pri článkoch sa nepredpokladajú aj vlastné vedomosti? Som vnučka Andreja Barčíka, zakladajúceho člena Galandovcov a všeobecné informácie mám aj sama bez zdrojov. 2. Doplniť kategórie - čo konkrétne tým prosím myslíte? 3. Wikilinky - nie som si istá, čo viac ešte prelinkovať. Mimo vyššie uvedeného - Chcela by som sa spýtať, ako doplniť sprievodný obrazový materiál k výtvarným dielam (zo súkromej zbierky/rodinného archívu). Do stránky Andrej Barčík som včera doplnila fotky diel, a zrejme ich niekto vymazal, práve kvôli porušovaniu autorsksch práv. Ďakujem, Leitmanová [[Redaktor:Leitmanova|Leitmanova]] ([[Diskusia s redaktorom:Leitmanova|diskusia]]) 17:15, 24. jún 2022 (UTC) :{{Re|Leitmanova}} Správne, zdroj tam nie je a mal by byť. Pri článkoch sa nepredpokladajú vlastné vedomosti, práve naopak, pozrite [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|Žiadny vlastný výskum]]. Myslím kategórie, aby bol článok nájditeľnejší. Pozrite sa na koniec článkov, napríklad [[Mikuláš Galanda]] ich tam má hneď niekoľko. Pár wikilinkov som doplnil. Čo sa týka obrazov: tušíte správne, ide o autorské práva. Nemyslím, že bude možné ich umiestniť pod slobodnou licenciou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:58, 24. jún 2022 (UTC) Dobrý deň. Článok o Galandovcoch ešte doplním, ale chce to viac času. Ešte k tým obrazovým materiálom - ak použijem diela publikované v knihách - monografiách o výtvarníkoch a ocitujem ich tak ako text, bude to tak v poriadku (obrázky mi nevymažú)? V takom prípade sa ale nebude jednať o môj vlastný materiál, takže to bude v rozpore s pravidlami Wikipedie? A k tým autorským právam na diela A.Barčíka - autorské práva podliejali dedičstvu, teda by som diela publikovala so súhlasom vlastníka aut práv (dcéry umelca/moja mama a teta) - podlieha takáto situácia nejakému procesu/pravidlám v rámci piblikovania na wiki? Ďakujem. [[Redaktor:Leitmanova|Leitmanova]] ([[Diskusia s redaktorom:Leitmanova|diskusia]]) 07:35, 28. jún 2022 (UTC) :{{Re|Leitmanova}} Dobrý deň. Prevzatie materiálu z knihy skenovaním nebude v poriadku, nedovoľujú to autorské práva autorov knihy. Čo sa týka diel, tieto by mali byť nahrané na [[Wikimedia Commons]] a pod slobodnou licenciou. Overovať to budú tamojší ľudia.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:15, 28. jún 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] (10:02, 29. jún 2022) == Dobrý deň, je lepšie článok prekladať alebo písať vlastný ? --[[Redaktor:Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] ([[Diskusia s redaktorom:Samuel Kvasnica|diskusia]]) 10:02, 29. jún 2022 (UTC) :{{Re|Samuel Kvasnica}} Ako sa to vezme. Pri preklade je už daná štruktúra, informácie sú ozdrojované (snáď). Ale niekto má zas radšej hľadanie nových informácií. Na začiatok je asi najlepšie rozširovať už existujúce články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:22, 29. jún 2022 (UTC) == Všetky súradnice == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7406601]: do kategórií, kde momentálne nie je žiadne heslo s primárnymi súradnicami, to je dosť kontraproduktívne vkladať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 30. jún 2022 (UTC) :Väčšinou to vkladám do geografických defaultne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:19, 30. jún 2022 (UTC) ::Tak to pls. nerob. G8 dtto. Zmysel to v týchto kat. má až po prípadnom paušálnom doplnení súradníc do hesiel štátov. Tam konkrétne by sa to mohlo dať vybaviť v IB štát podľa Wikiúdajov, bude ale treba vyhádzať duplicitné manuálne vložené, čo už zopár málo štátov má, tzn. treba sa s tým pohrať. Vo všeobecnosti by som ale tú š. vkladal fakt len tam, kde niečo príčetné zobrazí. Inak motivuješ ľudí klikať niekam, kde nenájdu žiadnu pridanú hodnotu, akurát to celé pôsobí nefunkčne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:35, 30. jún 2022 (UTC) :::Okay, pri G8 chápem. Ale inak ich treba vkladať. Mimochodom, už dlhšie nefunguje druhý a treatí stupeň zobrazenia (OSM+1, OSM+2). Nepozrieš sa na to? Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:37, 30. jún 2022 (UTC) ::::Vyplúvanie súradníc štátov som doplnil do IB Štát [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7406945]. Čo sa týka levelov, osm4wiki tool to zrejme pred nejakým časom potichu prestal podporovať. Dala by sa ev. použiť novšia alternatíva, wikimap (pr.: [https://wikimap.toolforge.org/?lang=sk&wpcat=Technick%C3%A9%20pamiatky%20na%20Slovensku]), kde je možnosť zapnúť si zobrazenie podkat. v UI, prípadne sa to dá vynútiť už cez URL [https://wikimap.toolforge.org/?lang=sk&wpcat=Technick%C3%A9%20pamiatky%20na%20Slovensku&subcats=true]. Len teda formát výstupu a chovanie sú trochu iné, na môj vkus bol osm4wiki prehľadnejší. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:01, 1. júl 2022 (UTC) :::::Okay, vďaka. No, nebolo by zlé mať tie nové, nie? Lepšie ako nič.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:06, 1. júl 2022 (UTC) == This Month in Education: June 2022 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 11 • Issue 6 • June 2022</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Black Lunch Table: Black History Month with Igbo Wikimedians User Group|Black Lunch Table: Black History Month with Igbo Wikimedians User Group]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Bolivian Teachers Welcomed Wikipedia in their Classroom|Bolivian Teachers Welcomed Wikipedia in their Classroom]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Educational program & Wikivoyage in Ukrainian University|Educational program & Wikivoyage in Ukrainian University]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The Great Learning and Connection: Experience from AFLIA|The Great Learning and Connection: Experience from AFLIA]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/New Mexico Students Join Wikimedia Movement Through WikiForHumanRights Campaign|New Mexico Students Join Wikimedia Movement Through WikiForHumanRights Campaign]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The school wiki-project run by a 15 year old student came to an end|The school wiki-project run by a 15 year old student came to an end]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The students of Kadir Has University, Istanbul contribute Wikimedia projects in "Civic Responsibility Project" course|The students of Kadir Has University, Istanbul contribute Wikimedia projects in "Civic Responsibility Project" course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wiki Trip with Vasil Kamami Wikiclub to Berat, the town of one thousand windows|Wiki Trip with Vasil Kamami Wikiclub to Berat, the town of one thousand windows]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikiclubs in Albania|Wikiclubs in Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikidata in the classroom FGGC Bwari Experience|Wikidata in the classroom FGGC Bwari Experience]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikipedia and Secondary Schools in Aotearoa New Zealand|Wikipedia and Secondary Schools in Aotearoa New Zealand]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/А large-scale online course for teaching beginners to work in Wikipedia has been developed in Russia|А large-scale online course for teaching beginners to work in Wikipedia has been developed in Russia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:50, 4. júl 2022 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=23406065 --> == Otázka od [[User:TimoKtej|TimoKtej]] (08:59, 5. júl 2022) == Dobrý deň. Neviem, komu mám napísať, tak to vyskúšam takto. Na Úvodnej stránke slovenskej Wikipédie sú uvedené historické udalosti viazané k danému dňu (dnes 5. júl). Dnes je uvedené: 1853 – zomrel Albrecht Kossel, nemecký lekár, nositeľ Nobelovej ceny († 1927) Narodil sa (https://sk.wikipedia.org/wiki/Albrecht_Kossel) však 16. septembra 1853. Zomrel 5. júla v roku 1927. Ja to tam nemám možnosť upraviť, ale na stránke https://sk.wikipedia.org/wiki/5._j%C3%BAl je uvedená správna informácia. Ďakujem. --[[Redaktor:TimoKtej|TimoKtej]] ([[Diskusia s redaktorom:TimoKtej|diskusia]]) 08:59, 5. júl 2022 (UTC) :{{re|TimoKtej|s=1}} Vďaka za postreh, opravil som. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:10, 5. júl 2022 (UTC) == Growth team newsletter #21 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:Growth team logo - Icon only.svg|right|frameless]] Welcome to the twenty-first newsletter from the [[mw:Special:MyLanguage/Growth|Growth team]]! === New project: Positive reinforcement === [[File:Growth's Positive reinforcement – Impact Module version A.png|thumb|Mockup of the Impact module, redesigned to add Positive reinforcement.|alt=Design mockup of the Positive reinforcement module for mobile users. The new module is first a summary of the number of views and can be expanded to show stats, graphs, and other contribution information.]] * The Growth team started a new project: [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Positive reinforcement|'''Positive reinforcement''']]. We want newcomers to understand there is an interest in regularly editing Wikipedia, and we want to improve new editor retention. * We asked users from Arabic, Bangla, Czech and French Wikipedia about their feedback. Some people participated at mediawiki.org as well. * We [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Positive reinforcement#Community%20discussion|summarized the initial feedback]] gathered from these community discussions, along with how we plan to iterate based on that feedback. * The first Positive Reinforcement idea is a redesign of the impact module: incorporating stats, graphs, and other contribution information. This idea received the widest support, and we plan to start our work based on the design illustrated on the side. * [[mw:Special:MyLanguage/Talk:Growth/Positive reinforcement|Please let us know what you think of this project]], in any language. === For mentors === *We have worked on two new features, to inform them about the mentorship: ** [[phab:T287915|In the Mentor module, we now provide more information about the public nature of the mentors/newcomer relationship and the fact that talk pages are public.]] ** [[phab:T287915|We now allow newcomers to opt-in and opt-out of mentorship.]] === Scaling === * '''"Add a link" available at more wikis''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Add a link]] feature has been deployed to more wikis: {{int:project-localized-name-cawiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-hewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-hiwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-kowiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-nowiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-ptwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-simplewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-svwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-ukwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-abwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-acewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-adywiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-afwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-akwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-alswiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-amwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-anwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-angwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-arcwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-arzwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-astwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-atjwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-avwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-aywiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-azwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-azbwiki/en}}. This is part of the progressive deployment of this tool to more Wikipedias. The communities can [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|configure locally how this feature works]]. * '''"Add an image" available at more wikis''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add an image|Add an image]] feature will be deployed to more wikis: {{int:project-localized-name-elwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-idwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-plwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-zhwiki/en}}. These communities will be able to [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|configure locally how this feature works]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T301601] === Suggested edits === * '''Selecting topics''' ― We have created an "AND" filter to the list of topics at Special:Homepage. This way, newcomers can decide to select very specific topics ("Transportation" AND "Asia") or to have a broader selection ("Transportation" OR "Asia"). At the moment this feature is tested at [[mw:Special:MyLanguage/Growth/FAQ#pilot|pilot wikis]]. * '''Changes for Add a link''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Add a link/Iteration 2|We have built several improvements]] that came from community discussion and from data analysis. They will be available soon at the wikis. ** ''Algorithm improvements'' ― The algorithm now avoids recommending links in sections that usually don't have links and for first names. Also, it now limits each article to only having three link suggestions by default (limited to the highest accuracy suggestions of all the available ones in the article). ** ''User experience improvements'' ― We added a confirmation dialog when a user exits out of suggestion mode prior to making changes. We also improved post-edit dialog experience and allow newcomers to browse through task suggestions from the post-edit dialog. ** ''Community configuration'' ― We allow communities to set a maximum number of links per article via [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. ** ''Future change for Add a link feature'' ― We will suggest underlinked articles in priority. [https://phabricator.wikimedia.org/T301096] * '''Patrolling suggested edits''' ― Some users at Arabic Wikipedia, Spanish Wikipedia, and Russian Wikipedia told us that "Add a link" and "Add an image" edits can be challenging to patrol. We are now brainstorming improvements to help address this challenge. [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Community feedback|We have already some ideas and we started some work to address this challenge.]] If you have any thoughts to add about the challenges of reviewing these tasks or how we should improve these tasks further, [[mw:Topic:Wxeg55pwt4gamva8|please let us know]], in any language. === Community configuration === Communities can configure how the features work, using [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. * Communities can set the maximum number of "add an image" suggested tasks a newcomer can complete daily. [https://phabricator.wikimedia.org/T308543] * Future change: allow communities to customize the "add a link" quality gate threshold easily, using [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T308543] ''<small>'''[[mw:Special:MyLanguage/Growth/Newsletters|Growth team's newsletter]]''' prepared by [[mw:Special:MyLanguage/Growth|the Growth team]] and posted by [[m:User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[mw:Talk:Growth|Give feedback]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/Growth team updates|Subscribe or unsubscribe]].</small>'' </div> 13:03, 5. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Growth_team_updates&oldid=23396204 --> == Otázka od [[User:Matúš Nodžák|Matúš Nodžák]] (09:46, 6. júl 2022) == Dobrý deň, spolupracujem s Atillom Véghom a páči sa mi jeho stránka na wikipedii. Bolo by možné, také niečo vytvoriť aj na moju osobu? https://sk.wikipedia.org/wiki/Attila_V%C3%A9gh --[[Redaktor:Matúš Nodžák|Matúš Nodžák]] ([[Diskusia s redaktorom:Matúš Nodžák|diskusia]]) 09:46, 6. júl 2022 (UTC) :{{Re|Matúš Nodžák}} Dobrý deň. Za predpokladu dodržania wikipravidiel a predpokladov áno. Pozrite, napríklad, [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] a [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografiu]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:34, 7. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Kubirubi|Kubirubi]] (13:52, 11. júl 2022) == Dobrý deň, dnes som skúsil vytvoriť nový článok, ale následne mi ho iný redaktor zmazal. Už som ho kontaktoval. Je nejaké pravidlo kedy je možné a kto môže pridať nový článok ? Ďakujem --[[Redaktor:Kubirubi|Kubirubi]] ([[Diskusia s redaktorom:Kubirubi|diskusia]]) 13:52, 11. júl 2022 (UTC) :{{Re|Kubirubi}} Nie je pravidlo kto môže a kedy môže pridať článok. Pridať môže hocikto a kedykoľvek. Článok však musí spĺnať základné predpoklady článku: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:13, 11. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Proerik yt|Proerik yt]] (12:37, 12. júl 2022) == Máš odber na YouTube kanáli proErik --[[Redaktor:Proerik yt|Proerik yt]] ([[Diskusia s redaktorom:Proerik yt|diskusia]]) 12:37, 12. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:ORION TIP|ORION TIP]] (13:26, 12. júl 2022) == Zdravím. Viete mi prosím pomôcť so stránkou. --[[Redaktor:ORION TIP|ORION TIP]] ([[Diskusia s redaktorom:ORION TIP|diskusia]]) 13:26, 12. júl 2022 (UTC) :{{Re|ORION TIP}} Dobrý deň. Nemám záujem o práci na článku propagujúcom firemnú aktivitu. Pozrite, ale: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:04, 12. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (16:31, 14. júl 2022) == Dobrý deň, kde nájdem tlačítko na vytvorenie úplne nového príspevku? Všade je len odkaz na editáciu už existujúceho článku, ale nie na vytvorenie úplne nového? Ďakujem za odpoveď. Rebeka Frederika --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 16:31, 14. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Stačí napísať do vyhľadávača a potom kliknúť na červený link. Alebo červený link v inom článku alebo šablóne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 04:24, 15. júl 2022 (UTC) == Žiadosť k dvom stránkam == Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC) S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC) :@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie "televízna veža". Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC) :Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC) ::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + "televízna veža" nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC) ::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC) :::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie "domorodé" názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu "theleveezna vezha na Kamzíku" nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale "''geograficky určovanom"'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC) :::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre. :::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. :::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC) :Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC) :: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC) ::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''"kuang-po tien-š' tcha"'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC) ::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine). ::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady. ::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC) :::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC) :::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC) :::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ..., Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&oldid=7412855 <u>tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny</u>]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). :::Práveže súčasný "rovnostársky" prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC) :::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine. :::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC) ::::Na "koncepte" nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''<u>oficiálne</u>''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''. ::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|<u>'''vo "''wikiarchívoch''" som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''</u>]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC) ::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny. ::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC) :::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --> Dragon Tower --> Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. "Ďalšia diskusia" bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento "prekladový variant" týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): "Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''<u>ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu</u>''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''<u>napríklad</u>''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''<u>samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú</u>''' [vsuvky a '''<u>zvýraznenie</u>''' ja]. :::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC) :::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium. :::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol. :::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku. :::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = }} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale "pochybujete o mne". Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. "Príklad panej" nikde nespomína <u>zaužívanosť</u> názvu, ale jeho <u>používanosť</u>, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? ::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že "'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''" a "'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''" ::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), <u>okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov</u>. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''"zákonná kodifikačná príručka".'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť). ::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné. ::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&diff=next&oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám "nehodí do krámu". Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak "neprischli" a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami. :::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''<u>Aj JÚĽŠ vám písal, že</u>''' <u>'''sa to tak používať nemá'''</u>]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel. :::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný "kompromateriál" totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová "''lebo sme na Slovensku''" a "''píšeme slovenskú wikipédiu''", obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre "bežného Fera", tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo "najpôvodnejšie" a "najpresnejšie", aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC) ::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC) :::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC) :::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch. :::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly. :::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC) ::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla "veža elektrického videnia". Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto "nepustí". ''"Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera."'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok. ::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -> 東京スカイツリー -> Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. ::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá "interpretované kreatívne" a je tu preto v texte o Agathe Christie "preventívne" a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. ::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných "pani Máriách". Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do <u>Kaviarne</u>. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) == Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC) :{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC) :Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx "Americký voják opět v akci"] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC) ::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) == Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) == Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) == Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC) Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC) @Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC) Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) == Dobrý deň, absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami. A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj. Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu. Ďakujm. Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) == Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC) :{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) == Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab Stále mi tam vypisuje tie 3 veci: - Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. - Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. - Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC) :{{Re|Katusrunnova}} Pardon, mal som voľno tak som sa k otázke dostal až teraz. Ale myslím, že článok je už v dobrom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:37, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) == Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC) gm9a5pojefdugeyrx4pg0slcvpgeki4 7416940 7416937 2022-07-29T08:39:53Z Jetam2 30982 /* Otázka od Rudolf Midriak (12:53, 28. júl 2022) */ re wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] == Otázka od [[User:Emília Ľuptáková|Emília Ľuptáková]] (19:22, 21. jún 2022) == Dobrý deň, ako si vytvoriť životopis? --[[Redaktor:Emília Ľuptáková|Emília Ľuptáková]] ([[Diskusia s redaktorom:Emília Ľuptáková|diskusia]]) 19:22, 21. jún 2022 (UTC) :{{Re|Emília Ľuptáková}} Pre životopis môžem doporučiť linkedin.com Na Wikipédii sa píšu encyklopedické články. Treba na to [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|encyklopedickú významnosť]], [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|nezávislé zdroje]] a [[Wikipédia:Overiteľnosť|overiteľné]] zdroje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:15, 21. jún 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Lenkaaa333|Lenkaaa333]]: [[Klarisa]] (12:28, 22. jún 2022) == dobry den chcela by som sa vas opytat ako mozem zadat nadpis --[[Redaktor:Lenkaaa333|Lenkaaa333]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenkaaa333|diskusia]]) 12:28, 22. jún 2022 (UTC) :{{Re|Lenkaaa333}} Pre nadpisy sa používa <code>== Nadpis ==</code>, pre podnadpis <code>=== Nadpis ===</code> atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:03, 22. jún 2022 (UTC) ::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] dakujem [[Redaktor:Lenkaaa333|Lenkaaa333]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenkaaa333|diskusia]]) 13:16, 22. jún 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Antisapage|Antisapage]] (13:35, 22. jún 2022) == spravca pelex prave drzo zrusil moje upravy v clanku .tyzden. skuste mu dohovorit a vratte niekto z vas tie zmeny spat. doplnil som pravdive info a ked sa to nejakemu pelexovi nepaci, tak nech sa zdekuje a nerobi spravcu, ak vie reagovat len takto primitivne, neuctivo a cenzorsky. pravdu nezastavite. --[[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:35, 22. jún 2022 (UTC) :{{Re|Antisapage}} Dobrý deň. Súhlasím s Pelexom, že úpravy boli tendenčné. Súhlasím aj s blokom, kričaním a urážaním cesta nevedie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:24, 22. jún 2022 (UTC) == Skupina Mikuláša Galandu == Dobrý deň K Vašim pripomienkam: 1. Chýbajúci zdroj - všetky použité zdroje som citovala, tam, kde ste doplnili "chýba zdroj", žiadny zdroj nie je. Pri článkoch sa nepredpokladajú aj vlastné vedomosti? Som vnučka Andreja Barčíka, zakladajúceho člena Galandovcov a všeobecné informácie mám aj sama bez zdrojov. 2. Doplniť kategórie - čo konkrétne tým prosím myslíte? 3. Wikilinky - nie som si istá, čo viac ešte prelinkovať. Mimo vyššie uvedeného - Chcela by som sa spýtať, ako doplniť sprievodný obrazový materiál k výtvarným dielam (zo súkromej zbierky/rodinného archívu). Do stránky Andrej Barčík som včera doplnila fotky diel, a zrejme ich niekto vymazal, práve kvôli porušovaniu autorsksch práv. Ďakujem, Leitmanová [[Redaktor:Leitmanova|Leitmanova]] ([[Diskusia s redaktorom:Leitmanova|diskusia]]) 17:15, 24. jún 2022 (UTC) :{{Re|Leitmanova}} Správne, zdroj tam nie je a mal by byť. Pri článkoch sa nepredpokladajú vlastné vedomosti, práve naopak, pozrite [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|Žiadny vlastný výskum]]. Myslím kategórie, aby bol článok nájditeľnejší. Pozrite sa na koniec článkov, napríklad [[Mikuláš Galanda]] ich tam má hneď niekoľko. Pár wikilinkov som doplnil. Čo sa týka obrazov: tušíte správne, ide o autorské práva. Nemyslím, že bude možné ich umiestniť pod slobodnou licenciou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:58, 24. jún 2022 (UTC) Dobrý deň. Článok o Galandovcoch ešte doplním, ale chce to viac času. Ešte k tým obrazovým materiálom - ak použijem diela publikované v knihách - monografiách o výtvarníkoch a ocitujem ich tak ako text, bude to tak v poriadku (obrázky mi nevymažú)? V takom prípade sa ale nebude jednať o môj vlastný materiál, takže to bude v rozpore s pravidlami Wikipedie? A k tým autorským právam na diela A.Barčíka - autorské práva podliejali dedičstvu, teda by som diela publikovala so súhlasom vlastníka aut práv (dcéry umelca/moja mama a teta) - podlieha takáto situácia nejakému procesu/pravidlám v rámci piblikovania na wiki? Ďakujem. [[Redaktor:Leitmanova|Leitmanova]] ([[Diskusia s redaktorom:Leitmanova|diskusia]]) 07:35, 28. jún 2022 (UTC) :{{Re|Leitmanova}} Dobrý deň. Prevzatie materiálu z knihy skenovaním nebude v poriadku, nedovoľujú to autorské práva autorov knihy. Čo sa týka diel, tieto by mali byť nahrané na [[Wikimedia Commons]] a pod slobodnou licenciou. Overovať to budú tamojší ľudia.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:15, 28. jún 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] (10:02, 29. jún 2022) == Dobrý deň, je lepšie článok prekladať alebo písať vlastný ? --[[Redaktor:Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] ([[Diskusia s redaktorom:Samuel Kvasnica|diskusia]]) 10:02, 29. jún 2022 (UTC) :{{Re|Samuel Kvasnica}} Ako sa to vezme. Pri preklade je už daná štruktúra, informácie sú ozdrojované (snáď). Ale niekto má zas radšej hľadanie nových informácií. Na začiatok je asi najlepšie rozširovať už existujúce články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:22, 29. jún 2022 (UTC) == Všetky súradnice == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7406601]: do kategórií, kde momentálne nie je žiadne heslo s primárnymi súradnicami, to je dosť kontraproduktívne vkladať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 30. jún 2022 (UTC) :Väčšinou to vkladám do geografických defaultne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:19, 30. jún 2022 (UTC) ::Tak to pls. nerob. G8 dtto. Zmysel to v týchto kat. má až po prípadnom paušálnom doplnení súradníc do hesiel štátov. Tam konkrétne by sa to mohlo dať vybaviť v IB štát podľa Wikiúdajov, bude ale treba vyhádzať duplicitné manuálne vložené, čo už zopár málo štátov má, tzn. treba sa s tým pohrať. Vo všeobecnosti by som ale tú š. vkladal fakt len tam, kde niečo príčetné zobrazí. Inak motivuješ ľudí klikať niekam, kde nenájdu žiadnu pridanú hodnotu, akurát to celé pôsobí nefunkčne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:35, 30. jún 2022 (UTC) :::Okay, pri G8 chápem. Ale inak ich treba vkladať. Mimochodom, už dlhšie nefunguje druhý a treatí stupeň zobrazenia (OSM+1, OSM+2). Nepozrieš sa na to? Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:37, 30. jún 2022 (UTC) ::::Vyplúvanie súradníc štátov som doplnil do IB Štát [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7406945]. Čo sa týka levelov, osm4wiki tool to zrejme pred nejakým časom potichu prestal podporovať. Dala by sa ev. použiť novšia alternatíva, wikimap (pr.: [https://wikimap.toolforge.org/?lang=sk&wpcat=Technick%C3%A9%20pamiatky%20na%20Slovensku]), kde je možnosť zapnúť si zobrazenie podkat. v UI, prípadne sa to dá vynútiť už cez URL [https://wikimap.toolforge.org/?lang=sk&wpcat=Technick%C3%A9%20pamiatky%20na%20Slovensku&subcats=true]. Len teda formát výstupu a chovanie sú trochu iné, na môj vkus bol osm4wiki prehľadnejší. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:01, 1. júl 2022 (UTC) :::::Okay, vďaka. No, nebolo by zlé mať tie nové, nie? Lepšie ako nič.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:06, 1. júl 2022 (UTC) == This Month in Education: June 2022 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 11 • Issue 6 • June 2022</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Black Lunch Table: Black History Month with Igbo Wikimedians User Group|Black Lunch Table: Black History Month with Igbo Wikimedians User Group]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Bolivian Teachers Welcomed Wikipedia in their Classroom|Bolivian Teachers Welcomed Wikipedia in their Classroom]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Educational program & Wikivoyage in Ukrainian University|Educational program & Wikivoyage in Ukrainian University]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The Great Learning and Connection: Experience from AFLIA|The Great Learning and Connection: Experience from AFLIA]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/New Mexico Students Join Wikimedia Movement Through WikiForHumanRights Campaign|New Mexico Students Join Wikimedia Movement Through WikiForHumanRights Campaign]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The school wiki-project run by a 15 year old student came to an end|The school wiki-project run by a 15 year old student came to an end]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The students of Kadir Has University, Istanbul contribute Wikimedia projects in "Civic Responsibility Project" course|The students of Kadir Has University, Istanbul contribute Wikimedia projects in "Civic Responsibility Project" course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wiki Trip with Vasil Kamami Wikiclub to Berat, the town of one thousand windows|Wiki Trip with Vasil Kamami Wikiclub to Berat, the town of one thousand windows]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikiclubs in Albania|Wikiclubs in Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikidata in the classroom FGGC Bwari Experience|Wikidata in the classroom FGGC Bwari Experience]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikipedia and Secondary Schools in Aotearoa New Zealand|Wikipedia and Secondary Schools in Aotearoa New Zealand]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/А large-scale online course for teaching beginners to work in Wikipedia has been developed in Russia|А large-scale online course for teaching beginners to work in Wikipedia has been developed in Russia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:50, 4. júl 2022 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=23406065 --> == Otázka od [[User:TimoKtej|TimoKtej]] (08:59, 5. júl 2022) == Dobrý deň. Neviem, komu mám napísať, tak to vyskúšam takto. Na Úvodnej stránke slovenskej Wikipédie sú uvedené historické udalosti viazané k danému dňu (dnes 5. júl). Dnes je uvedené: 1853 – zomrel Albrecht Kossel, nemecký lekár, nositeľ Nobelovej ceny († 1927) Narodil sa (https://sk.wikipedia.org/wiki/Albrecht_Kossel) však 16. septembra 1853. Zomrel 5. júla v roku 1927. Ja to tam nemám možnosť upraviť, ale na stránke https://sk.wikipedia.org/wiki/5._j%C3%BAl je uvedená správna informácia. Ďakujem. --[[Redaktor:TimoKtej|TimoKtej]] ([[Diskusia s redaktorom:TimoKtej|diskusia]]) 08:59, 5. júl 2022 (UTC) :{{re|TimoKtej|s=1}} Vďaka za postreh, opravil som. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:10, 5. júl 2022 (UTC) == Growth team newsletter #21 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:Growth team logo - Icon only.svg|right|frameless]] Welcome to the twenty-first newsletter from the [[mw:Special:MyLanguage/Growth|Growth team]]! === New project: Positive reinforcement === [[File:Growth's Positive reinforcement – Impact Module version A.png|thumb|Mockup of the Impact module, redesigned to add Positive reinforcement.|alt=Design mockup of the Positive reinforcement module for mobile users. The new module is first a summary of the number of views and can be expanded to show stats, graphs, and other contribution information.]] * The Growth team started a new project: [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Positive reinforcement|'''Positive reinforcement''']]. We want newcomers to understand there is an interest in regularly editing Wikipedia, and we want to improve new editor retention. * We asked users from Arabic, Bangla, Czech and French Wikipedia about their feedback. Some people participated at mediawiki.org as well. * We [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Positive reinforcement#Community%20discussion|summarized the initial feedback]] gathered from these community discussions, along with how we plan to iterate based on that feedback. * The first Positive Reinforcement idea is a redesign of the impact module: incorporating stats, graphs, and other contribution information. This idea received the widest support, and we plan to start our work based on the design illustrated on the side. * [[mw:Special:MyLanguage/Talk:Growth/Positive reinforcement|Please let us know what you think of this project]], in any language. === For mentors === *We have worked on two new features, to inform them about the mentorship: ** [[phab:T287915|In the Mentor module, we now provide more information about the public nature of the mentors/newcomer relationship and the fact that talk pages are public.]] ** [[phab:T287915|We now allow newcomers to opt-in and opt-out of mentorship.]] === Scaling === * '''"Add a link" available at more wikis''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Add a link]] feature has been deployed to more wikis: {{int:project-localized-name-cawiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-hewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-hiwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-kowiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-nowiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-ptwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-simplewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-svwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-ukwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-abwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-acewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-adywiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-afwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-akwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-alswiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-amwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-anwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-angwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-arcwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-arzwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-astwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-atjwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-avwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-aywiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-azwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-azbwiki/en}}. This is part of the progressive deployment of this tool to more Wikipedias. The communities can [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|configure locally how this feature works]]. * '''"Add an image" available at more wikis''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add an image|Add an image]] feature will be deployed to more wikis: {{int:project-localized-name-elwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-idwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-plwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-zhwiki/en}}. These communities will be able to [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|configure locally how this feature works]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T301601] === Suggested edits === * '''Selecting topics''' ― We have created an "AND" filter to the list of topics at Special:Homepage. This way, newcomers can decide to select very specific topics ("Transportation" AND "Asia") or to have a broader selection ("Transportation" OR "Asia"). At the moment this feature is tested at [[mw:Special:MyLanguage/Growth/FAQ#pilot|pilot wikis]]. * '''Changes for Add a link''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Add a link/Iteration 2|We have built several improvements]] that came from community discussion and from data analysis. They will be available soon at the wikis. ** ''Algorithm improvements'' ― The algorithm now avoids recommending links in sections that usually don't have links and for first names. Also, it now limits each article to only having three link suggestions by default (limited to the highest accuracy suggestions of all the available ones in the article). ** ''User experience improvements'' ― We added a confirmation dialog when a user exits out of suggestion mode prior to making changes. We also improved post-edit dialog experience and allow newcomers to browse through task suggestions from the post-edit dialog. ** ''Community configuration'' ― We allow communities to set a maximum number of links per article via [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. ** ''Future change for Add a link feature'' ― We will suggest underlinked articles in priority. [https://phabricator.wikimedia.org/T301096] * '''Patrolling suggested edits''' ― Some users at Arabic Wikipedia, Spanish Wikipedia, and Russian Wikipedia told us that "Add a link" and "Add an image" edits can be challenging to patrol. We are now brainstorming improvements to help address this challenge. [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Community feedback|We have already some ideas and we started some work to address this challenge.]] If you have any thoughts to add about the challenges of reviewing these tasks or how we should improve these tasks further, [[mw:Topic:Wxeg55pwt4gamva8|please let us know]], in any language. === Community configuration === Communities can configure how the features work, using [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. * Communities can set the maximum number of "add an image" suggested tasks a newcomer can complete daily. [https://phabricator.wikimedia.org/T308543] * Future change: allow communities to customize the "add a link" quality gate threshold easily, using [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T308543] ''<small>'''[[mw:Special:MyLanguage/Growth/Newsletters|Growth team's newsletter]]''' prepared by [[mw:Special:MyLanguage/Growth|the Growth team]] and posted by [[m:User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[mw:Talk:Growth|Give feedback]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/Growth team updates|Subscribe or unsubscribe]].</small>'' </div> 13:03, 5. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Growth_team_updates&oldid=23396204 --> == Otázka od [[User:Matúš Nodžák|Matúš Nodžák]] (09:46, 6. júl 2022) == Dobrý deň, spolupracujem s Atillom Véghom a páči sa mi jeho stránka na wikipedii. Bolo by možné, také niečo vytvoriť aj na moju osobu? https://sk.wikipedia.org/wiki/Attila_V%C3%A9gh --[[Redaktor:Matúš Nodžák|Matúš Nodžák]] ([[Diskusia s redaktorom:Matúš Nodžák|diskusia]]) 09:46, 6. júl 2022 (UTC) :{{Re|Matúš Nodžák}} Dobrý deň. Za predpokladu dodržania wikipravidiel a predpokladov áno. Pozrite, napríklad, [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] a [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografiu]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:34, 7. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Kubirubi|Kubirubi]] (13:52, 11. júl 2022) == Dobrý deň, dnes som skúsil vytvoriť nový článok, ale následne mi ho iný redaktor zmazal. Už som ho kontaktoval. Je nejaké pravidlo kedy je možné a kto môže pridať nový článok ? Ďakujem --[[Redaktor:Kubirubi|Kubirubi]] ([[Diskusia s redaktorom:Kubirubi|diskusia]]) 13:52, 11. júl 2022 (UTC) :{{Re|Kubirubi}} Nie je pravidlo kto môže a kedy môže pridať článok. Pridať môže hocikto a kedykoľvek. Článok však musí spĺnať základné predpoklady článku: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:13, 11. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Proerik yt|Proerik yt]] (12:37, 12. júl 2022) == Máš odber na YouTube kanáli proErik --[[Redaktor:Proerik yt|Proerik yt]] ([[Diskusia s redaktorom:Proerik yt|diskusia]]) 12:37, 12. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:ORION TIP|ORION TIP]] (13:26, 12. júl 2022) == Zdravím. Viete mi prosím pomôcť so stránkou. --[[Redaktor:ORION TIP|ORION TIP]] ([[Diskusia s redaktorom:ORION TIP|diskusia]]) 13:26, 12. júl 2022 (UTC) :{{Re|ORION TIP}} Dobrý deň. Nemám záujem o práci na článku propagujúcom firemnú aktivitu. Pozrite, ale: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:04, 12. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (16:31, 14. júl 2022) == Dobrý deň, kde nájdem tlačítko na vytvorenie úplne nového príspevku? Všade je len odkaz na editáciu už existujúceho článku, ale nie na vytvorenie úplne nového? Ďakujem za odpoveď. Rebeka Frederika --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 16:31, 14. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Stačí napísať do vyhľadávača a potom kliknúť na červený link. Alebo červený link v inom článku alebo šablóne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 04:24, 15. júl 2022 (UTC) == Žiadosť k dvom stránkam == Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC) S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC) :@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie "televízna veža". Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC) :Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC) ::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + "televízna veža" nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC) ::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC) :::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie "domorodé" názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu "theleveezna vezha na Kamzíku" nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale "''geograficky určovanom"'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC) :::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre. :::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. :::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC) :Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC) :: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC) ::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''"kuang-po tien-š' tcha"'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC) ::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine). ::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady. ::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC) :::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC) :::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC) :::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ..., Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&oldid=7412855 <u>tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny</u>]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). :::Práveže súčasný "rovnostársky" prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC) :::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine. :::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC) ::::Na "koncepte" nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''<u>oficiálne</u>''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''. ::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|<u>'''vo "''wikiarchívoch''" som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''</u>]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC) ::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny. ::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC) :::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --> Dragon Tower --> Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. "Ďalšia diskusia" bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento "prekladový variant" týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): "Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''<u>ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu</u>''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''<u>napríklad</u>''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''<u>samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú</u>''' [vsuvky a '''<u>zvýraznenie</u>''' ja]. :::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC) :::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium. :::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol. :::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku. :::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = }} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale "pochybujete o mne". Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. "Príklad panej" nikde nespomína <u>zaužívanosť</u> názvu, ale jeho <u>používanosť</u>, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? ::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že "'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''" a "'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''" ::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), <u>okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov</u>. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''"zákonná kodifikačná príručka".'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť). ::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné. ::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&diff=next&oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám "nehodí do krámu". Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak "neprischli" a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami. :::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''<u>Aj JÚĽŠ vám písal, že</u>''' <u>'''sa to tak používať nemá'''</u>]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel. :::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný "kompromateriál" totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová "''lebo sme na Slovensku''" a "''píšeme slovenskú wikipédiu''", obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre "bežného Fera", tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo "najpôvodnejšie" a "najpresnejšie", aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC) ::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC) :::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC) :::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch. :::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly. :::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC) ::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla "veža elektrického videnia". Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto "nepustí". ''"Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera."'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok. ::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -> 東京スカイツリー -> Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. ::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá "interpretované kreatívne" a je tu preto v texte o Agathe Christie "preventívne" a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. ::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných "pani Máriách". Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do <u>Kaviarne</u>. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) == Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC) :{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC) :Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx "Americký voják opět v akci"] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC) ::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) == Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) == Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) == Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC) Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC) @Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC) Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) == Dobrý deň, absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami. A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj. Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu. Ďakujm. Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) == Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC) :{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) == Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab Stále mi tam vypisuje tie 3 veci: - Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. - Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. - Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC) :{{Re|Katusrunnova}} Pardon, mal som voľno tak som sa k otázke dostal až teraz. Ale myslím, že článok je už v dobrom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:37, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) == Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rudolf Midriak}} Dobrý deň. Asi myslíte [[Národný park Sagarmáthá]]. Stačí kliknúť na tlačítko Upraviť alebo Upraviť zdroj v pravom rohu. Pri upravovaní si môžte úpravu skontrolovať zobrazením náhľadu tlačítkom dolu. Nezabudnite tiež pridať citácie/zdroje k Vášmu tvrdeniu. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 29. júl 2022 (UTC) 2wgbcxfdf2daku4k05jgw5f4idjptid 7416952 7416940 2022-07-29T08:56:35Z Jetam2 30982 /* Žiadosť k dvom stránkam */ re wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] == Otázka od [[User:Emília Ľuptáková|Emília Ľuptáková]] (19:22, 21. jún 2022) == Dobrý deň, ako si vytvoriť životopis? --[[Redaktor:Emília Ľuptáková|Emília Ľuptáková]] ([[Diskusia s redaktorom:Emília Ľuptáková|diskusia]]) 19:22, 21. jún 2022 (UTC) :{{Re|Emília Ľuptáková}} Pre životopis môžem doporučiť linkedin.com Na Wikipédii sa píšu encyklopedické články. Treba na to [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|encyklopedickú významnosť]], [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|nezávislé zdroje]] a [[Wikipédia:Overiteľnosť|overiteľné]] zdroje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:15, 21. jún 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Lenkaaa333|Lenkaaa333]]: [[Klarisa]] (12:28, 22. jún 2022) == dobry den chcela by som sa vas opytat ako mozem zadat nadpis --[[Redaktor:Lenkaaa333|Lenkaaa333]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenkaaa333|diskusia]]) 12:28, 22. jún 2022 (UTC) :{{Re|Lenkaaa333}} Pre nadpisy sa používa <code>== Nadpis ==</code>, pre podnadpis <code>=== Nadpis ===</code> atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:03, 22. jún 2022 (UTC) ::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] dakujem [[Redaktor:Lenkaaa333|Lenkaaa333]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenkaaa333|diskusia]]) 13:16, 22. jún 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Antisapage|Antisapage]] (13:35, 22. jún 2022) == spravca pelex prave drzo zrusil moje upravy v clanku .tyzden. skuste mu dohovorit a vratte niekto z vas tie zmeny spat. doplnil som pravdive info a ked sa to nejakemu pelexovi nepaci, tak nech sa zdekuje a nerobi spravcu, ak vie reagovat len takto primitivne, neuctivo a cenzorsky. pravdu nezastavite. --[[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:35, 22. jún 2022 (UTC) :{{Re|Antisapage}} Dobrý deň. Súhlasím s Pelexom, že úpravy boli tendenčné. Súhlasím aj s blokom, kričaním a urážaním cesta nevedie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:24, 22. jún 2022 (UTC) == Skupina Mikuláša Galandu == Dobrý deň K Vašim pripomienkam: 1. Chýbajúci zdroj - všetky použité zdroje som citovala, tam, kde ste doplnili "chýba zdroj", žiadny zdroj nie je. Pri článkoch sa nepredpokladajú aj vlastné vedomosti? Som vnučka Andreja Barčíka, zakladajúceho člena Galandovcov a všeobecné informácie mám aj sama bez zdrojov. 2. Doplniť kategórie - čo konkrétne tým prosím myslíte? 3. Wikilinky - nie som si istá, čo viac ešte prelinkovať. Mimo vyššie uvedeného - Chcela by som sa spýtať, ako doplniť sprievodný obrazový materiál k výtvarným dielam (zo súkromej zbierky/rodinného archívu). Do stránky Andrej Barčík som včera doplnila fotky diel, a zrejme ich niekto vymazal, práve kvôli porušovaniu autorsksch práv. Ďakujem, Leitmanová [[Redaktor:Leitmanova|Leitmanova]] ([[Diskusia s redaktorom:Leitmanova|diskusia]]) 17:15, 24. jún 2022 (UTC) :{{Re|Leitmanova}} Správne, zdroj tam nie je a mal by byť. Pri článkoch sa nepredpokladajú vlastné vedomosti, práve naopak, pozrite [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|Žiadny vlastný výskum]]. Myslím kategórie, aby bol článok nájditeľnejší. Pozrite sa na koniec článkov, napríklad [[Mikuláš Galanda]] ich tam má hneď niekoľko. Pár wikilinkov som doplnil. Čo sa týka obrazov: tušíte správne, ide o autorské práva. Nemyslím, že bude možné ich umiestniť pod slobodnou licenciou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:58, 24. jún 2022 (UTC) Dobrý deň. Článok o Galandovcoch ešte doplním, ale chce to viac času. Ešte k tým obrazovým materiálom - ak použijem diela publikované v knihách - monografiách o výtvarníkoch a ocitujem ich tak ako text, bude to tak v poriadku (obrázky mi nevymažú)? V takom prípade sa ale nebude jednať o môj vlastný materiál, takže to bude v rozpore s pravidlami Wikipedie? A k tým autorským právam na diela A.Barčíka - autorské práva podliejali dedičstvu, teda by som diela publikovala so súhlasom vlastníka aut práv (dcéry umelca/moja mama a teta) - podlieha takáto situácia nejakému procesu/pravidlám v rámci piblikovania na wiki? Ďakujem. [[Redaktor:Leitmanova|Leitmanova]] ([[Diskusia s redaktorom:Leitmanova|diskusia]]) 07:35, 28. jún 2022 (UTC) :{{Re|Leitmanova}} Dobrý deň. Prevzatie materiálu z knihy skenovaním nebude v poriadku, nedovoľujú to autorské práva autorov knihy. Čo sa týka diel, tieto by mali byť nahrané na [[Wikimedia Commons]] a pod slobodnou licenciou. Overovať to budú tamojší ľudia.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:15, 28. jún 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] (10:02, 29. jún 2022) == Dobrý deň, je lepšie článok prekladať alebo písať vlastný ? --[[Redaktor:Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] ([[Diskusia s redaktorom:Samuel Kvasnica|diskusia]]) 10:02, 29. jún 2022 (UTC) :{{Re|Samuel Kvasnica}} Ako sa to vezme. Pri preklade je už daná štruktúra, informácie sú ozdrojované (snáď). Ale niekto má zas radšej hľadanie nových informácií. Na začiatok je asi najlepšie rozširovať už existujúce články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:22, 29. jún 2022 (UTC) == Všetky súradnice == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7406601]: do kategórií, kde momentálne nie je žiadne heslo s primárnymi súradnicami, to je dosť kontraproduktívne vkladať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 30. jún 2022 (UTC) :Väčšinou to vkladám do geografických defaultne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:19, 30. jún 2022 (UTC) ::Tak to pls. nerob. G8 dtto. Zmysel to v týchto kat. má až po prípadnom paušálnom doplnení súradníc do hesiel štátov. Tam konkrétne by sa to mohlo dať vybaviť v IB štát podľa Wikiúdajov, bude ale treba vyhádzať duplicitné manuálne vložené, čo už zopár málo štátov má, tzn. treba sa s tým pohrať. Vo všeobecnosti by som ale tú š. vkladal fakt len tam, kde niečo príčetné zobrazí. Inak motivuješ ľudí klikať niekam, kde nenájdu žiadnu pridanú hodnotu, akurát to celé pôsobí nefunkčne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:35, 30. jún 2022 (UTC) :::Okay, pri G8 chápem. Ale inak ich treba vkladať. Mimochodom, už dlhšie nefunguje druhý a treatí stupeň zobrazenia (OSM+1, OSM+2). Nepozrieš sa na to? Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:37, 30. jún 2022 (UTC) ::::Vyplúvanie súradníc štátov som doplnil do IB Štát [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7406945]. Čo sa týka levelov, osm4wiki tool to zrejme pred nejakým časom potichu prestal podporovať. Dala by sa ev. použiť novšia alternatíva, wikimap (pr.: [https://wikimap.toolforge.org/?lang=sk&wpcat=Technick%C3%A9%20pamiatky%20na%20Slovensku]), kde je možnosť zapnúť si zobrazenie podkat. v UI, prípadne sa to dá vynútiť už cez URL [https://wikimap.toolforge.org/?lang=sk&wpcat=Technick%C3%A9%20pamiatky%20na%20Slovensku&subcats=true]. Len teda formát výstupu a chovanie sú trochu iné, na môj vkus bol osm4wiki prehľadnejší. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:01, 1. júl 2022 (UTC) :::::Okay, vďaka. No, nebolo by zlé mať tie nové, nie? Lepšie ako nič.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:06, 1. júl 2022 (UTC) == This Month in Education: June 2022 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 11 • Issue 6 • June 2022</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Black Lunch Table: Black History Month with Igbo Wikimedians User Group|Black Lunch Table: Black History Month with Igbo Wikimedians User Group]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Bolivian Teachers Welcomed Wikipedia in their Classroom|Bolivian Teachers Welcomed Wikipedia in their Classroom]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Educational program & Wikivoyage in Ukrainian University|Educational program & Wikivoyage in Ukrainian University]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The Great Learning and Connection: Experience from AFLIA|The Great Learning and Connection: Experience from AFLIA]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/New Mexico Students Join Wikimedia Movement Through WikiForHumanRights Campaign|New Mexico Students Join Wikimedia Movement Through WikiForHumanRights Campaign]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The school wiki-project run by a 15 year old student came to an end|The school wiki-project run by a 15 year old student came to an end]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The students of Kadir Has University, Istanbul contribute Wikimedia projects in "Civic Responsibility Project" course|The students of Kadir Has University, Istanbul contribute Wikimedia projects in "Civic Responsibility Project" course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wiki Trip with Vasil Kamami Wikiclub to Berat, the town of one thousand windows|Wiki Trip with Vasil Kamami Wikiclub to Berat, the town of one thousand windows]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikiclubs in Albania|Wikiclubs in Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikidata in the classroom FGGC Bwari Experience|Wikidata in the classroom FGGC Bwari Experience]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikipedia and Secondary Schools in Aotearoa New Zealand|Wikipedia and Secondary Schools in Aotearoa New Zealand]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/А large-scale online course for teaching beginners to work in Wikipedia has been developed in Russia|А large-scale online course for teaching beginners to work in Wikipedia has been developed in Russia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:50, 4. júl 2022 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=23406065 --> == Otázka od [[User:TimoKtej|TimoKtej]] (08:59, 5. júl 2022) == Dobrý deň. Neviem, komu mám napísať, tak to vyskúšam takto. Na Úvodnej stránke slovenskej Wikipédie sú uvedené historické udalosti viazané k danému dňu (dnes 5. júl). Dnes je uvedené: 1853 – zomrel Albrecht Kossel, nemecký lekár, nositeľ Nobelovej ceny († 1927) Narodil sa (https://sk.wikipedia.org/wiki/Albrecht_Kossel) však 16. septembra 1853. Zomrel 5. júla v roku 1927. Ja to tam nemám možnosť upraviť, ale na stránke https://sk.wikipedia.org/wiki/5._j%C3%BAl je uvedená správna informácia. Ďakujem. --[[Redaktor:TimoKtej|TimoKtej]] ([[Diskusia s redaktorom:TimoKtej|diskusia]]) 08:59, 5. júl 2022 (UTC) :{{re|TimoKtej|s=1}} Vďaka za postreh, opravil som. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:10, 5. júl 2022 (UTC) == Growth team newsletter #21 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:Growth team logo - Icon only.svg|right|frameless]] Welcome to the twenty-first newsletter from the [[mw:Special:MyLanguage/Growth|Growth team]]! === New project: Positive reinforcement === [[File:Growth's Positive reinforcement – Impact Module version A.png|thumb|Mockup of the Impact module, redesigned to add Positive reinforcement.|alt=Design mockup of the Positive reinforcement module for mobile users. The new module is first a summary of the number of views and can be expanded to show stats, graphs, and other contribution information.]] * The Growth team started a new project: [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Positive reinforcement|'''Positive reinforcement''']]. We want newcomers to understand there is an interest in regularly editing Wikipedia, and we want to improve new editor retention. * We asked users from Arabic, Bangla, Czech and French Wikipedia about their feedback. Some people participated at mediawiki.org as well. * We [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Positive reinforcement#Community%20discussion|summarized the initial feedback]] gathered from these community discussions, along with how we plan to iterate based on that feedback. * The first Positive Reinforcement idea is a redesign of the impact module: incorporating stats, graphs, and other contribution information. This idea received the widest support, and we plan to start our work based on the design illustrated on the side. * [[mw:Special:MyLanguage/Talk:Growth/Positive reinforcement|Please let us know what you think of this project]], in any language. === For mentors === *We have worked on two new features, to inform them about the mentorship: ** [[phab:T287915|In the Mentor module, we now provide more information about the public nature of the mentors/newcomer relationship and the fact that talk pages are public.]] ** [[phab:T287915|We now allow newcomers to opt-in and opt-out of mentorship.]] === Scaling === * '''"Add a link" available at more wikis''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Add a link]] feature has been deployed to more wikis: {{int:project-localized-name-cawiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-hewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-hiwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-kowiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-nowiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-ptwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-simplewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-svwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-ukwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-abwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-acewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-adywiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-afwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-akwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-alswiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-amwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-anwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-angwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-arcwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-arzwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-astwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-atjwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-avwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-aywiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-azwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-azbwiki/en}}. This is part of the progressive deployment of this tool to more Wikipedias. The communities can [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|configure locally how this feature works]]. * '''"Add an image" available at more wikis''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add an image|Add an image]] feature will be deployed to more wikis: {{int:project-localized-name-elwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-idwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-plwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-zhwiki/en}}. These communities will be able to [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|configure locally how this feature works]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T301601] === Suggested edits === * '''Selecting topics''' ― We have created an "AND" filter to the list of topics at Special:Homepage. This way, newcomers can decide to select very specific topics ("Transportation" AND "Asia") or to have a broader selection ("Transportation" OR "Asia"). At the moment this feature is tested at [[mw:Special:MyLanguage/Growth/FAQ#pilot|pilot wikis]]. * '''Changes for Add a link''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Add a link/Iteration 2|We have built several improvements]] that came from community discussion and from data analysis. They will be available soon at the wikis. ** ''Algorithm improvements'' ― The algorithm now avoids recommending links in sections that usually don't have links and for first names. Also, it now limits each article to only having three link suggestions by default (limited to the highest accuracy suggestions of all the available ones in the article). ** ''User experience improvements'' ― We added a confirmation dialog when a user exits out of suggestion mode prior to making changes. We also improved post-edit dialog experience and allow newcomers to browse through task suggestions from the post-edit dialog. ** ''Community configuration'' ― We allow communities to set a maximum number of links per article via [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. ** ''Future change for Add a link feature'' ― We will suggest underlinked articles in priority. [https://phabricator.wikimedia.org/T301096] * '''Patrolling suggested edits''' ― Some users at Arabic Wikipedia, Spanish Wikipedia, and Russian Wikipedia told us that "Add a link" and "Add an image" edits can be challenging to patrol. We are now brainstorming improvements to help address this challenge. [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Community feedback|We have already some ideas and we started some work to address this challenge.]] If you have any thoughts to add about the challenges of reviewing these tasks or how we should improve these tasks further, [[mw:Topic:Wxeg55pwt4gamva8|please let us know]], in any language. === Community configuration === Communities can configure how the features work, using [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. * Communities can set the maximum number of "add an image" suggested tasks a newcomer can complete daily. [https://phabricator.wikimedia.org/T308543] * Future change: allow communities to customize the "add a link" quality gate threshold easily, using [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T308543] ''<small>'''[[mw:Special:MyLanguage/Growth/Newsletters|Growth team's newsletter]]''' prepared by [[mw:Special:MyLanguage/Growth|the Growth team]] and posted by [[m:User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[mw:Talk:Growth|Give feedback]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/Growth team updates|Subscribe or unsubscribe]].</small>'' </div> 13:03, 5. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Growth_team_updates&oldid=23396204 --> == Otázka od [[User:Matúš Nodžák|Matúš Nodžák]] (09:46, 6. júl 2022) == Dobrý deň, spolupracujem s Atillom Véghom a páči sa mi jeho stránka na wikipedii. Bolo by možné, také niečo vytvoriť aj na moju osobu? https://sk.wikipedia.org/wiki/Attila_V%C3%A9gh --[[Redaktor:Matúš Nodžák|Matúš Nodžák]] ([[Diskusia s redaktorom:Matúš Nodžák|diskusia]]) 09:46, 6. júl 2022 (UTC) :{{Re|Matúš Nodžák}} Dobrý deň. Za predpokladu dodržania wikipravidiel a predpokladov áno. Pozrite, napríklad, [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] a [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografiu]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:34, 7. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Kubirubi|Kubirubi]] (13:52, 11. júl 2022) == Dobrý deň, dnes som skúsil vytvoriť nový článok, ale následne mi ho iný redaktor zmazal. Už som ho kontaktoval. Je nejaké pravidlo kedy je možné a kto môže pridať nový článok ? Ďakujem --[[Redaktor:Kubirubi|Kubirubi]] ([[Diskusia s redaktorom:Kubirubi|diskusia]]) 13:52, 11. júl 2022 (UTC) :{{Re|Kubirubi}} Nie je pravidlo kto môže a kedy môže pridať článok. Pridať môže hocikto a kedykoľvek. Článok však musí spĺnať základné predpoklady článku: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:13, 11. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Proerik yt|Proerik yt]] (12:37, 12. júl 2022) == Máš odber na YouTube kanáli proErik --[[Redaktor:Proerik yt|Proerik yt]] ([[Diskusia s redaktorom:Proerik yt|diskusia]]) 12:37, 12. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:ORION TIP|ORION TIP]] (13:26, 12. júl 2022) == Zdravím. Viete mi prosím pomôcť so stránkou. --[[Redaktor:ORION TIP|ORION TIP]] ([[Diskusia s redaktorom:ORION TIP|diskusia]]) 13:26, 12. júl 2022 (UTC) :{{Re|ORION TIP}} Dobrý deň. Nemám záujem o práci na článku propagujúcom firemnú aktivitu. Pozrite, ale: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:04, 12. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (16:31, 14. júl 2022) == Dobrý deň, kde nájdem tlačítko na vytvorenie úplne nového príspevku? Všade je len odkaz na editáciu už existujúceho článku, ale nie na vytvorenie úplne nového? Ďakujem za odpoveď. Rebeka Frederika --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 16:31, 14. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Stačí napísať do vyhľadávača a potom kliknúť na červený link. Alebo červený link v inom článku alebo šablóne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 04:24, 15. júl 2022 (UTC) == Žiadosť k dvom stránkam == Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC) S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC) :@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie "televízna veža". Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC) :Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC) ::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + "televízna veža" nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC) ::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC) :::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie "domorodé" názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu "theleveezna vezha na Kamzíku" nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale "''geograficky určovanom"'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC) :::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre. :::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. :::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC) :Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC) :: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC) ::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''"kuang-po tien-š' tcha"'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC) ::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine). ::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady. ::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC) :::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC) :::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC) :::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ..., Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&oldid=7412855 <u>tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny</u>]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). :::Práveže súčasný "rovnostársky" prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC) :::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine. :::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC) ::::Na "koncepte" nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''<u>oficiálne</u>''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''. ::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|<u>'''vo "''wikiarchívoch''" som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''</u>]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC) ::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny. ::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC) :::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --> Dragon Tower --> Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. "Ďalšia diskusia" bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento "prekladový variant" týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): "Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''<u>ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu</u>''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''<u>napríklad</u>''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''<u>samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú</u>''' [vsuvky a '''<u>zvýraznenie</u>''' ja]. :::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC) :::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium. :::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol. :::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku. :::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = }} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale "pochybujete o mne". Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. "Príklad panej" nikde nespomína <u>zaužívanosť</u> názvu, ale jeho <u>používanosť</u>, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? ::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že "'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''" a "'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''" ::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), <u>okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov</u>. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''"zákonná kodifikačná príručka".'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť). ::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné. ::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&diff=next&oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám "nehodí do krámu". Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak "neprischli" a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami. :::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''<u>Aj JÚĽŠ vám písal, že</u>''' <u>'''sa to tak používať nemá'''</u>]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel. :::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný "kompromateriál" totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová "''lebo sme na Slovensku''" a "''píšeme slovenskú wikipédiu''", obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre "bežného Fera", tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo "najpôvodnejšie" a "najpresnejšie", aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC) ::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC) :::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC) :::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch. :::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly. :::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC) ::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla "veža elektrického videnia". Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto "nepustí". ''"Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera."'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok. ::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -> 東京スカイツリー -> Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. ::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá "interpretované kreatívne" a je tu preto v texte o Agathe Christie "preventívne" a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. ::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných "pani Máriách". Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do <u>Kaviarne</u>. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&ltz|Vasiľ|KingisNitro}} Pardon, mal som voľno a nesledoval som dianie. Chvíľu mi potrvá kým si diskusiu prezriem. Presun do Kaviarne určite podporujem :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) == Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC) :{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC) :Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx "Americký voják opět v akci"] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC) ::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) == Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) == Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) == Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC) Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC) @Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC) Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) == Dobrý deň, absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami. A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj. Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu. Ďakujm. Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) == Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC) :{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) == Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab Stále mi tam vypisuje tie 3 veci: - Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. - Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. - Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC) :{{Re|Katusrunnova}} Pardon, mal som voľno tak som sa k otázke dostal až teraz. Ale myslím, že článok je už v dobrom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:37, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) == Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rudolf Midriak}} Dobrý deň. Asi myslíte [[Národný park Sagarmáthá]]. Stačí kliknúť na tlačítko Upraviť alebo Upraviť zdroj v pravom rohu. Pri upravovaní si môžte úpravu skontrolovať zobrazením náhľadu tlačítkom dolu. Nezabudnite tiež pridať citácie/zdroje k Vášmu tvrdeniu. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 29. júl 2022 (UTC) hsb5pyurdesr80zr744j4x5fzs4stbj 7416982 7416952 2022-07-29T10:51:57Z Betka Strauchova 221789 /* Otázka od Betka Strauchova (10:51, 29. júl 2022) */ nová sekcia wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] == Otázka od [[User:Emília Ľuptáková|Emília Ľuptáková]] (19:22, 21. jún 2022) == Dobrý deň, ako si vytvoriť životopis? --[[Redaktor:Emília Ľuptáková|Emília Ľuptáková]] ([[Diskusia s redaktorom:Emília Ľuptáková|diskusia]]) 19:22, 21. jún 2022 (UTC) :{{Re|Emília Ľuptáková}} Pre životopis môžem doporučiť linkedin.com Na Wikipédii sa píšu encyklopedické články. Treba na to [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|encyklopedickú významnosť]], [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|nezávislé zdroje]] a [[Wikipédia:Overiteľnosť|overiteľné]] zdroje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:15, 21. jún 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Lenkaaa333|Lenkaaa333]]: [[Klarisa]] (12:28, 22. jún 2022) == dobry den chcela by som sa vas opytat ako mozem zadat nadpis --[[Redaktor:Lenkaaa333|Lenkaaa333]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenkaaa333|diskusia]]) 12:28, 22. jún 2022 (UTC) :{{Re|Lenkaaa333}} Pre nadpisy sa používa <code>== Nadpis ==</code>, pre podnadpis <code>=== Nadpis ===</code> atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:03, 22. jún 2022 (UTC) ::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] dakujem [[Redaktor:Lenkaaa333|Lenkaaa333]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenkaaa333|diskusia]]) 13:16, 22. jún 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Antisapage|Antisapage]] (13:35, 22. jún 2022) == spravca pelex prave drzo zrusil moje upravy v clanku .tyzden. skuste mu dohovorit a vratte niekto z vas tie zmeny spat. doplnil som pravdive info a ked sa to nejakemu pelexovi nepaci, tak nech sa zdekuje a nerobi spravcu, ak vie reagovat len takto primitivne, neuctivo a cenzorsky. pravdu nezastavite. --[[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:35, 22. jún 2022 (UTC) :{{Re|Antisapage}} Dobrý deň. Súhlasím s Pelexom, že úpravy boli tendenčné. Súhlasím aj s blokom, kričaním a urážaním cesta nevedie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:24, 22. jún 2022 (UTC) == Skupina Mikuláša Galandu == Dobrý deň K Vašim pripomienkam: 1. Chýbajúci zdroj - všetky použité zdroje som citovala, tam, kde ste doplnili "chýba zdroj", žiadny zdroj nie je. Pri článkoch sa nepredpokladajú aj vlastné vedomosti? Som vnučka Andreja Barčíka, zakladajúceho člena Galandovcov a všeobecné informácie mám aj sama bez zdrojov. 2. Doplniť kategórie - čo konkrétne tým prosím myslíte? 3. Wikilinky - nie som si istá, čo viac ešte prelinkovať. Mimo vyššie uvedeného - Chcela by som sa spýtať, ako doplniť sprievodný obrazový materiál k výtvarným dielam (zo súkromej zbierky/rodinného archívu). Do stránky Andrej Barčík som včera doplnila fotky diel, a zrejme ich niekto vymazal, práve kvôli porušovaniu autorsksch práv. Ďakujem, Leitmanová [[Redaktor:Leitmanova|Leitmanova]] ([[Diskusia s redaktorom:Leitmanova|diskusia]]) 17:15, 24. jún 2022 (UTC) :{{Re|Leitmanova}} Správne, zdroj tam nie je a mal by byť. Pri článkoch sa nepredpokladajú vlastné vedomosti, práve naopak, pozrite [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|Žiadny vlastný výskum]]. Myslím kategórie, aby bol článok nájditeľnejší. Pozrite sa na koniec článkov, napríklad [[Mikuláš Galanda]] ich tam má hneď niekoľko. Pár wikilinkov som doplnil. Čo sa týka obrazov: tušíte správne, ide o autorské práva. Nemyslím, že bude možné ich umiestniť pod slobodnou licenciou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:58, 24. jún 2022 (UTC) Dobrý deň. Článok o Galandovcoch ešte doplním, ale chce to viac času. Ešte k tým obrazovým materiálom - ak použijem diela publikované v knihách - monografiách o výtvarníkoch a ocitujem ich tak ako text, bude to tak v poriadku (obrázky mi nevymažú)? V takom prípade sa ale nebude jednať o môj vlastný materiál, takže to bude v rozpore s pravidlami Wikipedie? A k tým autorským právam na diela A.Barčíka - autorské práva podliejali dedičstvu, teda by som diela publikovala so súhlasom vlastníka aut práv (dcéry umelca/moja mama a teta) - podlieha takáto situácia nejakému procesu/pravidlám v rámci piblikovania na wiki? Ďakujem. [[Redaktor:Leitmanova|Leitmanova]] ([[Diskusia s redaktorom:Leitmanova|diskusia]]) 07:35, 28. jún 2022 (UTC) :{{Re|Leitmanova}} Dobrý deň. Prevzatie materiálu z knihy skenovaním nebude v poriadku, nedovoľujú to autorské práva autorov knihy. Čo sa týka diel, tieto by mali byť nahrané na [[Wikimedia Commons]] a pod slobodnou licenciou. Overovať to budú tamojší ľudia.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:15, 28. jún 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] (10:02, 29. jún 2022) == Dobrý deň, je lepšie článok prekladať alebo písať vlastný ? --[[Redaktor:Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] ([[Diskusia s redaktorom:Samuel Kvasnica|diskusia]]) 10:02, 29. jún 2022 (UTC) :{{Re|Samuel Kvasnica}} Ako sa to vezme. Pri preklade je už daná štruktúra, informácie sú ozdrojované (snáď). Ale niekto má zas radšej hľadanie nových informácií. Na začiatok je asi najlepšie rozširovať už existujúce články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:22, 29. jún 2022 (UTC) == Všetky súradnice == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7406601]: do kategórií, kde momentálne nie je žiadne heslo s primárnymi súradnicami, to je dosť kontraproduktívne vkladať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 30. jún 2022 (UTC) :Väčšinou to vkladám do geografických defaultne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:19, 30. jún 2022 (UTC) ::Tak to pls. nerob. G8 dtto. Zmysel to v týchto kat. má až po prípadnom paušálnom doplnení súradníc do hesiel štátov. Tam konkrétne by sa to mohlo dať vybaviť v IB štát podľa Wikiúdajov, bude ale treba vyhádzať duplicitné manuálne vložené, čo už zopár málo štátov má, tzn. treba sa s tým pohrať. Vo všeobecnosti by som ale tú š. vkladal fakt len tam, kde niečo príčetné zobrazí. Inak motivuješ ľudí klikať niekam, kde nenájdu žiadnu pridanú hodnotu, akurát to celé pôsobí nefunkčne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:35, 30. jún 2022 (UTC) :::Okay, pri G8 chápem. Ale inak ich treba vkladať. Mimochodom, už dlhšie nefunguje druhý a treatí stupeň zobrazenia (OSM+1, OSM+2). Nepozrieš sa na to? Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:37, 30. jún 2022 (UTC) ::::Vyplúvanie súradníc štátov som doplnil do IB Štát [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7406945]. Čo sa týka levelov, osm4wiki tool to zrejme pred nejakým časom potichu prestal podporovať. Dala by sa ev. použiť novšia alternatíva, wikimap (pr.: [https://wikimap.toolforge.org/?lang=sk&wpcat=Technick%C3%A9%20pamiatky%20na%20Slovensku]), kde je možnosť zapnúť si zobrazenie podkat. v UI, prípadne sa to dá vynútiť už cez URL [https://wikimap.toolforge.org/?lang=sk&wpcat=Technick%C3%A9%20pamiatky%20na%20Slovensku&subcats=true]. Len teda formát výstupu a chovanie sú trochu iné, na môj vkus bol osm4wiki prehľadnejší. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:01, 1. júl 2022 (UTC) :::::Okay, vďaka. No, nebolo by zlé mať tie nové, nie? Lepšie ako nič.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:06, 1. júl 2022 (UTC) == This Month in Education: June 2022 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 11 • Issue 6 • June 2022</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Black Lunch Table: Black History Month with Igbo Wikimedians User Group|Black Lunch Table: Black History Month with Igbo Wikimedians User Group]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Bolivian Teachers Welcomed Wikipedia in their Classroom|Bolivian Teachers Welcomed Wikipedia in their Classroom]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Educational program & Wikivoyage in Ukrainian University|Educational program & Wikivoyage in Ukrainian University]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The Great Learning and Connection: Experience from AFLIA|The Great Learning and Connection: Experience from AFLIA]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/New Mexico Students Join Wikimedia Movement Through WikiForHumanRights Campaign|New Mexico Students Join Wikimedia Movement Through WikiForHumanRights Campaign]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The school wiki-project run by a 15 year old student came to an end|The school wiki-project run by a 15 year old student came to an end]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The students of Kadir Has University, Istanbul contribute Wikimedia projects in "Civic Responsibility Project" course|The students of Kadir Has University, Istanbul contribute Wikimedia projects in "Civic Responsibility Project" course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wiki Trip with Vasil Kamami Wikiclub to Berat, the town of one thousand windows|Wiki Trip with Vasil Kamami Wikiclub to Berat, the town of one thousand windows]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikiclubs in Albania|Wikiclubs in Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikidata in the classroom FGGC Bwari Experience|Wikidata in the classroom FGGC Bwari Experience]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikipedia and Secondary Schools in Aotearoa New Zealand|Wikipedia and Secondary Schools in Aotearoa New Zealand]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/А large-scale online course for teaching beginners to work in Wikipedia has been developed in Russia|А large-scale online course for teaching beginners to work in Wikipedia has been developed in Russia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:50, 4. júl 2022 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=23406065 --> == Otázka od [[User:TimoKtej|TimoKtej]] (08:59, 5. júl 2022) == Dobrý deň. Neviem, komu mám napísať, tak to vyskúšam takto. Na Úvodnej stránke slovenskej Wikipédie sú uvedené historické udalosti viazané k danému dňu (dnes 5. júl). Dnes je uvedené: 1853 – zomrel Albrecht Kossel, nemecký lekár, nositeľ Nobelovej ceny († 1927) Narodil sa (https://sk.wikipedia.org/wiki/Albrecht_Kossel) však 16. septembra 1853. Zomrel 5. júla v roku 1927. Ja to tam nemám možnosť upraviť, ale na stránke https://sk.wikipedia.org/wiki/5._j%C3%BAl je uvedená správna informácia. Ďakujem. --[[Redaktor:TimoKtej|TimoKtej]] ([[Diskusia s redaktorom:TimoKtej|diskusia]]) 08:59, 5. júl 2022 (UTC) :{{re|TimoKtej|s=1}} Vďaka za postreh, opravil som. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:10, 5. júl 2022 (UTC) == Growth team newsletter #21 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:Growth team logo - Icon only.svg|right|frameless]] Welcome to the twenty-first newsletter from the [[mw:Special:MyLanguage/Growth|Growth team]]! === New project: Positive reinforcement === [[File:Growth's Positive reinforcement – Impact Module version A.png|thumb|Mockup of the Impact module, redesigned to add Positive reinforcement.|alt=Design mockup of the Positive reinforcement module for mobile users. The new module is first a summary of the number of views and can be expanded to show stats, graphs, and other contribution information.]] * The Growth team started a new project: [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Positive reinforcement|'''Positive reinforcement''']]. We want newcomers to understand there is an interest in regularly editing Wikipedia, and we want to improve new editor retention. * We asked users from Arabic, Bangla, Czech and French Wikipedia about their feedback. Some people participated at mediawiki.org as well. * We [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Positive reinforcement#Community%20discussion|summarized the initial feedback]] gathered from these community discussions, along with how we plan to iterate based on that feedback. * The first Positive Reinforcement idea is a redesign of the impact module: incorporating stats, graphs, and other contribution information. This idea received the widest support, and we plan to start our work based on the design illustrated on the side. * [[mw:Special:MyLanguage/Talk:Growth/Positive reinforcement|Please let us know what you think of this project]], in any language. === For mentors === *We have worked on two new features, to inform them about the mentorship: ** [[phab:T287915|In the Mentor module, we now provide more information about the public nature of the mentors/newcomer relationship and the fact that talk pages are public.]] ** [[phab:T287915|We now allow newcomers to opt-in and opt-out of mentorship.]] === Scaling === * '''"Add a link" available at more wikis''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Add a link]] feature has been deployed to more wikis: {{int:project-localized-name-cawiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-hewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-hiwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-kowiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-nowiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-ptwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-simplewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-svwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-ukwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-abwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-acewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-adywiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-afwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-akwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-alswiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-amwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-anwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-angwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-arcwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-arzwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-astwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-atjwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-avwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-aywiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-azwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-azbwiki/en}}. This is part of the progressive deployment of this tool to more Wikipedias. The communities can [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|configure locally how this feature works]]. * '''"Add an image" available at more wikis''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add an image|Add an image]] feature will be deployed to more wikis: {{int:project-localized-name-elwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-idwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-plwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-zhwiki/en}}. These communities will be able to [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|configure locally how this feature works]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T301601] === Suggested edits === * '''Selecting topics''' ― We have created an "AND" filter to the list of topics at Special:Homepage. This way, newcomers can decide to select very specific topics ("Transportation" AND "Asia") or to have a broader selection ("Transportation" OR "Asia"). At the moment this feature is tested at [[mw:Special:MyLanguage/Growth/FAQ#pilot|pilot wikis]]. * '''Changes for Add a link''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Add a link/Iteration 2|We have built several improvements]] that came from community discussion and from data analysis. They will be available soon at the wikis. ** ''Algorithm improvements'' ― The algorithm now avoids recommending links in sections that usually don't have links and for first names. Also, it now limits each article to only having three link suggestions by default (limited to the highest accuracy suggestions of all the available ones in the article). ** ''User experience improvements'' ― We added a confirmation dialog when a user exits out of suggestion mode prior to making changes. We also improved post-edit dialog experience and allow newcomers to browse through task suggestions from the post-edit dialog. ** ''Community configuration'' ― We allow communities to set a maximum number of links per article via [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. ** ''Future change for Add a link feature'' ― We will suggest underlinked articles in priority. [https://phabricator.wikimedia.org/T301096] * '''Patrolling suggested edits''' ― Some users at Arabic Wikipedia, Spanish Wikipedia, and Russian Wikipedia told us that "Add a link" and "Add an image" edits can be challenging to patrol. We are now brainstorming improvements to help address this challenge. [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Community feedback|We have already some ideas and we started some work to address this challenge.]] If you have any thoughts to add about the challenges of reviewing these tasks or how we should improve these tasks further, [[mw:Topic:Wxeg55pwt4gamva8|please let us know]], in any language. === Community configuration === Communities can configure how the features work, using [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. * Communities can set the maximum number of "add an image" suggested tasks a newcomer can complete daily. [https://phabricator.wikimedia.org/T308543] * Future change: allow communities to customize the "add a link" quality gate threshold easily, using [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T308543] ''<small>'''[[mw:Special:MyLanguage/Growth/Newsletters|Growth team's newsletter]]''' prepared by [[mw:Special:MyLanguage/Growth|the Growth team]] and posted by [[m:User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[mw:Talk:Growth|Give feedback]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/Growth team updates|Subscribe or unsubscribe]].</small>'' </div> 13:03, 5. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Growth_team_updates&oldid=23396204 --> == Otázka od [[User:Matúš Nodžák|Matúš Nodžák]] (09:46, 6. júl 2022) == Dobrý deň, spolupracujem s Atillom Véghom a páči sa mi jeho stránka na wikipedii. Bolo by možné, také niečo vytvoriť aj na moju osobu? https://sk.wikipedia.org/wiki/Attila_V%C3%A9gh --[[Redaktor:Matúš Nodžák|Matúš Nodžák]] ([[Diskusia s redaktorom:Matúš Nodžák|diskusia]]) 09:46, 6. júl 2022 (UTC) :{{Re|Matúš Nodžák}} Dobrý deň. Za predpokladu dodržania wikipravidiel a predpokladov áno. Pozrite, napríklad, [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] a [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografiu]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:34, 7. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Kubirubi|Kubirubi]] (13:52, 11. júl 2022) == Dobrý deň, dnes som skúsil vytvoriť nový článok, ale následne mi ho iný redaktor zmazal. Už som ho kontaktoval. Je nejaké pravidlo kedy je možné a kto môže pridať nový článok ? Ďakujem --[[Redaktor:Kubirubi|Kubirubi]] ([[Diskusia s redaktorom:Kubirubi|diskusia]]) 13:52, 11. júl 2022 (UTC) :{{Re|Kubirubi}} Nie je pravidlo kto môže a kedy môže pridať článok. Pridať môže hocikto a kedykoľvek. Článok však musí spĺnať základné predpoklady článku: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:13, 11. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Proerik yt|Proerik yt]] (12:37, 12. júl 2022) == Máš odber na YouTube kanáli proErik --[[Redaktor:Proerik yt|Proerik yt]] ([[Diskusia s redaktorom:Proerik yt|diskusia]]) 12:37, 12. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:ORION TIP|ORION TIP]] (13:26, 12. júl 2022) == Zdravím. Viete mi prosím pomôcť so stránkou. --[[Redaktor:ORION TIP|ORION TIP]] ([[Diskusia s redaktorom:ORION TIP|diskusia]]) 13:26, 12. júl 2022 (UTC) :{{Re|ORION TIP}} Dobrý deň. Nemám záujem o práci na článku propagujúcom firemnú aktivitu. Pozrite, ale: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:04, 12. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (16:31, 14. júl 2022) == Dobrý deň, kde nájdem tlačítko na vytvorenie úplne nového príspevku? Všade je len odkaz na editáciu už existujúceho článku, ale nie na vytvorenie úplne nového? Ďakujem za odpoveď. Rebeka Frederika --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 16:31, 14. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Stačí napísať do vyhľadávača a potom kliknúť na červený link. Alebo červený link v inom článku alebo šablóne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 04:24, 15. júl 2022 (UTC) == Žiadosť k dvom stránkam == Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC) S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC) :@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie "televízna veža". Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC) :Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC) ::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + "televízna veža" nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC) ::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC) :::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie "domorodé" názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu "theleveezna vezha na Kamzíku" nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale "''geograficky určovanom"'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC) :::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre. :::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. :::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC) :Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC) :: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC) ::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''"kuang-po tien-š' tcha"'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC) ::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine). ::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady. ::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC) :::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC) :::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC) :::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ..., Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&oldid=7412855 <u>tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny</u>]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). :::Práveže súčasný "rovnostársky" prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC) :::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine. :::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC) ::::Na "koncepte" nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''<u>oficiálne</u>''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''. ::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|<u>'''vo "''wikiarchívoch''" som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''</u>]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC) ::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny. ::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC) :::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --> Dragon Tower --> Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. "Ďalšia diskusia" bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento "prekladový variant" týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): "Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''<u>ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu</u>''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''<u>napríklad</u>''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''<u>samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú</u>''' [vsuvky a '''<u>zvýraznenie</u>''' ja]. :::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC) :::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium. :::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol. :::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku. :::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = }} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale "pochybujete o mne". Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. "Príklad panej" nikde nespomína <u>zaužívanosť</u> názvu, ale jeho <u>používanosť</u>, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? ::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že "'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''" a "'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''" ::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), <u>okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov</u>. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''"zákonná kodifikačná príručka".'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť). ::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné. ::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&diff=next&oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám "nehodí do krámu". Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak "neprischli" a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami. :::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''<u>Aj JÚĽŠ vám písal, že</u>''' <u>'''sa to tak používať nemá'''</u>]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel. :::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný "kompromateriál" totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová "''lebo sme na Slovensku''" a "''píšeme slovenskú wikipédiu''", obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre "bežného Fera", tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo "najpôvodnejšie" a "najpresnejšie", aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC) ::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC) :::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC) :::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch. :::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly. :::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC) ::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla "veža elektrického videnia". Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto "nepustí". ''"Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera."'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok. ::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -> 東京スカイツリー -> Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. ::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá "interpretované kreatívne" a je tu preto v texte o Agathe Christie "preventívne" a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. ::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných "pani Máriách". Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do <u>Kaviarne</u>. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&ltz|Vasiľ|KingisNitro}} Pardon, mal som voľno a nesledoval som dianie. Chvíľu mi potrvá kým si diskusiu prezriem. Presun do Kaviarne určite podporujem :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) == Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC) :{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC) :Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx "Americký voják opět v akci"] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC) ::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) == Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) == Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) == Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC) Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC) @Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC) Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) == Dobrý deň, absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami. A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj. Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu. Ďakujm. Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) == Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC) :{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) == Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab Stále mi tam vypisuje tie 3 veci: - Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. - Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. - Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC) :{{Re|Katusrunnova}} Pardon, mal som voľno tak som sa k otázke dostal až teraz. Ale myslím, že článok je už v dobrom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:37, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) == Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rudolf Midriak}} Dobrý deň. Asi myslíte [[Národný park Sagarmáthá]]. Stačí kliknúť na tlačítko Upraviť alebo Upraviť zdroj v pravom rohu. Pri upravovaní si môžte úpravu skontrolovať zobrazením náhľadu tlačítkom dolu. Nezabudnite tiež pridať citácie/zdroje k Vášmu tvrdeniu. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] (10:51, 29. júl 2022) == Dobry den, chcela by som do kategorie Slovenski fotografi doplnit chybajuce meno, neviem ako :-) --[[Redaktor:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] ([[Diskusia s redaktorom:Betka Strauchova|diskusia]]) 10:51, 29. júl 2022 (UTC) m3fcty89tlab9nnxv9cfvtvx86bb4ya 7417004 7416982 2022-07-29T11:13:35Z Jetam2 30982 /* Otázka od Betka Strauchova (10:51, 29. júl 2022) */ re wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] == Otázka od [[User:Emília Ľuptáková|Emília Ľuptáková]] (19:22, 21. jún 2022) == Dobrý deň, ako si vytvoriť životopis? --[[Redaktor:Emília Ľuptáková|Emília Ľuptáková]] ([[Diskusia s redaktorom:Emília Ľuptáková|diskusia]]) 19:22, 21. jún 2022 (UTC) :{{Re|Emília Ľuptáková}} Pre životopis môžem doporučiť linkedin.com Na Wikipédii sa píšu encyklopedické články. Treba na to [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|encyklopedickú významnosť]], [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|nezávislé zdroje]] a [[Wikipédia:Overiteľnosť|overiteľné]] zdroje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:15, 21. jún 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Lenkaaa333|Lenkaaa333]]: [[Klarisa]] (12:28, 22. jún 2022) == dobry den chcela by som sa vas opytat ako mozem zadat nadpis --[[Redaktor:Lenkaaa333|Lenkaaa333]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenkaaa333|diskusia]]) 12:28, 22. jún 2022 (UTC) :{{Re|Lenkaaa333}} Pre nadpisy sa používa <code>== Nadpis ==</code>, pre podnadpis <code>=== Nadpis ===</code> atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:03, 22. jún 2022 (UTC) ::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] dakujem [[Redaktor:Lenkaaa333|Lenkaaa333]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenkaaa333|diskusia]]) 13:16, 22. jún 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Antisapage|Antisapage]] (13:35, 22. jún 2022) == spravca pelex prave drzo zrusil moje upravy v clanku .tyzden. skuste mu dohovorit a vratte niekto z vas tie zmeny spat. doplnil som pravdive info a ked sa to nejakemu pelexovi nepaci, tak nech sa zdekuje a nerobi spravcu, ak vie reagovat len takto primitivne, neuctivo a cenzorsky. pravdu nezastavite. --[[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:35, 22. jún 2022 (UTC) :{{Re|Antisapage}} Dobrý deň. Súhlasím s Pelexom, že úpravy boli tendenčné. Súhlasím aj s blokom, kričaním a urážaním cesta nevedie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:24, 22. jún 2022 (UTC) == Skupina Mikuláša Galandu == Dobrý deň K Vašim pripomienkam: 1. Chýbajúci zdroj - všetky použité zdroje som citovala, tam, kde ste doplnili "chýba zdroj", žiadny zdroj nie je. Pri článkoch sa nepredpokladajú aj vlastné vedomosti? Som vnučka Andreja Barčíka, zakladajúceho člena Galandovcov a všeobecné informácie mám aj sama bez zdrojov. 2. Doplniť kategórie - čo konkrétne tým prosím myslíte? 3. Wikilinky - nie som si istá, čo viac ešte prelinkovať. Mimo vyššie uvedeného - Chcela by som sa spýtať, ako doplniť sprievodný obrazový materiál k výtvarným dielam (zo súkromej zbierky/rodinného archívu). Do stránky Andrej Barčík som včera doplnila fotky diel, a zrejme ich niekto vymazal, práve kvôli porušovaniu autorsksch práv. Ďakujem, Leitmanová [[Redaktor:Leitmanova|Leitmanova]] ([[Diskusia s redaktorom:Leitmanova|diskusia]]) 17:15, 24. jún 2022 (UTC) :{{Re|Leitmanova}} Správne, zdroj tam nie je a mal by byť. Pri článkoch sa nepredpokladajú vlastné vedomosti, práve naopak, pozrite [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|Žiadny vlastný výskum]]. Myslím kategórie, aby bol článok nájditeľnejší. Pozrite sa na koniec článkov, napríklad [[Mikuláš Galanda]] ich tam má hneď niekoľko. Pár wikilinkov som doplnil. Čo sa týka obrazov: tušíte správne, ide o autorské práva. Nemyslím, že bude možné ich umiestniť pod slobodnou licenciou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:58, 24. jún 2022 (UTC) Dobrý deň. Článok o Galandovcoch ešte doplním, ale chce to viac času. Ešte k tým obrazovým materiálom - ak použijem diela publikované v knihách - monografiách o výtvarníkoch a ocitujem ich tak ako text, bude to tak v poriadku (obrázky mi nevymažú)? V takom prípade sa ale nebude jednať o môj vlastný materiál, takže to bude v rozpore s pravidlami Wikipedie? A k tým autorským právam na diela A.Barčíka - autorské práva podliejali dedičstvu, teda by som diela publikovala so súhlasom vlastníka aut práv (dcéry umelca/moja mama a teta) - podlieha takáto situácia nejakému procesu/pravidlám v rámci piblikovania na wiki? Ďakujem. [[Redaktor:Leitmanova|Leitmanova]] ([[Diskusia s redaktorom:Leitmanova|diskusia]]) 07:35, 28. jún 2022 (UTC) :{{Re|Leitmanova}} Dobrý deň. Prevzatie materiálu z knihy skenovaním nebude v poriadku, nedovoľujú to autorské práva autorov knihy. Čo sa týka diel, tieto by mali byť nahrané na [[Wikimedia Commons]] a pod slobodnou licenciou. Overovať to budú tamojší ľudia.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:15, 28. jún 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] (10:02, 29. jún 2022) == Dobrý deň, je lepšie článok prekladať alebo písať vlastný ? --[[Redaktor:Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] ([[Diskusia s redaktorom:Samuel Kvasnica|diskusia]]) 10:02, 29. jún 2022 (UTC) :{{Re|Samuel Kvasnica}} Ako sa to vezme. Pri preklade je už daná štruktúra, informácie sú ozdrojované (snáď). Ale niekto má zas radšej hľadanie nových informácií. Na začiatok je asi najlepšie rozširovať už existujúce články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:22, 29. jún 2022 (UTC) == Všetky súradnice == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7406601]: do kategórií, kde momentálne nie je žiadne heslo s primárnymi súradnicami, to je dosť kontraproduktívne vkladať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 30. jún 2022 (UTC) :Väčšinou to vkladám do geografických defaultne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:19, 30. jún 2022 (UTC) ::Tak to pls. nerob. G8 dtto. Zmysel to v týchto kat. má až po prípadnom paušálnom doplnení súradníc do hesiel štátov. Tam konkrétne by sa to mohlo dať vybaviť v IB štát podľa Wikiúdajov, bude ale treba vyhádzať duplicitné manuálne vložené, čo už zopár málo štátov má, tzn. treba sa s tým pohrať. Vo všeobecnosti by som ale tú š. vkladal fakt len tam, kde niečo príčetné zobrazí. Inak motivuješ ľudí klikať niekam, kde nenájdu žiadnu pridanú hodnotu, akurát to celé pôsobí nefunkčne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:35, 30. jún 2022 (UTC) :::Okay, pri G8 chápem. Ale inak ich treba vkladať. Mimochodom, už dlhšie nefunguje druhý a treatí stupeň zobrazenia (OSM+1, OSM+2). Nepozrieš sa na to? Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:37, 30. jún 2022 (UTC) ::::Vyplúvanie súradníc štátov som doplnil do IB Štát [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7406945]. Čo sa týka levelov, osm4wiki tool to zrejme pred nejakým časom potichu prestal podporovať. Dala by sa ev. použiť novšia alternatíva, wikimap (pr.: [https://wikimap.toolforge.org/?lang=sk&wpcat=Technick%C3%A9%20pamiatky%20na%20Slovensku]), kde je možnosť zapnúť si zobrazenie podkat. v UI, prípadne sa to dá vynútiť už cez URL [https://wikimap.toolforge.org/?lang=sk&wpcat=Technick%C3%A9%20pamiatky%20na%20Slovensku&subcats=true]. Len teda formát výstupu a chovanie sú trochu iné, na môj vkus bol osm4wiki prehľadnejší. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:01, 1. júl 2022 (UTC) :::::Okay, vďaka. No, nebolo by zlé mať tie nové, nie? Lepšie ako nič.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:06, 1. júl 2022 (UTC) == This Month in Education: June 2022 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 11 • Issue 6 • June 2022</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Black Lunch Table: Black History Month with Igbo Wikimedians User Group|Black Lunch Table: Black History Month with Igbo Wikimedians User Group]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Bolivian Teachers Welcomed Wikipedia in their Classroom|Bolivian Teachers Welcomed Wikipedia in their Classroom]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Educational program & Wikivoyage in Ukrainian University|Educational program & Wikivoyage in Ukrainian University]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The Great Learning and Connection: Experience from AFLIA|The Great Learning and Connection: Experience from AFLIA]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/New Mexico Students Join Wikimedia Movement Through WikiForHumanRights Campaign|New Mexico Students Join Wikimedia Movement Through WikiForHumanRights Campaign]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The school wiki-project run by a 15 year old student came to an end|The school wiki-project run by a 15 year old student came to an end]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The students of Kadir Has University, Istanbul contribute Wikimedia projects in "Civic Responsibility Project" course|The students of Kadir Has University, Istanbul contribute Wikimedia projects in "Civic Responsibility Project" course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wiki Trip with Vasil Kamami Wikiclub to Berat, the town of one thousand windows|Wiki Trip with Vasil Kamami Wikiclub to Berat, the town of one thousand windows]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikiclubs in Albania|Wikiclubs in Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikidata in the classroom FGGC Bwari Experience|Wikidata in the classroom FGGC Bwari Experience]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikipedia and Secondary Schools in Aotearoa New Zealand|Wikipedia and Secondary Schools in Aotearoa New Zealand]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/А large-scale online course for teaching beginners to work in Wikipedia has been developed in Russia|А large-scale online course for teaching beginners to work in Wikipedia has been developed in Russia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:50, 4. júl 2022 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=23406065 --> == Otázka od [[User:TimoKtej|TimoKtej]] (08:59, 5. júl 2022) == Dobrý deň. Neviem, komu mám napísať, tak to vyskúšam takto. Na Úvodnej stránke slovenskej Wikipédie sú uvedené historické udalosti viazané k danému dňu (dnes 5. júl). Dnes je uvedené: 1853 – zomrel Albrecht Kossel, nemecký lekár, nositeľ Nobelovej ceny († 1927) Narodil sa (https://sk.wikipedia.org/wiki/Albrecht_Kossel) však 16. septembra 1853. Zomrel 5. júla v roku 1927. Ja to tam nemám možnosť upraviť, ale na stránke https://sk.wikipedia.org/wiki/5._j%C3%BAl je uvedená správna informácia. Ďakujem. --[[Redaktor:TimoKtej|TimoKtej]] ([[Diskusia s redaktorom:TimoKtej|diskusia]]) 08:59, 5. júl 2022 (UTC) :{{re|TimoKtej|s=1}} Vďaka za postreh, opravil som. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:10, 5. júl 2022 (UTC) == Growth team newsletter #21 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:Growth team logo - Icon only.svg|right|frameless]] Welcome to the twenty-first newsletter from the [[mw:Special:MyLanguage/Growth|Growth team]]! === New project: Positive reinforcement === [[File:Growth's Positive reinforcement – Impact Module version A.png|thumb|Mockup of the Impact module, redesigned to add Positive reinforcement.|alt=Design mockup of the Positive reinforcement module for mobile users. The new module is first a summary of the number of views and can be expanded to show stats, graphs, and other contribution information.]] * The Growth team started a new project: [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Positive reinforcement|'''Positive reinforcement''']]. We want newcomers to understand there is an interest in regularly editing Wikipedia, and we want to improve new editor retention. * We asked users from Arabic, Bangla, Czech and French Wikipedia about their feedback. Some people participated at mediawiki.org as well. * We [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Positive reinforcement#Community%20discussion|summarized the initial feedback]] gathered from these community discussions, along with how we plan to iterate based on that feedback. * The first Positive Reinforcement idea is a redesign of the impact module: incorporating stats, graphs, and other contribution information. This idea received the widest support, and we plan to start our work based on the design illustrated on the side. * [[mw:Special:MyLanguage/Talk:Growth/Positive reinforcement|Please let us know what you think of this project]], in any language. === For mentors === *We have worked on two new features, to inform them about the mentorship: ** [[phab:T287915|In the Mentor module, we now provide more information about the public nature of the mentors/newcomer relationship and the fact that talk pages are public.]] ** [[phab:T287915|We now allow newcomers to opt-in and opt-out of mentorship.]] === Scaling === * '''"Add a link" available at more wikis''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Add a link]] feature has been deployed to more wikis: {{int:project-localized-name-cawiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-hewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-hiwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-kowiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-nowiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-ptwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-simplewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-svwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-ukwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-abwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-acewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-adywiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-afwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-akwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-alswiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-amwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-anwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-angwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-arcwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-arzwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-astwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-atjwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-avwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-aywiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-azwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-azbwiki/en}}. This is part of the progressive deployment of this tool to more Wikipedias. The communities can [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|configure locally how this feature works]]. * '''"Add an image" available at more wikis''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add an image|Add an image]] feature will be deployed to more wikis: {{int:project-localized-name-elwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-idwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-plwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-zhwiki/en}}. These communities will be able to [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|configure locally how this feature works]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T301601] === Suggested edits === * '''Selecting topics''' ― We have created an "AND" filter to the list of topics at Special:Homepage. This way, newcomers can decide to select very specific topics ("Transportation" AND "Asia") or to have a broader selection ("Transportation" OR "Asia"). At the moment this feature is tested at [[mw:Special:MyLanguage/Growth/FAQ#pilot|pilot wikis]]. * '''Changes for Add a link''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Add a link/Iteration 2|We have built several improvements]] that came from community discussion and from data analysis. They will be available soon at the wikis. ** ''Algorithm improvements'' ― The algorithm now avoids recommending links in sections that usually don't have links and for first names. Also, it now limits each article to only having three link suggestions by default (limited to the highest accuracy suggestions of all the available ones in the article). ** ''User experience improvements'' ― We added a confirmation dialog when a user exits out of suggestion mode prior to making changes. We also improved post-edit dialog experience and allow newcomers to browse through task suggestions from the post-edit dialog. ** ''Community configuration'' ― We allow communities to set a maximum number of links per article via [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. ** ''Future change for Add a link feature'' ― We will suggest underlinked articles in priority. [https://phabricator.wikimedia.org/T301096] * '''Patrolling suggested edits''' ― Some users at Arabic Wikipedia, Spanish Wikipedia, and Russian Wikipedia told us that "Add a link" and "Add an image" edits can be challenging to patrol. We are now brainstorming improvements to help address this challenge. [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Community feedback|We have already some ideas and we started some work to address this challenge.]] If you have any thoughts to add about the challenges of reviewing these tasks or how we should improve these tasks further, [[mw:Topic:Wxeg55pwt4gamva8|please let us know]], in any language. === Community configuration === Communities can configure how the features work, using [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. * Communities can set the maximum number of "add an image" suggested tasks a newcomer can complete daily. [https://phabricator.wikimedia.org/T308543] * Future change: allow communities to customize the "add a link" quality gate threshold easily, using [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T308543] ''<small>'''[[mw:Special:MyLanguage/Growth/Newsletters|Growth team's newsletter]]''' prepared by [[mw:Special:MyLanguage/Growth|the Growth team]] and posted by [[m:User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[mw:Talk:Growth|Give feedback]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/Growth team updates|Subscribe or unsubscribe]].</small>'' </div> 13:03, 5. júl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Growth_team_updates&oldid=23396204 --> == Otázka od [[User:Matúš Nodžák|Matúš Nodžák]] (09:46, 6. júl 2022) == Dobrý deň, spolupracujem s Atillom Véghom a páči sa mi jeho stránka na wikipedii. Bolo by možné, také niečo vytvoriť aj na moju osobu? https://sk.wikipedia.org/wiki/Attila_V%C3%A9gh --[[Redaktor:Matúš Nodžák|Matúš Nodžák]] ([[Diskusia s redaktorom:Matúš Nodžák|diskusia]]) 09:46, 6. júl 2022 (UTC) :{{Re|Matúš Nodžák}} Dobrý deň. Za predpokladu dodržania wikipravidiel a predpokladov áno. Pozrite, napríklad, [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] a [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografiu]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:34, 7. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Kubirubi|Kubirubi]] (13:52, 11. júl 2022) == Dobrý deň, dnes som skúsil vytvoriť nový článok, ale následne mi ho iný redaktor zmazal. Už som ho kontaktoval. Je nejaké pravidlo kedy je možné a kto môže pridať nový článok ? Ďakujem --[[Redaktor:Kubirubi|Kubirubi]] ([[Diskusia s redaktorom:Kubirubi|diskusia]]) 13:52, 11. júl 2022 (UTC) :{{Re|Kubirubi}} Nie je pravidlo kto môže a kedy môže pridať článok. Pridať môže hocikto a kedykoľvek. Článok však musí spĺnať základné predpoklady článku: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:13, 11. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Proerik yt|Proerik yt]] (12:37, 12. júl 2022) == Máš odber na YouTube kanáli proErik --[[Redaktor:Proerik yt|Proerik yt]] ([[Diskusia s redaktorom:Proerik yt|diskusia]]) 12:37, 12. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:ORION TIP|ORION TIP]] (13:26, 12. júl 2022) == Zdravím. Viete mi prosím pomôcť so stránkou. --[[Redaktor:ORION TIP|ORION TIP]] ([[Diskusia s redaktorom:ORION TIP|diskusia]]) 13:26, 12. júl 2022 (UTC) :{{Re|ORION TIP}} Dobrý deň. Nemám záujem o práci na článku propagujúcom firemnú aktivitu. Pozrite, ale: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:04, 12. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (16:31, 14. júl 2022) == Dobrý deň, kde nájdem tlačítko na vytvorenie úplne nového príspevku? Všade je len odkaz na editáciu už existujúceho článku, ale nie na vytvorenie úplne nového? Ďakujem za odpoveď. Rebeka Frederika --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 16:31, 14. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Stačí napísať do vyhľadávača a potom kliknúť na červený link. Alebo červený link v inom článku alebo šablóne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 04:24, 15. júl 2022 (UTC) == Žiadosť k dvom stránkam == Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC) S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC) :@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie "televízna veža". Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC) :Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC) ::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + "televízna veža" nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC) ::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC) :::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie "domorodé" názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu "theleveezna vezha na Kamzíku" nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale "''geograficky určovanom"'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC) :::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre. :::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. :::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC) :Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC) :: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC) ::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''"kuang-po tien-š' tcha"'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC) ::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine). ::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady. ::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC) :::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC) :::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC) :::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ..., Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&oldid=7412855 <u>tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny</u>]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). :::Práveže súčasný "rovnostársky" prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC) :::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine. :::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC) ::::Na "koncepte" nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''<u>oficiálne</u>''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''. ::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|<u>'''vo "''wikiarchívoch''" som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''</u>]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC) ::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny. ::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC) :::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --> Dragon Tower --> Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. "Ďalšia diskusia" bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento "prekladový variant" týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): "Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''<u>ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu</u>''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''<u>napríklad</u>''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''<u>samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú</u>''' [vsuvky a '''<u>zvýraznenie</u>''' ja]. :::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC) :::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium. :::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol. :::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku. :::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = }} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale "pochybujete o mne". Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. "Príklad panej" nikde nespomína <u>zaužívanosť</u> názvu, ale jeho <u>používanosť</u>, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? ::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že "'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''" a "'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''" ::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), <u>okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov</u>. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''"zákonná kodifikačná príručka".'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC) ::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť). ::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné. ::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&diff=next&oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám "nehodí do krámu". Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak "neprischli" a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami. :::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''<u>Aj JÚĽŠ vám písal, že</u>''' <u>'''sa to tak používať nemá'''</u>]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel. :::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný "kompromateriál" totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová "''lebo sme na Slovensku''" a "''píšeme slovenskú wikipédiu''", obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre "bežného Fera", tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo "najpôvodnejšie" a "najpresnejšie", aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC) ::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC) :::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC) :::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch. :::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly. :::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC) ::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla "veža elektrického videnia". Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto "nepustí". ''"Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera."'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok. ::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -> 東京スカイツリー -> Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. ::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá "interpretované kreatívne" a je tu preto v texte o Agathe Christie "preventívne" a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. ::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných "pani Máriách". Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do <u>Kaviarne</u>. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC) :{{Re|V&ltz|Vasiľ|KingisNitro}} Pardon, mal som voľno a nesledoval som dianie. Chvíľu mi potrvá kým si diskusiu prezriem. Presun do Kaviarne určite podporujem :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) == Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC) :{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC) :Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx "Americký voják opět v akci"] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC) ::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) == Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) == Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) == Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC) Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC) @Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC) :{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC) Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) == Dobrý deň, absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami. A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj. Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu. Ďakujm. Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) == Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC) :{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) == Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab Stále mi tam vypisuje tie 3 veci: - Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. - Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. - Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC) :{{Re|Katusrunnova}} Pardon, mal som voľno tak som sa k otázke dostal až teraz. Ale myslím, že článok je už v dobrom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:37, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) == Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC) :{{Re|Rudolf Midriak}} Dobrý deň. Asi myslíte [[Národný park Sagarmáthá]]. Stačí kliknúť na tlačítko Upraviť alebo Upraviť zdroj v pravom rohu. Pri upravovaní si môžte úpravu skontrolovať zobrazením náhľadu tlačítkom dolu. Nezabudnite tiež pridať citácie/zdroje k Vášmu tvrdeniu. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 29. júl 2022 (UTC) == Otázka od [[User:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] (10:51, 29. júl 2022) == Dobry den, chcela by som do kategorie Slovenski fotografi doplnit chybajuce meno, neviem ako :-) --[[Redaktor:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] ([[Diskusia s redaktorom:Betka Strauchova|diskusia]]) 10:51, 29. júl 2022 (UTC) :{{Re|Betka Strauchova}} Ak článok existuje, treba kategóriu vložiť do neho, ak neexistuje, treba ho najskôr vytvoriť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:13, 29. júl 2022 (UTC) b2jr5xd1vnfedbqz3rwgs7xs1qpd3du Rad britského impéria 0 284974 7416951 7315151 2022-07-29T08:53:33Z 141.168.227.156 GI wikitext text/x-wiki [[Súbor:GBE star.jpg|alt=|náhľad|Rad britského impéria]] '''Rad britského impéria''' ({{V jazyku|eng|''The Most Excellent Order of the British Empire''}}) je britské vyznamenanie, ktoré sa udeľuje od [[4. júl]]a [[1917]], kedy ho po prvýkrát udelil kráľ [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraj V.]] Rad má päť tried a delí sa na vojenskú a civilnú skupinu: * '''Knight Grand Cross''' (GBE) alebo '''Dame Grand Cross''' (GBE) * '''Knight Commander''' (KBE) alebo '''Dame Commander''' (DBE) * '''Commander''' (CBE) * '''Officer''' (OBE) * '''Member''' (MBE) Iba držitelia a držiteľky dvoch najvyšších tried majú právo používať titul ''Sir'' alebo ''Dame''. Toto právo majú len občania [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a krajín, kde je hlavou štátu kráľovná [[Alžbeta II.]] Kráľovná tiež môže udeliť rad aj osobe, ktorá nie je občanom [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] alebo krajiny, kde je hlavou štátu. V takom prípade táto osoba dostane tzv. ''Čestný rad''. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Order of the British Empire}} Ž== Zdroj == {{preklad|cs|Řád britského impéria|3732870}} [[Kategória:Rad britského impéria| ]] [[Kategória:Britské rady a vyznamenania]] 85dh73vk8eaom5x3jtsc3bwoe512s56 Iglu 0 293069 7416942 7415966 2022-07-29T08:42:59Z Vasiľ 2806 úprava citácie wikitext text/x-wiki [[Súbor:Iglu 1999-04-02.jpg|náhľad|Iglu]] [[Súbor:Igloo scheme.png|náhľad|Konštrukčná schéma: 1. hlavná miestnosť, 2. vchod, 3. okno, 4. vetrací otvor]] '''Iglu''' alebo zriedkavo '''eskimo'''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = eskimo | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = rev. a dopl. | miesto = Veľký Šariš | vydavateľ = SAMO-AAMM | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = 1328 | strany = 339 }}</ref> ([[Inuitčina]] ''iglu'' / ᐃᒡᓗ, "dom", plurál: ''igluit'') je kupolovitý príbytok zo snehových alebo ľadových kvádrov. Je to tradičný príbytok [[Eskimáci|Eskimákov]] na severe [[Kanada|Kanady]] a v [[Grónsko|Grónsku]], ktorí iglu používali ako príbytok počas zimy a lovu. Počas leta bývali v chatrčiach z dreva a kože. ''Iglu'' je pôvodne eskimácke slovo, ktoré v preklade znamená ''dom'', alebo ''príbytok''. Iglu sa skladá z malého polkruhového vchodu a hlavnej miestnosti. [[Sneh]] ako izolačný materiál zabraňuje únikom akumulovaného tepla a vnútri iglu tak môže byť znesiteľná teplota (cca 0[[°C]]). Studený vzduch ani vietor sa dovnútra nedostane, pretože vchod býva pod úrovňou podlahy. Na povrchu kupoly sa nachádza vetrací otvor. V iglu sa môže nachádzať aj provizórne vybavenie, napr. kamenný stôl, kožušiny, lampa alebo aj okno z kusu ľadu. == Zdroje == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Stavby zo snehu alebo ľadu]] [[Kategória:Inuiti]] t7vrfcsuqzetycvxv71fwg6vcwpt8cs Zoznam zápasov slovenského národného hokejového mužstva 0 317231 7416790 7394878 2022-07-28T18:46:59Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Russian_Olympic_Committee_flag.svg bol odstránený, pretože ho Ellywa na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki Toto je zoznam všetkých zápasov [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]. Zahrňuje kompletný prehľad všetkých oficiálnych medzištátnych zápasov tímu Slovenska (v rokoch [[1940]] – [[1943]] a od vzniku štátnej samostatnosti Slovenska [[1. január]] [[1993]]) s výsledkom, dátumom a miestom konania, so špecifikáciou zápasu (či išlo o prípravné alebo o turnajové stretnutie, v prípade ZOH, MS a SP uvádzame aj fázu turnaja) a so strelcami gólov Slovenska. == Slovenský štát počas 2. svetovej vojny == <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Roky 1940 – 1943</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 11 - 4-0-1-0-6 - 21:39</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 1. || 1. február 1940 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || 4.zimný týždeň || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Čechy a Morava]] || '''0:12''' (0:5,0:4,0:3) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 2. || 2. február 1940 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || 4.zimný týždeň || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''1:3''' (0:0,0:1,1:2) || [[Anton Luther|Luther]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 3. || 6. február 1940 || {{AUT}} [[Viedeň]] || priateľský || Slovensko - [[Wiener EG|Wiener EG (Rakúsko)]] || '''0:2''' (0:2,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 4. || 15. január 1941 || {{ROU}} [[Bukurešť]] || Turnaj o Pohár Manuela Stroiciho || Slovensko - [[Bukurešť|Bukurešť (Rumunsko)]] || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || Nie sú známi autori |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 5. || 16. január 1941 || {{ROU}} [[Bukurešť]] || Turnaj o Pohár Manuela Stroiciho || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''3:0''' (0:0,1:0,2:0) || [[Ján Olejník|Olejník]], [[František Javúrek|Javúrek]], [[Svätozár Trnovský|Trnovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 6. || 17. január 1941 || {{ROU}} [[Bukurešť]] || Turnaj o Pohár Manuela Stroiciho || Slovensko - [[Juhoslovánské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] || '''4:1''' (1:0,3:1,0:0) || [[František Javúrek|Javúrek]] 3, [[Teodor Reimann|Reimann]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 7. || 9. február 1941 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Chorvátské národné hokejové mužstvo|Chorvátsko]] || '''6:1''' (4:0,0:1,2:0) || [[Teodor Reimann|Reimann]], [[Rudolf Tomášek|Tomášek]], [[Ján Olejník|Olejník]], [[František Javúrek|Javúrek]], [[Viliam Chmel|Chmel]], [[Martin Štolc|Štolc]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 8. || 19. február 1941 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || 5.zimný týždeň || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:3''' (0:1,0:0,2:2) || [[Ján Olejník|Olejník]], [[Martin Štolc|Štolc]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 9. || 20. február 1941 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || 5.zimný týždeň || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''0:6''' (0:4,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 10. || 19. december 1942 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:10''' (0:3,2:6,0:1) || [[Teodor Reimann|Reimann]], [[Anton Luther|Luther]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 11. || 14. február 1943 || {{CHE}} [[Lenzerheide]] || priateľský || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko „B“]] || '''1:1''' (1:0,0:1,0:0) || [[Ladislav Srnka|Srnka]] |}</div></div> == Slovensko od roku 1993 == <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1992/1993</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 5 - 2-0-1-0-2 - 20:17</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 12. || 12. február 1993 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''2:2''' (0:1,1:0,1:1) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Peter Veselovský|Veselovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 13. || 13. február 1993 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko B]] || '''2:5''' (2:1,0:1,0:3) || [[Roman Veber|Veber]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 14. || 14. február 1993 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Vikingovia Švédska]] || '''3:5''' (1:2,2:1,0:2) || [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 15. || 23. marec 1993 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''7:2''' (5:0,1:1,1:1) || [[René Pucher|R. Pucher]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]], [[Ján Varholík|Varholík]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Oto Haščák|Haščák]], [[Ľubomír Pichoňský|Pichoňský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 16. || 14. apríl 1993 || {{DEU}} [[Landshut]] || príprava || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''6:3''' (2:1,1:1,3:1) || [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Pavol Zůbek]], [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Peter Zůbek]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1993/1994</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 37 - 23-1-8-1-4 - 229:78</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 17. || 22. august 1993 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''14:0''' (7:0,4:0,3:0) || [[Oto Haščák|Haščák]] 2, [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]] 2, [[Jozef Stümpel|Stümpel]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 18. || 23. august 1993 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''8:1''' (6:1,1:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Ivan Droppa|I. Droppa]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 19. || 29. august 1993 || {{GBR}} [[Sheffield]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''7:2''' (3:1,2:1,2:0) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 2, [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Jerguš Bača|Bača]], [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 20. || 1. september 1993 || {{GBR}} [[Sheffield]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''4:4''' (2:0,1:1,1:3) || [[Jerguš Bača|Bača]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Róbert Švehla|Švehla]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 21. || 2. september 1993 || {{GBR}} [[Sheffield]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''7:1''' (2:1,3:0,2:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Róbert Švehla|Švehla]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 22. || 4. september 1993 || {{GBR}} [[Sheffield]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Britské národné hokejové mužstvo|Spojené kráľovstvo]] || '''7:1''' (2:0,3:1,2:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Ivan Droppa|I. Droppa]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 23. || 16. november 1993 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || Telecup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''3:1''' (2:1,1:0,0:0) || [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 24. || 17. november 1993 || {{NOR}} [[Gjövik]] || Telecup || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:3''' (1:1,0:2,2:0) || [[René Pucher|R. Pucher]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 25. || 18. november 1993 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || Telecup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Anton Šťastný|A. Šťastný]] 2, [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Peter Veselovský|Veselovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 26. || 20. november 1993 || {{NOR}} [[Gjövik]] || Telecup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''5:3''' (1:1,3:1,1:1) || [[Roman Kontšek|Kontšek]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 27. || 21. november 1993 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || Telecup || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''5:5''' (1:1,3:2,1:2) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Miroslav Marcinko|Marcinko]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 28. || 17. december 1993 || {{ITA}} [[Bolzano]] || Italia Cup || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''4:0''' (1:0,1:0,2:0) || [[Peter Veselovský|Veselovský]], [[Ján Varholík|Varholík]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 29. || 18. december 1993 || {{ITA}} [[Bolzano]] || Italia Cup || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Olympionici Fínska]] || '''2:3''' (1:1,1:1,0:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 30. || 27. december 1993 || {{FRA}} [[St. Gervais]] || Mont Blanc Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''11:0''' (5:0,2:0,4:0) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]] 2, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Martin Miklík|Miklík]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Ján Varholík|Varholík]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 31. || 28. december 1993 || {{FRA}} [[St. Gervais]] || Mont Blanc Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''1:1''' (0:0,1:0,0:1) || [[Peter Veselovský|Veselovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 32. || 29. december 1993 || {{FRA}} [[Chamonix]] || Mont Blanc Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''9:1''' (3:1,1:0,5:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 4, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 33. || 5. február 1994 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''11:1''' (3:0,6:0,2:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Oto Haščák|Haščák]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 34. || 6. február 1994 || {{SVK}} [[Senica]] || príprava || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''9:0''' (3:0,4:0,2:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 3, [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 3, [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Oto Haščák|Haščák]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 35. || 13. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''4:4''' (1:2,2:0,1:2) || [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Roman Kontšek|Kontšek]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 36. || 15. február 1994 || {{NOR}} [[Gjövik]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:3''' (1:1,1:0,1:2) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Róbert Švehla|Švehla]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 37. || 17. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''10:4''' (6:2,3:1,1:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Roman Kontšek|Kontšek]] 2, [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 38. || 19. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:1''' (1:1,1:0,1:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Róbert Švehla|Švehla]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 39. || 21. február 1994 || {{NOR}} [[Gjövik]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''6:2''' (4:1,2:0,0:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Jerguš Bača|Bača]], [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 40. || 23. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || štvrťfinále [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:3pp''' (2:1,0:1,0:0 - 0:1) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 41. || 24. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || o 5. – 8. miesto na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''6:5pp''' (0:3,3:0,2:2 - 1:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 3, [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 42. || 26. február 1994 || {{NOR}} [[Gjövik]] || o 5. miesto na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:7''' (1:4,0:1,0:2) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 43. || 10. marec 1994 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''15:1''' (9:1,3:0,3:0) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 3, [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Martin Miklík|Miklík]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]], [[Ján Lipiansky|Lipiansky]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 44. || 11. marec 1994 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''11:2''' (2:0,7:1,2:1) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Ján Varholík|Varholík]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Stanislav Medřík|Medřík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 45. || 18. marec 1994 || {{SVK}} [[Poprad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Bulharské národné hokejové mužstvo|Bulharsko]] || '''20:0''' (4:0,7:0,9:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Karol Rusznyák|Rusznyák]] 3, [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] 3, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 2, [[Roman Kontšek|Kontšek]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]] 2, [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Ján Varholík|Varholík]], [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 46. || 19. marec 1994 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''9:0''' (7:0,0:0,2:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 2, [[Ján Varholík|Varholík]], [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Pavol Paukovček|Paukovček]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 47. || 21. marec 1994 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 48. || 22. marec 1994 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''2:2''' (0:1,1:1,1:0) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 49. || 24. marec 1994 || {{SVK}} [[Poprad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''10:0''' (4:0,3:0,3:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ján Varholík|Varholík]], [[Pavol Paukovček|Paukovček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 50. || 27. marec 1994 || {{SVK}} [[Poprad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Oto Haščák|Haščák]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 51. || 13. apríl 1994 || {{FIN}} [[Tampere]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:4''' (0:1,1:1,1:2) || [[Vladimír Búřil|Búřil]], [[Jozef Voskár|Voskár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 52. || 15. apríl 1994 || {{FIN}} [[Helsinki]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''3:8''' (1:4,0:3,2:1) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Jozef Voskár|Voskár]], [[Martin Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 53. || 21. apríl 1994 || {{AUT}} [[Zell am See]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''6:4''' (3:0,1:2,2:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1994/1995</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 25 - 17-0-2-0-6 - 132:64</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 54. || 27. august 1994 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:1''' (1:0,1:1,1:0) || [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Miroslav Šmidriak|Šmidriak]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 55. || 28. august 1994 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''2:3''' (1:1,1:0,0:2) || [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 56. || 30. august 1994 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:7''' (1:3,1:3,2:1) || [[Zdeno Cíger|Cíger]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 57. || 1. september 1994 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:6''' (0:1,2:0,0:5) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 58. || 3. september 1994 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:7''' (0:3,0:3,0:1) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 59. || 4. september 1994 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:2''' (0:0,2:0,0:2) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 60. || 31. október 1994 || {{SVK}} [[Trnava]] || príprava || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''14:1''' (4:0,7:0,3:1) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 4, [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Ladislav Čierny| Čierny]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Slavomír Ilavský|Ilavský]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 61. || 1. november 1994 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''11:2''' (2:1,6:1,3:0) || [[Peter Bondra|Bondra]] 3, [[Peter Zůbek]] 2, [[Pavol Zůbek]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Arne Kroták|Kroták]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Habart Wittlinger|Wittlinger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 62. || 3. november 1994 || {{DEU}} [[Pforzheim]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:2''' (0:0,2:0,1:2) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 63. || 4. november 1994 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:0''' (0:0,0:0,1:0) || [[Stanislav Medřík|Medřík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 64. || 6. november 1994 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár – finále || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:4''' (1:0,1:0,1:4) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 65. || 10. február 1995 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''3:2''' (2:0,1:2,0:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 66. || 11. február 1995 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Vikingovia Švédska]] || '''2:3''' (2:2,0:1,0:0) || [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 67. || 12. február 1995 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''2:1''' (0:0,2:0,0:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 68. || 1. apríl 1995 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''4:2''' (3:0,0:2,1:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 69. || 2. apríl 1995 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''3:3''' (1:0,2:2,0:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 70. || 8. apríl 1995 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''8:1''' (3:0,3:1,2:0) || [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]] 2, [[Oto Haščák|Haščák]] 2, [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 71. || 9. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:2''' (1:1,1:1,3:0) || [[Róbert Švehla|Švehla]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 72. || 12. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Britské národné hokejové mužstvo|Spojené kráľovstvo]] || '''7:3''' (0:1,4:1,3:1) || [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]] 2, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] 2, [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 73. || 13. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''9:3''' (6:0,1:2,2:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 74. || 15. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''10:0''' (3:0,2:0,5:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Zdeno Cíger|Cíger]] 2, [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 75. || 16. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:3''' (0:1,2:1,2:1) || [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 76. || 18. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''6:2''' (0:0,3:1,3:1) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 2, [[Marián Smerčiak|Smerčiak]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 77. || 19. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Holandské národné hokejové mužstvo|Holandsko]] || '''13:4''' (3:2,4:0,6:2) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 3, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 3, [[Zdeno Cíger|Cíger]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Oto Haščák|Haščák]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 78. || 21. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''11:0''' (3:0,4:0,4:0) || [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]] 2, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1995/1996</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 16 - 9-0-2-0-5 - 61:43</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 79. || 31. august 1995 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''5:3''' (3:1,0:1,2:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 80. || 2. september 1995 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:8''' (1:5,1:2,0:1) || [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 81. || 3. september 1995 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''5:2''' (1:0,3:0,1:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 82. || 27. október 1995 || {{ITA}} [[Asiago]] || Italia Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''8:1''' (3:1,1:0,4:0) || [[Peter Bartoš|Bartoš]] 2, [[Jozef Voskár|Voskár]] 2, [[Stanislav Jasečko|Jasečko]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 83. || 28. október 1995 || {{ITA}} [[Asiago]] || Italia Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:2''' (1:2,1:0,2:0) || [[Ján Varholík|Varholík]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Igor Rataj|Rataj]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 84. || 29. október 1995 || {{ITA}} [[Asiago]] || Italia Cup || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''2:3''' (1:1,0:1,1:1) || [[Ján Plch|Plch]], [[Stanislav Jasečko|Jasečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 85. || 10. február 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:2''' (2:0,1:1,2:1) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Ján Plch|Plch]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Slavomír Ilavský|Ilavský]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 86. || 11. február 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:2''' (1:0,4:0,0:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 87. || 11. apríl 1996 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:1''' (1:1,1:0,2:0) || [[Ján Plch|Plch]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 88. || 12. apríl 1996 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:3''' (1:0,1:1,1:2) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 89. || 19. apríl 1996 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''5:0''' (1:0,4:0,0:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 90. || 21. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:3''' (0:0,2:1,1:2) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 91. || 22. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:6''' (1:2,0:0,1:4) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 92. || 25. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''1:2''' (1:1,0:1,0:0) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 93. || 27. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:4''' (1:2,0:2,2:0) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 94. || 29. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:1''' (0:0,3:0,1:1) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Stanislav Medřík|Medřík]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1996/1997</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 8-0-3-0-13 - 74:88</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 95. || 18. august 1996 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:4''' (2:0,1:3,0:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 96. || 22. august 1996 || {{DEU}} [[Mannheim]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:2''' (1:0,1:1,2:1) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 97. || 25. august 1996 || {{USA}} [[Providence]] || príprava || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:9''' (0:3,2:6,0:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 98. || 26. august 1996 || {{CAN}} [[Edmonton]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:7''' (2:3,2:2,0:2) || [[Oto Haščák|Haščák]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 99. || 31. august 1996 || {{CAN}} [[Montreal]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''4:7''' (2:3,1:2,1:2) || [[Jerguš Bača|Bača]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 100. || 1. september 1996 || {{CAN}} [[Ottawa]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (0:0,2:1,0:2) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 101. || 3. september 1996 || {{USA}} [[New York (mesto)|New York]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:9''' (1:3,1:3,1:3) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Slavomír Ilavský|Ilavský]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 102. || 1. november 1996 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (1:0,2:3,0:1) || [[Michal Hreus|Hreus]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 103. || 2. november 1996 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''1:1''' (0:0,0:1,1:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 104. || 3. november 1996 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:4''' (1:2,0:1,0:1) || [[Michal Beran|Beran]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 105. || 31. január 1997 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''7:2''' (2:1,3:0,2:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 3, [[Vladimír Vlk|Vlk]], [[Jiří Bicek|Bicek]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 106. || 6. február 1997 || {{DEU}} [[Oberhausen]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:3''' (0:0,2:1,1:2) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 107. || 7. február 1997 || {{DEU}} [[Oberhausen]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''4:1''' (1:0,2:1,1:0) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 108. || 9. február 1997 || {{DEU}} [[Oberhausen]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:3''' (0:1,1:1,1:1) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 109. || 17. apríl 1997 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''7:4''' (1:1,3:1,3:2) || [[Roman Stantien|Stantien]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 110. || 18. apríl 1997 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''4:2''' (2:1,2:0,0:1) || [[Daniel Babka|Babka]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 111. || 27. apríl 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:2''' (0:1,2:0,0:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 112. || 28. apríl 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''5:3''' (1:2,4:0,0:1) || [[Roman Kontšek|Kontšek]] 2, [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Roman Stantien|Stantien]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 113. || 30. apríl 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:0,0:2,1:1) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 114. || 2. máj 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:5''' (0:1,1:1,1:3) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Jiří Bicek|Bicek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 115. || 3. máj 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''0:1''' (0:0,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 116. || 5. máj 1997 || {{FIN}} [[Tampere]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] – o udržanie sa || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''2:1''' (0:1,1:0,1:0) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Roman Kontšek|Kontšek]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 117. || 8. máj 1997 || {{FIN}} [[Tampere]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] – o udržanie sa || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''4:3''' (2:2,1:1,1:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Roman Stantien|Stantien]], [[Roman Kontšek|Kontšek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 118. || 10. máj 1997 || {{FIN}} [[Tampere]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] – o udržanie sa || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:5''' (2:2,1:2,1:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Daniel Babka|Babka]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1997/1998</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 12-0-3-0-9 - 83:59</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 119. || 7. november 1997 || {{DEU}} [[Füssen]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (0:0,1:1,1:0) || [[Ján Pleva|Pleva]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 120. || 8. november 1997 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:1''' (0:1,1:0,1:0) || [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 121. || 9. november 1997 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:1''' (1:0,1:0,2:1) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Miroslav Mosnár|Mosnár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 122. || 14. december 1997 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (1:1,0:1,1:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 123. || 15. december 1997 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (1:2,1:1,1:1) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Igor Rataj|Rataj]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 124. || 19. december 1997 || {{CHE}} [[Kloten]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''6:0''' (3:0,3:0,0:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Oto Haščák|Haščák]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 125. || 20. december 1997 || {{CHE}} [[Kloten]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''6:1''' (2:0,2:1,2:0) || [[Roman Stantien|Stantien]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 126. || 21. december 1997 || {{CHE}} [[Kloten]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''8:5''' (3:1,3:0,2:4) || [[Peter Bartoš|Bartoš]] 3, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 127. || 1. február 1998 || {{JPN}} [[Tomakomai]] || príprava || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''4:5''' (2:1,2:1,0:3) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 128. || 2. február 1998 || {{JPN}} [[Tomakomai]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:0''' (1:0,0:0,1:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 129. || 7. február 1998 || {{JPN}} [[Nagano]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''2:2''' (1:0,1:2,0:0) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 130. || 8. február 1998 || {{JPN}} [[Nagano]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''4:3''' (1:2,3:1,0:0) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 3, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 131. || 10. február 1998 || {{JPN}} [[Nagano]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''3:4''' (1:1,1:0,1:3) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 132. || 12. február 1998 || {{JPN}} [[Nagano]] || o 9. miesto na [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:4''' (1:0,1:1,0:3) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 133. || 7. apríl 1998 || {{FIN}} [[Kokkola]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:2''' (0:0,0:1,1:1) || [[Ján Zlocha|Zlocha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 134. || 8. apríl 1998 || {{FIN}} [[Oulu]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:5''' (0:2,0:2,2:1) || [[Martin Frank|Frank]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 135. || 26. apríl 1998 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''8:4''' (2:2,4:2,2:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]] 2, [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Igor Rataj|Rataj]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 136. || 27. apríl 1998 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''11:2''' (4:1,5:0,2:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Igor Rataj|Rataj]] 2, [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Róbert Pukalovič (1960)|Pukalovič]], [[Ján Zlocha|Zlocha]], [[Jozef Voskár|Voskár]], [[Roman Stantien|Stantien]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Richard Kapuš|Kapuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 137. || 1. máj 1998 || {{CHE}} [[Zürich]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''2:1''' (2:1,0:0,0:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 138. || 3. máj 1998 || {{CHE}} [[Zürich]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:2''' (0:0,0:1,2:1) || [[Róbert Švehla|Švehla]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 139. || 5. máj 1998 || {{CHE}} [[Zürich]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:1''' (3:0,2:0,0:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 140. || 7. máj 1998 || {{CHE}} [[Bazilej]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:1''' (0:1,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 141. || 9. máj 1998 || {{CHE}} [[Bazilej]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''1:6''' (0:1,0:1,1:4) || [[Jozef Voskár|Voskár]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 142. || 10. máj 1998 || {{CHE}} [[Bazilej]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:1''' (1:1,0:0,0:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1998/1999</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 10-0-5-0-9 - 71:63</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 143. || 30. august 1998 || {{CZE}} [[Třinec]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:2''' (0:1,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 144. || 31. august 1998 || {{CZE}} [[Vsetín]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:5''' (0:4,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 145. || 6. november 1998 || {{NOR}} [[Oslo]] || Var Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:2''' (2:0,0:1,0:1) || [[Marek Uram|Uram]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 146. || 7. november 1998 || {{NOR}} [[Oslo]] || Var Cup || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:1''' (2:0,2:0,0:1) || [[Richard Šechný|Šechný]] 2, [[Igor Rataj|Rataj]], [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 147. || 8. november 1998 || {{NOR}} [[Oslo]] || Var Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:3''' (0:2,1:1,0:0) || [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 148. || 12. december 1998 || {{CZE}} [[Ostrava]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:3''' (2:0,1:3,0:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 149. || 17. december 1998 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko B]] || '''6:4''' (1:0,3:1,2:3) || [[Roman Stantien|Stantien]], [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Ján Lipiansky|Lipiansky]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 150. || 18. december 1998 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 151. || 19. december 1998 || {{SVK}} [[Poprad]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''5:2''' (0:0,3:0,2:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Ján Lipiansky|Lipiansky]] 2, [[Vladimír Vlk|Vlk]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 152. || 12. február 1999 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:4''' (1:2,2:1,0:1) || [[Jozef Voskár|Voskár]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 153. || 13. február 1999 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''2:3''' (1:1,0:2,1:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 154. || 14. február 1999 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:2''' (2:0,0:2,2:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Vladimír Vlk|Vlk]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 155. || 11. apríl 1999 || {{SVK}} [[Liptovský Mikuláš]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:2''' (1:0,0:1,3:1) || [[Jozef Čierny (hokejista)|J. Čierny]], [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 156. || 12. apríl 1999 || {{SVK}} [[Žilina]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:2''' (0:2,1:0,0:0) || [[Michal Hreus|Hreus]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 157. || 20. apríl 1999 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:2''' (1:0,0:1,1:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 158. || 21. apríl 1999 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''4:2''' (1:1,1:1,2:0) || [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]], [[Ján Lipiansky|Lipiansky]], [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 159. || 25. apríl 1999 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''5:2''' (1:1,1:0,3:1) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Zdeno Cíger|Cíger]] 2, [[Michal Hreus|Hreus]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 160. || 26. apríl 1999 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:1''' (0:1,1:0,0:0) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 161. || 1. máj 1999 || {{NOR}} [[Hamar]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (0:2,2:1,0:0) || [[Ivan Droppa|Droppa]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 162. || 3. máj 1999 || {{NOR}} [[Hamar]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''7:4''' (1:0,5:2,1:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Marián Hossa]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 163. || 5. máj 1999 || {{NOR}} [[Hamar]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''8:2''' (3:1,2:1,3:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 3, [[Marián Hossa]] 3, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 164. || 7. máj 1999 || {{NOR}} [[Oslo]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:2''' (0:0,0:2,1:0) || [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 165. || 9. máj 1999 || {{NOR}} [[Oslo]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:8''' (2:2,0:4,0:2) || [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 166. || 10. máj 1999 || {{NOR}} [[Oslo]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:2''' (0:0,2:0,0:2) || [[Zdeno Chára|Chára]], [[Marián Hossa]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1999/2000</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 29 - 16-0-6-0-7 - 100:70</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 167. || 31. august 1999 || {{CZE}} [[Znojmo]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:6''' (2:1,1:3,0:2) || [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Roman Gavalier|R. Gavalier]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 168. || 7. november 1999 || {{SVK}} [[Liptovský Mikuláš]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:2''' (2:2,1:0,0:0) || [[Richard Šechný|Šechný]] 2, [[Rastislav Štork|Štork]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 169. || 8. november 1999 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:1''' (2:0,2:1,0:0) || [[Michal Hreus|Hreus]], [[Richard Šechný|Šechný]], [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]], [[Stanislav Jasečko|Jasečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 170. || 10. november 1999 || {{DEU}} [[Crimmitschau]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:2''' (2:1,1:1,0:0) || [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]], [[Arne Kroták|Kroták]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 171. || 11. november 1999 || {{DEU}} [[Regensburg]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Andrej Novotný|Novotný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 172. || 13. november 1999 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''6:1''' (2:0,2:0,2:1) || [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]] 2, [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 173. || 14. november 1999 || {{SVK}} [[Trnava]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (2:0,0:2,0:2) || [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Michal Hreus|Hreus]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 174. || 11. december 1999 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:3''' (3:2,0:0,0:1) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Richard Šechný|Šechný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 175. || 12. december 1999 || {{SVK}} [[Trnava]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (0:1,2:3,1:0) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Richard Šechný|Šechný]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 176. || 16. december 1999 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''7:2''' (2:0,4:1,1:1) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Peter Bartoš|Bartoš]] 2, [[Ivan Majeský]], [[Richard Šechný|Šechný]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 177. || 17. december 1999 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''4:4''' (2:3,2:0,0:1) || [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Andrej Rajčák|A. Rajčák]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 178. || 18. december 1999 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:0''' (1:0,1:0,1:0) || [[Marek Uram|Uram]] 2, [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 179. || 11. február 2000 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''4:3''' (1:3,2:0,1:0) || [[Dušan Milo|Milo]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Igor Rataj|Rataj]], [[Ján Plch|Plch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 180. || 12. február 2000 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''2:1''' (1:1,0:0,1:0) || [[Martin Opatovský|Opatovský]], [[Igor Rataj|Rataj]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 181. || 13. február 2000 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:1''' (0:0,1:0,0:1) || [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 182. || 11. apríl 2000 || {{SVK}} [[Žilina]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''5:5''' (2:1,3:4,0:0) || [[Martin Kuľha|Kuľha]] 2, [[Martin Opatovský|Opatovský]], [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]], [[Peter Fabuš|Fabuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 183. || 12. apríl 2000 || {{CZE}} [[Ostrava]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:1''' (0:0,0:1,2:0) || [[Miroslav Škovira|Škovira]], [[Peter Fabuš|Fabuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 184. || 18. apríl 2000 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''3:4''' (1:0,1:2,1:2) || [[Michal Hreus|Hreus]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 185. || 19. apríl 2000 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:1''' (0:0,2:1,2:0) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] 2, [[Marek Uram|Uram]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 186. || 25. apríl 2000 || {{SWE}} [[Västerås]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:2''' (1:1,1:1,0:0) || [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 187. || 30. apríl 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 188. || 2. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''6:2''' (2:1,0:0,4:1) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 189. || 4. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:2''' (1:1,0:1,1:0) || [[Michal Hreus|Hreus]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 190. || 6. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''9:1''' (3:0,1:1,5:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Peter Bartoš|Bartoš]] 2, [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 191. || 8. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:6''' (0:1,2:3,0:2) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 192. || 9. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (1:0,1:2,1:2) || [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 193. || 11. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] - štvrťfinále || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:1''' (0:1,3:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Michal Hreus|Hreus]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 194. || 12. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] - semifinále || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''3:1''' (2:0,1:1,0:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Richard Kapuš|Kapuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 195. || 14. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] - finále || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:5''' (0:3,1:0,2:2) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2000/2001</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 23 - 10-0-0-1-12 - 63:65</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 196. || 29. august 2000 || {{CZE}} [[Brno]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:6''' (0:2,0:1,1:3) || [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 197. || 10. november 2000 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (1:0,0:0,1:1) || [[Jaroslav Török|Török]], [[Ján Lipiansky|Lipiansky]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 198. || 11. november 2000 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:5pp''' (1:0,2:0,1:4 - 0:1) || [[Marek Uram|Uram]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Jaroslav Török|Török]], [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 199. || 12. november 2000 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (1:2,0:0,1:2) || [[Dušan Milo|Milo]], [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 200. || 14. december 2000 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:0''' (0:0,1:0,0:0) || [[Vladimír Országh|Országh]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 201. || 15. december 2000 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:1''' (2:1,1:0,1:0) || [[Jaroslav Török|Török]], [[Radovan Somík|Somík]], [[Vladimír Országh|Országh]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 202. || 16. december 2000 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:3''' (0:1,1:1,3:1) || [[Tomáš Nádašdi|Nádašdi]], [[Jaroslav Török|Török]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 203. || 9. február 2001 || {{CHE}} [[Lausanne]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (0:2,1:1,1:1) || [[Róbert Döme|Döme]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 204. || 11. február 2001 || {{CHE}} [[Bern (mesto)|Bern]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (1:1,1:0,0:2) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Ján Plch|Plch]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 205. || 3. apríl 2001 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:4''' (1:0,0:0,1:4) || [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Radoslav Hecl|Hecl]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 206. || 5. apríl 2001 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:4''' (1:2,1:1,0:1) || [[Richard Pavlikovský|Rich. Pavlikovský]], [[Ľubomír Sabol|Sabol]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 207. || 10. apríl 2001 || {{CZE}} [[Olomouc]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (1:3,0:0,0:0) || [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 208. || 11. apríl 2001 || {{SVK}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''8:4''' (3:1,3:2,2:1) || [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] 2, [[Tomáš Surový|Surový]], [[Róbert Döme|Döme]], [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Andrej Nedorost|Nedorost]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 209. || 18. apríl 2001 || {{SVK}} [[Liptovský Mikuláš]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Marián Cisár|Cisár]], [[Radovan Somík|Somík]], [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 210. || 19. apríl 2001 || {{SVK}} [[Liptovský Mikuláš]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''2:1''' (0:0,1:1,1:0) || [[Ronald Petrovický|Ron. Petrovický]], [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 211. || 26. apríl 2001 || {{SWE}} [[Gävle]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''3:4''' (1:4,0:0,2:0) || [[Richard Pavlikovský|Rich. Pavlikovský]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 212. || 29. apríl 2001 || {{DEU}} [[Norimberg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''8:4''' (3:1,2:1,3:2) || [[Vladimír Országh|Országh]] 2, [[Richard Zedník|Zedník]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Richard Pavlikovský|Rich. Pavlikovský]], [[Ivan Droppa|Droppa]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 213. || 30. apríl 2001 || {{DEU}} [[Norimberg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:0''' (0:0,2:0,3:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]] 2, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 214. || 2. máj 2001 || {{DEU}} [[Norimberg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:5''' (0:0,1:2,1:3) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 215. || 4. máj 2001 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''3:1''' (2:0,1:0,0:1) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 216. || 5. máj 2001 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:3''' (0:1,1:1,0:1) || [[Richard Zedník|Zedník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 217. || 8. máj 2001 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:3''' (0:1,0:0,1:2) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 218. || 10. máj 2001 || {{DEU}} [[Hannover]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] – štvrťfinále || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:2''' (0:1,0:1,0:0) || |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2001/2002</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 29 - 15-1-3-1-9 - 99:75</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 219. || 30. august 2001 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''5:2''' (1:0,2:1,2:1) || [[Jaroslav Török|Török]] 2, [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Marek Uram|Uram]], [[Daniel Babka|Babka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 220. || 31. august 2001 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''3:0''' (1:0,1:0,1:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Marek Uram|Uram]], [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 221. || 1. september 2001 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:0''' (0:0,3:0,1:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]], [[Richard Šechný|Šechný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 222. || 7. november 2001 || {{DEU}} [[Landshut]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:3''' (2:2,0:1,2:0) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Jaroslav Török|Török]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 223. || 9. november 2001 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,0:1) || [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 224. || 10. november 2001 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Jaroslav Török|Török]], [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 225. || 11. november 2001 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:6''' (2:2,2:2,0:2) || [[Dušan Milo|D. Milo]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]], [[Ivan Majeský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 226. || 4. február 2002 || {{USA}} [[Boise]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:1''' (0:1,1:0,3:0) || [[Richard Lintner|Lintner]], [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]], [[Richard Šechný|Šechný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 227. || 6. február 2002 || {{USA}} [[Logan]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:4''' (2:2,0:1,1:1) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Róbert Tomík|Tomík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 228. || 10. február 2002 || {{USA}} [[Salt Lake City]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 2002|ZOH 2002]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''0:3''' (0:0,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 229. || 11. február 2002 || {{USA}} [[Salt Lake City]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 2002|ZOH 2002]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''6:6''' (2:2,4:2,0:2) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Marián Hossa]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 230. || 13. február 2002 || {{USA}} [[Salt Lake City]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 2002|ZOH 2002]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''2:3''' (1:1,1:1,0:1) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Richard Lintner|Lintner]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 231. || 15. február 2002 || {{USA}} [[Salt Lake City]] || o 13. miesto na [[Ľadový hokej na ZOH 2002|ZOH 2002]] || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''7:1''' (1:0,2:0,4:1) || [[Marián Hossa]] 3, [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 232. || 3. apríl 2002 || {{SVK}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:4''' (0:1,0:1,2:2) || [[Marek Uram|Uram]], [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 233. || 5. apríl 2002 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:3''' (0:0,1:1,0:2) || [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 234. || 9. apríl 2002 || {{CZE}} [[Olomouc]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:5''' (0:2,1:3,0:0) || [[Gabriel Špilár|Špilár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 235. || 10. apríl 2002 || {{SVK}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:2''' (0:1,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 236. || 16. apríl 2002 || {{CZE}} [[Brno]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:4''' (0:0,2:1,2:3) || [[Róbert Tomík|Tomík]] 2, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 237. || 19. apríl 2002 || {{CHE}} [[Biel/Bienne|Biel]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''6:1''' (2:0,2:0,2:1) || [[Radovan Somík|Somík]], [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Jerguš Bača|Bača]], [[Róbert Tomík|Tomík]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 238. || 20. apríl 2002 || {{CHE}} [[Kreuzlingen]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:3''' (1:1,1:1,1:1) || [[Dušan Milo|D. Milo]], [[Marek Uram|Uram]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 239. || 27. apríl 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''7:0''' (2:0,1:0,4:0) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Vladimír Országh|Országh]], [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 240. || 29. apríl 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''5:4''' (2:1,2:2,1:1) || [[Richard Lintner|Lintner]] 2, [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 241. || 30. apríl 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:3''' (0:2,0:1,1:0) || [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 242. || 2. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:1''' (0:1,0:0,2:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 243. || 3. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''6:3''' (3:0,0:2,3:1) || [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Vladimír Országh|Országh]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 244. || 6. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''6:4''' (3:0,2:3,1:1) || [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 245. || 7. máj 2002 || {{SWE}} [[Karlstad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:2''' (0:1,1:1,2:0) || [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 246. || 9. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] - semifinále || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''3:2sn''' (0:1,1:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Vladimír Országh|Országh]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 247. || 11. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] - finále || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''4:3''' (2:0,1:1,1:2) || [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2002/2003</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 14-0-3-0-7 - 83:54</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 248. || 5. november 2002 || {{CZE}} [[Plzeň]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:4''' (0:1,3:2,0:1) || [[Radoslav Kropáč|Kropáč]], [[Gabriel Špilár|Špilár]], [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 249. || 16. december 2002 || {{FIN}} [[Helsinki]] || Baltika Cup || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:4''' (1:0,0:3,0:1) || [[Miroslav Škovira|Škovira]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 250. || 18. december 2002 || {{RUS}} [[Moskva]] || Baltika Cup || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:6''' (1:1,0:4,0:1) || [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 251. || 20. december 2002 || {{RUS}} [[Moskva]] || Baltika Cup || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''3:1''' (0:0,0:1,3:0) || [[Marcel Hanzal|Hanzal]], [[Richard Pavlikovský|Rich. Pavlikovský]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 252. || 21. december 2002 || {{RUS}} [[Moskva]] || Baltika Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''1:3''' (1:0,0:1,0:2) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 253. || 7. február 2003 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (0:1,1:1,1:1) || [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Erik Weissmann|Weissmann]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 254. || 8. február 2003 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:3''' (1:1,0:1,3:1) || [[Jaroslav Kmiť|Kmiť]], [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Roman Tomas|Tomas]], [[Miroslav Lažo|Lažo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 255. || 9. február 2003 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (1:1,1:0,0:0) || [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Stanislav Gron|Gron]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 256. || 2. apríl 2003 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''4:1''' (1:0,2:1,1:0) || [[Ján Zlocha|Zlocha]] 2, [[Richard Hartmann|R. Hartmann]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 257. || 3. apríl 2003 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''3:2''' (1:0,2:0,0:2) || [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]], [[Marián Cisár|Cisár]], [[Tibor Višňovský|T. Višňovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 258. || 9. apríl 2003 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:1''' (1:0,4:0,0:1) || [[Ľubomír Vaic|Vaic]], [[Peter Barinka|Barinka]], [[Dušan Milo|D. Milo]], [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]], [[Martin Čakajík|Čakajík]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 259. || 10. apríl 2003 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''1:1''' (0:1,1:0,0:0) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 260. || 16. apríl 2003 || {{CZE}} [[Prostějov]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:1''' (0:0,1:1,0:0) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 261. || 17. apríl 2003 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''5:3''' (0:0,3:3,2:0) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]], [[Marián Cisár|Cisár]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 262. || 23. apríl 2003 || {{SWE}} [[Göteborg]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:3''' (1:0,0:2,1:1) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Richard Kapuš|Kapuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 263. || 27. apríl 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''9:3''' (2:0,4:2,3:1) || [[Richard Zedník|Zedník]] 3, [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 3, [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Vladimír Országh|Országh]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 264. || 28. apríl 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''10:1''' (3:1,5:0,2:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] 2, [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Richard Lintner|Lintner]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 265. || 30. apríl 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:1''' (0:1,2:0,1:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Vladimír Országh|Országh]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 266. || 2. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''5:1''' (1:1,0:0,4:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 267. || 4. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''7:1''' (2:0,3:1,2:0) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 268. || 5. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:3''' (0:1,2:2,1:0) || [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 269. || 7. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:1,2:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Richard Kapuš|Kapuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 270. || 9. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – semifinále || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:4''' (0:1,1:1,0:2) || [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 271. || 10. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – o 3. miesto || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:2''' (2:1,1:1,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2003/2004</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 26 - 15-0-5-1-5 - 85:46</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 272. || 5. november 2003 || {{HUN}} [[Budapešť]] || príprava || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''6:2''' (3:1,1:0,2:1) || [[Michal Hudec|M. Hudec]] 2, [[Miroslav Lažo|Lažo]] 2, [[Jaroslav Kmiť|Kmiť]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 273. || 6. november 2003 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Astra Zeneca Cup || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''2:4''' (1:1,1:2,0:1) || [[Martin Čakajík|Čakajík]], [[Michal Hudec|M. Hudec]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 274. || 8. november 2003 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Astra Zeneca Cup || Slovensko - [[Holandské národné hokejové mužstvo|Holandsko]] || '''11:0''' (1:0,4:0,6:0) || [[Miroslav Lažo|Lažo]] 2, [[Ľubomír Sabol|Sabol]], [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[Ľubomír Pištek|Pištek]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Ján Homér|Homér]], [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Jaroslav Kmiť|Kmiť]], [[Martin Čakajík|Čakajík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 275. || 9. november 2003 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Astra Zeneca Cup – o 3. miesto || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''6:3''' (3:1,2:1,1:1) || [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]] 2, [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Miroslav Vantroba|Vantroba]], [[Miroslav Lažo|Lažo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 276. || 18. december 2003 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''5:2''' (1:1,4:1,0:0) || [[Ladislav Čierny|L. Čierny]] 2, [[Marek Uram|Uram]], [[Martin Bartek|Bartek]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 277. || 19. december 2003 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''3:4''' (2:0,0:2,1:2) || [[Peter Barinka|Barinka]] 2, [[Martin Bartek|Bartek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 278. || 20. december 2003 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (1:1,1:3,1:0) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] 2, [[Tomáš Harant|Harant]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 279. || 6. február 2004 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:4''' (0:0,2:4,2:0) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] 2, [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 280. || 7. február 2004 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:1''' (1:2,2:0,0:0) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Martin Hujsa|Hujsa]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 281. || 8. február 2004 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:1''' (0:0,0:0,1:1) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 282. || 1. apríl 2004 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''6:3''' (2:0,2:1,2:2) || [[Jaroslav Kmiť|Kmiť]] 2, [[Boris Žabka|Žabka]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Martin Hujsa|Hujsa]], [[René Školiak|Školiak]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 283. || 2. apríl 2004 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''2:1''' (1:1,0:0,1:0) || [[Stanislav Gron|S. Gron]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 284. || 7. apríl 2004 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:1''' (1:1,0:0,2:0) || [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] 2, [[Róbert Tomík|Tomík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 285. || 8. apríl 2004 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (0:0,1:0,1:1) || [[René Jarolín|Jarolín]], [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 286. || 14. apríl 2004 || {{LVA}} [[Riga]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] 2 |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 287. || 15. apríl 2004 || {{LVA}} [[Riga]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:3''' (0:1,3:0,0:2) || [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Róbert Tomík|Tomík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 288. || 21. apríl 2004 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:3''' (0:2,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 289. || 24. apríl 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''2:0''' (2:0,0:0,0:0) || [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 290. || 26. apríl 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:3''' (0:1,3:2,0:0) || [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Richard Lintner|Lintner]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 291. || 28. apríl 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''5:2''' (3:2,1:1,2:0) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 292. || 30. apríl 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:0''' (0:0,2:0,0:0) || [[Marián Hossa]], [[Ronald Petrovický|Ron. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 293. || 2. máj 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''8:0''' (3:0,4:0,1:0) || [[Pavol Demitra|Demitra]] 2, [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Zdeno Chára|Chára]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 294. || 5. máj 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 295. || 6. máj 2004 || {{CZE}} [[Praha]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:1,2:0,1:0) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Zdeno Chára|Chára]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 296. || 8. máj 2004 || {{CZE}} [[Praha]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – semifinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''1:2''' (0:0,1:1,0:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 297. || 9. máj 2004 || {{CZE}} [[Praha]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – o 3. miesto || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''0:1sn''' (0:0,0:0,0:0 - 0:0,0:1) || |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2004/2005</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 32 - 15-1-3-0-13 - 83:76</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 298. || 22. august 2004 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''0:2''' (0:0,0:0,0:2) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 299. || 28. august 2004 || {{CAN}} [[Ottawa]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:2''' (2:0,0:1,0:1 - 0:0) || [[Vladimír Országh|Országh]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 300. || 29. august 2004 || {{CAN}} [[Ottawa]] || príprava || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0 - 0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 301. || 1. september 2004 || {{CAN}} [[Montreal]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''1:5''' (0:2,0:1,1:2) || [[Martin Cibák|Cibák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 302. || 3. september 2004 || {{CAN}} [[St. Paul]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:3''' (1:2,0:0,0:1) || [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 303. || 5. september 2004 || {{CAN}} [[Toronto]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:5''' (1:1,0:2,1:2) || [[Marián Hossa]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 304. || 8. september 2004 || {{CAN}} [[Toronto]] || Svetový pohár - štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''0:5''' (0:0,0:4,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 305. || 11. november 2004 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (1:2,1:1,0:1) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 306. || 12. november 2004 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''5:3''' (1:0,1:0,3:3) || [[Martin Bartek|Bartek]] 4, [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 307. || 13. november 2004 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''6:2''' (1:1,0:0,5:1) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Martin Cibák|Cibák]], [[Martin Hujsa|Hujsa]], [[Martin Bartek|Bartek]], [[Tomáš Starosta|Starosta]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 308. || 14. november 2004 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''0:4''' (0:1,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 309. || 14. december 2004 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:2''' (1:0,2:1,1:1) || [[Marián Hossa]] 3, [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 310. || 16. december 2004 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:0,1:0,2:1) || [[Marián Hossa]] 2, [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 311. || 17. december 2004 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:1''' (2:0,3:0,0:1) || [[Miroslav Zálešák|Zálešák]], [[Marcel Hossa]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 312. || 18. december 2004 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:2''' (1:1,0:0,3:1) || [[Pavol Demitra|Demitra]] 2, [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 313. || 11. február 2005 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Pannon GSM Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (0:0,0:1,2:0) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 314. || 12. február 2005 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Pannon GSM Cup || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''4:2''' (1:2,2:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 315. || 13. február 2005 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Pannon GSM Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:1sn''' (0:0,0:0,1:1 - 0:0,1:0) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 316. || 7. apríl 2005 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''5:0''' (2:0,1:0,2:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]] 2, [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 317. || 8. apríl 2005 || {{CZE}} [[Brno]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:2''' (0:1,1:1,0:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 318. || 13. apríl 2005 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:2''' (1:1,1:0,2:1) || [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 319. || 14. apríl 2005 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Marián Hossa]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 320. || 19. apríl 2005 || {{SWE}} [[Jönköping]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:5''' (2:0,0:3,0:2) || [[Richard Lintner|Lintner]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 321. || 21. apríl 2005 || {{DEN}} [[Odense]] || príprava || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''1:2''' (0:1,1:0,0:1) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 322. || 27. apríl 2005 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''0:3''' (0:2,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 323. || 30. apríl 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''2:1''' (0:0,0:0,2:1) || [[Marián Hossa]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 324. || 2. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''3:3''' (1:0,1:2,1:1) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Marián Hossa]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 325. || 4. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''8:1''' (1:0,2:0,5:1) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Marián Hossa]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 326. || 7. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:5''' (0:2,1:3,0:0) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 327. || 8. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:0,2:1,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Marián Hossa]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 328. || 9. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''3:1''' (1:1,1:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Michal Handzuš|Handzuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 329. || 12. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:5''' (2:2,1:1,1:2) || [[Pavol Demitra|Demitra]] 2, [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Michal Handzuš|Handzuš]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2005/2006</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 28 - 15-0-4-0-9 - 92:58</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 330. || 10. november 2005 || {{DEU}} [[Mannheim]] || TUI Nations Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (2:0,0:3,0:1) || [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[Miroslav Zálešák|Zálešák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 331. || 11. november 2005 || {{DEU}} [[Hannover]] || TUI Nations Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Andrej Nedorost|Nedorost]], [[René Jarolín|Jarolín]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 332. || 12. november 2005 || {{DEU}} [[Hannover]] || TUI Nations Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''6:0''' (0:0,2:0,4:0) || [[Peter Fabuš|Fabuš]] 2, [[Erik Weissmann|Weissmann]] 2, [[Ľubomír Vaic|Vaic]], [[Tomáš Chrenko|T. Chrenko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 333. || 13. november 2005 || {{DEU}} [[Hannover]] || TUI Nations Cup || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:3''' (1:2,1:1,0:0) || [[Miroslav Zálešák|Zálešák]], [[Andrej Nedorost|Nedorost]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 334. || 15. december 2005 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:3''' (1:0,1:0,1:3 - 0:0) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 335. || 16. december 2005 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:0''' (0:0,1:0,0:0) || [[René Jarolín|Jarolín]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 336. || 17. december 2005 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''6:4''' (2:0,3:2,1:2) || [[Miroslav Zálešák|Zálešák]] 2, [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] 2, [[Radovan Somík|Somík]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 337. || 9. február 2006 || {{SWE}} [[Sundsvall]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''0:4''' (0:1,0:1,0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 338. || 15. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''5:3''' (1:2,2:1,2:0) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] 2, [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 339. || 16. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''6:3''' (4:1,1:2,1:0) || [[Marián Hossa]] 2, [[Richard Zedník|Zedník]], [[Ronald Petrovický|Ron. Petrovický]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Zdeno Chára|Chára]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 340. || 18. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:1''' (0:0,1:1,1:0) || [[Marián Hossa]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 341. || 19. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''2:1''' (0:1,1:0,1:0) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 342. || 21. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Marián Hossa]], [[Radoslav Suchý|Suchý]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 343. || 22. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || štvrťfinále [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:1,0:1,1:1) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 344. || 12. apríl 2006 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''3:1''' (1:0,1:1,1:0) || [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]], [[René Jarolín|Jarolín]], [[Michal Hudec|M. Hudec]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 345. || 14. apríl 2006 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''11:2''' (2:2,4:0,5:0) || [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]] 2, [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Andrej Kmeč|Kmeč]], [[René Jarolín|Jarolín]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Viliam Čacho|Čacho]], [[René Vydarený|Vydarený]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Martin Hujsa|Hujsa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 346. || 19. apríl 2006 || {{CZE}} [[Ostrava]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:2''' (1:0,0:1,0:1) || [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 347. || 20. apríl 2006 || {{SVK}} [[Žilina]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:2''' (0:1,0:1,2:0) || [[Peter Húževka|Húževka]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 348. || 27. apríl 2006 || {{CHE}} [[Biel/Bienne|Biel]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:2''' (0:1,0:0,2:1) || [[Gabriel Špilár|Špilár]], [[Andrej Kollár|Kollár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 349. || 28. apríl 2006 || {{CHE}} [[Bazilej]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:4''' (0:1,0:1,0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 350. || 2. máj 2006 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''4:2''' (0:1,2:1,2:0) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] 2, [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Gabriel Špilár|Špilár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 351. || 6. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:2''' (0:0,1:2,0:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 352. || 8. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''6:0''' (0:0,3:0,3:0) || [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]], [[Milan Jurčina|Jurčina]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 353. || 10. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''3:4''' (2:2,1:1,0:1) || [[Tomáš Surový|Surový]], [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 354. || 12. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] - osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:2''' (1:0,1:0,0:2) || [[Martin Cibák|Cibák]], [[Dušan Milo|Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 355. || 14. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] - osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''5:2''' (2:0,2:2,1:0) || [[Marián Hossa]], [[Martin Cibák|Cibák]], [[René Vydarený|Vydarený]], [[Marcel Hossa]], [[Andrej Kollár|Kollár]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 356. || 16. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] - osemfinálová skupina || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''8:0''' (1:0,4:0,3:0) || [[Richard Kapuš|Kapuš]] 2, [[Dušan Milo|Milo]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[Milan Jurčina|Jurčina]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 357. || 17. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] - štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''1:4''' (1:0,0:1,0:3) || [[Dušan Milo|Milo]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2006/2007</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 22 - 11-1-0-1-9 - 65:53</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 358. || 3. september 2006 || {{DEU}} [[Mannheim]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:3''' (0:1,1:0,0:2) || [[Vladimír Dravecký|Dravecký]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 359. || 10. november 2006 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 360. || 11. november 2006 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''5:2''' (1:2,2:0,2:0) || [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Juraj Štefanka|Štefanka]], [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Miroslav Kováčik|Kováčik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 361. || 12. november 2006 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár – finále || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:3pp''' (1:1,2:1,0:1 - 1:0) || [[Dušan Milo|Milo]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 362. || 14. december 2006 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Loto Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''3:0''' (1:0,1:0,1:0) || [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 363. || 15. december 2006 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Loto Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:2''' (0:2,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 364. || 16. december 2006 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Loto Cup || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''5:0''' (1:0,3:0,1:0) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 365. || 9. február 2007 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''6:2''' (1:1,2:1,3:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Daniel Babka|Babka]], [[Richard Stehlík|Stehlík]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[František Skladaný|Skladaný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 366. || 10. február 2007 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (1:1,0:2,1:0) || [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Dušan Milo|Milo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 367. || 11. február 2007 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:3sn''' (0:0,1:1,1:1 - 0:0,0:1) || [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 368. || 12. apríl 2007 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:5''' (1:2,1:1,0:2) || [[František Skladaný|Skladaný]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 369. || 13. apríl 2007 || {{CZE}} [[Brno]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:1,0:2,1:0) || [[Andrej Podkonický|Podkonický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 370. || 18. apríl 2007 || {{AUT}} [[Viedeň]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''3:1''' (1:0,1:0,1:1) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]] 2, [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 371. || 19. apríl 2007 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:2''' (1:2,2:0,0:0) || [[Miroslav Hlinka|Hlinka]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 372. || 24. apríl 2007 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:2''' (0:1,0:1,1:0) || [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 373. || 29. apríl 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:0''' (2:0,1:0,0:0) || [[Marek Uram|Uram]], [[Zdeno Chára|Chára]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 374. || 1. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''5:1''' (1:0,1:0,3:1) || [[Peter Podhradský|Podhradský]] 2, [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 375. || 3. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:5''' (1:1,2:3,1:1) || [[Milan Jurčina|Jurčina]], [[Marián Hossa]], [[Marek Uram|Uram]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 376. || 4. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:4''' (1:2,0:2,1:0) || [[Zdeno Chára|Chára]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 377. || 6. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:2''' (0:1,2:0,1:1) || [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 378. || 7. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:3''' (1:1,2:2,1:0) || [[Zdeno Chára|Chára]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] 2, [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 379. || 9. máj 2007 || {{RUS}} [[Moskva]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] - štvrťfinále || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''4:7''' (2:1,0:3,2:3) || [[Marián Hossa]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2007/2008</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 17 - 7-2-0-0-8 - 51:40</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 380. || 9. november 2007 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''5:2''' (3:0,0:2,2:0) || [[Marek Haščák]] 2, [[Peter Húževka|Húževka]], [[Peter Fabuš|Fabuš]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 381. || 10. november 2007 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2''' (1:1,0:1,0:0) || [[Peter Húževka|Húževka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 382. || 11. november 2007 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:5''' (1:1,1:2,1:2) || [[František Skladaný|Skladaný]], [[Peter Húževka|Húževka]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 383. || 11. december 2007 || {{CZE}} [[Praha]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:2pp''' (0:1,1:0,1:1 - 1:0) || [[Miroslav Hlinka|Hlinka]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Dominik Graňák|Graňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 384. || 14. december 2007 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (1:1,0:1,1:1) || [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Peter Fabuš|Fabuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 385. || 15. december 2007 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''6:2''' (1:1,5:1,0:0) || [[Andrej Podkonický|Podkonický]] 2, [[František Skladaný|Skladaný]] 2, [[Gabriel Špilár|Špilár]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 386. || 5. február 2008 || {{SWE}} [[Västerås]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''5:1''' (2:1,3:0,0:0) || [[František Skladaný|Skladaný]], [[Marcel Haščák]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Peter Fabuš|Fabuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 387. || 8. február 2008 || {{CHE}} [[Lausanne]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''3:2''' (3:2,0:0,0:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 388. || 9. február 2008 || {{CHE}} [[Lausanne]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2''' (0:0,1:2,0:0) || [[Milan Hruška|Hruška]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 389. || 10. február 2008 || {{CHE}} [[Lausanne]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:4''' (0:0,0:1,1:3) || [[Juraj Kolník|J. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 390. || 17. apríl 2008 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''0:2''' (0:0,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 391. || 24. apríl 2008 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''3:1''' (1:0,1:1,1:0) || [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 392. || 3. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''5:1''' (1:0,2:1,2:0) || [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Juraj Kolník]], [[Róbert Petrovický]], [[Marcel Hossa]], [[Peter Podhradský|Podhradský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 393. || 5. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:4''' (0:2,1:1,1:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Juraj Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 394. || 7. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:3''' (2:2,0:1,0:0) || [[Róbert Petrovický]], [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 395. || 9. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] o záchranu || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''5:1''' (1:0,4:1,0:0) || [[Róbert Petrovický]], [[Marcel Hossa]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 396. || 10. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] o záchranu || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''4:3sn''' (1:0,2:2,0:1 - 0:0,1:0) || [[Juraj Kolník|J. Kolník]], [[Róbert Petrovický]], [[Ľubomír Višňovský|Višňovský]], rozhodujúci nájazd [[Ľubomír Višňovský|Višňovský]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2008/2009</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 21 - 8-1-0-6-6 - 53:62</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 397. || 4. november 2008 || {{CZE}} [[Praha]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:7''' (0:3,0:3,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 398. || 7. november 2008 || {{DEU}} [[Mannheim]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:5''' (1:2,1:2,0:1) || [[Ivan Koložváry|Koložváry]], [[Juraj Mikúš|Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 399. || 8. november 2008 || {{DEU}} [[Mannheim]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:5''' (0:3,1:1,1:1) || [[Ivan Koložváry|Koložváry]], [[František Skladaný|Skladaný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 400. || 9. november 2008 || {{DEU}} [[Mannheim]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2sn''' (0:0,0:0,1:1 - 0:0,0:1) || [[Juraj Mikúš|Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 401. || 19. december 2008 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:1pp''' (0:0,0:0,0:0 - 0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 402. || 20. december 2008 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:2''' (1:0,0:1,2:1) || [[Jiří Bicek|Bicek]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 403. || 5. február 2009 || {{CHE}} [[Ženeva]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:0''' (1:0,1:0,2:0) || [[Jiří Bicek|Bicek]], [[René Vydarený|Vydarený]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[František Skladaný|Skladaný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 404. || 6. február 2009 || {{CHE}} [[Sierre]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2''' (0:0,1:1,0:1) || [[Rastislav Špirko|Špirko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 405. || 7. február 2009 || {{CHE}} [[Gstaad]] || príprava - Hralo sa na otvorenom štadióne || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:4sn''' (1:0,0:3,2:0 - 0:0,0:1) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Michal Macho|Macho]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 406. || 3. apríl 2009 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:1''' (3:0,0:0,1:1) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Marcel Hossa]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 407. || 4. apríl 2009 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''5:1''' (4:0,1:1,0:0) || [[Štefan Ružička|Ružička]] 2, [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Marcel Hossa]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 408. || 9. apríl 2009 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''5:2''' (1:0,3:1,1:1) || [[Štefan Ružička|Š. Ružička]] 2, [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Michal Macho|Macho]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 409. || 10. apríl 2009 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''5:1''' (2:0,2:0,1:1) || [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Tomáš Bulík|Bulík]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 410. || 16. apríl 2009 || {{LVA}} [[Riga]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:2''' (1:1,2:0,1:1) || [[Marcel Hossa]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Ivan Švarný|Švarný]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 411. || 17. apríl 2009 || {{LVA}} [[Riga]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''2:3pp''' (1:1,0:0,1:1 - 0:1) || [[Juraj Mikúš|Mikúš]], [[Jaroslav Obšut|Obšut]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 412. || 24. apríl 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''4:3''' (1:0,2:1,1:2) || [[Štefan Ružička|Š. Ružička]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Marcel Hossa]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 413. || 26. apríl 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:2sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,0:1) || [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 414. || 28. apríl 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:7''' (0:3,1:3,2:1) || [[Tomáš Surový|Surový]], [[Marcel Hossa]], [[Dominik Graňák|Graňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 415. || 1. máj 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:2pp''' (0:1,1:0,0:0 - 0:1) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 416. || 2. máj 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:8''' (0:4,0:4,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 417. || 4. máj 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:2pp''' (2:0,0:1,0:1 - 1:0) || [[Štefan Ružička|Š. Ružička]], [[Peter Smrek|Smrek]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2009/2010</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 25 - 8-3-0-2-12 - 63:70</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 418. || 6. november 2009 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (1:1,0:1,1:1) || [[Rudolf Huna]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 419. || 7. november 2009 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:2sn''' (0:0,1:0,0:1 - 0:0,0:1) || [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 420. || 8. november 2009 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:2sn''' (0:1,2:1,0:0 - 0:0,1:0) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Richard Lintner|Lintner]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 421. || 15. december 2009 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava - v rámci osláv 80. výročia vzniku slovenského hokeja || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:3sn''' (0:1,2:0,0:1 - 0:0,0:1) || [[Richard Zedník|Zedník]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 422. || 17. december 2009 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:2''' (1:0,2:0,1:2) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] 2, [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Richard Zedník|Zedník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 423. || 19. december 2009 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (0:2,2:1,0:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Ivan Baranka|Baranka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 424. || 17. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – Mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:1,1:2,0:0) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 425. || 18. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – Mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:1sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Marián Hossa]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 426. || 20. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – Mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''6:0''' (3:0,2:0,1:0) || [[Ľubomír Višňovský|Višňovský]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Marián Hossa]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Ivan Baranka|Baranka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 427. || 23. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || kvalifikácia o ?-finále [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – Mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:3''' (3:1,0:2,1:0) || [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 428. || 24. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || ?-finále [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – Mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''4:3''' (0:0,3:2,1:1) || [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Tomáš Kopecký|Kopecký]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 429. || 26. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || semifinále [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – Mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (0:2,0:1,2:0) || [[Ľubomír Višňovský|Višňovský]], [[Michal Handzuš|Handzuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 430. || 27. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || o 3. miesto [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – Mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''3:5''' (0:1,3:0,0:4) || [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Marián Hossa]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 431. || 16. apríl 2010 || {{CZE}} [[Prostějov]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:6''' (1:3,1:2,0:1) || [[Tomáš Záborský|Záborský]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 432. || 17. apríl 2010 || {{CZE}} [[Prostějov]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:3''' (1:0,0:1,1:2) || [[Roman Tománek|Tománek]], [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 433. || 23: apríl 2010 || {{DEU}} [[Füssen]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:2''' (2:0,1:1,0:1) || [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Roman Tománek|Tománek]], [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 434. || 25. apríl 2010 || {{DEU}} [[Ravensburg]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:2pp''' (2:1,0:0,0:1 - 1:0) || [[Marek Zagrapan|Zagrapan]], [[Michal Chovan|Chovan]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 435. || 2. máj 2010 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:3''' (0:1,1:2,3:0) || [[Richard Lintner|Lintner]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Marek Zagrapan|Zagrapan]], [[Ivan Majeský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 436. || 3. máj 2010 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''0:2''' (0:0,0:2,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 437. || 9. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''1:3''' (0:1,0:1,1:1) || [[Ivan Majeský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 438. || 11. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:2''' (0:2,2:0,2:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Marek Zagrapan|Zagrapan]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 439. || 13. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''5:1''' (1:0,2:0,2:1) || [[Marek Zagrapan|Zagrapan]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]] 2, [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 440. || 14. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''0:6''' (0:6,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 441. || 17. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:5''' (0:0,0:3,2:2) || [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Vladimír Mihálik|V. Mihálik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 442. || 18. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:2''' (0:1,1:1,0:0) || [[Marek Svatoš|Svatoš]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2010/2011</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 21 - 9-2-0-2-8 - 61:47</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 443. || 12. november 2010 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:2''' (0:0,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 444. || 13. november 2010 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:2pp''' (1:0,1:0,0:2 - 1:0) || [[Roman Tománek|Tománek]], [[Marek Haščák]], [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 445. || 14. november 2010 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3sn''' (1:1,0:1,1:0 - 0:0,0:1) || [[Rudolf Huna]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 446. || 17. december 2010 || {{CHE}} [[Herisau]] || Arosa Challenge || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''0:1pp''' (0:0,0:0,0:0 - 0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 447. || 18. december 2010 || {{CHE}} [[Herisau]] || Arosa Challenge || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''5:3''' (0:1,2:1,3:1) || [[Marek Bartánus|M. Bartánus]] 2, [[Adam Lapšanský|Lapšanský]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Michal Macho|Macho]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 448. || 11. február 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:1''' (0:0,2:1,2:0) || [[Tomáš Surový|Surový]], [[Richard Stehlík|Stehlík]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Richard Zedník|Zedník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 449. || 12. február 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Richard Zedník|Zedník]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 450. || 1. apríl 2011 || {{FIN}} [[Lahti]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:3''' (0:2,0:0,1:1) || [[Štefan Ružička|Ružička]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 451. || 2. apríl 2011 || {{FIN}} [[Kuovola]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:3''' (0:0,2:3,0:0) || [[Michal Sersen|Sersen]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 452. || 8. apríl 2011 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''4:0''' (3:0,1:0,0:0) || [[Štefan Ružička|Ružička]] 2, [[Tomáš Záborský|Záborský]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 453. || 9. apríl 2011 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:3''' (0:0,2:3,3:0) || [[Štefan Ružička|Ružička]] 3, [[Marcel Hossa]], [[Martin Cibák|Cibák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 454. || 13. apríl 2011 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:5''' (2:2,0:0,0:3) || [[Michal Sersen|Sersen]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 455. || 15. apríl 2011 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''5:2''' (2:0,3:1,0:0) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Ivan Baranka|Baranka]], [[Richard Pánik|Pánik]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 456. || 21. apríl 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''4:3sn''' (0:1,2:1,1:1 - 0:0,1:0) || [[Marcel Hossa]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 457. || 24. apríl 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''6:1''' (1:0,2:1,3:0) || [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Štefan Ružička|Ružička]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Martin Cibák|Cibák]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 458. || 29. apríl 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] základná skupina || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''3:1''' (0:0,1:1,2:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Marcel Hossa]], [[Ľuboš Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 459. || 1. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] základná skupina || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:4''' (0:0,0:3,3:1) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 460. || 3. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] základná skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''3:4''' (1:2,2:1,0:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 461. || 6. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:3''' (0:1,1:0,1:2) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 462. || 7. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:2''' (1:0,0:0,0:2) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 463. || 9. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''4:1''' (2:1,0:0,2:0) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Marián Hossa]], [[Richard Zedník|Zedník]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2011/2012</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 25 - 13-1-0-3-8 - 70:59</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 464. || 11. november 2011 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:0''' (1:0,0:0,1:0) || [[Michel Miklík]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 465. || 12. november 2011 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''6:3''' (2:1,1:0,3:2) || [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Radoslav Tybor|Tybor]], [[Marcel Hossa]] 2, [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Michel Miklík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 466. || 13. november 2011 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:1''' (0:1,0:0,2:0) || [[Marcel Hossa]], [[Libor Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 467. || 16. december 2011 || {{AUT}} [[Klagenfurt]] || Rakúsky pohár || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:2pp''' (1:1,0:0,0:0 - 0:1) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 468. || 17. december 2011 || {{AUT}} [[Klagenfurt]] || Rakúsky pohár || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 469. || 10. február 2012 || {{BLR}} [[Minsk]] || Bell Swiss Bank Tournament Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:0,0:1,3:0) || [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] 2, [[Rastislav Špirko|Špirko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 470. || 11. február 2012 || {{BLR}} [[Minsk]] || Bell Swiss Bank Tournament Cup || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''5:1''' (3:1,1:0,1:0) || [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Michel Miklík]], [[Adam Lapšanský|Lapšanský]], [[Kristián Kudroč|Kudroč]], [[Marcel Haščák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 471. || 6. apríl 2012 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''1:3''' (0:1,1:1,0:1) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 472. || 7. apríl 2012 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''3:4sn''' (0:0,2:3,1:0 - 0:0,0:1) || [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] 2, [[Peter Mikuš|P. Mikuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 473. || 13. apríl 2012 || {{RUS}} [[Jaroslavľ]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''1:2sn''' (0:1,1:0,0:0 - 0:0,0:1) || [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 474. || 14. apríl 2012 || {{RUS}} [[Jaroslavľ]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:3''' (0:1,0:2,2:0) || [[Milan Bartovič|Bartovič]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 475. || 18. apríl 2012 || {{CZE}} [[Praha]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:1,1:0,0:2) || [[Kristián Kudroč|Kudroč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 476. || 20. apríl 2012 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:3sn''' (0:0,2:1,0:1 - 0:0,0:1) || [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 477. || 27. apríl 2012 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:5sn''' (0:1,2:3,2:0 - 0:0,0:1) || [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] 2, [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 478. || 28. apríl 2012 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''5:4sn''' (1:2,2:1,1:1 - 0:0,1:0) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Marek Hovorka|Hovorka]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 479. || 4. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (0:1,1:2,1:0) || [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 480. || 6. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''0:1''' (0:1,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 481. || 7. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:2''' (3:1,0:1,1:0) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 482. || 9. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''4:2''' (1:1,1:0,2:1) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Tomáš Kopecký|Kopecký]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 483. || 12. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''5:1''' (1:0,4:1,0:0) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Michel Miklík|Miklík]], [[Tomáš Kopecký|Kopecký]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 484. || 13. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:0''' (1:0,0:0,0:0) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 485. || 15. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''5:4''' (2:2,1:1,2:1) || [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Tomáš Kopecký|Kopecký]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 486. || 17. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:3''' (2:1,0:2,2:0) || [[Tomáš Kopecký|Kopecký]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Michal Handzuš|Handzuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 487. || 19. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] semifinále || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:1''' (1:0,0:1,2:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Libor Hudáček|Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 488. || 20. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] finále || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:6''' (1:1,0:3,1:2) || [[Zdeno Chára|Chára]] 2 |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2012/2013</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 23 - 8-1-0-3-11 - 52:62</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 489. || 9. november 2012 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (0:1,1:2,1:0) || [[Marcel Hossa]], [[Boris Valábik|Valábik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 490. || 10. november 2012 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''5:2''' (0:1,3:0,2:1) || [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[Marcel Hossa]], [[Peter Ölvecký|Ölvecký]], [[Ivan Baranka|Baranka]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 491. || 11. november 2012 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''0:2''' (0:0,0:0,0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 492. || 14. december 2012 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge 2012 || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:2sn''' (0:0,2:2,0:0 - 0:0,1:0) || [[Rastislav Špirko|Špirko]], [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Tomáš Záborský|Záborský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 493. || 15. december 2012 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge 2012 || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:5''' (0:1,0:3,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 494. || 8. február 2013 || {{NOR}} [[Stavanger]] || Turnaj 3 krajín || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:1''' (2:0,0:0,0:1) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Michael Vandas|Vandas]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 495. || 9. február 2013 || {{NOR}} [[Stavanger]] || Turnaj 3 krajín || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''2:4''' (0:0,2:3,0:1) || [[Kristián Kudroč|Kudroč]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 496. || 3. apríl 2013 || {{SWE}} [[Oskarshamn]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:6''' (0:2,1:2,0:2) || [[Michal Sersen|Sersen]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 497. || 5. apríl 2013 || {{SWE}} [[Växjö]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:5''' (1:1,0:0,0:4) || [[Marko Daňo|M. Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 498. || 12. apríl 2013 || {{BLR}} [[Žlobin]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''3:0''' (0:0,2:0,1:0) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Martin Bartek|Bartek]], [[Ján Brejčák|Brejčák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 499. || 13. apríl 2013 || {{BLR}} [[Bobrujsk]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''3:4''' (0:2,1:1,2:1) || [[Peter Ölvecký|Ölvecký]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Vladimír Mihálik|Mihálik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 500. || 18. apríl 2013 || {{CZE}} [[Praha]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:2''' (0:1,1:1,2:0) || [[Ján Sýkora]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 501. || 20. apríl 2013 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:0''' (0:0,1:0,2:0) || [[Martin Bartek|Bartek]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 502. || 25. apríl 2013 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup 2013 || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:3sn''' (0:0,1:2,1:0 - 0:0,0:1) || [[Marcel Haščák]], [[Michal Sersen|Sersen]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 503. || 27. apríl 2013 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup 2013 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:2pp''' (0:0,1:1,0:0 - 0:1) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 504. || 3. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''6:2''' (1:0,2:0,3:2) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Peter Ölvecký|Ölvecký]], [[Tomáš Záborský|Záborský]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 505. || 4. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:2''' (0:1,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 506. || 6. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:2''' (0:1,1:0,2:1) || [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Tomáš Záborský|Záborský]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 507. || 9. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''3:5''' (1:3,1:1,1:1) || [[Tomáš Záborský|Záborský]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[René Vydarený|Vydarený]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 508. || 10. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''1:2sn''' (1:0,0:1,0:0 - 0:0,0:1) || [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 509. || 12. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''1:3''' (0:0,1:2,0:1) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 510. || 14. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:1''' (2:0,1:1,1:0) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Martin Bartek|Bartek]], [[René Vydarený|Vydarený]], [[Marko Daňo|M. Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 511. || 16. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – štvrťfinále || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''3:4''' (0:3,2:0,1:1) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Tomáš Surový|Surový]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2013/2014</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 8-2-0-2-12 - 54:69</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 512. || 8. november 2013 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:3sn''' (0:2,1:1,2:0 - 0:0,1:0) || [[Michal Sersen|Sersen]] 2, [[Marcel Hossa]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 513. || 9. november 2013 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:2''' (0:1,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 514. || 10. november 2013 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''0:3''' (0:1,0:2,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 515. || 20. december 2013 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''1:2''' (0:1,0:0,1:1) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 516. || 21. december 2013 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''4:2''' (2:0,1:1,1:1) || [[Juraj Mikuš|J. Mikuš]], [[Adam Lapšanský|Lapšanský]], [[Radoslav Tybor|Tybor]], [[Ivan Baranka|Baranka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 517. || 13. február 2014 || {{RUS}} [[Soči]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – Mužský turnaj|ZOH 2014]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:7''' (0:1,1:6,0:0) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 518. || 15. február 2014 || {{RUS}} [[Soči]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – Mužský turnaj|ZOH 2014]] – základná skupina || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''1:3''' (0:0,0:0,1:3) || [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 519. || 16. február 2014 || {{RUS}} [[Soči]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – Mužský turnaj|ZOH 2014]] – základná skupina || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''0:1sn''' (0:0,0:0,0:0 - 0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 520. || 18. február 2014 || {{RUS}} [[Soči]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – Mužský turnaj|ZOH 2014]] – osemfinále || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:5''' (0:3,1:1,2:1) || [[Marián Hossa]] 2, [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 521. || 11. apríl 2014 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''1:3''' (0:0,1:1,0:2) || [[Adam Lapšanský|Lapšanský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 522. || 13. apríl 2014 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''4:3''' (2:0,2:2,0:1) || [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Dávid Skokan|Skokan]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 523. || 17. apríl 2014 || {{FRA}} [[Gap]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:4''' (0:3,0:0,2:1) || [[Rastislav Špirko|Špirko]], [[Andrej Šťastný|Šťastný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 524. || 19. apríl 2014 || {{FRA}} [[Grenoble]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''3:1''' (0:0,2:0,1:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Radoslav Tybor|Tybor]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 525. || 24. apríl 2014 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:3''' (0:1,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 526. || 26. apríl 2014 || {{SVK}} [[Poprad]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:1''' (1:0,1:1,0:0) || [[Ivan Švarný|Švarný]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 527. || 1. máj 2014 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''5:3''' (3:2,2:0,0:1) || [[Ján Brejčák|J. Brejčák]], [[Marek Viedenský|Viedenský]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Ivan Švarný|Švarný]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 528. || 3. máj 2014 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:2pp''' (0:1,1:0,1:1 - 1:0) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Dávid Skokan|Skokan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 529. || 9. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3pp''' (0:1,2:0,0:1 - 0:1) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Marek Viedenský|Viedenský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 530. || 10. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''1:4''' (0:0,1:1,0:3) || [[Karol Sloboda|K. Sloboda]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 531. || 12. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''3:5''' (1:0,2:1,0:4) || [[Ladislav Nagy|Nagy]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 532. || 14. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''5:2''' (2:2,1:0,2:0) || [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] 2, [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 533. || 16. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:3''' (0:2,1:0,0:1) || [[Martin Marinčin|Marinčin]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 534. || 17. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''4:1''' (1:0,2:1,1:0) || [[Marek Ďaloga|Ďaloga]], [[Marek Viedenský|Viedenský]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 535. || 20. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''4:3''' (1:0,0:1,3:2) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] 2, [[Michel Miklík|Miklík]], [[Marek Viedenský|Viedenský]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2014/2015</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 22 - 6-2-0-5-9 - 55:56</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 536. || 7. november 2014 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''4:1''' (1:0,1:0,2:1) || [[Juraj Mikuš|J. Mikuš]], [[Radek Deyl|Deyl]], [[Adam Lapšanský|Lapšanský]], [[Roman Rác|Rác]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 537. || 8. november 2014 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:2''' (0:1,0:1,1:0) || [[Adam Lapšanský|Lapšanský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 538. || 9. november 2014 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''1:2''' (0:0,1:0,0:2) || [[Adam Lapšanský|Lapšanský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 539. || 19. december 2014 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''1:2''' (0:0,0:1,1:1) || [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 540. || 20. december 2014 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:3''' (0:0,0:1,1:2) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 541. || 5. február 2015 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:1''' (1:0,2:0,1:1) || [[Ladislav Nagy|L. Nagy]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Michal Sersen|Sersen]], [[Marcel Haščák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 542. || 7. február 2015 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''5:0''' (2:0,0:0,3:0) || [[Marek Viedenský|Viedenský]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Ján Sýkora]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 543. || 2. apríl 2015 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:4''' (2:0,1:2,0:2) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 544. || 4. apríl 2015 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:1''' (0:1,2:0,1:0) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Marcel Haščák]], [[Dávid Gríger|Gríger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 545. || 9. apríl 2015 || {{CZE}} [[Jihlava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3sn''' (1:1,0:1,1:0 - 0:0,0:1) || [[Milan Bartovič|Bartovič]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 546. || 10. apríl 2015 || {{CZE}} [[Jihlava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:3''' (0:2,0:0,1:1) || [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 547. || 16. apríl 2015 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''4:5sn''' (1:2,2:0,1:2 - 0:0,0:1) || [[Ivan Baranka|Baranka]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]], [[Michel Miklík|Miklík]], [[Peter Podhradský|Podhradský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 548. || 18. apríl 2015 || {{SVK}} [[Poprad]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''5:2''' (4:0,0:2,1:0) || [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Michel Miklík|Miklík]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Juraj Mikuš|J. Mikuš]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 549. || 24. apríl 2015 || {{LVA}} [[Riga]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:5''' (0:3,0:1,1:1) || [[Milan Jurčina|Jurčina]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 550. || 25. apríl 2015 || {{LVA}} [[Riga]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''2:3sn''' (0:0,0:1,2:1 - 0:0,0:1) || [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 551. || 2. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''4:3sn''' (0:0,0:1,3:2 - 0:0,1:0) || [[Michal Sersen|Sersen]], [[Marek Viedenský|Viedenský]], [[Dominik Graňák|Graňák]], rozh. sam. nájazd [[Marko Daňo|M. Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 552. || 3. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:1pp''' (0:0,0:0,1:1 - 1:0) || [[Andrej Meszároš|Meszároš]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 553. || 5. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''3:1''' (0:1,0:0,3:0) || [[Andrej Meszároš|Meszároš]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 554. || 6. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''2:3''' (1:0,1:2,0:1) || [[Tomáš Surový|Surový]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 555. || 9. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:3''' (0:0,0:0,0:3) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 556. || 10. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''2:3pp''' (1:0,0:1,1:1 - 0:1) || [[Tomáš Kopecký|Kopecký]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 557. || 12. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:5pp''' (0:2,4:2,0:0 - 0:1) || [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Adam Jánošík|Jánošík]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2015/2016</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 22 - 8-2-0-3-9 - 50:58</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 558. || 6. november 2015 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''0:1''' (0:0,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 559. || 7. november 2015 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:4''' (0:2,0:2,2:0) || [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Martin Réway|Réway]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 560. || 8. november 2015 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''4:0''' (1:0,1:0,2:0) || [[Andrej Šťastný|Šťastný]], [[Tomáš Marcinko|Marcinko]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Eduard Šedivý|Šedivý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 561. || 18. december 2015 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''4:1''' (2:0,1:1,1:0) || [[Tomáš Marcinko|T. Marcinko]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Michal Hlinka]], [[Pavol Skalický|Skalický]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 562. || 19. december 2015 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:3sn''' (0:0,1:2,1:0 - 0:0,0:1) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Pavol Skalický|Skalický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 563. || 11. február 2016 || {{SVK}} [[Žilina]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:1''' (1:1,0:0,1:0) || [[Tomáš Marcinko|T. Marcinko]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 564. || 13. február 2016 || {{SVK}} [[Žilina]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''4:0''' (2:0,1:0,1:0) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Martin Bakoš|M. Bakoš]], [[Tomáš Hrnka|Hrnka]], [[Rastislav Dej|Dej]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 565. || 7. apríl 2016 || {{FIN}} [[Pori]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:3''' (0:1,0:0,2:2) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 566. || 8. apríl 2016 || {{FIN}} [[Turku]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''1:6''' (0:1,0:2,1:3) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 567. || 14. apríl 2016 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''0:6''' (0:0,0:3,0:3) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 568. || 16. apríl 2016 || {{SVK}} [[Poprad]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''1:2sn''' (0:1,0:0,1:0 - 0:0,0:1) || [[Michal Sersen|Sersen]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 569. || 22. apríl 2016 || {{FRA}} [[Megève]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:1''' (0:0,2:1,2:0) || [[Tomáš Hrnka|T. Hrnka]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Marko Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 570. || 24. apríl 2016 || {{FRA}} [[Grenoble]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:3sn''' (1:0,0:1,1:1 - 0:0,0:1) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Marko Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 571. || 28. apríl 2016 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''4:3pp''' (1:0,2:0,0:3 - 1:0) || [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Martin Bakoš|M. Bakoš]], [[Martin Réway|Réway]], [[Andrej Meszároš|Meszároš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 572. || 30. apríl 2016 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:1''' (3:0,0:1,0:0) || [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Andrej Meszároš|Meszároš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 573. || 7. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{HUN|lh}} || '''4:1''' (2:1,1:0,1:0) || [[Tomáš Marcinko|Marcinko]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 574. || 8. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''5:1''' (2:1,2:0,1:0) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Christián Jaroš|Jaroš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 575. || 10. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{GER|lh}} || '''1:5''' (1:0,0:3,0:2) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 576. || 11. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:4''' (0:0,2:0,0:4) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 577. || 14. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''0:5''' (0:2,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 578. || 15. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:5''' (0:0,0:2,0:3) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 579. || 17. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:2pp''' (1:0,0:1,1:1 - 1:0) || [[Christián Jaroš|Jaroš]], [[Pavol Skalický|Skalický]], [[Marko Daňo|Daňo]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2016/2017</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 10-2-0-2-10 - 56:60</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 580. || 24. august 2016 || {{AUT}} [[Viedeň]] || prípravný zápas || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Miloš Bubela|Bubela]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 581. || 4. november 2016 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:1''' (0:0,1:0,2:1) || [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Tomáš Hrnka|Hrnka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 582. || 5. november 2016 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''4:3sn''' (1:1,2:1,0:1 - 0:0,1:0) || [[Martin Gernát|Gernát]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Adam Jánošík|Jánošík]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 583. || 6. november 2016 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''4:1''' (1:0,0:0,3:1) || [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Marcel Haščák|Haščák]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 584. || 16. december 2016 || {{CHE}} [[Biel/Bienne|Biel]] || Suisse Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''1:7''' (1:1,0:3,0:3) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 585. || 17. december 2016 || {{CHE}} [[Biel/Bienne|Biel]] || Suisse Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''6:1''' (3:0,3:0,0:1) || [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Matej Češík|Češík]], [[Michal Hlinka|Hlinka]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 586. || 9. február 2017 || {{SVK}} [[Nové Zámky]] || prípravný zápas || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''1:3''' (1:2,0:0,0:1) || [[Michal Čajkovský|Čajkovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 587. || 10. február 2017 || {{SVK}} [[Nitra]] || Slovakia Cup 2017 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''6:2''' (2:0,0:0,4:2) || [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] 2, [[Martin Gernát|Gernát]], [[Ivan Švarný|Švarný]], [[Radoslav Macík|Macík]], [[Tomáš Hrnka|Hrnka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 588. || 11. február 2017 || {{SVK}} [[Nitra]] || Slovakia Cup 2017 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''3:4''' (0:2,2:1,1:1) || [[Martin Gernát|Gernát]], [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 589. || 6. apríl 2017 || {{DEN}} [[Odense]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Libor Hudáček|Hudáček L.]], [[Patrik Lušňák|Lušňák P.]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 590. || 8. apríl 2017 || {{DEN}} [[Aalborg]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Tomáš Hrnka|Hrnka]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 591. || 13. apríl 2017 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''1:2''' (1:0,0:0,0:2) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 592. || 15. apríl 2017 || {{SVK}} [[Žilina]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''0:3''' (0:0,0:1,0:2) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 593. || 19. apríl 2017 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:3''' (0:2,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 594. || 21. apríl 2017 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''3:2''' (1:0,1:1,1:1) || [[Libor Hudáček|Hudáček L.]], [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Dávid Skokan|Skokan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 595. || 28. apríl 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:2''' (2:0,0:1,1:1) || [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Michel Miklík|Miklík Michel]], [[Martin Bakoš|Bakoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 596. || 29. apríl 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:0''' (0:0,1:0,2:0) || [[Tomáš Matoušek|Matoušek]], [[Tomáš Zigo|Zigo]], [[Michel Miklík|Miklík Michel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 597. || 6. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''3:2pp''' (1:0,0:1,1:1 - 1:0) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Libor Hudáček|Hudáček L.]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 598. || 7. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:3''' (0:1,0:1,1:1) || [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 599. || 9. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:4sn''' (0:1,0:2,3:0 - 0:0,0:1) || [[Martin Gernát|Gernát]], [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 600. || 10. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:3sn''' (1:0,1:2,0:0 - 0:0,0:1) || [[Tomáš Matoušek|Matoušek]], [[Libor Hudáček|Hudáček L.]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 601. || 13. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''0:6''' (0:3,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 602. || 14. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:6''' (0:1,1:3,0:2) || [[Martin Gernát|Gernát]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 603. || 16. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''2:4''' (0:2,1:1,1:1) || [[Tomáš Matoušek|Matoušek]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2017/2018</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 28 - 13-2-0-4-9 - 67:64</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 604. || 23. august 2017 || {{CZE}} [[Třinec]] || prípravný zápas || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:0''' (1:0,0:0,1:0) || [[Matej Paulovič|Paulovič]], [[Patrik Svitana|Svitana]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 605. || 24. august 2017 || {{SVK}} [[Žilina]] || prípravný zápas || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:2''' (1:0,0:2,0:0) || [[Marek Zagrapan|Zagrapan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 606. || 10. november 2017 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár 2017 || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Patrik Lamper|Lamper]], [[Marek Hovorka|Hovorka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 607. || 11. november 2017 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár 2017 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 608. || 12. november 2017 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár 2017 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:4''' (0:1,2:2,0:1) || [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 609. || 14. december 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || MECA Hockey Games 2017 || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:2''' (2:1,0:1,2:0) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] 2, [[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 610. || 15. december 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || MECA Hockey Games 2017 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:3pp''' (1:0,0:1,1:1 - 0:1) || [[Patrik Lamper|Lamper]], [[Lukáš Cingeľ|Cingeľ]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 611. || 16. december 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || MECA Hockey Games 2017 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:0sn''' (0:0,0:0,0:0 - 0:0,1:0) || rozhod.najazd: [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 612. || 14. február 2018 || {{KOR}} [[Pchjongčchang|Pjongčang]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – Mužský turnaj|ZOH 2018]] – základná skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Olympijskí športovci z Ruska]] || '''3:2''' (2:2,0:0,1:0) || [[Peter Ölvecký|Ölvecký]], [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 613. || 16. február 2018 || {{KOR}} [[Pchjongčchang|Pjongčang]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – Mužský turnaj|ZOH 2018]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:2''' (1:1,0:0,0:1) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 614. || 17. február 2018 || {{KOR}} [[Pchjongčchang|Pjongčang]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – Mužský turnaj|ZOH 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''2:3sn''' (0:0,1:2,1:0 - 0:0,0:1) || [[Miloš Bubela|Bubela]], [[Marcel Haščák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 615. || 20. február 2018 || {{KOR}} [[Pchjongčchang|Pjongčang]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – Mužský turnaj|ZOH 2018]] – kvalifikačný zápas o postup do štvrťfinále || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:5''' (0:0,1:3,0:2) || [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 616. || 5. apríl 2018 || {{SWE}} [[Norrköping]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:6''' (2:1,0:5,1:0) || [[Juraj Valach|Valach]], [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Michel Miklík|Miklík Michel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 617. || 6. apríl 2018 || {{SWE}} [[Oskarshamn]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:7''' (0:3,1:2,0:2) || [[Andreas Štrauch|Štrauch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 618. || 14. apríl 2018 || {{DEU}} [[Weisswasser]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:1sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Dávid Buc|Buc]], rozhod.najazd: [[Martin Bakoš|Bakoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 619. || 15. apríl 2018 || {{DEU}} [[Drážďany]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:1''' (1:1,1:0,2:0) || [[Eduard Šimun|Šimun]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Matej Paulovič|Paulovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 620. || 20. apríl 2018 || {{SVK}} [[Michalovce]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''4:1''' (2:0,2:1,0:0) || [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Michel Miklík|Miklík Michel]], [[Juraj Valach|Valach]], [[Dávid Bondra|Bondra Dávid]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 621. || 21. apríl 2018 || {{SVK}} [[Poprad]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''4:1''' (1:0,1:1,2:0) || [[Martin Fehérváry|Fehérváry]], [[Marek Hovorka|Hovorka]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 622. || 25. apríl 2018 || {{SVK}} [[Piešťany]] || prípravný zápas || Slovensko - {{KOR|lh}} || '''2:1''' (0:0,0:1,2:0) || [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]], [[Adam Jánošík|Jánošík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 623. || 27. apríl 2018 || {{SVK}} [[Nitra]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]] 2x, [[Dávid Bondra|Bondra Dávid]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 624. || 28. apríl 2018 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:3''' (1:1,1:1,0:1) || [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]], [[Andrej Sekera|Sekera]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 625. || 5. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3pp''' (1:0,1:1,0:1 - 0:1) || [[Michal Krištof|Krištof]], [[Andrej Sekera|Sekera]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 626. || 6. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''0:2''' (0:1,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 627. || 8. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''4:2''' (1:1,2:0,1:1) || [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]], [[Christián Jaroš|Jaroš]], [[Michal Krištof|Krištof]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 628. || 10. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''3:1''' (1:0,1:1,1:0) || [[Dávid Bondra|Bondra Dávid]], [[Dávid Buc|Buc]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 629. || 12. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:4pp''' (1:2,1:1,1:0 - 0:1) || [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 630. || 14. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''0:4''' (0:2,0:0,0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 631. || 15. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''7:4''' (2:0,0:2,5:2) || [[Martin Bakoš|Bakoš]] 2x, [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] 2x, [[Marek Hovorka|Hovorka]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]], [[Michal Krištof|Krištof]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2018/2019</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 23 - 9-3-0-0-11 - 64:48</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 632. || 8. november 2018 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2018 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:3''' (1:0,0:2,1:1) || [[Dávid Bondra|Bondra Dávid]], [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 633. || 10. november 2018 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2018 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''1:2''' (1:1,0:0,0:1) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 634. || 11. november 2018 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2018 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]], [[Radovan Puliš|Puliš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 635. || 13. december 2018 || {{CHE}} [[Luzern]] || Luzern Cup 2018 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''1:2''' (0:0,1:1,0:1) || [[Martin Chovan|Chovan Martin]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 636. || 14. december 2018 || {{CHE}} [[Luzern]] || Luzern Cup 2018 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''6:1''' (1:0,3:1,2:0) || [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Radovan Puliš|Puliš]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]], [[Radoslav Tybor|Tybor]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]], [[Samuel Buček|Buček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 637. || 7. február 2019 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Kaufland Cup 2019 || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:1sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Radovan Puliš|Puliš]], rozhodujúci nájazd [[Michal Chovan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 638. || 9. február 2019 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Kaufland Cup 2019 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''5:1''' (1:0,4:1,0:0) || [[Samuel Buček|Buček]] 2x, [[Matej Paulovič|Paulovič]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Radovan Puliš|Puliš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 639. || 4. apríl 2019 || {{SVK}} [[Topoľčany]] || prípravný zápas || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''0:4''' (0:1,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 640. || 11. apríl 2019 || {{DEU}} [[Kaufbeuren]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:2''' (1:0,0:2,0:0) || [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 641. || 13. apríl 2019 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:3''' (0:2,1:1,0:0) || [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 642. || 19. apríl 2019 || {{AUT}} [[Salzburg]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''5:1''' (2:1,2:0,1:0) || [[Marián Studenič|Studenič]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Dávid Buc|Buc]], [[Adam Liška|Liška]], [[Martin Štajnoch|Štajnoch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 643. || 20. apríl 2019 || {{AUT}} [[Innsbruck]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:1sn''' (1:0,0:1,0:0 - 0:0,1:0) || [[Martin Bakoš|Bakoš]], rozhod. nájazd: [[Martin Bakoš|Bakoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 644. || 26. apríl 2019 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:3''' (1:1,0:1,0:1) || [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 645. || 27. apríl 2019 || {{SVK}} [[Nitra]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:2''' (0:2,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 646. || 4. máj 2019 || {{SVK}} [[Poprad]] || prípravný zápas || Slovensko - {{GBR|lh}} || '''6:1''' (1:0,3:1,2:0) || [[Tomáš Zigo|Zigo]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Matúš Sukeľ]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Martin Marinčin|Marinčin]], [[Adam Liška|Liška]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 647. || 7. máj 2019 || {{SVK}} [[Michalovce]] || prípravný zápas || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:2pp''' (1:0,0:0,1:2 - 1:0) || [[Erik Černák|Černák]], [[Tomáš Zigo|Zigo]], [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 648. || 10. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:1''' (1:1,2:0,1:0) || [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]], [[Erik Černák|Černák]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Michal Krištof|Krištof]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 649. || 11. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:4''' (1:2,1:0,0:2) || [[Erik Černák|Černák]], [[Martin Marinčin|Marinčin]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 650. || 13. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''5:6''' (2:2,2:3,1:1) || [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]] 2x, [[Adam Liška|Liška]] 2x, [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 651. || 15. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:3''' (0:0,2:1,0:2) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 652. || 17. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''6:3''' (2:0,1:2,3:1) || [[Richard Pánik|Pánik]], [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Erik Černák|Černák]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 653. || 18. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{GBR|lh}} || '''7:1''' (3:1,3:0,1:0) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Martin Marinčin|Marinčin]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Marián Studenič|Studenič]], [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]], [[Dávid Bondra|D. Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 654. || 21. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''2:1sn''' (0:0,1:0,0:1 - 0:0,1:0) || [[Martin Marinčin|Marinčin]], víťazný sam. nájazd: [[Ladislav Nagy|Nagy]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2019/2020</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 7 - 2-1-0-2-2 - 16:21</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 655. || 7. november 2019 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2019 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:5''' (0:0,0:3,2:2) || [[Filip Krivošík|Krivošík]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 656. || 9. november 2019 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2019 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:3pp''' (0:1,1:0,1:1 - 0:1) || [[Adam Liška|Liška]], [[Filip Krivošík|Krivošík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 657. || 10. november 2019 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2019 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:2pp''' (0:1,1:1,1:0 - 1:0) || [[Matúš Sukeľ]], [[Filip Krivošík|Krivošík]], [[Peter Zuzin|Zuzin]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 658. || 12. december 2019 || {{CHE}} [[Visp]] || NaturEnergie Challenge 2019 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:3sn''' (2:0,0:0,0:2 - 0:0,0:1) || [[Michael Vandas|Vandas]], [[Adam Liška|Liška]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 659. || 13. december 2019 || {{CHE}} [[Visp]] || NaturEnergie Challenge 2019 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:4''' (0:2,1:0,0:2) || [[Marcel Haščák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 660. || 6. február 2020 || {{SVK}} [[Poprad]] || Kaufland Cup 2020 || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''4:3''' (1:1,1:2,2:0) || [[Jakub Sukeľ]], [[Michal Krištof|Krištof]], [[Marcel Haščák]], [[Martin Chovan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 661. || 8. február 2020 || {{SVK}} [[Poprad]] || Kaufland Cup 2020 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:1''' (2:0,0:0,0:1) || [[Marek Ďaloga|Ďaloga]], [[Michal Chovan]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 8. apríl 2020 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 9. apríl 2020 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 16. apríl 2020 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 19. apríl 2020 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 23. apríl 2020 || {{CZE}} [[Hradec Králové]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 26. apríl 2020 || {{CZE}} [[Hradec Králové]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 9. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 10. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{GBR|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 12. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 14. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 16. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 17. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 19. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2020/2021</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 16 - 7-2-0-1-6 - 32:39</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 662. || 20. apríl 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Kaufland Challenge 2021 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:2pp''' (1:0,0:1,0:0 - 0:1) || [[Adam Liška|Liška]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 663. || 21. apríl 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Kaufland Challenge 2021 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:0pp''' (0:0,0:0,0:0 - 1:0) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 664. || 24. apríl 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:3sn''' (0:2,2:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Miroslav Mucha|Mucha]], [[Miloš Bubela|Bubela]], [[Daniil Fominykh|Fominykh]], rozh. nájazd: [[Dávid Buc|Buc]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 665. || 25. apríl 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:1''' (0:0,1:1,1:0) || [[Andrej Kollár (1999)|Kollár ml.]], [[Daniil Fominykh|Fominykh]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 666. || 1. máj 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''3:1''' (0:0,1:0,2:1) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]], [[Miloš Roman]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 667. || 2. máj 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:0''' (2:0,0:0,0:0) || [[Miloš Roman]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 668. || 6. máj 2021 || {{CZE}} [[Praha]] || Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:2''' (0:0,0:0,0:2) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 669. || 7. máj 2021 || {{CZE}} [[Praha]] || Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:2''' (0:0,1:1,0:1) || [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 670. || 21. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''5:2''' (3:0,0:0,2:2) || [[Kristián Pospíšil|Pospíšil Kristián]] 2x, [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] 2x, [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 671. || 23. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{GBR|lh}} || '''2:1''' (1:0,1:1,0:0) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 672. || 24. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|ROC (Ruský olympijský výbor)]] || '''3:1''' (0:0,1:1,2:0) || [[Miloš Kelemen|Kelemen]], [[Martin Gernát|Gernát]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 673. || 27. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''1:8''' (0:1,0:3,1:4) || [[Michal Krištof|Krištof]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 674. || 29. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Adam Jánošík|Jánošík Adam]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 675. || 30. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:3''' (1:0,0:1,0:2) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 676. || 1. jún 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:7''' (0:2,1:2,2:3) || [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]], [[Martin Bučko|Bučko]], [[Kristián Pospíšil|Pospíšil Kristián]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 677. || 3. jún 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:6''' (0:3,1:1,0:2) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2021/2022</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 29 - 17-1-0-2-9 - 90:66</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 678. || 26. august 2021 || {{SVK}} [[Bratislava]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|ZOH 2022]] - D-skupina || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Martin Gernát|Gernát]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 679. || 27. august 2021 || {{SVK}} [[Bratislava]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|ZOH 2022]] - D-skupina || Slovensko - {{POL|lh}} || '''5:1''' (1:0,3:1,1:0) || [[Adam Ružička|Ružička]] 2x, [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Miloš Roman|Roman Miloš]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 680. || 29. august 2021 || {{SVK}} [[Bratislava]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|ZOH 2022]] - D-skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:1''' (1:0,0:1,1:0) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 681. || 11. november 2021 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2021 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''7:1''' (1:1,1:0,5:0) || [[Dávid Gríger|Gríger]] 2x, [[Michal Krištof|Krištof]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]], [[Martin Vitaloš|Vitaloš]], [[Samuel Takáč|Takáč]], [[Patrik Hrehorčák|Hrehorčák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 682. || 13. november 2021 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2021 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''3:1''' (2:1,0:0,1:0) || [[Samuel Takáč|Takáč]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]], [[Samuel Buček|Buček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 683. || 14. november 2021 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2021 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:4''' (0:2,1:1,0:1) || [[Samuel Buček|Buček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 684. || 15. december 2021 || {{CHE}} [[Visp]] || NaturEnergie Challenge 2021 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''6:2''' (2:1,1:1,3:0) || [[Jozef Baláž|Baláž]], [[Martin Gernát|Gernát]], [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Miroslav Mucha|Mucha]], [[Róbert Varga|Varga]], [[MIloš Kelemen|Kelemen]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 685. || 17. december 2021 || {{CHE}} [[Visp]] || NaturEnergie Challenge 2021 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:3''' (1:0,0:1,1:2) || [[MIloš Kelemen|Kelemen]] 2x |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 686. || 10. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|ZOH 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:6''' (1:3,1:1,0:2) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] 2x |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 687. || 11. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|ZOH 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:4''' (0:3,0:0,1:1) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 688. || 13. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|ZOH 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''5:2''' (1:1,2:0,2:1) || [[Martin Marinčin|Marinčin]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Peter Zuzin|Zuzin]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 689. || 15. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|ZOH 2022]] – kvalifikačný zápas o postup do štvrťfinále || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Michal Krištof|Krištof]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 690. || 16. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|ZOH 2022]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:2sn''' (1:1,0:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Marek Hrivík|Hrivík]], rozhod. nájazd: [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 691. || 18. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|ZOH 2022]] – semifinále || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:2''' (0:1,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 692. || 19. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|ZOH 2022]] – o 3. miesto || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''4:0''' (0:0,2:0,2:0) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] 2x, [[Samuel Takáč|Takáč]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 693. || 21. apríl 2022 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || Euro Hockey Challenge 2022 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:1''' (1:1,2:0,0:0) || [[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Alex Tamáši|Tamáši]], [[Mislav Rosandić|Rosandić]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 694. || 23. apríl 2022 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge 2022 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:4sn''' (1:0,1:2,1:1 - 0:0,0:1) || [[Mário Lunter|Lunter]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Patrik Koch|Koch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 695. || 29. apríl 2022 || {{DEU}} [[Drážďany]] || Euro Hockey Challenge 2022 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:1''' (3:0,0:1,0:0) || [[Marek Valach|Valach M.]], [[Adam Liška|Liška]], [[Michal Ivan|Ivan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 696. || 30. apríl 2022 || {{DEU}} [[Drážďany]] || Euro Hockey Challenge 2022 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:2''' (1:1,1:1,1:0) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Kristián Pospíšil|Pospíšil]], [[Oliver Okuliar|Okuliar]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 697. || 5. máj 2022 || {{SVK}} [[Žilina]] || Kaufland Cup 2022 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''4:5sn''' (1:1,1:1,2:2 - 0:0,0:1) || [[Adam Liška|Liška]], [[Adam Sýkora|Sýkora Adam]], [[Kristián Pospíšil|Pospíšil]], [[Andrej Kollár (1999)|Kollár]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 698. || 7. máj 2022 || {{SVK}} [[Žilina]] || Kaufland Cup 2022 || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:0''' (2:0,0:0,0:0) || [[Adam Liška|Liška]], [[Jakub Minárik|Minárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 699. || 13. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:2''' (1:0,2:2,1:0) || [[Pavol Regenda|Regenda]] 2x, [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Samuel Takáč|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 700. || 14. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:2''' (0:0,1:2,0:0) || [[Kristián Pospíšil|Pospíšil Kristián]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 701. || 16. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''1:5''' (1:1,0:2,0:2) || [[Samuel Takáč|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 702. || 18. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''3:5''' (1:1,1:2,1:2) || [[Miloš Roman|Roman Miloš]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Samuel Takáč|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 703. || 20. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{KAZ|lh}} || '''4:3''' (1:2,3:0,0:1) || [[Andrej Kollár (1999)|Kollár Andrej]], [[Martin Fehérváry|Fehérváry]], [[Adam Liška|Liška]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 704. || 21. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''3:1''' (2:0,0:0,1:1) || [[Michal Krištof|Krištof]], [[Adam Sýkora|Sýkora Adam]], [[Alex Tamáši|Tamáši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 705. || 24. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''7:1''' (2:0,3:0,2:1) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] 2x, [[Pavol Regenda|Regenda]] 2x, [[Mislav Rosandić|Rosandić]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Šimon Nemec|Nemec Šimon]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 706. || 26. máj 2022 || {{FIN}} [[Tampere]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – štvrťfinále || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:4''' (2:1,0:1,0:2) || [[Adam Sýkora|Sýkora Adam]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |}</div></div> === Poznámka === * V sezóne 2019/2020 sa zápasy od 8. apríla do 19. mája 2020 neuskutočnili pre ([[COVID-19]]) ktoré boli v tej sezóne naplánované v kalendári a sezóna bola predčasne ukončená a odohrali len 7 zápasov. * V sezóne 2020/2021 sa Slovensko nezúčastnilo na turnaji na Nemeckom pohári v novembri a v decembri bol zrušený Švajčiarsky pohár pre ([[COVID-19]]). == Slovensko B-tím alebo Olympijský tím do 23 rokov == <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Roky 2015 – 2017</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 11 - 4-0-0-1-6 - 24:26</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 1. || 5. február 2015 || {{AUT}} [[Viedeň]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''1:2''' (0:0,1:0,0:2) || [[Erik Černák|Černák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 2. || 6. február 2015 || {{AUT}} [[Viedeň]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''2:3''' (2:0,0:1,0:2) || [[Peter Trška|Trška]], [[Miroslav Preisinger|Preisinger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 3. || 7. február 2015 || {{AUT}} [[Viedeň]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''3:2''' (0:0,0:1,3:1) || [[Jakub Gašparovič|Gašparovič]] 2, [[Martin Bakoš|M. Bakoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 4. || 11. február 2016 || {{AUT}} [[Innsbruck]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:1''' (0:1,1:0,1:0) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Peter Galamboš|Galamboš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 5. || 12. február 2016 || {{AUT}} [[Innsbruck]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''1:3''' (0:1,0:2,1:0) || [[Jakub Gašparovič|Gašparovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 6. || 13. február 2016 || {{AUT}} [[Innsbruck]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''5:3''' (3:1,1:2,1:0) || [[Radoslav Macík|Macík]], [[Lukáš Paukovček|L. Paukovček]], [[Václav Stupka|Stupka]] 2, [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 7. || 9. február 2017 || {{AUT}} [[Graz]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''1:2pp''' (0:1,0:0,1:0 - 0:1) || [[Dávid Gríger|Gríger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 8. || 10. február 2017 || {{AUT}} [[Graz]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''1:3''' (0:2,0:0,1:1) || [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 9. || 11. február 2017 || {{AUT}} [[Graz]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:2''' (0:0,0:1,1:1) || [[Radovan Puliš|Puliš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 10. || 7. apríl 2017 || {{POL}} [[Krynica-Zdrój]] || prípravný zápas || Slovensko - {{POL|lh}} || '''6:1''' (1:0,3:0,2:1) || [[Peter Boltun|Boltun]], [[Dávid Šoltés|Šoltés]], [[Samuel Takáč|Takáč]] 2, [[Stanislav Horanský|Horanský]], [[Andreas Štrauch|Štrauch]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 11. || 8. apríl 2017 || {{POL}} [[Krynica-Zdrój]] || prípravný zápas || Slovensko - {{POL|lh}} || '''1:5''' (0:4,1:0,0:1) || [[Michal Roman|Roman]] |}</div></div> == Neoficiálny zápas == <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Rok 1942</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 1 - 0-0-1-0-0 - 1:1</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 1. || 25. január 1942 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''1:1''' (0:1,0:0,1:0) || Autor je neznámy |}</div></div> === Legenda === * '''pp''' – po predĺžení * '''sn''' – po samostatných nájazdoch == Slovensko proti ostatným krajinám (SLOVENSKO verzus SVET) == stav k ''[[26. máj|26. mája]] [[2022]]'' V priloženej tabuľke uvádzame bilanciu reprezentačného družstva Slovenska so všetkými súpermi, s ktorými sa stretlo v rokoch [[1940]] - [[1943]] a od [[1. januára]] [[1993]] až po súčasnosť. Prvé číslo znamená celkový počet vzájomných zápasov, druhé počet slovenských víťazstiev (v riadnom hracom čase, predĺžení, resp. sam. nájazdoch), nasledujú remízy, prehry (v riadnom hracom čase, predĺžení, resp. sam. nájazdoch) a napokon celkové skóre. {| class="sortable wikitable" |- ! Súper ! Zápasy ! Výhry ! Remízy ! Prehry ! skóre |- style="background:#ccffcc;" | {{BLR|lh|1}} | 37 | 23 | 1 | 13 | 105:73 |- style="background:#ccffcc;" | {{minivlajka|Rumunsko}} [[Bukurešť|Bukurešť (Rumunsko)]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:0 |- style="background:#ccffcc;" | {{BUL|lh|1}} | 1 | 1 | 0 | 0 | 20:0 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|Protektorát Čechy a Morava}} [[České národné hokejové mužstvo|Čechy a Morava]] | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:12 |- style="background:#ffcccc;" | {{CZE|lh|1}} | 70 | 15 | 7 | 48 | 145:238 |- style="background:#ccffcc;" | {{DEN|lh|1}} | 21 | 16 | 0 | 5 | 84:38 |- style="background:#ffcccc;" | {{FIN|lh|1}} | 38 | 7 | 3 | 28 | 71:123 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|Fínsko}} [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko (olymp.)]] | 1 | 0 | 0 | 1 | 2:3 |- style="background:#ccffcc;" | {{FRA|lh|1}} | 35 | 26 | 3 | 6 | 148:63 |- style="background:#ccffcc;" | {{NED|lh|1}} | 2 | 2 | 0 | 0 | 24:4 |- style="background:#ccffcc;" | {{CRO|lh|1}} | 1 | 1 | 0 | 0 | 6:1 |- style="background:#ccffcc;" | {{JPN|lh|1}} | 5 | 5 | 0 | 0 | 39:12 |- style="background:#ccffcc;" | {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 4:1 |- style="background:#ffcccc;" | {{CAN|lh|1}} | 53 | 23 | 4 | 26 | 167:161 |- style="background:#ccffcc;" | {{KAZ|lh|1}} | 10 | 8 | 1 | 1 | 46:18 |- style="background:#ccffcc;" | {{KOR|lh|1}} | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:1 |- style="background:#ccffcc;" | {{LVA|lh|1}} | 32 | 20 | 3 | 9 | 106:68 |- style="background:#ccffcc;" | {{HUN|lh|1}} | 8 | 6 | 0 | 2 | 50:19 |- style="background:#ccffcc;" | {{DEU|lh|1}} | 68 | 38 | 1 | 29 | 169:148 |- style="background:#ccffcc;" | {{NOR|lh|1}} | 34 | 23 | 2 | 9 | 120:69 |- style="background:#ccffcc;" | {{minivlajka|MOV}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Olympijskí športovci z Ruska]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:2 |- style="background:#ccffcc;" | {{POL|lh|1}} | 9 | 7 | 1 | 1 | 48:17 |- style="background:#ccffcc;" | {{AUT|lh|1}} | 39 | 31 | 2 | 6 | 150:61 |- style="background:#ccffcc;" | {{ROU|lh|1}} | 4 | 4 | 0 | 0 | 39:3 |- style="background:#ffcccc;" | {{RUS|lh|1}} | 44 | 12 | 5 | 27 | 104:134 |- style="background:#ccffcc;" | {{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko B]] | 3 | 2 | 0 | 1 | 11:10 |- style="background:#ccffcc;" | [[Ruské národné hokejové mužstvo|ROC (Ruský olympijský výbor)]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:1 |- style="background:#ccffcc;" | {{SVN|lh|1}} | 13 | 10 | 0 | 3 | 49:23 |- style="background:#ffcccc;" | {{CHE|lh|1}} | 74 | 29 | 7 | 38 | 181:174 |- | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko "B"]] | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 |- style="background:#ffcccc;" | {{SWE|lh|1}} | 41 | 11 | 3 | 27 | 90:134 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko (Viking.)]] | 2 | 0 | 0 | 2 | 5:8 |- style="background:#ccffcc;" | {{ITA|lh|1}} | 19 | 14 | 1 | 4 | 78:44 |- style="background:#ccffcc;" | {{UKR|lh|1}} | 10 | 9 | 1 | 0 | 49:18 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|USA}} [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] | 30 | 11 | 3 | 16 | 69:99 |- style="background:#ccffcc;" | {{GBR|lh|1}} | 5 | 5 | 0 | 0 | 29:7 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Wiener EG|Wiener EG (Rakúsko)]] | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 |- | '''spolu''' | '''717''' | '''364''' | '''49''' | '''304''' | '''2219:1790''' |} == Externé zdroje == * [http://www.szlh.sk/clanok/45-PREHLAD-ZAPASOV-A-timu-SR-od-roku-1940 szlh.sk] * Denník šport, príloha k Majstrovstvám sveta 1995 * 80. rokov slovenského hokeja, SZĽH, Bratislava 2009 {{Slovenské národné hokejové mužstvo}} [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Hokejové zoznamy|Zápasy národného hokejového mužstva]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Zápasy slovenského národného hokejového mužstva]] swl6x6zgbha53v8zsptmnfl85tuu6xk Silverstone Circuit 0 322101 7416787 7410192 2022-07-28T18:45:41Z Patriciuus 219824 /* Víťazi Veľkej ceny Veľkej Británie */ wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1 |Názov okruhu = Silverstone Circuit |Obrázok = 2022 F1 CourseLayout Britain.svg |Mesto, Štát = {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Silverstone]], [[Northamptonshire]], [[Spojené kráľovstvo]] |Časové pásmo = UTC+00:00 |GPS súradnice = [https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=52_4_42_N_1_1_0_W 52°4′43″N 1°1′1″W] |Hlavné podujatia = [[Formula 1]], [[Formula 2]], [[MotoGP]] |Dĺžka okruhu = 5,891km (3.661 mil) |Počet kôl = 52 |Počet zákrut = 18 |Rekord okruhu = 1:27.097, ({{Minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]]) |Posledná Veľká cena= Veľká cena Veľkej Británie 2022 |Víťaz = 2:17:50.311, ({{Minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Veľká cena Veľkej Británie 2022|2022]]) |Najrýchlejšie kolo = 1:30.510, ({{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]], [[Mercedes GP|Mercedes]], [[Veľká cena Veľkej Británie 2022|2022]]) |Pole position = 1:40.983 ({{Minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Veľká cena Veľkej Británie 2022|2022]]) }} '''Silverstone Circuit''' je pretekársky okruh rozprestierajúci sa na rozhraní grófstiev [[Northamptonshire]] a [[Buckinghamshire]]. Trať je známa ako domov Britskej Grand Prix, ktorá sa tu konala už v roku 1948 a od sezóny 1987 je každoročnou pevnou súčasťou kalendáru [[Formula 1|Formuly 1]]. Okrem Veľkej ceny okruh Silverstone hostí i ďalšie vrcholné podujatia britského a svetového motoristického športu ako napríklad preteky šampionátu [[MotoGP]], [[Superbike World Championship]], [[FIA GT1 World Championship|FIA GT1]] či [[Le Mans Series]]. Je tiež domovom prestížnych pretekov [[BRDC International Trophy]], ktoré sa síce jazdili pod hlavičkou Formuly 1, no do šampionátu sa nezapočítavali. Dnes sa na okruhu koná každoročné stretnutie historických monopostov F1 Silverstone Classic a trofej BRDC získava víťaz týchto pretekov. == Charakteristika trate == [[Súbor:Lewis Hamilton Silverstone 2008 test.jpg|náhľad|Lewis Hamilton testujúci monopost McLaren MP4-23]] [[Súbor:Silverstone Hangar Straight.jpg|náhľad|Rovinka Hangar Straight]] [[Súbor:Fields Farm seen from the Welsh Road - geograph.org.uk - 145316.jpg|náhľad|Vidiecky kraj v okolí okruhu]] Silverstone sa nachádza asi 115 km severne od [[Londýn]]a. Okruh stojí na základoch bývalého vojenského letiska pre [[bombardér]]y [[Kráľovské letectvo|Kráľovského letectva]]. Tri pristávacie dráhy usporiadané v typickom trojuholníku postavené v roku 1943 v súčasnosti ležia v strede pretekárskej trate. V roku 1949 dostal okruh podobu, ktorá tvorí základ dnešnej trate. O dva roky neskôr získala okruh do prenájmu Britská asociácia pretekárov (BRDC) a prišlo k mnohým zmenám. Okrem iného boli boxy presunuté z rovinky ''Farm'' na rovinku medzi ''Woodcote'' a ''Copse''. V roku 1971 BRDC kúpila všetky pozemky na ktorých sa okruh nachádza a znovu došlo na úpravy. Postavili nové boxy, vo Woodcote bola postavená nová zákruta a celá trať bola upravená tak, aby sa na nej dalo lepšie predbiehať. Tieto stavebné úpravy však neboli zďaleka posledné. Trať sa upravovala aj v nasledujúcich rokoch. Cieľom bolo znížiť rýchlosti, ktoré sa na naj dosahovali. V roku 1991 bol spomalený a predĺžený výstavbou dodatočných zákrut. Napriek tomu sa priemerná rýchlosť stále pohybuje na hodnote 235 km/h. Veľa sa investovalo aj do vybavenosti okruhu, pričom tu bola založená i pretekárska škola. Dnešný Silverstone aj naďalej patrí k najbezpečnejším okruhom. Má kvalitný a rovný asfaltový povrch so strednou náročnosťou na pneumatiky a ešte o niečo ohľaduplnejší je voči brzdám. Tvorí ho sedem ľavotočivých a desať pravotočivých zákrut. Pokojný vidiecky kraj sa počas víkendových pretekov mení na rušné turistické centrum a kvôli nedostatočnej cestnej infraštruktúre miestna doprava kolabuje a tvoria sa dopravné zápchy. Tento problém sa však z väčšej časti podarilo odstrániť výstavbou obchvatu A43 Silverstone. Veľká cena Veľkej Británie sa koná zvyčajne v lete, no v roku 2000 sa presunula na apríl. Toto riešenie sa však ukázalo ako veľmi nešťastné, keď sa kvôli silným dažďom zmenili polia, na ktorých diváci zaparkovali svoje autá, na obrovské močariská. Mnohí návštevníci sa na okruh dopravujú prostredníctvom helikoptér, a preto sa Silverstonský heliport v tento deň stáva najvyťaženejším letiskom v [[Spojené kráľovstvo|Británii]]. === Konfigurácie trate === <gallery> Image:Silverstone_GPmap_2010.jpg|'''Arena Grand Prix Circuit''' Používaný pre preteky F1 od roku 2010. (5 901 m) Image:Silverstone_GPmap_2000.jpg|'''Bridge Grand Prix Circuit''' Používaný pre preteky F1 v roku 2000-2009. (5 141 m) Image:Silverstone_National_2010.jpg|'''National Circuit'''<br />Národný okruh (2 638 m) Image:Silverstone_Southern_2010.jpg| '''Southern Circuit'''<br />Južný okruh (3 169 m) Image:Silverstone_Stowe_2010.jpg|'''Stowe Circuit'''<br />Okruh Stowe (1 738 m) </gallery> === Fakty a údaje === [[Súbor:2006 Malaysian Grand Prix.jpg|náhľad|V blízkosti okruhu ležia továrne väčšiny súčasných tímov Formuly 1.]] * '''Dĺžka trate:''' 5 891 m * '''Počet kôl pretekov:''' 52 * '''Dĺžka pretekov:''' 306,198 km * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 105 m * '''Počet zákrut:''' 18 (10 vpravo a 8 vľavo) * '''Šírka trate:''' 15 m * '''Dĺžka najdlhšej roviny:''' 770 m * '''Traťový rekord:''' 1:27.097 - Max Verstappen/RedBull (2020) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:24.303 (251,564 km/h) - Lewis Hamilton/Mercedes (2020) * '''Maximálna rýchlosť:''' 319 km/h * '''Prvá GP:''' 1948 (víťaz Luigi Villoresi (ITA) - Maserati 4CLT/48) * '''Počet GP:''' 57 * '''Priemerná spotreba paliva:''' 2,36 kg / kolo * '''Jazda na plný plyn:''' 68 % * '''Sekcia trate s jazdou na plný plyn:''' 890 m * '''Spomalenie množstvom paliva:''' 0,36 s / 10 kg * '''Počet preradení rýchlostných stupňov:''' 44 / kolo * '''Opotrebenie pneumatík:''' stredné až vysoké * '''Opotrebenie bŕzd:''' nízke * '''Úroveň priľnavosti:''' vysoká * '''Stratégia''' ** '''1 zastávka:''' 32. - 35. kolo ** '''2 zastávky:''' 21. - 30. a 40. - 45. ** '''3 zastávky:''' 16. - 22. a 32. - 37. a 46. - 50. * '''Kapacita tribún:''' 150 000 == História == [[Súbor:Mansell and Senna at Silverstone.jpg|náhľad|Nigel Mansell po víťazstve vo svojej domácej Veľkej cene vyzdvihol svojho súpera Ayrtona Sennu, ktorého McLaren nebol schopný dokončiť preteky a odviezol ho do boxov na bočnici svojho monopostu.]] Priestory letiska Silverstone za druhej svetovej vojny slúžili na výcvik pilotov bombardérov. Do tej doby najznámejší anglický okruh [[Brooklands]] s vyhlásenou klopenou dráhou bol počas náletov zničený a absencia pretekania prinútila riaditeľstvo spoločnosti Brooklands (Weybridge) Ltd., aby celý areál predalo za 330 tisíc libier leteckej továrni Vickers-Armstrong. Kráľovský automobilový klub (RAC) potom získal ako náhradu od ministerstva letectva vojenské letisko neďaleko dedinky Silverstone v grófstve Northamptonshire. Silverstone onedlho predstavoval pre Britov novú automobilovú legendu. Veľká cena sa tu konala už v roku 1948 a práve tu sa začala 13. mája 1950 písať história seriálu majstrovstiev sveta Formuly 1. Prvá zmienka o pretekoch v Silverstone pochádza zo septembra 1947. Jednalo sa o veľmi neformálne a dokonca ilegálne preteky známe ako Mutton Grand Prix. O rok neskôr sa na Silverstonské letisko preteky znovu vrátili, no tento raz v podobe Veľkej ceny Veľkej Británie, ktorú zorganizoval Kráľovský automobilový klub. Tá sa jazdila na pristávacích dráhach, pričom dlhé rovinky ukončovali úzke vlásenky a trať ohraničovali balíky slamy. Aj v roku 1949 sa pretekalo na tejto trati, no pre preteky International Trophy sa organizátori rozhodli jazdiť na okružnej dráhe. Tá slúžila i Veľkým cenám v rokoch 1950 a 1951. Od roku 1952 sa štartová čiara presunula z Farm Straight na dnešnú cieľovú rovinku a táto konfigurácia zostala ďalších 35 rokov prakticky nezmenená. Silverstone zaznamenal významné úspechy britských jazdcov a tímov, no skvelé spomienky naň majú aj ostatné hviezdy Formuly 1. Taliansky tím [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] na tomto okruhu v roku 1951 oslavoval vďaka [[Froilain Gonzales|Froilainovi Gonzalesovi]] svoje prvé víťazstvo vo Veľkej cene. V roku 1979 si tu [[Clay Regazzoni]] prišiel po premiérové víťazstvo tímu [[Frank Williams|Franka Williamsa]] a [[WilliamsF1|tento tím]] v Silverstone v roku 1997 zaznamenal s [[Jacques Villeneuve|Jacquesom Villeneuvom]] svoj 100. triumf. Jacquesov otec [[Gilles Villeneuve|Gilles]] na tomto tradičnom okruhu v roku 1977 debutoval vo Formule 1. Silverstone spoločne s [[Autodromo Nazionale Monza|Monzou]], bývalým rakúskym [[Österreichring]]om a okruhom v [[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa-Francorchamps]] dodnes patrí k najrýchlejším tratiam. Britská Veľká cena sa v priebehu svojej histórie zo Silverstone presunula do [[Aintree Racecourse|Aintree]] či [[Brands Hatch]], ale v roku 1987 sa na dlhú dobu vrátila späť. Motoristický šport má v tejto krajine obrovskú tradíciu a nikto si nedokáže kalendár Formuly 1 predstaviť bez miestnej Veľkej ceny. Unavujúce sú však dlhotrvajúce spory o jej budúcnosť. [[Bernie Ecclestone]] každoročne tlačí organizátorov k zdokonaleniu nedostatočnej infraštruktúry. V roku 2009 dokonca hrozilo, že Silverstone zmizne z kalendáru a preteky sa presťahujú do [[Castle Donington|Doningtonu]]. Ten ale nedokázal včas zahájiť potrebnú rekonštrukciu a Silverstone sa znovu dostal do hry. Rokovania však boli zložité a Ecclestone dlho tvrdil, že radšej zruší Britskú Veľkú cenu. Nakoniec sa ale dohodli na radikálnej prestavbe a uzavreli 17 ročný kontrakt, ktorý mal pôvodne patriť [[Donington Park]]u. Súčasťou dohody bola výstavba novej boxovej uličky, boxov a paddoku. Rekonštrukcia tiež zahŕňa nové tribúny a infraštruktúru okruhu. Premena trate trvala päť mesiacov a stála päť miliónov libier. Úpravy sa dotkli šiestich zákrut a okruh sa predĺžil z pôvodných 5 141 na 5 901 metrov. Z Abbey Corner už jazdci nepôjdu do Farm Straight, Bridge a Priory, ale zatočia doprava a potom ich bude čakať päť nových zákrut a na pôvodnú trať sa znovu vrátia až v Luffield. === Historické konfigurácie === [[Súbor:Lotus 33 Silverstone.jpg|náhľad|Monopost Lotus 33 opúšťa priestory garáže.<br />- stretnutie Silverstone Classic, júl 2007]] [[Súbor:March 761.jpg|náhľad|Peter Dunn s monopostom March 761 na ceste k víťazstvu.<br />- stretnutie Silverstone Classic, júl 2007]] <gallery> Image:Silverstone1948.png|'''Pôvodná trať (1948)'''<br />''Dĺžka:'' 5,907 km<br />''Počet zákrut:'' 10<br />''Traťový rekord:'' 2:52,0 (Luigi Villoresi, Maserati, 1948) Image:Silverstone circuitmap 1950-51.jpg|'''Prvá úprava (1949-1951)'''<br />''Dĺžka:'' 4,649 km<br />''Počet zákrut:'' 8<br />''Traťový rekord:'' 1:44,0 (Giuseppe Farina, Alfa Romeo, 1951) Image:Silverstone 1952.jpg|'''Druhá úprava (1952-1973)'''<br />''Dĺžka:'' 4,711 km<br />''Počet zákrut:'' 8<br />''Traťový rekord:'' 1:18,6 (James Hunt, March-Ford, 1973) Image:Silverstone 1975.jpg|'''Tretia úprava (1975-1986)'''<br />''Dĺžka:'' 4,719 km<br />''Počet zákrut:'' 8<br />''Traťový rekord:'' 1:09,886 (Alain Prost, McLaren-TAG, 1985) Image:Silverstone 1987.jpg| '''Štvrtá úprava (1987-1990)'''<br />''Dĺžka:'' 4,778 km<br />''Počet zákrut:'' 9<br />''Traťový rekord:'' 1:09,832 (Nigel Mansell, Williams-Honda, 1987) Image:Silverstone 1991.jpg|'''Piata úprava (1991-1993)'''<br />''Dĺžka:'' 5,226 km<br />''Počet zákrut:'' 11<br />''Traťový rekord:'' 1:22,515 (Damon Hill, Williams-Renault, 1993) Image:Silverstone 1994.jpg|'''Šiesta úprava (1994-1995)'''<br />''Dĺžka:'' 5,057 km<br />''Počet zákrut:'' 11<br />''Traťový rekord:'' 1:27,100 (Damon Hill, Williams-Renault, 1994) Image:Silverstone 1996.jpg|'''Siedma úprava (1996)'''<br />''Dĺžka:'' 5,072 km<br />''Počet zákrut:'' 11<br />''Traťový rekord:'' 1:29,288 (Jacques Villeneuve, Williams-Renault, 1996) Image:Silverstone 1997.jpg|'''Ôsma úprava (1997-1999)'''<br />''Dĺžka:'' 5,140 km<br />''Počet zákrut:'' 11<br />''Traťový rekord:'' 1:24,475 (Michael Schumacher, Ferrari, 1997) Image:Silverstone 2000.jpg|'''Deviata úprava (2000-2009)'''<br />''Dĺžka:'' 5,141 km<br />''Počet zákrut:'' 12<br />''Traťový rekord:'' 1:18,739 (Michael Schumacher, Ferrari, 2004) Image:Silverstone Circuit 2010.png|'''Desiata úprava (2010)'''<br />''Dĺžka:'' 5,901 km<br />''Počet zákrut:'' 18<br />''Traťový rekord:'' 1:30.874 (Fernando Alonso, Ferrari F10, 2010) Image:Silverstone Circuit 2020.png|'''Jedenásta úprava (2011-súčasnosť)'''<br />''Dĺžka:'' 5,891 km<br />''Počet zákrut:'' 18<br />''Traťový rekord:'' 1:27.097 (Max Verstappen, Red Bull, 2020) </gallery> == Jedno kolo na modernom okruhu == Jazda v Silverstone sa začína prejazdom prvej veľmi rýchlej zákruty ''Copse'', kde musia jazdci jemne pribrzdiť a naslepo nasmerovať auto do správnej jazdnej stopy. Jediným orientačným bodom je tu značka 50 metrov na ľavej strane trate. Ďalej nasleduje veľmi rýchla a obľúbená kombinácia zákrut ''Maggotts'' a ''Becketts''. Pri prejazde ľavo-pravou dvojkombináciou musí pilot zostať maximálne sústredený a musí sa pokúsiť nepribrzdiť, aby udržal ideálnu stopu. Aj malá chyba môže stáť veľa času a prípadný zlý nájazd na rovinku ''Hangar Straight'' zas znamená nedostatok maximálnej rýchlosti na jej konci. Práve tam autá brzdia do zákruty ''Stowe''. Je to veľmi rýchla a hrboľatá zákruta s dlhým a neprehľadným vrcholom. Brzdí sa tu relatívne neskoro a piloti si na výjazde často pomáhajú prejazdom cez obrubníky. Krátka rovinka s miernym klesaním privádza monoposty do úzkej šikany ''Vale'', kde je kvôli zradným obrubníkom veľmi jednoduché stratiť kontrolu nad autom. Po tejto šikane jazdci pokračujú tiahlou pravotočivou zákrutou ''Club'', ktorej profil bol pri rekonštrukcii v roku 2010 upravený. Na vrchole má opačný náklon ako predtým a vo výjazde sa klesá. V minulosti v Clube veľmi záležalo na pneumatikách. Ďalšia rovinka je pomerne dlhá. Naberá sa tu vysoká rýchlosť a toto tempo je veľmi dôležité pre nájazd do zákruty ''Abbey''. Tá je v konfigurácii Arena, používanej od roku 2010, pravotočivá a jazdí sa v nej na šiestom rýchlostnom stupni rýchlosťou približne 250 km/h. Prvá časť zákruty sa zdá byť vcelku ostrá a navyše je tam hrboľ, ktorý auto rozhodí. Následne sa potom rozširuje a piloti akcelerujú do ďalšej ľavotočivej zákruty ''Farm'', kde sa autá vrátia na ľavú stranu trate a tým vzniká príležitosť na predbiehanie. Nasleduje mierne stúpanie a pomalý úsek náročný na brzdy. V minulosti k týmto problémom nedochádzalo, no tento raz budú trpieť aj zadné pneumatiky. Trinásta zákruta ''Village'' aj ''The Loop'', ktorá je pre zmenu na ľavú ruku, sa jazdí na dvojku. Vrchol je tu vcelku neskoro a následne príde rýchla zákruta ''Aintree''. Autá sa držia na vonkajšej strane a potom sa pred nasledujúcou rovinkou zatočí dovnútra zákruty. Tá ústi na dlhej rovinke ''Wellington Straight''. Za ňou sa brzdí do záverečnej sekcie okruhu – do zákrut ''Brooklands'' a ''Luffield''. Brooklands je veľmi náročná zákruta, pretože jej vrchol prichádza relatívne neskoro a existuje tu niekoľko možných ideálnych stôp. Ponúka i výborné možnosti na predbiehanie. Dôležitý je takisto prejazd zákrutou Luffield. Dvojitá pravotočivá sa jazdí na druhý, prípadne tretí rýchlostný stupeň a nakoniec sa akceleruje do ''Woodcote'' na cieľovú rovinku. == Víťazi Veľkej ceny Veľkej Británie == [[Súbor:Johnny Herbert 1995 Britain.jpg|náhľad|Johnny Herbert s monopostom Benetton B195 pri GP Veľkej Británie 1995]] [[Súbor:Juan Pablo Montoya 2005 Britain.jpg|náhľad|Juan Pablo Montoya s monopostom McLaren MP4-20 pri GP Veľkej Británie 2005]] [[Súbor:Kimi Raikkonen 2007 Britain 3.jpg|náhľad|Kimi Räikkönen s monopostom Ferrari F2007 pri GP Veľkej Británie 2007]] [[Súbor:Lewis_Hamilton_2008_British_GP.jpg|náhľad|Lewis Hamilton zvíťazil v GP Veľkej Británie 2008, pričom prišiel do cieľa s viac ako minútovým náskokom pred svojim súperom Nickom Heidfeldom.]] [[Súbor:Vettel 2009 British GP 1.jpg|náhľad|Sebastian Vettel s monopostom Red Bull RB5 pri GP Veľkej Británie 2009]] <small>Britská Grand Prix patrí medzi tie dve, ktoré v histórii svetového šampionátu Formuly 1 nemali absenciu.</small> ''Ružová farba znamená, že Veľká cena nebola súčasťou svetového šampionátu Formuly 1.'' {| class="wikitable" style="font-size: 95%;" |- ! Rok ! Jazdec ! Konštruktér ! Okruh |- !2022 |{{flagicon|Spain}} [[Carlos Sainz Jr.|Carlos Sainz]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |Silverstone |- !2021 |{{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |Silverstone |- !2020 |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]] |Silverstone |- !2020 |{{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |Silverstone |- !2019 |{{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |Silverstone |- !2018 |{{flagicon|Germany}} [[Sebastian Vettel]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |Silverstone |- !2017 |{{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |Silverstone |- !2016 |{{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |Silverstone |- !2015 |{{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |Silverstone |- !2014 |{{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |Silverstone |- !2013 |{{flagicon|Germany}} [[Nico Rosberg]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |Silverstone |- !2012 |{{flagicon|Australia}} [[Mark Webber]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Renault F1|Renault]] |Silverstone |- !2011 |{{flagicon|Spain}} [[Fernando Alonso]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |Silverstone |- ! 2010 | {{flagicon|Australia}} [[Mark Webber]] | [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Renault F1|Renault]] | Silverstone |- ! 2009 | {{flagicon|Germany}} [[Sebastian Vettel]] | [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Renault F1|Renault]] | Silverstone |- ! 2008 | {{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] | [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | Silverstone |- ! 2007 | {{flagicon|Finland}} [[Kimi Räikkönen]] | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | Silverstone |- ! 2006 | {{flagicon|Spain}} [[Fernando Alonso]] | [[Renault F1|Renault]] | Silverstone |- ! 2005 | {{flagicon|Colombia}} [[Juan Pablo Montoya]] | [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | Silverstone |- ! 2004 | {{flagicon|Germany}} [[Michael Schumacher]] | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | Silverstone |- ! 2003 | {{flagicon|Brazil}} [[Rubens Barrichello]] | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | Silverstone |- ! 2002 | {{flagicon|Germany}} [[Michael Schumacher]] | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | Silverstone |- ! 2001 | {{flagicon|Finland}} [[Mika Häkkinen]] | [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | Silverstone |- ! 2000 | {{flagicon|UK}} [[David Coulthard]] | [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | Silverstone |- ! 1999 | {{flagicon|UK}} [[David Coulthard]] | [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | Silverstone |- ! 1998 | {{flagicon|Germany}} [[Michael Schumacher]] | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | Silverstone |- ! 1997 | {{flagicon|Canada}} [[Jacques Villeneuve]] | [[WilliamsF1|Williams]]-[[Renault F1|Renault]] | Silverstone |- ! 1996 | {{flagicon|Canada}} [[Jacques Villeneuve]] | [[WilliamsF1|Williams]]-[[Renault F1|Renault]] | Silverstone |- ! 1995 | {{flagicon|UK}} [[Johnny Herbert]] | [[Benetton Formula|Benetton]]-[[Renault F1|Renault]] | Silverstone |- ! 1994 | {{flagicon|UK}} [[Damon Hill]] | [[WilliamsF1|Williams]]-[[Renault F1|Renault]] | Silverstone |- ! 1993 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | [[WilliamsF1|Williams]]-[[Renault F1|Renault]] | Silverstone |- ! 1992 | {{flagicon|UK}} [[Nigel Mansell]] | [[WilliamsF1|Williams]]-[[Renault F1|Renault]] | Silverstone |- ! 1991 | {{flagicon|UK}} [[Nigel Mansell]] | [[WilliamsF1|Williams]]-[[Renault F1|Renault]] | Silverstone |- ! 1990 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | Silverstone |- ! 1989 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | [[McLaren]]-[[Honda Racing F1|Honda]] | Silverstone |- ! 1988 | {{flagicon|Brazil}} [[Ayrton Senna]] | [[McLaren]]-[[Honda Racing F1|Honda]] | Silverstone |- ! 1987 | {{flagicon|UK}} [[Nigel Mansell]] | [[WilliamsF1|Williams]]-[[Honda Racing F1|Honda]] | Silverstone |- ! 1986 | {{flagicon|UK}} [[Nigel Mansell]] | [[WilliamsF1|Williams]]-[[Honda Racing F1|Honda]] | [[Brands Hatch]] |- ! 1985 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | [[McLaren]]-[[Techniques d'Avant Garde|TAG]] | Silverstone |- ! 1984 | {{flagicon|Austria}} [[Niki Lauda]] | [[McLaren]]-[[Techniques d'Avant Garde|TAG]] | [[Brands Hatch]] |- ! 1983 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | [[Renault F1|Renault]] | Silverstone |- ! 1982 | {{flagicon|Austria}} [[Niki Lauda]] | [[McLaren]]-[[Ford Motor Company|Ford]] | [[Brands Hatch]] |- ! 1981 | {{flagicon|UK}} [[John Watson (racing driver)|John Watson]] | [[McLaren]]-[[Ford Motor Company|Ford]] | Silverstone |- ! 1980 | {{flagicon|Australia}} [[Alan Jones (Formula 1)|Alan Jones]] | [[WilliamsF1|Williams]]-[[Ford Motor Company|Ford]] | [[Brands Hatch]] |- ! 1979 | {{flagicon|Switzerland}} [[Clay Regazzoni]] | [[WilliamsF1|Williams]]-[[Ford Motor Company|Ford]] | Silverstone |- ! 1978 | {{flagicon|Argentina}} [[Carlos Reutemann]] | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | [[Brands Hatch]] |- ! 1977 | {{flagicon|UK}} [[James Hunt]] | [[McLaren]]-[[Ford Motor Company|Ford]] | Silverstone |- ! 1976 | {{flagicon|Austria}} [[Niki Lauda]] | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | [[Brands Hatch]] |- ! 1975 | {{flagicon|Brazil}} [[Emerson Fittipaldi]] | [[McLaren]]-[[Ford Motor Company|Ford]] | Silverstone |- ! 1974 | {{flagicon|South Africa|1928}} [[Jody Scheckter]] | [[Tyrrell Racing|Tyrrell]]-[[Ford Motor Company|Ford]] | [[Brands Hatch]] |- ! 1973 | {{flagicon|US}} [[Peter Revson]] | [[McLaren]]-[[Ford Motor Company|Ford]] | Silverstone |- ! 1972 | {{flagicon|Brazil}} [[Emerson Fittipaldi]] | [[Team Lotus|Lotus]]-[[Ford Motor Company|Ford]] | [[Brands Hatch]] |- ! 1971 | {{flagicon|UK}} [[Jackie Stewart]] | [[Tyrrell Racing|Tyrrell]]-[[Ford Motor Company|Ford]] | Silverstone |- ! 1970 | {{flagicon|Austria}} [[Jochen Rindt]] | [[Team Lotus|Lotus]]-[[Ford Motor Company|Ford]] | [[Brands Hatch]] |- ! 1969 | {{flagicon|UK}} [[Jackie Stewart]] | [[Matra]]-[[Ford Motor Company|Ford]] | Silverstone |- ! 1968 | {{flagicon|Switzerland}} [[Jo Siffert]] | [[Team Lotus|Lotus]]-[[Ford Motor Company|Ford]] | [[Brands Hatch]] |- ! 1967 | {{flagicon|UK}} [[Jim Clark (racing driver)|Jim Clark]] | [[Team Lotus|Lotus]]-[[Ford Motor Company|Ford]] | Silverstone |- ! 1966 | {{flagicon|Australia}} [[Jack Brabham]] | [[Brabham]]-[[Repco]] | [[Brands Hatch]] |- ! 1965 | {{flagicon|UK}} [[Jim Clark (racing driver)|Jim Clark]] | [[Team Lotus|Lotus]]-[[Coventry Climax|Climax]] | Silverstone |- ! 1964 | {{flagicon|UK}} [[Jim Clark (racing driver)|Jim Clark]] | [[Team Lotus|Lotus]]-[[Coventry Climax|Climax]] | [[Brands Hatch]] |- ! 1963 | {{flagicon|UK}} [[Jim Clark (racing driver)|Jim Clark]] | [[Team Lotus|Lotus]]-[[Coventry Climax|Climax]] | Silverstone |- ! 1962 | {{flagicon|UK}} [[Jim Clark (racing driver)|Jim Clark]] | [[Team Lotus|Lotus]]-[[Coventry Climax|Climax]] | [[Aintree Racecourse|Aintree]] |- ! 1961 | {{flagicon|Germany}} [[Wolfgang von Trips]] | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | [[Aintree Racecourse|Aintree]] |- ! 1960 | {{flagicon|Australia}} [[Jack Brabham]] | [[Cooper Car Company|Cooper]]-[[Coventry Climax|Climax]] | Silverstone |- ! 1959 | {{flagicon|Australia}} [[Jack Brabham]] | [[Cooper Car Company|Cooper]]-[[Coventry Climax|Climax]] | [[Aintree Racecourse|Aintree]] |- ! 1958 | {{flagicon|UK}} [[Peter Collins (racing driver)|Peter Collins]] | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | Silverstone |- ! 1957 | {{flagicon|UK}} [[Stirling Moss]] <br>{{flagicon|UK}} [[Tony Brooks]] | [[Vanwall]] | [[Aintree Racecourse|Aintree]] |- ! 1956 | {{flagicon|Argentina}} [[Juan Manuel Fangio]] | [[Lancia in Formula One|Lancia]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | Silverstone |- ! 1955 | {{flagicon|UK}} [[Stirling Moss]] | [[Mercedes GP|Mercedes-Benz]] | [[Aintree Racecourse|Aintree]] |- ! 1954 | {{flagicon|Argentina}} [[José Froilán González]] | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | Silverstone |- ! 1953 | {{flagicon|Italy}} [[Alberto Ascari]] | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | Silverstone |- ! 1952 | {{flagicon|Italy}} [[Alberto Ascari]] | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | Silverstone |- ! 1951 | {{flagicon|Argentina}} [[José Froilán González]] | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | Silverstone |- ! 1950 | {{flagicon|Italy}} [[Giuseppe Farina]] | [[Alfa Romeo (Formula One)|Alfa Romeo]] | Silverstone |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1949 | {{flagicon|Switzerland}} [[Toulo de Graffenried|Emmanuel de Graffenried]] | [[Maserati]] | Silverstone |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1948 | {{flagicon|Italy}} [[Luigi Villoresi]] | [[Maserati]] | Silverstone |- bgcolor="#DDDDDD" ! 1947<br>-<br>1928 |COLSPAN=4| ''Nekonala sa'' |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1927 | {{flagicon|France}} [[Robert Benoist]] | [[Delage]] | [[Brooklands]] |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1926 | {{flagicon|France}} [[Louis Wagner]] <br> {{flagicon|France}} [[Robert Sénéchal]] | [[Delage]] | [[Brooklands]] |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Silverstone Circuit}} == Externé odkazy == * [http://www.silverstone.co.uk Silverstone Circuit] * [http://maps.google.com/maps?q=Circuit+de+Catalunya&ll=41.569802,2.258677&spn=0.022327,0.040525&t=k&hl=en Satelitné snímky z Google Maps] * [http://www.formula1.com/races/in_detail/great_britain_833/circuit_diagram.html Údaje okruhu na Formula1.com] {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport v Spojenom kráľovstve]] h2t1dobj32bwpocndgrkv0txwvopgq8 Lech Poznań 0 324395 7416831 7213443 2022-07-28T22:38:23Z Wolfgang1212 61559 Športové úspechy wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Lech Poznań | obrázok = [[Súbor:Lech Poznań 2015 8687.JPG|250px|Lech Poznań 2010/2011]] | celýnázov = KKS Lech Poznań | prezývka = ''Kolejorz'' | založený = [[19. marec]] [[1922]] | štadión = [[Mestský štadión (Poznaň)|Mestský štadión]], <br />[[Poznaň]], [[Poľsko]] | kapacita = '''41 609''' | predseda = {{minivlajka|Poľsko}} Karol Klimczak | tréner = {{minivlajka|Holandsko}} John van den Brom | liga = [[Ekstraklasa]] | sezóna = 2021-22 | pozícia = 1. miesto | vzor_lp1=_whiteborder|vzor_t1=_hoff0910h|vzor_pp1=_whiteborder| ľavéplece1=0000FF|telo1=0000FF|pravéplece1=0000FF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF| vzor_lp2=_blueborder|vzor_t2=_hoff0910a|vzor_pp2=_blueborder| ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF }} [[Súbor:Stadion Miejski w Poznaniu 2010 środek.jpg|náhľad|[[Mestský štadión (Poznaň)|Mestský štadión]]]] '''Lech Poznań''' je [[Poľsko|poľský]] [[futbal]]ový klub. Sídli v meste [[Poznaň]] a názov [[knieža Lech|Lech]] je podľa legendy Poľska. == Športové úspechy == * ''[[Ekstraklasa|Majster Poľska]] (8):'' 1983, 1984, 1990, 1992, 1993, 2010, 2015, 2020 * ''Víťaz Poľského pohára (5):'' 1981/82, 1983/84, 1987/88, 2003/04, 2008/09 * ''Super poľsky (5):'' 1990, 1992, 2004 , 2009, 2015 == Známi hráči == {| width="60%" | valign="top" width="20%" align="left" | * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Jarosław Araszkiewicz]] * {{Minivlajka|Kolumbia}} [[Manuel Arboleda]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Arkadiusz Bąk]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Jacek Bąk]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Jerzy Brzęczek]] * {{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Jasmin Burič]] * {{Minivlajka|United States of America}} [[Jimmy Conrad]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Sylwester Czereszewski]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Jacek Dembiński]] * {{Minivlajka|Srbsko}} [[Ivan Djurdjevič]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Arkadiusz Głowacki]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Rafał Grzelak]] * {{Minivlajka|Panama}} [[Luis Henríquez]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Tomasz Iwan]] | valign="top" width="20%" align="left" | * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Roman Jakóbczak]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Andrzej Juskowiak]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Mirosław Justek]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Marcin Kikut]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Waldemar Kryger]] * {{Minivlajka|Bielorusko}} [[Siarhiej Krywiec]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Marcin Kuś]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Robert Lewandowski]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Damian Łukasik]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Piotr Mowlik]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Mirosław Okoński]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Sławomir Peszko]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Jerzy Podbrożny]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Piotr Reiss]] | valign="top" width="20%" align="left" | * {{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Artjoms Rudņevs]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Maciej Scherfchen]] * {{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Semir Štilić]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Piotr Świerczewski]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Mirosław Trzeciak]] * {{Minivlajka|Bulharsko}} [[Aleksandar Tonev]] * {{Minivlajka|Srbsko}} [[Vojo Ubiparip]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Marcin Wasilewski]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Artur Wichniarek]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Jakub Wilk]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Paweł Wojtala]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Grzegorz Wojtkowiak]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Marcin Zając]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Maciej Żurawski]] |} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.lechpoznan.pl Oficiálna webstránka] {{pol icon}} * [http://www.lechpoznan.com lechpoznan.com] {{pol icon}} * [http://www.90minut.pl/skarb.php?id_klub=169&id_sezon=101 Lech Poznań] (90minut.pl) {{pol icon}} {{Futbalový výhonok}} [[Kategória:Lech Poznań| ]] [[Kategória:Šport v Poznani]] [[Kategória:Poľské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1922]] cvfzmwa1ho08mzx3ulxdj2ixwuk6lrn Milošová 0 326432 7416888 7127564 2022-07-29T06:48:45Z Hornokysučan 178265 wikilink wikitext text/x-wiki [[Súbor:Milošová, Prívarovci.jpg|náhľad|Osada Prívarovci]] '''Milošová''' je časťou mesta [[Čadca]]. Nachádza sa severozápadne od centra mesta a s mestom ju spája [[Mestská hromadná doprava v Čadci|autobusová linka číslo 4]]. Je dostupná po ceste III/2016, ktorá odbočuje z [[Cesta I. triedy 11 (Slovensko)|cesty I/11]] v [[Podzávoz]]e a pokračuje do [[Česko|Česka]] do obce [[Mosty u Jablunkova]].<ref>https://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/2019/kniha_miestopis_2019-01-01.pdf</ref> Nachádza na vo východnej časti [[Turzovská vrchovina|Turzovskej vrchoviny]] (podcelky [[Predné vrchy]] a [[Kornická brázda]]). Na severe susedí s českou obcou [[Mosty u Jablunkova]], na východe so [[Svrčinovec|Svrčinovcom]], na juhovýchode s [[Podzávoz]]om a na západe s [[Raková (okres Čadca)|Rakovou]]. V lokalite Megoňky sa nachádza [[Megonky (prírodná pamiatka)|prírodná pamiatka]] – miesto s výskytom pieskovcových skalných gúľ (najväčšie nálezisko v Európe).<ref>http://www.mestocadca.sk/cl/182/kamenne-gule-na-kysuciach-v-lokalite-milosova-megonky.html</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{slovenský výhonok}} {{Geo|49_29_2.73_N_18_44_6.39_E_region:SK|49° 29′ 02.73″ s.š., 18° 44′ 06.39″ v.d.}} {{Čadca}} [[Kategória:Mestské časti Čadce]] kiv3othxaargfqlnt2f97y9juwi1iqa Kýčerka (Čadca) 0 330359 7416887 7215081 2022-07-29T06:48:05Z Hornokysučan 178265 wikilink wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Čadca, sídlisko Kýčerka.jpg|náhľad|Sídlisko Kýčerka]] '''Sídlisko Kýčerka''' je najväčším sídliskom v meste [[Čadca]]. Nachádza sa na juhozápade mesta v blízkosti nemocnice s poliklinikou. V roku [[2012]] žilo vo vyše 7 000 bytoch 15 000 obyvateľov. == História a popis sídliska == Sídlisko sa začalo stavať v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] najmä pre zamestnancov [[Tatra, a. s.|Tatry Kopřivnice]], nemocnice a závodu Slovena v Čadci. Prvé bytovky boli dané do užívania v roku [[1978]] a výstavba bola ukončená na konci 80. rokov. Zmena režimu priniesla zastavenie výstavby i na sídliskách [[Žarec]] a [[Sídlisko III (Čadca)|Sídlisko III]]. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] žilo na sídlisku viac ako 8 000 obyvateľov a ich počet sa zvyšoval až na terajších 15 000 obyvateľov. Kýčerka tak tvorí polovicu celého obyvateľstva mesta. Sídlisko sa v súčasnosti rozširuje výstavbou nových bytových domov. Na sídlisku sa nachádza Kostol [[Jozef Nazaretský|sv. Jozefa robotníka]] z roku [[1998]] a dve základné školy – ZŠ Rázusova a ZŠ Komenského. == Doprava == Hlavnou prístupovou cestou na sídlisko je [[Okružná ulica (Čadca)|Okružná ulica]], ktorá odbočuje z [[Cesta II. triedy 487 (Slovensko)|cesty II/487]]. Verejnú dopravu zabezpečuje sieť [[Mestská hromadná doprava v Čadci|MHD Čadca]], linkami číslo 3 a 8, ktoré premávajú po okružnej trase centrum – Kýčerka – nemocnica – centrum (linka 3) a opačne (linka 8). Najbližšia železničná zastávka je Čadca zastávka na [[Železničná trať 128 (Slovensko)|trati Čadca – Makov]]. {{Čadca}} [[Kategória:Čadca]] [[Kategória:Sídliská na Slovensku]] 4ttn7mtsn5wt51hc2b8o49382ojjyu0 Kategória:Vnútorné lekárstvo 14 330915 7416866 3218151 2022-07-29T04:53:15Z Vojtěch Dostál 101683 {{Spojiť s|Kategória:Interné lekárstvo}} wikitext text/x-wiki {{Spojiť s|:Kategória:Interné lekárstvo}} [[Kategória:Medicínske odbory]] 6mxssgky5z57cmmttwh80vtselriltd Vážska vodná cesta 0 331161 7416798 6705389 2022-07-28T18:50:07Z 195.113.158.221 /* Negatívne vplyvy */Doplnenie Krajinskeho mosta v PN, ktory sa nachadza medzi Kolonadnym a Hlohoveckym mostom. wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vág-torkolat.JPG |thumb|Sútok Váhu s Dunajom v Komárne]] [[Súbor:Slovakia Kralova elektraren.jpg|thumb|Vodné dielo Kráľová na Váhu, vpravo plavebná komora]] [[Súbor:Krajinsky most - Piestany.jpg|thumb|Rieka Váh v Piešťanoch - [[Krajinský most (Piešťany)|Krajinský most]]]] [[Súbor:Trenčín, Váh z mosta 1.jpg|thumb|Rieka Váh v Trenčíne]] [[Súbor:Udica bay.jpg|thumb|[[Nosice (Priehrada mládeže)|Vodné dielo Nosice]] na Váhu]] [[Súbor:08Vah-Hricov.jpg|thumb|Vodné dielo Hričov na Váhu pri Žiline]] '''Vážska vodná cesta''' (VVC) je plánovaná a sčasti realizovaná vodná cesta medzinárodného významu spájajúcej mesto [[Žilina|Žilinu]] s [[Dunaj]]om. Južné napojenie Váhu na Dunaj je mimoriadne významné. Splavenie Váhu umožní priamy export výrobkov podnikom ležiacich v blízkosti Vážskej vodnej cesty (napr. SES [[Tlmače]], Drôtovňa [[Hlohovec]], [[Duslo, a. s.|Duslo, a. s. Šaľa]]) do záujmových oblastí vodnou dopravou. Napojením na Dunaj je Slovensko z hľadiska vodnej dopravy priamo napojené cez [[Main-Donau-Kanal|Prieplav Rýn-Mohan-Dunaj]] na medzinárodnú sieť vodných ciest 15tich európskych štátov. Južné prepojenie smeruje prepravu aj do [[Grécko|Grécka]], [[Turecko|Turecka]] a do štátov blízkeho a ďalekého Východu. Napojenie na vodný koridor Dunaj-Odra-Labe prostredníctvom alternatívnej trasy Váh-Morava otvára možnosti priameho spojenia Slovenska s baltskými prístavmi, ale aj integrovanie do siete vodných ciest [[Bielorusko|Bieloruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Rusko|Ruska]] Lode by dosiahli Žilinu prekonaním pätnástich plavebných komôr. Na prípadné prepojenie s Odrou by bolo treba ďalších viac ako pätnásť plavebných komôr a lodných výťahov. Alternatívne pri vybudovaní 2100 metrov dlhého preplavného tunela by lode medzi Žilinou a [[Bohumín]]om museli prekonať asi trinásť plavebných komôr a lodných výťahov. '''Projekt Vážskej vodnej cesty''' '''nie je konkurenciou''' '''vodného koridoru [[Vodný koridor Dunaj-Odra-Labe|Dunaj-Odra-Labe]]'''. „Stratégia prípravy vodnej cesty Dunaj-Odra-Labe nie je chápaná ako konkurenčná alternatíva vodnej cesty Váh-Odra, ale ako logické spojenie v rámci magistrálnych vnútrozemských vodných ciest Labe (E 20), Odry (E 30) a Dunaja (E 80). Obidve vodné cesty si nebudú vzájomne konkurovať, ale budú sa vzájomne dopĺňať a budú realizačným výstupom Európskej dohody AGN.“ <ref> [http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481 KONCEPCIA ROZVOJE VODNEJ DOPRAVY Slovenskej republiky, Bod II., A, 2.] </ref> == Súčasný stav projektu == Celková dĺžka VVC od [[Komárno|Komárna]] po Žilinu predstavuje 250 km. Stavba vodnej cesty je rozdelená na 4 etapy<ref> [http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=4381 Plán trasy Vážskej vodnej cesty]</ref>: * 1. etapa: [[Komárno]] - [[Sereď]] v dĺžke 75 km je v súčasnosti splavná, ale kvôli nevybudovanému vodnému dielu Nagymaros trpí úsek medzi Komárnom a prvou plavebnou komorou Selice značným kolísaním hladín a nedostatočnej plavebnej hĺbke. Pre vyriešenie tohto problému sa plánuje stavba nového stavidla Kolárovo (27,4 RKM) v tomto úseku. * 2. etapa: [[Sereď]] - [[Púchov]] 124 km * 3. etapa: [[Púchov]] - [[Žilina]] 51 km * 4. etapa: [[Žilina]] - Odra návrh 98 km Vláda Českej republiky dňa '''15. apríla 2015''' prijala aktualizáciu Politiky územného rozvoja ČR v rámci ktorej bol '''zámer prepojenie Odra-Váh vypustený'''.<ref>[http://www.mmr.cz/cs/Stavebni-rad-a-bytova-politika/Uzemni-planovani-a-stavebni-rad/Koncepce-Strategie/Politika-uzemniho-rozvoje-Ceske-republiky/Navrh-Aktualizace-c-1-Politiky-uzemniho-rozvoje-CR Aktualizácia Politiky územného rozvoja ČR]</ref> Uvažuje sa o '''alternatívnom prepojenie Vážskej vodnej cesty s riekou Moravou''' (a vodným koridorom Dunaj-Odra-Labe) v trase Hlohovec-Kúty.<ref>[http://zpravy.e15.cz/byznys/doprava-a-logistika/fico-veri-v-kanal-dunaj-odra-labe-projekt-je-podle-nej-realizovatelny-1188355 Fico věří v kanál Dunaj-Odra-Labe, projekt je podle něj realizovatelný]</ref> == Základné parametre vodnej cesty == Na Vážskych vodných dielach bolo dokončených niekoľko plavebných komôr v niekoľkých parametroch<ref>[http://www.inlandnavigation.org/en/factsandfigures/fleet2/class_categories.html Kategória vnútrozemských plavidiel]</ref>: * Trieda VI.a - rozmery plavebných komôr: 110 × 24 × 4,5 m ** [[Vodné dielo Kráľová]] ** [[Vodné dielo Selice]] * Trieda III - rozmery plavebných komôr: 70 x 9 m V týchto parametroch boli vybudované plavebné komory na jedenástich vodných dielach na Váhu medzi Kráľovou a Žilinou, tie sú však nedokončené a slúžia len na prevádzanie vody. Všetky majú byť nahradené novými plavebnými komorami Triedy Va s rozmermi plavebných komôr 110 x 12 m s hĺbkou nad záporníkom 4,0 m. Výstavba Vážskej vodnej cesty v úseku Komárno - Žilina bude pozostávať z výstavby týchto stavieb: <ref>[http://195.49.188.152/appl/material.nsf/0/008CB0A7F245447CC1256B830043BD01/$FILE/material.rtf Návrh zámeru projektu Vážskej vodnej cesty]</ref> * Vodné dielo Kolárovo * Rekonštrukcia plavebnej komory Kráľová * Vodné dielo Sereď - Hlohovec - Výstavba vodného diela je v konečnej fáze prípravy, začatie stavby sa predpokladalo v roku 2010. <ref>[http://www.vvb.sk/vystavba/Informacia_o_vystavbe_VD_Sered_Hlohovec.pdf Vodohospodárska výstavba, š.p. - Informácia o pripravovanej výstavbe Vodného diela Sereď - Hlohovec]</ref> * Plavebná komora Madunice * Plavebná komora Horná Streda * Plavebná komora Nové Mesto nad Váhom * Plavebná komora Kostolná * Plavebná komora Trenčín * Plavebná komora Dubnica * Plavebná komora Ilava * Plavebná komora Ladce * Lodné zdvíhadlo Nosice * Plavebná komora Považská Bystrica * Plavebná komora Mikšová * Plavebná komora Hričov Plánované prístavy * prístav [[Hlohovec]] * prístav [[Nové Mesto nad Váhom]] * prístav [[Trenčín]] * prístav [[Dubnica]] * prístav [[Púchov]] * prístav [[Šaľa]] * prístav [[Sereď]] * prístav [[Považská Bystrica]] * prístav [[Žilina]] Ďalej bude potrebné upraviť a zrekonštruovať všetky plavebné kanály a zdvihnúť 6 cestných a 3 železničné mosty. Minimálna podjazdná výška mostov bude 7 m. * Železničný most Šaľa * Cestný most v Hlohovci * Kolonádový most v Piešťanoch * Železničný most v Trenčíne - Výstavba nového železničného mosta v Trenčíne bude dokončená v roku 2017. * Železničný most v Nemšovej * Cestný most v Nemšovej * Cestný most v Ilave * Cestný most v Nosiciach * Cestný most v Oblazove == Úsek [[Žilina]] - [[Bohumín]] == Tento úsek predstavuje preplavné prepojenie Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odre, čo by konečnom dôsledku umožnilo spojenie Dunajskej vodnej cesty s cestou na Odre a ďalším pokračovaním na prístavy Baltského mora. Koncepčne to znamená vybudovať prieplav o parametroch triedy Va v podstate v koryte rieky Kysuca v úseku Žilina-[[Čadca]]. Za Čadcou prechádza trasa prieplavu do umelého kanála smerujúceho do Jablunkovského priesmyku a do údolia rieky Jelša (územie SR) a jeho zaústenie do rieky Odry u Bohumína. Myšlienku prepojenia Váhu s Odrou a vodného koridoru [[Kanál Dunaj-Odra-Labe|Dunaj-Odra-Labe]] na poľskej strane podporuje aj poľský projekt program integrovaného vodného hospodárstva v povodí Odry známy pod názvom "Program Odra 2006". Súčasťou integrovaného vodného hospodárstva je riešenie dopravnej funkcie rieky Odra a uvažuje sa o splavnení Odry na celom jej toku. Realizácia plavebného spojenia Váhu a Odry v úseku Žilina-Bohumín sa dosiahne vybudovaním následných stavieb na tokoch spájaných riek a ich prítokoch: # stavba Plavebná komora Budatín (územie Slovenska) # stavba Prieplav Budatín - Rudinka (územie Slovenska) # stavba Plavebná komora Rudinka (územie Slovenska) # stavba Prieplav Rudinka - Kysucké Nové Mesto (územie Slovenska) # stavba Plavebná komora Kysucké Nové Mesto (územie Slovenska) # stavba Prieplav Kysucké Nové Mesto - Kysucký Lieskovec (územie Slovenska) # stavba Plavebná komora Kysucký Lieskovec (územie Slovenska) # stavba Prieplav Kysucký Lieskovec - Krásno (územie Slovenska) # stavba Plavebná komora Krásno (územie Slovenska) # stavba Prieplav Krásno - Čadca (územie Slovenska) # stavba Plavebná komora Čadca (územie Slovenska) # stavba Prieplav Čadca - Raková (územie Slovenska) # stavba Lodné zdvíhadlo Raková (územie Slovenska) # stavba Prieplav Raková - Dejúvky (územie Slovenska) # stavba Lodné zdvíhadlo Dejúvky (územie Slovenska) # stavba Plavebný tunel Jablunkov (územie Slovenska-Česka) Na tieto stavby by nadviazala celkom 16 stavieb (prieplavy, plavebné komory a lodné zdvíhadlo) na území Slovenska a 9 stavieb na území Poľska, ktorými by sa dosiahlo prepojenie Vážskej vodnej cesty na Oderskou vodnú cestu. == Priaznivé vplyvy == Myšlienka projektu VVC je založená na dobudovanie vodné cesty, pričom podstatná časť hlavných objektov splavneného Váhu je už vybudovaná. Realizácia VVC by mala mať priaznivý vplyv na mnohé oblasti hospodárskeho a verejného života spoločnosti vďaka mimoriadne širokému záberu aktivít, ktoré je možné okolo vodnej cesty na Váhu rozvinúť. Projekt je založený na princípe zhodnotenia: * Plavebného využitia vybudovaním plavebnej dráhy * Energetického využitia výstavbou a inovácií vodných elektrární * Využitie v oblasti rozvoja cestovného ruchu * Ekologizácia a revitalizácia územia pozdĺž Váhu * Možnosti vybudovanie obchodných a priemyselných zón == Negatívne vplyvy == Vybudovanie úseku [[Žilina]] - [[Bohumín]] si vyžiada veľké finančné náklady na výstavbu a nezvratný zásah do životného prostredia, pričom bude zmenený povrch veľkého územia. Plánovaná trasa prechádza aj cez obývané územia s existujúcou infraštruktúrou. Spojenie Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odre musí prekonať [[Moravsko-sliezske Beskydy]] s výškou vrcholovej zdrže minimálne {{mnm|470|w}} (pri využití prieplavného tunela s dĺžkou 5 500 m). <ref> [http://d-o-l.cz/index.php/cs/kestazeni/category/8-?download=32%3A Odborný časopis Vodné cesty a plavba 2/2010 - Ing. Pavel Neset, CSc. - Nový pohľad na projekt ODRA - VISLA a na plavebnej spojenie ODRA - VÁH] </ref> '''Trieda VI.a '''- Rozmery plavebných komôr : 110 × 24 × 4,5 m * Vodné dielo Kráľová * Vodné dielo Selice '''Trieda III''' - Rozmery plavebných komôr : 70 x 9 m V týchto parametroch boli vybudované plavebnej komory na 11 vodných dielach na Váhu medzi králi a Žilinou, tie sú však nedokončené a slúži iba na prevádzanie vody. Všetky majú byť nahradené novými plavebnými komorami Triedy Va o rozmeroch plavebných komôr 110 x 12 m s hĺbkou nad záporníkem 4,0 m. '''Výstavba Vážskej vodnej cesty v úseku Komárno - Žilina bude pozostávať z výstavby týchto stavieb:''' * Vodné dielo Kolárovo * Rekonštrukcia plavebnej komory Kráľová * Vodné dielo Sereď - Hlohovec * Plavebná komora Madunice * Plavebná komora Horná Streda * Plavebná komora Nové Mesto nad Váhom * Plavebná komora Kostolná * Plavebná komora Trenčín * Plavebná komora Dubnica * Plavebná komora Ilava * Plavebná komora Ladce * Lodné zdvíhadlo Nosice * Plavebná komora Považská Bystrica * Plavebná komora Mikšová * Plavebná komora Hričov '''Plánované prístavy''' * Prístav Hlohovec * Prístav Nové Mesto nad Váhom * Prístav Trenčín * Prístav Dubnica * Prístav Púchov * Prístav Šaľa * Prístav Sereď * Prístav Považská Bystrica * Prístav Žilina Ďalej bude potrebné upraviť a zrekonštruovať všetky plavebné kanály a zdvihnúť 7 cestných a 3 železničné mosty . Minimálna podjazdová výška mostov bude 7 m. * Železničný most Šaľa * Cestný most v Hlohovci * Cestný Krajinský most v Piešťanoch * Kolonádový most v Piešťanoch * Železničný most v Trenčíne * Železničný most v Nemšovej * Cestný most v Nemšovej * Cestný most v Ilave * Cestný most v Nosice * Cestný most v Oblazove '''Spojenie Váh-Odra - úsek Žilina - Bohumín''' Tento úsek predstavuje průplavní prepojenie Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odre , čo v konečnom dôsledku umožňuje spojenie Dunajskej vodnej cesty s cestou na Odre a ďalším pokračovaním na prístavy Baltského mora . Koncepčne to znamená vybudovať prieplav o parametroch triedy Va v podstate v koryte rieky Kysuca v úseku Žilina - Čadca . Za Čadcou prechádza trasa prieplavu do umelého kanála smerujúceho do Jablunkovského priesmyku a do údolia rieky Olše ( územie SR ) a jeho zaústenie do rieky Odry u Bohumína . Myšlienku prepojenia Váhu s Odrou a vodného koridoru Dunaj - Odra - Labe na poľskej strane podporuje aj poľský projekt program integrovaného vodného hospodárstva v povodí Odry známy pod názvom "Program Odra 2006" . Súčasťou integrovaného vodného hospodárstva je riešenie dopravnej funkcie rieky Odra a uvažuje sa so splavněním Odry na celom jej tok . Realizácia průplavního spojenie Váhu a Odry v úseku Žilina - Bohumín by sa dosiahlo vybudovaním následných stavieb na tokoch spájaných riek a ich prítokoch: '''Stavby na území Slovenska''' * plavebná komora Budatín * prieplav Budatín - Rudinka * plavebná komora Rudinka * prieplav Rudinka - Kysucké Nové Mesto * plavebná komora Kysucké Nové Mesto * prieplav Kysucké Nové Mesto - Kysucký Lieskovec * plavebná komora Kysucký Lieskovec * prieplav Kysucký Lieskovec - Krásno * plavebná komora Krásno * prieplav Krásno - Čadca * plavebná komora Čadca * prieplav Čadca - Raková * lodné zdvíhadlo Raková * prieplav Raková - Dejúvky * lodné zdvíhadlo Dejúvky * plavebný tunel Jablunkov (zasahuje aj na územie Česka) Na tieto stavby nadväzuje celkom 16 stavieb ( prieplavy , plavebné komory a lodné zdvíhadlo) na území Slovenska a 9 stavieb na území Poľska , ktorými sa dosiahne prepojenie Vážskej vodnej cesty na Oderské vodnú cestu. '''Prínosy''' * Myšlienka projektu VVC je založená na dobudovanie vodné cesty, pričom podstatná časť hlavných objektov splavneni Váhu je už vybudovaná. Realizácia VVC by mala mať priaznivý vplyv na mnohé oblasti hospodárskeho a verejného života spoločnosti vďaka mimoriadne širokému záberu aktivít, ktoré je možné okolo vodnej cesty na Váhu rozvinúť. * Projekt je založený na princípe zhodnotenie: * plavebného využitia vybudovaním plavebnej dráhy * energetického využitia výstavbou a inovácií vodných elektrární * využitie v oblasti rozvoja cestovného ruchu * ekologizácia a revitalizácie územia pozdĺž Váhu * možnosť vybudovania obchodných a priemyselných zón '''Negatíva a komplikácie''' Vybudovanie úseku Žilina-Bohumín by si vyžiadalo veľké finančné náklady na výstavbu a zásah do životného prostredia, pričom bude zmenený povrch veľkého územia. Plánovaná trasa prechádza aj cez obývané územia s existujúcou infraštruktúrou. Spojenie Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odre musí prekonať Moravskoslezské Beskydy s vrcholovou zdrží vo výške minimálne 470 m nm (pri využití průplavního tunela o dĺžke 5500 m). Zástupcovia hospodárstva v Moravskosliezskom kraji nesúhlasí s prepojením Odry a Váhu cez Jablunkovský priesmyk, pretože nerieši prístup na vodnú cestu Moravskosliezskym firmám a neumožňuje prepojenie Odry a Labe. Preferovaným vodným spojením v Česku je vodný koridor Dunaj-Odra-Labe. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=4391 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii - Koncepcia splavnenia Váhu] * [http://www.d-o-l.cz Webové stránky o vodnom koridore Dunaj-Odra-Labe] * [http://d-o-l.cz/index.php/cs/kestazeni/category/18- Odborný časopis Vodné cesty a plavba 1/2011 - Rozvoj vodných cest na Slovensku] * [http://www.gabcikovo.gov.sk/ Splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros] * [http://www.fce.vutbr.cz/veda/dk2004texty/pdf/03_Vodni%20hospodarstvi%20a%20vodni%20stavby/3_01_Vodni%20hospodarstvi%20a%20vodni%20stavby/David_Andrej.pdf Vážska vodná cesta - Andrej Dávid] {{Súradnice|48.810804|17.903724|type:river|format=dms|display=title}} == Zdroj == * {{preklad|cs|Vážská vodní cesta|5972291}} [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodná doprava na Slovensku]] [[Kategória:Prieplavy na Slovensku]] j36rb9o05s9hiiwxukn4osq2rucwmil Red Bull Racing 0 333300 7416785 7410191 2022-07-28T18:35:57Z Patriciuus 219824 update wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="float:right; margin:0 0 .5em .5em; width:23em; font-size:90%; text-align:left; background:#F8F9FA; border:#A2A9B1 1px solid #000000;" cellspacing="1" |- ! colspan=2 style="text-align:center; font-size:125%; background:#DCDCDC;| {{Minivlajka|Rakúsko}} Red Bull Racing-Oracle |- ! Celý názov | Red Bull Racing Oracle |- ! Sídlo | [[Milton Keynes]], [[Spojené kráľovstvo]] |- ! Šéf tímu | Christian Horner |- ! Technický riaditeľ | Adrian Newey<br>Pierre Waché |- ! Zakladateľ | Dietrich Mateschitz |- ! Webstránka | [https://redbullracing.redbull.com/ www.redbullracing.redbull.com] |- ! Predchodca | [[Jaguar Racing F1 Team]] |- ! colspan="2" style="text-align: center; background:#DCDCDC;"|[[Formula 1 v roku 2022|Sezóna 2022 Formuly 1]] |- ! Jazdci | 1.{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] 11. {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] |- ! Testovací jazdci | {{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Sébastien Buemi]] {{Minivlajka|Austrália}}[[Liam Lawson]] |- ! Šasi | RB18 |- ! Motor | Red Bull RBPTH001 1.6 V6 t |- ! Pneumatiky | [[Pirelli]] |- ! colspan="2" style="text-align: center; background:#DCDCDC;"| Účinkovanie vo Formule 1 |- ! Prvá VC | Veľká cena Austrálie 2005 |- ! Posledná VC | Veľká cena Francúzska 2022 |- ! Počet VC | 338 (337 štartov) |- ! Pohár konštruktérov | 4 ([[Formula 1 v roku 2010|2010]], [[Formula 1 v roku 2011|2011]], [[Formula 1 v roku 2012|2012]], [[Formula 1 v roku 2013|2013]]) |- ! Titul majstra sveta | 5 ([[Formula 1 v roku 2010|2010]], [[Formula 1 v roku 2011|2011]], [[Formula 1 v roku 2012|2012]], [[Formula 1 v roku 2013|2013]] [[Formula 1 v roku 2021|2021]]) |- ! Víťazstvá | 83 |- !Pódia |221 |- ! Body | 6025 |- ! Pole position | 77 |- ! Najrýchlejšie kolá | 81 |} [[Súbor:Red Bull Racing - TAG Heuer.jpg|náhľad|Označenie motora [[Renault]] pre sezónu 2016]] '''Red Bull Racing''' je [[Rakúsko|rakúsky]] automobilový tím [[Formula 1|formuly 1]], ktorý vznikol v roku [[2004]] odkúpením tímu [[Jaguar Racing]] vlastnenou [[Ford]]om spoločnosťou [[Red Bull]]. V roku [[2005]] Red Bull zakúpil i tím [[Minardi]], ktorá pôsobí v F1 pod názvom [[Scuderia Toro Rosso]] ako sesterský tím Red Bull Racing a vedením [[Franz Tost|Franza Tosta]]. Red Bull Racing v súčasnosti vedie [[Christian Horner]]. V roku 2013 sa stala automobilka [[Infiniti]] hlavným partnerom tímu, jeho logá sa ukázali na dôležitých miestach na monoposte a tak sa aj premenovali na '''Infiniti Red Bull Racing'''. Od roku 2018 do 2020 tím pretekal pod názvom '''Aston Martin Red Bull Racing'''. Tím získal double v [[Majstrovstvá sveta konštruktérov F1|Pohári konštruktérov]] i v šampionáte [[Zoznam majstrov sveta formuly 1|pilotov]] v sezónach [[Formula 1 v roku 2010|2010]], [[Formula 1 v roku 2011|2011]], [[Formula 1 v roku 2012|2012]] a [[Formula 1 v roku 2013|2013]]. V roku 2021 vyhral titul majstra sveta [[Max Verstappen]]. == História == Základy tohto tímu utvoril v roku 1997 tím [[Stewart Grand Prix]], ktorý bol podporovaný automobilkou Ford. Tím ukazoval slušný výkon, vrátane výhry Johnnyho Herberta na GP Európy v roku 1999 , avšak veľké množstvo porúch zavinilo až 46 odstúpení z pretekov kvôli technickým problémom počas 3 sezón.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stewart Grand Prix - F1technical.net|url=http://www.f1technical.net/f1db/teams/105|dátum prístupu=2017-07-10|vydavateľ=www.f1technical.net|jazyk=en-gb}}</ref> Na konci roku 1999 celý tím prevzal Ford, ktorý premenoval tím na [[Jaguar Racing]]. Tímu sa podarilo obmedziť počet technických porúch, ale stále nepatrili medzi tímy s minimom porúch. V roku 2001 došlo k množstvu zmien v osadenstve tímu, ale ani tie nepomohli tímu dostať sa z ťažkostí <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaguar Racing Ltd - F1technical.net|url=http://www.f1technical.net/f1db/teams/110|dátum prístupu=2017-07-10|vydavateľ=www.f1technical.net|jazyk=en-gb}}</ref> a v Septembri 2004 Ford ponúkol tím na predaj a mesiac na to spoločnosť Red Bull súhlasil s kúpou tímu za 1$ s podmienkou, že musia do tímu investovať minimálne 400 miliónov dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BBC SPORT {{!}} Motorsport {{!}} Formula One {{!}} Red Bull snaps up Jaguar F1 team|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/motorsport/formula_one/4012381.stm|dátum prístupu=2017-07-10|vydavateľ=news.bbc.co.uk}}</ref> == Kompletné výsledky v F1 == {| class="wikitable" style="font-size:90%;" |- ! Rok ! Názov tímu ! Šasi ! Motor ! Pneu ! {{tooltip|#|Číslo jazdca}} ! Jazdci ! Body ! Umiestnenie |- | [[Formula 1 v roku 2005|2005]] | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} '''Red Bull Racing''' | RB1 | Cosworth TJ2005 (3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]]) | style="text-align:center;"| {{Michelin}} | style="text-align:center;"| 14<br>15<br>15 | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[David Coulthard]]<br>{{minivlajka|Rakúsko}} [[Christian Klien]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} [[Vitantonio Liuzzi]] | style="text-align:center;"| 34 | style="text-align:center;"| 7. miesto |- | [[Formula 1 v roku 2006|2006]] | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} '''Red Bull Racing''' | RB2 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 056 (2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]]) | style="text-align:center;"| {{Michelin}} | style="text-align:center;"| 14<br>15<br>15 | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[David Coulthard]]<br>{{minivlajka|Rakúsko}} [[Christian Klien]]<br>{{minivlajka|Holandsko}} [[Robert Doornbos]] | style="text-align:center;"| 16 | style="text-align:center;"| 7. miesto |- | [[Formula 1 v roku 2007|2007]] | {{minivlajka|Rakúsko}} '''Red Bull Racing''' | RB3 | [[Renault F1|Renault]] RS27 (2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]]) | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 14<br>15 | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[David Coulthard]]<br>{{minivlajka|Austrália}} [[Mark Webber]] | style="text-align:center;"| 24 | style="text-align:center;"| 5. miesto |- | [[Formula 1 v roku 2008|2008]] | {{minivlajka|Rakúsko}} '''Red Bull Racing''' | RB4 | [[Renault F1|Renault]] RS27 (2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]]) | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 9<br>10 | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[David Coulthard]]<br>{{minivlajka|Austrália}} [[Mark Webber]] | style="text-align:center;"| 29 | style="text-align:center;"| 7. miesto |- | [[Formula 1 v roku 2009|2009]] | {{minivlajka|Rakúsko}} '''Red Bull Racing''' | RB5 | [[Renault F1|Renault]] RS27 (2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]]) | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 14<br>15 | {{minivlajka|Austrália}} [[Mark Webber]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| 153,5 | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| 2. miesto |- | [[Formula 1 v roku 2010|2010]] | {{minivlajka|Rakúsko}} '''Red Bull Racing''' | RB6 | [[Renault F1|Renault]] RS27-2010 (2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]]) | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 5<br>6 | {{minivlajka|Nemecko}} '''[[Sebastian Vettel]]'''<br>{{minivlajka|Austrália}} [[Mark Webber]] | style="text-align:center; background:#ffffbf;"| '''498''' | style="text-align:center; background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- | [[Formula 1 v roku 2011|2011]] | {{minivlajka|Rakúsko}} '''Red Bull Racing''' | RB7 | [[Renault F1|Renault]] RS27-2011 (2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]]) | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 1<br>2 | {{minivlajka|Nemecko}} '''[[Sebastian Vettel]]'''<br>{{minivlajka|Austrália}} [[Mark Webber]] | style="text-align:center; background:#ffffbf;"| '''650''' | style="text-align:center; background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- | [[Formula 1 v roku 2012|2012]] | {{minivlajka|Rakúsko}} '''Red Bull Racing''' | RB8 | [[Renault F1|Renault]] RS27-2012 (2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]]) | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 1<br>2 | {{minivlajka|Nemecko}} '''[[Sebastian Vettel]]'''<br>{{minivlajka|Austrália}} [[Mark Webber]] | style="text-align:center; background:#ffffbf;"| '''460''' | style="text-align:center; background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- | [[Formula 1 v roku 2013|2013]] | {{minivlajka|Rakúsko}} '''Infiniti Red Bull Racing''' | RB9 | [[Renault F1|Renault]] RS27-2013 (2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]]) | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 1<br>2 | {{minivlajka|Nemecko}} '''[[Sebastian Vettel]]'''<br>{{minivlajka|Austrália}} [[Mark Webber]] | style="text-align:center; background:#ffffbf;"| '''596''' | style="text-align:center; background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- | [[Formula 1 v roku 2014|2014]] | {{minivlajka|Rakúsko}} '''Infiniti Red Bull Racing''' | RB10 | [[Renault F1|Renault]] Energy F1-2014 (1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]]) | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 1<br>3 | {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]]<br>{{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]] | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| 405 | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| 2. miesto |- | [[Formula 1 v roku 2015|2015]] | {{minivlajka|Rakúsko}} '''Infiniti Red Bull Racing''' | RB11 | [[Renault F1|Renault]] Energy F1-2015 (1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]]) | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 3<br>26 | {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]]<br>{{minivlajka|Rusko}} [[Daniil Kvyat]] | style="text-align:center;"| 187 | style="text-align:center;"| 4. miesto |- | [[Formula 1 v roku 2016|2016]] | {{minivlajka|Rakúsko}} '''Red Bull Racing''' | RB12 | TAG Heuer (1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]]){{#tag:ref|Tím používal motory Renault R.E.16, ktoré boli zo sponzorských dôvodov premenované na „TAG Heuer“.}} | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 3<br>26<br>33 | {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]]<br>{{minivlajka|Rusko}} [[Daniil Kvyat]]<br>{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| 468 | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| 2. miesto |- | [[Formula 1 v roku 2017|2017]] | {{minivlajka|Rakúsko}} '''Red Bull Racing''' | RB13 | TAG Heuer (1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]]){{#tag:ref|Tím používal motory Renault R.E.17, ktoré boli zo sponzorských dôvodov premenované na „TAG Heuer“.}} | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 3<br>33 | {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]]<br>{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | style="text-align:center; background:#ffdf9f;"| 368 | style="text-align:center; background:#ffdf9f;"| 3. miesto |- | [[Formula 1 v roku 2018|2018]] | {{minivlajka|Rakúsko}} '''Aston Martin Red Bull Racing''' | RB14 | TAG Heuer (1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]]){{#tag:ref|Tím používal motory Renault R.E.18, ktoré boli zo sponzorských dôvodov premenované na „TAG Heuer“.}} | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 3<br>33 | {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]]<br>{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | style="text-align:center; background:#ffdf9f;"| 419 | style="text-align:center; background:#ffdf9f;"| 3. miesto |- | [[Formula 1 v roku 2019|2019]] | {{minivlajka|Rakúsko}} '''Aston Martin Red Bull Racing''' | RB15 | [[Honda]] RA619H (1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]]) | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 10<br>23<br>33 | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre Gasly]]<br>{{minivlajka|Thajsko}} [[Alexander Albon]]<br>{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | style="text-align:center; background:#ffdf9f;"| 417 | style="text-align:center; background:#ffdf9f;"| 3. miesto |- | [[Formula 1 v roku 2020|2020]] | {{minivlajka|Rakúsko}} '''Aston Martin Red Bull Racing''' | RB16 | [[Honda]] RA620H (1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]]) | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 23<br>33 | {{minivlajka|Thajsko}} [[Alexander Albon]]<br>{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| 319 | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| 2. miesto |- | [[Formula 1 v roku 2021|2021]] | {{minivlajka|Rakúsko}} '''Red Bull Racing Honda''' | RB16B | [[Honda]] RA621H (1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]]) | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 11<br>33 | {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]]<br>{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| 585.5 | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| 2. miesto |- |[[Formula 1 v roku 2022|2022]]* |{{minivlajka|Rakúsko}} '''Oracle''' '''Red Bull Racing''' |RB18 |Red Bull RBPTH001 1.6 V6 t | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 1<br>11 |{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]<br>{{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] | style="text-align:center; background: #ffffbf;"| 396 | style="text-align:center; background: #ffffbf;"| 1. miesto* |} <nowiki>*</nowiki>Sezóna prebieha ===Výsledky pretekov=== {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:90%;" |- ! Rok ! Jazdec ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 ! 9 ! 10 ! 11 ! 12 ! 13 ! 14 ! 15 ! 16 ! 17 ! 18 ! 19 ! 20 ! 21 ! 22 ! Body ! Umiestnenie |- | rowspan=4| [[Formula 1 v roku 2005|2005]] |Veľká cena-> ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! SMR {{minivlajka|San Marino}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! EUR {{minivlajka|Nemecko}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! TUR {{minivlajka|Turecko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} | - | - | - | rowspan=4| '''34''' | rowspan=4| '''7. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[David Coulthard|Coulthard]] |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#ffffff;"|DNS |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 9 | - | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Christian Klien|Klien]] |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#ffffff;"|DNS | - | - | - | - |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#ffffff;"|DNS |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 5 | - | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Taliansko}} [[Vitantonio Liuzzi|Liuzzi]] | - | - | - |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#cfcfff;"| 9 | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" | rowspan=4| [[Formula 1 v roku 2006|2006]] |Veľká cena-> ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! SMR {{minivlajka|San Marino}} ! EUR {{minivlajka|Nemecko}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! TUR {{minivlajka|Turecko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} | - | - | - | - | rowspan=4| '''16''' | rowspan=4| '''7. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[David Coulthard|Coulthard]] |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 15† |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#efcfff;"| DNF | - | - | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Christian Klien|Klien]] |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 11 | - | - | - | - | - | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Holandsko}} [[Robert Doornbos|Doornbos]] | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 12 | - | - | - | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" | rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2007|2007]] |Veľká cena-> ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! EUR {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! TUR {{minivlajka|Turecko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} | - | - | - | - | - | rowspan=3| '''24''' | rowspan=3| '''5. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[David Coulthard|Coulthard]] |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 9 | - | - | - | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Austrália}} [[Mark Webber|Webber]] |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#efcfff;"|DNF |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#efcfff;"|DNF | - | - | - | - | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" | rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2008|2008]] |Veľká cena-> ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! TUR {{minivlajka|Turecko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! EUR {{minivlajka|Španielsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} | - | - | - | - | rowspan=3| '''29''' | rowspan=3| '''7. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[David Coulthard|Coulthard]] |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 18 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#efcfff;"| DNF | - | - | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Austrália}} [[Mark Webber|Webber]] |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 9 | - | - | - | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" | rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2009|2009]] |Veľká cena-> ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! TUR {{minivlajka|Turecko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! EUR {{minivlajka|Španielsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} | - | - | - | - | - | rowspan=3 style="background:#dfdfdf;"| '''153,5''' | rowspan=3 style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Austrália}} [[Mark Webber|Webber]] |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffdf9f;"| ''3'' |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#cfcfff;"| ''17'' |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#dfdfdf;"| 2 | - | - | - | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel|Vettel]] |style="background:#cfcfff;"| 13† |style="background:#cfcfff;"| 15† |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#ffdf9f;"| '''3''' |style="background:#ffffbf;"| '''''1''''' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#ffdf9f;"| ''3'' |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| ''1'' | - | - | - | - | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" | rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2010|2010]] |Veľká cena-> ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! TUR {{minivlajka|Turecko}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! EUR {{minivlajka|Španielsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! KOR {{minivlajka|Južná Kórea}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} | - | - | - | rowspan=3 style="background:#FFFFBF;"| '''498''' | rowspan=3 style="background:#FFFFBF;"| '''1. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel|Vettel]] |style="background:#dfffdf;"| '''4''' |style="background:#efcfff;"| '''DNF''' |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| '''6''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfdfdf;"| ''2'' |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfffdf;"| '''7''' |style="background:#ffdf9f;"| '''''3''''' |style="background:#ffdf9f;"| '''''3''''' |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#efcfff;"| '''DNF''' |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"|'''1''' | - | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Austrália}} [[Mark Webber|Webber]] |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| ''9'' |style="background:#dfdfdf;"| '''''2''''' |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffdf9f;"| '''3''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfdfdf;"| '''2''' |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfdfdf;"| ''2'' |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 8 | - | - | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" | rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2011|2011]] |Veľká cena-> ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! TUR {{minivlajka|Turecko}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! EUR {{minivlajka|Španielsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! KOR {{minivlajka|Kórejská republika}} ! IND {{minivlajka|India}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} | - | - | - | rowspan=3 style="background:#FFFFBF;"| '''650''' | rowspan=3 style="background:#FFFFBF;"| '''1. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel|Vettel]] |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfdfdf;"| '''2''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfdfdf;"| '''2''' |style="background:#ffffbf;"| '''''1''''' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfdfdf;"| '''2''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffdf9f;"| '''3''' |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#ffffbf;"| '''''1''''' |style="background:#efcfff;"| '''DNF''' |style="background:#dfdfdf;"| '''2''' | - | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Austrália}} [[Mark Webber|Webber]] |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| ''4'' |style="background:#ffdf9f;"| ''3'' |style="background:#dfdfdf;"| ''2'' |style="background:#dfffdf;"|'''4''' |style="background:#dfffdf;"| ''4'' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffdf9f;"|'''3''' |style="background:#ffdf9f;"|'''3''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfdfdf;"| ''2'' |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| ''4'' |style="background:#ffffbf;"| ''1'' | - | - | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" | rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2012|2012]] |Veľká cena-> ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! EUR {{minivlajka|Španielsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! KOR {{minivlajka|Kórejská republika}} ! IND {{minivlajka|India}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} | - | - | rowspan=3 style="background:#FFFFBF;"| '''460''' | rowspan=3 style="background:#FFFFBF;"| '''1. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel|Vettel]] |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#ffffbf;"| '''''1''''' |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| '''''4''''' |style="background:#efcfff;"| '''DNF''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| ''4'' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#cfcfff;"| 22† |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| '''''1''''' |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffdf9f;"| ''3'' |style="background:#dfdfdf;"| '''''2''''' |style="background:#dfffdf;"| 6 | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Austrália}} [[Mark Webber|Webber]] |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 20† |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#dfdfdf;"| '''''2''''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#efcfff;"| DNF |style="background:#dfffdf;"| 4 | - | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" | rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2013|2013]] |Veľká cena-> ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! KOR {{minivlajka|Kórejská republika}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! IND {{minivlajka|India}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} | - | - | - | rowspan=3 style="background:#FFFFBF;"| '''596''' | rowspan=3 style="background:#FFFFBF;"| '''1. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel|Vettel]] |style="background:#FFDF9F;"| '''3''' |style="background:#FFFFBF;"| '''1''' |style="background:#DFFFDF;"| ''4'' |style="background:#FFFFBF;"| ''1'' |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFDFDF;"| ''2'' |style="background:#FFFFBF;"| '''1''' |style="background:#EFCFFF;"| DNF |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#FFFFBF;"| ''1'' |style="background:#FFFFBF;"| '''1''' |style="background:#FFFFBF;"| '''''1''''' |style="background:#FFFFBF;"| '''''1''''' |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| '''1''' |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#FFFFBF;"| '''''1''''' |style="background:#FFFFBF;"| '''1''' | - | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Austrália}} [[Mark Webber|Webber]] |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#EFCFFF;"| DNF |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#DFFFDF;"| ''4'' |style="background:#DFDFDF;"| ''2'' |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| ''4'' |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#CFCFFF;"| 15† |style="background:#EFCFFF;"| DNF |style="background:#DFDFDF;"| '''''2''''' |style="background:#EFCFFF;"| DNF |style="background:#DFDFDF;"| '''2''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#DFDFDF;"| ''2'' | - | - | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" | rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2014|2014]] |Veľká cena-> ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} | - | - | - | rowspan=3 style="background:#dfdfdf;"| '''405''' | rowspan=3 style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel|Vettel]] |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|''4'' |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|8 |style="background-color:#DFFFDF"|''7'' |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|8 | - | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo|Ricciardo]] |style="background-color:#000000; color:white"|DSQ |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#DFFFDF"|8 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#DFFFDF"|''4'' | - | - | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" | rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2015|2015]] |Veľká cena-> ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} | - | - | - | rowspan=3| '''187''' | rowspan=3| '''4. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo|Ricciardo]] |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#DFFFDF"|10 |style="background-color:#DFFFDF"|9 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#DFFFDF"|''5'' |style="background-color:#CFCFFF"|13 |style="background-color:#DFFFDF"|10 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#FFDF9F"|''3'' |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#DFFFDF"|8 |style="background-color:#DFDFDF"|''2'' |style="background-color:#CFCFFF"|15 |style="background-color:#CFCFFF"|15† |style="background-color:#DFFFDF"|10 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#CFCFFF"|11 |style="background-color:#DFFFDF"|6 | - | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Rusko}} [[Daniil Kvyat|Kvyat]] |style="background-color:#FFFFFF"|DNS |style="background-color:#DFFFDF"|9 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#DFFFDF"|9 |style="background-color:#DFFFDF"|10 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFFFDF"|9 |style="background-color:#CFCFFF"|12 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFFFDF"|10 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#CFCFFF"|13 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#DFFFDF"|10 | - | - | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" | rowspan=4| [[Formula 1 v roku 2016|2016]] |Veľká cena-> ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! EUR {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} | - | rowspan=4 style="background:#dfdfdf;"| '''468''' | rowspan=4 style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo|Ricciardo]] |style="background-color:#DFFFDF"|''4'' |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#CFCFFF"|11 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFDFDF"|'''2''' |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFDFDF"|''2'' |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFDFDF"|''2'' |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#FFDF9F"|''3'' |style="background-color:#DFFFDF"|8 |style="background-color:#DFFFDF"|5 | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Rusko}} [[Daniil Kvyat|Kvyat]] |style="background-color:#FFFFFF"|DNS |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#CFCFFF"|15 | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen|Verstappen]] | - | - | - | - |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFFFDF"|8 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#CFCFFF"|11 |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#EFCFFF"|DNF |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#FFDF9F"|''3'' |style="background-color:#DFFFDF"|4 | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" | rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2017|2017]] |Veľká cena-> ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} | - | - | rowspan=3 style="background:#ffdf9f;"| '''368''' | rowspan=3 style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo|Ricciardo]] | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| ''4'' | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #efcfff"| DNF | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen|Verstappen]] | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| ''5'' | style="background: #dfffdf"| 5 | - | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" | rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] |Veľká cena-> ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} | - | rowspan=3 style="background:#ffdf9f;"| '''419''' | rowspan=3 style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo|Ricciardo]] | style="background: #dfffdf"| ''4'' | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #ffffbf"| ''1'' | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| ''5'' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| ''4'' | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #efcfff"| '''DNF''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 4 | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen|Verstappen]] | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| ''9'' | style="background: #ffdf9f"| ''3'' | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #cfcfff"| 15† | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffdf9f"| 3 | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" | rowspan=4| [[Formula 1 v roku 2019|2019]] |Veľká cena-> ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} | - | rowspan=4 style="background:#ffdf9f;"| '''417''' | rowspan=4 style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre Gasly|Gasly]] | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| ''6'' | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| ''5'' | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #cfcfff"| 14† | style="background: #dfffdf"| 6 | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Thajsko}} [[Alexander Albon|Albon]] | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #dfffdf"| 6 | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen|Verstappen]] | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| ''1'' | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #ffffbf"| ''1'' | style="background: #dfdfdf"| '''''2''''' | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfdfdf"| 2 | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" | rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2020|2020]] |Veľká cena-> ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! STY {{minivlajka|Rakúsko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! 70A {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! TUS {{minivlajka|Taliansko}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! POR {{minivlajka|Portugalsko}} ! EMI {{minivlajka|Taliansko}} ! TUR {{minivlajka|Turecko}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! SKH {{minivlajka|Bahrajn}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} | - | - | - | - | - | rowspan=3 style="background:#dfdfdf;"| '''319''' | rowspan=3 style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Thajsko}} [[Alexander Albon|Albon]] | style="background: #cfcfff"| 13† | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| '''5''' | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 4 | - | - | - | - | - |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen|Verstappen]] | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| ''2'' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| ''2'' | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfdfdf"| ''2'' | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #ffffbf"| '''1''' | - | - | - | - | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" | rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2021|2021]] |Veľká cena-> ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! SAU {{minivlajka|Saudská Arábia}} ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! EMI {{minivlajka|Taliansko}} ! MIA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! NED {{minivlajka|Holandsko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} | rowspan=3 style="background:#dfdfdf;"| '''585.5''' | rowspan=3 style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez|Pérez]] | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #cfcfff"| 16 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #cfcfff"| 19 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #efcfff"| DNF |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen|Verstappen]] | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #cfcfff"| 18† | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 |- | rowspan="3" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]]* |Veľká cena-> !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !SAU {{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS {{minivlajka|Austrália}} !EMI {{minivlajka|Taliansko}} !MIA {{minivlajka|Spojené štáty}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !FRA {{minivlajka|Francúzsko}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !NED {{minivlajka|Holandsko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} | rowspan="3" style="background: #ffffbf"| '''396''' | rowspan="3" style="background: #ffffbf"| '''1. miesto*''' |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez|Pérez]] | style="background: #cfcfff"| 18† | style="background: #dfffdf"| '''4''' | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2<sup>3</sup> | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfdfdf"| ''2'' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| ''2'' | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 4 | | | | | | | | | | |- | style="text-align:left;"| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen|Verstappen]] | style="background: #cfcfff"| 19† | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #ffffbf"| '''''1'''''<sup>1</sup> | style="background: #ffffbf"| ''1'' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfdfdf"| '''''2'''''<sup>1</sup> | style="background: #ffffbf"| 1 | | | | | | | | | | |} <nowiki>*</nowiki>Sezóna prebieha <table class="mw-collapsible mw-collapsed" style="border:1px solid silver; margin-top:.2em; width:300px"> <tr> <th style="background-color:#F0F2F5; font-size:85%; padding-left:.4em; padding-right:.4em"><span style="font-size:117.65%; margin-right:1em"><div style="float:left;"><span style="font-size: smaller;">Legenda k tabuľke</span></div></span> </th></tr> <tr> <td style="background-color:white; border:1px solid silver; padding:8px"> <table style="margin-right:0; font-size:85%" class="wikitable"> <tr> <th>Farba </th> <th>Výsledok </th></tr> <tr style="background-color:#FFFFBF"> <td>Zlatá</td> <td>Víťaz </td></tr> <tr style="background-color:#DFDFDF"> <td>Strieborná</td> <td>2. miesto </td></tr> <tr style="background-color:#FFDF9F"> <td>Bronzová</td> <td>3. miesto </td></tr> <tr style="background-color:#DFFFDF"> <td>Zelená</td> <td>Bodované umiestnenie </td></tr> <tr style="background-color:#CFCFFF"> <td rowspan="2">Modrá </td> <td>Nebodované umiestnenie </td></tr> <tr style="background-color:#CFCFFF"> <td>Dokončil neklasifikovaný (NC) </td></tr> <tr style="background-color:#EFCFFF"> <td>Fialová</td> <td>Odstúpil (Ret) </td></tr> <tr style="background-color:#FFCFCF"> <td rowspan="2">Červená </td> <td>Nekvalifikoval sa (DNQ) </td></tr> <tr style="background-color:#FFCFCF"> <td>Nepredkvalifikoval sa (DNPQ) </td></tr> <tr style="background-color:#000000; color:white"> <td>Čierna</td> <td>Diskvalifikovaný (DSQ) </td></tr> <tr style="background-color:#FFFFFF"> <td rowspan="2">Biela </td> <td>Neštartoval (DNS) </td></tr> <tr style="background-color:#FFFFFF"> <td>Pretek zrušený (C) </td></tr> <tr style="background-color:#F0F8FF"> <td rowspan="2">Svetlo modrá </td> <td>Iba trénoval (IT) </td></tr> <tr style="background-color:#F0F8FF"> <td>Piatkový testovací jazdec (TD) </td></tr> <tr> <td rowspan="4">Bez farby </td> <td>Netrénoval (DNP) </td></tr> <tr> <td>Vyradený (EX) </td></tr> <tr> <td>Neprišiel (DNA) </td></tr> <tr> <td>Odvolal účasť (WD) </td></tr> <tr> <th>Označenie </th> <th>Význam </th></tr> <tr> <td align="center"><b>Tučnosť</b> </td> <td>Pole position </td></tr> <tr> <td align="center"><i>Kurziva</i> </td> <td>Najrýchlejšie kolo </td></tr> <tr> <td align="center">F </td> <td>FanBoost </td></tr> <tr> <td align="center">G </td> <td>Najrýchlejší v kvalifikačnej skupine </td></tr> <tr> <td align="center">† </td> <td>Jazdec nedošiel do cieľa, ale bol klasifikovaný, pretože odjazdil viac ako 90% dĺžky preteku. </td></tr> <tr> <td align="center">‡ </td> <td>Bol udelený poloviční počet bodov, pretože bolo odjazdené menej ako 75% dĺžky preteku. </td></tr></table> </td></tr></table> <p><br /> </p> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.redbullracing.com/ Domovská stránka tímu Red Bull Racing] [[Kategória:Tímy formuly 1]] h4psb5yciyrqe0d10vctbkk18lrqlwx Total Commander 0 337159 7416802 7301749 2022-07-28T19:18:54Z 188.123.115.243 Update verzie wikitext text/x-wiki {{Infobox Softvér |názov = Total Commander |screenshot = |popis = |vývojár = [[Christian Ghisler]] |aktuálna verzia = 10.50 |dátum aktuálnej verzie = {{dátum vydania a vek|2022|07|07}} |testovacia verzia = |dátum testovacej verzie = |operačný systém = [[Microsoft Windows]], [[Pocket PC]], [[Windows CE]], [[Smartphone]] |typ = [[Správca súborov]] |licencia = Shareware |jazyk = slovenský, anglický, český a viac ako 30 ďalších jazykov |logo = }} '''Total Commander''' je komerčný [[správca súborov]] pre [[operačný systém]] [[Microsoft Windows]], [[Pocket PC]], [[Windows CE]] a [[Smartphone]]. Dá sa však emulovať na [[Linux]]e pomocou [[Wine]]. == Externé odkazy == * [http://www.totalcommander.sk/ www.totalcommander.sk] - Slovenská webová stránka * [http://www.ghisler.com/ www.ghisler.com] - Anglická oficiálna webová stránka {{Informatický výhonok}} [[Kategória:Súborové manažéry]] [[Kategória:FTP klienty]] [[Kategória:Softvér pre Windows]] qld6sq743g546x1ia82t8tqf591wgc9 Majstrovstvá sveta v americkom futbale 2003 0 363633 7416766 7416619 2022-07-28T16:25:33Z 185.252.88.237 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v americkom futbale | rok = 2003 | iný názov = | logo = Coat_of_arms_of_Germany.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Nemecka | usporiadateľ = Nemecko | 2 usporiadateľ = | dátum = [[10. júl]] [[2003]] – [[12. júl]] [[2003]] | počet tímov = 4 | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | víťaz = Japonsko | počet titulov = 2 | zápasy = 4 | góly = 158 | návštevnosť = 8000 | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Wiesbaden]] – [[Hanau]] | rok pred = 1999 | rok po = 2007 }} '''Majstrovstvá sveta v americkom futbale 2003''' boli v poradí 2. [[Majstrovstvá sveta v americkom futbale|majstrovstvá sveta]], najvyšší medzinárodný turnaj v [[americký futbal|americkom futbale]] v roku [[2003]]. Konali sa vo [[Wiesbaden]]e a [[Hanau]], v spolkovej krajine [[Hesensko]], v [[Nemecko|Nemecku]], pod záštitou [[Medzinárodná federácia amerického futbalu|IFAF]]. ==Štadióny== <center> {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- |'''[[Wiesbaden]]''' |'''[[Hanau]]''' |- | [[Helmut-Schön-Sportpark|Štadión na Berliner Straße]] | [[Herbert-Dröse-Stadion]] |- | [[Súbor:Stadion an der Berliner Straße Wiesbaden - Tribüne.jpg|300px]] | [[Súbor:Herbert-Dröse-Stadion-Haupttribuene.jpg|250px]] |- |Kapacita: 11 500 |Kapacita: 16 000 |- |Výstavba: 1907 |Výstavba: 1951 |} </center> ==Kvalifikácia== *{{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] – hostiteľ ===Európa=== <small>(1 miestenka)</small> *{{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] (víťaz európskej kvalifikácie po zápasoch: Francúzsko – Švédsko – 23:0 a Francúzsko – Fínsko – 16:0) ===Severná Amerika=== <small>(1 miestenka)</small> *{{minivlajka|Mexiko}} [[Mexiko]] ===Ázia=== <small>(1 miestenka</small>) *{{minivlajka|Japonsko}} [[Japonsko]] (Ázijský kvalifikant po zápase: Japonsko – Južná Kórea – 88:0) ===Oceánia=== *{{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]] == Výsledky == === Semifinále === {{Hokejbox2 |bg = #fddddd |dátum = [[10. jún]] [[2003]] |mužstvo1 = [[Japonsko]] {{minivlajka|Japonsko}} |skóre = 23 – 6 |tretiny = (0 – 0, 0 – 7, 20 – 0, 3 – 6) |mužstvo2 = {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] |štadión = [[Helmut-Schön-Sportpark|Štadión na Berliner Straße]], [[Wiesbaden]] |divákov = 1 200 |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #fddddd |dátum = [[10. jún]] [[2003]] |mužstvo1 = [[Mexiko]] {{minivlajka|Mexiko}} |skóre = 21 – 17 |tretiny = (7 – 0, 0 – 3, 7 – 0, 7 – 14) |mužstvo2 = {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] |štadión = [[Helmut-Schön-Sportpark|Štadión na Berliner Straße]], [[Wiesbaden]] |divákov = 1 600 |správa = }} === Stretnutie o 3.miesto === {{Hokejbox2 |bg = #FFDAB9 |dátum = [[12. júl]] [[2003]] |mužstvo1 = {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] |skóre = 36 – 7 |tretiny = (9 – 0, 6 – 7, 14 – 0, 7 – 0) |mužstvo2 = {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] |štadión = [[Herbert-Dröse-Stadion]], [[Hanau]] |divákov = 2 500 |správa = }} === Finále === {{Hokejbox2 |bg = #F7F6A8 |dátum = [[12. júl]] [[2003]] |mužstvo1 = {{minivlajka|Japonsko}} [[Japonsko]] |skóre = 34 – 14 |tretiny = (0 – 7, 17 – 0, 7 – 7, 10 – 0) |mužstvo2 = {{minivlajka|Mexiko}} [[Mexiko]] |štadión = [[Herbert-Dröse-Stadion]], [[Hanau]] |divákov = 2 600 |správa = }} ==Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! Por. ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || {{minivlajka|Japonsko}} [[Japonsko]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || {{minivlajka|Mexiko}} [[Mexiko]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] |- style |align="center"| 4. || {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] |} == Zdroj == * [http://web.archive.org/web/20160112032624/http://www.worldcup2003.info/ Oficiálna stránka MS 2003] ''archive.org'' {{deu icon}} {{Majstrovstvá sveta v americkom futbale}} [[Kategória:Americký futbal v 2003]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v americkom futbale]] [[Kategória:Športové podujatia v Nemecku|Americký futbal]] s8vrm01nsu219pdkvw6k2r724teh4yq Elektrický prúd (pohyb častíc) 0 367440 7416958 7405945 2022-07-29T09:07:19Z Jetam2 30982 pozri aj wikitext text/x-wiki {{pozri|veličine pohybu častíc|Elektrický prúd (veličina)}} {{Bez zdroja}} '''Elektrický prúd''' je usporiadaný pohyb nosičov elektrického náboja ([[elektrón]]ov, [[Ión (častica)|iónov]]) v látkach v plynnom, kvapalnom alebo v tuhom skupenstve (prípadne aj vo vákuu). Podmienkou vzniku elektrického prúdu v látke je prítomnosť nosičov elektrického náboja (voľných častíc s elektrickým nábojom) a utvorenie elektrického poľa v tejto látke. Keď vodičom tečie elektrický prúd, vodič sa zohrieva a môžu v ňom nastať aj chemické zmeny; v jeho okolí vzniká [[magnetické pole]]. Intenzitu elektrického prúdu udáva rovnomenná veličina - pozri [[elektrický prúd (veličina)]]. Rozlišuje sa: * [[Jednosmerný prúd]], t.j. prúd, ktorý v čase nemení ani veľkosť, ani smer. * [[Striedavý prúd]], t.j. prúd, ktorého veľkosť sa v čase mení s určitou [[perióda (fyzika)|periódou]], pričom jeho [[stredná hodnota]] je nulová. Časový priebeh (tvar) prúdu môže byť ľubovoľný, najčastejšie sa môžeme stretnúť so [[sínus]]ovým priebehom. Ďalšími typmi priebehu môžu byť pílovité, obdĺžnikové alebo ľubovoľné iné. V praxi sa môžu vyskytovať prúdy, ktoré majú aj striedavú aj jednosmernú zložku. == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Elektrická energia]] 8cy7aoqhn2oekki1nxiy2qezh3m26f1 7416988 7416958 2022-07-29T11:02:33Z Teslaton 12161 radšej wikitext text/x-wiki {{pozri|veličine|Elektrický prúd (veličina)}} {{Bez zdroja}} '''Elektrický prúd''' je usporiadaný pohyb nosičov elektrického náboja ([[elektrón]]ov, [[Ión (častica)|iónov]]) v látkach v plynnom, kvapalnom alebo v tuhom skupenstve (prípadne aj vo vákuu). Podmienkou vzniku elektrického prúdu v látke je prítomnosť nosičov elektrického náboja (voľných častíc s elektrickým nábojom) a utvorenie elektrického poľa v tejto látke. Keď vodičom tečie elektrický prúd, vodič sa zohrieva a môžu v ňom nastať aj chemické zmeny; v jeho okolí vzniká [[magnetické pole]]. Intenzitu elektrického prúdu udáva rovnomenná veličina - pozri [[elektrický prúd (veličina)]]. Rozlišuje sa: * [[Jednosmerný prúd]], t.j. prúd, ktorý v čase nemení ani veľkosť, ani smer. * [[Striedavý prúd]], t.j. prúd, ktorého veľkosť sa v čase mení s určitou [[perióda (fyzika)|periódou]], pričom jeho [[stredná hodnota]] je nulová. Časový priebeh (tvar) prúdu môže byť ľubovoľný, najčastejšie sa môžeme stretnúť so [[sínus]]ovým priebehom. Ďalšími typmi priebehu môžu byť pílovité, obdĺžnikové alebo ľubovoľné iné. V praxi sa môžu vyskytovať prúdy, ktoré majú aj striedavú aj jednosmernú zložku. == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Elektrická energia]] io0zv3uuz5pxwkea3zbrp0evayj6ca4 Tomas Tranströmer 0 370293 7416947 7016644 2022-07-29T08:45:57Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Spisovateľ | meno = Tomas Tranströmer | obrázok = Transtroemer.jpg | veľkosť obrázka = 230px | popis = | pseudonym = | dátum narodenia = [[15. apríl]] [[1931]] | miesto narodenia = [[Štokholm]], [[Švédsko]] | dátum úmrtia = {{duv|2015|3|26|1931|4|15}} | miesto úmrtia = [[Štokholm]], [[Švédsko]] | zamestnanie = [[básnik]], [[spisovateľ]], prekladateľ a psychológ | národnosť = | obdobie = | žáner = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | manžel = | manželka = Monika Bladhová | partner = | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = Nobelova cena za literatúru 2011 | podpis = | web = | poznámky = }} '''Tomas Tranströmer''' (* [[15. apríl]] [[1931]], [[Štokholm]], [[Švédsko]]{{--}}[[26. marec]] [[2015]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = sme.sk | titul = Zomrel švédsky básnik Tomas Tranströmer, laureát Nobelovej ceny | url = http://www.sme.sk/c/7722332/zomrel-svedsky-basnik-tomas-transtromer-laureat-nobelovej-ceny.htm | dátum vydania = 2015-03-27 | dátum prístupu = 2015-3-28 | miesto = | jazyk = }}</ref>, Štokholm) bol švédsky [[básnik]], [[spisovateľ]], prekladateľ a psychológ. V roku [[2011]] získal [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu za literatúru]]. Švédska akadémia ho ocenila za jeho "hutné, presvetlené obrazy, ktoré nám poskytujú nový prístup ku skutočnosti". Stal sa tak prvým Švédom od roku [[1974]], ktorý toto ocenenie získal. == Životopis == Narodil sa v rodine učiteľky a novinára. V roku [[1956]] vyštudoval psychológiu na Štokholmskej univerzite. Tejto profesii (pracoval istý čas aj s mladými delikventmi a drogovo závislými) sa venoval súbežne s literatúrou až do roku [[1990]], keď ho postihla [[Cievna mozgová príhoda|mozgová mŕtvica]], ktorá čiastočne paralyzovala jeho telo a obrala ho o dar reči. Napriek tomu sa i naďalej stretával so svojimi čitateľmi a nevzdal sa aktívneho života. V úlohe jeho hovorcu vystupovala básnikova manželka Monica, ktorá ho sprevádzala na cestách a pri verejných stretnutiach. Tranströmer navštívil Slovensko trikrát: ako hosť 18. svetového kongresu básnikov (1998), ako hosť Festivalu Jána Smreka (2000) - zakaždým pozvaný svojím priateľom a prekladateľom [[Milan Richter|M. Richterom]] - a ako hosť podujatia Básnické svety Milana Rúfusa a Tomasa Tranströmera (2006), ktorý v Bratislave zorganizovala N. Hammarbergová. == Tvorba == Básne písal od trinástich rokov. V roku [[1954]] mu vyšla prvá básnická zbierka. Vo svojom diele ''Tranströmer'' rozvíja tradície [[Modernizmus (literatúra)|modernistického]], [[Expresionizmus|expresionistického]] a [[Surrealizmus|surrealistického]] jazyka poézie 20. storočia. V jeho básňach je tiež zrejmá hudobná inšpirácia (v minulosti hral na piano a na organ), reflektuje náboženské skúsenosti a tematizuje v nich i údel človeka strateného v súčasnom svete. Jeho jazyk je úsporný, súčasne ním však evokuje sýte obrazy plné paradoxov. V roku [[2011]] mu bola udelená Nobelova cena za literatúru. Už predtým získal niekoľko literárnych ocenení, napríklad Petrarkovu cenu v Nemecku, Griffinovu cenu v Kanade, Literárnu cenu Severskej rady (1990) alebo Cenu Jána Smreka (1998) na Slovensku. Jeho básnické zbierky boli preložené do cca 60 jazykov. Na Slovensku vyšiel v roku [[1996]] výber ''Básne pre živých a mŕtvych'' (preklad Milan Richter; Knižná dielňa Timotej) a v roku [[2001]] vyšli jeho zobrané básne ''Medzi allegrom a lamentom'' (preklad Milan Richter, Milanium; Cena Zory Jesenskej za básnický preklad a prémia Literárneho fondu). Koncom roku 2014 vydalo české vydavateľstvo Dauphin jeho vybrané básne: ''Přijde smrt a vezme ti míry ''(preklad Milan Richter a Vít Janota). Knižne vydal * ''17 básní'' (1954) * ''Tajomstvá na ceste'' (1958) * ''Polodokončené nebo'' (1962) * ''Zvuky a stopy'' (1966) * ''Videnie v tme'' (1970) * ''Chodníky'' (1973) * ''Baltické moria'' (1974) * ''Bariéra pravdy'' (1978) * ''Divé trhovisko'' (1983) * ''Pre živých a mŕtvych'' (1989) * ''Spomienky ma vidia'' (1993) – náčrt pamätí (detstvo) * ''Smútočná gondola'' (1996) * ''Veľká záhada'' (2004) == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tomas Tranströmer}} == Externé odkazy == * [http://tomastranstromer.net Oficiálna stránka] == Zdroj == {{preklad|cs|Tomas Tranströmer|7468863}} {{portál|Literatúra|Literárny}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2001 – 2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tranströmer, Tomas}} [[Kategória:Švédski spisovatelia]] [[Kategória:Švédski básnici]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Švédski nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Osobnosti zo Štokholmu]] [[Kategória:Absolventi Štokholmskej univerzity]] 8xwrfz224p7p411xm64vbjte15b01im Diskusia s redaktorom:95.105.186.205 3 380129 7416815 4111897 2022-07-28T20:43:19Z JanoPracko 189467 odpoveď wikitext text/x-wiki {{vandalizmus}} --[[Redaktor:Peko|peko]] 01:42, 29. december 2011 (UTC) :Dobrý deň, :zrejme sa bude jednať o nejaké nedorozumenie, keďže som myslím žiadne heslo vo wikipédii zatiaľ ani needitoval. :S podzravom :Jano Pračko [[Redaktor:JanoPracko|JanoPracko]] ([[Diskusia s redaktorom:JanoPracko|diskusia]]) 20:43, 28. júl 2022 (UTC) h7moc8fusid6c59zxjfyjqsqf674t0s Redaktor:Branislavvasilko/pieskovisko 2 383475 7416978 6773263 2022-07-29T10:06:07Z Jetam2 30982 zapoznámkovanie kategórií wikitext text/x-wiki [[Súbor:Linka630.jpg|thumb|[[SOR BN 9,5]] obchádza pokazený [[SOR B 9,5]] na Námestí Josipa Andriča v [[Chorvátsky Grob|Chorvátskom Grobe]] v prvý deň skúšobnej prevádzky [[Bratislavská integrovaná doprava#Prvý projekt BID v kraji: Linka 630|prvej linky BID]]]] [[Súbor:B20180917T000000166.png|thumb|Schéma tarifných zón IDS BK]] '''Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji''' ('''IDS BK''', starší názov: ''Bratislavská integrovaná doprava'', skrátene BID) je [[integrovaný dopravný systém]], ktorý by mal zatraktívniť verejnú dopravy zavedením intervalových cestovných poriadkov, očíslovaním liniek prímestskej dopravy, sprehľadnením, zatraktívnením tarify a zrušenia zbytočného dotovania viacerých súbežných dopravných spojov. Prvá etapa IDS BK mala byť spustená [[1. marec|1. marca]] [[2013]] na území mesta Bratislava a okresu Malacky, kvôli technickým problémom bola spustená až [[1. jún]]a [[2013]]. Do projektu sú zapojení dopravcovia [[Dopravný podnik Bratislava]], [[Slovak Lines]], [[Železničná spoločnosť Slovensko]] (len vlaky kategórie Os a REX) a [[RegioJet]]. Koordinátorom projektu je spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava, a.s. Tretia etapa bola spustená [[1. november|1. novembra]] [[2015]], ktorá integruje aj okresy Senec a Pezinok a niektoré ďalšie obce mimo Bratislavského kraja. Súčasne bol zjednotený typ cestovných lístkov vo všetkých formách dopravy v kraji a bola upravená ich cena.<ref>[http://imhd.sk/ba/doc/sk/14822/Cestovanie-v-IDS-BK-od-1-11-2015-Zakladne-otazky-a-odpovede Cestovanie v IDS BK od 1.11.2015: Základné otázky a odpovede]</ref> == Tarifa == Základom tarify IDS BK je rozdelenie územia na zóny. Ich počet je dôležitý pre stanovenie ceny lístka, na rozdiel od predtým používanej kilometrickej tarify. Cestujúci si podľa schémy zón alebo cestovného poriadku zistí, cez koľko zón (pri jednorazových lístkoch), resp. cez ktoré zóny (pri predplatných lístkoch) pocestuje a podľa toho zaplatí cestovné. Mesto Bratislava spadá do zón 100 a 101, pre ktoré platia niektoré odlišné podmienky – nie je možné zakúpiť samostatne zónu 100 a táto zóna je počítaná dva krát (resp. pri predplatných cestovných lístkov je zohľadnená v cene). Zvyšok územia je rozdelený na 48 zón, nazývaných regionálne zóny.<ref>http://imhd.sk/ba/doc/sk/11638/Zakladne-otazky-a-odpovede-o-Integrovanom-dopravnom-systeme-v-Bratislavskom-kraji.html</ref> V súčasnosti sú k dispozícií predplatné cestovné lístky s platnosťou 30, 90, alebo 365 dní a jednorazové lístky s ohraničenou časovou a zónovou platnosťou. Pri kúpe si zákazník určí zóny pre ktoré si predplatný lístok chce zakúpiť a to najviac 10 zón, alebo celosieťový lístok. Podľa počtu zón a dĺžky platnosti sa vypočíta cestovné. Následne môže cestujúci neobmedzene používať všetky spoje všetkých dopravcov IDS BK v príslušných zónach po dobu platnosti predplatného lístka.<ref>http://imhd.sk/ba/doc/sk/11651/Cennik-predplatnych-cestovnych-listkov-od-1-3-2013.html</ref> Tržby si dopravcovia medzi sebou následne rozdelia podľa vopred stanovených pravidiel, najmä na základe počtu vozokilometrov, ktoré odjazdia v jednotlivých zónach.<ref>http://www.bid.sk/data/File/dokumenty/DelenieTrziebBID.pdf</ref> Existuje aj možnosť zakúpiť predplatný lístok a súčasne kartu využiť ako elektronickú peňaženku. V prípade, keď časť cesty prechádza cez predplatený úsek, táto časť sa nespoplatní. Pri platbe elektronickou peňaženkou je cena nižšia ako pri nákupe jednorazových lístkov o 10 %. Prehľad cien a platnosti jednotlivých lístkov je dostupný na stránkach [https://www.idsbk.sk/listky-ceny IDS BK] alebo v komplexnejšej podobe na [https://imhd.sk/ba/doc/sk/17861/Ceny-a-typy-listkov-v-IDS-BK] '''''Príklad použitia predplatného lístka:''' Ak cestujúci absolvuje pravidelne trasu Zohor-Bratislava, oplatí sa mu kúpiť si predplatný lístok pre zóny 100, 101, 215 a 225 za 51,90€ (30-dňový, 90- a 365-dňové lístky sú výhodnejšie). Pri cestovaní prímestským autobusovým spojom sa predplatným cestovným lístkom na dopravnej karte preukáže pri nástupe vodičovi, vo vlaku pri kontrole sprievodcom, vlakvedúcim alebo revízorom a v MHD pri kontrole revízorom. Počas platnosti predplatného lístka cestuje neobmedzene v rámci Bratislavy (100+101), Stupavy, Marianky (215), Zohora a Lozorna (225) pričom môže používať električky, trolejbusy, autobusy MHD, prímestské autobusy a vlaky – všetko na jeden doklad.'' Turistické lístky je možné kúpiť vo variantoch pre zóny 100+101 (24-, 72-, alebo 168-hodinové), regionálne zóny (24-hodinové), alebo všetky zóny (24-hodinové). V rámci doby platnosti bude možné v príslušných zónach využiť všetky linky IDS BK.<ref>http://www.bid.sk/data/File/dokumenty/TarifnePodmienkyIDSBK(nov.12).pdf</ref> Pre seniorov nad 70 rokov je po vybavení SeniorPasu (bezplatný ročný predplatný cestovný lístok) doprava v celom IDS BK bezplatná. Na kúpu všetkých druhov predplatných cestovných lístkov je nutné vlastniť dopravnú kartu, na ktorú budú nahrané. Túto dopravnú kartu je možné si vybaviť u všetkých dopravcov okrem RegioJetu. == Dopravná optimalizácia == IDS BK priniesol od 19. augusta 2018 aj optimalizáciu prímestskej autobusovej dopravy. V minulosti bolo linkovanie prímestskej dopravy relatívne chaotické – linky boli označené jedine tabuľami s trasou a jazdili nepravidelne. Od [[1. marec|1. marca]] [[2013]] boli v okrese Malacky autobusy prímestskej dopravy označené 200 až 999 a vlaky S1 až S99. Neskôr bolo zavedené prehľadnejšie linkovanie (podobne ako v MHD kde väčšina spojov danej linky premáva po rovnakej trase) a intervalové cestovné poriadky – to znamená, že autobusy jazdia v pravidelnom intervale a tak majú ľahko zapamätateľné odchody, podobne ako v MHD.<ref>http://www.bid.sk/integrovany-dopravny-system/faq/</ref> Zároveň sa vo veľkej miere zrušili súbežné autobusové a vlakové linky, ktorých dotovanie nie je ekonomické. Na týchto miestach zostal len jeden typ dopravy. V praxi sa to prejavilo zlepšením prípojov v uzlových staniciach medzi vlakovými a autobusovými spojmi. == Zoznam zón == {{stĺpce|4| * 100 - [[Bratislava|Bratislava - centrum]] * 101 - [[Bratislava|Bratislava - okolie]] * 215 - [[Stupava]] / [[Marianka]] * 219 - [[Borinka]] * 225 - [[Zohor]] / [[Lozorno]] * 230 - [[Vysoká pri Morave]] * 235 - [[Plavecký Štvrtok]] / [[Láb]] * 239 - [[Jablonové (okres Malacky)|Jablonové]] * 240 - [[Dúbrava (Vysoká pri Morave)|Dúbrava]] * 245 - [[Jakubov]] * 249 - [[Pernek]] * 250 - [[Záhorská Ves]] / [[Suchohrad]] * 255 - [[Malacky]] / [[Kostolište]] * 259 - [[Kuchyňa (okres Malacky)|Kuchyňa]] * 260 - [[Gajary]] * 265 - [[Malé Leváre]], [[Veľké Leváre]] * 269 - [[Rohožník (okres Malacky)|Rohožník]] * 275 - [[Závod (okres Malacky)|Závod]] * 277 - [[Studienka]] * 279 - [[Sološnica]] / [[Plavecké Podhradie]] * 285 - [[Moravský Svätý Ján]] / [[Sekule]] * 286 - [[Borský Svätý Jur]] * 287 - [[Lakšárska Nová Ves]] * 289 - [[Plavecký Mikuláš]] * 297 - [[Bílkove Humence]] * 299 - [[Plavecký Peter]] * 319 - [[Prievaly]] * 510 - [[Svätý Jur]] * 520 - [[Pezinok]] / [[Limbach]] * 525 - [[Chorvátsky Grob]] / [[Slovenský Grob]] / [[Viničné]] * 530 - [[Modra]] / [[Šenkvice]] / [[Vinosady]] * 531 - [[Pezinská Baba]] * 540 - [[Častá]] / [[Dubová (okres Pezinok)|Dubová]] / [[Píla (okres Pezinok)|Píla]] * 545 - [[Budmerice]] / [[Vištuk]] * 550 - [[Doľany (okres Pezinok)|Doľany]] / [[Štefanová (okres Pezinok)|Štefanová]] * 610 - [[Ivanka pri Dunaji]] / [[Čierna Voda (Chorvátsky Grob)|Čierna Voda]] / [[Zálesie (okres Senec)|Zálesie]] * 620 - [[Bernolákovo]] / [[Nová Dedinka]] / [[Veľký Biel]] * 630 - [[Boldog]] / [[Senec]] / [[Tureň]] * 640 - [[Báhoň]] / [[Blatné]] / [[Igram]] / [[Kaplna (okres Senec)|Kaplna]] * 645 - [[Čataj]] / [[Reca]] / [[Veľký Grob]] * 649 - [[Hrubá Borša]] / [[Hrubý Šúr]] / [[Kostolná pri Dunaji]] / [[Kráľová pri Senci]] / [[Nový Svet]] * 650 - [[Cífer]] / [[Jablonec (okres Pezinok)|Jablonec]] * 659 - [[Jánovce (okres Galanta)|Jánovce]] / [[Jelka]] / [[Veľké Úľany]] * 710 - [[Malinovo]] / [[Most pri Bratislave]] / [[Zálesie (okres Senec)|Zálesie]] * 715 - [[Dunajská Lužná]] / [[Kalinkovo]] / [[Rovinka]] * 720 - [[Tomášov]] / [[Vlky]] * 725 - [[Miloslavov]] / [[Kvetoslavov]] / [[Štvrtok na Ostrove]] * 727 - [[Hamuliakovo]] / [[Šamorín]] * 730 - [[Čakany]] / [[Čenkovce]] / [[Hubice]] / [[Janíky]] / [[Mierovo]] / [[Oľdza]] / [[Zlaté Klasy]] * 740 - [[Hurbanova Ves]] / [[Nový Život]] }} Zóny sú označené podľa príslušného regiónu, v ktorom sa nachádzajú (zóny 100 a 101 sú Bratislava, zóny začínajúce 2 región Malacky, 5 Pezinok, 6 Senec a 7 Šamorín. Čísla 3 a 4 sú určené pre Trnavský kraj, 8 pre Maďarsko a 9 pre Rakúsko). ==História== === Pilotný projekt Bratislavskej integrovanej dopravy === Od 1. novembra 1999 zaviedlo Hlavné mesto SR Bratislava spolu s dopravcami [[Dopravný podnik Bratislava]], a.s. a [[Železnice Slovenskej republiky]] (neskôr [[Železničná spoločnosť Slovensko]], a.s.) pilotný projekt "Experiment BID" v rámci ktorého mohli cestujúci vďaka špeciálnemu mesačnému, 3-mesačnému, alebo ročnému predplatnému cestovnému lístku cestovať neobmedzene nielen MHD v [[Bratislava|Bratislave]], ale aj osobnými a zrýchlenými vlakmi na území Bratislavy (okrem zastávky [[Devínske jazero]]). Od 1. januára 2001 sa do projektu pripojil aj prímestský autobusový dopravca SAD Bratislava (dnes už [[Slovak Lines]]) a tak bolo možné na tento lístok cestovať: * Linkami DPB v prvom a druhom pásme * Vlakmi ZSSK medzi všetkými stanicami na území [[Bratislava|Bratislavy]] okrem [[Železničná zastávka Devínske Jazero|Devínskeho Jazera]] (t. j. všetky stanice a zastávky, ktorých názov začína na "Bratislava" a taktiež [[Železničná stanica Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]], [[Železničná stanica Podunajské Biskupice|Podunajské Biskupice]] a [[Železničná stanica Rusovce|Rusovce]]) * Autobusmi Slovak Lines Regio na trase [[Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica|Záhorská Bystrica]] – AS [[Mlynské nivy]] Táto fáza projektu s nástupom IDS BK skončila, BID príplatok sa prestal predávať k 31.5.2013. Vlaky a prímestské autobusy (vrátane doteraz nezaintegrovaných úsekov a vrátane dopravcu RegioJet) je možné využívať na všetky predplatné lístky IDS BK platné v danej zóne a to bez príplatku. Po zavedení jednorazových lístkov IDS BK bude možné použiť aj tieto lístky a tak budú v autobusoch Slovak Lines a vlakoch platiť všetky lístky od 15-minútového až po 365-dňový. === Prvý projekt BID v kraji: Linka 630 === Od [[31. marec|31. marca]] [[2008]] bola zavedená prvá prímestská linka s prvkami, ktoré majú v budúcnosti niesť linky IDS BK – je očíslovaná (podľa Konceptu BID, medzi časom došlo k zmene zásad označovania liniek), má intervalový cestovný poriadok, je ukončená na kraji mesta kde je prestup na linky MHD. Rozdielna je však tarifa. Ide o linku 630, ktorá začína v [[Bratislava|Bratislave]] na zastávke Cesta na Senec, odkiaľ ide na [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlaté piesky]] (prestup na MHD) a ďalej cez [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] do [[Čierna Voda (Chorvátsky Grob)|Čiernej Vody]] a nakoniec na námestie v [[Chorvátsky Grob|Chorvátskom Grobe]]. Spája tak obec Chorvátsky Grob s linkami [[Dopravný podnik Bratislava|MHD Bratislava]] (s prestupom vo Vajnoroch, alebo na Zlatých pieskoch) a taktiež aj nákupné centrum [[Shopping Palace]]. Dopravcom je [[Dopravný podnik Bratislava]] a na linke platí špecifická tarifa (rozdielná od súčasnej bežnej tarify aj od budúcej tarify). V pásme 2 (Cesta na Senec – Čierna Voda) platí bežná tarifa, ďalej (pásma 620 a 630) však platia len 15- a 60-minútové lístky. Základný rozdiel oproti budúcej tarife je v neexistencií predplatných lístkov pre zóny 620 a 630 a tiež v tom, že mimo mesta platia bežné jednorazové lístky pre mesto Bratislava. == Návrhy do budúcnosti == Združenie obcí [[Šamorín]], [[Hamuliakovo]], [[Vojka nad Dunajom]], [[Kyselica (obec)|Kyselica]] a mestskej časti Bratislavy [[Čunovo]] pod názvom Pro Danubia lobuje za integrovanie lodnej dopravy po Dunaji. Plán by sa týkal obcí s celkovo 70 000 obyvateľmi. Lode by premávali každých 15 minút v špičke a každú hodinu mimo špičky. Navrhované sú dve trasy: Šamorín – Bratislava centrum a spať a Devín – Bratislava centrum a spať. Problémom je vyššia vzdialenosť niektorých prístavísk od obcí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dugovič | meno = Matej | autor = | odkaz na autora = | titul = Nechcú čakať v kolónach do Bratislavy, pripravujú lode ako prímestskú dopravu | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1030222/obce-juzne-od-bratislavy-uz-nechcu-cakat-v-kolonach-pripravuju-lodnu-integrovanu-dopravu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-02-15 | dátum prístupu = 2018-02-18 }}</ref> == Pozri aj == {{portál|Bratislava|Bratislavský}} * [http://www.bid.sk/ Bratislavská integrovaná doprava a.s.], koordinátor IDS BK == Referencie == {{Referencie}} {{Dopravcovia BID}} {{MHD na Slovensku}} {{Železničné stanice a zastávky v Bratislave}} <!-- [[Kategória:Doprava v Bratislavskom kraji]] [[Kategória:Integrované dopravné systémy na Slovensku]] --> qafwngx0utybad3g42gt0tq9mylivus Medzinárodné letisko Miami 0 436431 7416859 6838855 2022-07-29T02:07:04Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki {{Infobox Letisko |názov = Miami International Airport |iné názvy = Medzinárodné letisko Miami |typ = medzinárodné civilné |obrázok = Miami International Airport (KMIA-MIA) (8204606870).jpg |popis obrázku = |majiteľ = |prevádzkovateľ = Miami-Dade Aviation Department (MDAD) |otvorené = [[1928]] |mesto = [[Miami]], [[Spojené štáty]] |webstránka = [http://www.iflymia.com www.iflymia.com] |nadmorská výška = 2 |zemepisná šírka = 25,793333 |zemepisná dĺžka = -80,290556 |ICAO=KMIA |IATA=MIA |rok štatistiky= 2011 |cestujúcich= 38 300 000 |lietadiel= |dráha 1 = 8L/26R |dĺžka 1 = 2 621 |povrch 1 = asfalt |dráha 2 = 26R/8L |dĺžka 2 = 3 202 |povrch 2 = asfalt |dráha 3 = 9/27 |dĺžka 3 = 3 962 |povrch 3 = asfalt |dráha 4 = 12/30 |dĺžka 4 = 2 851 |povrch 4 = asfalt }} '''Miami International Airport''' ([[IATA]]: '''MIA''', [[ICAO]]: '''KMIA''') je medzinárodné letisko v [[Spojené štáty|americkom]] meste [[Miami]] na [[Florida|Floride]]. Okrem skutočnosti, že slúži ako hlavné letisko pre oblasť južnej [[Florida|Floridy]], predstavuje hlavné letisko pre spojenie s krajinami [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. Letisko je uzlom spoločností [[American Airlines]] a [[Executive Airlines]], v nákladnej leteckej doprave pre firmy [[UPS Airlines]] a [[FedEx]] Express; a v charterovej preprave pre Miami Air. V roku 2010 prepravilo takmer 36 miliónov pasažierov.{{chýba zdroj}} == História == Letisko bolo otvorené v roku [[1928]] pod názvom Pan American Field a súčasne slúžilo ako základňa pre Pan American Airways Corporation. V roku [[1934]] začala z letiska prevádzkovať lety spoločnosť Eastern Arilines a v roku [[1937]] National Airlines. PanAm a Eastern boli hlavnými spoločnosťami letiska až do roku [[1991]], kedy obe vyhlásili konkurz. Ich destinácie prevzali prevažne [[American Airlines]] a [[United Airlines]]. == Terminály == Letisko má tri terminály, North, Central a South a šesť odletových hál. Všetky terminály odbavujú národné aj medzinárodné lety. Terminál North je určený takmer výlučne pre pasažierov spoločností [[American Airlines]] a [[American Eagle]]. Najnovšou odletovou halou je Concourse J, ktorá bola dokončená v roku [[2007]]. == Štatistika == {| class="wikitable" style="font-size: 90%" width=align= |+ '''Najvyťaženejšie medzinárodné linky Miami International Airport (Júl 2010 – Jún 2011)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U.S. International Air Passenger and Freight Statistics Report | url = http://ostpxweb.dot.gov/aviation/usstatreport.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2.5.2012 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Miami dominates US to Latin America and Caribbean; London Heathrow top international route | url = http://www.anna.aero/2010/04/27/miami-dominates-us-to-latin-america-and-caribbean/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2.5.2012 | vydavateľ = PPS Publications Ltd | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- ! Poradie ! Letisko ! Počet cestujúcich ! Hlavné letecké spoločnosti |- | 1 | [[London Heathrow|Londýn, Spojené kráľovstvo (Heathrow)]] | 837 929 | American Airlines, British Airways, Delta Air Lines, Virgin Atlantic Airways |- | 2 | [[Medzinárodné letisko São Paulo-Guarulhos|São Paulo, Brazília (Guarulhos)]] | 749 777 | American, TAM Airlines |- | 3 | [[Medzinárodné letisko Simóna Bolívara|Caracas, Venezuela]] | 716 798 | American, LAN Airlines, SBA Airlines |- | 4 | [[Medzinárodné letisko Ezeiza|Buenos Aires, Argentina (Ezeiza)]] | 609 938 | Aerolineas Argentinas, American, LAN Argentina |- | 5 | [[Medzinárodné letisko Jorgea Cháveza|Lima, Peru]] | 561 800 | American, LAN Peru, TACA Peru |- | 6 | [[Medzinárodné letisko Mexico City|Mexico City, Mexiko]] | 559 150 | Aeromexico, Aeromexico Connect, American, Interjet |- | 7 | [[Medzinárodné letisko Toussainta Louverturea|Port-au-Prince, Haiti]] | 500 318 | Air France, American, Insel Air |- | 8 | [[El Dorado International Airport|Bogota, Kolumbia]] | 496 227 | American, Avianca, LAN Airlines |- | 9 | [[Medzinárodné letisko Panama City|Panama City, Panama]] | 495 876 | American, Copa |- | 10 | [[Toronto Pearson International Airport|Toronto, Kanada (Pearson)]] | 481 361 | Air Canada, American, WestJet |- |} {| class="wikitable sortable" style="font-size: 90%" |+ '''Najvyťaženejšie domáce linky Miami International Airport'''<ref> {{cite web | url = http://www.transtats.bts.gov/airports.asp?pn=1&Airport=MIA | title = Miami, FL: Miami International (MIA) | publisher = [[Bureau of Transportation Statistics]] | date = November 2011 }} </ref> |- ! Poradie ! Letisko ! Počet cestujúcich za 12 mesiacov ! Hlavné letecké spoločnosti |- |1 | [[Hartsfield-Jackson Atlanta International Airport|Atlanta, Georgia]] | 671,000 | American, Delta |- | 2 | [[John F. Kennedy International Airport|New York, New York (JFK)]] | 611,000 | American, Delta |- | 3 | [[O’Hare International Airport|Chicago, Ilinois]] | 578,000 | American, United |- | 4 | [[Dallas/Fort Worth International Airport|Dallas/Fort Worth, Texas]] | 549,000 | American |- |5 | [[LaGuardia Airport|New York, New York (LGA)]] | 530,000 | American |- |6 | [[Los Angeles International Airport|Los Angeles, California]] | 496,000 | American, Delta |- |7 | [[Orlando International Airport|Orlando, Florida]] | 472,000 | American, Delta |- | 8 | [[Ronald Reagan Washington National Airport|Washington, DC (DCA)]] | 445 000 | American, Delta |- | 9 | [[Luis Muñoz Marín International Airport|San Juan, Portoriko]] | 418 000 | American |- | 10 | [[Boston International Airport|Boston, Massachusets]] | 390 000 | American |} == Galéria == [[Súbor:MiamiInternationalAirport.jpg|thumb|700px|center]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Miami International Airport}} == Externé odkazy == * [http://www.iflymia.com Oficiálna stránka letiska] == Zdroj == *{{Preklad|en|Miami International Airport|489376857}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Miami]] [[Kategória:Letiská na Floride]] pv3blp9x93brnm6bipglj5mbiefsw3i Redaktor:Multichill/Monument Slovakia without ID 2 450051 7416763 7416423 2022-07-28T15:05:48Z ErfgoedBot 73706 Images without an id: 1000 (gallery maximum reached), total of images without id: 1723 wikitext text/x-wiki {{#ifexist:{{FULLPAGENAME}}/header|{{/header}}|For information on how to use this report and how to localise these instructions visit [[:c:Commons:Monuments database/Images without id]]. }} <gallery> File:Bozia_muka_Velke_Levare.jpg File:Devinska_kobyla_zakladna.jpg File:Devinska_kobyla_zakladna_2.jpg File:Pamatnik_Styri_levy.jpg File:Bratislava_Baštová_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-1/0}}</nowiki> File:Bratislava_Bezručova_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10458/0}}</nowiki> File:Grosslingová_28_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10461/0}}</nowiki> File:Grosslingová_51_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10465/0}}</nowiki> File:Klemensova_10_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10471/0}}</nowiki> File:Mlynské_nivy_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10476/0}}</nowiki> File:Námestie_SNP_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10477/0}}</nowiki> File:Továrenská_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10479/0}}</nowiki> File:29._augusta_28-34_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10480/0}}</nowiki> File:29._augusta_38_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10481/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/1}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/3}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/4}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/5}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/6}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/7}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/8}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/9}}</nowiki> File:Mostová_8_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10673/0}}</nowiki> File:Bratislava_Horský_park_05_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10772/0}}</nowiki> File:Sasinkova_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10898/0}}</nowiki> File:Námestie_SNP_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10899/0}}</nowiki> File:Bratislava_SNP_Square_Saint_Jacob_Chapel_LQ1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10984/0}}</nowiki> File:Radlinského_51_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11010/2}}</nowiki> File:Hotel_Albrecht_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11188/0}}</nowiki> File:Námestie_1._mája_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11189/0}}</nowiki> File:Bratislava,_Staré_Mesto,_Mostová,_Tramvaj_T6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11200/0}}</nowiki> File:Palackého_8_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11202/0}}</nowiki> File:Námestie_slobody_25_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11204/0}}</nowiki> File:Križkova_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11236/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_9_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11237/0}}</nowiki> File:Michalská_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-113/2}}</nowiki> File:Blava_2007-3-28-17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11330/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_56_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11351/0}}</nowiki> File:Michalská_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-114/1}}</nowiki> File:Urbánkova_7_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/1}}</nowiki> File:Urbánkova_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/3}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská_Divadlo_POH_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11538/2}}</nowiki> File:Lazaretská_9_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/1}}</nowiki> File:Lazaretská_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/2}}</nowiki> File:Čulenova_7_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/1}}</nowiki> File:Čulenova_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/2}}</nowiki> File:Bratislava_Stary_Most_R03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/1}}</nowiki> File:Starý_most_(Old_Bridge),_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/5}}</nowiki> File:Stari_Most.Bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/7}}</nowiki> File:Stari_Most_Bratislava_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/9}}</nowiki> File:Moskovská_2_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11775/0}}</nowiki> File:Sasinkova_13_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11783/1}}</nowiki> File:Továrenská_10_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11803/0}}</nowiki> File:Stein_Bratislava_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11945/0}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_19.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/1}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/9}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/2}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/3}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/4}}</nowiki> File:Pavilón_G_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/5}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/6}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/7}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/8}}</nowiki> File:Michalská_brána_Bratislava_October_2006_006.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/1}}</nowiki> File:Nedbalova_hradby_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/10}}</nowiki> File:Bratislava_Town_Walls.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/11}}</nowiki> File:Bratislava_Michalská_barbakan_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/2}}</nowiki> File:Bratislava_Michalský_most_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/3}}</nowiki> File:Fontána_v_Michalskej_priekope.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/6}}</nowiki> File:Hradby_Kapucínska_Na_vŕšku_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/8}}</nowiki> File:Hradby_Zámočnícka_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/9}}</nowiki> File:Building_of_Slovak_Radio_in_Bratislava,_Bratislava_I_District.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-12091/1}}</nowiki> File:Busta_Dr_Kolískovi_-_Františkánske_námestie_-_Bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-15/2}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-163/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-164/0}}</nowiki> File:Bratislava_Prepoštská_03_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-180/0}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_pontónový_most_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/0}}</nowiki> File:Bratislava10Slovakia50.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/1}}</nowiki> File:Bratislava_pri_kat_Sv_Martina_-_busta_Liszt.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-197/3}}</nowiki> File:Bratislava,_Rudnayovo_námestie,_Slovensko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-199/0}}</nowiki> File:Baštová_4_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-2/0}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_101.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/11}}</nowiki> File:Particolare_della_statua_a_Slavin.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/2}}</nowiki> File:Slavín_Bratislava_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/4}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_99.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/6}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_100.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/7}}</nowiki> File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/8}}</nowiki> File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/9}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-211/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-212/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_08_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-213/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-214/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-215/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-216/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-217/0}}</nowiki> File:Somolického_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-218/0}}</nowiki> File:Kto_padne_v_boji_za_slobodu,_nezomiera.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-226/0}}</nowiki> File:Bratislava_Biela_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-227/0}}</nowiki> File:Street_in_old_town_in_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-231/0}}</nowiki> File:Zámočnícka_4_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-233/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_07_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-236/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-238/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-239/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_11_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-240/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-241/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zelená_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-242/1}}</nowiki> File:Dom_u_Dobreho_pastiera03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-245/0}}</nowiki> File:Žižkova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-248/0}}</nowiki> File:Kostol_Najsvätejšej_Trojice02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/1}}</nowiki> File:Žižkova_7_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/2}}</nowiki> File:Aspremont_palace_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/1}}</nowiki> File:Oplotenie_medickej_záhrady_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/4}}</nowiki> File:Špitálska_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/1}}</nowiki> File:Kostol_sv_Ladislava01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/2}}</nowiki> File:Dunajská_36_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-271/1}}</nowiki> File:29._augusta_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/10}}</nowiki> File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_vjazd.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/4}}</nowiki> File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_Vavro_Šrobár_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/23}}</nowiki> File:Námestie_SNP_11_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-281/3}}</nowiki> File:Bratislava_Štúrova_ulica_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-283/3}}</nowiki> File:Verba_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-286/0}}</nowiki> File:Lipaiovská_záhrada_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-291/2}}</nowiki> File:Horský_park_Justiho_pamätník_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-293/0}}</nowiki> File:Bratislava_-_panoramio_(12).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/1}}</nowiki> File:Bratislava_Námestie_E._Suchoňa_Víťazstvo.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/2}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_04.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/11}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_05.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/32}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_06.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/33}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_07.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/34}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/7}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/9}}</nowiki> File:Ucnovske1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-308/0}}</nowiki> File:Fotos_Palacio_de_Grassalkovich_-_Bratislava_-_República_Eslovaca_(7091103771).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-32/3}}</nowiki> File:Dostojevského_rad_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-338/2}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/1}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/2}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_priečelie.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/4}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_Weisz_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/5}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_Jurkovičová_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/58}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_18_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-37/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-376/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-377/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-379/0}}</nowiki> File:Vansovej_1_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-380/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-381/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_05_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-382/0}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_19_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-385/0}}</nowiki> File:Holubyho_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-386/2}}</nowiki> File:Holubyho_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-388/1}}</nowiki> File:Holubyho_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-389/1}}</nowiki> File:Holubyho_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-390/1}}</nowiki> File:Novosvetská_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/1}}</nowiki> File:Novosvetská_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/3}}</nowiki> File:Novosvetská_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/2}}</nowiki> File:Novosvetská_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/1}}</nowiki> File:Novosvetská_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-394/2}}</nowiki> File:Bratislava_Novosvetská_10-12_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-395/0}}</nowiki> File:Godrova_4_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-401/1}}</nowiki> File:Godrova_12_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/1}}</nowiki> File:Godrova_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/2}}</nowiki> File:Porubského_10_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-408/1}}</nowiki> File:Timravina_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-409/2}}</nowiki> File:Interior_of_the_Primate's_Palace,_Bratislava,_Slovakia_-_20140723-02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-41/0}}</nowiki> File:Timravina_3_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-410/2}}</nowiki> File:Timravina_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-411/2}}</nowiki> File:Timravina_6_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-413/2}}</nowiki> File:Vlčkova_9.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-415/0}}</nowiki> File:Vlčkova_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-416/2}}</nowiki> File:Vlčkova_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-417/2}}</nowiki> File:Vlčkova_19.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-418/0}}</nowiki> File:Vlčkova_23.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-419/0}}</nowiki> File:Jesenského_4_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-42/1}}</nowiki> File:Kuzmányho_3_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-422/0}}</nowiki> File:Na_Brezinách_6_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-432/0}}</nowiki> File:Gunduličova_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/1}}</nowiki> File:Gunduličova_14_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/3}}</nowiki> File:Lermontovova_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-434/0}}</nowiki> File:Lermontovova_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-437/2}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_7_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-447/0}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_9_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/1}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_9_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/2}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/1}}</nowiki> File:Hlboká_4_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/2}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_04_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/3}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_06_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-450/2}}</nowiki> File:Hlboká_8_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-451/1}}</nowiki> File:Čapkova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-452/2}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-459/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-460/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-461/0}}</nowiki> File:Sládkovičova_7_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-462/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-463/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-464/0}}</nowiki> File:Gunduličova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-474/0}}</nowiki> File:Gunduličova_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-475/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zochova_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-485/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-487/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-488/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_17_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-489/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_20_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-493/0}}</nowiki> File:Podjavorinskej_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-494/2}}</nowiki> File:Podjavorinskej_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-501/0}}</nowiki> File:Bratislava_Panenská_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-517/0}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/1}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_05_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/2}}</nowiki> File:Bratislava_Heckenastov_palác_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-526/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-527/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-528/0}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_07_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-53/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-530/0}}</nowiki> File:Štetinova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/1}}</nowiki> File:Štetinova_3_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/2}}</nowiki> File:Štetinova_5_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/3}}</nowiki> File:Bratislava_Štetinova_07_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-538/0}}</nowiki> File:Palackého_1_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-539/0}}</nowiki> File:Palackého_5_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-541/0}}</nowiki> File:Bratislava_Medená_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-549/0}}</nowiki> File:Bratislava_Medená_17_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-550/0}}</nowiki> File:Kúpeľná_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-552/0}}</nowiki> File:Tallerova_5_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-563/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-568/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_10_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-569/0}}</nowiki> File:Alžbetínska_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-576/0}}</nowiki> File:Štefánikova_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-581/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_27_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-586/1}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_31_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-588/0}}</nowiki> File:Štefánikova_41_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-591/3}}</nowiki> File:Kostol_sv._Cyrila_a_Metoda02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-592/0}}</nowiki> File:Bratislava_Puškinova_02_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-593/0}}</nowiki> File:Križkova_5-7_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-594/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-598/1}}</nowiki> File:Bratislava_muzeum_dopravy.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/2}}</nowiki> File:Sklad_Šancová_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/3}}</nowiki> File:Sklad_Šancová_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/4}}</nowiki> File:Palisády_28_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-603/2}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_22_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-61/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_48_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-612/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_52_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-615/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_54_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-616/0}}</nowiki> File:Godrova_2_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-621/2}}</nowiki> File:Palisády_39_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-623/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_55_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-628/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_57_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-629/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_59_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-630/0}}</nowiki> File:Bratislava_Partizánska_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-641/0}}</nowiki> File:Nedbalka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-651/0}}</nowiki> File:Vodná_veža_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-653/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kulich_Jan_pamatnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-655/0}}</nowiki> File:Bratislava_Námestie_slobody_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-657/0}}</nowiki> File:Bratislava_Vajanského_nábrežie_pamätník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-663/0}}</nowiki> File:Zámocká_47_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-686/2}}</nowiki> File:Lazaretská_24_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-705/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-706/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-713/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-716/0}}</nowiki> File:Polish_Institute_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-723/0}}</nowiki> File:Kapitulská_podstavec.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-75/1}}</nowiki> File:Škarniclova_1_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-750/0}}</nowiki> File:Metropol_building_bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-752/0}}</nowiki> File:Družstevné_domy_na_Námestí_SNP-1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-753/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šancová_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-773/0}}</nowiki> File:Bratislava_Heydukova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-791/0}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_VII_mlyn_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-814/0}}</nowiki> File:Lamačský_tunel_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-825/0}}</nowiki> File:Fakulta_architektúry_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-829/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kostolná_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-90/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská03_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-92/0}}</nowiki> File:Laurinská_2_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-93/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská07_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-94/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská09_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-95/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská19_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-96/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská16_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-97/0}}</nowiki> File:Reliéf_figurálny-Oráč;_roľník_s_pluhom,_koňmi_a_kravami_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11565/2}}</nowiki> File:Zimný_prístav_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/1}}</nowiki> File:Zimný_prístav_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/2}}</nowiki> File:Zimný_prístav_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11964/0}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_17_-_Prievoz,_Radničné_námestie_2,_Bratislava,_Ružinov.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-12002/0}}</nowiki> File:Podunajské_Biskupice_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-343/0}}</nowiki> File:Zimný_prístav_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-828/1}}</nowiki> File:Nobelova_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10499/0}}</nowiki> File:Nobelova_32_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10500/0}}</nowiki> File:Zátišie_3-5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/1}}</nowiki> File:Zátišie_5-7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/3}}</nowiki> File:Zátišie_9-11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/5}}</nowiki> File:Zátišie_13-17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/8}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_Mikovíniho.jpeg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-287/0}}</nowiki> File:Lamač_pamätník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-294/0}}</nowiki> File:Bratislava_Nova_doba1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-312/0}}</nowiki> File:Námestie_Andreja_Hlinku_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-648/0}}</nowiki> File:Alstrova_171_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-696/0}}</nowiki> File:Námestie_Andreja_Hlinku_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-697/0}}</nowiki> File:Legionárska_3_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/1}}</nowiki> File:Legionárska_5_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/2}}</nowiki> File:Legionárska_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/3}}</nowiki> File:Unitas_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/1}}</nowiki> File:Unitas_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/2}}</nowiki> File:Unitas_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/3}}</nowiki> File:Unitas_4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/4}}</nowiki> File:Unitas_5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/5}}</nowiki> File:Unitas_6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/6}}</nowiki> File:Unitas_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/7}}</nowiki> File:Nová_Doba_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/1}}</nowiki> File:Nová_Doba_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/2}}</nowiki> File:Nová_Doba_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/3}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_IX_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-815/0}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_prvé_jazero_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/1}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_druhé_jazero_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/2}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_tretie_jazero_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/3}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_štvrté_jazero_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/4}}</nowiki> File:Vrančovičova_99_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-10990/0}}</nowiki> File:Lamač_Kostol_sv_Margity_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11001/0}}</nowiki> File:Železná_studienka_stanica_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/1}}</nowiki> File:Devín_001.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-327/0}}</nowiki> File:Lamač_Kostol_sv_Rozálie_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-332/0}}</nowiki> File:Dúbravka_kostol_Kozma_a_Damián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/1}}</nowiki> File:Dúbravka_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/2}}</nowiki> File:Devínska_Nová_Ves_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-354/0}}</nowiki> File:Kaplnka_Dúbravka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/1}}</nowiki> File:Extravagance_-_Flickr_-_Monika_Kostera_(urbanlegend).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-/2}}</nowiki> File:Aušpic_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10528/0}}</nowiki> File:Jarovská_bažantnica_most_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10656/2}}</nowiki> File:Nemecký_veslársky_klub_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10900/0}}</nowiki> File:Pozsony_Régi_híd.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-11599/2}}</nowiki> File:Vozovňa_Kopčany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-11978/0}}</nowiki> File:Most_SNP,_Bratislava_(by_Pudelek).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-12152/1}}</nowiki> File:Gerulata.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-344/0}}</nowiki> File:Rusovce_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-346/1}}</nowiki> File:Pontónový_most_pamätník_Petržalka_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-665/0}}</nowiki> File:Vysoká_pri_Morave_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-2232/0}}</nowiki> File:Medené_Hámre_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-2310/1}}</nowiki> File:JelenMA.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-444/2}}</nowiki> File:Marianka_Ján_Nepomucký_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-454/4}}</nowiki> File:Stupava_kaštieľ_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/1}}</nowiki> File:Stupava_kaštieľ_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/4}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/1}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/2}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/3}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/5}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/6}}</nowiki> File:Kostol_Levarky.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-632/0}}</nowiki> File:Plavecký_Mikuláš_kostol_01_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-651/2}}</nowiki> File:Kaštieľ_Veľké_Leváre.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-761/1}}</nowiki> File:Závod_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-767/0}}</nowiki> File:Meštianske_domy_Holubyho_ul._33,_35_a_37,_Pezinok,_okres_Pezinok.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10864/0}}</nowiki> File:Modra_church_of_St_Stephen_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10952/0}}</nowiki> File:Dom_vinohradnícky,_Prostredná_ul._38,_Svätý_Jur,_okres_Pezinok.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11608/0}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Synagoge_883.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11999/0}}</nowiki> File:Bývalý_sirotinec,_Vajanského_54,_Modra.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12010/1}}</nowiki> File:Pezinok-Slovakia_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12101/1}}</nowiki> File:Výpravná_budova_prvej_konskej_železnice_v_Uhorsku,_Nádražná_2,_Svätý_Jur,_okres_Pezinok_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12264/1}}</nowiki> File:Fugelka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-2524/1}}</nowiki> File:Červený_Kameň_(Bibersburg,_Vöröskő)_-_fountain.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-391/3}}</nowiki> File:Doľany_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-399/0}}</nowiki> File:Doľany_11_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/1}}</nowiki> File:Doľany_11_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/2}}</nowiki> File:Jur_dom_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-423/0}}</nowiki> File:Biely_kamen+mur.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/2}}</nowiki> File:Biely_kamen_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/3}}</nowiki> File:Svätý_Jur_kostol_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-434/2}}</nowiki> File:Pila_gravestones_at_the_church.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-528/0}}</nowiki> File:Šenkvice_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-551/3}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-10738/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_sv_Ján_Nepomucký_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-10805/6}}</nowiki> File:Bernolákovo_hrad_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11553/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kaplnka_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11603/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/2}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/2}}</nowiki> File:VODNÝ_KANÁL_PRI_HRÁDZI_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11637/0}}</nowiki> File:Senec_(Szenc,_Wartberg)_-_kostol_svätého_Mikuláša.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11926/1}}</nowiki> File:Fél_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12040/1}}</nowiki> File:Blatné_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/1}}</nowiki> File:Blatné_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/2}}</nowiki> File:Dunajská_Lužná_zvonica_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12215/1}}</nowiki> File:Kismadarász_harangtorony_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12219/1}}</nowiki> File:Vlky_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12221/1}}</nowiki> File:Malinovo_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12223/1}}</nowiki> File:Boldog_zvonica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12242/1}}</nowiki> File:Memorial_at_the_Place_of_an_Accident.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/1}}</nowiki> File:Mohyla_M._R._Štefánika_(10.6.2006)_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/2}}</nowiki> File:Mohyla_MRŠ.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/3}}</nowiki> File:Kráľová_pri_Senci_kostol_032011.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-31/0}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaštieľ_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/1}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/3}}</nowiki> File:Bernolákovo_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/2}}</nowiki> File:Bernolákovo_kostol_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/3}}</nowiki> File:Hamuliakovo_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-404/1}}</nowiki> File:Pozsonyivánka_vh_emlekmu.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-405/4}}</nowiki> File:Dunajská_Lužná_Jánošíková_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-409/0}}</nowiki> File:Most_pri_Bratislave_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-494/0}}</nowiki> File:Art_Hotel_Kaštieľ,_Tomášov.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-549/1}}</nowiki> File:Veľký_Biel_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-553/1}}</nowiki> File:Somorja_23.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-105/0}}</nowiki> File:Mierovo_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-11340/0}}</nowiki> File:Evangelisches_Bethaus_in_Sommerein.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-118/0}}</nowiki> File:Vajka_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-127/0}}</nowiki> File:Nyékvárkony_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-128/2}}</nowiki> File:St_James_church_Nyékvárkony.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-129/1}}</nowiki> File:Dunajský_Klátov_mlyn.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2301/0}}</nowiki> File:LehniceParkZadnaCastMlada.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2311/2}}</nowiki> File:Modelsynagoga.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2529/0}}</nowiki> File:Báč_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/1}}</nowiki> File:Báč_kostol_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/2}}</nowiki> File:Báč_kostol_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/3}}</nowiki> File:Čakany_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-69/1}}</nowiki> File:Dunajská_Streda_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/1}}</nowiki> File:Dunajská_Streda_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/2}}</nowiki> File:Bős055.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-82/1}}</nowiki> File:Bős049.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-82/2}}</nowiki> File:Bős035.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-84/0}}</nowiki> File:Gelle_1813.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-85/1}}</nowiki> File:HubickyParkLukySoliter.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-89/3}}</nowiki> File:Jahodna_vizimalom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-92/0}}</nowiki> File:Felsőjányok_szobor_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/1}}</nowiki> File:Felsőjányok_szobor_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/2}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/1}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/2}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/3}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/4}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/5}}</nowiki> File:Galantský_opevnený_kaštieľ_II_(rt-008).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-18/1}}</nowiki> File:Galanta_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/1}}</nowiki> File:Galanta_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/2}}</nowiki> File:Sereď_kaštieľ_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/1}}</nowiki> File:Sereď_kaštieľ_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/2}}</nowiki> File:Nebojský_opevnený_kaštieľ_(rt-004).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2258/0}}</nowiki> File:Dolná_Streda_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2516/0}}</nowiki> File:Sereď_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2517/0}}</nowiki> File:Tomášikovo_vodný_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/1}}</nowiki> File:Tomášikovo_vodný_mlyn_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/2}}</nowiki> File:Gáň_kostol_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-3/0}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/1}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/6}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/7}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/8}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/9}}</nowiki> File:Tomášikovo_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/1}}</nowiki> File:Tomášikovo_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/3}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_súbor_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/3}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_27.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/12}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/14}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_28.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/15}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/16}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_29.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/18}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/19}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/2}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/20}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/4}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/5}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_24.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/6}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/7}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/8}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_25.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/9}}</nowiki> File:Siladice_kríž_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/1}}</nowiki> File:Siladice_kríž_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/2}}</nowiki> File:Sulekovo_Pamatnik_martyrom_z_roku_1848.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1036/0}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_03_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11359/1}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11830/0}}</nowiki> File:Dolné_Zelenice_mauzóleum_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11960/0}}</nowiki> File:Horné_Otrokovce_kaplnka_01_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11975/0}}</nowiki> File:Koplotovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11986/0}}</nowiki> File:Žlkovce_Immaculata_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12038/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_hrobka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/1}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/10}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/11}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/12}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/13}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/14}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/15}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/3}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/4}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/5}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/6}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/7}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/8}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/9}}</nowiki> File:Dvorniky-kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12241/1}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_18_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/1}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_26_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/11}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_22_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/2}}</nowiki> File:Platany_Hlohovec_-_Plane-trees_Hlohovec,_Slovakia_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/3}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/4}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_19_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/6}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_24_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/8}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_16_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/9}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_04_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-839/0}}</nowiki> File:Hlohovec_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-841/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kostol_04_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-844/2}}</nowiki> File:Hlohovec_Pieta_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/1}}</nowiki> File:Hlohovec_Pieta_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/2}}</nowiki> File:Hlohovec_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-852/1}}</nowiki> File:Horné_Zelenice_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-875/0}}</nowiki> File:Horné_Zelenice_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-876/0}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/4}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/5}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/6}}</nowiki> File:Vágmedence_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-938/0}}</nowiki> File:Vágmedence_Szt_Vendel_1839.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-939/3}}</nowiki> File:Ratkovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-997/0}}</nowiki> File:Socha_Chlois.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/1}}</nowiki> File:Socha_Hermes.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/2}}</nowiki> File:Socha_Atena.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/3}}</nowiki> File:Socha_Demeter.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/4}}</nowiki> File:Hotel_lipa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10735/1}}</nowiki> File:Vrbové_židovský_cintorín.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10774/0}}</nowiki> File:Cour_salon_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10790/1}}</nowiki> File:PN_Teplicka_50.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10791/1}}</nowiki> File:Detska_liecebna_Zeleny_strom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10792/1}}</nowiki> File:Cour_hotel_Piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10793/1}}</nowiki> File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_bazén.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/2}}</nowiki> File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_detský_(relaxačný)_bazén.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/3}}</nowiki> File:Veľké_Kostoľany_-_kostol2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-1148/0}}</nowiki> File:Ruzovy_mlyn.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11573/1}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/1}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/2}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/3}}</nowiki> File:Gymnázium_Pierra_de_Coubertina,_Piešťany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/1}}</nowiki> File:Námestie_SNP_po_daždi_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/2}}</nowiki> File:Mestský_úrad_-_detail_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12209/1}}</nowiki> File:Dom_umenia_-_Piestany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/1}}</nowiki> File:Piestany_Dom_umenia_plastika_E_Venkov_1980.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/2}}</nowiki> File:Hotel_Slovan_Piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2462/1}}</nowiki> File:Kočín_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-901/0}}</nowiki> File:Krakovany_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-909/1}}</nowiki> File:Krakovany_kúria_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-915/0}}</nowiki> File:Krakovany_kostolík_09.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/2}}</nowiki> File:Krakovany_kostolík_08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/3}}</nowiki> File:Krakovany_náhrobníky_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/4}}</nowiki> File:Krakovany_náhrobníky_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/5}}</nowiki> File:Lančár_kostol_01_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-924/4}}</nowiki> File:Kastiel_MNV_2020.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-954/4}}</nowiki> File:Nižná_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-961/1}}</nowiki> File:Pečeňady_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/1}}</nowiki> File:Pečeňady_kaštieľ_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/2}}</nowiki> File:Nahrobnik_goldstein.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-973/1}}</nowiki> File:Pamatnik_rumunom_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-975/1}}</nowiki> File:PN_Teplicka_83.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-976/1}}</nowiki> File:Liecebny_dom_Napoleon_II.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-982/2}}</nowiki> File:Kupelny_park.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-983/1}}</nowiki> File:Pranier_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-984/1}}</nowiki> File:Sv.Vendelin_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-985/1}}</nowiki> File:Sv.Florian.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-986/1}}</nowiki> File:Kostol_ruina.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-988/2}}</nowiki> File:Plavecký_Peter,_dům.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-10636/0}}</nowiki> File:Church_in_Plavecký_Peter.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-10732/2}}</nowiki> File:Prietrž_husitské_hradby4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-12247/1}}</nowiki> File:Prietrž_husitské_hradby1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-12247/2}}</nowiki> File:Borský_Mikuláš_dom_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/1}}</nowiki> File:Borský_Mikuláš_dom_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/3}}</nowiki> File:Hlboké_-_fara.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/1}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_S._H._Vajanský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/2}}</nowiki> File:Old_resting_place_J.M._Hurban_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-607/0}}</nowiki> File:Hlboké_-_evanjelický_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-608/0}}</nowiki> File:Jablonica_skupina_ukrižovania_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-618/2}}</nowiki> File:Lakšárska_Nová_Ves_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-631/1}}</nowiki> File:SenicaPomnikPopravenymV1848.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-688/0}}</nowiki> File:Sobotište_evkostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-749/0}}</nowiki> File:Šaštín_sv_Trojica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-752/6}}</nowiki> File:Holic_kostel_Bozskeho_srdce_Jezisova_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10530/1}}</nowiki> File:Holic_sloup_sv_Trojice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10532/1}}</nowiki> File:Holic_radnice_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10533/1}}</nowiki> File:Holic_kaple_sv_Floriana_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10536/1}}</nowiki> File:Holíč,_sýpka_(4).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10539/1}}</nowiki> File:Gbely_stĺp_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-11106/4}}</nowiki> File:Skalica,_kaplnka_sv._Františka_Xaverského_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-11798/0}}</nowiki> File:Skalica_pomnik.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-12097/2}}</nowiki> File:ZrebcinKopcany8.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-2132/2}}</nowiki> File:Holic_vetrny_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-2140/1}}</nowiki> File:Gbely_stĺp_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-601/0}}</nowiki> File:Holic_radnice_pametni_deska.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-609/0}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/1}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/2}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/3}}</nowiki> File:Holic_zamek_006.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/14}}</nowiki> File:Holic_zamek_010.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/20}}</nowiki> File:Holic_zamek_001.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/24}}</nowiki> File:Holic_kostel_sv._Martina_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-615/2}}</nowiki> File:Radošovce_kaplnka_02_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-663/0}}</nowiki> File:Skalica_skarniclovska_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-733/0}}</nowiki> File:Unín_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-757/0}}</nowiki> File:Slovakia_Smolenice_Kostol1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/1}}</nowiki> File:Smolenice_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/3}}</nowiki> File:Trnava_Trojičný_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-10492/1}}</nowiki> File:Mestské_hradby_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1057/29}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/10}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/11}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/12}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/2}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01_(cropped).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/3}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/4}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/5}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/6}}</nowiki> File:Trstín_kostolík_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1145/0}}</nowiki> File:919_42_Voderady,_Slovakia_-_panoramio_(10).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/1}}</nowiki> File:919_42_Voderady,_Slovakia_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1156/0}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-2490/0}}</nowiki> File:Bučany_kúria_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-781/0}}</nowiki> File:Ostrý_Kameň.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-788/2}}</nowiki> File:Dlhá_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-796/1}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_003.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-798/0}}</nowiki> File:Jókőcivertanlegi1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/1}}</nowiki> File:Castle_Dobrá_Voda_(7207).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/14}}</nowiki> File:Castle_Dobrá_Voda_(7209).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/21}}</nowiki> File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_vrátnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/4}}</nowiki> File:Lošonec_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-935/2}}</nowiki> File:Majcichov_obec_07_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-942/0}}</nowiki> File:Majcichov_obec_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-943/0}}</nowiki> File:Naháč_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-956/1}}</nowiki> File:Cífer-Pác_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/1}}</nowiki> File:Cífer-Pác_kostol_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/3}}</nowiki> File:Bánovce_nad_Bebravou,_svätý_Florián.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-10709/2}}</nowiki> File:Rybany_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-12135/1}}</nowiki> File:Ribény_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-12166/1}}</nowiki> File:Bánovce_nad_Bebravou,_radnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-132/1}}</nowiki> File:Kostol_sv_Mikulasa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-138/0}}</nowiki> File:Borčany_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-143/0}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(9).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/1}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/2}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(3).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/3}}</nowiki> File:Rodný_dům_Ľudovíta_Štúra_a_Alexandra_Dubčeka_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/1}}</nowiki> File:Slovakia_Stur-Ludovit_PamatnáTabulaUhrovec.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/2}}</nowiki> File:Památník_Ľudovíta_Štúra_v_Uhrovci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-265/0}}</nowiki> File:Kaštieľ_v_Uhrovci_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/1}}</nowiki> File:Park_v_Uhrovci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/2}}</nowiki> File:Uhrovský_hrad_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/10}}</nowiki> File:Hrad_Uhrovec_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/15}}</nowiki> File:Jeseň_na_Uhrovskom_hrade.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/19}}</nowiki> File:Pominovec_10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|302-776/0}}</nowiki> File:Košecký_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|302-781/1}}</nowiki> File:Kosariska_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-10965/0}}</nowiki> File:Bradlo_chata.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-11936/0}}</nowiki> File:Bukovec_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12134/1}}</nowiki> File:Turá_Lúka,_evanjelický_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12206/1}}</nowiki> File:Viaduktmyjava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12249/1}}</nowiki> File:Krajné_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-1239/1}}</nowiki> File:Krajné_zvonica_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-1240/0}}</nowiki> File:Stefanik_tabula.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-2081/2}}</nowiki> File:Slovak_Republic_-_Brezova_pod_Bradlom_(2).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-581/1}}</nowiki> File:Bašty_pri_kostole.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-590/2}}</nowiki> File:Bukovec_Zvonica01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-595/0}}</nowiki> File:Kosariska_dom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-622/0}}</nowiki> File:Vrbovce_-_Eduard_Šándorfi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-764/2}}</nowiki> File:Beckov_hrad_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1180/14}}</nowiki> File:Kaštiel_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1186/4}}</nowiki> File:NMnV_banka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-11906/0}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou,_hrob_Ľudmily_Podjavorinské_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1195/0}}</nowiki> File:Nová_Ves_nad_Váhom_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-11988/0}}</nowiki> File:Severny_mur_chachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/14}}</nowiki> File:Obranna_veza_kaplnka_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/2}}</nowiki> File:Obytna_veza_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/3}}</nowiki> File:Brana_opevnenia_cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/4}}</nowiki> File:Čachtice_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1205/1}}</nowiki> File:Zvonica_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1205/4}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12179/1}}</nowiki> File:Kostol_ruina_Haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/1}}</nowiki> File:Veza_obytna_haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/2}}</nowiki> File:Hradbovy_mur_Haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/3}}</nowiki> File:Haluzice_kostolík_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/4}}</nowiki> File:Hrad_temtatin.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/1}}</nowiki> File:Castle_Tematín_(8673).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/3}}</nowiki> File:Tematin3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/6}}</nowiki> File:Vágrákó_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1235/0}}</nowiki> File:ROH_Relief_z_pamatnika.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/1}}</nowiki> File:ROH_Pamatnik_SNP_R_UHER.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/2}}</nowiki> File:ROH_Pamatnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/3}}</nowiki> File:LUBINA_PaMATNIK_1SV_cel.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1245/3}}</nowiki> File:Lubina_tab_Uher.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1248/2}}</nowiki> File:NMnV_dom_narozny.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1265/1}}</nowiki> File:Dom_LPodjavorinska.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1267/0}}</nowiki> File:Pamatnik_umucenym_NMnV.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1271/0}}</nowiki> File:NMnV_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1275/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_prepozitúra_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kostol_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/4}}</nowiki> File:NMnV_kaplnka_Sv.Ondreja.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1281/0}}</nowiki> File:Dom_Alexander_Rudnay.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1286/1}}</nowiki> File:St_tura_dom13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1312/0}}</nowiki> File:Hrob_pottfay.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1316/0}}</nowiki> File:Zemianske_Podhradie,_plot_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1393/2}}</nowiki> File:Kaštieľ_v_Častkovciach.png|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2163/1}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou_pamätník_03_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2372/0}}</nowiki> File:Tabula_ucitelia.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2430/0}}</nowiki> File:St_tura_radnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2464/0}}</nowiki> File:Livina_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-11679/0}}</nowiki> File:Bošany_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-12142/1}}</nowiki> File:Žabokreky_nad_Nitrou_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-12245/1}}</nowiki> File:Hradište_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/1}}</nowiki> File:Hradište_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/2}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_kaštieľ_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-177/0}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/2}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/4}}</nowiki> File:Krásno_základy_kostola_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-188/0}}</nowiki> File:Ostratice_kaštieľ_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-220/1}}</nowiki> File:Skačany_kostolík_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/1}}</nowiki> File:Skačany_kostolík_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/2}}</nowiki> File:Skačany_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-246/0}}</nowiki> File:Veľké_Uherce_-_kaštieľ.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-276/1}}</nowiki> File:Považská_knižnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-11280/0}}</nowiki> File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/1}}</nowiki> File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/2}}</nowiki> File:Horný_Lieskov_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-722/0}}</nowiki> File:Kostol_Jasenica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-736/0}}</nowiki> File:Podskalie_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-753/0}}</nowiki> File:Povazsky_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/5}}</nowiki> File:Burg_Bystrica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-761/0}}</nowiki> File:Božia_muka_Sverepec_2021.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-778/0}}</nowiki> File:Németpróna_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-11486/0}}</nowiki> File:Handlova_memorial.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-11709/8}}</nowiki> File:Kostol_-_panoramio_-_Pavol_Steinecker.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-12073/4}}</nowiki> File:Nitrianske_Pravno_-_miestna_architektúra_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-2619/0}}</nowiki> File:Preividza06.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-3471/0}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/15}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_Vchod_do_hrobky.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/16}}</nowiki> File:Castle_in_Bojnice1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/20}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_vstup.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/24}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_jazierko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/34}}</nowiki> File:Castle_Bojnice_well.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/7}}</nowiki> File:Castle_in_Bojnice3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/9}}</nowiki> File:Bojnice28.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/4}}</nowiki> File:Bojnice34.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/5}}</nowiki> File:Kupele_Bojnice_-_jazierko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-813/2}}</nowiki> File:Diviacka_Nová_Ves_(Divékujfalu,_Divickneudorf)_-_church.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-825/0}}</nowiki> File:Dolné_Vestenice_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-829/1}}</nowiki> File:Dolné_Vestenice_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-830/3}}</nowiki> File:Kostol_Sv._Jána_Krstiteľa_Nitrianske_Pravno.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-848/0}}</nowiki> File:Oszlány_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-864/0}}</nowiki> File:Kostol_poruba_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-869/1}}</nowiki> File:Prievidza_Trinity_Monument.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-876/4}}</nowiki> File:Manor_house_in_Zemianske_Kostoľany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-902/0}}</nowiki> File:Basta_lednica.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/10}}</nowiki> File:Tunel_lednica.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/8}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_zeleznicna_stanica_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10855/0}}</nowiki> File:Machnác-gyógyüdülő._Fortepan_28654.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10856/0}}</nowiki> File:Trencianske_teplice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10857/0}}</nowiki> File:Trencin_tabula_Karol_Padivy.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11629/2}}</nowiki> File:Elektráreň_jpg.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11820/0}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_posta.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11838/0}}</nowiki> File:Kulcsos_kastély_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-12183/1}}</nowiki> File:Kostol_ML.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/1}}</nowiki> File:Mur_ML.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/2}}</nowiki> File:Koniec_svet.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1294/2}}</nowiki> File:Mohyla_Jana_Lipskeho_Trencianske_Stankovce.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1302/0}}</nowiki> File:Pamätník_osloboditeľov_Trenčianske_Teplice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1327/0}}</nowiki> File:Trenčianske_teplice_-_park.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1330/2}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_Hamman.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1331/0}}</nowiki> File:Základy_kaplnky,_Trenčiansky_hrad_(2008).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/11}}</nowiki> File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/24}}</nowiki> File:Castle_Trenčín_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/5}}</nowiki> File:Trencin_zamek_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/40}}</nowiki> File:Trenčín_castle_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/46}}</nowiki> File:Trenčín_Castle_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/49}}</nowiki> File:Trencin_castle.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/51}}</nowiki> File:2014_-_panoramio_(106).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/54}}</nowiki> File:Trencin_zamek_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/57}}</nowiki> File:Trencin_Hradne_navrsie1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/60}}</nowiki> File:Opevnenie_-_panoramio_-_Marián_Hubinský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/61}}</nowiki> File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/62}}</nowiki> File:Trenčín,_Slovakia_-_panoramio_(49).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/63}}</nowiki> File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/67}}</nowiki> File:Trenčín,_římský_nápis_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/69}}</nowiki> File:Pod_Trenčianskym_hradom_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/70}}</nowiki> File:Trenčín,_kostel_Narození_Panny_Marie_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/1}}</nowiki> File:Pfarrstiege_in_Trenčin.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/3}}</nowiki> File:Trencin_Morovy_stlp_z_roku_1712.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1381/0}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_Krista.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2213/0}}</nowiki> File:Trenčín,_Katův_dům_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2465/0}}</nowiki> File:Komárom110.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-10996/0}}</nowiki> File:Ógyalla12.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11544/5}}</nowiki> File:Keszegfalva055.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11907/2}}</nowiki> File:Perbete05.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11970/1}}</nowiki> File:Hetény048.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/1}}</nowiki> File:Hetény052.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/2}}</nowiki> File:Pat30.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12047/1}}</nowiki> File:Izsa061.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12054/1}}</nowiki> File:Zemianska_Olča1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12056/1}}</nowiki> File:KN-Dunamocs-Moča1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12057/1}}</nowiki> File:Őrsújfalu047.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12058/1}}</nowiki> File:Zlatná_na_Ostrove1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12067/1}}</nowiki> File:Marcelháza078.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12090/1}}</nowiki> File:Szentpéter08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12115/1}}</nowiki> File:Bátorkeszi_templom_2a.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12131/1}}</nowiki> File:Trávnik2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12138/1}}</nowiki> File:Naszvad_evangelikus_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12144/0}}</nowiki> File:Gúta065.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2089/0}}</nowiki> File:Kolárovo02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2091/3}}</nowiki> File:Tengerészemlékmű.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2098/0}}</nowiki> File:Komárom-Klapka_György.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2099/3}}</nowiki> File:Marcelháza117.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/1}}</nowiki> File:Marcelháza116.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/2}}</nowiki> File:Komárom243.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2143/0}}</nowiki> File:Komárom121.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2160/2}}</nowiki> File:Bagota01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2509/1}}</nowiki> File:Bagota02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2532/1}}</nowiki> File:Iža-Leányvár_-_Roman_fort_-_archaeological_excavation_2008.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-289/1}}</nowiki> File:Kolozsnéma020.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-292/0}}</nowiki> File:Komárom117.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-293/0}}</nowiki> File:Komárom118.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-294/0}}</nowiki> File:Komárom87.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-296/0}}</nowiki> File:Pozsonyi_kapu_2.jpeg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/1}}</nowiki> File:VI._bástya.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/33}}</nowiki> File:Komárno04.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-304/3}}</nowiki> File:Marcelháza095.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-311/1}}</nowiki> File:Virt_Baróti_Szabó_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-314/0}}</nowiki> File:Bátorkeszi_templom_2b.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-316/0}}</nowiki> File:Ondrejovce,_kostolík,_Slovensko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11976/1}}</nowiki> File:Barsendréd_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11981/1}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12030/1}}</nowiki> File:Deménd_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12055/1}}</nowiki> File:Barsbese_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12170/1}}</nowiki> File:Jabloňovce_husitský_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1606/2}}</nowiki> File:P1070347_hradby.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1628/4}}</nowiki> File:Budova_radnice_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1631/0}}</nowiki> File:Tekovskyhrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1640/1}}</nowiki> File:Ipolyság043.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1648/2}}</nowiki> File:Nagysalló_Sztháromság.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/1}}</nowiki> File:Nagysalló,_2012-_(5).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/2}}</nowiki> File:ZselizFotoThalerTamas15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1654/0}}</nowiki> File:Kálna-_(17).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2183/0}}</nowiki> File:ZselizFotoThalerTamas14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2231/0}}</nowiki> File:Trojičný_stĺp_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2294/6}}</nowiki> File:KPN2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-10850/0}}</nowiki> File:Zakladna_skola_pribinu.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11232/1}}</nowiki> File:Zsitvagyarmat_kastélykapu_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11470/2}}</nowiki> File:Kalvaria-nitra-12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11664/1}}</nowiki> File:Nitra,_Slovakia_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11664/17}}</nowiki> File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/1}}</nowiki> File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/2}}</nowiki> File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/1}}</nowiki> File:Báb_(okr._Nitra)_malý_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/2}}</nowiki> File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/3}}</nowiki> File:Brančský_hrad,_poloha_Árkuš_(01).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1398/0}}</nowiki> File:Csekej_templom_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/1}}</nowiki> File:Csekej_templomkapu_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/2}}</nowiki> File:Dolné_Lefantovce_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1412/0}}</nowiki> File:Alsóbodok_vh_emlékmű_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1413/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1435/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1437/0}}</nowiki> File:Üreg_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/1}}</nowiki> File:Üreg_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/3}}</nowiki> File:Vajkmártonfalva_Szűz_Mária_1908_1931.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1457/0}}</nowiki> File:Vajkmártonfalva_temetőkereszt_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1459/3}}</nowiki> File:Mojmírovce_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1470/0}}</nowiki> File:Nitra_Castle4.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1483/43}}</nowiki> File:Grand_Seminary.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/1}}</nowiki> File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/12}}</nowiki> File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/15}}</nowiki> File:Kostol_sv._Štefana_2,_Nitra.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1511/0}}</nowiki> File:Zsitvaújfalu-Szörényi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1518/1}}</nowiki> File:Zsitvaújfalu_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1519/0}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra),_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1522/1}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_kostolík_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1523/0}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/1}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/2}}</nowiki> File:Pográny_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1526/0}}</nowiki> File:Récsény_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1533/0}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1564/0}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Immaculata_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Immaculata_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/2}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Ukrižovaný_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1567/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Ukrižovaný_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1567/2}}</nowiki> File:Vráble_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1575/0}}</nowiki> File:Nyitraivánka_levéltár_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-2508/0}}</nowiki> File:Béla_SK_4.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-11930/2}}</nowiki> File:Hul_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-2299/1}}</nowiki> File:Hull_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-2299/2}}</nowiki> File:Jatov_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-333/0}}</nowiki> File:Komját_golgota_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-342/1}}</nowiki> File:Komját_golgota_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-342/6}}</nowiki> File:Palárikovo_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-363/2}}</nowiki> File:Palárikovo_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-364/0}}</nowiki> File:Svodín_základy_kostola_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-366/0}}</nowiki> File:Barsfüss_Rudnyánszky_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-372/1}}</nowiki> File:Trávnica_kaštieľ_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-372/2}}</nowiki> File:Tvrdošovce_obec_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-373/0}}</nowiki> File:Mánya_Szt_Flórián.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-378/0}}</nowiki> File:Horné_Obdokovce_park_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-163/2}}</nowiki> File:Hrušovany_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-168/0}}</nowiki> File:Kuzmice_Vítkovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-202/0}}</nowiki> File:Ján_Nepomucký.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-204/2}}</nowiki> File:Donát.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-205/2}}</nowiki> File:Topolcany_Pamatnik_oslobodenie_Snopek.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|406-253/0}}</nowiki> File:Zivanska_veza.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1440/1}}</nowiki> File:Néver_szobrok_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1474/3}}</nowiki> File:Néver_Szt_Vendel_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1475/3}}</nowiki> File:Arborétum_Mlyňany_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|407-1552/2}}</nowiki> File:014_01_Bytča,_Slovakia_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|501-1322/6}}</nowiki> File:Zámoček_v_Maršovej_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|501-1354/1}}</nowiki> File:Veľký_kaštieľ_-_Súľov-Hradná.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|501-1374/0}}</nowiki> File:Sv._Ján_Nepomucký_Predmier.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|501-2688/2}}</nowiki> File:Church_of_Saints_Cosmas_and_Damian_in_Sedliacka_Dubova,_Slovakia.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-12150/4}}</nowiki> File:Chlebnice_WF6_kościół.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-222/0}}</nowiki> File:Leštiny_-_artikulárny_kostol_-_zvonica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-228/2}}</nowiki> File:Mokrágy_városrész,_Abaffy-kastély._Fortepan_96005.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-231/1}}</nowiki> File:Dubovskeho_palac.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-237/6}}</nowiki> File:Oravsky_Podzamok_(13).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-237/13}}</nowiki> File:Oravsky_Podzamok_(25).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-237/14}}</nowiki> File:Oravsky_hrad_studna.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-237/15}}</nowiki> File:Hradna_kaplnka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-237/2}}</nowiki> File:Oravsky_Podzamok_(19).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-237/21}}</nowiki> File:Oravský_hrad_4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-237/30}}</nowiki> File:Oravsky_Podzamok_(10).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|503-237/31}}</nowiki> File:Kostol_sv._Jakuba_v_Kysuckom_Novom_Meste.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|504-10721/0}}</nowiki> File:Liptovský_Mikuláš_-_Vrbica_-_dom_M._Rázusa_-_2015.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-10569/1}}</nowiki> File:Liptovský_Trnovec_-_fara_pri_evanjelickom_kostole.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-10998/0}}</nowiki> File:Partizánska_Ľupča_-_dom_č._81.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-11969/1}}</nowiki> File:Nižná_Boca_NT8_(6).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-12048/1}}</nowiki> File:Východná_17_Slovakia1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-1670/0}}</nowiki> File:Havránok_-_archeoskanzen_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-2170/2}}</nowiki> File:Pribylina9.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-2898/2}}</nowiki> File:Dovalovo_-_Kostol_sv._Martina_-1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-309/2}}</nowiki> File:Dovalovo_-_Kostol_sv._Martina_-2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-309/3}}</nowiki> File:Dúbrava_(okres_Liptovský_Mikuláš).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-310/0}}</nowiki> File:Hybe,_Slovakia_-_Gothic_Catholic_church.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-311/0}}</nowiki> File:Hybe_evang-kostel_(2014).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-312/0}}</nowiki> File:Kráľova_Lehota_-_kaštieľ_-_celkový_pohľad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-313/0}}</nowiki> File:Kaštieľ_v_Lipt._Hrádku.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-318/11}}</nowiki> File:Liptovský_Hrádok_-_Pod_lipami_č._16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-320/11}}</nowiki> File:Liptovský_Hrádok_-_Pod_lipami_č._19_-_2013.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-320/8}}</nowiki> File:Liptovská_Mara_-_church_tower.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-330/0}}</nowiki> File:Liptovský_Ondrej_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-345/0}}</nowiki> File:Oblazy.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-3513/0}}</nowiki> File:Prosiek_-_kostol_Sv._Alžbety.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-363/0}}</nowiki> File:Vlachy_2TN2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-376/0}}</nowiki> File:Vyšná_Boca,_Slovakia_-_Lutheran_Church_after_Reconstruction_-_2021.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-379/0}}</nowiki> File:Liptovský_Hrádok_-_pamätná_tabuľa_-_Revolučný_národný_výbor.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-385/2}}</nowiki> File:Liptovský_Mikuláš_-_hrob_M._M._Hodžu_-_2015.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-389/0}}</nowiki> File:Liptovský_Mikuláš_-_Katolícky_dom_-_2015.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-390/1}}</nowiki> File:Liptovský_Mikuláš_-_budova_tzv._Čierneho_orla_-_2015.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-394/1}}</nowiki> File:Liptovsky_Mikulas_Pamatnik_Cervenej_armady.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-395/0}}</nowiki> File:Liptovsky_Mikulas_Pomnik_M_M_Hodzu.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-398/2}}</nowiki> File:Liptovský_Mikuláš_-_evanjelická_fara_-_2015.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-401/1}}</nowiki> File:Jasna_Ostredok_Pamatnik_SNP_JS.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|505-402/0}}</nowiki> File:RakovoMauzoleum1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|506-11562/0}}</nowiki> File:Pribóc_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|506-12095/0}}</nowiki> File:Vricko_kostol_zadny_pohlad.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|506-12282/1}}</nowiki> File:Vricko_kirche.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|506-12282/3}}</nowiki> File:Martin65.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|506-2089/1}}</nowiki> File:Blatnica,_pamätník_SNP,21_Slovakia_31.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|506-3208/0}}</nowiki> File:Bystrička10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|506-3443/0}}</nowiki> File:Sklabiňa_WF4_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|506-548/0}}</nowiki> File:Martin_9807.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|506-581/1}}</nowiki> File:Sklabinský_hrad,_2002.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|506-620/1}}</nowiki> File:Socovce_WF9_(3).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|506-626/0}}</nowiki> File:Turócszentgyörgy_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|506-632/0}}</nowiki> File:Záturčie09.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|506-697/0}}</nowiki> File:Rabca_full.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|507-249/0}}</nowiki> File:Zakamienny_Klin_Zákamenné_BŻ4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|507-262/0}}</nowiki> File:Ruzomberok_Pamatnik_obetiam_pvej_svetovej_vojny1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-10516/1}}</nowiki> File:Ruzomberok_Majersky_susosie_z_pamatnika_prvej_svetovej_vojny.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-10516/2}}</nowiki> File:Ruzomberok_Skulptury_zo_susosia_prvej_svetovej_vojny.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-10516/3}}</nowiki> File:Ruzomberok_Skulptury_zo_susosia_prvej_svetovej_vojny2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-10516/4}}</nowiki> File:Ružomberok_xxx_33.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-11630/1}}</nowiki> File:Galéria_Ľudovíta_Fullu.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-11842/1}}</nowiki> File:Liptovské_Revúce_WF2_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-12051/1}}</nowiki> File:Vlkolinec_Dom_9014.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-2842/0}}</nowiki> File:Vlkolinec_Dom_9027.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-2854/1}}</nowiki> File:Vlkolinec_Dom_9036.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-2861/1}}</nowiki> File:Vlkolinec_Dom_9037.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-2862/1}}</nowiki> File:Vlkolinec_Dom_9038.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-2863/1}}</nowiki> File:Liptovská_Osada_-_pomník_sovietskym_parašutistom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-3397/0}}</nowiki> File:Ružomberok_13.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-366/2}}</nowiki> File:Budova_katolicka_univerzita_v_ruzomberku.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-366/3}}</nowiki> File:Korytnica12Slovakia15.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-383/1}}</nowiki> File:Ružomberok-Černová_pamätník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|508-417/0}}</nowiki> File:Zvonica_Brieštie.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|509-11676/0}}</nowiki> File:TurcianskeTeplicePedagogSkola1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|509-12019/1}}</nowiki> File:Galandov_dom3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|509-3237/1}}</nowiki> File:Turčianske_Teplice_Diviaky_zvonica_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|509-538/0}}</nowiki> File:DiviakyKastiel2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|509-540/1}}</nowiki> File:DiviakyKastiel4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|509-540/2}}</nowiki> File:Háj2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|509-544/0}}</nowiki> File:Háj1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|509-545/0}}</nowiki> File:Slovenské_Pravno_kostol_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|509-623/1}}</nowiki> File:Slovenské_Pravno_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|509-623/4}}</nowiki> File:Turčianske_Teplice_Turčiansky_Michal_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|509-633/0}}</nowiki> File:Turčianske_Teplice_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|509-635/0}}</nowiki> File:Trstená2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|510-12111/2}}</nowiki> File:Čimhová_Czymchowa_BŻ4.1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|510-214/0}}</nowiki> File:Žilina_P6062154.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-10044/0}}</nowiki> File:Zilina_Financny_palac.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-10959/0}}</nowiki> File:Old_Strečno_Castle_Slovakia.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-12062/1}}</nowiki> File:Belá_3_MF1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1318/0}}</nowiki> File:Divina_Kostol_sv._Ondreja.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1333/0}}</nowiki> File:Divina_John_of_Nepomuk_Overall_view.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1334/1}}</nowiki> File:St._John_of_Nepomuk_in_Divina.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1334/2}}</nowiki> File:Alsóricsó_templom_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1336/0}}</nowiki> File:Dolná_Tižina_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1338/0}}</nowiki> File:Gblelany_klas_kastiel2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1341/1}}</nowiki> File:Hricov_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1343/1}}</nowiki> File:Hricov_obranna_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1343/3}}</nowiki> File:Hricov_hrad_murII.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1343/5}}</nowiki> File:Hricov_hosp_stavba.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1343/7}}</nowiki> File:Lietava_veza_I.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1352/1}}</nowiki> File:Lietava_nadvorie_I.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1352/10}}</nowiki> File:Lietava_studna.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1352/11}}</nowiki> File:Lietava_hradny_mur_II.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1352/12}}</nowiki> File:Lietava_brana_I.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1352/13}}</nowiki> File:Lietava_nadvorie_II.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|511-1352/16}}</nowiki> </gallery> <!-- Maximum number of images reached: 1000, total of images without id: 1723 --> t95bgri57l4np3ibb8aiozuv2iq9p5t Lamb of God 0 450800 7416807 7132477 2022-07-28T20:10:54Z Niegodzisie 166980 /* Diskografia */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Lamb of God | Obrázok = Lamb of God-0495.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = [[Randy Blythe]] a Willie Adler na festivale With Full Force roku 2007. | Krajina pôvodu = [[Richmond (Virgínia)|Richmond]], [[Spojené štáty]] | Žáner = [[Groove metal]]/[[Metalcore]]<ref>http://www.metal-archives.com/bands/Lamb_of_God/59</ref> | Roky pôsobenia = 1990 - súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Legion, Prosthetic, Black Market Activities, [[Epic Records|Epic]], [[Roadrunner Records|Roadrunner]] | Iné názvy = Burn the Priest | Súvisiace články = | Webstránka = http://www.lamb-of-god.com | Členovia skupiny = John Campbell<br/>Mark Morton<br/>[[Randy Blythe]]<br/>Willie Adler<br/>Art Cruz<br/> | Bývalí členovia = Matt Conner<br/>Abe Spear<br/>Chris Adler<ref>[https://metalinjection.net/latest-news/breakups/lamb-of-god-parts-ways-with-drummer-chris-adler LAMB OF GOD Parts Ways With Drummer Chris Adler]</ref> }} '''Lamb of God''' je americká [[heavy metal|heavymetalová]] skupina z [[Richmond (Virgínia)|Richmondu]] vo Virgínii. Vznikla roku 1990 a skladá sa zo speváka [[Randy Blythe|Randyho Blytha]], gitaristov Marka Mortona a Willieho Adlera, basgitaristu Johna Campbella a bubeníka Chrisa Adlera. Kapela býva považovaná za súčasť [[Nová vlna amerického heavy metalu|Novej vlny amerického heavy metalu]].<ref>http://www.stylusmagazine.com/reviews/lamb-of-god/sacrament.htm</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Sharpe-Young |meno=Garry |titul=Metal: A Definitive Guide, strana 462 |miesto=New Plymouth |vydavateľ=Jawbone |rok=2007 |isbn=1-906002-01-0}}</ref><ref>Metal: A Headbanger's Journey (2005, Režisér: Sam Dunn), Disc Two: "Metal Genealogy Chart"</ref> Od svojho založenia vydali Lamb of God šesť štúdiových albumov, jeden živý album, jeden kompilačný album a tri DVD nosiče. V Spojených štátoch sa celkový predaj rovná takmer dvom miliónom. V roku 2007 bola skupina nominovaná na cenu Grammy v kategórii Najlepší metalový výkon za svoj album z roku 2006 ''Sacrament''. Lamb of God boli dvakrát na turné z [[Ozzfest]]om a v roku 2006 sa objavili na koncertom turné skupiny [[Slayer]] The Unholy Alliance Tour. Vystupovali takisto na mnohých iných významných festivaloch po celom svete ako sú [[Download Festival]] a Sonisphere festival v [[Spojené kráľovstvo|Británii]], Soundwave Festival a Gigantour (s headlinerom [[Megadeth]]). V poslednej dobe (2008–2010) boli na turné s [[Metallica|Metallicou]] (World Magnetic Tour). Lamb of God tiež hrali na hlavnom pódiu na festivale Mayhem roku 2010. == Členovia skupiny == ;Súčasní členovia * John Campbell&nbsp;– basová gitara (1990–súčasnosť) * Mark Morton&nbsp;– gitara (1990–1994, 1997–súčasnosť) * [[Randy Blythe]]&nbsp;– spev (1995–súčasnosť) * Willie Adler&nbsp;– gitara (1999–súčasnosť) * Art Cruz&nbsp;– bicie (2019–súčasnosť) ;Bývalí členovia * Matt Conner&nbsp;– gitara (1990–1994) * Abe Spear&nbsp;– gitara (1994–1998) * Chris Adler&nbsp;– bicie (1990–2019) == Diskografia == ;Štúdiové albumy *''[[Burn the Priest]]'' (1999) *''[[New American Gospel]]'' (2000) *''[[As the Palaces Burn]]'' (2003) *''[[Ashes of the Wake]]'' (2004) *''[[Sacrament]]'' (2006) *''[[Wrath]]'' (2009) *''[[Resolution (album Lamb of God)|Resolution]]'' (2012) * ''VII: Sturm und Drang'' (2015) * ''Lamb of God'' (2020) * ''Omens'' (2022) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lamb of God (band)}} [[Kategória:Heavymetalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Groovemetalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Metalcorové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1994]] [[Kategória:Štvorice v hudbe]] fv68eie4gloly02dytl8vcb9gtw8a5c Chlapčenský úsmev 0 459136 7416745 7352456 2022-07-28T14:00:56Z Bojars 6357 wl wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Vašo Patejdl]] | Názov = Chlapčenský úsmev | Typ = Štúdiový album | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[pop-music]], [[Electronic]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1. júl]] [[1986]] | Miesto nahratia = štúdio Opusu, [[Pezinok]] | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = [[Václav Patejdl]]<br />[[Ľuboš Zeman]] | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = <!-- Názov albumu <br/> (rok vydania) --> | Tento album = Chlapčenský úsmev<br />(1986) | Nasledujúci album = [[Lov na city]]<br />(1987) | Allmusic = | Misc = }} '''''Chlapčenský úsmev''''' je debutový sólový [[štúdiový album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktorý vydal [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] [[1. júla]] [[1986]] na LP. V roku 1996 vyšla reedícia albumu od vydvateľstva Bonton Music, na ktorej bolo päť pridaných hudobných bonusov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl - Chlapčenský Úsmev|url=https://www.discogs.com/release/3676724-Vašo-Patejdl-Chlapčenský-Úsmev|dátum prístupu=2022-04-11|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == # „Tisíc deväťsto päťdesiatštyri“ <small>(Patejdl)</small> - 1:18 # „Miestna jednička“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 3:20 # „Dvojčatá“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:46 # „Chlapci z predmestia“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:55 # „Nás nik neporazí“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:53 # „Polepšovňa v hlave“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 3:12 # „Garážové sny“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:41 # „Na rozhraní“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:23 # „Systém Gabriel“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 3:50 # „Chlapčenský úsmev“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 3:20 # „Tri štvrte na jeseň“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:58 # „Zima“ <small>(Patejdl)</small> - 1:39 === Bonusy na CD z roku 1996: === # „Kaskadér“ <small>Lýra</small> - 4:59 # „Požičovňa vzducholodí“ - 3:33 # „Stratený raj“ <small>(duet s [[Heidi Janků]])</small> - 3:21 # „Miestna jednička II“ <small>bonus</small> - 3:53 # „Chlapčenský úsmev “<small>[[Bratislavská lýra|Lýra bonus]]</small> - 4:05 == Výroba albumu == ;Hudobníci * [[Vašo Patejdl]] - [[Klávesový nástroj|klávesové nástroje]], [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátory]], [[spev]] (2-12) * [[Ján Baláž]] - [[elektrická gitara]] (3, 5), vokály * [[Ivan Minárik]] - elektrická gitara (8) * [[Laco Lučenič]] - elektrická gitara (5, 6, 10) * [[Michal Dúžek]] - basová gitara * [[Viera Briestenská]] - spev (12) * vokálna skupina [[Trend (vokálna skupina)|Trend]] (2) * [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]] - vokály * [[Marian Jaslovský|Marián Jaslovský]] - [[Saxofón|tenor saxofón]] (8) ;Produkcia * [[Gregor Fudala]], Martin Činovský, Peter Sedlák - dizajn * [[Ľuboš Zeman]] - sprievodný text na obale * [[Ján Lauko]] - zvuková réžia * [[Alexander Soldán]] - mastering * Igor Adamec, [[Ivan Minárik]] - technici nahrávania == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1986]] bl387bk77y9963itmzwz1b1f29r7dpq 7416747 7416745 2022-07-28T14:03:38Z Bojars 6357 wl wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Vašo Patejdl]] | Názov = Chlapčenský úsmev | Typ = Štúdiový album | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[pop-music]], [[Electronic]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1. júl]] [[1986]] | Miesto nahratia = štúdio Opusu, [[Pezinok]] | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = [[Václav Patejdl]]<br />[[Ľuboš Zeman]] | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = <!-- Názov albumu <br/> (rok vydania) --> | Tento album = Chlapčenský úsmev<br />(1986) | Nasledujúci album = [[Vytvára sa Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)]]<br />(1986) | Allmusic = | Misc = }} '''''Chlapčenský úsmev''''' je debutový sólový [[štúdiový album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktorý vydal [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] [[1. júla]] [[1986]] na LP. V roku 1996 vyšla reedícia albumu od vydvateľstva Bonton Music, na ktorej bolo päť pridaných hudobných bonusov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl - Chlapčenský Úsmev|url=https://www.discogs.com/release/3676724-Vašo-Patejdl-Chlapčenský-Úsmev|dátum prístupu=2022-04-11|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == # „Tisíc deväťsto päťdesiatštyri“ <small>(Patejdl)</small> - 1:18 # „Miestna jednička“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 3:20 # „Dvojčatá“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:46 # „Chlapci z predmestia“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:55 # „Nás nik neporazí“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:53 # „Polepšovňa v hlave“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 3:12 # „Garážové sny“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:41 # „Na rozhraní“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:23 # „Systém Gabriel“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 3:50 # „Chlapčenský úsmev“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 3:20 # „Tri štvrte na jeseň“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:58 # „Zima“ <small>(Patejdl)</small> - 1:39 === Bonusy na CD z roku 1996: === # „Kaskadér“ <small>Lýra</small> - 4:59 # „Požičovňa vzducholodí“ - 3:33 # „Stratený raj“ <small>(duet s [[Heidi Janků]])</small> - 3:21 # „Miestna jednička II“ <small>bonus</small> - 3:53 # „Chlapčenský úsmev “<small>[[Bratislavská lýra|Lýra bonus]]</small> - 4:05 == Výroba albumu == ;Hudobníci * [[Vašo Patejdl]] - [[Klávesový nástroj|klávesové nástroje]], [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátory]], [[spev]] (2-12) * [[Ján Baláž]] - [[elektrická gitara]] (3, 5), vokály * [[Ivan Minárik]] - elektrická gitara (8) * [[Laco Lučenič]] - elektrická gitara (5, 6, 10) * [[Michal Dúžek]] - basová gitara * [[Viera Briestenská]] - spev (12) * vokálna skupina [[Trend (vokálna skupina)|Trend]] (2) * [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]] - vokály * [[Marian Jaslovský|Marián Jaslovský]] - [[Saxofón|tenor saxofón]] (8) ;Produkcia * [[Gregor Fudala]], Martin Činovský, Peter Sedlák - dizajn * [[Ľuboš Zeman]] - sprievodný text na obale * [[Ján Lauko]] - zvuková réžia * [[Alexander Soldán]] - mastering * Igor Adamec, [[Ivan Minárik]] - technici nahrávania == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1986]] rhx0rc4zwgd5nx9f8d4fbmnl7uyj3sd 7416748 7416747 2022-07-28T14:03:55Z Bojars 6357 opr wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Vašo Patejdl]] | Názov = Chlapčenský úsmev | Typ = Štúdiový album | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[pop-music]], [[Electronic]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1. júl]] [[1986]] | Miesto nahratia = štúdio Opusu, [[Pezinok]] | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = [[Václav Patejdl]]<br />[[Ľuboš Zeman]] | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = <!-- Názov albumu <br/> (rok vydania) --> | Tento album = Chlapčenský úsmev<br />(1986) | Nasledujúci album = [[Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)]]<br />(1986) | Allmusic = | Misc = }} '''''Chlapčenský úsmev''''' je debutový sólový [[štúdiový album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktorý vydal [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] [[1. júla]] [[1986]] na LP. V roku 1996 vyšla reedícia albumu od vydvateľstva Bonton Music, na ktorej bolo päť pridaných hudobných bonusov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl - Chlapčenský Úsmev|url=https://www.discogs.com/release/3676724-Vašo-Patejdl-Chlapčenský-Úsmev|dátum prístupu=2022-04-11|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == # „Tisíc deväťsto päťdesiatštyri“ <small>(Patejdl)</small> - 1:18 # „Miestna jednička“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 3:20 # „Dvojčatá“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:46 # „Chlapci z predmestia“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:55 # „Nás nik neporazí“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:53 # „Polepšovňa v hlave“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 3:12 # „Garážové sny“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:41 # „Na rozhraní“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:23 # „Systém Gabriel“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 3:50 # „Chlapčenský úsmev“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 3:20 # „Tri štvrte na jeseň“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:58 # „Zima“ <small>(Patejdl)</small> - 1:39 === Bonusy na CD z roku 1996: === # „Kaskadér“ <small>Lýra</small> - 4:59 # „Požičovňa vzducholodí“ - 3:33 # „Stratený raj“ <small>(duet s [[Heidi Janků]])</small> - 3:21 # „Miestna jednička II“ <small>bonus</small> - 3:53 # „Chlapčenský úsmev “<small>[[Bratislavská lýra|Lýra bonus]]</small> - 4:05 == Výroba albumu == ;Hudobníci * [[Vašo Patejdl]] - [[Klávesový nástroj|klávesové nástroje]], [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátory]], [[spev]] (2-12) * [[Ján Baláž]] - [[elektrická gitara]] (3, 5), vokály * [[Ivan Minárik]] - elektrická gitara (8) * [[Laco Lučenič]] - elektrická gitara (5, 6, 10) * [[Michal Dúžek]] - basová gitara * [[Viera Briestenská]] - spev (12) * vokálna skupina [[Trend (vokálna skupina)|Trend]] (2) * [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]] - vokály * [[Marian Jaslovský|Marián Jaslovský]] - [[Saxofón|tenor saxofón]] (8) ;Produkcia * [[Gregor Fudala]], Martin Činovský, Peter Sedlák - dizajn * [[Ľuboš Zeman]] - sprievodný text na obale * [[Ján Lauko]] - zvuková réžia * [[Alexander Soldán]] - mastering * Igor Adamec, [[Ivan Minárik]] - technici nahrávania == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1986]] dn1jsqzwxb2y299van72sb39abgn26p 7416926 7416748 2022-07-29T08:34:18Z Bojars 6357 {{Vašo Patejdl}} wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Vašo Patejdl]] | Názov = Chlapčenský úsmev | Typ = Štúdiový album | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[pop-music]], [[Electronic]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1. júl]] [[1986]] | Miesto nahratia = štúdio Opusu, [[Pezinok]] | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = [[Václav Patejdl]]<br />[[Ľuboš Zeman]] | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = <!-- Názov albumu <br/> (rok vydania) --> | Tento album = Chlapčenský úsmev<br />(1986) | Nasledujúci album = [[Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)]]<br />(1986) | Allmusic = | Misc = }} '''''Chlapčenský úsmev''''' je debutový sólový [[štúdiový album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktorý vydal [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] [[1. júla]] [[1986]] na LP. V roku 1996 vyšla reedícia albumu od vydvateľstva Bonton Music, na ktorej bolo päť pridaných hudobných bonusov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl - Chlapčenský Úsmev|url=https://www.discogs.com/release/3676724-Vašo-Patejdl-Chlapčenský-Úsmev|dátum prístupu=2022-04-11|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == # „Tisíc deväťsto päťdesiatštyri“ <small>(Patejdl)</small> - 1:18 # „Miestna jednička“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 3:20 # „Dvojčatá“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:46 # „Chlapci z predmestia“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:55 # „Nás nik neporazí“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:53 # „Polepšovňa v hlave“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 3:12 # „Garážové sny“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:41 # „Na rozhraní“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:23 # „Systém Gabriel“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 3:50 # „Chlapčenský úsmev“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 3:20 # „Tri štvrte na jeseň“ <small>(Patejdl/Zeman)</small> - 4:58 # „Zima“ <small>(Patejdl)</small> - 1:39 === Bonusy na CD z roku 1996: === # „Kaskadér“ <small>Lýra</small> - 4:59 # „Požičovňa vzducholodí“ - 3:33 # „Stratený raj“ <small>(duet s [[Heidi Janků]])</small> - 3:21 # „Miestna jednička II“ <small>bonus</small> - 3:53 # „Chlapčenský úsmev “<small>[[Bratislavská lýra|Lýra bonus]]</small> - 4:05 == Výroba albumu == ;Hudobníci * [[Vašo Patejdl]] - [[Klávesový nástroj|klávesové nástroje]], [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátory]], [[spev]] (2-12) * [[Ján Baláž]] - [[elektrická gitara]] (3, 5), vokály * [[Ivan Minárik]] - elektrická gitara (8) * [[Laco Lučenič]] - elektrická gitara (5, 6, 10) * [[Michal Dúžek]] - basová gitara * [[Viera Briestenská]] - spev (12) * vokálna skupina [[Trend (vokálna skupina)|Trend]] (2) * [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]] - vokály * [[Marian Jaslovský|Marián Jaslovský]] - [[Saxofón|tenor saxofón]] (8) ;Produkcia * [[Gregor Fudala]], Martin Činovský, Peter Sedlák - dizajn * [[Ľuboš Zeman]] - sprievodný text na obale * [[Ján Lauko]] - zvuková réžia * [[Alexander Soldán]] - mastering * Igor Adamec, [[Ivan Minárik]] - technici nahrávania == Referencie == {{Referencie}} {{Vašo Patejdl}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1986]] c4kecmhg1uxdakxurmtkqx8is75wxdg Lov na city 0 459814 7416758 7352469 2022-07-28T14:56:47Z Bojars 6357 chronológia wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = Vašo Patejdl | Názov = Lov na city | Typ = Štúdiový album | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[pop-music]], [[electronic]], [[synthpop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1. august]] [[1987]] | Miesto nahratia = štúdio Opusu, [[Pezinok]] | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = [[Václav Patejdl]]<br />[[Ľuboš Zeman]] | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)]]<br />(1986) | Tento album = Lov na city<br />(1987) | Nasledujúci album = [[Mon amour]]<br />(1989) | Allmusic = | Misc = }} '''''Lov na city''''' je druhý sólový [[štúdiový album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktorý vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] dňa [[1. augusta]] [[1987]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl - Lov Na City|url=https://www.discogs.com/release/7981774-Vašo-Patejdl-Lov-Na-City|dátum prístupu=2022-04-11|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == Autorom hudby je [[Václav Patejdl]], texty napísal [[Ľuboš Zeman]]. # „To už poznám“ - 5:13 # „Umenie žiť“ - 4:33 # „Voňavky dievčat“ - 3:25 # „Kam mám s tebou ísť“ - 4:28 # „Veľa je niekedy málo (Zostaň)“ - 4:37 # „Mal som rád beatnikov“ - 3:07 # „Púpavová noc“ - 4:07 # „Zvykol som si spávať sám“ - 6:38 # „Polnočný film“ - 3:21 # „Lov na city“ - 4:18 == Výroba albumu == ;Hudobníci * [[Vašo Patejdl]] - [[Klávesový nástroj|klávesové nástroje]], [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátory]], [[spev]], vokály * [[Beáta Dubasová|Beata Dubasová]] - spev (4), vokály * [[Michal Dúžek]] - [[basová gitara]], vokály * [[Milan Ruček]] - bicie nástroje * [[Božena Marienková]], [[Marta Valentová]], [[Zuzana Farkasová]] - vokály * [[Karol Lago]] - [[Saxofón|alt saxofón]] (5) * [[Juraj Burian]] - gitara (3) * [[Peter Penthor]] - gitara, vokály * [[Svaťo Juřík]] - vokály ;Produkcia * [[Július Kinček]] - zvuková réžia * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]], [[Peter Smolinský]], [[Norbert Bóka]] - technici nahrávania * Anton Molnár - fotografie * [[Miroslav Brocko]] - dizajn == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1987]] biia55vu5v8ad9lt8uv6u3dbi2iytan 7416927 7416758 2022-07-29T08:34:34Z Bojars 6357 {{Vašo Patejdl}} wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = Vašo Patejdl | Názov = Lov na city | Typ = Štúdiový album | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[pop-music]], [[electronic]], [[synthpop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1. august]] [[1987]] | Miesto nahratia = štúdio Opusu, [[Pezinok]] | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = [[Václav Patejdl]]<br />[[Ľuboš Zeman]] | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)]]<br />(1986) | Tento album = Lov na city<br />(1987) | Nasledujúci album = [[Mon amour]]<br />(1989) | Allmusic = | Misc = }} '''''Lov na city''''' je druhý sólový [[štúdiový album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktorý vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] dňa [[1. augusta]] [[1987]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl - Lov Na City|url=https://www.discogs.com/release/7981774-Vašo-Patejdl-Lov-Na-City|dátum prístupu=2022-04-11|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == Autorom hudby je [[Václav Patejdl]], texty napísal [[Ľuboš Zeman]]. # „To už poznám“ - 5:13 # „Umenie žiť“ - 4:33 # „Voňavky dievčat“ - 3:25 # „Kam mám s tebou ísť“ - 4:28 # „Veľa je niekedy málo (Zostaň)“ - 4:37 # „Mal som rád beatnikov“ - 3:07 # „Púpavová noc“ - 4:07 # „Zvykol som si spávať sám“ - 6:38 # „Polnočný film“ - 3:21 # „Lov na city“ - 4:18 == Výroba albumu == ;Hudobníci * [[Vašo Patejdl]] - [[Klávesový nástroj|klávesové nástroje]], [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátory]], [[spev]], vokály * [[Beáta Dubasová|Beata Dubasová]] - spev (4), vokály * [[Michal Dúžek]] - [[basová gitara]], vokály * [[Milan Ruček]] - bicie nástroje * [[Božena Marienková]], [[Marta Valentová]], [[Zuzana Farkasová]] - vokály * [[Karol Lago]] - [[Saxofón|alt saxofón]] (5) * [[Juraj Burian]] - gitara (3) * [[Peter Penthor]] - gitara, vokály * [[Svaťo Juřík]] - vokály ;Produkcia * [[Július Kinček]] - zvuková réžia * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]], [[Peter Smolinský]], [[Norbert Bóka]] - technici nahrávania * Anton Molnár - fotografie * [[Miroslav Brocko]] - dizajn == Referencie == {{Referencie}} {{Vašo Patejdl}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1987]] g9pq9zwyghfy373kj326fm1qri0j0ma Mon amour 0 459815 7416928 7416476 2022-07-29T08:34:54Z Bojars 6357 {{Vašo Patejdl}} wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = Mon amour | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] |Farba pozadia =lightsteelblue | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[1. júl]] [[1989]] | Žáner = [[pop-music]], [[synthpop]], [[elektronický pop]] | Dĺžka = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Recenzie = | Predchádzajúci album = [[Lov na city]]<br />(1987) | Tento album = Mon amour<br/>(1989) | Nasledujúci album = [[Dlhá cesta / Long Way]]<br />(1990) }} '''''Mon amour''''' je štúdiový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktoré vydal [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] [[1. júla]] [[1989]] na LP. V roku 1998 vyšla albumu reedícia na CD, na ktoré boli pridané štyri bonusové nahrávky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl - Mon Amour|url=https://www.discogs.com/master/446942-Vašo-Patejdl-Mon-Amour|dátum prístupu=2022-07-27|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Mon amour'' | celková_dĺžka = | autorstvo = nie | Všetko zložené jedným človekom = text: [[Ľuboš Zeman]]/ hudba: [[Vašo Patejdl]] | titul1 = Francúzky | poznámka1 = | skladateľ1 = | dĺžka1 = 4:23 | titul2 = Kamarátka nádej | poznámka2 = | skladateľ2 = | dĺžka2 = 3:15 | titul3 = Nepriznaná | poznámka3 = | skladateľ3 = | dĺžka3 = 4:33 | titul4 = Šťastie | poznámka4 = | skladateľ4 = | dĺžka4 = 4:44 | titul5 = Muzikantské byty | poznámka5 = spoluúčinkuje [[Beáta Dubasová]] | skladateľ5 = | dĺžka5 = 3:42 | titul6 = Vnútorný monológ | poznámka6 = | skladateľ6 = | dĺžka6 = 5:37 | titul7 = Baletka samota | poznámka7 = | skladateľ7 = | dĺžka7 = 4:58 | titul8 = Narodiť sa dá len raz | poznámka8 = | skladateľ8 = | dĺžka8 = 4:11 | titul9 = Mesto a ja | poznámka9 = | skladateľ9 = | dĺžka9 = 5:56 | titul10 = Barová | poznámka10 = | skladateľ10 = | dĺžka10 = 7:01 }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam bonusových skladieb albumu ''Mon amour'' (reedícia z r. 1998) | celková_dĺžka = | autorstvo = nie | titul11 = Dlhá cesta | poznámka11 = | skladateľ11 = | dĺžka11 = 4:39 | titul12 = Láska in memoriam | poznámka12 = | skladateľ12 = | dĺžka12 = 4:09 | titul13 = Afrika je v nás | poznámka13 = | skladateľ13 = | dĺžka13 = 5:24 | titul14 = Druhé ja | poznámka14 = | skladateľ14 = | dĺžka14 = 4:27 }} == Výroba albumu == * [[Vašo Patejdl]] - spev, klávesové nástroje, elktrické bicie, vokály * [[Beáta Dubasová]] - spev (5) * [[Juraj Burian]] - elektrická gitara, akustická gitara * [[Anton Jaro]] - basová gitara (13, 14) * [[Michal Dúžek]] - basová gitara (11) * [[Dušan Obenrauch]] - bicie nástroje (11) * [[Peter Penthor]] - elektrická gitara (1-10) * [[Adriena Bartošová]] - vokály (1, 11-14) * [[Eva Mária Uhríková]] - vokály (1) * [[Michal Lazar]] - vokály (3, 4, 7) * [[Pavol Habera]] - vokály (3, 4, 7, 11-14) * [[Ľubomír Stankovský]] - vokály (11-14) ;Dychová sekcia * [[Juraj Bartoš]] - clarion (1, 8, 9) * [[Kamil Paprčka]] - clarion (1, 8, 9) * [[Ľubomír Horák]] - trombón (1, 8, 9) * [[Karol Lago]] - alt saxofón (1, 8, 9) * [[Peter Poláček]] - alt a tenor saxofón (1, 8, 9) ;Produkcia * [[Jozef Krajčovič]] - zvuková réžia * [[Norbert Bóka]] - programovanie [Yamaha Rx-5] (13), technická spolupráca * [[Alan Roy Scott]], [[Ján Lauko]], [[Peter Smolinský]] - hudobná réžia * [[Juraj Linzboth]] - grafika (podľa pôvodného návrhu Grzegorza Fudalu) == Referencie == {{Referencie}} {{Vašo Patejdl}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1989]] khpxxn8k0urgadw192886awiny73kg1 Dlhá cesta / Long Way 0 459816 7416774 7416475 2022-07-28T17:28:39Z Bojars 6357 oprava v chronológii wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = Dlhá cesta | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] & [[Allan Roy Scott]] |Farba pozadia =lightsteelblue | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[1990]] | Žáner = [[pop-music]] | Dĺžka = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = [[Vašo Patejdl]]<br />[[Roman Spišiak]] | Predchádzajúci album = [[Mon amour]]<br/> (1989) | Tento album = Dlhá cesta / Long Way<br/> (1990) | Nasledujúci album = [[Labyrinth Of The World / Labyrint sveta]]<br/> (1991) | Allmusic = | Misc = }} '''''Dlhá cesta / Long Way''''' je štúdiový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]] a [[Allan Roy Scott|Allana Roy Scotta]]. Na vinylovom LP ho v roku [[1990]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]. Na obale albumu je napísané „PS“ a pod tým „Patejdl • Scott“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patejdl • Scott - Dlhá Cesta / Long Way|url=https://www.discogs.com/release/1998505-Patejdl-Scott-Dlhá-Cesta-Long-Way|dátum prístupu=2022-07-27|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na „A“ strane albumu ''Dlhá Cesta / Long Way'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Dlhá cesta | poznámka1 = | skladateľ1 = [[Vašo Patejdl]]/[[Ľuboš Zeman]] | dĺžka1 = 4:36 | titul2 = Požičovňa vzducholodí“ / „For a While | poznámka2 = | skladateľ2 = Vašo Patejdl/Ľuboš Zeman, [[Alan Roy Scott]] | dĺžka2 = 3:31 | titul3 = Láska in memoriam | poznámka3 = 3:31 | skladateľ3 = Vašo Patejdl/Ľuboš Zeman | dĺžka3 = 4:06 | titul4 = Afrika je v nás | poznámka4 = | skladateľ4 = Vašo Patejdl/Ľuboš Zeman | dĺžka4 = 5:25 | titul5 = Výbuch viet | poznámka5 = | skladateľ5 = Alan Roy Scott/Ľuboš Zeman | dĺžka5 = 3:55 | titul6 = Wild Imagination | poznámka6 = | skladateľ6 = Alan Roy Scott/[[Michael Jay]] | dĺžka6 = 3:55 }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na „B“ strane albumu ''Dlhá Cesta / Long Way'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Tie oči sú tvoj hriech | poznámka1 = | skladateľ1 = Alan Roy Scott/[[Roy Freeland]], Ľuboš Zeman | dĺžka1 = 3:54 | titul2 = „Druhé ja | poznámka2 = | skladateľ2 = Vašo Patejdl/Ľuboš Zeman | dĺžka2 = 4:25 | titul3 = Whatever It Takes (Čokoľvek to stojí)“ / „Stačí nám len česť | poznámka3 = | skladateľ3 = Alan Roy Scott/Alan Roy Scott, [[Arnie Roman]], Ľuboš Zeman | dĺžka3 = 4:09 | titul4 = Kým máme bigbeat | poznámka4 = | skladateľ4 = Vašo Patejdl/Ľuboš Zeman | dĺžka4 = 4:42 | titul5 = Any Fool Can Make Love (Každý blázon môže milovať) | poznámka5 = | skladateľ5 = Alan Roy Scott/[[Susan Pomerantz]] | dĺžka5 = 4:19 }} == Výroba albumu == * [[Vašo Patejdl]] - klávesové nástroje, programovanie el. bicích, spev (A1-A5, B1-B4), vokály * [[Alan Roy Scott]] - spev (A2, A6, B3, B5) * [[Anton Jaro]] - basová gitara (A4, B2, B4) * [[Michal Dúžek]] - basová gitara (A1) * [[Juraj Burian]] - gitary * [[Dušan Obenrauch]] - bicie nástroje (A1) * [[Adriena Bartošová]], [[Pavol Habera]], [[Ľubomír Stankovský]] - vokály ;Produkcia * [[Alan Roy Scott]], [[Ľuboš Zeman]] - koprodukcia * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] - zvuková réžia, mixovanie * Alan Roy Scott, [[Peter Smolinský]] - zvuková réžia * [[Michael McDonald]] - mixovanie == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1990]] avs8ipcsripmqflq3x3tx9for8h2d29 7416778 7416774 2022-07-28T17:54:48Z Bojars 6357 názov v infoboxe wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = Dlhá cesta / Long Way | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] & [[Allan Roy Scott]] |Farba pozadia =lightsteelblue | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[1990]] | Žáner = [[pop-music]] | Dĺžka = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = [[Vašo Patejdl]]<br />[[Roman Spišiak]] | Predchádzajúci album = [[Mon amour]]<br/> (1989) | Tento album = Dlhá cesta / Long Way<br/> (1990) | Nasledujúci album = [[Labyrinth Of The World / Labyrint sveta]]<br/> (1991) | Allmusic = | Misc = }} '''''Dlhá cesta / Long Way''''' je štúdiový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]] a [[Allan Roy Scott|Allana Roy Scotta]]. Na vinylovom LP ho v roku [[1990]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]. Na obale albumu je napísané „PS“ a pod tým „Patejdl • Scott“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patejdl • Scott - Dlhá Cesta / Long Way|url=https://www.discogs.com/release/1998505-Patejdl-Scott-Dlhá-Cesta-Long-Way|dátum prístupu=2022-07-27|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na „A“ strane albumu ''Dlhá Cesta / Long Way'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Dlhá cesta | poznámka1 = | skladateľ1 = [[Vašo Patejdl]]/[[Ľuboš Zeman]] | dĺžka1 = 4:36 | titul2 = Požičovňa vzducholodí“ / „For a While | poznámka2 = | skladateľ2 = Vašo Patejdl/Ľuboš Zeman, [[Alan Roy Scott]] | dĺžka2 = 3:31 | titul3 = Láska in memoriam | poznámka3 = 3:31 | skladateľ3 = Vašo Patejdl/Ľuboš Zeman | dĺžka3 = 4:06 | titul4 = Afrika je v nás | poznámka4 = | skladateľ4 = Vašo Patejdl/Ľuboš Zeman | dĺžka4 = 5:25 | titul5 = Výbuch viet | poznámka5 = | skladateľ5 = Alan Roy Scott/Ľuboš Zeman | dĺžka5 = 3:55 | titul6 = Wild Imagination | poznámka6 = | skladateľ6 = Alan Roy Scott/[[Michael Jay]] | dĺžka6 = 3:55 }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na „B“ strane albumu ''Dlhá Cesta / Long Way'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Tie oči sú tvoj hriech | poznámka1 = | skladateľ1 = Alan Roy Scott/[[Roy Freeland]], Ľuboš Zeman | dĺžka1 = 3:54 | titul2 = „Druhé ja | poznámka2 = | skladateľ2 = Vašo Patejdl/Ľuboš Zeman | dĺžka2 = 4:25 | titul3 = Whatever It Takes (Čokoľvek to stojí)“ / „Stačí nám len česť | poznámka3 = | skladateľ3 = Alan Roy Scott/Alan Roy Scott, [[Arnie Roman]], Ľuboš Zeman | dĺžka3 = 4:09 | titul4 = Kým máme bigbeat | poznámka4 = | skladateľ4 = Vašo Patejdl/Ľuboš Zeman | dĺžka4 = 4:42 | titul5 = Any Fool Can Make Love (Každý blázon môže milovať) | poznámka5 = | skladateľ5 = Alan Roy Scott/[[Susan Pomerantz]] | dĺžka5 = 4:19 }} == Výroba albumu == * [[Vašo Patejdl]] - klávesové nástroje, programovanie el. bicích, spev (A1-A5, B1-B4), vokály * [[Alan Roy Scott]] - spev (A2, A6, B3, B5) * [[Anton Jaro]] - basová gitara (A4, B2, B4) * [[Michal Dúžek]] - basová gitara (A1) * [[Juraj Burian]] - gitary * [[Dušan Obenrauch]] - bicie nástroje (A1) * [[Adriena Bartošová]], [[Pavol Habera]], [[Ľubomír Stankovský]] - vokály ;Produkcia * [[Alan Roy Scott]], [[Ľuboš Zeman]] - koprodukcia * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] - zvuková réžia, mixovanie * Alan Roy Scott, [[Peter Smolinský]] - zvuková réžia * [[Michael McDonald]] - mixovanie == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1990]] j6ijf1zqaxrn2b97f5o3nmm8xee0yy9 7416929 7416778 2022-07-29T08:35:11Z Bojars 6357 {{Vašo Patejdl}} wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = Dlhá cesta / Long Way | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] & [[Allan Roy Scott]] |Farba pozadia =lightsteelblue | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[1990]] | Žáner = [[pop-music]] | Dĺžka = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = [[Vašo Patejdl]]<br />[[Roman Spišiak]] | Predchádzajúci album = [[Mon amour]]<br/> (1989) | Tento album = Dlhá cesta / Long Way<br/> (1990) | Nasledujúci album = [[Labyrinth Of The World / Labyrint sveta]]<br/> (1991) | Allmusic = | Misc = }} '''''Dlhá cesta / Long Way''''' je štúdiový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]] a [[Allan Roy Scott|Allana Roy Scotta]]. Na vinylovom LP ho v roku [[1990]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]. Na obale albumu je napísané „PS“ a pod tým „Patejdl • Scott“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patejdl • Scott - Dlhá Cesta / Long Way|url=https://www.discogs.com/release/1998505-Patejdl-Scott-Dlhá-Cesta-Long-Way|dátum prístupu=2022-07-27|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na „A“ strane albumu ''Dlhá Cesta / Long Way'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Dlhá cesta | poznámka1 = | skladateľ1 = [[Vašo Patejdl]]/[[Ľuboš Zeman]] | dĺžka1 = 4:36 | titul2 = Požičovňa vzducholodí“ / „For a While | poznámka2 = | skladateľ2 = Vašo Patejdl/Ľuboš Zeman, [[Alan Roy Scott]] | dĺžka2 = 3:31 | titul3 = Láska in memoriam | poznámka3 = 3:31 | skladateľ3 = Vašo Patejdl/Ľuboš Zeman | dĺžka3 = 4:06 | titul4 = Afrika je v nás | poznámka4 = | skladateľ4 = Vašo Patejdl/Ľuboš Zeman | dĺžka4 = 5:25 | titul5 = Výbuch viet | poznámka5 = | skladateľ5 = Alan Roy Scott/Ľuboš Zeman | dĺžka5 = 3:55 | titul6 = Wild Imagination | poznámka6 = | skladateľ6 = Alan Roy Scott/[[Michael Jay]] | dĺžka6 = 3:55 }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na „B“ strane albumu ''Dlhá Cesta / Long Way'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Tie oči sú tvoj hriech | poznámka1 = | skladateľ1 = Alan Roy Scott/[[Roy Freeland]], Ľuboš Zeman | dĺžka1 = 3:54 | titul2 = „Druhé ja | poznámka2 = | skladateľ2 = Vašo Patejdl/Ľuboš Zeman | dĺžka2 = 4:25 | titul3 = Whatever It Takes (Čokoľvek to stojí)“ / „Stačí nám len česť | poznámka3 = | skladateľ3 = Alan Roy Scott/Alan Roy Scott, [[Arnie Roman]], Ľuboš Zeman | dĺžka3 = 4:09 | titul4 = Kým máme bigbeat | poznámka4 = | skladateľ4 = Vašo Patejdl/Ľuboš Zeman | dĺžka4 = 4:42 | titul5 = Any Fool Can Make Love (Každý blázon môže milovať) | poznámka5 = | skladateľ5 = Alan Roy Scott/[[Susan Pomerantz]] | dĺžka5 = 4:19 }} == Výroba albumu == * [[Vašo Patejdl]] - klávesové nástroje, programovanie el. bicích, spev (A1-A5, B1-B4), vokály * [[Alan Roy Scott]] - spev (A2, A6, B3, B5) * [[Anton Jaro]] - basová gitara (A4, B2, B4) * [[Michal Dúžek]] - basová gitara (A1) * [[Juraj Burian]] - gitary * [[Dušan Obenrauch]] - bicie nástroje (A1) * [[Adriena Bartošová]], [[Pavol Habera]], [[Ľubomír Stankovský]] - vokály ;Produkcia * [[Alan Roy Scott]], [[Ľuboš Zeman]] - koprodukcia * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] - zvuková réžia, mixovanie * Alan Roy Scott, [[Peter Smolinský]] - zvuková réžia * [[Michael McDonald]] - mixovanie == Referencie == {{Referencie}} {{Vašo Patejdl}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1990]] 2eb1mbim9pntpo98foadezlf9jzo3a4 Spovedaj ma zo spomienok 0 459818 7416932 5001116 2022-07-29T08:35:49Z Bojars 6357 {{Vašo Patejdl}} wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox album | Názov = Spovedaj ma zo spomienok | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] |Farba pozadia =lightsteelblue | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[1. júl]] [[1997]] | Žáner = [[pop-music]] | Dĺžka = | Vydavateľ = [[Polygram]] | Producent = | Recenzie = | Predchádzajúci album = | Nasledujúci album = }} '''''Spovedaj ma zo spomienok''''' je štúdiový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktoré vydal [[Polygram]] [[1. júla]] [[1997]]. == Zoznam skladieb == # „Hmm Hmm“ - 1:07 # „Nekonečný príbeh“ - 4:39 # „Stále málo viem“ - 3:59 # „O tom je raj“ - 4:31 # „Spovedaj ma zo spomienok“ - 4:32 # „Jediná“ - 4:10 # „Za tebou“ - 3:46 # „Prečo“ - 4:35 # „Biedne sny“ - 4:13 # „Ako víno ako prievan ako láva“ - 4:15 # „Kým si so mnou“ - 4:10 # „Priesečník lásky, snov a kríz“ - 4:14 # „Neľutuj“ - 5:28 {{Vašo Patejdl}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1997]] 9am3scpxuvlcjsnexsm4wrcs1qp1s2z Milujem Slovensko 0 494259 7416961 7402641 2022-07-29T09:08:53Z Michal Langr 186496 /* 10. séria (2021) */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Milujem Slovensko | en = | druhý názov = | logo = | typ = zábavno-vedomostná súťaž | formát = | tvorca = John de Mol Jr. | scenár = Pavel Graus<br>Pavol Kohút | réžia = [[Rado Štefanov]] | moderátori = [[Martin Nikodým]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne<br>{{minivlajka|Holandsko|w}}) | počet sérií = 12 | počet epizód = 165 | zoznam epizód = #Časti|zoznam častí | výkonní producenti = John de Mol Jr. | produkcia = Renata Koleková<br>Zuzana Joklová<br>Emília Šranková | strih =Ingrid Duditšová | produkčná spoločnosť = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] | dĺžka = cca 80 min. | vysielanie = [[1. apríl]] [[2013]] – súčasnosť | tv = [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] | formát obrazu =16:9 | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = | imdb id = 6293736 | tv com id = | csfd id = 337518 }} '''Milujem Slovensko''' je [[Slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná a vedomostná šou. Relácia sa začala vysielať [[1. apríl]]a [[2013]] na [[Jednotka (RTVS)|Jednotke]]. Originál pochádza z [[Holandsko|Holandska]]. [[1. august]]a [[2018]] [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] oznámila, že v 7. sérii budú novými kapitánmi tímov [[Juraj Tabaček]] a [[Stanislava Kašperová]]. [[Adela Vinczeová]] a [[Daniel Dangl]] jednu sériu vynechali a vrátia sa v roku [[2019]].<ref>{{csfd film|337518}}</ref><ref>{{imdb film|6293736}}</ref><ref>https://www.tv-archiv.sk/milujem-slovensko</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milujem Slovensko má nových kapitánov!|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1787419-milujem-slovensko-ma-novych-kapitanov-druzstiev|dátum prístupu=2018-08-01|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlas a televízia Slovenska|url=https://www.rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/170985_nove-tvare-v-sou-milujem-slovensko|dátum prístupu=2018-08-04|vydavateľ=www.rtvs.org|jazyk=sk}}</ref> == Účinkujúci == {|class="wikitable" ! Účinkujúci ! Účinkuje ako ! Poznámky |- | [[Martin Nikodým]] | moderátor | od 1. série |- | [[Adela Vinczeová]] | kapitánka tímu | 1. – 6. séria, 8. – 12. séria |- | [[Daniel Dangl]] | kapitán tímu | 1. – 6. séria, 8. – 12. séria |- | [[Juraj Tabaček]] | kapitán tímu | 7. séria |- | [[Stanislava Kašperová]] | kapitánka tímu | 7. séria |- | [[Samuel Tomeček]] | rowspan="13" | Milujem Slovensko Band | od 1. série |- | [[Andrea Gabrišová]] | 1. séria |- | [[Romana Polnická]] | 1. - 2. séria |- | [[Katarína Ščevlíková]] | 1. – 6. séria, 8. – 11. séria |- |[[Eva Pšenková]] |2.séria |- | [[Veronika Adamičková]] | 2. – 3. séria |- | [[Daniela Tomešová]] | 4. séria |- | [[Viktória Beňová]] | 5. – 6. séria |- | [[Anabela Mollová]] | od 7. série |- | [[Anabela Mollová]] | rowspan="2" | od 8. série sa striedajú |- | [[Katarína Ščevlíková]] |- |[[Martin Madej]] | rowspan="2" |od 11. série sa striedajú |- |[[Samuel Tomeček]] |} == Série == {|class="wikitable" style="width:50%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet častí ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#FFD700; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2013)|1]]''' | 15 | [[1. apríl]] [[2013]] | [[5. júl]] [[2013]] | rowspan="12" | [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] |- | style="background:#FF4500; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2013)|2]]''' | 15 | [[6. september]] [[2013]] | [[20. december]] [[2013]] |- | style="background:#008000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2014)|3]]''' | 15 | [[5. september]] [[2014]] | [[31. december]] [[2014]] |- | style="background:#45B1E8; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2015)|4]]''' | 15 | [[4. september]] [[2015]] | [[31. december]] [[2015]] |- | style="background:#E32636; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2016)|5]]''' | 16 | [[2. september]] [[2016]] | [[31. december]] [[2016]] |- | style="background:#9FA91F; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2017)|6]]''' | 14 | [[8. september]] [[2017]] | [[31. december]] [[2017]] |- | style="background:#2E5894; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2018)|7]]''' | 15 | [[7. september]] [[2018]] | [[31. december]] [[2018]] |- | style="background:#A8516E; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2019)|8]]''' | 14 | [[13. september]] [[2019]] | [[31. december]] [[2019]] |- | style="background:#c28b6c; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2020)|9]]''' | 16 | [[11. september|11. september 2020]] | [[31. december]] [[2020]] |- | style="background:#66A2B6; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2021)|10]]''' | 16 | [[3. september]] [[2021]] | [[31. december]] [[2021]] |- | style="background:#9A2B3F; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2022)|11]]''' | 14 | [[14. január]] [[2022]] | [[18. apríl|18. apríl 2022]] |- | style="background:#6EA635; width:1%;" | | '''[[#12. séria (2022)|12]]''' | {{N/A}} | [[2022|jeseň 2022]] | {{N/A}} |} == Tímy == {|class="wikitable" style="width:100%; text-align: center;" |- ! colspan="9" style="background: #FFD700; color: #000000;" | 1. séria (2013) |- ! colspan="2" style="background: #FFD700; color: #000000;" | Epizóda ! colspan="3" style="background: #FFD700; color: #000000;" | Tím Adely<br>Banášovej ! colspan="3" style="background: #FFD700; color: #000000;" | Tím Dana<br>Dangla ! style="background: #FFD700; color: #000000;" | Víťaz |- | rowspan="15" style="background: #FFD700; color: #000000; width: 1%" | | 1 | [[Nikol Weiterová]] | [[Petra Polnišová]] |[[Peter Kočiš]] | [[Kristína Tormová]] | [[Miňo Kereš]] | [[Otto Weiter]] | Adelin tím |- | 2 | [[Juraj Hrčka]] | [[Andrej Bičan]] | [[Katarína Brychtová]] | [[Gabriela Marcinková]] | [[Zuzana Haasová]] | [[Richard Stanke]] | Danov tím |- | 3 | [[Matej Chren]] | [[Viktor Horján]] | [[Anna Šišková]] | [[Matej Cifra]] | [[Elena Podzámska]] | [[Ady Hajdu]] | Adelin tím |- | 4 | [[Petra Molnárová]] | [[Mário Kollár]] | [[Jozef Pročko]] | [[Lucia Molnárová (herečka)|Lucia Molnárová]] | [[Tomáš Kovács]] | [[Diana Mórová]] | Adelin tím |- | 5 | [[Ivana Kuxová]] | [[Dominik Hrbatý]] | [[Roman Luknár]] | [[Peter Modrovský]] | [[Jeanette Štefankova]] | [[Iveta Malachovská]] | Danov tím |- | 6 | [[Libor Hudáček]] | [[Marcel Forgáč]] | [[Ján Lašák]] | [[Jaroslav Janus]] | [[Henrieta Mičkovicová]] | [[Miroslav Hlinka (1972)|Miroslav Hlinka]] | Adelin tím |- | 7 | [[Jeanette Borhyová]] | [[Evita Urbaníková]] | [[Matej Landl]] | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | [[Róbert Jakab]] | [[Peter Sklár]] | Danov tím |- | 8 | [[Branislav Deák]] | [[Marcel Merčiak]] | [[Zuzana Vačková]] | [[Tomáš Bezdeda]] | [[Dagmar Dianová]] | [[Roman Pomajbo]] | Adelin tím |- | 9 | [[Hana Lasicová]] | [[Hana Rapantová]] | [[Pavol Topoľský]] | [[Milena Minichová]] | [[Gregor Mareš]] | [[Marta Sládečková]] | Adelin tím |- | 10 | [[Andrea Chabroňová]] | [[Marián Labuda ml.]] | [[Boris Farkaš]] | [[Ondrej Kovaľ]] | [[Csongor Kassai]] | [[Patrícia Jariabková]] | Danov tím |- | 11 | [[Daniela Hantuchová]] | [[Milan Ondrík]] | [[Peter Marcin]] | [[Katarína Štumpfová]] | [[Ivan Jakeš]] | [[Juraj Topor]] | Adelin tím |- | 12 | [[Samuel Spišák]] | [[Ľuboš Hlavena]] | [[Jana Hubinská]] | [[Dominika Mirgová]] | [[Adriana Kučerová]] | [[Ján Kuric]] | Danov tím |- | 13 | [[Lukáš Adamec]] | [[Michal Hudák]] | [[Táňa Radeva]] | [[Peter Cmorik]] | [[Dagmar Duditšová]] | [[Peter Nagy]] | Adelin tím |- | 14 | [[Ondřej Brzobohatý]] | [[Branislav Bystriansky]] | [[Peter Batthyany]] | [[Zdenka Predná]] | [[Vladimír Kobielsky]] | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | Danov tím |- | 15 | [[Mara Lukama]] | [[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | [[Mário Radačovský]] | [[Katarína Koščová]] | [[Katarína Hasprová]] | [[Jozef Banáš]] | Danov tím |- ! colspan="9" style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | 2. séria (2013) |- ! colspan="2" style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! colspan="3" style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | Tím Adely<br>Banášovej ! colspan="3" style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | Tím Dana<br>Dangla ! style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | Víťaz |- | rowspan="15" style="background: #FF4500; color: #FFFFFF; width: 1%" | | 1 | [[Ivica Sláviková]] | [[Ján Ďurovčík]] | [[Maroš Kramár]] | [[Lasky]] | [[Bibiana Ondrejková]] | [[Zuzana Tlučková]] | Adelin tím |- | 2 | [[Miroslav Šmajda]] | [[Zuzana Kamasová]] | [[Ivan Vojtek (1962)|Ivan Vojtek]] | [[Natália Glosíková]] | [[Roman Volák]] | [[Ivana Christová]] | Adelin tím |- | 3 | [[Andrea Zimányiová]] | [[Ľubomír Bajaník]] | [[Marián Greksa]] | [[Zuzana Porubjaková]] | [[Michal Kubovčík]] | [[Juraj Burian]] | Danov tím |- | 4 | [[Martin Harich]] | [[Lucia Vráblicová]] | [[Rasťo Piško]] | [[Eva Sakálová]] | [[Danica Jurčová]] | [[Jozef Vajda]] | Danov tím |- | 5 | [[Martin Madej]] | [[Marek Majeský]] | [[Judita Hansman]] | [[Soňa Skoncová]] | [[Ján Jackuliak]] | [[Mária Breinerová]] | Adelin tím |- | 6 | [[Ondrej Antálek]] | [[Peter Lipa ml.]] | [[Ľudovít Mravec Jakubove]] | [[Daniel Antálek]] | [[Petra Bernasovská]] | [[Peter Lipa]] | Adelin tím |- | 7 | [[Zuzana Smatanová]] | [[Slavomír Jurko]] | [[Ján Filc]] | [[Barbora Švidraňová]] | [[Peter Novák]] | [[Beáta Dubasová]] | Adelin tím |- | 8 | [[Tomáš Palonder]] | [[Peter Bič]] | [[Zuzana Kocúriková]] | [[Kristína Greppelová]] | [[Michaela Čobejová]] | [[Ján Greššo]] | Adelin tím |- | 9 | [[Ramon|Rakby]] | [[Zuzana Skopálová]] | [[Ivo Gogál]] | [[Natália Hatalová]] | [[Katarína Feldeková]] | [[Štefan Kožka]] | Adelin tím |- | 10 | [[Twiins|Veronika Nízlová]] | [[Jana Pištejová]] | [[Ján Berky Mrenica ml.]] | [[Twiins|Daniela Nízlová]] | [[Vera Wisterová]] | [[Ivo Ladižinský]] | Danov tím |- | 11 | [[Thomas Puskailer]] | [[Zora Czoborová]] | [[Oliver Andrásy]] | [[Kristína Turjanová]] | [[Wanda Hrycová]] | [[Štefan Skrúcaný]] | Danov tím |- | 12 | [[Filip Tůma]] | [[Tomáš Dohňanský]] | [[Pavel Drapák]] | [[Lucia Hurajová]] | [[Karin Majtánová]] | [[Martin Žúži]] | Danov tím |- | 13 | [[Simona Martausová]] | [[Richard Lintner]] | [[Juraj Rašla]] | [[Dominika Kavaschová]] | [[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]] | [[Stano Král]] | Remíza |- | 14 | [[Marián Mitaš]] | [[Karin Haydu]] | [[Marek Ťapák]] | [[Peter Makranský]] | [[Lucia Lapišáková]] | [[Lenka Barilíková]] | Danov tím |- | 15 | [[Lujza Garajová Schrameková]] | [[Ján Gordulič]] | [[Ľubomír Paulovič]] | [[Veronika Paulovičová]] | [[Ludwig Bagin]] | [[Eva Máziková]] | Remíza |- ! colspan="9" style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | 3. séria (2014) |- ! colspan="2" style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! colspan="3" style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | Tím Adely<br>Banášovej ! colspan="3" style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | Tím Dana<br>Dangla ! style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | Víťaz |- | rowspan="15" style="background: #008000; color: #FFFFFF; width: 1%" | | 1 | [[Miroslava Kosorínová]] | [[Martin Mňahončák]] | [[Peter Hrivňák]] | [[Ján Dobrík]] | [[Marián Miezga]] | [[Eva Pavlíková]] | Danov tím |- | 2 | [[Jana Kozáková]] | [[Lukáš Latinák]] | [[Peter Marcin]] | [[Juraj Tabaček]] | [[Ján Jackuliak]] | [[Yvetta Blanarovičová]] | Danov tím |- | 3 | [[Dáša Šarközyová]] | [[Kamil Mikulčík]] | [[Igor Adamec]] | [[Nika Karch]] | [[Milo Kráľ]] | [[Katarína Brychtová]] | Adelin tím |- | 4 | [[Michal Nemtuda]] | [[Dagmar Sanitrová]] | [[Martin Malachovský]] | [[Júlia Ružička Horváthová]] | [[Marián Labuda ml.]] | [[Miroslav Noga]] | Danov tím |- | 5 | [[Judit Bárdos]] | [[Viliam Csontos]] | [[Matej Landl]] | [[Samuel Spišák]] | [[Andrea Coddington]] | [[Anna Šišková]] | Danov tím |- | 6 | [[Martin Meľo]] | [[Lucia Hablovičová]] | [[Roman Bomboš]] | [[Natália Puklušová]] | [[Viktor Horján]] | [[Ján Plesník]] | Danov tím |- | 7 | [[Adam Žampa]] | [[Petra Millerová]] | [[Ján Snopko]] | [[Andreas Žampa]] | [[Ivan Bindas]] | [[Oľga Belešová]] | Danov tím |- | 8 | [[Jakub Petraník]] | [[Mário Kollár]] | [[Zuzana Frenglová]] | [[Oľga Hamadejová]] | [[Csongor Kassai]] | [[Mária Breinerová]] | Danov tím |- | 9 | [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] | [[Lucia Siposová]] | [[Peter Nagy]] | [[Lenka Libjaková]] | [[Johnny Mečoch]] | [[Zuzana Martinková]] | Adelin tím |- | 10 | [[Danka Barteková]] | [[Ján Žgravčák]] | [[Igor Kmeťo st.]] | [[Veronika Husárová]] | [[Igor Kmeťo ml.]] | [[Andy Timková]] | Adelin tím |- | 11 | [[Michal Sabo]] | [[Svetlana Rymarenko]] | [[František Výrostko]] | [[Magdaléna Izakovičová]] | [[Jana Kolesárová]] | [[Branislav Kostka]] | Adelin tím |- | 12 | [[Ľubomír Bukový]] | [[Ivana Ilgová]] | [[Peter Šimun]] | [[Dominika Dadíková]] | [[Juraj Loj]] | [[Jana Hubinská]] | Adelin tím |- | 13 | [[Evelyn]] | [[Karin Haydu]] | [[Alexander Štefuca]] | [[Andrea Vizvári]] | [[Petra Marko]] | [[Miguel Mendez]] | Danov tím |- | 14 | [[Adam Ďurica]] | [[Peter Oszlík]] | [[Marcela Molnárová]] | [[Alžbeta Ferencová]] | [[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | [[Ivan Vereš]] | Adelin tím |- | 15 | [[Dagmar Dianová]] | [[Miňo Kereš]] | [[Michal Hudák]] | [[Nikol Weiterová]] | [[Andrej Bičan]] | [[Marcel Merčiak]] | Adelin tím |- ! colspan="9" style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | 4. séria (2015) |- ! colspan="2" style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! colspan="3" style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | Tím Adely<br>Banášovej ! colspan="3" style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | Tím Dana<br>Dangla ! style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | Víťaz |- | rowspan="15" style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF; width: 1%" | | 1 | [[Juraj Ďuriš]] | [[Silvia Šarköziová]] | [[Ady Hajdu]] | [[Vanessa Šarköziová]] | [[René Štúr]] | [[Táňa Radeva]] | Adelin tím |- | 2 | [[Martin Šmahel]] | [[Dorota Nvotová]] | [[Dana Gudabová]] | [[Maťo Homola]] | [[Evita Urbaníková]] | [[Peter Kočiš]] | Danov tím |- | 3 | [[Lukáš Kimlička]] | [[Matej Cifra]] | [[Katarína Hasprová]] | [[Jana Mutňanská]] | [[Danica Jurčová]] | [[Ivan Béla Vojtek]] | Danov tím |- | 4 | [[Petra Humeňanská]] | [[Jozef Holly]] | [[Branislav Bajza]] | [[Alena Pajtinková]] | [[Michal Soltész]] | [[Dana Košická]] | Danov tím |- | 5 | [[Dominika Mirgová]] | [[Martin Chynoranský]] | [[Robo Opatovský]] | [[Barbora Krajčírová]] | [[Palo Janík]] | [[Michal Režný]] | Adelin tím |- | 6 | [[Ivana Kubáčková]] | [[Bruno Ciberej]] | [[Julo Viršík]] | [[Marek Fašiang]] | [[Bibiana Ondrejková]] | [[Peter Trník]] | Danov tím |- | 7 | [[Tatiana Šúrová]] | [[Peter Ševčík]] | [[Štefan Skrúcaný]] | [[Zuzana Štefečeková]] | [[Filip Tůma]] | [[Gabriela Škrabáková]] | Adelin tím |- | 8 | [[Tomáš Hafner]] | [[Tomáš Kovács]] | [[Eva Pavlíková]] | [[Lasky]] | [[Petra Bernasovská]] | [[Eva Bacigalová]] | Adelin tím |- | 9 | [[Robo Papp]] | [[Martina Halinárová]] | [[Lenka Slaná]] | [[Patrik Vyskočil]] | [[Sisa Sklovská]] | [[Jozef Vajda]] | Adelin tím |- | 10 | [[Stanislava Kašperová]] | [[Marian Vojtko]] | [[Miroslav Dvorský]] | [[Dominika Zeleníková]] | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | [[Ondrej Kandráč]] | Adelin tím |- | 11 | [[Matej Tóth]] | [[Ľubica Čekovská]] | [[Sáva Popovič]] | [[Layla (speváčka)|Layla]] | [[Barbara Štubňová]] | [[Marcel Nemec]] | Adelin tím |- | 12 | [[Marta Maťová]] | [[Štefan Chrappa]] | [[Branislav Jobus]] | [[Gabriela Marcinková]] | [[Thomas Puskailer]] | [[Dagmar Duditšová]] | Adelin tím |- | 13 | [[Radomír Milić]] | [[Vera Wisterová]] | [[Michal Hudák]] | [[Mirka Pavlíková]] | [[Štefan Martinovič]] | [[Katarína Martinková]] | Adelin tím |- | 14 | [[Ivana Kuxová]] | [[Michal Slanička]] | [[František Kovár]] | [[Jana Kovalčíková]] | [[Peter Brajerčík]] | [[Oľga Záblacká]] | Danov tím |- | 15 | [[Kristína Tormová]] | [[Milan Ondrík]] | [[Otto Weiter]] | [[Karin Haydu]] | [[Peter Lengyel]] | [[Marek Majeský]] | Danov tím |- ! colspan="9" style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | 5. séria (2016) |- ! colspan="2" style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! colspan="3" style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | Tím Adely<br>Banášovej ! colspan="3" style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | Tím Dana<br>Dangla ! style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | Víťaz |- | rowspan="16" style="background: #E32636; color: #FFFFFF; width: 1%" | | 1 | [[Emma Drobná]] | [[Juraj Tabaček]] | [[Martin Mňahončák]] | [[Natália Hatalová]] | [[Stanislav Staško]] | [[Oľga Belešová]] | Danov tím |- | 2 | [[Jakub Rybárik]] | [[Danica Matušová]] | [[Judita Hansman]] | [[Roman Poláčik]] | [[Monika Haasová]] | [[Peter Sklár]] | Adelin tím |- | 3 | [[Marcel Lomnický]] | [[Pavol Gašpar]] | [[Zora Czoborová]] | [[Zuzana Porubjaková]] | [[Barbara Kelíšková]] | [[Marián Miezga]] | Adelin tím |- | 4 | [[Katarína Ivanková]] | [[Martin Pupiš]] | [[Karol Csino]] | [[Lujza Garajová Schrameková]] | [[Gabriela Csinová]] | [[Marek Ťapák]] | Adelin tím |- | 5 | [[Jakub Ružička]] | [[Marcela Vilhanová]] | [[Pavol Topoľský]] | [[Júlia Ružička Horváthová]] | [[Lacko Cmorej]] | [[Zuzana Frenglová]] | Adelin tím |- | 6 | [[Samuel Hošek]] | [[Jozef Kramár]] | [[Petra Nagyová-Džerengová]] | [[Michaela Mäsiarová]] | [[Zuzana Kyzeková]] | [[Peter Krajčovič]] | Danov tím |- | 7 | [[Kristína Svarinská]] | [[Helena Krajčiová]] | [[Elena Podzámska]] | [[Matej Beňuš]] | [[Vladimír Kobielsky]] | [[Marcel Ochránek]] | Remíza |- | 8 | [[Andrej Szabo]] | [[Terézia Kružliaková]] | [[Matej Drlička]] | [[Eva Sakálová]] | [[Adriana Kučerová]] | [[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]] | Danov tím |- | 9 | [[Peter Škantár]] | [[Tomáš Pokorný]] | [[Katarína Martinková]] | [[Ladislav Škantár]] | [[Barbora Andrešičová]] | [[Zuzana Martinková]] | Adelin tím |- | 10 | [[Andrej Wallner]] | [[Juraj Jedinák]] | [[Zuzana Šebestová]] | [[Zuzana Hanzelová]] | [[Ľubomír Bajaník]] | [[Katarína Brychtová]] | Adelin tím |- | 11 | [[Miro Čech]] | [[Michaela Čobejová]] | [[Roman Pomajbo]] | [[Soňa Skoncová]] | [[Michal Domonkoš]] | [[Silvia Lakatošová]] | Adelin tím |- | 12 | [[Katarína Šafářiková]] | [[Martin Kaprálik]] | [[Pavol Remenár]] | [[Jakub Petranik]] | [[Michaela Kapráliková]] | [[Karin Majtánová]] | Danov tím |- | 13 | [[Richard Labuda]] | [[Juraj Zaujec]] | [[Matej Cifra]] | [[Celeste Buckinghamová]] | [[Branislav Deák]] | [[Katarína Baranová]] | Danov tím |- | 14 | [[Vladislav Plevčík]] | [[Twiins|Veronika Nízlová]] | [[Ján Kuric]] | [[Romana Dang Van]] | [[Twiins|Daniela Nízlová]] | [[Laci Strike]] | Adelin tím |- | 15 | [[Lina Mayer]] | [[Zuzana Smatanová]] | [[Peter Lipa]] | [[Jana Kovalčíková]] | [[Juraj Hrčka]] | [[Maroš Kramár]] | Danov tím |- | 16 | [[Kristína Turjanová]] | [[Lukáš Latinák]] | [[Marcel Merčiak]] | [[Lucia Hablovičová]] | [[Matej Tóth]] | [[František Kovár]] | Danov tím |- ! colspan="9" style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | 6. séria (2017) |- ! colspan="2" style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! colspan="3" style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | Tím Adely<br>Vinczeovej ! colspan="3" style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | Tím Dana<br>Dangla ! style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | Víťaz |- | rowspan="14" style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF; width: 1%" | | 1 | [[Éva Vica Kerekes]] | [[Samo Trnka]] | [[Pavol Hammel]] | [[Lucia Gulisova]] | [[Martin Madej]] | [[Marcela Laiferová]] | Danov tím |- | 2 | [[Lukáš Frlajs]] | [[Marianna Ďurianová]] | [[Anka Balková]] | [[Martin Koči]] | [[Lucia Lužinská]] | [[Andy Kraus]] | Danov tím |- | 3 | [[Sorizzo]] | [[Ján Žgravčák]] | [[Miro Konôpka]] | [[Marek Koleno]] | [[Henrieta Mičkovicová]] | [[Dominika Kavaschová]] | Danov tím |- | 4 | [[Lucia Šoralová]] | [[Adam Ďurica]] | [[Adrian Kokoš]] | [[Simona Martausová]] | [[Suvereno]] | [[Maroš Čapka]] | Danov tím |- | 5 | [[Peter Bažík]] | [[Silvia Krpelanová]] | [[Ján Lehotský]] | [[Alena Pajtinková]] | [[Jozef Nagy]] | [[Beáta Dubasová]] | Danov tím |- | 6 | [[Jaroslav Bekr]] | [[Barbora Krajčírová]] | [[Magdaléna Rybáriková]] | [[Lýdia Petrušová]] | [[Mišo Biely]] | [[Adriana Drafiová]] | Adelin tím |- | 7 | [[Natália Dubovcová]] | [[Michael Szatmary]] | [[Iveta Malachovská]] | [[Andrea Štrbová]] | [[Petra Toth]] | [[Martin Malachovský]] | Danov tím |- | 8 | [[Aron Tesfaye]] | [[Jaroslav Viňarský]] | [[Miguel Méndez]] | [[Miroslava Kosorínová]] | [[Peter Pohančaník]] | [[Miroslav Janík]] | Danov tím |- | 9 | [[Matúš Krnčok]] | [[Katarina Korcek]] | [[Radovan Orth]] | [[Petra Dubayová]] | [[Igor Novosad]] | [[Andrej Bičan]] | Adelin tím |- | 10 | [[Kristína Kanátová]] | [[Marián Miezga]] | [[Miroslav Frindt]] | [[Silvia Nájdená]] | [[Bruno Ciberej]] | [[Ľubica Čekovská]] | Adelin tím |- | 11 | [[Tomáš Bezdeda]] | [[Monika Zázrivcová]] | [[Brunno Oravec]] | [[Nika Karch]] | [[Jozef Metelka]] | [[Sáva Popovič]] | Adelin tím |- | 12 | [[Edyn]] | [[Miro Jaroš]] | [[Matej Landl]] | [[Dominika Žiaranová]] | [[Vierka Ayisi]] | [[Gizela Oňová]] | Adelin tím |- | 13 | [[Michal Kubovčík]] | [[Přemek Boublík]] | [[Masahiko Shiraki]] | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | [[Karin Olasová]] | [[Oľga Belešová]] | Danov tím |- | 14 | [[Helena Krajčiová]] | [[Milo Kráľ]] | [[Branislav Jobus]] | [[Stanislava Kašperová]] | [[Thomas Puskailer]] | [[Zuzana Vačková]] | Danov tím |- ! colspan="9" style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | 7. séria (2018) |- ! colspan="2" style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! colspan="3" style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | Tím Stanky<br>Kašperovej ! colspan="3" style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | Tím Juraja "Šoka"<br>Tabačka ! style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | Víťaz |- | rowspan="15" style="background: #2E5894; color: #FFFFFF; width: 1%" | | 1 | [[Lukáš Adamec]] | [[Pavel Mihaľák]] | [[Táňa Radeva]] | [[Ivana Kuxová]] | [[Peter Brajerčík]] | [[Marek Majeský]] | Šokov tím |- | 2 | [[Zuzana Mikulcová]] | [[Martin Mňahončák]] | [[Jevgenij Libezňuk]] | [[Anna Jakab Rakovská]] | [[Róbert Jakab]] | [[Jozef Vajda]] | Šokov tím |- | 3 | [[Dominika Richterová]] | [[Kamil Mikulčík]] | [[Csongor Kassai]] | [[Martina Slobodová]] | [[Pavol Gašpar]] | [[Anna Šišková]] | Šokov tím |- | 4 | [[Vladislav Plevčík]] | [[Martina Jančeková]] | [[Jaroslav Moravčík]] | [[Jana Kvantiková]] | [[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]] | [[Marcel Forgáč]] | Šokov tím |- | 5 | [[Veronika Strapková]] | [[Ondrej Antálek]] | [[Ján Škorňa]] | [[Mirka Luberdová]] | [[Matúš Kvietik]] | [[Ladislav Borbély]] | Šokov tím |- | 6 | [[Kristína Greppelová]] | [[Branislav Deák]] | [[Andrej Kraus|Andy Kraus]] | [[Tomáš Palonder]] | [[Veronika Paulovičová]] | [[Marcel Merčiak]] | Stankin tím |- | 7 | [[Paulína Fialková]] |[[Slavomír Jurko]] | [[Marcel Nemec]] | [[Ivona Fialková]] | [[Ján Lašák]] | [[Elena Podzámska]] | Stankin tím |- | 8 | [[Natália Baloghová]] | [[Lukasz Kos]] | [[Martin Dejdar]] | [[Viktória Ráková]] | [[Michael Szatmary]] | [[Michal Hudák]] | Stankin tím |- | 9 | [[Martin Madej]] | [[Karol Čičmanc]] | [[Miloš Bubán]] | [[PPPeter|Peter Popluhár]] | [[Martina Kacinová]] | [[Eva Pavlíková]] | Šokov tím |- | 10 | [[Daniela Tomešová]] | [[Pavol Graus]] | [[Juraj Kemka]] | [[Andrea Gábišová]] | [[Marián Labuda ml.]] | [[Miro Kasprzyk]] | Stankin tím |- | 11 | [[Martin Valihora]] | [[Miro Beňúš]] | [[Slavo Gibarthi]] | [[Daniela Šencová]] | [[Tomáš Bezdeda]] | [[Boris Lettrich]] | Šokov tím |- | 12 | [[Anna Nováková]] | [[Ján Žgravčák]] | [[Ján Kuric]] | [[Dárius Kočí]] | [[Andrej Palko]] | [[Eva Máziková]] | Stankin tím |- | 13 | [[Celeste Buckinghamová]] | [[Marek Fašiang]] | [[František Kovár]] | [[Katka Beccu Balážiová]] | [[Slavomír Hlásný]] | [[Soňa Norisová]] | Šokov tím |- | 14 | [[Dušan Rapoš]] | [[Jakub Jablonský]] | [[Miroslav Noga]] | [[Richard Autner]] | [[Peter Bebjak]] | [[Judita Hansman]] | Remíza |- | 15 | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | [[Marián Miezga]] | [[Oľga Belešová]] | [[Simona Martausová]] | [[Jakub Rybárik]] | [[Roman Pomajbo]] | Stankin tím |- ! colspan="9" style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | 8. séria (2019) |- ! colspan="2" style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! colspan="3" style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | Tím Adely<br>Vinczeovej ! colspan="3" style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | Tím Dana<br>Dangla ! style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | Víťaz |- | rowspan="14" style="background: #A8516E; color: #FFFFFF; width: 1%" | | 1 | [[Marián Labuda ml.]] | [[Matej Landl]] | [[Ady Hajdu|Ady Hajdu]] | [[Lucia Siposová]] | [[Danica Jurčová]] | [[Zuzana Vačková]] | Danov tím |- | 2 | [[Romana Dang Van]] | [[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]] | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | [[Adriana Kohútková]] | [[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]] | [[Stanislav Gális]] | Danov tím |- | 3 | [[Samuel Tomeček]] | [[Katarína Koščová]] | [[Róbert Mikla]] | [[Petra Humeňanská]] | [[Martina Schindlerová]] | [[Tomáš Bezdeda]] | Danov tím |- | 4 | [[Ľuboš Hlavena]] | [[Oľga Hamadejová]] | [[Tomáš Košec]] | [[Andrea Chabraňová]] | [[Karin Majtánová]] | [[Iveta Malachovská]] | Adelin tím |- | 5 | [[Roman Volák]] | [[Marco Klepoch]] | [[Dušan Pašek ml.]] | [[Monika Chochlíková]] | [[Oľga Beständig]] | [[Boris Valábik]] | Adelin tím |- | 6 | [[Kristína Tóthová]] | [[Michal Jánoš]] | [[Tomáš Vravník]] | [[Stanislav Pitoňák]] | [[Dana Košická]] | [[Ivan Krúpa]] | Danov tím |- | 7 | [[Mojmír Caban]] | [[Simona Miháliková]] | [[Ondrej Hraška]] | [[Tereza Heftyová]] | [[Tomáš Mischura]] | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Danov tím |- | 8 | [[Lukáš Dóza]] | [[Andrea Karnasová]] | [[Ján Jackuliak]] | [[Matúš Beniak]] | [[Michaela Majerníková]] | [[Boris Farkaš]] | Danov tím |- | 9 | [[Michal Spielmann]] | [[Nikita Slovák]] |[[Katarína Martinková]] | [[Kristína Kanátová]] | [[Gabriela Škrabáková]] | [[Peter Sklár]] | Adelin tím |- | 10 | [[Filip Tůma]] | [[Milan Zimnýkoval]] | [[Milan Urbaník]] | [[Michaela Dorčíková]] | [[Ján Žgravčák]] | [[Miro Konôpka]] | Danov tím |- | 11 | [[Tony Porucha]] | [[Lucia Vašíková]] | [[Miňo Kereš]] | [[Simona Salátová]] | [[Gabo Žifčák]] | [[Jano Gordulič]] | Adelin tím |- | 12 | [[Dominika Mirgová]] | [[Matúš Okajček]] | [[Kamil Mikulčík]] | [[Barbora Krajčírová]] | [[Jakub Petraník]] | [[Miroslav Bača]] | Danov tím |- | 13 | [[Štefan Štec]] | [[Lujza Garajová Schrameková]] | [[Stanislava Kašperová]] | [[Kristína Greppelová]] | [[Vlasta Mudríková]] | [[Juraj Tabaček]] | Adelin tím |- | 14 | [[Marianna Ďurianová]] | [[Juraj Kemka]] | [[Sáva Popovič]] | [[Katka Beccu Balážiová]] | [[Michal Kubovčík]] | [[Andrej Bičan]] | Danov tím |- ! colspan="9" style="background: #C28B6C; color: #FFFFFF;" | 9. séria (2020) |- ! colspan="2" style="background: #C28B6C; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! colspan="3" style="background: #C28B6C; color: #FFFFFF;" | Tím Adely<br>Vinczeovej ! colspan="3" style="background: #C28B6C; color: #FFFFFF;" | Tím Dana<br>Dangla ! style="background: #C28B6C; color: #FFFFFF;" | Víťaz |- | rowspan="16" style="background: #C28B6C; color: #FFFFFF; width: 1%" | | 1 | [[Daniela Hantuchová]] | [[Branko Radivojevič]] | [[Radoslav Rančík]] | [[Danka Barteková]] | [[Nicole Rajičová]] | [[Matej Tóth]] | Danov tím |- | 2 | [[Branislav Mosný]] | [[Peter Brajerčík]] | [[Juraj Loj]] | [[Silvia Soldánová]] | [[Ivana Kuxová]] | [[Zuzana Kanócz]] | Danov tím |- | 3 | [[Viola Mariner]] | [[Martin Šalacha]] | [[Branislav Bystriansky]] | [[Eva Hornyáková]] | [[Roman Poláčik]] | [[Miroslav Dvorský]] | Adelin tím |- | 4 | [[Dárius Koči]] | [[Zuzana Fialová]] | [[Fero Mikloško]] |[[Alexandra Gachulincová]] | [[Miro Čech]] | [[Lukáš Kimlička]] | Danov tím |- | 5 | [[Karin Haydu]] |[[Marián Labuda ml.]] | [[Marcel Merčiak]] | [[Stanislava Kašperová]] | [[Marián Miezga]] | [[František Kovár]] | Danov tím |- | 6 | [[Stanislava Kašperová]] | [[Marián Miezga]] | [[František Kovár]] | [[Karin Haydu]] | [[Marián Labuda ml.]] | [[Marcel Merčiak]] | Danov tím |- | 7 | [[Adéla Mojišová]] | [[Štefan Martinovič]] | [[Štefan Richtárech]] | [[Zuzana Kyzeková]] | [[Lucia Hurajová]] | [[Jakub Ružička]] | Danov tím |- | 8 | [[Filip Jančík]] | [[Zuzana Smatanová]] | [[Miko Hladký]] | [[Emma Drobná]] | [[Adam Ďurica]] | [[Peter Bič]] | Adelin tím |- | 9 | [[Zuzana Vačková]] | [[Matej Zrebný]] | [[Fero Joke]] | [[Patrik Slažanský]] | [[Lukáš Frlajs]] | [[Michal Sabo]] | Adelin tím |- | 10 | [[Mikuláš Michelčík]] | [[Števo Eisel]] | [[Juraj Čurný]] | [[Lucia Michelčíková]] | [[Pavol Gašpar]] | [[Gregor Mareš]] | Adelin tím |- | 11 | [[Laci Strike]] | [[Martina Lacová]] | [[Lacko Cmorej]] | [[Natália Glosíková]] | [[Linda Luptáková]] | [[Mário Radačovský]] | Danov tím |- | 12 | [[Eva Sakálová]] | [[Pavol Čekan]] | [[Ady Hajdu]] | [[Lucia Lužinská]] | [[Boris Klempa]] | [[Peter Novák]] | Danov tím |- | 13 | [[Lukáš Dóza]] | [[Kristína Tormová]] | [[Marcel Nemec]] | [[Richard Labuda]] | [[Nela Pocisková]] | [[Juraj Kemka]] | Adelin tím |- | 14 | [[Martin Valihora]] | [[Svetlana Rymarenko]] | [[Michal Bugala]] | [[Natália Germániová|Natália Germáni]] | [[Martin Madej]] | [[Lucia Molnárová (herečka)|Lucia Molnárová]] | Adelin tím |- | 15 | [[Samuel Spišák]] | [[Viki Valúchová]] | [[Michal Spišák]] | [[Zuzana Norisová]] | [[Ondrej Kovaľ]] | [[Soňa Norisová]] | Adelin tím |- | 16 | [[Soňa Skoncová]] | [[Juraj Tabaček]] | [[Marek Majeský]] | [[Helena Krajčiová]] | [[Michael Szatmary]] | [[Katarína Brychtová]] | Adelin tím |- ! colspan="9" style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | 10. séria (2021) |- ! colspan="2" style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! colspan="3" style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | Tím Adely<br>Vinczeovej ! colspan="3" style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | Tím Dana<br>Dangla ! style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | Víťaz |- | rowspan="16" style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF; width: 1%" | | 1 | [[Adam Žampa]] | [[Jaro Michalko]] | [[Marcel Forgáč]] | [[Anna Jakab Rakovská]] | [[Tomáš Petrik (chtár)|Tomáš Petrik]] | [[Róbert Jakab]] | Danov tím |- | 2 | [[Peter Sabaka]] | [[Iveta Malachovská]] | [[Sáva Popovič]] | [[Barbora Brezová]] | [[Bibiana Ondrejková]] | [[Miloš Bubán]] | Adelin tím |- | 3 | [[Ondřej Daniš]] | [[Dominika Výrosteková]] | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | [[Iveta Pagáčová]] | [[Michal Koleják]] | [[Barbora Švidraňová]] | Adelin tím |- | 4 | [[Martin Jurčo (moderátor)|Martin Jurčo]] | [[Jarka Vitovičová]] | [[Štefan Chrappa]] | [[Miroslav Janík]] | [[Petra Bernasovská]] | [[Richard Dedek]] | Adelin tím |- | 5 | [[Klaudia Medlová]] | [[Jaroslav Janus]] | [[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] | [[Magdaléna Rybáriková]] | [[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]] | [[Jozef Žabka|Jozef Žabka]] | Adelin tím |- | 6 | [[Robo Papp]] | [[Dagmar Dianová]] | [[Gabriel Kocák]] | [[Milan Zimnýkoval]] | [[Petra Tóthová]] | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Danov tím |- | 7 | [[Cyril Žolnír]] | [[Júlia Ružička Horváthová]] | [[Michal Rovňák]] | [[Renáta Ryníková]] | [[Slávka Halčáková]] | [[Tomáš Palonder]] | Adelin tím |- | 8 | [[Matúš Kolárovský]] | [[Zdenka Predná]] | [[Oskar Rózsa]] | [[Dominika Jurena Stará]] | [[Peter Cmorik]] | [[Mário Kollár]] | Adelin tím |- | 9 | [[Daniela Simanová]] | [[Viliam Hauzer]] | [[Marek Makara]] | [[Barbora Žiačiková]] | [[Marek Marušiak]] | [[Ľuboš Hlavena]] | Adelin tím |- | 10 | [[Richard Autner]] | [[Evita Urbaníková]] | [[Branislav Jobus]] | [[Broňa Kováčiková]] | [[Andrea Coddington]] | [[Rasťo Piško]] | Danov tím |- | 11 | [[Katarína Koščová]] | [[Dávid Králik]] | [[Ľudovít Mravec Jakubove]] | [[Lujza Garajová Schrameková]] | [[Roman Veverka]] | [[Jana Majeská]] | Adelin tím |- | 12 | [[Marek Fašiang]] | [[Helena Tomková]] | [[Pavol Remenár]] | [[Dorota Nvotová]] | [[René Štúr]] | [[Beáta Dubasová]] | Adelin tím |- | 13 | [[Šimon Svitok]] | [[Michaela Várady]] | [[Jaroslav Dvorský]] | [[Daniel Žulčák]] | [[Andrea Bučko]] | [[Daniel Špiner]] | Danov tím |- | 14 | [[Kristína Madarová]] | [[Adam Jančina]] | [[Jana Kovalčíková]] | [[Klaudia Malenovská]] | [[Peter Ondrejička]] | [[Danica Jurčová]] | Remíza |- | 15 | [[Michal Režný]] | [[Anikó Vargová]] | [[Vladimír Kobielsky]] | [[Jana Kvantiková]] | [[Branislav Deák]] | [[Judita Hansman]] | Adelin tím |- | 16 | [[Matej Cifra]] | [[Simona Salátová]] | [[Tomáš Dohňanský]] | [[Veronika Ostrihoňová]] | [[Andrej Bičan]] | [[Peter Novák]] | Adelin tím |- ! colspan="9" style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | 11. séria (2022) |- ! colspan="2" style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! colspan="3" style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | Tím Adely<br>Vinczeovej ! colspan="3" style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | Tím Dana<br>Dangla ! style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | Víťaz |- | rowspan="14" style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF; width: 1%" | | 1 | [[Iveta Gombošová]] | [[Ján Hudok]] | [[Peter Marcin]] | [[Viliam Stankay]] | [[Marianna Ďurianová|Mariana Ďurianová]] | [[Karin Majtánová]] | Danov tím |- | 2 | [[Jakub Petraník]] | [[Katarína Ščevlíková]] | [[Juraj Predmerský]] | [[Miroslava Drínová]] | [[Jakub Růžička]] | [[Lucia Vráblicová]] | Adelin tím |- | 3 | [[Tomáš Hudák]] | [[Zuzana Porubjaková]] | [[Samo Trnka]] | [[Bekim Aziri]] | [[Vera Wisterová]] | [[Ivo Ladižinský]] | Adelin tím |- | 4 | [[Karmen Pál-Baláž]] | [[Robo Šimko]] | [[Peter Hrivňák]] | [[Ivana Beláková]] | [[Marcela Vilhanová]] | [[Lukáš Adamec]] | Adelin tím |- | 5 | [[Juraj Kemka]] | [[Pavol Plevčík]] | [[Marek Majeský]] | [[Adriana Kemková]] | [[Alena Pajtinková]] | [[Jana Majeská]] | Danov tím |- | 6 | [[Martina Zábranska]] | [[Róbert Sipos]] | [[Andrea Karnasová]] | [[Angelika Sbouli]] | [[Naďa Jurkemik]] | [[Martin Mňahončák]] | Adelin tím |- | 7 | [[Marcel Osztas]] | [[Vanessa Šarköziová]] | [[Alan Murin]] | [[Bystrík (spevák)|Bystrík Červený]] | [[Celeste Buckinghamová]] | [[Robo Opatovský]] | Danov tím |- | 8 | [[Kristína Greppelová]] | [[Roman Poláčik]] | [[Pavol Topoľský]] | [[Milena Minichová]] | [[Jana Hubinská]] | [[Ivan Krúpa]] | Danov tím |- | 9 | [[Michaela Majerníková]] | [[Juraj Hrčka]] | [[Marcel Ochránek]] | [[Ráchel Šoltésová]] | [[Štefan Martinovič]] | [[Elena Podzámska]] | Adelin tím |- | 10 | [[Peter Makranský]] | [[Karin Olasová]] | [[Lacko Cmorej]] | [[Elena Spasková]] | [[Adriana Totiková|Adriana Totíková]] | [[Michal Jánoš]] | Adelin tím |- | 11 | [[Andrej Remeník]] | [[Ivana Kubáčková]] | [[Juraj Ďuriš]] | [[Andrea Sabová]] | [[Marián Viskup]] | [[Eva Pavlíková]] | Remíza |- | 12 | [[Henrich Platek]] | [[Oľga Belešová]] | [[Michal Hudák]] | [[Jakub Rybárik]] | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | [[Roman Pomajbo]] | Adelin tím |- | 13 | [[Radoslav Zemančík]] | [[Janette Štefánková]] | [[Radoslav Šebo]] | [[Marta Jančkárová]] | [[Barbara Štubňová]] | [[Milan Urbaník]] | Danov tím |- |14 |[[Adriana Kučerová]] |[[Veronika Vitázková]] |[[Adrian Kokoš]] |[[Janais|Jana Kothajová]] |[[Adam Ďurica]] |[[Štefan Štec]] |Danov tím |- ! colspan="9" style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | 12. séria (2022) |- ! colspan="2" style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! colspan="3" style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | Tím Adely<br>Vinczeovej ! colspan="3" style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | Tím Dana<br>Dangla ! style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | Víťaz |- | rowspan="2" style="background: #6EA635; color: #FFFFFF; width: 1%" | | 1 | | [[Nicole Rajičová]] | [[Lukáš Latinák]] | | [[Marián Miezga]] | [[Anna Šišková]] | |- | 2 | | | | | | | |- |} == Časti == === 1. séria (2013) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFD700; color: #000000;" | No. ! style="background: #FFD700; color: #000000;" | # ! style="background: #FFD700; color: #000000;" | Názov ! style="background: #FFD700; color: #000000;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FFD700; color: #000000;" | Share v<br>12+ ! style="background: #FFD700; color: #000000;" | Počet divákov v<br>12+ {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 - Veľkonočný špeciál |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2013 |stĺpec1 = 14,2% |stĺpec2 = 362 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |pôvodné uvedenie = 5. apríl 2013 |stĺpec1 = 15,6% |stĺpec2 = 348 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |pôvodné uvedenie = 12. apríl 2013 |stĺpec1 = 17,1% |stĺpec2 = 363 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |pôvodné uvedenie = 19. apríl 2013 |stĺpec1 = 16,5% |stĺpec2 = 336 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |pôvodné uvedenie = 26. apríl 2013 |stĺpec1 = 14,9% |stĺpec2 = 293 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 - Hokejový špeciál |pôvodné uvedenie = 3. máj 2013 |stĺpec1 = 15,1% |stĺpec2 = 326 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |pôvodné uvedenie = 10. máj 2013 |stĺpec1 = 14,1% |stĺpec2 = 275 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |pôvodné uvedenie = 17. máj 2013 |stĺpec1 = 14,4% |stĺpec2 = 281 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |pôvodné uvedenie = 24. máj 2013 |stĺpec1 = 15,5% |stĺpec2 = 313 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |pôvodné uvedenie = 31. máj 2013 |stĺpec1 = 14,4% |stĺpec2 = 290 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |pôvodné uvedenie = 7. jún 2013 |stĺpec1 = 18,5% |stĺpec2 = 348 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |pôvodné uvedenie = 14. jún 2013 |stĺpec1 = 15,4% |stĺpec2 = 277 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 - Východniarsky špeciál |pôvodné uvedenie = 21. jún 2013 |stĺpec1 = 16,4% |stĺpec2 = 266 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |pôvodné uvedenie = 28. jún 2013 |stĺpec1 = 16,3% |stĺpec2 = 301 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 - Prázdninový špeciál |pôvodné uvedenie = 5. júl 2013 |stĺpec1 = 22,2% |stĺpec2 = 372 000 }} |} === 2. séria (2013) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | No. ! style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | Share v<br>12+ ! style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | Počet divákov v<br>12+ {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |pôvodné uvedenie = 6. september 2013 |stĺpec1 = 12,2% |stĺpec2 = 241 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |pôvodné uvedenie = 13. september 2013 |stĺpec1 = 14,7% |stĺpec2 = 289 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |pôvodné uvedenie = 20. september 2013 |stĺpec1 = 15,5% |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |pôvodné uvedenie = 27. september 2013 |stĺpec1 = 15,3% |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |pôvodné uvedenie = 4. október 2013 |stĺpec1 = 21,7% |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |pôvodné uvedenie = 11. október 2013 |stĺpec1 = 15,8% |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |pôvodné uvedenie = 18. október 2013 |stĺpec1 = 17,3% |stĺpec2 = 360 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |pôvodné uvedenie = 25. október 2013 |stĺpec1 = 17,0% |stĺpec2 = 364 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |pôvodné uvedenie = 8. november 2013 |stĺpec1 = 17,1% |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |pôvodné uvedenie = 15. november 2013 |stĺpec1 = 14,7% |stĺpec2 = 311 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |pôvodné uvedenie = 22. november 2013 |stĺpec1 = <span style="color: grey;">N/A</span> |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |pôvodné uvedenie = 29. november 2013 |stĺpec1 = 16,2% |stĺpec2 = 341 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 - Mikulášsky špeciál |pôvodné uvedenie = 6. december 2013 |stĺpec1 = 24,0% |stĺpec2 = 505 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |pôvodné uvedenie = 13. december 2013 |stĺpec1 = 16,9% |stĺpec2 = 343 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 - Vianočný špeciál |pôvodné uvedenie = 20. december 2013 |stĺpec1 = <span style="color: grey;">N/A</span> |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} |} === 3. séria (2014) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | No. ! style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | Share v<br>12+ ! style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | Počet divákov v<br>12+ {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |pôvodné uvedenie = 5. september 2014 |stĺpec1 = 18,0% |stĺpec2 = 336 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 - Stredoslovenský špeciál |pôvodné uvedenie = 12. september 2014 |stĺpec1 = <span style="color: grey;">N/A</span> |stĺpec2 = 386 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |pôvodné uvedenie = 19. september 2014 |stĺpec1 = 19,7% |stĺpec2 = 370 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 - Bratislavský špeciál |pôvodné uvedenie = 26. september 2014 |stĺpec1 = 18,1% |stĺpec2 = 360 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |pôvodné uvedenie = 3. október 2014 |stĺpec1 = 18,9% |stĺpec2 = 392 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |pôvodné uvedenie = 10. október 2014 |stĺpec1 = 17,8% |stĺpec2 = 359 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |pôvodné uvedenie = 17. október 2014 |stĺpec1 = 20,1% |stĺpec2 = 401 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |pôvodné uvedenie = 24. október 2014 |stĺpec1 = 20,7% |stĺpec2 = 418 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |pôvodné uvedenie = 31. október 2014 |stĺpec1 = 20,3% |stĺpec2 = 410 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |pôvodné uvedenie = 7. november 2014 |stĺpec1 = 20,7% |stĺpec2 = 415 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |pôvodné uvedenie = 14. november 2014 |stĺpec1 = 20,9% |stĺpec2 = 423 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |pôvodné uvedenie = 21. november 2014 |stĺpec1 = 20,5% |stĺpec2 = 419 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |pôvodné uvedenie = 28. november 2014 |stĺpec1 = 23,8% |stĺpec2 = 514 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 - Mikulášsky špeciál |pôvodné uvedenie = 5. december 2014 |stĺpec1 = 23,8% |stĺpec2 = 505 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 - Silvestrovský špeciál |pôvodné uvedenie = 31. december 2014 |stĺpec1 = 27,8% |stĺpec2 = 632 000 }} |} === 4. séria (2015) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | No. ! style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | Share v<br>12+ ! style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | Počet divákov v<br>12+ {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |pôvodné uvedenie = 4. september 2015 |stĺpec1 = 19,6% |stĺpec2 = 396 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |pôvodné uvedenie = 11. september 2015 |stĺpec1 = 23,6% |stĺpec2 = 467 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |pôvodné uvedenie = 18. september 2015 |stĺpec1 = 23,9% |stĺpec2 = 463 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |pôvodné uvedenie = 25. september 2015 |stĺpec1 = 20,6% |stĺpec2 = 443 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |pôvodné uvedenie = 2. október 2015 |stĺpec1 = 22,6% |stĺpec2 = 452 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |pôvodné uvedenie = 16. október 2015 |stĺpec1 = 23,1% |stĺpec2 = 475 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |pôvodné uvedenie = 23. október 2015 |stĺpec1 = 24,0% |stĺpec2 = 491 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |pôvodné uvedenie = 30. október 2015 |stĺpec1 = 25,4% |stĺpec2 = 500 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |pôvodné uvedenie = 6. november 2015 |stĺpec1 = 24,7% |stĺpec2 = 504 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |pôvodné uvedenie = 13. november 2015 |stĺpec1 = <span style="color: grey;">N/A</span> |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |pôvodné uvedenie = 20. november 2015 |stĺpec1 = 26,9% |stĺpec2 = 564 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |pôvodné uvedenie = 27. november 2015 |stĺpec1 = 24,5% |stĺpec2 = 495 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 - Mikulášsky špeciál |pôvodné uvedenie = 4. december 2015 |stĺpec1 = 26,0% |stĺpec2 = 542 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 - Vianočný špeciál |pôvodné uvedenie = 11. december 2015 |stĺpec1 = <span style="color: grey;">N/A</span> |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 - Silvestrovský špeciál |pôvodné uvedenie = 31. december 2015 |stĺpec1 = 26,3% |stĺpec2 = 573 000 }} |} === 5. séria (2016) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | No. ! style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | Share v<br>12+ ! style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | Počet divákov v<br>12+ {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |pôvodné uvedenie = 2. september 2016 |stĺpec1 = 27,3% |stĺpec2 = 503 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |pôvodné uvedenie = 9. september 2016 |stĺpec1 = 27,2% |stĺpec2 = 507 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |pôvodné uvedenie = 16. september 2016 |stĺpec1 = <span style="color: grey;">N/A</span> |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |pôvodné uvedenie = 23. september 2016 |stĺpec1 = 29,5% |stĺpec2 = 575 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |pôvodné uvedenie = 30. september 2016 |stĺpec1 = 28,7% |stĺpec2 = 560 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |pôvodné uvedenie = 7. október 2016 |stĺpec1 = 27,9% |stĺpec2 = 576 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 - Muži proti ženám |pôvodné uvedenie = 14. október 2016 |stĺpec1 = 31,8% |stĺpec2 = 634 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |pôvodné uvedenie = 21. október 2016 |stĺpec1 = 32,9% |stĺpec2 = 669 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |pôvodné uvedenie = 28. október 2016 |stĺpec1 = <span style="color: grey;">N/A</span> |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 - Rozhlas vs. televízia |pôvodné uvedenie = 4. november 2016 |stĺpec1 = 29,2% |stĺpec2 = 607 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |pôvodné uvedenie = 18. november 2016 |stĺpec1 = 29,8% |stĺpec2 = 599 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |pôvodné uvedenie = 25. november 2016 |stĺpec1 = 30,8% |stĺpec2 = 606 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 - Mikulášsky špeciál |pôvodné uvedenie = 2. december 2016 |stĺpec1 = 29,2% |stĺpec2 = 614 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |pôvodné uvedenie = 9. december 2016 |stĺpec1 = <span style="color: grey;">N/A</span> |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |pôvodné uvedenie = 16. december 2016 |stĺpec1 = 31,9% |stĺpec2 = 630 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 - Silvestrovský špeciál |pôvodné uvedenie = 31. december 2016 |stĺpec1 = 25,3% |stĺpec2 = 610 000 }} |} === 6. séria (2017) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | No. ! style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | Share v<br>12+ ! style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | Počet divákov v<br>12+ {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |pôvodné uvedenie = 8. september 2017 |stĺpec1 = 23,5% |stĺpec2 = 442 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |pôvodné uvedenie = 22. september 2017 |stĺpec1 = <span style="color: grey;">N/A</span> |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |pôvodné uvedenie = 29. september 2017 |stĺpec1 = <span style="color: grey;">N/A</span> |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |pôvodné uvedenie = 6. október 2017 |stĺpec1 = 19,1 %<ref name="e80">{{Citácia periodika| Priezvisko=Medialne.sk|titul=Piate kolo Let's Dance mala najnižšiu sledovanosť, Jojka s filmom viedla rebríčku| periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://www.etrend.sk/ekonomika/piate-kolo-let-s-dance-mala-najnizsiu-sledovanost-jojka-s-filmom-viedla-rebricku.html|dátum prístupu=2018-09-23|jazyk=sk}}</ref> |stĺpec2 = 380 000<ref name="e80" /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |pôvodné uvedenie = 13. október 2017 |stĺpec1 = <span style="color: grey;">N/A</span> |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |pôvodné uvedenie = 20. október 2017 |stĺpec1 = <span style="color: grey;">N/A</span> |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |pôvodné uvedenie = 27. október 2017 |stĺpec1 = <span style="color: grey;">N/A</span> |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |pôvodné uvedenie = 3. november 2017 |stĺpec1 = 20,4%<ref name="e84">{{Citácia periodika| Priezvisko=Medialne.sk|titul=Let's Dance sa lúčilo ako dvojka trhu, u mladých mala navrch romantika na Joj| periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/lets-dance-sa-lucilo-ako-dvojka-trhu-u-mladych-mala-navrch-romantika-na-joj.html|dátum prístupu=2018-09-23|jazyk=sk}}</ref> |stĺpec2 = 440 000<ref name="e84" /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |pôvodné uvedenie = 10. november 2017 |stĺpec1 = 21,0% |stĺpec2 = 434 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |pôvodné uvedenie = 24. november 2017 |stĺpec1 = 20,6%<ref name="e86">{{Citácia periodika| Priezvisko=Medialne.sk|titul=Všetko alebo nič je v 12 – 54 pre Markízu nasledovanejším programom roka| periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/film-vsetko-alebo-nic-je-v-12-54-pre-markizu-nasledovanejsim-programom-roka.html|dátum prístupu=2018-09-23|jazyk=sk}}</ref> |stĺpec2 = 423 000<ref name="e86" /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |pôvodné uvedenie = 1. december 2017 |stĺpec1 = <span style="color: grey;">N/A</span> |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 - Mikulášsky špeciál |pôvodné uvedenie = 8. december 2017 |stĺpec1 = <span style="color: grey;">N/A</span> |stĺpec2 = <span style="color: grey;">N/A</span> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |pôvodné uvedenie = 15. december 2017 |stĺpec1 = 22,5%<ref name="e89">{{Citácia periodika| Priezvisko=Medialne.sk|titul=Farma aj V siedmom nebi finišovali ako trhoví lídri| periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/farma-aj-v-siedmom-nebi-finisovali-ako-trhovi-lidri.html|dátum prístupu=2018-09-23|jazyk=sk}}</ref> |stĺpec2 = 482 000<ref name="e89" /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 - Silvestrovský špeciál |pôvodné uvedenie = 31. december 2017 |stĺpec1 = 24,5%<ref name="e90">{{Citácia periodika| Priezvisko=Medialne.sk|titul=Návrat Susedov prilákal k televízorom viac ako milión divákov| periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/navrat-susedov-prilakal-k-televizorom-viac-ako-milion-divakov.html|dátum prístupu=2018-09-23|jazyk=sk}}</ref> |stĺpec2 = 645 000<ref name="e90" /> }} |} === 7. séria (2018) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | No. ! style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | Share v<br>12+ ! style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | Počet divákov v<br>12+ {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |pôvodné uvedenie = 7. september 2018 |stĺpec1 = 19,2<ref name="e91">{{Citácia periodika| Priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome štartovala ako líder, viedol aj Talent| periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-startovala-ako-lider-viedol-aj-talent.html|dátum prístupu=2018-09-12|jazyk=sk}}</ref> |stĺpec2 = 354 000<ref name="e91" /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |pôvodné uvedenie = 14. september 2018 |stĺpec1 = 17,4 %<ref name="e92">{{Citácia periodika| Priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár a Talent si držia nadpriemer, v piatok viedla u mladých Farma| periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-a-talent-si-drzia-nadpriemer-v-piatok-viedla-u-mladych-farma.html|dátum prístupu=2018-09-23|jazyk=sk}}</ref> |stĺpec2 = 330 000<ref name="e92" /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |pôvodné uvedenie = 21. september 2018 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |pôvodné uvedenie = 28. september 2018 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |pôvodné uvedenie = 5. október 2018 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |pôvodné uvedenie = 12. október 2018 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |pôvodné uvedenie = 19. október 2018 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 - Špeciál - 100.rokov vzniku ČSR |pôvodné uvedenie = 26. október 2018 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |pôvodné uvedenie = 2. november 2018 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |pôvodné uvedenie = 9. november 2018 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |pôvodné uvedenie = 23. november 2018 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |pôvodné uvedenie = 30. november 2018 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 - Mikulášsky špeciál |pôvodné uvedenie = 7. december 2018 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |pôvodné uvedenie = 14. december 2018 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 - Silvestrovský špeciál |pôvodné uvedenie = 31. december 2018 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} === 8. séria (2019) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | Share v 12+ ! style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | Počet divákov v 12+ {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |pôvodné uvedenie = 13. september 2019 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |pôvodné uvedenie = 20. september 2019 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 - SuperStar špecial |pôvodné uvedenie = 27. september 2019 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |pôvodné uvedenie = 4. október 2019 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |pôvodné uvedenie = 11. október 2019 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |pôvodné uvedenie = 18. október 2019 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |pôvodné uvedenie = 25. október 2019 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |pôvodné uvedenie = 8. november 2019 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 - Špeciál - 30 let od Sametovej revolúcie |pôvodné uvedenie = 18. november 2019 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |pôvodné uvedenie = 22. november 2019 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |pôvodné uvedenie = 29. november 2019 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 - Mikulášsky špeciál |pôvodné uvedenie = 6. december 2019 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |pôvodné uvedenie = 13. december 2019 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 - Silvestrovský špeciál |pôvodné uvedenie = 31. december 2019 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} === 9. séria (2020) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #c28b6c; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #c28b6c; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #c28b6c; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #c28b6c; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #c28b6c; color: #FFFFFF;" | Share v 12+ ! style="background: #c28b6c; color: #FFFFFF;" | Počet divákov v 12+ {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |pôvodné uvedenie = 11. september 2020 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |pôvodné uvedenie = 18. september 2020 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |pôvodné uvedenie = 25. september 2020 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |pôvodné uvedenie = 2. október 2020 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |pôvodné uvedenie = 9. október 2020 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |pôvodné uvedenie = 16. október 2020 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |pôvodné uvedenie = 23. október 2020 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 - Hudebný špeciál |pôvodné uvedenie = 30. október 2020 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |pôvodné uvedenie = 6. november 2020 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |pôvodné uvedenie = 13. november 2020 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 - Tanečný špeciál |pôvodné uvedenie = 20. november 2020 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |pôvodné uvedenie = 27. november 2020 |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 - Mikulášsky špeciál |pôvodné uvedenie = 4. december 2020 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |pôvodné uvedenie = 11. december 2020 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 - Vianočný špeciál |pôvodné uvedenie = 18. december 2020 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 - Silvestrovský špeciál |pôvodné uvedenie = 31. december 2020 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} === 10. séria (2021) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | Share v 12+ ! style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | Počet divákov v 12+ {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |pôvodné uvedenie = 3. september 2021 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |pôvodné uvedenie = 10. september 2021 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |pôvodné uvedenie = 17. september 2021 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |pôvodné uvedenie = 24. september 2021 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |pôvodné uvedenie = 1. október 2021 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |pôvodné uvedenie = 15. október 2021 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |pôvodné uvedenie = 22. október 2021 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = 350 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 - Muzikantský špeciál |pôvodné uvedenie = 29. október 2021 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |pôvodné uvedenie = 5. november 2021 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |pôvodné uvedenie = 12 .november 2021 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |pôvodné uvedenie = 19 .november 2021 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |pôvodné uvedenie = 26 .november 2021 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 - Muzikantský špeciál |pôvodné uvedenie = 3. december 2021 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 - Mikulášsky špeciál |pôvodné uvedenie = 10. december 2021 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 - Vianočný špeciál |pôvodné uvedenie = 17. december 2021 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 - Silvestrovský špeciál |pôvodné uvedenie = 31. december 2021 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} === 11. séria (2022) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | Share v 12+ ! style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | Počet divákov v 12+ {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |pôvodné uvedenie = 14. január 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = 185 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |pôvodné uvedenie = 21. január 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = 170 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |pôvodné uvedenie = 28. január 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = 199 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |pôvodné uvedenie = 4. február 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = 177 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |pôvodné uvedenie = 11. február 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = 177 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |pôvodné uvedenie = 18. február 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = 205 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |pôvodné uvedenie = 25. február 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = 203 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |pôvodné uvedenie = 4. marec 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = 186 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |pôvodné uvedenie = 11. marec 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = 200 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |pôvodné uvedenie = 18.marec 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = 207 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |pôvodné uvedenie = 25.marec 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = 198 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |pôvodné uvedenie = 1.apríl 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = 203 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |pôvodné uvedenie = 8.apríl 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = 166 000 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 - Veľkonočný špeciál |pôvodné uvedenie = 18.apríl 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = 335 000 }} |} === 12. séria (2022) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | Share v 12+ ! style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | Počet divákov v 12+ {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |pôvodné uvedenie = --- |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |pôvodné uvedenie = --- |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.rtvs.sk/televizia/program/11070 Milujem Slovensko - RTVS.sk] * [https://sk-sk.facebook.com/soumilujemslovensko/ Šou Milujem Slovensko - Facebook] [[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Televízne súťaže]] 5mtrfki5pd97bi03rfgs7i8aui2hsrs Alice Munroová 0 497768 7416973 7097994 2022-07-29T09:49:56Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Munrová | Rodné meno = Alice Laidlawová | Portrét = Alice Munro.jpg | Popis = kanadská spisovateľka | Dátum narodenia = {{dnv|1931|7|10}} | Miesto narodenia = [[Wingham]], [[Kanada]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Manželka = | Manžel = Jim Munro<!--<small>(1990{{--}}1998)</small>--><br />Gerry Fremlin<!-- <small>(1998{{--}}2000)</small>--> | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Alice Munrová''' ({{vjz|eng|Alice Munro}} rodená Laidlaw(ová); * [[10. júl]] [[1931]], [[Wingham]], [[Kanada]]) je kanadská spisovateľka. Niektorí kritici ju považujú za kanadského [[Anton Pavlovič Čechov|Čechova]].<ref name="smebalogh">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Balogh| meno = Alexander| odkaz na autora = | titul = Nobelovu cenu za literatúru má kanadský Čechov, Alice Munroová| url = http://kultura.sme.sk/c/6964923/nobelovu-cenu-za-literaturu-ma-kanadsky-cechov-alice-munroova.html| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Petit Press| miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2013]] získala [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu]].<ref name=theguardianalicewins>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Higgins| meno = Charlotte| odkaz na autora = | titul = Alice Munro wins Nobel prize in literature | url =http://www.theguardian.com/books/2013/oct/10/alice-munro-wins-nobel-prize-in-literature| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> == Životopis == Medzi predkov jej otca patril škótsky autor [[James Hogg]].<ref name=cbcliterary>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Five things you might not know about Alice Munro: Alice Munro was born into a literary family | url =http://www.cbc.ca/books/2013/10/alice-munro-was-born-into-a-literary-family.html| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Canadian Broadcasting Corporation| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Pracovala aj v rádiu, na relácii ''Anthology''.<ref name=theguardianmanbooker>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Anderson| meno = Hephzibah | odkaz na autora = | titul = Alice Munro profile: The mistress of all she surveys | url =http://www.theguardian.com/books/2009/may/31/alice-munro-man-booker-prize-profile| dátum vydania = 31.05.2009| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> S manželom Jimom Munrom vlastnila kníhkupectvo vo [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victorii]].<ref name=theguardianten>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Anderson| meno = Hephzibah | odkaz na autora = | titul = Top 10 things you need to know about Alice Munro | url =http://www.theguardian.com/books/booksblog/2013/oct/10/top-ten-things-about-alice-munro| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = 10.10.2013| dátum prístupu = 12.10.2013| vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Jej prvá zbierka ''Dance of the Happy Shades'' bola vydaná v roku [[1968]]. V zbierke se nachádzali poviedky napísané v rozpätí 15 rokov. Dielo získalo cenu Governor General's Award.<ref name=theguardianmanbooker/> === Ocenenia === V roku [[1987]] získala kanadské ocenenie 1986 Governor General's Literary Award za fikciu v anglickom jazyku.<ref name=cbcliterary/> 10. októbra 2013 sa podľa [[The Guardian]] stala druhou najväčšou favoritkou na toto ocenenie, po [[Haruki Murakami|Harukim Murakamim]]. Jej šanca sa odhadovala na 1 ku 4. Na druhé miesto odhadov sa dostala tesne pred vyhlásením výsledkov.<ref name=theguardiansance>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bury| meno = Liz | odkaz na autora = | titul = Nobel prize in literature: Munro emerges as second favourite to Murakami | url =http://www.theguardian.com/books/2013/oct/09/nobel-prize-literature-alice-munro-second-favourite| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.10.2013| vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Ešte v teň deň bolo oznámené, že Alice Munrová získala [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovu cenu za literatúru]].<ref name=cbcalookback>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nobel Prize winner Alice Munro: A look back at her career | url =http://www.cbc.ca/books/2013/10/nobel-prize-winner-alice-munro-a-look-back-at-her-career.html| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Canadian Broadcasting Corporation| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Od roku 1901 sa stala 13. ženou a prvou kanadskou laureátkou Nobelovej ceny.<ref name=cbcalookback>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nobel Prize winner Alice Munro: A look back at her career | url =http://www.cbc.ca/books/2013/10/nobel-prize-winner-alice-munro-a-look-back-at-her-career.html| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Canadian Broadcasting Corporation| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Ako zdôvodnenie komisia uviedla: „majsterka súčasnej [[poviedka|poviedky]]“.<ref name=cbcalookback/><ref name=nobelprofil>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Alice Munro - Facts | url =http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/2013/munro-facts.html| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Nobelova komisia| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> ==Diela== * ''Ako o život'', Vydavateľstvo Zelený kocúr, 2014, ISBN 9788097153434<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Munroová|meno=Alice|titul=Ako o život|url=https://zelenykocur.sk/collections/beletria/products/ako-o-zivot|dátum vydania=2014|dátum prístupu=2017-04-27|vydavateľ=- Vydavatel'stvo Zelený Kocúr, www.zelenykocur.sk|jazyk=slovensky}}</ref> *''Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo'', Vydavateľstvo Zelený kocúr, 2015, ISBN 9788089761173<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Munroová|meno=Alice|titul=Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo|url=https://zelenykocur.sk/collections/beletria/products/nenavist-priatelstvo-zvadzanie-laska-manzelstvo|dátum vydania=2015|dátum prístupu=27-04-2017|vydavateľ=Vydavatel'stvo Zelený kocúr (www.zelenykocur.sk)|jazyk=slovensky}}</ref> *''Láska dobrej ženy'', Vydavateľstvo Zelený kocúr, 2015, ISBN 9788089761067<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Munroová|meno=Alice|titul=Láska dobrej ženy|url=https://zelenykocur.sk/collections/beletria/products/laska-dobrej-zeny|dátum vydania=2015|dátum prístupu=27-04-2017|vydavateľ=Vydavatel'stvo Zelený kocúr, www.zelenykocur.sk|jazyk=po slovensky}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alice Munro}} == Externé odkazy == * [http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/2013/munro-facts.html Profil Alice Munro na stránke Nobelovej komisie] {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2001 – 2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Munrová, Alice}} [[Kategória:Kanadskí spisovatelia]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Kanadskí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositeľky Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositelia Bookerovej ceny]] [[Kategória:Osobnosti z Ontária]] [[Kategória:Kanadské osobnosti škótskeho pôvodu]] 73m24j7cvkr5p2aij10k0736k8fizrf 7416991 7416973 2022-07-29T11:07:55Z V&ltz 199444 keď už teda prechyľujeme, tak to robme zodpovedne - priezvisko sa výslovnostne končí na -u [manrou] (klasické koncové o v angličtine), teda -ová sa má pridať k celému originálnemu tvaru wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Munro | Rodné meno = Alice Laidlaw | Portrét = Alice Munro.jpg | Popis = kanadská spisovateľka | Dátum narodenia = {{dnv|1931|7|10}} | Miesto narodenia = [[Wingham]], [[Kanada]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Manželka = | Manžel = Jim Munro<!--<small>(1990{{--}}1998)</small>--><br />Gerry Fremlin<!-- <small>(1998{{--}}2000)</small>--> | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Alice Munroová''' [manrou] (rodená Laidlaw; * [[10. júl]] [[1931]], [[Wingham]], [[Kanada]]) je kanadská spisovateľka. Niektorí kritici ju považujú za kanadského [[Anton Pavlovič Čechov|Čechova]].<ref name="smebalogh">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Balogh| meno = Alexander| odkaz na autora = | titul = Nobelovu cenu za literatúru má kanadský Čechov, Alice Munroová| url = http://kultura.sme.sk/c/6964923/nobelovu-cenu-za-literaturu-ma-kanadsky-cechov-alice-munroova.html| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Petit Press| miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2013]] získala [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu]].<ref name=theguardianalicewins>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Higgins| meno = Charlotte| odkaz na autora = | titul = Alice Munro wins Nobel prize in literature | url =http://www.theguardian.com/books/2013/oct/10/alice-munro-wins-nobel-prize-in-literature| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> == Životopis == Medzi predkov jej otca patril škótsky autor [[James Hogg]].<ref name=cbcliterary>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Five things you might not know about Alice Munro: Alice Munro was born into a literary family | url =http://www.cbc.ca/books/2013/10/alice-munro-was-born-into-a-literary-family.html| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Canadian Broadcasting Corporation| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Pracovala aj v rádiu, na relácii ''Anthology''.<ref name=theguardianmanbooker>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Anderson| meno = Hephzibah | odkaz na autora = | titul = Alice Munro profile: The mistress of all she surveys | url =http://www.theguardian.com/books/2009/may/31/alice-munro-man-booker-prize-profile| dátum vydania = 31.05.2009| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> S manželom Jimom Munroom vlastnila kníhkupectvo vo [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victorii]].<ref name=theguardianten>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Anderson| meno = Hephzibah | odkaz na autora = | titul = Top 10 things you need to know about Alice Munro | url =http://www.theguardian.com/books/booksblog/2013/oct/10/top-ten-things-about-alice-munro| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = 10.10.2013| dátum prístupu = 12.10.2013| vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Jej prvá zbierka ''Dance of the Happy Shades'' bola vydaná v roku [[1968]]. V zbierke sa nachádzali poviedky napísané v rozpätí 15 rokov. Dielo získalo cenu ''Governor General's Award''.<ref name=theguardianmanbooker/> === Ocenenia === V roku [[1987]] získala kanadské ocenenie ''1986 Governor General's Literary Award'' za fikciu v anglickom jazyku.<ref name=cbcliterary/> 10. októbra 2013 sa podľa [[The Guardian]] stala druhou najväčšou favoritkou na toto ocenenie, po [[Haruki Murakami|Harukim Murakamim]]. Jej šanca sa odhadovala na 1 ku 4. Na druhé miesto odhadov sa dostala tesne pred vyhlásením výsledkov.<ref name=theguardiansance>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bury| meno = Liz | odkaz na autora = | titul = Nobel prize in literature: Munro emerges as second favourite to Murakami | url =http://www.theguardian.com/books/2013/oct/09/nobel-prize-literature-alice-munro-second-favourite| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.10.2013| vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Ešte v teň deň bolo oznámené, že získala [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovu cenu za literatúru]].<ref name=cbcalookback>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nobel Prize winner Alice Munro: A look back at her career | url =http://www.cbc.ca/books/2013/10/nobel-prize-winner-alice-munro-a-look-back-at-her-career.html| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Canadian Broadcasting Corporation| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Od roku 1901 sa stala 13. ženou a prvou kanadskou laureátkou Nobelovej ceny.<ref name=cbcalookback>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nobel Prize winner Alice Munro: A look back at her career | url =http://www.cbc.ca/books/2013/10/nobel-prize-winner-alice-munro-a-look-back-at-her-career.html| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Canadian Broadcasting Corporation| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Ako zdôvodnenie komisia uviedla: „majsterka súčasnej [[poviedka|poviedky]]“.<ref name=cbcalookback/><ref name=nobelprofil>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Alice Munro - Facts | url =http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/2013/munro-facts.html| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Nobelova komisia| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> ==Diela== * ''Ako o život'', Vydavateľstvo Zelený kocúr, 2014, ISBN 9788097153434<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Munroová|meno=Alice|titul=Ako o život|url=https://zelenykocur.sk/collections/beletria/products/ako-o-zivot|dátum vydania=2014|dátum prístupu=2017-04-27|vydavateľ=- Vydavatel'stvo Zelený Kocúr, www.zelenykocur.sk|jazyk=slovensky}}</ref> *''Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo'', Vydavateľstvo Zelený kocúr, 2015, ISBN 9788089761173<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Munroová|meno=Alice|titul=Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo|url=https://zelenykocur.sk/collections/beletria/products/nenavist-priatelstvo-zvadzanie-laska-manzelstvo|dátum vydania=2015|dátum prístupu=27-04-2017|vydavateľ=Vydavatel'stvo Zelený kocúr (www.zelenykocur.sk)|jazyk=slovensky}}</ref> *''Láska dobrej ženy'', Vydavateľstvo Zelený kocúr, 2015, ISBN 9788089761067<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Munroová|meno=Alice|titul=Láska dobrej ženy|url=https://zelenykocur.sk/collections/beletria/products/laska-dobrej-zeny|dátum vydania=2015|dátum prístupu=27-04-2017|vydavateľ=Vydavatel'stvo Zelený kocúr, www.zelenykocur.sk|jazyk=po slovensky}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alice Munro}} == Externé odkazy == * [http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/2013/munro-facts.html Profil Alice Munro na stránke Nobelovej komisie] {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2001 – 2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Munrová, Alice}} [[Kategória:Kanadskí spisovatelia]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Kanadskí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositeľky Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositelia Bookerovej ceny]] [[Kategória:Osobnosti z Ontária]] [[Kategória:Kanadské osobnosti škótskeho pôvodu]] 0h8wmdw60l6zuiq2pben83l4sk3jd6h 7416993 7416991 2022-07-29T11:08:21Z V&ltz 199444 V&ltz premiestnil stránku [[Alice Munrová]] na [[Alice Munroová]]: keď už teda prechyľujeme, tak to robme riadne - priezvisko sa výslovnostne končí na -u [manrou] (klasické koncové o v angličtine), teda -ová sa má pridať k celému originálnemu tvaru wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Munro | Rodné meno = Alice Laidlaw | Portrét = Alice Munro.jpg | Popis = kanadská spisovateľka | Dátum narodenia = {{dnv|1931|7|10}} | Miesto narodenia = [[Wingham]], [[Kanada]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Manželka = | Manžel = Jim Munro<!--<small>(1990{{--}}1998)</small>--><br />Gerry Fremlin<!-- <small>(1998{{--}}2000)</small>--> | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Alice Munroová''' [manrou] (rodená Laidlaw; * [[10. júl]] [[1931]], [[Wingham]], [[Kanada]]) je kanadská spisovateľka. Niektorí kritici ju považujú za kanadského [[Anton Pavlovič Čechov|Čechova]].<ref name="smebalogh">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Balogh| meno = Alexander| odkaz na autora = | titul = Nobelovu cenu za literatúru má kanadský Čechov, Alice Munroová| url = http://kultura.sme.sk/c/6964923/nobelovu-cenu-za-literaturu-ma-kanadsky-cechov-alice-munroova.html| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Petit Press| miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2013]] získala [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu]].<ref name=theguardianalicewins>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Higgins| meno = Charlotte| odkaz na autora = | titul = Alice Munro wins Nobel prize in literature | url =http://www.theguardian.com/books/2013/oct/10/alice-munro-wins-nobel-prize-in-literature| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> == Životopis == Medzi predkov jej otca patril škótsky autor [[James Hogg]].<ref name=cbcliterary>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Five things you might not know about Alice Munro: Alice Munro was born into a literary family | url =http://www.cbc.ca/books/2013/10/alice-munro-was-born-into-a-literary-family.html| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Canadian Broadcasting Corporation| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Pracovala aj v rádiu, na relácii ''Anthology''.<ref name=theguardianmanbooker>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Anderson| meno = Hephzibah | odkaz na autora = | titul = Alice Munro profile: The mistress of all she surveys | url =http://www.theguardian.com/books/2009/may/31/alice-munro-man-booker-prize-profile| dátum vydania = 31.05.2009| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> S manželom Jimom Munroom vlastnila kníhkupectvo vo [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victorii]].<ref name=theguardianten>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Anderson| meno = Hephzibah | odkaz na autora = | titul = Top 10 things you need to know about Alice Munro | url =http://www.theguardian.com/books/booksblog/2013/oct/10/top-ten-things-about-alice-munro| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = 10.10.2013| dátum prístupu = 12.10.2013| vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Jej prvá zbierka ''Dance of the Happy Shades'' bola vydaná v roku [[1968]]. V zbierke sa nachádzali poviedky napísané v rozpätí 15 rokov. Dielo získalo cenu ''Governor General's Award''.<ref name=theguardianmanbooker/> === Ocenenia === V roku [[1987]] získala kanadské ocenenie ''1986 Governor General's Literary Award'' za fikciu v anglickom jazyku.<ref name=cbcliterary/> 10. októbra 2013 sa podľa [[The Guardian]] stala druhou najväčšou favoritkou na toto ocenenie, po [[Haruki Murakami|Harukim Murakamim]]. Jej šanca sa odhadovala na 1 ku 4. Na druhé miesto odhadov sa dostala tesne pred vyhlásením výsledkov.<ref name=theguardiansance>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bury| meno = Liz | odkaz na autora = | titul = Nobel prize in literature: Munro emerges as second favourite to Murakami | url =http://www.theguardian.com/books/2013/oct/09/nobel-prize-literature-alice-munro-second-favourite| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.10.2013| vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Ešte v teň deň bolo oznámené, že získala [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovu cenu za literatúru]].<ref name=cbcalookback>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nobel Prize winner Alice Munro: A look back at her career | url =http://www.cbc.ca/books/2013/10/nobel-prize-winner-alice-munro-a-look-back-at-her-career.html| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Canadian Broadcasting Corporation| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Od roku 1901 sa stala 13. ženou a prvou kanadskou laureátkou Nobelovej ceny.<ref name=cbcalookback>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nobel Prize winner Alice Munro: A look back at her career | url =http://www.cbc.ca/books/2013/10/nobel-prize-winner-alice-munro-a-look-back-at-her-career.html| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Canadian Broadcasting Corporation| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Ako zdôvodnenie komisia uviedla: „majsterka súčasnej [[poviedka|poviedky]]“.<ref name=cbcalookback/><ref name=nobelprofil>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Alice Munro - Facts | url =http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/2013/munro-facts.html| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Nobelova komisia| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> ==Diela== * ''Ako o život'', Vydavateľstvo Zelený kocúr, 2014, ISBN 9788097153434<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Munroová|meno=Alice|titul=Ako o život|url=https://zelenykocur.sk/collections/beletria/products/ako-o-zivot|dátum vydania=2014|dátum prístupu=2017-04-27|vydavateľ=- Vydavatel'stvo Zelený Kocúr, www.zelenykocur.sk|jazyk=slovensky}}</ref> *''Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo'', Vydavateľstvo Zelený kocúr, 2015, ISBN 9788089761173<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Munroová|meno=Alice|titul=Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo|url=https://zelenykocur.sk/collections/beletria/products/nenavist-priatelstvo-zvadzanie-laska-manzelstvo|dátum vydania=2015|dátum prístupu=27-04-2017|vydavateľ=Vydavatel'stvo Zelený kocúr (www.zelenykocur.sk)|jazyk=slovensky}}</ref> *''Láska dobrej ženy'', Vydavateľstvo Zelený kocúr, 2015, ISBN 9788089761067<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Munroová|meno=Alice|titul=Láska dobrej ženy|url=https://zelenykocur.sk/collections/beletria/products/laska-dobrej-zeny|dátum vydania=2015|dátum prístupu=27-04-2017|vydavateľ=Vydavatel'stvo Zelený kocúr, www.zelenykocur.sk|jazyk=po slovensky}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alice Munro}} == Externé odkazy == * [http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/2013/munro-facts.html Profil Alice Munro na stránke Nobelovej komisie] {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2001 – 2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Munrová, Alice}} [[Kategória:Kanadskí spisovatelia]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Kanadskí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositeľky Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositelia Bookerovej ceny]] [[Kategória:Osobnosti z Ontária]] [[Kategória:Kanadské osobnosti škótskeho pôvodu]] 0h8wmdw60l6zuiq2pben83l4sk3jd6h 7417022 7416993 2022-07-29T11:44:17Z Robert Jahoda 157187 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Munro | Rodné meno = Alice Laidlaw | Portrét = Alice Munro.jpg | Popis = kanadská spisovateľka | Dátum narodenia = {{dnv|1931|7|10}} | Miesto narodenia = [[Wingham]], [[Kanada]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Manželka = | Manžel = Jim Munro<!--<small>(1990{{--}}1998)</small>--><br />Gerry Fremlin<!-- <small>(1998{{--}}2000)</small>--> | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Alice Munroová'''<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Gazdík |meno=Marián |titul=Mozaika alebo "patchwork" literatúry krajiny javorového listu? : (obraz o súčasnej anglokanadskej literatúre na Slovensku) |periodikum=Slovenské pohľady na literatúru, umenie a vedu |vydavateľ=[[Matica slovenská]] |miesto=Martin |dátum=2010 |ročník=IV. + 126 |číslo=2. |strany=51 |issn=1335-7786 |dátum prístupu=29.7.2022}}</ref> (slovenská výslovnosť: [manrou]; rodená Laidlaw; * [[10. júl]] [[1931]], [[Wingham]], [[Kanada]]) je kanadská spisovateľka. Niektorí kritici ju považujú za kanadského [[Anton Pavlovič Čechov|Čechova]].<ref name="smebalogh">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Balogh| meno = Alexander| odkaz na autora = | titul = Nobelovu cenu za literatúru má kanadský Čechov, Alice Munroová| url = http://kultura.sme.sk/c/6964923/nobelovu-cenu-za-literaturu-ma-kanadsky-cechov-alice-munroova.html| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Petit Press| miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2013]] získala [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu]].<ref name=theguardianalicewins>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Higgins| meno = Charlotte| odkaz na autora = | titul = Alice Munro wins Nobel prize in literature | url =http://www.theguardian.com/books/2013/oct/10/alice-munro-wins-nobel-prize-in-literature| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> == Životopis == Medzi predkov jej otca patril škótsky autor [[James Hogg]].<ref name=cbcliterary>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Five things you might not know about Alice Munro: Alice Munro was born into a literary family | url =http://www.cbc.ca/books/2013/10/alice-munro-was-born-into-a-literary-family.html| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Canadian Broadcasting Corporation| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Pracovala aj v rádiu, na relácii ''Anthology''.<ref name=theguardianmanbooker>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Anderson| meno = Hephzibah | odkaz na autora = | titul = Alice Munro profile: The mistress of all she surveys | url =http://www.theguardian.com/books/2009/may/31/alice-munro-man-booker-prize-profile| dátum vydania = 31.05.2009| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> S manželom Jimom Munroom vlastnila kníhkupectvo vo [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victorii]].<ref name=theguardianten>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Anderson| meno = Hephzibah | odkaz na autora = | titul = Top 10 things you need to know about Alice Munro | url =http://www.theguardian.com/books/booksblog/2013/oct/10/top-ten-things-about-alice-munro| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = 10.10.2013| dátum prístupu = 12.10.2013| vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Jej prvá zbierka ''Dance of the Happy Shades'' bola vydaná v roku [[1968]]. V zbierke sa nachádzali poviedky napísané v rozpätí 15 rokov. Dielo získalo cenu ''Governor General's Award''.<ref name=theguardianmanbooker/> === Ocenenia === V roku [[1987]] získala kanadské ocenenie ''1986 Governor General's Literary Award'' za fikciu v anglickom jazyku.<ref name=cbcliterary/> 10. októbra 2013 sa podľa [[The Guardian]] stala druhou najväčšou favoritkou na toto ocenenie, po [[Haruki Murakami|Harukim Murakamim]]. Jej šanca sa odhadovala na 1 ku 4. Na druhé miesto odhadov sa dostala tesne pred vyhlásením výsledkov.<ref name=theguardiansance>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bury| meno = Liz | odkaz na autora = | titul = Nobel prize in literature: Munro emerges as second favourite to Murakami | url =http://www.theguardian.com/books/2013/oct/09/nobel-prize-literature-alice-munro-second-favourite| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.10.2013| vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Ešte v teň deň bolo oznámené, že získala [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovu cenu za literatúru]].<ref name=cbcalookback>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nobel Prize winner Alice Munro: A look back at her career | url =http://www.cbc.ca/books/2013/10/nobel-prize-winner-alice-munro-a-look-back-at-her-career.html| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Canadian Broadcasting Corporation| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Od roku 1901 sa stala 13. ženou a prvou kanadskou laureátkou Nobelovej ceny.<ref name=cbcalookback>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nobel Prize winner Alice Munro: A look back at her career | url =http://www.cbc.ca/books/2013/10/nobel-prize-winner-alice-munro-a-look-back-at-her-career.html| dátum vydania = 10.10.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Canadian Broadcasting Corporation| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> Ako zdôvodnenie komisia uviedla: „majsterka súčasnej [[poviedka|poviedky]]“.<ref name=cbcalookback/><ref name=nobelprofil>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Alice Munro - Facts | url =http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/2013/munro-facts.html| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.10.2013| vydavateľ = Nobelova komisia| miesto = | jazyk =po anglicky}}</ref> ==Diela== * ''Ako o život'', Vydavateľstvo Zelený kocúr, 2014, ISBN 9788097153434<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Munroová|meno=Alice|titul=Ako o život|url=https://zelenykocur.sk/collections/beletria/products/ako-o-zivot|dátum vydania=2014|dátum prístupu=2017-04-27|vydavateľ=- Vydavatel'stvo Zelený Kocúr, www.zelenykocur.sk|jazyk=slovensky}}</ref> *''Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo'', Vydavateľstvo Zelený kocúr, 2015, ISBN 9788089761173<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Munroová|meno=Alice|titul=Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo|url=https://zelenykocur.sk/collections/beletria/products/nenavist-priatelstvo-zvadzanie-laska-manzelstvo|dátum vydania=2015|dátum prístupu=27-04-2017|vydavateľ=Vydavatel'stvo Zelený kocúr (www.zelenykocur.sk)|jazyk=slovensky}}</ref> *''Láska dobrej ženy'', Vydavateľstvo Zelený kocúr, 2015, ISBN 9788089761067<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Munroová|meno=Alice|titul=Láska dobrej ženy|url=https://zelenykocur.sk/collections/beletria/products/laska-dobrej-zeny|dátum vydania=2015|dátum prístupu=27-04-2017|vydavateľ=Vydavatel'stvo Zelený kocúr, www.zelenykocur.sk|jazyk=po slovensky}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alice Munro}} == Externé odkazy == * [http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/2013/munro-facts.html Profil Alice Munro na stránke Nobelovej komisie] {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2001 – 2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Munrová, Alice}} [[Kategória:Kanadskí spisovatelia]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Kanadskí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositeľky Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositelia Bookerovej ceny]] [[Kategória:Osobnosti z Ontária]] [[Kategória:Kanadské osobnosti škótskeho pôvodu]] n240ogyo3au6hpyyaqk9du71ft6frhy Alice Munro 0 497864 7417013 5625147 2022-07-29T11:16:34Z V&ltz 199444 wl wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Alice Munroová]] 0o5yxey0r648r7919aws2kyiazcje63 Diskusia:Alice Munroová 1 498131 7416995 5626589 2022-07-29T11:08:22Z V&ltz 199444 V&ltz premiestnil stránku [[Diskusia:Alice Munrová]] na [[Diskusia:Alice Munroová]]: keď už teda prechyľujeme, tak to robme riadne - priezvisko sa výslovnostne končí na -u [manrou] (klasické koncové o v angličtine), teda -ová sa má pridať k celému originálnemu tvaru wikitext text/x-wiki == Spotvorenie mena == Ďalšia, ktorej sme sprznili meno. Ona sa nevolá Munr. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:58, 13. október 2013 (UTC) [[Pravidlá slovenského pravopisu]]: „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky '''-a''', '''-o''' sa ženské priezviská tvoria príponou '''-ová''', pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva,“. <small>Hrubé písmo je kvôli citácii, nepochádza odo mňa.</small> [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:07, 13. október 2013 (UTC) :Áno, ibaže pravidlá umožňujú nechať známym ženám s priezviskami zakončenými samohláskami a, e, o, u neprechýlený tvar. Čo je aj dosť pochopiteľné, lebo vypustením tej samohlásky sa nedá vlastne zistiť správny originálny tvar. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:21, 13. október 2013 (UTC) :Z takéhoto tvaru je možné urobiť presmerovanie, ktoré aj urobené je. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:22, 13. október 2013 (UTC) ::Tu nejde o presmerovanie, ale o spotvorenie priezviska, a to je poriadny rozdiel. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:23, 13. október 2013 (UTC) ::Priezvisko je prechýlené podľa zákonom stanovenej jazykovej príručky. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:24, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, neoháňaj sa tou príručkou, keď je to možné neprechýliť, čo takisto umožňuje zákonom stanovená príručka: :::[[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]], str.74, bod 2.8: :::P o z n á m k a. – Cudzie priezviská známych umelkýň sa môžu (najmä vo vetnej súvislosti vyžadujúcej nominatív) ponechať :::v neprechýlenej podobe, napr. Gina Lollobrigida, Giulietta Masina, Nastasia Kinski, Grace Kelly, Claudia Cardinale. :::Tu sú uvedené dokonca aj priezviská končiace na -i a -y. '''Jasne je tu napísané, že sa nemusí vždy a za každú cenu prechylovať'''. Najlepší dôkaz toho kam môže viesť dogmatické trvanie na nejakom pravidle (ktoré dokonca má povolené výnimky) je Goldie Hawn(ová), ktorá sa vyslovuje s '''o''' na začiatku. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:09, 13. október 2013 (UTC) :::Dúfam, že je jasné, že 1,5 strany príručky je napísaných na to aby sa prechyľovalo, nie aby sa teraz všetko odvolávalo na dvojriadkovú poznámku (ktorá je dokonca uvedená malým písmom). Hawnová nie je argument, skôr kuriozita. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:52, 13. október 2013 (UTC) ::::Ak autori/vydavatelia nechceli, aby sme sa poznámkou riadili, nemali ju do [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] zahŕňať. --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:55, 13. október 2013 (UTC) ::::Takisto mi to príde ako absurdný jazykový purizmus, najmä ak je priamo v PSP pre toto stanovená výnimka. --<font face="Brush Script MT">[[Redaktor:Saskardin|<font color="black">''Saskardin''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Saskardin|<font color="black"><sup>''diskusia''</sup></font>]]</font> 13:58, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, je úplne jedno akým písmom je čo napísané, dôležité je čo tam píšu. Podstatný je fakt, že neprechyľovanie v niektorých prípadoch je plne v súlade s PSP. A nemôžeš na jednej strane PSP používať ako argument keď sa Ti to hodí, a na druhej strane ho odmietať, keď sa Ti to nehodí. Buď ho rešpektuješ, alebo nie. A Hawnová je argument - ukazuje kam až môže viesť dogmatizmus. A nie je to jediný prípad - videla som aj Capucine napísanú ako Capucinová, či Gina Nazzionale ako Gina Nazzionaleová. Problém je v tom, že napísané to veľa razy nevypadá ani zďaleka tak strašne ako vyslovené. A keď niekomu chýba cit pre jazyk, tak je potom po tejto stránke schopný všetkého. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:14, 13. október 2013 (UTC) :::Samozrejme, že to nie je jedno. Inak aj zmienky v literatúre o nej (''Slovenské pohľady'', č. 126 z roku 2010) sú v prechýlenej podobe.<br>Ešte by som chcel uviesť: „V kontexte slovenského jazyka sa majú rešpektovať zákonitosti slovenského jazyka, čo znamená, že aj cudzie ženské priezviská sa v kontexte slovenského jazyka (písaného i hovoreného) vo verejnom styku majú používať s náležitou koncovkou slovenského“, ktorá ďalej uvádza komentár k tebou citovanej poznámke: „V nominatíve sa v niektorých prípadoch môže používať aj podoba priezviska bez prechyľovania, a to najmä vtedy, keď sa uvádza meno samostatne (na plagáte, na navštívenke, na menovke, v adrese, podpise, na zoznamoch účastníkov rozličných podujatí, pri predstavovaní, odkazovaní a pod.“ [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/3261/] podobne na [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/2698/]. Nič z toho čo uvádza poradňa k výnimke na wiki nenastáva. A keď odporúčajú prechyľovať aj v odborných textoch, tak to svedči o tom, že samotný text je podstatnejší než krátka poznámka (čo je inak pre mňa zrejmé). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:35, 13. október 2013 (UTC) ::::"V nominatíve sa v niektorých prípadoch môže používať aj podoba priezviska bez prechyľovania, a to '''najmä vtedy''', keď sa uvádza meno samostatne (na plagáte, na navštívenke, na menovke, v adrese, podpise, na zoznamoch účastníkov rozličných podujatí, pri predstavovaní, odkazovaní '''a pod.'''“" Najmä vtedy neznamená len vtedy, ale hlavne vtedy, čo je veľký rozdiel, a pod. znamená aj v iných prípadoch (je jasné, že nemôžu uviesť všetky prípady), čo je inak pre mňa zrejmé. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:48, 13. október 2013 (UTC) Zosumarizujem: * PSP predpisuje prechyľovanie (do vyčerpávajúcich podrobností) * v takomto význame to potvrdzujú aj odpovede z jazykovej poradne a to aj pre odborné texty * v prechýlenej podobne je meno uvedené aj literatúre (a to priamo v časopise „pre literatúru, vedu a umenie“, takže relevantný zdroj) * prechýlené sú všetky priezviská žien na sk wiki a sú považované za primárne názvy A aj tak sa tu traja ľudia chytajú malej poznámky a ingorujú ostatný text PSP, poradne a mnou redundatne uvádzajú zmienku z literatúry. Lalinino ekvilibristické zdôraznenie rozdielov medzi „najmä“ a „len“ dokazuje, že sa chytá menšinovej časti a prehliada majoritu textu (a textov). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 15:30, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, to čo som uviedla nie je "ekvilibristické" zdôraznenie, ale rozlišovanie významu slov a odtieňov jazyka. Mám toho odčítaného viac než dosť na to, aby som chápala slová, aj skryté významy, nieto ešte také zrejmé veci.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:51, 13. október 2013 (UTC) Lalina, veď sme už o presne tomto istom diskutovali priamo s tebou 10krát. MY TU prechyľujeme vždy, keď nejde o umelecké meno, lebo sa nedá objektívne určiť, kto bude mať výnimku a kto nie (kto je známy a pod.). To teraz čakáš, že dovtedy to budeš opakovať, kým sa nevráti čas 10 rokov dozadu a zmenia sa všetky tunajšie postupy alebo čo? Okrem toho, toto nie je ZNÁMA umelkyňa (napr. ja ju nepoznám), takže tu neplatí ani tá výnimka z PSP. Tým je to celé bezpredmetné. [[Redaktor:Bronto|Bronto]] ([[Diskusia s redaktorom:Bronto|diskusia]]) 17:12, 13. október 2013 (UTC) sysb02ggcpw85fuaqzonxrpuxsisn6c 7417010 7416995 2022-07-29T11:15:52Z Vasiľ 2806 wikitext text/x-wiki == Spotvorenie mena == Ďalšia, ktorej sme sprznili meno. Ona sa nevolá Munr. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:58, 13. október 2013 (UTC) [[Pravidlá slovenského pravopisu]]: „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky '''-a''', '''-o''' sa ženské priezviská tvoria príponou '''-ová''', pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva,“. <small>Hrubé písmo je kvôli citácii, nepochádza odo mňa.</small> [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:07, 13. október 2013 (UTC) :Áno, ibaže pravidlá umožňujú nechať známym ženám s priezviskami zakončenými samohláskami a, e, o, u neprechýlený tvar. Čo je aj dosť pochopiteľné, lebo vypustením tej samohlásky sa nedá vlastne zistiť správny originálny tvar. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:21, 13. október 2013 (UTC) :Z takéhoto tvaru je možné urobiť presmerovanie, ktoré aj urobené je. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:22, 13. október 2013 (UTC) ::Tu nejde o presmerovanie, ale o spotvorenie priezviska, a to je poriadny rozdiel. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:23, 13. október 2013 (UTC) ::Priezvisko je prechýlené podľa zákonom stanovenej jazykovej príručky. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:24, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, neoháňaj sa tou príručkou, keď je to možné neprechýliť, čo takisto umožňuje zákonom stanovená príručka: :::[[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]], str.74, bod 2.8: :::P o z n á m k a. – Cudzie priezviská známych umelkýň sa môžu (najmä vo vetnej súvislosti vyžadujúcej nominatív) ponechať :::v neprechýlenej podobe, napr. Gina Lollobrigida, Giulietta Masina, Nastasia Kinski, Grace Kelly, Claudia Cardinale. :::Tu sú uvedené dokonca aj priezviská končiace na -i a -y. '''Jasne je tu napísané, že sa nemusí vždy a za každú cenu prechylovať'''. Najlepší dôkaz toho kam môže viesť dogmatické trvanie na nejakom pravidle (ktoré dokonca má povolené výnimky) je Goldie Hawn(ová), ktorá sa vyslovuje s '''o''' na začiatku. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:09, 13. október 2013 (UTC) :::Dúfam, že je jasné, že 1,5 strany príručky je napísaných na to aby sa prechyľovalo, nie aby sa teraz všetko odvolávalo na dvojriadkovú poznámku (ktorá je dokonca uvedená malým písmom). Hawnová nie je argument, skôr kuriozita. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:52, 13. október 2013 (UTC) ::::Ak autori/vydavatelia nechceli, aby sme sa poznámkou riadili, nemali ju do [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] zahŕňať. --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:55, 13. október 2013 (UTC) ::::Takisto mi to príde ako absurdný jazykový purizmus, najmä ak je priamo v PSP pre toto stanovená výnimka. --<font face="Brush Script MT">[[Redaktor:Saskardin|<font color="black">''Saskardin''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Saskardin|<font color="black"><sup>''diskusia''</sup></font>]]</font> 13:58, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, je úplne jedno akým písmom je čo napísané, dôležité je čo tam píšu. Podstatný je fakt, že neprechyľovanie v niektorých prípadoch je plne v súlade s PSP. A nemôžeš na jednej strane PSP používať ako argument keď sa Ti to hodí, a na druhej strane ho odmietať, keď sa Ti to nehodí. Buď ho rešpektuješ, alebo nie. A Hawnová je argument - ukazuje kam až môže viesť dogmatizmus. A nie je to jediný prípad - videla som aj Capucine napísanú ako Capucinová, či Gina Nazzionale ako Gina Nazzionaleová. Problém je v tom, že napísané to veľa razy nevypadá ani zďaleka tak strašne ako vyslovené. A keď niekomu chýba cit pre jazyk, tak je potom po tejto stránke schopný všetkého. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:14, 13. október 2013 (UTC) :::Samozrejme, že to nie je jedno. Inak aj zmienky v literatúre o nej (''Slovenské pohľady'', č. 126 z roku 2010) sú v prechýlenej podobe.<br>Ešte by som chcel uviesť: „V kontexte slovenského jazyka sa majú rešpektovať zákonitosti slovenského jazyka, čo znamená, že aj cudzie ženské priezviská sa v kontexte slovenského jazyka (písaného i hovoreného) vo verejnom styku majú používať s náležitou koncovkou slovenského“, ktorá ďalej uvádza komentár k tebou citovanej poznámke: „V nominatíve sa v niektorých prípadoch môže používať aj podoba priezviska bez prechyľovania, a to najmä vtedy, keď sa uvádza meno samostatne (na plagáte, na navštívenke, na menovke, v adrese, podpise, na zoznamoch účastníkov rozličných podujatí, pri predstavovaní, odkazovaní a pod.“ [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/3261/] podobne na [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/2698/]. Nič z toho čo uvádza poradňa k výnimke na wiki nenastáva. A keď odporúčajú prechyľovať aj v odborných textoch, tak to svedči o tom, že samotný text je podstatnejší než krátka poznámka (čo je inak pre mňa zrejmé). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:35, 13. október 2013 (UTC) ::::"V nominatíve sa v niektorých prípadoch môže používať aj podoba priezviska bez prechyľovania, a to '''najmä vtedy''', keď sa uvádza meno samostatne (na plagáte, na navštívenke, na menovke, v adrese, podpise, na zoznamoch účastníkov rozličných podujatí, pri predstavovaní, odkazovaní '''a pod.'''“" Najmä vtedy neznamená len vtedy, ale hlavne vtedy, čo je veľký rozdiel, a pod. znamená aj v iných prípadoch (je jasné, že nemôžu uviesť všetky prípady), čo je inak pre mňa zrejmé. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:48, 13. október 2013 (UTC) Zosumarizujem: * PSP predpisuje prechyľovanie (do vyčerpávajúcich podrobností) * v takomto význame to potvrdzujú aj odpovede z jazykovej poradne a to aj pre odborné texty * v prechýlenej podobne je meno uvedené aj literatúre (a to priamo v časopise „pre literatúru, vedu a umenie“, takže relevantný zdroj) * prechýlené sú všetky priezviská žien na sk wiki a sú považované za primárne názvy A aj tak sa tu traja ľudia chytajú malej poznámky a ingorujú ostatný text PSP, poradne a mnou redundatne uvádzajú zmienku z literatúry. Lalinino ekvilibristické zdôraznenie rozdielov medzi „najmä“ a „len“ dokazuje, že sa chytá menšinovej časti a prehliada majoritu textu (a textov). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 15:30, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, to čo som uviedla nie je "ekvilibristické" zdôraznenie, ale rozlišovanie významu slov a odtieňov jazyka. Mám toho odčítaného viac než dosť na to, aby som chápala slová, aj skryté významy, nieto ešte také zrejmé veci.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:51, 13. október 2013 (UTC) Lalina, veď sme už o presne tomto istom diskutovali priamo s tebou 10krát. MY TU prechyľujeme vždy, keď nejde o umelecké meno, lebo sa nedá objektívne určiť, kto bude mať výnimku a kto nie (kto je známy a pod.). To teraz čakáš, že dovtedy to budeš opakovať, kým sa nevráti čas 10 rokov dozadu a zmenia sa všetky tunajšie postupy alebo čo? Okrem toho, toto nie je ZNÁMA umelkyňa (napr. ja ju nepoznám), takže tu neplatí ani tá výnimka z PSP. Tým je to celé bezpredmetné. [[Redaktor:Bronto|Bronto]] ([[Diskusia s redaktorom:Bronto|diskusia]]) 17:12, 13. október 2013 (UTC) Z čoho vychádza tvar „Munroová“? PSP 2000 píše: „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky -a, -o sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva…“. To jasne dáva tvar Munrová. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:15, 29. júl 2022 (UTC) laz3rs3v3z58tfhhgjt6vjpzfdx2plo 7417015 7417010 2022-07-29T11:20:40Z Vasiľ 2806 https://beliana.sav.sk/heslo/kanadska-literatura wikitext text/x-wiki == Spotvorenie mena == Ďalšia, ktorej sme sprznili meno. Ona sa nevolá Munr. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:58, 13. október 2013 (UTC) [[Pravidlá slovenského pravopisu]]: „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky '''-a''', '''-o''' sa ženské priezviská tvoria príponou '''-ová''', pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva,“. <small>Hrubé písmo je kvôli citácii, nepochádza odo mňa.</small> [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:07, 13. október 2013 (UTC) :Áno, ibaže pravidlá umožňujú nechať známym ženám s priezviskami zakončenými samohláskami a, e, o, u neprechýlený tvar. Čo je aj dosť pochopiteľné, lebo vypustením tej samohlásky sa nedá vlastne zistiť správny originálny tvar. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:21, 13. október 2013 (UTC) :Z takéhoto tvaru je možné urobiť presmerovanie, ktoré aj urobené je. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:22, 13. október 2013 (UTC) ::Tu nejde o presmerovanie, ale o spotvorenie priezviska, a to je poriadny rozdiel. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:23, 13. október 2013 (UTC) ::Priezvisko je prechýlené podľa zákonom stanovenej jazykovej príručky. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:24, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, neoháňaj sa tou príručkou, keď je to možné neprechýliť, čo takisto umožňuje zákonom stanovená príručka: :::[[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]], str.74, bod 2.8: :::P o z n á m k a. – Cudzie priezviská známych umelkýň sa môžu (najmä vo vetnej súvislosti vyžadujúcej nominatív) ponechať :::v neprechýlenej podobe, napr. Gina Lollobrigida, Giulietta Masina, Nastasia Kinski, Grace Kelly, Claudia Cardinale. :::Tu sú uvedené dokonca aj priezviská končiace na -i a -y. '''Jasne je tu napísané, že sa nemusí vždy a za každú cenu prechylovať'''. Najlepší dôkaz toho kam môže viesť dogmatické trvanie na nejakom pravidle (ktoré dokonca má povolené výnimky) je Goldie Hawn(ová), ktorá sa vyslovuje s '''o''' na začiatku. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:09, 13. október 2013 (UTC) :::Dúfam, že je jasné, že 1,5 strany príručky je napísaných na to aby sa prechyľovalo, nie aby sa teraz všetko odvolávalo na dvojriadkovú poznámku (ktorá je dokonca uvedená malým písmom). Hawnová nie je argument, skôr kuriozita. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:52, 13. október 2013 (UTC) ::::Ak autori/vydavatelia nechceli, aby sme sa poznámkou riadili, nemali ju do [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] zahŕňať. --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:55, 13. október 2013 (UTC) ::::Takisto mi to príde ako absurdný jazykový purizmus, najmä ak je priamo v PSP pre toto stanovená výnimka. --<font face="Brush Script MT">[[Redaktor:Saskardin|<font color="black">''Saskardin''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Saskardin|<font color="black"><sup>''diskusia''</sup></font>]]</font> 13:58, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, je úplne jedno akým písmom je čo napísané, dôležité je čo tam píšu. Podstatný je fakt, že neprechyľovanie v niektorých prípadoch je plne v súlade s PSP. A nemôžeš na jednej strane PSP používať ako argument keď sa Ti to hodí, a na druhej strane ho odmietať, keď sa Ti to nehodí. Buď ho rešpektuješ, alebo nie. A Hawnová je argument - ukazuje kam až môže viesť dogmatizmus. A nie je to jediný prípad - videla som aj Capucine napísanú ako Capucinová, či Gina Nazzionale ako Gina Nazzionaleová. Problém je v tom, že napísané to veľa razy nevypadá ani zďaleka tak strašne ako vyslovené. A keď niekomu chýba cit pre jazyk, tak je potom po tejto stránke schopný všetkého. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:14, 13. október 2013 (UTC) :::Samozrejme, že to nie je jedno. Inak aj zmienky v literatúre o nej (''Slovenské pohľady'', č. 126 z roku 2010) sú v prechýlenej podobe.<br>Ešte by som chcel uviesť: „V kontexte slovenského jazyka sa majú rešpektovať zákonitosti slovenského jazyka, čo znamená, že aj cudzie ženské priezviská sa v kontexte slovenského jazyka (písaného i hovoreného) vo verejnom styku majú používať s náležitou koncovkou slovenského“, ktorá ďalej uvádza komentár k tebou citovanej poznámke: „V nominatíve sa v niektorých prípadoch môže používať aj podoba priezviska bez prechyľovania, a to najmä vtedy, keď sa uvádza meno samostatne (na plagáte, na navštívenke, na menovke, v adrese, podpise, na zoznamoch účastníkov rozličných podujatí, pri predstavovaní, odkazovaní a pod.“ [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/3261/] podobne na [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/2698/]. Nič z toho čo uvádza poradňa k výnimke na wiki nenastáva. A keď odporúčajú prechyľovať aj v odborných textoch, tak to svedči o tom, že samotný text je podstatnejší než krátka poznámka (čo je inak pre mňa zrejmé). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:35, 13. október 2013 (UTC) ::::"V nominatíve sa v niektorých prípadoch môže používať aj podoba priezviska bez prechyľovania, a to '''najmä vtedy''', keď sa uvádza meno samostatne (na plagáte, na navštívenke, na menovke, v adrese, podpise, na zoznamoch účastníkov rozličných podujatí, pri predstavovaní, odkazovaní '''a pod.'''“" Najmä vtedy neznamená len vtedy, ale hlavne vtedy, čo je veľký rozdiel, a pod. znamená aj v iných prípadoch (je jasné, že nemôžu uviesť všetky prípady), čo je inak pre mňa zrejmé. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:48, 13. október 2013 (UTC) Zosumarizujem: * PSP predpisuje prechyľovanie (do vyčerpávajúcich podrobností) * v takomto význame to potvrdzujú aj odpovede z jazykovej poradne a to aj pre odborné texty * v prechýlenej podobne je meno uvedené aj literatúre (a to priamo v časopise „pre literatúru, vedu a umenie“, takže relevantný zdroj) * prechýlené sú všetky priezviská žien na sk wiki a sú považované za primárne názvy A aj tak sa tu traja ľudia chytajú malej poznámky a ingorujú ostatný text PSP, poradne a mnou redundatne uvádzajú zmienku z literatúry. Lalinino ekvilibristické zdôraznenie rozdielov medzi „najmä“ a „len“ dokazuje, že sa chytá menšinovej časti a prehliada majoritu textu (a textov). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 15:30, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, to čo som uviedla nie je "ekvilibristické" zdôraznenie, ale rozlišovanie významu slov a odtieňov jazyka. Mám toho odčítaného viac než dosť na to, aby som chápala slová, aj skryté významy, nieto ešte také zrejmé veci.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:51, 13. október 2013 (UTC) Lalina, veď sme už o presne tomto istom diskutovali priamo s tebou 10krát. MY TU prechyľujeme vždy, keď nejde o umelecké meno, lebo sa nedá objektívne určiť, kto bude mať výnimku a kto nie (kto je známy a pod.). To teraz čakáš, že dovtedy to budeš opakovať, kým sa nevráti čas 10 rokov dozadu a zmenia sa všetky tunajšie postupy alebo čo? Okrem toho, toto nie je ZNÁMA umelkyňa (napr. ja ju nepoznám), takže tu neplatí ani tá výnimka z PSP. Tým je to celé bezpredmetné. [[Redaktor:Bronto|Bronto]] ([[Diskusia s redaktorom:Bronto|diskusia]]) 17:12, 13. október 2013 (UTC) Z čoho vychádza tvar „Munroová“? PSP 2000 píše: „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky -a, -o sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva…“. To jasne dáva tvar Munrová. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:15, 29. júl 2022 (UTC) PS V Beliane [https://beliana.sav.sk/heslo/kanadska-literatura] je spomínaná ako „A. Munrová“. Takže s tým čo som už predtým uviedol je jasné, že tvar Munroová je nedoložený a chybný. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:20, 29. júl 2022 (UTC) kj4zzjw1rtoylda4x95obhhok2wjqn4 7417019 7417015 2022-07-29T11:29:31Z V&ltz 199444 /* Spotvorenie mena */ odpoveď wikitext text/x-wiki == Spotvorenie mena == Ďalšia, ktorej sme sprznili meno. Ona sa nevolá Munr. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:58, 13. október 2013 (UTC) [[Pravidlá slovenského pravopisu]]: „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky '''-a''', '''-o''' sa ženské priezviská tvoria príponou '''-ová''', pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva,“. <small>Hrubé písmo je kvôli citácii, nepochádza odo mňa.</small> [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:07, 13. október 2013 (UTC) :Áno, ibaže pravidlá umožňujú nechať známym ženám s priezviskami zakončenými samohláskami a, e, o, u neprechýlený tvar. Čo je aj dosť pochopiteľné, lebo vypustením tej samohlásky sa nedá vlastne zistiť správny originálny tvar. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:21, 13. október 2013 (UTC) :Z takéhoto tvaru je možné urobiť presmerovanie, ktoré aj urobené je. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:22, 13. október 2013 (UTC) ::Tu nejde o presmerovanie, ale o spotvorenie priezviska, a to je poriadny rozdiel. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:23, 13. október 2013 (UTC) ::Priezvisko je prechýlené podľa zákonom stanovenej jazykovej príručky. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:24, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, neoháňaj sa tou príručkou, keď je to možné neprechýliť, čo takisto umožňuje zákonom stanovená príručka: :::[[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]], str.74, bod 2.8: :::P o z n á m k a. – Cudzie priezviská známych umelkýň sa môžu (najmä vo vetnej súvislosti vyžadujúcej nominatív) ponechať :::v neprechýlenej podobe, napr. Gina Lollobrigida, Giulietta Masina, Nastasia Kinski, Grace Kelly, Claudia Cardinale. :::Tu sú uvedené dokonca aj priezviská končiace na -i a -y. '''Jasne je tu napísané, že sa nemusí vždy a za každú cenu prechylovať'''. Najlepší dôkaz toho kam môže viesť dogmatické trvanie na nejakom pravidle (ktoré dokonca má povolené výnimky) je Goldie Hawn(ová), ktorá sa vyslovuje s '''o''' na začiatku. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:09, 13. október 2013 (UTC) :::Dúfam, že je jasné, že 1,5 strany príručky je napísaných na to aby sa prechyľovalo, nie aby sa teraz všetko odvolávalo na dvojriadkovú poznámku (ktorá je dokonca uvedená malým písmom). Hawnová nie je argument, skôr kuriozita. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:52, 13. október 2013 (UTC) ::::Ak autori/vydavatelia nechceli, aby sme sa poznámkou riadili, nemali ju do [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] zahŕňať. --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:55, 13. október 2013 (UTC) ::::Takisto mi to príde ako absurdný jazykový purizmus, najmä ak je priamo v PSP pre toto stanovená výnimka. --<font face="Brush Script MT">[[Redaktor:Saskardin|<font color="black">''Saskardin''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Saskardin|<font color="black"><sup>''diskusia''</sup></font>]]</font> 13:58, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, je úplne jedno akým písmom je čo napísané, dôležité je čo tam píšu. Podstatný je fakt, že neprechyľovanie v niektorých prípadoch je plne v súlade s PSP. A nemôžeš na jednej strane PSP používať ako argument keď sa Ti to hodí, a na druhej strane ho odmietať, keď sa Ti to nehodí. Buď ho rešpektuješ, alebo nie. A Hawnová je argument - ukazuje kam až môže viesť dogmatizmus. A nie je to jediný prípad - videla som aj Capucine napísanú ako Capucinová, či Gina Nazzionale ako Gina Nazzionaleová. Problém je v tom, že napísané to veľa razy nevypadá ani zďaleka tak strašne ako vyslovené. A keď niekomu chýba cit pre jazyk, tak je potom po tejto stránke schopný všetkého. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:14, 13. október 2013 (UTC) :::Samozrejme, že to nie je jedno. Inak aj zmienky v literatúre o nej (''Slovenské pohľady'', č. 126 z roku 2010) sú v prechýlenej podobe.<br>Ešte by som chcel uviesť: „V kontexte slovenského jazyka sa majú rešpektovať zákonitosti slovenského jazyka, čo znamená, že aj cudzie ženské priezviská sa v kontexte slovenského jazyka (písaného i hovoreného) vo verejnom styku majú používať s náležitou koncovkou slovenského“, ktorá ďalej uvádza komentár k tebou citovanej poznámke: „V nominatíve sa v niektorých prípadoch môže používať aj podoba priezviska bez prechyľovania, a to najmä vtedy, keď sa uvádza meno samostatne (na plagáte, na navštívenke, na menovke, v adrese, podpise, na zoznamoch účastníkov rozličných podujatí, pri predstavovaní, odkazovaní a pod.“ [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/3261/] podobne na [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/2698/]. Nič z toho čo uvádza poradňa k výnimke na wiki nenastáva. A keď odporúčajú prechyľovať aj v odborných textoch, tak to svedči o tom, že samotný text je podstatnejší než krátka poznámka (čo je inak pre mňa zrejmé). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:35, 13. október 2013 (UTC) ::::"V nominatíve sa v niektorých prípadoch môže používať aj podoba priezviska bez prechyľovania, a to '''najmä vtedy''', keď sa uvádza meno samostatne (na plagáte, na navštívenke, na menovke, v adrese, podpise, na zoznamoch účastníkov rozličných podujatí, pri predstavovaní, odkazovaní '''a pod.'''“" Najmä vtedy neznamená len vtedy, ale hlavne vtedy, čo je veľký rozdiel, a pod. znamená aj v iných prípadoch (je jasné, že nemôžu uviesť všetky prípady), čo je inak pre mňa zrejmé. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:48, 13. október 2013 (UTC) Zosumarizujem: * PSP predpisuje prechyľovanie (do vyčerpávajúcich podrobností) * v takomto význame to potvrdzujú aj odpovede z jazykovej poradne a to aj pre odborné texty * v prechýlenej podobne je meno uvedené aj literatúre (a to priamo v časopise „pre literatúru, vedu a umenie“, takže relevantný zdroj) * prechýlené sú všetky priezviská žien na sk wiki a sú považované za primárne názvy A aj tak sa tu traja ľudia chytajú malej poznámky a ingorujú ostatný text PSP, poradne a mnou redundatne uvádzajú zmienku z literatúry. Lalinino ekvilibristické zdôraznenie rozdielov medzi „najmä“ a „len“ dokazuje, že sa chytá menšinovej časti a prehliada majoritu textu (a textov). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 15:30, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, to čo som uviedla nie je "ekvilibristické" zdôraznenie, ale rozlišovanie významu slov a odtieňov jazyka. Mám toho odčítaného viac než dosť na to, aby som chápala slová, aj skryté významy, nieto ešte také zrejmé veci.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:51, 13. október 2013 (UTC) Lalina, veď sme už o presne tomto istom diskutovali priamo s tebou 10krát. MY TU prechyľujeme vždy, keď nejde o umelecké meno, lebo sa nedá objektívne určiť, kto bude mať výnimku a kto nie (kto je známy a pod.). To teraz čakáš, že dovtedy to budeš opakovať, kým sa nevráti čas 10 rokov dozadu a zmenia sa všetky tunajšie postupy alebo čo? Okrem toho, toto nie je ZNÁMA umelkyňa (napr. ja ju nepoznám), takže tu neplatí ani tá výnimka z PSP. Tým je to celé bezpredmetné. [[Redaktor:Bronto|Bronto]] ([[Diskusia s redaktorom:Bronto|diskusia]]) 17:12, 13. október 2013 (UTC) Z čoho vychádza tvar „Munroová“? PSP 2000 píše: „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky -a, -o sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva…“. To jasne dáva tvar Munrová. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:15, 29. júl 2022 (UTC) PS V Beliane [https://beliana.sav.sk/heslo/kanadska-literatura] je spomínaná ako „A. Munrová“. Takže s tým čo som už predtým uviedol je jasné, že tvar Munroová je nedoložený a chybný. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:20, 29. júl 2022 (UTC) :Z originálnej výslovnosti, kde sa síce píše na konci -o, ale toto koncové -o sa vyslovuje ako -ou, teda [manrou], teda v tomto prípade sa treba riadiť bodom 2.3, nie 2.2. Takisto by sme zachovávali výslovnosť pri skloňovaní mužského priezviska - Munro, od Munroa, s Munroom, nie od ''Munra'', s ''Munrom''. Pozrite sa napríklad, ako sú vydávané jej knihy v slovenskom preklade. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:29, 29. júl 2022 (UTC) f0fcenl57pwpxowtkc84rua1x2ndsvu 7417020 7417019 2022-07-29T11:37:39Z Teslaton 12161 /* Spotvorenie mena */ re wikitext text/x-wiki == Spotvorenie mena == Ďalšia, ktorej sme sprznili meno. Ona sa nevolá Munr. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:58, 13. október 2013 (UTC) [[Pravidlá slovenského pravopisu]]: „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky '''-a''', '''-o''' sa ženské priezviská tvoria príponou '''-ová''', pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva,“. <small>Hrubé písmo je kvôli citácii, nepochádza odo mňa.</small> [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:07, 13. október 2013 (UTC) :Áno, ibaže pravidlá umožňujú nechať známym ženám s priezviskami zakončenými samohláskami a, e, o, u neprechýlený tvar. Čo je aj dosť pochopiteľné, lebo vypustením tej samohlásky sa nedá vlastne zistiť správny originálny tvar. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:21, 13. október 2013 (UTC) :Z takéhoto tvaru je možné urobiť presmerovanie, ktoré aj urobené je. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:22, 13. október 2013 (UTC) ::Tu nejde o presmerovanie, ale o spotvorenie priezviska, a to je poriadny rozdiel. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:23, 13. október 2013 (UTC) ::Priezvisko je prechýlené podľa zákonom stanovenej jazykovej príručky. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:24, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, neoháňaj sa tou príručkou, keď je to možné neprechýliť, čo takisto umožňuje zákonom stanovená príručka: :::[[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]], str.74, bod 2.8: :::P o z n á m k a. – Cudzie priezviská známych umelkýň sa môžu (najmä vo vetnej súvislosti vyžadujúcej nominatív) ponechať :::v neprechýlenej podobe, napr. Gina Lollobrigida, Giulietta Masina, Nastasia Kinski, Grace Kelly, Claudia Cardinale. :::Tu sú uvedené dokonca aj priezviská končiace na -i a -y. '''Jasne je tu napísané, že sa nemusí vždy a za každú cenu prechylovať'''. Najlepší dôkaz toho kam môže viesť dogmatické trvanie na nejakom pravidle (ktoré dokonca má povolené výnimky) je Goldie Hawn(ová), ktorá sa vyslovuje s '''o''' na začiatku. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:09, 13. október 2013 (UTC) :::Dúfam, že je jasné, že 1,5 strany príručky je napísaných na to aby sa prechyľovalo, nie aby sa teraz všetko odvolávalo na dvojriadkovú poznámku (ktorá je dokonca uvedená malým písmom). Hawnová nie je argument, skôr kuriozita. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:52, 13. október 2013 (UTC) ::::Ak autori/vydavatelia nechceli, aby sme sa poznámkou riadili, nemali ju do [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] zahŕňať. --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:55, 13. október 2013 (UTC) ::::Takisto mi to príde ako absurdný jazykový purizmus, najmä ak je priamo v PSP pre toto stanovená výnimka. --<font face="Brush Script MT">[[Redaktor:Saskardin|<font color="black">''Saskardin''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Saskardin|<font color="black"><sup>''diskusia''</sup></font>]]</font> 13:58, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, je úplne jedno akým písmom je čo napísané, dôležité je čo tam píšu. Podstatný je fakt, že neprechyľovanie v niektorých prípadoch je plne v súlade s PSP. A nemôžeš na jednej strane PSP používať ako argument keď sa Ti to hodí, a na druhej strane ho odmietať, keď sa Ti to nehodí. Buď ho rešpektuješ, alebo nie. A Hawnová je argument - ukazuje kam až môže viesť dogmatizmus. A nie je to jediný prípad - videla som aj Capucine napísanú ako Capucinová, či Gina Nazzionale ako Gina Nazzionaleová. Problém je v tom, že napísané to veľa razy nevypadá ani zďaleka tak strašne ako vyslovené. A keď niekomu chýba cit pre jazyk, tak je potom po tejto stránke schopný všetkého. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:14, 13. október 2013 (UTC) :::Samozrejme, že to nie je jedno. Inak aj zmienky v literatúre o nej (''Slovenské pohľady'', č. 126 z roku 2010) sú v prechýlenej podobe.<br>Ešte by som chcel uviesť: „V kontexte slovenského jazyka sa majú rešpektovať zákonitosti slovenského jazyka, čo znamená, že aj cudzie ženské priezviská sa v kontexte slovenského jazyka (písaného i hovoreného) vo verejnom styku majú používať s náležitou koncovkou slovenského“, ktorá ďalej uvádza komentár k tebou citovanej poznámke: „V nominatíve sa v niektorých prípadoch môže používať aj podoba priezviska bez prechyľovania, a to najmä vtedy, keď sa uvádza meno samostatne (na plagáte, na navštívenke, na menovke, v adrese, podpise, na zoznamoch účastníkov rozličných podujatí, pri predstavovaní, odkazovaní a pod.“ [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/3261/] podobne na [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/2698/]. Nič z toho čo uvádza poradňa k výnimke na wiki nenastáva. A keď odporúčajú prechyľovať aj v odborných textoch, tak to svedči o tom, že samotný text je podstatnejší než krátka poznámka (čo je inak pre mňa zrejmé). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:35, 13. október 2013 (UTC) ::::"V nominatíve sa v niektorých prípadoch môže používať aj podoba priezviska bez prechyľovania, a to '''najmä vtedy''', keď sa uvádza meno samostatne (na plagáte, na navštívenke, na menovke, v adrese, podpise, na zoznamoch účastníkov rozličných podujatí, pri predstavovaní, odkazovaní '''a pod.'''“" Najmä vtedy neznamená len vtedy, ale hlavne vtedy, čo je veľký rozdiel, a pod. znamená aj v iných prípadoch (je jasné, že nemôžu uviesť všetky prípady), čo je inak pre mňa zrejmé. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:48, 13. október 2013 (UTC) Zosumarizujem: * PSP predpisuje prechyľovanie (do vyčerpávajúcich podrobností) * v takomto význame to potvrdzujú aj odpovede z jazykovej poradne a to aj pre odborné texty * v prechýlenej podobne je meno uvedené aj literatúre (a to priamo v časopise „pre literatúru, vedu a umenie“, takže relevantný zdroj) * prechýlené sú všetky priezviská žien na sk wiki a sú považované za primárne názvy A aj tak sa tu traja ľudia chytajú malej poznámky a ingorujú ostatný text PSP, poradne a mnou redundatne uvádzajú zmienku z literatúry. Lalinino ekvilibristické zdôraznenie rozdielov medzi „najmä“ a „len“ dokazuje, že sa chytá menšinovej časti a prehliada majoritu textu (a textov). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 15:30, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, to čo som uviedla nie je "ekvilibristické" zdôraznenie, ale rozlišovanie významu slov a odtieňov jazyka. Mám toho odčítaného viac než dosť na to, aby som chápala slová, aj skryté významy, nieto ešte také zrejmé veci.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:51, 13. október 2013 (UTC) Lalina, veď sme už o presne tomto istom diskutovali priamo s tebou 10krát. MY TU prechyľujeme vždy, keď nejde o umelecké meno, lebo sa nedá objektívne určiť, kto bude mať výnimku a kto nie (kto je známy a pod.). To teraz čakáš, že dovtedy to budeš opakovať, kým sa nevráti čas 10 rokov dozadu a zmenia sa všetky tunajšie postupy alebo čo? Okrem toho, toto nie je ZNÁMA umelkyňa (napr. ja ju nepoznám), takže tu neplatí ani tá výnimka z PSP. Tým je to celé bezpredmetné. [[Redaktor:Bronto|Bronto]] ([[Diskusia s redaktorom:Bronto|diskusia]]) 17:12, 13. október 2013 (UTC) Z čoho vychádza tvar „Munroová“? PSP 2000 píše: „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky -a, -o sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva…“. To jasne dáva tvar Munrová. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:15, 29. júl 2022 (UTC) PS V Beliane [https://beliana.sav.sk/heslo/kanadska-literatura] je spomínaná ako „A. Munrová“. Takže s tým čo som už predtým uviedol je jasné, že tvar Munroová je nedoložený a chybný. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:20, 29. júl 2022 (UTC) :Z originálnej výslovnosti, kde sa síce píše na konci -o, ale toto koncové -o sa vyslovuje ako -ou, teda [manrou], teda v tomto prípade sa treba riadiť bodom 2.3, nie 2.2. Takisto by sme zachovávali výslovnosť pri skloňovaní mužského priezviska - Munro, od Munroa, s Munroom, nie od ''Munra'', s ''Munrom''. Pozrite sa napríklad, ako sú vydávané jej knihy v slovenskom preklade. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:29, 29. júl 2022 (UTC) ::Len tam pozor, lebo veľká časť sú české preklady [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Munro,+Alice,+1931-&theme=system][https://www.martinus.sk/search?q=alice+munro]. Ale hej, aj pri tých zopár slovenských, ak je použitý prechýlený tvar, je to tvar ''Munroová''. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:37, 29. júl 2022 (UTC) hn79hmsfzqk4sybn824na8y1bswcmhd 7417021 7417020 2022-07-29T11:38:10Z Vasiľ 2806 wikitext text/x-wiki == Spotvorenie mena == Ďalšia, ktorej sme sprznili meno. Ona sa nevolá Munr. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:58, 13. október 2013 (UTC) [[Pravidlá slovenského pravopisu]]: „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky '''-a''', '''-o''' sa ženské priezviská tvoria príponou '''-ová''', pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva,“. <small>Hrubé písmo je kvôli citácii, nepochádza odo mňa.</small> [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:07, 13. október 2013 (UTC) :Áno, ibaže pravidlá umožňujú nechať známym ženám s priezviskami zakončenými samohláskami a, e, o, u neprechýlený tvar. Čo je aj dosť pochopiteľné, lebo vypustením tej samohlásky sa nedá vlastne zistiť správny originálny tvar. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:21, 13. október 2013 (UTC) :Z takéhoto tvaru je možné urobiť presmerovanie, ktoré aj urobené je. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:22, 13. október 2013 (UTC) ::Tu nejde o presmerovanie, ale o spotvorenie priezviska, a to je poriadny rozdiel. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:23, 13. október 2013 (UTC) ::Priezvisko je prechýlené podľa zákonom stanovenej jazykovej príručky. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:24, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, neoháňaj sa tou príručkou, keď je to možné neprechýliť, čo takisto umožňuje zákonom stanovená príručka: :::[[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]], str.74, bod 2.8: :::P o z n á m k a. – Cudzie priezviská známych umelkýň sa môžu (najmä vo vetnej súvislosti vyžadujúcej nominatív) ponechať :::v neprechýlenej podobe, napr. Gina Lollobrigida, Giulietta Masina, Nastasia Kinski, Grace Kelly, Claudia Cardinale. :::Tu sú uvedené dokonca aj priezviská končiace na -i a -y. '''Jasne je tu napísané, že sa nemusí vždy a za každú cenu prechylovať'''. Najlepší dôkaz toho kam môže viesť dogmatické trvanie na nejakom pravidle (ktoré dokonca má povolené výnimky) je Goldie Hawn(ová), ktorá sa vyslovuje s '''o''' na začiatku. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:09, 13. október 2013 (UTC) :::Dúfam, že je jasné, že 1,5 strany príručky je napísaných na to aby sa prechyľovalo, nie aby sa teraz všetko odvolávalo na dvojriadkovú poznámku (ktorá je dokonca uvedená malým písmom). Hawnová nie je argument, skôr kuriozita. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:52, 13. október 2013 (UTC) ::::Ak autori/vydavatelia nechceli, aby sme sa poznámkou riadili, nemali ju do [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] zahŕňať. --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:55, 13. október 2013 (UTC) ::::Takisto mi to príde ako absurdný jazykový purizmus, najmä ak je priamo v PSP pre toto stanovená výnimka. --<font face="Brush Script MT">[[Redaktor:Saskardin|<font color="black">''Saskardin''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Saskardin|<font color="black"><sup>''diskusia''</sup></font>]]</font> 13:58, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, je úplne jedno akým písmom je čo napísané, dôležité je čo tam píšu. Podstatný je fakt, že neprechyľovanie v niektorých prípadoch je plne v súlade s PSP. A nemôžeš na jednej strane PSP používať ako argument keď sa Ti to hodí, a na druhej strane ho odmietať, keď sa Ti to nehodí. Buď ho rešpektuješ, alebo nie. A Hawnová je argument - ukazuje kam až môže viesť dogmatizmus. A nie je to jediný prípad - videla som aj Capucine napísanú ako Capucinová, či Gina Nazzionale ako Gina Nazzionaleová. Problém je v tom, že napísané to veľa razy nevypadá ani zďaleka tak strašne ako vyslovené. A keď niekomu chýba cit pre jazyk, tak je potom po tejto stránke schopný všetkého. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:14, 13. október 2013 (UTC) :::Samozrejme, že to nie je jedno. Inak aj zmienky v literatúre o nej (''Slovenské pohľady'', č. 126 z roku 2010) sú v prechýlenej podobe.<br>Ešte by som chcel uviesť: „V kontexte slovenského jazyka sa majú rešpektovať zákonitosti slovenského jazyka, čo znamená, že aj cudzie ženské priezviská sa v kontexte slovenského jazyka (písaného i hovoreného) vo verejnom styku majú používať s náležitou koncovkou slovenského“, ktorá ďalej uvádza komentár k tebou citovanej poznámke: „V nominatíve sa v niektorých prípadoch môže používať aj podoba priezviska bez prechyľovania, a to najmä vtedy, keď sa uvádza meno samostatne (na plagáte, na navštívenke, na menovke, v adrese, podpise, na zoznamoch účastníkov rozličných podujatí, pri predstavovaní, odkazovaní a pod.“ [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/3261/] podobne na [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/2698/]. Nič z toho čo uvádza poradňa k výnimke na wiki nenastáva. A keď odporúčajú prechyľovať aj v odborných textoch, tak to svedči o tom, že samotný text je podstatnejší než krátka poznámka (čo je inak pre mňa zrejmé). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:35, 13. október 2013 (UTC) ::::"V nominatíve sa v niektorých prípadoch môže používať aj podoba priezviska bez prechyľovania, a to '''najmä vtedy''', keď sa uvádza meno samostatne (na plagáte, na navštívenke, na menovke, v adrese, podpise, na zoznamoch účastníkov rozličných podujatí, pri predstavovaní, odkazovaní '''a pod.'''“" Najmä vtedy neznamená len vtedy, ale hlavne vtedy, čo je veľký rozdiel, a pod. znamená aj v iných prípadoch (je jasné, že nemôžu uviesť všetky prípady), čo je inak pre mňa zrejmé. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:48, 13. október 2013 (UTC) Zosumarizujem: * PSP predpisuje prechyľovanie (do vyčerpávajúcich podrobností) * v takomto význame to potvrdzujú aj odpovede z jazykovej poradne a to aj pre odborné texty * v prechýlenej podobne je meno uvedené aj literatúre (a to priamo v časopise „pre literatúru, vedu a umenie“, takže relevantný zdroj) * prechýlené sú všetky priezviská žien na sk wiki a sú považované za primárne názvy A aj tak sa tu traja ľudia chytajú malej poznámky a ingorujú ostatný text PSP, poradne a mnou redundatne uvádzajú zmienku z literatúry. Lalinino ekvilibristické zdôraznenie rozdielov medzi „najmä“ a „len“ dokazuje, že sa chytá menšinovej časti a prehliada majoritu textu (a textov). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 15:30, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, to čo som uviedla nie je "ekvilibristické" zdôraznenie, ale rozlišovanie významu slov a odtieňov jazyka. Mám toho odčítaného viac než dosť na to, aby som chápala slová, aj skryté významy, nieto ešte také zrejmé veci.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:51, 13. október 2013 (UTC) Lalina, veď sme už o presne tomto istom diskutovali priamo s tebou 10krát. MY TU prechyľujeme vždy, keď nejde o umelecké meno, lebo sa nedá objektívne určiť, kto bude mať výnimku a kto nie (kto je známy a pod.). To teraz čakáš, že dovtedy to budeš opakovať, kým sa nevráti čas 10 rokov dozadu a zmenia sa všetky tunajšie postupy alebo čo? Okrem toho, toto nie je ZNÁMA umelkyňa (napr. ja ju nepoznám), takže tu neplatí ani tá výnimka z PSP. Tým je to celé bezpredmetné. [[Redaktor:Bronto|Bronto]] ([[Diskusia s redaktorom:Bronto|diskusia]]) 17:12, 13. október 2013 (UTC) Z čoho vychádza tvar „Munroová“? PSP 2000 píše: „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky -a, -o sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva…“. To jasne dáva tvar Munrová. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:15, 29. júl 2022 (UTC) PS V Beliane [https://beliana.sav.sk/heslo/kanadska-literatura] je spomínaná ako „A. Munrová“. Takže s tým čo som už predtým uviedol je jasné, že tvar Munroová je nedoložený a chybný. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:20, 29. júl 2022 (UTC) :Z originálnej výslovnosti, kde sa síce píše na konci -o, ale toto koncové -o sa vyslovuje ako -ou, teda [manrou], teda v tomto prípade sa treba riadiť bodom 2.3, nie 2.2. Takisto by sme zachovávali výslovnosť pri skloňovaní mužského priezviska - Munro, od Munroa, s Munroom, nie od ''Munra'', s ''Munrom''. Pozrite sa napríklad, ako sú vydávané jej knihy v slovenskom preklade. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:29, 29. júl 2022 (UTC) ::Len tam pozor, lebo veľká časť sú české preklady [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Munro,+Alice,+1931-&theme=system][https://www.martinus.sk/search?q=alice+munro]. Ale hej, aj pri tých zopár slovenských, ak je použitý prechýlený tvar, je to tvar ''Munroová''. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:37, 29. júl 2022 (UTC) :Len pre niektoré skupiny písmen je stanovené podobné vynechanie. Ukončenie -o medzi tieto prípady nepatrí. Tvar v priezviska v slovenskom preklade evidentne vychádza z českých prekladov. V podobe Munroová ide o chybnú aplikáciu PSP. To je na revert. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:38, 29. júl 2022 (UTC) mi8m6u3jqlbj8jpxq8jr9yo5q37hdg3 7417023 7417021 2022-07-29T11:45:02Z V&ltz 199444 /* Spotvorenie mena */ odpoveď wikitext text/x-wiki == Spotvorenie mena == Ďalšia, ktorej sme sprznili meno. Ona sa nevolá Munr. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:58, 13. október 2013 (UTC) [[Pravidlá slovenského pravopisu]]: „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky '''-a''', '''-o''' sa ženské priezviská tvoria príponou '''-ová''', pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva,“. <small>Hrubé písmo je kvôli citácii, nepochádza odo mňa.</small> [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:07, 13. október 2013 (UTC) :Áno, ibaže pravidlá umožňujú nechať známym ženám s priezviskami zakončenými samohláskami a, e, o, u neprechýlený tvar. Čo je aj dosť pochopiteľné, lebo vypustením tej samohlásky sa nedá vlastne zistiť správny originálny tvar. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:21, 13. október 2013 (UTC) :Z takéhoto tvaru je možné urobiť presmerovanie, ktoré aj urobené je. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:22, 13. október 2013 (UTC) ::Tu nejde o presmerovanie, ale o spotvorenie priezviska, a to je poriadny rozdiel. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:23, 13. október 2013 (UTC) ::Priezvisko je prechýlené podľa zákonom stanovenej jazykovej príručky. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:24, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, neoháňaj sa tou príručkou, keď je to možné neprechýliť, čo takisto umožňuje zákonom stanovená príručka: :::[[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]], str.74, bod 2.8: :::P o z n á m k a. – Cudzie priezviská známych umelkýň sa môžu (najmä vo vetnej súvislosti vyžadujúcej nominatív) ponechať :::v neprechýlenej podobe, napr. Gina Lollobrigida, Giulietta Masina, Nastasia Kinski, Grace Kelly, Claudia Cardinale. :::Tu sú uvedené dokonca aj priezviská končiace na -i a -y. '''Jasne je tu napísané, že sa nemusí vždy a za každú cenu prechylovať'''. Najlepší dôkaz toho kam môže viesť dogmatické trvanie na nejakom pravidle (ktoré dokonca má povolené výnimky) je Goldie Hawn(ová), ktorá sa vyslovuje s '''o''' na začiatku. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:09, 13. október 2013 (UTC) :::Dúfam, že je jasné, že 1,5 strany príručky je napísaných na to aby sa prechyľovalo, nie aby sa teraz všetko odvolávalo na dvojriadkovú poznámku (ktorá je dokonca uvedená malým písmom). Hawnová nie je argument, skôr kuriozita. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:52, 13. október 2013 (UTC) ::::Ak autori/vydavatelia nechceli, aby sme sa poznámkou riadili, nemali ju do [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] zahŕňať. --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:55, 13. október 2013 (UTC) ::::Takisto mi to príde ako absurdný jazykový purizmus, najmä ak je priamo v PSP pre toto stanovená výnimka. --<font face="Brush Script MT">[[Redaktor:Saskardin|<font color="black">''Saskardin''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Saskardin|<font color="black"><sup>''diskusia''</sup></font>]]</font> 13:58, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, je úplne jedno akým písmom je čo napísané, dôležité je čo tam píšu. Podstatný je fakt, že neprechyľovanie v niektorých prípadoch je plne v súlade s PSP. A nemôžeš na jednej strane PSP používať ako argument keď sa Ti to hodí, a na druhej strane ho odmietať, keď sa Ti to nehodí. Buď ho rešpektuješ, alebo nie. A Hawnová je argument - ukazuje kam až môže viesť dogmatizmus. A nie je to jediný prípad - videla som aj Capucine napísanú ako Capucinová, či Gina Nazzionale ako Gina Nazzionaleová. Problém je v tom, že napísané to veľa razy nevypadá ani zďaleka tak strašne ako vyslovené. A keď niekomu chýba cit pre jazyk, tak je potom po tejto stránke schopný všetkého. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:14, 13. október 2013 (UTC) :::Samozrejme, že to nie je jedno. Inak aj zmienky v literatúre o nej (''Slovenské pohľady'', č. 126 z roku 2010) sú v prechýlenej podobe.<br>Ešte by som chcel uviesť: „V kontexte slovenského jazyka sa majú rešpektovať zákonitosti slovenského jazyka, čo znamená, že aj cudzie ženské priezviská sa v kontexte slovenského jazyka (písaného i hovoreného) vo verejnom styku majú používať s náležitou koncovkou slovenského“, ktorá ďalej uvádza komentár k tebou citovanej poznámke: „V nominatíve sa v niektorých prípadoch môže používať aj podoba priezviska bez prechyľovania, a to najmä vtedy, keď sa uvádza meno samostatne (na plagáte, na navštívenke, na menovke, v adrese, podpise, na zoznamoch účastníkov rozličných podujatí, pri predstavovaní, odkazovaní a pod.“ [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/3261/] podobne na [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/2698/]. Nič z toho čo uvádza poradňa k výnimke na wiki nenastáva. A keď odporúčajú prechyľovať aj v odborných textoch, tak to svedči o tom, že samotný text je podstatnejší než krátka poznámka (čo je inak pre mňa zrejmé). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:35, 13. október 2013 (UTC) ::::"V nominatíve sa v niektorých prípadoch môže používať aj podoba priezviska bez prechyľovania, a to '''najmä vtedy''', keď sa uvádza meno samostatne (na plagáte, na navštívenke, na menovke, v adrese, podpise, na zoznamoch účastníkov rozličných podujatí, pri predstavovaní, odkazovaní '''a pod.'''“" Najmä vtedy neznamená len vtedy, ale hlavne vtedy, čo je veľký rozdiel, a pod. znamená aj v iných prípadoch (je jasné, že nemôžu uviesť všetky prípady), čo je inak pre mňa zrejmé. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:48, 13. október 2013 (UTC) Zosumarizujem: * PSP predpisuje prechyľovanie (do vyčerpávajúcich podrobností) * v takomto význame to potvrdzujú aj odpovede z jazykovej poradne a to aj pre odborné texty * v prechýlenej podobne je meno uvedené aj literatúre (a to priamo v časopise „pre literatúru, vedu a umenie“, takže relevantný zdroj) * prechýlené sú všetky priezviská žien na sk wiki a sú považované za primárne názvy A aj tak sa tu traja ľudia chytajú malej poznámky a ingorujú ostatný text PSP, poradne a mnou redundatne uvádzajú zmienku z literatúry. Lalinino ekvilibristické zdôraznenie rozdielov medzi „najmä“ a „len“ dokazuje, že sa chytá menšinovej časti a prehliada majoritu textu (a textov). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 15:30, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, to čo som uviedla nie je "ekvilibristické" zdôraznenie, ale rozlišovanie významu slov a odtieňov jazyka. Mám toho odčítaného viac než dosť na to, aby som chápala slová, aj skryté významy, nieto ešte také zrejmé veci.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:51, 13. október 2013 (UTC) Lalina, veď sme už o presne tomto istom diskutovali priamo s tebou 10krát. MY TU prechyľujeme vždy, keď nejde o umelecké meno, lebo sa nedá objektívne určiť, kto bude mať výnimku a kto nie (kto je známy a pod.). To teraz čakáš, že dovtedy to budeš opakovať, kým sa nevráti čas 10 rokov dozadu a zmenia sa všetky tunajšie postupy alebo čo? Okrem toho, toto nie je ZNÁMA umelkyňa (napr. ja ju nepoznám), takže tu neplatí ani tá výnimka z PSP. Tým je to celé bezpredmetné. [[Redaktor:Bronto|Bronto]] ([[Diskusia s redaktorom:Bronto|diskusia]]) 17:12, 13. október 2013 (UTC) Z čoho vychádza tvar „Munroová“? PSP 2000 píše: „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky -a, -o sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva…“. To jasne dáva tvar Munrová. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:15, 29. júl 2022 (UTC) PS V Beliane [https://beliana.sav.sk/heslo/kanadska-literatura] je spomínaná ako „A. Munrová“. Takže s tým čo som už predtým uviedol je jasné, že tvar Munroová je nedoložený a chybný. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:20, 29. júl 2022 (UTC) :Z originálnej výslovnosti, kde sa síce píše na konci -o, ale toto koncové -o sa vyslovuje ako -ou, teda [manrou], teda v tomto prípade sa treba riadiť bodom 2.3, nie 2.2. Takisto by sme zachovávali výslovnosť pri skloňovaní mužského priezviska - Munro, od Munroa, s Munroom, nie od ''Munra'', s ''Munrom''. Pozrite sa napríklad, ako sú vydávané jej knihy v slovenskom preklade. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:29, 29. júl 2022 (UTC) ::Len tam pozor, lebo veľká časť sú české preklady [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Munro,+Alice,+1931-&theme=system][https://www.martinus.sk/search?q=alice+munro]. Ale hej, aj pri tých zopár slovenských, ak je použitý prechýlený tvar, je to tvar ''Munroová''. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:37, 29. júl 2022 (UTC) :Len pre niektoré skupiny písmen je stanovené podobné vynechanie. Ukončenie -o medzi tieto prípady nepatrí. Tvar v priezviska v slovenskom preklade evidentne vychádza z českých prekladov. V podobe Munroová ide o chybnú aplikáciu PSP. To je na revert. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:38, 29. júl 2022 (UTC) ::Vasiľ, v tomto prípade to má čeština a slovenčina rovnako. Proste, ak sa to nechápe ako samostatná morféma, tak to nevypadáva pri skloňovaní (s Munr'''o'''om/s Munr'''o'''em, Munr'''o'''ovi) a zachováva sa aj pri prechyľovaní (Munroová). A naopak, ak sa to pri skloňovaní stráca (Beňo, od Beňa, Beňovi), tak to vypadáva aj pri prechyľovaní (Beňová). [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:45, 29. júl 2022 (UTC) ky9ysq57476s7w5rsv1kd4z5nuy5t9o 7417025 7417023 2022-07-29T11:51:07Z Vasiľ 2806 wikitext text/x-wiki == Spotvorenie mena == Ďalšia, ktorej sme sprznili meno. Ona sa nevolá Munr. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:58, 13. október 2013 (UTC) [[Pravidlá slovenského pravopisu]]: „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky '''-a''', '''-o''' sa ženské priezviská tvoria príponou '''-ová''', pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva,“. <small>Hrubé písmo je kvôli citácii, nepochádza odo mňa.</small> [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:07, 13. október 2013 (UTC) :Áno, ibaže pravidlá umožňujú nechať známym ženám s priezviskami zakončenými samohláskami a, e, o, u neprechýlený tvar. Čo je aj dosť pochopiteľné, lebo vypustením tej samohlásky sa nedá vlastne zistiť správny originálny tvar. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:21, 13. október 2013 (UTC) :Z takéhoto tvaru je možné urobiť presmerovanie, ktoré aj urobené je. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:22, 13. október 2013 (UTC) ::Tu nejde o presmerovanie, ale o spotvorenie priezviska, a to je poriadny rozdiel. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:23, 13. október 2013 (UTC) ::Priezvisko je prechýlené podľa zákonom stanovenej jazykovej príručky. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:24, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, neoháňaj sa tou príručkou, keď je to možné neprechýliť, čo takisto umožňuje zákonom stanovená príručka: :::[[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]], str.74, bod 2.8: :::P o z n á m k a. – Cudzie priezviská známych umelkýň sa môžu (najmä vo vetnej súvislosti vyžadujúcej nominatív) ponechať :::v neprechýlenej podobe, napr. Gina Lollobrigida, Giulietta Masina, Nastasia Kinski, Grace Kelly, Claudia Cardinale. :::Tu sú uvedené dokonca aj priezviská končiace na -i a -y. '''Jasne je tu napísané, že sa nemusí vždy a za každú cenu prechylovať'''. Najlepší dôkaz toho kam môže viesť dogmatické trvanie na nejakom pravidle (ktoré dokonca má povolené výnimky) je Goldie Hawn(ová), ktorá sa vyslovuje s '''o''' na začiatku. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:09, 13. október 2013 (UTC) :::Dúfam, že je jasné, že 1,5 strany príručky je napísaných na to aby sa prechyľovalo, nie aby sa teraz všetko odvolávalo na dvojriadkovú poznámku (ktorá je dokonca uvedená malým písmom). Hawnová nie je argument, skôr kuriozita. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:52, 13. október 2013 (UTC) ::::Ak autori/vydavatelia nechceli, aby sme sa poznámkou riadili, nemali ju do [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] zahŕňať. --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:55, 13. október 2013 (UTC) ::::Takisto mi to príde ako absurdný jazykový purizmus, najmä ak je priamo v PSP pre toto stanovená výnimka. --<font face="Brush Script MT">[[Redaktor:Saskardin|<font color="black">''Saskardin''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Saskardin|<font color="black"><sup>''diskusia''</sup></font>]]</font> 13:58, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, je úplne jedno akým písmom je čo napísané, dôležité je čo tam píšu. Podstatný je fakt, že neprechyľovanie v niektorých prípadoch je plne v súlade s PSP. A nemôžeš na jednej strane PSP používať ako argument keď sa Ti to hodí, a na druhej strane ho odmietať, keď sa Ti to nehodí. Buď ho rešpektuješ, alebo nie. A Hawnová je argument - ukazuje kam až môže viesť dogmatizmus. A nie je to jediný prípad - videla som aj Capucine napísanú ako Capucinová, či Gina Nazzionale ako Gina Nazzionaleová. Problém je v tom, že napísané to veľa razy nevypadá ani zďaleka tak strašne ako vyslovené. A keď niekomu chýba cit pre jazyk, tak je potom po tejto stránke schopný všetkého. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:14, 13. október 2013 (UTC) :::Samozrejme, že to nie je jedno. Inak aj zmienky v literatúre o nej (''Slovenské pohľady'', č. 126 z roku 2010) sú v prechýlenej podobe.<br>Ešte by som chcel uviesť: „V kontexte slovenského jazyka sa majú rešpektovať zákonitosti slovenského jazyka, čo znamená, že aj cudzie ženské priezviská sa v kontexte slovenského jazyka (písaného i hovoreného) vo verejnom styku majú používať s náležitou koncovkou slovenského“, ktorá ďalej uvádza komentár k tebou citovanej poznámke: „V nominatíve sa v niektorých prípadoch môže používať aj podoba priezviska bez prechyľovania, a to najmä vtedy, keď sa uvádza meno samostatne (na plagáte, na navštívenke, na menovke, v adrese, podpise, na zoznamoch účastníkov rozličných podujatí, pri predstavovaní, odkazovaní a pod.“ [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/3261/] podobne na [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/2698/]. Nič z toho čo uvádza poradňa k výnimke na wiki nenastáva. A keď odporúčajú prechyľovať aj v odborných textoch, tak to svedči o tom, že samotný text je podstatnejší než krátka poznámka (čo je inak pre mňa zrejmé). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:35, 13. október 2013 (UTC) ::::"V nominatíve sa v niektorých prípadoch môže používať aj podoba priezviska bez prechyľovania, a to '''najmä vtedy''', keď sa uvádza meno samostatne (na plagáte, na navštívenke, na menovke, v adrese, podpise, na zoznamoch účastníkov rozličných podujatí, pri predstavovaní, odkazovaní '''a pod.'''“" Najmä vtedy neznamená len vtedy, ale hlavne vtedy, čo je veľký rozdiel, a pod. znamená aj v iných prípadoch (je jasné, že nemôžu uviesť všetky prípady), čo je inak pre mňa zrejmé. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:48, 13. október 2013 (UTC) Zosumarizujem: * PSP predpisuje prechyľovanie (do vyčerpávajúcich podrobností) * v takomto význame to potvrdzujú aj odpovede z jazykovej poradne a to aj pre odborné texty * v prechýlenej podobne je meno uvedené aj literatúre (a to priamo v časopise „pre literatúru, vedu a umenie“, takže relevantný zdroj) * prechýlené sú všetky priezviská žien na sk wiki a sú považované za primárne názvy A aj tak sa tu traja ľudia chytajú malej poznámky a ingorujú ostatný text PSP, poradne a mnou redundatne uvádzajú zmienku z literatúry. Lalinino ekvilibristické zdôraznenie rozdielov medzi „najmä“ a „len“ dokazuje, že sa chytá menšinovej časti a prehliada majoritu textu (a textov). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 15:30, 13. október 2013 (UTC) :::Vasiľ, to čo som uviedla nie je "ekvilibristické" zdôraznenie, ale rozlišovanie významu slov a odtieňov jazyka. Mám toho odčítaného viac než dosť na to, aby som chápala slová, aj skryté významy, nieto ešte také zrejmé veci.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:51, 13. október 2013 (UTC) Lalina, veď sme už o presne tomto istom diskutovali priamo s tebou 10krát. MY TU prechyľujeme vždy, keď nejde o umelecké meno, lebo sa nedá objektívne určiť, kto bude mať výnimku a kto nie (kto je známy a pod.). To teraz čakáš, že dovtedy to budeš opakovať, kým sa nevráti čas 10 rokov dozadu a zmenia sa všetky tunajšie postupy alebo čo? Okrem toho, toto nie je ZNÁMA umelkyňa (napr. ja ju nepoznám), takže tu neplatí ani tá výnimka z PSP. Tým je to celé bezpredmetné. [[Redaktor:Bronto|Bronto]] ([[Diskusia s redaktorom:Bronto|diskusia]]) 17:12, 13. október 2013 (UTC) Z čoho vychádza tvar „Munroová“? PSP 2000 píše: „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky -a, -o sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva…“. To jasne dáva tvar Munrová. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:15, 29. júl 2022 (UTC) PS V Beliane [https://beliana.sav.sk/heslo/kanadska-literatura] je spomínaná ako „A. Munrová“. Takže s tým čo som už predtým uviedol je jasné, že tvar Munroová je nedoložený a chybný. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:20, 29. júl 2022 (UTC) :Z originálnej výslovnosti, kde sa síce píše na konci -o, ale toto koncové -o sa vyslovuje ako -ou, teda [manrou], teda v tomto prípade sa treba riadiť bodom 2.3, nie 2.2. Takisto by sme zachovávali výslovnosť pri skloňovaní mužského priezviska - Munro, od Munroa, s Munroom, nie od ''Munra'', s ''Munrom''. Pozrite sa napríklad, ako sú vydávané jej knihy v slovenskom preklade. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:29, 29. júl 2022 (UTC) ::Len tam pozor, lebo veľká časť sú české preklady [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Munro,+Alice,+1931-&theme=system][https://www.martinus.sk/search?q=alice+munro]. Ale hej, aj pri tých zopár slovenských, ak je použitý prechýlený tvar, je to tvar ''Munroová''. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:37, 29. júl 2022 (UTC) :Len pre niektoré skupiny písmen je stanovené podobné vynechanie. Ukončenie -o medzi tieto prípady nepatrí. Tvar v priezviska v slovenskom preklade evidentne vychádza z českých prekladov. V podobe Munroová ide o chybnú aplikáciu PSP. To je na revert. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:38, 29. júl 2022 (UTC) ::Vasiľ, v tomto prípade to má čeština a slovenčina rovnako. Proste, ak sa to nechápe ako samostatná morféma, tak to nevypadáva pri skloňovaní (s Munr'''o'''om/s Munr'''o'''em, Munr'''o'''ovi) a zachováva sa aj pri prechyľovaní (Munroová). A naopak, ak sa to pri skloňovaní stráca (Beňo, od Beňa, Beňovi), tak to vypadáva aj pri prechyľovaní (Beňová). [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 11:45, 29. júl 2022 (UTC) ::Nič také PSP neuvádza, rovnako ani recenzovaná Beliana takú podobu nepozná. Takže evidentne to cs a sk nemá rovnako. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:51, 29. júl 2022 (UTC) n08f4pf9ao4u1nk5t8ronjfhm3oktja Elektrický rušeň 361 0 517065 7416814 7364898 2022-07-28T20:34:50Z 94.228.88.90 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hnacie dráhové vozidlo | názov = Elektrický rušeň radu 361 | obrázok = I10 326 Bf Poprad-Tatry, 361 003.jpg | veľkosť obrázku = 270px | popis obrázku = Elektrický rušeň 361 v stanici Poprad-Tatry | rýchlosť = {{kmh|160|m}} (''361.0 - po úprave na 160 km/h'')<br /> {{kmh|160|m}} (''361.1'') | motor = | trvalý výkon = 3 600 kW/DC<br />3 200 kW/AC | špičkový výkon = | viacnásobné riadenie = | usporiadanie pojazdu = Bo' Bo' | trvalá sila = | maximálna sila = | rozchod = {{mm|1435|m}} | minimálny polomer oblúku = {{m|120|m}} | hmotnosť = {{tona|86|m}} | adhézna hmotnosť = {{tona|86|m}} | dĺžka = {{mm|16800|m}} | šírka = {{mm|2940|m}} | výška = {{mm|4650|m}} | priemer kolies = {{mm|1250|m}} | brzda = pneumatická priamočinná brzda<br />elektrická samočinná brzda<br />[[elektrodynamická brzda]] | výrobca = [[Škoda Plzeň]] | rekonštrukcia = [[ŽOS Vrútky]] | prevádzkovateľ = [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]] | rok výroby = | rok rekonštrukcie = 2011 – 2017 | staré označenie ČSD = | továrenské označenie = | počet kusov = 5 (''361.0'')<br />21 (''361.1'') | v prevádzke = 2011 – súčasnosť | napájacie sústavy = 3 kV [[jednosmerný prúd|js]], 25 kV~50 Hz | regulácia výkonu = impulzná | trakčný motor = Škoda 11 AL 4542 FiR | výkon trakčného motora = 900 kW/DC<br />800 kW/AC | prenos krútiaceho momentu = Kĺbová spojka Škoda }} '''Elektrický rušeň 361''' je dvojsystémový rušeň vyrábaný pre [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnú spoločnosť Slovensko]]. Ide o komplexnú rekonštrukciu strojov [[Elektrický rušeň 362]] ZSSK v spoločnosti [[ŽOS Vrútky]]. V novembri [[2009]] sa začalo pracovať na prvom prototype - rekonštrukcií strojov 361.001. Ako základ bol použitý košický stroj 362.006, pričom jeho elektrická časť bola v priebehu roku [[2009]] sčasti použitá pri oprave požiarom poškodenej 362.006 z ktorej vznikol z hľadiska výkonu i riadiacej elektroniky určitý medzistupeň vývoja medzi radami [[Elektrický rušeň 362|362]]/[[Elektrický rušeň 363|363]] a radou 361. Z pôvodného radu 362 zostane zachovaná len skriňa a upravené podvozky, vrátane trakčných motorov a brzdových jednotiek. Hlavnou výhodou, okrem predĺženia životnosti, je rekonštrukcia jednosystémového HDV pre jednosmernú napájaciu sústavu 3 kV na vozidlo dvojsystémové - 3kV js / 25kV 50 Hz. Toto HDV vie vyvinúť rýchlosť 140 km/h, ale vďaka počiatočným poruchám sa pristúpilo k vývoju radu 361.1, ktorej maximálna rýchlosť je 160 km/h. Lokomotívy rady 361.0 medzitým prešli úpravou na 160 km/h. Z dôvodu plánovaného montovania vlakového zabezpečovača ETCS na ďalšie rušne od 361.110 sa číslovanie zmenilo a ďalší rušeň bol prerobený pod číslom 361.120 a tak čísla 361.111 až 361.119 boli vynechané, pravdepodobne pre lepšie rozlišovanie týchto rušňov. {| class="wikitable" |- ! Pôvodné !! Nové !! Prezývka |- | 362.006 || 361.001-1 || Dodo |- | 163.060-7 || 361.002-9 || Maroš-Moroš |- | 163.103-5 || 361.003-7 || Janko - Jarko |- | 163.120-9 (162.025-1) || 361.004-5 || Miloš - Roman - Somar |- | 163.056-5 || 361.005-2 || Peter |- style="border-top:2px solid #aaaaaa" | 163.102-7 || 361.101-9 || |- | 163.125-8 (162.009-5) || 361.102-7 || |- | 163.058-1 || 361.103-5 || |- | 163.051-6 || 361.104-3 || |- | 163.049-0 || 361.105-0 || |- | 163.059-9 || 361.106-8 || |- | 163.050-8 || 361.107-6 || |- | 163.055-7 || 361.108-4 || Lenočka |- | 163.052-4 || 361.109-2 || Rišo |- | 163.117-5 (162.023-6) || 361.110-0 || Jaroslav |- style="border-top:2px solid #aaaaaa" | 163.122-5 (162.022-8) || 361.120-9 || |- | 163.118-3 (162.010-3) || 361.121-7 || |- | 163.123-3 (162.027-7) || 361.122-5 || |- | 163.116-7 (162.021-0) || 361.123-3 || |- | 163.115-9 (162.030-1) || 361.124-1 || |- | 163.119-1 (162.031-9) || 361.125-8 || |- | 163.054-0 || 361.126-6 || |- | 163.124-1 (162.009-5) || 361.127-4 || |- | 163.057-3 || 361.128-2 || |- | 163.121-7 (162.032-7) || 361.129-0 || |- |163.112-6 (162.029-3) ||361.130-8 || |} == Iný projekt == {{projekt|commons=Category:ZSSK Class 361}} == Externý odkaz == [http://www.zos-vrutky.sk/rusen_361_sk.html Základné informácie o rušňoch radu 361, na stránkach ŽOS Vrútky] {{České a slovenské rušne}} [[Kategória:Elektrické rušne|361]] [[Kategória:Rušne Škoda|361]] 117q4v3b9tyitnht2oqqniddzq9rgky Kategória:Slovenské filmové režisérky 14 519201 7416767 5804201 2022-07-28T16:46:55Z ElephZenRed 221761 Ivon Skula is an internationally acclaimed producer, director born in Slovakia. wikitext text/x-wiki [[Kategória:Slovenské režisérky|Filmové]] [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri| Režisérky]] [[Kategória:Filmové režisérky podľa štátu]] Ivon Skula ht8avtxpfjsoypwxg7zikeamkj0cmtf 7416768 7416767 2022-07-28T17:01:21Z ElephZenRed 221761 Added bio wikitext text/x-wiki [[Kategória:Slovenské režisérky|Filmové]] [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri| Režisérky]] [[Kategória:Filmové režisérky podľa štátu]] '''Ivon Skula is an award-winning film director and a producer. Her latest film Mirage won at Not Film Festival. One of the judges was also an Academy Award nominated Theo Green for Blade Runner 2049.''' '''Mirage is also an official selection at La Jolla Fashion Film Festival and LA Fashion Film Festival and it has advanced into 2nd round festival Aesthetica.''' '''She co-wrote a mystery sci-fi crime thriller The Dresden Codex which attracted an A-list Hollywood producer with the proposal to produce the film with her as a director.''' '''She currently established a full-service creative agency Ivon Skula in order to produce campaigns, videos and films focused on inclusivity, diversity, sustainability and social themes.''' '''Together with her partner she is working a company an entertainment technology company Illurei with global impact. Her vision is entertainment which educates, inspires and sparks creativity in both kids and adults.''' 6rij7q9dlsm0ve51kg05fvi0kwzp82v 7416769 7416768 2022-07-28T17:03:53Z ElephZenRed 221761 Added link wikitext text/x-wiki [[Kategória:Slovenské režisérky|Filmové]] [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri| Režisérky]] [[Kategória:Filmové režisérky podľa štátu]] '''[[Ivon Skula]] Skula is an award-winning film director and a producer. Her latest film Mirage won at Not Film Festival. One of the judges was also an Academy Award nominated Theo Green for Blade Runner 2049.''' '''Mirage is also an official selection at La Jolla Fashion Film Festival and LA Fashion Film Festival and it has advanced into 2nd round festival Aesthetica.''' '''She co-wrote a mystery sci-fi crime thriller The Dresden Codex which attracted an A-list Hollywood producer with the proposal to produce the film with her as a director.''' '''She currently established a full-service creative agency Ivon Skula in order to produce campaigns, videos and films focused on inclusivity, diversity, sustainability and social themes.''' '''Together with her partner she is working a company an entertainment technology company Illurei with global impact. Her vision is entertainment which educates, inspires and sparks creativity in both kids and adults.''' i39w5n9b3bse6wef1yzzxuy5ats3gth 7416771 7416769 2022-07-28T17:13:18Z ElephZenRed 221761 Added a short bio wikitext text/x-wiki [[Kategória:Slovenské režisérky|Filmové]] [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri| Režisérky]] [[Kategória:Filmové režisérky podľa štátu]] '''[[Ivon Skula]] is an <u>award-winning</u> film director and a producer. Her latest film ''Mirage'' won at Not Film Festival. One of the judges was also an <u>Academy Award</u> nominated Theo Green for ''Blade Runner 2049''.''' '''''Mirage'' is also an official selection at La Jolla Fashion Film Festival and LA Fashion Film Festival and it has advanced into 2nd round festival Aesthetica.''' '''She co-wrote a mystery sci-fi crime thriller The Dresden Codex which attracted an <u>A-list</u> Hollywood <small>producer</small> with the proposal to produce the film with her as a director.''' '''She currently established a full-service creative agency <sup>Ivon Skula</sup> in order to produce campaigns, videos and films focused on inclusivity, diversity, sustainability and social themes.''' '''Together with her team, she is establishing a global entertainment, innovation technology company Illurei with a global reach.''' '''Her vision i'''to '''s'''mpower'''e''' educate,'''s, inspies and spaks creativity in bo''','''th kids and adul''', work together on the most pressing issues and bring a '''s.''' cesda98tt8x4smcm3cfv7kwss9hj98v 7416772 7416771 2022-07-28T17:14:03Z ElephZenRed 221761 Shortening bio wikitext text/x-wiki [[Kategória:Slovenské režisérky|Filmové]] [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri| Režisérky]] [[Kategória:Filmové režisérky podľa štátu]] '''[[Ivon Skula]] is an <u>award-winning</u> film director and a producer. Her latest film ''Mirage'' won at Not Film Festival. One of the judges was also an <u>Academy Award</u> nominated Theo Green for ''Blade Runner 2049''.''' '''''Mirage'' is also an official selection at La Jolla Fashion Film Festival and LA Fashion Film Festival and it has advanced into 2nd round festival Aesthetica.''' '''She co-wrote a mystery sci-fi crime thriller The Dresden Codex which attracted an <u>A-list</u> Hollywood <small>producer</small> with the proposal to produce the film with her as a director.''' '''She currently established a full-service creative agency <sup>Ivon Skula</sup> in order to produce campaigns, videos and films focused on inclusivity, diversity, sustainability and social themes.''' '''Together with her team, she is establishing a global entertainment, innovation technology company Illurei with a global reach.''' 6m16txaa5w9x211xh1m9haq3dpw16ur 7416773 7416772 2022-07-28T17:22:41Z ElephZenRed 221761 Adding more info about Ivon Skula wikitext text/x-wiki [[Kategória:Slovenské režisérky|Filmové]] [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri| Režisérky]] [[Kategória:Filmové režisérky podľa štátu]] '''[[Ivon Skula]] is an <u>award-winning</u> film director and a producer. Her latest film ''Mirage'' won at Not Film Festival. One of the judges was also an <u>Academy Award</u> nominated Theo Green for ''Blade Runner 2049''.''' '''''Mirage'' is also an official selection at La Jolla Fashion Film Festival and LA Fashion Film Festival and it has advanced into 2nd round festival Aesthetica.''' '''She co-wrote a mystery sci-fi crime thriller The Dresden Codex which attracted an <u>A-list</u> Hollywood <small>producer</small> with the proposal to produce the film with her as a director.''' '''She currently established a full-service creative agency <sup>Ivon Skula</sup> in order to produce campaigns, videos and films focused on inclusivity, diversity, sustainability and social themes.''' '''Together with her team, she is establishing a global entertainment, innovation technology company Illurei with a global reach.''' Among other works you can find her latest ''editorial'' '''Sous Le Vent in Vogue''' and '''Cool Korea magazine'''. She has been working on multiple audio visual projects in front and behind the camera as an actress, model, director, producer, screenwriter, photographer. She has been helping '''Jan Husar''', a Slovak filmmaker with a ''human trafficking'' campaign called '''IVAN'''. 05hekmomlfhjyi6phnjwrb9gro21qt6 7416775 7416773 2022-07-28T17:39:43Z ElephZenRed 221761 adding other works wikitext text/x-wiki [[Kategória:Slovenské režisérky|Filmové]] [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri| Režisérky]] [[Kategória:Filmové režisérky podľa štátu]] '''[[Ivon Skula]] is an <u>award-winning</u> film director and a producer. Her latest film ''Mirage'' won at Not Film Festival. One of the judges was also an <u>Academy Award</u> nominated Theo Green for ''Blade Runner 2049''.''' '''''Mirage'' is also an official selection at La Jolla Fashion Film Festival and LA Fashion Film Festival and it has advanced into 2nd round festival Aesthetica.''' '''She co-wrote a mystery sci-fi crime thriller The Dresden Codex which attracted an <u>A-list</u> Hollywood <small>producer</small> with the proposal to produce the film with her as a director.''' '''She currently established a full-service creative agency <sup>Ivon Skula</sup> in order to produce campaigns, videos and films focused on inclusivity, diversity, sustainability and social themes.''' '''Together with her team, she is establishing a global entertainment, innovation technology company Illurei with a global reach.''' Other works: she was producing a short film based on true events under a title Emma, a short drama.<gallery mode="slideshow" showfilename="yes" caption="Ivon Skula"> </gallery> you can find her latest ''editorial'' '''Sous Le Vent in Vogue''' and '''Cool Korea magazine'''. She has been working on multiple audio visual projects in front and behind the camera as an actress, model, director, producer, screenwriter, photographer. She has been helping '''Jan Husar''', a Slovak filmmaker, with a ''human trafficking'' campaign called '''IVAN'''. phewx0ibrwtunl7wwthr4jyii8znfcd 7416808 7416775 2022-07-28T20:11:07Z PeterWiki3 212380 vrátenie wikitext text/x-wiki [[Kategória:Slovenské režisérky|Filmové]] [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri| Režisérky]] [[Kategória:Filmové režisérky podľa štátu]] qznxlbeflo6n623grcqrt89ewwnib3s Judith Szűcsová 0 523754 7416737 7399014 2022-07-28T13:06:25Z Laki001 111658 doplnenie wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Judith Szűcsová | Obrázok = Szűcs Judit.jpeg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = Judit Szűcs | Umelecké mená = Judith | Dátum narodenia = {{dnv|1953|8|15}} | Bydlisko = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] | Miesto narodenia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Žáner = [[disco]], [[funk]], [[pop-music]], [[pop-rock]], [[synthpop]], [[ethno pop]], lyrický rock | Pôsobenie = [[1972]] – súčasnosť | Povolanie = [[speváčka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = [[soprán]] | Súvisiace články = | Manžel = Csaba Fülöp (1985 - 1995) | Deti = Tímea Rita Fülöpová | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Hungaroton|MHV]]<br />[[Hungaroton|Pepita]] (1972 – 1990) <br /> Proton (1991) <br /> Rákóczi Kiadó (1992) <br /> Musicam (1993) <br /> Kerorg Records (1995)<br /> [[Warner - Magneoton]] (1998, 2010)<br> Szűcs Judith Kiadó (1999 –   2004) <br />[[Gold Record]] (2007) | Webstránka = {{URL|szucsjudith.hu}} }} '''Judith Szűcsová''' ([[Maďarčina|maď.]] Szűcs Judith, * [[15. august]] [[1953]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) je maďarská [[spevák|speváčka]] a [[umelec|umelkyňa]]. == Životopis == Je najmladšia z piatich súrodencov. Rodina Szűcsovcov nebola majetná, ale Juditu rodičia zapísali na hudobnú základnú školu, kde sa vyučovala hudba a spev podľa systému Zoltána Kodálya. Z hudobných nástrojov si vybrala klavír. Už ako malá spievala v kapele so svojim otcom a bratmi. V roku [[1966]] založila s bratom Antalom Gáborom Szűcsom, v rodnom predmestí Budapešti - Sashalom, skupinu Szivárvány. Hrali hity vtedajšej doby. V roku [[1969]] debutovala v Maďarskom rozhlase s ľudovou piesňou ''Aludj, édes'' <ref> https://archivum.mtva.hu/images/news/NEWS-Tkk1U0pheWk0b09HM0hERFRyZ3k4OW0wQ1lrZ1lWT05ZekppbmtZem5NWT0%3D</ref>. Počas štúdia na strednej škole spievala v speváckych zboroch, napríklad v druhej polovici šesťdesiatych rokov vo formácii Tavasz ´67, s ktorou vystúpila aj v národnej súťaži talentov a od roku [[1970]] spievala a hrala na organe aj v prvej maďarskej dievčenskej skupine [[Beatrice]]. V roku [[1972]] vyhrala súťaž talentov ''Kto čo vie?'' v dvoch speváckych kategóriách. V kategórii „zborový spev“ s kolegyňami a v kategórii „tanečná hudba“, v ktorej si pripravila pesničku ''Mária Magdaléna'' z muzikálu [[Jesus Christ Superstar]]. Na Festivale tanečnej piesne v roku [[1972]] zaujala pesničkou ''Szólj rám, vagy kiabálj''. Jej mentorkou bola v tom čase slávna maďarská diva Edit Domján. Začali pre ňu písať pesničky renomovaní autori ako napríklad Gábor Ihász, Ottó Schöck, Victor Máté a brat Antal Gábor Szűcs. V roku [[1977]] vystúpila na maďarskom festivale Metronóm s pesničkou ''Táncolj még!'' (doslova ''Tancuj ešte!''), ktorá mala aktuálny a moderný funkový podklad, chytľavú melódiu a v texte dievčenskú rebéliu. Napísal ju pre ňu jej vtedajší partner, maďarský spevák a skladateľ s albánskymi koreňmi Gjon Delhusa. Pesnička ''Táncolj még!'' vzbudila záujem verejnosti a vydavateľstva Hungaroton-Pepita. Odvtedy ju Maďari nazývali „maďarská diskokráľovná“ a v bývalej NDR, kde bola známa tiež od roku [[1977]], ju po drážďanskom festivale populárnej hudby (Internationales Schlagerfestival Dresden '77) oslovilo pre spoluprácu hudobné vydavateľstvo Amiga. Neskôr, pri jej prvom významnom vystúpení v revuálnom programe [[Ein Kessel Buntes]], kde pravidelne vystupovali hviezdy nielen z Východného bloku, ale aj zo Západnej Európy, ju už v roku [[1980]] Frank Schöbel uviedol titulom „Disco Lady“. Tento program sa vysielal vo väčšine východoeurópskych krajín. == Zahraničná kariéra == Po úspechu pesničky ''Táncolj még!'' vyšiel speváčke v nasledujúcom roku rovnomenný album s trinástimi pesničkami a v priebehu niekoľkých dní sa stal zlatým. Speváčka dostala možnosť nakrútiť polhodinovú televíznu show v Maďarskej štátnej televízii, ktorú vzápätí odvysielali takmer vo všetkých krajinách Východného bloku. Necelé dva roky po vydaní prvej veľkej platne, v roku [[1980]], už patrila medzi popredných východoeurópskych spevákov, ktorých pozývali do veľkých hudobno-zábavných programov vtedajšej východonemeckej televízie, ako aj na koncerty a vystúpenia v bývalej NDR, vo vtedajšom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]], krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, až po Kubu. V roku [[1978]] predstavil maďarský stánok európskeho festivalu a výstavy populárnej hudby [[MIDEM]] v [[Cannes]] dve jej pesničky, ''You're Gonna Stay'' a ''Dance Me'', a v nasledujúcom roku ([[1979]]) už spievala na galakoncerte MIDEM v Cannes osobne. Po úspešnom vystúpení jej ponúkli spoluprácu firmy [[K-Tel]] a [[EMI Electrola]]. Výsledkom spolupráce so švajčiarskou pobočkou vydavateľstva [[K-TEL]] boli funkové pesničky ''Mammy Good Night'' a ''Forever'', ktoré vyšli na platniach „Disco Mania“ a „Disco Action“ ešte v roku [[1979]]. Napísal ich pre speváčku skladateľ [[Victor Burghardt]]. V tom čase si Judit Szűcs na žiadosť švajčiarskej firmy zmenila meno na umelecké JUDITH. Zo spolupráce s vydavateľstvom [[EMI Electrola]] vzišlo niekoľko nemeckých šlágrov, a podľa aktuálnych zvukových trendov prearanžovali jej maďarské pesničky, ktoré Judith naspievala s nemeckým textom. Rozbiehajúca sa kariéra v Západnej Európe napokon v tých rokoch zlyhala na socialistickej byrokracii. Kvôli zdĺhavému vybavovaniu víz nestihla vystúpenia, na ktoré bola pozvaná, preto nemohla spropagovať svoje pesničky. Západní Nemci na ňu napriek tomu nezabúdali. Záujem o spoluprácu s ňou prejavil aj [[Frank Farian]], manažér skupiny [[Boney M]], a tak jej napísal niekoľko pesničiek autor [[Giorgio Sgarbi]], ktorý písal v tom čase pre veľmi populárne skupiny [[Eruption]] a už spomenutú Boney M. Preto aj v prvej polovici osemdesiatych rokov natočila Judith v Západnom Nemecku pesničky ako napríklad ''Am Morgen eines neuen Tages'', ''Deine Stadt ist mir fremd'' a iné. == Súkromie == V roku [[1984]] nakrútila v Rakúsku pesničku a videoklip so spevákom Bilgerim. V tom čase spoznala Csabu Fülöpa, textára skupiny Dinamit, v ktorej predtým hral jej brat, gitarista Antal Gábor Szűcs. Po niekoľkých mesiacoch sa Judith Szűcsová a Csaba Fülöp zosobášili. V januári 1985, už ako tehotná, koncertovala na Kube, so sprievodom hudobníkov skupiny Skorpió. V máji dokončila siedmy album Tudod, a tiéd vagyok (doslova Vieš, som tvoja) a 17. júna porodila dcéru Tímeu Ritu Fülöp. Po desiatich rokoch sa manželia rozviedli. == Jubilejný rok == [[10. november|10. novembra]] [[2002]] oslávila Judith Szűcsová 30. výročie svojho pôsobenia na pop-scéne jubilejným koncertom v budapeštianskom [[Vígadó]]. V roku [[2005]] vyšla biografická kniha ''Táncolsz velem? -fiatalságom titkai-'' (doslova Zatancuješ si so mnou? -tajomstvá mojej mladosti-). Medzi jej najväčšie hity posledných rokov patria ''Mit tegyek hogy érezd'' a ''Elvarázsoltál'', ku ktorým vznikli aj videoklipy. Pesničku ''Elvarázsoltál'' naspievala Judith aj v ruštine a v angličtine a k obom jazykovým verziám boli natočené aj videoklipy. == Ostatné roky == V roku [[2008]] dostala Judith Szűcsová prestížnu cenu [[Prima]] za celoživotné dielo. V roku [[2010]] vyšla v Maďarsku v spolupráci s predchádzajúcim vydavateľstvom [[Warner-Magneoton]] kolekcia najkrajších milostných pesničiek speváčky z rokov [[1998]]{{--}}[[2010]] ako 21. album ''Szerelmeim'' (doslova „Moje lásky“). == Ocenenia == * [[1972]] – víťazstvá v populárnej národnej talentovej súťaži [[Ki mit tud?]] (doslova Kto čo vie?) v kategóriách „tanečná hudba“ a „zborový spev“ * [[1973]] – 3. cena na festivale [[Zlatý Orfeus]] v Bulharsku * [[1975]] – 2. cena na festivale populárnej piesne v Lavalletta (Malta) * [[1977]] – 3. cena na festivale Metronóm (Maďarsko) * [[1979]] – na [[Cavan International Song Contest]] v Írsku cena profesora Armanda Morena, a síce ''Best Foreign Female Artiste'', t.j. Najlepšia zahraničná umelkyňa * [[1979]] – na [[World Popular Song Festival]] (Yamaha Music Festival) v Tokiu – titul ''The Most Charming Lady'' t. j. „Najviac očarujúce dáma“ * [[1979]] – cena vydavateľstva Hungaroton „''Pepita Oroszlán''“ za najviac predaných LP platní v danom roku * [[1980]] – cena [[NÍVÓ]] za televízny show program ''Űrdiszkó'' (doslova „Vesmírne disko“) * [[1983]] – 1. cena a Veľká cena poroty na festivale [[Neewollah]] (USA) * [[1978]], [[1979]], [[1980]], [[1983]] – Speváčka roka (podľa oficiálnej celonárodnej ankety [[PopMeccs]], vyhlasovanej každoročne kultúrnym týždenníkom [[Pesti Műsor]]) * [[1984]] – album ''Táncolj még!'' dosiahol hranicu 250 000 predaných kusov a stal sa ''platinovým'' * ''Zlaté platne'' – za albumy: Táncolj még! (1978), Judith (1979), Meleg az éjszaka (1980), Ilyen ma egy lány (1981), Kezdjünk új életet (1999) * [[2008]] – cena [[Prima]] za celoživotné dielo (v rámci Stredomaďarskej župy) == Informácie == * Svoju 2. veľkú platňu natočila v marci v roku [[1979]] v pezinskom štúdiu slovenského vydavateľstva [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], ktorá vyšla v Maďarsku pod názvom „Judith“ a v bývalom Československu pod názvom „Judit Szűcs“ * Judith Szűcsová sa nepriamo pričinila o rozpad legendárnej maďarskej rock and rollovej formácie Hungária, keď si v roku [[1982]] vybrala speváka a bubeníka tejto skupiny, Róberta Szikoru, za svojho dvorného autora. Ostatným členom Hungárie sa nepáčilo, že rock and rollový spevák píše pre disco speváčku. Róbert Szikora však trval na svojom, čo viedlo k rozpadu skupiny a následnému vzniku troch nových skupín – R-Go, Dolly Roll a novej Hungárie, ktorých jadro tvorili samozrejme bývalí členovia Hungárie. * Judith Szűcsová spievala duet s [[Leslie Mandoki]]m (bol aj autorom duetu), členom populárnej západonemeckej skupiny [[Dschinghis Khan]], vo svojom programe Szeverevetlevek (1984). Leslie Mandoki písal v tom čase pesničky aj pre inú disco legendu, slávnu [[Amii Stewart]]ovú. V tom istom roku ([[1984]]) spievala Judith tiež s rakúskym spevákom Bilgerim pesničku v aktuálnom štýle [[breakdance]], a to ''She’s A Breakdancer (Body to Body)'', ku ktorej vznikol aj reprezentatívny videoklip. Vzápätí prejavil o Judith Szűcsovú záujem rakúsky manažér, ale u predstaviteľov maďarského hudobného monopolu Hungaroton nemal šancu. * Jediný rockový hit speváčky ''Ne siess'' (1985) napísal západonemecký hudobník a producent maďarského pôvodu [[Imre Sereg]] (ktorý mimochodom spolupracoval aj s takými speváčkami ako sú [[Nina Hagen]] a [[Nena]]), napriek tomu, že v Maďarsku mala rocková muzika dlhoročnú tradíciu a bolo tam vždy veľmi veľa výborných rockových hudobníkov, ktorí písali a nahrávali skvelé rockové pesničky aj pre speváčky. Judith Szűcsová pesničku naspievala v štúdiu [[Spliff]] vo vtedajšom Západnom Berlíne. * Do roku [[1991]] mala Judith Szűcsová na 100 % domáci repertoár, až v roku [[1992]] natočila úspešný album ''Disco klasszikusok magyarul'' – doslova Disco klasici po maďarsky, ([[MAHASZ]] Top 40 #28), kde naspievala veľké hity najznámejších [[disco]] hviezd, ako [[Bee Gees]], [[Gloria Gaynor]], [[Tina Charles]], [[Amii Stewart]],... a to z konca 70-tych rokov, kedy bola disco éra na vrchole a na spomenutý CD-album pridala i cover verziu svojho najväčšieho hitu Táncolj még! Judith Szűcsová dnes už pridáva na svoje CD – albumy aj 1 – 2 „bonbóniky“ vo forme nejakej zaujímavej zahraničnej pesničky, alebo veľkého hitu minulých rokov. * V [[USA]] je Judith Szűcsová medzi krajanmi populárna a od roku [[1986]] do roku [[2005]] pravidelne cestovala na vystúpenia, ktoré organizovali spomenutí tam žijúci Maďari. Judith Szűcsová má veľmi veľa vystúpení, hosťovala aj v kosovskej mierovej jednotke, kde zabavila maďarských vojakov na Vianoce [[2003]], a to v prištinskom tábore. Koncom roku [[2014]] ju pozvali na vystúpenie krajania do Londýna, kde zožala nečakaný úspech a záujem prejavili v tom istom roku aj Nemci, ktorí vysielali nostalgický program nadväzujúci na veľký revuálny program Ein Kessel Buntes. * Najviac cover verzií vzniklo v podaní iných spevákov nie z najväčších hitov speváčky, ako sú ''Táncolj még!'', ''Ha táncolsz velem'', alebo ''Járd el a Zorba dalát'', ale z pôsobivej vianočnej pomalej skladby ''Itt a karácsony'' (doslova ''Sú tu Vianoce'') * Judith Szűcsová má ešte aj dnes viac ako 100 menších koncertov za rok. == Známe pesničky == {| |- | * ''Tépj egy szál virágot'' [[1977]] * ''Táncolj még!'' [[1977]] * ''Ha táncolsz velem'' [[1978]] * ''Gyere a Disco Club elé'' [[1978]] * ''Nincs rajtad kívül senki sem'' [[1978]] * ''Eleonóra '904-ből'' [[1978]] * ''Tavaszi hangok'' [[1978]] * ''A fotós'' [[1979]] * ''Hozzád szól'' [[1979]] * ''Járd el a Zorba dalát'' [[1979]] * ''Mikor emlékül írtál egy dalt'' [[1979]] * ''Hozd el a holnapot'' [[1979]] * ''A tanítás után'' [[1980]] * ''Száguldás'' [[1980]] * ''Elbúcsúzom'' [[1980]] * ''Meleg az éjszaka'' [[1980]] * ''Ilyen ma egy lány'' [[1981]] | * ''Dodona'' [[1981]] * ''Tíz centire a térképen'' [[1981]] * ''Egy levél (aláírás nélkül)'' [[1982]] * ''Didididididididergek'' [[1982]] * ''Itt a karácsony'' [[1983]] * ''Karolj belém'' [[1983]] * ''Ne siess!'' [[1985]] * ''Ébredés'' [[1985]] * ''Elkéstem'' [[1988]] * ''Nem volt már rég'' [[1990]] * ''Neked csak annyi kell '' [[1991]] * ''Csak azt ne mondd'' (Light My Fire) [[1992]] * ''Mit tegyek hogy érezd'' [[1998]] * ''Rio'' [[2001]] * ''Búcsú'' [[2002]] * ''Elvarázsoltál'' [[2007]] * ''Legyen ez a tűz'' [[2010]] |} ==Diskografia== ===LP,CD=== * Táncolj még! ([[1978]]) (platinová platňa) * Judith ([[1979]]) (zlatá platňa) * Meleg az éjszaka ([[1980]]) (zlatá platňa) * Ilyen ma egy lány ([[1981]]) (zlatá platňa) * Kihajolni veszélyes ([[1982]]) * Szeverevetlevek ([[1983]]) * Tudod, a tiéd vagyok ([[1985]]) * Szűcs Judith ([[1986]]) * Én vagyok én ([[1988]]) * Rumeláj ([[1990]]) * Valami forró ([[1991]]) * Diszkó klasszikusok magyarul ([[1992]]) ([[MAHASZ]] Top 40 #28) – 10 svetových disco hitov a cover verzia vlastného hitu Táncolj még * Ugye táncolsz még ([[1995]]) - cover verzie vlastných hitov a jedna novinka * Együtt a szerelemért ([[1998]]) * Kezdjünk új életet ([[1999]]) (zlatá platňa) * Slágerek ([[2000]]) – cover verzie speváčkiných najúspešnejších pesničiek * Szenvedély ([[2001]]) * Slágerek 2. ([[2002]]) – cover verzie speváčkiných najúspešnejších pesničiek (pokračovanie) * Ne játssz a szívemmel ([[2004]]) ;Výberové albumy - na CD nosičoch * Szerelmeim ([[2010]]) – najkrajšie milostné pesničky speváčky z rokov 1998 – 2010 a dve novinky * 45 év száguldás ([[2017]]) – cover verzie hitov s dvomi novinkami (Táncold át az éj-éjszakát, Érints meg) * Hozd el a holnapot! ([[2017]]) – hlavný názov: Táncra fel! Szűcs Judith, Soltész Rezső, Delhusa Gjon - 3 CD (vydavateľ - Reader’s Digest) ===Maxi Single=== * Ölelj szorosan át ([[1993]]) – v malom náklade vydané, komerčne nedostupné CD * Elvarázsoltál ([[2007]]) - v malom náklade vydané, komerčne nedostupné propagačné CD (pesnička Elvarázsoltál vydaná v troch jazykoch – ruštine, v angličtine a v maďarčine) ===Single=== * [[1972]] – Szólj már, vagy kiabálj * [[1972]] – Majd megfordul a szél * [[1972]] – Egy csöpp kis előleg / Rossz madár * [[1973]] – Nekem csak vele kell a szerelem * [[1973]] – Álmos hajnalok / Valami szépet * [[1973]] – Fiú, az önzésed unom már * [[1973]] – Mitől – mitől? * [[1973]] – Ne bántsd a csendet! * [[1973]] – Már látom én / Búcsúdal * [[1974]] – Kékszárnyú lepke / Még most sem olyan könnyű * [[1974]] – Az én kedvesem * [[1974]] – Kedvesem sose félj * [[1975]] – Hová sietsz? * [[1975]] – Piros kardvirág * [[1977]] – Mondd azt / Éjfél után * [[1977]] – Ne indulj hosszú útra!/ Boldog vasárnap * [[1977]] – Tépj egy szál virágot * [[1977]] – Táncolj még! * [[1979]] – A fotós / Hozzád szól * [[1979]] – Mammy Good Night / A Tender Loving Touch * [[1979]] – Mikor téged várlak / Álom, kedves álom * [[1982]] – Unsent Letter / I'm Shi-shi-shivering * [[1982]] – Sexy Tonight / Down, down, down * [[1985]] – Ő az életem / Csak diliből mondtam (verzie za sprievodu R-Go) * [[1989]] – Rumeláj / Belelóg a kalapom az arcomba * [[1989]] – Rumelaj (po anglicky) === Významnejšie výberové albumy (rôzni interpreti) === * [[1976]] – ''Remélem azt'' – Judith Szűcs, album: ''Made in Hungary 1976'', vydavateľ: Hungaroton-Pepita * [[1979]] – ''A fotós'', ''Kétezerben'' – Judith Szűcs, album: ''Pepita Favorit'', vydavateľ: Hungaroton Pepita * [[1985]] – ''Mama, mama'' – Judith Szűcs, album: ''Benkő Dániel: Pop antico'', vydavateľ: Hungaroton * [[1988]] – ''Elkéstem'' – Judith Szűcs, album: ''Pop-tari-top ´88, Sikerlista + B. Tóth László'', vydavateľ: Hungaroton-Favorit * [[1993]] – ''Mindennap elhagytál'' – Judith Szűcs, album: ''Pop-Rock Fesztivál '93 – A Döntő Dalai'', vydavateľ: Rákóczi – RMC 2/04 * [[1997]] – ''Mit tegyek hogy érezd'' – Judith Szűcs, album: ''Sztárok a pálma alatt: 35 év slágerei újdonságokkal'', vydavateľ: Magneoton * [[2000]] – ''Táncolj még!'' – Judith Szűcs, album: ''Legendák 13: A 70-es évek kislemez slágerei N°1.'', vydavateľ: Hungaroton * [[2005]] – ''If You Dance With Me'' – Judith Szűcs a Color, album: ''Discocity, Budapest: 1st Hungarian Disco Compilation From the 70's and 80's'', vydavateľ: Blek / BLEKCD71 * [[2011]] – ''Itt a karácsony'' – Judith Szűcs, album: ''Karácsonyi hangulatban'', vydavateľ: [[Hungaroton Music Store]] * [[2014]] – ''A fotós''; ''Táncolj még!'' – Judith Szűcs, album: ''Visszatérek én – a hetvenes évek slágerei'', vydavateľ: [[Reader’s Digest]] ===Nevydané pesničky=== * [[1974]] – ''Ne búcsúzz'' * [[1976]] – ''Csudajó a kakaó'' * [[1976]] – ''Akárhogy nézzük'' * [[1977]] – ''Ez a divat'' * [[1977]] – ''Napfény nélkül'' * [[2006]] – ''Nem akarok sírni már (Never Can Say Goodbye)'' * [[2011]] – ''Ne engedj el'' * [[2018]] – ''Közeleg az új év'' (remake) ===Single vydané v bývalej NDR === * [[1977]] – ''Regen im Tanz'' * [[1977]] – ''Schornsteinfeger küsse ich nicht'' * [[1978]] – ''Zum Teufel mit Napoleon'' * [[1978]] – ''Du, es tut mir leid'' ;Niektoré nevydané pesničky v bývalej NDR * [[1977]] – ''Manchmal träum´ ich noch von dir'' * [[1977]] – ''Onkel John ist wieder da'' * [[1977]] – ''Die Hochzeit muss sich lohnen '' * [[1977]] – ''Was ist denn dabei'' * [[1980]] – ''Ein Mädchen singt und tanzt'' * [[1980]] – ''Zorbas Lied'' * [[1983]] – ''Ob blond, ob braun'' * [[1983]] – ''Wie Samt war die Nacht'' * [[1984]] – ''Tanz’ heut’ abend'' * [[1985]] – ''Wäre det nich wundascheen'' * [[1986]] – ''Wenn zu Haus´ die glutroten Rosen blühen'' * [[1986]] – ''Sehnsucht nach ´nem Bett'' * [[1987]] – ''Auf der Sonnenseite'' * [[1987]] – ''Im Morgengrauen'' * [[1989]] – ''No Chance'' === Single vydané v bývalej NSR (výber)=== ''Vydavateľstvo Emi Electrola'' * [[1980]] – ''Das ist ein schöner Tag'' * [[1980]] – ''Wir hatten einen Sommer Zeit'' * [[1981]] – ''Seit dieser Nacht'' * [[1981]] – ''Wenn ich jetzt geh’'' * [[1981]] – ''Ein Mann wie du'' * [[1981]] – ''Komm lass ihn'' * [[1982]] – ''Deine Stadt ist mir fremd'' * [[1982]] – ''Am Morgen eines neuen Tages'' === Singel vydaný vo Veľkej Británii === * [[2018]] – ''Disco Danube'', Talking Drums (5) - Talking Drums Vol. 2<ref>https://www.discogs.com/Talking-Drums-Talking-Drums-Vol-2/release/12698688</ref> === Výberové albumy z nemecky hovoriacich krajín (rôzni interpreti) === * Vydavateľstvo ''Amiga'' (NDR): ** [[1978]] – ''Dieser Tag'' – Judith Szűcs, album: ''Internationales Schlagerfestival Dresden '77'' ** [[1978]] – ''Zum Teufel mit Napoleon'', Judith Szűcs, album: ''Box 3/78'' ** [[1978]] – ''Zum Teufel mit Napoleon'', Judith Szűcs, album: ''Die Großen Erfolge '78'' ** [[1982]] – ''Zum Teufel mit Napoleon'', Judith Szűcs, album: ''Harlekino'' * Vydavateľstvo ''EMI Electrola GmbH'' (NSR): ** [[1980]] - ''Wir hatten einen sommer Zeit'', Judith Szűcs, album: ''Single News - Ausgabe 5'80'' ** [[1981]] - ''Ein Mann wie du'', Judith Szűcs, album: ''Single News - Ausgabe 9'81'' ** [[1982]] - ''Am Morgen eines neuen Tages'', Judith Szűcs, album: ''Single News - Ausgabe 3'82'' * Vydavateľstvo ''K-Tel'' (Švajčiarsko): ** [[1979]] – ''Forever'', Judith Szűcs, album: ''Disco Action'' ** [[1979]] – ''Mammy Good Night'', Judith Szűcs, album: ''Disco Mania'' * Vydavateľstvo ''Sony BMG Music Entertainment'' (Nemecko): ** [[1999]] – ''Zum Teufel mit Napoleon'', Judith Szűcs, album: ''1969 – 79 Amiga Schlagerarchiv'' ** [[2007]] – ''Schornsteinfeger küsse ich nicht'', Judith Szűcs, album: ''Die Hits Aus Den Bruderländern, Vols. 1-3'' ** [[2007]] – ''Schornsteinfeger küsse ich nicht'', Judith Szűcs, album: ''60 Jahre Amiga Vol. 12'' ** [[2008]] – ''Regen im Tanz'', Judith Szűcs, album: ''Amiga – Schlagererfolge der 70er & 80er Jahre, Volume 1-3'' ** [[2011]] – ''A tanítás után'', Judith Szűcs, album: ''Hits & Raritäten Der 80er – Neue Oldies Braucht Das Land Vol.2'' ** [[2011]] – ''Wir hatten einen Sommer Zeit'', Judith Szűcs, album: – ''Deutsche Hits & Raritäten Der 80er – Neue Oldies Braucht Das Land Vol.4'' == Spolupracovníci == ;Významnejší autori hudby Gábor Ihász, Ottó Schöck, Victor Máté, S. Pál Gábor, Antal Gábor Szűcs, Gjon Delhusa, Emil Lámer, Gyula Papp, Iván Rusznák, Tibor Nagy, István Lerch, Mátyás Várkonyi, János Bródy, Róbert Szikora (Bob Lanky), Géza Pálvölgyi, Imre Sereg, Csaba Bogdán, József Szontág, Péter Garam, András Trunkos, Tamás Mihály, János Voga, Norbert Szűcs, Béla Jankai, János Menyhárt, Gábor Závodi, Tamás Török, Tamás Toldi a Viktor Rakonczai. ;Významnejší textári Iván Szenes, Dusán Stevanovity, Gábor Várszegi, Géza Szabó, István S. Nagy, Gábor Ihász, Gjon Delhusa, Károly Frenreisz, Henrik Schönthal, Ágnes Ráti, Ferenc Demjén, Róbert Szikora, Zsuzsa Szikora, Csaba Fülöp, Tamás Papp, Gábor Nagy, Tamás Mihály, János Voga, Edit Szigeti, Gábor Závodi, Tamás Török, Gábor Duba, Péter Hatos, Tibor Miklós a Attila Valla. ;Hosťujúce skupiny Color (1978), Dinamit (1979), Neoton Família (1980), M7 (1981), Fregoli (1982), R-Go (1983) , Új Skorpió (1985). V neskorších rokoch si prizývala najlepších hudobníkov, či už na nakrúcanie albumov, alebo na koncertné turné, ale takmer nikdy nechýbal jej brat, vynikajúci gitarista Gábor Antal Szűcs. V osemdesiatych rokoch nahrávala Judith Szűcsová svoje albumy na tú dobu v svetovo vybavenom štúdiu skupiny [[Omega (skupina)|Omega]], a to až na albumy Meleg az éjszaka (1980), Ilyen ma egy lány (1981) a Szeverevetlevek (1983), ktorého hudobný podklad nahrala a celý produkovala skupina R-GO s jej frontmanom Róbertom Szikorom. == VHS == * [[1997]] – ''Ugye táncolsz még...'' (vydavateľ: MTV-Televideo Kiadó) – účinkuje Judith Szűcsová v kolekcii svojich pesničiek zo show-programov jej najúspešnejšej éry ([[1977]]{{--}}[[1992]]) – spolu 15 sfilmovaných pesničiek a niekoľko bonusových videoklipov z neskoršieho obdobia ([[1992]]{{--}}[[1997]]), dĺžka: 64 minút == DVD == * [[2008]] – ''Az én slágereim'' (vydavateľ: Mokép-Pannónia Kft.) – účinkuje Judith Szűcsová v kolekcii svojich videoklipov, pesničiek zo show-programov, tiež vystúpení v hudobno-zábavných programoch a koncertoch – spolu 17 sfilmovaných pesničiek, dĺžka: 62 minút * [[2013]] – ''Ein Kessel Buntes Vol. 7-9'' – Judith Szűcsová a rôzni účinkujúci – (vydavateľ: Sony Music) – v jednom z vystúpení tohto hudobno-zábavného filmu sa predstavila i Judith Szűcsová s interpretáciou známych filmových melódií, a to s Baletom televízie NDR == Filmografia == ;Televízny muzikál * [[1987]] – ''Kártyaaffér hölgykörökben'', réžia: Róbert Bán ;Show programy * [[1978]] – ''Táncolj még!: Program Judithy Szűcsovej'' – hudobno-tanečný film, účinkujú: Judith Szűcsová, skupina Color a členovia Baletu Maďarskej televízie, réžia: Ágnes Csenterics, dĺžka: 25 minút * [[1979]] – ''Űrdiszkó: Program Judithy Szűcsovej'' – hudobno-tanečný film, účinkujú: Judith Szűcsová a členovia Baletu Maďarskej televízie, réžia: Ágnes Csenterics, dĺžka: 27 minút * [[1981]] – ''Száguldás: Program Judithy Szűcsovej'' – hudobno-tanečný film, účinkujú: Judith Szűcsová, [[Don Lurio]] a členovia Baletu východonemeckej (NDR) televízie, réžia: Ágnes Csenterics, dĺžka: 35 minút * [[1983]] – ''Kihajolni veszélyes: Program Judithy Szűcsovej'' – hudobno-tanečný film, účinkujú: Judith Szűcsová a členovia Baletu Maďarskej televízie, réžia: Ágnes Csenterics, dĺžka: 20 minút * [[1984]] – ''Szeverevetlevek: Program Judithy Szűcsovej'' – hudobno-tanečný film, účinkujú: Judith Szűcsová, [[Leslie Mandoki]] a členovia Baletu Maďarskej televízie, réžia: Ágnes Csenterics, dĺžka: 30 minút ==Najvýznamnejšie koncerty== * [[2002]] - 10. november - jubilejný koncert z príležitosti 30. výročia pôsobenia na maďarskej pop-scéne (Budapest- Vígadó) * [[2004]] - 16. október - jubilejný koncert, oslava speváčkiných 50. narodenín a vydania nového albumu (Budapest - Stefánia Palota) * [[2017]] - 10. apríl - jubilejný show-koncert - 45 rokov na scéne (Budapest - Erkel Színház) == Videoklipy (od 1985) == * ''Csak ő érdekel'' (1985) * ''Videó'' (1986) * ''Most szólj'' (1988) * ''How to pick up the boys'' (1988) * ''Rumeláj'' (1990) * ''Ne szégyelld'' (1990) * ''Nem volt már rég'' (1990) * ''Valami forró'' (1991) * ''Neked csak annyi kell'' (1991) * ''Csak azt ne mondd (Light My Fire)'' (1992) * ''Mikor érzem (What A Feeling)'' (1993) * ''Mit tegyek hogy érezd'' (1998) * ''Elvarázsoltál'' (2007) == Kniha == * [[2005]] – Táncolsz velem? -fiatalságom titkai- (vydavateľ: Szűcs Judith Kiadó) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.szucsjudith.hu/ Oficiálna stránka] * {{Imdb meno|id=2447815|meno=Judith Szûcs}} * [http://www.facebook.com/Sz%C5%B1cs-Judith-hivatalos-rajong%C3%B3i-oldala-677861135688788/ Judith Szűcs Facebook] * [https://www.ddr-tanzmusik.de/index.php/Judith_Sz%C3%BCcs Pesničky Judith Szűcsovej z bývalej NDR] == Zdroje == * biografická kniha: Szűcs Judith & Sipeki Kata: Táncolsz velem? – fiatalságom titkai, SZJ kiadó (2005) * Ki kicsoda a magyar zeneéletben? Szerk. Székely András. Bp., Zeneműkiadó, 1979, 1988. * Kiss István Zoltán: Magyar könnyűzenei lexikon 1962-től. Bp., Zaj-Zone, 1998. * Könnyűzenei lexikon. Szerk. Sebők János-Szabó Béla. Bp., Idegenforgalmi Propaganda és Kiadó Vállalat, 1987. * Tardos Péter: Rock lexikon. 2. jav., bőv. kiad. Zeneműkiadó, Bp., 1982. * Zoltán János: Képes pop-rock enciklopédia. [Bp.], Yellow & Blue Kft., 1999. * http://www.discogs.com/artist/895234-Judit-Szűcs * http://www.lightmedia.hu/hirlevel/goldrecord/szucsjudith/archivum/szucsjudith070618.htm * http://www.allmusic.hu/index.php?SID=&oldal=eloadolista&h_id=379 * http://archivregiidokpopzeneje.blogspot.sk/2011/12/szucs-judit.html * http://www.fdb.cz/lidi-zivotopis-biografie/22014-judith-szucs.html * http://www.ultratop.be/nl/showinterpret.asp?interpret=Judith+Sz%FCcs * http://port.hu/pls/pe/person.person?i_pers_id=227894 * http://www.discogs.com/Various-Disco-Action/release/3629488 * http://www.discogs.com/Various-Disco-Mania/release/2084586 * http://www.discogs.com/Various-Ein-Kessel-Buntes-Vol-7-9/release/5082179 * http://www.discogs.com/Bilgeri-Judith-Shes-A-Break-Dancer-Body-To-Body/release/1499929 * http://www.music.hu/eloadok/1564/szucs_judith * http://www.discogs.com/artist/550599-Imre-Sereg * http://zene.hu/20101030_ez_volt_a_slager_egykor_50_1981ben_milliok_hallgattak_a_dalt_szucs_judith * http://www.discogs.com/Various-Single-News-580/release/5339207 * http://www.discogs.com/Various-Single-News-981/release/4102502 * http://www.discogs.com/release/3413526 {{DEFAULTSORT:Szűcsová, Judith}} [[Kategória:Maďarskí speváci]] [[Kategória:Osobnosti z Budapešti]] skmvj6yp0l3dnbdhz5yxpyejeqqsg5p Dušan Kállay 0 529223 7416730 6608632 2022-07-28T12:18:31Z Gumruch 20916 [[Cena Hansa Christiana Andersena]], pomlčky, {{Autoritné údaje}} wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Dušan Kállay |Portrét = |Popis = slovenský výtvarník |Dátum narodenia = {{dnv|1948|6|19}} |Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Podpis = |}} '''Dušan Kállay''' (* [[19. jún]] [[1948]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] výtvarník, grafik, ilustrátor a maliar. == Životopis == Narodil sa v [[Bratislava|Bratislave]]. V období rokov [[1966]] až [[1972]] študoval na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení]] u prof. [[Vincent Hložník|Vincenta Hložníka]] a prof. [[Ján Želibský|Jána Želibského]].<ref>http://www.eantik.sk/autor/233/kallay-dusan/</ref> Vo svojom diele sa venuje predovšetkým voľnej grafike, maľbe, knižnej ilustrácii, tvorbe ex libris, tvorbe poštových známok, animovanému filmu a plagátovej tvorbe. Od roku [[1990]] pôsobí ako profesor na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|VŠVU]] ako vedúci Ateliéru voľnej grafiky a ilustrácie.<ref>http://www.vsvu.sk/o-nas/katedry/katedra-grafiky-a-inych-medii/atelier-volnej-grafiky-a-ilustracie/</ref> == Diela == Knižné ilustrácie: *Lewis Carroll: Alica v krajine zázrakov *Mischa Damjan: Dezember und seine Freunde *Hans Christian Andersen: Pohádky *Oscar Wilde: Geburtstag der Infantin *Antonie Schneider: Drei Fragen *Rozprávky z britských ostrovov – V ríši víl a škriatkov *Wiliam Shakespeare: Kupec benátsky a Sen noci svatojánskej<ref>http://www.vsvu.sk/kontakt/zamestnanci/dusan-kallay/</ref> *Vladimír Hulpach: Príbehy zo Shakespeara<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Príbehy zo Shakespeara – Vladimír Hulpach {{!}} Vydavateľstvo BUVIK|url=https://www.buvik.sk/pribehy-zo-shakespeara|dátum prístupu=2018-01-12|vydavateľ=www.buvik.sk}}</ref> *Vladimír Hulpach: Príbehy Dona Quijota<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Príbehy Dona Quijota – Vladimír Hulpach {{!}} Vydavateľstvo BUVIK|url=https://www.buvik.sk/pribehy-dona-quijota|dátum prístupu=2018-01-12|vydavateľ=www.buvik.sk}}</ref> == Ocenenia == * 1973 a 1975 - Zlaté jablko na Bienále ilustrácií v [[Bratislava|Bratislave]] * 1988 - [[Cena Hansa Christiana Andersena]]<ref>http://www.gallerygwerk.sk/EN/Dusan-Kallay/</ref> * 1992 - Cena UNICEF * 2005 - [[Krištáľové krídlo]] v kategórii výtvarné umenie a architektúra * 2009 - Grand Prix na výstave VIPA vo [[Viedeň|Viedni]] * 2011 - Grand Prix de l’art philatelique, [[Brusel]] == Referencie == {{Referencie}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kállay, Dušan}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí výtvarníci]] [[Kategória:Slovenskí grafici]] [[Kategória:Slovenskí ilustrátori]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] ggqi2km196ubnz8ky1byu3r570b499p Kredenc (televízna relácia) 0 529634 7416749 7336521 2022-07-28T14:10:21Z 185.46.132.28 /* Parodované osobnosti */ wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Televízny seriál |sk = Kredenc |en = |logo = |krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}} |dĺžka = 24{{--}}50 minút |počet sérií = 8 |počet častí = 109 ([[Zoznam častí seriálu Kredenc|zoznam častí]]) |jazyk = [[slovenčina]] |slogan = Čóóó Hallo |hudba = Marián Čurko |námet = [[Daniel Dangl]]|žáner=skeč-šou |rok orig = [[3. november]] [[2014]]{{--}}[[4. jún]] [[2018]] |tv orig = [[TV Markíza]] |rok sk = [[2014]]{{--}}[[2017]] |tv sk = [[TV Markíza]] |obsadenie = [[Juraj Kemka]]<br>[[Petra Polnišová]]<br>[[Roman Pomajbo]]<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br> od 3.sérii<br>[[Adriana Kemková]]<br>[[Vladimír Keníž]]<br>[[Daniel Dangl]] len niekedy je v skečoch<br> od 6.sérii<br>[[Dano Heriban]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Jan Liška]]<br> od 7.sérii<br>[[Jana Kovalčíková]]<br> od 8.sérii<br>[[Peter Sklár]]<br>[[Samuel Trnka]]<br>[[Dávid Hartl]]<br>[[Anna Rakovská]] |webstránky =[http://kredenc.markiza.sk kredenc.markiza.sk] }} '''Kredenc''' je slovenská televízna relácia [[TV Markíza]], vysielaná zábavnou formou týždennej retrospektívy v podobe satirických správ a paródií na aktuálne témy z mediálneho, spoločenského či politického prostredia. == Obsadenie == * [[Daniel Dangl]] (len niekedy je v skečoch) * [[Juraj Kemka]] * [[Petra Polnišová]] * [[Roman Pomajbo]] * [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] pred 8. sériou odišli * [[Michal Kubovčík]] * [[Svätopluk Malachovský]] od 3.série * [[Adriana Kemková]] * [[Vladimír Keníž]] od 6.série * [[Dano Heriban]] * [[Štefan Martinovič]] * [[Jan Liška]] od 7.série * [[Jana Kovalčíková]] od 8.série * [[Peter Sklár]] * [[Samuel Trnka]] * [[Dávid Hartl]] * Anna Jakab Rakovská * Niekedy v skečoch vystupujú aj špecialní hostia, ako napríklad [[Lukáš Frlajs]], [[Viktor Vincze]], [[Andy Kraus]], [[Marián Čurko]], [[StudioMoonTV|Samuel William Miščík]] a ďalší. == Parodované osobnosti == Zoznam parodovaných osobností (herci, speváci a ďalší) {| class="wikitable" |+ !Paródia !Originálne meno !Herec/čka |- |Trevor Stojič |[[Patrik Švajda]] |[[Juraj Kemka]] |- |Slavomíra Chladná |[[Zlatica Švajdová-Puškárová]] |[[Petra Polnišová]] |- |Mária Izabela Laura Tereškovová Retrovová, rod. Cecília Nagy Nováková |[[Mária Chreneková-Pietrová]] |[[Zuzana Kubovčíková Šebová]] |- |Ado Straka |[[Ada Straková]] |[[Samuel Trnka]] |- |Vendelín Plnka |[[Peter Varinský]] |[[Roman Pomajbo]] |- |Jana Nehospodárná |[[Jana Hospodárová]] |[[Štefan Martinovič]] |- |Kabela, Banála |[[Adela Vinczeová|Adela Vinczeovâ]] |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], [[Jana Kovalčíková]] |- |Pyko |[[Martin Rausch]] |[[Roman Pomajbo]], [[Juraj Kemka]] |- |Viktor Vincze |[[Viktor Vincze]] |[[Viktor Vincze]] |- |Herr Mantrik |[[Patrik Herman]] |[[Svätopluk Malachovský]] |- |Džošua Prehánka |[[Jozef Iľko]] |[[Svätopluk Malachovský]] |- |Roman Šuhajko |[[Roman Juraško]] |[[Juraj Kemka]] |- |Kemka Šóková |[[Lenka Šóošová]] |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] |- |Juraj Depka |[[Juraj Kemka]] |[[Michal Kubovčík]] |- |Robo Kebab |[[Róbert Jakab]] |[[Štefan Martinovič]] |- |Ibi Fajka |[[Ibi Maiga]] |[[Michal Kubovčík]] |- |Daniel Štangľa |[[Daniel Dangl]] |[[Roman Pomajbo]] |- |Zuzana Béžová |[[Zuzana Fialová]] |[[Petra Polnišová]] |- |Mário "Tuli" Dolár |[[Mário Kollár]] |[[Svätopluk Malachovský]] |- |Juraj "Čoko" Tabáčik |[[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] |[[Michal Kubovčík]] |- |Tomáš Pelendrek |[[Tomáš Palonder]] |[[Svätopluk Malachovský]] |- |Tomáš Bezbaby |[[Tomáš Bezdeda]] |[[Juraj Kemka]] |- |Lemra Lína |[[Lina Mayer]] |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] |- |Eva Mráziková |[[Eva Máziková]] |[[Štefan Martinovič]] |- |Peter Boilerčík |[[Peter Brajerčík]] |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] |- |Jelitu Alagýč |[[Jasmina Alagič]] |[[Petra Polnišová]] |- |Langoš Degeš |[[Leoš Mareš]] |[[Roman Pomajbo]] |- |Haló Pabera |[[Pavol Habera]] |[[Juraj Kemka]] |- |Krista Bendovau |[[Ben Cristovao]] |[[Štefan Martinovič]] |- |Kaká Nechtová |[[Katarína Knechtová]] |[[Petra Polnišová]] |- |Malej Úprd |[[Matěj Ruppert]] |[[Roman Pomajbo]] |- |Mrena Zastudena |[[Zdena Studenková]] |[[Petra Polnišová]] |- |Juraj Čierný |[[Juraj Čurný]] |[[Svätopluk Malachovský]] |- |Ján Gebuľa |[[Ján Tribula]] |[[Roman Pomajbo]] |- |Krepka, Fretka |[[Kveta Horváthová]] |[[Petra Polnišová]] |- |Adam Ulica |[[Adam Ďurica]] |[[Dávid Hartl]] |- |Ábela Kainová |[[Danica Kleinová|Danica Nejedlá]] |[[Petra Polnišová]] |- |Martin Parlament |[[Martin Nikodým]] |[[Juraj Kemka]] |- |Marco Petrín |[[Peter Marcin]] |[[Michal Kubovčík]] |- |Marián Bágerík |[[Marián Gáborík]] |[[Roman Pomajbo]] |- |Ona |[[Ivana Surovcová]] |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] |- |Lucia Bielá |[[Lucie Bílá]] |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] |- |Robert Geister |[[Robert Geiss]] |[[Svätopluk Malachovský]] |- |Carmen Geisterová |[[Carmen Geissenová]] |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] |- |Ján Plesník |[[Ján Plesník]] |[[Juraj Kemka]] |- |Marťan |[[Martin Šmahel]] |[[Štefan Martinovič]] |- |Šmuha |[[Miriam Kalisová]] |[[Petra Polnišová]] |- |Kristián Pavol |[[Chris Powell]] |[[Štefan Martinovič]] |- |Vladimír Vůjtek |[[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] |[[Michal Kubovčík]] |- |Slina Svojská |[[Sisa Sklovská]] |[[Petra Polnišová]] |- |Hurhaj Dajkeš |[[Juraj Lelkeš]] |[[Juraj Kemka]] |} == Série == {{Hlavný článok|Zoznam častí seriálu Kredenc}} {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="2"| Pôvodne vysielané ! rowspan="2"| Slot ! rowspan="2"| Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#318CE7; width:2%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu Kredenc|1]]''' | 8 | [[3. november]] [[2014]] | [[31. december]] [[2014]] | Pondelok o 22:20 <small>(7)</small> <br> Pondelok o 22:50 <small>(1)-(6)</small> <br> Streda o 20:30 Silvestrovský špeciál | rowspan="8"| [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FF7E00; width:2%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu Kredenc|2]]''' | 16 | [[2. marec]] [[2015]] | [[22. jún]] [[2015]] | Pondelok o 21:45 <small>(2)-(16)</small> <br> Pondelok o 21:50 <small>(1)</small> |- | style="width:12px; background:#ACE5EE; width:2%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu Kredenc|3]]''' | 10 | [[19. október]] [[2015]] | [[31. december]] [[2015]] | Pondelok o 21:40 <small>(1)-(5)</small> <br> Pondelok o 21:45 <small>(4)-(6)</small> <br> Pondelok o 21:50 <small>(7)-(8)</small> <br> Pondelok o 22:00 <small>(9)</small> <br> Štvrtok o 20:30 Silvestrovský špeciál |- | style="width:12px; background:#FFA500; width:2%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu Kredenc|4]]''' | 24 | [[4. január]] [[2016]] | [[13. jún]] [[2016]] | Pondelok o 21:40 <small>(6)-(8),(14)-(16),(19)</small> <br> Pondelok o 21:45 <small>(17),(21),(23),(24)</small> <br> Pondelok o 21:50 <small>(1)-(5),(18),(20),(22)</small> <br> Pondelok o 22:45 <small>(13)</small> <br> Pondelok o 22:50 <small>(9)-(12)</small> |- | style="width:12px; background:#ED4431; width:2%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu Kredenc|5]]''' | 15 | [[5. september]] [[2016]] | [[31. december]] [[2016]] | Pondelok o 21:40 <small>(11)</small> <br> Pondelok o 21:45 <small>(5)-(7),(9)-(10),(14)</small> <br> Pondelok o 21:50 <small>(3)-(4),(8),(12)</small> <br> Pondelok o 22:40 <small>(1)</small> <br> Pondelok o 22:50 <small>(2),(13)</small> <br> Sobota o 20:30 Silvestrovský špeciál |- | style="width:12px; background:#568203; width:2%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu Kredenc|6]]''' | 16 | [[6. február]] [[2017]] | [[29. máj]] [[2017]] | Pondelok o 21:40 <small>(1)-(5)</small> <br> Pondelok o 22:50 <small>(6)-(8),(10),(12)-(16)</small> <br> Pondelok o 23:00 <small>(9)</small> <br> Pondelok o 23:10 <small>(11)</small> |- | style="width:12px; background:#F79A3A; width:2%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu Kredenc|7]]''' | 8 | [[6. november]] [[2017]] | [[31. december]] [[2017]] | Pondelok o 21:50 <small>(7)</small> <br> Pondelok o 22:50 <small>(1)-(5)</small> <br> Pondelok o 23:00 <small>(6)</small> <br> Nedeľa o 23:10 Silvestrovský špeciál |- | style="width:12px; background:#FFD700; width:3%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu Kredenc|8]]''' | 12 | [[12. marec]] [[2018]] | [[4. jún]] [[2018]] | Pondelok o 21:45 <small>(6)-(7)</small> <br> Pondelok o 21:50 <small>(1)-(5)</small> <br> Pondelok o 22:00 <small>(8)-(12)</small> |} == Skeče == === 1. séria (jeseň 2014) === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center;" |+ |- ! Epizóda !Por.č. ! colspan="10" |Skeče ! |- | 1 |1 | Televízne koniny | Minister dopravy a predseda vlády | colspan="2" | Karma | Kurz sebaobrany | Hesso Jašterák | Sťažnosť TV diváka | Šport | Reklama na Ibi-Brufén | Reflux | |- | 2 |2 | Televízne koniny | Zlomený mušt | Reklama na Sačko-vú polievku | Hesso Jašterák | Predseda parlamentu | Cuky Luky | Šport | Policajt a vodič | Sťažnosť TV diváka | Psychiatrická poradňa | |- | 3 |3 | Televízne koniny | Paródia na Ega | Karma | Chlapi neplačú | Telebudík | Šport | Malá si koleduje | Kurz sebaobrany | Pod ÚV s Lisohlávkou | Lyže | |- | 4 |4 | Televízne koniny | colspan="2" | Šok tolk s Marcom Petrínom | colspan="2" | Zlomený mušt | Muži zákona | Cuky Luky | Šport | Policajt a vodič | Reflux | |- | 5 |5 | Televízne koniny | colspan="2" | Zlomený mušt | Mimozemšťan | Kurz sebaobrany | Reklama | Telešúting | Šport | Hesso Jašterák | Mimozemšťan v Prahe | |- | 6 |6 | Televízne koniny | Reklama | Zlomený mušt | Občianske preukazy | Telešúting | Šport | Cuky Luky | Reklama na After šéf | Malá čerti | Susedky | |- | 7 |7 | Karma | Televízne koniny | Reklama | Cuky Luky | Ústavný súd | Žinčica | Reklama | Susedky | Hesso Jašterák | Rybári | |- | 8 |8 | Televízne koniny | Karma | Naživo z mesta s Vendelínom Plnkom | Žinčica | Hudobné matiné - pesnička | Želanie | Cuky Luky | Reklama | Hesso Jašterák | Zlomený mušt | |} === 2. séria (jar 2015) === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center;" |+ |- ! Epizóda !Por.č. ! colspan="10" |Skeče |- | 1 |9 | Pustime si kredenc | Televízne koniny | Scvokla | Dohoda o mieri | Cuky Luky | Predávanie Oscarov | Z každého rožka troška | Aliancia za rovynu | colspan="2" | Ordinácia k dočasnej náhrade |- | 2 |10 | Žinčica | Televízne koniny | Cuky Luky | Osláva MDŽ | To Vy a Čínsky Kov | Boj proti chudobe | Hesso Jašterák | Televízne koniny | colspan="2" | Ordinácia k dočasnej náhrade |- | 3 |11 | Zlomený mušt | Televízne koniny | Bukino | Ruský separatista | Reklama na Cháron + | Bratři Nevědoucí - Hudobné matiné | Divadlo | Cuky Luky | Soška OTO | Z každého rožka troška |- | 4 |12 | Čardáš šou | Televízne koniny | Hesso Jašterák | Pavúčí muž | Blondína v autoškole | Výstavba garáží | Bukino | Matematický test | Manžel v reštaurácii | Nový prírastok |- | 5 |13 | Cuky luky | Televízne koniny | Žinčica | colspan="2" | Ordinácia k dočasnej náhrade | Nové Gumy | Hesso Jašterák | Daň nepriznaná | Burači mýtov | Šport |- | 6 |14 | Cvokla | Televízne koniny | My sme prišli len na skok | Čardáš šou | Fazuľový guláš tety Oliny | Bukino | Poslanci KDH | Muž v reštaurácii | Cuky Luky | Šport |- | 7 |15 | colspan="2" | Zámena kabeliek | Televízne koniny | Bratři Nevědoucí - Hudobné matiné | Schránkové firmy | Hesso Jašterák | Objav nového politika | Kurz sebaobrany | Šport | Reklama na ocot |- | 8 |16 | U zubára | Cuky Luky | Televízne koniny | Hudobné matiné - pesnička | Stav Váhu | Cvokla | Z každého rožka troška | Likvidácia predajne | Bukino | Šport |- | 9 |17 | Televízne koniny | Cuky Luky | Dedko sa posral | Z každého rožka troška | Žinčica | Bezpečnostné pásy | Ordinácia k dočasnej náhrade | Živnostník v Bratislavskej ZOO | Hesso Jašterák | Šport |- | 10 |18 | Štúdio MS | ONION poisťovňa | Televízne koniny | Inšpiračné teórie | Reklama na Sraltopes, Striedačka | Štúdio MS | Kurz sebaobrany | Bukino | Burači mýtov | Štúdio MS |- | 11 |19 | Televízne koniny | Štúdio MS | Cuky Luky | Hudobné matiné - pesnička | Štúdio MS | Predseda parlamentu na MS | Reklama na Parahen | Inšpiračné teórie | Zámena kabeliek | Štúdio MS |- | 12 |20 | Televízne koniny | colspan="2" | Zámena kabeliek | Kandidáti na Svätopluka | Hudobné matiné - pesnička | Kurz sebaobrany | Bukino | Reklama | Zlomený mušt | Šport |- | 13 |21 | Televízne koniny | Cuky Luky | Zmena na dieťa | Metal | Hesso Jašterák | Prvá zoznámka | Masér a ty | Malá robí cirkus | predseda strany SDKU | Zlomený mušt |- | 14 |22 | Kto je tu Pánom domu ja | Televízne koniny | Cvokla | Hudobné matiné - pesnička | Šport | Bukino | Minister práce | Inšpiračné teórie | Pomýlené dieťa | Hesso Jašterák |- | 15 |23 | Televízne koniny | Cuky Luky | FIFA | Bukino | Prehánky | Masér a ty | Malá skúša | Bratři Nevědoucí - Hudobné matiné | Šport | Šok tolk s Marcom Petrínom |- | 16 |24 | Televízne koniny | Telebudík | Politici | Bukino | Politici | Malá pije krv | Kurz sebaobrany | Šport | Obedná prestávka | Hesso Jašterák |} === 3. séria (jeseň 2015) === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center;" |+ |- ! Epizóda !Por.č. ! colspan="20" |Skeče |- | 1 |25 | Televízne koniny | colspan="2" | Karma | Emisie | Bukino | Neprijemný človek | colspan="3" | Cuky Luky | Počasie | colspan="2" | Hesso Jašterák |- | 2 |26 | Televízne koniny | colspan="2" | Šuter Star | DPH v obchodoch | colspan="2" | Miesiči | Minister dopravy | colspan="2" | Šuter Star | Počasie | Janko Rehotský - Hudobné matiné | Nepraktický lekár |- | 3 |27 | Televízne koniny | colspan="2" | Karma | Zateplená domácnosť | Bukino | Počasie | U doktora | colspan="2" | Hudobné Matiné - pesnička | Šport | colspan="2" | Cuky Luky |- | 4 |28 | Televízne koniny | colspan="2" | Cvokla | Koláč | Polícija | U doktora | Šport | colspan="2" | Miesiči | Počasie | colspan="2" | Bukino |- | 5 |29 | Televízne koniny | colspan="2" | Šuter Star | Sviečková demonštrácia | Janko Rehotský - Hudobné matiné | Počasie | colspan="2" | Cuky Luky | Šport | U očného | colspan="2" | Polícija |- | 6 |30 | Televízne koniny | colspan="2" | Karma | Únia Neviditeľných | colspan="2" | Kurz sebaobrany | colspan="3" | Miesiči | Počasie | colspan="2" | Akcie |- | 7 |31 | Televízne koniny | colspan="2" | Šuter Star | Občianske preukazy | Bukino | Hudobné Matiné - pesnička | Počasie | Šuter Star | Starý muž v reštaurácii | Šport | colspan="2" | Cuky Luky |- | 8 |32 | Televízne koniny | colspan="3" | Ľutujem Hľadisko | Gorila | Bukino | Šport | colspan="3" | Zlomený mušt | U doktora | Janko Rehotský - Hudobné matiné |- | 9 |33 | Televízne koniny | colspan="2" | Karma | Šport | colspan="2" | Miesiči | Počasie | V hlbokej diline | Darček | colspan="2" | Cuky Luky | Vianočné trhy |- | 10 |34 | Televízne koniny | Cuky Luky | Ľutujem Hľadisko | Polícija | Hesso Jašterák | Zlomený mušt | Kurz sebaobrany | Šport | Bukino | Karma | Miesiči | Šuter Star |} === 4. séria (jar 2016) === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center;" |+ |- ! Epizóda !Por.č. ! colspan="10" |Skeče |- | 1 |35 | Televízne koniny | Bukino | Janko Rehotský - Hudobné matiné | Šport | V hlbokej diline | Módna polícia | Kúzelník Džanussil | Počasie | Tanečná škola |- | 2 |36 | Televízne koniny | colspan="2" | Karma | Geisterovci | Tanečná škola | Anestézia | Polícija - Dado Patras | Šport | Miesiči |- | 3 |37 | Televízne koniny | colspan="2" | Zlomený mušt | Hesso Jašterák | Fatman a Romino | Počasie | Kurz sebaobrany | Šport | V hlbokej diline |- | 4 |38 | Televízne koniny | Geisterovci | Dychová skúška | Janko Rehotský - Hudobné matiné | Počasie | Cuky Luky | V hlbokej diline | Šport | Polícija |- | 5 |39 | Televízne koniny | colspan="2" | Majstri | Vosk v papuli | Šport | Bomba | Bukino | Počasie | Miesiči |- | 6 |40 | Televízne koniny | V hlbokej diline | Geisterovci | Ružový salón | Počasie | Kafé olé | Janko Rehotský - Hudobné matiné | Šport | Cuky Luky |- | 7 |41 | Televízne koniny | colspan="2" | Miesiči | colspan="2" | Geisterovci | Šport | Bukino | Počasie | Vosk v papuli |- | 8 |42 | Televízne koniny | V hlbokej diline | Tanečná škola | Polícija | Počasie | Reklama | Šport | colspan="2" | Cvokla |- | 9 |43 | Televízne koniny | colspan="2" | Zámena kabeliek | Konkurz na nového riaditeľa | U zubára | Počasie | Bukino | Šport | Majstri |- | 10 |44 | Televízne koniny | colspan="2" | Bez Servírky | Preberáme Tovar | Telebudík | Počasie | Sľubotechnové štúdio | Šport | Hesso Jašterák |- | 11 |45 | Televízne koniny | Cuky Luky | Tanečná škola | Bukino | Počasie | Nefunkčný mobil | Kúzelník Džanussil | Šport | Párminútovka o pontóne |- | 12 |46 | Televízne koniny | colspan="2" | Miesiči | Sľubotechnové štúdio | Počasie | Vosk v papuli | Chirurgia | Šport | V hlbokej diline |- | 13 |47 | Televízne koniny | colspan="2" | Karma | Vosk v papuli | Matka | Šport | Majstri | Šibačka | Kúzelník Džanussil |- | 14 |48 | Televízne koniny | colspan="2" | Miesiči | Dychová skúška | V hlbokej diline | Hudobné Matiné - pesnička | Párminútovka o pontóne | Šport | Janko Rehotský - Hudobné matiné |- | 15 |49 | Televízne koniny | colspan="2" | Cvokla | colspan="2" | Sľubotechnové štúdio | colspan="2" | Bukino | Šport | Vosk v papuli |- | 16 |50 | Televízne koniny | Cuky Luky | Kúzelník Džanussil | Hudobné Matiné - pesnička | Šport | Bukino | Údržba motorového vozidla | colspan="2" | Historické okienko |- | 17 |51 | Televízne koniny | Tvoj Ksicht Vypadá Podozrivo | Hudobné Matiné - pesnička | RIO sa blíži | Šport | U doktora | V hlbokej diline | Počasie | Janko Rehotský - Hudobné matiné |- | 18 |52 | Televízne koniny | colspan="2" | Zlomený mušt | Reklama | Telebudík | Počasie | Bukino | Šport | Z každého rožka troška |- | 19 |53 | Televízne koniny | Tvoj Ksicht Vypadá Podozrivo | U doktora | colspan="2" | Ordinácia k dočasnej náhrade | Šport | Tvoj Ksicht Vypadá Podozrivo | Počasie | Janko Rehotský - Hudobné matiné |- | 20 |54 | Televízne koniny | Telebudík | U doktora | colspan="2" | Miesiči | Miláčik | Počasie | Bukino | Hudobné Matiné - pesnička |- | 21 |55 | Televízne koniny | RIO sa blíži | Minister školstva | Papuča | colspan="2" | Hesso Jašterák | V hlbokej diline | Šport | S batohom cez hroby |- | 22 |56 | Televízne koniny | colspan="2" | Karma | Reflux | Šport | Vosk v papuli | Dymové líčenie | Počasie | Janko Rehotský - Hudobné matiné |- | 23 |57 | Televízne koniny | Čardáš šou | Fatman a Romino | Počasie | Žinčica | Polícija | Šport | Sada ozdobných pier | Vosk v papuli |- | 24 |58 | Televízne koniny | Cuky Luky | Reklama | Geisterovci | Šport | Reklama | Hesso Jašterák | Počasie | S batohom cez hroby |} === 5. séria (jeseň 2016) === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center;" |+ |- ! Epizóda !Por.č. ! colspan="10" |Skeče |- | 1 |59 | Televízne koniny | Koleno Šťastia | Bukino | Umelé dýchanie | Počasie | Pokemon za tristo | Cvokla | Šport | V hlbokej diline |- | 2 |60 | Televízne koniny | Miesiči | Pán Pokorný | Kúzelník Džanussil | Počasie | Zlomený mušt | Šport | U doktorky | Vosk v papuli |- | 3 |61 | Televízne koniny | Fatman a Romino | Stráž | Hesso Jašterák | Počasie | Historické okienko | Šport | Robota | Tetovanie |- | 4 |62 | Televízne koniny | colspan="2" | Žitný Ostrov | Hudobné Matiné - pesnička | U doktora | Počasie | Vosk v papuli | colspan="2" | S batohom cez hroby |- | 5 |63 | Televízne koniny | Bez Servírky | Nočné bary | Bez Servírky | Šport | Niečo my vypadlo | Janko Rehotský - Hudobné matiné | Počasie | Miesiči |- | 6 |64 | Televízne koniny | Žitný Ostrov | Reklama | Vosk v papuli | Počasie | Vaše doklady | Bukino | Šport | Cuky Luky |- | 7 |65 | Televízne koniny | Koleno Šťastia | Havária vozidla | Vosk v papuli | U doktora | Šetrenie prepravy | colspan="2" | Ministerstvo z vnútra | Hesso Jašterák |- | 8 |66 | Televízne koniny | Žitný Ostrov | Tešiť sa z jedla | Vosk v papuli | Kandidáti na prezidenta | Hudobné Matiné - pesnička | Fotografia | Počasie | Prstom v nose |- | 9 |67 | Televízne koniny | Ordinácia k dočasnej náhrade | Policajt a zlodej | Kúzelník Džanussil | Počasie | Reklama | Fatman a Romino | Šport | Hesso Jašterák |- | 10 |68 | Televízne koniny | Vosk v papuli | U doktora | V hlbokej diline | Počasie | Meranie vozidla | Bukino | Šport | Ministerstvo z vnútra |- | 11 |69 | Televízne koniny | Zlomený mušt | Infarkt | Kúzelník Džanussil | Počasie | Modelka | Polícija | Vosk v papuli | Šport |- | 12 |70 | Televízne koniny | colspan="2" | Cvokla | Ordinácia k dočasnej náhrade | Počasie | V hlbokej diline | Šport | Opitý muž | Hesso Jašterák |- | 13 |71 | Televízne koniny | Miesiči | Plavky | Vosk v papuli | Počasie | Prstom v nose | Šport | Upír | Polícija |- | 14 |72 | Cuky Luky | Koleno Šťastia | Miesiči | Cuky Luky | Bukino | Cvokla | V hlbokej diline | Cuky Luky | Pošlite SMS |- | 15 |73 | Hesso Jašterák | colspan="2" | Miesiči | Cuky Luky | Hesso Jašterák | Cvokla | V hlbokej diline | Hesso Jašterák | Kapela v krčme |} === 6. séria (jar 2017) === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center;" |+ |- ! Epizóda !Por.č. ! colspan="10" |Skeče |- | 1 |74 | Televízne koniny | Cuky Luky | Prekvapenie | Taksikár | Prekvapenie | Kapitán Danko | Podfakári | Z Oválnej pracovne | Prekvapenie |- | 2 |75 | Televízne koniny | colspan="2" | Miesiči | Handráčovci | Podfakári | Počasie | Ochrana | Dobre Letieť | Na pláž |- | 3 |76 | Televízne koniny | Cuky Luky | Problém | Handráčovci | Problém | Janko Rehotský - Hudobné matiné | Rodinné prepady | Kristián Pavol | Vosk v papuli |- | 4 |77 | Televízne koniny | Vosk v papuli | Hudobné Matiné - pesnička | Taksikár | Koleno Šťastia | Nočná mora | Bejby Zúm | Podfakári | Nočná mora |- | 5 |78 | Televízne koniny | O 10 rokov hapčí | Minister obrany | Handráčovci | Kristián Pavol | Padol internet | Trumpoviny | colspan="2" | Rodinné prepady |- | 6 |78 | Televízne koniny | colspan="2" | Cuky Luky | Pán premiér | colspan="2" | Miesiči | Žinčica | Handráčovci | Kúzelník Džanussil |- | 7 |80 | Televízne koniny | colspan="2" | Karma | Poslanec Dolar | Handráčovci | Hudobné Matiné - pesnička | colspan="2" | Miesiči | Soška OTO |- | 8 |81 | Televízne koniny | colspan="2" | Cvokla | Zrušenie Šermiarových abverzií | Kristián Pavol | Fatman a Romino | Polícija | colspan="2" | Telebudík |- | 9 |82 | Televízne koniny | Handráčovci | Hudobné Matiné - pesnička | Vystreliť s Fica | Kristián Pavol | colspan="2" | Miesiči | colspan="2" | Prstom v nose |- | 10 |83 | Predstavenie Svetového hitu | colspan="2" | Karma | Podfakári | colspan="2" | Nákupný obchod | Taksikár | colspan="2" | Svetový hit |- | 11 |84 | Šibačka | Cuky Luky | Žinčica | Handráčovci | Hudobné Matiné - pesnička | Žinčica | Otázky | Ministerstvo z vnútra | Žinčica |- | 12 |85 | Televízne koniny | colspan="2" | Tvoj Ksicht Vypadá Podozrivo | Nový otec | Kristián Pavol | Zlodej | colspan="2" | Zámena kabeliek | Ten pocit |- | 13 |86 | Televízne koniny | Prekročená rýchlosť | Miesiči | Handráčovci | Niečo tu smrdí | Hudobné Matiné - pesnička | Vosk v papuli | Pán Doktor | Zákaz zastavenia a státia |- | 14 |87 | Fandenie Slovensko | colspan="2" | Tvoj Ksicht Vypadá Podozrivo | Deň Matiek | Kristián Pavol | Deň Matiek | Vosk v papuli | Rodinné prepady | Deň Matiek |- | 15 |88 | Televízne koniny | Vosk v papuli | Softvér | colspan="2" | Karma | U doktorky | Polícija | Vlakové nástupište | Bukino |- | 16 |89 | Televízne koniny | Kristián Pavol | Prstom v nose | colspan="2" | Rodinné prepady | Odviazal sa | Polícija | Fatman a Romino | Kuriatka |} === 7. séria (jeseň 2017) === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center;" |+ |- ! Epizóda !Por.č. ! colspan="15" |Skeče |- | 1 |90 | Dajkešovci | colspan="3" | Zedz Kredenc | colspan="3" | Bukino | Dychová skúška | Župan | colspan="3" | Cuky Luky |- | 2 |91 | Televízne koniny | colspan="2" | Keks | colspan="2" | Silvia Kuratenko | Počasie | colspan="2" | Ja DičJa Buzikant | Prepad | Počasie | colspan="2" | Miesiči |- | 3 |92 | Televízne koniny | colspan="3" | Pevnosť Odbojár | Šport | Banka | colspan="2" | Cuky Luky | Šport | Obchod | colspan="2" | Babky sklerotičky |- | 4 |93 | Založňa | Dajkešovci | colspan="3" | Keks | colspan="2" | Miesiči | Psychiatria | Čínska kuchyňa | colspan="3" | Zámena kabeliek |- | 5 |94 | Televízne koniny | colspan="3" | Cuky Luky | colspan="3" | Rodinné prepady | colspan="2" | Bukino | colspan="3" | Majstri |- | 6 |95 | Televízne koniny | colspan="2" | Ja DičJa Buzikant | colspan="2" | Stretávka | colspan="2" | Telešúting | colspan="2" | Zlatá rybka | colspan="2" | Obuško a Zatýkajka | Patranie |- | 7 |96 | Dajkešovci | colspan="2" | Cuky Luky | Reklama | colspan="2" | Ja DičJa Buzikant | colspan="2" | Zlodej | Operácia | colspan="2" | Miesiči | Mušketieri |- | 8 |97 | Silvester | Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Leto | September | Október | November | December |} === 8. séria (jar 2018) === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center;" |+ |- ! Epizóda !Por.č. ! colspan="10" |Skeče |- | 1 |98 | Televízne koniny | Cuky Luky | Čardáš šou | Kruh | Čardáš šou | Kruh | Strašný Domov | Traja veterinári | Čardáš šou |- | 2 |99 | Televízne koniny | Otrokovia | Súdna sieň | Dajkešovci | Nástroje | Inšpektor Kurkuma | Rez | Obhajoba | Traja veterinári |- | 3 |100 | Furtsedia | Televízne koniny | colspan="2" | Strašný Domov | Šuter Star | Súdna sieň | Zlodej | colspan="2" | Rodinné prepady |- | 4 |101 | Furtsedia | Televízne koniny | Šuter Star | Rytmus a Dara | Pán Hlavný!!! | Divý vták | colspan="2" | Telebudík | Oprávar |- | 5 |102 | Dajkešovci | Televízne koniny | Šuter Star | Pizza | Narodeniny | Hot dog | FC Prkno | Telefón | Mäso |- | 6 |103 | colspan="2" | Cuky Luky | Televízne koniny | colspan="2" | Strašný Domov | Nové pŕsia | colspan="2" | Rodinné prepady | Kto ide |- | 7 |104 | Dajkešovci | Televízne koniny | Cuky Luky | Furtsedia | Maska | FC Prkno | Robota | Problém | Sranda |- | 8 |105 | Cuky Luky | Televízne koniny | Papuča | colspan="3" | Rodinné prepady | Papuča | Pán Hlavný!!! | Papuča |- | 9 |106 | Cuky Luky | Televízne koniny | Šuter Star | Prepadnutie | Strašný Domov | colspan="2" | Prepadnutie | Pán Hlavný!!! | Prepadnutie |- | 10 |107 | colspan="2" | Dajkešovci | Televízne koniny | Krčma | colspan="2" | Telebudík | Kuchyňa | Peniaze | Pán Hlavný!!! |- | 11 |108 | Dajkešovci | Televízne koniny | Rodinné prepady | Krčma | U doktora | Pán Hlavný!!! | Autobus | Detektív TUKY | Kráľovská svadba |- | 12 |109 | Bratislava | Televízne koniny | Krčma | Zlodej | Démon | Oslava | Röntgen | colspan="2" | Kuchyňa |} == Programy v relácii „Kredenc“ == *Farma – Karma *Športové noviny - Śport *Ordinácia v ružovej záhrade – Ordinácia v dočastnej nahráde *Reflex – Reflux *Bez servítky – Bez servírky *Búrlivé víno – Zlomený mušt *Svokra – Cvokla *Televízne noviny – Televízne koniny *Teleráno – Telebudík *Tvoja tvár znie povedome – Tvoj ksicht vypadá podozrivo *Neskoro večer – Šok Tolk *Ničitelia mýtov – Búrači mýtov *Rodinné prípady – Rodinné prepady *Smotánka – Zinčica *Chart Show – Čardáš Show *Susedia – Furt sedia *Zámena manželiek – Zámena kabeliek *SuperStár – Šuter Stár *Varte s nami – Vosk v papuli *Milujem Slovensko – Ľutujem Hladisko *O 10 rokov mladší – o 10 rokov hapčí [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] s6fsj78nmdjbq711pu4n4vjeu32et2i Jodid hlinitý 0 546758 7416860 6819518 2022-07-29T02:07:04Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina | Názov = Jodid hlinitý | Obrázok = Aluminium-iodide-3D-balls.png | Obrázok2 = Jodid_hlinitý.PNG | Vzorec = AlI<sub>3</sub> | Synonymá = | Vzhľad = Biela kryštalická látka | Molekulová hmotnosť = 407,7 u (''bezvodý'')<br />515,8 u (''hexahydrát'') | Molárna hmotnosť = {{gmol|407.69|m|w}} (''bezvodý'')<br />515,786 g/mol (''hexahydrát'') | Teplota topenia = 189,4 °C (''bezvodý'') | Teplota varu = 360 °C | Teplota sublimácie = | Teplota rozkladu = 185 °C (''hexahydrát'') | Trojný bod = | Kritický bod = | Kritická teplota = | Kritický tlak = | Kritická hustota = | Hustota = {{gcm3|3.98|m|w}} (''bezvodný'')<br />{{gcm3|2.63|m}} (''hexahydrát'') | Rozpustnosť = '''vo vode:'''<br />''rozpustný''<br />'''v nepolárnych rozpúšťadlách:'''<br />''[[etanol]]''<br />''[[dietyléter]]'' | Skupenské teplo topenia = | Entropia topenia = | Entropia varu = | Entropia rozpúšťania = | Entropia sublimácie = | Skupenské teplo vyparovania = | Štandardná zlučovacia entalpia = | Štandardná entropia = | Štandardná Gibbsová energia = | Merná tepelná kapacita = | Teplota vzplanutia = | Teplota vznietenia = | Medze výbušnosti = | externé dáta MSDS = | GHS zdroj = | GHS piktogram = {{GHS|05|07}} | heslo GHS = Nebezpečenstvo | vety H = {{vety H|314|317}} | vety EUH = {{vety EUH|-}} | vety P = {{vety P|280|305+351+338|310}} | EÚ zdroj = | EÚ piktogram = {{Výstraha|C}} | vety R = {{vety R|14|34|40|42/43}} | vety S = {{vety S|22|26|36/37/39|45}} | NFPA 704 = | NFPA 704 zdroj = | CAS = 7784-23-8 (''bezvodný'')<br />10090-53-6 (''hexahydrát'') | UN = 3260 | EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = 232-054-8 | Číslo RTECS = | ulr = }} '''Jodid hlinitý''' (AlI<sub>3</sub>) je [[Hliník|hlinitá]] [[Soľ (chémia)|soľ]] [[Kyselina jodovodíková|kyseliny jodovodíkovej]]. Podobne ako väčšina [[jodid]]ov je dobre rozpustný vo vode. Spoločne s [[Chlorid hlinitý|chloridom]] a [[Bromid hlinitý|bromidom hlinitým]] sú silnými [[lewisova kyselina|Lewisovým kyselinami]] a nemali by byť vystavené [[Atmosféra (kozmického telesa)|atmosfére]]. == Výroba == [[File:06. Директна синтеза на алуминиум јодид.webm|thumb|left|280px]] Jodid hlinitý možno pripraviť reakciou [[Kyselina jodovodíková|kyseliny jodovodíkové]] (HI) s [[hliník]]om (Al) alebo [[Oxid hlinitý|oxidom hlinitým]] (Al<sub>2</sub>O<sub>3</sub>), ale možno ho pripraviť aj reakciou [[jód]]u a [[hliník]]a. :2 Al + 6 HI → 2 AlI<sub>3</sub> + 3 H<sub>2</sub> :Al<sub>2</sub>O<sub>3</sub> + 6 HI → 2 AlI<sub>3</sub> + 3 H<sub>2</sub>O :Al + 3 I → AlI<sub>3</sub> Reakcia je [[Exotermická reakcia|exotermická]], preto sa zvyšuje rýchlosť reakcie, pretože dochádza k zvyšovaniu [[Teplota|teploty]] a následné sublimácie [[jód]]u. Pri tejto reakcii vzniká fialový dym, čo vytvára pekný [[efekt]]. Ale práve kvôli fialovému [[dym]]u nie je tento postup vhodný do [[Laboratórium|laboratórneho]] prostredia, pretože ľahko priľne a tým všetko zašpiní. Tieto škvrny možno ale odstrániť pomocou [[etanol]]u alebo [[dietyléter]]u. Jodid hlinitý vzniká spoločne s kyslíkom pri rozpade [[jódnan hlinitý|jódnanu]], [[jódečnan hlinitý|jódečnanu]] alebo [[jódistan hlinitý|jódistanu hlinitého]], či rozpadom [[jodid hliný|jodidu hliného]]. :3 AlI → 2 Al + AlI<sub>3</sub> == Použitie == Jodid hlinitý sa používa ako katalyzátor, a veľmi zriedka na výrobu organických zlúčenín, napríklad reakciou s [[butyllítium|butyllítiom]] vzniká [[jodid lítny]] a [[tributylhliník]], ale za týmto účelom sa skôr používa [[chlorid hlinitý]]. == Zdroj == {{Preklad|cs|Jodid hlinitý|12074823}} {{Jodidy III.}} [[Kategória:Jodidy hliníka|Hlinitý]] [[Kategória:Jodidy|Hlinitý]] [[Kategória:Zlúčeniny hliníka]] fjbm195grzinhptyadvax60rcfxwa5k Kategória:Zrušené kozmické misie 14 556096 7416924 6112759 2022-07-29T08:33:49Z Eryn Blaireová 2374 rekat. wikitext text/x-wiki [[Kategória:Nerealizované projekty]] [[Kategória:Kozmické misie]] 2cmzpovue7axuf044odz2pbcjzyo7ij Albert Uderzo 0 562917 7416810 7005593 2022-07-28T20:17:34Z Fillos X. 212061 Doplnenie kategórii. wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Albert Uderzo | Rodné meno = | Popis osoby = francúzsky kresliar a ilustrátor | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[25. apríl]] [[1927]] | Miesto narodenia = [[Fismes (obec)|Fismes]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2020|3|24|1927|4|25}} | Miesto úmrtia = [[Neuilly-sur-Seine]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[komiks]]u [[Asterix (postava)|Asterix]] | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Manželka = Ada Miani (1953 -) | Partnerka = | Deti = 3 | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alberto Aleandro Uderzo''' (* [[25. apríl]] [[1927]], [[Fismes (obec)|Fismes]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[24. marec]] [[2020]], [[Neuilly-sur-Seine]]<ref name="zemřel">{{Citácia periodika | autor = | odkaz na autora = | titul = 'Asterix' illustrator and co-creator Albert Uderzo dies | periodikum = dw.com | vydavateľ = Deutsche Welle | dátum vydania = 2020-03-24 | dátum prístupu = 2020-03-24 | url = https://www.dw.com/en/asterix-illustrator-and-co-creator-albert-uderzo-dies/a-52895905 | issn = }}</ref>) bol [[Francúzsko|francúzsky]] kresliar a ilustrátor. Je spoluautorom [[komiks|komiksu]] [[Asterix (postava)|Asterix]]. == Životopis == Uderzo sa narodil v obci Fismes pri meste [[Reims]] rodičom, ktorí emigrovali z [[Taliansko|Talianska]]. V roku [[1953]] sa oženil s Adou Milani. Roku [[1956]] sa mu narodila dcéra Sylvia. Zvláštnosťou je, že Uderzo počas svojej práce trpel farbosleposťou. == Počiatky == Pod vplyvom hrdinov [[Walt Disney|Walta Disneyho]] začal už v škole Albert s kresbou a ukázal sa ako veľký talent. Vo svojich trinástich rokoch sa vzdelával v umení na ''Société Parisienne d'édition''. V roku [[1940]] mu vychádzali prvé kresby v časopise Junior. Cez [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] sa zdržiaval v [[Bretónsko (región)|Bretónsku]], kam tiež následne situoval dobrodružstvo svojho najslávnejšieho hrdinu [[Asterix (postava)|Asterixa]]. Po skončení vojny začína v roku [[1945]] kresliť komiksy, ktoré ho tak preslávili. == Tvorba == Okrem mnohých dielov dobrodružstiev gala Asterixa a jeho priateľov vytvoril Uderzo niekoľko ďalších komiksov ako príbehy Arysa Bucka ([[1946]]{{--}}[[1947]], jeden z možných predchodcov Asterixa), jeho syna princa Rollina (1947) a Belloya (1947{{--}}[[1948]]), časopisu Bravo! kreslil epizódu ''Capitaine Marvel Jr.'' ([[1950]]) a v roku [[1951]] sa oboznámil so svojím budúcim dlhoročným priateľom a spolutvorcom [[René Goscinny|Reném Goscinnym]]. S ním vytvoril niekoľko komiksov a v roku [[1959]] započali prácu na komikse [[Asterix (postava)|Asterix]]. Prvý diel vyšiel v časopise [[Pilote]] [[29. október|29. októbra]] [[1959]]. V roku [[1977]] zomiera jeho priateľ [[René Goscinny]] a v Uderzovej tvorbe dochádza k útlmu a roku [[2011]] potom ohlásil svoj koniec na poli kresby a Asterixove dobrodružstvá odkazuje do rúk mladšej generácii. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/8319196.stm Hugh Schofield. ''Should Asterix hang up his sword?'' BBC News, Paris, 22. októbra 2009.] * [http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-15072853 ''Asterix creator Albert Uderzo quits drawing at 84.'' BBC, 27. septembra 2011.] * [http://www.orionbooks.co.uk/Articles/Interviews/Albert%20Uderzo%20Interview.page Graham Marks. ''Albert Uderzo: An Interview.'' The Orion Publishing Group.] * [http://www.imdb.com/name/nm0879853/bio ''Biography for Albert Uderzo.'' IMDb.com, Inc. 1990-2012.] * [http://www.asterix.com/the-creators/albert-uderzo/ ''The Authors: Albert Uderzo.'' Asterix Encyclopedia, 2003-2012.] * [http://asterix.comics.cz/albert-uderzo.html ''Albert Uderzo, kresby, scenára.'' Otvírák, 2007.] == Zdroj == {{Preklad|cs|Albert Uderzo|13015412}} {{DEFAULTSORT:Uderzo, Albert}} [[Kategória:Francúzski ilustrátori]] [[Kategória:Francúzski kresliari komiksov]] [[Kategória:Asterixove dobrodružstvá]] [[Kategória:Francúzske osobnosti talianskeho pôvodu]] [[Kategória:Francúzski scenáristi komiksov]] ghjcgp3y80dczrllmw59ch247chx09e Zoznam chránených území v okrese Žiar nad Hronom 0 572099 7416861 6845210 2022-07-29T02:07:05Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam chránených území v okrese Žiar nad Hronom''' aktuálny k roku [[2015]], v ktorom sú uvedené chránené územia v oblasti [[Žiar nad Hronom (okres)|okresu Žiar nad Hronom]]. {| class="wikitable sortable" |- ! Kód !! class="unsortable" style="width:100px;" |Obrázok!! Typ !! Názov !! Rozloha v [[Hektár|ha]] !! class="unsortable" | Galéria !! Popis územia !! Súradnice |- | align="right" | {{Šzochčpsr|222}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Bralce (prírodná rezervácia)|Bralce]] || align="right" | {{nts|13.5200}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|230}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Bujačia lúka]] || align="right" | {{nts|2.0145}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|877}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Prírodná pamiatka|PP]] || [[Ihráčske kamenné more]] || align="right" | {{nts|2.2086}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|285}} || [[Súbor:20060823 184956 Jastrabska skala.jpg|100x100px|Jastrabská skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || [[Jastrabská skala]] || align="right" | {{nts|8.4600}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || Dominantný vrchol v južnej časti Kremnických vrchov s vysokou krajinnoestetickou, vedeckou a náučnou funkciou. Vulkanický reliéf s množstvom javov dokumentujúcich sukcesiu tvorby vulkanických komplexov. Na vrchole sú významným prvkom staré zachovalé duby || {{Súradnice|48.6388889|18.9152778}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|297}} || [[Súbor:Kamenne more Vyhne 3.JPG|100x100px|Kamenné more]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Kamenné more]] || align="right" | {{nts|13.3000}} || {{Commonscat v tabuľke|Kamenné more}} || Najväčšie kamenné more vo vulkanickej časti Karpát. Z hľadiska zoologického je významnou lokalitou chránených a zriedkavých druhov živočíchov, najmä plazov - typická je jašterica múrová. Územie s vedeckým, študijným a edukačným významom, chránené už počas I. ČSR || {{Súradnice|48.5097222|18.79}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|832}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Kamenný jarok]] || align="right" | {{nts|65.1000}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|883}} || [[Súbor:KapitulskéBralá1.jpg|100x100px]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || [[Kapitulské bralá]] || align="right" | {{nts|36.9900}} || {{Commonscat v tabuľke|Kapitulské bralá}} || Územie je vzácnym geologickým fenoménom, poukazujúcim na nedokonalú tekutosť ryolitových láv. Výnimočný produkt neogénneho vulkanizmu s pestrými skalnými a lesostepnými biocenózami. Útvar je výraznou krajinnou dominantou vo vstupnej doline do CHKO Štiavnické vrchy || {{Súradnice|48.5438889|18.8425}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|322}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Kremnický Štós]] || align="right" | {{nts|18.7700}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|439}} || [[Súbor:NR Szabóova skala 1.JPG|100x100px|Szabóova skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Szabóova skala]] || align="right" | {{nts|11.8900}} || {{Commonscat v tabuľke|Szabóova skala}} || Jedna z najstarších PR Slovenskej republiky. Vyhlásená je na ochranu komplexu ryolitových skál s morfologicky výrazným asi 50 m vysokým bralom a zriedkavou flórou i faunou na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele || {{Súradnice|48.5366667|18.8072222}} |} * Dáta v tabuľke boli prevzaté z databázy [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=114 ŠOPSR]. == Zdroj == {{Preklad|cs|Seznam chráněných území v okrese Žiar nad Hronom|12836784}} {{Zoznamy chránených území na Slovensku}} [[Kategória:Zoznamy chránených území na Slovensku podľa okresu|Žiar nad Hronom]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Žiar nad Hronom| ]] e23kyekemkng86rkxeptk6fjcdv1dd2 Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000 10 597342 7416918 6731434 2022-07-29T08:15:54Z Georgeo88 61234 preklepy wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000 | nadpis = [[Zoznam nositeľov Nobelovej_ceny_za_literatúru|Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] | zoznam1 = * [[Saul Bellow]] (1976) * [[Vicente Aleixandre]] (1977) * [[Isaac Bashevis Singer]] (1978) * [[Odysseas Elytis]] (1979) * [[Czesław Miłosz]] (1980) * [[Elias Canetti]] (1981) * [[Gabriel García Márquez]] (1982) * [[William Golding]] (1983) * [[Jaroslav Seifert]] (1984) * [[Claude Simon]] (1985) * [[Wole Soyinka]] (1986) *[[Joseph Brodsky]] (1987) * [[Nadžíb Mahfúd]] (1988) * [[Camilo José Cela]] (1989) * [[Octavio Paz]] (1990) * [[Nadine Gordimerová]] (1991) * [[Derek Walcott]] (1992) * [[Toni Morrisonová]] (1993) * [[Kenzaburó Óe]] (1994) * [[Seamus Heaney]] (1995) * [[Wisława Szymborská]] (1996) * [[Dario Fo]] (1997) * [[José Saramago]] (1998) * [[Günter Grass]] (1999) * [[Kao Sing-ťien]] (2000) | štýl zoznam2 = background:#ddddff; | zoznam2 = * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 – 1925|1901 – 1925]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1926 – 1950|1926 – 1950]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1951 – 1975|1951 – 1975]] * '''1976 – 2000''' * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2001 – 2025|2001 – 2025]] }}<noinclude>[[Kategória:Šablóny Nobelovej ceny]]</noinclude> f45rj799nn1t9d3wk0fmjkr45sallzl Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2001 – 2025 10 597413 7416998 7254472 2022-07-29T11:09:23Z V&ltz 199444 wl wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2001 – 2025 | nadpis = [[Zoznam nositeľov Nobelovej_ceny_za_literatúru|Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] | zoznam1 = * [[Vidiadhar Surajprasad Naipaul|V. S. Naipaul]] (2001) * [[Imre Kertész]] (2002) * [[John Maxwell Coetzee|J. M. Coetzee]] (2003) * [[Elfriede Jelineková]] (2004) * [[Harold Pinter]] (2005) * [[Orhan Pamuk]] (2006) * [[Doris Lessingová]] (2007) * [[Jean-Marie Le Clézio]] (2008) * [[Herta Müllerová]] (2009) * [[Mario Vargas Llosa]] (2010) * [[Tomas Tranströmer]] (2011) * [[Mo Jen]] (2012) * [[Alice Munroová]] (2013) * [[Patrick Modiano]] (2014) * [[Sviatlana Aľaksandravna Aleksijevičová|Sviatlana Aleksijevičová]] (2015) * [[Bob Dylan]] (2016) * [[Kazuo Ishiguro]] (2017) * [[Olga Tokarczuková]] (2018) * [[Peter Handke]] (2019) * [[Louise Glücková]] (2020) * [[Abdulrazak Gurnah]] (2021) | štýl zoznam2 = background:#ddddff; | zoznam2 = * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 – 1925|1901 – 1925]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1926 – 1950|1926 – 1950]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1951 – 1975|1951 – 1975]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000|1976 – 2000]] * '''2001 – 2025''' }}<noinclude>[[Kategória:Šablóny Nobelovej ceny]]</noinclude> msl6v22k0c4dxgboyt75wopj258o15q 7417017 7416998 2022-07-29T11:23:04Z Vasiľ 2806 https://beliana.sav.sk/heslo/kanadska-literatura wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 2001 – 2025 | nadpis = [[Zoznam nositeľov Nobelovej_ceny_za_literatúru|Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] | zoznam1 = * [[Vidiadhar Surajprasad Naipaul|V. S. Naipaul]] (2001) * [[Imre Kertész]] (2002) * [[John Maxwell Coetzee|J. M. Coetzee]] (2003) * [[Elfriede Jelineková]] (2004) * [[Harold Pinter]] (2005) * [[Orhan Pamuk]] (2006) * [[Doris Lessingová]] (2007) * [[Jean-Marie Le Clézio]] (2008) * [[Herta Müllerová]] (2009) * [[Mario Vargas Llosa]] (2010) * [[Tomas Tranströmer]] (2011) * [[Mo Jen]] (2012) * [[Alice Munrová]] (2013) * [[Patrick Modiano]] (2014) * [[Sviatlana Aľaksandravna Aleksijevičová|Sviatlana Aleksijevičová]] (2015) * [[Bob Dylan]] (2016) * [[Kazuo Ishiguro]] (2017) * [[Olga Tokarczuková]] (2018) * [[Peter Handke]] (2019) * [[Louise Glücková]] (2020) * [[Abdulrazak Gurnah]] (2021) | štýl zoznam2 = background:#ddddff; | zoznam2 = * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 – 1925|1901 – 1925]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1926 – 1950|1926 – 1950]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1951 – 1975|1951 – 1975]] * [[:Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000|1976 – 2000]] * '''2001 – 2025''' }}<noinclude>[[Kategória:Šablóny Nobelovej ceny]]</noinclude> n7fkyzv90z5v9bwtlmq77mzvubabquh Max Verstappen 0 609029 7416783 7415508 2022-07-28T18:30:48Z Patriciuus 219824 update wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 | meno = Max Emilian Verstappen | popis_osoby = | obrázok = Max Verstappen 2017 Malaysia 1.jpg | popis_obrázka = Max Verstappen počas VC Malajzie 2017 | štát = Holandsko | dátum_narodenia = {{dnv|1997|09|30}} | miesto_narodenia = [[Hasselt]], [[Belgicko]] | dátum_úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto_úmrtia = | sezóny = [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]] | tímy = [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] (2015–16)<br>[[Red Bull Racing|Red Bull]] (2016–) | preteky = 152 (151 štartov) | majster_sveta = 1 | víťazstvá = 27 | stupne_víťazov = 69 | body = 1790,5 | pole_positions = 16 | najrýchlejšie_kolá = 19 | prvá_GP = VC Austrálie 2015 | prvé_víťazstvo = VC Španielska 2016 | posledné_víťazstvo = VC Francúzska 2022 | posledná GP =VC Francúzska 2022 | poznámky = | portál1 = | portál2 = }} '''Max Verstappen''' (* [[30. september]] [[1997]], [[Hasselt]], [[Belgicko]]) je holandský pilot [[Formula 1|Formuly 1]]. Vo veku 17 rokov a 166 dní sa stal najmladším jazdcom F1 počas Veľkej ceny Austrálie 2015 za tím [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Max Verstappen becomes youngest man to drive a Formula One car | url = https://www.theguardian.com/sport/2014/oct/03/max-verstappen-becomes-youngest-man-to-drive-a-formula-one-car | dátum vydania = 3.10.2014 | vydavateľ = The Guardian | jazyk = po anglicky }}</ref> Zvyšok sezóny 2015 a časť sezóny 2016 jazdil za Toro Rosso a od Veľkej ceny Španielska 2016 prestúpil do [[Red Bull Racing|Red Bullu]], kedy zároveň aj vyhral svoje prvé preteky, vo veku 18 rokov. Jeho otcom je bývalý jazdec F1 [[Jos Verstappen]]. V sezóne 2021 získal svoj prvý titul majstra sveta vo svojej kariére. V januári podpísal s tímom Red Bull Racing zmluvu do roku 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verstappen signs with Red Bull until 2020 | url = https://www.speedcafe.com/2017/10/21/verstappen-signs-red-bull-2020/ | dátum vydania = 21.10.2017 | vydavateľ = Speedcafe | jazyk = po anglicky }}</ref> == Životopis == Max je synom pilota F1, [[Jos Verstappen|Josa Verstappena]], ktorého prezývali aj „holandský diabol“. Jeho mama [[Sophie Kumpen]] je bývalou automobilovou pretekárkou. Max vyrastal v belgickom mestečku [[Bree]], necelých 20 kilometrov od holandských hraníc. Počas dňa chodil do Holandska za kamarátmi. Jeho otec Jos ho tlačil do toho, aby začal s motokárami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otcovi nevyčíta, že ho zabudol na pumpe. Max Verstappen, líder sezóny F1, ktorý môže v skvelej rivalite zdolať Hamiltona|url=https://dennikn.sk/2580586/otcovi-nevycita-ze-ho-zabudol-na-pumpe-max-verstappen-lider-sezony-f1-ktory-moze-v-skvelej-rivalite-zdolat-hamiltona/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-10-20|dátum prístupu=2021-10-31|jazyk=sk-SK|meno=Ladislav|priezvisko=Urbán}}</ref> ==Pretekárske výsledky== ===Prehľad=== {| class="wikitable" style="font-size:90%; text-align:center" |- ! rowspan="10" | 2014 !Tím ! Séria ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- |N/A | align=left| Florida Winter Series | 12 | 4 | 3 | 3 | 7 | N/A | style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- !Tím ! align="left" | Séria ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- | rowspan="3" |Van Amersfoort Racing |European Formula 3 Championship |33 |10 |7 |7 |16 |411 | style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- | rowspan="2" align="left" | Macau Grand Prix ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- | 1 |0 |0 |1 |0 |N/A |'''7. miesto''' |- !Tím !Séria !Preteky !Víťazstvá !Pole<br>position !Najrýchlejšie<br>kolá !Pódiá ! colspan="2" |Umiestnenie |- |Motopark |Zandvoort Masters |1 |1 |1 |0 |1 | colspan="2" style="background:#ffffbf;" |'''1. miesto''' |- !Tím !Séria !Preteky !Víťazstvá !Pole<br>position !Najrýchlejšie<br>kolá !Pódiá !Body !Umiestnenie |- |[[Scuderia Toro Rosso]] |[[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]] | colspan="7" |'''Testovací pilot''' |- ! rowspan="2" | 2015 !Tím ! align="left" | Séria ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- |[[Scuderia Toro Rosso]] |[[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]] |19 |0 |0 |0 |0 |'''49''' |'''12. miesto''' |- ! rowspan="3" |2016 !Tím !Séria !Preteky !Víťazstvá !Pole<br>position !Najrýchlejšie<br>kolá !Pódiá !Body !Umiestnenie |- |[[Scuderia Toro Rosso]] | rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]] | 4 | 0 | rowspan="2" | 0 | 0 | 0 | rowspan="2" |'''204''' | rowspan="2" |'''5. miesto''' |- |[[Red Bull Racing]] |17 |1 |1 |7 |- ! rowspan="2" | 2017 !Tím ! align="left" | Séria ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- |[[Red Bull Racing]] |[[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]] |20 |2 |0 |1 |4 |'''268''' |'''6. miesto''' |- ! rowspan="2" | 2018 !Tím ! align="left" | Séria ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- |[[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]] |[[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]] |21 |2 |0 |2 |11 |'''249''' |'''4. miesto''' |- ! rowspan="2" | 2019 !Tím ! align="left" | Séria ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- |[[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]] |[[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]] |21 |3 |2 |3 |9 |'''278''' ! style="background: #ffdf9f" |'''3. miesto''' |- ! rowspan="2" | 2020 !Tím ! align="left" | Séria ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- |[[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]] |[[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]] |17 |2 |1 |3 |11 |'''214''' ! style="background: #ffdf9f" |'''3. miesto''' |- ! rowspan="2" | 2021 !Tím ! align="left" | Séria ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- |[[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]] |[[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]] |22 |10 |10 |6 |18 |'''395,5''' ! style="background: #ffffbf" |'''1. miesto''' |- ! rowspan="2" |2022 !'''Tím''' !'''Séria''' !'''Preteky''' !'''Víťazstvá''' !'''Pole position''' !'''Najrýchlejšie kolá''' !'''Pódiá''' !'''Body''' !Umiestnenie |- |[[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]] |[[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]] |12 |7 |3 |3 |9 |'''233*''' ! style="background: #ffffbf"|'''1. miesto*''' |} (*) prebiehajúca sezóna ===Formula 1=== ==== Víťazstvá ==== {| |- style="vertical-align:top;" | style="width:33%" | * 2016: {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2016|Veľká cena Španielska]] ([[Circuit de Catalunya|Barcelona]]) * 2017: {{minivlajka|Malajzia}} [[Veľká cena Malajzie 2017|Veľká cena Malajzie]] ([[Sepang International Circuit|Sepang]]) * 2017: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2017|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexiko City]]) * 2018: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2018|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2018: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2018|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexiko City]]) * 2019: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2019|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2019: {{minivlajka|Nemecko}} [[Veľká cena Nemecka 2019|Veľká cena Nemecka]] ([[Hockenheimring Baden-Württemberg|Hockenheim]]) * 2019: {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena Brazílie 2019|Veľká cena Brazílie]] ([[Autódromo José Carlos Pace|Interlagos]]) * 2020: {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Veľká cena 70. výročia Formuly 1 2020|Veľká cena 70. výročia Formuly 1]] ([[Silverstone Circuit|Silverstone]]) * 2020: {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2020|Veľká cena Abú Zabí]] ([[Yas Marina Circuit|Yas Marina]]) | style="width:33%" | * 2021: {{minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna 2021|Veľká cena Emilia Romagna]] ([[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imola]]) * 2021: {{minivlajka|Monako}} [[Veľká cena Monaka 2021|Veľká cena Monaka]] ([[Circuit de Monaco|Monte Carlo]]) * 2021: {{minivlajka|Francúzsko}} [[Veľká cena Francúzska 2021|Veľká cena Francúzska]] ([[Circuit Paul Ricard|Le Castellet]]) * 2021: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Štajerska 2021|Veľká cena Štajerska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2021: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2021|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2021: {{minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2021|Veľká cena Belgicka]] ([[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa-Francorchamps]]) * 2021: {{minivlajka|Holandsko}} [[Veľká cena Holandska 2021|Veľká cena Holandska]] ([[Circuit Zandvoort|Zandvoort]]) * 2021: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena USA 2021|Veľká cena USA]] ([[Circuit of the Americas|Austin]]) * 2021: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2021|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexiko City]]) * 2021: {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2021|Veľká cena Abú Zabí]] ([[Yas Marina Circuit|Yas Marina]]) | style="width:33%" | * 2022: {{Minivlajka|Saudská Arábia}} [[Veľká cena Saudskej Arábie 2022|Veľká cena Saudskej Arábie]] ([[Jeddah Corniche Circuit|Jeddah]]) * 2022: {{Minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna 2022|Veľká cena Emilia Romagna]] ([[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imola]]) * 2022: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena Miami 2022|Veľká cena USA]] ([[Miami International Autodrome|Miami]]) * 2022: {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2022|Veľká cena Španielska]] ([[Circuit de Catalunya|Barcelona]]) * 2022: {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Veľká cena Azerbajdžanu 2022|Veľká cena Azerbajdžanu]] ([[Baku City Circuit|Baku]]) * 2022: {{Minivlajka|Kanada}} [[Veľká cena Kanady 2022|Veľká cena Kanady]] ([[Circuit Gilles Villeneuve|Montreal]]) * 2022: {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Veľká cena Francúzska 2022|Veľká cena Francúzska]] ([[Circuit Paul Ricard|La Castellet]]) |} ==== Jednotlivé výsledky ==== {| class="wikitable" style="font-size:90%; text-align:center;" |- ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2014|2014]] ! Tím ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- ! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | style="background:#f1f8ff;"| TD | - | style="background:#f1f8ff;"| TD | style="background:#f1f8ff;"| TD | - | | | | '''-''' | '''-''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2015|2015]] !Tím !AUS {{minivlajka|Austrália}} !MAL {{minivlajka|Malajzia}} !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !CHN {{minivlajka|Čína}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !RUS {{minivlajka|Rusko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! !Body !Umiestnenie |- ![[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|7 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#CFCFFF;"|17† | style="background:#CFCFFF;"|11 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#CFCFFF;"|15 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#CFCFFF;"|12 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#dfffdf;"|9 | style="background:#dfffdf;"|10 | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#dfffdf;"|9 | style="background:#dfffdf;"|9 | style="background:#CFCFFF;"|16 | | | |'''49''' |'''12. miesto''' |- ! rowspan="3" |[[Formula 1 v roku 2016|2016]] !Tím !AUS {{minivlajka|Austrália}} !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !CHN {{minivlajka|Čína}} !RUS {{minivlajka|Rusko}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !EUR {{minivlajka|Azerbajdžan}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !GER {{minivlajka|Nemecko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !MAL {{minivlajka|Malajzia}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! !Body !Umiestnenie |- ![[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] | style="background:#dfffdf;"|10 | style="background:#dfffdf;"|6 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#efcfff" |DNF | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | | rowspan="2" |'''204''' | rowspan="2" |'''5. miesto''' |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | - | - | - | - | style="background:#ffffbf;"|1 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#ffdf9f;"|3 | style="background:#CFCFFF;"|11 | style="background:#dfffdf;"|7 | style="background:#dfffdf;"|6 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#ffdf9f;"|''3'' | style="background:#dfffdf;"|4 | |- ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! Tím ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#ffdf9f;"|3 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|10 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#ffffbf;"|1 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#ffffbf;"|1 | style="background:#dfffdf;"|''5'' | style="background:#dfffdf;"|5 | | |'''168''' |'''6. miesto''' |- ! rowspan="2"| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] ! Tím ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! Body ! Umiestnenie |- ! [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background:#dfffdf;"| 6 | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| ''9'' | style="background:#dfffdf;"| ''3'' | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background:#ffffbf;"| 1 | style="background:#CFCFFF;"| 15† | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background:#ffffbf;"| 1 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background:#ffdf9f;"| 3 | |'''249''' |'''4. miesto''' |- ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2019|2019]] ! Tím ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! !'''Body''' !'''Umiestnenie''' |- ! [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#ffffbf;"| ''1'' | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#ffffbf;"| ''1'' | style="background:#dfdfdf;"| '''''2''''' | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#dfffdf;"| 8 | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#dfffdf;"| 6 | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#ffffbf;"| '''1''' | style="background:#dfdfdf;"| 2 | | '''278''' | style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2020|2020]] ! Tím ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! STY {{minivlajka|Rakúsko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! 70A {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! TUS {{minivlajka|Taliansko}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! POR {{minivlajka|Portugalsko}} ! EMI {{minivlajka|Taliansko}} ! TUR {{minivlajka|Turecko}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! SKH {{minivlajka|Bahrajn}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! !'''Body''' ! Umiestnenie |- ! [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfdfdf" | ''2'' | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfdfdf" | ''2'' | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfdfdf" | ''2'' | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #ffffbf" | '''1''' | | | | | |'''214''' | style="background: #ffdf9f" | '''3. miesto''' |- ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2021|2021]] ! Tím ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! EMI {{minivlajka|Taliansko}} ! POR {{minivlajka|Portugalsko}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! STY {{minivlajka|Rakúsko}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! NED {{minivlajka|Holandsko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! TUR {{minivlajka|Turecko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! QAT {{minivlajka|Katar}} ! SAU {{minivlajka|Saudská Arábia}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !'''Body''' !'''Umiestnenie''' |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #ffffbf"|1 | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #ffffbf"|1 | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #ffffbf"|'''''1''''' | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #ffffbf"|'''''1''''' | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #dfffdf"|9 | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| '''2''' | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #ffffbf"|'''''1''''' |'''395,5''' | style="background: #ffffbf"|'''1. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] !Tím !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !SAU {{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS {{minivlajka|Austrália}} !EMI {{minivlajka|Taliansko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !FRA {{minivlajka|Francúzsko}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !NED {{minivlajka|Holandsko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !'''Body''' !'''Umiestnenie''' |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #ffffbf"|1 | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #ffffbf"|''1'' | style="background: #ffffbf"|''1'' | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #ffdf9f"|3 | style="background: #FFFFBF"|1 | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #DFFFDF"|7 | style="background: #dfdfdf"| '''''2''''' | style="background: #ffffbf"| 1 | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - |'''233*''' | style="background: #ffffbf"|'''1. miesto*''' |} <table class="mw-collapsible mw-collapsed" style="border:1px solid silver; margin-top:.2em; width:300px"> <tr> <th style="background-color:#F0F2F5; font-size:85%; padding-left:.4em; padding-right:.4em"><span style="font-size:117.65%; margin-right:1em"><div style="float:left;"><span style="font-size: smaller;">Legenda k tabuľke</span></div></span> </th></tr> <tr> <td style="background-color:white; border:1px solid silver; padding:8px"> <table style="margin-right:0; font-size:85%" class="wikitable"> <tr> <th>Farba </th> <th>Výsledok </th></tr> <tr style="background-color:#FFFFBF"> <td>Zlatá</td> <td>Víťaz </td></tr> <tr style="background-color:#DFDFDF"> <td>Strieborná</td> <td>2. miesto </td></tr> <tr style="background-color:#FFDF9F"> <td>Bronzová</td> <td>3. miesto </td></tr> <tr style="background-color:#DFFFDF"> <td>Zelená</td> <td>Bodované umiestnenie </td></tr> <tr style="background-color:#CFCFFF"> <td rowspan="2">Modrá </td> <td>Nebodované umiestnenie </td></tr> <tr style="background-color:#CFCFFF"> <td>Dokončil neklasifikovaný (NC) </td></tr> <tr style="background-color:#EFCFFF"> <td>Fialová</td> <td>Odstúpil (Ret) </td></tr> <tr style="background-color:#FFCFCF"> <td rowspan="2">Červená </td> <td>Nekvalifikoval sa (DNQ) </td></tr> <tr style="background-color:#FFCFCF"> <td>Nepredkvalifikoval sa (DNPQ) </td></tr> <tr style="background-color:#000000; color:white"> <td>Čierna</td> <td>Diskvalifikovaný (DSQ) </td></tr> <tr style="background-color:#FFFFFF"> <td rowspan="2">Biela </td> <td>Neštartoval (DNS) </td></tr> <tr style="background-color:#FFFFFF"> <td>Pretek zrušený (C) </td></tr> <tr style="background-color:#F0F8FF"> <td rowspan="2">Svetlo modrá </td> <td>Iba trénoval (IT) </td></tr> <tr style="background-color:#F0F8FF"> <td>Piatkový testovací jazdec (TD) </td></tr> <tr> <td rowspan="4">Bez farby </td> <td>Netrénoval (DNP) </td></tr> <tr> <td>Vyradený (EX) </td></tr> <tr> <td>Neprišiel (DNA) </td></tr> <tr> <td>Odvolal účasť (WD) </td></tr> <tr> <th>Označenie </th> <th>Význam </th></tr> <tr> <td align="center"><b>Tučnosť</b> </td> <td>Pole position </td></tr> <tr> <td align="center"><i>Kurziva</i> </td> <td>Najrýchlejšie kolo </td></tr> <tr> <td align="center">F </td> <td>FanBoost </td></tr> <tr> <td align="center">G </td> <td>Najrýchlejší v kvalifikačnej skupine </td></tr> <tr> <td align="center">† </td> <td>Jazdec nedošiel do cieľa, ale bol klasifikovaný, pretože odjazdil viac ako 90% dĺžky preteku. </td></tr> <tr> <td align="center">‡ </td> <td>Bol udelený poloviční počet bodov, pretože bolo odjazdené menej ako 75% dĺžky preteku. </td></tr><td align="center">*</td><td>Prebiehajúca sezóna</td></tr></table> </td></tr></table> <p></p> == Referencie == <references/> {{DEFAULTSORT:Verstappen, Max}} [[Kategória:Holandskí piloti F1]] [[Kategória:Majstri sveta F1]] 8afzb8wmgtkt6llz89fthsg0oj6dsim 7416784 7416783 2022-07-28T18:33:33Z Patriciuus 219824 d wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 | meno = Max Emilian Verstappen | popis_osoby = | obrázok = Max Verstappen 2017 Malaysia 1.jpg | popis_obrázka = Max Verstappen počas VC Malajzie 2017 | štát = Holandsko | dátum_narodenia = {{dnv|1997|09|30}} | miesto_narodenia = [[Hasselt]], [[Belgicko]] | dátum_úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto_úmrtia = | sezóny = [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]] | tímy = [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] (2015–16)<br>[[Red Bull Racing|Red Bull]] (2016–) | preteky = 153 (152 štartov) | majster_sveta = 1 | víťazstvá = 27 | stupne_víťazov = 69 | body = 1790,5 | pole_positions = 16 | najrýchlejšie_kolá = 19 | prvá_GP = VC Austrálie 2015 | prvé_víťazstvo = VC Španielska 2016 | posledné_víťazstvo = VC Francúzska 2022 | posledná GP =VC Francúzska 2022 | poznámky = | portál1 = | portál2 = }} '''Max Verstappen''' (* [[30. september]] [[1997]], [[Hasselt]], [[Belgicko]]) je holandský pilot [[Formula 1|Formuly 1]]. Vo veku 17 rokov a 166 dní sa stal najmladším jazdcom F1 počas Veľkej ceny Austrálie 2015 za tím [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Max Verstappen becomes youngest man to drive a Formula One car | url = https://www.theguardian.com/sport/2014/oct/03/max-verstappen-becomes-youngest-man-to-drive-a-formula-one-car | dátum vydania = 3.10.2014 | vydavateľ = The Guardian | jazyk = po anglicky }}</ref> Zvyšok sezóny 2015 a časť sezóny 2016 jazdil za Toro Rosso a od Veľkej ceny Španielska 2016 prestúpil do [[Red Bull Racing|Red Bullu]], kedy zároveň aj vyhral svoje prvé preteky, vo veku 18 rokov. Jeho otcom je bývalý jazdec F1 [[Jos Verstappen]]. V sezóne 2021 získal svoj prvý titul majstra sveta vo svojej kariére. V januári podpísal s tímom Red Bull Racing zmluvu do roku 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verstappen signs with Red Bull until 2020 | url = https://www.speedcafe.com/2017/10/21/verstappen-signs-red-bull-2020/ | dátum vydania = 21.10.2017 | vydavateľ = Speedcafe | jazyk = po anglicky }}</ref> == Životopis == Max je synom pilota F1, [[Jos Verstappen|Josa Verstappena]], ktorého prezývali aj „holandský diabol“. Jeho mama [[Sophie Kumpen]] je bývalou automobilovou pretekárkou. Max vyrastal v belgickom mestečku [[Bree]], necelých 20 kilometrov od holandských hraníc. Počas dňa chodil do Holandska za kamarátmi. Jeho otec Jos ho tlačil do toho, aby začal s motokárami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otcovi nevyčíta, že ho zabudol na pumpe. Max Verstappen, líder sezóny F1, ktorý môže v skvelej rivalite zdolať Hamiltona|url=https://dennikn.sk/2580586/otcovi-nevycita-ze-ho-zabudol-na-pumpe-max-verstappen-lider-sezony-f1-ktory-moze-v-skvelej-rivalite-zdolat-hamiltona/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-10-20|dátum prístupu=2021-10-31|jazyk=sk-SK|meno=Ladislav|priezvisko=Urbán}}</ref> ==Pretekárske výsledky== ===Prehľad=== {| class="wikitable" style="font-size:90%; text-align:center" |- ! rowspan="10" | 2014 !Tím ! Séria ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- |N/A | align=left| Florida Winter Series | 12 | 4 | 3 | 3 | 7 | N/A | style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- !Tím ! align="left" | Séria ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- | rowspan="3" |Van Amersfoort Racing |European Formula 3 Championship |33 |10 |7 |7 |16 |411 | style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- | rowspan="2" align="left" | Macau Grand Prix ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- | 1 |0 |0 |1 |0 |N/A |'''7. miesto''' |- !Tím !Séria !Preteky !Víťazstvá !Pole<br>position !Najrýchlejšie<br>kolá !Pódiá ! colspan="2" |Umiestnenie |- |Motopark |Zandvoort Masters |1 |1 |1 |0 |1 | colspan="2" style="background:#ffffbf;" |'''1. miesto''' |- !Tím !Séria !Preteky !Víťazstvá !Pole<br>position !Najrýchlejšie<br>kolá !Pódiá !Body !Umiestnenie |- |[[Scuderia Toro Rosso]] |[[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]] | colspan="7" |'''Testovací pilot''' |- ! rowspan="2" | 2015 !Tím ! align="left" | Séria ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- |[[Scuderia Toro Rosso]] |[[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]] |19 |0 |0 |0 |0 |'''49''' |'''12. miesto''' |- ! rowspan="3" |2016 !Tím !Séria !Preteky !Víťazstvá !Pole<br>position !Najrýchlejšie<br>kolá !Pódiá !Body !Umiestnenie |- |[[Scuderia Toro Rosso]] | rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]] | 4 | 0 | rowspan="2" | 0 | 0 | 0 | rowspan="2" |'''204''' | rowspan="2" |'''5. miesto''' |- |[[Red Bull Racing]] |17 |1 |1 |7 |- ! rowspan="2" | 2017 !Tím ! align="left" | Séria ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- |[[Red Bull Racing]] |[[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]] |20 |2 |0 |1 |4 |'''268''' |'''6. miesto''' |- ! rowspan="2" | 2018 !Tím ! align="left" | Séria ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- |[[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]] |[[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]] |21 |2 |0 |2 |11 |'''249''' |'''4. miesto''' |- ! rowspan="2" | 2019 !Tím ! align="left" | Séria ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- |[[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]] |[[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]] |21 |3 |2 |3 |9 |'''278''' ! style="background: #ffdf9f" |'''3. miesto''' |- ! rowspan="2" | 2020 !Tím ! align="left" | Séria ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- |[[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]] |[[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]] |17 |2 |1 |3 |11 |'''214''' ! style="background: #ffdf9f" |'''3. miesto''' |- ! rowspan="2" | 2021 !Tím ! align="left" | Séria ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- |[[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]] |[[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]] |22 |10 |10 |6 |18 |'''395,5''' ! style="background: #ffffbf" |'''1. miesto''' |- ! rowspan="2" |2022 !'''Tím''' !'''Séria''' !'''Preteky''' !'''Víťazstvá''' !'''Pole position''' !'''Najrýchlejšie kolá''' !'''Pódiá''' !'''Body''' !Umiestnenie |- |[[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]] |[[Formula 1 v roku 2022|Formula 1]] |12 |7 |3 |3 |9 |'''233*''' ! style="background: #ffffbf"|'''1. miesto*''' |} (*) prebiehajúca sezóna ===Formula 1=== ==== Víťazstvá ==== {| |- style="vertical-align:top;" | style="width:33%" | * 2016: {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2016|Veľká cena Španielska]] ([[Circuit de Catalunya|Barcelona]]) * 2017: {{minivlajka|Malajzia}} [[Veľká cena Malajzie 2017|Veľká cena Malajzie]] ([[Sepang International Circuit|Sepang]]) * 2017: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2017|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexiko City]]) * 2018: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2018|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2018: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2018|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexiko City]]) * 2019: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2019|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2019: {{minivlajka|Nemecko}} [[Veľká cena Nemecka 2019|Veľká cena Nemecka]] ([[Hockenheimring Baden-Württemberg|Hockenheim]]) * 2019: {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena Brazílie 2019|Veľká cena Brazílie]] ([[Autódromo José Carlos Pace|Interlagos]]) * 2020: {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Veľká cena 70. výročia Formuly 1 2020|Veľká cena 70. výročia Formuly 1]] ([[Silverstone Circuit|Silverstone]]) * 2020: {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2020|Veľká cena Abú Zabí]] ([[Yas Marina Circuit|Yas Marina]]) | style="width:33%" | * 2021: {{minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna 2021|Veľká cena Emilia Romagna]] ([[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imola]]) * 2021: {{minivlajka|Monako}} [[Veľká cena Monaka 2021|Veľká cena Monaka]] ([[Circuit de Monaco|Monte Carlo]]) * 2021: {{minivlajka|Francúzsko}} [[Veľká cena Francúzska 2021|Veľká cena Francúzska]] ([[Circuit Paul Ricard|Le Castellet]]) * 2021: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Štajerska 2021|Veľká cena Štajerska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2021: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2021|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2021: {{minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2021|Veľká cena Belgicka]] ([[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa-Francorchamps]]) * 2021: {{minivlajka|Holandsko}} [[Veľká cena Holandska 2021|Veľká cena Holandska]] ([[Circuit Zandvoort|Zandvoort]]) * 2021: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena USA 2021|Veľká cena USA]] ([[Circuit of the Americas|Austin]]) * 2021: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2021|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexiko City]]) * 2021: {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2021|Veľká cena Abú Zabí]] ([[Yas Marina Circuit|Yas Marina]]) | style="width:33%" | * 2022: {{Minivlajka|Saudská Arábia}} [[Veľká cena Saudskej Arábie 2022|Veľká cena Saudskej Arábie]] ([[Jeddah Corniche Circuit|Jeddah]]) * 2022: {{Minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna 2022|Veľká cena Emilia Romagna]] ([[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imola]]) * 2022: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena Miami 2022|Veľká cena USA]] ([[Miami International Autodrome|Miami]]) * 2022: {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2022|Veľká cena Španielska]] ([[Circuit de Catalunya|Barcelona]]) * 2022: {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Veľká cena Azerbajdžanu 2022|Veľká cena Azerbajdžanu]] ([[Baku City Circuit|Baku]]) * 2022: {{Minivlajka|Kanada}} [[Veľká cena Kanady 2022|Veľká cena Kanady]] ([[Circuit Gilles Villeneuve|Montreal]]) * 2022: {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Veľká cena Francúzska 2022|Veľká cena Francúzska]] ([[Circuit Paul Ricard|La Castellet]]) |} ==== Jednotlivé výsledky ==== {| class="wikitable" style="font-size:90%; text-align:center;" |- ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2014|2014]] ! Tím ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- ! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | style="background:#f1f8ff;"| TD | - | style="background:#f1f8ff;"| TD | style="background:#f1f8ff;"| TD | - | | | | '''-''' | '''-''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2015|2015]] !Tím !AUS {{minivlajka|Austrália}} !MAL {{minivlajka|Malajzia}} !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !CHN {{minivlajka|Čína}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !RUS {{minivlajka|Rusko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! !Body !Umiestnenie |- ![[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|7 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#CFCFFF;"|17† | style="background:#CFCFFF;"|11 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#CFCFFF;"|15 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#CFCFFF;"|12 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#dfffdf;"|9 | style="background:#dfffdf;"|10 | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#dfffdf;"|9 | style="background:#dfffdf;"|9 | style="background:#CFCFFF;"|16 | | | |'''49''' |'''12. miesto''' |- ! rowspan="3" |[[Formula 1 v roku 2016|2016]] !Tím !AUS {{minivlajka|Austrália}} !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !CHN {{minivlajka|Čína}} !RUS {{minivlajka|Rusko}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !EUR {{minivlajka|Azerbajdžan}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !GER {{minivlajka|Nemecko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !MAL {{minivlajka|Malajzia}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! !Body !Umiestnenie |- ![[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] | style="background:#dfffdf;"|10 | style="background:#dfffdf;"|6 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#efcfff" |DNF | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | | rowspan="2" |'''204''' | rowspan="2" |'''5. miesto''' |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | - | - | - | - | style="background:#ffffbf;"|1 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#ffdf9f;"|3 | style="background:#CFCFFF;"|11 | style="background:#dfffdf;"|7 | style="background:#dfffdf;"|6 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#ffdf9f;"|''3'' | style="background:#dfffdf;"|4 | |- ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! Tím ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#ffdf9f;"|3 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|10 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#ffffbf;"|1 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#ffffbf;"|1 | style="background:#dfffdf;"|''5'' | style="background:#dfffdf;"|5 | | |'''168''' |'''6. miesto''' |- ! rowspan="2"| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] ! Tím ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! Body ! Umiestnenie |- ! [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background:#dfffdf;"| 6 | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| ''9'' | style="background:#dfffdf;"| ''3'' | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background:#ffffbf;"| 1 | style="background:#CFCFFF;"| 15† | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background:#ffffbf;"| 1 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background:#ffdf9f;"| 3 | |'''249''' |'''4. miesto''' |- ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2019|2019]] ! Tím ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! !'''Body''' !'''Umiestnenie''' |- ! [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#ffffbf;"| ''1'' | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#ffffbf;"| ''1'' | style="background:#dfdfdf;"| '''''2''''' | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#dfffdf;"| 8 | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#dfffdf;"| 6 | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#ffffbf;"| '''1''' | style="background:#dfdfdf;"| 2 | | '''278''' | style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2020|2020]] ! Tím ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! STY {{minivlajka|Rakúsko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! 70A {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! TUS {{minivlajka|Taliansko}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! POR {{minivlajka|Portugalsko}} ! EMI {{minivlajka|Taliansko}} ! TUR {{minivlajka|Turecko}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! SKH {{minivlajka|Bahrajn}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! !'''Body''' ! Umiestnenie |- ! [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfdfdf" | ''2'' | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfdfdf" | ''2'' | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfdfdf" | ''2'' | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #ffffbf" | '''1''' | | | | | |'''214''' | style="background: #ffdf9f" | '''3. miesto''' |- ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2021|2021]] ! Tím ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! EMI {{minivlajka|Taliansko}} ! POR {{minivlajka|Portugalsko}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! STY {{minivlajka|Rakúsko}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! NED {{minivlajka|Holandsko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! TUR {{minivlajka|Turecko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! QAT {{minivlajka|Katar}} ! SAU {{minivlajka|Saudská Arábia}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !'''Body''' !'''Umiestnenie''' |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #ffffbf"|1 | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #ffffbf"|1 | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #ffffbf"|'''''1''''' | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #ffffbf"|'''''1''''' | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #dfffdf"|9 | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| '''2''' | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #ffffbf"|'''''1''''' |'''395,5''' | style="background: #ffffbf"|'''1. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] !Tím !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !SAU {{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS {{minivlajka|Austrália}} !EMI {{minivlajka|Taliansko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !FRA {{minivlajka|Francúzsko}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !NED {{minivlajka|Holandsko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !'''Body''' !'''Umiestnenie''' |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #ffffbf"|1 | style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #ffffbf"|''1'' | style="background: #ffffbf"|''1'' | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #ffdf9f"|3 | style="background: #FFFFBF"|1 | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #DFFFDF"|7 | style="background: #dfdfdf"| '''''2''''' | style="background: #ffffbf"| 1 | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - |'''233*''' | style="background: #ffffbf"|'''1. miesto*''' |} <table class="mw-collapsible mw-collapsed" style="border:1px solid silver; margin-top:.2em; width:300px"> <tr> <th style="background-color:#F0F2F5; font-size:85%; padding-left:.4em; padding-right:.4em"><span style="font-size:117.65%; margin-right:1em"><div style="float:left;"><span style="font-size: smaller;">Legenda k tabuľke</span></div></span> </th></tr> <tr> <td style="background-color:white; border:1px solid silver; padding:8px"> <table style="margin-right:0; font-size:85%" class="wikitable"> <tr> <th>Farba </th> <th>Výsledok </th></tr> <tr style="background-color:#FFFFBF"> <td>Zlatá</td> <td>Víťaz </td></tr> <tr style="background-color:#DFDFDF"> <td>Strieborná</td> <td>2. miesto </td></tr> <tr style="background-color:#FFDF9F"> <td>Bronzová</td> <td>3. miesto </td></tr> <tr style="background-color:#DFFFDF"> <td>Zelená</td> <td>Bodované umiestnenie </td></tr> <tr style="background-color:#CFCFFF"> <td rowspan="2">Modrá </td> <td>Nebodované umiestnenie </td></tr> <tr style="background-color:#CFCFFF"> <td>Dokončil neklasifikovaný (NC) </td></tr> <tr style="background-color:#EFCFFF"> <td>Fialová</td> <td>Odstúpil (Ret) </td></tr> <tr style="background-color:#FFCFCF"> <td rowspan="2">Červená </td> <td>Nekvalifikoval sa (DNQ) </td></tr> <tr style="background-color:#FFCFCF"> <td>Nepredkvalifikoval sa (DNPQ) </td></tr> <tr style="background-color:#000000; color:white"> <td>Čierna</td> <td>Diskvalifikovaný (DSQ) </td></tr> <tr style="background-color:#FFFFFF"> <td rowspan="2">Biela </td> <td>Neštartoval (DNS) </td></tr> <tr style="background-color:#FFFFFF"> <td>Pretek zrušený (C) </td></tr> <tr style="background-color:#F0F8FF"> <td rowspan="2">Svetlo modrá </td> <td>Iba trénoval (IT) </td></tr> <tr style="background-color:#F0F8FF"> <td>Piatkový testovací jazdec (TD) </td></tr> <tr> <td rowspan="4">Bez farby </td> <td>Netrénoval (DNP) </td></tr> <tr> <td>Vyradený (EX) </td></tr> <tr> <td>Neprišiel (DNA) </td></tr> <tr> <td>Odvolal účasť (WD) </td></tr> <tr> <th>Označenie </th> <th>Význam </th></tr> <tr> <td align="center"><b>Tučnosť</b> </td> <td>Pole position </td></tr> <tr> <td align="center"><i>Kurziva</i> </td> <td>Najrýchlejšie kolo </td></tr> <tr> <td align="center">F </td> <td>FanBoost </td></tr> <tr> <td align="center">G </td> <td>Najrýchlejší v kvalifikačnej skupine </td></tr> <tr> <td align="center">† </td> <td>Jazdec nedošiel do cieľa, ale bol klasifikovaný, pretože odjazdil viac ako 90% dĺžky preteku. </td></tr> <tr> <td align="center">‡ </td> <td>Bol udelený poloviční počet bodov, pretože bolo odjazdené menej ako 75% dĺžky preteku. </td></tr><td align="center">*</td><td>Prebiehajúca sezóna</td></tr></table> </td></tr></table> <p></p> == Referencie == <references/> {{DEFAULTSORT:Verstappen, Max}} [[Kategória:Holandskí piloti F1]] [[Kategória:Majstri sveta F1]] 7j672wvu08j7veruuegklq18htga9cm Vrbova a Wetzlerova správa 0 609073 7416736 7416682 2022-07-28T12:59:56Z Starekolena 8222 doplnene opravene vecne so zdrojom wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vrba-Wetzler report sketch.JPG|náhľad|Situačný náčrt [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitzu]] I a II spolu s polohou železničnej rampy (v strede) vzhľadom k týmto dvom táborom. Poloha táborov (camp), továrenských budov firiem [[Krupp]], [[Siemens (podnik)|Siemens]] a D.A.W, plynových komôr I, II, III, IV a brezového (Birke) lesa. Kruhy ohraničujúce tábory tvoria strážne veže. Mimo kruhov sú nádražie a pomocný tábor Harmensee. Náčrt a správa boli pôvodne v nemčine a slovenčine. Dochovaná anglická verzia je preklad Executive Office of the United States War Refugee Board, 16 November 1944.]] '''Vrbova a Wetzlerova správa''' je 32-stranová výpoveď o živote v [[Koncentračný tábor|koncentračnom tábore]], ktorú nadiktovali [[Rudolf Vrba]] a [[Alfréd Wetzler]] [[Židia|židovským]] predstaviteľom v [[Žilina|Žiline]] 24. až 27. apríla [[1944]] po úspešnom úteku z [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|tábora Auschwitz-Birkenau]].<!-- utiekli 7.4 ale až 10. apríla opustili tábor v civilnom oblečení. Teda správu písali dva týždne po úteku. --> == Význam správy == Správa je považovaná za prvú detailnú informáciu o [[Nacistický vyhladzovací tábor|nacistickom koncentračnom tábore]], ktorá sa dostala k [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] a bola označená za vierohodnú.<ref group="pozn.">Už v roku 1942 vznikla správa Karského pre poľskú exilovú vládu, na základe ktorej poľský minister zahraničných vecí [[Edward Bernard Raczyński|Raczyński]] 10. decembra 1942 vydal protestnú nótu určenú všetkým štátom OSN. Distribuovaná bola aj v angličtine („[http://www.projectinposterum.org/docs/mass_extermination.htm The Mass Extermination of Jews in German Occupied Poland]“) ako 9 stranová brožúra obsahujúca 21 bodov. Ešte skoršia Witoldova (Pileckého) správa z roku 1941 sa stala základom pre tzv. ''Auschwitz Protocols'', ktorý bol vydaný v novembri 1944, ktorého základom bola práve VW správa doplnená správami od Arnosta Rosina a Czesława Mordowicza a správou od Jerzy Tabeau.</ref> Informuje o [[masová vražda|masových vraždách]], ktoré [[nacizmus|nacisti]] vykonávali počas [[Holokaust|holokaustu]].  Hoci bolo zverejnenie správy pre verejnosť kontroverzne pozdržané<!-- Samotnými židovskými organizáciami (ktoré neverili). Správu písali dva týždne po úteku, hotová bola 3 týždne pred začiatkom maďarských deportácií. --> a [[15. máj]]a [[1944]] sa začali deportácie 437 000 maďarských židov do Auschwitzu, správa pravdepodobne zachránila mnoho životov. Informácie zo správy boli publikované prostredníctvom [[British Broadcasting Corporation|BBC]] [[15. jún|15. júna]] [[1944]] a [[20. jún|20. júna]] v [[The New York Times|New York Times]]. Pápež [[Pius XII.]], americký prezident [[Franklin Delano Roosevelt]] a švédsky kráľ [[Gustáv V.]] následne žiadali maďarského vodcu, admirála [[Miklós Horthy|Miklósa Horthyho]], zastaviť masové deportácie. Deportácie sa v Maďarsku zastavili [[9. júl|9. júla]] [[1944]], vďaka čomu sa zachránilo asi 200 000 židov. Načasovanie šírenia správy zostáva zdrojom významných sporov. Správa bola k dispozícii okrem iných aj maďarským štátnym činiteľom už pred začiatkom deportácií do Auschwitzu, ale niekoľko ďalších týždňov nebola ďalej šírená. Vrba veril, že skoršie uverejnenie správy mohlo zachrániť viac ľudí. Tvrdil, že ak by maďarskí židia vedeli, že nebudú presídlení ale zabití, mohli by sa rozhodnúť namiesto nastúpenia do vlakov smerujúcich do Auschwitzu pre útek alebo boj. Vyhlásil, že správa bola zámerne pozdržaná židovsko-maďarským [[Výbor na pomoc a záchranu|Výborom na pomoc a záchranu]] (ועדת העזרה וההצלה בבודפשט) aby neohrozila zložité, ale nakoniec neplodné vyjednávanie medzi výborom a [[Adolf Eichmann|Adolfom Eichmannom]], dôstojníkom [[Schutzstaffel|SS]] zodpovedným za deportácie, na výmenu životov za peniaze, nákladné automobily a iný tovar – takzvaný návrh „krv za nákladiaky“. == Vznik správy == [[Rudolf Vrba|Vrbovi]] a [[Alfréd Wetzler|Wetzlerovi]] po prechode na slovenské územie pomohol sedliak Ondrej Čanecký, ktorý ich priviedol k židovskému doktorovi Pollackovi.<ref name="SME-wetzler">{{Citácia periodika | priezvisko = Durániková | meno = Jarmila | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo Dante nevidel – ako Slováci ušli z tlamy Osvienčimu : Nedocenený Alfred Wetzler (Rohovor s pani Etou Wetzlerovou) | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://web.archive.org/web/20071225162233/http://mozaika.sme.sk/c/2756090/Co-Dante-nevidel-ako-Slovaci-usli-z-tlamy-Osviencimu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-06-09 | dátum prístupu = 2021-09-30 }}</ref> Pollack mal kontakt na [[Erwina Steinera]] z ústredia Židovskej rady v [[Žilina|Žiline]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Auschwitz Protocols|url=https://www.yadvashem.org/odot_pdf/Microsoft%20Word%20-%205784.pdf|vydavateľ=yadvashem.org|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-30|miesto=|jazyk=}}</ref> Vrba a Wetzler prespali v [[Čadca|Čadci]] v dome príbuznej známeho rabína [[Leo Baeck|Lea Baecka]] u pani Beckovej,<ref name="Vrba399">Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, p. 399.</ref> a nasledujúci deň, [[24. apríl|24. apríla]] [[1944]] išli na stretnutie do Žiliny.<ref name="Linn21">Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 21.</ref> Z rozhodnutia príslušníka [[Sturmabteilung|SA]], [[Schutzstaffel|SS]] a [[Sicherheitsdienst|SD]] [[Dieter Wisliceny|Dietra Wisliceneho]], ktorý sa podieľal na registrácii a následnom vyhladzovaní židovského obyvateľstva najprv v [[Nemecko|Nemecku]], neskôr od augusta 1940 na [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensku]] boli zrušené všetky židovské organizácie a od septembra 1940 nahradené [[Ústredňa Židov|Ústredňou Židov]] (ÚŽ; nemecky: ''Judenrat'', anglicky: Jewish Center). V rámci ÚŽ v roku 1943 vznikla (bratislavská) [[Pracovná skupina]], ktorú viedla [[Gisi Fleischmannová]] a rabín [[Chaim Michael Dov Weissmandl]], ktorá sa vtedy považovala za hnutie odporu.<ref name="Karny554">Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report“, v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press a the United States Holocaust Memorial Museum, 1994, p. 554.</ref> Starostom ÚŽ sa v decembri 1943 stal doktor, nemecky hovoriaci právnik, [[Oskar Neumann]] a zamestnancom ÚŽ bol aj architekt [[Andrej Steiner]].<!-- Andrej STeiner a Erwin neboli priami príbuzní https://infocenters.co.il/massuah/notebook.asp?lang=ENG&dlang=ENG&module=notebook&page=next_list&rsvr=@4&param=%3Cbook_id%3E13121%3C/%3E%3Cchecktab%3E0%3C/%3E%3Cnum_page%3Emain%3C/%3E%3Cnob%3E-1%3C/%3E%3Ccur_lang%3EENG%3C/%3E&param2=&site=massuah --> Ústredňa Židov v Žiline sídlila na Hollého ul. č. 9, kde bol pôvodne židovský starobinec. Dnes je táto budova sídlom Židovskej náboženskej obce. Vrba a Wetzler tam podľa spomienok priameho účastníka [[Arieh Klein|Arieho Kleina]] tam prišli 25. apríla 1944 a boli vypočutí miestnymi predstaviteľmi žilinskej úradovne Ústredne Židov a židovskej náboženskej obce. Keď miestni predstavitelia pochopili význam ich slov, povolali z Bratislavy svojich nadriadených - [[Oskar Neumann|Oskara Neumanna]], inžiniera [[Oskar Krasňanský|Oskara Krasňanského]] a Erwina Steinera<!-- ktorý bol pravdepodobne žilinský nie bratislavský Steiner -->. Rudolf Vrba mal pocit, že im neveria. Nikto nečakal, nebol pripravený na to, aby pochopil, čo sa v Osvienčime dialo. Aby si overili, či mladíci hovoria pravdu, každého z nich umiestnili do inej miestnosti a vypočúvali oddelene. Kládli im faktografické otázky, aby podľa ich odpovedí zistili, či neklamú. Vrba podal odhadol koľko ľudí bolo zavraždených v plynových komorách, čo podľa jeho prepočtov bolo okolo 1 750 000. Vysvetlil, aké zisky z toho Nemci mali, hlavne zo šperkov, peňazí, oblečenia, zlatých zubov, ale i vlasov či popola, ktorý sa používal ako hnojivo. Opísal vnútornú štruktúru táborov a využívanie Židov na otrockú prácu. Vypočúvanie trvalo tri dni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správa o hrôzach Osvienčimu vznikla v Žiline - Žilina Gallery Wiki|url=https://zilina-gallery.sk/wiki/Spr%C3%A1va_o_hr%C3%B4zach_Osvien%C4%8Dimu_vznikla_v_%C5%BDiline|vydavateľ=Žilinský večerník, č. 37, str. 11|dátum prístupu=2022-07-28|priezvisko=Šimko|meno=Peter|dátum vydania=9.9.2008}}</ref> Vrba neskôr vo svojej knihe napísal, že začal kreslením vnútorného plánu Auschwitzu I a II spolu s polohou rampy vzhľadom k týmto dvom táborom (pozri obrázok). Opísal vnútornú organizáciu táborov; ako boli židia využívaní na [[nútená práca|otrockú prácu]] pre [[Krupp]], [[Siemens (podnik)|Siemens]] a D.A.W., ktoré mali továrenské budovy priamo pri tábore Auschwitz I. Koncern [[I. G. Farbenindustrie|I. G. Farben]] inicioval vznik samostatného koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Auschwitz-Monowitz|Auschwitz III]] v blízkych [[Monowice|Monowiciach]], s továrňou na výrobu syntetického [[kaučuk]]u Buna-Werke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hermann Goering, IG Farben and Zyklon-B | url = https://longstreet.typepad.com/thesciencebookstore/2009/12/hermann-goering-ig-farben-and-zyklonb.html | vydavateľ = JF Ptak Science Books | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IG Farben / Auschwitz III-Monowitz / History / Auschwitz-Birkenau|url=http://www.auschwitz.org/en/history/auschwitz-iii/ig-farben|vydavateľ=www.auschwitz.org|dátum prístupu=2021-10-02}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Koniec továrne na smrť. Vojakov, ktorí oslobodili osvienčimský tábor, čakal desivý pohľad | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://history.hnonline.sk/2-svetova-vojna/2079271-koniec-tovarne-na-smrt-vojakov-ktori-oslobodili-osviencimsky-tabor-cakal-desivy-pohlad | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-10-02}}</ref> Túto továreň Vrba v správe spomína ako ''Buna''. Opísal tiež masové vraždy v [[plynová komora|plynových komorách]] tých, ktorí boli vybraní pre ''Sonderbehandlung'' („špeciálne zaobchádzanie“).<ref name="Vrba400">Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 400.</ref> Wetzler napísal prvú časť správy a Vrba tretiu. Na písaní druhej časti správy pracovali obaja. Napokon celú správu spolu prepracovali ešte šesťkrát.<ref group="pozn." name="Karny564f5">Tento opis písania správy bol napísaný v prvom povojnovom vydaní z roku 1946, ''Oswiecim, hrobka štyroch miliónov ľudí'', Bratislava, p. 74. Wetzler to takisto potvrdil v liste zo 14. apríla 1982 poslaným Miroslavovi Kárnému (spoluväzeň, potom novinár a historik). Uvedené v [[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]] „The Vrba and Wetzler report“, v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press, 1994, s. 564, poznámka 5. </ref> Správu prekladali už počas jej písania zo slovenčiny do nemčiny s pomocou Gisely Steinerovej Neumannov poradca [[Oskar Krasňanský]], inžinier a stenograf, ktorý si neskôr zmenil meno na Oskar Isaiah Karmiel.<ref name="Vrba402">Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 402.</ref><ref group="pozn." name="Karny564f5" /> Výsledkom bola 32-stranová správa v nemčine, ktorá bola dokončená [[27. apríl|27. apríla]] [[1944]].<ref name="Vrba403">Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 403.</ref> Vrba napísal, že správa bola narýchlo preložená aj do maďarčiny. Pôvodná slovenská verzia sa nezachovala, napísal český historik [[Miroslav Kárný|Miroslav Kárny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Skelton|meno=Anthony|titul=Rudolf Vrba|url=https://files.libcom.org/files/Rudolf%20Vrba%20-%20I%20escaped%20from%20Auschwitz.pdf|dátum prístupu=2022/07/28|vydavateľ=H.E.A.R.T 2008|priezvisko2=Lisciotto|meno2=Carmelo|jazyk=En}}</ref> Anglicka verzia správy (The Auschwitz Protocol / The Vrba-Wetzler Report) je dostupná v plnom znení online<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Vrba, R., Wetzler, A | odkaz na autora = | titul = The Auschwitz Protocol, The Vrba-Wetzler Report | url = http://vrbawetzler.eu/img/static/Prilohy/The-Auschwitz-Protocol.pdf | vydavateľ = vrbawetzler.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-31 | miesto = | jazyk = po anglicky}}</ref> tak isto ako aj jej český preklad<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vrba, R., Wetzler, A | odkaz na autora = | titul = Zpráva Vrby a Wetzlera o německých vyhlazovacích táborech Osviětim a Brzezinka| url = http://vrbawetzler.eu/img/static/Prilohy/Zprava_Vrbu_a_Wetzlera.pdf | vydavateľ = vrbawetzler.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-31 | miesto = | jazyk = po česky}}</ref> vďaka projektu ''Vrba-Wetzler Memorial''. Slovenský preklad „Správy Wetzlera a Vrbu“ (preklad: M. Richter) vyšiel v neskorších vydaniach knihy Alfréda Wetzlera (pod pseudonymom Jozef Lánik) ''Čo Dante nevidel''. == Vo filme == * ''[[Správa (film)|Správa]]'' (Slovensko/Česko/Nemecko, [[2020]], 94 min) – dráma režiséra [[Peter Bebjak|Petra Bebjaka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa : film | url = https://www.sprava.sk/ | vydavateľ = sprava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zpráva | url = https://www.csfd.cz/film/680819-zprava/recenze/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-30 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vrba | meno = Rudolf | autor = | odkaz na autora = | titul = Utekl jsem z Osvětimi | vydanie = | vydavateľ = Sefer | miesto = Praha | rok = 1998 | počet strán = 437 | url = | isbn = 978-80-85924-17-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Lánik | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo Dante nevidel : &#x5B;so Správou Wetzlera a Vrbu (prvý raz v slovenskom preklade)&#x5D; | vydanie = 5 | vydavateľ = MilaniuM | miesto = Bratislava | rok = 2009 | počet strán = 326 | url = | isbn = 978-80-89178-31-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}(Súčasťou knihy je aj štúdia ''Osudy jedné zprávy'' českého historika [[Miroslav Kárný|Miroslava Kárného]] a prológ od britského historika sira M. Gilberta. Knihu dopĺňajú fotografie R. Kostova a dokumenty z archívu A. Wetzlera) == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.upn.gov.sk/sk/sprava-alfreda-wetzlera-a-rudolfa-vrbu-1944/ Správa Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu] v slovenčine na webe [[Ústav pamäti národa|Ústavu pamäti národa]] * [https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14084/264980 Večera s Havranom : Wetzlerova a Vrbova správa] s hosťami Matejom Beránekom, [[Peter Bebjak|Petrom Bebjakom]], [[Monika Vrzgulová|Monikou Vrzgulovou]] (2021) [[Kategória:Nacistické koncentračné tábory]] [[Kategória:Holokaust]] [[Kategória:Židia na Slovensku]] [[Kategória:1944]] qr2isn76nxp5z8kxb9dgn767jub6k6b 7416738 7416736 2022-07-28T13:07:03Z Starekolena 8222 /* Vznik správy */ wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vrba-Wetzler report sketch.JPG|náhľad|Situačný náčrt [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitzu]] I a II spolu s polohou železničnej rampy (v strede) vzhľadom k týmto dvom táborom. Poloha táborov (camp), továrenských budov firiem [[Krupp]], [[Siemens (podnik)|Siemens]] a D.A.W, plynových komôr I, II, III, IV a brezového (Birke) lesa. Kruhy ohraničujúce tábory tvoria strážne veže. Mimo kruhov sú nádražie a pomocný tábor Harmensee. Náčrt a správa boli pôvodne v nemčine a slovenčine. Dochovaná anglická verzia je preklad Executive Office of the United States War Refugee Board, 16 November 1944.]] '''Vrbova a Wetzlerova správa''' je 32-stranová výpoveď o živote v [[Koncentračný tábor|koncentračnom tábore]], ktorú nadiktovali [[Rudolf Vrba]] a [[Alfréd Wetzler]] [[Židia|židovským]] predstaviteľom v [[Žilina|Žiline]] 24. až 27. apríla [[1944]] po úspešnom úteku z [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|tábora Auschwitz-Birkenau]].<!-- utiekli 7.4 ale až 10. apríla opustili tábor v civilnom oblečení. Teda správu písali dva týždne po úteku. --> == Význam správy == Správa je považovaná za prvú detailnú informáciu o [[Nacistický vyhladzovací tábor|nacistickom koncentračnom tábore]], ktorá sa dostala k [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] a bola označená za vierohodnú.<ref group="pozn.">Už v roku 1942 vznikla správa Karského pre poľskú exilovú vládu, na základe ktorej poľský minister zahraničných vecí [[Edward Bernard Raczyński|Raczyński]] 10. decembra 1942 vydal protestnú nótu určenú všetkým štátom OSN. Distribuovaná bola aj v angličtine („[http://www.projectinposterum.org/docs/mass_extermination.htm The Mass Extermination of Jews in German Occupied Poland]“) ako 9 stranová brožúra obsahujúca 21 bodov. Ešte skoršia Witoldova (Pileckého) správa z roku 1941 sa stala základom pre tzv. ''Auschwitz Protocols'', ktorý bol vydaný v novembri 1944, ktorého základom bola práve VW správa doplnená správami od Arnosta Rosina a Czesława Mordowicza a správou od Jerzy Tabeau.</ref> Informuje o [[masová vražda|masových vraždách]], ktoré [[nacizmus|nacisti]] vykonávali počas [[Holokaust|holokaustu]].  Hoci bolo zverejnenie správy pre verejnosť kontroverzne pozdržané<!-- Samotnými židovskými organizáciami (ktoré neverili). Správu písali dva týždne po úteku, hotová bola 3 týždne pred začiatkom maďarských deportácií. --> a [[15. máj]]a [[1944]] sa začali deportácie 437 000 maďarských židov do Auschwitzu, správa pravdepodobne zachránila mnoho životov. Informácie zo správy boli publikované prostredníctvom [[British Broadcasting Corporation|BBC]] [[15. jún|15. júna]] [[1944]] a [[20. jún|20. júna]] v [[The New York Times|New York Times]]. Pápež [[Pius XII.]], americký prezident [[Franklin Delano Roosevelt]] a švédsky kráľ [[Gustáv V.]] následne žiadali maďarského vodcu, admirála [[Miklós Horthy|Miklósa Horthyho]], zastaviť masové deportácie. Deportácie sa v Maďarsku zastavili [[9. júl|9. júla]] [[1944]], vďaka čomu sa zachránilo asi 200 000 židov. Načasovanie šírenia správy zostáva zdrojom významných sporov. Správa bola k dispozícii okrem iných aj maďarským štátnym činiteľom už pred začiatkom deportácií do Auschwitzu, ale niekoľko ďalších týždňov nebola ďalej šírená. Vrba veril, že skoršie uverejnenie správy mohlo zachrániť viac ľudí. Tvrdil, že ak by maďarskí židia vedeli, že nebudú presídlení ale zabití, mohli by sa rozhodnúť namiesto nastúpenia do vlakov smerujúcich do Auschwitzu pre útek alebo boj. Vyhlásil, že správa bola zámerne pozdržaná židovsko-maďarským [[Výbor na pomoc a záchranu|Výborom na pomoc a záchranu]] (ועדת העזרה וההצלה בבודפשט) aby neohrozila zložité, ale nakoniec neplodné vyjednávanie medzi výborom a [[Adolf Eichmann|Adolfom Eichmannom]], dôstojníkom [[Schutzstaffel|SS]] zodpovedným za deportácie, na výmenu životov za peniaze, nákladné automobily a iný tovar – takzvaný návrh „krv za nákladiaky“. == Vznik správy == [[Rudolf Vrba|Vrbovi]] a [[Alfréd Wetzler|Wetzlerovi]] po prechode na slovenské územie pomohol sedliak Ondrej Čanecký, ktorý ich priviedol k židovskému doktorovi Pollackovi.<ref name="SME-wetzler">{{Citácia periodika | priezvisko = Durániková | meno = Jarmila | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo Dante nevidel – ako Slováci ušli z tlamy Osvienčimu : Nedocenený Alfred Wetzler (Rohovor s pani Etou Wetzlerovou) | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://web.archive.org/web/20071225162233/http://mozaika.sme.sk/c/2756090/Co-Dante-nevidel-ako-Slovaci-usli-z-tlamy-Osviencimu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-06-09 | dátum prístupu = 2021-09-30 }}</ref> Pollack mal kontakt na [[Erwina Steinera]] z ústredia Židovskej rady v [[Žilina|Žiline]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Auschwitz Protocols|url=https://www.yadvashem.org/odot_pdf/Microsoft%20Word%20-%205784.pdf|vydavateľ=yadvashem.org|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-30|miesto=|jazyk=}}</ref> Vrba a Wetzler prespali v [[Čadca|Čadci]] v dome príbuznej známeho rabína [[Leo Baeck|Lea Baecka]] u pani Beckovej,<ref name="Vrba399">Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, p. 399.</ref> a nasledujúci deň, [[24. apríl|24. apríla]] [[1944]] išli na stretnutie do Žiliny.<ref name="Linn21">Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 21.</ref> Z rozhodnutia príslušníka [[Sturmabteilung|SA]], [[Schutzstaffel|SS]] a [[Sicherheitsdienst|SD]] [[Dieter Wisliceny|Dietra Wisliceneho]], ktorý sa podieľal na registrácii a následnom vyhladzovaní židovského obyvateľstva najprv v [[Nemecko|Nemecku]], neskôr od augusta 1940 na [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensku]] boli zrušené všetky židovské organizácie a od septembra 1940 nahradené [[Ústredňa Židov|Ústredňou Židov]] (ÚŽ; nemecky: ''Judenrat'', anglicky: Jewish Center). V rámci ÚŽ v roku 1943 vznikla (bratislavská) [[Pracovná skupina]], ktorú viedla [[Gisi Fleischmannová]] a rabín [[Chaim Michael Dov Weissmandl]], ktorá sa vtedy považovala za hnutie odporu.<ref name="Karny554">Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report“, v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press a the United States Holocaust Memorial Museum, 1994, p. 554.</ref> Starostom ÚŽ sa v decembri 1943 stal doktor, nemecky hovoriaci právnik, [[Oskar Neumann]] a zamestnancom ÚŽ bol aj architekt [[Andrej Steiner]].<!-- Andrej STeiner a Erwin neboli priami príbuzní https://infocenters.co.il/massuah/notebook.asp?lang=ENG&dlang=ENG&module=notebook&page=next_list&rsvr=@4&param=%3Cbook_id%3E13121%3C/%3E%3Cchecktab%3E0%3C/%3E%3Cnum_page%3Emain%3C/%3E%3Cnob%3E-1%3C/%3E%3Ccur_lang%3EENG%3C/%3E&param2=&site=massuah --> Ústredňa Židov v Žiline sídlila na Hollého ul. č. 9, kde bol pôvodne židovský starobinec. Dnes je táto budova sídlom Židovskej náboženskej obce. Vrba a Wetzler tam podľa spomienok priameho účastníka [[Arieh Klein|Arieho Kleina]] prišli 25. apríla 1944 a boli vypočutí miestnymi predstaviteľmi žilinskej úradovne Ústredne Židov a židovskej náboženskej obce. Keď miestni predstavitelia pochopili význam ich slov, povolali z Bratislavy svojich nadriadených - [[Oskar Neumann|Oskara Neumanna]], inžiniera [[Oskar Krasňanský|Oskara Krasňanského]] a Erwina Steinera<!-- ktorý bol pravdepodobne žilinský nie bratislavský Steiner -->. Rudolf Vrba mal pocit, že im neveria. Nikto nečakal, nebol pripravený na to, aby pochopil, čo sa v Osvienčime dialo. Aby si overili, či mladíci hovoria pravdu, každého z nich umiestnili do inej miestnosti a vypočúvali oddelene. Kládli im faktografické otázky, aby podľa ich odpovedí zistili, či neklamú. Vrba odhadol koľko ľudí bolo zavraždených v plynových komorách, čo podľa jeho prepočtov bolo okolo 1 750 000. Vysvetlil, aké zisky z toho Nemci mali, hlavne zo šperkov, peňazí, oblečenia, zlatých zubov, ale i vlasov či popola, ktorý sa používal ako hnojivo. Opísal vnútornú štruktúru táborov a využívanie Židov na otrockú prácu. Vypočúvanie trvalo tri dni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správa o hrôzach Osvienčimu vznikla v Žiline - Žilina Gallery Wiki|url=https://zilina-gallery.sk/wiki/Spr%C3%A1va_o_hr%C3%B4zach_Osvien%C4%8Dimu_vznikla_v_%C5%BDiline|vydavateľ=Žilinský večerník, č. 37, str. 11|dátum prístupu=2022-07-28|priezvisko=Šimko|meno=Peter|dátum vydania=9.9.2008}}</ref> Vrba neskôr vo svojej knihe napísal, že začal kreslením vnútorného plánu Auschwitzu I a II spolu s polohou rampy vzhľadom k týmto dvom táborom (pozri obrázok). Opísal vnútornú organizáciu táborov; ako boli židia využívaní na [[nútená práca|otrockú prácu]] pre [[Krupp]], [[Siemens (podnik)|Siemens]] a D.A.W., ktoré mali továrenské budovy priamo pri tábore Auschwitz I. Koncern [[I. G. Farbenindustrie|I. G. Farben]] inicioval vznik samostatného koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Auschwitz-Monowitz|Auschwitz III]] v blízkych [[Monowice|Monowiciach]], s továrňou na výrobu syntetického [[kaučuk]]u Buna-Werke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hermann Goering, IG Farben and Zyklon-B | url = https://longstreet.typepad.com/thesciencebookstore/2009/12/hermann-goering-ig-farben-and-zyklonb.html | vydavateľ = JF Ptak Science Books | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IG Farben / Auschwitz III-Monowitz / History / Auschwitz-Birkenau|url=http://www.auschwitz.org/en/history/auschwitz-iii/ig-farben|vydavateľ=www.auschwitz.org|dátum prístupu=2021-10-02}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Koniec továrne na smrť. Vojakov, ktorí oslobodili osvienčimský tábor, čakal desivý pohľad | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://history.hnonline.sk/2-svetova-vojna/2079271-koniec-tovarne-na-smrt-vojakov-ktori-oslobodili-osviencimsky-tabor-cakal-desivy-pohlad | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-10-02}}</ref> Túto továreň Vrba v správe spomína ako ''Buna''. Opísal tiež masové vraždy v [[plynová komora|plynových komorách]] tých, ktorí boli vybraní pre ''Sonderbehandlung'' („špeciálne zaobchádzanie“).<ref name="Vrba400">Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 400.</ref> Wetzler napísal prvú časť správy a Vrba tretiu. Na písaní druhej časti správy pracovali obaja. Napokon celú správu spolu prepracovali ešte šesťkrát.<ref group="pozn." name="Karny564f5">Tento opis písania správy bol napísaný v prvom povojnovom vydaní z roku 1946, ''Oswiecim, hrobka štyroch miliónov ľudí'', Bratislava, p. 74. Wetzler to takisto potvrdil v liste zo 14. apríla 1982 poslaným Miroslavovi Kárnému (spoluväzeň, potom novinár a historik). Uvedené v [[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]] „The Vrba and Wetzler report“, v Berenbaume, Michael & Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press, 1994, s. 564, poznámka 5. </ref> Správu prekladali už počas jej písania zo slovenčiny do nemčiny s pomocou Gisely Steinerovej Neumannov poradca [[Oskar Krasňanský]], inžinier a stenograf, ktorý si neskôr zmenil meno na Oskar Isaiah Karmiel.<ref name="Vrba402">Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 402.</ref><ref group="pozn." name="Karny564f5" /> Výsledkom bola 32-stranová správa v nemčine, ktorá bola dokončená [[27. apríl|27. apríla]] [[1944]].<ref name="Vrba403">Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 403.</ref> Vrba napísal, že správa bola narýchlo preložená aj do maďarčiny. Pôvodná slovenská verzia sa nezachovala, napísal český historik [[Miroslav Kárný|Miroslav Kárny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Skelton|meno=Anthony|titul=Rudolf Vrba|url=https://files.libcom.org/files/Rudolf%20Vrba%20-%20I%20escaped%20from%20Auschwitz.pdf|dátum prístupu=2022/07/28|vydavateľ=H.E.A.R.T 2008|priezvisko2=Lisciotto|meno2=Carmelo|jazyk=En}}</ref> Anglicka verzia správy (The Auschwitz Protocol / The Vrba-Wetzler Report) je dostupná v plnom znení online<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Vrba, R., Wetzler, A | odkaz na autora = | titul = The Auschwitz Protocol, The Vrba-Wetzler Report | url = http://vrbawetzler.eu/img/static/Prilohy/The-Auschwitz-Protocol.pdf | vydavateľ = vrbawetzler.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-31 | miesto = | jazyk = po anglicky}}</ref> tak isto ako aj jej český preklad<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vrba, R., Wetzler, A | odkaz na autora = | titul = Zpráva Vrby a Wetzlera o německých vyhlazovacích táborech Osviětim a Brzezinka| url = http://vrbawetzler.eu/img/static/Prilohy/Zprava_Vrbu_a_Wetzlera.pdf | vydavateľ = vrbawetzler.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-31 | miesto = | jazyk = po česky}}</ref> vďaka projektu ''Vrba-Wetzler Memorial''. Slovenský preklad „Správy Wetzlera a Vrbu“ (preklad: M. Richter) vyšiel v neskorších vydaniach knihy Alfréda Wetzlera (pod pseudonymom Jozef Lánik) ''Čo Dante nevidel''. == Vo filme == * ''[[Správa (film)|Správa]]'' (Slovensko/Česko/Nemecko, [[2020]], 94 min) – dráma režiséra [[Peter Bebjak|Petra Bebjaka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa : film | url = https://www.sprava.sk/ | vydavateľ = sprava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zpráva | url = https://www.csfd.cz/film/680819-zprava/recenze/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-30 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vrba | meno = Rudolf | autor = | odkaz na autora = | titul = Utekl jsem z Osvětimi | vydanie = | vydavateľ = Sefer | miesto = Praha | rok = 1998 | počet strán = 437 | url = | isbn = 978-80-85924-17-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Lánik | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo Dante nevidel : &#x5B;so Správou Wetzlera a Vrbu (prvý raz v slovenskom preklade)&#x5D; | vydanie = 5 | vydavateľ = MilaniuM | miesto = Bratislava | rok = 2009 | počet strán = 326 | url = | isbn = 978-80-89178-31-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}(Súčasťou knihy je aj štúdia ''Osudy jedné zprávy'' českého historika [[Miroslav Kárný|Miroslava Kárného]] a prológ od britského historika sira M. Gilberta. Knihu dopĺňajú fotografie R. Kostova a dokumenty z archívu A. Wetzlera) == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.upn.gov.sk/sk/sprava-alfreda-wetzlera-a-rudolfa-vrbu-1944/ Správa Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu] v slovenčine na webe [[Ústav pamäti národa|Ústavu pamäti národa]] * [https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14084/264980 Večera s Havranom : Wetzlerova a Vrbova správa] s hosťami Matejom Beránekom, [[Peter Bebjak|Petrom Bebjakom]], [[Monika Vrzgulová|Monikou Vrzgulovou]] (2021) [[Kategória:Nacistické koncentračné tábory]] [[Kategória:Holokaust]] [[Kategória:Židia na Slovensku]] [[Kategória:1944]] rgrdeukrwrkoxhmirjef65r6lqvgp5o Pharos Park 0 610680 7416820 7351684 2022-07-28T21:21:00Z Gateshebe 193515 Wl wikitext text/x-wiki {{Geobox | | name = Pharos Park | native_name = | other_name = | category = nákupné centrum | image = Pharos 02.jpg | image_caption = | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava II (okres)|Bratislava II]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.1630773 | long_d = 17.18841569999995 | coordinates_type = | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava }} '''Pharos Park''' je [[nákupné centrum]] na [[ulica Pri letisku|ulici Pri letisku]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] v [[Bratislava|Bratislave]], neďaleko najväčšieho obchodného centra na Slovensku [[Avion Shopping Park (Bratislava)|Avion Shopping Park]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava | url = http://www.bratislava.sk/retail-park-pharos-bratislava-sektor-f-a-g/d-11033896 | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Centrum sa špecializuje na bývanie a stavbu, najväčší nájomca parku Bauhaus začal s výstavbou predajne v [[júl]]i [[2014]].<ref>https://www.bratislavskenoviny.sk/vystavba/37737-nakupny-pharos-park-pri-bratislavskom-letisku-oziva</ref> Stavba parku vyžadovala komplexnú urbanistickú štúdiu, dopravnú infraštruktúru a posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktoré začalo v roku [[2008]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = JAGA GROUP, s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Projekt PHAROS pri bratislavskom letisku získava novú tvár | url = https://www.asb.sk/architektura/projekty/projekt-pharos-pri-bratislavskom-letisku-ziskava-novu-tvar | vydavateľ = asb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ako prvý otvoril predajňu v [[máj]]i [[2015]] reťazec športového vybavenia Decathlon.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Suchý | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Pharos otvára na budúci týždeň, prvý je Decathlon | periodikum = reality.etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/pharos-otvara-na-buduci-tyzden-prvy-je-decathlon.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2015-05-18 | dátum prístupu = 2017-12-14 }}</ref> == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Pharos|datum}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.pharospark.sk Domovská stránka] {{Bratislavský výhonok}} {{nákupné centrá v Bratislave}} [[Kategória:Nákupné centrá v Bratislave]] [[Kategória:Ružinov]] a7dzdqr3nx8ypd6fiiy56vwg4hr4lnq Príbeh služobníčky (televízny seriál) 0 625863 7416957 7407628 2022-07-29T09:04:30Z Jetam2 30982 úpr wikitext text/x-wiki {{pozri|románe|Príbeh služobníčky (román)}} {{Infobox Televízny seriál | sk = Príbeh služobníčky | en = The Handmaid's Tale | logo = The Handmaid's Tale intertitle.png | žáner = dráma<br>[[antiutópia]] | námet = Bruce Miller | scenár = | réžia = | obsadenie = | hudba = | hudba popiska = | slogan = | krajina = {{minivlajka|Spojené štáty|w}} | jazyk = [[Angličtina]] | počet sérií = 4 | počet častí = 46 ([[#Série a časti|zoznam častí]]) | výkonný producent = Bruce Miller<br>Warren Littlefield<br>Reed Morano<br>Daniel Wilson<br>Fran Sears<br>Ilene Chaiken | producent = | kamera = | strih = | dĺžka = 47–63 minút | spoločnosť = | distribútor = | rok orig = 26. apríl 2017 – súčasnosť | tv orig = Hulu | rok sk = 5. január 2019 – súčasnosť | tv sk = [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]] | formát obrazu = | webstránky = }} '''Príbeh služobníčky''' (orig. ''The Handmaid's Tale'') je americký [[Antiutópia|dystopický]] televízny seriál, založený na [[Príbeh služobníčky (román)|rovnomennej knižnej predlohe]] od [[Margaret Atwoodová|Margaret Atwoodovej]] z roku 1985. Príbeh sa odohráva v antiutopickej budúcnosti po skončení druhej americkej občianskej vojny, kde totalitná spoločnosť robí z plodných žien "služobníčky". Seriál mal premiéru 26. apríla 2017 na streamovacej službe Hulu. O niekoľko dní neskôr, 3. mája, bola potvrdená druhá séria.<ref>https://deadline.com/2017/05/the-handmaids-tale-renewed-hulu-elisabeth-moss-upfront-1202082228/</ref> Tá mala premiéru 25. apríla 2018. 2. mája bola potvrdená tretia séria, ktorá mala premiéru 5. júna 2019.<ref>https://variety.com/2018/tv/news/the-handmaids-tale-renewed-hulu-season-3-1202794440/</ref><ref>https://tvline.com/2019/02/11/the-handmaids-tale-premiere-date-season-3-hulu/</ref> 26.júla 2019 bolo oznámené, že seriál bude mať štvrtú sériu.<ref>https://tvline.com/2019/07/26/the-handmaids-tale-renewed-season-4-hulu/</ref> Jej premiéra však bola posunutá na rok 2021 z dôvodu [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémie koronavírusu]].<ref>https://www.thewrap.com/handmaids-tale-season-4-premiere-date-2021/</ref> Na Slovensku je seriál dostupný na HBO GO. Vysielacie práva kúpila [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]], ktorá ho vysiela od 5. januára 2019 na [[Dvojka (RTVS)|Dvojke]].<ref name="rtvs">https://strategie.hnonline.sk/media/1834540-rtvs-v-cannes-kupila-zahranicne-serialove-hity-predala-viacere-rozpravky-aj-dubceka</ref> Seriál získal mnoho ocenení, vrátane ôsmych [[Emmy Award|Cien Emmy]] z trinástich nominácií za svoju prvú sériu.<ref>https://www.latimes.com/entertainment/tv/la-et-st-emmys-nominees-winners-list-2017-story.html</ref> ==Postavy== * [[Elisabeth Mossová|Elisabeth Moss]] ako June Osborne / Offred * [[Joseph Fiennes]] ako Commander Fred Waterford * [[Yvonne Strahovski]] ako Serena Joy Waterford * [[Alexis Bledelová|Alexis Bledel]] ako Emily / Ofglen / Ofsteven / Ofjoseph * [[Madeline Brewer]] ako Janine / Ofwarren / Ofdaniel * [[Ann Dowd]] ako Aunt Lydia * [[Max Minghella]] ako Nick Blaine * [[Samira Wiley]] ako Moira / Ruby * [[Amanda Brugel]] ako Rita * [[Bradley Whitford]] ako Commander Joseph Lawrence ==Série a časti== {|class="wikitable" style="text-align:center; width:100%;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="3" | {{minivlajka|USA|w}} ! colspan="3" | {{minivlajka|Slovensko|w}} ! |- ! Premiéra série ! Finále série ! Služba ! Premiéra série ! Finále série ! Stanica |- | style="background:#A62325; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2017)|1]]''' | 10 | 26. apríl 2017 | 14. jún 2017 | rowspan="4" | Hulu | 5. január 2019 | 9. marec 2019 | rowspan="4" | [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]] |- | style="background:#000000; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2018)|2]]''' | 13 | 25. apríl 2018 | 11. júl 2018 | 27. apríl 2019 | 29. jún 2019 |- | style="background:#D7BEA0; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2019)|3]]''' | 13 | 5. jún 2019 | 14. august 2019 | 5. september 2020 | 17. október 2020 |- | style="background:#D4D6D3; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2021)|4]]''' | 10 | 27. apríl 2021 | 16. jún 2021 | 30. apríl 2022 | 25. jún 2022 |} === 1. séria (2017) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #A62325; color: #fff; width: 3%;"|№ ! style="background: #A62325; color: #fff; width: 3%;"|# ! style="background: #A62325; color: #fff; width: 16%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #A62325; color: #fff; width: 16%;"|Názov<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #A62325; color: #fff; width: 16%;"|Réžia ! style="background: #A62325; color: #fff; width: 20%;"|Scenár ! style="background: #A62325; color: #fff; width: 13%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #A62325; color: #fff; width: 13%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Offred |slovenský názov = Offred |réžia = Reed Morano |scenár = Bruce Miller |pôvodné uvedenie = 26. apríl 2017 |slovenské uvedenie = 5. január 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Birth Day |slovenský názov = Deň pôrodu |réžia = Reed Morano |scenár = Bruce Miller |pôvodné uvedenie = 26. apríl 2017 |slovenské uvedenie = 12. január 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Late |slovenský názov = Pred časom |réžia = Reed Morano |scenár = Bruce Miller |pôvodné uvedenie = 26. apríl 2017 |slovenské uvedenie = 19. január 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Nolite Te Bastardes Carborundorum |slovenský názov = Nedovoľte tým bastardom, aby vás zlomili |réžia = Mike Barker |scenár = Leila Gerstein |pôvodné uvedenie = 3. máj 2017 |slovenské uvedenie = 26. január 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Faithful |slovenský názov = Oddanosť |réžia = Mike Barker |scenár = Dorothy Fortenberry |pôvodné uvedenie = 10. máj 2017 |slovenské uvedenie = 2. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = A Woman's Place |slovenský názov = Postavenie ženy |réžia = Floria Sigismondi |scenár = Wendy Straker Hauser |pôvodné uvedenie = 17. máj 2017 |slovenské uvedenie = 9. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = The Other Side |slovenský názov = Druhý breh |réžia = Floria Sigismondi |scenár = Lynn Renee Maxcy |pôvodné uvedenie = 24. máj 2017 |slovenské uvedenie = 16. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Jezebels |slovenský názov = Jezabel |réžia = Kate Dennis |scenár = Kira Snyder |pôvodné uvedenie = 31. máj 2017 |slovenské uvedenie = 23. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = The Bridge |slovenský názov = Most |réžia = Kate Dennis |scenár = Eric Tuchman |pôvodné uvedenie = 7. jún 2017 |slovenské uvedenie = 2. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Night |slovenský názov = Noc |réžia = Kari Skogland |scenár = Bruce Miller |pôvodné uvedenie = 14. jún 2017 |slovenské uvedenie = 9. marec 2019 }} |} === 2. séria (2018) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000000; color: #fff; width: 3%;"|№ ! style="background: #000000; color: #fff; width: 3%;"|# ! style="background: #000000; color: #fff; width: 16%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff; width: 16%;"|Názov<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #000000; color: #fff; width: 16%;"|Réžia ! style="background: #000000; color: #fff; width: 20%;"|Scenár ! style="background: #000000; color: #fff; width: 13%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff; width: 13%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 1 |pôvodný názov = June |slovenský názov = June |réžia = Mike Barker |scenár = Bruce Miller |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2018 |slovenské uvedenie = 27. apríl 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Unwomen |slovenský názov = Neženy |réžia = Mike Barker |scenár = Bruce Miller |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2018 |slovenské uvedenie = 27. apríl 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Baggage |slovenský názov = Psychická záťaž |réžia = Kari Skogland |scenár = Dorothy Fortenberry |pôvodné uvedenie = 2. máj 2018 |slovenské uvedenie = 4. máj 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Other Women |slovenský názov = Iné ženy |réžia = Kari Skogland |scenár = Yahlin Chang |pôvodné uvedenie = 9. máj 2018 |slovenské uvedenie = 4. máj 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Seeds |slovenský názov = Semienka |réžia = Mike Barker |scenár = Kira Snyder |pôvodné uvedenie = 16. máj 2018 |slovenské uvedenie = 11. máj 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 6 |pôvodný názov = First Blood |slovenský názov = Prvá krv |réžia = Mike Barker |scenár = Eric Tuchman |pôvodné uvedenie = 23. máj 2018 |slovenské uvedenie = 11. máj 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 7 |pôvodný názov = After |slovenský názov = Potom |réžia = Kari Skogland |scenár = Lynn Renee Maxcy |pôvodné uvedenie = 30. máj 2018 |slovenské uvedenie = 18. máj 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Women's Work |slovenský názov = Ženská práca |réžia = Kari Skogland |scenár = Nina Fiore & John Herrera |pôvodné uvedenie = 6. jún 2018 |slovenské uvedenie = 25. máj 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Smart Power |slovenský názov = Inteligentná sila |réžia = Jeremy Podeswa |scenár = Dorothy Fortenberry |pôvodné uvedenie = 13. jún 2018 |slovenské uvedenie = 1. jún 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 10 |pôvodný názov = The Last Ceremony |slovenský názov = Posledný obrad |réžia = Jeremy Podeswa |scenár = Yahlin Chang |pôvodné uvedenie = 20. jún 2018 |slovenské uvedenie = 8. jún 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Holly |slovenský názov = Holly |réžia = Daina Reid |scenár = Bruce Miller & Kira Snyder |pôvodné uvedenie = 27. jún 2018 |slovenské uvedenie = 15. jún 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Postpartum |slovenský názov = Po pôrode |réžia = Daina Reid |scenár = Eric Tuchman |pôvodné uvedenie = 4. júl 2018 |slovenské uvedenie = 22. jún 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 13 |pôvodný názov = The Word |slovenský názov = Slovo |réžia = Mike Barker |scenár = Bruce Miller |pôvodné uvedenie = 11. júl 2018 |slovenské uvedenie = 29. jún 2019 }} |} === 3. séria (2019) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #D7BEA0; color: #000; width: 3%;"|№ ! style="background: #D7BEA0; color: #000; width: 3%;"|# ! style="background: #D7BEA0; color: #000; width: 16%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #D7BEA0; color: #000; width: 16%;"|Názov<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #D7BEA0; color: #000; width: 16%;"|Réžia ! style="background: #D7BEA0; color: #000; width: 20%;"|Scenár ! style="background: #D7BEA0; color: #000; width: 13%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #D7BEA0; color: #000; width: 13%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Night |slovenský názov = Noc |réžia = Mike Barker |scenár = Bruce Miller |pôvodné uvedenie = 5. jún 2019 |slovenské uvedenie = 5. september 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Mary and Martha |slovenský názov = Mary a Marta |réžia = Mike Barker |scenár = Kira Snyder |pôvodné uvedenie = 5. jún 2019 |slovenské uvedenie = 5. september 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Useful |slovenský názov = Pozor |réžia = Amma Asante |scenár = Yahlin Chang |pôvodné uvedenie = 5. jún 2019 |slovenské uvedenie = 12. september 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 4 |pôvodný názov = God Bless the Child |slovenský názov = Pane, žehnaj naše dietky |réžia = Amma Asante |scenár = Eric Tuchman |pôvodné uvedenie = 12. jún 2019 |slovenské uvedenie = 12. september 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Unknown Caller |slovenský názov = Neznáme číslo |réžia = Colin Watkinson |scenár = Marissa Jo Cerar |pôvodné uvedenie = 19. jún 2019 |slovenské uvedenie = 19. september 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Household |slovenský názov = Domácnosť |réžia = Dearbhla Walsh |scenár = Dorothy Fortenberry |pôvodné uvedenie = 26. jún 2019 |slovenské uvedenie = 19. september 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Under His Eye |slovenský názov = Zrak jeho na nás |réžia = Mike Barker |scenár = Nina Fiore & John Herrera |pôvodné uvedenie = 3. júl 2019 |slovenské uvedenie = 26. september 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Unfit |slovenský názov = Nespôsobilá |réžia = Mike Barker |scenár = Kira Snyder |pôvodné uvedenie = 10. júl 2019 |slovenské uvedenie = 26. september 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Heroic |slovenský názov = Hrdinstvo |réžia = Daina Reid |scenár = Lynn Renee Maxcy |pôvodné uvedenie = 17. júl 2019 |slovenské uvedenie = 3. október 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Witness |slovenský názov = Svedectvo |réžia = Daina Reid |scenár = Jacey Heldrich |pôvodné uvedenie = 24. júl 2019 |slovenské uvedenie = 3. október 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Liars |slovenský názov = Klamári |réžia = Deniz Gamze Ergüven |scenár = Yahlin Chang |pôvodné uvedenie = 31. júl 2019 |slovenské uvedenie = 10. október 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Sacrifice |slovenský názov = Obeta |réžia = Deniz Gamze Ergüven |scenár = Eric Tuchman |pôvodné uvedenie = 7. august 2019 |slovenské uvedenie = 10. október 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Mayday |slovenský názov = Mayday |réžia = Mike Barker |scenár = Bruce Miller |pôvodné uvedenie = 14. august 2019 |slovenské uvedenie = 17. október 2020 }} |} === 4. séria (2021) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #D4D6D3; color: #000; width: 3%;"|№ ! style="background: #D4D6D3; color: #000; width: 3%;"|# ! style="background: #D4D6D3; color: #000; width: 16%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #D4D6D3; color: #000; width: 16%;"|Názov<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #D4D6D3; color: #000; width: 16%;"|Réžia ! style="background: #D4D6D3; color: #000; width: 20%;"|Scenár ! style="background: #D4D6D3; color: #000; width: 13%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #D4D6D3; color: #000; width: 13%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Pigs |slovenský názov = &nbsp; |réžia = Colin Watkinson |scenár = Bruce Miller |pôvodné uvedenie = 27. apríl 2021 |slovenské uvedenie = 30. apríl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Nightshade |slovenský názov = &nbsp; |réžia = Colin Watkinson |scenár = Kira Snyder |pôvodné uvedenie = 27. apríl 2021 |slovenské uvedenie = 30. apríl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 3 |pôvodný názov = The Crossing |slovenský názov = &nbsp; |réžia = Elisabeth Moss |scenár = Bruce Miller |pôvodné uvedenie = 27. apríl 2021 |slovenské uvedenie = 7. máj 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Milk |slovenský názov = &nbsp; |réžia = Christina Choe |scenár = Jacey Heldrich |pôvodné uvedenie = 5. máj 2021 |slovenské uvedenie = 14. máj 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Chicago |slovenský názov = &nbsp; |réžia = Christina Choe |scenár = John Herrera & Nina Fiore |pôvodné uvedenie = 12. máj 2021 |slovenské uvedenie = 21. máj 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Vows |slovenský názov = &nbsp; |réžia = Richard Shepard |scenár = Dorothy Fortenberry |pôvodné uvedenie = 19. máj 2021 |slovenské uvedenie = 28. máj 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Home |slovenský názov = &nbsp; |réžia = Richard Shepard |scenár = Yahlin Chang |pôvodné uvedenie = 26. máj 2021 |slovenské uvedenie = 4. jún 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Testimony |slovenský názov = Svedectvo |réžia = Elisabeth Moss |scenár = Kira Snyder |pôvodné uvedenie = 2. jún 2021 |slovenské uvedenie = 11. jún 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Progress |slovenský názov = &nbsp; |réžia = Elisabeth Moss |scenár = Eric Tuchman & Aly Monroe |pôvodné uvedenie = 9. jún 2021 |slovenské uvedenie = 18. jún 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 10 |pôvodný názov = The Wilderness |slovenský názov = &nbsp; |réžia = Liz Garbus |scenár = Bruce Miller |pôvodné uvedenie = 16. jún 2021 |slovenské uvedenie = 25. jún 2022 }} |} ==Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * {{Csfd film|id=481213|názov=The Handmaid's Tale}} * {{Imdb film|id=5834204|názov=The Handmaid's Tale}} [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2017]] [[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus]] [[Kategória:Televízne relácie podľa románu]] 0potyeppujqgjg4hkiu5p93zdashp7e Carlos Sainz Jr. 0 626878 7416779 7416530 2022-07-28T18:13:40Z 85.237.224.63 /* Formula 1 */Vysledky wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 | meno = Carlos Sainz Jr. | popis_osoby = | obrázok = 2019 Formula One tests Barcelona, Sainz (47251966861).jpg | popis_obrázka = Sainz počas predsezónnych testov v Barcelone 2019 | štát = Španielsko | dátum_narodenia = {{dnv|1994|09|01}} | miesto_narodenia = [[Madrid]], [[Španielsko]] | dátum_úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto_úmrtia = | sezóny = [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]]<nowiki>, [[Formula 1 v roku 2019|2020; 2021;2022</nowiki> | tímy = [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] (2015 – 17)<br>[[Renault F1|Renault]] (2017 – 18)<br>[[McLaren]] (2019 – 2020)<br>[[Scuderia Ferrari]] (2021-) | preteky = 144 (143štartov) | majster_sveta = 0 | víťazstvá = 1 | stupne_víťazov = 12 | body = 569,5 | pole_positions = 1 | najrýchlejšie_kolá = 1 | prvá_GP = VC Austrálie 2015 | prvé_víťazstvo = Silverstone GP 2022 | posledné_víťazstvo = | posledná GP = | poznámky = | portál1 = | portál2 = }} '''Carlos Sainz Vázquez de Castro''', známy ako '''Carlos Sainz Jr.''' (* [[1. september]] [[1994]], [[Madrid]], [[Španielsko]]), je španielsky pilot [[Formula 1|Formuly 1]]. Je synom dvojnásobného majstra sveta v [[rely]] [[Carlos Sainz|Carlosa Sainza]]. Od roku 2015 do 2017 pretekal za [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]], pričom ku koncu roka 2017 prestúpil do [[Renault F1|Renaultu]]. V roku 2019 prestúpil do tímu [[McLaren]].<ref>https://www.mclaren.com/formula1/inside-the-mtc/carlos-sainz-race-mclaren-2019/</ref> Od roku 2021 jazdí za tím [[Scuderia Ferrari]]. ==Pretekárske výsledky== ===Prehľad=== {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center" |- ! Rok ! Séria ! Tím ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- ! rowspan="6"| 2010 | align=left| Formula BMW Europe | rowspan="2" align=left| EuroInternational | 16 | 2 | 1 | 2 | 5 | 227 | 4. miesto |- | align=left| Formula BMW Pacific | 9 | 3 | 2 | 2 | 5 | N/A | NC† |- | rowspan="2" align=left| Eurocup Formula Renault 2.0 | align=left| Epsilon Euskadi | 2 | 0 | 0 | 2 | 1 | rowspan="2"| N/A | rowspan="2"| NC† |- | align=left| Tech 1 Racing | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 |- | align=left| European F3 Open | align=left| De Villota Motorsport | 4 | 0 | 0 | 0 | 1 | N/A | NC† |- | align=left| Formula Renault UK Winter Series | align=left| Koiranen Bros. Motorsport | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 18 | 18. miesto |- ! rowspan="4"| 2011 | align=left| Eurocup Formula Renault 2.0 | rowspan="2" align=left| Koiranen Motorsport | 14 | 4 | 2 | 5 | 10 | 200 | style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- | align=left| Formula Renault 2.0 NEC | 20 | 8 | 10 | 12 | 17 | 489 | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- | align=left| Formula 3 Euro Series | rowspan="2" align=left| Signature | 3 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | NC† |- | align=left| Macau Grand Prix | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 17. miesto |- ! rowspan="5"| 2012 | align=left| British Formula 3 Championship | rowspan="5" align=left| Carlin | 26 | 1 | 5 | 2 | 9 | 224 | 6. miesto |- | align=left| Formula 3 Euro Series | 24 | 2 | 0 | 0 | 2 | 112 | 9. miesto |- | align=left| FIA European Formula 3 Championship | 20 | 2 | 1 | 1 | 5 | 161 | 5. miesto |- | align=left| Masters of Formula 3 | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 4. miesto |- | align=left| Macau Grand Prix | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 7. miesto |- ! rowspan="2"| 2013 | align=left| GP3 Series | align=left| MW Arden | 16 | 1 | 0 | 2 | 2 | 66 | 10. miesto |- | align=left| Formula Renault 3.5 Series | align=left| Zeta Corse | 9 | 0 | 0 | 1 | 0 | 22 | 19. miesto |- ! 2014 | align=left| Formula Renault 3.5 Series | align=left| DAMS | 17 | 7 | 7 | 6 | 7 | 227 | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- ! 2015 | align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 19 | 0 | 0 | 0 | 0 | 18 | 15. miesto |- ! 2016 | align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 21 | 0 | 0 | 0 | 0 | 46 | 12. miesto |- ! rowspan="2"| 2017 | rowspan="2" align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 16 | 0 | 0 | 0 | 0 | rowspan="2"| 54 | rowspan="2"| 9. miesto |- | align=left| [[Renault F1|Renault Sport F1 Team]] | 4 | 0 | 0 | 0 | 0 |- ! 2018 | align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]] | align=left| [[Renault F1|Renault Sport F1 Team]] | 21 | 0 | 0 | 0 | 0 | 53 | 10. miesto |- ! 2019 | align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]] | 21 | 0 | 0 | 0 | 1 | 96 | 6. miesto |- !2020 | align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]] |17 |0 |0 |1 |1 |105 |6. miesto |- !2021 | align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Ferrari]] |16 |0 |0 |0 |3 |164,5 |5. miesto* |} ===GP3 Series=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| 2013 ! Tím ! colspan="2"| CAT<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! colspan="2"| VAL<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! colspan="2"| SIL<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! colspan="2"| NÜR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! colspan="2"| HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! colspan="2"| SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! colspan="2"| MNZ<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! colspan="2"| YMC<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''MW Arden''' | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background:#000000; color:#FFFFFF;"| DSQ | style="background: #DFFFDF"| ''5'' | style="background:#ffdf9f;"| ''3'' | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #DFFFDF"| 5 | style="background: #DFFFDF"| 5 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background: #EFCFFF"| '''Ret''' | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #CFCFFF"| 9 | style="background:#000000; color:#FFFFFF;"| DSQ | style="background: #CFCFFF"| 18 | '''66''' | '''10. miesto''' |} ===Formula Renault 3.5 Series=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| 2013 ! Tím ! colspan="2"| MNZ<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! colspan="2"| ALC<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! colspan="2"| SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! colspan="2"| MSC<br>{{minivlajka|Rusko}} ! colspan="2"| RBR<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! colspan="2"| HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! colspan="2"| LEC<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! colspan="2"| JER<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''Zeta Corse''' | | | | | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 18† | | | | | style="background: #DFFFDF"| ''7'' | style="background: #CFCFFF"| 22 | style="background: #CFCFFF"| 16† | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 6 | '''22''' | '''19. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| 2014 ! Tím ! colspan="2"| MNZ<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! colspan="2"| ALC<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! colspan="2"| SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! colspan="2"| MSC<br>{{minivlajka|Rusko}} ! colspan="2"| NÜR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! colspan="2"| HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! colspan="2"| LEC<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! colspan="2"| JER<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''DAMS''' | style="background: #CFCFFF"| '''''18''''' | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #DFFFDF"| 4 | style="background: #DFFFDF"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #CFCFFF"| 14 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 4 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| ''1'' | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background: #CFCFFF"| 11 | '''227''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |} ===Formula 1=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2015|2015]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #DFFFDF"| 10 | style="background: #CFCFFF"| 12 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 11 | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #DFFFDF"| 10 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 7 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 11 | | | | | '''18''' | '''15. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2016|2016]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #CFCFFF"| 12 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #CFCFFF"| 14 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background: #CFCFFF"| 14 | style="background: #CFCFFF"| 11 | style="background: #CFCFFF"| 17 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #CFCFFF"| 16 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #EFCFFF"| Ret | | | '''46''' | '''12. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | | | | | | | | rowspan=2| '''54''' | rowspan=2| '''9. miesto''' |- | '''[[Renault F1|Renault]]''' | | | | | | | | | | | | | | | | | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #efcfff"| Ret | | | |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Renault F1|Renault]]''' | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #cfcfff"| 17 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 6 | | | '''53''' | '''10. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2019|2019]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 19† | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 10 | | | '''96''' | '''6. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2020|2020]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! 70A<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUS<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! EIF<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} ! EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! SKH<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! | | | | !Body !Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #FFFFFF"| DNS | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 6 | | | | | | |'''105''' |'''6. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2021|2021]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} !STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} !TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} !JAP Preteky sa nekonali !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !QAT !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- |[[Scuderia Ferrari|'''Ferarri''']] | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 8 |''Neuvedené'' | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #ffdf9f"| 3 |164,5 |5. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- |[[Scuderia Ferrari|'''Ferarri''']] | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #ffdf9f"|'''3''' | style="background: #efcfff"|'''Ret''' | style="background: #efcfff"|'''Ret''' | style="background: #ffdf9f"|'''3''' | style="background: #dfffdf"|'''4''' | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #efcfff"|'''Ret''' | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #efcfff"|'''Ret''' | | | | | | | | | | | | | '''140''' | '''4. miesto''' |} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Ricciardo, Daniel}} [[Kategória:Piloti F1]] p5qkgmnphlb227l5v4uquvnqgr4slj6 7416780 7416779 2022-07-28T18:16:57Z 85.237.224.63 /* Formula 1 */Výsledky wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 | meno = Carlos Sainz Jr. | popis_osoby = | obrázok = 2019 Formula One tests Barcelona, Sainz (47251966861).jpg | popis_obrázka = Sainz počas predsezónnych testov v Barcelone 2019 | štát = Španielsko | dátum_narodenia = {{dnv|1994|09|01}} | miesto_narodenia = [[Madrid]], [[Španielsko]] | dátum_úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto_úmrtia = | sezóny = [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]]<nowiki>, [[Formula 1 v roku 2019|2020; 2021;2022</nowiki> | tímy = [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] (2015 – 17)<br>[[Renault F1|Renault]] (2017 – 18)<br>[[McLaren]] (2019 – 2020)<br>[[Scuderia Ferrari]] (2021-) | preteky = 144 (143štartov) | majster_sveta = 0 | víťazstvá = 1 | stupne_víťazov = 12 | body = 569,5 | pole_positions = 1 | najrýchlejšie_kolá = 1 | prvá_GP = VC Austrálie 2015 | prvé_víťazstvo = Silverstone GP 2022 | posledné_víťazstvo = | posledná GP = | poznámky = | portál1 = | portál2 = }} '''Carlos Sainz Vázquez de Castro''', známy ako '''Carlos Sainz Jr.''' (* [[1. september]] [[1994]], [[Madrid]], [[Španielsko]]), je španielsky pilot [[Formula 1|Formuly 1]]. Je synom dvojnásobného majstra sveta v [[rely]] [[Carlos Sainz|Carlosa Sainza]]. Od roku 2015 do 2017 pretekal za [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]], pričom ku koncu roka 2017 prestúpil do [[Renault F1|Renaultu]]. V roku 2019 prestúpil do tímu [[McLaren]].<ref>https://www.mclaren.com/formula1/inside-the-mtc/carlos-sainz-race-mclaren-2019/</ref> Od roku 2021 jazdí za tím [[Scuderia Ferrari]]. ==Pretekárske výsledky== ===Prehľad=== {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center" |- ! Rok ! Séria ! Tím ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- ! rowspan="6"| 2010 | align=left| Formula BMW Europe | rowspan="2" align=left| EuroInternational | 16 | 2 | 1 | 2 | 5 | 227 | 4. miesto |- | align=left| Formula BMW Pacific | 9 | 3 | 2 | 2 | 5 | N/A | NC† |- | rowspan="2" align=left| Eurocup Formula Renault 2.0 | align=left| Epsilon Euskadi | 2 | 0 | 0 | 2 | 1 | rowspan="2"| N/A | rowspan="2"| NC† |- | align=left| Tech 1 Racing | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 |- | align=left| European F3 Open | align=left| De Villota Motorsport | 4 | 0 | 0 | 0 | 1 | N/A | NC† |- | align=left| Formula Renault UK Winter Series | align=left| Koiranen Bros. Motorsport | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 18 | 18. miesto |- ! rowspan="4"| 2011 | align=left| Eurocup Formula Renault 2.0 | rowspan="2" align=left| Koiranen Motorsport | 14 | 4 | 2 | 5 | 10 | 200 | style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- | align=left| Formula Renault 2.0 NEC | 20 | 8 | 10 | 12 | 17 | 489 | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- | align=left| Formula 3 Euro Series | rowspan="2" align=left| Signature | 3 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | NC† |- | align=left| Macau Grand Prix | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 17. miesto |- ! rowspan="5"| 2012 | align=left| British Formula 3 Championship | rowspan="5" align=left| Carlin | 26 | 1 | 5 | 2 | 9 | 224 | 6. miesto |- | align=left| Formula 3 Euro Series | 24 | 2 | 0 | 0 | 2 | 112 | 9. miesto |- | align=left| FIA European Formula 3 Championship | 20 | 2 | 1 | 1 | 5 | 161 | 5. miesto |- | align=left| Masters of Formula 3 | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 4. miesto |- | align=left| Macau Grand Prix | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 7. miesto |- ! rowspan="2"| 2013 | align=left| GP3 Series | align=left| MW Arden | 16 | 1 | 0 | 2 | 2 | 66 | 10. miesto |- | align=left| Formula Renault 3.5 Series | align=left| Zeta Corse | 9 | 0 | 0 | 1 | 0 | 22 | 19. miesto |- ! 2014 | align=left| Formula Renault 3.5 Series | align=left| DAMS | 17 | 7 | 7 | 6 | 7 | 227 | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- ! 2015 | align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 19 | 0 | 0 | 0 | 0 | 18 | 15. miesto |- ! 2016 | align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 21 | 0 | 0 | 0 | 0 | 46 | 12. miesto |- ! rowspan="2"| 2017 | rowspan="2" align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 16 | 0 | 0 | 0 | 0 | rowspan="2"| 54 | rowspan="2"| 9. miesto |- | align=left| [[Renault F1|Renault Sport F1 Team]] | 4 | 0 | 0 | 0 | 0 |- ! 2018 | align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]] | align=left| [[Renault F1|Renault Sport F1 Team]] | 21 | 0 | 0 | 0 | 0 | 53 | 10. miesto |- ! 2019 | align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]] | 21 | 0 | 0 | 0 | 1 | 96 | 6. miesto |- !2020 | align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]] |17 |0 |0 |1 |1 |105 |6. miesto |- !2021 | align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Ferrari]] |16 |0 |0 |0 |3 |164,5 |5. miesto* |} ===GP3 Series=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| 2013 ! Tím ! colspan="2"| CAT<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! colspan="2"| VAL<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! colspan="2"| SIL<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! colspan="2"| NÜR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! colspan="2"| HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! colspan="2"| SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! colspan="2"| MNZ<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! colspan="2"| YMC<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''MW Arden''' | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background:#000000; color:#FFFFFF;"| DSQ | style="background: #DFFFDF"| ''5'' | style="background:#ffdf9f;"| ''3'' | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #DFFFDF"| 5 | style="background: #DFFFDF"| 5 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background: #EFCFFF"| '''Ret''' | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #CFCFFF"| 9 | style="background:#000000; color:#FFFFFF;"| DSQ | style="background: #CFCFFF"| 18 | '''66''' | '''10. miesto''' |} ===Formula Renault 3.5 Series=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| 2013 ! Tím ! colspan="2"| MNZ<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! colspan="2"| ALC<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! colspan="2"| SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! colspan="2"| MSC<br>{{minivlajka|Rusko}} ! colspan="2"| RBR<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! colspan="2"| HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! colspan="2"| LEC<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! colspan="2"| JER<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''Zeta Corse''' | | | | | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 18† | | | | | style="background: #DFFFDF"| ''7'' | style="background: #CFCFFF"| 22 | style="background: #CFCFFF"| 16† | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 6 | '''22''' | '''19. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| 2014 ! Tím ! colspan="2"| MNZ<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! colspan="2"| ALC<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! colspan="2"| SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! colspan="2"| MSC<br>{{minivlajka|Rusko}} ! colspan="2"| NÜR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! colspan="2"| HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! colspan="2"| LEC<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! colspan="2"| JER<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''DAMS''' | style="background: #CFCFFF"| '''''18''''' | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #DFFFDF"| 4 | style="background: #DFFFDF"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #CFCFFF"| 14 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 4 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| ''1'' | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background: #CFCFFF"| 11 | '''227''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |} ===Formula 1=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2015|2015]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #DFFFDF"| 10 | style="background: #CFCFFF"| 12 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 11 | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #DFFFDF"| 10 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 7 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 11 | | | | | '''18''' | '''15. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2016|2016]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #CFCFFF"| 12 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #CFCFFF"| 14 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background: #CFCFFF"| 14 | style="background: #CFCFFF"| 11 | style="background: #CFCFFF"| 17 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #CFCFFF"| 16 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #EFCFFF"| Ret | | | '''46''' | '''12. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | | | | | | | | rowspan=2| '''54''' | rowspan=2| '''9. miesto''' |- | '''[[Renault F1|Renault]]''' | | | | | | | | | | | | | | | | | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #efcfff"| Ret | | | |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Renault F1|Renault]]''' | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #cfcfff"| 17 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 6 | | | '''53''' | '''10. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2019|2019]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 19† | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 10 | | | '''96''' | '''6. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2020|2020]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! 70A<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUS<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! EIF<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} ! EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! SKH<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! | | | | !Body !Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #FFFFFF"| DNS | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 6 | | | | | | |'''105''' |'''6. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2021|2021]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} !STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} !TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} !JAP Preteky sa nekonali !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !QAT !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- |[[Scuderia Ferrari|'''Ferarri''']] | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 8 |''Neuvedené'' | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #ffdf9f"| 3 |164,5 |5. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- |[[Scuderia Ferrari|'''Ferarri''']] | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #ffdf9f"|'''3''' | style="background: #efcfff"|'''Ret''' | style="background: #efcfff"|'''Ret''' | style="background: #ffdf9f"|'''3''' | style="background: #dfffdf"|'''4''' | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #efcfff"|'''Ret''' | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #efcfff"|'''Ret''' | style="background: #dfffdf"|'''5''' | | | | | | | | | | | | | '''140''' | '''4. miesto''' |} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Ricciardo, Daniel}} [[Kategória:Piloti F1]] rykf02arfatkhuazddmc0dkg42qz5mz 7416781 7416780 2022-07-28T18:19:45Z 85.237.224.63 /* Formula 1 */Výsledky wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 | meno = Carlos Sainz Jr. | popis_osoby = | obrázok = 2019 Formula One tests Barcelona, Sainz (47251966861).jpg | popis_obrázka = Sainz počas predsezónnych testov v Barcelone 2019 | štát = Španielsko | dátum_narodenia = {{dnv|1994|09|01}} | miesto_narodenia = [[Madrid]], [[Španielsko]] | dátum_úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto_úmrtia = | sezóny = [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]]<nowiki>, [[Formula 1 v roku 2019|2020; 2021;2022</nowiki> | tímy = [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] (2015 – 17)<br>[[Renault F1|Renault]] (2017 – 18)<br>[[McLaren]] (2019 – 2020)<br>[[Scuderia Ferrari]] (2021-) | preteky = 144 (143štartov) | majster_sveta = 0 | víťazstvá = 1 | stupne_víťazov = 12 | body = 569,5 | pole_positions = 1 | najrýchlejšie_kolá = 1 | prvá_GP = VC Austrálie 2015 | prvé_víťazstvo = Silverstone GP 2022 | posledné_víťazstvo = | posledná GP = | poznámky = | portál1 = | portál2 = }} '''Carlos Sainz Vázquez de Castro''', známy ako '''Carlos Sainz Jr.''' (* [[1. september]] [[1994]], [[Madrid]], [[Španielsko]]), je španielsky pilot [[Formula 1|Formuly 1]]. Je synom dvojnásobného majstra sveta v [[rely]] [[Carlos Sainz|Carlosa Sainza]]. Od roku 2015 do 2017 pretekal za [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]], pričom ku koncu roka 2017 prestúpil do [[Renault F1|Renaultu]]. V roku 2019 prestúpil do tímu [[McLaren]].<ref>https://www.mclaren.com/formula1/inside-the-mtc/carlos-sainz-race-mclaren-2019/</ref> Od roku 2021 jazdí za tím [[Scuderia Ferrari]]. ==Pretekárske výsledky== ===Prehľad=== {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center" |- ! Rok ! Séria ! Tím ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- ! rowspan="6"| 2010 | align=left| Formula BMW Europe | rowspan="2" align=left| EuroInternational | 16 | 2 | 1 | 2 | 5 | 227 | 4. miesto |- | align=left| Formula BMW Pacific | 9 | 3 | 2 | 2 | 5 | N/A | NC† |- | rowspan="2" align=left| Eurocup Formula Renault 2.0 | align=left| Epsilon Euskadi | 2 | 0 | 0 | 2 | 1 | rowspan="2"| N/A | rowspan="2"| NC† |- | align=left| Tech 1 Racing | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 |- | align=left| European F3 Open | align=left| De Villota Motorsport | 4 | 0 | 0 | 0 | 1 | N/A | NC† |- | align=left| Formula Renault UK Winter Series | align=left| Koiranen Bros. Motorsport | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 18 | 18. miesto |- ! rowspan="4"| 2011 | align=left| Eurocup Formula Renault 2.0 | rowspan="2" align=left| Koiranen Motorsport | 14 | 4 | 2 | 5 | 10 | 200 | style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- | align=left| Formula Renault 2.0 NEC | 20 | 8 | 10 | 12 | 17 | 489 | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- | align=left| Formula 3 Euro Series | rowspan="2" align=left| Signature | 3 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | NC† |- | align=left| Macau Grand Prix | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 17. miesto |- ! rowspan="5"| 2012 | align=left| British Formula 3 Championship | rowspan="5" align=left| Carlin | 26 | 1 | 5 | 2 | 9 | 224 | 6. miesto |- | align=left| Formula 3 Euro Series | 24 | 2 | 0 | 0 | 2 | 112 | 9. miesto |- | align=left| FIA European Formula 3 Championship | 20 | 2 | 1 | 1 | 5 | 161 | 5. miesto |- | align=left| Masters of Formula 3 | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 4. miesto |- | align=left| Macau Grand Prix | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 7. miesto |- ! rowspan="2"| 2013 | align=left| GP3 Series | align=left| MW Arden | 16 | 1 | 0 | 2 | 2 | 66 | 10. miesto |- | align=left| Formula Renault 3.5 Series | align=left| Zeta Corse | 9 | 0 | 0 | 1 | 0 | 22 | 19. miesto |- ! 2014 | align=left| Formula Renault 3.5 Series | align=left| DAMS | 17 | 7 | 7 | 6 | 7 | 227 | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- ! 2015 | align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 19 | 0 | 0 | 0 | 0 | 18 | 15. miesto |- ! 2016 | align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 21 | 0 | 0 | 0 | 0 | 46 | 12. miesto |- ! rowspan="2"| 2017 | rowspan="2" align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 16 | 0 | 0 | 0 | 0 | rowspan="2"| 54 | rowspan="2"| 9. miesto |- | align=left| [[Renault F1|Renault Sport F1 Team]] | 4 | 0 | 0 | 0 | 0 |- ! 2018 | align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]] | align=left| [[Renault F1|Renault Sport F1 Team]] | 21 | 0 | 0 | 0 | 0 | 53 | 10. miesto |- ! 2019 | align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]] | 21 | 0 | 0 | 0 | 1 | 96 | 6. miesto |- !2020 | align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]] |17 |0 |0 |1 |1 |105 |6. miesto |- !2021 | align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Ferrari]] |16 |0 |0 |0 |3 |164,5 |5. miesto* |} ===GP3 Series=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| 2013 ! Tím ! colspan="2"| CAT<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! colspan="2"| VAL<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! colspan="2"| SIL<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! colspan="2"| NÜR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! colspan="2"| HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! colspan="2"| SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! colspan="2"| MNZ<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! colspan="2"| YMC<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''MW Arden''' | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background:#000000; color:#FFFFFF;"| DSQ | style="background: #DFFFDF"| ''5'' | style="background:#ffdf9f;"| ''3'' | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #DFFFDF"| 5 | style="background: #DFFFDF"| 5 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background: #EFCFFF"| '''Ret''' | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #CFCFFF"| 9 | style="background:#000000; color:#FFFFFF;"| DSQ | style="background: #CFCFFF"| 18 | '''66''' | '''10. miesto''' |} ===Formula Renault 3.5 Series=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| 2013 ! Tím ! colspan="2"| MNZ<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! colspan="2"| ALC<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! colspan="2"| SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! colspan="2"| MSC<br>{{minivlajka|Rusko}} ! colspan="2"| RBR<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! colspan="2"| HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! colspan="2"| LEC<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! colspan="2"| JER<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''Zeta Corse''' | | | | | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 18† | | | | | style="background: #DFFFDF"| ''7'' | style="background: #CFCFFF"| 22 | style="background: #CFCFFF"| 16† | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 6 | '''22''' | '''19. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| 2014 ! Tím ! colspan="2"| MNZ<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! colspan="2"| ALC<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! colspan="2"| SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! colspan="2"| MSC<br>{{minivlajka|Rusko}} ! colspan="2"| NÜR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! colspan="2"| HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! colspan="2"| LEC<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! colspan="2"| JER<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''DAMS''' | style="background: #CFCFFF"| '''''18''''' | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #DFFFDF"| 4 | style="background: #DFFFDF"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #CFCFFF"| 14 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 4 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| ''1'' | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background: #CFCFFF"| 11 | '''227''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |} ===Formula 1=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2015|2015]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #DFFFDF"| 10 | style="background: #CFCFFF"| 12 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 11 | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #DFFFDF"| 10 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 7 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 11 | | | | | '''18''' | '''15. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2016|2016]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #CFCFFF"| 12 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #CFCFFF"| 14 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background: #CFCFFF"| 14 | style="background: #CFCFFF"| 11 | style="background: #CFCFFF"| 17 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #CFCFFF"| 16 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #EFCFFF"| Ret | | | '''46''' | '''12. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | | | | | | | | rowspan=2| '''54''' | rowspan=2| '''9. miesto''' |- | '''[[Renault F1|Renault]]''' | | | | | | | | | | | | | | | | | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #efcfff"| Ret | | | |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Renault F1|Renault]]''' | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #cfcfff"| 17 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 6 | | | '''53''' | '''10. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2019|2019]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 19† | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 10 | | | '''96''' | '''6. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2020|2020]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! 70A<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUS<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! EIF<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} ! EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! SKH<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! | | | | !Body !Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #FFFFFF"| DNS | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 6 | | | | | | |'''105''' |'''6. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2021|2021]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} !STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} !TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} !JAP Preteky sa nekonali !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !QAT !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- |[[Scuderia Ferrari|'''Ferarri''']] | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 8 |''Neuvedené'' | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #ffdf9f"| 3 |164,5 |5. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}}! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- |[[Scuderia Ferrari|'''Ferarri''']] | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #ffdf9f"|'''3''' | style="background: #efcfff"|'''Ret''' | style="background: #efcfff"|'''Ret''' | style="background: #ffdf9f"|'''3''' | style="background: #dfffdf"|'''4''' | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #efcfff"|'''Ret''' | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #efcfff"|'''Ret''' | style="background: #dfffdf"|'''5''' | | | | | | | | | | | | | '''140''' | '''4. miesto''' |} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Ricciardo, Daniel}} [[Kategória:Piloti F1]] fbjle7q8jh7cjsmcmoy38ihh5patw6b 7416782 7416781 2022-07-28T18:20:31Z 85.237.224.63 /* Formula 1 */Výsledky wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 | meno = Carlos Sainz Jr. | popis_osoby = | obrázok = 2019 Formula One tests Barcelona, Sainz (47251966861).jpg | popis_obrázka = Sainz počas predsezónnych testov v Barcelone 2019 | štát = Španielsko | dátum_narodenia = {{dnv|1994|09|01}} | miesto_narodenia = [[Madrid]], [[Španielsko]] | dátum_úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto_úmrtia = | sezóny = [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]]<nowiki>, [[Formula 1 v roku 2019|2020; 2021;2022</nowiki> | tímy = [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] (2015 – 17)<br>[[Renault F1|Renault]] (2017 – 18)<br>[[McLaren]] (2019 – 2020)<br>[[Scuderia Ferrari]] (2021-) | preteky = 144 (143štartov) | majster_sveta = 0 | víťazstvá = 1 | stupne_víťazov = 12 | body = 569,5 | pole_positions = 1 | najrýchlejšie_kolá = 1 | prvá_GP = VC Austrálie 2015 | prvé_víťazstvo = Silverstone GP 2022 | posledné_víťazstvo = | posledná GP = | poznámky = | portál1 = | portál2 = }} '''Carlos Sainz Vázquez de Castro''', známy ako '''Carlos Sainz Jr.''' (* [[1. september]] [[1994]], [[Madrid]], [[Španielsko]]), je španielsky pilot [[Formula 1|Formuly 1]]. Je synom dvojnásobného majstra sveta v [[rely]] [[Carlos Sainz|Carlosa Sainza]]. Od roku 2015 do 2017 pretekal za [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]], pričom ku koncu roka 2017 prestúpil do [[Renault F1|Renaultu]]. V roku 2019 prestúpil do tímu [[McLaren]].<ref>https://www.mclaren.com/formula1/inside-the-mtc/carlos-sainz-race-mclaren-2019/</ref> Od roku 2021 jazdí za tím [[Scuderia Ferrari]]. ==Pretekárske výsledky== ===Prehľad=== {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center" |- ! Rok ! Séria ! Tím ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- ! rowspan="6"| 2010 | align=left| Formula BMW Europe | rowspan="2" align=left| EuroInternational | 16 | 2 | 1 | 2 | 5 | 227 | 4. miesto |- | align=left| Formula BMW Pacific | 9 | 3 | 2 | 2 | 5 | N/A | NC† |- | rowspan="2" align=left| Eurocup Formula Renault 2.0 | align=left| Epsilon Euskadi | 2 | 0 | 0 | 2 | 1 | rowspan="2"| N/A | rowspan="2"| NC† |- | align=left| Tech 1 Racing | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 |- | align=left| European F3 Open | align=left| De Villota Motorsport | 4 | 0 | 0 | 0 | 1 | N/A | NC† |- | align=left| Formula Renault UK Winter Series | align=left| Koiranen Bros. Motorsport | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 18 | 18. miesto |- ! rowspan="4"| 2011 | align=left| Eurocup Formula Renault 2.0 | rowspan="2" align=left| Koiranen Motorsport | 14 | 4 | 2 | 5 | 10 | 200 | style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- | align=left| Formula Renault 2.0 NEC | 20 | 8 | 10 | 12 | 17 | 489 | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- | align=left| Formula 3 Euro Series | rowspan="2" align=left| Signature | 3 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | NC† |- | align=left| Macau Grand Prix | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 17. miesto |- ! rowspan="5"| 2012 | align=left| British Formula 3 Championship | rowspan="5" align=left| Carlin | 26 | 1 | 5 | 2 | 9 | 224 | 6. miesto |- | align=left| Formula 3 Euro Series | 24 | 2 | 0 | 0 | 2 | 112 | 9. miesto |- | align=left| FIA European Formula 3 Championship | 20 | 2 | 1 | 1 | 5 | 161 | 5. miesto |- | align=left| Masters of Formula 3 | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 4. miesto |- | align=left| Macau Grand Prix | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 7. miesto |- ! rowspan="2"| 2013 | align=left| GP3 Series | align=left| MW Arden | 16 | 1 | 0 | 2 | 2 | 66 | 10. miesto |- | align=left| Formula Renault 3.5 Series | align=left| Zeta Corse | 9 | 0 | 0 | 1 | 0 | 22 | 19. miesto |- ! 2014 | align=left| Formula Renault 3.5 Series | align=left| DAMS | 17 | 7 | 7 | 6 | 7 | 227 | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- ! 2015 | align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 19 | 0 | 0 | 0 | 0 | 18 | 15. miesto |- ! 2016 | align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 21 | 0 | 0 | 0 | 0 | 46 | 12. miesto |- ! rowspan="2"| 2017 | rowspan="2" align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 16 | 0 | 0 | 0 | 0 | rowspan="2"| 54 | rowspan="2"| 9. miesto |- | align=left| [[Renault F1|Renault Sport F1 Team]] | 4 | 0 | 0 | 0 | 0 |- ! 2018 | align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]] | align=left| [[Renault F1|Renault Sport F1 Team]] | 21 | 0 | 0 | 0 | 0 | 53 | 10. miesto |- ! 2019 | align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]] | 21 | 0 | 0 | 0 | 1 | 96 | 6. miesto |- !2020 | align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]] |17 |0 |0 |1 |1 |105 |6. miesto |- !2021 | align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Ferrari]] |16 |0 |0 |0 |3 |164,5 |5. miesto* |} ===GP3 Series=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| 2013 ! Tím ! colspan="2"| CAT<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! colspan="2"| VAL<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! colspan="2"| SIL<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! colspan="2"| NÜR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! colspan="2"| HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! colspan="2"| SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! colspan="2"| MNZ<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! colspan="2"| YMC<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''MW Arden''' | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background:#000000; color:#FFFFFF;"| DSQ | style="background: #DFFFDF"| ''5'' | style="background:#ffdf9f;"| ''3'' | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #DFFFDF"| 5 | style="background: #DFFFDF"| 5 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background: #EFCFFF"| '''Ret''' | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #CFCFFF"| 9 | style="background:#000000; color:#FFFFFF;"| DSQ | style="background: #CFCFFF"| 18 | '''66''' | '''10. miesto''' |} ===Formula Renault 3.5 Series=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| 2013 ! Tím ! colspan="2"| MNZ<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! colspan="2"| ALC<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! colspan="2"| SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! colspan="2"| MSC<br>{{minivlajka|Rusko}} ! colspan="2"| RBR<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! colspan="2"| HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! colspan="2"| LEC<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! colspan="2"| JER<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''Zeta Corse''' | | | | | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 18† | | | | | style="background: #DFFFDF"| ''7'' | style="background: #CFCFFF"| 22 | style="background: #CFCFFF"| 16† | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 6 | '''22''' | '''19. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| 2014 ! Tím ! colspan="2"| MNZ<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! colspan="2"| ALC<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! colspan="2"| SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! colspan="2"| MSC<br>{{minivlajka|Rusko}} ! colspan="2"| NÜR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! colspan="2"| HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! colspan="2"| LEC<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! colspan="2"| JER<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''DAMS''' | style="background: #CFCFFF"| '''''18''''' | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #DFFFDF"| 4 | style="background: #DFFFDF"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #CFCFFF"| 14 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 4 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| ''1'' | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background: #CFCFFF"| 11 | '''227''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |} ===Formula 1=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2015|2015]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #DFFFDF"| 10 | style="background: #CFCFFF"| 12 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 11 | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #DFFFDF"| 10 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 7 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 11 | | | | | '''18''' | '''15. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2016|2016]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #CFCFFF"| 12 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #CFCFFF"| 14 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background: #CFCFFF"| 14 | style="background: #CFCFFF"| 11 | style="background: #CFCFFF"| 17 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #CFCFFF"| 16 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #EFCFFF"| Ret | | | '''46''' | '''12. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | | | | | | | | rowspan=2| '''54''' | rowspan=2| '''9. miesto''' |- | '''[[Renault F1|Renault]]''' | | | | | | | | | | | | | | | | | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #efcfff"| Ret | | | |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Renault F1|Renault]]''' | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #cfcfff"| 17 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 6 | | | '''53''' | '''10. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2019|2019]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 19† | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 10 | | | '''96''' | '''6. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2020|2020]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! 70A<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUS<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! EIF<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} ! EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! SKH<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! | | | | !Body !Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #FFFFFF"| DNS | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 6 | | | | | | |'''105''' |'''6. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2021|2021]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} !STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} !TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} !JAP Preteky sa nekonali !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !QAT !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- |[[Scuderia Ferrari|'''Ferarri''']] | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 8 |''Neuvedené'' | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #ffdf9f"| 3 |164,5 |5. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- |[[Scuderia Ferrari|'''Ferarri''']] | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #ffdf9f"|'''3''' | style="background: #efcfff"|'''Ret''' | style="background: #efcfff"|'''Ret''' | style="background: #ffdf9f"|'''3''' | style="background: #dfffdf"|'''4''' | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #efcfff"|'''Ret''' | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #efcfff"|'''Ret''' | style="background: #dfffdf"|'''5''' | | | | | | | | | | | | | '''140''' | '''4. miesto''' |} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Ricciardo, Daniel}} [[Kategória:Piloti F1]] s7cxrdjggupy2wsa6wmv27twlo04vm8 Martin Spano 0 630979 7416966 7309725 2022-07-29T09:31:17Z Annabielik 196956 aktualizácia wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Martin Spano | Rodné meno = Martin Špaňo | Popis osoby = slovenský informatik a futurista | Portrét = Martin_Spano_na_konferencii_Techtrendy_2019.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Martin Spano na konferencii Techtrendy 2019 | Dátum narodenia = {{dnv|1985|05|16}} | Miesto narodenia = [[Želiezovce]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Viedeň]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[Slovensko]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[Umelá inteligencia]], [[Programovanie_(informatika)|Programovanie]], [[Informatika]] | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = informatik | Aktívne roky = 2009 - súč. | Rodičia = | Manželka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = www.martinspa.no | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Martin Spano''', rodným menom '''Martin Špaňo''' (* [[16. máj]] [[1985]], [[Želiezovce]]), je slovenský informatik<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = ONLINE DISKUSIA: Umelá inteligencia v podnikaní | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/22485469/online-diskusia-umela-inteligencia-v-podnikani.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-10 | dátum prístupu = 2020-12-07 }}</ref>, softvérový vývojár, futurista, spisovateľ, digitálny nomád<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filipko | meno =  Richard | titul = Digitálny nomád na Slovensku | periodikum = Téma | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2585-7843 | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-18 | dátum prístupu = 2021-06-19 }}</ref> a popularizátor informatiky, programovania a umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hlava | meno = Marek | titul = Hledání smyslu existence | periodikum = Esquire | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1211-4006 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2019-09-26 | dátum prístupu = }}</ref> Prednášal na technologických konferenciách a zapája sa aktívne do verejnej diskusie o umelej inteligencii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Petiška | meno = Eduard | titul = Umělá inteligence je nová elektřina | periodikum = Lidové noviny | odkaz na periodikum = Lidové noviny | url = http://ceskapozice.lidovky.cz/tema/umela-inteligence-je-nova-elektrina.A190911_153047_pozice-tema_lube | issn = 0862-5921 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2019-09-15 | dátum prístupu = 2019-10-01 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lauko | meno = Ján | titul = Vznik života nebola náhoda | periodikum = Katolícke noviny | odkaz na periodikum = Katolícke_noviny_(1940)| url = https://www.katolickenoviny.sk/tema/category/tema/article/vznik-zivota-nebola-nahoda.xhtml | issn = 0139-8512 | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-12 | dátum prístupu = 2019-10-01}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cunevová| meno = Dominika| titul = Kanceláriu vymenil za prírodu. Martin sa stal digitálnym nomádom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mynitra.sme.sk/c/22729011/kancelariu-vymenil-za-prirodu-ajtak-martin-sa-stal-digitalnym-nomadom.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-08-26 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Digitálny nomád Martin: Kanceláriu mám v najkrajších kútoch našej krajiny | periodikum = Zoznam.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dromedar.zoznam.sk/cl/1001063/2160549/Digitalny-nomad-Martin--Kancelariu-mam-v-najkrajsich-kutoch-nasej-krajiny--ROZHOVOR- | issn = | vydavateľ = Zoznam.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2021-08-04 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štěpánek| meno = Jakub| titul = Populární futurista o budoucnosti lidstva: Současná tělesná schránka je přežitek | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.novinky.cz/podcasty/clanek/futurista-o-budoucnosti-lidstva-nase-telesna-schranka-je-prezitek-40369471 | issn = | vydavateľ = Novinky.cz | miesto = Praha | dátum = 2021-08-19 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref> == Detstvo a štúdium == Martin Spano sa narodil [[16. máj|16. mája]] [[1985]] v [[Želiezovce|Želiezovciach]] ako jediné dieťa do rodiny daňového účtovníka a lekárky. Celé svoje detstvo prežil v dedine [[Čaka (okres Levice)|Čaka]] na juhu [[Slovensko|Slovenska]], kde aj zároveň navštevoval Základnú školu. Tu sa prvýkrát v knihe 2001: Vesmírna Odysea od Artura C. Clarka stretáva s konceptom umelej inteligencie<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jurinová|meno=Martina|titul=Život mu zmenil príbeh 2001: Vesmírna Odysea, dnes píše knihy o umelej inteligencii|periodikum=Forbes|odkaz na periodikum = Forbes_(magazín)|dátum=2019-02-08|url=https://www.forbes.sk/zivot-mu-zmenil-pribeh-2001-vesmirna-odysea-dnes-pise-knihy-o-umelej-inteligencii/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> a v televíznom seriáli Knight Rider s konceptom autonómnych áut. Obe oblasti ho podľa jeho slov okamžite fascinovali.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Klíma| meno = Dalibor | titul = Pomôže alebo zahubí | periodikum = Automagazín | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1336-7439 | vydavateľ = Albatros Group | miesto = Martin-Priekopa | dátum = 2019-08-22 | dátum prístupu = }}</ref> Krátko na to začína programovať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Francelová | meno = Nina | titul = He wrote a book on artificial intelligence and it became a bestseller | periodikum = The Slovak Spectator | odkaz na periodikum = | url = https://spectator.sme.sk/c/22120753/martin-spano-wrote-a-book-on-artificial-intelligence.html | issn = 1335-9843 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-22 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Neskôr študoval na [[Bilingválne gymnázium Milana Hodžu|Bilingválnom gymnáziu Milana Hodžu]] v [[Sučany|Sučanoch]]. Od roku [[2004]] do roku [[2009]] študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite v Prahe]] odbor počítačová veda. == Práca a projekty == Po skončení štúdia odchádza do Viedne<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sudor | meno = Karol | titul = Martin Spano: Rakúsko je krajina, do ktorej prichádzate dobre žiť. A žije sa tu naozaj parádne | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/866730/martin-spano-rakusko-je-krajina-do-ktorej-prichadzate-dobre-zit-a-zije-sa-tu-naozaj-paradne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-12 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, kde pracuje ako softvérový vývojár so smart technológiami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hargašová | meno = Ľubica | titul = Naši a svetoví: Softvérový vývojár Martin Spano | periodikum = Rozhlas a televízia Slovenska | odkaz na periodikum = Rozhlas a televízia Slovenska | url = https://slovensko.rtvs.sk/relacie/nasi-a-svetovi/144877/nasi-a-svetovi-softverovy-vyvojar-martin-spano | issn = | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | miesto = Bratislava | dátum = 2017-10-07 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V roku 2017 zverejňuje nástroj na pokročilé hľadanie na Facebooku<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Džupinková | meno = Oľga | titul = Slovák Martin Spano vytvoril aplikácie na detailnejšie vyhľadávanie na Facebooku aj na Googli | periodikum = Rádio Expres | vydavateľ = Rádio Expres | odkaz na periodikum = Rádio Expres | url = https://www.expres.sk/174318/slovak-martin-spano-vytvoril-aplikacie-na-detailnejsie-vyhladavanie-na-facebooku-aj-na-googli/ | issn = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, ktorý rozširuje možnosti štandardného hľadania o hľadanie na základe kritérií ako bydlisko, zamestnávateľ a iné.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Porubský | meno = Števo | titul = Slovák vytvoril unikátny vyhľadávač pre Facebook, nechtiac je zoznamkou | periodikum = TECHBOX | odkaz na periodikum = | url = http://techbox.dennikn.sk/slovak-vytvoril-unikatny-vyhladavac-facebook/?ref=dennikn | issn = 1338-1210 | vydavateľ = TECHBOX | miesto = Bratislava | dátum = 2017-02-22 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V čase vydania sa malo jednať o jediný nástroj umožňujúci takéto hľadanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kapusta | meno = Matúš | titul = Unikátny rozšírený Facebook vyhľadávač má na starosti Slovák. Stojí za to! | periodikum = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/facebook-vyhladavac-slovak/ | issn = 1338-6700 | vydavateľ = MôjAndroid.sk| miesto = Bratislava | dátum = 2017-02-23 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Následne tento nástroj uvoľnil v podobe Android aplikácie SearchApp.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dzuričko | meno = Slavo | titul = SearchApp pre Facebook: Unikátny slovenský vyhľadávač aj vo vašom mobile! | periodikum = MôjAndroid.sk | vydavateľ = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/searchapp-pre-facebook-unikatny-vyhladavac/ | issn = 1338-6700 | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-12 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V roku 2018 zverejnil KeywordsApp<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dzuričko | meno = Slavo | titul = KeywordsApp: Jedinečná databáza najčastejšie hľadaných kľúčových slov od Slováka | periodikum = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/keywordsapp-jedinecna-databaza-klucovych-slov/ | issn = 1338-6700 | vydavateľ = Virtual studio | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-17 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, online databázu 300 miliónov najčastejších hľadaní na Google<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cole | meno = Karen | titul = Programmer has outsmarted Google and collected a unique database | periodikum = TGDaily | odkaz na periodikum = | url = https://www.tgdaily.com/programmer-has-outsmarted-google-and-collected-a-unique-database/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2018-05-28 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, ktorá rozširuje Google Trends.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hodás | meno = Martin | titul = Čo ľudia naozaj hľadajú cez Google? Nie to, čo nám tvrdí | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = Živé.sk | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/132255/co-ludia-naozaj-hladaju-cez-google-nie-to-co-nam-tvrdi/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-14 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V súčasnosti už ani jeden z nástrojov nie je k dispozícii, nakoľko Spano ukončil ich podporu a venuje sa čisto publikačnej činnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Biel | meno = Marián | titul = Umelá inteligencia by nemala byť strašiakom | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2019/cislo-10/umela-inteligencia-by-nemala-byt-strasiak.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-16 | dátum prístupu = 2019-04-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Domček | meno = Martin | titul = Spano: Umelá inteligencia ľudí nenahradí. Možno ich však vylepší | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda_(slovenský_denník) | url = https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/572729-martin-spano-umela-inteligencia-ludi-nenahradi-mozno-ich-vsak-vylepsi/ | issn = 1335-4051 | vydavateľ = PEREX, a. s. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-23 | dátum prístupu = 2020-12-23 }}</ref> == Vydanie knihy The Artificial Intelligence in a Nutshell == V roku [[2019]] Spano vydal svoju jedinú knihu - The Artificial Intelligence in a Nutshell.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kapusta|meno=Matúš|titul=Martin Spano: Programátor, ktorý napísal knihu o umelej inteligencii|periodikum=MôjAndroid.sk|dátum=2019-03-03|url=https://www.mojandroid.sk/martin-spano-rozhovor/|issn = 1338-6700|vydavateľ = Virtual studio|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Kniha obsahuje úvod do oblasti umelej inteligencie pre netechnické publikum.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Cebrová|meno=Linda|titul=Martin Spano je expert na umelú inteligenciu. Jeho kniha sa stala na Amazone bestsellerom|periodikum=StartItUp.sk|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum=2019-02-12|url=https://www.startitup.sk/martin-spano-je-expert-na-umelu-inteligenciu-jeho-kniha-sa-stala-na-amazone-bestsellerom/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Hoci nemal žiadne praktické skúsenosti z oblasti AI, kniha sa stala bestsellerom na Amazone,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Zničí ľudstvo umelá inteligencia? Kniha Slováka je v USA bestsellerom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22128713/znici-ludstvo-umela-inteligencia-kniha-slovaka-je-v-usa-bestsellerom.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-24 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> v sekciách umelá inteligencia a kybernetika,<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = Hodás | meno = Martin|titul=Slovák napísal knihu o umelej inteligencii. Stala sa bestsellerom Amazonu|periodikum=Živé.sk| odkaz na periodikum = Živé.sk| issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK |dátum=2019-02-12|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/138210/slovak-napisal-knihu-o-umelej-inteligencii-stala-sa-bestsellerom-amazonu/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> kde ju bolo istý čas možné zakúpiť. Kniha bola preložená do slovenčiny pod názvom Umelá inteligencia v orechovej škrupinke.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Prinášame vám bestseller o umelej inteligencii. Po slovensky a zadarmo|periodikum=Živé.sk| issn = 1335-860X | odkaz na periodikum = Živé.sk| vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava|dátum=2019-02-20|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/138361/prinasame-vam-bestseller-o-umelej-inteligencii-po-slovensky-a-zadarmo/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Kniha je písaná formou príbehov pre ľahšie pochopenie témy umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Strcula| meno = Matej| titul = | periodikum = TV JOJ | odkaz na periodikum = TV JOJ | url = https://www.noviny.sk/zaujimavosti/421300-kniha-martina-spana-priblizuje-umelu-inteligenciu-ludom-ludi-nenahradi-mysli-si | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-11 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Dôvodom pre jej napísanie bolo podľa Spana vyvrátenie mýtov a fám, ktoré sa v oblasti umelej inteligencie začali vytvárať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Piršelová | meno = Daniela | titul = Rozumieme umelej inteligencii? | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1149626/rozumieme-umelej-inteligencii.html | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-04 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Spano vidí v umelej inteligencii a vyspelých technológiách nie hrozbu<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mužla | meno = Lukáš | titul = Pre umelú inteligenciu možno budeme ako mravce, ktoré môže zašliapnuť. Slovák napísal knihu o umelej inteligencii, v USA sa stala bestsellerom | periodikum = Interez.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.interez.sk/martin-spano-buducnost-bude-sialenejsia-ako-ktorykolvek-film/ | issn = 2453-7624 | vydavateľ = Startitup Group | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-18 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, ale prostriedok pre zvýšenie produktivity<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ďurina | meno = Martin | titul = Martin Spano: jedine umelá inteligencia dokáže mamutie objemy dát zmysluplne analyzovať a využívať | periodikum = Robíme.IT | odkaz na periodikum = | url = https://robime.it/martin-spano-jedine-umela-inteligencia-dokaze-mamutie-objemy-dat-zmysluplne-analyzovat-a-vyuzivat/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-01 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> a pomoc pri riešení globálnych problémov ako sú klimatické zmeny, zvýšenie životnej úrovne v chudobných krajinách či liečba rakoviny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gránska | meno = Zuzana | titul = Martin Spano o umelej inteligencii vo vzdelávaní: Učiteľov bude opäť ich práca baviť a aj deti, ktoré zaostávajú, budú môcť rýchlejšie napredovať | periodikum = EduWorld.sk | odkaz na periodikum = | url = https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/5758/martin-spano-umela-inteligencia-vzdelavanie-skoly-rozhovor | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2019-04-25 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Predpokladá, že automatizácia skoncuje s ťažkou nehumánnou prácou a ľudia sa budú môcť venovať činnostiam, ktoré ich bavia a napĺňajú. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filipko | meno = Richard | titul = Možno (ne)budeme pracovať | periodikum = Téma | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2585-7843 | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-24 | dátum prístupu = 2019-08-12 }}</ref> Po úspechu knihy sa Spano rozhodol venovať osvetovej činnosti v oblasti programovania umelej inteligencie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Miškerík | meno = Martin | titul = Expert odkazuje všetkým: Do dvoch rokov nastane na Slovensku hlad po programátoroch umelej inteligencie | periodikum = FonTech | odkaz na periodikum = | url = https://fontech.startitup.sk/expert-na-umelu-inteligenciu-martin-spano/ | issn = | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-20 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> a počítačovej vedy<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavendová | meno = Alžbeta Harry | titul = Skutočne žijeme v simulácii? Treba to brať vážne, dôkaz proti tomu nemám, hovorí známy futurológ | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://style.hnonline.sk/tech/1966342-zijeme-v-pocitacovej-simulacii-a-je-matrix-vobec-realny-odpovedal-nam-znamy-futurista | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-01 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>. V súčasnosti pripravuje ďalšiu knihu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Karlík | meno = Martin | titul = Bestsellerista nainfikoval ľudí láskou k počítačom | periodikum = BREAK | odkaz na periodikum = | url = https://break.sk/2019/03/13/bestsellerista-nainfikoval-ludi-laskou-k-pocitacom/ | issn = 2453-6679 | vydavateľ = Publishing House | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> == Stratégia rozvoja umelej inteligencie na Slovensku == V súvislosti s osvetovými aktivitami v oblasti umelej inteligencie na Slovensku pripravil Spano iniciatívu s názvom Slovakia.AI,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lupták|meno=Pavol|titul=Slovák vytvoril bestseller o AI na Amazone: Svet už dávno patrí umelej inteligencii, nesmieme jej však dať vedomie|periodikum=FonTech.sk|dátum=2019-03-24|url=https://fontech.startitup.sk/rozhovor-o-umelej-inteligencii-martin-spano/|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> v rámci ktorej predstavil svoj návrh stratégie umelej inteligencie na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lupták|meno=Pavol|titul=Slovensko môže byť jednou z TOP krajín pri vývoji AI. Hlavní predstavitelia mali prvé stretnutie|periodikum=FonTech.sk|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum=2019-04-08|url=https://fontech.startitup.sk/na-slovensku-vznika-narodna-strategia-pre-rozvoj-ai/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Jeho cieľom je urýchliť rozvoj umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kapusta | meno = Matúš | titul = Slovenskí AI odborníci pripravujú návrh stratégie pre rozvoj umelej inteligencie na Slovensku| periodikum = MôjAndroid.sk | vydavateľ = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/umela-inteligencia-navrh-martin-spano/ | issn = 1338-6700 | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-09 | dátum prístupu = 2019-08-12 }}</ref> Táto iniciatíva bola po jeho pozvaní do novovznikajúceho Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie včlenená do novej iniciatívy [[Slovak.AI]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Slovensko má mať vlastné centrum pre umelú inteligenciu| miesto = Bratislava|periodikum=Živé.sk| issn = 1335-860X | odkaz na periodikum = Živé.sk| vydavateľ = Ringier Axel Springer SK|dátum=2019-04-05|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/139334/slovensko-ma-mat-vlastne-centrum-pre-umelu-inteligenciu/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> V novembri 2020 ho [[Veronika Remišová]] vymenovala za člena Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Remišová vymenovala členov Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/22526020/remisova-vymenovala-clenov-stalej-komisie-pre-etiku-a-regulaciu-umelej-inteligencie.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-03 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> == Klimatický aktivizmus == Spano vo svojich rozhovoroch opakovane vyzýva na použitie technológii v boji proti globálnym problémom, osobitne proti klimatickým zmenám.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavendová | meno = Alžbeta Harry | titul = Umelá inteligencia svet dávno ovláda. Technologický pokrok vykynoží všetku biedu, tvrdí vedec | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://style.hnonline.sk/tech/1907355-martin-spano-umela-inteligencia-svet-davno-ovlada-technologicky-pokrok-vykynozi-vsetku-biedu-tvrdi-vedec | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-16 | dátum prístupu = 2019-04-09 }}</ref> Tvrdí, že škody, ktoré sme na planéte napáchali, dokážeme zmierniť prípadne odstrániť len pomocou vyspelých technológii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Švec | meno = Tomáš | titul = Martin Spano: Škody páchané na planéte nám už pomôže vyriešiť len umelá inteligencia | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda_(slovenský_denník) | url = https://vat.pravda.sk/technologie/clanok/530066-martin-spano-skody-pachane-na-planete-nam-uz-pomoze-vyriesit-len-umela-inteligencia/ | issn = 1335-4051 | vydavateľ = PEREX, a. s. | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-26 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> S témou boja proti klimatickým zmenám pomocou umelej inteligencie sa zúčastnil aj konferencie [[TEDx]] v Trenčíne<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jurinová|meno=Martina|titul=Umelá inteligencia a jej budúcnosť? Popularizátor AI na Slovensku Martin Spano prináša tieto knižné tipy|periodikum=Forbes|odkaz na periodikum = Forbes_(magazín)|dátum=2019-09-04|url=https://www.forbes.sk/umela-inteligencia-knihy-spano/|dátum prístupu=2019-10-01|jazyk=sk-SK}}</ref>, kde predniesol svoje tri návrhy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Miškerík | meno = Martin | titul = Expert na AI Martin Spano: Využitie umelej inteligencie bude za našimi predpokladmi. Môže vyriešiť aj boj s klimatickými zmenami | periodikum = FonTech | odkaz na periodikum = | url = https://fontech.startitup.sk/expert-na-ai-martin-spano-vyuzitie-umelej-inteligencie-bude-za-nasimi-predpokladmi-moze-vyriesit-aj-boj-s-klimatickymi-zmenami/ | issn = | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-30 | dátum prístupu = 2019-10-01 }}</ref> Konkrétne sa jedná o použitie triediacich robotov pre zvýšenie efektivity recyklovania, prediktívnych systémov umelej inteligencie na včasné predpovedanie prírodných nešťastí a kombinácie satelitných snímok a počítačového videnia na kontrolu odlesňovania.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Spano|meno=Martin|titul=Ako môžu vyspelé technológie pomôcť zastaviť klimatické zmeny (názor)| miesto = Bratislava|periodikum=Aktuality.sk| issn = | odkaz na periodikum = Aktuality.sk| vydavateľ = Ringier Axel Springer SK|dátum=2019-09-30|url=https://www.aktuality.sk/clanok/728266/ako-mozu-vyspele-technologie-pomoct-zastavit-klimaticke-zmeny-nazor/|dátum prístupu=2019-10-01|jazyk=sk-SK}}</ref> Nakoľko sa jedná o prototypové riešenia, účinnosť jeho návrhov ostáva nateraz otázna. ==Virtuálny avatar M(A)RT(I)N== Spano pracuje na vývoji vlastného [[Avatar|avatara]] s názvom M(A)RT(I)N. Avatar bol prvýkrát predstavený na konferencii ITAPA.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Martin Spano_ITAPA | periodikum = ITAPA | odkaz na periodikum = | url = https://www.youtube.com/watch?v=JnmqPpVmeBE | issn = | vydavateľ = ITAPA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-10 | dátum prístupu = 2020-12-23}}</ref> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Spíkri - Spano | periodikum = ITAPA | odkaz na periodikum = | url = https://www.itapa.sk/12358-sk/spano/ | issn = | vydavateľ = ITAPA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-01 | dátum prístupu = 2020-12-23}}</ref> Jeho aktualizovanú verziu demonštroval vo februári 2021 v Správach [[RTVS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Repková| meno = Anna | titul = Správy RTVS | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/259560#2807| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-02-08 | dátum prístupu = 2022-01-22}}</ref> ==Deepfake Zlatice Puškárovej== Spano stál za ideou [[deepfake]] videa [[Zlatica Švajdová-Puškárová|Zlatice Puškárovej]], ktorou telekomunikačná spoločnosti O2 odštartovala v máji 2021 kampaň proti dezinformáciám.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Horák|meno=Otakar|titul=Bol pri tvorbe deepfake videa s Puškárovou. Rozšírená realita do dekády zmení chápanie reality, vraví informatik Spano|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum =Denník_N|dátum=2021-06-02|url=https://dennikn.sk/2411904/bol-pri-tvorbe-deepfake-videa-s-puskarovou-rozsirena-realita-do-dekady-zmeni-chapanie-reality-vravi-pocitacovy-vedec-spano/|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodal|meno=Peter|titul=ROZHOVOR: Deepfake video s Puškárovou konečne otvorilo oči Slovákom a toto je len začiatok, vraví spoluautor Martin Spano|periodikum=FonTech|odkaz na periodikum =|dátum=2021-06-05|url=https://fontech.startitup.sk/rozhovor-deepfake-video-s-puskarovou-konecne-otvorilo-oci-slovakom-a-toto-je-len-zaciatok-vravi-spoluautor-martin-spano/|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref> Deepfake bol vytvorený pomocou tzv. výmeny tváre. Najskôr bolo vybrané video so Zlaticou Puškárovou. Na základe tohto videa následne produkčná agentúra natočila video s [[Kristína Tormová|Kristínou Tormovou]], ktorá mala parochňu a šaty tak, aby sa podobala na Zlaticu Puškárovú. Následne boli obom pomocou umelej inteligencie vymenené tváre. Každý pohyb Kristíny Tormovej následne vyzeral, akoby ho urobila Zlatica Puškárová.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kosečeková|meno=Rebeka|titul=Expert na umelú inteligenciu Spano: Nestačí vidieť a uveriť, treba začať znovu rozmýšľať|periodikum=TVNoviny.sk|odkaz na periodikum =|dátum=2021-05-27|url=https://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/2029459_expert-na-umelu-inteligenciu-spano-nestaci-vidiet-a-uverit-treba-zacat-znovu-rozmyslat|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref> Hlas bol napodobnený pomocou konkatenatívnej hlasovej syntézy.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sevčíková|meno=Petronela|titul=Odborník na falošné videá: Nebezpečenstvo deepfake? Ukradne vám identitu|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum =Hospodárske_noviny|dátum=2021-05-30|url=https://strategie.hnonline.sk/marketing/2372202-deep-fake|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref> ==Deepfake Marcela Merčiaka== V novembri 2021 vyrobil Spano pre [[RTVS]] Deepfake [[Marcel Merčiak|Marcela Merčiaka]]. Video bolo odvysielané v Správach [[RTVS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Repková| meno = Anna | titul = Správy RTVS | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/295813#1615| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-11-15 | dátum prístupu = 2022-01-22}}</ref> ==Deepfake videá slovenských hokejistov== Po tom, čo slovenskí hokejisti získali bronz na Zimných olympijských hrách 2022, zverejnil Spano deepfake video, v ktorom hokejisti "spievajú" jeho hlasom na ním skomponovanú pieseň na motívy slovenskej ľudovej piesne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Repková| meno = Anna | titul = Správy bez kratavy | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/17174/327202#449| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-14 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> Vo výrobe zábavných deepfake videí so slovenských hokejistami pokračuje v nepravidelných intervaloch ďalej, obzvlášť pri príležitosti nejakého športového úspechu slovenského športovca resp. športovcov. Najčastejšou osobou na jeho videách je vychádzajúca hviezda slovenského hokeja Juraj Slafkovský. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Klein| meno = Danica | titul = Draftovaní Slováci v hudobnom VIDEU. Z toho spevu pôjdete DO KOLIEN! | periodikum = TV JOJ | odkaz na periodikum = TV_JOJ| url = https://topstar.noviny.sk/topstar-sport/693981-draftovani-slovaci-v-hudobnom-videu-z-toho-spevu-pojdete-do-kolien| issn = | vydavateľ = TV JOJ | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-11 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> == Predpovede == === Budúcnosť práce === Spano predpokladá zánik niektorých profesií, ako sú asistentské pozície a pozície v logistike<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Budete mať prácu o 20 rokov? Pozrite sa, či vaše zamestnanie prežije nástup robotov | periodikum = KarieraInfo.sk | vydavateľ = Zoznam.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-03 | url=https://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000138/1837565/Budete-mat-pracu-o-20-rokov--Pozrite-sa--ci-vase-zamestnanie-prezije-nastup-robotov | dátum prístupu = 2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Mali by ste sa začať báť? Tento TEST vám odhalí, či vám roboty zoberú prácu | periodikum = KarieraInfo.sk | vydavateľ = Zoznam.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-21 | url=https://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000142/1831377/Mali-by-ste-sa-zacat-bat--Tento-TEST-vam-odhali--ci-vam-roboty-zoberu-pracu | dátum prístupu = 2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref>. Budú to však podľa jeho slov ojedinelé prípady, skôr predpokladá zmenu povahy profesií kvôli ktorej bude nutná rekvalifikácia a nadobudnutie nových schopností. Obzvlášť sa zasadzuje za nutnosť výučby informatiky a programovania.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tináková | meno = Barbora | titul = Rozhovor s počítačovým vedcom Martinom Spanom | periodikum = umelainteligencia.sk | vydavateľ = umelainteligencia.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-14 | url=https://umelainteligencia.sk/rozhovor-s-pocitacovym-vedcom-martinom-spanom/ | dátum prístupu = 2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref> === Budúcnosť medicíny === Spano vidí medicínu ako jednu z oblastí, kde by umelá inteligencia mohla pomôcť najviac. Konkrétne pri vyhodnocovaní patologických snímok, napríklad v rádiológii a dermatológii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fuknová | meno = Marcela | titul = Vírus dokážeme sledovať! Expert na umelú inteligenciu o nákaze COVID-19: Ako sa bude vyvíjať? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | url = | issn = | vydavateľ = News and Media Holding, a.s. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-31 | dátum prístupu = }}</ref> Zároveň by podľa neho mohla byť osožná pri analýze nových poznatkov v medicínskej vede či vytváraní medicínskych chatbotov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Naništa | meno = Roman | titul = Blackout Slovenska? S aktuálnymi dátami je to varenie z vody | periodikum = StartItUp.sk | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-03 | url=https://fontech.startitup.sk/blackout-slovenska-s-aktualnymi-datami-je-to-varenie-z-vody-chyba-viac-detailov/ | dátum prístupu=2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref>. V budúcnosti očakáva použitie nanorobotov umiestnených v tele na detekciu chorôb v ich ranných štádiách. Nemyslí si však, že umelá inteligencia nahradí lekárov, skôr že zvýši ich produktivitu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Andelová | meno = Jana | titul = Technológie nahradia iba lekárov, ktorí ich nebudú používať | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = | url = https://mediweb.hnonline.sk/rozhovory/2217316-technologie-nahradia-iba-lekarov-ktori-ich-nebudu-pouzivat | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-09 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> === Teória simulácie === Nevylučuje, že raz v budúcnosti zistíme, že vesmír je počítačová simulácia, nakoľko zatiaľ neexistuje dôkaz, ktorý by to vyvrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Martin Spano: Teóriu simulácie treba brať z vedeckého hľadiska veľmi vážne - interview | periodikum = sector.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.sector.sk/clanok/36127/martin-spano-teoriu-simulacie-treba-brat-z-vedeckeho-hladiska-velmi-vazne.htm | issn = | vydavateľ = SECTOR Online Entertainment | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-14 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> Nemyslí si však, že je to pravdepodobné, nakoľko je presvedčený, že v takom prípade by existoval tvor, ktorý by prípadné chyby v simulácii využíval vo svoj prospech, podobne ako to robí umelá inteligencia v prípade jej tréningu v simulovanom prostredí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavendová | meno = Alžbeta Harry | titul = Skutočne žijeme v simulácii? Treba to brať vážne, dôkaz proti tomu nemám, hovorí známy futurológ | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://style.hnonline.sk/tech/1966342-zijeme-v-pocitacovej-simulacii-a-je-matrix-vobec-realny-odpovedal-nam-znamy-futurista | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-01 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> === Autonómne autá === Spano predpovedá masové nasadenie autonómnych áut okolo roku 2030. Podľa jeho slov bráni skoršiemu nasadeniu samojazdiacich áut legislatíva a akceptácia technológie zo strany verejnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Klíma| meno = Dalibor | titul = Pomôže alebo zahubí | periodikum = Automagazín | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1336-7439 | vydavateľ = Albatros Group | miesto = Martin-Priekopa | dátum = 2019-08-22 | dátum prístupu = }}</ref> === Klimatické zmeny === Spano tvrdí, že vďaka masívnym investíciám do boja proti klimatickým zmenám nájdeme do roku 2035 spôsob, ako CO2 efektívne premieňať na elektrinu či palivo. Upozorňuje však, že to vyrieši len problém s CO2 ale nie s klimatickými zmenami ako takými.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vinczeová| meno = Adela | titul = Martin Spano – Trochu inak s Adelou | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.youtube.com/watch?v=bPdUgQtvJVs| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-18 | dátum prístupu = 2019-12-21}}</ref> === Budúcnosť ľudstva === Ako zástanca futorologického konceptu [[transhumanizmus]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filipko | meno = Richard | titul = Pandémia nás vtlačí do digitálneho sveta | periodikum = Téma | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2585-7843 | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-30 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> predpovedá, že ľudia sa už v nasledujúcom desaťročí začnú telesne vylepšovať, s následnou akceleráciou v ďalších desaťročiach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Naništa | meno = Roman | titul = Hrozí nám od umelej inteligencie nebezpečie? Pokrok sa deje závratným tempom | periodikum = StartItUp.sk | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2020-08-12 | url=https://www.startitup.sk/futurista-spano-umela-inteligencia-moze-byt-hrozbou-sceny-z-akcnych-filmov-vsak-necakaj/ | dátum prístupu=2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref> Vyvrcholenie má prísť po roku 2100, kedy má podľa jeho slov začať tzv. post-biologický humánny vek, kedy budú ľudia žiť iba vo forme vedomia bez biologického tela.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Umelá inteligencia: Pomocník alebo zabijak? | periodikum = BREAK | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2453-6679 | vydavateľ = Publishing House | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-01 | dátum prístupu = }}</ref> Ako dôvody pre túto premenu uvádza technologický pokrok a údajnú nevýhodnosť a limity biologického tela, napríklad náklonnosť na choroby.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hlava | meno = Marek | titul = Umělá inteligence v druhé polovině šachovnice | periodikum = Esquire | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1211-4006 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2020-05-28 | dátum prístupu = }}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.MartinSpano.com/ Webstránka Martina Spana] {{DEFAULTSORT:Spano, Martin}} [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Osobnosti zo Želiezoviec]] qjb3k3d9ax7xor70jcx62c5cmva32oz 7416968 7416966 2022-07-29T09:39:46Z 95.102.48.211 pridanie textu zo sme wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Martin Spano | Rodné meno = Martin Špaňo | Popis osoby = slovenský informatik a futurista | Portrét = Martin_Spano_na_konferencii_Techtrendy_2019.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Martin Spano na konferencii Techtrendy 2019 | Dátum narodenia = {{dnv|1985|05|16}} | Miesto narodenia = [[Želiezovce]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Viedeň]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[Slovensko]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[Umelá inteligencia]], [[Programovanie_(informatika)|Programovanie]], [[Informatika]] | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = informatik | Aktívne roky = 2009 - súč. | Rodičia = | Manželka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = www.martinspa.no | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Martin Spano''', rodným menom '''Martin Špaňo''' (* [[16. máj]] [[1985]], [[Želiezovce]]), je slovenský informatik<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = ONLINE DISKUSIA: Umelá inteligencia v podnikaní | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/22485469/online-diskusia-umela-inteligencia-v-podnikani.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-10 | dátum prístupu = 2020-12-07 }}</ref>, softvérový vývojár, futurista, spisovateľ, digitálny nomád<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filipko | meno =  Richard | titul = Digitálny nomád na Slovensku | periodikum = Téma | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2585-7843 | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-18 | dátum prístupu = 2021-06-19 }}</ref> a popularizátor informatiky, programovania a umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hlava | meno = Marek | titul = Hledání smyslu existence | periodikum = Esquire | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1211-4006 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2019-09-26 | dátum prístupu = }}</ref> Prednášal na technologických konferenciách a zapája sa aktívne do verejnej diskusie o umelej inteligencii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Petiška | meno = Eduard | titul = Umělá inteligence je nová elektřina | periodikum = Lidové noviny | odkaz na periodikum = Lidové noviny | url = http://ceskapozice.lidovky.cz/tema/umela-inteligence-je-nova-elektrina.A190911_153047_pozice-tema_lube | issn = 0862-5921 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2019-09-15 | dátum prístupu = 2019-10-01 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lauko | meno = Ján | titul = Vznik života nebola náhoda | periodikum = Katolícke noviny | odkaz na periodikum = Katolícke_noviny_(1940)| url = https://www.katolickenoviny.sk/tema/category/tema/article/vznik-zivota-nebola-nahoda.xhtml | issn = 0139-8512 | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-12 | dátum prístupu = 2019-10-01}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cunevová| meno = Dominika| titul = Kanceláriu vymenil za prírodu. Martin sa stal digitálnym nomádom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mynitra.sme.sk/c/22729011/kancelariu-vymenil-za-prirodu-ajtak-martin-sa-stal-digitalnym-nomadom.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-08-26 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Digitálny nomád Martin: Kanceláriu mám v najkrajších kútoch našej krajiny | periodikum = Zoznam.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dromedar.zoznam.sk/cl/1001063/2160549/Digitalny-nomad-Martin--Kancelariu-mam-v-najkrajsich-kutoch-nasej-krajiny--ROZHOVOR- | issn = | vydavateľ = Zoznam.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2021-08-04 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štěpánek| meno = Jakub| titul = Populární futurista o budoucnosti lidstva: Současná tělesná schránka je přežitek | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.novinky.cz/podcasty/clanek/futurista-o-budoucnosti-lidstva-nase-telesna-schranka-je-prezitek-40369471 | issn = | vydavateľ = Novinky.cz | miesto = Praha | dátum = 2021-08-19 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref> == Detstvo a štúdium == Martin Spano sa narodil [[16. máj|16. mája]] [[1985]] v [[Želiezovce|Želiezovciach]] ako jediné dieťa do rodiny daňového účtovníka a lekárky. Celé svoje detstvo prežil v dedine [[Čaka (okres Levice)|Čaka]] na juhu [[Slovensko|Slovenska]], kde aj zároveň navštevoval Základnú školu. Tu sa prvýkrát v knihe 2001: Vesmírna Odysea od Artura C. Clarka stretáva s konceptom umelej inteligencie<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jurinová|meno=Martina|titul=Život mu zmenil príbeh 2001: Vesmírna Odysea, dnes píše knihy o umelej inteligencii|periodikum=Forbes|odkaz na periodikum = Forbes_(magazín)|dátum=2019-02-08|url=https://www.forbes.sk/zivot-mu-zmenil-pribeh-2001-vesmirna-odysea-dnes-pise-knihy-o-umelej-inteligencii/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> a v televíznom seriáli Knight Rider s konceptom autonómnych áut. Obe oblasti ho podľa jeho slov okamžite fascinovali.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Klíma| meno = Dalibor | titul = Pomôže alebo zahubí | periodikum = Automagazín | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1336-7439 | vydavateľ = Albatros Group | miesto = Martin-Priekopa | dátum = 2019-08-22 | dátum prístupu = }}</ref> Krátko na to začína programovať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Francelová | meno = Nina | titul = He wrote a book on artificial intelligence and it became a bestseller | periodikum = The Slovak Spectator | odkaz na periodikum = | url = https://spectator.sme.sk/c/22120753/martin-spano-wrote-a-book-on-artificial-intelligence.html | issn = 1335-9843 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-22 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Neskôr študoval na [[Bilingválne gymnázium Milana Hodžu|Bilingválnom gymnáziu Milana Hodžu]] v [[Sučany|Sučanoch]]. Od roku [[2004]] do roku [[2009]] študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite v Prahe]] odbor počítačová veda. == Práca a projekty == Po skončení štúdia odchádza do Viedne<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sudor | meno = Karol | titul = Martin Spano: Rakúsko je krajina, do ktorej prichádzate dobre žiť. A žije sa tu naozaj parádne | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/866730/martin-spano-rakusko-je-krajina-do-ktorej-prichadzate-dobre-zit-a-zije-sa-tu-naozaj-paradne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-12 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, kde pracuje ako softvérový vývojár so smart technológiami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hargašová | meno = Ľubica | titul = Naši a svetoví: Softvérový vývojár Martin Spano | periodikum = Rozhlas a televízia Slovenska | odkaz na periodikum = Rozhlas a televízia Slovenska | url = https://slovensko.rtvs.sk/relacie/nasi-a-svetovi/144877/nasi-a-svetovi-softverovy-vyvojar-martin-spano | issn = | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | miesto = Bratislava | dátum = 2017-10-07 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V roku 2017 zverejňuje nástroj na pokročilé hľadanie na Facebooku<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Džupinková | meno = Oľga | titul = Slovák Martin Spano vytvoril aplikácie na detailnejšie vyhľadávanie na Facebooku aj na Googli | periodikum = Rádio Expres | vydavateľ = Rádio Expres | odkaz na periodikum = Rádio Expres | url = https://www.expres.sk/174318/slovak-martin-spano-vytvoril-aplikacie-na-detailnejsie-vyhladavanie-na-facebooku-aj-na-googli/ | issn = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, ktorý rozširuje možnosti štandardného hľadania o hľadanie na základe kritérií ako bydlisko, zamestnávateľ a iné.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Porubský | meno = Števo | titul = Slovák vytvoril unikátny vyhľadávač pre Facebook, nechtiac je zoznamkou | periodikum = TECHBOX | odkaz na periodikum = | url = http://techbox.dennikn.sk/slovak-vytvoril-unikatny-vyhladavac-facebook/?ref=dennikn | issn = 1338-1210 | vydavateľ = TECHBOX | miesto = Bratislava | dátum = 2017-02-22 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V čase vydania sa malo jednať o jediný nástroj umožňujúci takéto hľadanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kapusta | meno = Matúš | titul = Unikátny rozšírený Facebook vyhľadávač má na starosti Slovák. Stojí za to! | periodikum = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/facebook-vyhladavac-slovak/ | issn = 1338-6700 | vydavateľ = MôjAndroid.sk| miesto = Bratislava | dátum = 2017-02-23 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Následne tento nástroj uvoľnil v podobe Android aplikácie SearchApp.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dzuričko | meno = Slavo | titul = SearchApp pre Facebook: Unikátny slovenský vyhľadávač aj vo vašom mobile! | periodikum = MôjAndroid.sk | vydavateľ = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/searchapp-pre-facebook-unikatny-vyhladavac/ | issn = 1338-6700 | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-12 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V roku 2018 zverejnil KeywordsApp<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dzuričko | meno = Slavo | titul = KeywordsApp: Jedinečná databáza najčastejšie hľadaných kľúčových slov od Slováka | periodikum = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/keywordsapp-jedinecna-databaza-klucovych-slov/ | issn = 1338-6700 | vydavateľ = Virtual studio | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-17 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, online databázu 300 miliónov najčastejších hľadaní na Google<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cole | meno = Karen | titul = Programmer has outsmarted Google and collected a unique database | periodikum = TGDaily | odkaz na periodikum = | url = https://www.tgdaily.com/programmer-has-outsmarted-google-and-collected-a-unique-database/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2018-05-28 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, ktorá rozširuje Google Trends.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hodás | meno = Martin | titul = Čo ľudia naozaj hľadajú cez Google? Nie to, čo nám tvrdí | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = Živé.sk | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/132255/co-ludia-naozaj-hladaju-cez-google-nie-to-co-nam-tvrdi/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-14 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V súčasnosti už ani jeden z nástrojov nie je k dispozícii, nakoľko Spano ukončil ich podporu a venuje sa čisto publikačnej činnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Biel | meno = Marián | titul = Umelá inteligencia by nemala byť strašiakom | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2019/cislo-10/umela-inteligencia-by-nemala-byt-strasiak.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-16 | dátum prístupu = 2019-04-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Domček | meno = Martin | titul = Spano: Umelá inteligencia ľudí nenahradí. Možno ich však vylepší | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda_(slovenský_denník) | url = https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/572729-martin-spano-umela-inteligencia-ludi-nenahradi-mozno-ich-vsak-vylepsi/ | issn = 1335-4051 | vydavateľ = PEREX, a. s. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-23 | dátum prístupu = 2020-12-23 }}</ref> == Vydanie knihy The Artificial Intelligence in a Nutshell == V roku [[2019]] Spano vydal svoju jedinú knihu - The Artificial Intelligence in a Nutshell.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kapusta|meno=Matúš|titul=Martin Spano: Programátor, ktorý napísal knihu o umelej inteligencii|periodikum=MôjAndroid.sk|dátum=2019-03-03|url=https://www.mojandroid.sk/martin-spano-rozhovor/|issn = 1338-6700|vydavateľ = Virtual studio|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Kniha obsahuje úvod do oblasti umelej inteligencie pre netechnické publikum.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Cebrová|meno=Linda|titul=Martin Spano je expert na umelú inteligenciu. Jeho kniha sa stala na Amazone bestsellerom|periodikum=StartItUp.sk|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum=2019-02-12|url=https://www.startitup.sk/martin-spano-je-expert-na-umelu-inteligenciu-jeho-kniha-sa-stala-na-amazone-bestsellerom/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Hoci nemal žiadne praktické skúsenosti z oblasti AI, kniha sa stala bestsellerom na Amazone,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Zničí ľudstvo umelá inteligencia? Kniha Slováka je v USA bestsellerom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22128713/znici-ludstvo-umela-inteligencia-kniha-slovaka-je-v-usa-bestsellerom.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-24 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> v sekciách umelá inteligencia a kybernetika,<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = Hodás | meno = Martin|titul=Slovák napísal knihu o umelej inteligencii. Stala sa bestsellerom Amazonu|periodikum=Živé.sk| odkaz na periodikum = Živé.sk| issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK |dátum=2019-02-12|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/138210/slovak-napisal-knihu-o-umelej-inteligencii-stala-sa-bestsellerom-amazonu/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> kde ju bolo istý čas možné zakúpiť. Kniha bola preložená do slovenčiny pod názvom Umelá inteligencia v orechovej škrupinke.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Prinášame vám bestseller o umelej inteligencii. Po slovensky a zadarmo|periodikum=Živé.sk| issn = 1335-860X | odkaz na periodikum = Živé.sk| vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava|dátum=2019-02-20|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/138361/prinasame-vam-bestseller-o-umelej-inteligencii-po-slovensky-a-zadarmo/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Kniha je písaná formou príbehov pre ľahšie pochopenie témy umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Strcula| meno = Matej| titul = | periodikum = TV JOJ | odkaz na periodikum = TV JOJ | url = https://www.noviny.sk/zaujimavosti/421300-kniha-martina-spana-priblizuje-umelu-inteligenciu-ludom-ludi-nenahradi-mysli-si | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-11 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Dôvodom pre jej napísanie bolo podľa Spana vyvrátenie mýtov a fám, ktoré sa v oblasti umelej inteligencie začali vytvárať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Piršelová | meno = Daniela | titul = Rozumieme umelej inteligencii? | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1149626/rozumieme-umelej-inteligencii.html | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-04 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Spano vidí v umelej inteligencii a vyspelých technológiách nie hrozbu<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mužla | meno = Lukáš | titul = Pre umelú inteligenciu možno budeme ako mravce, ktoré môže zašliapnuť. Slovák napísal knihu o umelej inteligencii, v USA sa stala bestsellerom | periodikum = Interez.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.interez.sk/martin-spano-buducnost-bude-sialenejsia-ako-ktorykolvek-film/ | issn = 2453-7624 | vydavateľ = Startitup Group | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-18 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, ale prostriedok pre zvýšenie produktivity<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ďurina | meno = Martin | titul = Martin Spano: jedine umelá inteligencia dokáže mamutie objemy dát zmysluplne analyzovať a využívať | periodikum = Robíme.IT | odkaz na periodikum = | url = https://robime.it/martin-spano-jedine-umela-inteligencia-dokaze-mamutie-objemy-dat-zmysluplne-analyzovat-a-vyuzivat/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-01 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> a pomoc pri riešení globálnych problémov ako sú klimatické zmeny, zvýšenie životnej úrovne v chudobných krajinách či liečba rakoviny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gránska | meno = Zuzana | titul = Martin Spano o umelej inteligencii vo vzdelávaní: Učiteľov bude opäť ich práca baviť a aj deti, ktoré zaostávajú, budú môcť rýchlejšie napredovať | periodikum = EduWorld.sk | odkaz na periodikum = | url = https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/5758/martin-spano-umela-inteligencia-vzdelavanie-skoly-rozhovor | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2019-04-25 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Predpokladá, že automatizácia skoncuje s ťažkou nehumánnou prácou a ľudia sa budú môcť venovať činnostiam, ktoré ich bavia a napĺňajú. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filipko | meno = Richard | titul = Možno (ne)budeme pracovať | periodikum = Téma | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2585-7843 | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-24 | dátum prístupu = 2019-08-12 }}</ref> Po úspechu knihy sa Spano rozhodol venovať osvetovej činnosti v oblasti programovania umelej inteligencie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Miškerík | meno = Martin | titul = Expert odkazuje všetkým: Do dvoch rokov nastane na Slovensku hlad po programátoroch umelej inteligencie | periodikum = FonTech | odkaz na periodikum = | url = https://fontech.startitup.sk/expert-na-umelu-inteligenciu-martin-spano/ | issn = | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-20 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> a počítačovej vedy<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavendová | meno = Alžbeta Harry | titul = Skutočne žijeme v simulácii? Treba to brať vážne, dôkaz proti tomu nemám, hovorí známy futurológ | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://style.hnonline.sk/tech/1966342-zijeme-v-pocitacovej-simulacii-a-je-matrix-vobec-realny-odpovedal-nam-znamy-futurista | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-01 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>. V súčasnosti pripravuje ďalšiu knihu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Karlík | meno = Martin | titul = Bestsellerista nainfikoval ľudí láskou k počítačom | periodikum = BREAK | odkaz na periodikum = | url = https://break.sk/2019/03/13/bestsellerista-nainfikoval-ludi-laskou-k-pocitacom/ | issn = 2453-6679 | vydavateľ = Publishing House | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> == Stratégia rozvoja umelej inteligencie na Slovensku == V súvislosti s osvetovými aktivitami v oblasti umelej inteligencie na Slovensku pripravil Spano iniciatívu s názvom Slovakia.AI,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lupták|meno=Pavol|titul=Slovák vytvoril bestseller o AI na Amazone: Svet už dávno patrí umelej inteligencii, nesmieme jej však dať vedomie|periodikum=FonTech.sk|dátum=2019-03-24|url=https://fontech.startitup.sk/rozhovor-o-umelej-inteligencii-martin-spano/|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> v rámci ktorej predstavil svoj návrh stratégie umelej inteligencie na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lupták|meno=Pavol|titul=Slovensko môže byť jednou z TOP krajín pri vývoji AI. Hlavní predstavitelia mali prvé stretnutie|periodikum=FonTech.sk|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum=2019-04-08|url=https://fontech.startitup.sk/na-slovensku-vznika-narodna-strategia-pre-rozvoj-ai/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Jeho cieľom je urýchliť rozvoj umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kapusta | meno = Matúš | titul = Slovenskí AI odborníci pripravujú návrh stratégie pre rozvoj umelej inteligencie na Slovensku| periodikum = MôjAndroid.sk | vydavateľ = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/umela-inteligencia-navrh-martin-spano/ | issn = 1338-6700 | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-09 | dátum prístupu = 2019-08-12 }}</ref> Táto iniciatíva bola po jeho pozvaní do novovznikajúceho Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie včlenená do novej iniciatívy [[Slovak.AI]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Slovensko má mať vlastné centrum pre umelú inteligenciu| miesto = Bratislava|periodikum=Živé.sk| issn = 1335-860X | odkaz na periodikum = Živé.sk| vydavateľ = Ringier Axel Springer SK|dátum=2019-04-05|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/139334/slovensko-ma-mat-vlastne-centrum-pre-umelu-inteligenciu/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> V novembri 2020 ho [[Veronika Remišová]] vymenovala za člena Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Remišová vymenovala členov Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/22526020/remisova-vymenovala-clenov-stalej-komisie-pre-etiku-a-regulaciu-umelej-inteligencie.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-03 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> == Klimatický aktivizmus == Spano vo svojich rozhovoroch opakovane vyzýva na použitie technológii v boji proti globálnym problémom, osobitne proti klimatickým zmenám.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavendová | meno = Alžbeta Harry | titul = Umelá inteligencia svet dávno ovláda. Technologický pokrok vykynoží všetku biedu, tvrdí vedec | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://style.hnonline.sk/tech/1907355-martin-spano-umela-inteligencia-svet-davno-ovlada-technologicky-pokrok-vykynozi-vsetku-biedu-tvrdi-vedec | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-16 | dátum prístupu = 2019-04-09 }}</ref> Tvrdí, že škody, ktoré sme na planéte napáchali, dokážeme zmierniť prípadne odstrániť len pomocou vyspelých technológii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Švec | meno = Tomáš | titul = Martin Spano: Škody páchané na planéte nám už pomôže vyriešiť len umelá inteligencia | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda_(slovenský_denník) | url = https://vat.pravda.sk/technologie/clanok/530066-martin-spano-skody-pachane-na-planete-nam-uz-pomoze-vyriesit-len-umela-inteligencia/ | issn = 1335-4051 | vydavateľ = PEREX, a. s. | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-26 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> S témou boja proti klimatickým zmenám pomocou umelej inteligencie sa zúčastnil aj konferencie [[TEDx]] v Trenčíne<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jurinová|meno=Martina|titul=Umelá inteligencia a jej budúcnosť? Popularizátor AI na Slovensku Martin Spano prináša tieto knižné tipy|periodikum=Forbes|odkaz na periodikum = Forbes_(magazín)|dátum=2019-09-04|url=https://www.forbes.sk/umela-inteligencia-knihy-spano/|dátum prístupu=2019-10-01|jazyk=sk-SK}}</ref>, kde predniesol svoje tri návrhy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Miškerík | meno = Martin | titul = Expert na AI Martin Spano: Využitie umelej inteligencie bude za našimi predpokladmi. Môže vyriešiť aj boj s klimatickými zmenami | periodikum = FonTech | odkaz na periodikum = | url = https://fontech.startitup.sk/expert-na-ai-martin-spano-vyuzitie-umelej-inteligencie-bude-za-nasimi-predpokladmi-moze-vyriesit-aj-boj-s-klimatickymi-zmenami/ | issn = | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-30 | dátum prístupu = 2019-10-01 }}</ref> Konkrétne sa jedná o použitie triediacich robotov pre zvýšenie efektivity recyklovania, prediktívnych systémov umelej inteligencie na včasné predpovedanie prírodných nešťastí a kombinácie satelitných snímok a počítačového videnia na kontrolu odlesňovania.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Spano|meno=Martin|titul=Ako môžu vyspelé technológie pomôcť zastaviť klimatické zmeny (názor)| miesto = Bratislava|periodikum=Aktuality.sk| issn = | odkaz na periodikum = Aktuality.sk| vydavateľ = Ringier Axel Springer SK|dátum=2019-09-30|url=https://www.aktuality.sk/clanok/728266/ako-mozu-vyspele-technologie-pomoct-zastavit-klimaticke-zmeny-nazor/|dátum prístupu=2019-10-01|jazyk=sk-SK}}</ref> Nakoľko sa jedná o prototypové riešenia, účinnosť jeho návrhov ostáva nateraz otázna. ==Virtuálny avatar M(A)RT(I)N== Spano pracuje na vývoji vlastného [[Avatar|avatara]] s názvom M(A)RT(I)N. Avatar bol prvýkrát predstavený na konferencii ITAPA.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Martin Spano_ITAPA | periodikum = ITAPA | odkaz na periodikum = | url = https://www.youtube.com/watch?v=JnmqPpVmeBE | issn = | vydavateľ = ITAPA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-10 | dátum prístupu = 2020-12-23}}</ref> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Spíkri - Spano | periodikum = ITAPA | odkaz na periodikum = | url = https://www.itapa.sk/12358-sk/spano/ | issn = | vydavateľ = ITAPA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-01 | dátum prístupu = 2020-12-23}}</ref> Jeho aktualizovanú verziu demonštroval vo februári 2021 v Správach [[RTVS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Repková| meno = Anna | titul = Správy RTVS | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/259560#2807| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-02-08 | dátum prístupu = 2022-01-22}}</ref> ==Deepfake Zlatice Puškárovej== Spano stál za ideou [[deepfake]] videa [[Zlatica Švajdová-Puškárová|Zlatice Puškárovej]], ktorou telekomunikačná spoločnosti O2 odštartovala v máji 2021 kampaň proti dezinformáciám.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Horák|meno=Otakar|titul=Bol pri tvorbe deepfake videa s Puškárovou. Rozšírená realita do dekády zmení chápanie reality, vraví informatik Spano|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum =Denník_N|dátum=2021-06-02|url=https://dennikn.sk/2411904/bol-pri-tvorbe-deepfake-videa-s-puskarovou-rozsirena-realita-do-dekady-zmeni-chapanie-reality-vravi-pocitacovy-vedec-spano/|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodal|meno=Peter|titul=ROZHOVOR: Deepfake video s Puškárovou konečne otvorilo oči Slovákom a toto je len začiatok, vraví spoluautor Martin Spano|periodikum=FonTech|odkaz na periodikum =|dátum=2021-06-05|url=https://fontech.startitup.sk/rozhovor-deepfake-video-s-puskarovou-konecne-otvorilo-oci-slovakom-a-toto-je-len-zaciatok-vravi-spoluautor-martin-spano/|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref> Deepfake bol vytvorený pomocou tzv. výmeny tváre. Najskôr bolo vybrané video so Zlaticou Puškárovou. Na základe tohto videa následne produkčná agentúra natočila video s [[Kristína Tormová|Kristínou Tormovou]], ktorá mala parochňu a šaty tak, aby sa podobala na Zlaticu Puškárovú. Následne boli obom pomocou umelej inteligencie vymenené tváre. Každý pohyb Kristíny Tormovej následne vyzeral, akoby ho urobila Zlatica Puškárová.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kosečeková|meno=Rebeka|titul=Expert na umelú inteligenciu Spano: Nestačí vidieť a uveriť, treba začať znovu rozmýšľať|periodikum=TVNoviny.sk|odkaz na periodikum =|dátum=2021-05-27|url=https://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/2029459_expert-na-umelu-inteligenciu-spano-nestaci-vidiet-a-uverit-treba-zacat-znovu-rozmyslat|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref> Hlas bol napodobnený pomocou konkatenatívnej hlasovej syntézy.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sevčíková|meno=Petronela|titul=Odborník na falošné videá: Nebezpečenstvo deepfake? Ukradne vám identitu|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum =Hospodárske_noviny|dátum=2021-05-30|url=https://strategie.hnonline.sk/marketing/2372202-deep-fake|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref> Za túto kampaň získal spolu s O2 ocenenie Férový hráč od Nadácie Pontis.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dlhopolec| meno = Peter| titul = Kampaň s falošnou výpoveďou Zlatice Puškárovej získala ocenenie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22950017/kampan-s-falosnou-vypovedou-zlatice-puskarovej-ziskala-ocenenie.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-21 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> ==Deepfake Marcela Merčiaka== V novembri 2021 vyrobil Spano pre [[RTVS]] Deepfake [[Marcel Merčiak|Marcela Merčiaka]]. Video bolo odvysielané v Správach [[RTVS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Repková| meno = Anna | titul = Správy RTVS | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/295813#1615| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-11-15 | dátum prístupu = 2022-01-22}}</ref> ==Deepfake videá slovenských hokejistov== Po tom, čo slovenskí hokejisti získali bronz na Zimných olympijských hrách 2022, zverejnil Spano deepfake video, v ktorom hokejisti "spievajú" jeho hlasom na ním skomponovanú pieseň na motívy slovenskej ľudovej piesne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Repková| meno = Anna | titul = Správy bez kratavy | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/17174/327202#449| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-14 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> Vo výrobe zábavných deepfake videí so slovenských hokejistami pokračuje v nepravidelných intervaloch ďalej, obzvlášť pri príležitosti nejakého športového úspechu slovenského športovca resp. športovcov. Najčastejšou osobou na jeho videách je vychádzajúca hviezda slovenského hokeja Juraj Slafkovský. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Klein| meno = Danica | titul = Draftovaní Slováci v hudobnom VIDEU. Z toho spevu pôjdete DO KOLIEN! | periodikum = TV JOJ | odkaz na periodikum = TV_JOJ| url = https://topstar.noviny.sk/topstar-sport/693981-draftovani-slovaci-v-hudobnom-videu-z-toho-spevu-pojdete-do-kolien| issn = | vydavateľ = TV JOJ | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-11 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> == Predpovede == === Budúcnosť práce === Spano predpokladá zánik niektorých profesií, ako sú asistentské pozície a pozície v logistike<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Budete mať prácu o 20 rokov? Pozrite sa, či vaše zamestnanie prežije nástup robotov | periodikum = KarieraInfo.sk | vydavateľ = Zoznam.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-03 | url=https://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000138/1837565/Budete-mat-pracu-o-20-rokov--Pozrite-sa--ci-vase-zamestnanie-prezije-nastup-robotov | dátum prístupu = 2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Mali by ste sa začať báť? Tento TEST vám odhalí, či vám roboty zoberú prácu | periodikum = KarieraInfo.sk | vydavateľ = Zoznam.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-21 | url=https://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000142/1831377/Mali-by-ste-sa-zacat-bat--Tento-TEST-vam-odhali--ci-vam-roboty-zoberu-pracu | dátum prístupu = 2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref>. Budú to však podľa jeho slov ojedinelé prípady, skôr predpokladá zmenu povahy profesií kvôli ktorej bude nutná rekvalifikácia a nadobudnutie nových schopností. Obzvlášť sa zasadzuje za nutnosť výučby informatiky a programovania.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tináková | meno = Barbora | titul = Rozhovor s počítačovým vedcom Martinom Spanom | periodikum = umelainteligencia.sk | vydavateľ = umelainteligencia.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-14 | url=https://umelainteligencia.sk/rozhovor-s-pocitacovym-vedcom-martinom-spanom/ | dátum prístupu = 2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref> === Budúcnosť medicíny === Spano vidí medicínu ako jednu z oblastí, kde by umelá inteligencia mohla pomôcť najviac. Konkrétne pri vyhodnocovaní patologických snímok, napríklad v rádiológii a dermatológii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fuknová | meno = Marcela | titul = Vírus dokážeme sledovať! Expert na umelú inteligenciu o nákaze COVID-19: Ako sa bude vyvíjať? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | url = | issn = | vydavateľ = News and Media Holding, a.s. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-31 | dátum prístupu = }}</ref> Zároveň by podľa neho mohla byť osožná pri analýze nových poznatkov v medicínskej vede či vytváraní medicínskych chatbotov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Naništa | meno = Roman | titul = Blackout Slovenska? S aktuálnymi dátami je to varenie z vody | periodikum = StartItUp.sk | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-03 | url=https://fontech.startitup.sk/blackout-slovenska-s-aktualnymi-datami-je-to-varenie-z-vody-chyba-viac-detailov/ | dátum prístupu=2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref>. V budúcnosti očakáva použitie nanorobotov umiestnených v tele na detekciu chorôb v ich ranných štádiách. Nemyslí si však, že umelá inteligencia nahradí lekárov, skôr že zvýši ich produktivitu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Andelová | meno = Jana | titul = Technológie nahradia iba lekárov, ktorí ich nebudú používať | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = | url = https://mediweb.hnonline.sk/rozhovory/2217316-technologie-nahradia-iba-lekarov-ktori-ich-nebudu-pouzivat | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-09 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> === Teória simulácie === Nevylučuje, že raz v budúcnosti zistíme, že vesmír je počítačová simulácia, nakoľko zatiaľ neexistuje dôkaz, ktorý by to vyvrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Martin Spano: Teóriu simulácie treba brať z vedeckého hľadiska veľmi vážne - interview | periodikum = sector.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.sector.sk/clanok/36127/martin-spano-teoriu-simulacie-treba-brat-z-vedeckeho-hladiska-velmi-vazne.htm | issn = | vydavateľ = SECTOR Online Entertainment | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-14 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> Nemyslí si však, že je to pravdepodobné, nakoľko je presvedčený, že v takom prípade by existoval tvor, ktorý by prípadné chyby v simulácii využíval vo svoj prospech, podobne ako to robí umelá inteligencia v prípade jej tréningu v simulovanom prostredí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavendová | meno = Alžbeta Harry | titul = Skutočne žijeme v simulácii? Treba to brať vážne, dôkaz proti tomu nemám, hovorí známy futurológ | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://style.hnonline.sk/tech/1966342-zijeme-v-pocitacovej-simulacii-a-je-matrix-vobec-realny-odpovedal-nam-znamy-futurista | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-01 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> === Autonómne autá === Spano predpovedá masové nasadenie autonómnych áut okolo roku 2030. Podľa jeho slov bráni skoršiemu nasadeniu samojazdiacich áut legislatíva a akceptácia technológie zo strany verejnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Klíma| meno = Dalibor | titul = Pomôže alebo zahubí | periodikum = Automagazín | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1336-7439 | vydavateľ = Albatros Group | miesto = Martin-Priekopa | dátum = 2019-08-22 | dátum prístupu = }}</ref> === Klimatické zmeny === Spano tvrdí, že vďaka masívnym investíciám do boja proti klimatickým zmenám nájdeme do roku 2035 spôsob, ako CO2 efektívne premieňať na elektrinu či palivo. Upozorňuje však, že to vyrieši len problém s CO2 ale nie s klimatickými zmenami ako takými.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vinczeová| meno = Adela | titul = Martin Spano – Trochu inak s Adelou | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.youtube.com/watch?v=bPdUgQtvJVs| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-18 | dátum prístupu = 2019-12-21}}</ref> === Budúcnosť ľudstva === Ako zástanca futorologického konceptu [[transhumanizmus]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filipko | meno = Richard | titul = Pandémia nás vtlačí do digitálneho sveta | periodikum = Téma | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2585-7843 | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-30 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> predpovedá, že ľudia sa už v nasledujúcom desaťročí začnú telesne vylepšovať, s následnou akceleráciou v ďalších desaťročiach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Naništa | meno = Roman | titul = Hrozí nám od umelej inteligencie nebezpečie? Pokrok sa deje závratným tempom | periodikum = StartItUp.sk | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2020-08-12 | url=https://www.startitup.sk/futurista-spano-umela-inteligencia-moze-byt-hrozbou-sceny-z-akcnych-filmov-vsak-necakaj/ | dátum prístupu=2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref> Vyvrcholenie má prísť po roku 2100, kedy má podľa jeho slov začať tzv. post-biologický humánny vek, kedy budú ľudia žiť iba vo forme vedomia bez biologického tela.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Umelá inteligencia: Pomocník alebo zabijak? | periodikum = BREAK | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2453-6679 | vydavateľ = Publishing House | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-01 | dátum prístupu = }}</ref> Ako dôvody pre túto premenu uvádza technologický pokrok a údajnú nevýhodnosť a limity biologického tela, napríklad náklonnosť na choroby.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hlava | meno = Marek | titul = Umělá inteligence v druhé polovině šachovnice | periodikum = Esquire | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1211-4006 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2020-05-28 | dátum prístupu = }}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.MartinSpano.com/ Webstránka Martina Spana] {{DEFAULTSORT:Spano, Martin}} [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Osobnosti zo Želiezoviec]] f24dcljgq2j3rlpe3di3a409d4u5h1z 7417006 7416968 2022-07-29T11:14:01Z Annabielik 196956 Doplnenie doslovného citátu o osobe z článku na SME.sk, sekcia "O autoroch" wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Martin Spano | Rodné meno = Martin Špaňo | Popis osoby = slovenský informatik a futurista | Portrét = Martin_Spano_na_konferencii_Techtrendy_2019.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Martin Spano na konferencii Techtrendy 2019 | Dátum narodenia = {{dnv|1985|05|16}} | Miesto narodenia = [[Želiezovce]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Viedeň]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[Slovensko]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[Umelá inteligencia]], [[Programovanie_(informatika)|Programovanie]], [[Informatika]] | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = informatik | Aktívne roky = 2009 - súč. | Rodičia = | Manželka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = www.martinspa.no | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Martin Spano''', rodným menom '''Martin Špaňo''' (* [[16. máj]] [[1985]], [[Želiezovce]]), je slovenský informatik<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = ONLINE DISKUSIA: Umelá inteligencia v podnikaní | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/22485469/online-diskusia-umela-inteligencia-v-podnikani.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-10 | dátum prístupu = 2020-12-07 }}</ref>, softvérový vývojár, futurista, spisovateľ, digitálny nomád<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filipko | meno =  Richard | titul = Digitálny nomád na Slovensku | periodikum = Téma | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2585-7843 | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-18 | dátum prístupu = 2021-06-19 }}</ref> a popularizátor informatiky, programovania a umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hlava | meno = Marek | titul = Hledání smyslu existence | periodikum = Esquire | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1211-4006 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2019-09-26 | dátum prístupu = }}</ref> Prednášal na technologických konferenciách a zapája sa aktívne do verejnej diskusie o umelej inteligencii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Petiška | meno = Eduard | titul = Umělá inteligence je nová elektřina | periodikum = Lidové noviny | odkaz na periodikum = Lidové noviny | url = http://ceskapozice.lidovky.cz/tema/umela-inteligence-je-nova-elektrina.A190911_153047_pozice-tema_lube | issn = 0862-5921 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2019-09-15 | dátum prístupu = 2019-10-01 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lauko | meno = Ján | titul = Vznik života nebola náhoda | periodikum = Katolícke noviny | odkaz na periodikum = Katolícke_noviny_(1940)| url = https://www.katolickenoviny.sk/tema/category/tema/article/vznik-zivota-nebola-nahoda.xhtml | issn = 0139-8512 | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-12 | dátum prístupu = 2019-10-01}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cunevová| meno = Dominika| titul = Kanceláriu vymenil za prírodu. Martin sa stal digitálnym nomádom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mynitra.sme.sk/c/22729011/kancelariu-vymenil-za-prirodu-ajtak-martin-sa-stal-digitalnym-nomadom.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-08-26 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Digitálny nomád Martin: Kanceláriu mám v najkrajších kútoch našej krajiny | periodikum = Zoznam.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dromedar.zoznam.sk/cl/1001063/2160549/Digitalny-nomad-Martin--Kancelariu-mam-v-najkrajsich-kutoch-nasej-krajiny--ROZHOVOR- | issn = | vydavateľ = Zoznam.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2021-08-04 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štěpánek| meno = Jakub| titul = Populární futurista o budoucnosti lidstva: Současná tělesná schránka je přežitek | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.novinky.cz/podcasty/clanek/futurista-o-budoucnosti-lidstva-nase-telesna-schranka-je-prezitek-40369471 | issn = | vydavateľ = Novinky.cz | miesto = Praha | dátum = 2021-08-19 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref> Za jeho činnosť ho Ministerstvo hospodárstva nominovalo na najvyššie vedecké ocenenie „Cena za vedu a techniku“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Koscelník| meno = Branislav| titul = Dobrá správa od autorov knihy o príbehoch nových podnikateľov: Chcú podnikať čestne a dobre spávať | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/22937215/dobra-sprava-od-autorov-knihy-o-pribehoch-novych-podnikatelov-chcu-podnikat-cestne-a-dobre-spavat.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> == Detstvo a štúdium == Martin Spano sa narodil [[16. máj|16. mája]] [[1985]] v [[Želiezovce|Želiezovciach]] ako jediné dieťa do rodiny daňového účtovníka a lekárky. Celé svoje detstvo prežil v dedine [[Čaka (okres Levice)|Čaka]] na juhu [[Slovensko|Slovenska]], kde aj zároveň navštevoval Základnú školu. Tu sa prvýkrát v knihe 2001: Vesmírna Odysea od Artura C. Clarka stretáva s konceptom umelej inteligencie<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jurinová|meno=Martina|titul=Život mu zmenil príbeh 2001: Vesmírna Odysea, dnes píše knihy o umelej inteligencii|periodikum=Forbes|odkaz na periodikum = Forbes_(magazín)|dátum=2019-02-08|url=https://www.forbes.sk/zivot-mu-zmenil-pribeh-2001-vesmirna-odysea-dnes-pise-knihy-o-umelej-inteligencii/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> a v televíznom seriáli Knight Rider s konceptom autonómnych áut. Obe oblasti ho podľa jeho slov okamžite fascinovali.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Klíma| meno = Dalibor | titul = Pomôže alebo zahubí | periodikum = Automagazín | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1336-7439 | vydavateľ = Albatros Group | miesto = Martin-Priekopa | dátum = 2019-08-22 | dátum prístupu = }}</ref> Krátko na to začína programovať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Francelová | meno = Nina | titul = He wrote a book on artificial intelligence and it became a bestseller | periodikum = The Slovak Spectator | odkaz na periodikum = | url = https://spectator.sme.sk/c/22120753/martin-spano-wrote-a-book-on-artificial-intelligence.html | issn = 1335-9843 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-22 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Neskôr študoval na [[Bilingválne gymnázium Milana Hodžu|Bilingválnom gymnáziu Milana Hodžu]] v [[Sučany|Sučanoch]]. Od roku [[2004]] do roku [[2009]] študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite v Prahe]] odbor počítačová veda. == Práca a projekty == Po skončení štúdia odchádza do Viedne<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sudor | meno = Karol | titul = Martin Spano: Rakúsko je krajina, do ktorej prichádzate dobre žiť. A žije sa tu naozaj parádne | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/866730/martin-spano-rakusko-je-krajina-do-ktorej-prichadzate-dobre-zit-a-zije-sa-tu-naozaj-paradne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-12 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, kde pracuje ako softvérový vývojár so smart technológiami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hargašová | meno = Ľubica | titul = Naši a svetoví: Softvérový vývojár Martin Spano | periodikum = Rozhlas a televízia Slovenska | odkaz na periodikum = Rozhlas a televízia Slovenska | url = https://slovensko.rtvs.sk/relacie/nasi-a-svetovi/144877/nasi-a-svetovi-softverovy-vyvojar-martin-spano | issn = | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | miesto = Bratislava | dátum = 2017-10-07 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V roku 2017 zverejňuje nástroj na pokročilé hľadanie na Facebooku<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Džupinková | meno = Oľga | titul = Slovák Martin Spano vytvoril aplikácie na detailnejšie vyhľadávanie na Facebooku aj na Googli | periodikum = Rádio Expres | vydavateľ = Rádio Expres | odkaz na periodikum = Rádio Expres | url = https://www.expres.sk/174318/slovak-martin-spano-vytvoril-aplikacie-na-detailnejsie-vyhladavanie-na-facebooku-aj-na-googli/ | issn = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, ktorý rozširuje možnosti štandardného hľadania o hľadanie na základe kritérií ako bydlisko, zamestnávateľ a iné.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Porubský | meno = Števo | titul = Slovák vytvoril unikátny vyhľadávač pre Facebook, nechtiac je zoznamkou | periodikum = TECHBOX | odkaz na periodikum = | url = http://techbox.dennikn.sk/slovak-vytvoril-unikatny-vyhladavac-facebook/?ref=dennikn | issn = 1338-1210 | vydavateľ = TECHBOX | miesto = Bratislava | dátum = 2017-02-22 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V čase vydania sa malo jednať o jediný nástroj umožňujúci takéto hľadanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kapusta | meno = Matúš | titul = Unikátny rozšírený Facebook vyhľadávač má na starosti Slovák. Stojí za to! | periodikum = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/facebook-vyhladavac-slovak/ | issn = 1338-6700 | vydavateľ = MôjAndroid.sk| miesto = Bratislava | dátum = 2017-02-23 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Následne tento nástroj uvoľnil v podobe Android aplikácie SearchApp.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dzuričko | meno = Slavo | titul = SearchApp pre Facebook: Unikátny slovenský vyhľadávač aj vo vašom mobile! | periodikum = MôjAndroid.sk | vydavateľ = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/searchapp-pre-facebook-unikatny-vyhladavac/ | issn = 1338-6700 | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-12 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V roku 2018 zverejnil KeywordsApp<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dzuričko | meno = Slavo | titul = KeywordsApp: Jedinečná databáza najčastejšie hľadaných kľúčových slov od Slováka | periodikum = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/keywordsapp-jedinecna-databaza-klucovych-slov/ | issn = 1338-6700 | vydavateľ = Virtual studio | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-17 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, online databázu 300 miliónov najčastejších hľadaní na Google<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cole | meno = Karen | titul = Programmer has outsmarted Google and collected a unique database | periodikum = TGDaily | odkaz na periodikum = | url = https://www.tgdaily.com/programmer-has-outsmarted-google-and-collected-a-unique-database/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2018-05-28 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, ktorá rozširuje Google Trends.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hodás | meno = Martin | titul = Čo ľudia naozaj hľadajú cez Google? Nie to, čo nám tvrdí | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = Živé.sk | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/132255/co-ludia-naozaj-hladaju-cez-google-nie-to-co-nam-tvrdi/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-14 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V súčasnosti už ani jeden z nástrojov nie je k dispozícii, nakoľko Spano ukončil ich podporu a venuje sa čisto publikačnej činnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Biel | meno = Marián | titul = Umelá inteligencia by nemala byť strašiakom | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2019/cislo-10/umela-inteligencia-by-nemala-byt-strasiak.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-16 | dátum prístupu = 2019-04-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Domček | meno = Martin | titul = Spano: Umelá inteligencia ľudí nenahradí. Možno ich však vylepší | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda_(slovenský_denník) | url = https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/572729-martin-spano-umela-inteligencia-ludi-nenahradi-mozno-ich-vsak-vylepsi/ | issn = 1335-4051 | vydavateľ = PEREX, a. s. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-23 | dátum prístupu = 2020-12-23 }}</ref> == Vydanie knihy The Artificial Intelligence in a Nutshell == V roku [[2019]] Spano vydal svoju jedinú knihu - The Artificial Intelligence in a Nutshell.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kapusta|meno=Matúš|titul=Martin Spano: Programátor, ktorý napísal knihu o umelej inteligencii|periodikum=MôjAndroid.sk|dátum=2019-03-03|url=https://www.mojandroid.sk/martin-spano-rozhovor/|issn = 1338-6700|vydavateľ = Virtual studio|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Kniha obsahuje úvod do oblasti umelej inteligencie pre netechnické publikum.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Cebrová|meno=Linda|titul=Martin Spano je expert na umelú inteligenciu. Jeho kniha sa stala na Amazone bestsellerom|periodikum=StartItUp.sk|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum=2019-02-12|url=https://www.startitup.sk/martin-spano-je-expert-na-umelu-inteligenciu-jeho-kniha-sa-stala-na-amazone-bestsellerom/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Hoci nemal žiadne praktické skúsenosti z oblasti AI, kniha sa stala bestsellerom na Amazone,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Zničí ľudstvo umelá inteligencia? Kniha Slováka je v USA bestsellerom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22128713/znici-ludstvo-umela-inteligencia-kniha-slovaka-je-v-usa-bestsellerom.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-24 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> v sekciách umelá inteligencia a kybernetika,<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = Hodás | meno = Martin|titul=Slovák napísal knihu o umelej inteligencii. Stala sa bestsellerom Amazonu|periodikum=Živé.sk| odkaz na periodikum = Živé.sk| issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK |dátum=2019-02-12|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/138210/slovak-napisal-knihu-o-umelej-inteligencii-stala-sa-bestsellerom-amazonu/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> kde ju bolo istý čas možné zakúpiť. Kniha bola preložená do slovenčiny pod názvom Umelá inteligencia v orechovej škrupinke.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Prinášame vám bestseller o umelej inteligencii. Po slovensky a zadarmo|periodikum=Živé.sk| issn = 1335-860X | odkaz na periodikum = Živé.sk| vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava|dátum=2019-02-20|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/138361/prinasame-vam-bestseller-o-umelej-inteligencii-po-slovensky-a-zadarmo/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Kniha je písaná formou príbehov pre ľahšie pochopenie témy umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Strcula| meno = Matej| titul = | periodikum = TV JOJ | odkaz na periodikum = TV JOJ | url = https://www.noviny.sk/zaujimavosti/421300-kniha-martina-spana-priblizuje-umelu-inteligenciu-ludom-ludi-nenahradi-mysli-si | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-11 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Dôvodom pre jej napísanie bolo podľa Spana vyvrátenie mýtov a fám, ktoré sa v oblasti umelej inteligencie začali vytvárať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Piršelová | meno = Daniela | titul = Rozumieme umelej inteligencii? | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1149626/rozumieme-umelej-inteligencii.html | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-04 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Spano vidí v umelej inteligencii a vyspelých technológiách nie hrozbu<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mužla | meno = Lukáš | titul = Pre umelú inteligenciu možno budeme ako mravce, ktoré môže zašliapnuť. Slovák napísal knihu o umelej inteligencii, v USA sa stala bestsellerom | periodikum = Interez.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.interez.sk/martin-spano-buducnost-bude-sialenejsia-ako-ktorykolvek-film/ | issn = 2453-7624 | vydavateľ = Startitup Group | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-18 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, ale prostriedok pre zvýšenie produktivity<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ďurina | meno = Martin | titul = Martin Spano: jedine umelá inteligencia dokáže mamutie objemy dát zmysluplne analyzovať a využívať | periodikum = Robíme.IT | odkaz na periodikum = | url = https://robime.it/martin-spano-jedine-umela-inteligencia-dokaze-mamutie-objemy-dat-zmysluplne-analyzovat-a-vyuzivat/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-01 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> a pomoc pri riešení globálnych problémov ako sú klimatické zmeny, zvýšenie životnej úrovne v chudobných krajinách či liečba rakoviny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gránska | meno = Zuzana | titul = Martin Spano o umelej inteligencii vo vzdelávaní: Učiteľov bude opäť ich práca baviť a aj deti, ktoré zaostávajú, budú môcť rýchlejšie napredovať | periodikum = EduWorld.sk | odkaz na periodikum = | url = https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/5758/martin-spano-umela-inteligencia-vzdelavanie-skoly-rozhovor | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2019-04-25 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Predpokladá, že automatizácia skoncuje s ťažkou nehumánnou prácou a ľudia sa budú môcť venovať činnostiam, ktoré ich bavia a napĺňajú. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filipko | meno = Richard | titul = Možno (ne)budeme pracovať | periodikum = Téma | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2585-7843 | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-24 | dátum prístupu = 2019-08-12 }}</ref> Po úspechu knihy sa Spano rozhodol venovať osvetovej činnosti v oblasti programovania umelej inteligencie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Miškerík | meno = Martin | titul = Expert odkazuje všetkým: Do dvoch rokov nastane na Slovensku hlad po programátoroch umelej inteligencie | periodikum = FonTech | odkaz na periodikum = | url = https://fontech.startitup.sk/expert-na-umelu-inteligenciu-martin-spano/ | issn = | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-20 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> a počítačovej vedy<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavendová | meno = Alžbeta Harry | titul = Skutočne žijeme v simulácii? Treba to brať vážne, dôkaz proti tomu nemám, hovorí známy futurológ | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://style.hnonline.sk/tech/1966342-zijeme-v-pocitacovej-simulacii-a-je-matrix-vobec-realny-odpovedal-nam-znamy-futurista | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-01 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>. V súčasnosti pripravuje ďalšiu knihu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Karlík | meno = Martin | titul = Bestsellerista nainfikoval ľudí láskou k počítačom | periodikum = BREAK | odkaz na periodikum = | url = https://break.sk/2019/03/13/bestsellerista-nainfikoval-ludi-laskou-k-pocitacom/ | issn = 2453-6679 | vydavateľ = Publishing House | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> == Stratégia rozvoja umelej inteligencie na Slovensku == V súvislosti s osvetovými aktivitami v oblasti umelej inteligencie na Slovensku pripravil Spano iniciatívu s názvom Slovakia.AI,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lupták|meno=Pavol|titul=Slovák vytvoril bestseller o AI na Amazone: Svet už dávno patrí umelej inteligencii, nesmieme jej však dať vedomie|periodikum=FonTech.sk|dátum=2019-03-24|url=https://fontech.startitup.sk/rozhovor-o-umelej-inteligencii-martin-spano/|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> v rámci ktorej predstavil svoj návrh stratégie umelej inteligencie na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lupták|meno=Pavol|titul=Slovensko môže byť jednou z TOP krajín pri vývoji AI. Hlavní predstavitelia mali prvé stretnutie|periodikum=FonTech.sk|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum=2019-04-08|url=https://fontech.startitup.sk/na-slovensku-vznika-narodna-strategia-pre-rozvoj-ai/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Jeho cieľom je urýchliť rozvoj umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kapusta | meno = Matúš | titul = Slovenskí AI odborníci pripravujú návrh stratégie pre rozvoj umelej inteligencie na Slovensku| periodikum = MôjAndroid.sk | vydavateľ = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/umela-inteligencia-navrh-martin-spano/ | issn = 1338-6700 | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-09 | dátum prístupu = 2019-08-12 }}</ref> Táto iniciatíva bola po jeho pozvaní do novovznikajúceho Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie včlenená do novej iniciatívy [[Slovak.AI]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Slovensko má mať vlastné centrum pre umelú inteligenciu| miesto = Bratislava|periodikum=Živé.sk| issn = 1335-860X | odkaz na periodikum = Živé.sk| vydavateľ = Ringier Axel Springer SK|dátum=2019-04-05|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/139334/slovensko-ma-mat-vlastne-centrum-pre-umelu-inteligenciu/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> V novembri 2020 ho [[Veronika Remišová]] vymenovala za člena Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Remišová vymenovala členov Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/22526020/remisova-vymenovala-clenov-stalej-komisie-pre-etiku-a-regulaciu-umelej-inteligencie.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-03 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> == Klimatický aktivizmus == Spano vo svojich rozhovoroch opakovane vyzýva na použitie technológii v boji proti globálnym problémom, osobitne proti klimatickým zmenám.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavendová | meno = Alžbeta Harry | titul = Umelá inteligencia svet dávno ovláda. Technologický pokrok vykynoží všetku biedu, tvrdí vedec | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://style.hnonline.sk/tech/1907355-martin-spano-umela-inteligencia-svet-davno-ovlada-technologicky-pokrok-vykynozi-vsetku-biedu-tvrdi-vedec | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-16 | dátum prístupu = 2019-04-09 }}</ref> Tvrdí, že škody, ktoré sme na planéte napáchali, dokážeme zmierniť prípadne odstrániť len pomocou vyspelých technológii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Švec | meno = Tomáš | titul = Martin Spano: Škody páchané na planéte nám už pomôže vyriešiť len umelá inteligencia | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda_(slovenský_denník) | url = https://vat.pravda.sk/technologie/clanok/530066-martin-spano-skody-pachane-na-planete-nam-uz-pomoze-vyriesit-len-umela-inteligencia/ | issn = 1335-4051 | vydavateľ = PEREX, a. s. | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-26 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> S témou boja proti klimatickým zmenám pomocou umelej inteligencie sa zúčastnil aj konferencie [[TEDx]] v Trenčíne<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jurinová|meno=Martina|titul=Umelá inteligencia a jej budúcnosť? Popularizátor AI na Slovensku Martin Spano prináša tieto knižné tipy|periodikum=Forbes|odkaz na periodikum = Forbes_(magazín)|dátum=2019-09-04|url=https://www.forbes.sk/umela-inteligencia-knihy-spano/|dátum prístupu=2019-10-01|jazyk=sk-SK}}</ref>, kde predniesol svoje tri návrhy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Miškerík | meno = Martin | titul = Expert na AI Martin Spano: Využitie umelej inteligencie bude za našimi predpokladmi. Môže vyriešiť aj boj s klimatickými zmenami | periodikum = FonTech | odkaz na periodikum = | url = https://fontech.startitup.sk/expert-na-ai-martin-spano-vyuzitie-umelej-inteligencie-bude-za-nasimi-predpokladmi-moze-vyriesit-aj-boj-s-klimatickymi-zmenami/ | issn = | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-30 | dátum prístupu = 2019-10-01 }}</ref> Konkrétne sa jedná o použitie triediacich robotov pre zvýšenie efektivity recyklovania, prediktívnych systémov umelej inteligencie na včasné predpovedanie prírodných nešťastí a kombinácie satelitných snímok a počítačového videnia na kontrolu odlesňovania.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Spano|meno=Martin|titul=Ako môžu vyspelé technológie pomôcť zastaviť klimatické zmeny (názor)| miesto = Bratislava|periodikum=Aktuality.sk| issn = | odkaz na periodikum = Aktuality.sk| vydavateľ = Ringier Axel Springer SK|dátum=2019-09-30|url=https://www.aktuality.sk/clanok/728266/ako-mozu-vyspele-technologie-pomoct-zastavit-klimaticke-zmeny-nazor/|dátum prístupu=2019-10-01|jazyk=sk-SK}}</ref> Nakoľko sa jedná o prototypové riešenia, účinnosť jeho návrhov ostáva nateraz otázna. ==Virtuálny avatar M(A)RT(I)N== Spano pracuje na vývoji vlastného [[Avatar|avatara]] s názvom M(A)RT(I)N. Avatar bol prvýkrát predstavený na konferencii ITAPA.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Martin Spano_ITAPA | periodikum = ITAPA | odkaz na periodikum = | url = https://www.youtube.com/watch?v=JnmqPpVmeBE | issn = | vydavateľ = ITAPA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-10 | dátum prístupu = 2020-12-23}}</ref> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Spíkri - Spano | periodikum = ITAPA | odkaz na periodikum = | url = https://www.itapa.sk/12358-sk/spano/ | issn = | vydavateľ = ITAPA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-01 | dátum prístupu = 2020-12-23}}</ref> Jeho aktualizovanú verziu demonštroval vo februári 2021 v Správach [[RTVS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Repková| meno = Anna | titul = Správy RTVS | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/259560#2807| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-02-08 | dátum prístupu = 2022-01-22}}</ref> ==Deepfake Zlatice Puškárovej== Spano stál za ideou [[deepfake]] videa [[Zlatica Švajdová-Puškárová|Zlatice Puškárovej]], ktorou telekomunikačná spoločnosti O2 odštartovala v máji 2021 kampaň proti dezinformáciám.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Horák|meno=Otakar|titul=Bol pri tvorbe deepfake videa s Puškárovou. Rozšírená realita do dekády zmení chápanie reality, vraví informatik Spano|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum =Denník_N|dátum=2021-06-02|url=https://dennikn.sk/2411904/bol-pri-tvorbe-deepfake-videa-s-puskarovou-rozsirena-realita-do-dekady-zmeni-chapanie-reality-vravi-pocitacovy-vedec-spano/|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodal|meno=Peter|titul=ROZHOVOR: Deepfake video s Puškárovou konečne otvorilo oči Slovákom a toto je len začiatok, vraví spoluautor Martin Spano|periodikum=FonTech|odkaz na periodikum =|dátum=2021-06-05|url=https://fontech.startitup.sk/rozhovor-deepfake-video-s-puskarovou-konecne-otvorilo-oci-slovakom-a-toto-je-len-zaciatok-vravi-spoluautor-martin-spano/|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref> Deepfake bol vytvorený pomocou tzv. výmeny tváre. Najskôr bolo vybrané video so Zlaticou Puškárovou. Na základe tohto videa následne produkčná agentúra natočila video s [[Kristína Tormová|Kristínou Tormovou]], ktorá mala parochňu a šaty tak, aby sa podobala na Zlaticu Puškárovú. Následne boli obom pomocou umelej inteligencie vymenené tváre. Každý pohyb Kristíny Tormovej následne vyzeral, akoby ho urobila Zlatica Puškárová.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kosečeková|meno=Rebeka|titul=Expert na umelú inteligenciu Spano: Nestačí vidieť a uveriť, treba začať znovu rozmýšľať|periodikum=TVNoviny.sk|odkaz na periodikum =|dátum=2021-05-27|url=https://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/2029459_expert-na-umelu-inteligenciu-spano-nestaci-vidiet-a-uverit-treba-zacat-znovu-rozmyslat|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref> Hlas bol napodobnený pomocou konkatenatívnej hlasovej syntézy.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sevčíková|meno=Petronela|titul=Odborník na falošné videá: Nebezpečenstvo deepfake? Ukradne vám identitu|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum =Hospodárske_noviny|dátum=2021-05-30|url=https://strategie.hnonline.sk/marketing/2372202-deep-fake|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref> Za túto kampaň získal spolu s O2 ocenenie Férový hráč od Nadácie Pontis.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dlhopolec| meno = Peter| titul = Kampaň s falošnou výpoveďou Zlatice Puškárovej získala ocenenie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22950017/kampan-s-falosnou-vypovedou-zlatice-puskarovej-ziskala-ocenenie.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-21 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> ==Deepfake Marcela Merčiaka== V novembri 2021 vyrobil Spano pre [[RTVS]] Deepfake [[Marcel Merčiak|Marcela Merčiaka]]. Video bolo odvysielané v Správach [[RTVS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Repková| meno = Anna | titul = Správy RTVS | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/295813#1615| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-11-15 | dátum prístupu = 2022-01-22}}</ref> ==Deepfake videá slovenských hokejistov== Po tom, čo slovenskí hokejisti získali bronz na Zimných olympijských hrách 2022, zverejnil Spano deepfake video, v ktorom hokejisti "spievajú" jeho hlasom na ním skomponovanú pieseň na motívy slovenskej ľudovej piesne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Repková| meno = Anna | titul = Správy bez kratavy | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/17174/327202#449| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-14 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> Vo výrobe zábavných deepfake videí so slovenských hokejistami pokračuje v nepravidelných intervaloch ďalej, obzvlášť pri príležitosti nejakého športového úspechu slovenského športovca resp. športovcov. Najčastejšou osobou na jeho videách je vychádzajúca hviezda slovenského hokeja Juraj Slafkovský. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Klein| meno = Danica | titul = Draftovaní Slováci v hudobnom VIDEU. Z toho spevu pôjdete DO KOLIEN! | periodikum = TV JOJ | odkaz na periodikum = TV_JOJ| url = https://topstar.noviny.sk/topstar-sport/693981-draftovani-slovaci-v-hudobnom-videu-z-toho-spevu-pojdete-do-kolien| issn = | vydavateľ = TV JOJ | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-11 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> == Predpovede == === Budúcnosť práce === Spano predpokladá zánik niektorých profesií, ako sú asistentské pozície a pozície v logistike<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Budete mať prácu o 20 rokov? Pozrite sa, či vaše zamestnanie prežije nástup robotov | periodikum = KarieraInfo.sk | vydavateľ = Zoznam.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-03 | url=https://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000138/1837565/Budete-mat-pracu-o-20-rokov--Pozrite-sa--ci-vase-zamestnanie-prezije-nastup-robotov | dátum prístupu = 2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Mali by ste sa začať báť? Tento TEST vám odhalí, či vám roboty zoberú prácu | periodikum = KarieraInfo.sk | vydavateľ = Zoznam.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-21 | url=https://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000142/1831377/Mali-by-ste-sa-zacat-bat--Tento-TEST-vam-odhali--ci-vam-roboty-zoberu-pracu | dátum prístupu = 2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref>. Budú to však podľa jeho slov ojedinelé prípady, skôr predpokladá zmenu povahy profesií kvôli ktorej bude nutná rekvalifikácia a nadobudnutie nových schopností. Obzvlášť sa zasadzuje za nutnosť výučby informatiky a programovania.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tináková | meno = Barbora | titul = Rozhovor s počítačovým vedcom Martinom Spanom | periodikum = umelainteligencia.sk | vydavateľ = umelainteligencia.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-14 | url=https://umelainteligencia.sk/rozhovor-s-pocitacovym-vedcom-martinom-spanom/ | dátum prístupu = 2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref> === Budúcnosť medicíny === Spano vidí medicínu ako jednu z oblastí, kde by umelá inteligencia mohla pomôcť najviac. Konkrétne pri vyhodnocovaní patologických snímok, napríklad v rádiológii a dermatológii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fuknová | meno = Marcela | titul = Vírus dokážeme sledovať! Expert na umelú inteligenciu o nákaze COVID-19: Ako sa bude vyvíjať? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | url = | issn = | vydavateľ = News and Media Holding, a.s. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-31 | dátum prístupu = }}</ref> Zároveň by podľa neho mohla byť osožná pri analýze nových poznatkov v medicínskej vede či vytváraní medicínskych chatbotov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Naništa | meno = Roman | titul = Blackout Slovenska? S aktuálnymi dátami je to varenie z vody | periodikum = StartItUp.sk | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-03 | url=https://fontech.startitup.sk/blackout-slovenska-s-aktualnymi-datami-je-to-varenie-z-vody-chyba-viac-detailov/ | dátum prístupu=2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref>. V budúcnosti očakáva použitie nanorobotov umiestnených v tele na detekciu chorôb v ich ranných štádiách. Nemyslí si však, že umelá inteligencia nahradí lekárov, skôr že zvýši ich produktivitu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Andelová | meno = Jana | titul = Technológie nahradia iba lekárov, ktorí ich nebudú používať | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = | url = https://mediweb.hnonline.sk/rozhovory/2217316-technologie-nahradia-iba-lekarov-ktori-ich-nebudu-pouzivat | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-09 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> === Teória simulácie === Nevylučuje, že raz v budúcnosti zistíme, že vesmír je počítačová simulácia, nakoľko zatiaľ neexistuje dôkaz, ktorý by to vyvrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Martin Spano: Teóriu simulácie treba brať z vedeckého hľadiska veľmi vážne - interview | periodikum = sector.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.sector.sk/clanok/36127/martin-spano-teoriu-simulacie-treba-brat-z-vedeckeho-hladiska-velmi-vazne.htm | issn = | vydavateľ = SECTOR Online Entertainment | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-14 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> Nemyslí si však, že je to pravdepodobné, nakoľko je presvedčený, že v takom prípade by existoval tvor, ktorý by prípadné chyby v simulácii využíval vo svoj prospech, podobne ako to robí umelá inteligencia v prípade jej tréningu v simulovanom prostredí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavendová | meno = Alžbeta Harry | titul = Skutočne žijeme v simulácii? Treba to brať vážne, dôkaz proti tomu nemám, hovorí známy futurológ | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://style.hnonline.sk/tech/1966342-zijeme-v-pocitacovej-simulacii-a-je-matrix-vobec-realny-odpovedal-nam-znamy-futurista | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-01 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> === Autonómne autá === Spano predpovedá masové nasadenie autonómnych áut okolo roku 2030. Podľa jeho slov bráni skoršiemu nasadeniu samojazdiacich áut legislatíva a akceptácia technológie zo strany verejnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Klíma| meno = Dalibor | titul = Pomôže alebo zahubí | periodikum = Automagazín | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1336-7439 | vydavateľ = Albatros Group | miesto = Martin-Priekopa | dátum = 2019-08-22 | dátum prístupu = }}</ref> === Klimatické zmeny === Spano tvrdí, že vďaka masívnym investíciám do boja proti klimatickým zmenám nájdeme do roku 2035 spôsob, ako CO2 efektívne premieňať na elektrinu či palivo. Upozorňuje však, že to vyrieši len problém s CO2 ale nie s klimatickými zmenami ako takými.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vinczeová| meno = Adela | titul = Martin Spano – Trochu inak s Adelou | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.youtube.com/watch?v=bPdUgQtvJVs| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-18 | dátum prístupu = 2019-12-21}}</ref> === Budúcnosť ľudstva === Ako zástanca futorologického konceptu [[transhumanizmus]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filipko | meno = Richard | titul = Pandémia nás vtlačí do digitálneho sveta | periodikum = Téma | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2585-7843 | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-30 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> predpovedá, že ľudia sa už v nasledujúcom desaťročí začnú telesne vylepšovať, s následnou akceleráciou v ďalších desaťročiach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Naništa | meno = Roman | titul = Hrozí nám od umelej inteligencie nebezpečie? Pokrok sa deje závratným tempom | periodikum = StartItUp.sk | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2020-08-12 | url=https://www.startitup.sk/futurista-spano-umela-inteligencia-moze-byt-hrozbou-sceny-z-akcnych-filmov-vsak-necakaj/ | dátum prístupu=2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref> Vyvrcholenie má prísť po roku 2100, kedy má podľa jeho slov začať tzv. post-biologický humánny vek, kedy budú ľudia žiť iba vo forme vedomia bez biologického tela.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Umelá inteligencia: Pomocník alebo zabijak? | periodikum = BREAK | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2453-6679 | vydavateľ = Publishing House | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-01 | dátum prístupu = }}</ref> Ako dôvody pre túto premenu uvádza technologický pokrok a údajnú nevýhodnosť a limity biologického tela, napríklad náklonnosť na choroby.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hlava | meno = Marek | titul = Umělá inteligence v druhé polovině šachovnice | periodikum = Esquire | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1211-4006 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2020-05-28 | dátum prístupu = }}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.MartinSpano.com/ Webstránka Martina Spana] {{DEFAULTSORT:Spano, Martin}} [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Osobnosti zo Želiezoviec]] 9aktxfu5t41tx4ly2iujg58o4gdh4ko 7417026 7417006 2022-07-29T11:55:56Z Annabielik 196956 doplnila som časť o podnikaní na základe zmienok v TV wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Martin Spano | Rodné meno = Martin Špaňo | Popis osoby = slovenský informatik a futurista | Portrét = Martin_Spano_na_konferencii_Techtrendy_2019.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Martin Spano na konferencii Techtrendy 2019 | Dátum narodenia = {{dnv|1985|05|16}} | Miesto narodenia = [[Želiezovce]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Viedeň]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[Slovensko]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[Umelá inteligencia]], [[Programovanie_(informatika)|Programovanie]], [[Informatika]] | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = informatik | Aktívne roky = 2009 - súč. | Rodičia = | Manželka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = www.martinspa.no | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Martin Spano''', rodným menom '''Martin Špaňo''' (* [[16. máj]] [[1985]], [[Želiezovce]]), je slovenský informatik<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = ONLINE DISKUSIA: Umelá inteligencia v podnikaní | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/22485469/online-diskusia-umela-inteligencia-v-podnikani.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-10 | dátum prístupu = 2020-12-07 }}</ref>, softvérový vývojár, futurista, spisovateľ, digitálny nomád<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filipko | meno =  Richard | titul = Digitálny nomád na Slovensku | periodikum = Téma | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2585-7843 | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-18 | dátum prístupu = 2021-06-19 }}</ref> a popularizátor informatiky, programovania a umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hlava | meno = Marek | titul = Hledání smyslu existence | periodikum = Esquire | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1211-4006 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2019-09-26 | dátum prístupu = }}</ref> Prednášal na technologických konferenciách a zapája sa aktívne do verejnej diskusie o umelej inteligencii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Petiška | meno = Eduard | titul = Umělá inteligence je nová elektřina | periodikum = Lidové noviny | odkaz na periodikum = Lidové noviny | url = http://ceskapozice.lidovky.cz/tema/umela-inteligence-je-nova-elektrina.A190911_153047_pozice-tema_lube | issn = 0862-5921 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2019-09-15 | dátum prístupu = 2019-10-01 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lauko | meno = Ján | titul = Vznik života nebola náhoda | periodikum = Katolícke noviny | odkaz na periodikum = Katolícke_noviny_(1940)| url = https://www.katolickenoviny.sk/tema/category/tema/article/vznik-zivota-nebola-nahoda.xhtml | issn = 0139-8512 | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-12 | dátum prístupu = 2019-10-01}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cunevová| meno = Dominika| titul = Kanceláriu vymenil za prírodu. Martin sa stal digitálnym nomádom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mynitra.sme.sk/c/22729011/kancelariu-vymenil-za-prirodu-ajtak-martin-sa-stal-digitalnym-nomadom.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-08-26 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Digitálny nomád Martin: Kanceláriu mám v najkrajších kútoch našej krajiny | periodikum = Zoznam.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dromedar.zoznam.sk/cl/1001063/2160549/Digitalny-nomad-Martin--Kancelariu-mam-v-najkrajsich-kutoch-nasej-krajiny--ROZHOVOR- | issn = | vydavateľ = Zoznam.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2021-08-04 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štěpánek| meno = Jakub| titul = Populární futurista o budoucnosti lidstva: Současná tělesná schránka je přežitek | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.novinky.cz/podcasty/clanek/futurista-o-budoucnosti-lidstva-nase-telesna-schranka-je-prezitek-40369471 | issn = | vydavateľ = Novinky.cz | miesto = Praha | dátum = 2021-08-19 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref> Za jeho činnosť ho Ministerstvo hospodárstva nominovalo na najvyššie vedecké ocenenie „Cena za vedu a techniku“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Koscelník| meno = Branislav| titul = Dobrá správa od autorov knihy o príbehoch nových podnikateľov: Chcú podnikať čestne a dobre spávať | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/22937215/dobra-sprava-od-autorov-knihy-o-pribehoch-novych-podnikatelov-chcu-podnikat-cestne-a-dobre-spavat.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> == Detstvo a štúdium == Martin Spano sa narodil [[16. máj|16. mája]] [[1985]] v [[Želiezovce|Želiezovciach]] ako jediné dieťa do rodiny daňového účtovníka a lekárky. Celé svoje detstvo prežil v dedine [[Čaka (okres Levice)|Čaka]] na juhu [[Slovensko|Slovenska]], kde aj zároveň navštevoval Základnú školu. Tu sa prvýkrát v knihe 2001: Vesmírna Odysea od Artura C. Clarka stretáva s konceptom umelej inteligencie<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jurinová|meno=Martina|titul=Život mu zmenil príbeh 2001: Vesmírna Odysea, dnes píše knihy o umelej inteligencii|periodikum=Forbes|odkaz na periodikum = Forbes_(magazín)|dátum=2019-02-08|url=https://www.forbes.sk/zivot-mu-zmenil-pribeh-2001-vesmirna-odysea-dnes-pise-knihy-o-umelej-inteligencii/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> a v televíznom seriáli Knight Rider s konceptom autonómnych áut. Obe oblasti ho podľa jeho slov okamžite fascinovali.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Klíma| meno = Dalibor | titul = Pomôže alebo zahubí | periodikum = Automagazín | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1336-7439 | vydavateľ = Albatros Group | miesto = Martin-Priekopa | dátum = 2019-08-22 | dátum prístupu = }}</ref> Krátko na to začína programovať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Francelová | meno = Nina | titul = He wrote a book on artificial intelligence and it became a bestseller | periodikum = The Slovak Spectator | odkaz na periodikum = | url = https://spectator.sme.sk/c/22120753/martin-spano-wrote-a-book-on-artificial-intelligence.html | issn = 1335-9843 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-22 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Neskôr študoval na [[Bilingválne gymnázium Milana Hodžu|Bilingválnom gymnáziu Milana Hodžu]] v [[Sučany|Sučanoch]]. Od roku [[2004]] do roku [[2009]] študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite v Prahe]] odbor počítačová veda. == Práca a projekty == Po skončení štúdia odchádza do Viedne<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sudor | meno = Karol | titul = Martin Spano: Rakúsko je krajina, do ktorej prichádzate dobre žiť. A žije sa tu naozaj parádne | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/866730/martin-spano-rakusko-je-krajina-do-ktorej-prichadzate-dobre-zit-a-zije-sa-tu-naozaj-paradne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-12 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, kde pracuje ako softvérový vývojár so smart technológiami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hargašová | meno = Ľubica | titul = Naši a svetoví: Softvérový vývojár Martin Spano | periodikum = Rozhlas a televízia Slovenska | odkaz na periodikum = Rozhlas a televízia Slovenska | url = https://slovensko.rtvs.sk/relacie/nasi-a-svetovi/144877/nasi-a-svetovi-softverovy-vyvojar-martin-spano | issn = | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | miesto = Bratislava | dátum = 2017-10-07 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V roku 2017 zverejňuje nástroj na pokročilé hľadanie na Facebooku<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Džupinková | meno = Oľga | titul = Slovák Martin Spano vytvoril aplikácie na detailnejšie vyhľadávanie na Facebooku aj na Googli | periodikum = Rádio Expres | vydavateľ = Rádio Expres | odkaz na periodikum = Rádio Expres | url = https://www.expres.sk/174318/slovak-martin-spano-vytvoril-aplikacie-na-detailnejsie-vyhladavanie-na-facebooku-aj-na-googli/ | issn = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, ktorý rozširuje možnosti štandardného hľadania o hľadanie na základe kritérií ako bydlisko, zamestnávateľ a iné.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Porubský | meno = Števo | titul = Slovák vytvoril unikátny vyhľadávač pre Facebook, nechtiac je zoznamkou | periodikum = TECHBOX | odkaz na periodikum = | url = http://techbox.dennikn.sk/slovak-vytvoril-unikatny-vyhladavac-facebook/?ref=dennikn | issn = 1338-1210 | vydavateľ = TECHBOX | miesto = Bratislava | dátum = 2017-02-22 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V čase vydania sa malo jednať o jediný nástroj umožňujúci takéto hľadanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kapusta | meno = Matúš | titul = Unikátny rozšírený Facebook vyhľadávač má na starosti Slovák. Stojí za to! | periodikum = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/facebook-vyhladavac-slovak/ | issn = 1338-6700 | vydavateľ = MôjAndroid.sk| miesto = Bratislava | dátum = 2017-02-23 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Následne tento nástroj uvoľnil v podobe Android aplikácie SearchApp.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dzuričko | meno = Slavo | titul = SearchApp pre Facebook: Unikátny slovenský vyhľadávač aj vo vašom mobile! | periodikum = MôjAndroid.sk | vydavateľ = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/searchapp-pre-facebook-unikatny-vyhladavac/ | issn = 1338-6700 | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-12 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V roku 2018 zverejnil KeywordsApp<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dzuričko | meno = Slavo | titul = KeywordsApp: Jedinečná databáza najčastejšie hľadaných kľúčových slov od Slováka | periodikum = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/keywordsapp-jedinecna-databaza-klucovych-slov/ | issn = 1338-6700 | vydavateľ = Virtual studio | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-17 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, online databázu 300 miliónov najčastejších hľadaní na Google<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cole | meno = Karen | titul = Programmer has outsmarted Google and collected a unique database | periodikum = TGDaily | odkaz na periodikum = | url = https://www.tgdaily.com/programmer-has-outsmarted-google-and-collected-a-unique-database/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2018-05-28 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, ktorá rozširuje Google Trends.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hodás | meno = Martin | titul = Čo ľudia naozaj hľadajú cez Google? Nie to, čo nám tvrdí | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = Živé.sk | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/132255/co-ludia-naozaj-hladaju-cez-google-nie-to-co-nam-tvrdi/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-14 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V súčasnosti už ani jeden z nástrojov nie je k dispozícii, nakoľko Spano ukončil ich podporu a venuje sa čisto publikačnej činnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Biel | meno = Marián | titul = Umelá inteligencia by nemala byť strašiakom | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2019/cislo-10/umela-inteligencia-by-nemala-byt-strasiak.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-16 | dátum prístupu = 2019-04-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Domček | meno = Martin | titul = Spano: Umelá inteligencia ľudí nenahradí. Možno ich však vylepší | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda_(slovenský_denník) | url = https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/572729-martin-spano-umela-inteligencia-ludi-nenahradi-mozno-ich-vsak-vylepsi/ | issn = 1335-4051 | vydavateľ = PEREX, a. s. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-23 | dátum prístupu = 2020-12-23 }}</ref> == Vydanie knihy The Artificial Intelligence in a Nutshell == V roku [[2019]] Spano vydal svoju jedinú knihu - The Artificial Intelligence in a Nutshell.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kapusta|meno=Matúš|titul=Martin Spano: Programátor, ktorý napísal knihu o umelej inteligencii|periodikum=MôjAndroid.sk|dátum=2019-03-03|url=https://www.mojandroid.sk/martin-spano-rozhovor/|issn = 1338-6700|vydavateľ = Virtual studio|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Kniha obsahuje úvod do oblasti umelej inteligencie pre netechnické publikum.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Cebrová|meno=Linda|titul=Martin Spano je expert na umelú inteligenciu. Jeho kniha sa stala na Amazone bestsellerom|periodikum=StartItUp.sk|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum=2019-02-12|url=https://www.startitup.sk/martin-spano-je-expert-na-umelu-inteligenciu-jeho-kniha-sa-stala-na-amazone-bestsellerom/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Hoci nemal žiadne praktické skúsenosti z oblasti AI, kniha sa stala bestsellerom na Amazone,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Zničí ľudstvo umelá inteligencia? Kniha Slováka je v USA bestsellerom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22128713/znici-ludstvo-umela-inteligencia-kniha-slovaka-je-v-usa-bestsellerom.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-24 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> v sekciách umelá inteligencia a kybernetika,<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = Hodás | meno = Martin|titul=Slovák napísal knihu o umelej inteligencii. Stala sa bestsellerom Amazonu|periodikum=Živé.sk| odkaz na periodikum = Živé.sk| issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK |dátum=2019-02-12|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/138210/slovak-napisal-knihu-o-umelej-inteligencii-stala-sa-bestsellerom-amazonu/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> kde ju bolo istý čas možné zakúpiť. Kniha bola preložená do slovenčiny pod názvom Umelá inteligencia v orechovej škrupinke.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Prinášame vám bestseller o umelej inteligencii. Po slovensky a zadarmo|periodikum=Živé.sk| issn = 1335-860X | odkaz na periodikum = Živé.sk| vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava|dátum=2019-02-20|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/138361/prinasame-vam-bestseller-o-umelej-inteligencii-po-slovensky-a-zadarmo/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Kniha je písaná formou príbehov pre ľahšie pochopenie témy umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Strcula| meno = Matej| titul = | periodikum = TV JOJ | odkaz na periodikum = TV JOJ | url = https://www.noviny.sk/zaujimavosti/421300-kniha-martina-spana-priblizuje-umelu-inteligenciu-ludom-ludi-nenahradi-mysli-si | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-11 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Dôvodom pre jej napísanie bolo podľa Spana vyvrátenie mýtov a fám, ktoré sa v oblasti umelej inteligencie začali vytvárať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Piršelová | meno = Daniela | titul = Rozumieme umelej inteligencii? | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1149626/rozumieme-umelej-inteligencii.html | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-04 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Spano vidí v umelej inteligencii a vyspelých technológiách nie hrozbu<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mužla | meno = Lukáš | titul = Pre umelú inteligenciu možno budeme ako mravce, ktoré môže zašliapnuť. Slovák napísal knihu o umelej inteligencii, v USA sa stala bestsellerom | periodikum = Interez.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.interez.sk/martin-spano-buducnost-bude-sialenejsia-ako-ktorykolvek-film/ | issn = 2453-7624 | vydavateľ = Startitup Group | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-18 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, ale prostriedok pre zvýšenie produktivity<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ďurina | meno = Martin | titul = Martin Spano: jedine umelá inteligencia dokáže mamutie objemy dát zmysluplne analyzovať a využívať | periodikum = Robíme.IT | odkaz na periodikum = | url = https://robime.it/martin-spano-jedine-umela-inteligencia-dokaze-mamutie-objemy-dat-zmysluplne-analyzovat-a-vyuzivat/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-01 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> a pomoc pri riešení globálnych problémov ako sú klimatické zmeny, zvýšenie životnej úrovne v chudobných krajinách či liečba rakoviny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gránska | meno = Zuzana | titul = Martin Spano o umelej inteligencii vo vzdelávaní: Učiteľov bude opäť ich práca baviť a aj deti, ktoré zaostávajú, budú môcť rýchlejšie napredovať | periodikum = EduWorld.sk | odkaz na periodikum = | url = https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/5758/martin-spano-umela-inteligencia-vzdelavanie-skoly-rozhovor | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2019-04-25 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Predpokladá, že automatizácia skoncuje s ťažkou nehumánnou prácou a ľudia sa budú môcť venovať činnostiam, ktoré ich bavia a napĺňajú. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filipko | meno = Richard | titul = Možno (ne)budeme pracovať | periodikum = Téma | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2585-7843 | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-24 | dátum prístupu = 2019-08-12 }}</ref> Po úspechu knihy sa Spano rozhodol venovať osvetovej činnosti v oblasti programovania umelej inteligencie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Miškerík | meno = Martin | titul = Expert odkazuje všetkým: Do dvoch rokov nastane na Slovensku hlad po programátoroch umelej inteligencie | periodikum = FonTech | odkaz na periodikum = | url = https://fontech.startitup.sk/expert-na-umelu-inteligenciu-martin-spano/ | issn = | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-20 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> a počítačovej vedy<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavendová | meno = Alžbeta Harry | titul = Skutočne žijeme v simulácii? Treba to brať vážne, dôkaz proti tomu nemám, hovorí známy futurológ | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://style.hnonline.sk/tech/1966342-zijeme-v-pocitacovej-simulacii-a-je-matrix-vobec-realny-odpovedal-nam-znamy-futurista | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-01 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>. V súčasnosti pripravuje ďalšiu knihu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Karlík | meno = Martin | titul = Bestsellerista nainfikoval ľudí láskou k počítačom | periodikum = BREAK | odkaz na periodikum = | url = https://break.sk/2019/03/13/bestsellerista-nainfikoval-ludi-laskou-k-pocitacom/ | issn = 2453-6679 | vydavateľ = Publishing House | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> == Stratégia rozvoja umelej inteligencie na Slovensku == V súvislosti s osvetovými aktivitami v oblasti umelej inteligencie na Slovensku pripravil Spano iniciatívu s názvom Slovakia.AI,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lupták|meno=Pavol|titul=Slovák vytvoril bestseller o AI na Amazone: Svet už dávno patrí umelej inteligencii, nesmieme jej však dať vedomie|periodikum=FonTech.sk|dátum=2019-03-24|url=https://fontech.startitup.sk/rozhovor-o-umelej-inteligencii-martin-spano/|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> v rámci ktorej predstavil svoj návrh stratégie umelej inteligencie na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lupták|meno=Pavol|titul=Slovensko môže byť jednou z TOP krajín pri vývoji AI. Hlavní predstavitelia mali prvé stretnutie|periodikum=FonTech.sk|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum=2019-04-08|url=https://fontech.startitup.sk/na-slovensku-vznika-narodna-strategia-pre-rozvoj-ai/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Jeho cieľom je urýchliť rozvoj umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kapusta | meno = Matúš | titul = Slovenskí AI odborníci pripravujú návrh stratégie pre rozvoj umelej inteligencie na Slovensku| periodikum = MôjAndroid.sk | vydavateľ = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/umela-inteligencia-navrh-martin-spano/ | issn = 1338-6700 | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-09 | dátum prístupu = 2019-08-12 }}</ref> Táto iniciatíva bola po jeho pozvaní do novovznikajúceho Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie včlenená do novej iniciatívy [[Slovak.AI]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Slovensko má mať vlastné centrum pre umelú inteligenciu| miesto = Bratislava|periodikum=Živé.sk| issn = 1335-860X | odkaz na periodikum = Živé.sk| vydavateľ = Ringier Axel Springer SK|dátum=2019-04-05|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/139334/slovensko-ma-mat-vlastne-centrum-pre-umelu-inteligenciu/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> V novembri 2020 ho [[Veronika Remišová]] vymenovala za člena Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Remišová vymenovala členov Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/22526020/remisova-vymenovala-clenov-stalej-komisie-pre-etiku-a-regulaciu-umelej-inteligencie.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-03 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> == Klimatický aktivizmus == Spano vo svojich rozhovoroch opakovane vyzýva na použitie technológii v boji proti globálnym problémom, osobitne proti klimatickým zmenám.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavendová | meno = Alžbeta Harry | titul = Umelá inteligencia svet dávno ovláda. Technologický pokrok vykynoží všetku biedu, tvrdí vedec | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://style.hnonline.sk/tech/1907355-martin-spano-umela-inteligencia-svet-davno-ovlada-technologicky-pokrok-vykynozi-vsetku-biedu-tvrdi-vedec | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-16 | dátum prístupu = 2019-04-09 }}</ref> Tvrdí, že škody, ktoré sme na planéte napáchali, dokážeme zmierniť prípadne odstrániť len pomocou vyspelých technológii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Švec | meno = Tomáš | titul = Martin Spano: Škody páchané na planéte nám už pomôže vyriešiť len umelá inteligencia | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda_(slovenský_denník) | url = https://vat.pravda.sk/technologie/clanok/530066-martin-spano-skody-pachane-na-planete-nam-uz-pomoze-vyriesit-len-umela-inteligencia/ | issn = 1335-4051 | vydavateľ = PEREX, a. s. | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-26 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> S témou boja proti klimatickým zmenám pomocou umelej inteligencie sa zúčastnil aj konferencie [[TEDx]] v Trenčíne<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jurinová|meno=Martina|titul=Umelá inteligencia a jej budúcnosť? Popularizátor AI na Slovensku Martin Spano prináša tieto knižné tipy|periodikum=Forbes|odkaz na periodikum = Forbes_(magazín)|dátum=2019-09-04|url=https://www.forbes.sk/umela-inteligencia-knihy-spano/|dátum prístupu=2019-10-01|jazyk=sk-SK}}</ref>, kde predniesol svoje tri návrhy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Miškerík | meno = Martin | titul = Expert na AI Martin Spano: Využitie umelej inteligencie bude za našimi predpokladmi. Môže vyriešiť aj boj s klimatickými zmenami | periodikum = FonTech | odkaz na periodikum = | url = https://fontech.startitup.sk/expert-na-ai-martin-spano-vyuzitie-umelej-inteligencie-bude-za-nasimi-predpokladmi-moze-vyriesit-aj-boj-s-klimatickymi-zmenami/ | issn = | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-30 | dátum prístupu = 2019-10-01 }}</ref> Konkrétne sa jedná o použitie triediacich robotov pre zvýšenie efektivity recyklovania, prediktívnych systémov umelej inteligencie na včasné predpovedanie prírodných nešťastí a kombinácie satelitných snímok a počítačového videnia na kontrolu odlesňovania.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Spano|meno=Martin|titul=Ako môžu vyspelé technológie pomôcť zastaviť klimatické zmeny (názor)| miesto = Bratislava|periodikum=Aktuality.sk| issn = | odkaz na periodikum = Aktuality.sk| vydavateľ = Ringier Axel Springer SK|dátum=2019-09-30|url=https://www.aktuality.sk/clanok/728266/ako-mozu-vyspele-technologie-pomoct-zastavit-klimaticke-zmeny-nazor/|dátum prístupu=2019-10-01|jazyk=sk-SK}}</ref> Nakoľko sa jedná o prototypové riešenia, účinnosť jeho návrhov ostáva nateraz otázna. ==Virtuálny avatar M(A)RT(I)N== Spano pracuje na vývoji vlastného [[Avatar|avatara]] s názvom M(A)RT(I)N. Avatar bol prvýkrát predstavený na konferencii ITAPA.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Martin Spano_ITAPA | periodikum = ITAPA | odkaz na periodikum = | url = https://www.youtube.com/watch?v=JnmqPpVmeBE | issn = | vydavateľ = ITAPA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-10 | dátum prístupu = 2020-12-23}}</ref> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Spíkri - Spano | periodikum = ITAPA | odkaz na periodikum = | url = https://www.itapa.sk/12358-sk/spano/ | issn = | vydavateľ = ITAPA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-01 | dátum prístupu = 2020-12-23}}</ref> Jeho aktualizovanú verziu demonštroval vo februári 2021 v Správach [[RTVS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Repková| meno = Anna | titul = Správy RTVS | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/259560#2807| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-02-08 | dátum prístupu = 2022-01-22}}</ref> ==Deepfake Zlatice Puškárovej== Spano stál za ideou [[deepfake]] videa [[Zlatica Švajdová-Puškárová|Zlatice Puškárovej]], ktorou telekomunikačná spoločnosti O2 odštartovala v máji 2021 kampaň proti dezinformáciám.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Horák|meno=Otakar|titul=Bol pri tvorbe deepfake videa s Puškárovou. Rozšírená realita do dekády zmení chápanie reality, vraví informatik Spano|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum =Denník_N|dátum=2021-06-02|url=https://dennikn.sk/2411904/bol-pri-tvorbe-deepfake-videa-s-puskarovou-rozsirena-realita-do-dekady-zmeni-chapanie-reality-vravi-pocitacovy-vedec-spano/|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodal|meno=Peter|titul=ROZHOVOR: Deepfake video s Puškárovou konečne otvorilo oči Slovákom a toto je len začiatok, vraví spoluautor Martin Spano|periodikum=FonTech|odkaz na periodikum =|dátum=2021-06-05|url=https://fontech.startitup.sk/rozhovor-deepfake-video-s-puskarovou-konecne-otvorilo-oci-slovakom-a-toto-je-len-zaciatok-vravi-spoluautor-martin-spano/|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref> Deepfake bol vytvorený pomocou tzv. výmeny tváre. Najskôr bolo vybrané video so Zlaticou Puškárovou. Na základe tohto videa následne produkčná agentúra natočila video s [[Kristína Tormová|Kristínou Tormovou]], ktorá mala parochňu a šaty tak, aby sa podobala na Zlaticu Puškárovú. Následne boli obom pomocou umelej inteligencie vymenené tváre. Každý pohyb Kristíny Tormovej následne vyzeral, akoby ho urobila Zlatica Puškárová.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kosečeková|meno=Rebeka|titul=Expert na umelú inteligenciu Spano: Nestačí vidieť a uveriť, treba začať znovu rozmýšľať|periodikum=TVNoviny.sk|odkaz na periodikum =|dátum=2021-05-27|url=https://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/2029459_expert-na-umelu-inteligenciu-spano-nestaci-vidiet-a-uverit-treba-zacat-znovu-rozmyslat|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref> Hlas bol napodobnený pomocou konkatenatívnej hlasovej syntézy.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sevčíková|meno=Petronela|titul=Odborník na falošné videá: Nebezpečenstvo deepfake? Ukradne vám identitu|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum =Hospodárske_noviny|dátum=2021-05-30|url=https://strategie.hnonline.sk/marketing/2372202-deep-fake|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref> Za túto kampaň získal spolu s O2 ocenenie Férový hráč od Nadácie Pontis.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dlhopolec| meno = Peter| titul = Kampaň s falošnou výpoveďou Zlatice Puškárovej získala ocenenie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22950017/kampan-s-falosnou-vypovedou-zlatice-puskarovej-ziskala-ocenenie.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-21 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> ==Deepfake Marcela Merčiaka== V novembri 2021 vyrobil Spano pre [[RTVS]] Deepfake [[Marcel Merčiak|Marcela Merčiaka]]. Video bolo odvysielané v Správach [[RTVS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Repková| meno = Anna | titul = Správy RTVS | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/295813#1615| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-11-15 | dátum prístupu = 2022-01-22}}</ref> ==Deepfake videá slovenských hokejistov== Po tom, čo slovenskí hokejisti získali bronz na Zimných olympijských hrách 2022, zverejnil Spano deepfake video, v ktorom hokejisti "spievajú" jeho hlasom na ním skomponovanú pieseň na motívy slovenskej ľudovej piesne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Repková| meno = Anna | titul = Správy bez kratavy | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/17174/327202#449| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-14 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> Vo výrobe zábavných deepfake videí so slovenských hokejistami pokračuje v nepravidelných intervaloch ďalej, obzvlášť pri príležitosti nejakého športového úspechu slovenského športovca resp. športovcov. Najčastejšou osobou na jeho videách je vychádzajúca hviezda slovenského hokeja Juraj Slafkovský. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Klein| meno = Danica | titul = Draftovaní Slováci v hudobnom VIDEU. Z toho spevu pôjdete DO KOLIEN! | periodikum = TV JOJ | odkaz na periodikum = TV_JOJ| url = https://topstar.noviny.sk/topstar-sport/693981-draftovani-slovaci-v-hudobnom-videu-z-toho-spevu-pojdete-do-kolien| issn = | vydavateľ = TV JOJ | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-11 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> == Predpovede == === Budúcnosť práce === Spano predpokladá zánik niektorých profesií, ako sú asistentské pozície a pozície v logistike<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Budete mať prácu o 20 rokov? Pozrite sa, či vaše zamestnanie prežije nástup robotov | periodikum = KarieraInfo.sk | vydavateľ = Zoznam.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-03 | url=https://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000138/1837565/Budete-mat-pracu-o-20-rokov--Pozrite-sa--ci-vase-zamestnanie-prezije-nastup-robotov | dátum prístupu = 2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Mali by ste sa začať báť? Tento TEST vám odhalí, či vám roboty zoberú prácu | periodikum = KarieraInfo.sk | vydavateľ = Zoznam.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-21 | url=https://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000142/1831377/Mali-by-ste-sa-zacat-bat--Tento-TEST-vam-odhali--ci-vam-roboty-zoberu-pracu | dátum prístupu = 2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref>. Budú to však podľa jeho slov ojedinelé prípady, skôr predpokladá zmenu povahy profesií kvôli ktorej bude nutná rekvalifikácia a nadobudnutie nových schopností. Obzvlášť sa zasadzuje za nutnosť výučby informatiky a programovania.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tináková | meno = Barbora | titul = Rozhovor s počítačovým vedcom Martinom Spanom | periodikum = umelainteligencia.sk | vydavateľ = umelainteligencia.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-14 | url=https://umelainteligencia.sk/rozhovor-s-pocitacovym-vedcom-martinom-spanom/ | dátum prístupu = 2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref> === Budúcnosť medicíny === Spano vidí medicínu ako jednu z oblastí, kde by umelá inteligencia mohla pomôcť najviac. Konkrétne pri vyhodnocovaní patologických snímok, napríklad v rádiológii a dermatológii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fuknová | meno = Marcela | titul = Vírus dokážeme sledovať! Expert na umelú inteligenciu o nákaze COVID-19: Ako sa bude vyvíjať? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | url = | issn = | vydavateľ = News and Media Holding, a.s. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-31 | dátum prístupu = }}</ref> Zároveň by podľa neho mohla byť osožná pri analýze nových poznatkov v medicínskej vede či vytváraní medicínskych chatbotov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Naništa | meno = Roman | titul = Blackout Slovenska? S aktuálnymi dátami je to varenie z vody | periodikum = StartItUp.sk | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-03 | url=https://fontech.startitup.sk/blackout-slovenska-s-aktualnymi-datami-je-to-varenie-z-vody-chyba-viac-detailov/ | dátum prístupu=2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref>. V budúcnosti očakáva použitie nanorobotov umiestnených v tele na detekciu chorôb v ich ranných štádiách. Nemyslí si však, že umelá inteligencia nahradí lekárov, skôr že zvýši ich produktivitu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Andelová | meno = Jana | titul = Technológie nahradia iba lekárov, ktorí ich nebudú používať | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = | url = https://mediweb.hnonline.sk/rozhovory/2217316-technologie-nahradia-iba-lekarov-ktori-ich-nebudu-pouzivat | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-09 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> === Teória simulácie === Nevylučuje, že raz v budúcnosti zistíme, že vesmír je počítačová simulácia, nakoľko zatiaľ neexistuje dôkaz, ktorý by to vyvrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Martin Spano: Teóriu simulácie treba brať z vedeckého hľadiska veľmi vážne - interview | periodikum = sector.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.sector.sk/clanok/36127/martin-spano-teoriu-simulacie-treba-brat-z-vedeckeho-hladiska-velmi-vazne.htm | issn = | vydavateľ = SECTOR Online Entertainment | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-14 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> Nemyslí si však, že je to pravdepodobné, nakoľko je presvedčený, že v takom prípade by existoval tvor, ktorý by prípadné chyby v simulácii využíval vo svoj prospech, podobne ako to robí umelá inteligencia v prípade jej tréningu v simulovanom prostredí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavendová | meno = Alžbeta Harry | titul = Skutočne žijeme v simulácii? Treba to brať vážne, dôkaz proti tomu nemám, hovorí známy futurológ | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://style.hnonline.sk/tech/1966342-zijeme-v-pocitacovej-simulacii-a-je-matrix-vobec-realny-odpovedal-nam-znamy-futurista | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-01 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> === Autonómne autá === Spano predpovedá masové nasadenie autonómnych áut okolo roku 2030. Podľa jeho slov bráni skoršiemu nasadeniu samojazdiacich áut legislatíva a akceptácia technológie zo strany verejnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Klíma| meno = Dalibor | titul = Pomôže alebo zahubí | periodikum = Automagazín | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1336-7439 | vydavateľ = Albatros Group | miesto = Martin-Priekopa | dátum = 2019-08-22 | dátum prístupu = }}</ref> === Klimatické zmeny === Spano tvrdí, že vďaka masívnym investíciám do boja proti klimatickým zmenám nájdeme do roku 2035 spôsob, ako CO2 efektívne premieňať na elektrinu či palivo. Upozorňuje však, že to vyrieši len problém s CO2 ale nie s klimatickými zmenami ako takými.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vinczeová| meno = Adela | titul = Martin Spano – Trochu inak s Adelou | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.youtube.com/watch?v=bPdUgQtvJVs| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-18 | dátum prístupu = 2019-12-21}}</ref> === Budúcnosť ľudstva === Ako zástanca futorologického konceptu [[transhumanizmus]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filipko | meno = Richard | titul = Pandémia nás vtlačí do digitálneho sveta | periodikum = Téma | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2585-7843 | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-30 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> predpovedá, že ľudia sa už v nasledujúcom desaťročí začnú telesne vylepšovať, s následnou akceleráciou v ďalších desaťročiach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Naništa | meno = Roman | titul = Hrozí nám od umelej inteligencie nebezpečie? Pokrok sa deje závratným tempom | periodikum = StartItUp.sk | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2020-08-12 | url=https://www.startitup.sk/futurista-spano-umela-inteligencia-moze-byt-hrozbou-sceny-z-akcnych-filmov-vsak-necakaj/ | dátum prístupu=2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref> Vyvrcholenie má prísť po roku 2100, kedy má podľa jeho slov začať tzv. post-biologický humánny vek, kedy budú ľudia žiť iba vo forme vedomia bez biologického tela.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Umelá inteligencia: Pomocník alebo zabijak? | periodikum = BREAK | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2453-6679 | vydavateľ = Publishing House | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-01 | dátum prístupu = }}</ref> Ako dôvody pre túto premenu uvádza technologický pokrok a údajnú nevýhodnosť a limity biologického tela, napríklad náklonnosť na choroby.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hlava | meno = Marek | titul = Umělá inteligence v druhé polovině šachovnice | periodikum = Esquire | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1211-4006 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2020-05-28 | dátum prístupu = }}</ref> == Podnikanie == Spano je propagátorom podnikania.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Detáriová | meno = Nikola | titul = Ako byť sám sebe pánom? Dvaja podnikatelia prezradili tipy na úspech | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/relacia/24647/ako-byt-sam-sebe-panom-dvaja-podnikatelia-prezradili-tipy-na-uspech | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-13 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> V tejto súvislosti vydal v roku 2022 spolu s Marekom Policom knihu Nasleduj svoju vášeň<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Výbošteková | meno = Marta | titul = Analýzy a diskusie | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/18782/336522| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref>. V knihe opistuje svoju vlastnú podnikateľskú cestu od jeho podnikateľských začiatkov až po súčasnosť. Zameriava sa hlavne na využitie sociálnych sietí ako akcelerátora podnikania v jeho začiatkoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Konkoľ | meno = Kamil | titul = Regina | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14356/329610#1586| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.MartinSpano.com/ Webstránka Martina Spana] {{DEFAULTSORT:Spano, Martin}} [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Osobnosti zo Želiezoviec]] o13g61oqpjs62sr8vekeih874ytjuz6 Irma Sztáray 0 632638 7416986 7054647 2022-07-29T10:57:55Z Silvinkaa 99892 /* Životopis a pôvod */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť|Portrét=Countess Irma Sztáray in Hungarian costume.jpg|Dátum narodenia=[[10. júl]] [[1863]]|Miesto narodenia=[[Staré]], [[Uhorské kráľovstvo]]|Dátum úmrtia={{duv|1940|9|3|1863|7|10}}|Miesto úmrtia=[[Sobrance]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]|Rodičia=Viktor Stáray de Sztára et Nagymihály & Mária Török de Szendrõ|Súrodenci=Eugen (1855 – 1904), Štefan (1858  – 1896), Šarlota (1859 Staré – 1941), Alexander (1862 – 1948),Etelka (1865 – 1866) a Alžbeta (1873 – ?)}} [[Súbor:Wappen der Grafen Sztáray von Nagy-Mihaly 1747.png|náhľad|Rodový erb]] Grófka '''Irma Sztáray''' ''de [[Staré|Sztára]] et [[Michalovce|Nagymihály]]'' (* [[10. júl]] [[1863]], [[Staré]], [[Uhorsko]]{{--}}† [[3. september]] [[1940]], [[Sobrance]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]) bola poslednou dvornou dámou [[Alžbeta Bavorská (Sissi)|rakúskej cisárovnej Alžbety]]. Grófka bola jedinou spoločníčkou cisárovnej, keď bola zavraždená. == Životopis a pôvod == Narodila sa dňa [[10. júl]]a [[1863]] v kaštieli v [[Staré|Starom]]. Pokrstená bola [[11. júl]]a [[1863]] v rímskokatolíckom kostole v Starom. V krstnom liste je uvedená ako Maria Amalia Josepha. Jej rodičmi boli [[Viktor Stáray]] ''de [[Staré|Sztára]] et [[Michalovce|Nagymihály]]'' (1823 – 1879) dedič majetkov panstva Staré a [[Mária Török]] ''de [[Szendrő]]'', ktorá tiež pochádzala z grófskej rodiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://genealogy.euweb.cz/hung/sztaray2.html|priezvisko=Marek|meno=Miroslav|titul=genealogy.euweb.cz|dátum vydania=29.10.2004|dátum prístupu=15.05.2019|vydavateľ=}}</ref> Manželia žili v Starom a tu sa im narodilo sedem detí: Eugen (1855 – 1904), Štefan (1858 – 1896), Šarlota (1859 Staré – 1941), Alexander (1862 – 1948), Irma (1863 – 1940), Etelka (1865 – 1866) a Alžbeta (1873 – ?). Irma Sztáray pochádzala zo starianskej vetvy grófskeho rodu Sztáray. Zakladateľ tejto vetvy bol jej prastarý otec [[Ján Filip Sztáray]] (1739 – 1815), užský župan a tajný cisársko-kráľovsky radca. Príbuzným jeho manželky [[Barbora Migazzi|Barbory Migazzi]] bol viedenský arcibiskup a kardinál [[Krištof Bartolomej Anton Migazzi]]. K potomkom Jána Filipa a Barbory Migazzi patrili napríklad syn [[Krištof Sztáray]] (zaslúžil sa za pozdvihnutie [[Sobranecké kúpele|Sobraneckých kúpeľov]], patria medzi najznámejšie kúpele v Uhorsku), syn Imrich (olomoucký kanonik a prepošt), vnuk [[Ján Nepomuk Waldstein]] (rodák z Vinného, významná postava Uhorských dejín, člen akadémie vied, amatérsky maliar a zberateľ historických diel). Grófka sprevádzala cisárovnú počas posledných štyroch rokov, od roku 1894 do roku 1898, na svojich cestách do [[Uhorsko|Uhorska]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Alžírsko|Alžírska]] a [[Grécke kráľovstvo|Grécka]]. Jej spomienky „''Aus den letzten Jahren der Kaiserin Elisabeth''“, ktoré napísala mnoho rokov po smrti cisárovnej Alžbety, boli publikované v nemčine a češtine, sú cenným zdrojom, ktorý poskytuje podrobný pohľad na posledné roky života cisárovnej. Za svoje služby dostala Irma Sztáray medailu cti cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I]] hneď po atentáte na cisárovnú.<ref>Haderer, Stefan 2008, Empress Elisabeth's Final Odyssey, European Royal History Journal, Issue 64, Vol. 11.4, August 2008, Eurohistory, Arturo Beéche, East Richmond Heights, CA - U.S.A.)</ref> == Referencie == {{Referencie|30em}} == Externé odkazy == * [https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:S3HY-DR83-1J2?i=355&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] záznam číslo 37; pokrstená ako Maria Amalia Josepha Sztáray {{DEFAULTSORT:Sztáray, Irma}} [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti zo Starého]] djjb1ygp7p67i0g9ffynd6d3e26b1zw Vojty 0 638147 7416890 7139460 2022-07-29T06:50:18Z Hornokysučan 178265 wikilink wikitext text/x-wiki [[Súbor:Kaplnka Vojty.jpg|náhľad|Kaplnka v osade Murčovci]] '''Vojty''' sú mestská časť mesta [[Čadca]]. Nachádza sa v najjužnejšej časti katastrálneho územia mesta, približne 4 km južne od centra, v oblasti potoka [[Rieka (prítok Kysuce)|Rieka]] v severovýchodnej časti [[Rakovská hornatina|Rakovskej hornatiny]] (časť [[Javorníky|Javorníkov]]). Na území Vojtov sa nachádza najvyšší bod Čadce, [[Chotárny kopec]]. Územie sa delí na osady: Blažkovci, Burdovci, Črchľa, Janščovci, Lazy, Murčovci, Podhrady a Vojty. Hornaté územie je riedko a nesúvisle osídlené, v roku 2001 mala mestská časť iba 31 stálych obyvateľov, s predpokladom ďalšieho poklesu<ref>[http://www.mestocadca.sk/uzemny-plan-mesta.html Územný plán mesta Čadca]</ref>, využitie budov sa postupne mení na rekreačné ([[rekreačná chata|chaty]], [[rekreačná chalupa|chalupy]]). Na severe susedia s mestskou časťou [[Rieka (Čadca)|Rieka]], na severovýchode s [[Horelica|Horelicou]], na juhovýchode s [[Krásno nad Kysucou|Krásnom nad Kysucou]], na juhu s [[Dunajov]]om, na juhozápade s [[Ochodnica|Ochodnicou]] a na severozápade so [[Zákopčie|Zákopčím]]. Prístup verejnou dopravou je obmedzený, [[Mestská hromadná doprava v Čadci|konečná zastávka MHD]] sa nachádza na severnom okraji územia, na hranici s Riekou. Cez Vojty prebiehajú viaceré turistické chodníky, vrátane {{Turistická značka|červená}} ''Javorníckej magistrály'', v zimnom období sa upravuje ''Beskydsko - Javornícka lyžiarska bežecká magistrála''. Na území mestskej časti sa nachádzajú tri minerálne pramene prepojené [[náučný chodník|náučným chodníkom]], jeden z nich tvorí prírodnú pamiatku [[Vojtovský prameň]].<ref>[https://www.regionkysuce.sk/sk/sportove-moznosti/pesie-trasy/901-k-trom-vojtovskym-pramenom-v-cadci Náučným chodníkom k Vojtovským prameňom v Čadci]</ref> == Referencie == {{referencie}} {{Súradnice|49.402818|18.787557|type:city|format=dms|display=title}} {{Čadca}} [[Kategória:Mestské časti Čadce]] g74c7dqvn47nnfa80ws5g7qr8fr1f0f Rieka (Čadca) 0 638148 7416886 7127561 2022-07-29T06:47:39Z Hornokysučan 178265 wikilink wikitext text/x-wiki '''Rieka''' je mestská časť mesta [[Čadca]]. Nachádza sa v juhozápadnej časti katastrálneho územia mesta, približne 2 km od centra, v oblasti potoka [[Rieka (prítok Kysuce)|Rieka]] v severovýchodnej časti [[Rakovská hornatina|Rakovskej hornatiny]] (časť [[Javorníky|Javorníkov]]). Územie sa delí na súvisle osídlené údolie potoka Rieka s osadami: Belajka, Gajdošovci, Kapustovci, Kraviarky, Rebrošovci a Rieka a osady Husárikovci a Krkoškovci, roztrúsené po okolitých kopcoch. Na severozápade susedia s mestskou časťou [[U Hluška]], na severovýchode s centrom, na východe s [[Horelica|Horelicou]], na juhovýchode s [[Vojty|Vojtami]], na juhozápade so [[Zákopčie|Zákopčím]] a na západe s [[Raková (okres Čadca)|Rakovou]]. Spojenie verejnou dopravou zabezpečujú [[Mestská hromadná doprava v Čadci|linky MHD]] číslo 3 (z centra) a 8 (do centra). Cez Rieku prebieha {{Turistická značka|červená}} ''Javornícka magistrála'', pri hoteli Husárik začína jeden úsek ''Beskydsko - Javorníckej lyžiarskej bežeckej magistrály''. == Referencie == {{referencie}} {{Súradnice|49.421236|18.784265|type:city|format=dms|display=title}} {{Čadca}} [[Kategória:Mestské časti Čadce]] 96k0ouu981rh2dbl62j0b7sb9umepwb Dominik Holec 0 641608 7416846 7199556 2022-07-28T23:32:34Z Wolfgang1212 61559 2021 - Raków Częstochowa wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista |meno=Dominik Holec |foto= |popis= |celé meno=Dominik Holec |dátum narodenia={{dnv|1994|7|28}} |miesto narodenia=[[České Budějovice]] |štát=[[Česko]] |dátum úmrtia= |miesto úmrtia= |štát úmrtia= |výška=191 [[cm]] |pozícia=Brankár |súčasný klub=[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] |klubové číslo= |mládežnícke roky= |mládežnícke kluby=[[MŠK Žilina|Žilina]] |roky=2012–2020 <br/>2016<br/>2017<br/>2018<br>2020–<br>2021 |kluby=[[MŠK Žilina|Žilina]]<br/>→ [[OFK Teplička nad Váhom|Teplička nad Váhom]] (hosť.)<br/>→ [[FC ViOn Zlaté Moravce|Zlaté Moravce]] (hosť.)<br/>→ [[FK Senica|Senica]] (hosť.)<br>[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<br/>→ [[Raków Częstochowa]] |zápasy(góly)=54 (0)<br/>11 (0)<br/>12 (0)<br/>14 (0)<br>10 (0)<br>16 (0) |reprezentačné roky=2010<br/>2013 |národné mužstvo=[[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovensko U17]]<br/>[[Slovenské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Slovensko U19]] |reprezentačné zápasy(góly)=1 (0)<br/>1 (0) |trénerské roky= |trénerské kluby= |pkupdate=28.5.2022 |nmupdate=5.11.2019 }} '''Dominik Holec''' (* [[28. júl]] [[1994]], [[České Budějovice]], [[Česko]]) je profesionálny [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ista hrajúci za český klub [[AC Sparta Praha]], hráva ako brankár. Holec je odchovancom Žiliny, ktorej tímu je súčasťou už od roku 2000. Cez mládežnícke kategórie a hosťovania v [[OFK Teplička nad Váhom|Tepličke nad Váhom]], [[FC ViOn Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]] a [[FK Senica|Senici]] sa postupne prepracoval až do prvého tímu. Od sezóny [[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|2018/19]] je jednotkou v bráne Šošonov. 1. apríla 2020 bola Žilina v likvidácii, čo malo za následok odchod niekoľkých hráčov mužstva. Holec podpísal zmluvu s pražskou Spartou, kontrakt má platný od 1. júla 2020. == Externé odkazy == * [http://www.90minut.pl/kariera.php?id=42757 Profil hráča na 90minut.pl] {{pol icon}} * [https://www.mskzilina.sk/hrac.asp?id=5&sezona=2020&kategorie=MUZ Profil hráča na oficiálnej stránke klubu MŠK Žilina] * [https://www.fortunaliga.sk/hrac/436-dominik-holec Profil hráča na oficiálnej stránke slovenskej Fortuna ligy] * [https://futbalnet.sk/member/1239381 Profil hráča na stránke Futbalnet] * [https://www.transfermarkt.com/dominik-holec/profil/spieler/181611 Profil hráča na stránke Transfermarkt] * [https://us.soccerway.com/players/dominik-holec/154538/ Profil hráča na stránke Soccerway] == Zdroj == {{Preklad|en|Dominik Holec|924697421}} {{Futbalový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Holec, Dominik}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Futbaloví brankári]] [[Kategória:Hráči MŠK Žilina]] [[Kategória:Hráči FC ViOn Zlaté Moravce]] [[Kategória:Hráči FK Senica]] [[Kategória:Hráči AC Sparta Praha]] [[Kategória:Osobnosti z Českých Budějovíc]] h88gxvjsr0u566ahvew84uym1r91fpn Šablóna:Čadca 10 642044 7416885 7162150 2022-07-29T06:46:38Z Hornokysučan 178265 +MHD wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Čadca |nadpis = [[Čadca]] |typ obsahu = hlist |skupina1 = Samospráva |zoznam1 = * ''Primátor:'' [[Milan Gura]] <small>(od [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|2014]])</small> <!-- * ''[[:Kategória:Čestní občania Čadce|Čestní občania]]'' --> * ''Mestské časti:'' [[Čadečka (Čadca)|Čadečka]] * [[Drahošanka]] * [[Horelica]] * [[Milošová]] * [[Podzávoz]] * [[Rieka (Čadca)|Rieka]] * [[U Hluška]] * [[U Sihelníka]] * [[Vojty]] * ''Sídliská:'' * [[Kýčerka (Čadca)|Kýčerka]] * [[Sídlisko III (Čadca)|Sídlisko III]] * [[Žarec]] |skupina2 = Geografia |zoznam2 = * ''Vodné toky:'' * [[Čadečanka]] * [[Čierňanka (prítok Kysuce)|Čierňanka]] * [[Kysuca]] * [[Milošovský potok]] * [[Rieka (prítok Kysuce)|Rieka]] * ''Chránené územia:'' [[Bukovský prameň]] * [[Megonky (prírodná pamiatka)|Megonky]] * [[Vojtovský prameň]] <!-- |skupina3 = Dejiny |zoznam3 = * [[Slovenské národné povstanie]] * [[Slobodný slovenský vysielač]] --> |skupina4 = Pamiatky a stavby |zoznam4 = * [[Kostol svätého Bartolomeja (Čadca)|Kostol svätého Bartolomeja]] * [[Mestský dom v Čadci]] * ''[[Zoznam kultúrnych pamiatok v Čadci|Zoznam kultúrnych pamiatok]]'' |skupina5 = Doprava |zoznam5 = * ''Cestná:'' [[Diaľnica D3 (Slovensko)|Diaľnica D3]] * [[Cesta I. triedy 11 (Slovensko)|I/11]] * [[Cesta II. triedy 487 (Slovensko)|II/487]] * [[Estakáda Podzávoz]] * [[Tunel Horelica]] * ''Železničná:'' [[Železničná stanica Čadca|Železničná stanica]] * [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova]] * [[Železničná trať Čadca – Makov]] * [[Železničná trať Čadca – Zwardoń]] * ''Verejná:'' [[Mestská hromadná doprava v Čadci|Mestská hromadná doprava]] * ''[[:Kategória:Doprava v Čadci|K:Doprava]]'' |skupina6 = Námestia a ulice |zoznam6 = <!-- * ''Námestia:'' [[Kysucké námestie (Čadca)|Kysucké námestie]] PRIKLAD! --> * ''Ulice:'' [[Okružná ulica (Čadca)|Okružná]] <!-- * ''[[Zoznam ulíc a námestí v Čadci|Zoznam]]'' --> |skupina7 = Kultúra |zoznam7 = * [[Kysucká knižnica]] <!-- * ''[[:Kategória:Kultúra v Čadci|K:Kultúra]]'' --> |skupina8 = Školy |zoznam8 = * [[Obchodná akadémia Dušana Metoda Janotu]] * [[Pedagogická a Sociálna akadémia sv. Márie Goretti]] <!-- * ''[[:Kategória:Stredné školy v Banskej Bystrici|K:Stredné školy]]'' --> |skupina9 = Šport |zoznam9 = * [[Kysucký maratón]] }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny miest Slovenska]] </noinclude> k6e1jc2kpsxx4c2zupi6bcy896bo2kb Mravčan 0 645082 7416851 7156347 2022-07-29T00:08:11Z KingisNitro 91359 Mierna uprava, infobox wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Mravčan|Obrázok=Formate.svg|Synonymá=Formiát, metanoát|Vzorec=HCOO<sup>-</sup>|Molárna hmotnosť=45,017 g/mol|CAS=71-47-6}} '''Mravčan''' ([[Medzinárodná únia pre čistú a aplikovanú chémiu|názov IUPAC]]: '''metanoát''', takisto '''formiát''') je anión odvodený od [[Kyselina mravčia|kyseliny mravčej]]. Jeho vzorec je reprezentovaný rôznymi ekvivalentnými spôsobmi: HCOO<sup>-</sup> alebo CHOO<sup>-</sup> alebo HCO<sub>2</sub><sup>-</sup>. Mravčan je produktom [[Deprotonácia|deprotonácie]] kyseliny mravčej a je to najjednoduchší [[karboxylát]]ový [[Ión (častica)|anión]]. '''Mravčan''' ako zlúčenina je [[Soľ (chémia)|soľ]] alebo [[Ester (chemická zlúčenina)|ester]] [[kyselina mravčia|kyseliny mravčej]].<ref name="Ullmann_2009">Werner Reutemann and Heinz Kieczka "Formic Acid" in ''Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry'' 2002, Wiley-VCH, Weinheim. {{Doi|10.1002/14356007.a12_013}}</ref> == Biochémia == Mravčan je reverzibilne oxidovaný enzýmom [[Formiátdehydrogenáza|formiátdehydrogenázou]] z ''Desulfovibrio gigas'':<ref>T. Reda, C. M. Plugge, N. J. Abram and J. Hirst, "Reversible interconversion of carbon dioxide and formate by an electroactive enzyme", PNAS 2008 105, 10654–10658. {{Doi|10.1073/pnas.0801290105}}</ref> : HCOO<sup>-</sup> → CO<sub>2</sub> + H<sup>+</sup> + 2 e<sup>-</sup> == Estery == Estery majú všeobecný vzorec HCOOR (alternatívny spôsob písania vzorca HCO<sub>2</sub>R). Mnohé vznikajú spontánne, keď sa alkohol rozpustí v kyseline mravčej. Najdôležitejším esterom [[Kyselina mravčia|kyseliny mravčej]] je [[metylformiát]] (metylester kyseliny mravčej), ktorý sa vyrába ako medziprodukt pri jej výrobe. [[Metanol]] a [[oxid uhoľnatý]] reagujú v prítomnosti silnej bázy, ako je [[metoxid sodný]]:<ref name="Ullmann_2009">Werner Reutemann and Heinz Kieczka "Formic Acid" in ''Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry'' 2002, Wiley-VCH, Weinheim. {{Doi|10.1002/14356007.a12_013}}</ref> : <chem>CH3OH + CO -> HCOOCH3</chem> Hydrolýzou metylformiátu sa získa kyselina mravčia a regeneruje metanol: : <chem>HCOOCH3 + H2O -> HCOOH + CH3OH</chem> Kyselina mravčia sa používa v priemysle v mnohých aplikáciách. Estery kyseliny mravčej sú často vonné alebo majú výrazný zápach. V porovnaní s bežnejšími acetylovými estermi sa formiátové estery komerčne používajú menej často, pretože sú menej stabilné.<ref>Johannes Panten and Horst Surburg "Flavors and Fragrances, 2. Aliphatic Compounds" in Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry, 2015, Wiley-VCH, Weinheim.{{Doi|10.1002/14356007.t11_t01}}</ref> Etylformiát sa vyskytuje v niektorých cukrovinkách.<ref name="Ullmann_2009">Werner Reutemann and Heinz Kieczka "Formic Acid" in ''Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry'' 2002, Wiley-VCH, Weinheim. {{Doi|10.1002/14356007.a12_013}}</ref> == Soli == Soli majú všeobecný vzorec M(O<sub>2</sub>CH)(H<sub>2</sub>O)<sub>''x.''</sub> Takéto soli sú náchylné k [[Dekarboxylácia|dekarboxylácii]]. Napríklad hydratované dekarboxyláty mravčanu nikelnatého pri asi 200 °C poskytujú jemný práškový kovový nikel: : Ni(O<sub>2</sub>CH)<sub>2</sub>(H<sub>2</sub>O)<sub>2</sub> → Ni + 2 CO<sub>2</sub> + 2 H<sub>2</sub>O + H<sub>2</sub> Takéto jemné prášky sú užitočné ako [[Hydrogenácia|hydrogenačné]] katalyzátory.<ref name="Ullmann_2009">Werner Reutemann and Heinz Kieczka "Formic Acid" in ''Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry'' 2002, Wiley-VCH, Weinheim. {{Doi|10.1002/14356007.a12_013}}</ref> == Príklady == [[Súbor:Copper(II)_formate_hydrate.jpg|náhľad|Hydrát mravčanu meďnatého]] === Soli === * [[mravčan sodný]], HCOONa * [[mravčan draselný]], HCOOK * [[mravčan cézny]], HCOOCs === Estery === * [[metylformiát]], HCOOCH<sub>3</sub> * [[etylformiát]], HCOOC<sub>2</sub>H<sub>5</sub> * [[metylchlorformiát]], ClCOOCH<sub>3</sub> * [[trimetylortoformiát]], HC(OCH<sub>3</sub>)<sub>3</sub> * [[trietylortoformiát]], HC(OC<sub>2</sub>H<sub>5</sub>)<sub>3</sub> * [[fenylformiát]], HCOOC<sub>6</sub>H<sub>5</sub> * [[amylformiát]], HCOO(CH<sub>2</sub>)<sub>4</sub>CH<sub>3</sub> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Formate|891999456}} [[Kategória:Mravčany| ]] s0usiv0x4cm77x0lvhu68xwt3lv3kq1 Zoznam poslancov NR SR (2020 – 2024) 0 646354 7416965 7409460 2022-07-29T09:27:20Z 89.203.150.34 Přechod poslance do jiného klubu wikitext text/x-wiki {{Politika na Slovensku}} Toto je '''zoznam poslancov [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] vo volebnom období 2020{{--}}2024'''. [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|Voľby do NR SR]] prebehli [[29. február]]a [[2020]], ustanovujúca schôdza sa konala [[20. marec|20. marca]] [[2020]].<ref name="tasr-ustanovujuca-schodza /> == Zloženie NR SR == {{hlavný článok|Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020}} {{Zoznam poslancov NR SR/zloženie| rok = 2020 | subjektov = 6 | mandátov = 150 | položky = {{Zoznam poslancov NR SR/zloženie/položka | 2020 | SaS | 13 | 150}} {{Zoznam poslancov NR SR/zloženie/položka | 2020 | SME RODINA | 17 | 150}} {{Zoznam poslancov NR SR/zloženie/položka | 2020 | ZA ĽUDÍ | 12 | 150}} {{Zoznam poslancov NR SR/zloženie/položka | 2020 | OĽANO | 53 | 150}} {{Zoznam poslancov NR SR/zloženie/položka | 2020 | SMER-SD | 38 | 150}} {{Zoznam poslancov NR SR/zloženie/položka | 2020 | ĽS Naše Slovensko | 17 | 150}} }} == Vedenie NR SR == {| class="wikitable" ! style="font-size: 90%" | Funkcia ! style="font-size: 90%" | Meno a&nbsp;priezvisko ! colspan = 2 style="font-size: 90%" | Politický subjekt ! style="font-size: 90%" | Od ! style="font-size: 90%" | Do ! style="font-size: 90%" | Počet hlasov |- | [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|Predseda]] || [[Boris Kollár]] || style="background: {{Zoznam poslancov NR SR/strana2aspekt|SME RODINA|farba}}" | || {{Zoznam poslancov NR SR/strana2aspekt|SME RODINA|wl}} || 20. 3. 2020 || – || 106 zo 142 <ref name="nrsr-volba-predsedu" /> |- | Podpredseda || [[Gábor Grendel]] || style="background: {{Zoznam poslancov NR SR/strana2aspekt|OĽANO|farba}}" | || {{Zoznam poslancov NR SR/strana2aspekt|OĽANO|wl}} || 20. 3. 2020 || – || 108 zo 134 <ref name="nrsr-volba-podpredsedov-1" /> |- | Podpredseda || [[Juraj Šeliga]] || style="background: {{Zoznam poslancov NR SR/strana2aspekt|ZA ĽUDÍ|farba}}" | || {{Zoznam poslancov NR SR/strana2aspekt|ZA ĽUDÍ|wl}} || 20. 3. 2020 || – || 88 zo 134 <ref name="nrsr-volba-podpredsedov-1" /> |- |- | Podpredseda || [[Milan Laurenčík]] || style="background: {{Zoznam poslancov NR SR/strana2aspekt|SaS|farba}}" | || {{Zoznam poslancov NR SR/strana2aspekt|SaS|wl}} || 24. 3. 2020 || – || 85 zo 145 <ref name="nrsr-volba-podpredsedov-2" /> |- bgcolor="#EED5D2" | Podpredseda || [[Peter Pellegrini]] || style="background: {{Zoznam poslancov NR SR/strana2aspekt|SMER-SD|farba}}" | || [[HLAS – sociálna demokracia]] || 24. 3. 2020 || 21. 10. 2020 || 95 zo 145 <ref name="nrsr-volba-podpredsedov-2" /><ref name="sme-blanar" /> |- | Podpredseda || [[Juraj Blanár]] || style="background: {{Zoznam poslancov NR SR/strana2aspekt|SMER-SD|farba}}" | || [[SMER – sociálna demokracia]] || 21. 10. 2020 || – || 89 zo 130 <ref name="sme-blanar">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Parlament má nového podpredsedu. Pellegriniho vystrieda Blanár | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22516004/parlament-ma-noveho-podpredsedu-pellegriniho-vystrieda-blanar.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-21 | dátum prístupu = 2020-10-21}}</ref> |- |} == Poslanci NR SR == Prvých 150 položiek zoznamu tvoria v úvodnom zoradení ''zvolení poslanci'' v poradí primárne podľa čísla politického subjektu vo voľbách a sekundárne podľa poradia kandidáta po zohľadnení prednostného hlasovania. Za nimi nasledujú ''náhradníci'' chronologicky, v poradí ako nastupovali. Dátumy a dôvody vznikov a zánikov mandátov sú uvádzané formou poznámok k menám. Zoznam je možné zoradiť podľa vlastného kritéria kliknutím na záhlavie stĺpca. {{Zoznam poslancov NR SR | rok = 2020 | položky = {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Richard | Sulík | odkaz = | strana = SaS | klub = | počet ph = 106333 | podiel ph = 59.32 | poradie kl = 1 | poradie ph = 1 | nrsr id = 767 | stav = z | pozn = 21. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR. Náhradník: Miroslav Žiak.<br />24. 3. 2021: Poslanec si uplatnil mandát po podaní demisie z postu člena vlády SR (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 478).<br />1. 4. 2021: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 496).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | odkaz = | strana = SaS | klub = | počet ph = 64689 | podiel ph = 36.09 | poradie kl = 2 | poradie ph = 2 | nrsr id = 812 | stav = z | pozn = 18. 3. 2020: Vzdala sa mandátu. Náhradníčka: Jarmila Hargašová.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Martin | Klus | odkaz = | strana = SaS | klub = | počet ph = 29979 | podiel ph = 16.72 | poradie kl = 8 | poradie ph = 3 | nrsr id = 963 | stav = z | pozn = 21. 3. 2020: Jeho mandát sa neuplatňuje, pretože je štátnym tajomníkom. Náhradník: Roman Foltín.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jana | Cigániková | odkaz = | strana = SaS | klub = SaS | počet ph = 28773 | podiel ph = 16.05 | poradie kl = 5 | poradie ph = 4 | nrsr id = 976 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Branislav | Gröhling | odkaz = | strana = SaS | klub = | počet ph = 21322 | podiel ph = 11.89 | poradie kl = 3 | poradie ph = 5 | nrsr id = 971 | stav = z | pozn = 21. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR. Náhradník: Milan Laurenčík.<br />26. 3. 2021: Poslanec si uplatnil mandát po podaní demisie z postu člena vlády SR (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 483).<br />1. 4. 2021: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 496).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ondrej | Dostál | odkaz = | strana = SaS | klub = SaS | počet ph = 18473 | podiel ph = 10.30 | poradie kl = 15 | poradie ph = 6 | nrsr id = 779 | stav = z | pozn = 4. 4. 2022: Jeho mandát sa neuplatňuje, pretože je štátnym tajomníkom. Náhradník: Jozef Kanuščák (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 1041 a 1042).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Alojz | Baránik | odkaz = | strana = SaS | klub = SaS | počet ph = 12615 | podiel ph = 7.03 | poradie kl = 4 | poradie ph = 7 | nrsr id = 967 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Peter | Osuský | odkaz = | strana = SaS | klub = SaS | počet ph = 12477 | podiel ph = 6.96 | poradie kl = 14 | poradie ph = 8 | nrsr id = 100 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ján | Oravec | odkaz = Ján Oravec (ekonóm) | strana = SaS | klub = | počet ph = 10094 | podiel ph = 5.63 | poradie kl = 9 | poradie ph = 9 | nrsr id = 1049 | stav = z | pozn = 21. 3. 2020: Jeho mandát sa neuplatňuje, pretože je štátnym tajomníkom. Náhradník: Radovan Sloboda.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Juraj | Droba | odkaz = | strana = SaS | klub = | počet ph = 8968 | podiel ph = 5.00 | poradie kl = 10 | poradie ph = 10 | nrsr id = 780 | stav = z | pozn = 18. 3. 2020: Vzdal sa mandátu. Náhradník: Karol Galek.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Anna | Zemanová | odkaz = | strana = SaS | klub = SaS | počet ph = 7798 | podiel ph = 4.35 | poradie kl = 12 | poradie ph = 11 | nrsr id = 969 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Peter | Cmorej | odkaz = | strana = SaS | klub = SaS | počet ph = 7508 | podiel ph = 4.18 | poradie kl = 6 | poradie ph = 12 | nrsr id = 1001 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Marián | Viskupič | odkaz = | strana = SaS | klub = SaS | počet ph = 7162 | podiel ph = 3.99 | poradie kl = 13 | poradie ph = 13 | nrsr id = 991 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Boris | Kollár | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 171377 | podiel ph = 72.14 | poradie kl = 1 | poradie ph = 1 | nrsr id = 917 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Milan | Krajniak | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 57744 | podiel ph = 24.31 | poradie kl = 2 | poradie ph = 2 | nrsr id = 920 | stav = z | pozn = 21. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR. Náhradník: Jozef Hlinka.<br />18. 3. 2020: Poslanec si uplatnil mandát po podaní demisie z postu člena vlády SR (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 473).<br />9. 4. 2021: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 506).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Petra | Krištúfková | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 43206 | podiel ph = 18.19 | poradie kl = 3 | poradie ph = 3 | nrsr id = 922 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Peter | Pčolinský | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 27216 | podiel ph = 11.45 | poradie kl = 4 | poradie ph = 4 | nrsr id = 923 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Patrick | Linhart | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 12801 | podiel ph = 5.38 | poradie kl = 100 | poradie ph = 5 | nrsr id = 1039 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Zuzana | Šebová | odkaz = Zuzana Šebová (politička) | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 11781 | podiel ph = 4.96 | poradie kl = 7 | poradie ph = 6 | nrsr id = 924 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Adriana | Pčolinská | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 11727 | podiel ph = 4.93 | poradie kl = 6 | poradie ph = 7 | nrsr id = 928 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ľudovít | Goga | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 5135 | podiel ph = 2.16 | poradie kl = 5 | poradie ph = 8 | nrsr id = 927 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jozef | Lukáč | odkaz = Jozef Lukáč (politik) | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 3583 | podiel ph = 1.50 | poradie kl = 8 | poradie ph = 9 | nrsr id = 912 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Štefan | Holý | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = | počet ph = 3319 | podiel ph = 1.39 | poradie kl = 9 | poradie ph = 10 | nrsr id = 1015 | stav = z | pozn = 21. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR. Náhradníčka: Eva Hudecová.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Martin | Borguľa | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 2578 | podiel ph = 1.08 | poradie kl = 10 | poradie ph = 11 | nrsr id = 998 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ľuboš | Krajčír | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 3300 | podiel ph = 1.38 | poradie kl = 11 | poradie ph = 12 | nrsr id = 1029 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Monika | Péter | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 2027 | podiel ph = 0.85 | poradie kl = 12 | poradie ph = 13 | nrsr id = 1050 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Miloš | Svrček | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 4712 | podiel ph = 1.98 | poradie kl = 13 | poradie ph = 14 | nrsr id = 1060 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Petra | Hajšelová | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 6297 | podiel ph = 2.65 | poradie kl = 14 | poradie ph = 15 | nrsr id = 1010 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Igor | Kašper | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 5309 | podiel ph = 2.23 | poradie kl = 15 | poradie ph = 16 | nrsr id = 1018 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jaroslav | Karahuta | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 2866 | podiel ph = 1.20 | poradie kl = 16 | poradie ph = 17 | nrsr id = 1017 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Andrej | Kiska | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = | počet ph = 100081 | podiel ph = 60.17 | poradie kl = 1 | poradie ph = 1 | nrsr id = 1022 | stav = z | pozn = 18. 3. 2020: Vzdal sa mandátu. Náhradník: Tomáš Lehotský.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Veronika | Remišová | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = | počet ph = 81395 | podiel ph = 48.93 | poradie kl = 2 | poradie ph = 2 | nrsr id = 905 | stav = z | pozn = 21. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR. Náhradník: Marek Antal.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jana | Žitňanská | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = ZA ĽUDÍ | počet ph = 50646 | podiel ph = 30.45 | poradie kl = 4 | poradie ph = 3 | nrsr id = 776 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Juraj | Šeliga | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = ZA ĽUDÍ | počet ph = 37552 | podiel ph = 22.57 | poradie kl = 3 | poradie ph = 4 | nrsr id = 1062 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Vladimír | Ledecký | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = SaS | počet ph = 24422 | podiel ph = 14.68 | poradie kl = 5 | poradie ph = 5 | nrsr id = 1037 | stav = | pozn = 1. 7. 2020: Jeho mandát sa neuplatňuje, pretože je štátnym tajomníkom (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 155).<br />8. 4. 2021: Poslanec si uplatnil mandát po odvolaní z funkcie štátneho tajomníka (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 504).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Vladimíra | Marcinková | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = SaS | počet ph = 15567 | podiel ph = 9.35 | poradie kl = 11 | poradie ph = 6 | nrsr id = 1042 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Tomáš | Valášek | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = N | počet ph = 9319 | podiel ph = 5.60 | poradie kl = 9 | poradie ph = 7 | nrsr id = 1075 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Mária | Kolíková | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = | počet ph = 9293 | podiel ph = 5.58 | poradie kl = 7 | poradie ph = 8 | nrsr id = 1025 | stav = z | pozn = 21. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR. Náhradníčka: Alexandra Pivková.<br />24. 3. 2021: Poslankyňa si uplatnila mandát po podaní demisie z postu členky vlády SR (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 482).<br />1. 4. 2021: Mandát neuplatňuje, pretože je členkou vlády SR (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 496).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ján | Benčík | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = SaS | počet ph = 6492 | podiel ph = 3.90 | poradie kl = 150 | poradie ph = 9 | nrsr id = 996 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Michal | Luciak | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = SaS | počet ph = 2940 | podiel ph = 1.76 | poradie kl = 6 | poradie ph = 10 | nrsr id = 1040 | stav = | pozn = 21. 3. 2020: Jeho mandát sa neuplatňuje, pretože je štátnym tajomníkom. Náhradníčka: Viera Leščáková.<br />22. 7. 2021: Uplatnil svoj mandát poslanca (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 643).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Miroslav | Kollár | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = N | počet ph = 2666 | podiel ph = 1.60 | poradie kl = 8 | poradie ph = 11 | nrsr id = 1026 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Marek | Hattas | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = SaS | počet ph = 4969 | podiel ph = 2.98 | poradie kl = 10 | poradie ph = 12 | nrsr id = 1013 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Igor | Matovič | odkaz = | strana = OĽANO | klub = | počet ph = 498740 | podiel ph = 69.15 | poradie kl = 150 | poradie ph = 1 | nrsr id = 808 | stav = z | pozn = 21. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je predsedom vlády SR. Náhradník: Radovan Marcinčin.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Gábor | Grendel | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 131866 | podiel ph = 18.28 | poradie kl = 148 | poradie ph = 2 | nrsr id = 910 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ján | Budaj | odkaz = | strana = OĽANO | klub = | počet ph = 123082 | podiel ph = 17.06 | poradie kl = 147 | poradie ph = 3 | nrsr id = 22 | stav = z | pozn = 21. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR. Náhradník: Marek Šefčík.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Lukáš | Kyselica | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 119185 | podiel ph = 16.52 | poradie kl = 3 | poradie ph = 4 | nrsr id = 1036 | stav = | pozn = 21. 3. 2020: Jeho mandát sa neuplatňuje, pretože je štátnym tajomníkom. Náhradník: Peter Cseh.<br />13. 8. 2020: Poslanec si uplatnil mandát po odvolaní z funkcie štátneho tajomníka (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 179).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jaroslav | Naď | odkaz = | strana = OĽANO | klub = | počet ph = 101819 | podiel ph = 14.11 | poradie kl = 2 | poradie ph = 5 | nrsr id = 1047 | stav = z | pozn = 21. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR. Náhradník: Juraj Gyimesi.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Mária | Šofranko | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 95683 | podiel ph = 13.26 | poradie kl = 1 | poradie ph = 6 | nrsr id = 1066 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jozef | Pročko | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 74866 | podiel ph = 10.38 | poradie kl = 7 | poradie ph = 7 | nrsr id = 1054 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Eduard | Heger | odkaz = | strana = OĽANO | klub = | počet ph = 62964 | podiel ph = 8.73 | poradie kl = 142 | poradie ph = 8 | nrsr id = 909 | stav = z | pozn = 21. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR. Náhradník: Richard Nemec.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Anna | Záborská | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 36472 | podiel ph = 5.05 | poradie kl = 4 | poradie ph = 9 | nrsr id = 147 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Marek | Krajčí | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 35515 | podiel ph = 4.92 | poradie kl = 143 | poradie ph = 10 | nrsr id = 907 | stav = | pozn = 21. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR. Náhradník: Sebastián Kozarec.<br />13. 3. 2021: Poslanec si uplatnil mandát po podaní demisie z postu člena vlády SR (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 463).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Martin | Fecko | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 30876 | podiel ph = 4.28 | poradie kl = 149 | poradie ph = 11 | nrsr id = 783 | stav = | pozn = 23. 3. 2020: Jeho mandát sa neuplatňuje, pretože je štátnym tajomníkom. Náhradník: Rastislav Jílek.<br />16. 7. 2021: Uplatnil mandát poslanca po odvolaní z funkcie štátneho tajomníka (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 638).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Richard | Vašečka | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 28068 | podiel ph = 3.89 | poradie kl = 141 | poradie ph = 12 | nrsr id = 861 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Anna | Remiášová | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 25319 | podiel ph = 3.51 | poradie kl = 9 | poradie ph = 13 | nrsr id = 1055 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Michal | Šipoš | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 12550 | podiel ph = 1.74 | poradie kl = 5 | poradie ph = 14 | nrsr id = 1065 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Karol | Kučera | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 14916 | podiel ph = 2.06 | poradie kl = 6 | poradie ph = 15 | nrsr id = 1033 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ján | Mičovský | odkaz = Ján Mičovský (politik) | strana = OĽANO | klub = N | počet ph = 12488 | podiel ph = 1.73 | poradie kl = 8 | poradie ph = 16 | nrsr id = 863 | stav = | pozn = 21. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR. Náhradník: Vojtech Tóth.<br />9. 6. 2021: Poslanec si uplatnil mandát po podaní demisie z postu člena vlády SR (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 613).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Kristián | Čekovský | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 8018 | podiel ph = 1.11 | poradie kl = 10 | poradie ph = 17 | nrsr id = 1080 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Milan | Potocký | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 8660 | podiel ph = 1.20 | poradie kl = 11 | poradie ph = 18 | nrsr id = 1053 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Eva | Horváthová | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 13011 | podiel ph = 1.80 | poradie kl = 12 | poradie ph = 19 | nrsr id = 860 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Roman | Mikulec | odkaz = | strana = OĽANO | klub = | počet ph = 7435 | podiel ph = 1.03 | poradie kl = 13 | poradie ph = 20 | nrsr id = 1046 | stav = z | pozn = 21. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR. Náhradník Vladimír Zajačik.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Erik | Ňarjaš | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 5532 | podiel ph = 0.76 | poradie kl = 14 | poradie ph = 21 | nrsr id = 1048 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Anna | Andrejuvová | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 6034 | podiel ph = 0.83 | poradie kl = 15 | poradie ph = 22 | nrsr id = 995 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Milan | Vetrák | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 8946 | podiel ph = 1.24 | poradie kl = 16 | poradie ph = 23 | nrsr id = 1078 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Peter | Kremský | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 5756 | podiel ph = 0.79 | poradie kl = 17 | poradie ph = 24 | nrsr id = 1030 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jozef | Bubnár | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 5052 | podiel ph = 0.70 | poradie kl = 18 | poradie ph = 25 | nrsr id = 1000 | stav = z | pozn = 31. 8. 2021: Mandát zaniknutý. Mandát poslanca zanikol vzdaním sa (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 673).<br />}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Zita | Pleštinská | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 3558 | podiel ph = 0.49 | poradie kl = 19 | poradie ph = 26 | nrsr id = 1051 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Dominik | Drdul | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 6334 | podiel ph = 0.87 | poradie kl = 20 | poradie ph = 27 | nrsr id = 1006 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Tomáš | Šudík | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 5146 | podiel ph = 0.71 | poradie kl = 21 | poradie ph = 28 | nrsr id = 1067 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ján | Kerekréti | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 1788 | podiel ph = 0.24 | poradie kl = 22 | poradie ph = 29 | nrsr id = 1021 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Monika | Kavecká | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 10085 | podiel ph = 1.39 | poradie kl = 23 | poradie ph = 30 | nrsr id = 1020 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Peter | Liba | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 7360 | podiel ph = 1.02 | poradie kl = 24 | poradie ph = 31 | nrsr id = 1038 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ján | Szőllős | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 3061 | podiel ph = 0.42 | poradie kl = 25 | poradie ph = 32 | nrsr id = 1061 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jaromír | Šíbl | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 2861 | podiel ph = 0.39 | poradie kl = 26 | poradie ph = 33 | nrsr id = 1063 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Monika | Kozelová | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 2976 | podiel ph = 0.41 | poradie kl = 27 | poradie ph = 34 | nrsr id = 1028 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Lucia | Drábiková | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 7928 | podiel ph = 1.09 | poradie kl = 28 | poradie ph = 35 | nrsr id = 1005 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Peter | Vons | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 6619 | podiel ph = 0.91 | poradie kl = 29 | poradie ph = 36 | nrsr id = 1079 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Peter | Pollák | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 20329 | podiel ph = 2.81 | poradie kl = 30 | poradie ph = 37 | nrsr id = 1088 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ján | Herák | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 5092 | podiel ph = 0.70 | poradie kl = 31 | poradie ph = 38 | nrsr id = 1014 | stav = z | pozn = 21. 6. 2021: Mandát zaniknutý. Mandát poslanca zanikol vzdaním sa (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 619).<br />}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jana | Majorová Garstková | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 5134 | podiel ph = 0.71 | poradie kl = 32 | poradie ph = 39 | nrsr id = 1041 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Anna | Mierna | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 3140 | podiel ph = 0.43 | poradie kl = 33 | poradie ph = 40 | nrsr id = 1043 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Peter | Dobeš | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 2912 | podiel ph = 0.40 | poradie kl = 34 | poradie ph = 41 | nrsr id = 1004 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jarmila | Vaňová | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 6828 | podiel ph = 0.94 | poradie kl = 35 | poradie ph = 42 | nrsr id = 1076 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Milan | Kuriak | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 4836 | podiel ph = 0.67 | poradie kl = 36 | poradie ph = 43 | nrsr id = 1035 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Róbert | Halák | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 2174 | podiel ph = 0.30 | poradie kl = 37 | poradie ph = 44 | nrsr id = 1011 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Katarína | Hatráková | odkaz = | strana = OĽANO | klub = N| počet ph = 3433 | podiel ph = 0.47 | poradie kl = 38 | poradie ph = 45 | nrsr id = 1012 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Igor | Hus | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 2482 | podiel ph = 0.34 | poradie kl = 39 | poradie ph = 46 | nrsr id = 1016 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ján | Krošlák | odkaz = | strana = OĽANO | klub = SME RODINA | počet ph = 2428 | podiel ph = 0.33 | poradie kl = 40 | poradie ph = 47 | nrsr id = 1031 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Andrej | Stančík | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 3428 | podiel ph = 0.47 | poradie kl = 41 | poradie ph = 48 | nrsr id = 1056 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Marcel | Mihalik | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 2930 | podiel ph = 0.40 | poradie kl = 42 | poradie ph = 49 | nrsr id = 1044 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Martin | Čepček | odkaz = | strana = OĽANO | klub = N | počet ph = 2387 | podiel ph = 0.33 | poradie kl = 43 | poradie ph = 50 | nrsr id = 1003 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Romana | Tabák | odkaz = | strana = OĽANO | klub = SME RODINA| počet ph = 3855 | podiel ph = 0.53 | poradie kl = 44 | poradie ph = 51 | nrsr id = 1070 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Juraj | Krúpa | odkaz = | strana = OĽANO | klub = SaS | počet ph = 1864 | podiel ph = 0.25 | poradie kl = 45 | poradie ph = 52 | nrsr id = 1032 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Martina | Brisudová | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 1566 | podiel ph = 0.21 | poradie kl = 46 | poradie ph = 53 | nrsr id = 999 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Peter | Pellegrini | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = N | počet ph = 413555 | podiel ph = 78.44 | poradie kl = 1 | poradie ph = 1 | nrsr id = 682 | stav = | pozn = 20. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je predsedom vlády SR. Náhradník: Augustín Hambálek.<br />21. 3. 2020: Po prijatí demisie vlády SR a vymenovaní novej vlády SR začal uplatňovať mandát poslanca (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 9).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Robert | Fico | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 243463 | podiel ph = 46.18 | poradie kl = 2 | poradie ph = 2 | nrsr id = 40 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Richard | Raši | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = N | počet ph = 154722 | podiel ph = 29.34 | poradie kl = 4 | poradie ph = 3 | nrsr id = 761 | stav = | pozn = 20. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR. Náhradník: Vladimír Jánošík.<br />21. 3. 2020: Po prijatí demisie vlády SR a vymenovaní novej vlády SR začal uplatňovať mandát poslanca (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 9).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Denisa | Saková | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = N | počet ph = 144100 | podiel ph = 27.33 | poradie kl = 3 | poradie ph = 4 | nrsr id = 941 | stav = | pozn = 20. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členkou vlády SR. Náhradník: Ján Kvorka.<br />21. 3. 2020: Po prijatí demisie vlády SR a vymenovaní novej vlády SR začala uplatňovať mandát poslankyne (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 9).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Erik | Tomáš | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = N | počet ph = 62004 | podiel ph = 11.76 | poradie kl = 9 | poradie ph = 5 | nrsr id = 940 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ľuboš | Blaha | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 60263 | podiel ph = 11.43 | poradie kl = 11 | poradie ph = 6 | nrsr id = 885 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Juraj | Blanár | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 54244 | podiel ph = 10.29 | poradie kl = 5 | poradie ph = 7 | nrsr id = 238 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ján | Richter | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 30524 | podiel ph = 5.79 | poradie kl = 12 | poradie ph = 8 | nrsr id = 689 | stav = | pozn = 20. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR. Náhradník: Zdenko Svoboda.<br />21. 3. 2020: Po prijatí demisie vlády SR a vymenovaní novej vlády SR začal uplatňovať mandát poslanca (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 9).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Peter | Žiga | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = N | počet ph = 28386 | podiel ph = 5.38 | poradie kl = 6 | poradie ph = 9 | nrsr id = 691 | stav = | pozn = 20. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR. Náhradník: Branislav Ondruš.<br />21. 3. 2020: Po prijatí demisie vlády SR a vymenovaní novej vlády SR začal uplatňovať mandát poslanca (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 9).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jaroslav | Baška | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 21372 | podiel ph = 4.05 | poradie kl = 8 | poradie ph = 10 | nrsr id = 233 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ladislav | Kamenický | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 15403 | podiel ph = 2.92 | poradie kl = 7 | poradie ph = 11 | nrsr id = 880 | stav = | pozn = 20. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členom vlády SR. Náhradník: Pavol Goga.<br />21. 3. 2020: Po prijatí demisie vlády SR a vymenovaní novej vlády SR začal uplatňovať mandát poslanca (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 9).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Matúš | Šutaj Eštok | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = N | počet ph = 5049 | podiel ph = 0.95 | poradie kl = 10 | poradie ph = 12 | nrsr id = 1069 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ľubica | Laššáková | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = N | počet ph = 10781 | podiel ph = 2.04 | poradie kl = 13 | poradie ph = 13 | nrsr id = 1081 | stav = | pozn = 20. 3. 2020: Mandát neuplatňuje, pretože je členkou vlády SR. Náhradníčka: Mária Janíková.<br />21. 3. 2020: Po prijatí demisie vlády SR a vymenovaní novej vlády SR začala uplatňovať mandát poslankyne (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 9).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Martin | Nemky | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 2148 | podiel ph = 0.40 | poradie kl = 14 | poradie ph = 14 | nrsr id = 974 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ján | Podmanický | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = N | počet ph = 10805 | podiel ph = 2.05 | poradie kl = 15 | poradie ph = 15 | nrsr id = 685 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Peter | Kmec | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = N | počet ph = 1524 | podiel ph = 0.28 | poradie kl = 16 | poradie ph = 16 | nrsr id = 1023 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Viliam | Zahorčák | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 5866 | podiel ph = 1.11 | poradie kl = 17 | poradie ph = 17 | nrsr id = 1019 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Marián | Saloň | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 4486 | podiel ph = 0.85 | poradie kl = 18 | poradie ph = 18 | nrsr id = 762 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ľubomír | Petrák | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 1913 | podiel ph = 0.36 | poradie kl = 19 | poradie ph = 19 | nrsr id = 683 | stav = z | pozn = 20. 2. 2021: Zomrel, čím jeho mandát zanikol. Náhradník: Augustín Hambálek.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Boris | Susko | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 1160 | podiel ph = 0.22 | poradie kl = 20 | poradie ph = 20 | nrsr id = 877 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ľubomír | Vážny | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 4500 | podiel ph = 0.85 | poradie kl = 21 | poradie ph = 21 | nrsr id = 293 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jozef | Habánik | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 2023 | podiel ph = 0.38 | poradie kl = 22 | poradie ph = 22 | nrsr id = 1009 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Vladimír | Faič | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 668 | podiel ph = 0.12 | poradie kl = 23 | poradie ph = 23 | nrsr id = 36 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Dušan | Muňko | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 555 | podiel ph = 0.10 | poradie kl = 24 | poradie ph = 24 | nrsr id = 322 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Anton | Stredák | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 995 | podiel ph = 0.18 | poradie kl = 25 | poradie ph = 25 | nrsr id = 1058 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Róbert | Puci | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = N | počet ph = 2689 | podiel ph = 0.51 | poradie kl = 26 | poradie ph = 26 | nrsr id = 879 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Peter | Šuca | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 1125 | podiel ph = 0.21 | poradie kl = 27 | poradie ph = 27 | nrsr id = 769 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ján | Ferenčák | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = N | počet ph = 2679 | podiel ph = 0.50 | poradie kl = 28 | poradie ph = 28 | nrsr id = 1008 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Dušan | Galis | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 2590 | podiel ph = 0.49 | poradie kl = 29 | poradie ph = 29 | nrsr id = 656 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Dušan | Jarjabek | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 5747 | podiel ph = 1.09 | poradie kl = 30 | poradie ph = 30 | nrsr id = 61 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Maroš | Kondrót | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 378 | podiel ph = 0.07 | poradie kl = 31 | poradie ph = 31 | nrsr id = 275 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Vladimír | Baláž | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 2296 | podiel ph = 0.43 | poradie kl = 32 | poradie ph = 32 | nrsr id = 871 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jana | Vaľová | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 4810 | podiel ph = 0.91 | poradie kl = 33 | poradie ph = 33 | nrsr id = 732 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Richard | Takáč | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 2217 | podiel ph = 0.42 | poradie kl = 34 | poradie ph = 34 | nrsr id = 1071 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Marián | Kéry | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 2314 | podiel ph = 0.43 | poradie kl = 35 | poradie ph = 35 | nrsr id = 873 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jozef | Valocký | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 511 | podiel ph = 0.09 | poradie kl = 36 | poradie ph = 36 | nrsr id = 705 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Stanislav | Kubánek | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 2157 | podiel ph = 0.40 | poradie kl = 37 | poradie ph = 37 | nrsr id = 668 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ján | Blcháč | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = N | počet ph = 3184 | podiel ph = 0.60 | poradie kl = 38 | poradie ph = 38 | nrsr id = 997 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Marian | Kotleba | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = ĽS Naše Slovensko | počet ph = 170006 | podiel ph = 74.02 | poradie kl = 1 | poradie ph = 1 | nrsr id = 944 | stav = z | pozn = 5. 4. 2022: Mandát poslanca zanikol z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 1044). Náhradníčka: Slavěna Vorobelová.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Milan | Mazurek | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = N | počet ph = 65921 | podiel ph = 28.70 | poradie kl = 150 | poradie ph = 2 | nrsr id = 975 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Martin | Beluský | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = ĽS Naše Slovensko | počet ph = 30316 | podiel ph = 13.20 | poradie kl = 3 | poradie ph = 3 | nrsr id = 919 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Rastislav | Schlosár | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = ĽS Naše Slovensko | počet ph = 25189 | podiel ph = 10.96 | poradie kl = 2 | poradie ph = 4 | nrsr id = 945 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ondrej | Ďurica | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = N | počet ph = 22480 | podiel ph = 9.78 | poradie kl = 12 | poradie ph = 5 | nrsr id = 1007 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Miroslav | Urban | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = N | počet ph = 20143 | podiel ph = 8.77 | poradie kl = 6 | poradie ph = 6 | nrsr id = 1073 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Štefan | Kuffa | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = N | počet ph = 20080 | podiel ph = 8.74 | poradie kl = 36 | poradie ph = 7 | nrsr id = 858 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Eduard | Kočiš | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = N | počet ph = 13436 | podiel ph = 5.85 | poradie kl = 4 | poradie ph = 8 | nrsr id = 1024 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Filip | Kuffa | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = N | počet ph = 10559 | podiel ph = 4.59 | poradie kl = 33 | poradie ph = 9 | nrsr id = 1034 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Marek | Kotleba | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = ĽS Naše Slovensko | počet ph = 10141 | podiel ph = 4.41 | poradie kl = 22 | poradie ph = 10 | nrsr id = 1027 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Tomáš | Taraba | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = N | počet ph = 7670 | podiel ph = 3.34 | poradie kl = 7 | poradie ph = 11 | nrsr id = 1072 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jozef | Šimko | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = SME RODINA | počet ph = 7491 | podiel ph = 3.26 | poradie kl = 10 | poradie ph = 12 | nrsr id = 1064 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Stanislav | Mizík | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = ĽS Naše Slovensko | počet ph = 7207 | podiel ph = 3.13 | poradie kl = 13 | poradie ph = 13 | nrsr id = 954 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Danica | Mikovčáková | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = | počet ph = 7117 | podiel ph = 3.09 | poradie kl = 8 | poradie ph = 14 | nrsr id = 1045 | stav = z | pozn = 11. 3. 2020: Vzdala sa mandátu. Náhradník: Miroslav Suja.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Magdaléna | Sulanová | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = ĽS Naše Slovensko | počet ph = 4887 | podiel ph = 2.12 | poradie kl = 5 | poradie ph = 15 | nrsr id = 1059 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Andrej | Medvecký | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = ĽS Naše Slovensko | počet ph = 4923 | podiel ph = 2.14 | poradie kl = 9 | poradie ph = 16 | nrsr id = 952 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Peter | Krupa | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = ĽS Naše Slovensko | počet ph = 1842 | podiel ph = 0.80 | poradie kl = 11 | poradie ph = 17 | nrsr id = 955 | stav = | pozn = }} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Miroslav | Suja | odkaz = | strana = ĽS Naše Slovensko | klub = N | počet ph = 4315 | podiel ph = 1.87 | poradie kl = 15 | poradie ph = 18 | nrsr id = 1083 | stav = n | pozn = 20. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na zaniknutý mandát Danice Mikovčákovej.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jarmila | Halgašová | odkaz = | strana = SaS | klub = SaS | počet ph = 5740 | podiel ph = 3.20 | poradie kl = 11 | poradie ph = 14 | nrsr id = 1084 | stav = n | pozn = 20. 3. 2020: Nastúpila ako náhradníčka na zaniknutý mandát Lucie Ďuriš Nicholsonovej.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Tomáš | Lehotský | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = SaS | počet ph = 1567 | podiel ph = 0.94 | poradie kl = 12 | poradie ph = 13 | nrsr id = 1085 | stav = n | pozn = 20. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na zaniknutý mandát Andreja Kisku.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Karol | Galek | odkaz = | strana = SaS | klub = | počet ph = 4001 | podiel ph = 2.23 | poradie kl = 7 | poradie ph = 15 | nrsr id = 966 | stav = nz | pozn = 20. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na zaniknutý mandát Juraja Drobu.<br />21. 3. 2020: Jeho mandát sa neuplatňuje, pretože je štátnym tajomníkom. Náhradník: Radovan Kazda.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Augustín | Hambálek | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = SMER-SD | počet ph = 961 | podiel ph = 0.18 | poradie kl = 39 | poradie ph = 39 | nrsr id = 874 | stav = n | pozn = 20. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Petra Pellegriniho.<br />21. 3. 2020: Mandát náhradníka na neuplatňovaný mandát Petra Pellegriniho zaniknutý (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 9).<br />24. 2. 2021: Nastúpil na uprázdnený mandát poslanca Ľubomíra Petráka (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 426).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Vladimír | Jánošík | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = | počet ph = 2433 | podiel ph = 0.46 | poradie kl = 40 | poradie ph = 40 | nrsr id = 1086 | stav = nz | pozn = 20. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Richarda Rašiho.<br />21. 3. 2020: Mandát náhradníka na neuplatňovaný mandát Richarda Rašiho zaniknutý (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 9).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Ján | Kvorka | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = | počet ph = 754 | podiel ph = 0.14 | poradie kl = 41 | poradie ph = 41 | nrsr id = 671 | stav = nz | pozn = 20. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Denisy Sakovej.<br />21. 3. 2020: Mandát náhradníka na neuplatňovaný mandát Denisy Sakovej zaniknutý (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 9).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Zdenko | Svoboda | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = | počet ph = 941 | podiel ph = 0.17 | poradie kl = 42 | poradie ph = 42 | nrsr id = 1087 | stav = nz | pozn = 20. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Jána Richtera.<br />21. 3. 2020: Mandát náhradníka na neuplatňovaný mandát Jána Richtera zaniknutý (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 9).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Branislav | Ondruš | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = | počet ph = 4189 | podiel ph = 0.79 | poradie kl = 43 | poradie ph = 43 | nrsr id = 814 | stav = nz | pozn = 20. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Petra Žigu.<br />21. 3. 2020: Mandát náhradníka na neuplatňovaný mandát Petra Žigu zaniknutý (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 9).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Pavol | Goga | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = | počet ph = 1161 | podiel ph = 0.22 | poradie kl = 44 | poradie ph = 44 | nrsr id = 738 | stav = nz | pozn = 20. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Ladislava Kamenického.<br />21. 3. 2020: Mandát náhradníka na neuplatňovaný mandát Ladislava Kamenického zaniknutý (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 9).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Mária | Janíková | odkaz = | strana = SMER-SD | klub = | počet ph = 1461 | podiel ph = 0.27 | poradie kl = 45 | poradie ph = 45 | nrsr id = 818 | stav = nz | pozn = 20. 3. 2020: Nastúpila ako náhradník na neuplatňovaný mandát Ľubice Laššákovej.<br />21. 3. 2020: Mandát náhradníka na neuplatňovaný mandát Ľubice Laššákovej zaniknutý (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 9).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Radovan | Marcinčin | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 2418 | podiel ph = 0.33 | poradie kl = 47 | poradie ph = 54 | nrsr id = 1089 | stav = n | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Igora Matoviča.<br />22. 6. 2021: Mandát náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Igora Matoviča zanikol z dôvodu nastúpenia na zaniknutý mandát poslanca Jána Heráka (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 620).<br />22. 6. 2021: Nastúpil na zaniknutý mandát poslanca Jána Heráka (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 620).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Marek | Šefčík | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 3917 | podiel ph = 0.54 | poradie kl = 48 | poradie ph = 55 | nrsr id = 1090 | stav = n | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Jána Budaja.<br />1. 9. 2021: Mandát náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Jána Budaja zanikol z dôvodu nastúpenia na zaniknutý mandát poslanca Jozefa Bubnára (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 674 ).<br />1. 9. 2021: Nastúpil na zaniknutý mandát poslanca Jozefa Bubnára (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 674).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Juraj | Gyimesi | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 2370 | podiel ph = 0.32 | poradie kl = 49 | poradie ph = 56 | nrsr id = 1091 | stav = n | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Jaroslava Naďa.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Richard | Nemec | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 2917 | podiel ph = 0.40 | poradie kl = 50 | poradie ph = 57 | nrsr id = 1092 | stav = n | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Eduarda Hegera.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Sebastián | Kozarec | odkaz = nz | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 1058 | podiel ph = 0.14 | poradie kl = 51 | poradie ph = 58 | nrsr id = 1093 | stav = n | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Mareka Krajčího.<br />12. 3. 2021: Mandát náhradníka na neuplatňovaný mandát Mareka Krajčiho zaniknutý (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 463).<br />22. 6. 2021: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 620).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Vojtech | Tóth | odkaz = Vojtech Tóth (politik) | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 1969 | podiel ph = 0.27 | poradie kl = 52 | poradie ph = 59 | nrsr id = 1094 | stav = n | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Jána Mičovského.<br />8. 6. 2021: Mandát náhradníka na neuplatňovaný mandát Jána Mičovského zaniknutý (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 613).<br />1. 9. 2021: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Jána Budaja (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 674).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Vladimír | Zajačik | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 1036 | podiel ph = 0.14 | poradie kl = 53 | poradie ph = 60 | nrsr id = 1095 | stav = n | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Romana Mikulca.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jozef | Hlinka | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 2518 | podiel ph = 1.06 | poradie kl = 17 | poradie ph = 18 | nrsr id = 1096 | stav = n | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Milana Krajniaka.<br />17. 3. 2021: Mandát náhradníka na neuplatňovaný mandát Milana Krajniaka zaniknutý (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 473).<br />9. 4. 2021: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Milana Krajniaka (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 506).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Eva | Hudecová | odkaz = | strana = SME RODINA | klub = SME RODINA | počet ph = 4999 | podiel ph = 2.10 | poradie kl = 18 | poradie ph = 19 | nrsr id = 1097 | stav = n | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Štefana Holého.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Miroslav | Žiak | odkaz = | strana = SaS | klub = SaS | počet ph = 3635 | podiel ph = 2.02 | poradie kl = 16 | poradie ph = 16 | nrsr id = 1098 | stav = n | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Richarda Sulíka.<br />23. 3. 2021: Mandát náhradníka na neuplatňovaný mandát Richarda Sulíka zaniknutý (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 478).<br />1. 4. 2021: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Richarda Sulíka (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 496).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Milan | Laurenčík | odkaz = | strana = SaS | klub = SaS | počet ph = 1245 | podiel ph = 0.69 | poradie kl = 17 | poradie ph = 17 | nrsr id = 847 | stav = n | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Branislava Grӧhlinga.<br />25. 3. 2021: Mandát náhradníka na neuplatňovaný mandát Branislava Gröhlinga zaniknutý (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 483).<br />1. 4. 2021: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Branislava Gröhlinga (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 496).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Marek | Antal | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = SaS | počet ph = 1884 | podiel ph = 1.13 | poradie kl = 13 | poradie ph = 14 | nrsr id = 1099 | stav = nz | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Veroniky Remišovej.<br />1. 7. 2020: Mandát náhradníka na neuplatňovaný mandát Veroniky Remišovej zaniknutý (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 155).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Alexandra | Pivková | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = ZA ĽUDÍ | počet ph = 1836 | podiel ph = 1.10 | poradie kl = 14 | poradie ph = 15 | nrsr id = 1100 | stav = n | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpila ako náhradníčka na neuplatňovaný mandát Márie Kolíkovej.<br />23. 3. 2021: Mandát náhradníčky na neuplatňovaný mandát Márie Kolíkovej zaniknutý (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 482).<br />1. 4. 2021: Nastúpila ako náhradníčka na neuplatňovaný mandát poslankyne Márie Kolíkovej (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 496).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Peter | Cseh | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 1678 | podiel ph = 0.23 | poradie kl = 54 | poradie ph = 61 | nrsr id = 1101 | stav = nz | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Lukáša Kyselicu.<br />13. 8. 2020: Mandát poslanca zanikol uplatnením mandátu poslanca Lukáša Kyselicu (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 179).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Roman | Foltin | odkaz = | strana = SaS | klub = SaS | počet ph = 1238 | podiel ph = 0.69 | poradie kl = 18 | poradie ph = 18 | nrsr id = 1102 | stav = n | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Martina Klusa.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Radovan | Sloboda | odkaz = | strana = SaS | klub = SaS | počet ph = 1863 | podiel ph = 1.03 | poradie kl = 19 | poradie ph = 19 | nrsr id = 1103 | stav = n | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Jána Oravca.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Radovan | Kazda | odkaz = | strana = SaS | klub = SaS | počet ph = 1821 | podiel ph = 1.01 | poradie kl = 20 | poradie ph = 20 | nrsr id = 1104 | stav = n | pozn = 22. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Karola Galeka.}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Viera | Leščáková | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = ZA ĽUDÍ | počet ph = 2395 | podiel ph = 1.44 | poradie kl = 15 | poradie ph = 16 | nrsr id = 1105 | stav = nz | pozn = 23. 3. 2020: Nastúpila ako náhradníčka na neuplatňovaný mandát Michala Luciaka.<br />21. 7. 2021: Jej mandát náhradníčky zanikol uplatnením si mandátu poslancom Michalom Luciakom (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 643).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Rastislav | Jílek | odkaz = | strana = OĽANO | klub = OĽANO | počet ph = 1522 | podiel ph = 0.21 | poradie kl = 55 | poradie ph = 62 | nrsr id = 1106 | stav = nz | pozn = 24. 3. 2020: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát Martina Fecku.<br />15. 7. 2021: Mandát poslanca zanikol uplatnením mandátu poslanca Martina Fecka (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 638).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Miriam | Šuteková | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = ZA ĽUDÍ | počet ph = 1428 | podiel ph = 0.85 | poradie kl = 16 | poradie ph = 17 | nrsr id = 1107 | stav = n | pozn = 2. 7. 2020: Nastúpila ako náhradníčka na neuplatňovaný mandát poslankyne Veroniky Remišovej (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 155).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Andrea | Letanovská | odkaz = | strana = ZA ĽUDÍ | klub = ZA ĽUDÍ | počet ph = 4297 | podiel ph = 2.58 | poradie kl = 17 | poradie ph = 18 | nrsr id = 1108 | stav = nz | pozn = 2. 7. 2020: Nastúpila ako náhradníčka na neuplatňovaný mandát poslanca Vladimíra Ledeckého (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 155).<br />7. 4. 2021: Mandát náhradníka na neuplatňovaný mandát Vladimíra Ledeckého zaniknutý (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 504).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Jozef | Kanuščák | odkaz = | strana = SaS | klub = SaS | počet ph = 961 | podiel ph = 0,53 | poradie kl = 24 | poradie ph = 24 | nrsr id = 1111 | stav = n | pozn = 19. 4. 2022: Nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Ondreja Dostála (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 1041 a 1042).}} {{Zoznam poslancov NR SR/položka | 2020 | Slavěna | Vorobelová | odkaz = | strana = ĽSNS | klub = N | počet ph = 5 158 | podiel ph = 2,24 | poradie kl = 16 | poradie ph = 19 | nrsr id = 1112 | stav = n | pozn = 19. 4. 2022: Nastúpila ako náhradníčka na uprázdnený mandát poslanca Mariana Kotlebu (Rozhodnutie predsedu NR SR č. 1045).}} }} ;Legenda {{legenda|#E0EEE0|N: Poslanec, ktorý získal mandát z pozície náhradníka, tzn. nastúpil za iného poslanca.}} {{legenda|#EED5D2|Z: Poslanec, ktorý sa vzdal mandátu, mandát mu zanikol alebo mandát neuplatňuje. Na jeho miesto nastúpil náhradník.}} Zdroje: <ref name="susr-zvoleni-poslanci" /><ref name="susr-vysledky-ph" /><ref name="nrsr-zmeny-v-zlozeni" /><ref name="nrsr-kluby" /><ref name="rozhodnutie-1" /><ref name="rozhodnutie-2" /><ref name="rozhodnutie-3" /><ref name="rozhodnutie-4" /><ref name="rozhodnutie-5" /><ref name="rozhodnutie-6" /><ref name="rozhodnutie-9" /><ref name="rozhodnutie-10" /><ref name="rozhodnutie-11" /><ref name="rozhodnutie-155" /><ref name="rozhodnutie-179" /><ref name="rozhodnutie-426" /><ref name="rozhodnutie-463" /><ref name="rozhodnutie-473" /><ref name="rozhodnutie-478" /><ref name="rozhodnutie-482" /><ref name="rozhodnutie-483" /><ref name="rozhodnutie-496" /><ref name="rozhodnutie-504" /><ref name="rozhodnutie-506" /><ref name="rozhodnutie-613" /><ref name="rozhodnutie-619" /><ref name="rozhodnutie-620" /><ref name="rozhodnutie-638" /><ref name="rozhodnutie-643" /><ref name="rozhodnutie-673" /><ref name="rozhodnutie-674" /><ref name="rozhodnutie-1041" /><ref name="rozhodnutie-1042" /><ref name="rozhodnutie-1044" /><ref name="rozhodnutie-1045" /> == Poznámky == {{Referencie|2|skupina=p}} == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="susr-zvoleni-poslanci">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do Národnej rady SR 2020 : Súbory na stiahnutie : Zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky | url = https://www.volbysr.sk/sk/download.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-03 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="susr-vysledky-ph">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do Národnej rady SR 2020 : Súbory na stiahnutie : Zmenené poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania za postupujúce politické subjekty | url = https://www.volbysr.sk/sk/download.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-03 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="nrsr-zmeny-v-zlozeni">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zmeny v zložení NR SR : 8. volebné obdobie | url = https://www.nrsr.sk/web/?sid=poslanci/zmeny | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2020-03-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-20 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="nrsr-kluby">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanecké kluby NR SR : 8. volebné obdobie | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/zoznam&CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2020-03-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-20 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="nrsr-volba-predsedu">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hlasovanie : Návrh na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 6) : Zápisnica o voľbe predsedu NR SR | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=43694 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2020-03-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-20 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="nrsr-volba-podpredsedov-1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hlasovanie : Návrh na voľbu podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 8) : Zápisnica o voľbe podpredsedov NR SR | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=43695 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2020-03-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-20 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="nrsr-volba-podpredsedov-2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hlasovanie : Návrh na voľbu podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 25) : Zápisnica o voľbe podpredsedov NR SR | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=43727 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2020-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-27 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="tasr-ustanovujuca-schodza">{{Citácia periodika | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Novým predsedom NR SR je Boris Kollár, poslanci sa zídu opäť v utorok | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/a-danko-otvoril-rokovanie-zacala-sa-u/454064-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-20 | dátum prístupu = 2020-03-20 }}</ref> <ref name="rozhodnutie-1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= | meno= | titul=Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1 | url=https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8381 | dátum vydania=2020-03-11 | dátum prístupu=2021-03-22 | vydavateľ=Národná rada SR | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="rozhodnutie-2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= | meno= | titul=Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 2 | url=https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8383 | dátum vydania=2020-03-18 | dátum prístupu=2021-03-22 | vydavateľ=Národná rada SR | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="rozhodnutie-3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= | meno= | titul=Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 3 | url=https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8384 | dátum vydania=2020-03-18 | dátum prístupu=2021-03-22 | vydavateľ=Národná rada SR | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="rozhodnutie-4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= | meno= | titul=Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 4 | url=https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8385 | dátum vydania=2020-03-19 | dátum prístupu=2021-03-22 | vydavateľ=Národná rada SR | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="rozhodnutie-5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= | meno= | titul=Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 5 | url=https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8386 | dátum vydania=2020-03-20 | dátum prístupu=2020-03-27 | vydavateľ=Národná rada SR | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="rozhodnutie-6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= | meno= | titul=Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 6 | url=https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8382 | dátum vydania=2020-03-20 | dátum prístupu=2020-03-27 | vydavateľ=Národná rada SR | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="rozhodnutie-9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= | meno= | titul=Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 9 | url=https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8394 | dátum vydania=2020-03-23 | dátum prístupu=2020-03-27 | vydavateľ=Národná rada SR | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="rozhodnutie-10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= |meno= | titul=Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 10 | url=https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8395 | dátum vydania=2020-03-23 | dátum prístupu=2020-03-27 | vydavateľ=Národná rada SR | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="rozhodnutie-11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= | meno= | titul=Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 11 | url=https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8396 | dátum vydania=2020-03-23 | dátum prístupu=2020-03-27 | vydavateľ=Národná rada SR | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="rozhodnutie-155">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= | meno= | titul=Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 155 | url=https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8551 | dátum vydania=2020-07-02 | dátum prístupu=2021-03-22 | vydavateľ=Národná rada SR | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="rozhodnutie-179">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= | meno= | titul=Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 179 | url=https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8578 | dátum vydania=2020-08-13 | dátum prístupu=2021-03-22 | vydavateľ=Národná rada SR | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="rozhodnutie-426">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= | meno= | titul=Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 426 | url=https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8856 | dátum vydania=2021-02-24 | dátum prístupu=2021-03-22 | vydavateľ=Národná rada SR | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="rozhodnutie-463">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= | meno= | titul=Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 463 | url=https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8893 | dátum vydania=2021-03-15 | dátum prístupu=2021-03-22 | vydavateľ=Národná rada SR | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="rozhodnutie-473">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= | meno= | titul=Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 473 | url=https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8903 | dátum vydania=2021-03-17 | dátum prístupu=2021-03-22 | vydavateľ=Národná rada SR | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="rozhodnutie-478">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 478 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8908 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2021-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="rozhodnutie-482">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 482 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8912 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2021-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="rozhodnutie-483">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 483 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8913 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2021-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="rozhodnutie-496">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 496 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8974 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2021-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="rozhodnutie-504">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 504 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=8936 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2021-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="rozhodnutie-506">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 506 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=9049 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2021-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="rozhodnutie-613">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 613 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=9052 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2021-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="rozhodnutie-619">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 619 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=9061 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2021-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="rozhodnutie-620">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 620 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=9062 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2021-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="rozhodnutie-638">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 638 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=9079 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2021-07-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="rozhodnutie-643">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 643 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=9090 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2021-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="rozhodnutie-673">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 673 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=9120 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2021-08-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="rozhodnutie-674">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 674 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=9121 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2021-08-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="rozhodnutie-1041">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1041 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=9509 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2022-04-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="rozhodnutie-1042">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1042 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=9506 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2022-04-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="rozhodnutie-1044">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1044 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=9513 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2022-04-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="rozhodnutie-1045">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1045 | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=9507 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2022-04-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020]] * [[vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021]] * [[vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021]] == Externé odkazy == * [https://www.volbysr.sk/sk/data01.html Výsledky volieb do NR SR v roku 2020] na webe Štatistického úradu SR * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=0&CisObdobia=8 Abecedný zoznam poslancov NR SR] * [https://www.nrsr.sk/web/?sid=poslanci/zmeny Chronológia zmien v zložení NR SR] * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/zoznam&CisObdobia=8 Poslanecké kluby NR SR] * [https://www.teraz.sk/slovensko/a-danko-otvoril-rokovanie-zacala-sa-u/454064-clanok.html Reportáž z ustanovujúcej schôdze NR SR] na portáli teraz.sk TASR * [https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/1 Videozáznam a prepis vystúpení z ustanovujúcej schôdze NR SR] * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&CisObdobia=8&CisSchodze=1&ShowCisloSchodze=False Prehľad hlasovaní na ustanovujúcej schôdzi NR SR] {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)|stav=collapsed}} [[Kategória:Zoznamy poslancov NR SR]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2024)| ]] ozwb1zxveldysjn6y9xqdua7p308h1p Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality 10 653292 7416809 7416497 2022-07-28T20:16:44Z PeterWiki3 212380 obr. wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[Ruská invázia na Ukrajinu]] * [[COVID-19]] ** [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|na Slovensku]] ** [[Vakcína proti chorobe COVID-19|vakcíny]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Pelješac_bridge_-_Most_Pelješac_-_Croatia_-_2022-06-16.jpg | popis = [[Most Pelješac]] }} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2022-mm-dd | text | zdroj = URL alebo {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2022-07-26 | [[Chorvátsko]] otvorilo [[Most Pelješac]] ponad Malostonský záliv, sprístupňujúci najjužnejšiu časť chorvátskej [[Dalmácia|Dalmácie]] s historickým mestom [[Dubrovník]], od zvyšku krajiny oddelenú [[Neum|neumským koridorom]] na území [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Chorvátsko otvorilo dlho očakávaný most Pelješac | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22970244/chorvatsko-otvorilo-dlho-ocakavany-most-peljesac | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-26}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2022-07-12 | kozmické agentúry [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], [[Európska vesmírna agentúra|ESA]] a [[Canadian Space Agency|CSA]] zverejnili prvú sériu vedeckých snímok z [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba|Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dunbar | meno = Brian | | url = https://www.nasa.gov/webbfirstimages | titul = First Images from the James Webb Space Telescope dátum prístupu = 2022-07-13}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2022-07-08 | bývalý japonský premiér [[Šinzó Abe]] zomrel po streľbe počas volebného prejavu v meste [[Nara (Nara)|Nara]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR | odkaz na autora = | titul = Japonský expremiér Šinzó Abe po atentáte zomrel | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/633061-japonsky-expremier-abe-sa-zrejme-stal-obetou-atentatu/ | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-08 | dátum prístupu = 2022-07-08 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2022-06-28 | ministri [[Ján Budaj]] (životné prostredie) a [[Richard Sulík]] (hospodárstvo) neboli odvolaní zo svojich postov vo [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vláde Eduarda Hegera]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = J. Budaj ostáva vo funkcii šéfa envirorezortu, plénum ho neodvolalo | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/j-budaj-ostava-vo-funkcii-sefa-envir/644120-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-06-28 }} {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanci podržali R. Sulíka vo funkcii ministra hospodárstva | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-podrzali-r-sulika-vo-funkcii/644121-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-06-28 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2022-06-25 | [[Medzinárodná organizácia Frankofónie|frankofónne]] západoafrické štáty [[Gabon]] a [[Togo]] sa stali novými členmi [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]] (Commonwealth). | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Britské Spoločenstvo národov prijalo nových členov - Gabon a Togo | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/britske-spolocenstvo-narodov-prijalo/643513-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-25 | dátum prístupu = 2022-06-28}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2022-06-24 | [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd USA]] zrušil federálne ústavné právo na [[interrupcia|interrupciu]], zavedené rozhodnutím v prípade „[[Roe v. Wade|Roeová verzus Wade]]“ v roku 1973. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Najvyšší súd USA ukončil ústavné právo na interrupciu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/najvyssi-sud-usa-ukoncil-ustavne/643314-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-06-25 }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2022|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|26|1919|07|26 | osoba = [[James Lovelock]] | popis = britský ekológ, autor teórie Gaia}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|25|1944|10|15 | osoba = [[David Trimble]] | popis = britský politik, držiteľ Nobelovej ceny za mier a prvý britský minister pre Severné Írsko}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|24|1941|07|29 | osoba = [[David Warner]] | popis = anglický herec}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|15|1935|11|25 | osoba = [[Ivan Bajo]] | popis = slovenský horolezec, publicista, ilustrátor a vysokoškolský pedagóg}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|14|1926|01|01 | osoba = [[Teodor Münz]] | popis = slovenský filozof, špecialista na dejiny slovenskej a nemeckej filozofie}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|11|1933|01|28 | osoba = [[Erik Hornung]] | popis = švajčiarsky egyptológ a univerzitný profesor}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|10|1962|05|10 | osoba = [[Anvar Čingizoglu]] | popis = azerbajdžanský spisovateľ, prozaik, scenárista a publicista}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|10|1934|03|08 | osoba = [[Ján Solovič]] | popis = slovenský spisovateľ a dramatik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|08|1954|09|21 | osoba = [[Šinzó Abe]] | popis = japonský politik, bývalý predseda vlády}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|03|1933|08|23 | osoba = [[Robert Curl]] | popis = americký fyzikálny chemik, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> ra88eup350bm7nf4gxw5t1n8gl1vfm5 Diskusia s redaktorom:Gateshebe 3 656994 7416987 7412008 2022-07-29T11:01:06Z Teslaton 12161 /* Kvalita fotografií */ nová sekcia wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:<span style="color:#0055A4; font-family:Roboto"><span style="display:none;">Diskusia s redaktorom:</span>'''Gateshebe'''</span>}} {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Archív}} == Lovci peňazí == {{Urgentne upraviť autor|Lovci peňazí}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:20, 6. január 2022 (UTC) == Adjacent stations == Hi there, noticed you had a template for adjacent stations in skwiki. In case you might be interested, there is a full Wikidata/Lua version here which does not need any data. https://commons.wikimedia.org/wiki/Template:Adjacent_stations --[[Redaktor:Bouzinac|Bouzinac]] ([[Diskusia s redaktorom:Bouzinac|diskusia]]) 20:20, 10. január 2022 (UTC) == Presuny externých odkazov do inline referencií == Zdravím. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jana_O%C4%BEhov%C3%A1&diff=prev&oldid=7297975][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anna_Javorkov%C3%A1&diff=prev&oldid=7297757], zrejme aj ďalšie: nepresúvaj pls. šablóny externých odkazov ako {{tl|csfd meno}}, {{tl|imdb meno}} a pod. zo sekcie kam patria (''Externé odkazy'') do podoby inline ref, ide o nežiadúce zásahy. Výstup tých šablón jednak nemá formu [[bibliografická citácia|bibliografickej citácie]] (keďže ide o [[:Kategória:Šablóny externých odkazov|šablóny externých odkazov]], nie o [[:Kategória:Šablóny pre citáciu|citačné šablóny]]), v druhom rade ČSFD aj IMDb sú dobrovoľnícky vytvárané zdroje a ako také nie sú [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivými zdrojmi]] pre dokladanie tvrdení v článkoch. Vráť pls. túto konkrétnu vec v dotknutých čl. do pôvodného stavu, inak nezostane než hromadne revertnúť tie čl. do stavu pred tvojimi zásahmi. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:36, 11. január 2022 (UTC) :Zdravím, OK. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 20:26, 11. január 2022 (UTC) == Diagramy rodokmeňov == Zdravím. Ad [[:File:Oteckovia - rod. Bieliková.svg]]: nie je zrejme nutné ani žiadúce (čo sa jednoty formy týka) generovať diagramy rodokmeňov ako obrázky s vlastným ad-hoc štýlovaním. Aj keď ide o použitie v čl. o seriáli (fikcia), mala by sa dať využiť niektorá štandardná stromová/rodokmeňová šablóna ({{tl|Rodokmeň}}, {{tl|Rodokmeň predkov}}, {{tl|Klad}}). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:57, 21. január 2022 (UTC) :Zdravím, OK. Vďaka. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 15:26, 24. január 2022 (UTC) == Zámok Commarque == Ahoj, máš referenciu k dejinám zámku, svp?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:37, 30. január 2022 (UTC) :Zdravím, referenciu k dejinám nemám, preložil som to z angličtiny. Čo je „svp“? <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 17:44, 30. január 2022 (UTC) ::Pardon, toto mi trochu ušlo. SVP = s'il vous plaît.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:46, 7. február 2022 (UTC) :::Vďaka za odpoveď. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 20:09, 7. február 2022 (UTC) == Vreskot == Ahoj, oprav, prosim, spätné linky na názvy Vreskotov pred presunom. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:46, 7. február 2022 (UTC) :Zdravím. Aj by som opravil, len neviem čo myslíte pod pojmom spätné linky. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 20:09, 7. február 2022 (UTC) ::Myslím tym linky na pôvodný názov, viz: [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem/Vreskot_(2022) sem]. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:14, 7. február 2022 (UTC) :::Myslíte takto? <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 20:54, 7. február 2022 (UTC) == Šablóna db == Ahoj, keď navrhuješ článok na rýchlo zmazanie, nechaj tam prosím aj obsah článku - čiže len na začiatok článku pridaj šablónu db. Je to potom pre správcov jednoduchšie, ďakujem. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 11:57, 10. február 2022 (UTC) :Zdravím, OK. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 11:58, 10. február 2022 (UTC) == Šablóny experimentov (2) == Nazdar. Nadväzujem na [[Diskusia s redaktorom:Gateshebe/Archív2021#Šablóny experimentov|rovnomennú sekciu]] z minulého roku. Tzn. ešte raz: „experiment“ je napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7319001 toto]. Normálne písanie článku, ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jaroslav_N%C4%9Bme%C4%8Dek&action=history], hoci trebárs nie sú ok všetky náležitosti a dotyčný odstránil údržbovú š., ''experimentom nie je''. Rovnako š. {{tl|Zobraz náhľad}} je tu hodne predčasná – jednak šlo zo strany redaktora len o 4 dodatočné úpravy (mimo samotného založenia čl.), čo je úplne normálne a podarí bežne sa komukoľvek. V druhom rade, špeciálne pri úvodných dolaďovačkách je dobré ľuďom nechať nejaký priestor. Tá šablóna prichádza do úvahy, pokiaľ niekto dlhodobejšie chŕli množstvá drobných úprav. Prebehni si pls. [[Wikipédia:Predpokladajte dobré úmysly]] a jednaj pokiaľ možno s ľuďmi, ktorí sa zjavne snažia o +/- normálne úpravy (hoci im to trebárs nejde ideálne), podľa toho. V opačnom prípade radšej prenechaj interakciu s ľuďmi na iných patrolujúcich, pretože tamten prístup je skôr nahnevávajúci/demotivujúci. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 13. február 2022 (UTC) :Zdravím, najskor by som Vás chcel poprosiť, aby ste mi na moju diskusnú stránku nevkládali žiadne pohoršujúce ani vulgárne slová, resp. nevkládali odkazy na taktiež „nevhodné“ stránky. Dovolil som si preto Vašu úpravu čiastočne pozmeniť. Ďakujem. ::Ako pokojne sa zabávaj reformuláciou bežných hovorových výrazov, je to ale vcelku smiešne. Zvlášť s ohľadom na vlastnú históriu vulgárnych osobných útokov, čo je úplne iný level (všimni si, že tu tie výrazy v rovine osobného útoku použité neboli ani raz). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:56, 13. február 2022 (UTC) :::Neviem, odkial ste „vyhrabli“ to slovo - „zabávaj“, lebo ja sa vobec nezabávam. Ja som s Vami viedol normálnu komunikáciu. :::Možno som používal osobné útoky, ale nikdy som nepoužíval Vami napísané ani podobné slová. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 17:06, 13. február 2022 (UTC) :K druhej časti Vám poviem len tolko, že Vami navrhovaný [[Wikipédia:Predpokladajte dobré úmysly|článok]] si prečítam a šablónu {{tl|Zobraz náhľad}} budem používať len v prípade na to vhodnom. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 16:35, 13. február 2022 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7319381]: tu tiež – použitý zdroj, databázu archINFORM, autor uviedol (akurát nie vo forme inline cit.). Významnosť nie je sporná, ďalších X zdrojov k jednotlivým realizáciám je na jedno hľadanie googlom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:24, 14. február 2022 (UTC) :To je môžné, avšak je uvedený iba jeden zdroj. Nemusia byť minimálne dva? <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 13:26, 14. február 2022 (UTC) ::Jasné, je žiadúce, aby bolo zdrojov viacero, no znova, nie je nutné riešiť to striktne formalisticky. Ak ide o bezospornú tému, kde je zrejmé, že 1. použitý zdroj je spoľahlivý (tzn. nie primárny, nie triviálna zmienka, nie crowdsourced, atď.), 2. ďalšie zdroje zjavne existujú; nie je úplne nutné to zaplaviť plejádou údržbových š. Ak tak radšej prípadnú ďalšiu/ďalšie cit. doplniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:36, 14. február 2022 (UTC) :::OK. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 13:56, 14. február 2022 (UTC) == Rozlišovacia stránka „De facto (rozlišovacia stránka)“ == Ahoj, táto rozlišovacia stránka podľa mňa nie je nutná z dôvodu, že sú tam len dva výrazy, politicko-diskusná relácia [[De Facto (televízna relácia)|De Facto]] je oproti latinskému výrazu [[de facto]] okrajový význam a preto to postačí vyriešiť šablónou {{tl|Pozri}} [[Špeciálne:Diff/7332665|takto]]. Ak by šlo o zhruba rovnocenné výrazy alebo by nebolo isté, ktorý z nich dvoch uprednostniť, rozlišovacia stránka by mala byť založená na názve [[de facto]] a odtiaľ viesť na článok o latinskom výraze a o relácii. Navyše tuto je názov relácie ''De Facto'' písaný s veľkým „F“, zatiaľ čo latinský výraz sa píše vždy s malým „f“.--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 18:21, 12. marec 2022 (UTC) :Zdravím, OK. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 19:13, 12. marec 2022 (UTC) == Henry Sanfourche == Ahoj, všimol som si, že si [[Špeciálne:Diff/7333235|touto úpravou]] odstránil citácie a nahradil to šablónou {{tl|Preklad}}. Akurát, že odporúčaný postup je ponechať aj citácie z pôvodného článku, pričom ak si ich neoveril, treba k nim prilepiť šablónu {{tl|Prebraná citácia}} týmto spôsobom: ''Počas vlády [[Rezá Šáh Pahlaví|Rezu Šáha Pahlavího]] sa Iránu podarilo vymaniť spod zahraničného ekonomického vplyvu, získať plnú kontrolu nad svojím národným hospodárstvom, prísne zregulovať zahraničný obchod a nastoliť trend intenzívnej industrializácie a modernizácie krajiny, ktorej jedným z najvýznamnejších úspechov bolo vybudovanie transiránskej železnice bez akéhokoľvek zahraničnej finančnej účasti.''<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = REZA SHAH (Ruled 1925-1941) | Priezvisko = Lorentz | Meno = John Henry | OdkazNaAutora = | Rok = 2007 | Titul = Historical Dictionary of Iran | Vydanie = 2. | Miesto = Lanham, MD; Toronto; Plymouth | Vydavateľ = Scarecrow Press | Strany = 274-275 | ISBN = 978-0-8108-5330-0 }}{{Prebraná citácia}}</ref> {{Referencie}} Síce si to vyžaduje trochu viac práce, no zvyšuje to informačnú hodnotu článku pre čitateľa. Navyše v tomto prípade tam tie citácie už boli pridané, takže pokojne stačilo prilepiť túto šablónu.--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 02:22, 15. marec 2022 (UTC) :Zdravím. Citácie som neodstránil. Boli to obyčajné referencie, ktoré som „nahradil“ preloženým textom z cswiki. Čiže, nemohol som tam nehať referencie, ktoré k preloženému textu nepatria. Preto som tam namiesto pôvodne vložených referencií, vložil šablónu {{tl|Preklad}}. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 04:43, 15. marec 2022 (UTC) ::To je v&nbsp;poriadku, chcel som len dať do pozornosti, že tu možno kopírovať referencie aj do prekladu a&nbsp;k&nbsp;nim dávať šablónu {{tl|Prebraná citácia}}. {{Úsmev|:-)}} <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 11:56, 15. marec 2022 (UTC) :::Vy ste to mysleli takto, už chápem. Vďaka. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 12:02, 15. marec 2022 (UTC) == Rollback == Ahoj Gateshebe, požiadaj si o právo [[Wikipédia:Rollback|rollback]], výrazne Ti to zjednoduší prácu.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:15, 21. marec 2022 (UTC) :{{re|Pe3kZA|s=1}} Tu by som ešte nejaký čas počkal, trend je pozitívny, no je tu aj nezanedbateľná história problematických vlastných úprav aj údržbových zásahov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:58, 21. marec 2022 (UTC) ::{{ping|Teslaton|s=1}}Verím, že sa poučil a nebude túto utilitu zneužívať.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:19, 21. marec 2022 (UTC) :::{{re|Pe3kZA|s=1}} Je to stále skôr na drobnohľad, zásahy bývajú mechanické a nie vždy adekvátne situácii. Nepovažujem to v takom stave za dobrý nápad. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:26, 21. marec 2022 (UTC) == Priezviská == Nechce sa mi to všetko opravovať a je mi to skoro jedno, ale pre informáciu. Priezviská majú mať vždy MINIMÁLNE dva články: * jeden, v ktorom je zoznam konkrétnych celých mien (tých môžu byť stovky) a to spravidla priamo v rozlišovačke alebo v samostatnom článku s odkazom z rozlišovačky, * a jeden, v ktorom je vysvetlené priezvisko ako také, jeho história a podobne (a môže, ale nemusí, tam byť aj VÝBEROVÝ zoznam konkrétnych mien alebo nejaký odkaz na ten zoznam). Ono to na prvý pohľad nemusí byť zrejmé, prečo sa to takto delí, ale dôvod je ten, že to prvé nahrádza to, čo sú v tlačenej encyklopédii pod sebou napísané heslá typu: Novák, Peter; Novák, Jaroslav; Novák, František a podobne, čiže keď niekto hľadá NOVÁK (ako skratku mena, ktoré hľadá), tak si vyberie jednu z týchto možností. A na to je v tejto wikipédii rozlišovačka pre slovo Novák. <br> Takže to, čo si mal predtým, bolo správne a to, kam si to teraz presunul nie je správne. Keď je totiž článok len o priezvisku, tak tam by ideálne mal byť (i keď zatiaľ nie je) dlhý text o priezvisku a aj keby tam bol na konci zoznam mien, tak bežný čitateľ ho tam po tom vlastnom texte ani poriadne nenájde. Čiže sa fakticky stratí alebo sťaží prístup k informácii pre toho, kto hľadá nejakého konkrétneho Nováka a nezaujímajú ho zároveň omáčky o jeho priezvisku. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:145D:E1D0:280C:9304|2A02:AB04:3140:7400:145D:E1D0:280C:9304]] 16:41, 26. marec 2022 (UTC) :Priezvisko má mať jednu stránku, len keď má aj iný význam ma mať aj rozlišovačku. Keďže iný význam tam v mnohých prípadoch nie je, tak je to duplicita. Takže to robíš dobre že to presúvať na tvar bez zátvorky. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:A092:7E3:7CF4:FFB4|2A02:AB04:27BD:D900:A092:7E3:7CF4:FFB4]] 16:44, 26. marec 2022 (UTC) ::Nejde o druhý význam. Ide o rozlišovačku pre jednotlivé konkrétne osoby aj keď to slovo NEMÁ iné významy než to priezvisko. Rozlišujú sa tie jednotlivé osoby, nie to slovo. Myslite trochu prakticky. Hľadáte Františka Nováka, tak v normálnej encyklopédii to máte vyriešené tak, že je tam prehodený slovosled a pod sebou sú Nováci a teda to máte ako rozlišovačku. Ale keď to dáte do článku o priezvisku, kde bude hore história Novákov, tak na to, aby sa ten človek dopracoval k danému menu, musí čítať celý článok o jeho priezvisku. Proste dávate preč úplne elementárny prvok z encyklopédie, t.j. rýchle hľadanie konkrétneho mena podľa priezviska. ::Ešte inak povedané: Rozlišovačka pre slovo Novák je de facto článok o skratke Novák používanej ako náhrada za celé meno. Je to ako keby rozlišovačka skratky. Má to čisto praktické dôvody.[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:145D:E1D0:280C:9304|2A02:AB04:3140:7400:145D:E1D0:280C:9304]] 16:50, 26. marec 2022 (UTC) :::A je to zbytočné, stále je to duplicita. Na priezvisko stačí jeden článok. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:A092:7E3:7CF4:FFB4|2A02:AB04:27BD:D900:A092:7E3:7CF4:FFB4]] 16:59, 26. marec 2022 (UTC) :::: Aká duplicita? V tom článku o priezvisku ani nemajú a nemôžu byť všetky mená (to sú aj stovky mien). Tam patrí len výber mien alebo link na zoznam mien (rozlišovačku). Normálny článok nemá byť zoznam. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:145D:E1D0:280C:9304|2A02:AB04:3140:7400:145D:E1D0:280C:9304]] 17:05, 26. marec 2022 (UTC) Túto záležitosť bude musieť upraviť vzájomný konsenzus komunity, treba to predložiť na [[Wikipédia:Žiadosť o komentár|žiadosť o komentár]] (niečo možno skopírovať aj [[Redaktor:Lišiak/Priezviská|odtiaľto]]). Doteraz to bolo tak, že rozlišovacia stránka obsahovala zoznam známych nositeľov a článok o priezvisku obsahoval informácie o priezvisku (počet nositeľov ap.). Osobne nevidím dôvod to takto kúskovať, ale musí na tom byť širšia zhoda. Nateraz preto odporúčam obom stranám zdržať sa dodatočných editačných akcií v tejto veci. Čo sa týka obnovovania zmazaných stránok, nemá sa to robiť nakopírovaním pôvodného textu späť, ale požiadaním správcu, aby stránku obnovil, pretože tak sa stráca história úprav.--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 17:08, 26. marec 2022 (UTC) ::::: Áno majú tam byť len mená významných osobností nie všetky. Takže pri väčšine tých priezvisk čo tu máme budú maximálne 2 - 3 mena, niekde ani jedno, a to nie je zoznam. Doteraz to bolo zle a treba to opraviť, kde sa dá má byť rozlišovačka, kde nie článok bez zátvorky. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:A092:7E3:7CF4:FFB4|2A02:AB04:27BD:D900:A092:7E3:7CF4:FFB4]] 17:13, 26. marec 2022 (UTC) :::::: V článku o priezvisku majú byť len známe (rozumej: najznámejšie) osobnosti, ale my potrebujeme niekde aj zoznam všetkých (teda najznámejších + ostatných) a ten je v rozlišovačke. Nemôžeš zavádzať neporiadok len z toho dôvodu, že väčšinou (áno to máš pravdu) tu je ZATIAĽ napísané tak málo, že zoznam všetkých = zoznam najznámejších. Treba to mať tak, aby sa to nemuselo potom zas prerábať a by to bolo univerzálne platné. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:145D:E1D0:280C:9304|2A02:AB04:3140:7400:145D:E1D0:280C:9304]] 17:20, 26. marec 2022 (UTC) ::::::: Samozrejme že tam nemajú byť len najznámejšie, majú tam byť všetky encyklopedicky významné, a tie majú byť v článku o priezvisku, rozlišovačka je zbytočná, je to duplicita. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:A092:7E3:7CF4:FFB4|2A02:AB04:27BD:D900:A092:7E3:7CF4:FFB4]] 17:25, 26. marec 2022 (UTC) :::::::::: V nadpise tam je "známe". Známe neznamená všetky (encyklopedicky významné). Ak si pozrieš anglickú wikipédiu, niektorých mien sú doslova tisícky osôb, tie v žiadnom prípade nie sú všetky "známe". Toto by sa ale dalo zmeniť (teda by sa vyhodilo slovo známy z nadpisu), to ale nič memení na tom, že treba niekde niečo, kde sa človek priamo dostane na hľadané meno osoby a nie až po prečítaní omáčok (ktoré sa na sk wiki zatiaľ krátke, ale to nie je cieľový stav). Hľadanie konkrétne osoby je veľmi podstatná záležitosť v encyklopédii. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:145D:E1D0:280C:9304|2A02:AB04:3140:7400:145D:E1D0:280C:9304]] 17:30, 26. marec 2022 (UTC) {{ping|2a02:ab04:27bd:d900:a092:7e3:7cf4:ffb4|s=1}} Znova vyzývam jednu zo strán – redaktora [[Špeciálne:Príspevky/2a02:ab04:27bd:d900:a092:7e3:7cf4:ffb4|2a02:ab04:27bd:d900:a092:7e3:7cf4:ffb4]] – aby sa zdržal úprav v tejto veci pred tým, než komunita dospeje k zhode, že to treba zmeniť. Týka sa to vyše tisícky článkov o priezviskách, preto nemá zmysel to riešiť takouto „parizánčinou“ u vybraných priezvisk.--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 17:17, 26. marec 2022 (UTC) {{ping|2a02:ab04:27bd:d900:a092:7e3:7cf4:ffb4|2a02:ab04:3140:7400:145d:e1d0:280c:9304|s=1}} Prosím oboch, aby ste pokračovali v diskusii '''[[Wikipédia:Žiadosť o komentár/Priezviská#Diskusia|tu]]''', nech kolegovi Gateshebovi zbytočne nezaplavujeme redaktorskú diskusiu.--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 17:38, 26. marec 2022 (UTC) ::To sú ale dve rôzne témy (ak dobre pozerám), t.j. to, čo riešiš tam, nie je nevyhnutne toto. Treba dve diskusie. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:145D:E1D0:280C:9304|2A02:AB04:3140:7400:145D:E1D0:280C:9304]] 17:45, 26. marec 2022 (UTC) :::Táto diskusia sa týka tamojšieho bodu 3), otázky duplicity. Poňal som to tam zo širšia, nech sa už dorieši všetko, no to neznamená, že sa teraz treba vyjadrovať k&nbsp;celej veci. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 17:47, 26. marec 2022 (UTC) :::: Aha, už vidím. <u>''Pokračovanie: [[Wikipédia:Žiadosť o komentár/Priezviská#Diskusia]]''</u> == K šablóne Zastávka a súvisiacim náhradám == Nazdar. K súčasnej iniciatíve [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Gateshebe?offset=202204071453]: * prečo znova súkromná partizánčina? Prečo nedokážeš takéto veci normálne civilizovane rozdiskutovať, sformulovaním zámeru niekde v technickej kaviarni, wikiprojekte a pod., aby sa k tomu mohli vyjadriť viacerí, zapracovali sa pripomienky a až následne by sa to realizovalo? * prečo identifikátormi zastávok nie sú normálne priamo názvy zastávok/stránok (''„Trnavské mýto“''), ktorými by to potom šlo aj implicitne adresovať, bez nutnosti explicitne odovzdávať identifikátor, ale nejaké umelé poangličtené reťazce (''„trnavskemyto“'')? * prečo nechávaš články v stave s červenými chybami namiesto obsahu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jurajov_dvor&oldid=7348941] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 7. apríl 2022 (UTC) :Zdravím, :* nerozdiskutoval som to preto, lebo je to šablóna, ktorá automaticky nahradí zastaralé (už vložené) informácie. Určite je to lepšie, ako mať v článkoch napr. staré čísla trolejbusov, ktoré neplatia od 11.2021. :* pre lepší a rýchlejší zápis (bez nutnosti hladania diakritických a interpunkčných znamienok) :* články som nechal v stave s červenými chybami, lebo som na tú konkrétnu zastávku ešte nevytvoril šablónu. Všetky červené chyby sú už odstránené. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 15:44, 7. apríl 2022 (UTC) ::* akékoľvek hromadnejšie úpravy, kam toto spadá, je žiadúce avizovať (a počkať na prípadnú spätnú väzbu). Obzvlášť potom v prípade ako tento, kde už v minulosti boli výhrady k spracovaniu. ::* to nie je zmysluplný argument. To by sme mohli rovnako dobre vypustiť medzery a diakritiku odvšadiaľ (lebo veď ako bohovsky by sa potom všetko písalo na US klávesnici). Navyše tie identifikátory sa zadajú nárazovo raz, nebude sa nimi pracovať opakovane. ::* v takých prípadoch je vhodné postupovať opačne – najprv si pripraviť šablónu do potrebného stavu, až potom dopĺňať (podporované) volania ::* ad ''„Určite je to lepšie, ako mať v článkoch napr. staré čísla trolejbusov“'': ten problém by ale šiel rovnako dobre (manunálne) riešiť aj aktualizáciou samotných čánkov... Týmto je akurát presunutý do šablóny – tú bude rovnako potrebné udržiavať, navyše sa týmto riešením stratí história zmien liniek (pri otvorení staršej verzie čl. už nebude vidno linky z daného času, bude tam len stále rovnaké volanie š., generujúce aktuálny stav). Táto nevýhoda sa týka väčšiny centralizovaných riešení doťahovania dát na wiki, či už z WD alebo z dátových š. Preto sú to veci, ktoré je dobré najprv zvážiť a prediskutovať. ::--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:02, 7. apríl 2022 (UTC) :::* To nebolo myslené ako US klávesnica, len ako rýchlejšie zapisovanie. Jaké „identifikátory“? :::* Riešeiť to manuálne? - predstavte si: máte X článkov, v ktorých sú napr. zastaralé čísla liniek alebo názvy zastávok a teraz prehladávajte všetky články a všade manuálne prepisujte čísla liniek. To je zbytočné, keď je na to možné spraviť šablónu. Históriu zmien liniek, popr. zastávok je možné si pozreť v histórii šablóny. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 16:20, 7. apríl 2022 (UTC) ::::: To je to, netušíš čo je identifikátor, no púšťaš sa do návrhu architektúr doťahovania dát do článkov. Apelujem teda ešte raz: do budúcna pls. nerob takéto veci partizánsky – vždy najprv načrtni zámer v technickej kaviarni a postupuj podľa odozvy. Veci sa spoločnými silami často dajú vymyslieť zmysluplnejšie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:44, 8. apríl 2022 (UTC) ::::::A mohli by ste mi prosím Vás vysvetliť, čo ten identifikátor je? Vďaka. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 10:09, 8. apríl 2022 (UTC) :::::::Viď [[:cs:identifikátor]] alebo [[:en:identifier]]; v tomto prípade reťazec, identifikujúci zastávku, ktorým následne v šablóne adresuješ vyplúvaný obsah. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:43, 8. apríl 2022 (UTC) P.S.: na skwiki je zaužívané tykanie medzi redaktormi, tzn. pokiaľ na to nemáš nejaký špeciálny dôvod, nie je nutné mne ani ostatným vykať ::::::::Vďaka za odpoveď. K P.S. len tolko, že preferujem vykanie. Ďakujem za pochopenie. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 11:05, 8. apríl 2022 (UTC) :IMHO história liniek stačí len v šablónach a je otázne či vôbec tam. Informácie sú neozdrojované a podľa mňa mimo poslania Wikipédie ako encyklopédie. Určite by som ich neuvádzal v článkoch o uliciach a námestiach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:49, 8. apríl 2022 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Nejde o uvádzanie (ak si to náhodou pochopil tak, že volám po uvádzaní histórií zmien liniek v článku, tak nie, po tom nevolám), ide o principiálny problém s konzistentnosťou starších revízií článkov. Týka sa to rovnako napr. demografických údajov. Kým boli uvádzané priamo v článkoch, keď si si otvoril revíziu článku trebárs z 2008, videl si tam stav vrátane dotyčných údajov, ako videl článok čitateľ v 2008. Toto s rozširovaním dátových šablón (a iných dátových zdrojov) padá – keď si o 10r otvoríš revíziu článku z dneška, uvidíš namiesto zastávok (počtov obyvateľov, čokoľvek doťahované) z času vzniku tej revízie buď (v lepšom prípade) aktuálne údaje k roku 2032, v horšom (no pravdepodobnejšom) nejakú chybu, lebo sa medzičasom pomení štruktúra a/alebo spôsob dotazovania tých dát. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:44, 8. apríl 2022 (UTC) == Úpravy článku DragonFly BSD == Prepáčte, prečo ste na spomenutý článok dali šablónu Rýchle vymazanie, keď článok bol upravovaný za posledné 2 týždne viackrát? Smiem túto šablónu odstrániť i ja, alebo mám počkať na iného redaktora? [[Redaktor:Janhrach|Janhrach]] ([[Diskusia s redaktorom:Janhrach|diskusia]]) 06:15, 10. apríl 2022 (UTC) :{{Re|Janhrach}} Zdravím, šablónu {{tl|Db}} a {{tl|Urgentne upraviť}} som odstránil, nakolko je článok ozdrojovaný referenciami a prekladom. Nahradil som ich šablónami {{tl|Na úpravu}} a {{tl|Kategorizovať}}, lebo článok obsahuje mierne prekladové chyby v citačných šablónach a „rozhádzaný“ (možno neúplný) infobox a neni kategorizovaný. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 09:05, 10. apríl 2022 (UTC) ::Ďakujem, článok sa pokúsim vylepšiť. [[Redaktor:Janhrach|Janhrach]] ([[Diskusia s redaktorom:Janhrach|diskusia]]) 11:10, 10. apríl 2022 (UTC) :{{re|Janhrach}} Aj po tých dvoch týždňoch úprav a odstránení urgentu tam stále viseli formulácie ako ''„ktorý je bol vytvorený“'', ''„na konci 80. rokoch“'', ''„na začiatku 90. rokoch“'', dávaj si na to pls. pozor. Ak nemáš tú trpezlivosť resp. dôslednosť výstup strojového prekladača slovo po slove prechádzať, radšej strojovo asistovaný preklad nevyužívaj. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:30, 12. apríl 2022 (UTC) :{{re|Teslaton}} Ospravedlňujem sa za svoje chyby, prekladač som však nepoužil. --[[Redaktor:Janhrach|Janhrach]] ([[Diskusia s redaktorom:Janhrach|diskusia]]) 12:40, 14. apríl 2022 (UTC) == Park Antona Srholca == {{Urgentne upraviť autor|Park Antona Srholca}}--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 16:14, 4. jún 2022 (UTC) :Skôr lepšie by bolo asi dať článok na: [https://incubator.wikimedia.org/wiki/Wy/sk/Park_Antona_Srholca_(Bratislava) Wikivoyage]. [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 16:41, 4. jún 2022 (UTC) ::{{Re|Pelex}} Zdravím, článok som vylepšil do podoby minimálneho članku so šablónou {{tl|Bratislavský výhonok}}. Nakolko ide o „budúci park“, nenašiel som viac informácii. ::{{Re|Dušan Kreheľ}} Zdravím, vďaka za návrh, ale nebudem nahrávať tento článok na Wikivoyage, nakolko Wikivoyage v momentálnej dobe nepoužívam. Ďakujem za pochopenie. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 16:54, 4. jún 2022 (UTC) == Mária Čírová == Nazdar. Úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7396223] (meno, osobný život, manžel, deti) je komplet bez zdroja. Dozdrojuj to pls. (niečím nebulvárnym), inak to je na revert. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:59, 10. jún 2022 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7396461]: pre toto som vyššie explicitne písal to ''„niečím nebulvárnym“''. Pluska nie je spoľahlivý zdroj do encyklopédie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:34, 11. jún 2022 (UTC) == Setov chrám == vidim, že ťa stále neprešlo tagovanie článkov na vymazanie. mohol by si sa trochu ukľudniť. čo akože ten článok nespĺňa? pozri sa na český zdroj, ktorý visí od 2008. toto je len kópia, ale dal som dobrý názov článku, na rozdiel od toho českého, kde visí chyba od začiatku. ďalšia vec, pozri si článok o Cirkvi Satanovej na skwiki z 2006. tam prečo si nemrnčal? či to si ešte nebol plnoletý? [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 09:25, 17. jún 2022 (UTC) :{{Ping|Antisapage}} Zdravím! Láskavo zmiernite svoj tón komunikácie a preštudujte si ako má vhodný článok vyzerať! :Váš/-mu článok/článku: :1. neni štylisticky upravený! :2. neni kategorizovaný! :3. neni prepojený s prekladom (menej podstatné)! :4. neni dostatočne wikifikovaný; obsahuje „len“ 1 wikilink (pred vložením šablóny) a 5 (po vložení šablóny)! :5. chýba odsek referencie s vhodnou šablónou! :PS: Článok najprv vhodne upravte a potom mi vypisujte, prečo som Vám vložil do článku šablónu na urgentnú úpravu! <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 09:57, 17. jún 2022 (UTC) ::pises hluposti, hoaxy, konspiteorie. napr. taky bod 4. keby si sa do toho nemiesal jak vareska pri editacii a pockal minutu, wikilinky by si videl. a co nie je stylisticky upravene? ved ja som stylisticky upravil aj povodny na ceskej wiki.. a este raz. hentie linky ti nevadia?? tie su v poriadku? cesky Setuv chram so zlym nazvom clanku atd. [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 10:27, 17. jún 2022 (UTC) ::okrem toho sami pisete ze malo wikilinkov nie je dovod na zmazanie clanku, takze neviem co s tym chces akoze [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 10:32, 17. jún 2022 (UTC) ::a najlepsie je "NENI stylisticky upraveny".. to tesat do kamena normalne :D [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 10:34, 17. jún 2022 (UTC) ::a este mi povedz, naco to budem prepajat na cesky clanok, ked tam nie ste schopni zmeniit nazov clanku a je chybny?? mne zmenit nejde [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 10:37, 17. jún 2022 (UTC) ::inac ton komunikacie som uz zmiernil. inac by to boli same nadavky [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 10:28, 17. jún 2022 (UTC) :::Nebudem tu ja s Vami strácať čas vypisovaním nezmyslov. V prvej odpovedi som Vám všetko zhrnul! :::Ak chcete premiestniť článok na cs.wiki požiadajte niekoho iného. Ja Vám ten článok nepremiestnim! :::PS: To „neni“ je tam naschvál. Akurát neviem, či máte zrovna Vy niečo hovoriť, nakoľko začínate vetu s malým písmenom a píšete bez diakritiky. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 10:42, 17. jún 2022 (UTC) ::::D kto tu pise o premiestneni?? troska citat by nezaskodilo. v ceskom clanku je zly nazov, uz 16 rokov.. ale ved nech je to zle aj 100 rokov, je to vizitka cswiki [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:35, 17. jún 2022 (UTC) ::::ak to mozes opravit a neopravis, znamena to, ze ti je to jedno, ze tam je zly nazov clanku, ale tu velice ides vrtat.. takze tym len potvrdis, ze si zaujaty [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 11:36, 17. jún 2022 (UTC) :::::Článok sa nedá premenovať, treba ho premiestniť! :::::Ano, je mi to jedno. Ak ho chcete premiestniť obráťte sa niekeho iného! :::::A mimochodom článok nemá zlý názov 16 rokov, ale 13, nakoľko august 2024 ešte nebol - stačí si otvoriť históriu článku. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 11:59, 17. jún 2022 (UTC) ::::::no to je fakt velky rozdiel.. btw, nemozem za to, ze od spustenia wiki je tu predpotopny system, kde sa nedaju editovat komentare.. a ani nadpisy.. hanba!! [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 12:23, 17. jún 2022 (UTC) ::::::uz je nacase zrusit tu sablonu co si tam dal [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 12:30, 17. jún 2022 (UTC) ::::::16 rokov je na skwiki jednovetny clanok o Cirkvi Satanovej.. resp. "15", lebo august este nebol. ten "clanok" je super, ze, nechce to nic [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 12:33, 17. jún 2022 (UTC) :::::::Ten článok je z roku 2006, v tom roku platili iné pravidlá na minimálny článok. A ak to niečo chce, môžete s tím niečo urobiť. Nech sa páči. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 12:36, 17. jún 2022 (UTC) ::::::::aby nejaky Gateshebe dosiel mudrovat so sablonou? diky, nemam zaujem ::::::::inac to je to slov Gates a hebe-, ci? len teda predpona sa pise pred kmen slova [[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 12:42, 17. jún 2022 (UTC) :::::::::Neviem o tom, že by som Vám mudroval „so šablónou“! Vy ste podotkli, že Vami spomenutý [[Cirkev Satanova|článok]] obsahuje 1 vetu. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 13:03, 17. jún 2022 (UTC) == Zdroje pre článok [[Delená ulica]] == Ahoj. Pozeral som do článku [[Delená ulica]]. Sú tam tri citácie: (1) ide na neexistujúcu stránku, (2) a (3) ide na všeobecnú stránku kde nie je ku konkrétnej ulici/zastávke nič. Je to problém.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. jún 2022 (UTC) :{{Re|Jetam2}} Zdravím. Citáciu (1) som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Delen%C3%A1_ulica&action=historysubmit&type=revision&diff=7400671&oldid=7400589&diffmode=source nahadil] existujúcimi stránkami (1a) a (1b). Citácie (2) a (3) odkazujú na všeobecnú stránku imhd.sk a dpb.sk, ktoré tieto CP obsahujú. :Je lepšie pridať zvlášť zdroj ku konkrétnym zastávkam alebo to stačí všeobecne pri dátume platnosti so všeobecným odkazom na CP na vyššie spomenuté stránky? :Pri 1. možnosti môže nastať problém s premenovaním URL adresy konkrétnej zastávky. V tomto prípade by bolo nutné prepisovať zdroj u každej zastávky zlášť. Vďaka. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 15:53, 20. jún 2022 (UTC) ::Ahoj. Okay, vďaka za náhradu. Ovšem narážame na ďalší problém: „Delená ulica“ v článku vs „Delená“ v zdroji... Ohľadom (2) a (3): URL by malo smerovať na stránku odkiaľ bola info získaná.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:52, 20. jún 2022 (UTC) :::{{Re|Jetam2}} No, ale všetky ulice sú v zdrojoch bez slova „ulica“. :::K (2) a (3): treba tým pádom ku každej zastávke zvlášť zdroj. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 19:00, 20. jún 2022 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Jetam, neskúšaj pls. opätovne túto obľúbenú kratochvíľu ohľadom skrátených vs. celých názov. Je normálne a pochopiteľné, že zdroje pracujú so skrátenými. Je normálne a pochopiteľné, že tu máme primárne celé. Fakt, načo dokola? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:05, 20. jún 2022 (UTC) :::: Wikipédia sa má zakladať na overiteľných zdrojoch. Je to predsa jeden zo základných pilierov nášho projektu. Nemôžme si domýšľať. V tomto prípade išlo o fiktívne citovanie hneď v troch prípadoch. Ak je zdroj, ktorý spomína „Delená ulica“, tak ho treba uviesť. Nedá sa uvádzať „Delená ulica“ a odkazovať na zdroj kde je len „Delená“. Nie je to nijaká kratochvíľa ako píšeš, je skôr smutné, že (opätovne) dochádza k skresľovaniu informácií.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:10, 21. jún 2022 (UTC) ::::: Nedomýšľame si, držíme sa znenia zákona, ktorý to rieši. O fiktívne citovanie nejde, keďže existuje pojem skráteného názvu a tieto tvary mu presne vyhovujú (tzn. nie je príčetný dôvod domnievať sa, že ide o niečo iné). Kratochvíľa v lepšom prípade, v horšom úmyselné toxické trolenie. A hoci si s týmto pohľadom nemal úspech v žiadnej širšej diskusii na túto tému, skúšaš to naťukávať znova a znova pri každej možnej príležitosti. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:42, 21. jún 2022 (UTC) == Commons == Nazdar. Pls., keď tam dávaš prvú fotku osobnosti (ako dnes Pavlíková‎, Kovalčíková), zakladaj tam pokiaľ možno hneď aj príslušnú kategóriu (a ten obrázok následne kategorizuj už do nej, nie priamo do všeobecných). Obsah stačí minimálny, napr.: <pre style="margin-left: 2em; padding: 0"> {{Wikidata Infobox}} {{DEFAULTSORT:Kovalcikova, Jana}} [[Category:Actors from Slovakia]] </pre> Keď stránku kategórie následne prepojíš s Wikiúdajmi (čo treba spraviť hneď ako ďalší krok po uložení), ten WD infobox doplní ďalšie kategórie podľa dátových položiek. Následne potom môžeš aj v tunajšom čl. doplniť sekciu ''Iné projekty''. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:22, 22. jún 2022 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Zdravím. OK, v poriadku. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 13:22, 27. jún 2022 (UTC) == Kurzíva v názvoch albumov == Ahoj. Prepísal(a) si vo viacerých článkoch o hudobných albumoch, v prvom riadku písmo: '''''tučnú kurzívu''''' na '''základné tučné písmo bez kurzív'''y. Podľa konvencie vo Wikipédii si tým zrušil pravidlo: [[o používaní typu písiem v názvosloví]]. Pre budúcnosť by bolo dobré si zapamätať: * '''''kurzívu''''' použijem pri názvoch ako je uvedené v pravidle Wikipédie * pri názvoch skladieb používam (prípadne pri doslovnom citovaní v texte) použijem „'''slovenské úvodzovky'''“ * '''tučné písmo''' použijem v prvej vete hesla spolu s príslušnou konvenciou pre názvy a v niektorých prípadoch pri odrážkovom zozname, ako som sa pokúsil teraz ja. Keď toto budeš dodržiavať, podobné chyby budeš v budúcnosti robiť len minimálne. Píšem Ti to sem preto, aby si si to uvedomil(a), a ďalej nepokračoval(a) v podobných zbytočných zmenách... Možno by bolo dobré, ešte predsa len urobiť jednu zmenu: vrátiť do '''''kurzívy''''' tie články, ktoré si po iných redaktoroch takto zmenil(a). Ďakujem. Prajem pekný deň [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 12:53, 27. jún 2022 (UTC) :{{Re|bojars}} Zdravím, OK. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 13:26, 27. jún 2022 (UTC) :{{Re|bojars}} {{Hotovo}} Malo by to byť všetko. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 13:36, 27. jún 2022 (UTC) :{{re|bojars|s=1}} Otázka, či potom nezabezpečiť, aby aj titulok čl. bol pri albumoch konzistentne kurzívou. Na cswiki to zabezpečuje implicitne [[:cs:Šablona:Infobox - album|IB album]], viď napr. [[:cs:Nemoderný chalan]] alebo [[:cs:Miro (album 2015)]] (v takomto prípade sa kurz. vyplúva len časť mimo zátvorkového rozl.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:46, 27. jún 2022 (UTC) ::{{Re|Gateshebe}}: Vďaka! {{úsmev}} [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 15:59, 27. jún 2022 (UTC) ::{{Re|Teslaton}}: dobrý postreh! {{úsmev}} To som si ja zas nevšimol. Bola by to dobrá vychytávka a dalo by sa to riešiť vlastne len tou šablónou. Možno by sa mohlo touto cestou expandovať vlastnosť (podľa konvencie) aj na iné názvy diel. Samozrejme tie, ktoré majú šablóny. [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 15:59, 27. jún 2022 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Ak by sa zavádzal ten „kurzívový“ systém, bolo by dobré to vložiť aj do IB pre televízny seriál a televíznu reláciu. Na cswiki majú týmto spôsobom robené aj televízne seriály, napr. [[:cs:Oteckovia]] alebo [[:cs:Búrlivé víno]] aj televízne relácie, napr. [[:cs:Susedia]] alebo [[:cs:Kutyil s.r.o.]] <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 16:43, 27. jún 2022 (UTC) == Ad "láskavo uvádzajte zhrnutie v slovenčine" == Nazdar. Toto je z tvojej strany hodne bizarná výzva – už z toho titulu, že tu sám uvádzaš zhrnutia v tvaroch ako ''„Del(sab.fact)+add(ref)“''. V druhom rade potom wiki je medzinárodný a multijazyčný projekt a je zvykom tolerovať participáciu inojazyčných redaktorov. Divné je, ak na skwiki dlhodobo dáva anglické (alebo všeobecne inojazyčné) zhrnutia inak bežne slovensky hovoriaci/píšuci participant. Pri inojazyčných je slušné to tolerovať/rešpektovať (rovnako diskusné príspevky), podstatné je, aby inojazyčný obsah nevkladal do obsahu článkov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:25, 6. júl 2022 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Zdravím. Ano, súhlasím. Bolo to drsnejšie. Ale ja som (popr. nejaký iný redaktor) neni povinný tomu rozumeť a žiadna iná odpoveď od dotyčného neprišla, len RV („Vaša úprava bola vrátená...“). Nakonec sa vyjadril po slovensky. To nemohol skôr? :K mojim zhrnutiam asi tolko, že sú jazykovo zrozumitelnejšie, ako jeho. :Logicky: ''„Del(sab.fact)...“'' - vymazanie šablóny {{tl|fact}} a zároveň - ''„+add(ref)“'' - pridanie referencie / referencií. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 02:47, 7. júl 2022 (UTC) == Kvalita fotografií == Zdravím. Záber [[:File:Borinka (konec dediny).jpg]] som z čl. opakovane odstránil, nie je to vhodné ani do galére. Prosím ťa, skús byť pri voľbe záberov kritickejší, bez ohľadu na to, či sú tvoje alebo niekoho iného. Vkladať tam treba prioritne zábery, ktoré majú nejakú technickú a obsahovú (čo zahŕňa aj kompozíciu) úroveň. Mobilom odfotený bezprizorný kus porastu s koncovou značkou obce (a jednou ďalšou, čiastočne zakrytou značkou) toto v žiadnom prípade nespĺňa. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:01, 29. júl 2022 (UTC) q0nprb22rj2artfnzucjfd2qty5fk5c Švédska cirkev 0 657363 7416803 7264781 2022-07-28T19:49:01Z 85.76.76.53 2021 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Svenska kyrkan vapen.svg|náhľad|Logo Švédskej cirkvi]] [[Súbor:Ordination_Stockholm.jpg|náhľad|220x220bod|Spievaná omša s ordináciou nových kňazov a diakonov v Štokholme.]] '''Švédska cirkev'''<ref>{{Citácia knihy |titul=Cisárovo Cisárovi: ekonomické zabezpečenie cirkví a náboženských spoločností |url=https://books.google.sk/books?id=7ZiIAAAAMAAJ&q=%C5%A0v%C3%A9dska+cirkev&dq=%C5%A0v%C3%A9dska+cirkev&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj72vvNlfXsAhUUTcAKHbArAIcQ6AEwAXoECAgQAg |vydavateľ=Ústav pre vzťahy štátu a cirkví |rok=2001 |miesto=Bratislava |strany=34 |isbn=978-80-968559-0-2 |jazyk=sk |meno=Michaela |priezvisko=Moravčíková |meno2=Marián |priezvisko2=Cipár}}</ref> ({{VJZ|swe|''Svenska kyrkan'')}} je [[Luteránstvo|luteránska cirkev]] a najväčšia cirkev na území [[Švédsko|Švédska]]. Do roku [[2000]] bola štátnou cirkvou. Formálne sa ku nej hlási 5,6 milióna osôb, čo predstavuje 53,9 % obyvateľov [[Švédsko|Švédska]].<ref>[https://www.svenskakyrkan.se/statistik Svenska kyrkan i siffror] Svenska kyrkan</ref> Švédska cirkev má 13 [[Diecéza (biskupstvo)|diecéz]]. Švédska cirkev sa hlási k [[Biblia|Biblii]], [[Apoštolské vyznanie viery|Apoštolskému]], [[Nicejsko-carihradské vyznanie viery|Nicejsko-carihradskému]], [[Atanaziánske vyznanie viery|Athanaziánskemu]] a [[Augsburské vyznanie|Augsburskému vyznaniu]] a k [[Malý Lutherov katechizmus|Malému Lutherovmu katechizmu]] ako aj ostatným teologickým textom [[Luteránstvo|luteranizmu]]. Švédska cirkev zachováva [[ornát]]y, biskupské insígnie, hierarchické usporiadanie, kadidlo a iné. Švédska cirkev ordinuje aj ženy do duchovnej služby a sobáši aj páry rovnakého pohlavia.<ref>{{Citácia periodika | autor = Editorial Reuters | titul = Swedish church to allow gay marriages | periodikum = IN | jazyk = en-IN | url = https://in.reuters.com/article/idINIndia-43367220091022 | dátum prístupu = 2018-01-06 }}</ref> Je členom [[Spoločenstvo Porvoo|Spoločenstva Porvoo]], [[Svetový luteránsky zväz|Svetového luteránskeho zväzu]], [[Európska rada cirkví|Konferencie európskych cirkví]] a [[Svetová rada cirkví|Svetovej rady cirkví]]. Cirkev je v plnom sviatostnom spoločenstve s [[Utrechtská únia starokatolíckych cirkví|Utrechtskou úniou starokatolíckych cirkví]]. [[Uppsala|Uppsalskou]] arcibiskupkou je v súčasnosti [[Antje Jeckelénová|Antjé Jeckelenová]]. == Reformácia vo Švédsku == [[Reformácia|Reformačné]] myšlienky priniesli do Švédska bratia [[Olaus Petri|Olaus]] a [[Laurentius Petri]]ovci. Obaja študovali na univerzite vo [[Lutherstadt Wittenberg|Wittenbergu]] kde boli ovplyvnení [[Martin Luther|Martinom Lutherom]] a [[Philipp Melanchthon|Philippom Melanchthonom]]. Olaus dokončil magisterské štúdia v roku [[1519]] a s bratom sa vrátili do Švédska. Keď Gustáv I. v roku [[1523]] prevzal moc, obrátil sa na [[Pápež|rímskeho pápeža]] so žiadosťou, aby sa arcibiskupom stal Johannes Magnus namiesto Gustáva Trolla. Kráľ sľúbil, že ostane verný cirkvi ak mu pápež vyhovie. Pápež však chcel, aby bol arcibiskupom Gustáv Troll. Kráľ proti tomu protestoval propagovaním reformátorov bratov Petriovcov a Laurentia Andreae a podporou reformačnej tlače. Bratia Petriovci pomohli pri preklade Biblie do švédčiny. Švédsko sa ako prvá krajina vyhlásila [[Luteránstvo|luteránskou]]. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Švédská církev|18454844|en|Church of Sweden|986190765}} [[Kategória:Protestantské cirkvi]] [[Kategória:Náboženstvo vo Švédsku]] mcyvpmda5z018wq5lmvast9wu0c6bdb Moje československé Vianoce 0 661131 7416934 7144685 2022-07-29T08:36:14Z Bojars 6357 {{Vašo Patejdl}} wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox album | Názov = Moje československé Vianoce | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] |Farba pozadia =lightsteelblue | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[13. november]] [[2020]] | Žáner = [[pop-music]] | Dĺžka = | Vydavateľ = [[Mapple Tree Music]] | Producent = | Recenzie = | Predchádzajúci album = | Nasledujúci album = }} '''''Moje československé Vianoce''''' je štúdiový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktorý vydal [[Mapple Tree Music]] [[13. november|13. novembra]] [[2020]]. == Zoznam skladieb == # „Prskavky“ - 2:29 # „Vánoční píseň“ - 2:25 # „To čo je v nás“ - 2:57 # „Kouzelná noc“ - 3:10 # „Tajomstvo Vianoc“ - 4:06 # „Děťátko v jeslích“ - 3:00 # „Kúsok nehy“ - 2:44 # „Vánoční poselství“ - 3:14 # „Adam a Eva“ - 3:47 # „Prečo sa snehuliaci usmievajú“ - 2:34 # „Staré svetlo Vianoc“ (bonus) - 4:04 # „Slávnosť úprimných slov“ (bonus) - 3:17 {{Vašo Patejdl}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2020]] 2gjruai848wa34p9fhbf3iuotdqq3u6 Redaktor:KingisNitro 2 661403 7416853 7365130 2022-07-29T00:19:36Z KingisNitro 91359 Mierna uprava wikitext text/x-wiki Vitaj na mojej stránke. :) Zvyčajne len opravujem gramatické či syntaktické chyby, v poslednej dobe som začal prekladať chemické a biochemické články z anglickej Wikipédie. Mojimi hlavnými záujmami v rámci vedy je práve '''chémia a biochémia''' (hlavne enzymológia) a potom '''matematika'''. Sú to veci, ktoré by mi kedysi pomohli pri štúdiu a dohľadávaní informácií, tak snáď sa dostanem k tomu preložiť i iné veci, ktoré pomôžu zase niekomu inému. V tomto momente mám na slovenskej Wiki založených celkom [[xtools:pages/sk.wikipedia.org/KingisNitro|okolo 350 stránok]] a viac ako [[xtools:ec/sk.wikipedia/KingisNitro|1500 celkových úprav]]. <s>Častejšie sa pohybujem na anglickej Wiki alebo wikiách: [https://bulbapedia.bulbagarden.net Bulbapedia], [https://rupaulsdragrace.fandom.com RPDR Wiki], [https://gpxplus.fandom.com GPX+ Wiki] alebo [https://pokemon-blaze-and-flood.fandom.com BAF Wiki].</s> Akákoľvek spätná väzba je vítaná na [[Diskusia_s_redaktorom:KingisNitro|mojej diskusnej stránke]]. Rovnako aj by ste chceli niečo preložiť/rozšíriť, stačí napísať a môžem sa na to mrknúť. "Rozbehnuté projekty", resp. nejake rozprekladané sady článkov, sú uvedené na mojom [[Redaktor:KingisNitro/pieskovisko|pieskovisku]]. {{Nálepka ľavá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 21:43, 5. marec 2021 (UTC) <!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu --> }} p9lmnh9u00p9dspyccyojfhyv780pc6 Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2021 0 662699 7416791 7247594 2022-07-28T18:47:31Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Russian_Olympic_Committee_flag.svg bol odstránený, pretože ho Ellywa na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní | rok = 2021 | iný názov = | logo = | usporiadateľ = Taliansko | dátum = [[8. február]] - [[21. február]] [[2021]] | počet tímov = | počet dejísk = 1 | počet miest = | dejiská = [[Cortina d'Ampezzo]], [[Taliansko]] | aktualizácia = | rok pred = 2019 | rok po = 2023 }} '''Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2021''' sa konali v termíne od [[8. február|8.]] do [[21. február]]a [[2021]] v [[taliansko]]m lyžiarskom stredisku [[Cortina d'Ampezzo]]. O dejisku sa rozhodlo na kongrese [[Medzinárodná lyžiarska federácia|FIS]] v [[Mexiko|mexickom]] [[Cancún]]e v [[2016]], kde bola Cortina jediným kandidátom. Pre stredisko sú to už tretie [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní|majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní]], prvé hostilo v [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 1932|1932]] a druhé v rámci [[Zimné olympijské hry 1956|zimnej olympiády]] v [[1956]]. Cortina d'Ampezzo je taktiež pravidelným usporiadateľom pretekov [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní|svetového pohára v alpskom lyžovaní]]. V rámci majstrovstiev sveta sa uskutočnilo celkovo trinásť pretekov. Šesť individuálnych súťaží mužov a žien v zjazde, superobrovskom slalome (Super-G), obrovskom slalome, slalome, alpskej kombinácii (obrovský slalom + slalom) a paralelnom obrovskom slalome a jedna tímová súťaž v paralelnom slalome. == Dopingová aféra v Rusku == [[9. december|9. decembra]] [[2019]] [[Svetová antidopingová agentúra]] (WADA) zakázala účasť [[Rusko|Ruska]] na medzinárodných podujatiach na štyri roky, vzhľadom na pretrvávajúce problémy so zasahovaním ruských vládnych orgánov do laboratórnych údajov antidopingových testov. Športovci, ktorí nemali dopingový nález, sa podujatí môžu zúčastniť, ale pod neutrálnou vlajkou. == Program jednotlivých disciplín == Začiatok podujatia sprevádzali problémy s počasím a niektoré disciplíny museli byť preložené na neskorší termín. ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky čas|Stredoeurópskeho času]].'' {| class="wikitable" style="font-size:95%; text-align:center; border: gray solid 1px;" width="70%" |- style="background-color:#369; color:white;" | colspan="3" rowspan="2" width="25%" |'''Súťaž''' | colspan="10" |'''Deň''' |- style="background-color:#8CB2D8; color:white;" | width="5%" |11. 2. | width="5%" |13. 2. | width="5%" |14. 2. | width="5%" |15. 2. | width="5%" |16. 2. | width="5%" |17. 2. | width="5%" |18. 2. | width="5%" |19. 2. | width="5%" |20. 2. | width="5%" |21. 2. |- | rowspan="9" |'''Muži''' | colspan="2" |'''Zjazd'''|| || || ''11:00'' || || || || || || || |- | colspan="2" |'''Super-G'''|| ''13:00'' || || || || || || || || || |- | rowspan="2" |'''Alpská kombinácia''' |'''Super-G'''|| || || || ''11:15'' || || || || || || |- |'''Slalom'''|| || || || ''15:20'' || || || || || || |- | colspan="2" |'''Paralelný obrovský slalom''' || || || || || ''14:00'' || || || || || |- | rowspan="2" |'''Obrovský slalom''' |'''Prvé kolo'''|| || || || || || || || ''10:00'' || || |- |'''Druhé kolo'''|| || || || || || || || ''13:30'' || || |- | rowspan="2" |'''Slalom''' |'''Prvé kolo'''|| || || || || || || || || || ''10:00'' |- |'''Druhé kolo'''|| || || || || || || || || ||''13:30'' |- style="background-color:#369; color:white;" | colspan="13" | |- | rowspan="9" |'''Ženy''' | colspan="2" |'''Zjazd'''|| || ''11:00'' || || || || || || || || |- | colspan="2" |'''Super-G'''|| ''10:45'' || || || || || || || || || |- | rowspan="2" |'''Alpská kombinácia''' |'''Super-G'''|| || || || ''09:45'' || || || || || || |- |'''Slalom'''|| || || || ''14:10'' || || || || || || |- | colspan="2" |'''Paralelný obrovský slalom''' || || || || || ''14:00'' || || || || || |- | rowspan="2" |'''Obrovský slalom''' |'''Prvé kolo'''|| || || || || || || ''10:00'' || || || |- |'''Druhé kolo'''|| || || || || || || ''13:30'' || || || |- | rowspan="2" |'''Slalom''' |'''Prvé kolo'''|| || || || || || || || || ''10:00'' || |- |'''Druhé kolo'''|| || || || || || || || || ''13:30'' || |- style="background-color:#369; color:white;" | colspan="13" | |- |'''Mix''' | colspan="2" |'''Tímová paralelná súťaž'''|| || || || || || ''12:15'' || || || || |} == Výsledky == === Medailová bilancia krajín === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Poradie ! Štát ! style="background:#FFD700;" |Zlato ! style="background:#C0C0C0;" |Striebro ! style="background:#cc9966;" |Bronz ! Spolu |- |1. || {{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} || 3 || 1 || 5 || 9 |- |2. || {{Minivlajka|Rakúsko|w}} || 5 || 1 || 2 || 8 |- |3. || {{Minivlajka|Francúzsko|w}} || 2 || 1 || 2 || 5 |- |4. || {{Minivlajka|USA|w}} || 1 || 1 || 2 || 4 |- |5. || {{Minivlajka|Nemecko|w}} || 0 || 3 || 1 || 4 |- |6. || {{Minivlajka|Nórsko|w}} || 2 || 0 || 1 || 3 |- |7. | {{Minivlajka|Taliansko|w}} || 1 || 1 || 0 || 2 |- |8. | {{Minivlajka|Slovensko|w}} || 0 || 2 || 0 || 2 |- | rowspan="2" |9. || {{Minivlajka|Chorvátsko|w}} || 0 || 1 || 0 || 1 |- | | {{Minivlajka|Švédsko|w}} || 0 || 1 || 0 || 1 |- ! Spolu !! 10 !! 14 !! 12 !! 13 !! 39 |} === Muži === {| class="wikitable" border="1" | align="left" |'''Disciplína''' | colspan="2" bgcolor="#FFD700" align="center" |'''Zlato''' | colspan="2" bgcolor="#C0C0C0" align="center" |'''Striebro''' | colspan="2" bgcolor="#cc9966" align="center" |'''Bronz''' |- |Zjazd |[[Vincent Kriechmayr]]<br>{{Minivlajka|Rakúsko|w}} |1:37.79 |[[Andreas Sander]]<br>{{Minivlajka|Nemecko|w}} |1:37.80 |[[Beat Feuz]]<br>{{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} |1:37.97 |- |Super-G |[[Vincent Kriechmayr]]<br>{{Minivlajka|Rakúsko|w}} |1:19.41 |[[Romed Baumann]]<br>{{Minivlajka|Nemecko|w}} |1:19.48 |[[Alexis Pinturault]]<br>{{Minivlajka|Francúzsko|w}} |1:19.79 |- |Obrovský slalom |[[Mathieu Faivre]]<br>{{Minivlajka|Francúzsko|w}} |2:37.25 |[[Luca De Aliprandini]]<br>{{Minivlajka|Taliansko|w}} |2:37.88 |[[Marco Schwarz]]<br>{{Minivlajka|Rakúsko|w}} |2:38.12 |- |Slalom |[[Sebastian Foss-Solevåg]]<br>{{Minivlajka|Nórsko|w}} |1:46.48 |[[Adrián Pertl]]<br>{{Minivlajka|Rakúsko|w}} |1:46.69 |[[Henrik Kristoffersen]]<br>{{Minivlajka|Nórsko|w}} |1:46.94 |- |Alpská kombinácia |[[Marco Schwarz]]<br>{{Minivlajka|Rakúsko|w}} |2:05.86 |[[Alexis Pinturault]]<br>{{Minivlajka|Francúzsko|w}} |2:05.90 |[[Loïc Meillard]]<br>{{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} |2:06.98 |- |Paralelný obrovský slalom | colspan="2" |[[Mathieu Faivre]]<br>{{Minivlajka|Francúzsko|w}} | colspan="2" |[[Filip Zubčić]]<br>{{Minivlajka|Chorvátsko|w}} | colspan="2" |[[Loïc Meillard]]<br>{{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} |} === Ženy === {| class="wikitable" border="1" | align="left" |'''Disciplína''' | colspan="2" bgcolor="#FFD700" align="center" |'''Zlato''' | colspan="2" bgcolor="#C0C0C0" align="center" |'''Striebro''' | colspan="2" bgcolor="#cc9966" align="center" |'''Bronz''' |- |Zjazd |[[Corinne Suterová]]<br>{{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} |1:34.27 |[[Kira Weidleová]]<br>{{Minivlajka|Nemecko|w}} |1:34.47 |[[Lara Gutová-Behramiová]]<br>{{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} |1:34.64 |- |Super-G |[[Lara Gutová-Behramiová]]<br>{{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} |1:25.51 |[[Corinne Suterová]]<br>{{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} |1:25.85 |[[Mikaela Shiffrinová]]<br>{{Minivlajka|USA|w}} |1:25.98 |- |Obrovský slalom |[[Lara Gutová-Behramiová]]<br>{{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} |2:30.66 |[[Mikaela Shiffrinová]]<br>{{Minivlajka|USA|w}} |2:30.68 |[[Katharina Liensbergerová]]<br>{{Minivlajka|Rakúsko|w}} |2:30.75 |- |Slalom |[[Katharina Liensbergerová]]<br>{{Minivlajka|Rakúsko|w}} |1:39.50 |[[Petra Vlhová]]<br>{{Minivlajka|Slovensko|w}} |1:40.50 |[[Mikaela Shiffrinová]]<br>{{Minivlajka|USA|w}} |1:41.48 |- |Alpská kombinácia |[[Mikaela Shiffrinová]]<br>{{Minivlajka|USA|w}} |2:07.22 |[[Petra Vlhová]]<br>{{Minivlajka|Slovensko|w}} |2:08.08 |[[Michelle Gisinová]]<br>{{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} |2:08.11 |- |Paralelný obrovský slalom |colspan="2"|[[Marta Bassinová]]<br>{{Minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Katharina Liensbergerová]]<br>{{Minivlajka|Rakúsko|w}} |colspan="2"|<center>''medaila neudelená''</center> |colspan="2"|[[Tessa Worleyová]]<br>{{Minivlajka|Francúzsko|w}} |} === Tímová súťaž === {| class="wikitable" border="1" | align="left" |'''Disciplína''' | bgcolor="#FFD700" align="center" |'''Zlato''' | bgcolor="#C0C0C0" align="center" |'''Striebro''' | bgcolor="#cc9966" align="center" |'''Bronz''' |- |Team Event |{{Minivlajka|Nórsko|w}} |{{Minivlajka|Švédsko|w}} |{{Minivlajka|Nemecko|w}} |} == Zúčastnené krajiny == Majstrovstiev sveta sa zúčastnilo 68 krajín: {{Stĺpce|2| *{{ALB|w}} (5) *{{AND|w}} (3) *{{ARG|w}} (5) *{{ARM|w}} (3) *{{AUS|w}} (2) *{{BEL|w}} (7) *{{BLR|w}} (1) *{{BOL|w}} (1) *{{BIH|w}} (8) *{{BRA|w}} (3) *{{BUL|w}} (5) *{{CYP|w}} (6) *{{CZE|w}} (7) *{{MNE|w}} (5) *{{CHL|w}} (4) *{{TPE|w}} (1) *{{DEN|w}} (5) *{{EST|w}} (2) *{{FIN|w}} (3) *{{FRA|w}} (17) *{{GRE|w}} (12) *{{GEO|w}} (5) *{{HTI|w}} (4) *{{NED|w}} (1) *{{CRO|w}} (8) *{{IND|w}} (2) *{{IRN|w}} (8) *{{ISL|w}} (9) *{{ISR|w}} (4) *{{IRL|w}} (3) *{{JPN|w}} (4) *{{CAN|w}} (13) *{{KEN|w}} (1) *{{COL|w}} (1) *{{KOS|w}} (3) *{{KOR|w}} (1) *{{LBN|w}} (8) *{{LIE|w}} (3) *{{LTU|w}} (5) *{{LAT|w}} (11) *{{LUX|w}} (1) *{{HUN|w}} (9) *{{MAR|w}} (2) *{{MEX|w}} (2) *{{MCO|w}} (1) *{{GER|w}} (13) *{{NPL|w}} (1) *{{NZL|w}} (4) *{{NOR|w}} (13) *{{PER|w}} (1) *{{POL|w}} (2) *{{POR|w}} (3) *{{AUT|w}} (23) *{{ROU|w}} (3) * [[Rusko|Ruská lyžiarska federácia]] (9) *{{SMR|w}} (2) *{{MKD|w}} (6) *{{SRB|w}} (6) *{{SVK|w}} (6) *{{SLO|w}} (16) *{{GBR|w}} (7) *{{USA|w|Spojené štáty}} (17) *{{ESP|w}} (6) *{{SUI|w}} (19) *{{SWE|w}} (11) *{{ITA|w}} (24) *{{UKR|w}} (8) *{{TLS|w}} (1) }} == Externé odkazy == * [https://www.cortina2021.com/ Oficiálna stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|FIS Alpine World Ski Championships 2021|1010338874}} {{Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní}} [[Kategória:Šport v 2021]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní|2021]] [[Kategória:Športové podujatia v Taliansku]] 5hzyvpegznc49hnrh9q75spal0andhf Zoznam častí seriálu Naši 0 662983 7416801 7416376 2022-07-28T19:03:54Z RedaktorSK008 149253 wikitext text/x-wiki '''[[Naši (seriál)|Naši]]''' je slovenský [[sitkom]], ktorý mal premiéru vo štvrtok [[7. január]]a [[2016]] na [[TV JOJ]]. Po úspešnom stabilizovaní seriálu potvrdila TV JOJ aj druhú sériu, ktorá mala premiéru [[6. september|6. septembra]] [[2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vieme prví: Naši po prvých častiach Joj presvedčili, dočkajú sa pokračovania! V akej sezóne? | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/vieme-prvi-nasi-uz-prvymi-castami-joj-presvedcili-dockaju-sa-pokracovania-kedy-pride/ | dátum vydania = 11.2.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> Bola potvrdená aj tretia séria, ktorá mala premiéru [[6. september|6. septembra]] [[2017]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Takto bude vyzerať ostrý štart sezóny: Joj vyrukuje s Take Me Out skôr, proti Rexovi vytiahne akčný ťahák! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/takto-bude-vyzerat-ostry-start-sezony-joj-vyrukuje-s-take-me-out-skor-proti-rexovi-vytiahne-akcny-tahak/ | dátum vydania = 18.8.2017 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> V roku [[2018]] zas Televízia JOJ potvrdila aj štvrtú sériu, ktorá sa vysielala od [[11. september|11. septembra]] do [[11. jún]]a [[2019]]. Bola potvrdená aj 5. séria, ktorá sa vysiela od [[21. jún|21. júna]] [[2022]] a je už posledná. == Série == {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="4"| Pôvodne vysielané ! rowspan="2"| Slot ! rowspan="2"| Stanica |- ! Premiéra série ! Share 12 – 54 (%) ! Finále série ! Share 12 – 54 (%) |- | style="background:#1B5188; width:1%;"| | [[#1. séria (2016)|1]] | 26 | [[7. január]] [[2016]] | 35,7<ref name="e1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naši pri štarte mimoriadne valcovali: Po Hornej Dolnej vznikol ďalší hit! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-pri-starte-mimoriadne-valcovali-po-hornej-dolnej-vznikol-dalsi-hit/ | dátum vydania = 8.1.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> | [[23. jún]] [[2016]] | 21<ref name="e26">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nečakaný obrat, Naši vo finále série na minime! Neúspešný MasterChef vrcholil za Inkognitom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/necakany-obrat-nasi-vo-finale-serie-nahle-stratili-neuspesny-masterchef-vrcholil-za-inkognitom/ | dátum vydania = 24.6.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> | Štvrtok 20:35 | rowspan="9" |[[JOJ]] |- | rowspan="2" style="background:#9E1B1B; width:1%;" | | [[#2. séria (2016)|2]] | 35 | [[6. september]] [[2016]] | 19<ref name="e27">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Šokujúce ráno pre Markízu: Nákladný Ostrov po veľkej kampani neuspel! Pomáhal si, ako mohol | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/sokujuce-rano-pre-markizu-nakladny-ostrov-po-velkej-kampani-neuspel-pomahal-si-ako-mohol/ | dátum vydania = 7.9.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> | [[20. december]] [[2016]] | 21<ref name="e62">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vianoční Naši vyhrali, Princezná so zlatou hviezdou každý rok padá! Jednotka podvečer lídrom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/vianocni-nasi-lidrom-princezna-so-zlatou-hviezdou-kazdy-rok-pada-jednotka-podvecer-lidrom/ | dátum vydania = 23.12.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> | Utorok a štvrtok 20:35 |- | Špeciál | 1 | [[22. december]] [[2016]] | style="background:#DCDCDC; color:#808080;"| N/A | [[22. december]] [[2016]] | style="background:#DCDCDC; color:#808080;"| N/A | Štvrtok 20:35 |- | style="background:#259e1b; width:1%;"| | [[#3. séria (2017)|3]] | 24 | [[6. september]] [[2017]] | 21,8<ref name="e63">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Veľký návrat Pevnosti Boyard sklamaním: Markíza dvojkou, Naši odštartovali tretiu sériu víťazne! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/velky-navrat-pevnosti-boyard-sklamanim-markiza-dvojkou-lidrom-vecera-start-tretej-serie-nasich/ | dátum vydania = 7.9.2017 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> | [[13. december]] [[2017]] | 19<ref name="e86">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MediaBoom » Naši vo finiši tretej série stratili, s Chart Show už vyrovnaní! Tá ostáva vlažná|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-vo-finisi-tretej-serie-stratili-s-chart-show-uz-vyrovnani-ta-ostava-vlazna/|dátum prístupu=2017-12-14|vydavateľ=mediaboom.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> | Streda 20:35 (1–22, 24)<br>Streda 21:05 (23) |- | style="background:#ede90e; width:1%"| | [[#4. séria (2018-2019)|4]] | 22 | [[11. september]] [[2018]] | 13,2<ref name="ref1">{{Citácia periodika | priezvisko = Poláš | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Naši so štartom štvrtej série nestačili na Sestričky | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/nasi-startom-stvrtej-serie-nestacili-sestricky | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-12 | dátum prístupu = }}</ref> | [[11. jún]] [[2019]] | style="background:#DCDCDC; color:#808080;"| N/A | Utorok 20:35 (1-2, 13-22)<br>Streda 21:30 (3-12) |- | style="background:#784600; width:1%"| | [[#5. séria (2022)|5]] | 22 | [[21. jún]] [[2022]] | 11,2<ref name="s5">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Šťastná rybka lídrom rebríčka, medzi najsledovanejšími bol aj Utajený šéf | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/stastna-rybka-lidrom-rebricka-medzi-najsledovanejsimi-bol-aj-utajeny-sef | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-22 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> | style="background:#DCDCDC; color:#808080;"| N/A | style="background:#DCDCDC; color:#808080;"| N/A | Utorok 21:25 |} == Časti == === 1. séria (2016) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1B5188; color: #ffffff; width:4%;"|№ ! style="background: #1B5188; color: #ffffff; width:4%;"|# ! style="background: #1B5188; color: #ffffff; width:24%;"|Názov ! style="background: #1B5188; color: #ffffff; width:17%;"|Réžia ! style="background: #1B5188; color: #ffffff; width:17%;"|Scenár ! style="background: #1B5188; color: #ffffff; width:17%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #1B5188; color: #ffffff; width:17%;"|Rating / Share<br />12 – 54 (%) {{Časť (TV seriál) |ep = 1<hr>2 |ep2 = 1<hr>2 |pôvodný názov = Scény z manželského života<hr>Kombinované násilie |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 7. január 2016 |stĺpec2 = 14,4 / 35,7<ref name="e1"/><hr>14,4 / 36,8<ref name="e1"/> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3<hr>4 |ep2 = 3<hr>4 |pôvodný názov = Závislosti<hr>Čo budeme jesť? |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 14. január 2016 |stĺpec2 = 9,8 / 26,5<ref name="e2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naši s ďalšími časťami udržali väčšinu divákov! Efekt Hornej Dolnej však nezopakovali | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-s-dalsimi-castami-udrzali-vacsinu-divakov-efekt-hornej-dolnej-vsak-nezopakovali/ | dátum vydania = 15.1.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref><hr>10,2 / 28,5<ref name="e2"/> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Štúdia správania |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 21. január 2016 |stĺpec2 = 10,7 / 27,6<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naši s novou epizódou značne podrástli! Moja mama drží podvečer líderstvo | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-s-novou-epizodou-znacne-podrastli-moja-mama-drzi-podvecer-liderstvo/ | dátum vydania = 22.1.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Hurá do školy |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 28. január 2016 |stĺpec2 = 10,5 / 26,9<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naši potvrdzujú úspech u divákov, držia vysoký nadpriemer! Podrástlo Inkognito | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-potvrdzuju-uspech-u-divakov-drzia-vysoky-nadpriemer-podrastlo-inkognito/ | dátum vydania = 29.1.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Rodičovské chvenie |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 4. február 2016 |stĺpec2 = 9,3 / 24,8<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naši tento štvrtok klesali, bodovali Plus a Dajto! Dome sa NCIS nedarí | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-tento-stvrtok-klesali-bodovali-plus-a-dajto-dome-sa-ncis-nedari/ | dátum vydania = 5.2.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Niet nad konzum |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 11. február 2016 |stĺpec2 = 9,7 / 25,8<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ťaženie Joj pokračuje: Všetky jej stanice porazili konkurentov, Búrlivé víno už predbehlo aj Inkognito! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/tazenie-joj-pokracuje-vsetky-jej-stanice-porazili-konkurentov-burlive-vino-uz-predbehlo-aj-inkognito/ | dátum vydania = 12.2.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Rodičia na 110 percent |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 18. február 2016 |stĺpec2 = 9,5 / 25,4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naši sú naďalej jedným z najsledovanejších programov! Opäť boli výrazným lídrom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-su-nadalej-jednym-z-najsledovanejsich-programov-opat-boli-vyraznym-lidrom/ | dátum vydania = 19.2.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = November je tu |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 25. február 2016 |stĺpec2 = 9,5 / 24,6<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naši sú naďalej jedným z najsledovanejších programov! Opäť boli výrazným lídrom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-jednotkou-celeho-dna-televizne-noviny-su-na-tom-opat-zle-markiza-znovu-zdvojila-burlive-vino/ | dátum vydania = 26.2.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Kakofónia |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 3. marec 2016 |stĺpec2 = 9 / 23,4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Veľké zmeny Markíze nepomáhajú, Joj ju vo štvrtok prevalcovala! Lídrami Naši aj Inkognito | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/velke-zmeny-markize-nepomahaju-joj-ju-vo-stvrtok-prevalcovala-lidrami-nasi-aj-inkognito/ | dátum vydania = 4.3.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Prachy, love, money |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 10. marec 2016 |stĺpec2 = 9,4 / 25,2<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naši sa vrátili na svoje čísla, boli najsledovanejším programom štvrtka! Prepadlo Búrlivé víno | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-sa-vratili-na-svoje-cisla-boli-najsledovanejsim-programom-stvrtka-prepadlo-burlive-vino/ | dátum vydania = 11.3.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Hádaj, kto príde dnes varovať |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 17. marec 2016 |stĺpec2 = 8,8 / 24,3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naši udržali líderstvo, dotiahla sa však Farma! Búrlivé víno už zaostalo aj za Rodinnými prípadmi | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-udrzali-liderstvo-dotiahla-sa-vsak-farma-burlive-vino-uz-zaostalo-aj-za-rodinnymi-pripadmi/ | dátum vydania = 18.3.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = S jedlom rastie chuť |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 24. marec 2016 |stĺpec2 = 8 / 22<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štvrtková sledovanosť: Naši prvýkrát Farme neutiekli, tá znovu podrástla! Neskôr dominoval Návrh | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/stvrtkova-sledovanost-nasi-prvykrat-farme-neutiekli-ta-znovu-podrastla-neskor-dominoval-navrh/ | dátum vydania = 25.3.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Puberta, neopúšťaj ma |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 31. marec 2016 |stĺpec2 = 9 / 24<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sledovanosť: Naši späť pred Farmou, opäť boli lídrom! Televízie už začína trápiť pekné počasie | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/sledovanost-nasi-spat-pred-farmou-opat-boli-lidrom-televizie-uz-zacina-trapit-pekne-pocasie/ | dátum vydania = 1.4.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Patent na deti |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 7. apríl 2016 |stĺpec2 = 9 / 24,4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MasterChef prepadol aj vo štvrtok, Naši ho prevalcovali! Wau predbehla Domu aj Dajto | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/masterchef-prepadol-aj-vo-stvrtok-nasi-ho-prevalcovali-wau-predbehla-domu-aj-dajto/ | dátum vydania = 8.4.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Celoplošné neschopnosti |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 14. apríl 2016 |stĺpec2 = 9,2 / 24,6<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MasterChef s Pycom poskočil, vyšvihli sa však Naši! Markíza sa tvrdo potopila so Susedmi | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/masterchef-s-pycom-poskocil-vysvihli-sa-nasi-markiza-sa-sama-tvrdo-potopila-susedmi/ | dátum vydania = 15.4.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Udice a návnady |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 21. apríl 2016 |stĺpec2 = 8,5 / 25,8<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naši naďalej jasným lídrom, MasterChef dosiahol podielový rekord! Búrlivé víno tápe | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-nadalej-jasnym-lidrom-masterchef-dosiahol-podielovy-rekord-burlive-vino-tape/ | dátum vydania = 22.4.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Rodičovský wellness |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 28. apríl 2016 |stĺpec2 = 9 / 25<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naši naďalej dominujú štvrtku, MasterChef s rekordom! Moja mama sa odpútala od Búrlivého vína | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-nadalej-dominuju-stvrtku-masterchef-s-rekordom-moja-mama-sa-odputala-od-burliveho-vina/ | dátum vydania = 29.4.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Už sú veľkí |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 5. máj 2016 |stĺpec2 = 9 / 26<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sledovanosť: MasterChef sa opäť prepadol, Naši držia vysoký štandard! Joj vyhrala večer | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/sledovanost-masterchef-sa-opat-prepadol-nasi-drzia-vysoky-standard-joj-vyhrala-vecer/ | dátum vydania = 6.5.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Tak kto má pravdu? |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 12. máj 2016 |stĺpec2 = 7,6 / 22,1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Našich dokázal oslabiť až hokej, Joj však vyhrala v prime-time! Farma vysoko so semifinále | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/nasich-dokazal-oslabit-az-hokej-joj-vsak-vyhrala-v-prime-time-farma-so-semifinale-vysoko/ | dátum vydania = 13.5.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Každý je v niečom šampión |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 26. máj 2016 |stĺpec2 = 7,4 / 24,4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naši opäť ovládli štvrtok, Inkognito a Dobre vedieť naďalej blízko seba! Noviny víťaznými správami | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-opat-ovladli-stvrtok-inkognito-a-dobre-vediet-nadalej-blizko-seba-noviny-vitaznymi-spravami/ | dátum vydania = 27.5.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Tínedžer sapiens |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 2. jún 2016 |stĺpec2 = 8,9 / 26<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Búrlivé víno ukončilo svoju najhoršiu sériu! K vysokým ratingom sa vrátili Naši | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-sa-vratili-k-vysokym-ratingom-vyhralo-aj-inkognito-burlive-vino-ukoncilo-najhorsiu-seriu/ | dátum vydania = 3.6.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Pohotovosť |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 9. jún 2016 |stĺpec2 = 8 / 25<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joj drží nadvládu nad štvrtkovým večerom, Dobre vedieť nárast nepotvrdilo! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/joj-drzi-nadvladu-nad-stvrtkovym-vecerom-dobre-vediet-narast-nepotvrdilo/ | dátum vydania = 10.6.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Králi hlupákov |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 16. jún 2016 |stĺpec2 = ? / 23<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výmena programov Markíze nevychádza, MasterChef tvrdo prepadol! Dobre vedieť nestúplo | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/vymena-programov-markize-nevychadza-masterchef-tvrdo-prepadol-dobre-vediet-nestuplo/ | dátum vydania = 17.6.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Konečne prázdniny |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 23. jún 2016 |stĺpec2 = 6 / 21<ref name="e26"/> }} |} === 2. séria (2016) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9E1B1B; color: #ffffff; width:4%;"|№ ! style="background: #9E1B1B; color: #ffffff; width:4%;"|# ! style="background: #9E1B1B; color: #ffffff; width:24%;"|Názov ! style="background: #9E1B1B; color: #ffffff; width:17%;"|Réžia ! style="background: #9E1B1B; color: #ffffff; width:17%;"|Scenár ! style="background: #9E1B1B; color: #ffffff; width:17%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #9E1B1B; color: #ffffff; width:17%;"|Rating / Share<br />12 – 54 (%) {{Časť (TV seriál) |ep = 27<hr>28 |ep2 = 1<hr>2 |pôvodný názov = Zase škola<hr>Starí rodičia |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 6. september 2016 |stĺpec2 = ? / 19<ref name="e27"/><hr>? / 20<ref name="e27"/> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29<hr>30 |ep2 = 3<hr>4 |pôvodný názov = Mia<hr>Celý týždeň |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 8. september 2016 |stĺpec2 = 7 / 21<ref name="e29">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Reality šou nezabrali, neuspeli ani Návštevníci! Atletiko Cvernofka s veľkým pádom, Joj od 18-tej lídrom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/reality-sou-nezabrali-neuspeli-ani-navstevnici-atletiko-cvernofka-s-velkym-padom-joj-od-18-tej-lidrom/ | dátum vydania = 9.9.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref><hr>7 / 23<ref name="e29"/> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31<hr>32 |ep2 = 5<hr>6 |pôvodný názov = Je to len tráva<hr>Štyria chlapci jedno dievča |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 13. september 2016 |stĺpec2 = ? / 17,5<ref name="e31">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Markíza sa výmenou Dobre vedieť a Ostrova v súčte nehla! Klesli však Naši aj Nikto nie je dokonalý | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-sa-vymenou-dobre-vediet-a-ostrova-v-sucte-nehla-klesli-vsak-nasi-aj-nikto-nie-je-dokonaly/ | dátum vydania = 14.9.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref><hr>? / 17,5<ref name="e31"/> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33<hr>34 |ep2 = 7<hr>8 |pôvodný názov = Elektrické hviezdy<hr>Domáce záhady |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 15. september 2016 |stĺpec2 = ? / 17<ref name="e33">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dobre vedieť zachraňuje Markíze prime-time, zaberá aj mimo leta! Pomohlo i Atletiku Cvernofka | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/dobre-vediet-zachranuje-markize-prime-time-zabera-aj-mimo-leta-pomohlo-i-atletiku-cvernofka/ | dátum vydania = 16.9.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref><hr>? / 18<ref name="e33"/> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35<hr>36 |ep2 = 9<hr>10 |pôvodný názov = Dom u starého chlpu<hr>Jesenné blues |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 20. september 2016 |stĺpec2 = ? / 16<ref name="e35">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ostrov stratil ďalších divákov, opäť klesli Naši! Koleso šťastia už v accesse prehráva | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/ostrov-potvrdil-dalsi-prepad-nasi-stale-klesaju-koleso-stastia-uz-v-accesse-prehrava/ | dátum vydania = 21.9.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref><hr>? / 17<ref name="e35"/> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37<hr>38 |ep2 = 11<hr>12 |pôvodný názov = Rodinná rada<hr>Pubertiacka kríza |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 22. september 2016 |stĺpec2 = ? / 16<ref name="e35" /><hr>? / 16<ref name="e35"/> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Každodenný kolotoč |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 27. september 2016 |stĺpec2 = ? / 16<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Špeciál Uhádni môj vek v novom čase uspel, Búrlivé víno otočilo súboj s Mojou mamou! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/special-uhadni-moj-vek-v-novom-case-uspel-burlive-vino-otocilo-suboj-s-mojou-mamou/ | dátum vydania = 28.9.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Mobily a internety |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 29. september 2016 |stĺpec2 = ? / 17<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zlaté časy lákajú najmä starších divákov, podrástli už Naši! Búrlivé vína ostáva podpriemerné | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/zlate-casy-lakaju-najma-starsich-divakov-podrastli-uz-nasi-burlive-vina-ostava-podpriemerne/ | dátum vydania = 30.9.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Virtuálni priatelia |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 4. október 2016 |stĺpec2 = 6 / 15<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sledovanosť: Markíza si reprízou Dobre vedieť pomohla, Búrlivé víno po prepade razom vyskočilo! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/sledovanost-markiza-si-reprizou-dobre-vediet-pomohla-burlive-vino-po-prepade-razom-vyskocilo/ | dátum vydania = 5.10.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Život nie je fér |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 6. október 2016 |stĺpec2 = 6 / 17<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dobre vedieť rekordné, Atletiko Cvernofka ďalším jesenným neúspechom! Noviny aj Inkognito lídrom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/dobre-vediet-rekordne-atletiko-cvernofka-dalsim-jesennym-neuspechom-noviny-aj-inkognito-lidrom/ | dátum vydania = 7.10.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Rozšírime si obzory |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 11. október 2016 |stĺpec2 = ? / 14<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kvalifikačný futbal pri sile, Dobre vedieť ale nepokoril! Ostrov sklamal aj v noci | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/kvalifikacny-futbal-pri-sile-dobre-vediet-ale-nepokoril-ostrov-sklamal-aj-v-noci/ | dátum vydania = 10.10.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Jarné prázdniny |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 13. október 2016 |stĺpec2 = ? / 17<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atletiko Cvernofka už prepadáva ako Ostrov! Moja mama prevalcovala Búrlivé víno | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/atletiko-cvernofka-uz-prepadava-ako-ostrov-moja-mama-prevalcovala-burlive-vino/ | dátum vydania = 14.10.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Nikto nie je dokonalý |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 18. október 2016 |stĺpec2 = ? / 16,5<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dobre vedieť v utorok podpriemerné, Joj má opäť problém po 22. hodine! Krimi aj Noviny vysoko | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/dobre-vediet-v-utorok-podpriemerne-joj-ma-opat-problem-po-22-hodine-krimi-aj-noviny-vysoko/ | dátum vydania = 14.10.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Domáci miláčikovia |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 20. október 2016 |stĺpec2 = ? / 16<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dobre vedieť nemá svoj týždeň, padlo aj vo štvrtok! Stiahlo však Inkognito | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/dobre-vediet-nema-svoj-tyzden-padlo-aj-vo-stvrtok-stiahlo-vsak-inkognito/ | dátum vydania = 21.10.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Prípravy na ples |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 25. október 2016 |stĺpec2 = 5 / 14<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utorok začína byť pre Joj problém, nízko už aj Naši! Dobre vedieť po prepade posilnilo | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/utorok-zacina-byt-pre-joj-problem-nizko-uz-aj-nasi-dobre-vediet-po-prepade-posilnilo/ | dátum vydania = 26.10.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Kto koho ovláda |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 27. október 2016 |stĺpec2 = 6 / 17<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naši podrástli, Dobre vedieť ostáva vpredu! Podvečer sa opäť dorovnal | url = http://mediaboom.sk/televizia/nasi-podrastli-dobre-vediet-ostava-vpredu-podvecer-sa-opat-dorovnal/ | dátum vydania = 28.10.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Hry o nervy |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 3. november 2016 |stĺpec2 = 6 / 15<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Návštevníci skončili, finále prebehlo hlboko v noci! Dobre vedieť potvrdilo nárast | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/navstevnici-skoncili-finale-prebehlo-hlboko-v-noci-dobre-vediet-potvrdilo-narast/ | dátum vydania = 4.11.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Exkomunikovaný pubertiak |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 8. november 2016 |stĺpec2 = 6 / 16<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dobre vedieť drží nárast, Naši zvrátili utorňajší prepad! Jednotke boduje podvečer | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/dobre-vediet-drzi-narast-nasi-zvratili-utornajsi-prepad-jednotke-boduje-podvecer/ | dátum vydania = 9.11.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Ťažký život rodiča |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 10. november 2016 |stĺpec2 = ? / 17<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Duel vo veľkom prepisuje rekordy, porazil Markízu aj Joj! Noviny s ďalším silným víťazstvom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/duel-vo-velkom-prepisuje-rekordy-porazil-markizu-aj-joj-noviny-s-dalsim-silnym-vitazstvom/ | dátum vydania = 11.11.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Všetko má svoju cenu |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 15. november 2016 |stĺpec2 = ? / 14,5<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dobre vedieť neuspelo, televízie zatlačil futbal na Plus! Joj vysunula špeciál Uhádni môj vek | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/dobre-vediet-neuspelo-televizie-zatlacil-futbal-na-plus-joj-vysunula-special-uhadni-moj-vek/ | dátum vydania = 16.11.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Garážový výpredaj |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 22. november 2016 |stĺpec2 = ? / 14<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Špeciál Uhádni môj vek vyskočil do nadpriemeru, Nikto nie je dokonalý dvojkou večera! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/special-uhadni-moj-vek-vyskocil-do-nadpriemeru-nikto-nie-je-dokonaly-dvojkou-vecera/ | dátum vydania = 23.11.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Rodinné radosti |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 24. november 2016 |stĺpec2 = 7 / 19<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naši poskočili na jeden z top výkonov jesene, reprízové Dobre vedieť už pod priemerom! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-poskocili-na-jeden-z-top-vykonov-jesene-reprizove-dobre-vediet-uz-pod-priemerom/ | dátum vydania = 25.11.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Prechodné lásky |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 29. november 2016 |stĺpec2 = ? / 17<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naši zvrátili prepad, poskočili aj v utorok! Dobre vedieť s poklesom, čísla do noci neudržalo | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-zvratili-prepad-poskocili-aj-v-utorok-dobre-vediet-s-poklesom-cisla-do-noci-neudrzalo/ | dátum vydania = 30.11.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Brutus |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 1. december 2016 |stĺpec2 = ? / 18<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Veľký štart pre Bičana skončil rozpačito: Hviezdna párty po silnej kampani vlažná! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/velky-start-pre-bicana-skoncil-rozpacito-hviezdna-party-po-silnej-kampani-vlazna/ | dátum vydania = 2.12.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Právo na súkromie |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 6. december 2016 |stĺpec2 = ? / 17,5<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Markíza na dne: Prepadlo už aj Dobre vedieť, Hviezdna párty vybuchla! Joj vyhrala ďalší deň po sebe | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-na-dne-prepadlo-uz-aj-dobre-vediet-hviezdna-party-vybuchla-joj-vyhrala-dalsi-den-po-sebe/ | dátum vydania = 7.12.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Majstri psychológie |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 8. december 2016 |stĺpec2 = 6 / 18<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hviezdna párty padla, Inkognito lídrom! Dobre vedieť stráca divákov | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/hviezdna-party-padla-inkognito-lidrom-dobre-vediet-straca-divakov/ | dátum vydania = 9.12.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Súboj generácií |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 13. december 2016 |stĺpec2 = ? / 17<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Markíza si vydýchla: Dobre vedieť sa vrátilo k priemeru lídra! Naši prekvapili s reprízou | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-si-vydychla-dobre-vediet-sa-vratilo-k-priemeru-lidra-nasi-prekvapili-s-reprizou/ | dátum vydania = 14.12.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Recept na domáce blaho |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 15. december 2016 |stĺpec2 = ? / 19<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hviezdna párty to už neudržala, tvrdo prepadla! Joj natiahla Inkognito, bola silným lídrom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/hviezdna-party-to-uz-neudrzala-tvrdo-prepadla-joj-natiahla-inkognito-bola-silnym-lidrom/ | dátum vydania = 16.12.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Tajné zbrane |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 20. december 2016 |stĺpec2 = ? / 15<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koleso šťastia aj s celebritami na dne, predbehla ho Jednotka! Správy RTVS potvrdili nárast | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/koleso-stastia-aj-s-celebritami-na-dne-predbehla-ho-jednotka-spravy-rtvs-potvrdili-narast/ | dátum vydania = 21.12.2016 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Vianoce u Rodinovcov |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 22. december 2016 |stĺpec2 = 8 / 21<ref name="e62"/> }} |} === 3. séria (2017) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #259e1b; color: #ffffff; width:4%;"|№ ! style="background: #259e1b; color: #ffffff; width:4%;"|# ! style="background: #259e1b; color: #ffffff; width:24%;"|Názov ! style="background: #259e1b; color: #ffffff; width:17%;"|Réžia ! style="background: #259e1b; color: #ffffff; width:17%;"|Scenár ! style="background: #259e1b; color: #ffffff; width:17%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #259e1b; color: #ffffff; width:17%;"|Rating / Share<br />12 – 54 (%) {{Časť (TV seriál) |ep = 63<hr>64 |ep2 = 1<hr>2 |pôvodný názov = Brigáda<hr>Moderná doba |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 6. september 2017 |stĺpec2 = 7,8 / 21,8<ref name="e63-64">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Veľký návrat Pevnosti Boyard sklamaním: Markíza dvojkou, Naši odštartovali tretiu sériu víťazne! | url = https://mediaboom.sk/velky-navrat-pevnosti-boyard-sklamanim-markiza-dvojkou-lidrom-vecera-start-tretej-serie-nasich | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2017-09-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><hr>7 / 20,8<ref name="e63-64"/> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65<hr>66 |ep2 = 3<hr>4 |pôvodný názov = Sexbomba<hr>O ženách a mužoch |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 13. september 2017 |stĺpec2 = 7,5 / 21<ref name="e65-66">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koleso šťastia aj s celebritami na dne, predbehla ho Jednotka! Správy RTVS potvrdili nárast | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-sa-udrzali-pred-pevnostou-boyard-joj-sklamalo-super-karaoke-startovalo-podpriemerne-zabrala-wau/ | dátum vydania = 14.9.2017 | vydavateľ = MediaBoom }}</ref><hr>6,7 / 20<ref name="e65-66"/> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Bratranec Kamil |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 20. september 2017 |stĺpec2 = 6,8 / 19<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Pevnosť Boyard ostáva vlažná, Naši už na rovnakých číslach! Super Karaoke hlboko, Wau pred Domou | url = https://mediaboom.sk/pevnost-boyard-ostava-vlazna-nasi-uz-na-rovnakych-cislach-super-karaoke-hlboko-wau-pred-domou | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2017-09-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68<hr>69 |ep2 = 6<hr>7 |pôvodný názov = Na zdravie!<hr>Taký je život |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 27. september 2017 |stĺpec2 = 7 / 19<ref name="e68-69">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Pevnosť Boyard padá Markíze stále viac, začína byť problémom! Naši späť vo vedení, Super Karaoke prepadákom | url = https://mediaboom.sk/pevnost-boyard-pada-markize-stale-viac-zacina-byt-problemom-nasi-spat-vo-vedeni-super-karaoke-prepadakom | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2017-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><hr>6,4 / 18,5<ref name="e68-69"/> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70<hr>71 |ep2 = 8<hr>9 |pôvodný názov = Generácia X<hr>Ženské zbrane |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 4. október 2017 |stĺpec2 = 6,8 / 18,5<ref name="e70-71">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Pevnosť Boyard prvýkrát od štartu porástla, s Našimi bola vyrovnaná! Prekvapila Nekonečná láska | url = https://mediaboom.sk/pevnost-boyard-prvykrat-od-startu-porastla-s-nasimi-bola-vyrovnana-prekvapila-nekonecna-laska | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2017-10-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><hr>6 / 18<ref name="e70-71"/> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72<hr>73 |ep2 = 10<hr>11 |pôvodný názov = Gól do vlastnej brány<hr>Technologická neschopnosť |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 11. október 2017 |stĺpec2 = 7 / 20<ref name="e72-73">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MediaBoom » Joj sa v stredu lepila smola na päty: Po výpadku vysielania pustila nesprávnu epizódu Super Karaoke! To prehĺbilo dno|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/joj-sa-v-stredu-lepila-smola-na-paty-po-vypadku-vysielania-pustila-nespravnu-epizodu-super-karaoke-to-prehlbilo-dno/|dátum prístupu=2017-10-12|vydavateľ=mediaboom.sk|jazyk=sk-SK}}</ref><hr>6 / 19<ref name="e72-73"/> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74<hr>75 |ep2 = 12<hr>13 |pôvodný názov = Krátkozraké triky<hr>To je láska |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 18. október 2017 |stĺpec2 = 6,5 / 19<ref name="e74-75">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Pevnosť Boyard klesla na najslabší výkon, Naši pred ňou s oboma časťami! Farma lídrom, na menších najvyššie Profesionáli | url = https://mediaboom.sk/pevnost-boyard-klesla-na-najslabsi-vykon-nasi-pred-nou-s-oboma-castami-farma-lidrom-na-mensich-najvyssie-profesionali | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2017-10-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><hr>6,5 / 20,5<ref name="e74-75"/> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76<hr>77 |ep2 = 14<hr>15 |pôvodný názov = Poriadok nadovšetko<hr>Deň sv. Valentína |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 25. október 2017 |stĺpec2 = 7 / 20<ref name="e76-77">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MediaBoom » Naši ostávajú stredajším lídrom, Super Karaoke už dotiahli Profesionáli na Pluske!|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/nasi-ostavaju-stredajsim-lidrom-super-karaoke-uz-dotiahli-profesionali-na-pluske/|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=mediaboom.sk|jazyk=sk-SK}}</ref><hr>6,1 / 19<ref name="e76-77"/> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Dobrý vkus |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 8. november 2017 |stĺpec2 = 7 / 18<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Streda televíziám nepriala: Pevnosť Boyard opäť spadla do podpriemerov, Za sklom štartovalo vlažné! Lídrom večera Naši | url = https://mediaboom.sk/streda-televiziam-nepriala-pevnost-boyard-opat-spadla-do-podpriemerov-za-sklom-startovalo-vlazne-lidrom-vecera-nasi | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2017-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79<hr>80 |ep2 = 17<hr>18 |pôvodný názov = Od bábätka k pubertiakovi<hr>Príznaky zrelosti |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 15. november 2017 |stĺpec2 = 7,9 / 22<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Chart Show sa vrátila na úrovni Pevnosti Boyard, Naši s najlepším ratingom série! Joj zmena pomohla, bez Za sklom vyskočila | url = https://mediaboom.sk/chart-show-sa-vratila-na-urovni-pevnosti-boyard-nasi-s-najlepsim-ratingom-serie-joj-bez-za-sklom-vyskocila | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2017-11-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81<hr>82 |ep2 = 19<hr>20 |pôvodný názov = O škole a o ženách<hr>Praktické vynálezy |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 22. november 2017 |stĺpec2 = 7 / 21<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Chart Show sa nedarí, Markíza padá hlbšie ako s Pevnosťou Boyard! Naši lídrom večera | url = https://mediaboom.sk/chart-show-sa-nedari-markiza-pada-hlbsie-ako-s-pevnostou-boyard-nasi-lidrom-vecera | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2017-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83<hr>84 |ep2 = 21<hr>22 |pôvodný názov = Byt či nebyt<hr>Mládež a stárež |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 29. november 2017 |stĺpec2 = 7 / 20<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Joj vyhrala stredu, Naši sa držia v čele! Chart Show stúpla, najviac divákov majú naďalej Noviny | url = https://mediaboom.sk/nasi-sa-udrzali-v-stredu-na-cele-chart-show-stupla-noviny-s-najviac-divakmi | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2017-11-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Byť matkou je úžasné |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 6. december 2017 |stĺpec2 = 6 / 17<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MediaBoom » Joj v stredu dominovala, v silnom vedení špeciál Ľadového kráľovstva aj Noviny! Naši naopak s pádom|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/joj-v-stredu-dominovala-v-silnom-vedeni-special-ladoveho-kralovstva-aj-noviny-nasi-s-padom/|dátum prístupu=2017-12-14|vydavateľ=mediaboom.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Učíme sa celý život |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 13. december 2017 |stĺpec2 = 6 / 19<ref name="e86" /> }} |} === 4. séria (2018-2019) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #EDE90E; color: #000000; width:4%;"|№ ! style="background: #EDE90E; color: #000000; width:4%;"|# ! style="background: #EDE90E; color: #000000; width:24%;"|Názov ! style="background: #EDE90E; color: #000000; width:17%;"|Réžia ! style="background: #EDE90E; color: #000000; width:17%;"|Scenár ! style="background: #EDE90E; color: #000000; width:17%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #EDE90E; color: #000000; width:17%;"|Rating / Share<br />12 – 54 (%) {{Časť (TV seriál) |ep = 87<hr>88 |ep2 = 1<hr>2 |pôvodný názov = Konečne odsťahovaný<hr>Diagnóza rodič |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 11. september 2018 |stĺpec2 = – / 13,2<ref name="ref1" /><hr>4,9 / 14,7<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sestričky opäť zvíťazili, na Dajto zabodoval futbal | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/1808274-sestricky-opat-zvitazili-na-dajto-zabodoval-futbal | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-12 | dátum prístupu = }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Vek (nie) je len číslo |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 3. október 2018 |stĺpec2 = 4,3 / 14,3 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oteckovia s novým rekordom. Dostali sa na čelo rebríčka sledovanosti | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/1819717-oteckovia-s-novym-rekordom-dostali-sa-na-celo-rebricka-sledovanosti | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-14 | dátum prístupu = }}</ref> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Vlastné hniezdo |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 10. október 2018 |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Učíme sa celý život |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 17. október 2018 |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Starí rodičia útočia |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 24. október 2018 |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Mladých nedobehneš |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 31. október 2018 |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 8 |pôvodný názov = (Ne)príďte aj nabudúce |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 7. november 2018 |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Každý má svoje hobby |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 14. november 2018 |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Všakovaké vášne |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 21. november 2018 |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Samko a puberta |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 28. november 2018 |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Rodinná manipulácia |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 5. december 2018 |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99<hr>100 |ep2 = 13<hr>14 |pôvodný názov =Hazardné triky<hr>Viac ľudí, viac zábavy |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 14. máj 2019 |stĺpec2 = –<hr>– }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101<hr>102 |ep2 = 15<hr>16 |pôvodný názov = Sexuálna výchova<hr>Starí rodičia sú tu doma! |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 21. máj 2019 |stĺpec2 = –<hr>– }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103<hr>104 |ep2 = 17<hr>18 |pôvodný názov = Večne mladí starí rodičia<hr>Nájdeš si lepšiu |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 28. máj 2019 |stĺpec2 = –<hr>– }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105<hr>106 |ep2 = 19<hr>20 |pôvodný názov = Zvádzanie je umenie<hr>Cyklus života |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 4. jún 2019 |stĺpec2 = –<hr>– }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107<hr>108 |ep2 = 21<hr>22 |pôvodný názov = Obeť pre rodinu <hr>Odchod |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 11. jún 2019 |stĺpec2 = –<hr>– }} |} === 5. séria (2022) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #784600; color: #ffffff; width:4%;"|№ ! style="background: #784600; color: #ffffff; width:4%;"|# ! style="background: #784600; color: #ffffff; width:24%;"|Názov ! style="background: #784600; color: #ffffff; width:17%;"|Réžia ! style="background: #784600; color: #ffffff; width:17%;"|Scenár ! style="background: #784600; color: #ffffff; width:17%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #784600; color: #ffffff; width:17%;"|Rating / Share<br />12 – 54 (%) {{Časť (TV seriál) |ep = 109<hr>110 |ep2 = 1<hr>2 |pôvodný názov = Vajce a sliepka<hr>Dobrá babysitterka vydá za dve |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 21. jún 2022 |stĺpec2 = 2,9 / 11,2<ref name=s5 /><hr>2,2 / 10<ref name=s5 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 111<hr>112 |ep2 = 3<hr>4 |pôvodný názov = Život je román<hr>O láske a studenej vode |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 28. jún 2022 |stĺpec2 = 2,6 / 9,7<ref name=e111_112>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Seriál Šťastná rybka sa drží na čele rebríčka, jeho sledovanosť však klesá | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/serial-stastna-rybka-drzi-cele-rebricka-jeho-sledovanost-vsak-klesa | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-08 }}</ref><hr>2,4 / 11,2<ref name=e111_112 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113<hr>114 |ep2 = 5<hr>6 |pôvodný názov = Nový začiatok<hr>Úmrtie |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 5. júl 2022 |stĺpec2 = 2,2 / 7,3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Najsledovanejší bol seriál Šťastná rybka, vysoko sa dostal aj Utajený šéf | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/najsledovanejsi-bol-serial-stastna-rybka-vysoko-dostal-aj-utajeny-sef/2 | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-06 | dátum prístupu = 2022-07-08 }}</ref><hr>– }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115<hr>116 |ep2 = 7<hr>8 |pôvodný názov = O delení<hr>To bude oslava! |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 12. júl 2022 |stĺpec2 = 2,2 / 8,5<ref name=e115_116>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Rodinné prípady sledovanosť šou Na love neprekonali, najviac divákov si získala Šťastná rybka | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/rodinne-pripady-sledovanost-sou-love-neprekonali-najviac-zaujala-stastna-rybka | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13 | dátum prístupu = 2022-07-27 }}</ref><hr>1,8 / 8,2<ref name=e115_116 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117<hr>118 |ep2 = 9<hr>10 |pôvodný názov = Mia je späť<hr>Surová pravda |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 19. júl 2022 |stĺpec2 = 2,1 / 8<ref name=e117_118>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Jojkárske seriály patria k najsledovanejším, oslovil aj markizácky Utajený šéf II. z mliekarní | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/jojkarske-serialy-patria-najsledovanejsim-oslovil-aj-markizacky-utajeny-sef-ii-mliekarni/2 | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-20 | dátum prístupu = 2022-07-27 }}</ref><hr>1,7 / 7,8<ref name=e117_118 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119<hr>120 |ep2 = 11<hr>12 |pôvodný názov = Demonštrácia<hr>Rasťo a Andrea |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 26. júl 2022 |stĺpec2 = 2,3 / 8,1<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Kráľ sledovanosti: seriál Šťastná rybka predbehol magazín Reflex o takmer 100-tisíc divákov | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/kral-sledovanosti-serial-stastna-rybka-predbehol-magazin-reflex-takmer-100-tisic-divakov | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-27 | dátum prístupu = 2022-07-27 }}</ref><hr>– }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121<hr>122 |ep2 = 13<hr>14 |pôvodný názov = Takmer dokonalá večera<hr>Opatrne, krehké! |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 2. august 2022 |stĺpec2 = N/A }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123<hr>124 |ep2 = 15<hr>16 |pôvodný názov = Vedenie projektu<hr>Dobré správanie |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 9. august 2022 |stĺpec2 = N/A }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125<hr>126 |ep2 = 17<hr>18 |pôvodný názov = Čistota pol života<hr>Láska je drina |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 16. august 2022 |stĺpec2 = N/A }} <!--{{Časť (TV seriál) |ep = 127<hr>128 |ep2 = 19<hr>20 |pôvodný názov = N/A<hr>N/A |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 23. august 2022 |stĺpec2 = N/A }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129<hr>130 |ep2 = 21<hr>22 |pôvodný názov = N/A<hr>N/A |réžia = Peter Begányi |scenár = Jacques Davidts |stĺpec1 = 30. august 2022 |stĺpec2 = N/A }}--> |} == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zoznamy častí seriálov|Naši]] 5u8h35sin94inha465yg08ogqzqm1lc Redaktor:KingisNitro/pieskovisko 2 663395 7416852 7416016 2022-07-29T00:13:41Z KingisNitro 91359 Sekcia "Čiastočné preložené na neskoršie doplnenie" wikitext text/x-wiki Na tejto stránke je zoznam vecí, ktoré mám v pláne / na ktorých aktuálne pracujem. Zároveň je to repozitár odkazov, na ktoré som narazil a mohli by sa mi v budúcnosti hodiť. == Články na opravu/kontrolu == * <s>[[Triesloviny]] - triesloviny,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kyselina tanínová|url=https://botanic.sk/slovnik-pojmov/kyselina-taninova|vydavateľ=botanic.sk|dátum prístupu=2022-06-07|priezvisko=Botanic.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Flavonoidy a Triesloviny - účinné látky buniek, dôležité pre naše zdravie {{!}} Zdravie {{!}} Články|url=https://fitastyl.sk/clanky/zdravie/flavonoidy-a-triesloviny-ucinne-latky-buniek-dolezite-pre-nase-zdravie|vydavateľ=FIT štýl|dátum vydania=2017-08-10|dátum prístupu=2022-06-07|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Triesloviny|url=https://botanic.sk/slovnik-pojmov/triesloviny|vydavateľ=botanic.sk|dátum prístupu=2022-06-07|priezvisko=Botanic.sk}}</ref> katechíny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KATECHINY (zdroj: Čajovník čínský - Camellia sinensis L.)|url=https://www.nutrion.cz/info/detail.php?idzb=126-katechiny-zdroj-cajovnik-cinsky-camellia-sinensis-l|vydavateľ=www.nutrion.cz|dátum prístupu=2022-06-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katechiny|url=https://www.medaprex.cz/slovnik-pojmu/katechiny-a2482|vydavateľ=www.medaprex.cz|dátum prístupu=2022-06-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katechiny|url=https://www.celostnimedicina.cz/katechiny.htm|dátum vydania=2009-07-01|dátum prístupu=2022-06-07|jazyk=cs}}</ref></s> {{Hotovo}} *[[Hmotnostná spektrometria]] *[[Analytická chémia]] *Hydroxid (anión vs. zlúčenina) == Čiastočné preložené na neskoršie doplnenie == * [[Indigo (chemická látka)]] == Plánované články == * doprekladať: ** [[Šablóna:Sacharidy|sacharidy]] ** [[Šablóna:Nukleové kyseliny|nukleotidy]] ** <s>[[Šablóna:Intermediáty nukleotidových metabolizmov|intermediáty nukleotidových metabolizmov]]</s> {{Hotovo}} ** [[Šablóna:Enzýmové kofaktory|kofaktory]] ** [[Šablóna:Funkčné skupiny|funkčné skupiny]] ** [[Šablóna:Kyseliny a zásady|acidobázické vlastnosti]] ** [[Šablóna:Chemická väzba|chemické väzby]] ** [[Šablóna:Molekulárna geometria|molekulárna geometria]] ** ... * <s>[[nemevalonátová dráha]]</s> {{Hotovo}} * pufry, indikátory * rôzne izomérie * chemické názvoslovie == Rôzne odkazy, ktoré by sa mohli hodiť == * acidobázické: ** amfotérna látka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=amfotérna látka|url=https://beliana.sav.sk/heslo/amfoterna-latka|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2022-01-08|jazyk=sk}}</ref> ** acidobázické reakcie a pKa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How To Use a pKa Table|url=https://www.masterorganicchemistry.com/2010/09/29/how-to-use-a-pka-table/|dátum vydania=2010-09-29|dátum prístupu=2022-01-08|jazyk=en-US}}</ref> ** názvy indikátorov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=E-SHOP LABORATÓRNA TECHNIKA|url=https://www.fisherww.sk/|vydavateľ=www.fisherww.sk|dátum prístupu=2022-01-14}}</ref> a iných chemikálií<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eshop - Centralchem - chemická obchodná spoločnosť|url=https://www.centralchem.sk/eshop/indikator/|vydavateľ=www.centralchem.sk|dátum prístupu=2022-01-14}}</ref> *biochemické dráhy: **syntéza terpénov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Úvod do studia terpenů|url=https://is.muni.cz/th/bn5mu/|dátum vydania=2018|dátum prístupu=2022-01-04|meno=Veronika|priezvisko=Přikrylová}}</ref> *izomérie: **izoméria<ref name=":0" /> **bioizostéria<ref>https://slideplayer.gr/slide/14892115/</ref> *anémia - megaloblastická,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Je vaše dieťa unavené a bledé?|url=https://lekar.sk/clanok/je-vase-dieta-unavene-a-blede|vydavateľ=lekar.sk|dátum prístupu=2022-04-03|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vitamín B12 {{!}} Vitamíny a minerály|url=https://vitaminymineraly.sk/vitamin-b12|vydavateľ=vitaminymineraly.sk|dátum prístupu=2022-04-03}}</ref> megaloblastová<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Megaloblastová anémia – príčiny, diagnostika, prevencia a liečba {{!}} Unilabs|url=https://www.unilabs.sk/clanky-invitro/megaloblastova-anemia-priciny-diagnostika-prevencia-liecba|vydavateľ=www.unilabs.sk|dátum prístupu=2022-04-03}}</ref> * zoznam Ečiek<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam Éčiek|url=https://zdravopedia.sk/ucinne-latky/ecka/zoznam-eciek|vydavateľ=Zdravopedia|dátum vydania=2021-12-24|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=sk|priezvisko=Zdravopedia}}</ref> * slovenská veková demografia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proces starnutia populácie Slovenska v európskom kontexte|url=https://ssad.statistics.sk/SSaD/SSaD/index.php/proces-starnutia-populacie-slovenska-v-europskom-kontexte/|dátum prístupu=2021-12-30|jazyk=sk-SK|meno=Marcela|priezvisko=Káčerová|priezvisko2=Ondačková|meno2=Jana|vydavateľ=Slovenská štatistika a demografia 3/2015}}</ref> * peacock mantis shrimp vision<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vision in Mantis Shrimp – Arts on the Brain|url=https://scholarblogs.emory.edu/artsbrain/2020/03/05/vision-in-mantis-shrimp/|dátum prístupu=2022-01-01|jazyk=en-US}}</ref> * respiračné vzplanutie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detail parametra|url=https://www.medirex.sk/lekar/detail-parametra/1299|vydavateľ=www.medirex.sk|dátum prístupu=2022-01-02|jazyk=sk}}</ref> *vzácne genetické choroby<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Orphanet|url=http://www.orpha.net/consor/www/cgi-bin/index.php?lng=EN|vydavateľ=www.orpha.net|dátum prístupu=2022-01-03|jazyk=en|meno=|priezvisko=}}</ref> *nukleotidy - <s>wyozín<ref>http://www.chtf.stuba.sk/~szolcsanyi/education/files/Chemia%20heterocyklickych%20zlucenin/Prednaska%208/Prednaska%208.pdf</ref>, wybutozín</s> a wybutoxozín<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Analógy oligonukleotidov cielené proti ľudskému LMNA - EP 2788487|url=https://wbr.indprop.gov.sk/WebRegistre/EPPatentPreSR/Detail/12805882.3|vydavateľ=wbr.indprop.gov.sk|dátum prístupu=2022-02-11}}</ref> *BCAA<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výhody BCAA - aminokyselín s rozvetveným reťazcom|url=https://bestbody.sk/vyhody-bcaa/|dátum vydania=2019-06-12|dátum prístupu=2022-05-28|jazyk=sk-SK}}</ref> *názvoslovie chemických vzorcov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Organická chemie {{!}} E-ChemBook :: Multimediální učebnice chemie|url=http://www.e-chembook.eu/organicka-chemie|vydavateľ=www.e-chembook.eu|dátum prístupu=2022-01-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chemické vzorce organických sloučenin|url=https://eluc.kr-olomoucky.cz/verejne/lekce/2371|vydavateľ=eluc.kr-olomoucky.cz|dátum prístupu=2022-01-04}}</ref> - racionálny,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2.1 Písanie štruktúrnych vzorcov - ppt κατέβασμα|url=https://slideplayer.gr/slide/14838692/|vydavateľ=slideplayer.gr|dátum prístupu=2022-01-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kolář|meno=Karel|titul=RACIONÁLNÍ VZORCE A VÝUKA ORGANICKÉ CHEMIE|url=https://bichez.pedf.cuni.cz/archive/2014/c4.pdf|dátum vydania=2014/4|dátum prístupu=4.1.2022|priezvisko2=Myška|meno2=Karel|vydavateľ=Časopis Biologie-Chemie-Zeměpis}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cykloalkany / Charakteristika, názvosloví a fyzikální vlastnosti|url=https://eluc.kr-olomoucky.cz/verejne/lekce/2388|vydavateľ=eluc.kr-olomoucky.cz|dátum prístupu=2022-01-04}}</ref> čiarový? UK, org. chem. *sacharidy iné zaujímavé veci<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Praktické cvičenia z biochémie|url=https://unibook.upjs.sk/sk/chemia/1411-prakticke-cvicenia-z-biochemie|vydavateľ=Unibook - E-shop UPJŠ|dátum prístupu=2022-02-13|jazyk=sk|priezvisko=Sedlák|meno=Erik|meno2=Rastislav|priezvisko2=Varhač|priezvisko3=Danko|meno3=Patrik|dátum vydania=2020|strany=76}}</ref> *vyhľadávanie v lekárskej knižnici<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhľadávanie {{!}} Slovenská lekárska knižnica|url=https://arl4.library.sk/arl-sllk/sk/rozsirene-vyhladavanie/|vydavateľ=arl4.library.sk|dátum prístupu=2022-02-24}}</ref> - potreba použiť Zdroj:Autority na vyhľadávanie hesiel *článok o B12<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Petrleničová|meno=Darina|titul=Neurologické komplikácie prehliadnutej hypovitaminózy B12 pri Crohnovej chorobe|url=https://www.neurologiepropraxi.cz/artkey/neu-201401-0008_Neurologicke_komplikacie_prehliadnutej_hypovitaminozy_B12_pri_Crohnovej_chorobe.php|dátum vydania=2014|dátum prístupu=20.3.2022}}</ref> == Referencie == <references /> gilj4siy8yzpnjdtcopj9lx7dmh7f4q Redaktor:Matroxko/pieskovisko4 2 669158 7416839 7327699 2022-07-28T23:16:18Z Matroxko 174053 cs wip wikitext text/x-wiki == CS == '''Česko-Slovensko'''{{#tag:ref|{{beliana|3|Česko-Slovensko|}} uvádza štát pod heslom „Česko-Slovensko“, alternatíva „Československo“ nie je spomenutá.|group=pozn}} (často písané aj ako ''Československo'', čo je český a do roku [[1990]] aj slovenský pravopis a v súčasnosti je v rozpore s [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] a [[Krátky slovník slovenského jazyka|KSSJ]]<ref>česko-slovenský. In: {{Citácia knihy | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2003 | isbn = 80-224-0750-X | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Ceskoslovensko&s=exact&c=Xbfe&d=kssj4&ie=utf-8&oe=utf-8# | počet strán = 985 | strany = 96 }}; {{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3 | typ vydania = upr. a dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2000 | isbn = 80-224-0655-4 | počet strán = 590 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Cesko-Slovensko&s=exact&c=6379&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8# | strany = }}</ref>, nekodifikačný [[Slovník súčasného slovenského jazyka|SSSJ]] uvádza oba tvary<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jarošová | meno = Alexandra, ed. | priezvisko2 = Buzássyová | meno2 = Klára, ed | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | zväzok = A{{--}}G | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2006 | isbn = 80-224-0932-4 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Cesko-Slovensko&s=exact&c=jf53&d=sssj&ie=utf-8&oe=utf-8# | počet strán = 1134 | strany = }}</ref>) bol zvrchovaný štát v [[Stredná Európa|Strednej Európe]], ktorý vznikol ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] koncom októbra [[1918]]. <ref>PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp. 8 - 52, 57 - 120, 124 - 128, 140 - 148, 184 - 210</ref> Existoval do decembra [[1992]], kedy došlo k jeho mierovému [[Rozdelenie Česko-Slovenska|rozdeleniu]] na dva nezávislé štáty: [[Česko]] a [[Slovensko]]. V rokoch [[1939]] až [[1945]], kedy bolo násilne rozdelené a čiastočne včlenené do [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]], prestalo ''de facto'' existovať, i keď [[Dočasné štátne zriadenie|v exile fungovala dočasná vláda]]. Medzi rokmi [[1948]] a [[1990]] bolo Česko-Slovensko súčasťou [[Východný blok|Východného bloku]], ktorý sa vyznačoval [[Príkazová ekonomika|príkazovou ekonomikou]]. Od roku bolo členom hospodárskeho zoskupenia známeho ako [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci]] a od mája [[1955]] tiež členom vojenského paktu [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]. V roku [[1968]] nastáva obdobie politického odmäku, známe ako [[Pražská jar]], ktoré bolo násilne ukončené, keď Sovietsky zväz za asistencie viacerých krajín Varšavskej zmluvy [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vtrhol do krajiny]]. V roku [[1989]] dochádza v celej Európe k pádu [[Komunizmus|komunizmu]] a [[Marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninských]] vlád; československá vláda bola zosadená počas nekrvavej [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Následne dochádza k liberalizácii ekonomiky a rozpadu štátu k [[1. január]]u [[1993]] na dva samostatné štáty Česko a Slovensko. odskwkrqzxt073qmrc83n77zrvpg8vc 7416857 7416839 2022-07-29T01:05:54Z Matroxko 174053 wip wikitext text/x-wiki '''Česko-Slovensko''' (v niektorých obdobiach '''Československo'''){{#tag:ref|česky, do roku [[1990]] slovenský pravopis, v súčasnosti v rozpore s [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]]<ref>{{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3 | typ vydania = upr. a dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2000 | isbn = 80-224-0655-4 | počet strán = 590 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Cesko-Slovensko&s=exact&c=6379&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8# | strany = }}</ref>, [[Krátky slovník slovenského jazyka|KSSJ]]<ref>česko-slovenský. In: {{Citácia knihy | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2003 | isbn = 80-224-0750-X | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Ceskoslovensko&s=exact&c=Xbfe&d=kssj4&ie=utf-8&oe=utf-8# | počet strán = 985 | strany = 96 }}</ref>, aj Encyclopaedia Beliana uvádza štát pod heslom „Česko-Slovensko“, alternatíva „Československo“ nie je spomenutá.<ref>{{beliana|3|Česko-Slovensko|}}</ref> Nekodifikačný [[Slovník súčasného slovenského jazyka|SSSJ]] uvádza oba tvary.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jarošová | meno = Alexandra, ed. | priezvisko2 = Buzássyová | meno2 = Klára, ed | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | zväzok = A{{--}}G | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2006 | isbn = 80-224-0932-4 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Cesko-Slovensko&s=exact&c=jf53&d=sssj&ie=utf-8&oe=utf-8# | počet strán = 1134 | strany = }}</ref>|group=pozn}} bol zvrchovaný štát v [[Stredná Európa|strednej Európe]], ktorý existoval v rokoch 1918{{--}}1992, s výnimkou obdobia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] (1939{{--}}1945), kedy však mal svoju [[Dočasné štátne zriadenie|exilovú vládu]] v zahraničí. Česko-Slovensko [[Vznik Česko-Slovenska|vzniklo 28. októbra 1918]] ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]].<ref>PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp. 8 - 52, 57 - 120, 124 - 128, 140 - 148, 184 - 210</ref> Následné medzivojnové obdobie je označované ako [[Prvá česko-slovenská republika|prvá republika]], výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. Po [[Mníchovská dohoda|mníchovskej dohode]] v roku 1938 sa pohraničné [[Sudety (región)|Sudety]] stali súčasťou [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] a krajina prišla aj o ďalšie územie [[Prvá viedenská arbitráž|prvou viedenskou arbitrážou]] v prospech [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] a [[Česko-slovensko-poľský spor o Tešínsko|anexiou Tešínska]] v prospech [[Poľsko|Poľska]]. V marci 1939 sa [[Vznik Slovenského štátu|osamostatnilo Slovensko]] a [[Podkarpatská Rus]] bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený [[Protektorát Čechy a Morava]], formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident [[Edvard Beneš]] [[Dočasné štátne zriadenie|exilovú vládu]], ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989]] bolo súčasťou [[Východný blok|Východného bloku]] s [[Príkazová ekonomika|príkazovou ekonomikou]], vládla tu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistická strana]]. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci]] a od roku 1955 vojenského paktu [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako [[Pražská jar]], násilne ukončila v auguste 1968 [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázia vojsk Varšavskej zmluvy]] pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]], ktorá bola ukončená v novembri 1989 [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]], ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom [[Václav Havel|Václavom Havlom]]. Česko-Slovensko [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zaniklo 31. decembra 1992]] rozdelením na dva suverénne štáty, [[Česko]] a [[Slovensko]]. == Názov == Oficiálne názvy štátu: * 1918{{--}}1938: '''[[Československá republika]]''' (skrátene ČSR) * 1938{{--}}1939: '''[[Druhá česko-slovenská republika|Česko-Slovenská republika]]''' (ČSR) * 1945{{--}}1960: '''[[Tretia česko-slovenská republika|Československá republika]]''' (ČSR) * 1960{{--}}1989: '''[[Československá socialistická republika]]''' (ČSSR) * 1990{{--}}1992: '''[[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]''' (ČSFR) == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == <references /> m3yl4os0p8jyxwk570s6zpeziwi363j Marek Čižmár 0 670052 7416898 7416130 2022-07-29T07:17:08Z 46.34.245.211 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Marek Čižmár | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský pedagóg, hlupy primátor. | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|04|03}} | Miesto narodenia = [[Trebišov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) | Bydlisko = [[Trebišov]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = [[Primátor (Slovensko)|primátor]] | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovská univerzita]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = {{URL|trebisov.sk/primator}} | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Marek Čižmár''' (* [[3. apríl]] [[1975]], [[Trebišov]]) je slovenský neschopny komunálny [[politik]] a [[Učiteľ|pedagóg]], ktorý od roku 2015 pôsobí bohuzial vo funkcii [[Primátor (Slovensko)|primátora]] mesta [[Trebišov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Segedová| meno = Miroslava| autor =| odkaz na autora =| titul = PhDr. Marek Čižmár| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/poslanci/5vo/phdr-marek-cizmar.html| vydavateľ = Košický samosprávny kraj| dátum vydania = 2018-02-20| dátum aktualizácie = 2021-08-06| dátum prístupu = 2021-09-01| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V roku 1998 absolvoval [[Magister (akademická hodnosť)|magisterské]] štúdium v odbore učiteľstvo predmetov slovenský jazyk{{--}}dejepis na [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzite v Prešove]] a v roku 2007 získal titul doktora filozofie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = 1. PhDr. Marek ČIŽMÁR| url = https://www.spolu-pre-mesto.sk/marek-cizmar/| vydavateľ = spolu-pre-mesto.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-01| miesto =| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Čižmár| meno = Marek| autor =| odkaz na autora =| titul = Štruktúrovaný životopis| url = https://www.trebisov.sk/userimages/files/site/zivotopis_primator_marek_cizmar.pdf| vydavateľ = trebisov.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-01| miesto =| jazyk =}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Trebišov: V meste otvorili predrazenu zrekonštruovanú plaváreň za 3,3 milióna eur| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2021062500000279| vydavateľ = tasr.sk| dátum vydania = 2021-06-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-01| miesto = | jazyk =}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.trebisov.sk/primator Oficiálny profil] {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Čižmár_Marek}} [[Kategória:Osobnosti z Trebišova]] [[Kategória:Primátori Trebišova]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] od30o1qeboh8ylk8b41r2jx0dwgrd24 7416900 7416898 2022-07-29T07:20:39Z Lišiak 21212 Revízia 7416898 používateľa [[Special:Contributions/46.34.245.211|46.34.245.211]] ([[User talk:46.34.245.211|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Marek Čižmár | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský pedagóg, primátor. | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|04|03}} | Miesto narodenia = [[Trebišov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) | Bydlisko = [[Trebišov]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = [[Primátor (Slovensko)|primátor]] | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovská univerzita]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = {{URL|trebisov.sk/primator}} | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Marek Čižmár''' (* [[3. apríl]] [[1975]], [[Trebišov]]) je slovenský komunálny [[politik]] a [[Učiteľ|pedagóg]], ktorý od roku 2015 pôsobí vo funkcii [[Primátor (Slovensko)|primátora]] mesta [[Trebišov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Segedová| meno = Miroslava| autor =| odkaz na autora =| titul = PhDr. Marek Čižmár| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/poslanci/5vo/phdr-marek-cizmar.html| vydavateľ = Košický samosprávny kraj| dátum vydania = 2018-02-20| dátum aktualizácie = 2021-08-06| dátum prístupu = 2021-09-01| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V roku 1998 absolvoval [[Magister (akademická hodnosť)|magisterské]] štúdium v odbore učiteľstvo predmetov slovenský jazyk{{--}}dejepis na [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzite v Prešove]] a v roku 2007 získal titul doktora filozofie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = 1. PhDr. Marek ČIŽMÁR| url = https://www.spolu-pre-mesto.sk/marek-cizmar/| vydavateľ = spolu-pre-mesto.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-01| miesto =| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Čižmár| meno = Marek| autor =| odkaz na autora =| titul = Štruktúrovaný životopis| url = https://www.trebisov.sk/userimages/files/site/zivotopis_primator_marek_cizmar.pdf| vydavateľ = trebisov.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-01| miesto =| jazyk =}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Trebišov: V meste otvorili zrekonštruovanú plaváreň za 3,3 milióna eur| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2021062500000279| vydavateľ = tasr.sk| dátum vydania = 2021-06-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-01| miesto = | jazyk =}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.trebisov.sk/primator Oficiálny profil] {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Čižmár_Marek}} [[Kategória:Osobnosti z Trebišova]] [[Kategória:Primátori Trebišova]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] tr3d8xex4wueh9b7cuzbc50h4645c8t Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 0 670624 7416792 7342343 2022-07-28T18:48:28Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Russian_Olympic_Committee_flag.svg bol odstránený, pretože ho Ellywa na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki {{Ľadový hokej na ZOH 2022}} '''Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022''' sa uskutočnil počas konania [[Zimné olympijské hry 2022|XXIV. ZOH]] v dňoch [[3. február|3.]] – [[20. február]]a [[2022]]. Miestom konania mužského aj ženského turnaja boli [[Beijing National Indoor Stadium]] a [[Wukesong Arena]]. == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Kvalifikácia na Mužský turnaj}} {{Hlavný článok|Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Kvalifikácia na Ženský turnaj}} == Hlavný olympijský turnaj == === Muži === {{Hlavný článok|Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj}} {| style="text-align:left" |+ ! bgcolor="lightgrey" width="250" |Skupina A ! bgcolor="lightgrey" width="250" |Skupina B ! bgcolor="lightgrey" width="250" |Skupina C |- |{{CAN|lh|1}} | [[Ruský olympijský výbor|ROV]] |{{FIN|lh|1}} |- |{{USA|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |- |{{GER|lh|1}} |{{CHE|lh|1}} |{{SVK|lh|1}} |- |{{CHN|lh|1}} |{{DEN|lh|1}} |{{LAT|lh|1}} |} {| {{Medailová tabuľka}} |- | Ľadový hokej – muži | {{FIN|lh|1}} | ROV | {{SVK|lh|1}} |} === Ženy === {{Hlavný článok|Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Ženský turnaj}} {| style="text-align:left" ! bgcolor="lightgrey" width="250" |Skupina A ! bgcolor="lightgrey" width="250" |Skupina B |- |{{USA|lhz|1}} |{{JPN|lhz|1}} |- |{{CAN|lhz|1}} |{{CZE|lhz|1}} |- |{{FIN|lhz|1}} |{{SWE|lhz|1}} |- | [[Ruský olympijský výbor|ROV]] |{{DEN|lhz|1}} |- |{{CHE|lhz|1}} |{{CHN|lhz|1}} |} {| {{Medailová tabuľka}} |- | Ľadový hokej – ženy | {{CAN|lhz|1}} | {{USA|lhz|1}} | {{FIN|lhz|1}} |} {{Hokej na Olympijských hrách}} [[Kategória:Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022| ]] n2lcaq9hsb4csu7t1vu6dqxeitp5tqe Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj 0 670768 7416793 7359250 2022-07-28T18:48:41Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Russian_Olympic_Committee_flag.svg bol odstránený, pretože ho Ellywa na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki {{Ľadový hokej na ZOH 2022}} '''Mužský turnaj v poradí [[Zimné olympijské hry 2022|XXIV. ZOH]]''' bol usporiadaný počas hier v [[Peking|Pekingu]]. Mužská časť turnaja sa uskutočnila od [[9. február|9.]] do [[20. február]]a [[2022]]. Priamo na turnaj postúpilo 8 najvyššie postavených tímov podľa rebríčka [[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodnej hokejovej federácie]] (IIHF): {{CAN|lh}}, {{FIN|lh}}, {{SWE|lh}}, {{CZE|lh}}, {{USA|lh}}, {{CHE|lh}}, {{GER|lh}}, [[Ruský olympijský výbor|ROV]], plus hostiteľská krajina [[Čína]]. V kvalifikácii postúpili {{SVK|lh}}, {{LVA|lh}} a {{DNK|lh}}. == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Kvalifikácia na Mužský turnaj}} == Rozhodcovia turnaja == {{col-begin}} {{col-2}} ;Hlavní * {{BLR}} Maxim Sidorenko * {{CAN}} Michael Campbell * {{CAN}} Oliver Gouin * {{CZE}} Martin Fraňo * {{FIN}} Mikko Kaukokari * {{FIN}} Kristián Vikman * {{GER}} André Schrader * {{LAT}} Andris Ansons * {{RUS}} Roman Gofman * {{RUS}} Jevgenij Romasko * {{SWE}} Tobias Björk * {{SWE}} Linus Öhlund * {{SUI}} Michael Tscherrig * {{USA}} Andrew Bruggeman {{col-2}} ;Čiaroví * {{CAN}} Dustin McCrank * {{CZE}} Daniel Hynek * {{CZE}} Jiří Ondráček * {{FIN}} Lauri Nikulainen * {{RUS}} Gleb Lazarev * {{RUS}} Nikita Šalagin * {{RUS}} Dmitrij Šišlo * {{SWE}} Ludvig Lundgren * {{SWE}} Andreas Malmqvist * {{SUI}} David Obwegeser * {{USA}} William Hancock * {{USA}} Brian Oliver {{col-end}} == Hlavný Olympijský turnaj == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy postupujú priamo do štvrťfinále |- | style="background: #ccffff;" | |Tímy postupujú do tabuľky druhých tímov |- | style="background: #ffccff;" | |Tímy postupujú do osemfinále |} === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=15|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=12|ig=5|pozadie=#ccffff}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{GER|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=6|ig=10|pozadie=#ffccff}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CHN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=2|ig=16|pozadie=#ffccff}} |} === Zápasy skupiny A === <small>všetky časy sú v stredoeurópskom čase</small> {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[10. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|skóre={{ku|8|0}}|tretiny=({{ku|3|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|4|0}})|mužstvo2={{CHN|lh|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=947|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[10. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|skóre={{ku|5|1}}|tretiny=({{ku|3|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|1|0}})|mužstvo2={{GER|lh|1}}|góly1=04:43 Grant A. 09:47 Street B. 10:19 Winnik D. 32:58 Noreau M. 51:22 Weal J.|góly2=30:45 Rieder T.|štadión=[[Cadillac Arena]], [[Peking]]|divákov=685|rozhodca=}} ---- {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[12. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|skóre={{ku|2|4}}|tretiny=({{ku|1|2}}, {{ku|1|1}}, {{ku|0|1}})|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|góly1=|góly2=|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=948|rozhodca=}}{{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[12. február]] [[2022]]|čas=9:40|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|skóre={{ku|3|2}}|tretiny=({{ku|2|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|0|1}})|mužstvo2={{CHN|lh|1}}|góly1=13:33 Brandt M. 16:24 Holzer K. 24:41 Kahun D.|góly2=39:14 Foo P. 49:00 Wong T.|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=804|rozhodca=}} ---- {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[13. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1={{CHN|lh|2}}|skóre={{ku|0|5}}|tretiny=({{ku|0|3}}, {{ku|0|1}}, {{ku|0|1}})|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|góly1=|góly2=|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=904|rozhodca=}}{{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[13. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|skóre={{ku|3|2}}|tretiny=({{ku|1|1}}, {{ku|1|0}}, {{ku|1|1}})|mužstvo2={{GER|lh|1}}|góly1=04:26 Kampfer S. 24:50 Knies M. 42:47 Smith N.|góly2=02:00 Hager P. 57:31 Kuhnhackl T.|štadión=[[Cadillac Arena]], [[Peking]]|divákov=708|rozhodca=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím= ROV|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=8|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{DEN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=7|ig=6|pozadie=#ccffff}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=2|pp=0|p=1|sg=9|ig=8|pozadie=#ffccff}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SUI|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=2|sg=4|ig=8|pozadie=#ffccff}} |} ROV - Ruský olympijský výbor === Zápasy skupiny B === <small>všetky časy sú v stredoeurópskom čase</small> {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[9. február]] [[2022]]|čas=9:40|mužstvo1='''ROV''' |skóre={{ku|1|0}}|tretiny=({{ku|1|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|0|0}})|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|góly1=19:57 Slepyshev A.|góly2=|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=934|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[9. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|skóre={{ku|1|2}}|tretiny=({{ku|0|2}}, {{ku|1|0}}, {{ku|0|0}})|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|góly1=|góly2=|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=891|rozhodca=}} ---- {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[11. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|skóre={{ku|0|2}}|tretiny=({{ku|0|0}}, {{ku|0|1}}, {{ku|0|1}})|mužstvo2= '''ROV'''|góly1=|góly2=|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=907|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[11. február]] [[2022]]|čas=9:40|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|skóre={{ku|2|1}} sn|tretiny=({{ku|1|1}}, {{ku|0|0}}, {{ku|0|0}} – {{ku|0|0}}, {{ku|1|0}})|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|góly1=04:33 Smejkal J. 1. Krejčí D. 2. Sedlák L. 3. Kovár J. 4. Repík M.|góly2=08:34 Haas G. 1. Ambuhl A. 2. Andrighetto S. 3. Corvi E. 4. Bertschy C. 5. Haas G.|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=834|rozhodca=}} ---- {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[12. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1=ROV |skóre={{ku|5|6}} p|tretiny=({{ku|1|1}}, {{ku|1|2}}, {{ku|3|2}} – {{ku|0|1}})|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|góly1=|góly2=|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=921|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[12. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|skóre={{ku|3|5}}|tretiny=({{ku|1|0}}, {{ku|0|3}}, {{ku|2|2}})|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|góly1=15:59 Corvi E. 44:53 Loeffel R. 57:37 Herzog F.|góly2=20:46 Regin P. 21:07 Storm F. 33:12 Boedker M. 41:55 Meyer N. 59:01 Storm F.|štadión=[[Cadillac Arena]], [[Peking]]|divákov=620|rozhodca=}} === Skupina C === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FIN|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=0|sg=13|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=10|ig=7|pozadie=#ccffff}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=8|ig=12|pozadie=#ffccff}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=5|ig=11|pozadie=#ffccff}} |} === Zápasy skupiny C === <small>všetky časy sú v stredoeurópskom čase</small> {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[10. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|skóre={{ku|3|2}}|tretiny=({{ku|1|0}}, {{ku|2|1}}, {{ku|0|1}})|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=873|rozhodca=}}{{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[10. február]] [[2022]]|čas=9:40|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|skóre={{ku|6|2}}|tretiny=({{ku|3|1}}, {{ku|1|1}}, {{ku|2|0}})|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=929|rozhodca=}} ----{{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[11. február]] [[2022]]|čas=9:40|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|skóre={{ku|4|1}}|tretiny=({{ku|3|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|1|1}})|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=653|rozhodca=}}{{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[11. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|skóre={{ku|1|3}}|tretiny=({{ku|0|0}}, {{ku|0|1}}, {{ku|1|2}})|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|góly1=|góly2=|štadión=[[Cadillac Arena]], [[Peking]]|divákov=904|rozhodca=}} ----{{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[13. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|skóre={{ku|5|2}}|tretiny=({{ku|1|1}}, {{ku|2|0}}, {{ku|2|1}})|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=943|rozhodca=}}{{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[13. február]] [[2022]]|čas=9:40|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|skóre={{ku|4|3}} p|tretiny=({{ku|0|0}}, {{ku|0|3}}, {{ku|3|0}} – {{ku|1|0}})|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=-|rozhodca=}} === Tabuľka druhých tímov === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=10|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=11|ig=5|pozadie=#ffccff}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{DEN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=7|ig=6|pozadie=#ffccff}} |} == Tabuľka po skupinovej fáze == Všetkých 12 tímov v tabuľke je rozdelených podľa umiestnenia v základnej skupine. Podľa tohto budú tímy rozdelené do play-off. Prvé 4 tímy (nazvané D1, D2, D3 a D4) sú nasadené priamo do štvrťfinále. Zvyšné tímy budú bojovať o štvrťfinále. '''Kritériá''': * Lepšia pozícia v skupine * Vyšší počet bodov * Lepší gólový rozdiel * Vyšší počet skórovaných gólov * Lepšie postavenie v rebríčku IIHF === Tabuľka === Tímy v osemfinále sa stretnú nasledovne: * D5 – D12 * D6 – D11 * D7 – D10 * D8 – D9 {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" ! style="background-color:#90EE90;" |Miesto ! style="background-color:#90EE90;" |Označenie ! style="background-color:#90EE90;" |Tím |- |1. | style="background-color:#9AFF9A;" |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh|1}} |- |2. | style="background-color:#9AFF9A;" |D2 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh|1}} |- |3. | style="background-color:#9AFF9A;" |D3 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh|1}} |- |4. | style="background-color:#9AFF9A;" |D4 | style="text-align:left;" | ROV |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh|1}} |- |9. |D9 | style="text-align:left;" |{{GER|lh|1}} |- |10. |D10 | style="text-align:left;" |{{SUI|lh|1}} |- |11. |D11 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh|1}} |- |12. |D12 | style="text-align:left;" |{{CHN|lh|1}} |} == Play-off == Pre semifinále budú tímy znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Pavúk === {{Play-off12+nasadenie+3miesto | RD1=Kvalifikačné kolo | RD2=Štvrťfinále | RD3=Semifinále | RD4=Finále | Consol=Zápas o tretie miesto | RD1-nasadenie03=D8 | RD1-tím03='''{{SVK|lh|1}}''' | RD1-skóre03='''4''' | RD1-nasadenie04=D9 | RD1-tím04={{GER|lh|1}} | RD1-nasadenie07=D7 | RD1-tím07={{CZE|lh|1}} | RD1-skóre07=2 | RD1-nasadenie08=D10 | RD1-tím08='''{{SUI|lh|1}}''' | RD1-skóre08='''4''' | RD1-nasadenie11=D6 | RD1-tím11='''{{DEN|lh|1}}''' | RD1-skóre11='''3''' | RD1-nasadenie12=D11 | RD1-tím12={{LAT|lh|1}} | RD1-skóre9=8 | RD1-nasadenie15=D5 | RD1-tím15='''{{CAN|lh|1}}''' | RD1-skóre15='''7''' | RD1-nasadenie16=D12 | RD1-tím16={{CHN|lh|1}} | RD1-skóre16=2 | RD2-nasadenie01=D1 | RD2-tím01={{USA|lh|1}} | RD2-skóre01=2 | RD2-nasadenie02=E4 | RD2-tím02='''{{SVK|lh|1}}''' | RD2-skóre02='''3''' | RD2-nasadenie03=D2 | RD2-tím03='''{{FIN|lh|1}}''' | RD2-skóre03='''5''' | RD2-nasadenie04=E3 | RD2-tím04={{SUI|lh|1}} | RD2-skóre04=1 | RD2-nasadenie05=D3 | RD2-tím05=''' ROV''' | RD2-skóre05='''3''' | RD2-nasadenie06=E2 | RD2-tím06={{DEN|lh|1}} | RD2-skóre06=1 | RD2-nasadenie07=D4 | RD2-tím07='''{{SWE|lh|1}}''' | RD2-skóre07='''2''' | RD2-nasadenie08=E3 | RD2-tím08={{CAN|lh|1}} | RD2-skóre08=0 | RD3-nasadenie01=F1 | RD3-tím01={{SVK|lh|1}} | RD3-skóre01=0 | RD3-nasadenie02=F4 | RD3-tím02='''{{FIN|lh|1}}''' | RD3-skóre02='''2''' | RD3-nasadenie03=F3 | RD3-tím03= '''ROV''' | RD3-skóre03='''2''' | RD3-nasadenie04=F2 | RD3-tím04={{SWE|lh|1}} | RD3-skóre04=1 | RD4-nasadenie01=SF1 | RD4-tím01='''{{FIN|lh|1}}''' | RD4-skóre01='''2''' | RD4-nasadenie02=SF2 | RD4-tím02= ROV | RD4-skóre04=0 | RD4-nasadenie03=PSF1 | RD4-tím03='''{{SVK|lh|1}}''' | RD4-skóre03='''4''' | RD4-nasadenie04=PSF2 | RD4-tím04={{SWE|lh|1}} | RD4-skóre8=0 |RD1-skóre04=0|RD1-skóre12=2|RD4-skóre02=1}} === Kvalifikačné kolo === Osem tímov, ktoré sa umiestnili v tabuľke na 5. až 12. mieste, bojuje o ďalšie 4 postupové miesta. Hrá sa systémom D5-D12(E1), D6-D11(E2), D7-D10(E3), D8-D9(E4). {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[15. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|skóre={{ku|4|0}}|tretiny=({{ku|1|0}}, {{ku|2|0}}, {{ku|1|0}})|mužstvo2={{GER|lh|1}}|góly1=12. Hudáček (Pospíšil, Gernát), 28. Cehlárik (Gernát, Hrivík), 29. Krištof (Kňažko, Čerešňák), 58. Hrivík (Cehlárik, Takáč)|góly2=|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=926|rozhodca=Björk - SWE|rozhodca2=Nord - SWE|čiarový=Lazarev - RUS|čiarový2=Nikulainen - FIN|tresty1=|tresty2=59. Wolf (Nem.) 5 min+DKZ za bitku,}}{{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[15. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|skóre={{ku|3|2}}|tretiny=({{ku|1|1}}, {{ku|1|1}}, {{ku|1|0}})|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|góly1=13. Poulsen (Jakobsen, M. Lassen), 37. Jakobsen (Meyer), 42. M. Lauridsen (Bödker, Nielsen)|góly2=17. Darzinš (Krastenbergs, Cibulskis), 23. Darzinš (Balinskis, Krastenbergs)|štadión=[[Cadillac Arena]], [[Peking]]|divákov=726|rozhodca=Bruggeman (USA)|rozhodca2=Schrader (Nem.)|čiarový=McCrank (Kan.)|čiarový2=Sišlo (Rus.)}} {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[15. február]] [[2022]]|čas=9:40|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|skóre={{ku|2|4}}|tretiny=({{ku|1|2}}, {{ku|0|1}}, {{ku|1|1}})|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|góly1=10. Klok (Knot, Červenka), 55. Červenka (Krejčí, Kovář),|góly2=14. Ambuhl (Thurkauf, Corvi), 15. Mottet (Hollenstein, Diaz), 29. Malgin (Alatalo, Andrighetto), 54. Diaz (Andrighetto, Herzog),|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=990|rozhodca=Gofman R. (Rus) Kaukokari M. (Fin)}}{{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[15. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|skóre={{ku|7|2}}|tretiny=({{ku|2|1}}, {{ku|3|1}}, {{ku|2|0}})|mužstvo2={{CHN|lh|1}}|góly1=6. Weal (Tambellini, Noreau), 9. Weal (Staal, Tambellini), 26. Tambellini (Noreau, Weal), 28. Tambellini 32. O'Dell E (Demers, Johnson), 55. Staal (McTavish, McBain), 58. McBain (Noreau, Tambellini)|góly2=15. Kane (Werek), 38. Kane (Lockhart, Chelios),|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=994|rozhodca=Tscherrig M. (Sui). Vikman K.(Fin)}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[16. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1={{USA|lh|2}}|skóre={{ku|2|3}} sn.|tretiny=({{ku|1|1}}, {{ku|1|0}}, {{ku|0|1}} – {{ku|0|0}}, {{ku|0|1}})|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|góly1=19. Abruzzese (Beniers, Kampfers), 28. Hentges (Perbix, Smith)|góly2=11. Slafkovský (Čerešňák, Regenda), 59. Hrivík (Čajkovský, Hudáček)|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=1 059|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[16. február]] [[2022]]|čas=7:00|mužstvo1='''ROV''' |skóre={{ku|3|1}}|tretiny=({{ku|1|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|1|0}})|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|góly1=13. Šipačov (Gusev, Jakovlev), 34. Nesterov (Gusev, Gricjuk), 55. Vojnov (Šipačov, Gricjuk)|góly2=22. Nielsen (Bau Hansen, Laudritsen)|štadión=[[Cadillac Arena]], [[Peking]]|divákov=727|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[16. február]] [[2022]]|čas=9:40|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|skóre={{ku|5|1}}|tretiny=({{ku|2|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|2|0}})|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|góly1=8. Aaltonen (Firman, Nättinen), 10. Lehtonen (Hietanen, Manninen), 23. Anttila (Björninen), 55. Pakarinen (Filppula, Pesonen) 56. Hartikainen |góly2=37. Ambühl (Corvi, Haas)|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=948|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[16. február]] [[2022]]|čas=14:30|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|skóre={{ku|2|0}}|tretiny=({{ku|0|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|2|0}})|mužstvo2={{CAN|lh|1}} |góly1=50. Wallmark, 58. Lander (Holmberg) |góly2=|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=950|rozhodca=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[18. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|skóre={{ku|2|0}}|tretiny=({{ku|1|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|1|0}}) |mužstvo2={{SVK|lh|1}} |góly1=15. Manninen (Lindbohm, Vatanen) 59. Pesonen (Hartikainen, Pokka) |góly2=|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=1 071|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#87CEEB|dátum=[[18. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1='''ROV''' |skóre=2 : 1 sn|tretiny=(0 : 0, 1 : 0, 0 : 1, 0 : 0, 3 : 2) |mužstvo2={{SWE|lh|1}} |góly1=20. Slepičev (Karnauchov, Jakovlev) |góly2=46. Lander (Tömmernes, Pudas) |štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=1 161|rozhodca=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#FFDAB9|dátum=[[19. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|skóre= {{ku|4|0}} |tretiny=({{ku|0|0}}, {{ku|2|0}}, {{ku|2|0}}) |mužstvo2={{SWE|lh|1}} |góly1=23. [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] (Čerešňák)<br>32. Takáč (Regenda)<br>58. Slafkovský (Cehlárik)<br>58. Regenda |góly2= |štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=1 229|rozhodca=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#F7F6A8|dátum=[[20. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|skóre=2 : 1|tretiny=(0 : 1, 1 : 0, 1 : 0) |mužstvo2= ROV|góly1=23. Pokka (Björninen, Ohtamaa)<br>40. Björninen (Anttila, Ohtamaa)|góly2=7. Grigorenko (Nesterov, Gusev)|štadión=[[National Indoor Stadium]], [[Peking]]|divákov=1 288|rozhodca=}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" style="font-size:90%" !Poradie ! align="left" style="width: 17em" |Mužstvo |- bgcolor="gold" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_icon.svg]] | {{FIN|lh|1}} |- bgcolor="silver" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_icon.svg]] | ROV |- bgcolor="CC9966" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_icon.svg]] | {{SVK|lh|1}} |- | align="center" |4. | {{SWE|lh|1}} |- | align="center" |5. | {{USA|lh|1}} |- | align="center" |6. | {{CAN|lh|1}} |- | align="center" |7. |{{DEN|lh|1}} |- | align="center" |8. |{{SUI|lh|1}} |- | align="center" |9. |{{CZE|lh|1}} |- | align="center" |10. |{{GER|lh|1}} |- | align="center" |11. |{{LAT|lh|1}} |- | align="center" |12. |{{CHN|lh|1}} '''(H)''' |} == Štatistiky == === Kanadské bodovanie === ''Poradie podľa počtu bodov'' {| class="wikitable" cellspacing="0" cellpadding="5" border="1" ! width="20" |Poradie ! width="200" |Hráč ! width="20" |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}} ! width="20" |{{Tooltip|G|Góly}} ! width="20" |{{Tooltip|A|Asistencie}} ! width="20" |{{Tooltip|B|Body}} ! width="20" |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}} |- align="center" |1 | align="left" |{{SVK}} Slafkovský Juraj |7 |7 |0 |'''7''' | +5 |- align="center" |2 | align="left" |{{FIN}} Manninen Sakari |6 |4 |3 |'''7''' | +7 |- align="center" |3 | align="left" |{{CAN}} Adam Tambellini |5 |3 |4 |'''7''' | -1 |- align="center" |4 | align="left" |{{FIN}} Hartikainen Teemu |6 |2 |5 |'''7''' | +8 |- align="center" |5 | align="left" |{{USA}} Farrell Sean |4 |3 |3 |'''6''' | +4 |- align="center" |5 | align="left" | Nikita Gusev |6 |0 |6 |'''6''' | +3 |- align="center" |7 | align="left" |{{SWE}} Wallmark Lucas |6 |5 |0 |'''5''' | -1 |- align="center" |8 | align="left" |{{SWE}} Anton Lander |6 |4 |1 |'''5''' | +2 |- align="center" |8 | align="left" |{{CAN}} Weal Jordan |5 |3 |2 |'''5''' |0 |- align="center" |10 | align="left" |{{CZE}} Červenka Roman |4 |2 |3 |'''5''' |''-''1 |} '''Hetrik''' ''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).'' === Najlepší brankári === ''V tabuľke sú len brankári, ktorí odchytali aspoň 40 % z celkového odohraného času ich tímu.'' {| class="wikitable" cellspacing="0" cellpadding="5" border="1" ! width="20" |Poradie ! width="190" |Brankár ! width="20" |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}} ! width="20" |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}} ! width="20" |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}} ! width="20" |Zásahy |- align="center" |1 | align="left" |{{SVK}} Patrik Rybár |5 |0,86 |'''96,58''' | |- align="center" |2 | align="left" |{{USA}} Drew Commesso |2 |1,00 |'''96,36''' | |- align="center" |3 | align="left" |{{CAN}} Matt Tomkins |3 |1.01 |'''96,25''' | |- align="center" |4 | align="left" |{{FIN}} Harri Säteri |5 |1,00 |'''96,21''' | |- align="center" |5 | align="left" |{{SUI}} Leonardo Genoni |3 |1.13 |'''96,10''' | |} '''Shut-out''' ''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).'' ==== All-Star tím ==== {| class="wikitable" | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Útočníci''' | align="center" |{{SVK}} Juraj Slafkovský, {{FIN}} Sakari Manninen, {{SWE}} Lucas Wallmark |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Obrancovia''' | align="center" |{{FIN}} Mikko Lehtonen, Jegor Jakovlev |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Brankár''' | align="center" |{{SVK}} Patrik Rybár |} == Vysvetlivky k tabuľkám a zápasom == * Z - počet odohratých zápasov * V - počet víťazstiev * P - počet prehier * R - počet remíz * GS - počet skórovaných gólov * GI - počet inkasovaných gólov * B - počet bodov == Zdroje == * [https://www.flashscore.sk/hokej/svet/olympijske-hry/tabulka/ Turnaj na FlashScore] {{Hokej na Olympijských hrách}} [[Kategória:Športy na Zimných olympijských hrách 2022]] [[Kategória:Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2022]] 7i1ml8rj3nrbi9mmqjvw3yv7b31msp4 Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Ženský turnaj 0 670881 7416795 7390107 2022-07-28T18:48:54Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Russian_Olympic_Committee_flag.svg bol odstránený, pretože ho Ellywa na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki {{Ľadový hokej na ZOH 2022}} '''Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022''' sa uskutočnil počas konania [[Zimné olympijské hry 2022|XXIV. ZOH]] v dňoch [[3. február|3.]] – [[17. február|17. februára]] [[2022]]. Miestom konania mužského aj ženského turnaja boli [[Národný krytý štadión (Peking)|Národný krytý štadión]] a [[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]]. == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Kvalifikácia na Ženský turnaj}} ==Rozhodkyne == Do turnaja bolo vybratých 12 hlavných a 12 čiarových rozhodkýň.<ref>{{cite web|url=https://www.iihf.com/en/events/2022/olympic-w/news/31511/olympic_game_officials_nominated_ogw|title=Olympic game officials nominated|website=IIHF.com|access-date=7 January 2022}}</ref><ref>{{cite web|url=https://olympics.com/beijing-2022/olympic-games/static/owg2022/pdf/OWG2022/IHO/OWG2022_IHO_C35B_IHOWTEAM6-------------------------.pdf|title=Competition Officials|website=IIHF.com|access-date=2 February 2022}}</ref> {{col-begin}} {{col-2}} ;Hlavné *{{CAN}} Cianna Lieffers *{{CAN}} Elizabeth Mantha *{{CAN}} Lacey Senuk *{{FIN}} Anniina Nurmi *{{GER}} Tijana Haack *{{RUS}} Daria Abrosimova *{{RUS}} Daria Ermak *{{SVK}} [[Nikoleta Celárová]] *{{SWE}} Maria Furberg *{{SUI}} Anna Wiegand *{{USA}} Kelly Cooke *{{USA}} Chelsea Rapin {{col-2}} ;Čiarové *{{AUT}} Julia Kainberger *{{CAN}} Alex Clarke *{{CAN}} Justine Todd *{{FIN}} Jenni Heikkinen *{{FIN}} Linnea Sainio *{{GER}} Lisa Linnek *{{RUS}} Diana Mokhova *{{SWE}} Anna Hammar *{{SWE}} Veronica Lovensnö *{{USA}} Kendall Hanley *{{USA}} Jacqueline Spresser *{{USA}} Sara Strong {{col-end}} == Hlavný Olympijský turnaj == === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lhz|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=0|sg=33|ig=5|pozadie=#cfc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{USA|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=20|ig=6|pozadie=#cfc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=19|pozadie=#cfc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím= ROV|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=18|pozadie=#cfc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SUI|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=27|pozadie=#cfc}} |} ROV - Ruský olympijsky výbor === Zápasy skupiny A === <small>všetky časy sú v stredoeurópskom čase</small> {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[3. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1={{SUI|lhz|2}}|skóre={{ku|1|12}}|tretiny=({{ku|0|3}}, {{ku|0|5}}, {{ku|1|4}})|mužstvo2='''{{CAN|lhz|1}}'''|góly1=|góly2=|štadión=[[Národný krytý štadión (Peking)|Národný krytý štadión]], [[Peking]]|divákov=821|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[3. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1={{FIN|lhz|2}}|skóre={{ku|2|5}}|tretiny=({{ku|0|2}}, {{ku|0|2}}, {{ku|2|1}})|mužstvo2='''{{USA|lhz|1}}'''|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=335|rozhodca=}} ---- {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[4. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1='''ROV '''|skóre={{ku|5|2}}|tretiny=({{ku|2|1}}, {{ku|2|1}}, {{ku|1|0}})|mužstvo2={{SUI|lhz|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[Národný krytý štadión (Peking)|Národný krytý štadión]], [[Peking]]|divákov=-|rozhodca=}} ---- {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[5. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1='''{{CAN|lhz|2}}'''|skóre={{ku|11|1}}|tretiny=({{ku|2|1}}, {{ku|5|0}}, {{ku|4|0}})|mužstvo2={{FIN|lhz|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]] |divákov=670|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[5. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1='''{{USA|lhz|2}}'''|skóre={{ku|5|0}}|tretiny=({{ku|1|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|3|0}})|mužstvo2= ROV |góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=581|rozhodca=}} ---- {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[6. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1={{SUI|lhz|2}}|skóre={{ku|0|8}}|tretiny=({{ku|0|5}}, {{ku|0|2}}, {{ku|0|1}})|mužstvo2='''{{USA|lhz|1}}'''|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=545|rozhodca=}} ---- {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[7. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1='''{{CAN|lhz|2}}'''|skóre={{ku|6|1}}|tretiny=({{ku|2|0}}, {{ku|2|1}}, {{ku|2|0}})|mužstvo2= ROV|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=545|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[7. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1={{FIN|lhz|2}}|skóre={{ku|2|3}}|tretiny=({{ku|0|1}}, {{ku|1|1}}, {{ku|1|1}})|mužstvo2='''{{SUI|lhz|1}}'''|góly1=|góly2=|štadión=[[Národný krytý štadión (Peking)|Národný krytý štadión]], [[Peking]] |divákov=742|rozhodca=}} ---- {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[8. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1={{USA|lhz|2}}|skóre={{ku|2|4}}|tretiny=({{ku|0|1}}, {{ku|2|3}}, {{ku|0|0}})|mužstvo2='''{{CAN|lhz|1}}'''|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]] |divákov=591 |rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[8. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1= ROV |skóre={{ku|0|5}}|tretiny=({{ku|0|2}}, {{ku|0|3}}, {{ku|0|0}}) |mužstvo2='''{{FIN|lhz|1}}''' |góly1=|góly2=|štadión=[[Národný krytý štadión (Peking)|Národný krytý štadión]], [[Peking]]|divákov=797|rozhodca=}} === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{JPN|lhz|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=13|ig=7|pozadie=#cfc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=1|sg=10|ig=8|pozadie=#cfc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=7|ig=8|pozadie=#cfc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CHN|lhz|1}} (H)|v=1|vp=1|pp=0|p=2|sg=7|ig=7|pozadie=#FFFFFF}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{DEN|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=7|ig=14|pozadie=#FFFFFF}} |} === Zápasy skupiny B === <small>všetky časy sú v stredoeurópskom čase</small> {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[3. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1={{CHN|lhz|2}}|skóre={{ku|0|0}}|tretiny=({{ku|0|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|0|0}})|mužstvo2='''{{CZE|lhz|1}}'''|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]] |divákov=499 |rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[3. február]] [[2022]]|čas=9:40|mužstvo1='''{{JPN|lhz|2}}'''|skóre={{ku|3|1}}|tretiny=({{ku|1|0}}, {{ku|0|1}}, {{ku|2|0}})|mužstvo2={{SWE|lhz|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]] |divákov=482 |rozhodca=}} ---- {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[4. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1={{DEN|lhz|2}}|skóre={{ku|1|3}}|tretiny=({{ku|1|0}}, {{ku|0|1}}, {{ku|0|2}})|mužstvo2='''{{CHN|lhz|1}}'''|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=580|rozhodca=}} ---- {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[5. február]] [[2022]]|čas=9:40|mužstvo1='''{{CZE|lhz|2}}'''|skóre={{ku|3|1}}|tretiny=({{ku|1|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|1|0}})|mužstvo2={{SWE|lhz|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=438|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[5. február]] [[2022]]|čas=9:40|mužstvo1='''{{JPN|lhz|2}}'''|skóre={{ku|6|2}}|tretiny=({{ku|3|0}}, {{ku|2|1}}, {{ku|1|1}})|mužstvo2={{DEN|lhz|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[Národný krytý štadión (Peking)|Národný krytý štadión]], [[Peking]]|divákov=476|rozhodca=}} ---- {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[6. február]] [[2022]]|čas=9:40|mužstvo1='''{{CHN|lhz|2}}'''|skóre={{ku|2|1}} sn.|tretiny=({{ku|0|1}}, {{ku|0|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|1|0}})|mužstvo2={{JPN|lhz|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=506|rozhodca=}} ---- {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[7. február]] [[2022]]|čas=9:40|mužstvo1={{CZE|lhz|2}}|skóre={{ku|2|3}}|tretiny=({{ku|1|1}}, {{ku|1|1}}, {{ku|0|1}})|mužstvo2='''{{DEN|lhz|1}}'''|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=637|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[7. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1='''{{SWE|lhz|2}}'''|skóre={{ku|2|1}}|tretiny=({{ku|0|1}}, {{ku|2|0}}, {{ku|0|0}})|mužstvo2={{CHN|lhz|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=588|rozhodca=}} ---- {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[8. február]] [[2022]]|čas=|mužstvo1='''{{JPN|lhz|2}}'''|skóre={{ku|3|2}} sn.|tretiny=({{ku|1|0}}, {{ku|0|1}}, {{ku|1|1}}, {{ku|0|0}}, {{ku|1|0}})|mužstvo2={{CZE|lhz|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=638|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[8. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1='''{{SWE|lhz|2}}'''|skóre={{ku|3|1}}|tretiny=({{ku|1|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|1|0}})|mužstvo2={{DEN|lhz|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=696|rozhodca=}} === Tabuľka po hlavnej časti === Tímy sa v Play-off nastúpia nasledovne: * P1 – P8 * P2 – P7 * P3 – P6 * P4 – P5 {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" |Miesto |Označenie |Tím |- |1. |P1 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh|1}} |- |2. |P2 | style="text-align:left;" |{{USA|lh|1}} |- |3. |P3 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh|1}} |- |4. |P4 | style="text-align:left;" | ROV |- |5. |P5 | style="text-align:left;" |{{SUI|lh|1}} |- |6. |P6 | style="text-align:left;" |{{JPN|lh|1}} |- |7. |P7 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh|1}} |- |8. |P8 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh|1}} |} == Play-off == === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|RD1-nasadený1=A1|RD1-skóre5='''4'''|RD1-tím3= ROV|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4=A5|RD1-tím4='''{{SUI|lhz|1}}'''|RD1-nasadený5=A2|RD1-skóre8=1|RD1-tím5='''{{USA|lhz|1}}'''|RD1-nasadený6=B2|RD1-skóre2=0|RD1-tím6={{CZE|lhz|1}}|RD1-skóre6=1|RD1-nasadený7=A3|RD1-tím7='''{{FIN|lhz|1}}'''|RD1-skóre7='''7'''|RD1-nasadený8=B1|RD1-tím8={{JPN|lhz|1}}|RD1-nasadený3=A4|RD1-tím2={{SWE|lhz|1}}|RD2-tím2={{SUI|lhz|1}}|RD4-skóre1=0|RD2-skóre2=3|RD2-tím3='''{{USA|lhz|1}}'''|RD2-skóre3='''4'''|RD2-tím4={{FIN|lhz|1}}|RD2-skóre4=1|RD4-tím1={{SUI|lhz|1}}|RD2-tím1='''{{CAN|lhz|1}}'''|RD4-tím2='''{{FIN|lhz|1}}'''|RD1-nasadený2=B3|RD4-skóre2='''4'''|RD3-tím1='''{{CAN|lhz|1}}'''|RD3-skóre1='''3'''|RD3-tím2={{USA|lhz|1}}|RD2-skóre1='''10'''|RD1-tím1='''{{CAN|lhz|1}}'''|RD1-skóre4='''4'''|RD1-skóre1='''11'''|RD3-skóre2=2}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[11. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1='''{{USA|lhz|2}}'''|skóre={{ku|4|1}}|tretiny=({{ku|0|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|3|0}})|mužstvo2={{CZE|lhz|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=636|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[11. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1='''{{CAN|lhz|2}}'''|skóre={{ku|11|0}}|tretiny=({{ku|4|0}}, {{ku|5|0}}, {{ku|2|0}})|mužstvo2={{SWE|lhz|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=669|rozhodca=}} ---- {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[12. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1= ROV |skóre={{ku|2|4}}|tretiny=({{ku|0|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|1|3}})|mužstvo2='''{{SUI|lhz|1}}'''|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=670|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[12. február]] [[2022]]|čas=9:40|mužstvo1='''{{FIN|lhz|2}}'''|skóre={{ku|7|1}}|tretiny=({{ku|2|1}}, {{ku|2|0}}, {{ku|3|0}})|mužstvo2={{JPN|lhz|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=675|rozhodca=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[14. február]] [[2022]]|čas=5:10|mužstvo1='''{{CAN|lhz|2}}'''|skóre={{ku|10|3}}|tretiny=({{ku|5|1}}, {{ku|3|2}}, {{ku|2|0}})|mužstvo2={{SUI|lhz|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=645|rozhodca=}} {{Hokejbox2|bg=#FFFFFF|dátum=[[14. február]] [[2022]]|čas=14:10|mužstvo1='''{{USA|lhz|2}}'''|skóre={{ku|4|1}}|tretiny=({{ku|0|0}}, {{ku|2|0}}, {{ku|2|1}})|mužstvo2={{FIN|lhz|1}}|góly1=|góly2=|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|divákov=642|rozhodca=}} === Zápas o bronz === {{Hokejbox2|bg=#FFDAB9|dátum=[[16. február]] [[2022]]|mužstvo1={{SUI|lhz|2}}|skóre={{ku|0|4}}|mužstvo2='''{{FIN|lhz|1}}'''|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|čas=12:30|tretiny=({{ku|0|1}}, {{ku|0|0}}, {{ku|0|3}})|divákov=724}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#F7F6A8|dátum=[[17. február]] [[2022]]|mužstvo1='''{{CAN|lhz|2}}'''|skóre={{ku|3|2}}|mužstvo2={{USA|lhz|1}}|štadión=[[Wu-kche-sung Arena|Wukesong Arena]], [[Peking]]|čas=5:10|tretiny=({{ku|2|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|0|1}})|divákov=834}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" style="font-size:90%" !Poradie ! align="left" style="width: 17em" |Mužstvo |- bgcolor="gold" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_icon.svg]] |{{CAN|lhz|1}} |- bgcolor="silver" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_icon.svg]] |{{USA|lhz|1}} |- bgcolor="CC9966" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_icon.svg]] |{{FIN|lhz|1}} |- | align="center" |4. |{{SUI|lhz|1}} |- | align="center" |5. | ROV |- | align="center" |6. |{{JPN|lhz|1}} |- | align="center" |7. |{{CZE|lhz|1}} |- | align="center" |8. |{{SWE|lhz|1}} |- | align="center" |9. |{{CHN|lhz|1}} '''(H)''' |- | align="center" |10. |{{DEN|lhz|1}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Ice hockey at the 2022 Winter Olympics – Women's tournament|1046439012}} {{Hokej na Olympijských hrách}} [[Kategória:Športy na Zimných olympijských hrách 2022]] [[Kategória:Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2022]] 2a02sfk04jd15cvvnfao9d96reb5kih Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2021 0 672401 7416796 7284172 2022-07-28T18:49:07Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Russian_Olympic_Committee_flag.svg bol odstránený, pretože ho Ellywa na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''', ktoré sa po 8. rokoch prebojovalo do Play-off a obsadilo 8. miesto na '''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2021]]'''. Trénermi boli [[Craig Ramsay]] asistentmi boli [[Michal Handzuš]], [[Ján Pardavý]], [[Andrej Podkonický]].  == Základná skupina == '''Tabuľka''' {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím= [[Ruské národné hokejové mužstvo|Ruský olympijský výbor]]|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=28|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SUI|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=2|sg=27|ig=17|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=3|vp=2|pp=0|p=2|sg=27|ig=18|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím='''{{SVK|lh|1}}'''|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=17|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=21|ig=14}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=3|sg=13|ig=15}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{GBR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=31}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{BLR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=10|ig=29}} |} {| class="wikitable" | |{{BLR|lh|1}} |{{GBR|lh|1}} | [[Ruský olympijský výbor|ROV]] |'''{{SUI|lh|1}}''' |{{DEN|lh|1}} |'''{{SWE|lh|1}}''' |'''{{CZE|lh|1}}''' |- |'''{{SVK}} Slovensko''' !5:2 !2:1 !3:1 !1:8 !2:0 !1:3 !3:7 |} == Zostava == {| cellpadding="2" cellspacing="2" border="0" ! width="40" |Poz. ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- | style="text-align:center;" |B |<small>[[Július Hudáček|JÚLIUS HUDÁČEK]]</small> |{{RUS}} [[CHK Spartak Moskva]] |- | style="text-align:center;" |B |<small>[[Branislav Konrád|BRANISLAV KONRÁD]]</small> |{{CZE}} [[HC Olomouc]] |- | style="text-align:center;" |B |<small>ADAM HÚSKA</small> |{{USA}} [[Hartford Wolf Pack]] |} {| cellpadding="2" cellspacing="2" border="0" ! width="40" |Poz. ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- | style="text-align:center;" |O |<small>SAMUEL KŇAŽKO</small> |{{FIN}} [[TPS Turku|TPS TURKU]] |- | style="text-align:center;" |O |<small>[[Šimon Nemec|ŠIMON NEMEC]]</small> |{{SVK}} [[HK Nitra]] |- | style="text-align:center;" |O |<small>MARTIN BUČKO</small> |{{CZE}} [[HC Dynamo Pardubice]] |- | style="text-align:center;" |O |<small>[[Marek Ďaloga|MAREK ĎALOGA]]</small> |{{CZE}} [[HC Dynamo Pardubice]] |- | style="text-align:center;" |O |<small>DANIEL GACHULINEC</small> |{{SVK}} [[HC 07 Orin Detva|HC 07 Detva]] |- | style="text-align:center;" |O |<small>ADAM JÁNOŠÍK</small> |{{SWE}} IK Oskarshamn |- | style="text-align:center;" |O |<small>MÁRIO GRMAN</small> |{{FIN}} SaiPa Lappeenranta |- | style="text-align:center;" |O |<small>[[Mislav Rosandić|MISLAV ROSANDIČ]]</small> |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- | style="text-align:center;" |O |<small>[[Martin Gernát|MARTIN GERNÁT]]</small> |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- | style="text-align:center;" |O |<small>MICHAL IVAN</small> |{{SVK}} [[HKm Zvolen|HKM Zvolen]] |} {| cellpadding="2" cellspacing="2" border="0" ! width="40" |Poz. ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- | style="text-align:center;" |Ú |<small>[[Juraj Slafkovský|JURAJ SLAFKOVSKÝ]]</small> |{{FIN}} [[TPS Turku|TPS TURKU]] |- | style="text-align:center;" |Ú |<small>DÁVID BUC</small> |{{SVK}} [[IClinic Bratislava Capitals]] |- | style="text-align:center;" |Ú |<small>MARTIN FAŠKO-RUDÁŠ</small> |{{SVK}} [[HC ’05 iClinic Banská Bystrica]] |- | style="text-align:center;" |Ú |<small>ADRIÁN HOLEŠINSKÝ</small> |{{SVK}} [[HK Nitra]] |- | style="text-align:center;" |Ú |<small>MATÚŠ SUKEĽ</small> |{{CZE}} [[HC Sparta Praha]] |- | style="text-align:center;" |Ú |<small>MILOŠ ROMAN</small> |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- | style="text-align:center;" |Ú |<small>ADAM LIŠKA</small> |{{RUS}} [[CHK Severstaľ Čerepovec]] |- | style="text-align:center;" |Ú |<small>PETER CEHLÁRIK</small> | rowspan="2" |{{SWE}} [[Leksands IF]] |- | style="text-align:center;" |Ú |<small>[[Marek Hrivík|MAREK HRIVÍK]]</small> |- | style="text-align:center;" |Ú |<small>MICHAL KRIŠTOF</small> |{{FIN}} [[Oulun Kärpät]] |- | style="text-align:center;" |Ú |<small>MILOŠ KELEMEN</small> |{{SVK}} [[HKm Zvolen|HKM Zvolen]] |- | style="text-align:center;" |Ú |<small>RÓBERT LANTOŠI</small> |{{USA}} Providencia Reds |- | style="text-align:center;" |Ú |<small>[[Pavol Skalický|PAVOL SKALICKÝ]]</small> | rowspan="2" |{{FIN}} [[Lukko Rauma]] |- | style="text-align:center;" |Ú |<small>KRISTIÁN POSPÍŠIL</small> |- | style="text-align:center;" |Ú |<small>MARIÁN STUDENIČ</small> |{{USA}} [[New Jersey Devils]] |} {| class="wikitable" !Krajina klubu !Počet hráčov |- !{{CZE}} !9 |- align="center" !{{SVK}}{{FIN}} !5 |- align="center" !{{USA}}{{SWE}} !3 |- !{{RUS}} !2 |} == Externé zdroje == * [https://hokej.pravda.sk/ms-2021/stranka/9325-ms-v-hokeji-2021-zostava-slovenska/ Súpiska tímu] * [https://www.flashscore.sk/tim/slovensko/ruzLVmAN/vysledky/ Zápasy] * [https://www.quanthockey.com/whc/en/team-rosters/team-slovakia-2021-whc-roster.html https://www.quanthockey.com/whc/en/team-rosters/team-slovakia-2021-whc-roster.html] * [https://www.iihf.com/en/events/2021/wm/schedule Stránka majstrovstiev na IIHF.com] {{Slovenské národné hokejové mužstvo}} [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] 1s7ocjomoxu82hjit5q02k4mwn5tef7 MrBeast 0 674099 7416818 7325419 2022-07-28T21:04:37Z 91.127.145.135 z 87,4 mil. na 100 mil. wikitext text/x-wiki {{Infobox Youtuber | Meno = MrBeast | Rodné meno = Jimmy Donaldson | Iné mená = | Popis osoby = [[Spojené štáty|americký]] [[Youtuber|YouTuber]] | Obrázok = MrBeast.png | Popis obrázka = MrBeast v roku 2018 | Dátum narodenia = {{dnv|1998|5|7}} | Miesto narodenia = [[Wichita]], [[Kansas (štát USA)|Kansas]], [[Spojené štáty]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Národnosť = [[Spojené štáty|americká]] | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Vzdelanie = | Výška = 191 cm | Podpis = | Webstránka = [https://shopmrbeast.com Shop MrBeast] | Názov kanálu = {{ubl |[https://youtube.com/c/MrBeast6000 MrBeast]}} | Vedľajšie kanály ={{ubl |[https://www.youtube.com/channel/UCAiLfjNXkNv24uhpzUgPa6A Beast Philanthropy] |[https://www.youtube.com/channel/UCIPPMRA040LQr5QPyJEbmXA MrBeast Gaming] |[https://www.youtube.com/channel/UC4-79UOlP48-QNGgCko5p2g MrBeast Shorts] |[https://www.youtube.com/channel/UCUaT_39o1x6qWjz7K2pWcgw Beast Reacts] |[https://www.youtube.com/channel/UCZzvDDvaYti8Dd8bLEiSoyQ MrBeast 2] |[https://www.youtube.com/channel/UCNAhW2oJvy_FUU082pEDspA MrBeast en español] |[https://www.youtube.com/channel/UCL6Xc5xuRECnWbGBOKG9APA Beast Reacts en español] |[https://www.youtube.com/channel/UCluBATXIP9doWvougjUVUGQ MrBeast На Русском] |[https://www.youtube.com/channel/UCggERuskO1F6XKwor-Pvkww MrBeast Brasil] | [https://youtube.com/channel/UCfNGT03h99S3zLbyUD9FMuQ MrBeast Gaming en español] }} | Zakladateľ = | Aktívne roky = [[2012]]{{--}}súčasnosť | Jazyk = [[angličtina]] | Zameranie = | Odoberatelia = {{Plainlist| * 84,7 miliónov (hlavný kanál) * 156,8 miliónov (všetky kanály) }} | Zhliadnutia ={{Plainlist| * 13,8 miliárd (hlavný kanál) * 20,9 miliárd (všetky kanály) }} | Chytľavé hlášky = | Silver button = a | Silver year = 2016 | Gold button = a | Gold year = 2017 | Diamond button = a | Diamond year = 2018 | Ruby button = a | Ruby year = 2021 | Red diamond button = n | Red diamond year = | portál1 = | portál2 = }} '''Jimmy Donaldson''' (* [[7. máj]] [[1998]], [[Wichita]]), lepšie známy pod svojím online menom '''MrBeast''', je známy [[Spojené štáty|americký]] [[youtuber]], internetová osobnosť, podnikateľ a [[filantrop]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Leskin| meno = Paige| autor = | odkaz na autora =| priezvisko2 = Russell| meno2 = Melia| autor2 =| odkaz na autora2 =| priezvisko3 = Asarch| meno3 = Steven| autor3 =| odkaz na autora3 =| titul = Meet the 22-year-old YouTube star MrBeast, who's famous for giving away millions of dollars to strangers| url = https://www.businessinsider.com/mrbeast-youtube-jimmy-donaldson-net-worth-life-career-challenges-teamtrees-2019-11?r=AU&IR=T| vydavateľ = businessinsider.com| dátum vydania = 2021-05-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = | jazyk = en}}</ref> Veľa ľudí ho označuje za priekopníka žánru videí na [[YouTube]], ktorý je zameraný na vysoko nákladové videa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Alexander| meno = Julia| autor = | odkaz na autora = | titul = MrBeast changed YouTube and launched an entire genre of expensive stunt content| url = https://www.theverge.com/2019/10/25/20924718/mrbeast-youtube-stunts-challenges-money-philanthropy-creators-morgz| vydavateľ = theverge.com| dátum vydania = 2019-10-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = | jazyk = en}}</ref> Je tiež zakladateľom [[MrBeast Burger]], spolutvorcom finančnej zbierky [[Team Trees]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Leskin| meno = Paige| autor = | odkaz na autora =| titul = YouTuber MrBeast's tree-planting campaign reached its goal of raising $20 million. Here's the list of prominent people who have donated, including Elon Musk, Jeffree Star, and even the CEO of YouTube.| url = https://www.businessinsider.com/elon-musk-pewdiepie-jeffree-star-donate-mrbeast-youtube-tree-planting-2019-10| vydavateľ = businessinsider.com| dátum vydania = 2019-12-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = | jazyk = en}}</ref> a [[Team Seas]], ktorej cieľom je vyzbierať 30 miliónov dolárov do konca [[1. január]]a [[2022]]. K [[13. december|13. decembru]] [[2021]], je jeho hlavný kanál "MrBeast" 6. najodoberanejším kanálom na YouTube s celkovým počtom 100 miliónov odoberateľov. Je to taktiež druhý najodoberanejší kanál, ktorý vlastní [[youtuber]] a je to aj kanál s najvyšším počtom odberateľov, ktorý pochádza zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Okrem svojho hlavného kanála má MrBeast ďalších sedem kanálov na [[YouTube]], vrátane MrBeast Shorts a MrBeast Gaming, pričom posledný z nich dosiahol viac ako 10 miliónov odberateľov za necelý rok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Weiss| meno = Geoff| autor =| odkaz na autora =| titul = MrBeast Just Launched A Gaming Channel. Now He’s Looking To Hire An Editor.| url = https://www.tubefilter.com/2020/05/15/mrbeast-launches-new-gaming-channel/| vydavateľ = tubefilter.com| dátum vydania = 2020-05-15| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-14| miesto =| jazyk = en}}</ref> Na svojich ôsmich kanáloch má MrBeast 158,1 milióna kombinovaných odoberateľov a 20,8 miliardy zhliadnutí. Bol tiež jedným z 10 najlepšie zarábajúcich [[Youtuber|youtuberov]] roku [[2020]] spolu s ďalšími osobnosťami ako [[Markiplier]], [[Ryan's World]] a [[Stevin John|Blippi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Schifano| meno = Izzy| autor =| odkaz na autora =| titul = Introducing the YouTube rich list: The top 10 highest-paid YouTubers of 2020| url = https://thetab.com/uk/2020/12/23/youtube-rich-list-the-10-highest-paid-youtubers-of-2020-187398| vydavateľ = thetab.com| dátum vydania = 2020-12-23| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-14| miesto =| jazyk = en}}</ref> == YouTube kariéra == === Začiatok kariéry (2012 – 2017) === MrBeast nahral svoje prvé video cez svoj prvý kanál s názvom „MrBeast6000“ na platformu [[YouTube]] vo februári [[2012]], vo veku iba 13 rokov; natáčal hlavne žáner [[Let's Play]] (zameraný hlavne na ''[[Minecraft]]'' a ''[[Call of Duty:Black Ops 2]]''),<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Leskin| meno = Paige| autor = | odkaz na autora = | titul = 21-year-old YouTuber MrBeast was one of the most-viewed YouTube creators in 2019 - check out how he got his start and found success with elaborate stunts and giveaways| url = https://www.businessinsider.in/entertainment/news/21-year-old-youtuber-mrbeast-was-one-of-the-most-viewed-youtube-creators-in-2019-check-out-how-he-got-his-start-and-found-success-with-elaborate-stunts-and-giveaways/articleshow/72480478.cms| vydavateľ = businessinsider.in| dátum vydania = 2019-12-11| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-14| miesto =| jazyk = en}}</ref> točil videá, v ktorých počítal a odhadoval bohatstvo iných [[Youtuber]]ov,<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Shaw| meno = Lucas| autor =| odkaz na autora =| priezvisko2 = Bergen| meno2 = Mark| autor2 =| odkaz na autora2 =| titul = The North Carolina Kid Who Cracked YouTube’s Secret Code| url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2020-12-22/who-is-mrbeast-meet-youtube-s-top-creator-of-2020| vydavateľ = bloomberg.com| dátum vydania = 2020-12-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto =| jazyk = en}}</ref> robil aj videá, v ktorých ponúkal tipy pre budúcich [[Youtuber|YouTuberov]]. Počas raného obdobia svojho kanála, MrBeast vo svojich videách ukazoval tvár len zriedkavo. <ref name=":6"/> V júli [[2013]] bol počet odberateľov jeho kanála, ktorý sa vtedy volal „That-dude“, okolo 240.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = MrBeast - YouTube| url = https://www.youtube.com/user/MrBeast6000?feature=mhee| vydavateľ = youtube.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = | jazyk = en}}</ref> V rokoch [[2015]] a [[2016]] si MrBeast začal získavať popularitu na [[YouTube]] vďaka svojej sérii videí „worst intros“, v ktorej predstavoval vtipné a absurdné intrá [[Youtuber]]ov, ktoré objavil priamo na platforme. Do polovice roka 2016 mal MrBeast približne 30 000 odoberateľov. Na jeseň 2016, MrBeast odišiel z Univerzity v [[Severná Karolína|Severnej Karolíne]], aby sa venoval kariére YouTubera na plný úväzok.<ref name=":4"/> V dôsledku toho ho matka prinútila odsťahovať sa z ich rodinného domu.<ref name="SCMP 2021">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Is MrBeast the world’s most controversial YouTuber? Meet the 22-year-old famous for giving millions to strangers and opening a free restaurant during Covid-19| url = https://www.scmp.com/magazines/style/celebrity/article/3132914/mrbeast-worlds-most-controversial-youtuber-meet-22-year| vydavateľ = scmp.com| dátum vydania = 2021-05-11| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto =| jazyk = en}}</ref> === Vzostup k sláve (2017 – súčasnosť) === V januári [[2017]], MrBeast zverejnil takmer celodenné video, na ktorom počíta do 100 000. Kaskadérsky kúsok mu trval 40 hodín, pričom niektoré časti videa boli zrýchlené, aby video malo maximálne 24 hodín. Nasledujúce video s názvom „Počítanie do 200 000 (Road to a Mil)“ bolo zverejnené nasledujúci mesiac, aj keď podľa MrBeasta muselo byť tiež zrýchlené, pretože celých 55 hodín počítania prekročilo limit pre [[YouTube]] nahrávanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Counting To 200,000 (Road To A Mil) - YouTube| url = https://www.youtube.com/watch?v=9CVwXBYVqVk| vydavateľ = youtube.com| dátum vydania = 2017-02-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto =| jazyk = en}}</ref> MrBeast si v tomto období získal popularitu aj kaskadérskymi videami, ako napríklad pokusom rozbiť sklo pomocou stovky [[Megafón|megafónov]], hodinovým sledovaním schnúcej farby, pokusom zostať pod vodou 24 hodín (čo sa nakoniec nepodarilo kvôli zdravotným problémom) a neúspešným pokusom roztočiť [[fidget spinner]] po dobu jedného dňa. Do roku [[2018]], MrBeast rozdal 1 milión dolárov vďaka svojim videám, ktoré mu vyniesli titul „najväčší [[filantrop]] na YouTube“.<ref name="SCMP 2021"/> Počas [[YouTube]] vojny [[PewDiePie]] vs T-Series v roku 2018, MrBeast kúpil množstvo [[Reklama|reklám]], [[billboard]]ov a rádiových reklám, aby pomohol švédskemu youtuberovy [[PewDiePie]] predbehnúť v počte odberateľov spoločnosť [[T-Series]].<ref name="Metro">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Griffin| meno = Louise| autor = | odkaz na autora = | titul = Inside the world of Mr Beast, the challenge-loving YouTuber helping PewDiePie keep his top spot against T-Series| url = https://metro.co.uk/2018/11/28/inside-the-world-of-mr-beast-the-challenge-loving-youtuber-helping-pewdiepie-keep-his-top-spot-against-t-series-8186159/| vydavateľ = metro.co.uk| dátum vydania = 2018-11-28| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-14| miesto =| jazyk = en}}</ref> Počas [[Super Bowl LIII]] kúpil pre seba a svoj tím viacero miest na sedenie, na ktorých tričkách bolo napísané „Sub 2 [[PewDiePie]]“.   V marci [[2019]], MrBeast v spolupráci s ''[[Apex Legends]]'' zorganizoval a nakrútil skutočný [[Battle Royale (žáner)|battle royale]] v [[Los Angeles]] s cenou až 200 000 dolárov (hrali sa 2 hry, za každú hru súťažiaci mohli vyhrať 100 000 dolárov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = MrBeast Hosts Real-life Battle Royale Tournament| url = https://apnews.com/fa94b3068e03411e86d5240414ec502d| vydavateľ = apnews.com| dátum vydania = 2019-03-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto =| jazyk = en}}</ref> Podujatie a cenový fond sponzorovala hra ''[[Apex Legends]]'', ktorou vydavateľom je spoločnosť [[Electronic Arts]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hale| meno = James| autor =| odkaz na autora =| titul = MrBeast Drops Video Of Real Life, EA-Sponsored ‘Apex Legends’ Battle Starring 39 YouTubers Competing For $200,000| url = https://www.tubefilter.com/2019/03/13/mrbeast-ea-apex-legends-sponsorship-youtubers/| vydavateľ = tubefilter.com| dátum vydania = 2019-03-13| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-14| miesto =| jazyk = en}}</ref> V apríli [[2020]], vytvoril MrBeast súťaž [[kameň, papier, nožnice]], ktorú naživo streamoval. Bojovali v nej 32 [[Influencer|influenceri]] o hlavnú cenu 250 000 dolárov, čo sa v tom čase stalo najsledovanejším živým videom na celom YouTube, so 662 000 súbežne sledujúcimi divákmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hale| meno = James| autor = | odkaz na autora = | titul = MrBeast’s ‘Creator Games’ Is YouTube’s Most-Watched Live Original Ever, With 662K Concurrent Viewers| url = https://www.tubefilter.com/2020/04/27/mrbeast-youtube-creator-games-nadeshot-ninja/| vydavateľ = tubefilter.com| dátum vydania = 2020-04-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = | jazyk = en}}</ref> Podujatie nakoniec vyhral Nadeshot.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Brinnand| meno = AJ| autor = | odkaz na autora = | titul = Nadeshot Wins MrBeast Rock Paper Scissors Charity Livestream| url = https://teneightymagazine.com/2020/04/26/nadeshot-wins-mrbeast-rock-paper-scissors-charity-livestream/| vydavateľ = teneightymagazine.com| dátum vydania = 2020-04-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = | jazyk = en}}</ref> V októbri 2020, MrBeast vytvoril ďalší influencerský turnaj s 24 súťažiacimi a s hlavnou cenou 300 000 dolárov. Turnaj nakoniec vyhrala rodina D'Amelio, čo vyvolalo [[Kontroverzia|kontroverziu]], kvôli tvrdeniam, že podvádzali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Tenbarge| meno = Kat| autor =| odkaz na autora =| titul = TikTok star Charli D'Amelio's family was accused of cheating on trivia questions after winning a $300,000 charity competition between influencers| url = https://www.insider.com/charli-dixie-damelio-parents-cheating-mrbeast-creator-games-2020-10| vydavateľ = insider.com| dátum vydania = 2020-10-19| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-14| miesto =| jazyk = en}}</ref> V marci [[2021]], kvôli zvýšeniu sledovanosti, MrBeast podpísal zmluvu s firmou Jellysmack, ktorá spoločnosti umožnila riadiť distribúciu jeho video obsahu na [[Snapchat]]e a [[Facebook]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Spangler| meno = Todd| autor = | odkaz na autora = | titul = MrBeast Signs Exclusive Snapchat, Facebook Video Distribution Pact With Jellysmack| url = https://variety.com/2021/digital/news/mrbeast-snapchat-facebook-video-distribution-1234946051/| vydavateľ = variety.com| dátum vydania = 2021-04-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hale| meno = James| autor = | odkaz na autora = | titul = MrBeast Signs Exclusive Facebook, Snapchat Distribution Deal With Jellysmack| url = https://www.tubefilter.com/2021/04/07/mrbeast-snapchat-facebook-distribution-deal-jellysmack/| vydavateľ = tubefilter.com| dátum vydania = 2021-04-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = | jazyk = en}}</ref> V novembri 2021, MrBeast napodobnil televíznu sériu ''[[Squid Game|Squid game]]'' v reálnom živote, v ktorej súťažilo 456 ľudí, bez násilia, o finančnú odmenou 456 000 dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Wilde| meno = Tyler| autor = | odkaz na autora = | titul = $3.5M Squid Game recreation is about as accurate as you can get without actually shooting anyone| url = https://www.pcgamer.com/mr-beast-squid-game-real-youtube/| vydavateľ = pcgamer.com| dátum vydania = 2021-11-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto =| jazyk = en}}</ref> Video k 14. decembru 2021 malo video viac ako 167,3 milióna zhliadnutí, čím sa stalo najsledovanejším videom na jeho kanály a zároveň sa stalo jedným z najsledovanejších videí na [[YouTube]] v roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kesvani| meno = Hussein| autor = | odkaz na autora = | titul = The success of MrBeast’s Squid Game is its own dystopia| url = https://www.polygon.com/22812548/mrbeast-squid-game-youtube-copycat-reaction| vydavateľ = polygon.com| dátum vydania = 2021-12-02| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-14| miesto =| jazyk = en}}</ref> === Kontent a štýl === MrBeastové videá zvyčajne obsahujú kúsky, ktoré priťahujú veľkú pozornosť. Často natáča videá, kde venuje veľa peňazí jednotlivcom. Niekedy tiež organizuje súťaže o veľké peňažné ceny v hrách, ako je ''[[Minecraft]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Alexander| meno = Julia| autor =| odkaz na autora =| titul = MrBeast, YouTube’s viral philanthropist, explains where all that money comes from| url = https://www.theverge.com/2018/12/28/18157845/mrbeast-youtube-donations-adsense-brand-deals| vydavateľ = theverge.com| dátum vydania = 2018-12-28| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = | jazyk = en}}</ref> V niektorých videách, MrBeast rozdáva veľké sumy peňazí, napríklad v decembri 2018, MrBeast daroval veci v hodnote 100 000 dolárov pre domov pre bezdomovcov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Giving $100,000 To A Homeless Person - YouTube| url = https://www.youtube.com/watch?v=rPXmbM2UEbU| vydavateľ = youtube.com| dátum vydania = 2018-12-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = | jazyk = en}}</ref> Jeho drahé videá na YouTube sú väčšinou financované a sponzorované prostredníctvom známych značiek, ktoré vo videách propaguje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Weiss| meno = Geoff| autor = | odkaz na autora = | titul = Browser Extension ‘Honey’, A Frequent Shane Dawson And MrBeast Sponsor, Acquired For $4 Billion| url = https://www.tubefilter.com/2019/11/21/honey-shane-dawson-mrbeast-4-billion/| vydavateľ = tubefilter.com| dátum vydania = 2019-11-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = | jazyk = en}}</ref><ref name="SCMP 2021"/> V roku 2021, MrBeast tvrdil, že svoj hlavný kanál prevádzkuje so stratou.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Weiss| meno = Geoff| autor = | odkaz na autora = | titul = MrBeast Smashes 50 Million Subs, Though Recent Videos Have Lost A “Ridiculous” Amount Of Money| url = https://www.tubefilter.com/2021/01/11/mrbeast-smashes-50-million-subs-lost-ridiculous-amount-of-money/| vydavateľ = tubefilter.com| dátum vydania = 2021-01-11| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = | jazyk = en}}</ref> MrBeast sa zaslúžil o spustenie nového štýlu vysoko nákladových videí, kde tvorcovia prinášajú prepracované súťaže, výzvy a rozsiahle sponzorované rozdávanie peňazí a darčekov.<ref name="SCMP 2021"/> Ako sa jeho kanál rozrastal, MrBeast najal štyroch svojich priateľov z detstva – Chrisa, Chandlera, Garretta a Jakea – aby pre neho pracovali, čo viedlo k tomu, že sa pravidelne objavujú v jeho videách.<ref name="SCMP 2021"/> Bývalý kameraman Karl Jacobs bol pridaný do obsadenia až koncom roka 2019, keď Jake a Garrett odišli, aby sa venovali svojej vlastnej kariére na [[YouTube]]. Karl sa stal sám o sebe úspešným YouTuberom. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|MrBeast|1060273575}} [[Kategória:Osobnosti z Wichity]] [[Kategória:Americkí youtuberi]] [[Kategória:Narodenia 7. mája]] [[Kategória:Narodenia v 1998]] 9vyo12xlq19vk0f5d6m8mloj7w3q6d6 Mestská hromadná doprava v Čadci 0 676108 7416883 7310389 2022-07-29T06:43:15Z Hornokysučan 178265 IDS ŽSK, drobné upresnenia wikitext text/x-wiki '''Autobusová doprava v Čadci''' je sieť liniek [[Mestská hromadná doprava|mestskej hromadnej dopravy]] v [[Čadca|Čadci]], ktorú prevádzkuje spoločnosť [[Slovenská autobusová doprava Žilina|SAD Žilina]] a MiPol.<ref name="imhd">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MHD Čadca | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/transport/doc/sk/13740/Cadca | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-17 | dátum prístupu = 2022-01-25 }}</ref> Služby MHD sú poskytované na 5 autobusových linkách s označením 3, 4, 7, 8 a Drahošanka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky | url = http://dzsmktrans.sk/MHDSL/?page_id=46 | vydavateľ = dzsmktrans.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> SAD Žilina prevádzkuje v Čadci 4 typy vozidiel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vozidlá › Autobusy slovenských MHD › Stará Ľubovňa | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/transport/popis-typu-vozidla/955/Star%C3%A1-%C4%BDubov%C5%88a | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-01-25 }}</ref> MHD v Čadci vznikla v roku [[1980]].<ref name="imhd" /> Linky premávajú v čase cca od 03:55 do 22:45 hod., v pracovných dňoch v intervale maximálne 120 minút, večer a cez voľné dni v intervale maximálne 180 minút.<ref name="imhd" /> Od júla 2022 je MHD v Čadci súčasťou [[Integrovaný dopravný systém Žilinského samosprávneho kraja|Integrovaného dopravného systému Žilinského samosprávneho kraja]].<ref name="imhd" /> == Linky == {|class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | Linka ! colspan="2" | Trasa ! rowspan="2" | Poznámky |- ! Začiatok ! Koniec |- | bgcolor="#02818A" | <span style="color:#FFFFFF">{{big|<center>'''3'''</center>}}</span> | A. Hlinku | Vojty | jednosmerná linka, v protismere premáva linka 8 |- | bgcolor="#BD0026" | <span style="color:#FFFFFF">{{big|<center>'''4'''</center>}}</span> | A. Hlinku | Milošová, Megoňky | |- | bgcolor="#FC4E2A" | <span style="color:#FFFFFF">{{big|<center>'''7'''</center>}}</span> | A. Hlinku | Čadečka, u Králi | |- | bgcolor="#41B6C4" | <span style="color:#FFFFFF">{{big|<center>'''8'''</center>}}</span> | Vojty | A. Hlinku | jednosmerná linka, v protismere premáva linka 3 |- | bgcolor="#FE9929" | <span style="color:#FFFFFF">{{big|<center>'''Drahošanka'''</center>}}</span> | Drahošanka | A. Hlinku | linku prevádzkuje spoločnosť MiPol |} == Vozidlový park == {|class="wikitable sortable" style="text-align:center" ! rowspan="2" | Typ vozidla ! rowspan="2" | Fotografia ! rowspan="2" | Roky výroby ! rowspan="2" | Počet vozidiel ! colspan="2" | Vlastnosti vozidla ! rowspan="2" | Poznámky |- ! <abbr title="Nízkopodlažné vozidlo">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> ! <abbr title="Vozidlo vybavené klimatizáciou">[[Súbor:Snowflake-black.png|15px]]</abbr> |- | style="text-align:left" | [[Irisbus Crossway|Irisbus Crossway 10,6M]] | | [[2007]] | 2 | [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- | style="text-align:left" | [[Irisbus Crossway LE|Irisbus Crossway LE 12M]] | | [[2008]] | 1 | [[Súbor:Black check.svg|15px]] | [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- | style="text-align:left" | [[Volkswagen Transporter]] / [[Ford Transit]] | | [[1999]] – [[2009]] | 2 | [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- | style="text-align:left" | [[Irisbus Crossway|Iveco Crossway 10,8M]] | | [[2018]] – [[2020]] | 3 | [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | [[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- ! style="text-align:left" | Spolu ! ! [[1999]] – [[2020]] ! 8 ! 1/4 ! 1/4 ! |} == Referencie == {{referencie}} {{MHD na Slovensku}} [[Kategória:Mestská hromadná doprava na Slovensku|Čadca]] [[Kategória:Doprava v Čadci]] 5ua0co2xuakwe4ofy0w7cz4ymb6ecs6 7416949 7416883 2022-07-29T08:48:02Z Gateshebe 193515 Wl wikitext text/x-wiki '''Autobusová doprava v Čadci''' je sieť liniek [[Mestská hromadná doprava|mestskej hromadnej dopravy]] v [[Čadca|Čadci]], ktorú prevádzkuje spoločnosť [[Slovenská autobusová doprava Žilina|SAD Žilina]] a MiPol.<ref name="imhd">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MHD Čadca | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/transport/doc/sk/13740/Cadca | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-17 | dátum prístupu = 2022-01-25 }}</ref> Služby MHD sú poskytované na 5 autobusových linkách s označením 3, 4, 7, 8 a Drahošanka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky | url = http://dzsmktrans.sk/MHDSL/?page_id=46 | vydavateľ = dzsmktrans.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> SAD Žilina prevádzkuje v Čadci 4 typy vozidiel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vozidlá › Autobusy slovenských MHD › Stará Ľubovňa | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/transport/popis-typu-vozidla/955/Star%C3%A1-%C4%BDubov%C5%88a | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-01-25 }}</ref> MHD v Čadci vznikla v roku [[1980]].<ref name="imhd" /> Linky premávajú v čase cca od 03:55 do 22:45 hod., v pracovných dňoch v intervale maximálne 120 minút, večer a cez voľné dni v intervale maximálne 180 minút.<ref name="imhd" /> Od [[júl]]a [[2022]] je MHD v Čadci súčasťou [[Integrovaný dopravný systém Žilinského samosprávneho kraja|IDS ŽSK]].<ref name="imhd" /> == Linky == {|class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | Linka ! colspan="2" | Trasa ! rowspan="2" | Poznámky |- ! Začiatok ! Koniec |- | bgcolor="#02818A" | <span style="color:#FFFFFF">{{big|<center>'''3'''</center>}}</span> | A. Hlinku | Vojty | jednosmerná linka, v protismere premáva linka 8 |- | bgcolor="#BD0026" | <span style="color:#FFFFFF">{{big|<center>'''4'''</center>}}</span> | A. Hlinku | Milošová, Megoňky | |- | bgcolor="#FC4E2A" | <span style="color:#FFFFFF">{{big|<center>'''7'''</center>}}</span> | A. Hlinku | Čadečka, u Králi | |- | bgcolor="#41B6C4" | <span style="color:#FFFFFF">{{big|<center>'''8'''</center>}}</span> | Vojty | A. Hlinku | jednosmerná linka, v protismere premáva linka 3 |- | bgcolor="#FE9929" | <span style="color:#FFFFFF">{{big|<center>'''Drahošanka'''</center>}}</span> | Drahošanka | A. Hlinku | linku prevádzkuje spoločnosť MiPol |} == Vozidlový park == {|class="wikitable sortable" style="text-align:center" ! rowspan="2" | Typ vozidla ! rowspan="2" | Fotografia ! rowspan="2" | Roky výroby ! rowspan="2" | Počet vozidiel ! colspan="2" | Vlastnosti vozidla ! rowspan="2" | Poznámky |- ! <abbr title="Nízkopodlažné vozidlo">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> ! <abbr title="Vozidlo vybavené klimatizáciou">[[Súbor:Snowflake-black.png|15px]]</abbr> |- | style="text-align:left" | [[Irisbus Crossway|Irisbus Crossway 10,6M]] | | [[2007]] | 2 | [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- | style="text-align:left" | [[Irisbus Crossway LE|Irisbus Crossway LE 12M]] | | [[2008]] | 1 | [[Súbor:Black check.svg|15px]] | [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- | style="text-align:left" | [[Volkswagen Transporter]] / [[Ford Transit]] | | [[1999]] – [[2009]] | 2 | [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- | style="text-align:left" | [[Irisbus Crossway|Iveco Crossway 10,8M]] | | [[2018]] – [[2020]] | 3 | [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | [[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- ! style="text-align:left" | Spolu ! ! [[1999]] – [[2020]] ! 8 ! 1/4 ! 1/4 ! |} == Referencie == {{referencie}} {{MHD na Slovensku}} [[Kategória:Mestská hromadná doprava na Slovensku|Čadca]] [[Kategória:Doprava v Čadci]] omp9f4lsfu647rzt9aj7sna6cugbma4 André Hunebelle 0 676997 7416754 7408649 2022-07-28T14:43:59Z Fillos X. 212061 Doplnenie informácií. wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť|Dátum narodenia=[[1. september]] [[1896]]|Miesto narodenia=[[Meudon]], [[Francúzsko]]|Národnosť=Francúzska|Deti=[[Jean Halain]], Anne-Marie Hunnebelle|Aktívne roky=[[1950]] – [[1975]]|Dátum úmrtia= {{duv|1985|11|27|1896|9|1}}|Štát pôsobenia=[[Francúzsko]]|Profesia=[[Režisér]], scenárista|Miesto úmrtia=[[Nice]], [[Francúzsko]]|Rodičia=Édouard Benjamin Hunebelle (otec), Marie Thérèse Garambois (matka)|Rodné meno=André Henri Hunebelle}} '''André Hunebelle''' (* [[1. september]] [[1896]], [[Meudon]], [[Francúzsko]] – † [[27. november]] [[1985]], [[Nice]], [[Francúzsko]]) bol francúzsky [[filmové dielo|filmový]] [[režisér]], [[scenárista]] a [[producent]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=André Hunebelle|url=https://www.fdb.cz/lidi/41579-andre-hunebelle.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}</ref> Preslávil sa najmä réžiou [[trilógia|trilógie]] o [[Fantomas|Fantomasovi]], alebo legendárnymi mušketierovkami s [[Jean Marais|Jeanom Maraisom]]. [[Súbor:André Hunebelle—Small Bowl In The "Cactus" Pattern (circa 1930).jpg|náhľad|Malá miska vyrobená André Hunebellom v roku [[1930]].]] == Životopis == Po príprave na [[Polytechnika|polytechniku]] v ​​Ecole sa radšej obrátil (na radu svojho otca, inžiniera) k umeniu a stal sa uznávaným majstrom sklárstva. André Hunebelle ktorý sa zaujímal o [[Kinematografia|kinematografiu]], založil vlastnú produkčnú spoločnosť a produkoval šesť komédií v rýchlom slede za sebou. V roku [[1948]] sa staj aj režisérom, inscenoval radostnú satiru divadelnej hry ''Métier de fou''. Nasledovali ďalšie ľahké komédie ako: ''Millionnaires d'un jour'' ([[1949]]), ''Missions à Tanger'' ([[1949]]), ''Méfiez-vous des blondes'' ([[1950]]) a ''Massacres en dentelle'' ([[1951]]). „Vždy som prisahal, že budem zábavným filmárom, ktorý túži nakrúcať filmy, ktorým rozumie široká verejnosť aj tí, ktorí chcú byť intelektuálni“ vysvetľuje režisér. Využitím fondu francúzskej melodrámy nájde prostriedky k tomu aby mohol voľne adaptovať román ''[[Traja mušketieri (rozlišovacia stránka)|Traja mušketieri]]'' od spisovateľa [[Alexandre Dumas starší|Alexandra Dumasa]]. V roku [[1953]] sa mu podarí natočiť film o troch mušketieroch a neskôr sfilmuje aj komédiu ''Kapitán'' ([[1960]]) s [[Bourvil|Bourvilom]] a [[Jean Marais|Jeanom Maraisom]]. Tiež natočil úspešný film ''Hrbáč'' ([[1959]]) od spisovateľa [[Paul Féval|Paula Févala]]. Svojimi senzačnými filmami spopulárnil vo Francúzsku žáner mušketierovky a tiež naštartoval kariéru [[Jean Marais|Jeana Maraisa]]. Neskôr uviedol do kín ďalší populárny film ''Tajomstvá Paríža'' ([[1962]]) napísaný [[Eugèn Sue|Eugènom Suenom]]. V polovici dvadsiateho storočia sa snažil konkurovať prvému [[James Bond|Jamesovi Bondsovi]] vo päťdielnej sérii [[OSS 117]]. Hunebelle tak realizuje jeden zo svojich snov, „robiť americké filmy vo francúzskom štýle“. André Hunebelle sa zameriava na ďalšieho hrdinu francúzskej literatúry postavu Fantomasa, ktorého stvorili spisovatelia [[Pierre Souvestre]] a [[Marcel Allain]]. V polovici šesťdesiatych rokov režíroval trojdielnu sériu ''[[Fantomas]]'' ([[1964]]), ''[[Fantomas sa hnevá]]'' ([[1965]]) a ''[[Fantomas kontra Scotland Yard]]'' ([[1967]]), a tak umožnil spojiť [[Louis de Funès|Louisa de Funèsa]] a [[Jean Marais|Jeana Maraisa]] v príslušných úlohách komisára Juvea a novinára Fandora. Všetky diely trilógie o Fantomasovi boli obrovským úspechom najmä pre akčnosť Maraisa a komickosť de Funèsa. Pre televíziu nakrútil André Hunebelle mnoho televíznych filmov vrátane ''Josepha Basalma'' ([[1972]]), prvé vystúpenie jeho priateľa Jeana Maraisa v televízii. Aby uspokojil filmový priemysel, pokúša sa natočiť dvojdielnu historickú komédiu ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri,'' v hlavnej úlohe s populárnou skupinou [[Les Charlots]]. Vo veku osemdesiatdva rokov nakrútil svoj posledný film ''Ça fait tilt'' ([[1978]]), V [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokoch]] sa viac venoval televízii a divadlu. Na konci roka [[1985]] zomiera prirodzenou smrťou vo svojom dome v [[Nice]]. == Filmografia == === Režisér === * [[1952]]: ''Pan Taxi'' (Monsieur Taxi) – v hlavnej úlohe [[Michel Simon]], [[Jeanne Fusier-Gir]] a [[Louis de Funès]] * [[1953]]: [[Traja mušketieri|''Traja mušketieri'']] (Les Trois Mousquetaires) – v hlavnej úlohe [[Georges Marchal]], [[Jean Martinelli]], [[Yvonne Sanson]], [[Gino Cervi]] a [[Bourvil]] * [[1954]]: (Cadet Rousselle) – v hlavnej úlohe [[François Périer]], [[Dany Robin]] a [[Bourvil]] * [[1958]]: ''Taxi, maringotka a korida'' (Taxi, Roulotte et Corrida) – v hlavnej úlohe [[Louis de Funès]] * [[1959]]: ''Hrbáč'' (Le Bossu) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Bourvil]] * [[1960]]: ''Kapitán'' (Le Capitan) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Bourvil]] * [[1961]]: ''V službách kráľa'' (Le Miracle des loups) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]] * [[1962]]: ''Tajnosti Paríža'' (Les Mystères de Paris) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]] * [[1963]]: ''Tajný agent sa hnevá'' (OSS 117 se déchaîne) – v hlavnej úlohe [[Kerwin Mathews]], [[Nadia Sanders]], [[Irina Demick]] a [[Daniel Emilfork]] * [[1964]]: ''Tajný agent v Bangkoku'' (Banco à Bangkok pour OSS 117) – v hlavnej úlohe [[Kerwin Mathews]], [[Pier Angeli]], [[Robert Hossein]] a [[Dominique Wilms]] * [[1964]]: ''[[Fantomas]]'' (Fantômas) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Louis de Funès]] a [[Mylène Demongeot]] * [[1965]]: ''Tajný agent v Riu'' (Furia à Bahia pour OSS 117) – v hlavnej úlohe [[Frederick Stafford]], [[Mylène Demongeot]] a [[Raymond Pellegrin]] * [[1965]]: [[Fantomas sa hnevá|''Fantomas sa hnevá'']] (Fantômas se déchaîne) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Louis de Funès]] a [[Mylène Demongeot]] * [[1967]]: [[Fantomas kontra Scotland Yard|''Fantomas kontra Scotland Yard'']] (Fantômas contre Scotland Yard) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Louis de Funès]] a [[Mylène Demongeot]] * [[1968]]: ''Tajný agent na Blízkom východe'' (Pas de roses pour OSS 117), spolurežisér [[Jean-Pierre Desagnat]] – v hlavnej úlohe [[John Gavin]], [[Curd Jürgens]], [[Margaret Lee]], [[Robert Hossein]] a [[Luciana Paluzzi]] * [[1968]]: ''V znamení Monte Christa'' (Sous le signe de Monte-Cristo) – v hlavnej úlohe [[Claude Jade]] * [[1973]]: ''Jozef Balsamo'' (Joseph Balsamo) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]] * [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (Les Quatre Charlots mousquetaires) – v hlavnej úlohe skupina [[Les Charlots]] * [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri 2.: Len počkaj kardinál !'' (Les Charlots en folie : À nous quatre Cardinal !) – v hlavnej úlohe skupina [[Les Charlots]] === Scenárista === * [[1958]]: ''Taxi, maringotka a korida'' (Taxi, Roulotte et Corrida) – v hlavnej úlohe [[Louis de Funès]] * [[1959]]: ''Hrbáč'' (Le Bossu) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Bourvil]] * [[1960]]: ''Kapitán'' (Le Capitan) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Bourvil]] * [[1961]]: ''V službách kráľa'' (Le Miracle des loups) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]] * [[1963]]: ''Tajný agent sa hnevá'' (OSS 117 se déchaîne) – v hlavnej úlohe [[Kerwin Mathews]], [[Nadia Sanders]], [[Irina Demick]] a [[Daniel Emilfork]] * [[1964]]: ''Tajný agent v Bangkoku'' (Banco à Bangkok pour OSS 117) – v hlavnej úlohe [[Kerwin Mathews]], [[Pier Angeli]], [[Robert Hossein]] a [[Dominique Wilms]] * [[1965]]: ''Tajný agent v Riu'' (Furia à Bahia pour OSS 117) – v hlavnej úlohe [[Frederick Stafford]], [[Mylène Demongeot]] a [[Raymond Pellegrin]] * [[1968]]: ''V znamení Monte Christa'' (Sous le signe de Monte-Cristo) – v hlavnej úlohe [[Claude Jade]] === Producent === * [[1952]]: ''Pan Taxi'' (Monsieur Taxi) – v hlavnej úlohe [[Michel Simon]], [[Jeanne Fusier-Gir]] a [[Louis de Funès]] * [[1953]]: [[Traja mušketieri|''Traja mušketieri'']] (Les Trois Mousquetaires) – v hlavnej úlohe [[Georges Marchal]], [[Jean Martinelli]], [[Yvonne Sanson]], [[Gino Cervi]] a [[Bourvil]] * [[1958]]: ''Taxi, maringotka a korida'' (Taxi, Roulotte et Corrida) – v hlavnej úlohe [[Louis de Funès]] * [[1966]]: ''Tajný agent v Tokiu'' (Atout cœur à Tokyo pour OSS 117), réžia [[Michel Boisrond]] – v hlavnej úlohe [[Frederick Stafford]], [[Marina Vlady]] a [[Henri Serre]] * [[1967]]: ''Pépé a Claude'' (e Vieil homme et l'enfant), réžia [[Claude Berri]] – v hlavnej úlohe [[Michel Simon]], [[Alain Cohen]], [[Charles Denner]], [[Roger Carel]], [[Paul Préboist]] a [[Luce Fabiole]] * [[1968]]: ''Tajný agent na Blízkom východe'' (Pas de roses pour OSS 117), spolurežisér [[Jean-Pierre Desagnat]] – v hlavnej úlohe [[John Gavin]], [[Curd Jürgens]], [[Margaret Lee]], [[Robert Hossein]] a [[Luciana Paluzzi]] * [[1968]]: ''V znamení Monte Christa'' (Sous le signe de Monte-Cristo) – v hlavnej úlohe [[Claude Jade]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:André Hunebelle}} [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=3707|meno=André Hunebelle}} * {{imdb meno|id=0402161|meno=André Hunebelle}} * [http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=11175 André Hunebelle] v Ciné-Ressources – Fiches personnalités {{DEFAULTSORT:Hunebelle_André}} 0ay6n4tk2shww6e671pq1zk8h1z8vvt 7416762 7416754 2022-07-28T15:04:42Z Fillos X. 212061 Úpravy. wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť|Dátum narodenia=[[1. september]] [[1896]]|Miesto narodenia=[[Meudon]], [[Francúzsko]]|Národnosť=Francúzska|Deti=[[Jean Halain]], Anne-Marie Hunnebelle|Aktívne roky=[[1950]] – [[1975]]|Dátum úmrtia= {{duv|1985|11|27|1896|9|1}}|Štát pôsobenia=[[Francúzsko]]|Profesia=[[Režisér]], scenárista|Miesto úmrtia=[[Nice]], [[Francúzsko]]|Rodičia=Édouard Benjamin Hunebelle (otec), Marie Thérèse Garambois (matka)|Rodné meno=André Henri Hunebelle}} '''André Hunebelle''' (* [[1. september]] [[1896]], [[Meudon]], [[Francúzsko]] – † [[27. november]] [[1985]], [[Nice]], [[Francúzsko]]) bol francúzsky [[filmové dielo|filmový]] [[režisér]], [[scenárista]] a [[producent]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=André Hunebelle|url=https://www.fdb.cz/lidi/41579-andre-hunebelle.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}</ref> Preslávil sa najmä réžiou [[trilógia|trilógie]] o [[Fantomas|Fantomasovi]], alebo legendárnymi mušketierovkami s [[Jean Marais|Jeanom Maraisom]]. [[Súbor:André Hunebelle—Small Bowl In The "Cactus" Pattern (circa 1930).jpg|náhľad|Malá miska vyrobená André Hunebellom v roku [[1930]].]] == Životopis == Po príprave na [[Polytechnika|polytechniku]] v ​​Ecole sa radšej obrátil (na radu svojho otca, inžiniera) k umeniu a stal sa uznávaným majstrom sklárstva. André Hunebelle ktorý sa zaujímal o [[Kinematografia|kinematografiu]], založil vlastnú produkčnú spoločnosť a produkoval šesť komédií v rýchlom slede za sebou. V roku [[1948]] sa staj aj režisérom, inscenoval radostnú satiru divadelnej hry ''Métier de fou''. Nasledovali ďalšie ľahké komédie ako napr: ''Millionnaires d'un jour'' ([[1949]]), ''Missions à Tanger'' ([[1949]]), ''Méfiez-vous des blondes'' ([[1950]]) a ''Massacres en dentelle'' ([[1951]]). „Vždy som prisahal v to, že budem zábavným filmárom, ktorý túži nakrúcať filmy, ktorým rozumie široká verejnosť ale aj tí ktorí chcú byť intelektuálni“ vysvetľuje režisér. Využitím fondu francúzskej melodrámy nájde prostriedky k tomu aby mohol voľne adaptovať román ''[[Traja mušketieri (rozlišovacia stránka)|Traja mušketieri]]'' od spisovateľa [[Alexandre Dumas starší|Alexandra Dumasa]]. V roku [[1953]] sa mu podarí natočiť film o troch mušketieroch a neskôr sfilmuje aj komédiu ''Kapitán'' ([[1960]]) s [[Bourvil|Bourvilom]] a [[Jean Marais|Jeanom Maraisom]] v hlavnej úlohe. Tiež natočil úspešný film ''Hrbáč'' ([[1959]]) od spisovateľa [[Paul Féval|Paula Févala]]. Svojimi senzačnými filmami spopulárnil vo Francúzsku žáner mušketierovky a tiež naštartoval kariéru [[Jean Marais|Jeana Maraisa]]. Neskôr uviedol do kín ďalší populárny film ''Tajomstvá Paríža'' ([[1962]]) napísaný [[Eugèn Sue|Eugènom Suenom]]. V polovici dvadsiateho storočia sa snažil konkurovať prvému [[James Bond|Jamesovi Bondsovi]] v päťdielnej sérii [[OSS 117]]. Hunebelle tak realizuje jeden zo svojich snov, „robiť americké filmy vo francúzskom štýle“. André Hunebelle sa zameriava na ďalšieho hrdinu francúzskej literatúry postavu Fantomasa, ktorého stvorili spisovatelia [[Pierre Souvestre]] a [[Marcel Allain]]. V polovici šesťdesiatych rokov režíroval trojdielnu sériu ''[[Fantomas]]'' ([[1964]]), ''[[Fantomas sa hnevá]]'' ([[1965]]) a ''[[Fantomas kontra Scotland Yard]]'' ([[1967]]), a tak umožnil spojiť [[Louis de Funès|Louisa de Funèsa]] a [[Jean Marais|Jeana Maraisa]] v príslušných úlohách komisára Juvea a novinára Fandora. Všetky diely trilógie o Fantomasovi boli obrovským úspechom najmä pre akčnosť Maraisa a komickosť de Funèsa. Pre televíziu nakrútil André Hunebelle mnoho televíznych filmov vrátane ''Josepha Basalma'' ([[1972]]), prvé vystúpenie jeho priateľa Jeana Maraisa v televízii. Aby uspokojil filmový priemysel, pokúša sa natočiť dvojdielnu historickú komédiu ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri,'' v hlavnej úlohe s populárnou skupinou [[Les Charlots]]. Vo veku osemdesiatdva rokov nakrútil svoj posledný film ''Ça fait tilt'' ([[1978]]), V [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokoch]] sa viac venoval televízii a divadlu. V [[November|novembri]] [[1985]] zomiera prirodzenou smrťou vo veku osemdesiatich deviatich rokov v svojom dome v [[Nice]]. == Filmografia == === Režisér === * [[1952]]: ''Pan Taxi'' (Monsieur Taxi) – v hlavnej úlohe [[Michel Simon]], [[Jeanne Fusier-Gir]] a [[Louis de Funès]] * [[1953]]: [[Traja mušketieri|''Traja mušketieri'']] (Les Trois Mousquetaires) – v hlavnej úlohe [[Georges Marchal]], [[Jean Martinelli]], [[Yvonne Sanson]], [[Gino Cervi]] a [[Bourvil]] * [[1954]]: (Cadet Rousselle) – v hlavnej úlohe [[François Périer]], [[Dany Robin]] a [[Bourvil]] * [[1958]]: ''Taxi, maringotka a korida'' (Taxi, Roulotte et Corrida) – v hlavnej úlohe [[Louis de Funès]] * [[1959]]: ''Hrbáč'' (Le Bossu) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Bourvil]] * [[1960]]: ''Kapitán'' (Le Capitan) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Bourvil]] * [[1961]]: ''V službách kráľa'' (Le Miracle des loups) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]] * [[1962]]: ''Tajnosti Paríža'' (Les Mystères de Paris) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]] * [[1963]]: ''Tajný agent sa hnevá'' (OSS 117 se déchaîne) – v hlavnej úlohe [[Kerwin Mathews]], [[Nadia Sanders]], [[Irina Demick]] a [[Daniel Emilfork]] * [[1964]]: ''Tajný agent v Bangkoku'' (Banco à Bangkok pour OSS 117) – v hlavnej úlohe [[Kerwin Mathews]], [[Pier Angeli]], [[Robert Hossein]] a [[Dominique Wilms]] * [[1964]]: ''[[Fantomas]]'' (Fantômas) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Louis de Funès]] a [[Mylène Demongeot]] * [[1965]]: ''Tajný agent v Riu'' (Furia à Bahia pour OSS 117) – v hlavnej úlohe [[Frederick Stafford]], [[Mylène Demongeot]] a [[Raymond Pellegrin]] * [[1965]]: [[Fantomas sa hnevá|''Fantomas sa hnevá'']] (Fantômas se déchaîne) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Louis de Funès]] a [[Mylène Demongeot]] * [[1967]]: [[Fantomas kontra Scotland Yard|''Fantomas kontra Scotland Yard'']] (Fantômas contre Scotland Yard) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Louis de Funès]] a [[Mylène Demongeot]] * [[1968]]: ''Tajný agent na Blízkom východe'' (Pas de roses pour OSS 117), spolurežisér [[Jean-Pierre Desagnat]] – v hlavnej úlohe [[John Gavin]], [[Curd Jürgens]], [[Margaret Lee]], [[Robert Hossein]] a [[Luciana Paluzzi]] * [[1968]]: ''V znamení Monte Christa'' (Sous le signe de Monte-Cristo) – v hlavnej úlohe [[Claude Jade]] * [[1973]]: ''Jozef Balsamo'' (Joseph Balsamo) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]] * [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (Les Quatre Charlots mousquetaires) – v hlavnej úlohe skupina [[Les Charlots]] * [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri 2.: Len počkaj kardinál !'' (Les Charlots en folie : À nous quatre Cardinal !) – v hlavnej úlohe skupina [[Les Charlots]] === Scenárista === * [[1958]]: ''Taxi, maringotka a korida'' (Taxi, Roulotte et Corrida) – v hlavnej úlohe [[Louis de Funès]] * [[1959]]: ''Hrbáč'' (Le Bossu) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Bourvil]] * [[1960]]: ''Kapitán'' (Le Capitan) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Bourvil]] * [[1961]]: ''V službách kráľa'' (Le Miracle des loups) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]] * [[1963]]: ''Tajný agent sa hnevá'' (OSS 117 se déchaîne) – v hlavnej úlohe [[Kerwin Mathews]], [[Nadia Sanders]], [[Irina Demick]] a [[Daniel Emilfork]] * [[1964]]: ''Tajný agent v Bangkoku'' (Banco à Bangkok pour OSS 117) – v hlavnej úlohe [[Kerwin Mathews]], [[Pier Angeli]], [[Robert Hossein]] a [[Dominique Wilms]] * [[1965]]: ''Tajný agent v Riu'' (Furia à Bahia pour OSS 117) – v hlavnej úlohe [[Frederick Stafford]], [[Mylène Demongeot]] a [[Raymond Pellegrin]] * [[1968]]: ''V znamení Monte Christa'' (Sous le signe de Monte-Cristo) – v hlavnej úlohe [[Claude Jade]] === Producent === * [[1952]]: ''Pan Taxi'' (Monsieur Taxi) – v hlavnej úlohe [[Michel Simon]], [[Jeanne Fusier-Gir]] a [[Louis de Funès]] * [[1953]]: [[Traja mušketieri|''Traja mušketieri'']] (Les Trois Mousquetaires) – v hlavnej úlohe [[Georges Marchal]], [[Jean Martinelli]], [[Yvonne Sanson]], [[Gino Cervi]] a [[Bourvil]] * [[1958]]: ''Taxi, maringotka a korida'' (Taxi, Roulotte et Corrida) – v hlavnej úlohe [[Louis de Funès]] * [[1966]]: ''Tajný agent v Tokiu'' (Atout cœur à Tokyo pour OSS 117), réžia [[Michel Boisrond]] – v hlavnej úlohe [[Frederick Stafford]], [[Marina Vlady]] a [[Henri Serre]] * [[1967]]: ''Pépé a Claude'' (e Vieil homme et l'enfant), réžia [[Claude Berri]] – v hlavnej úlohe [[Michel Simon]], [[Alain Cohen]], [[Charles Denner]], [[Roger Carel]], [[Paul Préboist]] a [[Luce Fabiole]] * [[1968]]: ''Tajný agent na Blízkom východe'' (Pas de roses pour OSS 117), spolurežisér [[Jean-Pierre Desagnat]] – v hlavnej úlohe [[John Gavin]], [[Curd Jürgens]], [[Margaret Lee]], [[Robert Hossein]] a [[Luciana Paluzzi]] * [[1968]]: ''V znamení Monte Christa'' (Sous le signe de Monte-Cristo) – v hlavnej úlohe [[Claude Jade]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:André Hunebelle}} [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=3707|meno=André Hunebelle}} * {{imdb meno|id=0402161|meno=André Hunebelle}} * [http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=11175 André Hunebelle] v Ciné-Ressources – Fiches personnalités {{DEFAULTSORT:Hunebelle_André}} 6q2mvzpqvzw0t6jwla80lvx75yd0bql 7416811 7416762 2022-07-28T20:28:06Z Fillos X. 212061 Doplnenie kategórii. wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť|Dátum narodenia=[[1. september]] [[1896]]|Miesto narodenia=[[Meudon]], [[Francúzsko]]|Národnosť=Francúzska|Deti=[[Jean Halain]], Anne-Marie Hunnebelle|Aktívne roky=[[1950]] – [[1975]]|Dátum úmrtia= {{duv|1985|11|27|1896|9|1}}|Štát pôsobenia=[[Francúzsko]]|Profesia=[[Režisér]], scenárista|Miesto úmrtia=[[Nice]], [[Francúzsko]]|Rodičia=Édouard Benjamin Hunebelle (otec), Marie Thérèse Garambois (matka)|Rodné meno=André Henri Hunebelle}} '''André Hunebelle''' (* [[1. september]] [[1896]], [[Meudon]], [[Francúzsko]] – † [[27. november]] [[1985]], [[Nice]], [[Francúzsko]]) bol francúzsky [[filmové dielo|filmový]] [[režisér]], [[scenárista]] a [[producent]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=André Hunebelle|url=https://www.fdb.cz/lidi/41579-andre-hunebelle.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}</ref> Preslávil sa najmä réžiou [[trilógia|trilógie]] o [[Fantomas|Fantomasovi]], alebo legendárnymi mušketierovkami s [[Jean Marais|Jeanom Maraisom]]. [[Súbor:André Hunebelle—Small Bowl In The "Cactus" Pattern (circa 1930).jpg|náhľad|Malá miska vyrobená André Hunebellom v roku [[1930]].]] == Životopis == Po príprave na [[Polytechnika|polytechniku]] v ​​Ecole sa radšej obrátil (na radu svojho otca, inžiniera) k umeniu a stal sa uznávaným majstrom sklárstva. André Hunebelle ktorý sa zaujímal o [[Kinematografia|kinematografiu]], založil vlastnú produkčnú spoločnosť a produkoval šesť komédií v rýchlom slede za sebou. V roku [[1948]] sa staj aj režisérom, inscenoval radostnú satiru divadelnej hry ''Métier de fou''. Nasledovali ďalšie ľahké komédie ako napr: ''Millionnaires d'un jour'' ([[1949]]), ''Missions à Tanger'' ([[1949]]), ''Méfiez-vous des blondes'' ([[1950]]) a ''Massacres en dentelle'' ([[1951]]). „Vždy som prisahal v to, že budem zábavným filmárom, ktorý túži nakrúcať filmy, ktorým rozumie široká verejnosť ale aj tí ktorí chcú byť intelektuálni“ vysvetľuje režisér. Využitím fondu francúzskej melodrámy nájde prostriedky k tomu aby mohol voľne adaptovať román ''[[Traja mušketieri (rozlišovacia stránka)|Traja mušketieri]]'' od spisovateľa [[Alexandre Dumas starší|Alexandra Dumasa]]. V roku [[1953]] sa mu podarí natočiť film o troch mušketieroch a neskôr sfilmuje aj komédiu ''Kapitán'' ([[1960]]) s [[Bourvil|Bourvilom]] a [[Jean Marais|Jeanom Maraisom]] v hlavnej úlohe. Tiež natočil úspešný film ''Hrbáč'' ([[1959]]) od spisovateľa [[Paul Féval|Paula Févala]]. Svojimi senzačnými filmami spopulárnil vo Francúzsku žáner mušketierovky a tiež naštartoval kariéru [[Jean Marais|Jeana Maraisa]]. Neskôr uviedol do kín ďalší populárny film ''Tajomstvá Paríža'' ([[1962]]) napísaný [[Eugèn Sue|Eugènom Suenom]]. V polovici dvadsiateho storočia sa snažil konkurovať prvému [[James Bond|Jamesovi Bondsovi]] v päťdielnej sérii [[OSS 117]]. Hunebelle tak realizuje jeden zo svojich snov, „robiť americké filmy vo francúzskom štýle“. André Hunebelle sa zameriava na ďalšieho hrdinu francúzskej literatúry postavu Fantomasa, ktorého stvorili spisovatelia [[Pierre Souvestre]] a [[Marcel Allain]]. V polovici šesťdesiatych rokov režíroval trojdielnu sériu ''[[Fantomas]]'' ([[1964]]), ''[[Fantomas sa hnevá]]'' ([[1965]]) a ''[[Fantomas kontra Scotland Yard]]'' ([[1967]]), a tak umožnil spojiť [[Louis de Funès|Louisa de Funèsa]] a [[Jean Marais|Jeana Maraisa]] v príslušných úlohách komisára Juvea a novinára Fandora. Všetky diely trilógie o Fantomasovi boli obrovským úspechom najmä pre akčnosť Maraisa a komickosť de Funèsa. Pre televíziu nakrútil André Hunebelle mnoho televíznych filmov vrátane ''Josepha Basalma'' ([[1972]]), prvé vystúpenie jeho priateľa Jeana Maraisa v televízii. Aby uspokojil filmový priemysel, pokúša sa natočiť dvojdielnu historickú komédiu ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri,'' v hlavnej úlohe s populárnou skupinou [[Les Charlots]]. Vo veku osemdesiatdva rokov nakrútil svoj posledný film ''Ça fait tilt'' ([[1978]]). V [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokoch]] sa viac venoval televízii a divadlu. V [[November|novembri]] [[1985]] zomiera prirodzenou smrťou vo veku osemdesiatich deviatich rokov v svojom dome v [[Nice]]. == Filmografia == === Režisér === * [[1952]]: ''Pan Taxi'' (Monsieur Taxi) – v hlavnej úlohe [[Michel Simon]], [[Jeanne Fusier-Gir]] a [[Louis de Funès]] * [[1953]]: [[Traja mušketieri|''Traja mušketieri'']] (Les Trois Mousquetaires) – v hlavnej úlohe [[Georges Marchal]], [[Jean Martinelli]], [[Yvonne Sanson]], [[Gino Cervi]] a [[Bourvil]] * [[1954]]: (Cadet Rousselle) – v hlavnej úlohe [[François Périer]], [[Dany Robin]] a [[Bourvil]] * [[1958]]: ''Taxi, maringotka a korida'' (Taxi, Roulotte et Corrida) – v hlavnej úlohe [[Louis de Funès]] * [[1959]]: ''Hrbáč'' (Le Bossu) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Bourvil]] * [[1960]]: ''Kapitán'' (Le Capitan) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Bourvil]] * [[1961]]: ''V službách kráľa'' (Le Miracle des loups) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]] * [[1962]]: ''Tajnosti Paríža'' (Les Mystères de Paris) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]] * [[1963]]: ''Tajný agent sa hnevá'' (OSS 117 se déchaîne) – v hlavnej úlohe [[Kerwin Mathews]], [[Nadia Sanders]], [[Irina Demick]] a [[Daniel Emilfork]] * [[1964]]: ''Tajný agent v Bangkoku'' (Banco à Bangkok pour OSS 117) – v hlavnej úlohe [[Kerwin Mathews]], [[Pier Angeli]], [[Robert Hossein]] a [[Dominique Wilms]] * [[1964]]: ''[[Fantomas]]'' (Fantômas) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Louis de Funès]] a [[Mylène Demongeot]] * [[1965]]: ''Tajný agent v Riu'' (Furia à Bahia pour OSS 117) – v hlavnej úlohe [[Frederick Stafford]], [[Mylène Demongeot]] a [[Raymond Pellegrin]] * [[1965]]: [[Fantomas sa hnevá|''Fantomas sa hnevá'']] (Fantômas se déchaîne) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Louis de Funès]] a [[Mylène Demongeot]] * [[1967]]: [[Fantomas kontra Scotland Yard|''Fantomas kontra Scotland Yard'']] (Fantômas contre Scotland Yard) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Louis de Funès]] a [[Mylène Demongeot]] * [[1968]]: ''Tajný agent na Blízkom východe'' (Pas de roses pour OSS 117), spolurežisér [[Jean-Pierre Desagnat]] – v hlavnej úlohe [[John Gavin]], [[Curd Jürgens]], [[Margaret Lee]], [[Robert Hossein]] a [[Luciana Paluzzi]] * [[1968]]: ''V znamení Monte Christa'' (Sous le signe de Monte-Cristo) – v hlavnej úlohe [[Claude Jade]] * [[1973]]: ''Jozef Balsamo'' (Joseph Balsamo) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]] * [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (Les Quatre Charlots mousquetaires) – v hlavnej úlohe skupina [[Les Charlots]] * [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri 2.: Len počkaj kardinál !'' (Les Charlots en folie : À nous quatre Cardinal !) – v hlavnej úlohe skupina [[Les Charlots]] === Scenárista === * [[1958]]: ''Taxi, maringotka a korida'' (Taxi, Roulotte et Corrida) – v hlavnej úlohe [[Louis de Funès]] * [[1959]]: ''Hrbáč'' (Le Bossu) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Bourvil]] * [[1960]]: ''Kapitán'' (Le Capitan) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]], [[Bourvil]] * [[1961]]: ''V službách kráľa'' (Le Miracle des loups) – v hlavnej úlohe [[Jean Marais]] * [[1963]]: ''Tajný agent sa hnevá'' (OSS 117 se déchaîne) – v hlavnej úlohe [[Kerwin Mathews]], [[Nadia Sanders]], [[Irina Demick]] a [[Daniel Emilfork]] * [[1964]]: ''Tajný agent v Bangkoku'' (Banco à Bangkok pour OSS 117) – v hlavnej úlohe [[Kerwin Mathews]], [[Pier Angeli]], [[Robert Hossein]] a [[Dominique Wilms]] * [[1965]]: ''Tajný agent v Riu'' (Furia à Bahia pour OSS 117) – v hlavnej úlohe [[Frederick Stafford]], [[Mylène Demongeot]] a [[Raymond Pellegrin]] * [[1968]]: ''V znamení Monte Christa'' (Sous le signe de Monte-Cristo) – v hlavnej úlohe [[Claude Jade]] === Producent === * [[1952]]: ''Pan Taxi'' (Monsieur Taxi) – v hlavnej úlohe [[Michel Simon]], [[Jeanne Fusier-Gir]] a [[Louis de Funès]] * [[1953]]: [[Traja mušketieri|''Traja mušketieri'']] (Les Trois Mousquetaires) – v hlavnej úlohe [[Georges Marchal]], [[Jean Martinelli]], [[Yvonne Sanson]], [[Gino Cervi]] a [[Bourvil]] * [[1958]]: ''Taxi, maringotka a korida'' (Taxi, Roulotte et Corrida) – v hlavnej úlohe [[Louis de Funès]] * [[1966]]: ''Tajný agent v Tokiu'' (Atout cœur à Tokyo pour OSS 117), réžia [[Michel Boisrond]] – v hlavnej úlohe [[Frederick Stafford]], [[Marina Vlady]] a [[Henri Serre]] * [[1967]]: ''Pépé a Claude'' (e Vieil homme et l'enfant), réžia [[Claude Berri]] – v hlavnej úlohe [[Michel Simon]], [[Alain Cohen]], [[Charles Denner]], [[Roger Carel]], [[Paul Préboist]] a [[Luce Fabiole]] * [[1968]]: ''Tajný agent na Blízkom východe'' (Pas de roses pour OSS 117), spolurežisér [[Jean-Pierre Desagnat]] – v hlavnej úlohe [[John Gavin]], [[Curd Jürgens]], [[Margaret Lee]], [[Robert Hossein]] a [[Luciana Paluzzi]] * [[1968]]: ''V znamení Monte Christa'' (Sous le signe de Monte-Cristo) – v hlavnej úlohe [[Claude Jade]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:André Hunebelle}} [[Kategória:Francúzski režiséri]] [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] [[Kategória:Francúzski scenáristi]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi‎]] [[Kategória:Francúzski filmoví producenti]] [[Kategória:Osobnosti z Nice]] == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=3707|meno=André Hunebelle}} * {{imdb meno|id=0402161|meno=André Hunebelle}} * [http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=11175 André Hunebelle] v Ciné-Ressources – Fiches personnalités {{DEFAULTSORT:Hunebelle_André}} kojl0i45g3ri19zl492r30qlgn38bt9 Ruská invázia na Ukrajinu 0 677506 7416899 7414088 2022-07-29T07:20:06Z Pelex 2483 fix wikitext text/x-wiki {{pozri|Rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte od roku 2014|Rusko-ukrajinská vojna|bojoch prebiehajúcich od februára 2022}} {{prebiehajúci vojenský konflikt}} {{Infobox Bitka | konflikt = Ruská invázia na Ukrajinu | súčasť = [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] | obrázok = 2022 Russian invasion of Ukraine.svg | popis = Aktuálna situácia na Ukrajine<br> <div style="display: inline-block">{{Legenda|#E3D975|{{Small|pod kontrolou Ukrajiny}}}}</div> <div style="display: inline-block">{{Legenda|#EBC0B3|{{Small|okupované územia}}}}</div> | dátum = [[24. február]] [[2022]]{{--}}súčasnosť ({{Vek v dňoch|2022|02|24}} dní) | miesto = [[Ukrajina]] | casus belli = ruská snaha o zmenu zahraničnopolitickej orientácie Ukrajiny Údajná genocída Rusov na Donbase a v Odesse | stav = prebieha | územie = Rusko obsadilo [[Cherson]], administratívne centrum 1 z 22 [[Oblasť (Ukrajina)|oblastí]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Cherson bol od začiatku jedným z dôležitých cieľov ruskej invázie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22852264/ukrajina-rusko-cherson-vojna-invazia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-11 }}</ref> | výsledok = | protivník1 = '''{{Minivlajka|Rusko|w}}'''<br>{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}<br>{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}<br>'''Podporovaný:'''<br>{{Minivlajka|Bielorusko|w}} {{Small|(zázemie, účasť popretá)}}<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bielorusko sa podľa Lukašenka na invázii nezúčastňuje, nasadenie vojsk však úplne nevylúčil | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/228778/bielorusko-sa-podla-lukasenka-na-invazii-nezucastnuje-nasadenie-vojsk-vsak-uplne-nevylucil | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-02 }}</ref> | protivník2 = '''{{Minivlajka|Ukrajina|w}}'''<br>'''Podporovaný:'''<br> {{Minivlajka|NATO|w}} {{Small|(od [[25. február]]a prísun zbraní)}} <br> {{Minivlajka|Európska únia|w}} {{Small|(politická a humanitárna pomoc)}} | velitel1 = {{Minivlajka|Rusko}} '''[[Vladimir Vladimirovič Putin|V. V. Putin]]'''<br>{{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Vladimirovič Mišustin|M. V. Mišustin]]<br>{{Minivlajka|Rusko}} [[Sergej Kužugetovič Šojgu|S. K. Šojgu]]<br>{{Minivlajka|Rusko}} [[Valerij Vasiljevič Gerasimov|V. V. Gerasimov]]<br>{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Denis Vladimirovič Pušilin|D. V. Pušilin]]<br>{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Vladimír Paškov|V. Paškov]]<br>{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Leonid Ivanovič Pasečnik|L. I. Pasečnik]]<br>{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Sergej Kozlov|S. Kozlov]] | velitel2 = {{Minivlajka|Ukrajina}} '''[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|V. O. Zelenskyj]]'''<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Denys Anatolijovyč Šmyhal|D. A. Šmyhal]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksij Jurijovyč Reznikov|O. J. Reznikov]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|V. F. Zalužnyj]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksii Danilov|O. Danilov]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Serhiy Šaptala|S. Šaptala]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ruslan Chomčak|R. Chomčak]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Dmytro Kuleba|D. Kuleba]] | sila1 = '''{{Minivlajka|Rusko|n}}:'''<br>900 000 vojakov,<br>554 000 príslušníkov polovojenských jednotiek,<br>2 000 000 v zálohe<br> '''{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|n}}:''' <br>20 000 vojakov<br> '''{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|n}}:''' <br>14 000 vojakov<br> '''{{Minivlajka|Čečensko|n}}:''' <br>10 000 vojakov<br> | sila2 = '''{{Minivlajka|Ukrajina|n}}:'''<br>209 000 vojakov,<br>102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek,<br>900 000 v zálohe | straty1 = {{plainlist| *'''podľa Ruska (25.3.):'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda tvrdí, že na Ukrajine bolo zabitých 1351 ruských vojakov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruska-armada-tvrdi-ze-na-ukrajine-b/622089-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-25 | dátum prístupu = 2022-04-01 }}</ref> *1 351 zabitých *3 825 zranených *1 [[Antonov An-26]] *1 [[Suchoj Su-25]] *'''podľa Ukrajiny:'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Потери российской армии в Украине | url = https://index.minfin.com.ua/russian-invading/casualties/ | vydavateľ = index.minfin.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> *26 350 zabitých *2856 obrnených vozidiel *1363 vozidiel *1187 tankov *467 zajatých *528 delostreleckých zbraní *151 stíhačiek *160 útočných helikoptér *390 bezpilotných dronov *185 systémov [[BM-21 Grad]] *76 palivových cisterien *87 prostriedkov protivzdušnej obrany *12 lodí *4 raketové systémy }} | straty2 = '''podľa Ukrajiny:'''<br>100+ vojakov zabitých, mnoho zranených<br>225 civilistov (20 detí)<br>1500 zranených<br>1 lietadlo zostrelené (5 mrtvých na palube)<br>1 [[Antonov An-225]] '''podľa Ruska:'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko prvýkrát zverejnilo počty obetí a | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2749029/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-02 }}</ref><br>2 870 zabitých<br>3 700 zranených<br>vzdušná obrana zničená<br>14 vojakov kapitulovalo<br>4 bojové lietadlá zostrelené<br>1 bojová helikoptéra zostrelená<br>4 drony zostrelené | straty3 = '''podľa Ukrajiny:''' 2 000+ zabitých civilistov, 1 684 zranených<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že od začiatku invázie zahynulo 2000 civilistov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-tvrdi-ze-od-zaciatku-invaz/616192-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-02 }}</ref><br> '''podľa OSN:''' 2345 civilistov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = OHCHR | odkaz na autora = | titul = Ukraine: civilian casualty update 21 April 2022| periodikum = ohchr.org | odkaz na periodikum = | url = https://www.ohchr.org/en/news/2022/04/ukraine-civilian-casualty-update-21-april-2022 | issn = | vydavateľ = OHCHR | dátum = 2022-04-21 | dátum prístupu = 2022-04-21 }}</ref> <br> '''podľa OSN:''' 4,1 miliónov utečencov a 6,5 milióna vnútorne vysídlených osôb<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov | odkaz na autora = | titul = Refugee arrivals from Ukraine (since 24 February 2022) | url = http://data2.unhcr.org/en/situations/ukraine | vydavateľ = data2.unhcr.org | dátum vydania = 2022-03-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = OSN: Z Ukrajiny už utiekli 4 milióny ľudí, z nich 281.172 na Slovensko | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/osn-z-ukrajiny-uz-utiekli-4-miliony-/623093-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-30 | dátum prístupu = 2022-04-01 }}</ref> | poznámky = }} '''Ruská invázia na Ukrajinu''' je prebiehajúci [[Vojna|vojenský konflikt]], ktorý začal v ranných hodinách [[24. február]]a [[2022]] inváziou [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ozbrojených síl]] [[Rusko|Ruskej federácie]] na [[Ukrajina|Ukrajinu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina povoláva do boja aj civilistov, Putin varuje pred zahraničnou pomocou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22848130/ukrajina-rusko-vojna-putin-analyza-invazia-utok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> Ozbrojená kampaň je pokračovaním eskalácie napätia trvajúceho od začiatku roku 2022 a rozšírením [[Ozbrojený konflikt na východnej Ukrajine|konfliktu na východnej Ukrajine]] trvajúceho od roku 2014. [[21. február]]a [[2022]] uznalo Rusko samozvanú [[Donecká ľudová republika|Doneckú ľudovú republiku]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskú ľudovú republiku]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistické republiky v Donbase | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/617703-putin-rozhodnutie-o-uznani-nezavislosti-donbaskych-republik-padne-dnes/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref>, po čom nasledoval vstup ruských ozbrojených síl do oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] a [[Luhanská oblasť|Luhanska]] na východnej Ukrajine. Tieto oblasti vyhlásili nezávislosť v roku [[2014]], keď boli obsadené proruskými separatistami, ktorých údajnú [[Genocída (právo)|genocídu]] označil Putin ako postačujúci dôvod ([[casus belli]]) na faktické vyhlásenie [[Vojna|vojny]]. Okolo 06:00 moskovského času (UTC+3) [[24. február]]a [[2022]] prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] ohlásil „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom „[[Demilitarizácia|demilitarizácie]] a [[Denacifikácia|denacifikácie]] Ukrajiny“. O niekoľko minút neskôr začali raketové útoky na miestach po celej krajine vrátane blízkosti hlavného mesta [[Kyjev]]. Potvrdilo sa, že ruské sily vtrhli na Ukrajinu pri [[Charkov]]e z [[Rusko|Ruska]], pri [[Černobyľ|Černobyle]] z [[Bielorusko|Bieloruska]] a z Ruskom okupovaného [[Krym (republika)|Krymu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin povolil vojenskú operáciu na východe Ukrajiny, výbuchy počuť aj v Kyjeve | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/putin-povolil-vojensku-operaciu-na-vychode-ukrajiny-vybuchy-pocut-aj-v-kyjeve/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Priebeh invázie == === Oznámenie začiatku invázie === Krátko po štvrtej hodine nadránom moskovského času ruské štátne médiá odvysielali predtočený prejav [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za ''„špeciálnu vojenskú operáciu“'' s cieľom vykonať ''„[[Demilitarizácia|demilitarizáciu]] a [[Denacifikácia|denacifikáciu]]“'' Ukrajiny a vyzval príslušníkov [[Ozbrojené sily Ukrajiny|Ozbrojených síl Ukrajiny]] na kapituláciu.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Putin objavil o načale vojennoj operacii na Ukraine | URL = https://tass.ru/politika/13825671 | Periodikum = TASS.ru | Miesto = Moskva | Vydavateľ = [[TASS]] | DátumVydania = 2022-02-24 03:49 | DátumPrístupu = 2022-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Putin announces formal start of Russia’s invasion in eastern Ukraine | URL = https://meduza.io/en/news/2022/02/24/putin-announces-start-of-military-operation-in-eastern-ukraine | Periodikum = Meduza | Miesto = [Riga] | Vydavateľ = Medusa Project SIA | DátumVydania = 2022-02-24 03:58 | DátumPrístupu = 2022-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Ukraine conflict: Russian forces attack from three sides | URL = https://www.bbc.com/news/world-europe-60503037 | Periodikum = [[British Broadcasting Corporation|BBC]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 | DátumPrístupu = 2022-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Prejav Putina, ktorý spustil vojnu na Ukrajine | URL = https://dennikn.sk/minuta/2735113 | Periodikum = [[Denník N]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = N Press | DátumVydania = 2022-02-24 04:27 | DátumPrístupu = 2022-02-24 }}</ref> {{Citát|Prijal som rozhodnutie uskutočniť špeciálnu vojenskú operáciu. Jej cieľom je ochrana ľudí, ktorí sú posledných osem rokov vystavení genocíde zo strany kyjevského režimu. S týmto cieľom sa budeme snažiť o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. A tiež o pritiahnutie k trestnej zodpovednosti tých, kto vykonal mnohonásobné krvavé zločiny proti civilnému obyvateľstvu vrátane občanov Ruskej federácie. Naším plánom však nie je okupácia ukrajinských území. Nechystáme sa nikoho do ničoho tlačiť silou. (...) Teraz pár veľmi vážnych slov pre tých, u koho by mohla vzniknúť chuť miešať sa zvonku do diania. Ktokoľvek bude skúšať nám v tom prekážať a najmä vytvárať pre nás hrozbu, pre našu krajinu a náš národ, nech vie, že odpoveď Ruska bude okamžitá a privedie vás k takým dôsledkom, s akými ste sa ešte nikdy v svojej histórii nestretli.|[[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] v prejave odvysielanom ráno 24. februára 2022<ref>{{Citácia Harvard | Autor = Denník N | OdkazNaAutora = Denník N | Rok = 2022 | Titul = Ako Putin vyhlásil vojnu Ukrajine a hrozí Západu (prejav s titulkami) | URL = https://www.youtube.com/watch?v=yqsaX-zz73g | Miesto = | Vydavateľ = [[YouTube]] | DátumVydania = 2022-02-24 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref>|300|Georgia|100}}[[CNN]] označila tvrdenie o potrebe denacifikovať Ukrajinu za absolútne neopodstatnené.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Chernova | Meno = Anna | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Kremlin spokesperson echoes Putin's baseless claims on invasion objectives | URL = https://edition.cnn.com/europe/live-news/ukraine-russia-news-02-24-22-intl/h_542ef6fc653f4404d483a5156ecc23e6 | Periodikum = [[CNN]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 04:58 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Chance | Meno1 = Matthew | OdkazNaAutora1 = | Priezvisko2 = Hodge | Meno2 = Nathan | OdkazNaAutora2 = | Priezvisko3 = Lister| Meno3 = Tim | OdkazNaAutora3 = | Priezvisko4 = Smith-Spark | Meno4 = Laura | OdkazNaAutora4 = | Priezvisko5 = Kottasová | Meno5 = Ivana | OdkazNaAutora5 = | Rok = 2022 | Titul = Peace in Europe 'shattered' as Russia invades Ukraine | URL = https://edition.cnn.com/2022/02/24/europe/ukraine-russia-invasion-thursday-intl/index.html | Periodikum = [[CNN]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 0517 HKT | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> === Začiatok útoku === Ešte o 02:45 miestneho času ukrajinské orgány uzavreli vzdušný priestor nad krajinou pre civilnú leteckú dopravu.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Україна закрила повітряний простір | URL = https://biz.liga.net/ua/all/transport/novosti/ukraina-zakryla-vozdushnoe-prostranstvo | Periodikum = Liga.biznes | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 08:18 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> Ruský útok sa začal za úsvitu, krátko po piatej hodine [[UTC+02:00|miestneho času]], a to na viacerých miestach krajiny. Ukrajinská agentúra [[UNIAN]] hlásila explózie v [[Kyjev]]e<ref>Pozri aj: {{Citácia Harvard | Priezvisko = O'Grady | Meno = Siobhán | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Central Kyiv appears calm as explosions are heard | URL = https://www.washingtonpost.com/world/2022/02/23/russia-ukraine-updates/#link-FRPRRIR7UNAPTP7AAMN3HYQHJQ | Periodikum = [[The Washington Post]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 12:13 EST | DátumPrístupu = 2022-02-25}}</ref>, v [[Odesa|Odese]] na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]], v [[Berďansk]]u na pobreží [[Azovské more|Azovského mora]], v [[Charkov]]e<ref>Pozri aj: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Khurshudyan | Meno = Isabelle | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Distant booms heard in Kharkiv, Ukraine’s second-largest city | URL = https://www.washingtonpost.com/world/2022/02/23/russia-ukraine-updates/#link-QGDVO5EP5FGCVJU7HIZN5OXMEM | Periodikum = [[The Washington Post]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-23 12:15 EST | DátumPrístupu = 2022-02-25}}</ref> a v [[Kramatorsk]]u na východe Ukrajiny, ako aj silné ostreľovanie na [[Donbas (región)|Donbase]]. [[Agence France-Presse]] ďalej informovala o výbuchoch v [[Mariupoľ|Mariupole]]<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = | Meno = | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu, v množstve miest vrátane Kyjeva počuť výbuchy | URL = https://dennikn.sk/minuta/2735174 | Periodikum = [[Denník N]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = N Press | DátumVydania = 2022-02-24 05:28 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-25}}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Miestne médiá hlásia výbuchy na rôznych miestach na Ukrajine | URL = https://dennikn.sk/minuta/2735133 | Periodikum = [[Denník N]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = N Press | DátumVydania = 2022-02-24 04:52 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> a ukrajinská mutácia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] písala aj o útoku na [[Berďansk]].<ref name=radiosloboda1>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Геращенко заявив про ракетні удари по військових складах і аеродромах у кількох містах України | URL = https://www.radiosvoboda.org/a/news-udary-rakety-gerashchenko/31719715.html | Periodikum = Radio Sloboda | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 06:05 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> Ukrajinská vláda potvrdila, že ruské ozbrojené sily podnikli vzdušné útoky na vojenské zariadenia a letiská v Kyjeve, Charkove a v [[Dnipro|Dnipre]] ležiacom vo vnútrozemí na rieke [[Dneper]]. Zároveň informovali o delostreleckom útoku na pohraničné ukrajinské územie a o prebiehajúcom útoku zo severu, od [[Bielorusko|Bieloruska]], ako aj z juhu, z Ruskom okupovaného [[Krym (republika)|Krymu]].<ref name=radiosloboda1/><ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Sheftalovich | Meno = Zoya | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Battles flare across Ukraine after Putin declares war | URL = https://www.politico.eu/article/putin-announces-special-military-operation-in-ukraine/ | Periodikum = [[Politico]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 04:08 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref><ref>Pozri aj: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Kuleba | Meno = Dmytro | OdkazNaAutora = Dmytro Kuleba | Rok = 2022 | Titul = Putin has just launched a full-scale invasion of Ukraine. Peaceful Ukrainian cities are under strikes | URL = https://twitter.com/DmytroKuleba/status/1496695889401896964 | Miesto = [s. l.] | Vydavateľ = [[Twitter]] | DátumVydania = 2022-02-24 04:58 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-24}}; {{Citácia Harvard | Priezvisko = Knowles | Meno = Hannah | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Russia has ‘launched a full-scale invasion,’ Ukrainian official says | URL = https://www.washingtonpost.com/world/2022/02/23/russia-ukraine-updates/#link-M63AGYYFRBCY5MHL6MHIN27AOM | Periodikum = [[The Washington Post]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 12:10 EST | DátumPrístupu = 2022-02-25}}</ref> Krátko po siedmej hodine miestneho času pred verejnosť predstúpil prezident Ukrajiny [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] a oznámil zavedenie [[Stanné právo|stanného práva]].<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Президент України Володимир Зеленський звернувся до українців і заявив про введення по всій Україні воєнного стану | URL = https://www.ukrinform.ua/rubric-ato/3410884-ukraina-vvodit-voennij-stan-zelenskij.html | Periodikum = Ukrinform | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 06:57 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> == Priebeh bojov - prvá fáza od 24. februára do 7. apríla == Pozemnej invázii predchádzali letecké a raketové údery na ukrajinské vojenské základne, centrá velenia, sklady a letiská po celej krajine. Ruské sily vpadli na ukrajinské územie pozdĺž celej spoločnej hranice a z územia „neutrálneho“ Bieloruska. Z Krymu bol útok vedený vo viacerých smeroch. Jednak to bol útok na pobrežie spájajúce Krym s Donbasom. Smerom na [[Berďansk]], [[Mariupoľ]] a [[Melitopoľ]]. Ďalej tiež na [[Cherson]] a [[Mykolajiv]]. Z oblasti Melitopoľa postupovali ruské sily na [[Záporožie]]. Útoky boli vedené z oblasti Luhanskej ľudovej republiky a Doneckej ľudovej republiky. Zaútočili aj v smere z oblasti [[Belgorod]]u na [[Charkov|Charkiv]]. Z Bieloruského územia bol útok vedený pozdĺž toku Dnepra cez [[Černobyľ]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi obsadili černobyľskú jadrovú elektráreň | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/rusi-sa-podla-zelenskeho-snazia-obsadit-cernobylsku-jadrovu-elektraren/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na [[Kyjev]]. Vzhľadom na očakávania útoku ukrajinské sily krátko pred ruskými údermi presunuli časť leteckých síl a protilietadlových prostriedkov na záložné pozície čím sa vyhli ich zničeniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generál Macko: Putin sa tvári ako veľký šachista, ale nevie hrať ani dámu | url = https://www.startitup.sk/videa/general-macko-putin-sa-tvari-ako-velky-sachista-ale-nevie-hrat-ani-damu/ | vydavateľ = startitup.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Boje na severnom fronte === Rýchle obkľúčenie ukrajinského hlavného mesta zo západu a zajatie vedenia krajiny boli jedným z hlavných cieľov vojsk útočiacich z Bieloruska pozdĺž západného brehu rieky [[Dneper]]. Predvoj útoku na [[Kyjev]] zo severu viedli od rána 24. februára ruská 11. a 31. gardová výsadková brigáda, ktorých úlohou bolo zaistiť letisko [[Hostomeľ]]. Vrtuľníkovému výsadku sa podarilo zaistiť letisko, avšak ukrajinský protiútok znemožnil pristátie 18 transportných [[Iliušin Il-76|Il-76]] s posilami. Ruské sily však onedlho dosiahli letisko pozemnými silami, zničené pristávacie dráhy a prebiehajúce boje v okolí však znemožnili ďalšie využitie letiska Rusmi. V intenzívnych bojoch okolo letiska utrpeli obe strany veľké straty. 3. marca paľbou ostreľovača zahynul zástupca veliteľa ruskej 41. armády genmjr. [[Andrej Alexandrovič Suchoveckij|Andrej Suchoveckij]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Demerly | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Reports: Russian Airborne Forces Commander Killed by Sniper in Hostomel | url = https://theaviationist.com/2022/03/04/general-andrey-sukhovetsky-killed/ | vydavateľ = theaviationist.com | dátum vydania = 2022-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> 4. marca zahynul ukrajinský ostreľovač maj. [[Valerij Viktorovyč Čibineev|Valerij Čibineev]], vyznamenaný v predošlých bojoch na Donbase titulom [[Hrdina Ukrajiny]]. 26. februára sa pokúsili Rusi výsadkom obsadiť letisko [[Vasyľkiv]] južne od Kyjeva., avšak neúspešne. Podarilo sa eliminovať aj ruské špeciálne jednotky, ktoré prenikli do Kyjeva s cieľom zajať alebo zlikvidovať vedenie krajiny. Začiatkom marca Rusi zaútočili na predmestia Kyjeva - [[Irpiň]] a [[Buča]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Smer Kyjev. Rusko sa pripravuje na mohutnú ofenzívu | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/619157-rusko-sa-pripravuje-na-mohutny-utok-na-kyjev/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-07 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Front sa v tejto oblasti následne zastavil. 16. marca ukrajinské vojská prešli do protiútoku. Vzhľadom na problémy so zásobovaním v tejto oblasti a neperspektívnosť pokračovania bojov v tomto priestore napokon ruské velenie nariadilo koncom marca ústup za bieloruské hranice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi ustupujú z okolia Kyjeva, povedal Podoľak | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/podolak-rusko-ustup-kyjev/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ukrajinské sily dosiahli kontrolu nad hranicou s Bieloruskom pri meste [[Pripiať (mesto)|Pripiať]] 3. apríla. Ruské sily sa z územia západne od Dnepra stiahli 7. apríla. === Boje na severovýchodnom fronte === Oblasť na severovýchode Ukrajiny východne od Dnepra sa vyznačuje plochým reliéfom a riedkym osídlením, ponúkajúc málo dobrých obranných pozícií. Ruským vojskám sa podarilo v tomto regióne, hlavne v oblasti [[Konotop|Konotopu]] a [[Černihiv]]u rýchlo postúpiť. Konotop padol v prvých dňoch do ruských rúk. Černihiv bol obkľúčený. V oblasti [[Sumy|Súm]], len 35 kilometrov od rusko-ukrajinskej hranice, ruský postup uviazol v mestských bojoch a ukrajinským silám sa podarilo mesto udržať. Pohybom po diaľniciach a obchádzkou spomenutých miest dosiahli ruské sily 4. marca [[Brovary]], východné predmestie Kyjeva, čím spôsobili vážne ohrozenie mesta. Po pretrvávajúcich logistických problémoch, spôsobených okrem iného aj nedobitím celého územia a útokmi ukrajinských špeciálnych jednotiek na ruské zásobovacie konvoje, opustili ruské sily 6. apríla Černihivskú a 7. apríla aj Sumskú oblasť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruské jednotky opustili okolie Černihivu, odchádzajú aj zo Sumskej oblasti | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/rusko-cernihiv-ukrajina-vojaci/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Boje na východnom fronte === Druhé najväčšie ukrajinské mesto, [[Charkov]], sa nachádza len 40 km od hranice s ruskou [[Belgorodská oblasť|Belgorodskou oblasťou]], kde sa už mesiace zhromažďovali ruské vojská. Napriek tomu sa počas invázie ruská armáda nedostala ďalej, než na okraje severných predmestí Charkova. Charkov, dôležité centrum strojárenskeho priemyslu, sa však ocitlo pod paľbou [[Delostrelectvo|delostrelectva]]. Na štvrtý deň invázie bol napríklad zničený [[Charkovský traktorový závod]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukrainian Tractor Factory Destroyed in Bombing|url=https://www.agequipmentintelligence.com/articles/5369-ukrainian-tractor-factory-destroyed-in-bombing|vydavateľ=www.agequipmentintelligence.com|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=en}}</ref> Pod paľbou sa však ocitli aj sídliská a verejné budovy ako napríklad Charkovská radnica, pričom zomrelo mnoho civilistov. Neúspešné dobývanie Charkova odklonilo ruské sily smerom na juhovýchod, smerom na [[Izjum]], pričom cieľom bolo prebiť sa až k [[Doneck|Donecku]] a obkľúčiť najlepšie vycvičené ukrajinské vojská rozmiestnené na Donbaskej fronte. Izjum bol po dlhých bojoch dobitý 1. apríla a začiatkom mája sa v meste začali zhromažďovať ruské sily, stiahnuté zo severnej a severovýchodnej Ukrajiny. Napriek tomu sa v okolí Izjumu ruský postup spomalil, a Rusi dobili iba oblasti na ľavom [[Siverskyj Donec|Severného Doncu]]. Pri opakovaných pokusoch o prekročenie rieky utrpeli Rusi veľké straty. Naopak, Ukrajincom sa v polovici mája podarilo preraziť obliehanie Charkova a zatlačiť Rusov takmer až k medzinárodnej hranici. Veľmi ťažké boje prebiehajú v oblasti [[Severodoneck|Severodonecka]], posledného miesta v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] na sever od Severného Donca pod kontrolou Ukrajinskej armády. Ruská vojská a sily [[Luhanská ľudová republika|LNR]] a [[Donecká ľudová republika|DNR]] sa pokúšajú mesto dobyť, ale aj obkľúčiť, a síce útokom na [[Popasna|Popasnú]], ktorú sa im 8. mája podarilo dobyť. Ďalší postup smerom na západ a sever bol však zastavený, a keďže sa Rusom nepodarilo prebrodiť Donec, úplné obkľúčenie Ukrajinských síl v oblasti zatiaľ nenastalo. V týchto miestach však pretrvávajú najostrejšie boje s mohutným využitím delostrelectva. Najmenšie zisky inváznych síl nastali na pôvodnom fronte medzi DNR a zvyškom Ukrajiny, ktorá je mohutne opevnená a obsadená najlepšie pripravenými jednotkami ukrajinskej armády. === Boje na južnom fronte === Z juhu sa podarilo Rusom dosiahnuť najvačšie územné zisky. Počiatočný útok bol vedený z okupovaného [[Krym (polostrov)|Krymu]] v dvoch osiach - smerom na [[Cherson]] a [[Mykolajiv]] s úmyslom dobitia najvýznamnejšieho Ukrajinského prístavu - [[Odesa|Odesy]] a smerom na [[Melitopoľ]] a [[Mariupoľ]], s úmyslom dobiť pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]]. V prvom smere sa ruská armáda dostala až pred Mykolajiv, pričom sa im podarilo obsadiť Cherson takmer bez boja. V opačnom smere dosiahli Rusi veľmi rýchlo Mariupoľ, dôležité prístavné mesto pri Donbaskom fronte, pričom 2. marca ho úplne obkľúčili. Mariupoľ bol počas vyše dvojmesačného obliehania úplne zničený, pričom ukrajinskí predstavitelia mesta uvádzajú až 21-tisíc mŕtvych civilistov. 20. mája sa vzdali poslední obrancovia Mariupoľa, ktorí sa ukrývali v krytoch civilnej obrany pod oceliarňou [[Azovstaľ]] a Mariupoľ tak padol do rúk Rusom. Po dobití mesta sa ruské úsilie preorientovalo na Luhanskú a Doneckú oblasť, a bojové aktivity na južnom fronte sa obmedzili na ostreľovanie a menšie útoky. == Chronológia udalostí == {{Hlavný článok|Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu}} == Medzinárodné reakcie == [[Súbor:Countries supplying aid to Ukraine during the 2022 Russian invasion.svg|náhľad|Prehľad krajín dodávajúcich humanitárnu pomoc Ukrajine]] [[Súbor:Countries supplying military equipment to Ukraine during the 2022 Russian invasion.svg|náhľad|Krajiny dodávajúce zbrane pre Ukrajinu]] * {{Minivlajka|Africká únia|w}} – Predseda [[Komisia|komisie]] [[Moussa Faki]] a [[predseda únie]] [[Macky Sall]] vyzvali Rusko a všetkých ďalších zainteresovaných aktérov, aby bezpodmienečne rešpektovali medzinárodné právo, územnú celistvosť a národnú suverenitu Ukrajiny. Rovnako obe strany konfliktu vyzvali k okamžitému uzavretiu prímeria a začatiu politického rokovania. * {{Minivlajka|Európska únia|w}} – V rámci sankcií postupujú štáty Európskej únie jednotne. Približne 300 poslancov Štátnej dumy dostalo zákaz vstupu na územie EÚ a bol im zmrazený majetok. Toto opatrenie bolo vztiahnuté aj na ďalších predstaviteľov Ruska. Rovnako bol obmedzený obchod so separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Na mimoriadnom rokovaní [[Európska rada|Európskej rady]] boli prijaté sankcie proti Rusku, nebolo však prijaté niektorými požadované vyradenie Ruska z bankového systému [[SWIFT]], pretože sa na tom všetci zastupitelia členských štátov nezhodli. Štáty, ktoré sa pôvodne postavili proti vylúčeniu Ruska zo SWIFT, však postupne svoje názory prehodnocujú. 25. februára rozhodla Európska únia podľa šéfa diplomacie [[Josep Borrell|Josepa Borrella]] o zmrazení majetku Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí [[Sergej Viktorovič Lavrov|Sergeja Lavrova]]. Rusku bude tiež pozastavené členstvo v [[Rada Európy|Rade Európy]]. Oznámil to taliansky minister zahraničia [[Luigi Di Maio]], ktorého krajina v tomto funkčnom období Rade Európy predsedá. ** {{Minivlajka|Slovensko|w}} – Slovenská prezidentka [[Zuzana Čaputová]], predseda vlády [[Eduard Heger]] a podpredsedníčka vlády [[Veronika Remišová]] odsúdili útok. Slovensko potvrdilo, že bude prijímať ukrajinských utečencov a vytvorilo na hraniciach osem miest na poskytnutie najnutnejšej pomoci. V súvislosti s vyhlásenou mobilizáciou však začalo zamietať prechod hraníc mužom vo veku od 18 do 60 rokov. ** {{Minivlajka|Česko|w}} – Politici na čele s [[Petr Fiala|Petrom Fialou]] a [[Miloš Zeman|Milošom Zemanom]] útok odsúdili a zasadili sa o sprísnenie sankcií proti Rusku. V reakcii na ruský útok zasadla [[Bezpečnostná rada štátu]]. Vláda odvolala súhlas s činnosťou ruských [[konzul]]átov v [[Brno|Brne]] a [[Karlove Vary|Karlových Varoch]] a prerušila činnosť českých konzulátov v [[Petrohrad]]e a [[Jekaterinburg]]u. Česko tiež pozastavilo príjem vízových žiadostí ruských občanov s výnimkou humanitárnych prípadov. [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká snemovňa]] jednomyseľne prijala uznesenie, v ktorom odsúdila ruskú inváziu a podporila zvrchovanosť Ukrajiny. Predseda [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavného súdu]] [[Pavel Rychetský]] navrhol, aby bol na ruského prezidenta Vladimíra Putina vydaný európsky zatykač. Uviedol, že Putin by mal byť súdený na [[Medzinárodný trestný súd]] za „bezprecedentné rozpútanie vojny na európskom kontinente prvýkrát od druhej svetovej vojny“. [[Filip Neusser]] vyzval na vylúčenie ruských športovcov z medzinárodných súťaží a šampionátov. Zároveň navrhol, aby Rusku bolo odobraté usporiadateľstvo všetkých medzinárodných športových podujatí. ** {{Minivlajka|Maďarsko|w}} – Premiér [[Viktor Orbán]] odsúdil ruský vojenský útok a podporil suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Na maďarsko-ukrajinských hraniciach rozmiestnil maďarské ozbrojené sily, aby pohraničníkom pomáhali s ochranou hraníc, ale prípadne tiež pomohli ukrajinským utečencom. Maďarský minister obrany Tibor Benko uviedol, že jeho krajina neplánuje Ukrajinu zásobovať zbraňami, nieto tam vyslať vojenský personál. ** {{Minivlajka|Poľsko|w}} – Premiér [[Mateusz Morawiecki]] odsúdil ruskú inváziu a požadoval najtvrdšie možné sankcie Európskej únie proti Rusku. Krajina začala pripravovať prijímacie centrá pre ukrajinských utečencov a 25. februára vyhlásila bojovú pohotovosť. Poľské ministerstvo zahraničia uviedlo, že počas 24. februára prijalo 29 tisíc Ukrajincov a že je všetkým pripravené poskytnúť pomoc. ** {{Minivlajka|Nemecko|w}} – Kancelár [[Olaf Scholz]] personifikoval zodpovednosť za napadnutie Ukrajiny do osoby Vladimíra Putina, nie na celý ruský národ a inváziu označil za hrubé porušenie medzinárodného práva. Uviedol, že návrat európskej politickej architektúry pred rok [[1989]] alebo dokonca do [[19. storočie|19. storočia]] je nemysliteľný. Nemecko sa najprv postavilo proti vylúčeniu Ruska z medzinárodného bankového systému SWIFT, postupne sa však začalo prikláňať k opačnému názoru. 26. februára bolo Nemecko posledným členským štátom EÚ, ktorý sa nevyjadril k tomuto záveru kladne. Obáva sa ekonomických strát. V sobotu 26. februára Nemecko oznámilo, že dodá na Ukrajinu 1000 protitankových zbraní a 500 protilietadlových striel Stinger. ** {{Minivlajka|Litva|w}} – Litovský prezident [[Gitanas Nausėda]] podpísal dekrét o zavedení [[Výnimočný stav|výnimočného stavu]] v krajine. ** {{Minivlajka|Fínsko|w}} – Fínska premiérka [[Sanna Marinová]] [[28. február]]a uviedla, že jej krajina Ukrajine dodá zbrane. Minister obrany [[Antti Kaikkonen]] upresnil, že ide o 2 500 útočných pušiek, 150 000 nábojov, 1 500 protitankových zbraní a 70 000 balíčkov s proviantom. * {{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} Rovnako ako krajiny NATO aj Švajčiarsko prejavilo solidaritu voči Ukrajine. Súčasný minister hospodárstva a bývalý prezident krajiny [[Guy Parmelin]] uviedol, že Rusi, na ktorých boli uvalené sankcie, nesmú do Švajčiarska. Hoci sa k únijným sankciám Švajčiarsko nepripojilo, minister hospodárstva chce zabrániť využívaniu alebo prípadnému obchádzaniu švajčiarskych finančných inštitúcií sankcionovanými Rusmi. Švajčiarsko je totiž podľa švajčiarskeho veľvyslanectva v Moskve najobľúbenejším miestom, kam bohatí Rusi posielajú svoje peniaze. Podľa stanice [[RTS]] to v roku 2020 bolo 2,5 miliardy [[dolár]]ov. * {{Minivlajka|Čína|w}} – Ministerstvo zahraničia uviedlo, že označenie krokov Ruska za inváziu nie je pravdivé, Rusko ako nezávislá krajina môže podľa neho robiť vlastné rozhodnutia v súlade so svojimi záujmami. * {{Minivlajka|Irán|w}} – Minister zahraničia [[Hosejn Amírabdolláhján]] vyhlásil za príčinu invázie provokácie [[NATO]]. Vojna však podľa neho nie je riešením a vyzval na politické a demokratické vyriešenie situácie. * {{Minivlajka|Izrael|w}} – Vláda po skorších zdržanlivých vyjadreniach vyzývajúcich k diplomatickému riešeniu následne odsúdila ruskú inváziu. Vyjadrila obavu o osud zhruba 200 tisíc obyvateľov židovskej národnosti na území Ukrajiny. * {{Minivlajka|Mikronézia|w}} – V spolupatričnosti s Ukrajinou prerušila diplomatické styky s Ruskom. „Diplomatické vzťahy medzi našimi dvoma krajinami sú prerušené. Ukrajina bola násilne a neospravedlniteľne napadnutá Ruskou federáciou,“ vyhlásil prezident [[David Panuelo]].<ref name="teraz-mikronezia-prerusila-vztahy-s-ruskom">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Mikronézia prerušila vzťahy s Ruskom|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/mikronezia-prerusila-vztahy-s-ruskom/614749-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-25|dátum prístupu=2022-02-26}}</ref> * [[Súbor:International Criminal Court logo.svg|24px]] [[Medzinárodný trestný súd]] v [[Haag]]u – Vrchný žalobca [[Karim Khan]] oznámil úmysel začať vyšetrovanie informácií o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti na Ukrajine tak rýchlo, ako to len bude možné. * {{Minivlajka|Moldavsko|w}} – Moldavská prezidentka [[Maia Sanduová]] oznámila, že krajina na základe útoku uzatvára svoj vzdušný priestor. * {{Minivlajka|NATO|w}} – Generálny tajomník [[Jens Stoltenberg]] považuje napadnutie Ukrajiny za vážnu hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť a flagrantné porušenie medzinárodného práva. Odsúdil agresiu voči nezávislej krajine. 25. februára lídri krajín NATO na mimoriadnom videosummite jednohlasne odsúdili ruskú agresiu, ktorú označili za „hrozivú strategickú chybu“, a odhlasovali posilnenie východného krídla aliancie. V prípade potreby budú vo východnej Európe rozmiestnené ďalšie jednotky. Podľa Petra Fialu sú členské štáty rozhodným spôsobom pripravené brániť územie NATO, pokiaľ by bolo jeho bezpečie ohrozené. Jens Stoltenberg však oznámil, že jednotky NATO nemienia zasiahnuť priamo na Ukrajine. * {{Minivlajka|OSN|w}} – Generálny tajomník [[António Guterres]] apeloval na Putina, aby ukončil ruský útok a stiahol jednotky z územia Ukrajiny. Inváziu označil za najsmutnejší okamih vo svojej funkcii. Rusko však podľa očakávania 26. februára na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN vetovalo rezolúciu odsudzujúcu útok. * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} – Uvalilo sankcie na troch blízkych spolupracovníkov Vladimíra Putina a zmrazilo aktíva ruským bankám v Británii. Dňa 9. 4. 2022 navštívil nečakane Kyjev aj britský premiér [[Boris Johnson]], ktorý sa v popoludňajších hodinách stretol s prezidentom [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Zelenským]]. Johnson prisľúbil dodať ukrajinskej armáde 120 obrnených vozidiel a tiež protilodné raketové systémy. Zároveň povedal, že Ukrajina dostane takú "podporu, aby už nikdy nebola napadnutá". <ref name="Prime Minister pledges UK’s unwavering support to Ukraine on visit to Kyiv: 9 April 2022">{{Citácia periodika | priezvisko= | meno= | autor= | odkaz na autora= | titul= Prime Minister pledges UK’s unwavering support to Ukraine on visit to Kyiv: 9 April 2022 | periodikum= Prime Minister′s office | odkaz na periodikum= |url=https://www.gov.uk/government/news/prime-minister-pledges-uks-unwavering-support-to-ukraine-on-visit-to-kyiv-9-april-2022 | issn= | vydavateľ= | miesto= London |dátum=2022-04-09|dátum prístupu=2022-04-09}}</ref> * {{Minivlajka|Spojené štáty americké|w}} – Prezident [[Joe Biden]] podpísal exekutívny príkaz zakazujúci obchod so separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Vo večerných hodinách stredoeurópskeho času oznámil prijatie opatrení, ktoré zabránia Rusku byť súčasťou svetovej ekonomiky, zároveň však vylúčil možné zapojenie americkej armády v bojoch na území Ukrajiny. * {{Minivlajka|Turecko|w}} – Prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]] najprv odsúdil ruský útok na Ukrajinu. O deň neskôr však odmietol ukrajinskú žiadosť o uzavretie Bosporu a Dardanely pre ruské vojenské lode a postavil sa proti uvaleniu ekonomických sankcií na Rusko. Tureckí právnici skúmajú, či konflikt napĺňa podstatu vojny. 26. februára však prezident Ukrajiny Zelenskyj na [[Twitter]]i poďakoval Erdoganovi za uzavretie prielivov pre ruské vojnové lode, zatiaľ však nebolo oficiálne potvrdené, že Turecko k tomuto kroku pristúpilo. * {{Minivlajka|Azerbajdžan|w}} – Zastáva postoj, že je potrebné rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť štátov, všetky spory je potrebné riešiť politickými, diplomatickými prostriedkami a dialógom. Azerbajdžan 26. februára dopravil letecky na Ukrajinu humanitárnu pomoc v hodnote viac ako 5 miliónov eur. Azerbajdžanská ropná spoločnosť SOCAR nariadila svojim čerpacím staniciam na Ukrajine, aby zadarmo dopĺňala palivá sanitiek, hasičských vozidiel a ďalších humanitárnych vozidiel. == Reakcie finančných trhov == Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval na úplnú medzinárodnú izoláciu Ruska – diplomatickú aj obchodnú. Rusko čelí prepadu hodnotenia svojej úverovej spoľahlivosti. Agentúra S&P Global Ratings znížila hlavný rating Ruskej federácie z BBB- na BB+, teda do neinvestičného pásma, Moody's oznámila, že zvažuje podobný krok. S&P varovala, že by mohla ruský rating ďalej znížiť. Ruské akcie oslabili už 24. februára o 50% a investori sa ich hromadne zbavujú. Hodnota akcií na burze v Moskve tak spadla o viac ako 250 miliárd dolárov. Moskovská burza v reakcii prerušila obchodovanie na všetkých trhoch. Podľa agentúry RIA Novosti potom začali banky stanovovať kurz rubľa na výrazne slabších úrovniach, niekedy aj viac ako 100 rubľov za dolár a až 116 rubľov za euro. Rusko exportuje denne okolo päť miliónov barelov ropy, čo je približne päť percent globálneho dopytu. Z tohto množstva zhruba polovicu importuje Európska únia. Cena ropy v reakcii na útok proti Ukrajine prekonala úroveň 100 dolárov za barel prvýkrát od roku [[2014]]. Ak sa nepodarí vojnu včas zastaviť, bude mať vplyv na zvýšenie ceny potravín. Ukrajina sa podieľa zhruba 7% na svetovom obchode s pšenicou a postihnuté by boli najmä štáty v [[Severná Afrika|Severnej Afrike]] a na [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Poľnohospodárstvo na Ukrajine tvorí zhruba 10% jej HDP. == Sankcie == [[Súbor:Anonymous Screenshot 2022-02-26 150339.jpg|thumb|26. februára 2022 boli hnutím Anonymous pomocou DDoS útoku odstavené webové stránky ministerstva obrany Ruskej federácie.]] === Politické === * 25. februára 2022 bolo Rusku pozastavené členstvo v [[Rada Európy|Rade Európy]].<ref name="teraz-sef-talianskej-diplomacie-rusku-sme">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šéf talianskej diplomacie: Rusku sme pozastavili členstvo v Rade Európy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sef-talianskej-diplomacie-rusku-sme-p/614938-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * 7. apríla 2022 bolo Rusku na základe hlasovania členov Valného zhromaždenia OSN pozastavené členstvo v Rade OSN pre ľudské práva. Za tento krok hlasovalo 93 krajín, 24 bolo proti a 58 sa zdržalo hlasovania.<ref name="UN General Assembly votes to suspend Russia from the Human Rights Council">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UN General Assembly votes to suspend Russia from the Human Rights Council | periodikum = UN | odkaz na periodikum = | url = https://news.un.org/en/story/2022/04/1115782 | issn = | vydavateľ = | miesto = New York | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-07}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko má pozastavené členstvo v Rade OSN pre ľudské práva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22880607/rusko-ma-pozastavene-clenstvo-v-rade-osn-pre-ludske-prava | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> === Diplomatické === * 24. februára česká vláda oznámila odvolanie súhlasu s prevádzkou generálnych konzulátov v [[Brno|Brne]] a v [[Karlovy Vary|Karlových Varoch]]. Česko zavrie svoje konzuláty v [[Petrohrad]]e a v [[Jekaterinburg]]u. Česko na konzultácie odvolalo svojho veľvyslanca z Moskvy a z Minsku. Prestalo tiež ruským občanom vydávať víza (okrem humanitárnych prípadov).<ref name="seznamzpravy-vztahy-ruska-a-ceska-pod-bodem-mrazu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šídlová | meno = Tereza | autor = | odkaz na autora = | titul = Vztahy Ruska a Česka pod bodem mrazu. Zavře se i konzulát ve Varech | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-vztahy-ruska-a-ceska-pod-bodem-mrazu-zavre-se-i-konzulat-ve-varech-190138 | vydavateľ = seznamzpravy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Poľsko v stredu 23. marca vyhostilo 45 ruských [[diplomat]]ov, ktorí boli označení za [[Špionáž|špiónov]]. Oznámil to poľský minister vnútra [[Mariusz Kamiňski]]. Zamestnanci veľvyslanectva dostali na opustenie krajiny päť dní. Ruské veľvyslanectvo vo [[Varšava|Varšave]] bude v zoštíhlenej forme fungovať aj naďalej, nakoľko [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanec]] Sergej Andrejev za [[Persona non grata|nežiaducu osobu]] označený nebol. Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že podnikne odvetné opatrenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poľsko vyhostilo 45 ruských diplomatov za špionáž | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22867973/polsko-zrejme-vyhosti-styri-desiatky-ruskych-diplomatov-za-spionaz.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-02-25}}</ref> === Kultúrne === 25. februára 2022 [[Európska vysielacia únia]] oznámila, že sa Rusko nebude môcť zúčastniť súťaže [[Eurovízia]], ktorá sa má konať 10. až 14. mája v [[Turín]]e.<ref name="teraz-rusko-sa-nemoze-zucastnit-na-eurovizii">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko sa nemôže zúčastniť na Eurovízii za vpád na Ukrajinu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-sa-nemoze-zucastnit-na-eurov/614971-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Športové === * Inváziu odsúdili [[Medzinárodný olympijský výbor]] a [[Medzinárodný paralympijský výbor]]. MOV požiadal medzinárodné športové federácie, aby zrušili konanie športových udalostí na území Ruska a Bieloruska, neumiestňovali vlajky a nehrali hymny týchto štátov.<ref name="teraz-olympijsky-vybor-vyzyva-na-zrusenie">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Olympijský výbor vyzýva na zrušenie podujatí v Rusku a Bielorusku | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/mov-vyzval-federacie-aby-zrusili-vse/614956-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> Ruskí a bieloruskí športovci neštartujú na [[Zimné paralympijské hry 2022|Zimných paralympijských hrách 2022]] v [[Peking]]u. Medzinárodný paralympijský výbor najprv s ich účasťou súhlasil, ale zúčastnili by sa ako neutrálni športovci. Proti účasti sa však postavilo viacero organziácií a štátov, vyhrážalo sa bojkotom hier a MPV svoje rozhodnutie prehodnotil. Rusko sa proti rozhodnutiu, ktoré ovplyvnilo 83 športovcov, odvolalo na arbitrážny súd CAS.<ref name="irozhlas-zimni-paralympiada-bude-bez-rusu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zimní paralympiáda bude bez Rusů a Bělorusů, mezinárodní výbor po protestech změnil rozhodnutí | url = https://www.irozhlas.cz/sport/paralympiada-rusko-ukrajina-valka-belorsuko_2203030827_apr | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum aktualizácie = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="sme-mpv-zmenil-rozhodnutie-rusov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MPV zmenil rozhodnutie. Rusov ani Bielorusov do Pekingu nepustí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/rusko-bielorusko-rozhodnutie-mpv-zimne-paralympijske-hry-peking-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-09 }}</ref> * Všetky podujatia aktuálnej sezóny, ktoré sa mali konať v Rusku zrušila [[Medzinárodná lyžiarska federácia]] (FIS).<ref name="teraz-fis-zrusila-vsetky-tohtosezonne">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = FIS zrušila všetky tohtosezónne podujatia v Rusku | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/fis-zrusila-vsetky-tohtosezonne-poduj/614775-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * 25. februára 2022 bolo oznámené, že vedenie seriálu F1 kvôli ruskej invázii zrušilo [[Veľká cena Ruska|Veľkú cenu Ruska]], ktorá sa mala konať 25. septembra 2022 v [[Soči]].<ref name="teraz-f1-septembrovu-vc-ruska-zrusili-po">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = F1: Septembrovú VC Ruska zrušili po invázii na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/f1-septembrovu-vc-ruska-zrusili-po-in/614834-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * 26. februára 2022 [[Medzinárodná šachová federácia]] oznámila, že plánovaná šachová olympiáda sa v lete v Moskve neuskutoční.<ref name="teraz-sachova-federacia-odobrala-rusku">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šachová federácia odobrala Rusku tohtoročnú olympiádu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/sachova-federacia-odobrala-rusku-toht/615079-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Z účasti na [[Medzinárodný maratón mieru|Košickom maratóne mieru]] boli vylúčení elitní bežci z [[Rusko|Ruska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]]. Obmedzenie sa nevzťahovalo na hobby [[Beh|bežcov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Z košického maratónu vylúčili elitných bežcov z Ruska a Bieloruska | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886898/z-kosickeho-maratonu-vylucili-elitnych-bezcov-z-ruska-a-bieloruska | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> === Zatváranie vzdušného priestoru === * Spojené kráľovstvo zakázalo lety [[Aeroflot]]u nad svojim územím. Následne Rusko zakázalo prelety britských letov nad územím Ruska.<ref name="teraz-rusko-zakazalo-vstup-do-vzdusneho">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko zakázalo vstup do vzdušného priestoru britským lietadlám | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-zakazalo-vstup-do-vzdusneho-pri/614748-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Česko zatvorilo svoj vzdušný priestor všetkým ruským dopravcom od polnoci z 25. na 26. februára.<ref name="teraz-cesko-od-polnoci-uzavrie-vzdusny">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Česko od polnoci uzavrie vzdušný priestor pre ruských dopravcov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cesko-od-polnoci-uzavrie-vzdusny-prie/614914-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> V sobotu 26. februára sa k Poľsku a Česku zákazom používania vzdušného priestoru pre ruské letecké spoločnosti pripojilo aj Estónsko.<ref name="teraz-estonsko-zakaze-ruskym-spolocnostiam">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Estónsko zakáže ruským spoločnostiam využívať svoj vzdušný priestor | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/estonsko-zakaze-ruskym-spolocnostia/615102-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> V nedeľu 27. februára šéfka [[Európska komisia|Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] oznámila uzavretie vzdušného priestoru [[EÚ]] pre ruské lietadlá.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Únia zavádza ďalšie opatrenia proti Rusku, zatvorí vzdušný priestor| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/22850353/unia-zatvara-vzdusny-priestor-pre-ruske-lietadla-bude-financovat-zbrane-pre-ukrajinu.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2022-02-27| dátum prístupu = 2022-02-28}}</ref> == Dopady == === Utečenci === [[Súbor:Punkt pomocy uchodźcom z Ukrainy w Krakowie.jpg|thumb|Help desk pre utečencov z Ukrajiny, železničná stanica, Krakov, Poľsko]] Od začiatku invázie k 8. marcu 2022 [[Organizácia Spojených národov]] uvádza, že počet [[Utečenec (osoba)|utečencov]] z Ukrajiny prekonal dva milióny ľudí. Najväčší podiel z tohto množstva, až 1,3 milióna, pritom smerovalo do [[Poľsko|Poľska]].<ref name = „utec 2mil“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3, TASR | odkaz na autora = | titul = Pred vojnou utiekli už viac ako dva milióny ľudí, najviac z nich smeruje do Poľska| periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/230118/pred-vojnou-utiekli-uz-viac-ako-dva-miliony-ludi-najviac-z-nich-smeruje-do-polska | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-08 }}</ref> Podľa OSN tak ide o najväčšiu a dosiaľ najrýchlejšie rastúcu utečeneckú krízu v Európe od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Podľa ich údajov bola hodnota 5 miliónov utečencov opúšťajúcich územie Ukrajiny dosiahnutá k 19. aprílu 2022, pričom až 90% utečencov tvorili ženy a deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RTVS | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie utieklo už päť miliónov ľudí | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/z-ukrajiny-od-zaciatku-ruskej-invazie-utieklo-uz-pat-milionov-ludi/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-04-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Organizácia odhaduje, že celkovo môže invázia zapríčiniť útek až 7 miliónov ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, ČTK | odkaz na autora = | titul = Za posledných desať dní opustilo Ukrajinu 1,5 milióna utečencov | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/03/za-poslednych-desat-dni-opustilo-ukrajinu-15-miliona-utecencov/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-08 | miesto = Bratislava | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sládek | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Až sedem miliónov utečencov. Európu čaká najväčšia imigračná kríza od konca vojny | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/23345552-az-sedem-milionov-utecencov-europu-caka-najvacsia-imigracna-kriza-od-konca-vojny | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-09 }}</ref> Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) tiež odhaduje, že sa na Ukrajine nachádza približne ďalších 7,1 milióna vnútorne vysídlených osôb.<ref>[https://www.iom.int/news/71-million-people-displaced-war-ukraine-iom-survey|7.1 Million People Displaced by the War in Ukraine: IOM Survey] [cit. 2022-04-09].</ref> V súvislosti s prísunom utečencov schválila česká vláda od 4. marca 2022 núdzový stav.<ref name="teraz-ceska-vlada-vyhlasila-nudzovy-stav">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Česká vláda vyhlásila núdzový stav, má pomôcť zvládnuť vlnu utečencov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ceska-vlada-vyhlasila-nudzovy-stav/616306-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> Koncom marca sa začali domov z viacerých dôvodov vracať mnohí [[Utečenec (osoba)|utečenci]], najmä ženy s deťmi. Podľa odborníkov na migráciu niektorí budú radšej v podzemnom kryte so svojimi rodinami, ako čeliť neistote v cudzej krajine. Iným dôvodom môže byť nedostatok pracovných príležitostí v hostiteľských krajinách, mnohí v zahraničí nemajú príbuzných, minuli sa im peniaze, čo spolu s bojovými úspechmi ukrajinskej armády mohlo vyvolať pocity stabilnejšej situácie doma. V Maďarsku. je problémom aj jazyková bariéra. Motiváciou na návrat však môže byť aj snaha pomôcť s útekom svojim starším príbuzným, ktorí dosiaľ zostali na Ukrajine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajinu sa vracajú mnohí utečenci | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22880627/na-ukrajinu-sa-vracaju-mnohi-utecenci-mohli-ich-povzbudit-uspechy-armady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> ==== Na Slovensku ==== V prvých dňoch konfliktu, od stredy 23. februára 16:00 do 25. februára poludnia, prekročilo [[Štátne hranice Slovenska|slovenské hranice]] 7 490 občanov Ukrajiny. Pred inváziou hranicu prešlo priemerne 1 400 ľudí za deň.<ref name="teraz-od-stredy-prekrocilo-hranicu-sr-s">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Od stredy prekročilo hranicu SR s Ukrajinou 7490 Ukrajincov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mv-od-stredajsieho-popoludnia-prekroc/614933-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> 8. marca 2022 začali príslušníci 91. ženijného pluku a raketometného oddielu [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemných síl]] OS SR a vojaci [[Armáda Českej republiky|Armády Českej republiky]] výstavbu stanového mestečka pre utečencov vo vojenskom objekte pri [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]].<ref name="mosr-slovenski-a-ceski-vojaci-zacali">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí a českí vojaci začali s výstavbou stanového mestečka ako dočasného útočiska pre utečencov z Ukrajiny | url = https://www.mosr.sk/51131-sk/slovenski-a-ceski-vojaci-zacali-s-vystavbou-stanoveho-mestecka-ako-docasneho-utociska-pre-utecencov-z-ukrajiny/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Počet utečencov z Ukrajiny prichádzajúcich na Slovensko presiahol k 21. marcu 2022, teda po 25 dňoch vojny, 250 000 ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 | odkaz na autora = | titul = Počet prichádzajúcich utečencov postupne klesá, hranice prešlo menej ako 5-tisíc ľudí | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/231459/pocet-prichadzajucich-utecencov-postupne-klesa-hranice-preslo-menej-ako-5-tisic-ludi | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-21 | dátum prístupu = 2022-03-21 }}</ref> Väčšina z tohto počtu má však v úmysle pokračovať ďalej na západ, o dočasné útočisko na Slovensku podľa ministra [[Milan Krajniak|Milana Krajniaka]] žiadala približne desatina utečencov.<ref name=„desatina“>{{Citácia periodika | priezvisko = Štrbáková Urbanovičová | meno = Miroslava | autor = NOVINY | odkaz na autora = | titul = Cez východnú hranicu prešlo 200-tisíc ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadala približne desatina | periodikum = noviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.noviny.sk/slovensko/668526-cez-vychodnu-hranicu-preslo-200-tisic-ludi-z-ukrajiny-o-docasne-utocisko-poziadala-priblizne-desatina | issn = | vydavateľ = Slovenská produkčná, a.s. | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-14 | dátum prístupu = 2022-03-21 }}</ref> Od vypuknutia vojny do konca marca 2022 prešlo hraničnými priechodmi z Ukrajiny celkovo 289 216 utečencov. O dočasné útočisko na Slovensku požiadalo 58 319 z nich.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V stredu prišlo z Ukrajiny 2892 ľudí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874138/v-stredu-prislo-z-ukrajiny-2892-ludi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref> Podľa [[Rada pre rozpočtovú zodpovednosť|Rady pre rozpočtovú zodpovednosť]] bude utečenecká kríza stáť Slovensko viac než 300 miliónov eur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 | odkaz na autora = | titul = Utečenecká kríza bude stáť Slovensko vyše 300 miliónov. Očakávaný deficit sa zrejme zvýši | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/232446/utecenecka-kriza-bude-stat-slovensko-vyse-300-milionov-ocakavany-deficit-sa-zrejme-zvysi | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-01 }}</ref> === NATO === [[Fínsko]] a [[Švédsko]] podali 18. mája 2022 o členstvo v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala ruská vojenská invázia na Ukrajinu“.<ref name="pravda-svedsko-a-finsko-podali-ziadost">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Švédsko a Fínsko podali žiadosť o vstup do NATO, proces Aliancia urýchli | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/627144-svedsko-a-finsko-podali-ziadost-o-vstup-do-nato/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-18 }}</ref> === Médiá === ==== Médiá a cenzúra v Rusku ==== V ruských médiách sa nemôžu používať slová „vojna“, „genocída“ a „invázia“. Za fake news sa v Rusku považujú „klamlivé správy o ruskej armáde, diskreditácia ruských ozbrojených síl a výzvy na sankcie“ a hrozí za ne trest až 15 ročného väzenia.<ref name="dennikn-newsfilter-putin-pacha-coraz-viac">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Newsfilter: Putin pácha čoraz viac vojnových zločinov. Kto z Rusov ho zastaví? | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2752812/newsfilter-putin-pacha-coraz-viac-vojnovych-zlocinov-kto-z-rusov-ho-zastavi/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> Poslanci tento nový zákon prijali jednomyseľne 4. marca 2022.<ref name="mosr-prehlad-2022-03-04">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51110-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2022-03-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Svoje vysielanie skončila jedna z posledných nezávislých televíznych staníc v Rusku, [[Dožď]]. Vysielanie ukončila záznamom baletu ''[[Labutie jazero]]'', ktorý „sa za sovietskych čias zaradil mimo plánu do vysielania, keď nastala nejaká dramatická zmena“.<ref name="dennikn-newsfilter-putin-pacha-coraz-viac"/> ==== Na Slovensku ==== 2. marca 2022 [[Národný bezpečnostný úrad]] rozhodol o zablokovaní portálu [[Hlavné správy]]. Rozhodnutie na základe nového zákona úrad nezverejnil. Podľa nového zákona by mal NBÚ kontrolovať do 30. júna na základe informácií od [[Slovenská informačná služba|SIS]], [[Policajný zbor|polície]] a [[Vojenské spravodajstvo|vojenského spravodajstva]].<ref name="dennikn-web-hlavne-spravy-je-zablokovany">{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Web Hlavné správy je zablokovaný. Postup štátu proti dezinformáciám nie je transparentný | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2748815/web-hlavne-spravy-je-zablokovany-postup-statu-proti-dezinformaciam-nie-je-transparentny/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-09 }}</ref> ==== V Európe ==== 2. marca 2022 bola v Európskej únii zablokovaná ruská televízia [[RT]], dôvodom bolo vysielanie systematických dezinformácií o ruskej invázii na Ukrajinu.<ref name="reuters-eu-bans-rt-sputnik-over-ukraine">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Foo Yun Chee | odkaz na autora = | titul = EU bans RT, Sputnik over Ukraine disinformation | url = https://www.reuters.com/world/europe/eu-bans-rt-sputnik-banned-over-ukraine-disinformation-2022-03-02/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Internetové združenie CZ.NIC zablokovalo 8 dezinformačných webov. Stalo sa tak na základe konzultácie s bezpečnostnými zložkami štátu a odporúčania vlády. Šlo o portály a stránky: Aeronet.cz, Protiproud.cz, Ceskobezcenzury.cz, Voxpopuliblog.cz, Prvnizpravy.cz, Czechfreepress.cz, Exanpro.cz a Skrytapravda.cz.<ref name="ceskatelevize-internetove-sdruzeni-cz-nic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Internetové sdružení CZ.NIC zablokovalo kvůli útoku na Ukrajinu osm dezinformačních webů | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3447594-internetove-sdruzeni-cznic-zablokovalo-kvuli-utoku-na | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> == Protesty == [[Súbor:Ukraine solidarity protest Berlin Pariser Platz with lighted Brandenburg Gate 2022-02-24 12.jpg|thumb|Protest v [[Berlín]]e 24. februára 2022, na pozadí [[Brandenburská brána]] vo farbách ukrajinskej vlajky]] === V Rusku === Podľa OVD-Info bolo 24. februára v 51 ruských mestách zadržaných políciou viac ako 1 700 Rusov, ktorí protestovali proti invázii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AFP 23 hrs ago | odkaz na autora = | titul = Russian police have detained almost 1,400 people at anti-war protests across Russia after President Vladimir Putin sent troops to invade Ukraine, an independent monitor said Thursday. | url = https://www.msn.com/en-us/news/world/russian-police-have-detained-almost-1400-people-at-anti-war-protests-across-russia-after-president-vladimir-putin-sent-troops-to-invade-ukraine-an-independent-monitor-said-thursday/ar-AAUgfKI | vydavateľ = msn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Times | meno = The Moscow | autor = | odkaz na autora = | titul = Dozens of Russian Anti-War Picketers Detained – Reports | url = https://www.themoscowtimes.com/2022/02/24/dozens-of-russian-anti-war-picketers-detained-reports-a76559 | vydavateľ = themoscowtimes.com | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fears Moscow plans to encircle and threaten Kyiv – as it happened | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://amp.theguardian.com/world/live/2022/feb/24/russia-invades-ukraine-declares-war-latest-news-live-updates-russian-invasion-vladimir-putin-explosions-bombing-kyiv-kharkiv | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = | dátum prístupu = 2022-02-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rowan | meno = Claudia | autor = | odkaz na autora = | titul = Kyiv goes into 'defensive phase' - how the second morning of invasion played out | url = https://www.telegraph.co.uk/world-news/2022/02/25/russia-ukraine-news-war-invasion-putin-nato-sanctions-latest/ | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 25 February 2022 • 3:05pm | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruský nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] mieru [[Dmitrij Muratov]] oznámil, že noviny ''[[Novaja gazeta]]'' vydajú svoje budúce číslo v [[ukrajinčina|ukrajinčine]] aj [[ruština|ruštine]]. Muratov, novinár [[Michail Zygar]], režisér [[Vladimir Mirzojev]] a ďalší podpísali dokument, v ktorom vyhlásili, že Ukrajina nie je pre Rusko hrozbou, a vyzvali ruských občanov, aby odsúdili vojnu. Elena Černěnková, novinárka denníka [[Kommersant]], rozšírila kritický otvorený list, ktorý podpísalo 170 novinárov a akademikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Propaganda, confusion, and an assault on press freedom as Russia attacks Ukraine | url = https://www.cjr.org/the_media_today/propaganda-confusion-and-an-assault-on-press-freedom-as-russia-attacks-ukraine.php | vydavateľ = cjr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek zatýkaniu pokračovali sporadické protesty proti vojne aj naďalej. V sobotu 2. apríla sa konali protesty v štrnástich ruských mestách. Aktivisti uviedli, že protestujú proti kolapsu ekonomiky, proti prezidentovi Vladimírovi Putinovi a za oslobodenie kritika [[Moskovský kremeľ|Kremľa]] [[Alexej Anatolievič Navaľnyj|Alexeja Navaľného]]. Ľudia však mali strach protestovať aktívnejšie, zostávali postávať len roztrúsene a pozorovali situáciu. Napriek tejto forme protestu bolo zadržaných najmenej 176 ľudí. Demonštranti v Rusku riskujú pokuty a možné tresty odňatia slobody už len tým, že vyjdú do ulíc na pacifistickú akciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na protestoch proti vojne na Ukrajine zadržali v Rusku vyše 170 ľudí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22876185/na-protestoch-proti-vojne-na-ukrajine-zadrzali-v-rusku-vyse-170-ludi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-02 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> === V zahraničí === K proukrajinským protestom došlo na niekoľkých ukrajinských a ruských veľvyslanectvách v zahraničí, okrem iného v [[Arménsko|Arménsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Helix Consulting LLC | odkaz na autora = | titul = «Հայաստանում կան մարդիկ, որոնք դեմ են պատերազմին, Ռուսաստանի կայսերապաշտ քաղաքականությանը». Բողոքի ակցիա՝ ՌԴ դեսպանատան դիմաց | url = https://www.aysor.am/am/news/2022/02/24/%D5%A1%D5%AF%D6%81%D5%AB%D5%A1-%D5%8C%D4%B4-%D5%A4%D5%A5%D5%BD%D5%BA%D5%A1%D5%B6%D5%A1%D5%BF%D5%B8%D6%82%D5%B6/1932562 | vydavateľ = aysor.am | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Azerbajdžan]]e, [[Bulharsko|Bulharsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Караджов | meno = Максим | autor = | odkaz na autora = | titul = На протеста пред руското посолство: Киев покръсти Русия, Киев ще я опее | url = https://www.dnevnik.bg/bulgaria/2022/02/24/4316397_na_protesta_pred_ruskoto_posolstvo_kiev_pokrusti/ | vydavateľ = dnevnik.bg | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Belgicko|Belgicku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = News | meno = Flanders | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian embassy target of Ukrainian anger | url = https://www.vrt.be/vrtnws/en/2022/02/24/russian-embassy-target-of-ukrainian-anger/ | vydavateľ = vrt.be | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Estónsko|Estónsku]], [[Grécko|Grécku]], [[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Holandsko|Holandsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NU.nl | odkaz na autora = | titul = Tientallen demonstranten voor Russische ambassade en op Plein | url = https://www.nu.nl/den-haag/6186109/tientallen-demonstranten-voor-russische-ambassade-en-op-plein.html | vydavateľ = nu.nl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Japonsko|Japonsku]], [[Nemecko|Nemecku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Deutsche Welle (www.dw.com) | odkaz na autora = | titul = Ukraine-Russia conflict: Protests in Berlin | url = https://www.dw.com/en/ukraine-russia-conflict-protests-in-berlin/g-60885890 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Írsko|Írsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTÉ News | odkaz na autora = | titul = 'This is a tragedy' - Ukrainians protest outside Dáil, Russian embassy | url = https://www.rte.ie/news/2022/0224/1282754-ukrainians-protests/ | vydavateľ = rte.ie | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> na [[Island]]e,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Másson | meno = Snorri | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikil­vægt að undir­búa mót­töku fólks frá Úkraínu | url = https://www.visir.is/g/20222227209d | vydavateľ = visir.is | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> v [[Kanada|Kanade]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian-Canadians rally outside embassy in Ottawa ahead of Russian invasion | url = https://ottawa.ctvnews.ca/ukrainian-canadians-rally-outside-embassy-in-ottawa-ahead-of-russian-invasion-1.5794015 | vydavateľ = ottawa.ctvnews.ca | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Kazachstan]]e,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Заңғар ОМАР | odkaz na autora = | titul = Полиция Ресейдің Алматыдағы консулдығы алдында наразылық өткізген белсенділерді ұстап әкетті | url = https://www.azattyq.org/a/31720090.html | vydavateľ = azattyq.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Maďarsko|Maďarsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dóra | meno = Csatári Flóra | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Balázs | meno2 = Bozzay | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Márki-Zay Péter békéért imádkozott többezer tüntetővel az orosz követség előtt | url = https://telex.hu/belfold/2022/02/24/ellenzeki-tuntetes-orosz-ukran-haboru | vydavateľ = telex.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Moldavsko|Moldavsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jurnal.md | odkaz na autora = | titul = Protest la Ambasada Federației Ruse din Chișinău: „Kremlin, oprește-te!” | url = https://www.jurnal.md/ro/news/ef290524822b5b15/protest-la-ambasada-federatiei-ruse-din-chisinau-kremlin-opreste-te.html | vydavateľ = jurnal.md | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Nórsko|Nórsku]], [[Portugalsko|Portugalsku]], [[Rumunsko|Rumunsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bian | meno = Nicolae | autor = | odkaz na autora = | titul = Profesorul de istorie Marcel Bartic protestează în fața Ambasadei Rusiei din București în semn de solidaritate cu Ucraina/ A fost amendat de jandarmerie pentru protest neautorizat | url = https://www.g4media.ro/profesorul-de-istorie-marcel-bartic-a-protestat-in-fata-ambasadei-rusiei-din-bucurstii-in-semn-de-solidaritate-cu-ucraina-a-fost-amendat-de-jandarmerie-pentru-protest-neautorizat.html | vydavateľ = g4media.ro | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Taliansko|Taliansku]], [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Demonstrators protest outside Russian Embassy in Washington after Russia invades Ukraine | url = https://www.cbsnews.com/news/demonstrators-russian-embassy-washington-after-russia-ukraine-invasion/ | vydavateľ = cbsnews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> a vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hundreds protest outside Downing Street to demand tougher sanctions on Russia after invasion of Ukraine | url = https://www.bigissue.com/news/activism/protesters-to-gather-outside-downing-street-to-demand-tougher-russia-sanctions/ | vydavateľ = bigissue.com | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na [[Slovensko|Slovensku]] sa protesty uskutočnili v [[Bratislava|Bratislave]] na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]], v [[Košice|Košiciach]] a [[Prešov]]e. V [[Česko|Česku]] sa konal protest v [[Praha|Prahe]] na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vrábeľ| meno = Jaroslav| autor =| odkaz na autora =| titul = V Košiciach a Prešove sa konajú protesty voči ruskej agresii na Ukrajine| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://korzar.sme.sk/c/22848449/v-kosiciach-a-presove-sa-konaju-protesty-voci-ruskej-agresii-na-ukrajine.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2022-02-24| dátum prístupu = 2022-02-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Thousands gather to support Ukraine in central Prague | url = https://english.radio.cz/thousands-gather-support-ukraine-central-prague-8743026 | vydavateľ = english.radio.cz | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = České noviny | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/na-vaclavskem-namesti-lide-demonstruji-proti-ruske-invazi/2166759 | vydavateľ = ceskenoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> V sobotu 26. februára v [[Helsinki|Helsinkách]] do ulíc vyšlo „vyše 10 tisíc ľudí“. V [[Estónsko|Estónsku]] protestovalo „niekoľko tisíc“ ľudí. Mohlo by však ísť o najväčšie protesty „v tejto krajine vôbec“.<ref name="dennikn-he-ee">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vo viacerých svetových mestách sa dnes opäť | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741379/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> == Počiatok krízy == === Rok 2014 === Bývalý poradca pre národnú bezpečnosť USA a vtedajší štátny tajomník (ministerstva zahraničných vecí) [[Henry Kissinger]], analyzoval tieto vzťahy na samom začiatku [[Krym (republika)|krymskej krízy]] v marci 2014 takto: {{Citát|Testom politiky je, ako to skončí, nie ako to začne.. (...) ...Ukrajinská otázka sa príliš často formuluje ako stret (dvoch možností): či sa Ukrajina pripojí k Východu alebo k Západu. Ak však má Ukrajina prežiť a prosperovať, nesmie byť základňou jednej z týchto strán proti druhej – mala by byť mostom medzi nimi... Rusko musí uznať, že snaha vnútiť Ukrajine štatút svojho satelitu, a tým opäť posunúť hranice Ruska, by odsúdila Moskvu na opakovanie samonapĺňajúcich sa cyklov vzájomného napätia s Európou a Spojenými štátmi. Západ musí pochopiť, že Ukrajina nikdy nemôže byť pre Rusko len cudzou krajinou. Ruské dejiny sa začali v takzvanej Kyjevskej Rusi. Tam vzniklo ruské náboženstvo... Ukrajina je súčasťou Ruska už celé stáročia a ich dejiny sa prelínajú... Niekoľko najdôležitejších bitiek za slobodu Ruska, počnúc bitkou pri Poltave v roku 1709, sa odohralo na ukrajinskej pôde. Čiernomorská flotila – prostriedok, ktorým Rusko vysiela svoju moc do Stredozemného mora – sídli v Sevastopole na Kryme na základe dlhodobého prenájmu... (...) * Západ a Rusko sa týmito zásadami neriadia a situáciu zhoršujú... * Pre Západ démonizácia Vladimíra Putina nie je politikou, ale alibi pre jej neprítomnosť... * Európska únia musí uznať, že jej byrokratická nečinnosť a podriadenosť strategického prvku domácej politike pri vyjednávaní vzťahu Ukrajiny k Európe prispeli k premene rokovaní na krízu... * Múdri ukrajinskí lídri by sa rozhodli pre politiku zmierenia medzi rôznymi časťami svojej krajiny. V medzinárodnom meradle by mali zaujať postoj porovnateľný s tým vo Fínsku. * Ak sa nedosiahne nejaké riešenie (kompatibilné s hodnotami a bezpečnostnými záujmami všetkých strán), posun ku konfrontácii sa urýchli. Čas na to príde už čoskoro...|[[Henry Kissinger]], marec, 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Henry Kissinger: Ak chcete vyriešiť ukrajinskú krízu, začnite od konca | url = https://www.washingtonpost.com/opinions/henry-kissinger-to-settle-the-ukraine-crisis-start-at-the-end/2014/03/05/46dad868-a496-11e3-8466-d34c451760b9_story.html | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = 2014-03-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-06 | miesto = | jazyk = en}}</ref> }} === Očakávané ciele agresora (marec, 2022) === {{Citát|Putin dnes potrebuje zanechať historickú stopu, pretože všetko ostatné už urobil... (...) Rusko chce dosiahnuť cieľ, ktorý bude schopné prezentovať ruskému obyvateľstvu ako víťazstvo... Ide napríklad o scenár, v ktorom by Rusi zabrali Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť Ukrajiny... to by bolo na úkor morálneho i osobného pohľadu...|[[Daniel Zmeko]], marec, 2022<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mrvová | meno = Iva | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf slovenskej armády | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/100610/putin-dnes-potrebuje-zanechat-historicku-stopu-pretoze-vsetko-ostatne-uz-urobil? | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-07 }}</ref>}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * agentúrny prehľad: ** [https://www.teraz.sk/zahranicie/online-rusko-zautocilo-na-ukrajinu-d/615019-clanok.html TASR] ** [https://svet.sme.sk/t/9091/ukrajinsky-spravodaj?ref=msmw-vojna SME] ** [https://dennikn.sk/tema/konflikt-na-ukrajine/ Denník N] ** [https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/online-valka-na-ukrajine-rusko-zahajilo-invazi-idnes-cz.B1007797 iDNES] {{ces icon}} ** [https://www.washingtonpost.com/world/ukraine-russia/ Washington Post] {{eng icon}} [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:2022 na Ukrajine]] [[Kategória:2022 v Rusku]] f49nge6s7hn56o0qctx66dokeml5r29 BM-21 Grad 0 677746 7416903 7326982 2022-07-29T07:22:50Z Pelex 2483 fix wikitext text/x-wiki {{Infobox Bojové vozidlo | názov = BM-21 Grad | obrázok = Russian BM-21 Grad in Saint Petersburg.JPG | titulok = Ruský BM-21 Grad na podvozku Ural-4320 v Sankt Peterburgu pred prehliadkou Víťazstva (2009). | posádka = 3 | dĺžka = 7350 m mm | šírka = 2400 mm | výška = 3090 mm | hmotnosť = 13,7 t | pancier = | hl. zbraň = odpaľovacie zariadenie 122 mm rakiet | sek. zbrane = | motor = Benzínový V-8 Ural-375 | sila motora = 130 kW (180 k) | odpruženie = listové perá | max. rýchlosť = 75 km/h (na ceste) | vh_pomer = | dojazd = 450 km (po ceste) | priechodnosť = }} '''BM-21 Grad''' alebo '''RSZO Grad''' (po rusky РСЗО Град) alebo '''9К51''' je sovietsky a neskôr ruský viachlavňový salvový [[raketomet]] kalibru 122 mm na podvozku [[Nákladný automobil|nákladného automobilu]], spravidla [[Ural-375D]] (6×6) a neskoršie verzie na podvozku [[Ural-4320]]. Pri paľbe využíva rakety [[M-21]]. Rôzne verzie nesú 12 (9P125 Grad-V), 38 (9P138 Grad-1) alebo 40 ks rakiet (9К51 Grad).<ref name=Tucker>{{Citácia knihy | priezvisko = Tucker-Jones | meno = Anthony | autor = | odkaz na autora = | titul = Soviet Cold War Weaponry (Aircraft, Warships and Missiles) | vydanie = | vydavateľ = Pen and Sword | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 160 | url = | isbn = 978-1-4738-2361-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Označenie RSZO Grad, reaktivnaja sistema zaľpovogo ogňa - znamená reaktívny systém salvovej paľby, salvový raketomet, v anglicky hovoriacich krajinách sú obdobné zbraňové systémy označované [[Multi Launch Rocket System]] (skr. MLRS). ''Grad'' znamená po rusky [[Krupobitie|krupobitie]]. == Určenie == Raketomet BM-21 je určený na ničenie živej sily protivníka v otvorenom priestore alebo krytí; nepancierovaných vozidiel a [[obrnený transportér|obrnených transportérov]] v oblasti sústredenia; nepriateľského [[Delostrelectvo|delostrelectva]], veliteľských stanovíšť a iných cieľov a ďalších úloh v rôznych bojových podmienkach. Vzhľadom na počet rakiet, ktoré je každé vozidlo schopné rýchlo vystreliť na nepriateľský cieľ, a ich rozptyl je efektívny, najmä na kratšie vzdialenosti. Jeden [[Prápor (vojenská jednotka)|prápor]] osemnástich odpaľovacích zariadení je schopný vystreliť jednou salvou 720 rakiet. Systém má nižšiu presnosť ako konvenčné hlavňové [[delostrelectvo]] a nemožno ho použiť v situáciách, ktoré vyžadujú veľkú presnosť. Spolieha sa na veľký počet [[Črepina|črepín]], ktoré sa rozptýlia po oblasti pri určitej miere zásahov na konkrétne ciele. Napriek tomu je BM-21 považovaný za účinnú zbraň, najmä kvôli krátkej dobe medzi výstrelom a dopadom celej salvy. BM-21 môže byť pripravený na presun za dve minúty, čo môže byť potrebné pri úlohe umlčovania nepriateľských delostreleckých [[Batéria (delostrelectvo)|batérií]]. Opätovné nabíjanie sa vykonáva ručne a trvá približne 10 - 15 minút, čo je považované za hlavnú nevýhodu systému.<ref name=Tucker/> == Rakety == Raketomet štandardne používa 2,87 m dlhé rakety [[M-21]] kalibru 122 mm vážiace okolo 46 kg, ktoré sú stabilizované rotáciou a stabiliátormi (krídelkami). Rakety môžu byť vybavené vysoko výbušnými, zápalnými alebo chemickými hlavicami a štandardne dosahujú dostrel 20 km. Novšie vysokovýbušné a mínovacie rakety (používané na vynášanie protipechotných alebo protitankových [[Mína (výbušná nálož)|mín]]) majú dosah 30 km a viac. Hlavice vážia približne 20 kilogramov, v závislosti od typu. Vypálené môžu byť salvou, striedavo alebo jednotlivo. == Vznik a vývoj == Vývoj raketometu sa začal v roku 1959 vo výskumnom ústave NII-147 v meste [[Tula (Rusko)|Tula]]. Vývojom vozidla, ktoré bolo nosičom raketometu bola poverená špeciálna konštrukčná kancelária SKB-203.<ref>Tichonov, S.G., 2010: Oboronnye predprijatia SSSR v Rossii / Оборонные предприятия СССР и России. Diel 1, 608 s.</ref> Skonštruovaný bol v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] a verejnosti bol prvýkrát predstavený roku 1964. Nahradil staršiu konštrukciu raketometov [[BM-14]], ktoré sú následníkom legendárneho systému BM-8 a BM-13 [[Kaťuša (raketomet)|Kaťuša]], zavedeného a používaného počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. == Výroba a nasadenie == BM-21 Grad bol zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] vyvážaný do mnohých krajín sveta. Vznikalo rad rôznych obmien a variantov. Raketomety sa v rôznych verziách vyrábali licenčne aj v zahraničí. Okrem toho vznikli v [[Česko-Slovensko|Československu]] (napr. [[RM-70]]), [[Poľsko|Poľsku]] a [[Rumunsko|Rumunsku]] verzie, ktorých odpaľovacie zariadenie bolo umiestnené na vozidlách tamojšej produkcie. Stroje Grad boli po prvý krát nasadené v reálnych bojoch počas [[Čínsko-sovietske konflikty (1969)|čínsko-sovietskeho konfliktu]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=BM-21 Grad}} [[Kategória:Raketomety]] jrv4twx5bv8xr61jsin41k281qwz87t Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2022 4 678268 7416954 7395900 2022-07-29T08:57:59Z Jetam2 30982 archív wikitext text/x-wiki == Dobrovoľníčenie na Wikimánii 2022 == Ahojte! Dávam do pozornosti možnosť dobrovoľníčiť na Wikimánii 2022. Prihlášku treba poslať do 9. januára (nedeľa). Viac info na [[:meta:Wikimania_2022/Volunteer|mete]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:55, 6. január 2022 (UTC) == #1Lib1Ref == Ahojte! Upozorňujem na kampaň [[:meta:The Wikipedia Library/1Lib1Ref|#1Lib1Ref]], ktorá začne 15. januára. Ide kampaň o pridávanie referencií do článkov. Primárne je určená knihovníčkam a knihovníkom, ale zúčastniť sa môže každý.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:41, 6. január 2022 (UTC) == Průzkum přání komunity 2022 == [[File:Community Wishlist Survey Lamp.svg|right|200px]] Začal '''[[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey 2022|Průzkum přání komunity 2022]]'''! V tomto průzkumu se mohou komunity editorů dohodnout, na čem bude tým [[m:Special:MyLanguage/Community Tech|Community Tech]] pracovat během příštího roku. Neváhejte přidat svůj nápad nejpozději do '''23. ledna''', případně připomínkovat a vylepšit návrhy ostatních editorů. Komunity budou o návrzích hlasovat od 28. ledna do 11. února. Tým Community Tech se soustředí na nástroje pro zkušené editory projektů Wikimedia. Svůj návrh můžete sepsat v libovolném jazyce, my jej přeložíme. Děkujeme a těšíme se na vaše návrhy! [[User:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[User talk:SGrabarczuk (WMF)|talk]]) 20:09, 10. január 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Other_TOP20/cs&oldid=22381342 --> == Feminism and Folklore 2022 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {{int:please-translate}} Greetings! You are invited to participate in '''[[:m:Feminism and Folklore 2022|Feminism and Folklore 2022]]''' writing competion. This year Feminism and Folklore will focus on feminism, women biographies and gender-focused topics for the project in league with Wiki Loves Folklore gender gap focus with folk culture theme on Wikipedia. You can help us in enriching the folklore documentation on Wikipedia from your region by creating or improving articles focused on folklore around the world, including, but not limited to folk festivals, folk dances, folk music, women and queer personalities in folklore, folk culture (folk artists, folk dancers, folk singers, folk musicians, folk game athletes, women in mythology, women warriors in folklore, witches and witch hunting, fairy tales and more. You can contribute to new articles or translate from the list of suggested articles [[:m:Feminism and Folklore 2022/List of Articles|here]]. You can also support us in organizing the contest on your local Wikipedia by signing up your community to participate in this project and also translating the [[m:Feminism and Folklore 2022|project page]] and help us spread the word in your native language. Learn more about the contest and prizes from our project page. Feel free to contact us on our [[:m:Talk:Feminism and Folklore 2022|talk page]] or via Email if you need any assistance... Thank you. '''Feminism and Folklore Team''', [[User:Tiven2240|Tiven2240]] --05:49, 11. január 2022 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/wlf&oldid=22574381 --> == Akceptovanie kryptomien WMF == Ahojte! Na Mete prebieha [[:meta:Requests for comment/Stop accepting cryptocurrency donations|žiadosť o komentár]] o akceptovaní kryptomien WMF.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:12, 11. január 2022 (UTC) == AffCom hľadá nové členky/nových členov == Ahojte! AffCom (Komisia pre pridružené organizácie) [[:meta:Affiliations Committee/Candidates/January 2022|hľadá nových členov/nové členky]]. Prihlásiť sa dá do 31. januára 2022 na Mete.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:19, 11. január 2022 (UTC) == Seniori píšu Wikipédiu == Ahojte! Vyskytla sa nám otázk ohľadne slovenskej odnože programu [[:cs:Wikipedie:Senioři píší Wikipedii|Senioři píší Wikipedii]]. Máte k tomu nejaké komenátáre? Alebo priamo záujem sa na tom s WMSK prípade podieľať? Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:19, 13. január 2022 (UTC) :Podľa mňa by to bolo veľmi prospešné. Možnosť získať nových prispievateľov. Ja bohužiaľ teraz nemám veľmi čas. Ak to robia naši českí kolegovia, prúměrný slovenský dúchodce by sa vedel aj cez nich realizovať (podľa možnosti na našej wikipedii).--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 10:25, 13. január 2022 (UTC) ::{{Re|Pelex}} Vďaka za reakciu. Vedel, ale bolo by ideálnejšie keby prispieval k nám než k nim :) S českou kolegyňou som v kontakte.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:09, 13. január 2022 (UTC) == Výzva k podávání připomínek k volbám do správní rady je nyní otevřena == <section begin="announcement-content" />:''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Board of Trustees/Call for feedback: Board of Trustees elections/Call for Feedback about the Board of Trustees elections is now open/Short|Tuto zprávu můžete najít přeloženou do dalších jazyků na Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Board of Trustees/Call for feedback: Board of Trustees elections/Call for Feedback about the Board of Trustees elections is now open/Short|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation Board of Trustees/Call for feedback: Board of Trustees elections/Call for Feedback about the Board of Trustees elections is now open/Short}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Výzva ke zpětné vazbě: Volby do správní rady jsou nyní otevřeny a budou ukončeny 7. února 2022. Tým pro strategii a řízení hnutí se v této výzvě ke zpětné vazbě snaží o jiný přístup. Tento přístup zahrnuje zpětnou vazbu od komunity z roku 2021. Místo toho, aby výzva začínala návrhy, je formulována na základě klíčových otázek, formulovaných Správní radou. Ty vzešly ze zpětné vazby k volbám do Správní rady v roce 2021. Záměrem je podnítit o těchto klíčových otázkách společnou konverzaci a na jejich základě společnou tvorbu návrhů. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Board of Trustees/Call for feedback: Board of Trustees elections|Připojte se ke konverzaci.]] Ať se daří, Tým Strategie a řízení hnutí<section end="announcement-content" /> [[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 14:35, 13. január 2022 (UTC) == Obraťte se na tým Community Tech == [[File:Community Wishlist Survey Lamp.svg|150px|right]] {{int:Hello}} My, tým pracující na [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey|Průzkumu přání komunity]], bychom vás rádi pozvali na online setkání. Uskuteční se [https://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?iso=20220119T1800 '''{{#time:j. xg|2022-01-19}} ({{#time:l|2022-01-19}}) ve {{#time:H:i e|18:00|cs|1}}'''] na Zoomu a bude trvat hodinu. [https://wikimedia.zoom.us/j/85804347114 '''Připojte se kliknutím sem''']. Na tento externí systém se nevztahují [[foundation:Privacy_policy|Zásady ochrany osobních údajů WMF]]. '''Agenda''' * Přineste koncepty svých návrhů a promluvte si s členem týmu Community Tech o svých dotazech, jak návrh vylepšit. '''Formát''' Setkání nebude nahráváno ani streamováno. Zápisky (bez uvedení autora) budou pořízeny a zveřejněny na Meta-Wiki. Můžeme vám odpovědět na otázky položené v angličtině, francouzštině, polštině, španělštině a němčině. Pokud chcete položit otázky předem, přidejte je [[m:Talk:Community Wishlist Survey|na diskusní stránku ankety Seznam přání komunity]] nebo pošlete na sgrabarczuk@wikimedia.org. Tuto schůzku bude pořádat [[m:Special:MyLanguage/User:NRodriguez (WMF)|Natalia Rodriguez]] (vedoucí týmu [[m:Special:MyLanguage/Community Tech|Community Tech]]). '''Odkaz na pozvánku''' * [https://wikimedia.zoom.us/j/85804347114 Připojte se online] * Meeting ID: <span dir=ltr>85804347114</span> * [https://wikimedia.zoom.us/u/keu6UeRT0T Vytočit podle umístění] Těšíme se, že se uvidíme! [[User:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[User talk:SGrabarczuk (WMF)|talk]]) 01:47, 18. január 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Other_TOP20/cs&oldid=22381342 --> == Zápisky Maryany Iskander == Ahojte! Nová riaditeľky Wikimedia Foundation, Maryana Iskander, zverejnila zápisky, reakcie, úvahy atď. zo svojej „načúvacej cesty“ (listening tour) po rôznych komunitách (bola aj na CEE stretnutí). Dostupné [[:meta:Wikimedia Foundation Chief Executive Officer/Maryana’s Listening Tour|na mete]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:45, 18. január 2022 (UTC) == Conversation with WMF Trustees == Ahojte! 17. februára 2022 bude možné zoznámiť sa s trustees WMF, čiže členmi Správnej rady Nadácie. Informácie sú na [[:meta:Wikimedia Foundation Community Affairs Committee/2022-02-17 Conversation with Trustees|mete]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:19, 21. január 2022 (UTC) == The Wikipedia Library == Ahojte! Dostalo sa ku mne, že je k dispozícii The Wikipedia Library, čiže prístup k niektorým zdrojom pre overených redaktorov Wikipédie (pravdepodobne aj iných projektov). Ešte som ju nevyskúšal, ale tu je [https://wikipedialibrary.wmflabs.org link].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:57, 28. január 2022 (UTC) : Menil sa systém, že kto už bude spĺňať podmienky pre používanie The Wikipedia Library, tak mu príde notifikácia. Predtým o The Wikipedia Library nevedel, pokiaľ sám jednotlivec nečítal/nenašiel/neskúsil. ✍️ [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 15:05, 28. január 2022 (UTC) :{{Ping|Jetam2}}Dík za upozornenie. To by sa hodilo najmä tým redaktorom, ktorý chcú tvoriť ale nemajú dosť kvalitný materiál. Bolo by dobré im to nejak potom odporučiť alebo nejak viac zviditeľniť.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 16:20, 28. január 2022 (UTC) : [[:phabricator:T132084]] ✍️ [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 17:04, 3. február 2022 (UTC) Upozorňuji, že jsme s několika kolegy kdysi založili Google Disk s literaturou wikipedia.kniznica. Přístup mohu poskytnout. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 18:44, 3. február 2022 (UTC) : OJJ, bolo by to fajn, mať pestrejšie zdroje do článkov. Dík.--[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 18:47, 3. február 2022 (UTC) == Movement Strategy and Governance News – Issue 5 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="ucoc-newsletter"/> :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/5/Global message|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Movement Strategy and Governance/Newsletter/5/Global message}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' <span style="font-size:200%;">'''Movement Strategy and Governance News'''</span><br> <span style="font-size:120%; color:#404040;">'''Issue 5, January 2022'''</span><span style="font-size:120%; float:right;">[[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/5|'''Read the full newsletter''']]</span> ---- Welcome to the fifth issue of Movement Strategy and Governance News (formerly known as Universal Code of Conduct News)! This revamped newsletter distributes relevant news and events about the Movement Charter, Universal Code of Conduct, Movement Strategy Implementation grants, Board elections and other relevant MSG topics. This Newsletter will be distributed quarterly, while more frequent Updates will also be delivered weekly or bi-weekly to subscribers. Please remember to subscribe [[:m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/MSG Newsletter Subscription|here]] if you would like to receive these updates. <div style="margin-top:3px; padding:10px 10px 10px 20px; background:#fffff; border:2px solid #808080; border-radius:4px; font-size:100%;"> *'''Call for Feedback about the Board elections''' - We invite you to give your feedback on the upcoming WMF Board of Trustees election. This call for feedback went live on 10th January 2022 and will be concluded on 16th February 2022. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/5#Call for Feedback about the Board elections|continue reading]]) *'''Universal Code of Conduct Ratification''' - In 2021, the WMF asked communities about how to enforce the Universal Code of Conduct policy text. The revised draft of the enforcement guidelines should be ready for community vote in March. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/5#Universal Code of Conduct Ratification|continue reading]]) *'''Movement Strategy Implementation Grants''' - As we continue to review several interesting proposals, we encourage and welcome more proposals and ideas that target a specific initiative from the Movement Strategy recommendations. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/5#Movement Strategy Implementation Grants|continue reading]]) *'''The New Direction for the Newsletter''' - As the UCoC Newsletter transitions into MSG Newsletter, join the facilitation team in envisioning and deciding on the new directions for this newsletter. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/5#The New Direction for the Newsletter|continue reading]]) *'''Diff Blogs''' - Check out the most recent publications about MSG on Wikimedia Diff. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/5#Diff Blogs|continue reading]])</div><section end="ucoc-newsletter"/> </div> [[User:Xeno (WMF)|Xeno (WMF)]] 03:28, 29. január 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Xeno (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Movement_Strategy_and_Governance/Delivery/Wikipedia&oldid=22704115 --> == Updates on the Universal Code of Conduct Enforcement Guidelines Review == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/2022-02-02 Announcement|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/2022-02-02 Announcement|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/2022-02-02 Announcement}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hello everyone, The Wikimedia Foundation Board of Trustees released a [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Board noticeboard/January 2022 - Board of Trustees on Community ratification of enforcement guidelines of UCoC|statement on the ratification process]] for the '''[[m:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines|Universal Code of Conduct (UCoC) Enforcement Guidelines]]'''. The [[m:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]] (UCoC) provides a baseline of acceptable behavior for the entire movement. The UCoC and the Enforcement Guidelines were written by [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Drafting committee|volunteer-staff drafting committees]] following community consultations. The revised guidelines were published 24 January 2022 as a proposed way to apply the policy across the movement. There is a [[m:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Changes|list of changes made]] to the guidelines after the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement draft guidelines review|enforcement draft guidelines review]]. '''Comments about the guidelines can be shared [[m:Talk:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines|on the Enforcement Guidelines talk page on Meta-wiki]].''' To help to understand the guidelines and process, the [[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance|Movement Strategy and Governance]] (MSG) team will be hosting Conversation Hours on 4 February 2022 at 15:00 UTC, 25 February 2022 at 12:00 UTC, and 4 March 2022 at 15:00 UTC. '''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Conversations|Join the conversation hours to speak with the UCoC project team and drafting committee members about the updated guidelines and voting process]].''' The [[m:Universal Code of Conduct/Project#Timeline|timeline is available on Meta-wiki]]. The voting period is March 7 to 21. All eligible voters will have an opportunity to support or oppose the adoption of the Enforcement guidelines, and share why. '''[[m:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Voting|See the voting information page for more details]].''' Many participants from across the movement have provided valuable input in these ongoing conversations. The UCoC and MSG teams want to thank the Drafting Committee and the community members for their contributions to this process. Sincerely, Movement Strategy and Governance<br/> Wikimedia Foundation<section end="announcement-content" /> </div> [[User:Xeno (WMF)|Xeno (WMF)]] 03:55, 4. február 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Xeno (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Movement_Strategy_and_Governance/Delivery/Wikipedia&oldid=22704115 --> == Vizuálne návrhy od Foundation == Ahojte, Foundaton zverejnila [[:meta:Brand/imagery|návrhy vizuálna]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:25, 4. február 2022 (UTC) :{{Re|Dušan Kreheľ}}Nechápem trochu ten preškrt, však som napísal, že ide o návrh. V každom prípade si moju správu mohol doplniť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:55, 5. február 2022 (UTC) :: Prepačte, môj komentár bol ku [[:m:Draft:Wikimedia Brand Guidelines]]. ✍️ [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 17:27, 5. február 2022 (UTC) == The most user pageview in the year 2021 == {| class="wikitable sortable" |+ The most user pageview in the year 2021<br><small>(2022-02-06, Sources: [https://pageviews.toolforge.org/topviews/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&date=2021&excludes= pageviews.toolforge.org] and [https://wikimedia.org/api/rest_v1/ Wikimedia API])</small> !Rank!!count!!Page |-|- |1||390642||[[Slovensko]] |- |2||275204||[[Zoznam okresov na Slovensku]] |- |3||203412||[[Farma (televízna relácia)]] |- |4||190695||[[Mária Terézia]] |- |5||185893||[[Alžbeta II.]] |- |6||177923||[[Druhá svetová vojna]] |- |7||177338||[[Bratislava]] |- |8||172097||[[YouTube]] |- |9||157734||[[Slovenská abeceda]] |- |10||153413||[[Zoznam miest na Slovensku]] |- |11||141553||[[Prvá svetová vojna]] |- |12||135694||[[Miroslav Žbirka]] |- |13||134659||[[Ľudovít Štúr]] |- |14||130117||[[Eduard Heger]] |- |15||124774||[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021]] |- |16||124557||[[Facebook]] |- |17||123045||[[Zoznam štátov podľa počtu obyvateľov]] |- |18||122251||[[Zvieratník]] |- |19||120155||[[Jurij Alexejevič Gagarin]] |- |20||113748||[[Černobyľská havária]] |- |21||104642||[[František (pápež)]] |- |22||104160||[[Spojené štáty]] |- |23||103878||[[Nemecko]] |- |24||99416||[[COVID-19]] |- |25||98452||[[Rusko]] |- |26||98362||[[Slovania]] |- |27||96410||[[Milan Rastislav Štefánik]] |- |28||95512||[[Harry Potter]] |- |29||93858||[[Milan Lasica]] |- |30||93646||[[Švajčiarsko]] |- |31||93551||[[Igor Matovič]] |- |32||91785||[[Milan Lučanský]] |- |33||91501||[[Google]] |- |34||91411||[[Freddie Mercury]] |- |35||90446||[[Ján Pavol II.]] |- |36||88752||[[Cyril a Metod]] |- |37||87447||[[Košice]] |- |38||85793||[[Aspergerov syndróm]] |- |39||85315||[[Okres (Slovensko)]] |- |40||83352||[[Slnečná sústava]] |- |41||82541||[[Zoznam krajov na Slovensku]] |- |42||81592||[[Česko]] |- |43||80944||[[Dominik Dán]] |- |44||80765||[[Petra Vlhová]] |- |45||80446||[[Adolf Hitler]] |- |46||80332||[[Mestské časti Bratislavy]] |- |47||80172||[[Veľká Morava]] |- |48||80099||[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] |- |49||79441||[[Európa]] |- |50||79160||[[Spojené kráľovstvo]] |} [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 16:48, 6. február 2022 (UTC) :{{re|Dušan Kreheľ|s=1}} A aká je presne pridaná hodnota preklápania topviews dát sem do kaviarne? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:21, 6. február 2022 (UTC) ::Podľa mňa celkom zaujímavé, aj keď mohlo byť lepšie sem postnúť link než zoznam. Môže to byť pozvánka vylepšiť často navštevované články. Napríklad o Žbirkovi veľa nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:50, 6. február 2022 (UTC) :::Samozrejme, zo záhadných dôvodov s insitným pokusom o anglický názov sekcie a anglický úvod, hoci pisateľ je Slovák a sme na skwiki. Ja neviem, pripadá mi to ako nekončiaci sa trolling alebo zábava (''"už som sa dlho ničím nepripomenul, toto bude dobré"''). Btw., odkazy na topviews sú jednak v zoznamoch nástrojov, dvak aj v ext.o. v čl. [[Slovenská Wikipédia]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:05, 6. február 2022 (UTC) == Súťaž Ukrajinský mesiac kultúrnej diplomacie 2022 (17. 2. – 17. 3. 2022) == [[Súbor:UEWikipedia.png|x130px|vpravo|link=:meta:Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2022/sk]] {{Hlavný článok|:meta:Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2022/sk|Wikipédia:Ukrajinský mesiac kultúrnej diplomacie 2022}} Rád by som redaktorov upozornil na súťaž [[:meta:Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2022/sk|Ukrajinský mesiac kultúrnej diplomacie 2022]], ktorá sa začne 17. februára (00:01 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]]) a potrvá do 17. marca 2022 (23:59 UTC). Súťaž organizuje [[:meta:Wikimedia Ukraine|Wikimedia Ukrajina]] v spolupráci s Ukrajinským inštitútom ([[:en:Ukrainian Institute|en]], [[:uk:Український інститут|uk]]) a Ministerstvom zahraničných vecí Ukrajiny ([[:en:Ministry of Foreign Affairs (Ukraine)|en]], [[:uk:Міністерство закордонних справ України|uk]]) s cieľom skvalitniť obsah Wikipédie týkajúci sa ukrajinskej kultúry. Spočíva v písaní nových a zlepšovaní už existujúcich článkov na Wikipédii, ako aj položiek na Wikidátach, pričom sa rátajú príspevky na akejkoľvek jazykovej verzii Wikipédie. Účastníci získajú body podľa [[:meta:Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2022/Participants/sk|tohto systému]] a aspoň 30 najaktívnejších získa aj fyzickú [[:meta:Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2022/Prizes/sk|cenu]] – výtlačok knihy ''[https://ui.org.ua/en/ukraine-food-history/ UKRAINE : Food & History]'' vydanej Ukrajinským inštitútom.--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 01:58, 12. február 2022 (UTC) == Wiki Loves Folklore is extended till 15th March == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">{{int:please-translate}} [[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|frameless|180px]] Greetings from Wiki Loves Folklore International Team, We are pleased to inform you that [[:c:Commons:Wiki Loves Folklore|Wiki Loves Folklore]] an international photographic contest on Wikimedia Commons has been extended till the '''15th of March 2022'''. The scope of the contest is focused on folk culture of different regions on categories, such as, but not limited to, folk festivals, folk dances, folk music, folk activities, etc. We would like to have your immense participation in the photographic contest to document your local Folk culture on Wikipedia. You can also help with the [[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2022/Translations|translation]] of project pages and share a word in your local language. Best wishes, '''International Team'''<br /> '''Wiki Loves Folklore''' [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 04:50, 22. február 2022 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Rockpeterson@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=22754428 --> == Coming soon == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> === Several improvements around templates === Hello, from March 9, several improvements around templates will become available on your wiki: * Fundamental improvements of the [[Mw:Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User guide#Editing templates|VisualEditor template dialog]] ([[m:WMDE Technical Wishes/VisualEditor template dialog improvements|1]], [[m:WMDE Technical Wishes/Removing a template from a page using the VisualEditor|2]]), * Improvements to make it easier to put a template on a page ([[m:WMDE Technical Wishes/Finding and inserting templates|3]]) (for the template dialogs in [[Mw:Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User guide#Editing templates|VisualEditor]], [[Mw:Special:MyLanguage/Extension:WikiEditor#/media/File:VectorEditorBasic-en.png|2010 Wikitext]] and [[Mw:Special:MyLanguage/2017 wikitext editor|New Wikitext Mode]]), * and improvements in the syntax highlighting extension [[Mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror]] ([[m:WMDE Technical Wishes/Improved Color Scheme of Syntax Highlighting|4]], [[m:WMDE Technical Wishes/Bracket Matching|5]]) (which is available on wikis with writing direction left-to-right). All these changes are part of the “[[m:WMDE Technical Wishes/Templates|Templates]]” project by [[m:WMDE Technical Wishes|WMDE Technical Wishes]]. We hope they will help you in your work, and we would love to hear your feedback on the talk pages of these projects. </div> - [[m:User:Johanna Strodt (WMDE)|Johanna Strodt (WMDE)]] 12:38, 28. február 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johanna Strodt (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=WMDE_Technical_Wishes/Technical_Wishes_News_list_all_village_pumps&oldid=22907463 --> == Pomoc Ukrajine (ale aj utláčaným Rusom) v súvislosti s vojnou na Ukrajine == Chcel by som dať do pozornosti '''[[:meta:2022 Russian invasion of Ukraine/sk|túto centrálnu stránku]]''' na Meta-Wiki, ktorú vytvorila Wikimedia Foundation s cieľom prehľadne informovať o prebiehajúcich iniciatívach v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Nižšie uvádzam rozpis aktivít, ktoré začalo vyvíjať wikimedické hnutie a kde veľmi privítam účasť našej wikipedickej komunity. ;WikiProjekt Vojna na Ukrajine [[Wikipédia:WikiProjekt Vojna na Ukrajine|Wikiprojekt Vojna na Ukrajine]] bol založený po vzore [[Wikipédia:WikiProjekt COVID-19|wikiprojektu o covide]], pričom i na koordináciu práce na článkoch o [[Ruská invázia na Ukrajinu|aktuálne prebiehajúcej invázii]] a s tým súvisiacich témach. Cieľom je samozrejme pridávať aktuálne [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedické]] informácie založené na [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojoch]] a podávané z [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestranného uhla pohľadu]]. Myslím, že vzhľadom na prebiehajúce dezinformačné kampane a na „[[:en:Fog of war|vojnovú hmlu]]“ je to nanajvýš potrebný a šľachetný cieľ. V prípade záujmu je možné redaktorom zúčastneným na tomto projekte vybaviť bezplatný prístup k obsahu slovenských médií, za ktorý je za iných okolností potrebné platiť. (Zároveň upozorňujem na projekt [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/ The Wikipedia Library], prostredníctvom ktorého možno bezplatne získať prístup k množstvu kvalitných databáz a zdrojov, napr. aj k renomovanému časopisu o medzinárodnej politike ''[[:en:Foreign Affairs|Foreign Affairs]]''.) ;Ukrajinský mesiac kultúrnej diplomacie 2022 Naďalej prebieha súťaž v písaní článkov a prispievaní do Wikidát [[Wikipédia:Ukrajinský mesiac kultúrnej diplomacie 2022|Ukrajinský mesiac kultúrnej diplomacie 2022]] ([[:meta:Ukrajinský mesiac kultúrnej diplomacie 2022/sk|stránka]] na Meta-Wiki). Súťaž organizujú naši kolegovia z Wikimedie Ukrajina. Odporúčam zapojiť sa, hoc len symbolicky. ;Záchrana ukrajinského kultúrneho dedičstva Naprieč wikimedickým hnutím prebieha iniciatíva [[:meta:Saving Ukrainian Cultural Heritage Online|záchrany ukrajinského kultúrneho dedičstva v online priestore]], ktorá si kladie za cieľ zhromaždiť dáta a multimediálny obsah týkajúci sa ukrajinských pamiatok a iných artefaktov kultúrneho dedičstva (bohužiaľ o viaceré z hmotných pamiatok sme už vo vojne prišli). V tomto projekte sa uplatnia aj redaktori so širším technickým zázemím (napr. kvôli web scrappingu). ;Ruskí wikipedisti tiež potrebujú našu pomoc Okrem Ukrajincov sú v ohrození aj členovia ruskej wikimedickej komunity. Na nich síce nedopadajú bomby, no silne opresívny režim im čoraz viac znemožňuje objektívne písať o vojne a s tým súvisiacim dianím. Preto sa ku mne dostala výzva, aby sa ľudia so znalosťou ruštiny podieľali na písaní článkov na [[:ru:Заглавная страница|ruskej Wikipédii]], pretože našim ruským kolegom za takéto niečo môže hroziť dokonca až trestný postih. (Ruskú Wikipédiu zatiaľ režim nezakázal, tak dúfajme, že tomu tak ostane aj naďalej.)--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 21:35, 9. marec 2022 (UTC) K wikiprojektu „Vojna na Ukrajine“. Veľmi krátky časový odstup, absencia akademických zdrojov a skutočnosť, že prvou obeťou vo vojne je pravda, mi zabraňujú veriť, že je tento projekt dobrý nápad. Články čerpajú (prevažne/výhrane?) z novín/agentúr (čo ešte nejaký čas aj bude trvať) a to mi na projekt o téme pride nedostatočné. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:51, 11. marec 2022 (UTC) :{{Re|Vasiľ}} Nie je to tak úplne pravda, že chýbajú akademické zdroje, nakoľko vojna trvá už od roku 2014, tohoročná invázia je skôr len jej vyeskalovanie než nový konflikt, na čo beriem ohľad v skladbe článkov zapojených do toho projektu. Z tohto hľadiska kvalitné aj odborné zdroje existujú (napr. {{Citácia knihy | priezvisko = Galeotti | meno = Mark | odkaz na autora = | titul = Armies of Russia's War in Ukraine | vydanie = 1. | vydavateľ = Osprey Publishing | miesto = Oxford | rok = 2019 | počet strán = 64 | url = https://ospreypublishing.com/armies-of-russia-039-s-war-in-ukraine | isbn = 978-1-4728-3344-0 }}). :Spoľahlivosť informácií je v stave „vojnovej hmly“ samozrejme vždy problém, preto postupne pridávam [[Wikipédia:WikiProjekt Vojna na Ukrajine#Odporúčané zdroje|odporúčané zdroje]] (a aj tie „menej odporúčané“ s dôvetkom, že ich možno použiť orientačne, no nemožno z nich bezvýhradne čerpať). To, že informácia pochádza od média alebo spravodajskej agentúry predsa ešte neznamená, že je nespoľahlivá a aj vedecké monografie alebo štúdie o nedávnych udalostiach využívajú takéto zdroje. Treba brať ohľad na to, že na Wikipédii vždy vieme podať informácie kvázi bezpečnou formuláciou, napr. v článku o invázii [[Ruská invázia na Ukrajinu#Začiatok útoku|píšem]] o začiatku útoku tak, že ten-ktorý zdroj (médium, štátny orgán) hlásil tie-ktoré útoky. :Inak by sme takmer vôbec nemohli písať o aktuálne prebiehajúcich udalostiach.--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 11:27, 11. marec 2022 (UTC) :: Súhlasím s Lišiakom. Informácie treba podávať s odkazom na ich zdroj(e).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:08, 11. marec 2022 (UTC) : Nehnevaj sa Vasiľ ale to je taký postoj ako má jeden nemenovaný politológ a veta: „''a skutočnosť, že prvou obeťou vo vojne je pravda"'' to len potvrdzuje. Chápem tvoju opatrnosť no nevidím v projekte [[Wikipédia:WikiProjekt Vojna na Ukrajine|Vojna na Ukrajine]] nič zlé. Rovnako ako v čase [[Pandémia|pandémie]] vznikol [[Wikipédia:WikiProjekt COVID-19|wikiprojekt Covid 19]] alebo pri iných konfliktoch či už napr. [[:en:2020_Nagorno-Karabakh_war|Vojna o Náhorný Karabach]] etc., kde sa primárne čerpá z aktuálnych informácii novín či článkov. Navyše [[Šablóna:Prebiehajúci vojenský konflikt]] upozorňuje čitateľa na dynamiku a konfliktu a informácie, ktoré nemusia byť pravdivé či overené. Na druhej strane Wikipédia nie je knižná encyklopédia, aby sme sa pridŕžali časovému odstupu. Poskytuje nám možnosť, editovať súčasnú významnú situáciu, ktorú možno postupom času upraviť tak aby sa opierali o kvalitné zdroje.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 11:30, 11. marec 2022 (UTC) ::Súhlasím s Robertom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:08, 11. marec 2022 (UTC) :Veľmi krátky odstup a množstvo zmätočných informácií veľmi sťažujú vytváranie takýchto článkov. Súhrn agentúrnych správ a novinových článkov rozhodne ako zdroje pre heslo do encyklopédie nepostačujú. V takejto podobe je to projekt na wikinoviny, nie sem. Preto ho nepovažujem za užitočný. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:22, 14. marec 2022 (UTC) ::Na väčšinu tých pripomienok sú dostatočné protiargumenty vyššie, tak sa dotknem len dvoch bodov: ::* chronologický záber projektu spadá až do roku 2013 ako je evidentné aj zo [[Wikipédia:WikiProjekt Vojna na Ukrajine#Úlohy|zoznamu článkov na spracovanie]] (navyše možno predpokladať, že väčšina textu bude práve o&nbsp;vývoji od roku 2013, resp. 2014, kedy vojna začala), pričom k&nbsp;tomu už existujú aj monografie či vedecké štúdie, ::* ''Wikinoviny'' sú špecifický projekt, ktorý zhromažďuje vlastné novinárske prejavy (prechádzajúce redakčnou kontrolou), nie číra zbierka aktuálnych udalostí (porovnaj napr. [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|tento článok na ''Wikipédii'']] s&nbsp;[[:Wikinews:Andrej Kiska elected fourth President of the Slovak Republic|týmto článkom na ''Wikinews'']]). Tento názor „ak je to aktuálne, prehoďme to do Wikinovín“, ktorý tu často vídam po diskusiách, plynie z&nbsp;nepochopenia samotnej podstaty toho projektu a&nbsp;je kvalitatívne horší ako tvrdenie, že by sa mali položky rozlišovacích stránok prepisovať do ''Wikislovníka''. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 10:16, 14. marec 2022 (UTC) ::Vidím podstatný rozdiel v tom, že RS články, ktoré časť editorov chce dať na wikislovník, encyklopédie obsahujú. Naproti tomu encyklopédie neobsahujú články, ktoré sú čerpané takmer výhradne z novín/agentúrnych správ. To sa však netýka len tohto projektu, tu sa to ale prejavuje obzvlášť výrazne. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:26, 14. marec 2022 (UTC) :::{{Re|Vasiľ|s=1}} Současná válka má 100+ interwiki... Wikipedie je encyklopedie specifická a jedna z jejich výhod je reakce na aktuální události. Pokud bychom trvali na obsahu běžných encyklopedií, museli bychom smazat tisíce hesel např. ohledně jednotlivých MS v hokeji, ZOH atd. Otázkou ale je, jak se to pojme. Na cswiki se z toho megalomanstvím udělal nejdelší (!) článek projektu (nepočítám seznamy), a to válka trvá teprve 3 týdny... Důrazně si dovolím na tento problém upozornit i tady, aby článek nešel podobným směrem. Pozoruju také, že s postupujícím časem se podobná hesla stávají disproporční. U covidu si pamatuji to nadšení, když na cswiki zpočátku dělali i tabulky jednotlivých nakažených (i kde to chytli!). Na druhou stranu, když už pandemie vesměs opadla (resp. nezavíraly se školy, okresy), promítlo se to i do aktualizací. Pro encyklopedii je nicméně podstatné oboje, jak velké epidemie, tak náledný útlum... Takže pozor na to i v případě války, abychom teď nevybudovali megaheslo s podrobnostmi, které za padesát let nikoho nebudou zajímat, ale nějaké pozdější fáze konfliktu už zde třeba vlivem nezájmu nedali. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 11:06, 14. marec 2022 (UTC) ::::Stotožňujem sa s&nbsp;upozornením na potrebu udržať proporčnosť článku a&nbsp;relevantnosť podávaných informácií. Tento motív bol napokon jednou z&nbsp;pohnútok na vytvorenie projektu, nech to nie je tak „živelné“ (napr. [[Ruská invázia na Ukrajinu#Chronológia udalostí|toto]] si vyžaduje prečistenie aj v&nbsp;prípade, že sa to presunie do [[Časová os ruskej invázie na Ukrajine|samostatného článku]]). <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 11:19, 14. marec 2022 (UTC) ::::Dtto. sa deje aj tu – najprv vždy tony marginálnych drobností, neskôr takmer nič. Celé články k takýmto udalostiam by bolo po určitom čase potrebné komplet prepracovať – nahradiť tie agentúrne vtákoviny normálnym výkladom podľa s odstupom času spravidla už dostupných serióznejších zdrojov; prípadne presunúť ich do nejakej samostatnej stránky s časovou osou (kde ale tiež nepatrí každý TV výrok a „medzinárodná reakcia“ 128. krajiny na druhej strane sveta), do toho sa už ale spravidla nikomu (kompetentnénmu) nechce, takže to bežne zostáva presne v takomto insitnom disproporčnom stave. Z tohoto dôvodu som tiež na pochybách, či tento prístup (ktorému aj v prípade ruskej agresie voči UA prenechávame voľný priebeh) nie je až priveľmi naivný na encyklopédiu, tzn., či by sme to nemali už v zárodku tvrdo redukovať. Problém je aj to, že neviem či tu (okrem snáď Pelexa; možno niekoho prehliadam) sú redaktori, schopní písať netriviálnejšie články o vojenských konfliktoch a vojenstve celkovo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:43, 14. marec 2022 (UTC) == Universal Code of Conduct Enforcement guidelines ratification voting open from 7 to 21 March 2022 == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Vote|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Vote|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Vote}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hello everyone, The ratification voting process for the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines|revised enforcement guidelines]] of the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]] (UCoC) is now open! '''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Voting|Voting commenced on SecurePoll]]''' on 7 March 2022 and will conclude on 21 March 2022. Please [[m:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Voter information|read more on the voter information and eligibility details]]. The Universal Code of Conduct (UCoC) provides a baseline of acceptable behavior for the entire movement. The revised enforcement guidelines were published 24 January 2022 as a proposed way to apply the policy across the movement. You can [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Project|read more about the UCoC project]]. You can also comment on Meta-wiki talk pages in any language. You may also contact the team by email: ucocproject[[File:At sign.svg|16x16px|link=|(_AT_)]]wikimedia.org Sincerely, Movement Strategy and Governance Wikimedia Foundation<section end="announcement-content" /> [[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 10:25, 10. marec 2022 (UTC) == Wiki Loves Folklore 2022 ends tomorrow == [[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|frameless|180px]] International photographic contest [[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2022| Wiki Loves Folklore 2022]] ends on 15th March 2022 23:59:59 UTC. This is the last chance of the year to upload images about local folk culture, festival, cuisine, costume, folklore etc on Wikimedia Commons. Watch out our social media handles for regular updates and declaration of Winners. ([https://www.facebook.com/WikiLovesFolklore/ Facebook] , [https://twitter.com/WikiFolklore Twitter ] , [https://www.instagram.com/wikilovesfolklore/ Instagram]) The writing competition Feminism and Folklore will run till 31st of March 2022 23:59:59 UTC. Write about your local folk tradition, women, folk festivals, folk dances, folk music, folk activities, folk games, folk cuisine, folk wear, folklore, and tradition, including ballads, folktales, fairy tales, legends, traditional song and dance, folk plays, games, seasonal events, calendar customs, folk arts, folk religion, mythology etc. on your local Wikipedia. Check if your [[:m:Feminism and Folklore 2022/Project Page|local Wikipedia is participating]] A special competition called '''Wiki Loves Falles''' is organised in Spain and the world during 15th March 2022 till 15th April 2022 to document local folk culture and [[:en:Falles|Falles]] in Valencia, Spain. Learn more about it on [[:ca:Viquiprojecte:Falles 2022|Catalan Wikipedia project page]]. We look forward for your immense co-operation. Thanks Wiki Loves Folklore international Team [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 14:40, 14. marec 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Rockpeterson@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=22754428 --> == Wikimánia 2022 == Ahojte! Boli zverejnené augustové dátumy [https://diff.wikimedia.org/2022/03/17/save-the-date-and-help-us-create-wikimania-2022/ tohtoročnej Wikimánie]. K dispozícii je aj malý prieskum s návrhmi pre toto globálne podujatie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:27, 18. marec 2022 (UTC) == Leadership Development Working Group == Do 10. apríla 2022 sa dá prihlásiť do [[:meta:Leadership Development Working Group|Leadership Development Working Group]], pracovnej skupiny pre vývoj „leadership-u“ (resp. vodcovstva, ako niektorí prekladajú). Viac informácií je na Mete.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:40, 24. marec 2022 (UTC) == Feminism and Folklore 2022 ends soon == [[File:Feminism and Folklore 2022 logo.svg|right|frameless|250px]] [[:m:Feminism and Folklore 2022|Feminism and Folklore 2022]] which is an international writing contest organized at Wikipedia ends soon that is on <b>31 March 2022 11:59 UTC</b>. This is the last chance of the year to write about feminism, women biographies and gender-focused topics such as <i>folk festivals, folk dances, folk music, folk activities, folk games, folk cuisine, folk wear, fairy tales, folk plays, folk arts, folk religion, mythology, folk artists, folk dancers, folk singers, folk musicians, folk game athletes, women in mythology, women warriors in folklore, witches and witch hunting, fairy tales and more</i> Keep an eye on the project page for declaration of Winners. We look forward for your immense co-operation. Thanks Wiki Loves Folklore international Team [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 14:29, 26. marec 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Rockpeterson@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Rockpeterson/fnf&oldid=23060054 --> == Year user pageviews for skwiki == {| style="text-align:right" class="wikitable sortable" |+ Cumulative user pageviews for skwiki articles in Main space !'''Project'''!!2016!!2017!!2018!!2019!!2020!!2021 |- |Pageviews||130&nbsp;559&nbsp;364||134&nbsp;472&nbsp;088||140&nbsp;098&nbsp;974||158&nbsp;547&nbsp;183||185&nbsp;828&nbsp;419||195&nbsp;143&nbsp;937 |- |'''Pages'''|||214&nbsp;153||223&nbsp;069||226&nbsp;733||231&nbsp;282||234&nbsp;694||238&nbsp;386 |} :<i style="font-size:0.9em">[http://krehel.sk/user_pageviews/ 🔗 Source and more]</i> ✍️ [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 19:05, 23. apríl 2022 (UTC) :{{re|Dušan Kreheľ|s=1}} Po pravde, stále moc nerozumiem týmto ad-hoc trúseným výkrikom na nástenke – je to nejaký clickbait na ťahanie ľudí na tvoju osobnú doménu, kde si trackuješ, koľkí naleteli, alebo o čo ide? Nepoviem, ak by šlo o nejaké exotické metriky alebo sofistikovane agregované pohľady, proste niečo s netriv. pridanou hodnotou, v prípade pageviews aj počtu čl. ale ide o triviálne, štandardne dostupné metriky v oficiálnych štatistikách. Tvoje čísla sa navyše od tých oficiálne agregovaných mierne odchyľujú (~195M za 2021 vs. ~209M podľa [https://stats.wikimedia.org/#/sk.wikipedia.org/reading/total-page-views/normal|bar|2021-01-01~2022-01-01|agent~user|monthly][https://pageviews.wmcloud.org/siteviews/?platform=all-access&source=pageviews&agent=user&start=2021-01&end=2021-12&sites=sk.wikipedia.org]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:38, 23. apríl 2022 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ten rozdiel je tým, že oni zaratúvajú aj stránky, ktoré existovali, ale sa zmazali. Ja nie. [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 19:55, 23. apríl 2022 (UTC) :::{{re|Dušan Kreheľ|s=1}} Zmysel konania mi uniká tým viac. Načo rátať niečo štandardne definované, porovnateľné naprieč projektami spôsobom, dávajúcim odlišný výsledok, naviac ešte aj nestabilný v čase (hoci ide o historické údaje, výsledok takto definovaného pohľadu sa bude meniť s každým ďalším výmazom/presunom, tzn. ak to necháš zagregovať o pár mesiacov, čísla budú znova mierne odlišné). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:10, 8. máj 2022 (UTC) == Pojďme si promluvit o Vylepšeních desktopu == [[File:New table of contents shown on English wikipedia.png|thumb]] Dobrý den! Všimli jste si, že některé wiki mají jiné desktopové rozhraní? Jste zvědavi, co bude následovat? Možná máte otázky nebo nápady týkající se vzhledu nebo technických záležitostí? Připojte se k online setkání s týmem, který pracuje na projektu [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements|Vylepšení desktopu]]! Bude se konat '''29. dubna 2022''' '''v 15:00, 20:00 CEST''' na Zoomu. '''[https://wikimedia.zoom.us/j/88045453898 Kliknutím se připojíte]'''. ID schůzky: 88045453898. [https://wikimedia.zoom.us/u/kcOMICmyyA Vytočit podle umístění] '''Agenda''' * Informace o aktuálním vývoji * Otázky a odpovědi, diskuse '''Formát''' Setkání se nebude zaznamenávat ani vysílat. Poznámky se budou pořizovat do [https://docs.google.com/document/d/1G4tfss-JBVxyZMxGlOj5MCBhOO-0sLekquFoa2XiQb8/edit# souboru v Dokumentech Google]. Toto setkání bude pořádat [[mw:User:OVasileva_(WMF)|Olga Vasilevová]] (manažerka týmu). Prezentace (první dva body programu) bude přednesena v angličtině. Můžeme vám odpovědět na otázky položené v angličtině, francouzštině, italštině a polštině. Pokud chcete položit otázky předem, přidejte je na [[mw:Talk:Reading/Web/Desktop_Improvements|diskusní stránku]] nebo je pošlete na sgrabarczuk@wikimedia.org. Na této schůzce platí jak [[foundation:Friendly_space_policy|Pravidla pro přátelský prostor]], tak [[mw:Special:MyLanguage/Code_of_Conduct|Kodex chování]] pro technické prostory Wikimedia. Zoom nepodléhá [[foundation:Privacy_policy|Zásadám ochrany osobních údajů WMF]]. Těšíme se, že se uvidíme! [[User:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[User talk:SGrabarczuk (WMF)|diskuse]]) 00:18, 26. apríl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Other_TOP20/cs&oldid=22381342 --> == New Wikipedia Library Collections Available Now - April 2022 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Hello Wikimedians! [[File:Wikipedia_Library_owl.svg|thumb|upright|The TWL owl says sign up today!]] [[m:The Wikipedia Library|The Wikipedia Library]] has free access to new paywalled reliable sources. You can these and dozens more collections at https://wikipedialibrary.wmflabs.org/: * '''[https://wikipedialibrary.wmflabs.org/partners/128/ Wiley]''' – journals, books, and research resources, covering life, health, social, and physical sciences * '''[https://wikipedialibrary.wmflabs.org/partners/125/ OECD]''' – OECD iLibrary, Data, and Multimedia​​ published by the Organisation for Economic Cooperation and Development * '''[https://wikipedialibrary.wmflabs.org/partners/129/ SPIE Digital Library]''' – journals and eBooks on optics and photonics applied research Many other sources are freely available for experienced editors, including collections which recently became accessible to all eligible editors: Cambridge University Press, BMJ, AAAS, Érudit and more. Do better research and help expand the use of high quality references across Wikipedia projects: log in today! <br>--The Wikipedia Library Team 13:17, 26. apríl 2022 (UTC) :<small>This message was delivered via the [https://meta.wikimedia.org/wiki/MassMessage#Global_message_delivery Global Mass Message] tool to [https://meta.wikimedia.org/wiki/Global_message_delivery/Targets/Wikipedia_Library The Wikipedia Library Global Delivery List].</small> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Samwalton9@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Wikipedia_Library&oldid=23036656 --> == Coming soon: Improvements for templates == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> <!--T:11--> [[File:Overview of changes in the VisualEditor template dialog by WMDE Technical Wishes.webm|thumb|Fundamental changes in the template dialog.]] Hello, more changes around templates are coming to your wiki soon: The [[mw:Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User guide#Editing templates|'''template dialog''' in VisualEditor]] and in the [[mw:Special:MyLanguage/2017 wikitext editor|2017 Wikitext Editor]] (beta) will be '''improved fundamentally''': This should help users understand better what the template expects, how to navigate the template, and how to add parameters. * [[metawiki:WMDE Technical Wishes/VisualEditor template dialog improvements|project page]], [[metawiki:Talk:WMDE Technical Wishes/VisualEditor template dialog improvements|talk page]] In '''syntax highlighting''' ([[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror]] extension), you can activate a '''colorblind-friendly''' color scheme with a user setting. * [[metawiki:WMDE Technical Wishes/Improved Color Scheme of Syntax Highlighting#Color-blind_mode|project page]], [[metawiki:Talk:WMDE Technical Wishes/Improved Color Scheme of Syntax Highlighting|talk page]] Deployment is planned for May 10. This is the last set of improvements from [[m:WMDE Technical Wishes|WMDE Technical Wishes']] focus area “[[m:WMDE Technical Wishes/Templates|Templates]]”. We would love to hear your feedback on our talk pages! </div> -- [[m:User:Johanna Strodt (WMDE)|Johanna Strodt (WMDE)]] 11:14, 29. apríl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johanna Strodt (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=WMDE_Technical_Wishes/Technical_Wishes_News_list_all_village_pumps&oldid=23222263 --> == WikiGap == Ahojte! Menšia pripomienka, že už o týždeň bude editačný maratón [[Wikipédia:WikiGap 2022|WikiGap 2022]]. Viac detailov je na stránke. Registrujte sa, prosím, ponúkame aj možnosť ubytovania v Bratislave. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:24, 30. apríl 2022 (UTC) == Wikimedia Foundation Board of Trustees election 2022 - Call for Election Volunteers == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Election Volunteers/2022/Call for Election Volunteers|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Election Volunteers/2022/Call for Election Volunteers|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Movement Strategy and Governance/Election Volunteers/2022/Call for Election Volunteers}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' The Movement Strategy and Governance team is looking for community members to serve as election volunteers in the upcoming Board of Trustees election. The idea of the Election Volunteer Program came up during the 2021 Wikimedia Board of Trustees Election. This program turned out to be successful. With the help of Election Volunteers we were able to increase outreach and participation in the election by 1,753 voters over 2017. Overall turnout was 10.13%, 1.1 percentage points more, and 214 wikis were represented in the election. There were a total of 74 wikis that did not participate in 2017 that produced voters in the 2021 election. Can you help increase the participation even more? Election volunteers will help in the following areas: * Translate short messages and announce the ongoing election process in community channels * Optional: Monitor community channels for community comments and questions Volunteers should: * Maintain the friendly space policy during conversations and events * Present the guidelines and voting information to the community in a neutral manner Do you want to be an election volunteer and ensure your community is represented in the vote? Sign up [[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Election Volunteers/About|here]] to receive updates. You can use the [[m:Special:MyLanguage/Talk:Movement Strategy and Governance/Election Volunteers/About|talk page]] for questions about translation.<br /><section end="announcement-content" /> [[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 10:52, 7. máj 2022 (UTC) == Report on Voter Feedback from Universal Code of Conduct (UCoC) Enforcement Guidelines Ratification == Hello all, The Universal Code of Conduct (UCoC) project team has completed the analysis of the feedback accompanying the ratification vote on the Universal Code of Conduct Enforcement Guidelines. Following the completion of the UCoC Enforcement Guidelines Draft in 2022, the guidelines were voted on by the Wikimedian community. Voters cast votes from 137 communities, with the top 9 communities being: English, German, French, Russian, Polish, Spanish, Chinese, Japanese, Italian Wikipedias, and Meta-wiki. Those voting had the opportunity to provide comments on the contents of the Draft document. 658 participants left comments. 77% of the comments are written in English. Voters wrote comments in 24 languages with the largest numbers in English (508), German (34), Japanese (28), French (25), and Russian (12). A report will be sent to the Revision Drafting Committee who will refine the enforcement guidelines based on the community feedback received from the recently concluded vote. A public version of the report is [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Voting/Results#Summary|'''published on Meta-wiki here''']]. The report is available in translated versions on Meta-wiki. {{int:please-translate}} Again, we thank all who participated in the vote and discussions. We invite everyone to contribute during the next community discussions. More information about the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines can be found [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Project|on Meta-wiki]]. On behalf of the Universal Code of Conduct project team<br />[[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 17:02, 22. máj 2022 (UTC) == Invitation to participate in the #WPWPCampaign 2022 == Dear Wikimedians, We are glad to inform you that the 2022 edition of Wikipedia Pages Wanting Photos campaign is coming up in July. This is a formal invitation to invite individuals and communities to join the campaign to help improve Wikipedia articles with photos and contextual images. The campaign will run from July 1 to August 31, 2022 and several communities and Wikimedia Affiliates have already indicated interest to organize the campaign in their localities. Please find your community or community closer to you to participate: [[:m:Wikipedia Pages Wanting Photos 2022/Participating Communities|WPWP2022 Campaign: Participating Communities]]. The campaign primarily aims to promote using images from Wikimedia Commons to enrich Wikipedia articles that are lacking them. Participants will choose among Wikipedia pages without photos, then add a suitable file from among the many thousands of photos in the Wikimedia Commons, especially those uploaded from thematic contests (Wiki Loves Africa, Wiki Loves Earth, Wiki Loves Folklore, etc.) over the years. In this third edition of the campaign, eligibility criteria have been revised based on feedback and campaign Evaluation Reports of the previous editions. Please find more [[:m:Wikipedia Pages Wanting Photos 2022/FAQ and Contest Rules|details about these changes and our FAQ here on Meta-Wiki]] For more information, please visit the [[:m:Wikipedia Pages Wanting Photos 2022|campaign page on Meta-Wiki]]. Best,<br/> [[User:Ammarpad|Ammar A.]]<br/> Global Coordinator<br/> Wikipedia Pages Wanting Photos Campaign 2022.<br /> 17:38, 31. máj 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Martin Urbanec@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Wikipedia_Pages_Wanting_Photos/Distribution_list&oldid=23230284 --> smiz8rfhcwquc66guksh376xzqtrp06 James Edwin Webb 0 680362 7416770 7414076 2022-07-28T17:05:33Z RickRichards 153041 Revízia 7414076 používateľa [[Special:Contributions/Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] ([[User talk:Samuel Kvasnica|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = James E. Webb | Rodné meno = James Edwin Webb | Popis osoby = vládny úradník | Portrét = James E. Webb, official NASA photo, 1966.jpg | Popis portrétu = Webb v roku 1966 | Dátum narodenia = [[7. október]] [[1906]] | Miesto narodenia = [[Stem (Severná Karolína)|Tally Ho]] (dnes Stem), [[Severná Karolína]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{duv|1992|3|27|1906|10|7}} | Miesto úmrtia = [[Washington, D. C.]], USA | Národnosť = americká | Štátna príslušnosť = [[Spojené štáty|USA]] | Zamestnanie = námorný dôstojník, [[politik]], [[advokát]] a vojenský [[pilot]] | Alma mater = [[University of North Carolina at Chapel Hill]]<br />[[George Washington University]] | Manželka = Patsy Aiken Douglasová (od 1938) | Deti = 2 | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''James Edwin Webb''' (* [[7. október]] [[1906]], [[Stem (Severná Karolína)|Tally Ho]] – † [[27. marec]] [[1992]], [[Washington, D. C.]]) bol [[Spojené štáty|americký]] vládny úradník. Pôsobil ako riaditeľ úradu rozpočtu USA, medzi rokmi [[1949]] – [[1952]] bol námestníkom ministra zahraničných vecí v [[Harry S. Truman|Trumanovej]] vláde a v rokoch [[1961]] – [[1968]] pôsobil ako druhý riaditeľ [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. V NASA dohliadal na misie od prvých pilotovaných letov programu [[program Mercury|Mercury]] a [[program Gemini|Gemini]] až do posledných dní pred začiatkom prvej misie [[program Apollo|Apollo]]. V roku [[2002]] bol po ňom pomenovaný [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]]. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|James E. Webb|20880107|en|James E. Webb|1081634449}} [[Kategória:Členovia Demokratickej strany USA]] [[Kategória:Nositelia Presidential Medal of Freedom]] [[Kategória:Absolventi George Washington University]] [[Kategória:Riaditelia NASA]] [[Kategória:Pochovaní na Arlingtonskom národnom cintoríne]] [[Kategória:Osobnosti zo Severnej Karolíny]] bx90wlnaxmrv2v7rpj3y850f0r9bcz2 Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2021 0 681698 7416797 7390114 2022-07-28T18:49:20Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Russian_Olympic_Committee_flag.svg bol odstránený, pretože ho Ellywa na Commons zmazal. wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien | rok = 2021 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Kanada | dátum = 20.–31. august 2021 | počet tímov = 10 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = [[Calgary]] | víťaz = CAN | víťaz-kategória = lhz | počet titulov = 11 | druhý = USA | tretí = FIN | zápasy = 31 | góly = 145 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | aktualizácia = }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2021''' boli 23. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien]], ktoré organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia]]. Uskutočnili sa v dňoch 20. až 31. augusta 2021 v [[Kanada|kanadskom]] meste [[Calgary]].<ref>[https://www.iihf.com/en/events/2021/ww Oficiálna stránka MS žien 2021]</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/929/ Štatistiky Top divízie MS žien 2021]</ref> Titul majsteriek sveta z roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2019|2019]] obhajovali [[Národné ženské hokejové družstvo USA|hokejistky USA]], avšak vo finále prehrali v predĺžení s domácou [[Kanadské národné ženské hokejové družstvo|Kanadou]]. Z Top divízie MS 2021 nikto nezostúpil, pretože nižšie divízie boli zrušené pre [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémiu ochorenia COVID-19]]. == Základné skupiny == {| class="wikitable" !Legenda |- bgcolor="#ccffcc" |Tímy postupujú do štvrťfinále |} ROV – Ruský olympijský výbor === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lhz|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=0|sg=20|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{USA|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=13|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=13|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím= {{RUS|lhz|0|ROV}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=4|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SUI|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=1|ig=17|pozadie=#ccffcc}} |} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 20. august 2021 | čas = 16:00 | štadión = [[WinSport Arena]], [[Calgary]] | mužstvo1 = '''{{CAN|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{FIN|lhz|1}} | skóre = 5 : 3 | tretiny = (0:2, 2:0, 3:1) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929A02_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 20. august 2021 | čas = 19:30 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = {{SUI|lhz|2}} | mužstvo2 = '''{{USA|lhz|1}}''' | skóre = 0 : 3 | tretiny = (0:1, 0:2, 0:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929A03_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 21. august 2021 | čas = 16:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{RUS|lhz|0|ROV}}''' | mužstvo2 = {{SUI|lhz|1}} | skóre = 3 : 1 | tretiny = (0:1, 2:0, 1:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929A05_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 22. august 2021 | čas = 16:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{CAN|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{RUS|lhz|0|ROV}} | skóre = 5 : 1 | tretiny = (0:0, 3:0, 2:1) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929A08_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 22. august 2021 | čas = 19:30 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = {{FIN|lhz|2}} | mužstvo2 = '''{{USA|lhz|1}}''' | skóre = 0 : 3 | tretiny = (0:1, 0:1, 0:1) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929A09_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 24. august 2021 | čas = 12:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{USA|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{RUS|lhz|0|ROV}} | skóre = 6 : 0 | tretiny = (1:0, 2:0, 3:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929A12_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 24. august 2021 | čas = 16:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = {{SUI|lhz|2}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhz|1}}''' | skóre = 0 : 5 | tretiny = (0:0, 0:4, 0:1) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929A13_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 25. august 2021 | čas = 12:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = {{RUS|lhz|0|ROV}} | mužstvo2 = '''{{FIN|lhz|1}}''' | skóre = 0 : 4 | tretiny = (0:3, 0:0, 0:1) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929A15_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 26. august 2021 | čas = 12:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{FIN|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{SUI|lhz|1}} | skóre = 6 : 0 | tretiny = (4:0, 1:0, 1:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929A18_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 26. august 2021 | čas = 16:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = {{USA|lhz|2}} | mužstvo2 = '''{{CAN|lhz|1}}''' | skóre = 1 : 5 | tretiny = (0:2, 0:3, 1:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929A19_74_3_0.pdf }} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CZE|lhz|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=0|sg=16|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{JPN|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=7|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{GER|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=7|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{HUN|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=8|ig=12}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{DEN|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=15}} |} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 20. august 2021 | čas = 12:00 | štadión = [[WinSport Arena]], [[Calgary]] | mužstvo1 = '''{{CZE|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{DEN|lhz|1}} | skóre = 6 : 1 | tretiny = (3:1, 0:0, 3:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929B01_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 21. august 2021 | čas = 12:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{GER|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{HUN|lhz|1}} | skóre = 3 : 0 | tretiny = (2:0, 0:0, 1:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929B04_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 21. august 2021 | čas = 19:30 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = {{DEN|lhz|2}} | mužstvo2 = '''{{JPN|lhz|1}}''' | skóre = 0 : 1 | tretiny = (0:0, 0:1, 0:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929B06_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 22. august 2021 | čas = 12:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = {{HUN|lhz|2}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhz|1}}''' | skóre = 2 : 4 | tretiny = (0:2, 1:2, 1:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929B07_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 23. august 2021 | čas = 12:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{GER|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{DEN|lhz|1}} | skóre = 3 : 1 | tretiny = (1:0, 2:0, 0:1) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929B10_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 23. august 2021 | čas = 16:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = {{JPN|lhz|2}} | mužstvo2 = '''{{CZE|lhz|1}}''' | skóre = 0 : 4 | tretiny = (0:1, 0:2, 0:1) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929B11_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 24. august 2021 | čas = 19:30 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = {{HUN|lhz|2}} | mužstvo2 = '''{{JPN|lhz|1}}''' | skóre = 1 : 4 | tretiny = (0:1, 1:1, 0:2) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929B14_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 25. august 2021 | čas = 16:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{CZE|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{GER|lhz|1}} | skóre = 2 : 0 | tretiny = (0:0, 1:0, 1:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929B16_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 25. august 2021 | čas = 19:30 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = {{DEN|lhz|2}} | mužstvo2 = '''{{HUN|lhz|1}}''' | skóre = 1 : 5 | tretiny = (0:2, 1:2, 0:1) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929B17_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 26. august 2021 | čas = 19:30 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{JPN|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{GER|lhz|1}} | skóre = 2 : 1 | tretiny = (0:1, 2:0, 0:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929B20_74_3_0.pdf }} == Play-off == Pre semifinále budú tímy znovanasadené podľa nasledovného poradia: 1. Kanada, 2. USA, 3. Fínsko, 4. ROV, 5. Švajčiarsko, 6. Česko, 7. Japonsko, 8. Nemecko. {{play-off majstrovstvá sveta hokej | ZN=áno | RD1-nasadený1=A1 | RD1-tím1='''{{CAN|lhz|1}}''' | RD1-skóre1='''7''' | RD1-nasadený2=B3 | RD1-tím2={{GER|lhz|1}} | RD1-skóre2=0 | RD1-nasadený3=A4 | RD1-tím3= {{RUS|lhz|0|ROV}} | RD1-skóre3=2 | RD1-nasadený4=A5 | RD1-tím4='''{{SUI|lhz|1}}''' (p) | RD1-skóre4='''3''' | RD1-nasadený5=A2 | RD1-tím5='''{{USA|lhz|1}}''' | RD1-skóre5='''10''' | RD1-nasadený6=B2 | RD1-tím6={{JPN|lhz|1}} | RD1-skóre6=2 | RD1-nasadený7=A3 | RD1-tím7='''{{FIN|lhz|1}}''' | RD1-skóre7='''1''' | RD1-nasadený8=B1 | RD1-tím8={{CZE|lhz|1}} | RD1-skóre8=0 | RD2-nasadený1=1. | RD2-tím1='''{{CAN|lhz|1}}''' | RD2-skóre1='''4''' | RD2-nasadený2=5. | RD2-tím2={{SUI|lhz|1}} | RD2-skóre2=0 | RD2-nasadený3=2. | RD2-tím3='''{{USA|lhz|1}}''' | RD2-skóre3='''3''' | RD2-nasadený4=3. | RD2-tím4={{FIN|lhz|1}} | RD2-skóre4=0 | RD3-tím1='''{{CAN|lhz|1}}''' (p) | RD3-skóre1='''3''' | RD3-tím2={{USA|lhz|1}} | RD3-skóre2=2 | RD4-nasadený1=PSF2 | RD4-tím1='''{{FIN|lhz|1}}''' | RD4-skóre1='''3''' | RD4-nasadený2=PSF1 | RD4-tím2={{SUI|lhz|1}} | RD4-skóre2=1 }} {{Play-off4 | RD1=Semifinále o 5.–8. miesto | RD2=Zápas o 5. miesto | RD1-seed1=4. | RD1-team1= '''{{RUS|lhz|0|ROV}}''' | RD1-score1='''3''' | RD1-seed2=8. | RD1-team2={{GER|lhz|1}} | RD1-score2=2 | RD1-seed3=6. | RD1-team3={{CZE|lhz|1}} | RD1-score3=2 | RD1-seed4=7. | RD1-team4='''{{JPN|lhz|1}}''' | RD1-score4='''3''' | RD2-seed1=VSF1 | RD2-team1= '''{{RUS|lhz|0|ROV}}''' | RD2-score1='''2''' | RD2-seed2=VSF2 | RD2-team2={{JPN|lhz|1}} | RD2-score2=0 }} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. august 2021 | čas = 10:00 | štadión = [[WinSport Arena]], [[Calgary]] | mužstvo1 = {{RUS|lhz|0|ROV}} | mužstvo2 = '''{{SUI|lhz|1}}''' | skóre = 2 : 3 p | tretiny = (2:0, 0:0, 0:2 – 0:1) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929321_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 28. august 2021 | čas = 13:30 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{USA|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{JPN|lhz|1}} | skóre = 10 : 2 | tretiny = (5:2, 2:0, 3:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929322_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 28. august 2021 | čas = 17:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{CAN|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{GER|lhz|1}} | skóre = 7 : 0 | tretiny = (3:0, 2:0, 2:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929323_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 28. august 2021 | čas = 20:30 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{FIN|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{CZE|lhz|1}} | skóre = 1 : 0 | tretiny = (0:0, 1:0, 0:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929324_74_3_0.pdf }} === Semifinále o 5.–8. miesto === {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 29. august 2021 | čas = 13:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{RUS|lhz|0|ROV}}''' | mužstvo2 = {{GER|lhz|1}} | skóre = 3 : 2 | tretiny = (0:0, 1:2, 2:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929225_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 29. august 2021 | čas = 17:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = {{CZE|lhz|2}} | mužstvo2 = '''{{JPN|lhz|1}}''' | skóre = 2 : 3 | tretiny = (0:1, 1:1, 1:1) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929226_74_3_0.pdf }} === Semifinále o titul === {{Hokejbox2 | bg = | dátum = 30. august 2021 | čas = 13:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{USA|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{FIN|lhz|1}} | skóre = 3 : 0 | tretiny = (0:0, 2:0, 1:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929227_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 | dátum = 30. august 2021 | čas = 17:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{CAN|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{SUI|lhz|1}} | skóre = 4 : 0 | tretiny = (2:0, 1:0, 1:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929228_74_3_0.pdf }} === Zápas o 5. miesto === {{Hokejbox2 | dátum = 31. august 2021 | čas = 10:00 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{RUS|lhz|0|ROV}}''' | mužstvo2 = {{JPN|lhz|1}} | skóre = 2 : 0 | tretiny = (1:0, 0:0, 1:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929129_74_3_0.pdf }} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2 | dátum = 31. august 2021 | čas = 13:30 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{FIN|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{SUI|lhz|1}} | skóre = 3 : 1 | tretiny = (1:0, 2:1, 0:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929130_74_3_0.pdf }} === Finále === {{Hokejbox2 | dátum = 31. august 2021 | čas = 17:30 | štadión = WinSport Arena, Calgary | mužstvo1 = '''{{CAN|lhz|2}}''' | mužstvo2 = {{USA|lhz|1}} | skóre = 3 : 2 p | tretiny = (0:2, 2:0, 0:0 – 1:0) | správa = https://stats.iihf.com/Hydra/929/IHW929131_74_4_0.pdf }} == Konečné poradie == {| class="wikitable" style="width:200px;" |- style="background:gold;" | align=center|[[súbor:gold medal icon.svg]]|| {{CAN|lhz|1}} |- style="background:silver;" | align=center|[[súbor:silver medal icon.svg]]|| {{USA|lhz|1}} |- style="background:peru;" | align=center|[[súbor:bronze medal icon.svg]]|| {{FIN|lhz|1}} |- | align=center|4.|| {{SUI|lhz|1}} |- | align=center|5.|| {{RUS|lhz|0|ROV}} |- | align=center|6.|| {{JPN|lhz|1}} |- | align=center|7.|| {{CZE|lhz|1}} |- | align=center|8.|| {{GER|lhz|1}} |- | align=center|9.|| {{HUN|lhz|1}} |- | align=center|10.|| {{DEN|lhz|1}} |} == Nižšie divízie == Všetky nižšie divízie boli zrušené pre [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémiu ochorenia COVID-19]]. === I. A divízia === Turnaj I. A divízie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji žien 2021 sa mal hrať v [[Angers]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]] od 12. do 18. apríla 2021. Mali sa ho zúčastniť tímy Francúzska, Holandska, Nórska, Rakúska, Slovenska a Švédska. === I. B divízia === Turnaj I. B divízie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji žien 2021 sa mal hrať v [[Peking]]u v [[Čína|Číne]] od 8. do 14. apríla 2021. Mali sa ho zúčastniť tímy Číny, Kazachstanu, Kórejskej republiky, Poľska, Slovinska a Talianska. === II. A divízia === Turnaj II. A divízie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji žien 2021 sa mal hrať v [[Jaca|Jace]] v [[Španielsko|Španielsku]] od 10. do 16. apríla 2021. Mali sa ho zúčastniť tímy Čínskeho Tchaj-peja, KĽDR, Lotyšska, Mexika, Španielska a Veľkej Británie. === II. B divízia === Turnaj II. B divízie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji žien 2021 sa mal hrať v [[Záhreb]]e v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] od 7. do 13. marca 2021. Mali sa ho zúčastniť tímy Austrálie, Chorvátska, Islandu, Južnej Afriky, Nového Zélandu a Turecka. === III. divízia === Turnaj III. divízie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji žien 2021 sa mal hrať v [[Kaunas]]e v [[Litva|Litve]] od 15. do 21. marca 2021. Mali sa ho zúčastniť tímy Belgicka, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Estónska, Hongkongu, Litvy, Rumunska a Ukrajiny. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2021 IIHF Women's World Championship|1084132335|en|2021 Women's Ice Hockey World Championships|1072842168}} {{MS v ľadovom hokeji v ženských kategóriách}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|ženy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2021]] [[Kategória:Ľadový hokej v Kanade]] [[Kategória:Športové podujatia v Kanade]] [[Kategória:Šport v Calgary]] [[Kategória:2021 v Kanade]] gypu2cw803rx59v8kgj54hukinl9cv7 Šťastná rybka 0 682437 7416800 7416382 2022-07-28T18:56:50Z RedaktorSK008 149253 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Šťastná rybka | en = | logo = | žáner = | námet = | scenár = [[Kristina Cibulková]], [[Stanislav Guštafík]] | réžia = [[Ivan Predmerský]] | obsadenie = [[Ľuboš Kostelný]], [[Zuzana Porubjaková]], [[Dušan Jamrich]], [[Marcel Ochránek]], [[František Beleš]], [[Daniel Fischer (herec)|Daniel Fischer]], [[Juraj Hrčka]], [[Ráchel Šoltésová]], [[Nikoleta Kupčíková]], [[Kristína Palonder Greppelová]], [[Karolína Kubánková]], [[Oľga Belešová]], [[Slávka Halčáková]] | hudba = | hudba popiska = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 1 | počet častí = 10 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonný producent = | producent = | kamera = | strih = | dĺžka = cca 45 min. | spoločnosť = | distribútor = | rok orig = [[14. jún]] [[2022]] – | tv orig = [[TV JOJ]] | rok sk = | tv sk = | formát obrazu = | webstránky = https://www.joj.sk/stastna-rybka }} '''Šťastná rybka''' je [[Slovensko|slovenský]] rodinný komediálny [[seriál]] [[TV JOJ]]. Seriál sa začal vysielať [[14. jún]]a [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redakcia / AB | odkaz na autora = | titul = Šťastná rybka ponúkne divákom hviezde obsadenie: Aha, na akých hercov sa môžete tešiť! | url = https://www.joj.sk/stastna-rybka/novinky/682002-stastna-rybka-ponukne-divakom-hviezde-obsadenie-aha-na-akych-hercov-sa-mozete-tesit | vydavateľ = joj.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hlavnú postavu stvárňuje [[Ľuboš Kostelný]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Šťastná rybka {{!}} JOJ.sk {{!}} Stránka, ktorá sa dá pozerať! | url = https://www.joj.sk/stastna-rybka | vydavateľ = joj.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TV-archív | url = https://www.tv-archiv.sk/stastna-rybka | vydavateľ = tv-archiv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Obsadenie == {|class="wikitable sortable" ! Herec ! Postava ! Povolanie ! Poznámky |- | [[Ľuboš Kostelný]] | Jozef Hajdák | {{N/A}} | Romamov zamestnanec a švagor; manžel Simony |- | [[Zuzana Porubjaková]] | Simona Hajdáková | {{N/A}} | Dcéra Gaba Plesnika; manželka Jozefa |- | [[Dušan Jamrich]] | Gabo Plesník | Bývalý policajt na dôchodku | Simonin a Tanin otec |- | [[Marcel Ochránek]] | Roman Piltz | Riaditeľ | Dodov šéf a zároveň aj švagor |- | František Beleš | Albert Hajdák | {{N/A}} | syn Jozefa a Simony |- | [[Daniel Fischer (herec)|Daniel Fischer]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Juraj Hrčka]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | Ráchel Šoltésová | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | Nikoleta Kupčíková | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | Kristína Palonder Greppelová | Táňa Piltzová | Kaderníčka | Staršia dcéra Gaba Plesníka; manželka Romana Piltza; staršia sestra Simony Hajdákovej; má dve deti: Kristínu a Ninu |- | Karolína Kubánková | Kristína Piltzová | {{N/A}} | Je to mladšia dcéra Tani a Romana |- | Petra Dubayová | Nina Piltzová | {{N/A}} | Staršia dcéra Tani a Romana; spolužiačka a sesternica Alberta |- | David Krajčík | Peter Hudranský | {{N/A}} | Albertov parťák; Ninin frajer |- | [[Oľga Belešová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | Slávka Halčáková | Viera Jelinková | Riaditeľka gymnázia | {{N/A}} |} == Série == {|class="wikitable sortable" style="width: 50%; text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | rowspan="2" style="background:#3E7360; width:1%;" | | rowspan="2" |'''[[#1. séria (2022)|1]]''' | 10 | [[14. jún]] [[2022]] | [[16. august]] [[2022]] | Utorok 20:35 | [[TV JOJ]] |} == Časti == === 1. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan="2" style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | № ! rowspan="2" style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | # ! rowspan="2" style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan="2" style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | Réžia ! rowspan="2" style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | Scenár ! rowspan="2" style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan="2" style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Dodo |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 14. jún 2022 |stĺpec1 = 5,1 / 17,8<ref name="E1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Jojkárska Šťastná rybka lídrom rebríčkov, státisíce divákov sledovalo aj Utajeného šéfa | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/jojkarska-stastna-rybka-lidrom-rebrickov-statisice-divakov-sledovalo-aj-utajeneho-sefa | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> |stĺpec2 = 351 tis.<ref name=E1 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Som milionár |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 21. jún 2022 |stĺpec1 = 4,7 / 17<ref name="E2">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Šťastná rybka lídrom rebríčka, medzi najsledovanejšími bol aj Utajený šéf | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/stastna-rybka-lidrom-rebricka-medzi-najsledovanejsimi-bol-aj-utajeny-sef | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-22 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> |stĺpec2 = 305 tis.<ref name=E2 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Hlavne byť nenápadný |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 28. jún 2022 |stĺpec1 = 4,7 / 17,3<ref name=E3>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Seriál Šťastná rybka sa drží na čele rebríčka, jeho sledovanosť však klesá | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/serial-stastna-rybka-drzi-cele-rebricka-jeho-sledovanost-vsak-klesa | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-08 }}</ref> |stĺpec2 = 286 tis.<ref name=E3 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Vysnívaný dom |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 5. júl 2022 |stĺpec1 = 5,1 / 14,8<ref name=E4>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Najsledovanejší bol seriál Šťastná rybka, vysoko sa dostal aj Utajený šéf | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/najsledovanejsi-bol-serial-stastna-rybka-vysoko-dostal-aj-utajeny-sef/2 | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-06 | dátum prístupu = 2022-07-08 }}</ref> |stĺpec2 = 315 tis.<ref name=E4 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Vojna Piltzovcov |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 12. júl 2022 |stĺpec1 = 4,9 / 16,3<ref name=E5>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Rodinné prípady sledovanosť šou Na love neprekonali, najviac divákov si získala Šťastná rybka | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/rodinne-pripady-sledovanost-sou-love-neprekonali-najviac-zaujala-stastna-rybka | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13 | dátum prístupu = 2022-07-27 }}</ref> |stĺpec2 = 295 tis.<ref name=E5 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Podozrivý Dodo |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 19. júl 2022 |stĺpec1 = 4,1 / 16,4<ref name=E6>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Jojkárske seriály patria k najsledovanejším, oslovil aj markizácky Utajený šéf II. z mliekarní | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/jojkarske-serialy-patria-najsledovanejsim-oslovil-aj-markizacky-utajeny-sef-ii-mliekarni/2 | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-20 | dátum prístupu = 2022-07-27 }}</ref> |stĺpec2 = 246 tis.<ref name=E6 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Starí psi na stope |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 26. júl 2022 |stĺpec1 = 4,9 / 16,1<ref name=E7>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Kráľ sledovanosti: seriál Šťastná rybka predbehol magazín Reflex o takmer 100-tisíc divákov | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/kral-sledovanosti-serial-stastna-rybka-predbehol-magazin-reflex-takmer-100-tisic-divakov | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-27 | dátum prístupu = 2022-07-27 }}</ref> |stĺpec2 = 293 tis.<ref name=E7 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Stavebniny na predaj |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 2. august 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = V mene Pána |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 9. august 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Simonka rodí! |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 16. august 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Televízne seriály TV JOJ]] [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Slovenské televízne komediálne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2022]] 1hl52dwkm5p2hm5zkjyrvsuvty19gq2 Redaktor:Fillos X. 2 682551 7416726 7411599 2022-07-28T12:06:45Z Fillos X. 212061 Úpravy. wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" cellspacing="5" width="100%" style="background-color:#ABB673; padding:5px; border-bottom:1px solid #000; border-left:1px solid #000; border-right:1px solid #000;" | valign="top" style="background-color:#fff;padding:5px" | {| class="wikitable" align="right" !Infobox Fillos X. {| |{{Redaktor zo Slovenska}} |- |} {| class="wikitable" |- |{{Redaktor z Bratislavy}} |- |{{User sk}} |- |{{Počet článkov}} |- |{{Nálepka ľavá|blue|lightblue|[[Obrázok:Wiki letter w.svg|39px]]|Tento užívateľ na Wikipédii pôsobí {{vek v rokoch a dňoch|2022|01|22}}}} |- |{{Univerzálna nálepka|text=Tento redaktor má na svojom konte viac ako 300 úprav|farba_pozadie=yellow|farba_pozadie_obrazok=#FFA500|obrazok=[[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]]}} |- |{{Univerzálna nálepka|obrazok=[[Obrázok:Edit-delete.svg|35px]]|text=Tento redaktor je zásadne proti prechyľovaniu cudzích ženských priezvisk.|farba_pozadie=#FFE7BA|farba_pozadie_obrazok=#CDCDB4}} |} |- |} Na [[Wikipédia|Wikipédiu]] prispievam od [[22. január|22. januára]] [[2022]]. Upravujem a vytváram nové články zamerané najmä na filmy, seriály, hercov či režisérov. Mnohým článkom som podopĺňal nové fakty, zaujímavosti, obrázky či zdroje. Som za lepšiu a kvalitnejšiu [[Slovensko|slovenskú]] Wikipédiu. Ako redaktor Fillos X. budem stále aktívny v upravovaní či dopĺňaní nových článkov. == Moje články == * [[Jean Gabin]] * [[Les Charlots]] * [[Fantomas]] * [[Fantomas sa hnevá]] * [[Fantomas kontra Scotland Yard]] * [[Jean Girault]] * [[André Hunebelle]] * [[Henri Verneuil]] * [[Gérard Oury]] * [[Yves Robert]] * [[Georges Lautner]] * [[Philippe de Broca]] * [[Francis Veber]] * [[Claude Zidi]] * [[Jacques Deray]] |} qnlil8hy4olk0hsq5g7uksgmvkivuof Red Bull Ring 0 683491 7416799 7410193 2022-07-28T18:52:24Z Patriciuus 219824 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1|Názov okruhu=Red Bull Ring|Obrázok=2022 F1 CourseLayout Austria.svg|Mesto, Štát={{minivlajka|Rakúsko}} [[Spielberg]], [[Rakúsko]]|Časové pásmo=UTC+01:00|GPS súradnice=[https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=47_13_10_N_14_45_52_E 47°13′11″N 14°45′53″E]|Hlavné podujatia=[[Formula 1]], [[Formula 2]], [[MotoGP]]|Dĺžka okruhu=4,318km (2,683 mil)|Počet kôl=71|Počet zákrut=10|Rekord okruhu=1:05.619, ({{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz]], [[McLaren F1 Team|McLaren]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]])|Posledná Veľká cena=Veľká cena Rakúska 2022|Víťaz=1:24:24.312, ({{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Veľká cena Rakúska 2022|2022]])|Najrýchlejšie kolo=1:07.275, ({{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull]], [[Veľká cena Rakúska 2022|2022]])|Pole position=Víťaz šprintu, ({{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull]], [[Veľká cena Rakúska 2022|2022]])}} '''Red Bull Ring''' je pretekársky okruh nachádzajúci sa blízko mesta [[Spielberg]] v spolkovej krajine [[Štajersko (spolková krajina)|Štajersko]] v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Okruh vznikol v roku 1969 s pôvodným názvom '''Österreichring''', ako náhrada za starší okruh na [[Letisko Zeltweg|letisku Zeltweg]]. V roku 1996 bol okruh premenovaný na už známejší názov '''A1-Ring''', na ktorom sa pretekalo do roku 2003. Koncom roka 2003 a začiatkom roka 2004 sa začali na okruhu búracie práce, ktoré ale boli pozastavené. Okruh v roku 2004 odkúpil známy rakúsky podnikateľ a spoluzakladateľ spoločnosti [[Red Bull]] GmbH, [[Dietrich Mateschitz]], ktorý zrekonštruoval trať v rokoch 2008 až 2009 za sumu 70 mil €.<ref>{{Cite web|date=18 June 2014|title=Red Bull and the A1-Ring: How Formula 1 Returned to Austria After 11 Years|url=https://bleacherreport.com/articles/2099364-red-bull-and-the-a1-ring-how-formula-1-returned-to-austria-after-11-years|url-status=live|access-date=18 June 2014|website=bleacherreport.com|language=en}}</ref> Red Bull Ring bol znovu otvorený 15. mája 2011 a prvé preteky po rekonštrukcii sa konali 6. júna 2011, kedy hostil preteky Nemeckých majstrovstiev cestovných vozidiel (DTM), v auguste toho roku takisto [[Formula 2|Formulu 2]]. [[Formula 1]] sa na okruh vrátila po dlhých 11 rokoch, 11. júna 2014, preteky vyhral [[Nico Rosberg]] na [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedese]]. Na okruhu sa konajú od roku 2016 aj preteky [[Majstrovstvá sveta cestných motocyklov|Moto GP]], prvé preteky vyhral [[Andrea Iannone]] na [[Ducati]]. == Víťazi Formuly 1 v jednotlivých rokoch<ref>1 Formula 1: Races results Formula 1 [https://www.formula1.com/en/results.html/2022/races.html Dostupné online] (po anglicky)</ref> == {| class="wikitable" style="font-size: 95%;" !Rok !Jazdec !Konštruktér |- bgcolor="DDDDDD" !1969 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- !|1970 |{{flagicon|Belgicko}} Jacky Ickx |Ferrari |- !1971 |{{flagicon|Švajčiarsko}} Jo Siffert |BRM |- !1972 |{{flagicon|Brazília}} Emerson Fittipaldi |Lotus |- !1973 |{{flagicon|Švédsko}} Ronnie Peterson |Lotus |- !1974 |{{flagicon|Argentína}} Carlos Reutemann |Brabham |- !1975 |{{flagicon|Taliansko}} Vittorio Brambilla |March |- !1976 |{{flagicon|Spojené kráľovstvo}} John Watson |Penske |- !1977 |{{flagicon|Austrália}} Alan Jones |Shadow |- !1978 |{{flagicon|Švédsko}} Ronnie Peterson |Lotus |- !1979 |{{flagicon|Austrália}} Alan Jones |illiams |- !1980 |{{flagicon|Francúzsko}} Jean-Pierre Jabouille |Renault |- !1981 |{{flagicon|Francúzsko}} Jacques Laffite |Ligier |- !1982 |{{flagicon|Taliansko}} Elio de Angelis |Lotus |- !1983 |{{flagicon|Francúzsko}} Alain Prost |Renault |- !1984 |{{flagicon|Rakúsko}} Niki Lauda |McLaren |- !1985 |{{flagicon|Francúzsko}} Alain Prost |McLaren |- !1986 |{{flagicon|Francúzsko}} Alain Prost |McLaren |- !1987 |{{flagicon|UK}} Nigel Mansell |Williams |- bgcolor="DDDDDD" !1988<br />-<br />1996 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- !1997 |{{flagicon|Kanada}} Jacques Villeneuve |Williams |- !1998 |{{flagicon|Fínsko}} Mika Häkkinen |McLaren |- !1999 |{{flagicon|Spojené kráľovstvo}} Eddie Irvine |Scuderia Ferrari|Ferrari |- !2000 |{{flagicon|Fínsko}} Mika Häkkinen |McLaren |- !2001 |{{flagicon|Spojené kráľovstvo}} David Coulthard |McLaren |- !2002 |{{flagicon|Nemecko}} Michael Schumacher |Ferrari |- !2003 |{{flagicon|Nemecko}} Michael Schumacher |Ferrari |- bgcolor="DDDDDD" !2004<br />-<br />2013 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- !2014 |{{flagicon|Nemecko}} Nico Rosberg |Mercedes |- !2015 |{{flagicon|Nemecko}} Nico Rosberg |Mercedes |- !2016 |{{flagicon|Spojené kráľovstvo}} Lewis Hamilton |Mercedes |- !2017 |{{flagicon|Fínsko}} Valtteri Bottas |Mercedes |- !2018 |{{Flagicon|Holandsko}} Max Verstappen |Red Bull |- !2019 |{{Flagicon|Holandsko}} Max Verstappen |Red Bull |- !2020 |{{flagicon|Fínsko}} Valtteri Bottas |Mercedes |- !2021 |{{Flagicon|Holandsko}} Max Verstappen |Red Bull |- !2021 |{{Flagicon|Holandsko}} Max Verstappen |Red Bull |- !2022 |{{Flagicon|Monako}} Charles Leclerc |Ferrari |} == Referencie == {{Referencie}} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport v Rakúsku]] bv62ca3exwf7z898tv61t0m274e0825 Circuit Paul Ricard 0 683532 7416786 7416420 2022-07-28T18:40:05Z Patriciuus 219824 Obrázok náhľad wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1|Názov okruhu=Circuit Paul Ricard|Obrázok=2022 F1 CourseLayout France.svg|Mesto, Štát={{minivlajka|Francúzsko}} [[Le Castellet (Var)|Le Castellet]], [[Francúzsko]]|Časové pásmo=UTC+01:00|GPS súradnice=[https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=43_15_2_N_5_47_30_E 43°15′2″N 5°47′30″E]|Hlavné podujatia=[[Formula 1]]|Dĺžka okruhu=5,842 km |Počet kôl=53|Počet zákrut=15|Rekord okruhu=1:32.740, {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]]|Posledná Veľká cena=Emirates Veľká cena Francúzska 2021|Víťaz=1:27:25.770, ({{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull]], [[Veľká cena Francúzska 2021|2021]])|Najrýchlejšie kolo=1:36.404, ({{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull]], [[Veľká cena Francúzska 2021|2021]])|Pole position=1:29.990, ({{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull]], [[Veľká cena Francúzska 2021|2021]])}} '''Circuit Paul Ricard''' je pretekársky okruh, nachádzajúci sa v meste [[Le Castellet (Var)|Le Castellet]] blízko [[Marseille]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]], postavený francúzskym podnikateľom [[Paul Ricard|Paulom Ricardom]]. Svojou polohou 10 km od [[Azúrové pobrežie|Azúrového pobrežia]] je dobrým lákadlom na návštevu podujatia. Stavba okruhu sa začala v roku 1969, premiéry sa dočkal o rok neskôr v roku 1970 a v danej dobe bol považovaný za jeden z najbezpečnejších okruhov. Prvé preteky [[Formula 1|Formuly 1]] na tomto okruhu sa konali v roku 1971 a vyhral ich britský pretekár [[Jackie Stewart]] na monoposte Tyrrell 003.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Circuit Paul Ricard - History|url=https://www.circuitpaulricard.com/en/pages/history/|vydavateľ=www.circuitpaulricard.com|dátum prístupu=2022-06-18}} (anglicky)</ref> Preteky Formuly 1 sa tu konali do roku 1990, opätovne sa sem prestížne preteky vrátili v roku 2018. Okruh Paula Ricarda má na trati zabudovaný zavlažovací systém, vďaka ktorému sa dajú nasimulovať podmienky jazdy na mokrej trati. Slúži tiež často ako neoficiálny testovací okruh pred sezónou. == Víťazi v jednotlivých rokoch<ref>1 Formula 1: Races results Formula 1 [https://www.formula1.com/en/results.html/2022/races.html Dostupné online] (anglicky)</ref> == {| class="wikitable" |+ !Rok !Jazdec !Konštruktér |- !1971 |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Jackie Stewart |Tyrrell |- bgcolor="DDDDDD" !1972 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- !1973 |{{Minivlajka|Švédsko}} Ronnie Peterson |Lotus |- bgcolor="DDDDDD" !1974 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- !1975 |{{Minivlajka|Rakúsko}} Niki Lauda |Ferrari |- !1976 |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} James Hunt |McLaren |- bgcolor="DDDDDD" !1977 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- !1978 |{{Minivlajka|USA}} Mario Andretti |Lotus |- bgcolor="DDDDDD" !1979 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- !1980 |{{flagicon|Austrália}} Alan Jones |Williams |- bgcolor="DDDDDD" !1981 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- !1982 |{{Minivlajka|Francúzsko}} René Arnoux |Renault |- bgcolor="DDDDDD" !1983<br />-<br />1984 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- !1985 |{{flagicon|Brazília}} Nelson Piquet |Brabham |- !1986 |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Nigel Mansell |Williams |- !1987 |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Nigel Mansell |Williams |- !1988 |{{Minivlajka|Francúzsko}} Alain Prost |McLaren |- !1989 |{{Minivlajka|Francúzsko}} Alain Prost |McLaren |- !1990 |{{Minivlajka|Francúzsko}} Alain Prost |Ferrari |- bgcolor="DDDDDD" !1991<br />-<br />2017 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- ![[Formula 1 v roku 2018|2018]] |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Lewis Hamilton |Mercedes |- ![[Formula 1 v roku 2019|2019]] |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Lewis Hamilton |Mercedes |- bgcolor="DDDDDD" ![[Formula 1 v roku 2020|2020]] | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- ![[Veľká cena Francúzska 2021|2021]] |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Lewis Hamilton |Mercedes |- ![[Veľká cena Francúzska 2022|2022]] |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Lewis Hamilton |Mercedes |} == Referencie == {{Referencie}} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport vo Francúzsku]] [[Kategória:Veľká cena Francúzska]] n2q9ztwjgvb7s1kasy45rqd93ocvj0k 7416794 7416786 2022-07-28T18:48:53Z Patriciuus 219824 d wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1|Názov okruhu=Circuit Paul Ricard|Obrázok=2022 F1 CourseLayout France.svg|Mesto, Štát={{minivlajka|Francúzsko}} [[Le Castellet (Var)|Le Castellet]], [[Francúzsko]]|Časové pásmo=UTC+01:00|GPS súradnice=[https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=43_15_2_N_5_47_30_E 43°15′2″N 5°47′30″E]|Hlavné podujatia=[[Formula 1]]|Dĺžka okruhu=5,842 km |Počet kôl=53|Počet zákrut=15|Rekord okruhu=1:32.740, {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]]|Posledná Veľká cena=Veľká cena Francúzska 2022|Víťaz=1:30:02.112, ({{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull]], [[Veľká cena Francúzska 2022|2022]])|Najrýchlejšie kolo=1:35.781, ({{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Veľká cena Francúzska 2022|2022]])|Pole position=1:30.872, ({{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Veľká cena Francúzska 2022|2022]])}} '''Circuit Paul Ricard''' je pretekársky okruh, nachádzajúci sa v meste [[Le Castellet (Var)|Le Castellet]] blízko [[Marseille]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]], postavený francúzskym podnikateľom [[Paul Ricard|Paulom Ricardom]]. Svojou polohou 10 km od [[Azúrové pobrežie|Azúrového pobrežia]] je dobrým lákadlom na návštevu podujatia. Stavba okruhu sa začala v roku 1969, premiéry sa dočkal o rok neskôr v roku 1970 a v danej dobe bol považovaný za jeden z najbezpečnejších okruhov. Prvé preteky [[Formula 1|Formuly 1]] na tomto okruhu sa konali v roku 1971 a vyhral ich britský pretekár [[Jackie Stewart]] na monoposte Tyrrell 003.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Circuit Paul Ricard - History|url=https://www.circuitpaulricard.com/en/pages/history/|vydavateľ=www.circuitpaulricard.com|dátum prístupu=2022-06-18}} (anglicky)</ref> Preteky Formuly 1 sa tu konali do roku 1990, opätovne sa sem prestížne preteky vrátili v roku 2018. Okruh Paula Ricarda má na trati zabudovaný zavlažovací systém, vďaka ktorému sa dajú nasimulovať podmienky jazdy na mokrej trati. Slúži tiež často ako neoficiálny testovací okruh pred sezónou. == Víťazi v jednotlivých rokoch<ref>1 Formula 1: Races results Formula 1 [https://www.formula1.com/en/results.html/2022/races.html Dostupné online] (anglicky)</ref> == {| class="wikitable" |+ !Rok !Jazdec !Konštruktér |- !1971 |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Jackie Stewart |Tyrrell |- bgcolor="DDDDDD" !1972 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- !1973 |{{Minivlajka|Švédsko}} Ronnie Peterson |Lotus |- bgcolor="DDDDDD" !1974 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- !1975 |{{Minivlajka|Rakúsko}} Niki Lauda |Ferrari |- !1976 |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} James Hunt |McLaren |- bgcolor="DDDDDD" !1977 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- !1978 |{{Minivlajka|USA}} Mario Andretti |Lotus |- bgcolor="DDDDDD" !1979 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- !1980 |{{flagicon|Austrália}} Alan Jones |Williams |- bgcolor="DDDDDD" !1981 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- !1982 |{{Minivlajka|Francúzsko}} René Arnoux |Renault |- bgcolor="DDDDDD" !1983<br />-<br />1984 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- !1985 |{{flagicon|Brazília}} Nelson Piquet |Brabham |- !1986 |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Nigel Mansell |Williams |- !1987 |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Nigel Mansell |Williams |- !1988 |{{Minivlajka|Francúzsko}} Alain Prost |McLaren |- !1989 |{{Minivlajka|Francúzsko}} Alain Prost |McLaren |- !1990 |{{Minivlajka|Francúzsko}} Alain Prost |Ferrari |- bgcolor="DDDDDD" !1991<br />-<br />2017 | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- ![[Formula 1 v roku 2018|2018]] |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Lewis Hamilton |Mercedes |- ![[Formula 1 v roku 2019|2019]] |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Lewis Hamilton |Mercedes |- bgcolor="DDDDDD" ![[Formula 1 v roku 2020|2020]] | colspan="2" |''Nekonalo sa'' |- ![[Veľká cena Francúzska 2021|2021]] |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Lewis Hamilton |Mercedes |- ![[Veľká cena Francúzska 2022|2022]] |{{Minivlajka|Holandsko}} Max Verstappen |Red Bull |} == Referencie == {{Referencie}} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport vo Francúzsku]] [[Kategória:Veľká cena Francúzska]] 300zcr8bv5dafwbg8mhwnzr7xavtvhe Príbeh služobníčky (román) 0 683883 7416956 7406715 2022-07-29T09:03:48Z Jetam2 30982 úpravy wikitext text/x-wiki {{pozri|seriáli|Príbeh služobníčky (televízny seriál)}} {{Infobox Kniha | Názov = Príbeh služobníčky | Obrázok = | Popis obrázku = | Autor = [[Margaret Atwoodová]] | Originálny názov = The Handmaid's Tale | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = [[angličtina]] | Krajina vydania = | Nakladateľstvo originálneho vydania = | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[1985]] | ISBN 1. vydania originálu = | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = [[román]] | Literárny žáner = [[antiutópia|dystopický]]{{break}}[[sci-fi]]{{break}}[[špekulatívny román]] <!--POSTUPNOST--> | Diel pred = | Diel po = [[Svedectvá]] <!--ODKAZY--> | Commons = The Handmaid's Tale | Odkaz = <!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--> <!--PRVE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania = 2001 | Väzba = | Formát = 145 x 210 mm | Hmotnosť = | Edícia = | Zväzok = | Vydavateľstvo = Epos | Číslo publikácie = | Prekladateľ = Marián Gazdík | Ilustrátor = | Autor obalu = | Autor fotografií = | Redigoval = | Hlavný redaktor = | Zodpovedný redaktor = | Technický redaktor = | Grafický redaktor = | Výtvarný redaktor = | Jazykový redaktor = | Recenzent = | Autor doslovu = | Náklad = | Počet strán = 352 | Tlač = | ISBN = 80-88977-34-7 <!--DRUHE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania2 = 2018 | Väzba2 = | Formát2 = 130 x 210 mm | Hmotnosť2 = | Edícia2 = | Zväzok2 = | Vydavateľstvo2 = Slovart | Číslo publikácie2 = | Prekladateľ2 = Marián Gazdík | Ilustrátor2 = Noma Bar | Autor obalu2 = Noma Bar | Autor fotografií2 = | Redigoval2 = | Hlavný redaktor2 = | Zodpovedný redaktor2 = | Technický redaktor2 = | Grafický redaktor2 = | Výtvarný redaktor2 = | Jazykový redaktor2 = | Recenzent2 = | Autor doslovu2 = | Náklad2 = | Počet strán2 = 340 | Tlač2 = | ISBN2 = 978-80-556-3183-7 }} '''Príbeh služobníčky''' je [[Antiutópia|dystopický]] [[román]] kanadskej spisovateľky [[Margaret Atwoodová|Margaret Atwoodovej]].<ref name="pravda-spisovatelka-pali"/><ref name="dennikn-otvorte-si-pribeh-sluzobnicky"/><ref name="teraz-autorka-pribehu-sluzobnicky"/> Niektorí ho považujú za [[sci-fi]]. Sama autorka ho však považovala za [[špekulatívny román]].<ref name="teraz-autorka-pribehu-sluzobnicky"/> Podľa románu bol natočený [[Príbeh služobníčky (televízny seriál)|rovnomenný televízny seriál]]. == Dej == Dej románu sa odohráva v Gileade, krajine na mieste súčasných [[Spojené štáty|Spojených štátov]].<ref name="hnonline-pribeh-sluzobnicky-speje-do-finale"/> Román popisuje, ako sa cez postupné „okliešťovanie práv“ systém prepracoval na [[Fundamentalizmus|fundamentalistickú]] [[Teokracia|teokraciu]].<ref name="dennikn-otvorte-si-pribeh-sluzobnicky"/> {{spoiler}} Ústrednou postavou je žena - služobníčka. Nazývajú ju Fredova, podľa Freda, vysoko postaveného muža, ktorý je jej pánom. Úlohou služobníčky je porodiť Fredovi dieťa, o ktoré by sa potom starala Fredova manželka. Služobníčka musí chodiť zahalená v červenom a nemá prakticky nijaké práva. Postupným spomínaním na minulosť odhaľuje svoj životný príbeh, smúti za svojím mužom a dieťaťom, od ktorých ju násilne odtrhli a nič o nich nevie. {{endspoiler}} == Dopady == [[Súbor:Illinois Handmaids Stop Brett Kavanaugh Rally Downtown Chicago Illinois 8-26-18 3437 (42505508810).jpg|náhľad|Ženy oblečené podľa služobníčok z knihy počas protestu v americkom [[Chicago|Chicagu]]]] [[Asociácia amerických knižníc]] uvádza, že román je „siedmou najčastejšie kritizovanou knihou v krajine“.<ref name="pravda-spisovatelka-pali"/> Dôvodom je jej údajná vulgarita, priveľa sexu a má aj urážať kresťanstvo.<ref name="pravda-spisovatelka-pali"/> Odkazy na román sa začali objavovať potom ako sa ukázalo, že by mohlo dôjsť k zrušeniu rozsudku v prípade ''[[Roe v. Wade]]''.<ref name="dennikn-otvorte-si-pribeh-sluzobnicky"/> Toto rozhodnutie [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu Spojených štátov]] z roku 1973 ukotvovalo právo na [[interrupcia|interrupciu]] a v júni 2022 bolo skutočne zrušené.<ref name="teraz-najvyssi-sud-usa-ukoncil"/> == Pokračovanie == V roku 2019 vyšlo pokračovanie ''Príbehu služobníčky'', v originále ''The Testaments''<ref name="pravda-novy-roman-the-testaments"/>, slovenským názvom ''Svedectvá''.<ref name="svedectva"/> Dej tohto románu sa odohráva o 15 rokov neskôr.<ref name="hnonline-pribeh-sluzobnicky-speje-do-finale"/> ''The Testaments'' získalo [[Bookerova cena|Bookerovu cenu]].<ref name="teraz-autorka-pribehu-sluzobnicky"/> == Iné médiá == Podľa románu bol v roku 1990 natočený film ''Služobníčkin príbeh''. Od roku 2017 je v produkcii televízny seriál ''[[Príbeh služobníčky (televízny seriál)|Príbeh služobníčky]]''.<ref name="pravda-spisovatelka-pali"/> Román inšpiroval aj [[opera|operné]] a [[balet|baletné]] prevedenie.<ref name="hnonline-pribeh-sluzobnicky-speje-do-finale"/> === Televízny seriál === Scenár prvej série seriálu vyčerpal dej knihy, v ďalších sériách príbeh pokračuje a autorka románu sa stala konzultantkou pri výrobe seriálu.<ref name="hnonline-pribeh-sluzobnicky-speje-do-finale"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="pravda-spisovatelka-pali">{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Radovan | autor = | odkaz na autora = | titul = Spisovateľka plameňometom páli vlastnú knihu. Na protest proti cenzúre | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/629885-spisovatelka-plamenometom-pali-vlastnu-knihu-na-protest-proti-cenzure/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="dennikn-otvorte-si-pribeh-sluzobnicky">{{Citácia periodika | priezvisko = Shemesh | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Otvorte si Príbeh služobníčky, pomôže vám pochopiť, kam sa uberá Amerika | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2834703/otvorte-si-pribeh-sluzobnicky-pomoze-vam-pochopit-kam-sa-ubera-amerika/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="teraz-najvyssi-sud-usa-ukoncil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Najvyšší súd USA ukončil ústavné právo na interrupciu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/najvyssi-sud-usa-ukoncil-ustavne/643314-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="pravda-novy-roman-the-testaments">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Nový román autorky Príbehu služobníčky o nevyriešenej vražde | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/550096-novy-roman-autorky-pribehu-sluzobnicky-o-nevyriesenej-vrazde/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-02 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="hnonline-pribeh-sluzobnicky-speje-do-finale">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Príbeh služobníčky speje do finále. Bude pokračovať ďalšou sériou | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/1988361-tretia-seria-pribehu-sluzobnicky-speje-do-finale-bude-pokracovat-dalsou-seriou | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="teraz-autorka-pribehu-sluzobnicky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Autorka Príbehu služobníčky Margaret Atwoodová jubiluje | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/magazin/autorka-pribehu-sluzobnicky-margaret/430540-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-18 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="svedectva">Slovenské vydanie: {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | prekladatelia = Katarína Karovičová | titul = Svedectvá | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 430 | isbn = 978-80-556-4690-9 | strany = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://dennikn.sk/blog/1603589/pribeh-sluzobnicky-je-plny-slovnych-hraciek-ako-ich-vyriesili-v-slovenskom-a-ceskom-preklade/ Blog Ivany Krekáňovej o preklade diela] {{Portál|Literatúra|Literárny}} [[Kategória:Knihy z 1985]] [[Kategória:Romány Margaret Atwoodovej]] [[Kategória:Antiutopické romány]] [[Kategória:Romány adaptované na televízne relácie]] kfd7apyt1k2pig2frokcw9xk4q39dup 7416960 7416956 2022-07-29T09:07:40Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Príbeh služobníčky | Obrázok = | Popis obrázku = | Autor = [[Margaret Atwoodová]] | Originálny názov = The Handmaid's Tale | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = [[angličtina]] | Krajina vydania = | Nakladateľstvo originálneho vydania = | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[1985]] | ISBN 1. vydania originálu = | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = [[román]] | Literárny žáner = [[antiutópia|antiutopický]]{{break}}[[sci-fi]]{{break}}[[špekulatívny román]] <!--POSTUPNOST--> | Diel pred = | Diel po = [[Svedectvá]] <!--ODKAZY--> | Commons = The Handmaid's Tale | Odkaz = <!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--> <!--PRVE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania = 2001 | Väzba = | Formát = 145 x 210 mm | Hmotnosť = | Edícia = | Zväzok = | Vydavateľstvo = Epos | Číslo publikácie = | Prekladateľ = Marián Gazdík | Ilustrátor = | Autor obalu = | Autor fotografií = | Redigoval = | Hlavný redaktor = | Zodpovedný redaktor = | Technický redaktor = | Grafický redaktor = | Výtvarný redaktor = | Jazykový redaktor = | Recenzent = | Autor doslovu = | Náklad = | Počet strán = 352 | Tlač = | ISBN = 80-88977-34-7 <!--DRUHE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania2 = 2018 | Väzba2 = | Formát2 = 130 x 210 mm | Hmotnosť2 = | Edícia2 = | Zväzok2 = | Vydavateľstvo2 = Slovart | Číslo publikácie2 = | Prekladateľ2 = Marián Gazdík | Ilustrátor2 = Noma Bar | Autor obalu2 = Noma Bar | Autor fotografií2 = | Redigoval2 = | Hlavný redaktor2 = | Zodpovedný redaktor2 = | Technický redaktor2 = | Grafický redaktor2 = | Výtvarný redaktor2 = | Jazykový redaktor2 = | Recenzent2 = | Autor doslovu2 = | Náklad2 = | Počet strán2 = 340 | Tlač2 = | ISBN2 = 978-80-556-3183-7 }} '''Príbeh služobníčky''' je [[Antiutópia|antiutopický]] [[román]] kanadskej spisovateľky [[Margaret Atwoodová|Margaret Atwoodovej]].<ref name="pravda-spisovatelka-pali"/><ref name="dennikn-otvorte-si-pribeh-sluzobnicky"/><ref name="teraz-autorka-pribehu-sluzobnicky"/> Niektorí ho považujú za [[sci-fi]]. Sama autorka ho však považovala za [[špekulatívny román]].<ref name="teraz-autorka-pribehu-sluzobnicky"/> Podľa románu bol natočený [[Príbeh služobníčky (televízny seriál)|rovnomenný televízny seriál]]. == Dej == Dej románu sa odohráva v Gileade, krajine na mieste súčasných [[Spojené štáty|Spojených štátov]].<ref name="hnonline-pribeh-sluzobnicky-speje-do-finale"/> Román popisuje, ako sa cez postupné „okliešťovanie práv“ systém prepracoval na [[Fundamentalizmus|fundamentalistickú]] [[Teokracia|teokraciu]].<ref name="dennikn-otvorte-si-pribeh-sluzobnicky"/> {{spoiler}} Ústrednou postavou je žena - služobníčka. Nazývajú ju Fredova, podľa Freda, vysoko postaveného muža, ktorý je jej pánom. Úlohou služobníčky je porodiť Fredovi dieťa, o ktoré by sa potom starala Fredova manželka. Služobníčka musí chodiť zahalená v červenom a nemá prakticky nijaké práva. Postupným spomínaním na minulosť odhaľuje svoj životný príbeh, smúti za svojím mužom a dieťaťom, od ktorých ju násilne odtrhli a nič o nich nevie. {{endspoiler}} == Dopady == [[Súbor:Illinois Handmaids Stop Brett Kavanaugh Rally Downtown Chicago Illinois 8-26-18 3437 (42505508810).jpg|náhľad|Ženy oblečené podľa služobníčok z knihy počas protestu v americkom [[Chicago|Chicagu]]]] [[Asociácia amerických knižníc]] uvádza, že román je „siedmou najčastejšie kritizovanou knihou v krajine“.<ref name="pravda-spisovatelka-pali"/> Dôvodom je jej údajná vulgarita, priveľa sexu a má aj urážať kresťanstvo.<ref name="pravda-spisovatelka-pali"/> Odkazy na román sa začali objavovať potom ako sa ukázalo, že by mohlo dôjsť k zrušeniu rozsudku v prípade ''[[Roe v. Wade]]''.<ref name="dennikn-otvorte-si-pribeh-sluzobnicky"/> Toto rozhodnutie [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu Spojených štátov]] z roku 1973 ukotvovalo právo na [[interrupcia|interrupciu]] a v júni 2022 bolo skutočne zrušené.<ref name="teraz-najvyssi-sud-usa-ukoncil"/> == Pokračovanie == V roku 2019 vyšlo pokračovanie ''Príbehu služobníčky'', v originále ''The Testaments''<ref name="pravda-novy-roman-the-testaments"/>, slovenským názvom ''Svedectvá''.<ref name="svedectva"/> Dej tohto románu sa odohráva o 15 rokov neskôr.<ref name="hnonline-pribeh-sluzobnicky-speje-do-finale"/> ''The Testaments'' získalo [[Bookerova cena|Bookerovu cenu]].<ref name="teraz-autorka-pribehu-sluzobnicky"/> == Iné médiá == Podľa románu bol v roku 1990 natočený film ''Služobníčkin príbeh''. Od roku 2017 je v produkcii televízny seriál ''[[Príbeh služobníčky (televízny seriál)|Príbeh služobníčky]]''.<ref name="pravda-spisovatelka-pali"/> Román inšpiroval aj [[opera|operné]] a [[balet|baletné]] prevedenie.<ref name="hnonline-pribeh-sluzobnicky-speje-do-finale"/> === Televízny seriál === Scenár prvej série seriálu vyčerpal dej knihy, v ďalších sériách príbeh pokračuje a autorka románu sa stala konzultantkou pri výrobe seriálu.<ref name="hnonline-pribeh-sluzobnicky-speje-do-finale"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="pravda-spisovatelka-pali">{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Radovan | autor = | odkaz na autora = | titul = Spisovateľka plameňometom páli vlastnú knihu. Na protest proti cenzúre | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/629885-spisovatelka-plamenometom-pali-vlastnu-knihu-na-protest-proti-cenzure/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="dennikn-otvorte-si-pribeh-sluzobnicky">{{Citácia periodika | priezvisko = Shemesh | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Otvorte si Príbeh služobníčky, pomôže vám pochopiť, kam sa uberá Amerika | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2834703/otvorte-si-pribeh-sluzobnicky-pomoze-vam-pochopit-kam-sa-ubera-amerika/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="teraz-najvyssi-sud-usa-ukoncil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Najvyšší súd USA ukončil ústavné právo na interrupciu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/najvyssi-sud-usa-ukoncil-ustavne/643314-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="pravda-novy-roman-the-testaments">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Nový román autorky Príbehu služobníčky o nevyriešenej vražde | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/550096-novy-roman-autorky-pribehu-sluzobnicky-o-nevyriesenej-vrazde/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-02 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="hnonline-pribeh-sluzobnicky-speje-do-finale">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Príbeh služobníčky speje do finále. Bude pokračovať ďalšou sériou | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/1988361-tretia-seria-pribehu-sluzobnicky-speje-do-finale-bude-pokracovat-dalsou-seriou | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="teraz-autorka-pribehu-sluzobnicky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Autorka Príbehu služobníčky Margaret Atwoodová jubiluje | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/magazin/autorka-pribehu-sluzobnicky-margaret/430540-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-18 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="svedectva">Slovenské vydanie: {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | prekladatelia = Katarína Karovičová | titul = Svedectvá | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 430 | isbn = 978-80-556-4690-9 | strany = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://dennikn.sk/blog/1603589/pribeh-sluzobnicky-je-plny-slovnych-hraciek-ako-ich-vyriesili-v-slovenskom-a-ceskom-preklade/ Blog Ivany Krekáňovej o preklade diela] {{Portál|Literatúra|Literárny}} [[Kategória:Knihy z 1985]] [[Kategória:Romány Margaret Atwoodovej]] [[Kategória:Antiutopické romány]] [[Kategória:Romány adaptované na televízne relácie]] lm74v4osz0fgkg4voq1azrxu6njxiaf 7416980 7416960 2022-07-29T10:41:04Z Vasiľ 2806 iné projekty wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Príbeh služobníčky | Obrázok = | Popis obrázku = | Autor = [[Margaret Atwoodová]] | Originálny názov = The Handmaid's Tale | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = [[angličtina]] | Krajina vydania = | Nakladateľstvo originálneho vydania = | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[1985]] | ISBN 1. vydania originálu = | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = [[román]] | Literárny žáner = [[antiutópia|antiutopický]]{{break}}[[sci-fi]]{{break}}[[špekulatívny román]] <!--POSTUPNOST--> | Diel pred = | Diel po = [[Svedectvá]] <!--ODKAZY--> | Commons = The Handmaid's Tale | Odkaz = <!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--> <!--PRVE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania = 2001 | Väzba = | Formát = 145 x 210 mm | Hmotnosť = | Edícia = | Zväzok = | Vydavateľstvo = Epos | Číslo publikácie = | Prekladateľ = Marián Gazdík | Ilustrátor = | Autor obalu = | Autor fotografií = | Redigoval = | Hlavný redaktor = | Zodpovedný redaktor = | Technický redaktor = | Grafický redaktor = | Výtvarný redaktor = | Jazykový redaktor = | Recenzent = | Autor doslovu = | Náklad = | Počet strán = 352 | Tlač = | ISBN = 80-88977-34-7 <!--DRUHE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania2 = 2018 | Väzba2 = | Formát2 = 130 x 210 mm | Hmotnosť2 = | Edícia2 = | Zväzok2 = | Vydavateľstvo2 = Slovart | Číslo publikácie2 = | Prekladateľ2 = Marián Gazdík | Ilustrátor2 = Noma Bar | Autor obalu2 = Noma Bar | Autor fotografií2 = | Redigoval2 = | Hlavný redaktor2 = | Zodpovedný redaktor2 = | Technický redaktor2 = | Grafický redaktor2 = | Výtvarný redaktor2 = | Jazykový redaktor2 = | Recenzent2 = | Autor doslovu2 = | Náklad2 = | Počet strán2 = 340 | Tlač2 = | ISBN2 = 978-80-556-3183-7 }} '''Príbeh služobníčky''' je [[Antiutópia|antiutopický]] [[román]] kanadskej spisovateľky [[Margaret Atwoodová|Margaret Atwoodovej]].<ref name="pravda-spisovatelka-pali"/><ref name="dennikn-otvorte-si-pribeh-sluzobnicky"/><ref name="teraz-autorka-pribehu-sluzobnicky"/> Niektorí ho považujú za [[sci-fi]]. Sama autorka ho však považovala za [[špekulatívny román]].<ref name="teraz-autorka-pribehu-sluzobnicky"/> Podľa románu bol natočený [[Príbeh služobníčky (televízny seriál)|rovnomenný televízny seriál]]. == Dej == Dej románu sa odohráva v Gileade, krajine na mieste súčasných [[Spojené štáty|Spojených štátov]].<ref name="hnonline-pribeh-sluzobnicky-speje-do-finale"/> Román popisuje, ako sa cez postupné „okliešťovanie práv“ systém prepracoval na [[Fundamentalizmus|fundamentalistickú]] [[Teokracia|teokraciu]].<ref name="dennikn-otvorte-si-pribeh-sluzobnicky"/> {{spoiler}} Ústrednou postavou je žena - služobníčka. Nazývajú ju Fredova, podľa Freda, vysoko postaveného muža, ktorý je jej pánom. Úlohou služobníčky je porodiť Fredovi dieťa, o ktoré by sa potom starala Fredova manželka. Služobníčka musí chodiť zahalená v červenom a nemá prakticky nijaké práva. Postupným spomínaním na minulosť odhaľuje svoj životný príbeh, smúti za svojím mužom a dieťaťom, od ktorých ju násilne odtrhli a nič o nich nevie. {{endspoiler}} == Dopady == [[Súbor:Illinois Handmaids Stop Brett Kavanaugh Rally Downtown Chicago Illinois 8-26-18 3437 (42505508810).jpg|náhľad|Ženy oblečené podľa služobníčok z knihy počas protestu v americkom [[Chicago|Chicagu]]]] [[Asociácia amerických knižníc]] uvádza, že román je „siedmou najčastejšie kritizovanou knihou v krajine“.<ref name="pravda-spisovatelka-pali"/> Dôvodom je jej údajná vulgarita, priveľa sexu a má aj urážať kresťanstvo.<ref name="pravda-spisovatelka-pali"/> Odkazy na román sa začali objavovať potom ako sa ukázalo, že by mohlo dôjsť k zrušeniu rozsudku v prípade ''[[Roe v. Wade]]''.<ref name="dennikn-otvorte-si-pribeh-sluzobnicky"/> Toto rozhodnutie [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu Spojených štátov]] z roku 1973 ukotvovalo právo na [[interrupcia|interrupciu]] a v júni 2022 bolo skutočne zrušené.<ref name="teraz-najvyssi-sud-usa-ukoncil"/> == Pokračovanie == V roku 2019 vyšlo pokračovanie ''Príbehu služobníčky'', v originále ''The Testaments''<ref name="pravda-novy-roman-the-testaments"/>, slovenským názvom ''Svedectvá''.<ref name="svedectva"/> Dej tohto románu sa odohráva o 15 rokov neskôr.<ref name="hnonline-pribeh-sluzobnicky-speje-do-finale"/> ''The Testaments'' získalo [[Bookerova cena|Bookerovu cenu]].<ref name="teraz-autorka-pribehu-sluzobnicky"/> == Iné médiá == Podľa románu bol v roku 1990 natočený film ''Služobníčkin príbeh''. Od roku 2017 je v produkcii televízny seriál ''[[Príbeh služobníčky (televízny seriál)|Príbeh služobníčky]]''.<ref name="pravda-spisovatelka-pali"/> Román inšpiroval aj [[opera|operné]] a [[balet|baletné]] prevedenie.<ref name="hnonline-pribeh-sluzobnicky-speje-do-finale"/> === Televízny seriál === Scenár prvej série seriálu vyčerpal dej knihy, v ďalších sériách príbeh pokračuje a autorka románu sa stala konzultantkou pri výrobe seriálu.<ref name="hnonline-pribeh-sluzobnicky-speje-do-finale"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="pravda-spisovatelka-pali">{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Radovan | autor = | odkaz na autora = | titul = Spisovateľka plameňometom páli vlastnú knihu. Na protest proti cenzúre | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/629885-spisovatelka-plamenometom-pali-vlastnu-knihu-na-protest-proti-cenzure/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="dennikn-otvorte-si-pribeh-sluzobnicky">{{Citácia periodika | priezvisko = Shemesh | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Otvorte si Príbeh služobníčky, pomôže vám pochopiť, kam sa uberá Amerika | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2834703/otvorte-si-pribeh-sluzobnicky-pomoze-vam-pochopit-kam-sa-ubera-amerika/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="teraz-najvyssi-sud-usa-ukoncil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Najvyšší súd USA ukončil ústavné právo na interrupciu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/najvyssi-sud-usa-ukoncil-ustavne/643314-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="pravda-novy-roman-the-testaments">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Nový román autorky Príbehu služobníčky o nevyriešenej vražde | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/550096-novy-roman-autorky-pribehu-sluzobnicky-o-nevyriesenej-vrazde/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-02 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="hnonline-pribeh-sluzobnicky-speje-do-finale">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Príbeh služobníčky speje do finále. Bude pokračovať ďalšou sériou | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/1988361-tretia-seria-pribehu-sluzobnicky-speje-do-finale-bude-pokracovat-dalsou-seriou | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="teraz-autorka-pribehu-sluzobnicky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Autorka Príbehu služobníčky Margaret Atwoodová jubiluje | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/magazin/autorka-pribehu-sluzobnicky-margaret/430540-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-18 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> <ref name="svedectva">Slovenské vydanie: {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | prekladatelia = Katarína Karovičová | titul = Svedectvá | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 430 | isbn = 978-80-556-4690-9 | strany = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://dennikn.sk/blog/1603589/pribeh-sluzobnicky-je-plny-slovnych-hraciek-ako-ich-vyriesili-v-slovenskom-a-ceskom-preklade/ Blog Ivany Krekáňovej o preklade diela] {{Portál|Literatúra|Literárny}} [[Kategória:Knihy z 1985]] [[Kategória:Romány Margaret Atwoodovej]] [[Kategória:Antiutopické romány]] [[Kategória:Romány adaptované na televízne relácie]] epubih805nknzxu0dwufb5u154uc9rp Jana Hrebendová 0 684211 7416742 7416721 2022-07-28T13:38:38Z Pelex 2483 fix wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jana Hrebendová | Rodné meno = Jana Bóriková<ref name="BLS"/>/Bôriková<ref name="LSŽ"/> | Popis osoby = slovenská osvetová a zdravotníca pracovníčka | Portrét = Johanka_Hrebendová_Bóriková.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[28. jún]] [[1812]] | Miesto narodenia = [[Humpolec]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1880|1|23|1812|6|28}} | Miesto úmrtia = [[Vrbovce]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Pavol Bórik (1777{{--}}1847), Barbora, rod. Lešovská | Príbuzní = [[Juraj Ľubomil Kulíšek]] (švagor) | Súrodenci = štyria bratia (z nich [[Daniel Jaroslav Bórik]], [[Karol Bórik]]), Anna Kulíšeková (1814{{--}}1894) | Manžel = Ján Hrebenda | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Jana Hrebendová''' (* [[28. jún]] [[1812]], [[Humpolec]]{{--}}† [[23. január]] [[1880]], [[Vrbovce]]) bola slovenská osvetová a zdravotnícka pracovníčka. Niektorými považovaná za prvú slovenskú ošetrovateľku<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štefíková | meno = Elena | titul = Janka Hrebendová - prvá slovenská ošetrovateľka | periodikum = Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek | miesto = Bratislava | rok = 2004 | mesiac = | ročník = 2 | číslo = 2 | strany = 9 | issn = 1336-183X }}</ref>. Bola dcérou evanjelického kňaza Pavla Bórika. Žila v [[Sobotište|Sobotišti]], [[Prietrž (okres Senica)|Prietrži]], [[Senica|Senici]] a [[Vrbovce|Vrbovciach]]. Spolupracovala na organizovaní kultúrneho života [[Slováci|Slovákov]] v [[Pešť|Pešti]]. V roku [[1848]] sa zúčastnila [[Slovenské povstanie|slovenského povstania]] počas ktorého zabezpečovala zdravotnícku pomoc priamo na bojisku, za čo bola [[Uhorsko|uhorskými]] úradmi prenasledovaná a väznená.<ref name="LSŽ"/> Istý čas skrývala hurbanovskú zástavu, písomnosti a pečať [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]]. Po roku [[1849]] pôsobila v osvetovej činnosti (prevažne medzi ženami a mládežou) a ako ľudová liečiteľka.<ref name="BLS"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="BLS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = HREBENDOVÁ, Jana | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = III G{{--}}H | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2007 | isbn = 978-80-89023-96-7 | počet strán = 739 | strany = 622 }}</ref> <ref name="LSŽ">{{Citácia knihy | kapitola zborník = HREBENDOVÁ, Jana | titul = Lexikón slovenských žien | odkaz na titul = Lexikón slovenských žien | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2003 | isbn = 80-89023-30-4 | počet strán = 288 | strany = 93{{--}}94 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173678-nightingalovej-predchodkyna-bola-z-vrboviec/ Nightingalovej predchodkyňa bola z Vrboviec] {{DEFAULTSORT:Hrebendová, Jana}} [[Kategória:Slovenské osobnosti v medicíne]] ladoqbu4yf148r4ekgz4fu3ksu9kfm3 Diskusia:Jana Hrebendová 1 684213 7416755 7416709 2022-07-28T14:50:44Z Teslaton 12161 @Vasiľ: k Johanke wikitext text/x-wiki == Porušenie autorských práv? == Aktuálna podoba článku (7. 7. 2022, 22:22) až podozrivo pripomína údaje [https://matica.sk/odhalenie-novej-pamatnej-tabule-johanke-hrebendovej-borikovej-vo-vrbovciach/ v tomto článku Matice slovenskej]: text v podstate kopíruje pamätnú tabuľu, ktorú tam odhalili, a fotografia na konci matičného článku je zhodná s tou použitou tu. Nemohlo dôjsť k porušeniu autorských práv? [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 20:22, 7. júl 2022 (UTC) {{re|Vasiľ}} Prečo to odstránenie všetkých zmienok o Johanke (vrátane presmerovania na výmaz [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7416714]). Príde mi, že keď ten tvar má na náhrobku aj na pamätnej tabuli [https://pam.epocha.sk/pamaetniky-zahorie/okres-myjava/johanka-hrebendova-borikova-1812-1880-vrbovce] a volá sa podľa neho OZ, zmienku a presmerovanie by si zaslúžil. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:50, 28. júl 2022 (UTC) ejkbwejivzfdiqf703urka4dgwoiwky 7416870 7416755 2022-07-29T05:58:13Z Vasiľ 2806 wikitext text/x-wiki == Porušenie autorských práv? == Aktuálna podoba článku (7. 7. 2022, 22:22) až podozrivo pripomína údaje [https://matica.sk/odhalenie-novej-pamatnej-tabule-johanke-hrebendovej-borikovej-vo-vrbovciach/ v tomto článku Matice slovenskej]: text v podstate kopíruje pamätnú tabuľu, ktorú tam odhalili, a fotografia na konci matičného článku je zhodná s tou použitou tu. Nemohlo dôjsť k porušeniu autorských práv? [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 20:22, 7. júl 2022 (UTC) {{re|Vasiľ}} Prečo to odstránenie všetkých zmienok o Johanke (vrátane presmerovania na výmaz [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7416714]). Príde mi, že keď ten tvar má na náhrobku aj na pamätnej tabuli [https://pam.epocha.sk/pamaetniky-zahorie/okres-myjava/johanka-hrebendova-borikova-1812-1880-vrbovce] a volá sa podľa neho OZ, zmienku a presmerovanie by si zaslúžil. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:50, 28. júl 2022 (UTC) V oboch lexikónoch sa to meno ani nemihlo, preto som to dával na zmazanie. Pokojne doplň. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:58, 29. júl 2022 (UTC) ec3rvtrhuzkstnvcqv2tpt69kqd4cxj Aplikácia minimalist phone 0 684287 7416880 7411417 2022-07-29T06:42:07Z Vasiľ 2806 zmazať lebo wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní neupravené}} {{Urgentne upraviť|20220713}} {{DISPLAYTITLE:minimalist phone}} '''minimalist phone''' je aplikácia, ktorú vytvoril Slovák žijúci v Nemecku, Martin Morávek. Aplikácia zámerne prispôsobuje domovskú obrazovku smartfónu tak, aby používateľ na ňom strávil čo najmenej času.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sleep: Martin Moravek of Minimalist Phone App On Why You Should Make Getting A Good Night’s Sleep A…|url=https://medium.com/authority-magazine/sleep-martin-moravek-of-minimalist-phone-app-on-why-you-should-make-getting-a-good-nights-sleep-a-d9fc8106e352|dátum vydania=2021-05-24|dátum prístupu=2022-07-10|jazyk=en|meno=Tyler|priezvisko=Gallagher}}</ref> == História == {{Infobox Softvér|názov=minimalist phone|obrázok=Minimalist phone app.jpg|vývojár=Martin Morávek|programovací jazyk=Kotlin|operačný systém=Android|jazyk=angličtina, čínština, francúzština, nemčina, španielčina|webová stránka=https://www.minimalistphone.com/|voľný parameter1 názov=Dátum zverejnenia|voľný parameter1=28. decembra 2020|popis=Aplikácia domácej obrazovky s pridanými funkciami, ktoré majú za cieľ znížiť čas strávený na smartfóne.|stav vývoja=aktívny|voľný parameter2 názov=Zdroj|voľný parameter2=Google Play|voľný parameter3 názov=Geografická dostupnosť|voľný parameter3=celosvetová}}Programátor a softvérový inžinier Martin Morávek spustil aplikáciu počas pandémie COVID-19. Ako sám potvrdil pre [[Forbes Slovensko]], dôvodom bolo nadmerné používanie smartfónov v dôsledku fyzickej izolácie ľudí v spoločnosti.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z náhody sa stal biznis. Martin pomáha tým, ktorí sa nechcú stať otrokmi mobilov|url=https://www.forbes.sk/z-nahody-sa-stal-biznis-martin-pomaha-tym-ktori-sa-nechcu-stat-otrokmi-mobilov/|dátum vydania=2021-12-18|dátum prístupu=2022-07-10|jazyk=sk-SK}}</ref> Tá viedla k zvýšenej závislosti od sociálnych sietí. Riešením mal byť práve [https://www.minimalistphone.com/ minimalist phone]. Prvá verzia bola zverejnená na Google Play 28. decembra 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=minimalist phone: Productivity – Aplikácie v službe Google Play|url=https://play.google.com/store/apps/details?id=com.qqlabs.minimalistlauncher&hl=sk&gl=US|vydavateľ=play.google.com|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=sk}}</ref> == Vlastnosti a funkcionality == Aplikácia je naprogramovaná v jazyku Kotlin a je vytvorená na operačný systém [[Android (operačný systém)|Android]]. Po inštalácii sa zmení prednastavené používateľské rozhranie smartfónu. V základnej verzii je obrazovka buď čierna, alebo biela. V rozšírenej verzii sú dostupné farebné témy. minimalist phone nezobrazuje tradičné vyobrazenie ikon ostatných aplikácií. Základné ikony a funkcie na úvodnej obrazovke zahŕňajú volanie, fotografovanie a zobrazovanie hodín. Aplikácia zbavuje ikony ich jasných farieb a zobrazuje ich ako textové odkazy (napr. Kalendár, Správy a pod.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=8 Apps That Help You Unplug and Live in the Moment|url=https://www.makeuseof.com/apps-help-you-unplug-live-in-moment/|vydavateľ=MUO|dátum vydania=2022-03-10|dátum prístupu=2022-07-13|jazyk=en-US|meno=Lindsay E.|priezvisko=Mack}}</ref> Technológia má viacero funkcií, ktoré umožňujú používateľovi prispôsobiť si čas strávený na obrazovke. Časové pripomienky v aplikácii sa pýtajú používateľov, koľko času chcú stráviť v aplikácii, keď ju prvýkrát otvoria. Zároveň používateľovi pripomenie, keď vyprší časový limit. Týmto spôsobom pomáha používateľom eliminovať čas, ktorý by strávili na svojom mobilnom zariadení neuvedomelým zaobchádzaním.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‎Moving Offline with Jose Briones: 16 - Minimalist Phone with Martin Moravek on Apple Podcasts|url=https://podcasts.apple.com/ca/podcast/16-minimalist-phone-with-martin-moravek/id1556311637?i=1000522565272|vydavateľ=Apple Podcasts|dátum prístupu=2022-07-10|jazyk=en-CA}}</ref> minimalist phone umožňuje zablokovať iné aplikácie alebo skryť ich z dosahu na obrazovke, t. j. aby sa k nim používatelia dostali, musia vykonať viacero nadbytočných krokov. Zdĺhavý proces má používateľov odradiť od bezmyšlienkovitého otvárania sociálnych sietí. Monochromatický režim odstraňuje farby z obrazovky smartfónu a namiesto toho všetky vizuály vyobrazuje v čiernobielej farbe. Tento psychologický efekt spôsobuje to, že vizuálny obsah je pre používateľa menej atraktívnym na prezeranie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Beyond Minimalist UX Design: Designing for Healthier Smartphone Engagement|url=https://www.toptal.com/designers/app-ux/minimalist-ux-design|vydavateľ=Toptal Design Blog|dátum prístupu=2022-07-10|jazyk=en}}</ref> Nakoniec je možné pomocou filtra upozornení skryť nepotrebné notifikácie pod jedno upozornenie. == Jazyky == V súčasnosti je aplikácia dostupná v piatich jazykoch (angličtina, nemčina, francúzština, španielčina a čínština). Doposiaľ mala aplikácia viac ako 100 000 stiahnutí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=minimalist phone: Productivity – Aplikácie v službe Google Play|url=https://play.google.com/store/apps/details?id=com.qqlabs.minimalistlauncher&hl=sk&gl=US|vydavateľ=play.google.com|dátum prístupu=2022-07-10|jazyk=sk}}</ref> == Komunita == Aplikácia si vytvorila povedomie predovšetkým na platforme Reddit s viac ako 500 členmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=r/minimalist_phone|url=https://www.reddit.com/r/minimalist_phone/|vydavateľ=reddit|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=en-US}}</ref> Tento priestor komunita využíva na návrh vylepšení, ktoré vývojár neskôr implementuje do minimalist phone aplikácie. Najviac želanou novou funkciou pre budúce verzie sú Zložky, ktoré by umožňovali organizovať jednotlivé aplikácie do zložiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=r/minimalist_phone - 2 feature suggestions|url=https://www.reddit.com/r/minimalist_phone/comments/teqvkf/2_feature_suggestions/|vydavateľ=reddit|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=r/minimalist_phone - When can we expect a folders option to be implemented?|url=https://www.reddit.com/r/minimalist_phone/comments/v5b60d/when_can_we_expect_a_folders_option_to_be/|vydavateľ=reddit|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=r/minimalist_phone - Folders|url=https://www.reddit.com/r/minimalist_phone/comments/vc4aj9/folders/|vydavateľ=reddit|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=r/minimalist_phone - Feature Request: folders in the app list|url=https://www.reddit.com/r/minimalist_phone/comments/t22t1q/feature_request_folders_in_the_app_list/|vydavateľ=reddit|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=en-US}}</ref> == Biznis model == V aplikácii sa nenachádzajú žiadne reklamy, nakoľko povaha aplikácie nie je vhodná na tento spôsob monetizácie. Jediným zdrojom príjmov sú používatelia platiaci predplatné alebo jednorázové platby. == Efektivita == Z dotazníkového prieskumu uskutočného vývojárom aplikácie napríklad vyplynulo, že 93 % opýtaných respondentov po troch dňoch používania aplikácie znížilo čas strávený na svojom telefóne. To sa priaznivo odzrkadlilo na psychickom zdraví niektorých z nich.<ref name=":0" /> == Kritika == Najčastejšie sa ľudia sťažujú, že aplikácia minimalist phone nie je dostupná na zariadenie [[iPhone]]. Tím aplikácie uviedol, že aplikácia nebude na produkty [[Apple]] dostupná, nakoľko operačný systém [[iOS]] neumožňuje prispôsobiť používateľské rozhranie potrebám aplikácie. == Možný budúci vývoj a hardvérové alternatívy k aplikácii == Aplikácia sa stretla s veľmi pozitívnou odozvou, čo vývojára motivuje v jej neustálom zlepšovaní a uvažuje aj nad vytvorením hardvérového riešenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ste závislí na svojom smartfóne? Vyskúšajte aplikáciu Minimalist Phone od Slováka Martina|url=https://www.mojandroid.sk/minimalist-phone-vas-zbavi-zavislosti-na-smartfone/|vydavateľ=MojAndroid.sk|dátum vydania=2021-12-22|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=sk-SK}}</ref> Podobné hardvérové alternatívy, ktoré sú zamerané na digitálny minimalizmus, už existujú, napr. [https://www.thelightphone.com/ The Light Phone], [https://mudita.com/products/phones/mudita-pure/ Mudita Pure], [https://techless.com/products/wisephone Wisephone] či [https://boringphone.com/ Boring Phone]. == Referencie == [[Kategória:Technológie]] [[Kategória:Softvér]] [[Kategória:Android]] [[Kategória:COVID-19]] cqm9qp36gtmzotbkd8w2rcgtoxg3ff8 Les Charlots 0 684395 7416765 7416375 2022-07-28T15:38:32Z Fillos X. 212061 Úpravy. wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina|Obrázok=Les Charlots Sanremo 1974.jpg|Názov skupiny=Les Charlots|Popis obrázku=Les Charlots (Jean-Guy Fechner, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Gérard Rinaldi) na festivale v [[Sanremo]] [[1974]]|Bývalí členovia=(†) Gérard Rinaldi<br /b>(†) Gérard Filippelli<br /b>Luis Rego<br /b>(†) Jacques Dautriche<br /b>Donald Rieubon<br /b>William Olivier|Členovia skupiny=Jean Sarrus<br /b>Jean-Guy Fechner<br /b>Richard Bonnot|Hudobný vydavateľ=Disques Vogue, Disques Barclay|Roky pôsobenia=[[1965]]–[[1997]], [[2007]]–[[2011]], od roku [[2014]]|Žáner=[[Rock]], [[Pop (hudobný žáner)|Pop]]|Krajina pôvodu=[[Francúzsko]]|Iné názvy=Les Problèmes}} '''Les Charlots''' je [[Francúzsko|francúzska]] populárna [[Rock|rocková]], [[Pop (hudobný žáner)|popová]] a [[Komédia|komediálna]] skupina pôsobiaca najmä v [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych]] a [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych]] rokoch [[20. storočie|dvadsiateho storočia]], ktorá pozostávala najmä zo šiestich členov: [[Gérard Rinaldi]], [[Gérard Filippelli]], [[Jean Sarrus]], [[Jean-Guy Fechner]], [[Luis Rego]] a [[Richard Bonnot]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.fdb.cz/lidi/20245-les-charlots.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}</ref> Názov skupiny nepriamo odkazuje na Charlota, postavu ktorú hrá [[Charlie Chaplin]], ide ale aj o slangový výraz pre „klaunov“ alebo „idiotov“. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hv�zdy francouzsk� kinematografie - Les Charlots|url=https://web.archive.org/web/20081202101113/http://www.francouzskyfilm.cz/herci/charlots.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2008-12-02|dátum prístupu=2022-07-14}}</ref> [[Súbor:Luis Rego 2012.jpg|náhľad|[[Luis Rego]] bývalý člen skupiny na natáčaní [[Dokumentárny film|dokumentu]] z roku [[2012]].]] [[Súbor:Les veilles fripouilles.jpg|náhľad|[[Jean Sarrus]] (uprostred) na festivale v roku [[2017]].]] == História skupiny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots - la biographie par Nanarland|url=https://www.nanarland.com/personnalites/acteurs/les-acteurs-connotes/les-charlots.html|vydavateľ=www.nanarland.com|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr|priezvisko=Nanarland}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Définitivement Charlots: Autobiographie|url=https://books.google.fr/books?id=c214Ioxho1gC&pg=PT207&lpg=PT207&dq=Les+Charlots+dans+l'espace+de+Guy+Lux&source=bl&ots=6EHgJUb0Nu&sig=Ft9YjZuTti1S8lyzTDCUeMkOYHs&hl=fr&sa=X&ved=0ahUKEwjTibqx-5TRAhVM7hoKHXzLCoUQ6AEINTAE#v=onepage&q=Les%20Charlots%20dans%20l'espace%20de%20Guy%20Lux&f=false|vydavateľ=LéoLu-GrrrArt Éditions|rok=2012-11-06|jazyk=fr|poznámka=Google-Books-ID: c214Ioxho1gC|meno=Jean|priezvisko=Sarrus}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Problèmes... Avant Les Charlots|url=https://www.rockmadeinfrance.com/encyclo/les-problemes/9134/|dátum vydania=2013-05-19|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr-FR|priezvisko=Hervé}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Les Charlots - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-les-charlots-c24555678|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2022-07-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Résultats de recherche {{!}} INA|url=https://www.ina.fr/recherche|vydavateľ=ina.fr|dátum prístupu=2022-07-15|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LES CHARLOTS|url=https://www.melody.tv/artiste/les-charlots/|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lafoliedescharlots|url=http://www.lafoliedescharlots.com.sitew.com/|vydavateľ=SiteW.com|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean sarrus fotografías e imágenes de alta resolución|url=https://www.alamy.es/imagenes/jean-sarrus.html|vydavateľ=Alamy|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=es|meno=Alamy|priezvisko=Limited}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Photos and Premium High Res Pictures - Getty Images|url=https://www.gettyimages.fi/photos/les-charlots|vydavateľ=www.gettyimages.fi|dátum prístupu=2022-07-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exclu. Les Charlots, anciens collaborateurs d'Antoine : "Les fans de Johnny nous agressaient, on était obligé de se payer des gardes du corps !" (VIDEO)|url=https://www.programme-tv.net/news/musique/272662-exclu-les-charlots-anciens-collaborateurs-dantoine-les-fans-de-johnny-nous-agressaient-on-etait-oblige-de-se-payer-des-gardes-du-corps-video/|vydavateľ=www.programme-tv.net|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=fr|meno=Jade|priezvisko=Olivier}}</ref> == V roku [[1963]] sa dvaja kamaráti, spevák [[Gérard Rinaldi]] a bas-gitarista [[Jean Sarrus]], ktorí pôsobili v rôznych krátkodobých skupinách (Les Rebelles alebo Les Tarés), spojili a vytvorili si vlastnú rockovú skupinu s názvom Les Problèmes. Gérard Rinaldi sa v tom čase viac venoval [[Džez|jazzu]] a hraním na [[akordeón]]. V roku [[1964]] sa k nim pridal gitarista [[Luis Rego]] a o rok neskôr gitarista [[Gérard Filippelli]] a bubeník [[Donald Rieubon]]. V polovici šesťdesiatych rokov skupina často sprevádzala speváka [[Antoine (spevák)|Antoina]] ale aj hudobníka [[Pascal Danel|Pascala Danela]] pri jeho vystúpeniach či koncertoch. V roku [[1965]] bol Luis Rego na dovolenke v [[Portugalsko|Portugalsku]] (vo svojej rodnej krajine), keď počas [[António de Oliveira Salazar|Salazarovho]] režimu bol na niekoľko mesiacov uväznený za dezerciu a vzburu. Rinaldi napísal pieseň „Ballade à Luis Rego, Prisonnier Politique“ („Balada pre Luisa Rega, politického väzňa“) ako reakciu na zadržanie Rega. Na Regove miesto v roku [[1965]] dočasne nastúpil gitarista [[Jacques Dautriche|Jacques „Sullivan“ Dautriche]], ktorý sa neskôr preslávil vydaním svojho psychedelického popového albumu „Le pays des Merveilles“ („Krajina zázrakov“). V [[Október|októbri]] [[1965]] bol bubeník Donald Rieubon povolaný na vojenskú službu, v skupine ho nahradil [[William Ollivier]]. Na konci roku [[1965]] sa Jacques Dautriche vydal na sólovú kariéru a tak kapelu opustil. William Ollivier sa rozhodol radšej zostať s hudobníkom Antoinom a tak funkciu bubeníka nahradil [[Jean-Guy Fechner]]. Priebehom času sa skupina s Les Problèmes premenuje na Les Charlots. Väčšinu skladieb napísal Rinaldi, Sarrus alebo Rego. Rinaldi bol hlavným spevákom a štyria ďalší spievali sprievodné vokály. V druhej polovici šesťdesiatych rokov mali veľa turné po [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Taliansko|Taliansku]] či [[Quebec|Québecu]] ale aj mnoho vystúpení po boku hudobníkov ako: [[Johnny Hallyday]], [[Claude François]], [[:cs:Françoise_Hardyová|Françoise Hardy]] alebo aj skupín [[The Rolling Stones]] a [[:cs:Téléphone|Téléphone]]. Časopis Rolling Stone ich v roku [[1968]] označil za najlepších francúzskych rockových hudobníkov. V priebehu roku [[1969]] nahrali cover album piesní [[Boris Vian|Borisa Viana]]. Pre zvyšujúcu popularitu skupiny sa režisér [[Philippe Clair]] rozhodol nakrútiť prvý film ''La Grande Java'' v hlavných úlohách s Les Charlots a hercom [[Francis Blanche]]. Film prekvapivo zaznamenal obrovský úspech s návštevnosťou takmer tri a pól milióna divákov v kinách čím odštartoval filmovú kariéru skupiny. V roku [[1971]] sa skupine podarí zložiť ich najznámejší hit Merci patron, ktorý vydali vo svojom novom albume Charloteries. Počas toho istého roka s nimi režisér [[Claude Zidi]] (s ktorým budú mať ešte tri spolupráce) natočil film ''Bažanti'' s vojnovou tematikou, s takmer sedem a pól miliónovou návštevnosťou. Film triumfoval a celkovo sa stal druhým najsledovanejším vo Francúzsku, po animovanom filme [[Aristomačky]] [[Walt Disney|Walta Disneyho]]. V [[December|decembri]] [[1971]] sa Luis Rego člen kvinteta rozhodol vydať na sólovú kariéru a tak skupinu definitívne opustil. Po odchode Rega sa kvarteto spojilo s výborným producentom a manažérom [[Christian Fechner|Christianom Fechnerom]], bratom Jeana-Guya Fechnera. Ten nahradil [[Michel Ardan|Michela Ardana]] a postaral sa o kvalitnú produkciu ich filmov. V sedemdesiatom druhom natočili športovú komédiu ''Blázni zo štadióna'' v réžii Clauda Zidiho a dobrodružný film ''Bažanti idú do Španielska'' po boku režiséra [[Jean Girault|Jeana Girauda]]. Oba filmy zaznamenali obrovskú návštevnosť v kinách. V roku [[1973]] hrali vo filme Clauda Zidiho ''Veľký bazár'' s hercom [[Michel Galabru|Michelom Galabruom]], skupina považuje tento film za ich najlepší. S komikom [[Pierre Richard|Pierrom Richardom]] sa stretli pri natáčaní filmu ''Neviem nič, ale poviem všetko'', kde si skupina zahrala iba malú úlohu vojakov na konci filmu. V tom čase boli ich filmy obľúbené po celej [[Európa|Európe]], ale aj v [[India|Indii]], [[Rusko|Rusku]] či [[Spojené štáty|USA]]. Na vrchole ich slávy natočili až tri filmy za rok – historickú komédiu ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (2 diely) a aj film ''Bažanti idú do boja'', ktorý nadväzuje na film ''Bažanti''. Všetky tieto tri filmy, najmä film ''Bažanti idú do boja'' zaznamenávajú solídne príjmy v kinách a stali sa legendami francúzskej kinematografie. Na začiatku roku [[1975]] Christian Fechner dal ponuku [[Louis de Funès|Louis de Funèsovi]] na spoločný film ''Merci patron'' (názov dostal podľa ich najznámejšieho hitu) s Les Charlots, Funès však v tom čase prekonal dva [[Infarkt|infarkty]] a preto sa film nerealizoval. Fechner v spolupráci s bývalým kaskadérom [[Yvan Chiffre|Yvanom Chyffreom]] sa rozhodli napísať bláznivý scenár na nový film so skupinou. Film sa volá ''Bozky z Hongkongu'' a je to paródia akčných filmov s pomerne vysokým rozpočtom. Natáčanie prebiehalo v štyroch krajinách ([[Francúzsko]], [[Anglicko|Veľká Británia]], [[Španielsko]] a [[Čína]]) za účasti veľa anglosaských hercov ako napr. [[Mickey Rooney]], [[:cs:Clifton_James|Clifton James]] alebo [[David Tomlinson]]. Film sa vo Francúzsku považuje za dosť kontroverzný, napriek tomu jeho návštevnosť v kinách dosiahla skoro tri milióny. V roku [[1976]] skupina dostáva od režiséra a scenáristu [[Bertrand Blier|Bertranda Bliera]] ponuku na film Charlots Charlottes, ale Fechnerovi sa dej a téma filmu vôbec nepozdáva. Nechce mať s filmom nič spoločné a odmieta ho natočiť. Les Charlots trvajú na realizácii filmu a tak sa Fechner rozhodne kúpiť práva na scenár iba preto, aby film nevznikol. Problémy s týmto projektom však zďaleka nekončia a po ostrých výmenách názorov celá vec končí na súde. Vzápätí sa producent Fechner rozhodne skončiť spoluprácu so skupinou. Na toto rozhodnutie zareaguje aj člen kvarteta brat producenta Jean-Guy Fechner, ktorý skupinu opustí a radšej sa venuje marketingu pre svojho brata. Tým sa upustí aj od naplánovaného westernového projektu ''Bažanti na ďalekom západe'' (Les Charlots au Far West) kde mal hrať aj americký herec [[John Wayne]]. Film mal režírovať Claude Zidi a natáčanie malo prebiehať v [[Mexiko|Mexiku]]. Skupina sa stáva triom bez producenta. Pomerne rýchlo ([[25. november|25. novembra]] [[1976]]) sa im podarí vytvoriť vlastnú produkčnú spoločnosť [[Choucroute International Production]]. Veľa nových scenáristických ponúk odmietajú – ako napr. ''Bažanti vo vesmíre'' (Les Charlots dans l'espace ([[1977]])) alebo ''Bažanti na cestách'' (Les Bidasses en vadrouille ([[1979]])). Nakrútili však filmy ako ''Nech žije sloboda!'' ([[1978]]) a ''Bažanti v delíriu'' ([[1979]]) ktoré mali už poslabší úspech. V roku [[1979]] sa trio objavilo vo svojej prvej [[Divadelná hra|divadelnej hre]] „La Cuisine des Anges“(„Kuchyňa anjelov“), čo bola veľmi úspešná skúsenosť. Počas roka [[1980]] si sami napísali scenár k filmu ''Bažanti kontra Dracula'', ktorý bohužiaľ v kinách zaznamenal iba niečo cez pól milióna divákov, čo v porovnaní s ich inými filmami bol veľký neúspech. O tri roky neskôr dostali ponuku na film ''Návrat bažantov'' ([[1983]]), ktorého dej sa odohrával v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], ale do kín prišlo len niečo cez jeden milión divákov. Na konci toho istého roka sa im aspoň podarilo zložiť hit L'Apérobic. Na oprášenie svojej slávy si zahrali vo filme ''Nebezpečné známosti'' ([[1984]]), ktorý tiež nezaznamenal veľký úspech. Postupom času sa preorientovali z filmu na televíziu, kde vystupovali ako trio komikov. Na konci roka [[1986]] sa člen tria Gérard Rinaldi rozhodol opustiť skupinu a venoval sa radšej sólovej kariére v [[Dabing|dabingu]] či v [[Televízia (prenos)|televízii]]. Duo Jean Sarrus a Gérard Filippelli si k sebe prizvali speváka [[Richard Bonnot|Richarda Bonnota]] a znova fungovali ako trio. Spevák [[Antoine (spevák)|Antoine]] mal v roku [[1988]] s bývalou skupinou Les Problèmes zopár koncertov v [[Olympia (Grécko)|Olimpii]]. V roku [[1992]] Jean Sarrus napísal scenár a dokonca aj prvý krát režíroval ich nový film ''Le Retour des Charlots''. V kinách bol film úplný prepadák hlavne kvôli absencii bývalého člena Gérarda Rinaldiho, film zaznamenal iba niečo cez pätnásť tisíc divákov (!!!). Jean Sarrus sa kvôli strate na filme zadlžil na niekoľko rokov. Rok od vydania ich neúspešného filmu Sarrus dostal pomoc od združenia „La roue tourne“ („Koleso sa točí“), ktoré prichádza na pomoc hercom vo finančnej núdzi. V roku [[1997]] sa pre nízku popularitu skupina rozpadla. V roku [[2007]] sa skupina opäť sformovala, ale iba ako duo Rinaldi a Sarrus. [[6. apríl|6. apríla]] [[2008]] členovia skupiny (Gérard Rinaldi, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Jean-Guy Fechner a Luis Rego) boli hosťami [[Michel Drucker|Michela Druckera]] v jeho televíznej šou [[Vivement dimanche]]. Duo skončilo na konci roka [[2011]] pre zdravotné problémy Gérara Rinaldido, ktorý o pár mesiacov nasledujúceho roku skonal. Všetkých členov kapely táto správa o smrti priateľa ťažko zasiahla. Počas roka [[2012]] sa mal nakrúcať film ''Veľký bazár 2'' s účasťou Les Charlots a Michela Galabruho, ale kvôli smrti šéfa skupiny projekt stroskotal. Po Rinaldiho smrti sa Jean Sarrus rozhodol napísať knihu (Définitivement Charlots) ktorá rozpráva o spomienkach a histórii skupiny. V [[November|novembri]] [[2012]] je vydaná vydavateľstvom [[Grrr... Art (vydavateľstvo)|Grrr... Art]]. Pre Sarrusovú iniciatívu sa v roku [[2014]] kapela opäť obnovila v zostave Jeana Sarrusa, Jeana-Guya Fechnera a Richarda Bonnota. V tomto triu vystupujú na koncertoch a podujatiach až dodnes. Na začiatku roka [[2021]] skupina účinkovala vo svojom dokumente [https://www.youtube.com/watch?v=On1y5IrbkcI ''Les Charlots Intime'']. Bohužiaľ [[30. marec|30. marca]] [[2021]] zomrel bývalý člen kapely Gérard Filippelli na [[Rakovina|rakovinu]], čo bola ďalšia smutná správa pre skupinu. Na začiatku roka [[2022]] vydali 14-skladbový album s novými pesničkami spievanými počas živých vystúpení. == Členovia skupiny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z původních „bažantů” je naživu jen polovina, dva nejoblíbenější členové Les Charlots již bohužel nejsou mezi námi|url=https://www.tvguru.cz/z-puvodnich-bazantu-je-nazivu-jen-polovina-dva-nejoblibenejsi-clenove-les-charlots-jiz-bohuzel-nejsou-mezi-nami/|dátum vydania=2021-05-02|dátum prístupu=2022-07-19|meno=Jiří|priezvisko=Kučera}}</ref> == === Aktuálni členovia === * [[Jean Sarrus]] ([[1965]]–[[1997]]) – [[basová gitara]] a [[sprievodný spev]], ([[2007]]–[[2011]]) – [[basová gitara]] a [[Spevák|spev]], (od roku [[2014]]) – [[basová gitara]] a [[Spevák|spev]] * [[Jean-Guy Fechner]] ([[1966]]–[[1976]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]], (od roku [[2014]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]] * [[Richard Bonnot]] ([[1987]]–[[1997]]) – [[Spevák|spev]], (od roku [[2014]]) – [[Spevák|spev]] === Bývalí členovia === * (†) [[Gérard Rinaldi]] ([[1965]]–[[1986]]) – [[Spevák|spev]] a [[saxofón]], ([[2007]]–[[2011]]) – [[Spevák|spev]] * (†) [[Gérard Filippelli|Gérard „Phil“ Filippelli]] ([[1965]]–[[1997]]) – [[gitara]] a [[sprievodný spev]] * [[Luis Rego]] ([[1965]]–[[1971]]) – [[rytmická gitara]], [[klavír]] a [[sprievodný spev]] * (†) [[Jacques Dautriche|Jacques „Sullivan“ Dautriche]] ([[1965]]) – [[basová gitara]] a [[sprievodný spev]] * [[Donald Rieubon]] ([[1965]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]] * [[William Olivier]] ([[1965]]–[[1966]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]] === Časová os členov === <timeline> ImageSize = width:1330 height:330 PlotArea = left:110 bottom:60 top:0 right:50 Alignbars = justify DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1963 till:01/01/2023 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Colors = id:vocals value:red legend:Spev id:Bvocals value:pink legend:Sprievodný_spev id:guitar value:green legend:Gitara id:bass value:blue legend:Basová_gitara id:lguitar value:purple legend:Rytmická_gitara id:drums value:orange legend:Bicie id:piano value:claret legend:Klavír id:saxophone value:yellow legend:Saxofón id:Lines value:black legend:Albumy id:Lines2 value:gray(0.75) legend:Filmy id:Lines3 value:gray(0.95) legend:Vivement_Dimanche Legend = orientation:horizontal position:bottom ScaleMajor = increment:2 start:1963 ScaleMinor = increment:1 start:1964 BarData = bar:Jean text:"Jean Sarrus" bar:Phil text:"(†) Gérard Filippelli" bar:Gérard text:"(†) Gérard Rinaldi" bar:Richard text:"Richard Bonnot" bar:Jean-Guy text:"Jean-Guy Fechner" bar:Luis text:"Luis Rego" bar:Jacques text:"(†) Jacques Dautriche" bar:Donald text:"Donald Rieubon" bar:William text:"William Olivier" PlotData= width:12 textcolor:black align:left anchor:from shift:(10,-4) bar:Jean from:01/01/1963 till:01/01/1997 color:bass bar:Jean from:01/01/1963 till:01/01/1997 color:Bvocals width:3 bar:Jean from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:bass bar:Jean from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:vocals width:3 bar:Jean from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:bass bar:Jean from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:vocals width:3 bar:Phil from:01/01/1965 till:01/01/1997 color:guitar bar:Phil from:01/01/1965 till:01/01/1997 color:Bvocals width:3 bar:Phil from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals bar:Gérard from:01/01/1963 till:01/12/1986 color:vocals bar:Gérard from:01/01/1963 till:01/12/1986 color:saxophone width:3 bar:Gérard from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:vocals bar:Richard from:01/01/1987 till:01/01/1997 color:vocals bar:Richard from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:vocals bar:Jean-Guy from:01/06/1966 till:01/06/1976 color:drums bar:Jean-Guy from:01/06/1966 till:01/06/1976 color:Bvocals width:3 bar:Jean-Guy from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals bar:Jean-Guy from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:drums bar:Jean-Guy from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:lguitar bar:Luis from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:Piano width:8 bar:Luis from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:lguitar bar:Luis from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:Piano width:8 bar:Luis from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:lguitar bar:Luis from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Piano width:8 bar:Luis from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals bar:Jacques from:01/05/1965 till:01/09/1965 color:bass bar:Jacques from:01/05/1965 till:01/09/1965 color:Bvocals width:3 bar:Donald from:01/01/1965 till:01/10/1965 color:drums bar:Donald from:01/01/1965 till:01/10/1965 color:Bvocals width:3 bar:Donald from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:drums bar:Donald from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Bvocals width:3 bar:William from:01/10/1965 till:01/06/1966 color:drums bar:William from:01/10/1965 till:01/06/1966 color:Bvocals width:3 LineData = at:01/01/1966 color:black layer:back at:01/01/1967 color:black layer:back at:01/01/1968 color:black layer:back at:01/01/1969 color:black layer:back at:01/01/1970 color:black layer:back at:01/08/1970 color:lines2 layer:back at:01/01/1971 color:black layer:back at:15/12/1971 color:lines2 layer:back at:01/01/1972 color:black layer:back at:26/09/1972 color:lines2 layer:back at:14/12/1972 color:lines2 layer:back at:01/01/1973 color:black layer:back at:06/09/1973 color:lines2 layer:back at:06/12/1973 color:lines2 layer:back at:13/02/1974 color:lines2 layer:back at:13/03/1974 color:lines2 layer:back at:11/12/1974 color:lines2 layer:back at:01/01/1975 color:black layer:back at:04/06/1975 color:lines2 layer:back at:17/12/1975 color:lines2 layer:back at:01/01/1976 color:black layer:back at:01/01/1977 color:black layer:back at:01/02/1978 color:lines2 layer:back at:24/10/1979 color:lines2 layer:back at:17/12/1980 color:lines2 layer:back at:01/01/1983 color:black layer:back at:02/02/1983 color:lines2 layer:back at:08/02/1984 color:lines2 layer:back at:01/01/1985 color:black layer:back at:01/01/1986 color:black layer:back at:17/06/1992 color:lines2 layer:back at:01/01/2008 color:black layer:back at:06/04/2008 color:lines2 layer:back at:06/04/2008 color:lines3 layer:back at:01/01/2022 color:black layer:back </timeline> == Filmografia == === Celovečerné filmy === * [[1970]]: (La Grande Java), réžia [[Philippe Clair]] * [[1971]]: ''[[Bažanti (film)|Bažanti]]'' (Les Bidasses en folie), réžia [[Claude Zidi]] * [[1972]]: ''[[Blázni zo štadióna]]'' (Les Fous du stade), réžia [[Claude Zidi]] * [[1972]]: ''Bažanti idú do Španielska'' (Les Charlots font l'Espagne), réžia [[Jean Girault]] * [[1973]]: ''[[Veľký bazár (film)|Veľký bazár]]'' (Le Grand Bazar), réžia [[Claude Zidi]] * [[1973]]: ''[[Neviem nič, ale poviem všetko]]'' (Je sais rien, mais je dirai tout), réžia [[Pierre Richard]] – ([[Cameo rola]]) * [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (Les Quatre Charlots mousquetaires), réžia [[André Hunebelle]] * [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri 2.: Len počkaj kardinál!'' (À nous quatre, Cardinal !), réžia [[André Hunebelle]] * [[1974]]: ''[[Bažanti idú do boja]]'' (Les bidasses s'en vont en guerre), réžia [[Claude Zidi]] * [[1975|1975:]] ''Čo je veľa, to je veľa'' (Trop c'est trop), réžia [[Didier Kaminka]] – ([[Cameo rola]]) * [[1975]]: ''Bozky z Hongkongu'' (Bons baisers de Hong Kong), réžia [[Yvan Chiffre]] * [[1978]]: ''Nech žije sloboda!'' / ''Bažanti a cudzinecká légia'' (Et vive la liberté !), réžia [[Serge Korber]] * [[1979]]: ''Bažanti v delíriu'' (Les Charlots en délire), réžia [[Alain Basnier]] * [[1980]]: ''Bažanti kontra Dracula'' (Les Charlots contre Dracula), réžia [[Jean-Pierre Desagnat]] * [[1983]]: ''Návrat bažantov'' (Le Retour des bidasses en folie), réžia [[Michel Vocoret]] * [[1984]]: ''Nebezpečné známosti'' (Charlots Connection), réžia [[Jean Couturier]] * [[1992]]: (Le Retour des Charlots), réžia [[Jean Sarrus]] === Nezrealizované filmy === * [[1971]]: ''Veľká mafia'' (La Grande Maffia), réžia [[Philippe Clair]] – scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina Tontos s Aldom Maccionem * [[1975]]: ''Ďakujem šéfe'' (Merci Patron), réžia [[Jean Girault]] – pre zlý zdravotný stav de Funèsa sa film nerealizoval * [[1976]]: (Charlots Charlottes), réžia [[Denis Amar]] – scenár kúpil a následne zničil ich producent Christian Fechner * [[1976]]: ''Bažanti na ďalekom západe'' (Les Charlots au Far West), réžia [[Claude Zidi]] – po odchode producenta nikto film neinicioval * [[1977]]: ''Bažanti vo vesmíre'' (Les Charlots dans l'espace), réžia [[Guy Lux]] – scenár odmietnutý Les Charlots * [[1979]]: ''Bažanti na cestách'' (Les Bidasses en vadrouille), réžia [[Michel Ardan]] – scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina [[Martin Circus]] * [[1985]]: ''Majstri gagov'' (Les Rois du gag), réžia [[Claude Zidi]] – po nezhodách s režisérom sa skupina odmietla projektu zúčastniť, vo filme ich nahradili herci [[Thierry Lhermitte]] a [[Gérard Jugnot]] * [[1985]]: (Les Rois de la resquille), réžia [[Bernard Launois]] – scenár odmietnutý Les Charlots * [[2012]]: ''Veľký bazár 2'' (Le Grand Bazar 2) – kvôli smrti Rinaldiho sa film nenatočil === TV relácie === * [[1970]]: ''Svätúškovia'' (Les saintes chéries : Eve et son premier client), réžia [[Jean Becker]] * [[1970]]: (La Lucarne magique : féérie contemporaine), réžia [[Pierre Desfons]] * [[1983]]: ''Honba za pokladom'' (La Chasse aux trésors) šou navrhnutá [[Jacques Antoine|Jacquesom Antoinom]] * [[2008]]: (Vivement dimanche) šou s [[Michel Drucker|Michelom Druckerom]] == Zaujímavosti o skupine == * Podľa člena skupiny [[Jean-Guy Fechner|Jeana-Guya Fechnera]] na film ''Blázni zo štadióna'' prišlo v [[India|Indii]] do kín viac ako 50 miliónov divákov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anecdotes Jean-Guy Part 2 HD - Vidéo Dailymotion|url=https://www.dailymotion.com/video/xuj35|vydavateľ=Dailymotion|dátum vydania=2006-12-23|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=en}}</ref> * Vo [[Francúzsko|Francúzsku]] prišlo za celé obdobie do kín na filmy od skupiny Les Charlots takmer 40 miliónov divákov. * Podľa programu Canal+ histoires de cinéma odvysielaného [[11. máj|11. mája]] [[2010]] sa celosvetová návštevnosť filmov Les Charlots v kinách odhaduje na 1 miliardu. * Les Charlots boli v rôznych krajinách známi ako: Bažanti ([[Česko]] a [[Slovensko]]), 5 matti ([[Taliansko]]), The Crazy Boys ([[Anglicko|Veľká Británia]]), Die tollen Charlots ([[Nemecko]]), alebo Locos ([[Španielsko]]). * [[2. marec|2. marca]] [[2012]] zomrel člen skupiny [[Gérard Rinaldi]] vo veku 69 rokov v zdravotnom stredisku [[Fontenay-lès-Briis]] ([[Essonne (departement)|Essonne]]) na rakovinu lymfatického systému. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemřela hvězda francouzské komedie Bažanti Gérard Rinaldi|url=https://www.super.cz/9440-zemrela-hvezda-francouzske-komedie-bazanti-gerard-rinaldi.html|vydavateľ=www.super.cz|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=cs|priezvisko=Seznam.cz}}</ref> * [[Gérard Filippelli]] zomrel na rakovinu v nemocnici pri [[Argenteuil (mesto)|Argenteuil]] [[30. marec|30. marca]] [[2021]], vo veku 78 rokov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, membre de la célèbre bande Les Charlots, est décédé|url=https://www.dhnet.be/medias/musique/2021/03/30/gerard-filipelli-membre-de-la-celebre-bande-les-charlots-est-decede-FAN7EYIV6NFIJIGKCM43XGNM5U/|vydavateľ=DHnet|dátum prístupu=2022-07-15|jazyk=fr|meno=La|priezvisko=Rédaction}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort du grand échalas des Charlots, l'acteur Gérard Filippelli [vidéo]|url=https://www.charentelibre.fr/culture-et-loisirs/cinema/mort-du-grand-echalas-des-charlots-l-acteur-gerard-filippelli-video-5856466.php|vydavateľ=CharenteLibre.fr|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr-FR}}</ref> * Pri dopravnej nehode v roku [[1970]] zomrela manželka Gérarda Filippelliho. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, vrchní komediant z “Bažantů”, slaví 78. narozeniny. V den, kdy mu zemřela žena, musel odehrát koncert|url=https://www.tvguru.cz/gerard-filipelli-vrchni-komediant-z-bazantu-slavi-78-narozeniny-v-den-kdy-mu-zemrela-zena-musel-odehrat-koncert/|dátum vydania=2020-12-12|dátum prístupu=2022-07-25|meno=Jiří|priezvisko=Kučera}}</ref> * Skupina vydala celkovo 16 albumov a napísala viac ako 300 piesní vo [[Francúzština|francúzštine]], [[Angličtina|angličtine]] a [[Taliančina|taliančine]]. * Gérard Filippelli si vytvoril prezývku Phil, lebo v skupine sa vyskytovali dvaja Gérardovia. * Ich odľahčený komediálny štýl bol ovplyvnený štýlom populárnej [[Taliansko|talianskej]] skupiny [[Brutos]] a anarchistickým humorom [[Bratia Marxovci|bratov Marxovcov]]. * Ku všetkým filmom s Les Charlots v hlavných úlohách s výnimkou ''Bažanti v delíriu'' si skupina skladala hudbu sama. * Medzi ich najpopulárnejšie skladby patria ''Merci Patron'', ''L'Apérobic'', ''C'est trop… c'est trop !'', ''Joli, le monde est joli'', ''Derrière chez moi'', ''Si tu ne veux pas payer d’impots, Chagrin d’labour, Toute première fois, Albert'' ale aj hit ''Les Nouilles''. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Les Charlots|štítok=Les Charlots}} {{Projekt|commonscat=Jean Sarrus|štítok=Jean Sarrus}}{{Projekt|commonscat=Luis Rego|štítok=Luis Rego}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=4897|meno=Gérard Rinaldi}} * {{csfd meno|id=4898|meno=Jean Sarrus}} * {{csfd meno|id=4899|meno=Gérard Filippelli}} * {{csfd meno|id=4901|meno=Jean-Guy Fechner}} * {{csfd meno|id=57922|meno=Luis Rego}} * {{csfd meno|id=453713|meno=Richard Bonnot}} * {{imdb meno|id=0153273|meno=Les Charlots}} * [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=946 Gérard Rinaldi] * [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=918 Jean Sarrus] * [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=917 Gérard Filipelli] * [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=1926 Jean-Guy Fechner] * [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=607 Luis Rego] * [https://ok.ru/video/825891031562 OK.ru] [[Kategória:Hudobné skupiny]] [[Kategória:Francúzske hudobné skupiny]] [[Kategória:Francúzske rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Francúzski herci]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1965]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1966]] [[Kategória:Komediálne skupiny]] rkvhc6sf6t3f3z0oft0va1w7wbrl9mp Diskusia k šablóne:Hudobné festivaly na Slovensku 11 684689 7416963 7413895 2022-07-29T09:17:39Z Jetam2 30982 re wikitext text/x-wiki {{ping|Bojars}} Otázka, či to nezlúčiť s navboxom {{tl|Folklórne akcie}} (ev. ako samostatná skupina resp. skupiny, ak tiež zaniknuté samostatne). Z tých folklórnych majú viaceré slovo festival tiež priamo v názve. Je ale možné, že sa udalosti typu „folklórny festival“ neberú ako podmnožina udalostí typu „hudobný festival“ (kategorizované je to v [[:Kategória:Festivaly na Slovensku|K:Festivaly na Slovensku]] samostatne), v takom prípade môže byť zmysluplné aj oddelenie navboxov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:59, 19. júl 2022 (UTC) :Tiež som nad tým premýšľal. Ale to by potom bolo dobré spraviť rovno šablónu pre všety typy festivalov (divadelné, filmové...), či?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:59, 19. júl 2022 (UTC) ::{{ping|Teslaton}}: tiež som myslel, že by to v tejto šablóne mohlo byť žánrovo vetvené (rock, country, klasická hudba, folklór.../ aktívne <-> neaktívne), ale nevedel som nájsť vhodnú šablónu. Bolo by možno dobré mať aktívne/ neaktívne oddelené vodorovne na meno1, meno2(...) a (niečo ako) skupina1_1, skupina1_2(...) by potom (napríklad) mohlo byť žánrové triedenie a teda aj miesto pre folklórne festivaly. Niečo ako [[:en:Template:Music festivals in Scotland]]. Ale, ako pozerám, tá folklórna je už teraz "huge", nevyznám sa v týchto festivaloch, ale nebude toho naraz priveľa? Netreba ich redukovať na významné a tie, ktoré už majú svoje stránky? Chcel som touto šablónou len dosiahnuť prehľadnosť v téme populárnej hudby. BTW: nepridáma tam aj Coca-Cola Popstar, či Košický zlatý poklad... [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 06:07, 20. júl 2022 (UTC) ::{{ping|jetam2}}: Neviem, či rozumiem dobre, ale ja som tieto šablóny považoval za kontextové k portálom. Táto je k hudobnému portálu. Šablóna, kde by sme mali všetky typy festivalov... neviem, neviem. To by som fakt nechcel. Ale asi len zle chápem otázku. [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 06:07, 20. júl 2022 (UTC) :::Pardon, nevyjadril som to úplne dobre. Chcel som povedať, že by sme nemali folklórne pridávať k hudobným, lebo potom by som nevidel dôvod nepridať tam aj divadelné a filmové atď čím by vznikla príliš veľká a všeobímajúca šablóna. Navigácia by sa nezlepšila.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:17, 29. júl 2022 (UTC) s94zmj65sins8fyyx3aaizjgksskqvj 7416964 7416963 2022-07-29T09:18:02Z Jetam2 30982 re wikitext text/x-wiki {{ping|Bojars}} Otázka, či to nezlúčiť s navboxom {{tl|Folklórne akcie}} (ev. ako samostatná skupina resp. skupiny, ak tiež zaniknuté samostatne). Z tých folklórnych majú viaceré slovo festival tiež priamo v názve. Je ale možné, že sa udalosti typu „folklórny festival“ neberú ako podmnožina udalostí typu „hudobný festival“ (kategorizované je to v [[:Kategória:Festivaly na Slovensku|K:Festivaly na Slovensku]] samostatne), v takom prípade môže byť zmysluplné aj oddelenie navboxov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:59, 19. júl 2022 (UTC) :Tiež som nad tým premýšľal. Ale to by potom bolo dobré spraviť rovno šablónu pre všety typy festivalov (divadelné, filmové...), či?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:59, 19. júl 2022 (UTC) ::{{ping|Teslaton}}: tiež som myslel, že by to v tejto šablóne mohlo byť žánrovo vetvené (rock, country, klasická hudba, folklór.../ aktívne <-> neaktívne), ale nevedel som nájsť vhodnú šablónu. Bolo by možno dobré mať aktívne/ neaktívne oddelené vodorovne na meno1, meno2(...) a (niečo ako) skupina1_1, skupina1_2(...) by potom (napríklad) mohlo byť žánrové triedenie a teda aj miesto pre folklórne festivaly. Niečo ako [[:en:Template:Music festivals in Scotland]]. Ale, ako pozerám, tá folklórna je už teraz "huge", nevyznám sa v týchto festivaloch, ale nebude toho naraz priveľa? Netreba ich redukovať na významné a tie, ktoré už majú svoje stránky? Chcel som touto šablónou len dosiahnuť prehľadnosť v téme populárnej hudby. BTW: nepridáma tam aj Coca-Cola Popstar, či Košický zlatý poklad... [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 06:07, 20. júl 2022 (UTC) ::{{ping|jetam2}}: Neviem, či rozumiem dobre, ale ja som tieto šablóny považoval za kontextové k portálom. Táto je k hudobnému portálu. Šablóna, kde by sme mali všetky typy festivalov... neviem, neviem. To by som fakt nechcel. Ale asi len zle chápem otázku. [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 06:07, 20. júl 2022 (UTC) :::{{Re|Bojars}} Pardon, nevyjadril som to úplne dobre. Chcel som povedať, že by sme nemali folklórne pridávať k hudobným, lebo potom by som nevidel dôvod nepridať tam aj divadelné a filmové atď čím by vznikla príliš veľká a všeobímajúca šablóna. Navigácia by sa nezlepšila.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:18, 29. júl 2022 (UTC) hnxex1hdhojsv4eyz8n0po927i4fn7c Chalkogenovodík 0 684899 7417018 7416012 2022-07-29T11:28:05Z KingisNitro 91359 Oprava sablon wikitext text/x-wiki {{Viaceré obrázky|obrázok1=Water-3D-balls.png|obrázok2=Hydrogen-sulfide-3D-balls.png|obrázok3=Hydrogen-selenide-3D-balls.png|popis3=Voda (oxidán), sulfán a selán, najjednoduchšie chalkogenovodíky.|smer=vertikálny|šírka=120}}'''Chalkogenovodíky''' sú [[Binárna zlúčenina vodíka|binárne zlúčeniny vodíka]] s [[chalkogén]]mi (prvkami 16. skupiny periodickej tabuľky, teda [[kyslík]]om, [[síra|sírou]], [[selén]]om, [[telúr]]om a [[Polónium|polóniom]]). [[Voda]], prvá zlúčenina v tomto rade, obsahuje jeden atóm kyslíka a dva atómy [[vodík]]a a je to nejbežnejšia zlúčenina na zemskom povrchu.<ref>{{cite web|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/world/|title=CIA – The world factbook|publisher=[[Central Intelligence Agency]]|access-date=18 August 2016}}</ref> == Chalkogenovodíky s jedným atómom chalkogénu == Najdôležitejším radom chalkogenovodíkov, vrátane vody, sú zlúčeniny, ktorých všeobecný vzorec je H<sub>2</sub>X, kde X reprezentuje chalkogén. Tieto zlúčeniny sú teda [[trojatómová zlúčenina|trojatómové]]. Majú [[lomená molekulárna geometria|lomenú molekulárnu štruktúru]] a sú to [[polárna molekula|polárne molekuly]]. Voda je esenciálna zlúčenina pre existenciu dnešného života na Zemi<ref>{{Cite web|url=https://www.un.org/waterforlifedecade/background.shtml|title=About the International Decade for Action 'Water for Life' 2005-2015}}</ref> a pokrýva 70,9 % povrchu planéty. Ostatné chalkogenidy sú zvyšajne extrémne toxické a majú silné nepríjemné zápachy, ktoré pripomínajú hnijúce vajcia alebo zeleninu. Sulfán (H<sub>2</sub>S) je bežným rozkladným produktom v prostrediach s nízkym obsahom kyslíka a preto je jednou z chemikálí zodpovednou za zápach plynov vznikajúcich v tráviacom trakte človeka. Takisto je súčasťou [[vulkanický plyn|vulkanických plynov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Volcanic gases can be harmful to health, vegetation and infrastructure {{!}} U.S. Geological Survey|url=https://www.usgs.gov/programs/VHP/volcanic-gases-can-be-harmful-health-vegetation-and-infrastructure|vydavateľ=www.usgs.gov|dátum prístupu=2022-07-26}}</ref> Napriek jeho toxicite ho [[ľudské telo]] produkuje v malých množstvách ako [[Signálna molekula|signálnu molekulu]]. Vo vode je možné [[Rozpustnosť|rozpustiť]] ostatné chalkogény (aspoň po telán), čím vznikajú [[kyselina|kyslé]] roztoky známe ako '''chalkogenovodíkové kyseliny'''. Aj keď sú slabšie než [[Halogenovodíková kyselina|halogenovodíkové kyseliny]], vykazujú podobný trend zvyšovania sily kyseliny s ťažšími chalkogénmi a takisto vznikajú podobnými spôsobmi (premieňajú vodu na [[hydrónium]] H<sub>3</sub>O<sup>+</sup> a HX<sup>-</sup>). Nie je známe, či polán tvorí kyslé roztoky ako jeho ľahše homológy alespráva skôr ako hydrid kovu (pozri aj [[astatovodík]]). {| class="wikitable" !Zlúčenina <small>(systémový názov)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krivosudský|meno=Lukáš|titul=STRUČNÝ SPRIEVODCA NÁZVOSLOVÍM ANORGANICKEJ CHÉMIE|url=https://www.researchgate.net/publication/349570183_STRUCNY_SPRIEVODCA_NAZVOSLOVIM_ANORGANICKEJ_CHEMIE|dátum vydania=2021|dátum prístupu=2022/07/24|vydavateľ=Vydavateľstvo UK|meno3=Jana|meno2=Michal|priezvisko2=Galamboš|priezvisko3=Levická}}</ref></small> !Ako vodný roztok !Chemický vzorec !Geometria molekuly ![[Disociačná konštanta kyseliny|p''K''<sub>a</sub>]] !3D model |- |[[oxidán]] |voda |H<sub>2</sub>O |[[File:H2O_2D_labelled.svg|90x90bod]] |13.995 |[[File:Water_molecule_3D.svg|100x100bod]] |- |[[sulfán]] |kyselina sírovodíková |H<sub>2</sub>S |[[File:Hydrogen-sulfide-2D-dimensions.svg|90x90bod]] |7.0 |[[File:Hydrogen-sulfide-3D-vdW.svg|100x100bod]] |- |[[selán]] |kyselina selenovodíková |H<sub>2</sub>Se |[[File:Hydrogen-selenide-2D-dimensions.svg|90x90bod]] |3.89 |[[File:Hydrogen-selenide-3D-vdW.svg|100x100bod]] |- |[[telán]] |kyselina telurovodíková |H<sub>2</sub>Te |[[File:Hydrogen-telluride-2D-dimensions.svg|90x90bod]] |2.6 |[[File:Hydrogen-telluride-3D-vdW.svg|106x106bod]] |- |[[polán]] |kyselina polonovodíková |H<sub>2</sub>Po |?<!--[[Image:Hydrogen-polonide-2D-dimensions.svg|90px]]--> | ? |[[File:Polonium-hydride-3D-vdW.svg|100x100bod]] |- |[[livermorán]] |kyselina livermorovodíková |H<sub>2</sub>Lv |?<!--[[Image:Hydrogen-livermoride-2D-dimensions.svg|90px|link=Special:FilePath/Hydrogen-livermoride-2D-dimensions.svg]]--> | ? |[[File:Hydrogen-livermoriumide-3D-vdW.png|100x100bod]] |} Niektoré vlastnosti chalkogenovodíkov sú nasledovné:<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Greenwood|meno=Norman|titul=Chemistry of the Elements|vydanie=2|vydavateľ=Butterworth-Heinemann|rok=1997|isbn=978-0-08-037941-8|strany=623, 633–638, 682, 766-767|priezvisko2=Earnshaw|meno2=Alan}}</ref> {| class="wikitable" !Vlastnosť !H<sub>2</sub>O !H<sub>2</sub>S !H<sub>2</sub>Se !H<sub>2</sub>Te !H<sub>2</sub>Po |- !Teplota topenia (°C) |0.0 |−85.6 |−65.7 |−51 |−35.3 |- !Teplota varu (°C) |100.0 |−60.3 |−41.3 |−4 |36.1 |- !<math>\Delta H^\circ_f \left(\mathrm{kJ \cdot mol}^{-1}\right)</math> |−285.9 | +20.1 | +73.0 | +99.6 | ? |- !Väzbový uhol (H–X–H) (plyn) |104.45° |92.1° |91° |90° |90.9° (predpokladaný)<ref name="Sumathi">{{cite journal|journal=Journal of Chemical Physics|year=1990|volume=92|issue=11|pages=6604–6619|title=Electronic states and potential energy surfaces of H<sub>2</sub>Te, H<sub>2</sub>Po, and their positive ions|last1=Sumathi|first1=K.|last2=Balasubramanian|first2=K.|doi=10.1063/1.458298|bibcode=1990JChPh..92.6604S}}</ref> |- !Disociačná konštanta (HX<sup>−</sup>, ''K''<sub>1</sub>) |1.8 × 10<sup>−16</sup> |1.3 × 10<sup>−7</sup> |1.3 × 10<sup>−4</sup> |2.3 × 10<sup>−3</sup> | ? |- !Disociačná konštanta (X<sup>2−</sup>, ''K''<sub>2</sub>) |0 |7.1 × 10<sup>−15</sup> |1 × 10<sup>−11</sup> |1.6 × 10<sup>−11</sup> | ? |} [[File:Boiling-points_Chalcogen-Halogen.svg|vpravo|náhľad|Porovnanie bodov varu chalkogenovodíkov a halogenovodíkov. Voda a fluorodovík majú podobne zvláštne chovanie kvôli prítomnosti vodíkových väzieb. Podobne je to aj u amoniaku.]] Mnoho zvláštnych vlastností vody v porovnaní s ostatnými chalkogenovodíkmi je možné prisúdiť významnej tvorbe [[Vodíková väzba|vodíkových väzieb]] medzi atómami vodíka a kyslíka. Medzi tieto vlastnosti patria vysoké teploty topenia a varu (pri izbovej teplote je to tekutina) ako i vysoká [[dielektrická konštanta]] a pozorovateľná iónová disociácia. Vodíkové väzby vo vode takisto zapríčiňujú vysoké hodnoty entalpie a entropie vyparovania, viskozitu a povrchové napätie.<ref name=":0" /> Ostatné chalkogenovodíky sú extremné toxické zapáchajúce plyny. Sulfán sa bežne vyskytuje v prírode a jeho vlastnosti ukazujú v porovnani s vodou neprítomnosť vodíkových väzieb.<ref name=":0" /> Keďže vodík i kyslík sú plyny pri štandardných podmienkach, stačí vodík spíliť v prítomnosti kyslíka, čím vzniká voda vo vysoko [[Exotermická reakcia|exotermickej]] reakcii. Túto skúšku je možné využiť v základoch chémie na overenie plynov vznikajúcich v reakcii, pretože vodík horí s počuteľným puknutím. Voda, sulfán a selán vznikajú spoločným zahriatím ich zložiek nad 350 °C, ale telán a polán touto metódou nevznikajú kvôli ich teplotnej nestablite. Telán sa rozkladá pri vzdušnej vlhkosti, na svetle a pri teplotách nad 0 °C. Polán je nestabilný kvôli silnej rádioaktivite polónia (čím dochádza k [[rádiolýza|rádiolýze]] po vzniku polánu), takže je možné získať len stopové množstvo pomocou zmiešania zriedeného roztoku [[Kyselina chlorovodíková|kyseliny chlorovodíkovej]] a [[horčík]]ovej fólie pokrytej polóniom. Vlastnosti polánu sú odlišné od ostatných chalkogenovodíkov, keďže polónium je kov, zatiaľ čo ostatné chalkogény nie. Táto zlúčenina je teda akýmsi medzirkokom medzi bežným chalkogenovodíkom alebo [[halogenovodík]]om (napr. chlorovodíkom) a kovovými hydridmi (napr. [[stanán]]om). Podone ako voda, prvá zlúčenina v tomto rade, polán je takisto kvapalný pri izbovej teplote. Na rozdiel od vody, u ktorej je vysoká teplota varu spôsobená silnými intermolekulárnymi silami, konkrétne [[van der Waalsova interakcia|van der Waalsovymi interakciami]], je u polánu za vysokú teplotu topenia zodpovedný veľký elektrónový oblak polónia.<ref name=":0" /> == Chalkogenovodíky s dvoma atómami chalkogénu == Tieto zlúčeniny majú vzorec H<sub>2</sub>X<sub>2</sub> a sú zvyčajne menej stabilné než chalkogenovodíkmi s jedným atómom chalkogénu. Bežne sa rozkladajú na príslušné zlúčeniny H<sub>2</sub>X uvedené vyššie. Najdôležitejšou z týchto zlúčenín je [[peroxid vodíka]], H<sub>2</sub>O<sub>2</sub>, ktorý predstavuje slabomodrú až takmer priehľadnú tekutinu, ktorá je menej prchavá než voda a má vyššiu hustotu i viskozitu. Je to dôležitá chemikália, ktorú možno oxidovať i redukovať v roztokoch akéhokoľvek pH, ktorá je schopná tvoriť peroxokovové komplex a peroxokyselinové komplexy a takisto podstupuje mnoho acidobázických reakcií. V menej koncentrovanom roztoku sa používa v domácnostiach, napríklad ako dezinfekcia alebo na bielenie vlasov. Vyššie koncentrácie sú nebezpečnejšie. {| class="wikitable" !Zlúčenina !Chemický vzorec !Geometria molekuly !3D model |- |peroxid vodíka (dioxidán) |H<sub>2</sub>O<sub>2</sub> |[[File:Wasserstoffperoxid.svg|stred|90x90bod]] |[[File:Hydrogen-peroxide-3D-vdW.png|stred|100x100bod]] |- |disulfán |H<sub>2</sub>S<sub>2</sub> |[[File:Hydrogen_disulfide_bonds.png|stred|90x90bod]] |[[File:Hydrogen-disulfide-3D-vdW.png|stred|100x100bod]] |- |diselán |H<sub>2</sub>Se<sub>2</sub> |— |[[File:Hydrogen-diselenide-3D-vdW.png|stred|100x100bod]] |- |ditelán |H<sub>2</sub>Te<sub>2</sub> |— |[[File:Hydrogen-ditelluride-3D-vdW.png|stred|bezrámu|100x100bod]] |} Niektoré vlastnosti chalkogenovodíkov sú nasledovné: {| class="wikitable" !Property !H<sub>2</sub>O<sub>2</sub> !H<sub>2</sub>S<sub>2</sub> !H<sub>2</sub>Se<sub>2</sub> !H<sub>2</sub>Te<sub>2</sub> |- !Teplota topenia (°C) | -0.43 |−89.6 | ? | ? |- !Teplota varu (°C) |150.2 <sub>(rozkladá sa)</sub> |70.7 | ? | ? |} Alternatívne [[štruktúrny izomér|štruktúrne izoméry]] týchto chalkogenovodíkov, v ktorých sú oba vodíky viazané na ten istý atóm chalkogénu, ktorý je viazaný na druhý atóm chalkogénu, boli skúmané pomocou výpočtovej chémie. Tieto štruktúry H<sub>2</sub>X<sup>+</sup>–X<sup>–</sup> patria medzi [[ylid]]y. Izomér peroxidu vodíka, [[oxyvoda]], nebol pripravený experimentálne. Analogický izomér sulfánu, [[tiosulfoxid]], bol experimentlne zaznamenaný pomocou hmotnostej spektrometrie.<ref>{{cite journal|title=Thiosulfoxides (X<sub>2</sub>S=S) and disulfanes (XSSX): first observation of organic thiosulfoxides|first1=Pascal|last1=Gerbaux|first2=Jean-Yves|last2=Salpin|first3=Guy|last3=Bouchoux|first4=Robert|last4=Flammang|journal=International Journal of Mass Spectrometry|volume=195/196|year=2000|pages=239–249|doi=10.1016/S1387-3806(99)00227-4|bibcode=2000IJMSp.195..239G}}</ref> Je možné, aby sa v podobných zlúčeninách vyskytovali dva rôzne chalkoginy, ako je to napríklad v [[tioperoxid vodíka|tioperoxide vodíka]], H<sub>2</sub>SO. Známejšie zlúčeniny s podobným popisom (ale viac než dvoma atómami chalkogénov) zahŕňajú napríklad [[Kyselina sírová|kyselinu sírovú]] (H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub>). == Vyššie chalkogenovodíky == Všetky lineárne reťazce chalkogenovodíkov majú [[Chemický vzorec|vzorec]] H<sub>2</sub>X<sub>n</sub>. Vyššie [[Polyoxid vodíka|polyoxidy vodíka]] nie sú stabilné.<ref name=":0" /> Trixodián, ktorý má tri kyslíkové atómy, je tranzitný nestabilný intermediát v niekoľkých reakciách. Ďalšie dve zlúčeniny v kyslíkovej rade, [[tetraoxidán]] a [[pentaoxidán]], boli takisto syntetizované a sú veľmi reaktívne. Alternatívny štruktúry izomér trixodánu,v ktorom sú vodíkové atómy viazané na stredný atóm kyslíka v lineárnom reťazci namiesto jedného vodíka na každom konci reťazca, bol skúmaný pomocou výpočtovej chémie.<ref name="DobadoJACS1999">{{cite journal|title=Chemical Bonding in Hypervalent Molecules Revised. 2. Application of the Atoms in Molecules Theory to Y<sub>2</sub>XZ and Y<sub>2</sub>XZ<sub>2</sub> (Y = H, F, CH<sub>3</sub>; X = O, S, Se; Z = O, S) Compounds|first1=J. A.|last1=Dobado|first2=Henar|last2=Martínez-García|first3=José|last3=Molina|first4=Markku R.|last4=Sundberg|journal=J. Am. Chem. Soc.|year=1999|volume=121|issue=13|pages=3156–3164|doi=10.1021/ja9828206}}</ref> Vyššie [[polysulfán]]y, H<sub>2</sub>S<sub>''n''</sub> (''n'' = 3–8), sú známe stabilné zlúčeniny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Inorganic Polysulfanes H2Snwith n > 1|url=https://doi.org/10.1007/b13182|vydavateľ=Springer|rok=2003|miesto=Berlin, Heidelberg|isbn=978-3-540-44951-5|doi=10.1007/b13182|strany=99–126|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1007/b13182|meno=Ralf|priezvisko=Steudel}}</ref> Majú nevetvené reťazce tvorené atómami sírou, čo ukazuje inklináciu síry ku katenácii (tvorbe reťazcov). Počínajúc disulfánom sú všetky známe polysulfány kvapaliny pri izbovej teplote. Disulfán je bezfarebná zlúčenina, zatiaľ čo ostatné polysulfány majú žltú farbu. Čím dlhší je reťazec, tým je farba intenzívnejšia a takisto sa zvyšuje hustota, viskozita a teplota varu. Tieto vlastnosti sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:<ref name="Greenwood683">Greenwood and Earnshaw, p. 683</ref> {| class="wikitable" !Zlúčenina !Hustota pri 20&nbsp;°C (g•cm<sup>−3</sup>) !Tlak výparov (mmHg) !Extrapolovaná teplota varu (°C) |- !H<sub>2</sub>S |1.363 (g•dm<sup>−3</sup>) |1740 (kPa, 21&nbsp;°C) | -60 |- !H<sub>2</sub>S<sub>2</sub> |1.334 |87.7 |70 |- !H<sub>2</sub>S<sub>3</sub> |1.491 |1.4 |170 |- !H<sub>2</sub>S<sub>4</sub> |1.582 |0.035 |240 |- !H<sub>2</sub>S<sub>5</sub> |1.644 |0.0012 |285 |- !H<sub>2</sub>S<sub>6</sub> |1.688 |? |? |- !H<sub>2</sub>S<sub>7</sub> |1.721 |? |? |- !H<sub>2</sub>S<sub>8</sub> |1.747 |? |? |} Tieto zlúčeniny je však možné jednoducho oxidovať a nie sú tepelne stabilné, ľahko sa disproporcionujú nasíru a sulfán. V tejto reakcii pôsobí zásada ako katalyzátov:<ref name="Greenwood683" /> : H<sub>2</sub>S<sub>''n''</sub> → H<sub>2</sub>S + ''(n-1)/8'' S<sub>8</sub> Takisto reagujú so [[siričitan]]mi a [[kyanid]]mi, čím vznikajú [[tiosiričitan]]y a [[tiokyanát]]y.<ref name="Greenwood683" /> Alternatívny štruktúrny izomér trisulfánu, v ktorom sú dva vodíkové atómy viazané na stredný atóm síry v reťazci tvorenom tromi sírami, bol takisto študovaný výpočtovo.<ref name="DobadoJACS1999" /> [[Kyselina tiosiričitanová]] ((HS)<sub>2</sub>S<sup>+</sup>–S<sup>–</sup>),<!-- Kyselina tiosiričitanová má vzorec HO-S(O)-SH, pravdepobne by malo ísť o tritiosiričitanovú, aby bolo jasné, že sú nahradené všetky tri atómy kyslíka --> vetvený izomér tetrasulfánu (HS-S-S-SH), v ktorom je štvrtá síra viazaná na centrálny atóm síry v lineárnom trisulfáne, bola takisto študovaná metódami výpočtovej chémie.<ref>{{cite journal|title=Ab initio study of hypervalent sulfur hydrides as model intermediates in the interconversion reactions of compounds containing sulfur–sulfur bonds|first1=Risto S.|last1=Laitinen|first2=Tapani A.|last2=Pakkanen|first3=Ralf|last3=Steudel|journal=J. Am. Chem. Soc.|year=1987|volume=109|issue=3|pages=710–714|doi=10.1021/ja00237a012}}</ref> [[Kyselina tiosírová]],<!-- Obdobná poznámka ako o riadok vyššie --> v ktorom sú dva atómy síry viazané na centrálny atóm síry lineárneho trisulfánu, bola takisto študovaná.<ref>{{cite journal|title=Hypervalency in sulfur? ''Ab initio'' and DFT studies of the structures of thiosulfate and related sulfur oxyanions|last1=Nishimoto|first1=Akiko|last2=Zhang|first2=Daisy Y.|journal=Sulfur Letters|issue=5/6|year=2003|volume=26|pages=171–180|doi=10.1080/02786110310001622767|s2cid=95470892}}</ref> Je možné, že existujú i vyššie polány.<ref>{{Citácia periodika|titul=Phase diagram and superconductivity of polonium hydrides under high pressure|url=http://arxiv.org/abs/1503.08587|periodikum=arXiv:1503.08587 [cond-mat]|dátum=2015-03-30|dátum prístupu=2022-07-26|poznámky=arXiv: 1503.08587|meno=Yunxian|priezvisko=Liu|meno2=Defang|priezvisko2=Duan|meno3=Fubo|priezvisko3=Tian}}</ref> == Ostatné chalkogenovodíkové zlúčeniny == [[File:Heavy-water-3D-vdW.svg|vpravo|náhľad|125x125bod|Ťažká voda]] Existujú niektoré chalkogenovodíky s jedným atómom vodíka a ďalšie boli študované teoreticky. Keďže sú to [[Radikál (chémia)|radikálové]] zlúčeniny, sú celkom nestabilné. Najjednoduchšímy príkladmi sú [[Hydroxylový radikál|hydroxylový]] (HO•) a [[hydroperoxylový radikál|hydroperoxylový]] (HO<sub>2</sub>•) radikál. [[Ozonid vodíka]] (HO<sub>3</sub>•) je takisto známy<ref>{{cite journal|first1=F.|last1=Cacace|first2=G.|last2=de Petris|first3=F.|last3=Pepi|first4=A.|last4=Troiani|title=Experimental Detection of Hydrogen Trioxide|journal=Science|volume=285|issue=5424|year=1999|pages=81–82|doi=10.1126/science.285.5424.81|pmid=10390365}}</ref> spolu s niektorými jeho soľami s alkalickými kovmi (rôzne MO<sub>3</sub>).<ref name="WibergD">[[Hydrogen chalcogenide#Wiberg2001|Wiberg 2001, p.&nbsp;497]]</ref><!--Táto referencie na tejto stránke neexistuje, treba overiť--> Sírne analógy sú HS• a HS<sub>2</sub>•. Jeden alebo viac atómov prócia vo vode je možné substituovať za iný jeho [[izotop]], [[deutérium]], čím vzniká [[poloťažká voda]] (HDO) a [[ťažká voda]] (D<sub>2</sub>O). Ťažká voda je jednou z najznámejších zlúčenín deutéria. Kvôli veľkému rozdielu hustoty medzi deutériom a [[Prócium|próciom]] má ťažká voda mnoho zvláštnych vlastností. Podobne je možné použiť rádioizotop [[trícium]]. Ďalšou významnou zlúčeninou je [[deuterovaný disulfán]] (DSSD). Deuterovaný telán (D<sub>2</sub>Te) je o niečo viac tepelne stabilný než obyčajný telán (H<sub>2</sub>Te) a bol experimentálne použitý na chemickú deponáciu tenkých vrstiev založených na teluride.<ref>Xiao, M. & Gaffney, T. R. Tellurium (Te) Precursors for Making Phase Change Memory Materials. (Google Patents, 2013) (https://www.google.ch/patents/US20130129603)</ref> Vodík má mnoho vlastností spoločných s [[halogén]]mi, jeho náhradou za halogén vznikajú halogenidy chalkogénov, napríklad [[difluorid kyslíka]] (OF<sub>2</sub>) a [[oxid chlórny]] (Cl<sub>2</sub>O), popri zlúčeninách, ktoré sú s vodíkom nemožné (napr. [[oxid chloričitý]]). === Ióny s vodíkom === {{Viaceré obrázky|obrázok1=Hydroxide-3D-balls.png|obrázok2=Water-3D-balls.png|obrázok3=Hydronium-3D-balls.png|popis1=HO<sup>-</sup>|popis2=H<sub>2</sub>O|popis3=H<sub>3</sub>O<sup>+</sup>|smer=vertikálny|šírka=120}} Jeden z najznámejších iónov chalkogenovodíka je [[hydroxid]]ový anión, ktorý je príbuzný hydroxylovej funkčnej skupine. Tento anión vystupuje v hydroxidoch [[Alkalický kov|alkalických kovov]], [[kov alkalických zemín|kovov alkalických zemín]] a [[kov vzácnych zemín|kovov vzácnych zemín]], ktoré vznikajú reakciou daného kovu s vodou. Hydroxylová skupina sa bežne objavuje v organickej chémii, napríklad s [[Alkohol (hydroxyderivát)|alkoholmi]]. Príbuzné [[hydrogénsulfid]]y/sulfhydrylové skupiny sa vyskytujú v hydrogénsulfidoch a [[tiol]]och. [[Hydrónium]] (H<sub>3</sub>O<sup>+</sup>) je prítomné v kyslých vodných roztokoch, ktoré zahŕňajú i roztoky chalkogenovodíkových kyselín, ako i v [[autoionizácia vody|čistej vode]], kde je prítomné spolu s hydroxidom. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Portál|Chémia}} {{Preklad|en|Hydrogen chalcogenide|1093581567}} {{Kyseliny II.}} [[Kategória:Chalkogenidy]] [[Kategória:Zlúčeniny vodíka]] ix45w7wkycwt4llpzchvq01lkoimuyz Šablóna:Starostovia mestskej časti Bratislava-Staré Mesto 10 684918 7416822 7416404 2022-07-28T21:59:53Z Teslaton 12161 wl. wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Starostovia mestskej časti Bratislava-Staré Mesto |nadpis = Starostovia mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] |skupina1 = |zoznam1 = * [[Miloslava Zemková]] <small>(1990{{--}}1994)</small> * [[Andrej Ďurkovský]] <small>(1994{{--}}2002)</small> * [[Milan Ftáčnik]] <small>(2002{{--}}2006)</small> * [[Andrej Petrek]] <small>(2006{{--}}2010)</small> * [[Tatiana Rosová]] <small>(2010{{--}}2014)</small> * [[Radoslav Števčík]] <small>(2014{{--}}2018)</small> * [[Zuzana Aufrichtová]] <small>(2018{{--}}súčasnosť)</small> }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny Bratislavy]] </noinclude> 94cslrwue7i2x7kc37ilxy70t29jep4 Zuzana Aufrichtová 0 684937 7416733 7416690 2022-07-28T12:22:08Z M.stevove 156041 /* Rozhovory */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Zuzana Aufrichtová | Popis osoby = starostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto | Úrad = [[Starosta|starostka]] [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|mestskej časti Bratislava-Staré Mesto]] | Poradie = 7. | Začiatok obdobia = [[4. december|4.decembra]] [[2018]] | Úrad2 = poslankyňa Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR [[Bratislava|Bratislavy]] | Začiatok obdobia2 = [[7. december|7. decembra]] [[2018]] | Úrad3 = poslankyňa Zastupiteľstva [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia3 = [[4. december|4. decembra]] [[2017]] | Predchodca = [[Radoslav Števčík]] | Dátum narodenia = {{dnv|1975|09|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]] | Politická strana = [[Občianska konzervatívna strana]], podpredsedníčka | Alma mater = [[Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity|Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = [[Architekt|architektka]], [[Urbanista|urbanistka]], [[Územný plánovač|územná plánovačka]], [[Aktivista|aktivistka]] | Štátna príslušnosť = [[Slovensko|Slovenská republika]] | Portrét = aufrichtova_portret.jpg }} [[Ing. arch.]] '''Zuzana Aufrichtová''' (*[[3. september|3. septembra]] [[1975]], [[Bratislava]]) je slovenská [[Aktivista|aktivistka]], [[Architekt|architektka]] – [[Urbanista|urbanistka]] a venuje sa [[Územný plán|územnému plánovaniu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvalita sídelného prostredia: Vymedzenie problému hodnotenia kvality urbánneho prostredia pomocou Systému na podporu priestorového rozhodovania|url=https://alfa.stuba.sk/sk/kvalita-sidelneho-prostredia-vymedzenie-problemu-hodnotenia-kvality-urbanneho-prostredia-pomocou-systemu-na-podporu-priestoroveho-rozhodovania/|vydavateľ=alfa.stuba.sk|dátum prístupu=2022-07-26|priezvisko=Aufrichtová|meno=Zuzana|dátum vydania=2014|priezvisko2=Hanus|meno2=Július}}</ref> a [[Regionálny rozvoj|regionálnemu rozvoju]]. Od roku [[2017]] je komunálna [[politička]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do VÚC: Zoznam zvolených poslancov Bratislavského kraja|url=https://spravy.pravda.sk/volby-do-vuc-2017/clanok/447099-volby-do-vuc-zoznam-zvolenych-poslancov-bratislavskeho-kraja/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2017-11-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref>, od roku [[2018]] je [[Starosta|starostkou]] [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|mestskej časti Bratislava-Staré Mesto]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do kresla starostu Starého Mesta oficiálne zasadla Zuzana Aufrichtová|url=https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/493996-do-kresla-starostu-stareho-mesta-oficialne-zasadla-zuzana-aufrichtova/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2018-12-04|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Starom Meste Števčíka strieda Aufrichtová|url=https://spravy.pravda.sk/komunalne-volby-2018/clanok/491291-v-starom-meste-sevcika-strieda-aufrichtova/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Aufrichtová zasadne na starostovské kreslo v Starom Meste|url=https://bratislava.dnes24.sk/zuzana-aufrichtova-zasadne-na-starostovske-kreslo-v-starom-meste-314575|vydavateľ=Bratislava24.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staromešťanov presvedčila autentickosť, hovorí Z. Aufrichtová|url=https://www.teraz.sk/regiony/staromestanov-presvedcila-autentickos/360359-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-11-11|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref>. Od roku [[2018]] je členkou Mestskej rady hlavného mesta SR Bratislavy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mestská rada hlavného mesta SR Bratislavy|url=https://zastupitelstvo.bratislava.sk/mestska-rada-hlavneho-mesta-sr-bratislavy/|vydavateľ=zastupitelstvo.bratislava.sk|dátum prístupu=2022-07-26}}</ref> a [[Poslanec|poslankyňou]] Mestského [[Zastupiteľstvo|zastupiteľstva]] [[Hlavné mesto|hlavného mesta]] SR Bratislavy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aufrichtová Zuzana|url=https://zastupitelstvo.bratislava.sk/212610-sk/aufrichtova-zuzana/|vydavateľ=zastupitelstvo.bratislava.sk|dátum prístupu=2022-07-26}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky Bratislava: Komunálne voľby 2018 - Zvolený primátor Matúš Vallo a poslanci|url=https://www.webnoviny.sk/vysledky-bratislava-komunalne-volby-2018-zvoleny-primator-a-poslanci/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-09|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref>, kde od [[27. september|27. septembra]] [[2020]] zastáva post predsedníčky poslaneckého klubu SaS-OKS-NOVA<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislavský poslanecký klub SaS-OKS-NOVA má novú predsedníčku|url=https://www.teraz.sk/regiony/bratislavsky-poslanecky-klub-sas-oks-n/494177-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2020-09-18|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref>. Pôsobí vo viacerých [[Komisia|komisiách]] (Komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby|url=https://zastupitelstvo.bratislava.sk/komisia-uzemneho-a-strategickeho-planovania-zivotneho-prostredia-a-vystavby/|vydavateľ=zastupitelstvo.bratislava.sk|dátum prístupu=2022-07-26}}</ref>, Komisia na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov mestského zastupiteľstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov mestského zastupiteľstva|url=https://zastupitelstvo.bratislava.sk/komisia-na-ochranu-verejneho-zaujmu-pri-vykone-funkcii-verejnych-funkcionarov-mestskeho-zastupitelstva/|vydavateľ=zastupitelstvo.bratislava.sk|dátum prístupu=2022-07-26}}</ref>). Ako poslankyňa zastupuje občanov aj na úrovni [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] (od 2017)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do VÚC: Zoznam zvolených poslancov Bratislavského kraja|url=https://spravy.pravda.sk/volby-do-vuc-2017/clanok/447099-volby-do-vuc-zoznam-zvolenych-poslancov-bratislavskeho-kraja/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2017-11-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> – tu pôsobí v [https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/komisia-zivotneho-prostredia-regionalneho-rozvoja-a-uzemneho-planovania/ Komisii životného prostredia, regionálneho rozvoja a územného plánovania]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia životného prostredia, regionálneho rozvoja a územného plánovania|url=https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/komisia-zivotneho-prostredia-regionalneho-rozvoja-a-uzemneho-planovania/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref>, Komisii dopravy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia dopravy|url=https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/komisia-dopravy/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref>, Komisii kultúry<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia kultúry|url=https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/komisia-kultury/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> a Mandátovej komisii<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mandátová komisia|url=https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/mandatova-komisia/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref>. == Vzdelanie == Zuzana Aufrichtová vyštudovala urbanizmus a územné plánovanie na [[Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity|Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] ([[1994]] – [[2000]]). Po ukončení štúdia pokračovala Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave [[Doktorand|doktorandským]] štúdiom ([[2013]] – [[2021]]), pričom sa venovala téme Optimalizácia procesov urbanistickej tvorby a územného plánovania. Na [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] absolvovala doplnkové [[Pedagogické vedy|pedagogické]] [[štúdium]] ([[1998]] – [[2000]]) a je držiteľkou vysvedčenia o [[Pedagogická spôsobilosť|pedagogickej spôsobilosti]]. Na STU v rámci Centra celoživotného vzdelávania absolvovala Profesné špecializované vzdelávanie – Obnova architektonického vzdelávania (2007). == Aktivizmus == V roku [[2016]] pôsobila na oddelení stratégie a projektov na [[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy|bratislavskom magistráte]]. V tom čase sa dostala do povedomia širšej [[Verejnosť|verejnosti]] ako „[[biela vrana]]“, ktorá poukázala na chybné, netransparentné a utajované výstupy externej spoločnosti dodávané vtedajšiemu vedeniu hlavného mesta (predmetný [[Audit (účtovná závierka)|audit]] od Deloitte stál mesto 100-tisíc eur).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislava tají audit o parkovaní. Poslanci musia o detailoch mlčať|url=https://www.aktuality.sk/clanok/399702/bratislava-taji-audit-o-parkovani-poslanci-musia-o-detailoch-mlcat/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Kuciak|meno=Ján|dátum vydania=2016-12-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Utajená parkovacia politika po bratislavsky (názor)|url=https://www.aktuality.sk/clanok/390919/utajena-parkovacia-politika-po-bratislavsky-nazor/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Aufrichtová|meno=Zuzana|dátum vydania=2016-11-16}}</ref> Po tom, ako upozornila na chyby v audite, sa dostala do sporu s vedením mesta. Nakoniec podala výpoveď.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šikanovali ma na magistráte Bratislavy, musela som odísť (rozhovor)|url=https://www.aktuality.sk/clanok/491169/sikanovali-ma-na-magistrate-musela-som-odist-rozhovor/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Majerová|meno=Silvia|dátum vydania=2017-05-26}}</ref> V rozhovore pre [[Denník N]] o dva roky neskôr o netransparentnom nakladaní s [[Verejné prostriedky|verejnými prostriedkami]] povedala: <blockquote>„''Bola to bežná prax, kým som na ňu neupozornila. Či už išlo o míňanie peňazí na audity, alebo na právne poradenstvo. Som na seba hrdá, že po mojom upozornení sa podarilo tieto praktiky zamedziť. Nie je dôvod utajovať materiály, ktoré sú na verejné účely a za verejné prostriedky. V samospráve určite nie''.“<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Architektka Zuzana Aufrichtová kandiduje za starostku Starého Mesta: Centru by pomohla aplikácia o kriminalite|url=https://dennikn.sk/1200202/architektka-zuzana-aufrichtova-kandiduje-na-starostku-stareho-mesta-centru-by-pomohla-aplikacia-o-kriminalite/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2018-08-10|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Lucia|priezvisko=Osvaldová}}</ref></blockquote>Už pred vstupom do [[Politika|politiky]] – z pozície [[Občan|občianky]], [[Žena|ženy]] a [[Matka|matky]] – podporovala, organizovala a spoluorganizovala protestné akcie proti nedemokratickým a totalitným tendenciám v krajinách ako [[Čína]], [[Bielorusko]] či [[Rusko]]. Staromestský úrad bol pod jej vedením jednou z prvých verejných budov, na ktorých začiatkom [[Február|februára]] [[2022]] (niekoľko týždňov pred [[Ruská invázia na Ukrajinu|vpádom ruských vojsk na Ukrajinu]]) zaviala [[Vlajka Ukrajiny|ukrajinská vlajka]]. <blockquote>„''Staré Mesto chce vyjadriť nechuť ku geopolitickým stratégiám, ktorých výsledkom má byť obratie krajiny o suverenitu v rozhodovaní o vlastnej budúcnosti a smerovaní. Tlak vyvíjaný na nášho východného suseda sa nás týka''.“ ([[7. február]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na priečelí bratislavského miestneho úradu v|url=https://dennikn.sk/minuta/2712087/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2022-02-08|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref></blockquote> == Profesionálna kariéra == Zuzana Aufrichtová zasvätila svoj profesionálny [[život]] rozvojovým projektom, zameriava sa predovšetkým na oblasť [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Architektúra|architektúry]] a územného a regionálneho rozvoja. Rozvojové [[Projekt|projekty]] pripravovala a manažovala na akademickej pôde a aj v súkromnom sektore. Aktuálne svoje odborné znalosti efektívne využíva na všetkých troch úrovniach [[Samospráva|samosprávy]] (miestnej, mestskej, krajskej). V roku [[2003]] sa stala členkou [[Slovenská komora architektov|Slovenskej komory architektov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ing.arch. Zuzana Aufrichtová|url=https://www.komarch.sk/architekt/1614-ingarch-zuzana-aufrichtova|vydavateľ=Slovenská komora architektov|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}</ref> – najväčšej profesijnej organizácie v oblasti [[Architektúra|architektúry]]. Komora je samosprávnou [[Stavovská organizácia|stavovskou organizáciou]] s [[Prenesený výkon štátnej moci|preneseným výkonom štátnej moci]], ktorá reguluje výkon povolania architekt / architektka a podieľa sa na ochrane [[Verejný záujem|verejných záujmov]] v oblasti architektúry a urbanizmu. Ako členka odbornej poroty hodnotila: * [https://www.komarch.sk/sutaz/7-namestie-snp-a-kamenne-namestie-bratislava Námestie SNP a Kamenné námestie, Bratislava] * [https://www.komarch.sk/sutaz/68-bratislava-juzne-predmestie-a-staromestske-nabrezie Bratislava-Južné predmestie a staromestské nábrežie] * Protokolárne miesto Hrob neznámeho vojaka v Bratislave<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Protokolárne miesto "Hrob neznámeho vojaka" - všetky súťažné návrhy|url=https://www.archinfo.sk/sutaze/vyhodnotene-archiv/protokolarne-miesto-hrob-neznameho-vojaka-vsetky-sutazne-navrhy.html|vydavateľ=www.archinfo.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}</ref> == Politická kariéra == Skúsenosti s neodbornosťou, ale najmä s netransparentnosťou a utajovaním v samosprávnej praxi v roku [[2016]] ju o rok neskôr priviedli k vstupu do [[Komunálna politika|komunálnej politiky]]. Vyznávajúc [[motto]] [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáša G. Masaryka]] ''Nebát se, nelhat a nekrást!'' sa v roku [[2017]] stala členkou [[Občianska konzervatívna strana|Občianskej konzervatívnej strany]] (od 2021 je podpredsedníčkou [[Politická strana|strany]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predsedom Občianskej konzervatívnej strany zostáva O. Dostál|url=https://www.teraz.sk/slovensko/predsedom-obcianskej-konzervativnej-st/559082-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-06-26|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref>), následne poslankyňou Bratislavského samosprávneho kraja<ref name=":0" />, v roku 2018 úspešne kandidovala na [[Starosta|starostku]] [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|mestskej časti Bratislava-Staré Mesto]]<ref name=":1" /> a stala sa poslankyňou Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy<ref name=":2" />. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020]] kandidovala na kandidátnej listine strany [[Sloboda a Solidarita]] s poradovým číslom 101.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sulík predstavil ďalšie mená. Za SaS kandiduje aj starostka Starého mesta Zuzana Aufrichtová|url=https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/sulik-predstavil-dalsie-mena-sas-kandiduje-aj-starostka-stareho-mesta-zuzana-aufrichtova|vydavateľ=www1.pluska.sk|dátum vydania=2019-10-11|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O mandát v NR SR sa uchádzajú aj bratislavskí starostovia|url=https://www.24hod.sk/o-mandat-v-nr-sr-sa-uchadzaju-aj-bratislavski-starostovia-cl727177.html|vydavateľ=24hod.sk|dátum prístupu=2022-07-26|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2019-12-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Architekti na kandidátkach v parlamentných voľbách 2020|url=https://www.archinfo.sk/diskusia/architekti-na-kandidatkach-v-parlamentnych-volbach-2020.html|vydavateľ=www.archinfo.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}</ref> Spolu s ňou kandidovali na kandidátke SaS aj ďalší traja členovia [[Občianska konzervatívna strana|Občianskej konzervatívnej strany]] [[Ondrej Dostál]], [[Radovan Kazda]] a [[Juraj Petrovič]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko potrebuje dezinFicovať|url=https://dennikn.sk/1764577/slovensko-potrebuje-dezinficovat/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-02-21|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref> Dňa [[27. jún|27. júna]] [[2022]] oznámila, že sa bude opätovne uchádzať o post starostky Starého Mesta – je kandidátkou strán [[Sloboda a Solidarita|Sloboda a solidarita]], [[Kresťanskodemokratické hnutie]], [[Občianska konzervatívna strana]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]] a [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Starostka Starého Mesta Aufrichtová ohlásila opätovnú kandidatúru: Program sme takmer na 100 percent splnili {{!}} Samospráva {{!}} Bratislavské noviny|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/72267-starostka-stareho-mesta-aufrichtova-ohlasila-opatovnu-kandidaturu-program-sme-takmer-na-100-percent-splnili|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2022-06-27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Starostka bratislavského Starého Mesta vo voľbách opäť zabojuje: Aufrichtová oznámila kandidatúru|url=https://www.cas.sk/clanok/2693201/|vydavateľ=Nový Čas|dátum vydania=2022-06-27|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za starostku bratislavskej mestskej časti Staré Mesto bude kandidovať aj Zuzana Aufrichtová|url=https://bratislava.zoznam.sk/za-starostku-bratislavskej-mestskej-casti-stare-mesto-bude-kandidovat-aj-zuzana-aufrichtova/|dátum vydania=2022-06-27|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|vydavateľ=bratislava.zoznam.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Aufrichtová chce obhájiť post starostky Starého Mesta|url=https://spravy.rtvs.sk/2022/06/zuzana-aufrichtova-chce-obhajit-post-starostky-stareho-mesta/|vydavateľ=Správy RTVS|dátum vydania=2022-06-27|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Miroslav|priezvisko=Binčík}}</ref> == Starostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto == V Starom Meste začal pod [[Vedenie ľudí|vedením]] Zuzany Aufrichtovej fungovať rozsiahly [[dotačný systém]] [https://www.staremesto.sk/data/MediaLibrary/64/64939/V%C3%BDzva%20SMDCH.pdf Staromestská dotačná schéma], vďaka ktorému mestská časť môže finančne podporiť zmysluplné projekty [[Nezisková organizácia|neziskových organizácií]] a [[Občianske združenie|občianskych združení]], predovšetkým z oblasti [[Kultúra|kultúry]], [[Sociálne veci|sociálnych vecí]], [[Vzdelávanie|vzdelávania]] a [[Šport|športu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dotácie - Bratislava-Staré Mesto|url=https://www.staremesto.sk/content/dotacie|vydavateľ=www.staremesto.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=slovak|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto môže na dotácie prerozdeliť až 88-tisíc eur|url=https://www.staromestske.sk/2022/01/27/stare-mesto-moze-na-dotacie-prerozdelit-az-88-tisic-eur/|dátum vydania=2022-01-27|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Starom Meste schválili nový dotačný systém|url=https://bratislava.sme.sk/c/22285945/v-starom-meste-schvalili-novy-dotacny-system.html|vydavateľ=bratislava.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2019-12-17}}</ref> V [[August|auguste]] [[2019]] založila Zuzana Aufrichtová neinvestičný [[Fond architekta Weinwurma]] ([https://www.weinwurm.sk/ www.weinwurm.sk])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fond architekta Weinwurma n.f.|url=https://www.weinwurm.sk/|vydavateľ=Fond architekta Weinwurma n.f.|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto zriadilo neziskový Fond architekta Weinwurma|url=https://www.obecne-noviny.sk/clanky/stare-mesto-zriadilo-neziskovy-fond-architekta-weinwurma|vydavateľ=www.obecne-noviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2019-10-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto zriadilo Fond architekta Weinwurma, prispievať doňho môže verejnosť|url=https://bratislavaden.sk/stare-mesto-zriadilo-fond-architekta-weinwurma-prispievat-donho-moze-verejnost/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2019-10-28|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref>, prostredníctvom ktorého pomáha mestská časť [[Komunita|komunitám]] a [[Obyvateľstvo|obyvateľom]] Starého Mesta v ich úsilí zlepšiť vzhľad verejných priestorov. Fond poskytuje finančnú podporu napríklad pri renovácii historických brán, zveľaďovaní predzáhradiek či poskytuje finančnú pomoc pri obnove historických [[Bytový dom|bytových domov]], čistení nelegálnych [[Grafity|graffiti]] a pod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staromestský fond pomohol zrenovovať dve brány|url=https://www.staromestske.sk/2021/08/30/dve-zrenovovane-brany/|dátum vydania=2021-08-30|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fond Weinwurma vyhlásil výzvu na obnovu i odstraňovanie grafitov {{!}} Samospráva {{!}} Bratislavské noviny|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/70339-fond-weinwurma-vyhlasil-vyzvu-na-obnovu-i-odstranovanie-grafitov|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2022-02-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fond Weinwurma vyhlásil výzvu na odstraňovanie grafitov v Starom Meste|url=https://www.teraz.sk/regiony/fond-weinwurma-vyhlasil-vyzvu-na-obnov/610974-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-02-10|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Zuzana Aufrichtová zriadila po svojom nástupe do úradu [https://www.staremesto.sk/sk/content/oddelenie-strategie-a-projektoveho-riadenia/section:business oddelenie stratégie a projektového riadenia]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prioritou novej starostky Starého Mesta je riešenie územných projektov a efektívna komunikácia|url=https://bratislavaden.sk/prioritou-novej-starostky-stareho-mesta-je-riesenie-uzemnych-projektov-a-efektivna-komunikacia/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2019-03-18|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref>, ktorého úlohou je aktívne a efektívne vyhľadávanie a získavanie externých zdrojov na realizáciu staromestských projektov. Výsledkom dosiahnutým v spolupráci s [[Martin Mlýnek|Martinom Mlýnekom]] ([[prednosta]] [[Miestny úrad Bratislava-Staré Mesto|Miestneho úradu Bratislava-Staré Mesto]]) je [[Prebytok v sektore verejnej správy|prebytkový]] [[Rozpočtové financovanie|rozpočet]], intenzívne využívanie externých nenávratných zdrojov poskytovaných [[Európska únia|Európskou úniou]] a [[Slovensko|Slovenskou republikou]] a lepšia pripravenosť na splácanie zdedených [[Dlh|dlhov]]. V porovnaní s rokmi [[2015]] – [[2018]]  sú výsledky hospodárenia v rokoch [[2019]] – [[2022]] (resp. prvých 6 mesiacov roku 2022) nasledovné: * Prebytok bežného hospodárenia mestskej časti narástol o 76 %. Faktory, ktoré viedli k pozitívnemu výsledku sú predovšetkým racionalizácia hospodárenia a rozpočtová disciplína, v menšej miere (približne 1/3) aj nárast dane z nehnuteľností (správu dane vykonáva mesto). Mestská časť získala nenávratné finančné výpomoci vo výške 4,7 mil. eur (fondy EU alebo rozpočet SR). V porovnaní s rokmi 2015 až 2018 ide o päťnásobný nárast externých zdrojov. Výpadok kapitálového príjmu nahradil príjem z poplatku za rozvoj, ktorého výnos narástol o viac ako 500 % (v rokoch 2015 a 2016 sa ešte nevyberal). * Celkovo z vlastných zdrojov a externých nenávratných zdrojov mestská časť za 3,5 roka vygenerovala v porovnaní s predchádzajúcimi štyrmi rokmi viac ako dvojnásobok investičných zdrojov, t. j. 14, 3 mil. eur na investície za 3,5 roka oproti 6, 9 mil. eur v porovnávacom 4 ročnom období. * Vďaka dobrému hospodáreniu má mestská časť v rezervnom fonde a v iných fondoch dostatok použiteľných prostriedkov na návratné finančné výpomoci (zdedený 2-miliónový úver a 1,5-miliónový úver čerpaný v roku 2020 refinancovanie nákladov spojených so stavbou Zariadenia opatrovateľskej služby Seniorcentrum Staré Mesto). To znamená, že budúce vedenie mestskej časti bude mať pri splácaní dlhov lepšiu pozíciu. * V rokoch 2020 – 2022 má mestská časť Bratislava-Staré Mesto priestor na investície vo výške 9 mil. eur (približne 5 mil. eur ponecháva vo fondoch mestskej časti). Investície sú prevažne realizované v školských zariadeniach, investuje sa do ciest, verejných priestranstiev, do obnovy historickej budovy miestneho úradu, bytov a riešenia oblastí, ktoré boli 30 rokov zanedbávané (kryty civilnej obrany, registratúrne stredisko). V rokoch 2019 – 2022 dosiahla miera zveľaďovania majetku mestskej časti najvyššiu úroveň za jej samostatnú existenciu – bez prenechávania nezvládnuteľného bremena na budúce vedenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozpočet mestskej časti a záverečný účet {{!}} Bratislava-Staré Mesto|url=https://www.staremesto.sk/content/rozpocet-mestskej-casti|vydavateľ=www.staremesto.sk|dátum prístupu=2022-07-27|jazyk=slovak|meno=|priezvisko=}}</ref> [[Súbor:Eloge.jpg|alt=Ocenenie excelentnej samosprávy ELOGE|náhľad|Ocenenie excelentnej samosprávy ELOGE]] Pod jej vedením sa v roku [[2020]] dokončila stavba budovy Zariadenia opatrovateľskej služby [http://senior-centrum.sk/ Seniorcentrum Staré Mesto].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové Seniorcentrum funguje rok|url=https://www.staromestske.sk/2022/01/29/fotogaleria-nove-seniorcentrum-funguje-uz-rok/|dátum vydania=2022-01-29|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové seniorcentrum v Starom Meste je už otvorené, dokončili ho vo štvormesačnom predstihu|url=https://bratislavaden.sk/foto-nove-seniorcentrum-v-starom-meste-je-uz-otvorene-dokoncili-ho-vo-stvormesacnom-predstihu/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2020-06-02|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Mestská časť Bratislava-Staré Mesto získala pod jej vedením v roku 2020 označenie excelentnej samosprávy ELOGE, ktoré udeľuje [https://dobryuradnik.sk/ OZ Dobrý úradník] ako akreditovaný partner [[Rada Európy|Rady Európy]] a [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstva vnútra SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Päť slovenských miest získalo Európsku značku excelentnosti dobrej správy vecí verejných|url=https://komercnespravy.pravda.sk/institucie/clanok/576251-pat-slovenskych-miest-ziskalo-europsku-znacku-excelentnosti-dobrej-spravy-veci-verejnych/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-01-29|dátum prístupu=2022-07-27|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto je excelentná samospráva|url=https://bratislavskykraj.sk/stare-mesto-je-excelentna-samosprava/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2021-02-16|dátum prístupu=2022-07-27|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szučíková}}</ref> Zuzana Aufrichtová rozbehla viacero projektov revitalizácií verejného priestoru. Verejný priestor má podľa nej byť miestom, ktoré poskytuje možnosť kvalitne a zmysluplne tráviť čas, resp. bezpečne a príjemne ním prechádzať. K najvýznamnejším realizáciám patrí [[Blumentálska ulica]], ktorá svojím konceptom aj realizáciou posúva Bratislavu na úroveň vyspelých európskych [[Metropola|metropol]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rekonštrukcia Blumentálskej sa opäť rozbehla, dokončená má byť v lete|url=https://www.yimba.sk/obnova-verejnych-priestranstiev/rekonstrukcia-blumentalskej-sa-opat-rozbehla-dokoncena-ma-byt-v-lete|vydavateľ=www.yimba.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Gubčo|meno=Adrian|dátum vydania=2022-05-10}}</ref> K ďalším dokončeným alebo stále prebiehajúcim realizáciám patria: revitalizácia [[Medická záhrada|Medickej záhrady]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pozrite sa ako krásne vyzerá Medická záhrada|url=https://www.staromestske.sk/2021/10/28/fotogaleria-pozrite-sa-ako-krasne-vyzera-medicka-zahrada/|dátum vydania=2021-10-28|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začíname s prvou fázou revitalizácie Medickej záhrady.|url=https://www.novenivy.sk/zaciname-s-prvou-fazou-revitalizacie-medickej-zahrady/|dátum vydania=2021-05-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|vydavateľ=novenivy.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boli ste sa pozrieť? Obnova Medickej záhrady je vo finále|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/68676-boli-ste-sa-pozriet-obnova-medickej-zahrady-je-vo-finale|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2021-11-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Revitalizácia Medickej záhrady v Starom Meste je vo finále|url=https://www.teraz.sk/regiony/revitalizacia-medickej-zahrady-v-staro/587482-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-11-02|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref>, [[Rázusovo nábrežie]] (výmena betónovej dlažby za žulovú a vysadenie platanov)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vynovené Rázusovo nábrežie: žulová dlažba a platany|url=https://www.staromestske.sk/2021/11/25/vynovene-razusovo-nabrezie-zulova-dlazba-a-platany/|dátum vydania=2021-11-25|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vynovené Rázusovo nábrežie: žulová dlažba a platany|url=https://blonline.sk/vynovene-razusovo-nabrezie-zulova-dlazba-a-platany/|dátum vydania=2021-11-25|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|vydavateľ=blonline.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Rázusovom nábreží menia betónovú zámkovú dlažbu za žulovú. Pribudnú aj dva platany|url=https://bratislavskykraj.sk/na-razusovom-nabrezi-menia-betonovu-zamkovu-dlazbu-za-zulovu-pribudnu-aj-dva-platany/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2021-07-15|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pri Propelleri pribudne žulová dlažba i platany|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/66784-pri-propelleri-pribudne-zulova-dlazba-i-platany|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2021-07-10}}</ref>, výmena dlažby na [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]], participačný projekt obnovy zóny [[Panenská ulica (Bratislava)|Panenská]] a okolie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Participácia plánovania zóny Panenská sa blíži do finále|url=https://bratislavaden.sk/participacia-planovania-zony-panenska-sa-blizi-finale/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2017-12-08|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> a v rámci nej revitalizácia [[Konventná ulica|Konventnej ulice]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PODCAST: Konventná bude opäť patriť komunitám|url=https://www.staromestske.sk/2022/05/30/podcast-konventna-bude-opat-patrit-komunitam/|dátum vydania=2022-05-30|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konventná ulica je prvá rekonštruovaná časť zóny Panenská a okolie|url=https://bratislavskykraj.sk/konventna-ulica-je-prva-rekonstruovana-cast-zony-panenska-a-okolie/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2022-07-26|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref> či kompletná obnova historických [[Soferove schody|Soferových schodov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto renovuje Soferove schody. Obnova by mala byť ukončená v priebehu apríla|url=https://bratislavskykraj.sk/stare-mesto-renovuje-soferove-schody-obnova-by-mala-byt-ukoncena-v-priebehu-aprila/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2022-02-23|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto začalo s obnovou Soferových schodov|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/70477-stare-mesto-zacalo-s-obnovou-soferovych-schodov|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2022-02-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislavské Staré Mesto spustilo obnovu Soferových schodov, na práce dohliadajú pamiatkari|url=https://www.webnoviny.sk/bratislavske-stare-mesto-spustilo-obnovu-soferovych-schodov-vykonava-sa-pod-dohladom-pamiatkarov/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2022-02-20|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Soferove schody prechádzajú rekonštrukciou, ide o prvú časť projektu obnovy zóny Panenská a okolie|url=https://bratislavaden.sk/soferove-schody-prechadzaju-rekonstrukciou-ide-o-prvu-cast-projektu-obnovy-zony-panenska-a-okolie/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2022-02-21|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> a i. Dôležitou oblasťou záujmu sú počas funkčného obdobia Zuzany Aufrichtovej [[klimatické zmeny]] a reagovanie na ne – začal sa zber dát na spustenie prvej [[Nízkoemisná zóna|nízkoemisnej zóny]] v Starom Meste<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislava bude mať nízkoemisné zóny, autá dostanú špeciálne nálepky|url=https://www.startitup.sk/bratislava-bude-mat-nizkoemisne-zony-auta-dostanu-specialne-nalepky/|vydavateľ=Startitup.sk|dátum vydania=2019-08-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Cebrová|meno=Linda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nízkoemisné zóny v Bratislave sú možno bližšie, než sme si mysleli|url=https://www.mojelektromobil.sk/nizkoemisne-zony-v-bratislave-su-mozno-blizsie-nez-sme-si-mysleli/|vydavateľ=MojElektromobil.sk|dátum vydania=2020-02-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mudroň|meno=Miroslav}}</ref> a samospráva plánuje [[vodozádržné opatrenia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto plánuje na Jakubovom námestí vodozádržné opatrenia|url=https://bratislavskykraj.sk/stare-mesto-planuje-na-jakubovom-namesti-vodozadrzne-opatrenia/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2021-01-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref>. Veľkou témou je vysádzanie drevín – Staré Mesto rozbehlo projekt náhradnej výsadby stromov na súkromných pozemkoch ''Môj Strom v Starom Meste''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Môj strom v Starom Meste {{!}} Bratislava-Staré Mesto|url=https://www.staremesto.sk/content/moj-strom-v-starom-meste|vydavateľ=www.staremesto.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=slovak|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto pracuje na evidencii súkromných pozemkov pre nové stromy|url=https://bratislava.zoznam.sk/stare-mesto-pracuje-na-evidencii-sukromnych-pozemkov-pre-nove-stromy/|dátum vydania=2022-06-16|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|vydavateľ=bratislava.zoznam.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto hľadá miesto pre nové stromy aj v súkromných záhradách|url=https://www.teraz.sk/regiony/stare-mesto-hlada-miesto-pre-nove-st/591140-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-11-17|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Podstatou projektu je tvorba evidencie súkromných pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu drevín, keďže centrálna mestská časť na pozemkoch vo svojej správe vhodné stanovištia na náhradnú výsadbu stromov a kríkov nemá. == Súkromný život == [[Zuzana]] Aufrichtová je rodená Staromešťanka, žije v Bratislave, je vydatá a má tri deti. == Rozhovory == * [https://domov.sme.sk/c/20438425/aj-bratislava-ma-svoju-hlavkovu-za-kritiku-parkovania-referentku-cakala-sikana.html Aj Bratislava má svoju Hlávkovú. Za kritiku parkovania referentku čakala šikana], [[SME]], [[Roman Cuprik]], 20. januára 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aj Bratislava má svoju Hlávkovú. Za kritiku parkovania referentku čakala šikana|url=https://domov.sme.sk/c/20438425/aj-bratislava-ma-svoju-hlavkovu-za-kritiku-parkovania-referentku-cakala-sikana.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=sk|meno=Roman|priezvisko=Cuprik|dátum vydania=2017-01-20}}</ref> * [https://www.aktuality.sk/clanok/491169/sikanovali-ma-na-magistrate-musela-som-odist-rozhovor/ Šikanovali ma na magistráte Bratislavy, musela som odísť (rozhovor)], [[aktuality.sk]], [[Silvia Majerová]], 26. mája 2017<ref name=":3" /> * [https://dennikn.sk/1200202/architektka-zuzana-aufrichtova-kandiduje-na-starostku-stareho-mesta-centru-by-pomohla-aplikacia-o-kriminalite/ Architektka Aufrichtová kandiduje za starostku Starého Mesta: Mesto by sa nemalo brániť kvalitným mrakodrapom], [[Denník N]], [[Lucia Osvaldová]], 10. augusta 2018<ref name=":4" /> * [https://video.sme.sk/c/22123411/aufrichtova-preco-mesto-neodsuhlasilo-parkovaciu-politiku.html Aufrichtová: Parkovaciu politiku chceme, ale bianko šek Vallovi nedáme (video)], [[SME]], [[Zuzana Kovačič Hanzelová]], 17.mája 2019<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aufrichtová: Parkovaciu politiku chceme, ale bianko šek Vallovi nedáme (video)|url=https://video.sme.sk/c/22123411/aufrichtova-preco-mesto-neodsuhlasilo-parkovaciu-politiku.html|vydavateľ=video.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=sk|meno=Zuzana|priezvisko=Kovačič Hanzelová|dátum vydania=2019-05-17}}</ref> * [https://www.trend.sk/spravy/starostka-aufrichtova-parkovacia-politika-je-peniazoch-tu-su-cisla Starostka Aufrichtová: Parkovacia politika je o peniazoch. Tu sú čísla], [[Trend (slovenské periodikum)|Trend]], [[Eva Mihočková]], 23. mája 2019<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Starostka Aufrichtová: Parkovacia politika je o peniazoch. Tu sú čísla|url=https://www.trend.sk/spravy/starostka-aufrichtova-parkovacia-politika-je-peniazoch-tu-su-cisla|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2019-05-23|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=sk|priezvisko=Mihočková|meno=Eva}}</ref> * [https://bratislava.zoznam.sk/rozhovor-zuzana-aufrichtova-otvorene-o-spolupraci-s-vallom-ak-sa-to-nezmeni-zakrocime/ Zuzana Aufrichtová otvorene o spolupráci s Vallom: Ak sa to nezmení, zakročíme!], bratislava.zoznam.sk, [[Petra Hollá]], 28. septembra 2019<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Aufrichtová otvorene o spolupráci s Vallom: Ak sa to nezmení, zakročíme!|url=https://bratislava.zoznam.sk/rozhovor-zuzana-aufrichtova-otvorene-o-spolupraci-s-vallom-ak-sa-to-nezmeni-zakrocime/|dátum vydania=2019-09-28|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=sk-SK|priezvisko=Hollá|meno=Petra|vydavateľ=bratislava.zoznam.sk}}</ref> * [https://video.sme.sk/c/22604649/rozhovory-zkh-starostka-aufrichtova-a-drotarska-cesta-video.html Starostka Aufrichtová: Výrub na Drotárskej som nemohla zastaviť], [[SME]], [[Zuzana Kovačič Hanzelová]], 24. februára 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Starostka Aufrichtová: Výrub na Drotárskej som nemohla zastaviť|url=https://video.sme.sk/c/22604649/rozhovory-zkh-starostka-aufrichtova-a-drotarska-cesta-video.html|vydavateľ=video.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=sk|meno=Zuzana|priezvisko=Kovačič Hanzelová|dátum vydania=2021-02-24}}</ref> * [https://dennikn.sk/2613517/starostka-aufrichtova-nepojde-do-boja-o-stare-mesto-s-koaliciou-vallo-ps-sas-sutaz-je-dobra-hovori/ Starostka Aufrichtová nepôjde do boja o Staré Mesto s koalíciou Vallo – PS – SaS. Súťaž je dobrá, hovorí], [[Denník N]], [[Lucia Osvaldová]], 16. novembra 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Starostka Aufrichtová nepôjde do boja o Staré Mesto s koalíciou Vallo – PS – SaS. Súťaž je dobrá, hovorí|url=https://dennikn.sk/2613517/starostka-aufrichtova-nepojde-do-boja-o-stare-mesto-s-koaliciou-vallo-ps-sas-sutaz-je-dobra-hovori/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-11-16|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=sk-SK|meno=Lucia|priezvisko=Osvaldová}}</ref> * [https://www.bakurier.sk/rozhovory-z-mesta/clanok-zuzana-aufrichtova-bratislava-potrebuje-uchopit-pevnejsie-svoje-hospodarenie Zuzana Aufrichtová: Bratislava potrebuje uchopiť pevnejšie svoje hospodárenie], [[Bratislavský kuriér]], Rozhovory z mesta, 18. marca 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Aufrichtová: Bratislava potrebuje uchopiť pevnejšie svoje hospodárenie|url=https://www.bakurier.sk/rozhovory-z-mesta/clanok-zuzana-aufrichtova-bratislava-potrebuje-uchopit-pevnejsie-svoje-hospodarenie|vydavateľ=www.bakurier.sk|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=sk|dátum vydania=2022-03-18}}</ref> == Publikácie == # ''Vízia v kríze'' / AUFRICHTOVÁ Zuzana, BALÁŽ Martin, BOHÁČOVÁ Katarína, BRAŠEŇ Michal, KRÁLIK Marián, LEGÉNY Ján, LIPKOVÁ Michala, MORGENSTEIN Peter, ŠÍP Lukáš, UHRÍK Martin, WAGNEROVÁ Soňa, 2015. In: Informačné listy FA STU : KONFUC 2015, 27.3.2015, Bratislava. - ISSN 1337-2475. - Roč. 22, apríl (2015), s. 5-7. # ''Sídelné prostredie a územný rozvoj'' / HANUS Július, HAMALOVÁ Marta, AUFRICHTOVÁ Zuzana, 2014. In: Verejná správa a regionálny rozvoj : Ekonómia a manažment. - ISSN 1337-2955. - Roč. X, č. 1(2014), S. 69-80. # ''Správy z VaUR FA'' / AUFRICHTOVÁ Zuzana, 2014. In: Informačné listy FA STU. - ISSN 1337-2475. - Roč.21, február (2014), s. 4-5. # ''Univerzitný vedecký park STU Bratislava'' / AUFRICHTOVÁ Zuzana, 2012. In: ŠOV BA 2012 Špičková Občianska Vybavenosť Bratislavy - problémy a perspektívy európskej metropoly : Zborník referátov z I. ročníka Vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou venovaný perspektívam a rozvoju hlavného mesta. STU FA Bratislava, Ústav architektúry občianskych budov, 17.10.2012. - Bratislava : nakladateľstvo stu, 2012. - <nowiki>ISBN 978-80-227-3844-6</nowiki>. - . - S. 73-76 / ORAVCOVÁ Eva (Redaktor, editor). # ''Urbanizmus a územný rozvoj Dúbravky'' / AUFRICHTOVÁ Zuzana, PODOLÁK Ján (Recenzent), SANDTNER Ján (Recenzent), 2014. In: Dúbravka : (moja, Tvoja, naša, Vaša). - 1. vyd. - Bratislava : Mestská časť Bratislava - Dúbravka, 2014. - <nowiki>ISBN 978-80-971620-2-3</nowiki>. - s. 309-314 [1,362 AH] / KRIŠKO Michal (Redaktor, editor), PODOLÁK Ján (Recenzent), SANDTNER Ján (Recenzent). == Referencie == <references responsive="" /> {{Starostovia mestskej časti Bratislava-Staré Mesto}} [[Kategória:Slovenskí aktivisti]] [[Kategória:Slovenskí architekti]] [[Kategória:Slovenskí komunálni politici]] [[Kategória:Starostovia mestskej časti Bratislava-Staré Mesto]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] {{DEFAULTSORT:Aufrichtová, Zuzana}} __INDEXOVAT__ [[Kategória:Slovenskí občianski aktivisti]] [[Kategória:Starostovia na Slovensku]] [[Kategória:Starostovia bratislavských mestských častí]] [[Kategória:Poslanci mestského zastupiteľstva v Bratislave]] [[Kategória:Politici]] [[Kategória:Politici OKS]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Absolventi Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Slovenské osobnosti]] [[Kategória:Ženy v politike]] r21mqs9zzll4jhi12j8cv3kosj7reog 7416813 7416733 2022-07-28T20:32:55Z M.stevove 156041 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Zuzana Aufrichtová | Popis osoby = starostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto | Úrad = [[Starosta|starostka]] [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|mestskej časti Bratislava-Staré Mesto]] | Poradie = 7. | Začiatok obdobia = [[4. december|4.decembra]] [[2018]] | Úrad2 = poslankyňa Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR [[Bratislava|Bratislavy]] | Začiatok obdobia2 = [[7. december|7. decembra]] [[2018]] | Úrad3 = poslankyňa Zastupiteľstva [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia3 = [[4. december|4. decembra]] [[2017]] | Predchodca = [[Radoslav Števčík]] | Dátum narodenia = {{dnv|1975|09|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]] | Politická strana = [[Občianska konzervatívna strana]], podpredsedníčka | Alma mater = [[Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity|Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = [[Architekt|architektka]], [[Urbanista|urbanistka]], [[Územný plánovač|územná plánovačka]], [[Aktivista|aktivistka]] | Štátna príslušnosť = [[Slovensko|Slovenská republika]] | Portrét = aufrichtova_portret.jpg }} [[Ing. arch.]] '''Zuzana Aufrichtová''' (*[[3. september|3. septembra]] [[1975]], [[Bratislava]]) je slovenská [[Aktivista|aktivistka]], [[Architekt|architektka]] – [[Urbanista|urbanistka]] a venuje sa [[Územný plán|územnému plánovaniu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvalita sídelného prostredia: Vymedzenie problému hodnotenia kvality urbánneho prostredia pomocou Systému na podporu priestorového rozhodovania|url=https://alfa.stuba.sk/sk/kvalita-sidelneho-prostredia-vymedzenie-problemu-hodnotenia-kvality-urbanneho-prostredia-pomocou-systemu-na-podporu-priestoroveho-rozhodovania/|vydavateľ=alfa.stuba.sk|dátum prístupu=2022-07-26|priezvisko=Aufrichtová|meno=Zuzana|dátum vydania=2014|priezvisko2=Hanus|meno2=Július}}</ref> a [[Regionálny rozvoj|regionálnemu rozvoju]]. Od roku [[2017]] je komunálna [[politička]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do VÚC: Zoznam zvolených poslancov Bratislavského kraja|url=https://spravy.pravda.sk/volby-do-vuc-2017/clanok/447099-volby-do-vuc-zoznam-zvolenych-poslancov-bratislavskeho-kraja/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2017-11-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> od roku [[2018]] je [[Starosta|starostkou]] [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|mestskej časti Bratislava-Staré Mesto]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do kresla starostu Starého Mesta oficiálne zasadla Zuzana Aufrichtová|url=https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/493996-do-kresla-starostu-stareho-mesta-oficialne-zasadla-zuzana-aufrichtova/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2018-12-04|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Starom Meste Števčíka strieda Aufrichtová|url=https://spravy.pravda.sk/komunalne-volby-2018/clanok/491291-v-starom-meste-sevcika-strieda-aufrichtova/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Aufrichtová zasadne na starostovské kreslo v Starom Meste|url=https://bratislava.dnes24.sk/zuzana-aufrichtova-zasadne-na-starostovske-kreslo-v-starom-meste-314575|vydavateľ=Bratislava24.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staromešťanov presvedčila autentickosť, hovorí Z. Aufrichtová|url=https://www.teraz.sk/regiony/staromestanov-presvedcila-autentickos/360359-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-11-11|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Od roku [[2018]] je členkou Mestskej rady hlavného mesta SR Bratislavy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mestská rada hlavného mesta SR Bratislavy|url=https://zastupitelstvo.bratislava.sk/mestska-rada-hlavneho-mesta-sr-bratislavy/|vydavateľ=zastupitelstvo.bratislava.sk|dátum prístupu=2022-07-26}}</ref> a [[Poslanec|poslankyňou]] Mestského [[Zastupiteľstvo|zastupiteľstva]] [[Hlavné mesto|hlavného mesta]] SR Bratislavy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aufrichtová Zuzana|url=https://zastupitelstvo.bratislava.sk/212610-sk/aufrichtova-zuzana/|vydavateľ=zastupitelstvo.bratislava.sk|dátum prístupu=2022-07-26}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky Bratislava: Komunálne voľby 2018 - Zvolený primátor Matúš Vallo a poslanci|url=https://www.webnoviny.sk/vysledky-bratislava-komunalne-volby-2018-zvoleny-primator-a-poslanci/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-09|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> kde od [[27. september|27. septembra]] [[2020]] zastáva post predsedníčky poslaneckého klubu SaS-OKS-NOVA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislavský poslanecký klub SaS-OKS-NOVA má novú predsedníčku|url=https://www.teraz.sk/regiony/bratislavsky-poslanecky-klub-sas-oks-n/494177-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2020-09-18|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Pôsobí vo viacerých [[Komisia|komisiách]] (Komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby|url=https://zastupitelstvo.bratislava.sk/komisia-uzemneho-a-strategickeho-planovania-zivotneho-prostredia-a-vystavby/|vydavateľ=zastupitelstvo.bratislava.sk|dátum prístupu=2022-07-26}}</ref> Komisia na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov mestského zastupiteľstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov mestského zastupiteľstva|url=https://zastupitelstvo.bratislava.sk/komisia-na-ochranu-verejneho-zaujmu-pri-vykone-funkcii-verejnych-funkcionarov-mestskeho-zastupitelstva/|vydavateľ=zastupitelstvo.bratislava.sk|dátum prístupu=2022-07-26}}</ref>). Ako poslankyňa zastupuje občanov aj na úrovni [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] (od 2017)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do VÚC: Zoznam zvolených poslancov Bratislavského kraja|url=https://spravy.pravda.sk/volby-do-vuc-2017/clanok/447099-volby-do-vuc-zoznam-zvolenych-poslancov-bratislavskeho-kraja/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2017-11-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> – tu pôsobí v [https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/komisia-zivotneho-prostredia-regionalneho-rozvoja-a-uzemneho-planovania/ Komisii životného prostredia, regionálneho rozvoja a územného plánovania,]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia životného prostredia, regionálneho rozvoja a územného plánovania|url=https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/komisia-zivotneho-prostredia-regionalneho-rozvoja-a-uzemneho-planovania/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> Komisii dopravy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia dopravy|url=https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/komisia-dopravy/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> Komisii kultúry<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia kultúry|url=https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/komisia-kultury/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> a Mandátovej komisii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mandátová komisia|url=https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/mandatova-komisia/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> == Vzdelanie == Zuzana Aufrichtová vyštudovala urbanizmus a územné plánovanie na [[Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity|Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] ([[1994]] – [[2000]]). Po ukončení štúdia pokračovala Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave [[Doktorand|doktorandským]] štúdiom ([[2013]] – [[2021]]), pričom sa venovala téme Optimalizácia procesov urbanistickej tvorby a územného plánovania. Na [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] absolvovala doplnkové [[Pedagogické vedy|pedagogické]] [[štúdium]] ([[1998]] – [[2000]]) a je držiteľkou vysvedčenia o [[Pedagogická spôsobilosť|pedagogickej spôsobilosti]]. Na STU v rámci Centra celoživotného vzdelávania absolvovala Profesné špecializované vzdelávanie – Obnova architektonického vzdelávania (2007). == Aktivizmus == V roku [[2016]] pôsobila na oddelení stratégie a projektov na [[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy|bratislavskom magistráte]]. V tom čase sa dostala do povedomia širšej [[Verejnosť|verejnosti]] ako „[[biela vrana]]“, ktorá poukázala na chybné, netransparentné a utajované výstupy externej spoločnosti dodávané vtedajšiemu vedeniu hlavného mesta (predmetný [[Audit (účtovná závierka)|audit]] od Deloitte stál mesto 100-tisíc eur).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislava tají audit o parkovaní. Poslanci musia o detailoch mlčať|url=https://www.aktuality.sk/clanok/399702/bratislava-taji-audit-o-parkovani-poslanci-musia-o-detailoch-mlcat/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Kuciak|meno=Ján|dátum vydania=2016-12-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Utajená parkovacia politika po bratislavsky (názor)|url=https://www.aktuality.sk/clanok/390919/utajena-parkovacia-politika-po-bratislavsky-nazor/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Aufrichtová|meno=Zuzana|dátum vydania=2016-11-16}}</ref> Po tom, ako upozornila na chyby v audite, sa dostala do sporu s vedením mesta. Nakoniec podala výpoveď.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šikanovali ma na magistráte Bratislavy, musela som odísť (rozhovor)|url=https://www.aktuality.sk/clanok/491169/sikanovali-ma-na-magistrate-musela-som-odist-rozhovor/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Majerová|meno=Silvia|dátum vydania=2017-05-26}}</ref> V rozhovore pre [[Denník N]] o dva roky neskôr o netransparentnom nakladaní s [[Verejné prostriedky|verejnými prostriedkami]] povedala: <blockquote>„''Bola to bežná prax, kým som na ňu neupozornila. Či už išlo o míňanie peňazí na audity, alebo na právne poradenstvo. Som na seba hrdá, že po mojom upozornení sa podarilo tieto praktiky zamedziť. Nie je dôvod utajovať materiály, ktoré sú na verejné účely a za verejné prostriedky. V samospráve určite nie''.“<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Architektka Zuzana Aufrichtová kandiduje za starostku Starého Mesta: Centru by pomohla aplikácia o kriminalite|url=https://dennikn.sk/1200202/architektka-zuzana-aufrichtova-kandiduje-na-starostku-stareho-mesta-centru-by-pomohla-aplikacia-o-kriminalite/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2018-08-10|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Lucia|priezvisko=Osvaldová}}</ref></blockquote>Už pred vstupom do [[Politika|politiky]] – z pozície [[Občan|občianky]], [[Žena|ženy]] a [[Matka|matky]] – podporovala, organizovala a spoluorganizovala protestné akcie proti nedemokratickým a totalitným tendenciám v krajinách ako [[Čína]], [[Bielorusko]] či [[Rusko]]. Staromestský úrad bol pod jej vedením jednou z prvých verejných budov, na ktorých začiatkom [[Február|februára]] [[2022]] (niekoľko týždňov pred [[Ruská invázia na Ukrajinu|vpádom ruských vojsk na Ukrajinu]]) zaviala [[Vlajka Ukrajiny|ukrajinská vlajka]]. <blockquote>„''Staré Mesto chce vyjadriť nechuť ku geopolitickým stratégiám, ktorých výsledkom má byť obratie krajiny o suverenitu v rozhodovaní o vlastnej budúcnosti a smerovaní. Tlak vyvíjaný na nášho východného suseda sa nás týka''.“ ([[7. február]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na priečelí bratislavského miestneho úradu v|url=https://dennikn.sk/minuta/2712087/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2022-02-08|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref></blockquote> == Profesionálna kariéra == Zuzana Aufrichtová zasvätila svoj profesionálny [[život]] rozvojovým projektom, zameriava sa predovšetkým na oblasť [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Architektúra|architektúry]] a územného a regionálneho rozvoja. Rozvojové [[Projekt|projekty]] pripravovala a manažovala na akademickej pôde a aj v súkromnom sektore. Aktuálne svoje odborné znalosti efektívne využíva na všetkých troch úrovniach [[Samospráva|samosprávy]] (miestnej, mestskej, krajskej). V roku [[2003]] sa stala členkou [[Slovenská komora architektov|Slovenskej komory architektov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ing.arch. Zuzana Aufrichtová|url=https://www.komarch.sk/architekt/1614-ingarch-zuzana-aufrichtova|vydavateľ=Slovenská komora architektov|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}</ref> – najväčšej profesijnej organizácie v oblasti [[Architektúra|architektúry]]. Komora je samosprávnou [[Stavovská organizácia|stavovskou organizáciou]] s [[Prenesený výkon štátnej moci|preneseným výkonom štátnej moci]], ktorá reguluje výkon povolania architekt / architektka a podieľa sa na ochrane [[Verejný záujem|verejných záujmov]] v oblasti architektúry a urbanizmu. Ako členka odbornej poroty hodnotila: * [https://www.komarch.sk/sutaz/7-namestie-snp-a-kamenne-namestie-bratislava Námestie SNP a Kamenné námestie, Bratislava] * [https://www.komarch.sk/sutaz/68-bratislava-juzne-predmestie-a-staromestske-nabrezie Bratislava-Južné predmestie a staromestské nábrežie] * Protokolárne miesto Hrob neznámeho vojaka v Bratislave<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Protokolárne miesto "Hrob neznámeho vojaka" - všetky súťažné návrhy|url=https://www.archinfo.sk/sutaze/vyhodnotene-archiv/protokolarne-miesto-hrob-neznameho-vojaka-vsetky-sutazne-navrhy.html|vydavateľ=www.archinfo.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}</ref> == Politická kariéra == Skúsenosti s neodbornosťou, ale najmä s netransparentnosťou a utajovaním v samosprávnej praxi v roku [[2016]] ju o rok neskôr priviedli k vstupu do [[Komunálna politika|komunálnej politiky]]. Vyznávajúc [[motto]] [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáša G. Masaryka]] ''Nebát se, nelhat a nekrást!'' sa v roku [[2017]] stala členkou [[Občianska konzervatívna strana|Občianskej konzervatívnej strany]] (od 2021 je podpredsedníčkou [[Politická strana|strany]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predsedom Občianskej konzervatívnej strany zostáva O. Dostál|url=https://www.teraz.sk/slovensko/predsedom-obcianskej-konzervativnej-st/559082-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-06-26|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref>), následne poslankyňou Bratislavského samosprávneho kraja,<ref name=":0" /> v roku 2018 úspešne kandidovala na [[Starosta|starostku]] [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|mestskej časti Bratislava-Staré Mesto]]<ref name=":1" /> a stala sa poslankyňou Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy.<ref name=":2" /> Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020]] kandidovala na kandidátnej listine strany [[Sloboda a Solidarita]] s poradovým číslom 101.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sulík predstavil ďalšie mená. Za SaS kandiduje aj starostka Starého mesta Zuzana Aufrichtová|url=https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/sulik-predstavil-dalsie-mena-sas-kandiduje-aj-starostka-stareho-mesta-zuzana-aufrichtova|vydavateľ=www1.pluska.sk|dátum vydania=2019-10-11|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O mandát v NR SR sa uchádzajú aj bratislavskí starostovia|url=https://www.24hod.sk/o-mandat-v-nr-sr-sa-uchadzaju-aj-bratislavski-starostovia-cl727177.html|vydavateľ=24hod.sk|dátum prístupu=2022-07-26|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2019-12-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Architekti na kandidátkach v parlamentných voľbách 2020|url=https://www.archinfo.sk/diskusia/architekti-na-kandidatkach-v-parlamentnych-volbach-2020.html|vydavateľ=www.archinfo.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}</ref> Spolu s ňou kandidovali na kandidátke SaS aj ďalší traja členovia [[Občianska konzervatívna strana|Občianskej konzervatívnej strany]] [[Ondrej Dostál]], [[Radovan Kazda]] a [[Juraj Petrovič]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko potrebuje dezinFicovať|url=https://dennikn.sk/1764577/slovensko-potrebuje-dezinficovat/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-02-21|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref> Dňa [[27. jún|27. júna]] [[2022]] oznámila, že sa bude opätovne uchádzať o post starostky Starého Mesta – je kandidátkou strán [[Sloboda a Solidarita|Sloboda a solidarita]], [[Kresťanskodemokratické hnutie]], [[Občianska konzervatívna strana]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]] a [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Starostka Starého Mesta Aufrichtová ohlásila opätovnú kandidatúru: Program sme takmer na 100 percent splnili {{!}} Samospráva {{!}} Bratislavské noviny|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/72267-starostka-stareho-mesta-aufrichtova-ohlasila-opatovnu-kandidaturu-program-sme-takmer-na-100-percent-splnili|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2022-06-27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Starostka bratislavského Starého Mesta vo voľbách opäť zabojuje: Aufrichtová oznámila kandidatúru|url=https://www.cas.sk/clanok/2693201/|vydavateľ=Nový Čas|dátum vydania=2022-06-27|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za starostku bratislavskej mestskej časti Staré Mesto bude kandidovať aj Zuzana Aufrichtová|url=https://bratislava.zoznam.sk/za-starostku-bratislavskej-mestskej-casti-stare-mesto-bude-kandidovat-aj-zuzana-aufrichtova/|dátum vydania=2022-06-27|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|vydavateľ=bratislava.zoznam.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Aufrichtová chce obhájiť post starostky Starého Mesta|url=https://spravy.rtvs.sk/2022/06/zuzana-aufrichtova-chce-obhajit-post-starostky-stareho-mesta/|vydavateľ=Správy RTVS|dátum vydania=2022-06-27|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Miroslav|priezvisko=Binčík}}</ref> == Starostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto == V Starom Meste začal pod [[Vedenie ľudí|vedením]] Zuzany Aufrichtovej fungovať rozsiahly [[dotačný systém]] [https://www.staremesto.sk/data/MediaLibrary/64/64939/V%C3%BDzva%20SMDCH.pdf Staromestská dotačná schéma], vďaka ktorému mestská časť môže finančne podporiť zmysluplné projekty [[Nezisková organizácia|neziskových organizácií]] a [[Občianske združenie|občianskych združení]], predovšetkým z oblasti [[Kultúra|kultúry]], [[Sociálne veci|sociálnych vecí]], [[Vzdelávanie|vzdelávania]] a [[Šport|športu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dotácie - Bratislava-Staré Mesto|url=https://www.staremesto.sk/content/dotacie|vydavateľ=www.staremesto.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=slovak|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto môže na dotácie prerozdeliť až 88-tisíc eur|url=https://www.staromestske.sk/2022/01/27/stare-mesto-moze-na-dotacie-prerozdelit-az-88-tisic-eur/|dátum vydania=2022-01-27|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Starom Meste schválili nový dotačný systém|url=https://bratislava.sme.sk/c/22285945/v-starom-meste-schvalili-novy-dotacny-system.html|vydavateľ=bratislava.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2019-12-17}}</ref> V [[August|auguste]] [[2019]] založila Zuzana Aufrichtová neinvestičný [[Fond architekta Weinwurma]] ([https://www.weinwurm.sk/ www.weinwurm.sk]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fond architekta Weinwurma n.f.|url=https://www.weinwurm.sk/|vydavateľ=Fond architekta Weinwurma n.f.|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto zriadilo neziskový Fond architekta Weinwurma|url=https://www.obecne-noviny.sk/clanky/stare-mesto-zriadilo-neziskovy-fond-architekta-weinwurma|vydavateľ=www.obecne-noviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2019-10-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto zriadilo Fond architekta Weinwurma, prispievať doňho môže verejnosť|url=https://bratislavaden.sk/stare-mesto-zriadilo-fond-architekta-weinwurma-prispievat-donho-moze-verejnost/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2019-10-28|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> prostredníctvom ktorého pomáha mestská časť [[Komunita|komunitám]] a [[Obyvateľstvo|obyvateľom]] Starého Mesta v ich úsilí zlepšiť vzhľad verejných priestorov. Fond poskytuje finančnú podporu napríklad pri renovácii historických brán, zveľaďovaní predzáhradiek či poskytuje finančnú pomoc pri obnove historických [[Bytový dom|bytových domov]], čistení nelegálnych [[Grafity|graffiti]] a pod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staromestský fond pomohol zrenovovať dve brány|url=https://www.staromestske.sk/2021/08/30/dve-zrenovovane-brany/|dátum vydania=2021-08-30|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fond Weinwurma vyhlásil výzvu na obnovu i odstraňovanie grafitov {{!}} Samospráva {{!}} Bratislavské noviny|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/70339-fond-weinwurma-vyhlasil-vyzvu-na-obnovu-i-odstranovanie-grafitov|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2022-02-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fond Weinwurma vyhlásil výzvu na odstraňovanie grafitov v Starom Meste|url=https://www.teraz.sk/regiony/fond-weinwurma-vyhlasil-vyzvu-na-obnov/610974-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-02-10|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Zuzana Aufrichtová zriadila po svojom nástupe do úradu [https://www.staremesto.sk/sk/content/oddelenie-strategie-a-projektoveho-riadenia/section:business oddelenie stratégie a projektového riadenia,]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prioritou novej starostky Starého Mesta je riešenie územných projektov a efektívna komunikácia|url=https://bratislavaden.sk/prioritou-novej-starostky-stareho-mesta-je-riesenie-uzemnych-projektov-a-efektivna-komunikacia/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2019-03-18|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> ktorého úlohou je aktívne a efektívne vyhľadávanie a získavanie externých zdrojov na realizáciu staromestských projektov. Výsledkom dosiahnutým v spolupráci s [[Martin Mlýnek|Martinom Mlýnekom]] ([[prednosta]] [[Miestny úrad Bratislava-Staré Mesto|Miestneho úradu Bratislava-Staré Mesto]]) je [[Prebytok v sektore verejnej správy|prebytkový]] [[Rozpočtové financovanie|rozpočet]], intenzívne využívanie externých nenávratných zdrojov poskytovaných [[Európska únia|Európskou úniou]] a [[Slovensko|Slovenskou republikou]] a lepšia pripravenosť na splácanie zdedených [[Dlh|dlhov]]. V porovnaní s rokmi [[2015]] – [[2018]]  sú výsledky hospodárenia v rokoch [[2019]] – [[2022]] (resp. prvých 6 mesiacov roku 2022) nasledovné: * Prebytok bežného hospodárenia mestskej časti narástol o 76 %. Faktory, ktoré viedli k pozitívnemu výsledku sú predovšetkým racionalizácia hospodárenia a rozpočtová disciplína, v menšej miere (približne 1/3) aj nárast dane z nehnuteľností (správu dane vykonáva mesto). Mestská časť získala nenávratné finančné výpomoci vo výške 4,7 mil. eur (fondy EU alebo rozpočet SR). V porovnaní s rokmi 2015 až 2018 ide o päťnásobný nárast externých zdrojov. Výpadok kapitálového príjmu nahradil príjem z poplatku za rozvoj, ktorého výnos narástol o viac ako 500 % (v rokoch 2015 a 2016 sa ešte nevyberal). * Celkovo z vlastných zdrojov a externých nenávratných zdrojov mestská časť za 3,5 roka vygenerovala v porovnaní s predchádzajúcimi štyrmi rokmi viac ako dvojnásobok investičných zdrojov, t. j. 14, 3 mil. eur na investície za 3,5 roka oproti 6, 9 mil. eur v porovnávacom 4 ročnom období. * Vďaka dobrému hospodáreniu má mestská časť v rezervnom fonde a v iných fondoch dostatok použiteľných prostriedkov na návratné finančné výpomoci (zdedený 2-miliónový úver a 1,5-miliónový úver čerpaný v roku 2020 refinancovanie nákladov spojených so stavbou Zariadenia opatrovateľskej služby Seniorcentrum Staré Mesto). To znamená, že budúce vedenie mestskej časti bude mať pri splácaní dlhov lepšiu pozíciu. * V rokoch 2020 – 2022 má mestská časť Bratislava-Staré Mesto priestor na investície vo výške 9 mil. eur (približne 5 mil. eur ponecháva vo fondoch mestskej časti). Investície sú prevažne realizované v školských zariadeniach, investuje sa do ciest, verejných priestranstiev, do obnovy historickej budovy miestneho úradu, bytov a riešenia oblastí, ktoré boli 30 rokov zanedbávané (kryty civilnej obrany, registratúrne stredisko). V rokoch 2019 – 2022 dosiahla miera zveľaďovania majetku mestskej časti najvyššiu úroveň za jej samostatnú existenciu – bez prenechávania nezvládnuteľného bremena na budúce vedenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozpočet mestskej časti a záverečný účet {{!}} Bratislava-Staré Mesto|url=https://www.staremesto.sk/content/rozpocet-mestskej-casti|vydavateľ=www.staremesto.sk|dátum prístupu=2022-07-27|jazyk=slovak|meno=|priezvisko=}}</ref> [[Súbor:Eloge.jpg|alt=Ocenenie excelentnej samosprávy ELOGE|náhľad|Ocenenie excelentnej samosprávy ELOGE]] Pod jej vedením sa v roku [[2020]] dokončila stavba budovy Zariadenia opatrovateľskej služby [http://senior-centrum.sk/ Seniorcentrum Staré Mesto].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové Seniorcentrum funguje rok|url=https://www.staromestske.sk/2022/01/29/fotogaleria-nove-seniorcentrum-funguje-uz-rok/|dátum vydania=2022-01-29|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové seniorcentrum v Starom Meste je už otvorené, dokončili ho vo štvormesačnom predstihu|url=https://bratislavaden.sk/foto-nove-seniorcentrum-v-starom-meste-je-uz-otvorene-dokoncili-ho-vo-stvormesacnom-predstihu/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2020-06-02|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Mestská časť Bratislava-Staré Mesto získala pod jej vedením v roku 2020 označenie excelentnej samosprávy ELOGE, ktoré udeľuje [https://dobryuradnik.sk/ OZ Dobrý úradník] ako akreditovaný partner [[Rada Európy|Rady Európy]] a [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstva vnútra SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Päť slovenských miest získalo Európsku značku excelentnosti dobrej správy vecí verejných|url=https://komercnespravy.pravda.sk/institucie/clanok/576251-pat-slovenskych-miest-ziskalo-europsku-znacku-excelentnosti-dobrej-spravy-veci-verejnych/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-01-29|dátum prístupu=2022-07-27|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto je excelentná samospráva|url=https://bratislavskykraj.sk/stare-mesto-je-excelentna-samosprava/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2021-02-16|dátum prístupu=2022-07-27|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szučíková}}</ref> Zuzana Aufrichtová rozbehla viacero projektov revitalizácií verejného priestoru. Verejný priestor má podľa nej byť miestom, ktoré poskytuje možnosť kvalitne a zmysluplne tráviť čas, resp. bezpečne a príjemne ním prechádzať. K najvýznamnejším realizáciám patrí [[Blumentálska ulica]], ktorá svojím konceptom aj realizáciou posúva Bratislavu na úroveň vyspelých európskych [[Metropola|metropol]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rekonštrukcia Blumentálskej sa opäť rozbehla, dokončená má byť v lete|url=https://www.yimba.sk/obnova-verejnych-priestranstiev/rekonstrukcia-blumentalskej-sa-opat-rozbehla-dokoncena-ma-byt-v-lete|vydavateľ=www.yimba.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Gubčo|meno=Adrian|dátum vydania=2022-05-10}}</ref> K ďalším dokončeným alebo stále prebiehajúcim realizáciám patria: revitalizácia [[Medická záhrada|Medickej záhrady,]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pozrite sa ako krásne vyzerá Medická záhrada|url=https://www.staromestske.sk/2021/10/28/fotogaleria-pozrite-sa-ako-krasne-vyzera-medicka-zahrada/|dátum vydania=2021-10-28|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začíname s prvou fázou revitalizácie Medickej záhrady.|url=https://www.novenivy.sk/zaciname-s-prvou-fazou-revitalizacie-medickej-zahrady/|dátum vydania=2021-05-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|vydavateľ=novenivy.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boli ste sa pozrieť? Obnova Medickej záhrady je vo finále|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/68676-boli-ste-sa-pozriet-obnova-medickej-zahrady-je-vo-finale|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2021-11-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Revitalizácia Medickej záhrady v Starom Meste je vo finále|url=https://www.teraz.sk/regiony/revitalizacia-medickej-zahrady-v-staro/587482-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-11-02|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> [[Rázusovo nábrežie]] (výmena betónovej dlažby za žulovú a vysadenie platanov),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vynovené Rázusovo nábrežie: žulová dlažba a platany|url=https://www.staromestske.sk/2021/11/25/vynovene-razusovo-nabrezie-zulova-dlazba-a-platany/|dátum vydania=2021-11-25|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vynovené Rázusovo nábrežie: žulová dlažba a platany|url=https://blonline.sk/vynovene-razusovo-nabrezie-zulova-dlazba-a-platany/|dátum vydania=2021-11-25|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|vydavateľ=blonline.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Rázusovom nábreží menia betónovú zámkovú dlažbu za žulovú. Pribudnú aj dva platany|url=https://bratislavskykraj.sk/na-razusovom-nabrezi-menia-betonovu-zamkovu-dlazbu-za-zulovu-pribudnu-aj-dva-platany/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2021-07-15|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pri Propelleri pribudne žulová dlažba i platany|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/66784-pri-propelleri-pribudne-zulova-dlazba-i-platany|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2021-07-10}}</ref> výmena dlažby na [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]], participačný projekt obnovy zóny [[Panenská ulica (Bratislava)|Panenská]] a okolie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Participácia plánovania zóny Panenská sa blíži do finále|url=https://bratislavaden.sk/participacia-planovania-zony-panenska-sa-blizi-finale/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2017-12-08|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> a v rámci nej revitalizácia [[Konventná ulica|Konventnej ulice]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PODCAST: Konventná bude opäť patriť komunitám|url=https://www.staromestske.sk/2022/05/30/podcast-konventna-bude-opat-patrit-komunitam/|dátum vydania=2022-05-30|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konventná ulica je prvá rekonštruovaná časť zóny Panenská a okolie|url=https://bratislavskykraj.sk/konventna-ulica-je-prva-rekonstruovana-cast-zony-panenska-a-okolie/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2022-07-26|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref> či kompletná obnova historických [[Soferove schody|Soferových schodov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto renovuje Soferove schody. Obnova by mala byť ukončená v priebehu apríla|url=https://bratislavskykraj.sk/stare-mesto-renovuje-soferove-schody-obnova-by-mala-byt-ukoncena-v-priebehu-aprila/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2022-02-23|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto začalo s obnovou Soferových schodov|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/70477-stare-mesto-zacalo-s-obnovou-soferovych-schodov|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2022-02-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislavské Staré Mesto spustilo obnovu Soferových schodov, na práce dohliadajú pamiatkari|url=https://www.webnoviny.sk/bratislavske-stare-mesto-spustilo-obnovu-soferovych-schodov-vykonava-sa-pod-dohladom-pamiatkarov/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2022-02-20|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Soferove schody prechádzajú rekonštrukciou, ide o prvú časť projektu obnovy zóny Panenská a okolie|url=https://bratislavaden.sk/soferove-schody-prechadzaju-rekonstrukciou-ide-o-prvu-cast-projektu-obnovy-zony-panenska-a-okolie/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2022-02-21|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> a i. Dôležitou oblasťou záujmu sú počas funkčného obdobia Zuzany Aufrichtovej [[klimatické zmeny]] a reagovanie na ne – začal sa zber dát na spustenie prvej [[Nízkoemisná zóna|nízkoemisnej zóny]] v Starom Meste<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislava bude mať nízkoemisné zóny, autá dostanú špeciálne nálepky|url=https://www.startitup.sk/bratislava-bude-mat-nizkoemisne-zony-auta-dostanu-specialne-nalepky/|vydavateľ=Startitup.sk|dátum vydania=2019-08-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Cebrová|meno=Linda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nízkoemisné zóny v Bratislave sú možno bližšie, než sme si mysleli|url=https://www.mojelektromobil.sk/nizkoemisne-zony-v-bratislave-su-mozno-blizsie-nez-sme-si-mysleli/|vydavateľ=MojElektromobil.sk|dátum vydania=2020-02-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mudroň|meno=Miroslav}}</ref> a samospráva plánuje [[vodozádržné opatrenia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto plánuje na Jakubovom námestí vodozádržné opatrenia|url=https://bratislavskykraj.sk/stare-mesto-planuje-na-jakubovom-namesti-vodozadrzne-opatrenia/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2021-01-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref>. Veľkou témou je vysádzanie drevín – Staré Mesto rozbehlo projekt náhradnej výsadby stromov na súkromných pozemkoch ''Môj Strom v Starom Meste''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Môj strom v Starom Meste {{!}} Bratislava-Staré Mesto|url=https://www.staremesto.sk/content/moj-strom-v-starom-meste|vydavateľ=www.staremesto.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=slovak|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto pracuje na evidencii súkromných pozemkov pre nové stromy|url=https://bratislava.zoznam.sk/stare-mesto-pracuje-na-evidencii-sukromnych-pozemkov-pre-nove-stromy/|dátum vydania=2022-06-16|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|vydavateľ=bratislava.zoznam.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto hľadá miesto pre nové stromy aj v súkromných záhradách|url=https://www.teraz.sk/regiony/stare-mesto-hlada-miesto-pre-nove-st/591140-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-11-17|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Podstatou projektu je tvorba evidencie súkromných pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu drevín, keďže centrálna mestská časť na pozemkoch vo svojej správe vhodné stanovištia na náhradnú výsadbu stromov a kríkov nemá. == Súkromný život == [[Zuzana]] Aufrichtová je rodená Staromešťanka, žije v Bratislave, je vydatá a má tri deti. == Rozhovory == * [https://domov.sme.sk/c/20438425/aj-bratislava-ma-svoju-hlavkovu-za-kritiku-parkovania-referentku-cakala-sikana.html Aj Bratislava má svoju Hlávkovú. Za kritiku parkovania referentku čakala šikana], [[SME]], [[Roman Cuprik]], 20. januára 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aj Bratislava má svoju Hlávkovú. Za kritiku parkovania referentku čakala šikana|url=https://domov.sme.sk/c/20438425/aj-bratislava-ma-svoju-hlavkovu-za-kritiku-parkovania-referentku-cakala-sikana.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=sk|meno=Roman|priezvisko=Cuprik|dátum vydania=2017-01-20}}</ref> * [https://www.aktuality.sk/clanok/491169/sikanovali-ma-na-magistrate-musela-som-odist-rozhovor/ Šikanovali ma na magistráte Bratislavy, musela som odísť (rozhovor)], [[aktuality.sk]], [[Silvia Majerová]], 26. mája 2017<ref name=":3" /> * [https://dennikn.sk/1200202/architektka-zuzana-aufrichtova-kandiduje-na-starostku-stareho-mesta-centru-by-pomohla-aplikacia-o-kriminalite/ Architektka Aufrichtová kandiduje za starostku Starého Mesta: Mesto by sa nemalo brániť kvalitným mrakodrapom], [[Denník N]], [[Lucia Osvaldová]], 10. augusta 2018<ref name=":4" /> * [https://video.sme.sk/c/22123411/aufrichtova-preco-mesto-neodsuhlasilo-parkovaciu-politiku.html Aufrichtová: Parkovaciu politiku chceme, ale bianko šek Vallovi nedáme (video)], [[SME]], [[Zuzana Kovačič Hanzelová]], 17.mája 2019<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aufrichtová: Parkovaciu politiku chceme, ale bianko šek Vallovi nedáme (video)|url=https://video.sme.sk/c/22123411/aufrichtova-preco-mesto-neodsuhlasilo-parkovaciu-politiku.html|vydavateľ=video.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=sk|meno=Zuzana|priezvisko=Kovačič Hanzelová|dátum vydania=2019-05-17}}</ref> * [https://www.trend.sk/spravy/starostka-aufrichtova-parkovacia-politika-je-peniazoch-tu-su-cisla Starostka Aufrichtová: Parkovacia politika je o peniazoch. Tu sú čísla], [[Trend (slovenské periodikum)|Trend]], [[Eva Mihočková]], 23. mája 2019<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Starostka Aufrichtová: Parkovacia politika je o peniazoch. Tu sú čísla|url=https://www.trend.sk/spravy/starostka-aufrichtova-parkovacia-politika-je-peniazoch-tu-su-cisla|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2019-05-23|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=sk|priezvisko=Mihočková|meno=Eva}}</ref> * [https://bratislava.zoznam.sk/rozhovor-zuzana-aufrichtova-otvorene-o-spolupraci-s-vallom-ak-sa-to-nezmeni-zakrocime/ Zuzana Aufrichtová otvorene o spolupráci s Vallom: Ak sa to nezmení, zakročíme!], bratislava.zoznam.sk, [[Petra Hollá]], 28. septembra 2019<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Aufrichtová otvorene o spolupráci s Vallom: Ak sa to nezmení, zakročíme!|url=https://bratislava.zoznam.sk/rozhovor-zuzana-aufrichtova-otvorene-o-spolupraci-s-vallom-ak-sa-to-nezmeni-zakrocime/|dátum vydania=2019-09-28|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=sk-SK|priezvisko=Hollá|meno=Petra|vydavateľ=bratislava.zoznam.sk}}</ref> * [https://video.sme.sk/c/22604649/rozhovory-zkh-starostka-aufrichtova-a-drotarska-cesta-video.html Starostka Aufrichtová: Výrub na Drotárskej som nemohla zastaviť], [[SME]], [[Zuzana Kovačič Hanzelová]], 24. februára 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Starostka Aufrichtová: Výrub na Drotárskej som nemohla zastaviť|url=https://video.sme.sk/c/22604649/rozhovory-zkh-starostka-aufrichtova-a-drotarska-cesta-video.html|vydavateľ=video.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=sk|meno=Zuzana|priezvisko=Kovačič Hanzelová|dátum vydania=2021-02-24}}</ref> * [https://dennikn.sk/2613517/starostka-aufrichtova-nepojde-do-boja-o-stare-mesto-s-koaliciou-vallo-ps-sas-sutaz-je-dobra-hovori/ Starostka Aufrichtová nepôjde do boja o Staré Mesto s koalíciou Vallo – PS – SaS. Súťaž je dobrá, hovorí], [[Denník N]], [[Lucia Osvaldová]], 16. novembra 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Starostka Aufrichtová nepôjde do boja o Staré Mesto s koalíciou Vallo – PS – SaS. Súťaž je dobrá, hovorí|url=https://dennikn.sk/2613517/starostka-aufrichtova-nepojde-do-boja-o-stare-mesto-s-koaliciou-vallo-ps-sas-sutaz-je-dobra-hovori/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-11-16|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=sk-SK|meno=Lucia|priezvisko=Osvaldová}}</ref> * [https://www.bakurier.sk/rozhovory-z-mesta/clanok-zuzana-aufrichtova-bratislava-potrebuje-uchopit-pevnejsie-svoje-hospodarenie Zuzana Aufrichtová: Bratislava potrebuje uchopiť pevnejšie svoje hospodárenie], [[Bratislavský kuriér]], Rozhovory z mesta, 18. marca 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Aufrichtová: Bratislava potrebuje uchopiť pevnejšie svoje hospodárenie|url=https://www.bakurier.sk/rozhovory-z-mesta/clanok-zuzana-aufrichtova-bratislava-potrebuje-uchopit-pevnejsie-svoje-hospodarenie|vydavateľ=www.bakurier.sk|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=sk|dátum vydania=2022-03-18}}</ref> == Publikácie == # ''Vízia v kríze'' / AUFRICHTOVÁ Zuzana, BALÁŽ Martin, BOHÁČOVÁ Katarína, BRAŠEŇ Michal, KRÁLIK Marián, LEGÉNY Ján, LIPKOVÁ Michala, MORGENSTEIN Peter, ŠÍP Lukáš, UHRÍK Martin, WAGNEROVÁ Soňa, 2015. In: Informačné listy FA STU : KONFUC 2015, 27.3.2015, Bratislava. - ISSN 1337-2475. - Roč. 22, apríl (2015), s. 5-7. # ''Sídelné prostredie a územný rozvoj'' / HANUS Július, HAMALOVÁ Marta, AUFRICHTOVÁ Zuzana, 2014. In: Verejná správa a regionálny rozvoj: Ekonómia a manažment. - ISSN 1337-2955. - Roč. X, č. 1(2014), S. 69-80. # ''Správy z VaUR FA'' / AUFRICHTOVÁ Zuzana, 2014. In: Informačné listy FA STU. - ISSN 1337-2475. - Roč.21, február (2014), s. 4-5. # ''Univerzitný vedecký park STU Bratislava'' / AUFRICHTOVÁ Zuzana, 2012. In: ŠOV BA 2012 Špičková Občianska Vybavenosť Bratislavy - problémy a perspektívy európskej metropoly : Zborník referátov z I. ročníka Vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou venovaný perspektívam a rozvoju hlavného mesta. STU FA Bratislava, Ústav architektúry občianskych budov, 17.10.2012. - Bratislava : nakladateľstvo stu, 2012. - <nowiki>ISBN 978-80-227-3844-6</nowiki>. - . - S. 73-76 / ORAVCOVÁ Eva (Redaktor, editor). # ''Urbanizmus a územný rozvoj Dúbravky'' / AUFRICHTOVÁ Zuzana, PODOLÁK Ján (Recenzent), SANDTNER Ján (Recenzent), 2014. In: Dúbravka: (moja, Tvoja, naša, Vaša). - 1. vyd. - Bratislava : Mestská časť Bratislava - Dúbravka, 2014. - <nowiki>ISBN 978-80-971620-2-3</nowiki>. - s. 309-314 [1,362 AH] / KRIŠKO Michal (Redaktor, editor), PODOLÁK Ján (Recenzent), SANDTNER Ján (Recenzent). == Referencie == <references responsive="" /> {{Starostovia mestskej časti Bratislava-Staré Mesto}} [[Kategória:Slovenskí aktivisti]] [[Kategória:Slovenskí architekti]] [[Kategória:Slovenskí komunálni politici]] [[Kategória:Starostovia mestskej časti Bratislava-Staré Mesto]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] {{DEFAULTSORT:Aufrichtová, Zuzana}} __INDEXOVAT__ [[Kategória:Slovenskí občianski aktivisti]] [[Kategória:Starostovia na Slovensku]] [[Kategória:Starostovia bratislavských mestských častí]] [[Kategória:Poslanci mestského zastupiteľstva v Bratislave]] [[Kategória:Politici]] [[Kategória:Politici OKS]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Absolventi Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Slovenské osobnosti]] [[Kategória:Ženy v politike]] oou88ekl46ugnboj0ibvpfz3ap1r0t9 7416821 7416813 2022-07-28T21:56:29Z Teslaton 12161 ďalší čl., založený ako predvolebné promo...; -ext.o. z obsahu, -sekcia rozhovory (ak tak sa dá uviesť jeden-dva v sekcii Externé odkazy), -príliš všeobecné nadkategórie wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Zuzana Aufrichtová | Popis osoby = slovenská architekta a komunálna politička | Úrad = [[Starosta|starostka]] [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|mestskej časti Bratislava-Staré Mesto]] | Poradie = 7. | Začiatok obdobia = [[4. december|4.decembra]] [[2018]] | Úrad2 = poslankyňa Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR [[Bratislava|Bratislavy]] | Začiatok obdobia2 = [[7. december|7. decembra]] [[2018]] | Úrad3 = poslankyňa Zastupiteľstva [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia3 = [[4. december|4. decembra]] [[2017]] | Predchodca = [[Radoslav Števčík]] | Dátum narodenia = {{dnv|1975|09|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Politická strana = [[Občianska konzervatívna strana]], podpredsedníčka | Alma mater = [[Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = [[Architekt|architektka]], [[Urbanista|urbanistka]], [[Územný plánovač|územná plánovačka]], [[Aktivista|aktivistka]] | Štátna príslušnosť = [[Slovensko|Slovenská republika]] | Portrét = aufrichtova_portret.jpg }} [[Inžinier architekt|Ing. arch.]] '''Zuzana Aufrichtová''' (* [[3. september]] [[1975]], [[Bratislava]]) je slovenská [[Aktivista|aktivistka]], [[Architekt|architektka]] – [[Urbanista|urbanistka]] a venuje sa [[Územný plán|územnému plánovaniu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvalita sídelného prostredia: Vymedzenie problému hodnotenia kvality urbánneho prostredia pomocou Systému na podporu priestorového rozhodovania|url=https://alfa.stuba.sk/sk/kvalita-sidelneho-prostredia-vymedzenie-problemu-hodnotenia-kvality-urbanneho-prostredia-pomocou-systemu-na-podporu-priestoroveho-rozhodovania/|vydavateľ=alfa.stuba.sk|dátum prístupu=2022-07-26|priezvisko=Aufrichtová|meno=Zuzana|dátum vydania=2014|priezvisko2=Hanus|meno2=Július}}</ref> a [[Regionálny rozvoj|regionálnemu rozvoju]]. Od roku [[2017]] je komunálna [[politička]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do VÚC: Zoznam zvolených poslancov Bratislavského kraja|url=https://spravy.pravda.sk/volby-do-vuc-2017/clanok/447099-volby-do-vuc-zoznam-zvolenych-poslancov-bratislavskeho-kraja/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2017-11-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> od roku [[2018]] je [[Starosta|starostkou]] [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|mestskej časti Bratislava-Staré Mesto]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do kresla starostu Starého Mesta oficiálne zasadla Zuzana Aufrichtová|url=https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/493996-do-kresla-starostu-stareho-mesta-oficialne-zasadla-zuzana-aufrichtova/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2018-12-04|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Starom Meste Števčíka strieda Aufrichtová|url=https://spravy.pravda.sk/komunalne-volby-2018/clanok/491291-v-starom-meste-sevcika-strieda-aufrichtova/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Aufrichtová zasadne na starostovské kreslo v Starom Meste|url=https://bratislava.dnes24.sk/zuzana-aufrichtova-zasadne-na-starostovske-kreslo-v-starom-meste-314575|vydavateľ=Bratislava24.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staromešťanov presvedčila autentickosť, hovorí Z. Aufrichtová|url=https://www.teraz.sk/regiony/staromestanov-presvedcila-autentickos/360359-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-11-11|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Od roku [[2018]] je členkou Mestskej rady hlavného mesta SR Bratislavy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mestská rada hlavného mesta SR Bratislavy|url=https://zastupitelstvo.bratislava.sk/mestska-rada-hlavneho-mesta-sr-bratislavy/|vydavateľ=zastupitelstvo.bratislava.sk|dátum prístupu=2022-07-26}}</ref> a [[Poslanec|poslankyňou]] Mestského [[Zastupiteľstvo|zastupiteľstva]] [[Hlavné mesto|hlavného mesta]] SR Bratislavy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aufrichtová Zuzana|url=https://zastupitelstvo.bratislava.sk/212610-sk/aufrichtova-zuzana/|vydavateľ=zastupitelstvo.bratislava.sk|dátum prístupu=2022-07-26}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky Bratislava: Komunálne voľby 2018 - Zvolený primátor Matúš Vallo a poslanci|url=https://www.webnoviny.sk/vysledky-bratislava-komunalne-volby-2018-zvoleny-primator-a-poslanci/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-09|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> kde od [[27. september|27. septembra]] [[2020]] zastáva post predsedníčky poslaneckého klubu SaS-OKS-NOVA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislavský poslanecký klub SaS-OKS-NOVA má novú predsedníčku|url=https://www.teraz.sk/regiony/bratislavsky-poslanecky-klub-sas-oks-n/494177-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2020-09-18|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Pôsobí vo viacerých [[Komisia|komisiách]] (Komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby|url=https://zastupitelstvo.bratislava.sk/komisia-uzemneho-a-strategickeho-planovania-zivotneho-prostredia-a-vystavby/|vydavateľ=zastupitelstvo.bratislava.sk|dátum prístupu=2022-07-26}}</ref> Komisia na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov mestského zastupiteľstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov mestského zastupiteľstva|url=https://zastupitelstvo.bratislava.sk/komisia-na-ochranu-verejneho-zaujmu-pri-vykone-funkcii-verejnych-funkcionarov-mestskeho-zastupitelstva/|vydavateľ=zastupitelstvo.bratislava.sk|dátum prístupu=2022-07-26}}</ref>). Ako poslankyňa zastupuje občanov aj na úrovni [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] (od 2017)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do VÚC: Zoznam zvolených poslancov Bratislavského kraja|url=https://spravy.pravda.sk/volby-do-vuc-2017/clanok/447099-volby-do-vuc-zoznam-zvolenych-poslancov-bratislavskeho-kraja/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2017-11-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> – tu pôsobí v Komisii životného prostredia, regionálneho rozvoja a územného plánovania,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia životného prostredia, regionálneho rozvoja a územného plánovania|url=https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/komisia-zivotneho-prostredia-regionalneho-rozvoja-a-uzemneho-planovania/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> Komisii dopravy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia dopravy|url=https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/komisia-dopravy/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> Komisii kultúry<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komisia kultúry|url=https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/komisia-kultury/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> a Mandátovej komisii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mandátová komisia|url=https://bratislavskykraj.sk/zastupitelstvo/poslanecke-komisie/mandatova-komisia/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref> == Vzdelanie == Zuzana Aufrichtová vyštudovala urbanizmus a územné plánovanie na [[Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity|Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] ([[1994]] – [[2000]]). Po ukončení štúdia pokračovala Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave [[Doktorand|doktorandským]] štúdiom ([[2013]] – [[2021]]), pričom sa venovala téme Optimalizácia procesov urbanistickej tvorby a územného plánovania. Na [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] absolvovala doplnkové [[Pedagogické vedy|pedagogické]] [[štúdium]] ([[1998]] – [[2000]]) a je držiteľkou vysvedčenia o [[Pedagogická spôsobilosť|pedagogickej spôsobilosti]]. Na STU v rámci Centra celoživotného vzdelávania absolvovala Profesné špecializované vzdelávanie – Obnova architektonického vzdelávania (2007). == Aktivizmus == V roku [[2016]] pôsobila na oddelení stratégie a projektov na [[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy|bratislavskom magistráte]]. V tom čase sa dostala do povedomia širšej [[Verejnosť|verejnosti]] ako „[[biela vrana]]“, ktorá poukázala na chybné, netransparentné a utajované výstupy externej spoločnosti dodávané vtedajšiemu vedeniu hlavného mesta (predmetný [[Audit (účtovná závierka)|audit]] od Deloitte stál mesto 100-tisíc eur).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislava tají audit o parkovaní. Poslanci musia o detailoch mlčať|url=https://www.aktuality.sk/clanok/399702/bratislava-taji-audit-o-parkovani-poslanci-musia-o-detailoch-mlcat/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Kuciak|meno=Ján|dátum vydania=2016-12-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Utajená parkovacia politika po bratislavsky (názor)|url=https://www.aktuality.sk/clanok/390919/utajena-parkovacia-politika-po-bratislavsky-nazor/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Aufrichtová|meno=Zuzana|dátum vydania=2016-11-16}}</ref> Po tom, ako upozornila na chyby v audite, sa dostala do sporu s vedením mesta. Nakoniec podala výpoveď.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šikanovali ma na magistráte Bratislavy, musela som odísť (rozhovor)|url=https://www.aktuality.sk/clanok/491169/sikanovali-ma-na-magistrate-musela-som-odist-rozhovor/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Majerová|meno=Silvia|dátum vydania=2017-05-26}}</ref> V rozhovore pre [[Denník N]] o dva roky neskôr o netransparentnom nakladaní s [[Verejné prostriedky|verejnými prostriedkami]] povedala: <blockquote>„''Bola to bežná prax, kým som na ňu neupozornila. Či už išlo o míňanie peňazí na audity, alebo na právne poradenstvo. Som na seba hrdá, že po mojom upozornení sa podarilo tieto praktiky zamedziť. Nie je dôvod utajovať materiály, ktoré sú na verejné účely a za verejné prostriedky. V samospráve určite nie''.“<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Architektka Zuzana Aufrichtová kandiduje za starostku Starého Mesta: Centru by pomohla aplikácia o kriminalite|url=https://dennikn.sk/1200202/architektka-zuzana-aufrichtova-kandiduje-na-starostku-stareho-mesta-centru-by-pomohla-aplikacia-o-kriminalite/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2018-08-10|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Lucia|priezvisko=Osvaldová}}</ref></blockquote>Už pred vstupom do [[Politika|politiky]] – z pozície [[Občan|občianky]], [[Žena|ženy]] a [[Matka|matky]] – podporovala, organizovala a spoluorganizovala protestné akcie proti nedemokratickým a totalitným tendenciám v krajinách ako [[Čína]], [[Bielorusko]] či [[Rusko]]. Staromestský úrad bol pod jej vedením jednou z prvých verejných budov, na ktorých začiatkom [[Február|februára]] [[2022]] (niekoľko týždňov pred [[Ruská invázia na Ukrajinu|vpádom ruských vojsk na Ukrajinu]]) zaviala [[Vlajka Ukrajiny|ukrajinská vlajka]]. <blockquote>„''Staré Mesto chce vyjadriť nechuť ku geopolitickým stratégiám, ktorých výsledkom má byť obratie krajiny o suverenitu v rozhodovaní o vlastnej budúcnosti a smerovaní. Tlak vyvíjaný na nášho východného suseda sa nás týka''.“ ([[7. február]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na priečelí bratislavského miestneho úradu v|url=https://dennikn.sk/minuta/2712087/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2022-02-08|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK}}</ref></blockquote> == Profesionálna kariéra == Zuzana Aufrichtová zasvätila svoj profesionálny [[život]] rozvojovým projektom, zameriava sa predovšetkým na oblasť [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Architektúra|architektúry]] a územného a regionálneho rozvoja. Rozvojové [[Projekt|projekty]] pripravovala a manažovala na akademickej pôde a aj v súkromnom sektore. Aktuálne svoje odborné znalosti efektívne využíva na všetkých troch úrovniach [[Samospráva|samosprávy]] (miestnej, mestskej, krajskej). V roku [[2003]] sa stala členkou [[Slovenská komora architektov|Slovenskej komory architektov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ing.arch. Zuzana Aufrichtová|url=https://www.komarch.sk/architekt/1614-ingarch-zuzana-aufrichtova|vydavateľ=Slovenská komora architektov|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}</ref> – najväčšej profesijnej organizácie v oblasti [[Architektúra|architektúry]]. Komora je samosprávnou [[Stavovská organizácia|stavovskou organizáciou]] s [[Prenesený výkon štátnej moci|preneseným výkonom štátnej moci]], ktorá reguluje výkon povolania architekt / architektka a podieľa sa na ochrane [[Verejný záujem|verejných záujmov]] v oblasti architektúry a urbanizmu. Ako členka odbornej poroty hodnotila: * Námestie SNP a Kamenné námestie, Bratislava * Bratislava-Južné predmestie a staromestské nábrežie * Protokolárne miesto Hrob neznámeho vojaka v Bratislave<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Protokolárne miesto "Hrob neznámeho vojaka" - všetky súťažné návrhy|url=https://www.archinfo.sk/sutaze/vyhodnotene-archiv/protokolarne-miesto-hrob-neznameho-vojaka-vsetky-sutazne-navrhy.html|vydavateľ=www.archinfo.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}</ref> == Politická kariéra == Skúsenosti s neodbornosťou, ale najmä s netransparentnosťou a utajovaním v samosprávnej praxi v roku [[2016]] ju o rok neskôr priviedli k vstupu do [[Komunálna politika|komunálnej politiky]]. Vyznávajúc [[motto]] [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáša G. Masaryka]] ''Nebát se, nelhat a nekrást!'' sa v roku [[2017]] stala členkou [[Občianska konzervatívna strana|Občianskej konzervatívnej strany]] (od 2021 je podpredsedníčkou [[Politická strana|strany]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predsedom Občianskej konzervatívnej strany zostáva O. Dostál|url=https://www.teraz.sk/slovensko/predsedom-obcianskej-konzervativnej-st/559082-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-06-26|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref>), následne poslankyňou Bratislavského samosprávneho kraja,<ref name=":0" /> v roku 2018 úspešne kandidovala na [[Starosta|starostku]] [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|mestskej časti Bratislava-Staré Mesto]]<ref name=":1" /> a stala sa poslankyňou Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy.<ref name=":2" /> Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020]] kandidovala na kandidátnej listine strany [[Sloboda a Solidarita]] s poradovým číslom 101.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sulík predstavil ďalšie mená. Za SaS kandiduje aj starostka Starého mesta Zuzana Aufrichtová|url=https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/sulik-predstavil-dalsie-mena-sas-kandiduje-aj-starostka-stareho-mesta-zuzana-aufrichtova|vydavateľ=www1.pluska.sk|dátum vydania=2019-10-11|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O mandát v NR SR sa uchádzajú aj bratislavskí starostovia|url=https://www.24hod.sk/o-mandat-v-nr-sr-sa-uchadzaju-aj-bratislavski-starostovia-cl727177.html|vydavateľ=24hod.sk|dátum prístupu=2022-07-26|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2019-12-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Architekti na kandidátkach v parlamentných voľbách 2020|url=https://www.archinfo.sk/diskusia/architekti-na-kandidatkach-v-parlamentnych-volbach-2020.html|vydavateľ=www.archinfo.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}</ref> Spolu s ňou kandidovali na kandidátke SaS aj ďalší traja členovia [[Občianska konzervatívna strana|Občianskej konzervatívnej strany]] [[Ondrej Dostál]], [[Radovan Kazda]] a [[Juraj Petrovič]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko potrebuje dezinFicovať|url=https://dennikn.sk/1764577/slovensko-potrebuje-dezinficovat/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-02-21|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref> Dňa [[27. jún|27. júna]] [[2022]] oznámila, že sa bude opätovne uchádzať o post starostky Starého Mesta – je kandidátkou strán [[Sloboda a Solidarita|Sloboda a solidarita]], [[Kresťanskodemokratické hnutie]], [[Občianska konzervatívna strana]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]] a [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Starostka Starého Mesta Aufrichtová ohlásila opätovnú kandidatúru: Program sme takmer na 100 percent splnili {{!}} Samospráva {{!}} Bratislavské noviny|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/72267-starostka-stareho-mesta-aufrichtova-ohlasila-opatovnu-kandidaturu-program-sme-takmer-na-100-percent-splnili|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2022-06-27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Starostka bratislavského Starého Mesta vo voľbách opäť zabojuje: Aufrichtová oznámila kandidatúru|url=https://www.cas.sk/clanok/2693201/|vydavateľ=Nový Čas|dátum vydania=2022-06-27|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za starostku bratislavskej mestskej časti Staré Mesto bude kandidovať aj Zuzana Aufrichtová|url=https://bratislava.zoznam.sk/za-starostku-bratislavskej-mestskej-casti-stare-mesto-bude-kandidovat-aj-zuzana-aufrichtova/|dátum vydania=2022-06-27|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|vydavateľ=bratislava.zoznam.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Aufrichtová chce obhájiť post starostky Starého Mesta|url=https://spravy.rtvs.sk/2022/06/zuzana-aufrichtova-chce-obhajit-post-starostky-stareho-mesta/|vydavateľ=Správy RTVS|dátum vydania=2022-06-27|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Miroslav|priezvisko=Binčík}}</ref> == Starostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto == V Starom Meste začal pod [[Vedenie ľudí|vedením]] Zuzany Aufrichtovej fungovať rozsiahly [[dotačný systém]] Staromestská dotačná schéma, vďaka ktorému mestská časť môže finančne podporiť zmysluplné projekty [[Nezisková organizácia|neziskových organizácií]] a [[Občianske združenie|občianskych združení]], predovšetkým z oblasti [[Kultúra|kultúry]], [[Sociálne veci|sociálnych vecí]], [[Vzdelávanie|vzdelávania]] a [[Šport|športu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dotácie - Bratislava-Staré Mesto|url=https://www.staremesto.sk/content/dotacie|vydavateľ=www.staremesto.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=slovak|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto môže na dotácie prerozdeliť až 88-tisíc eur|url=https://www.staromestske.sk/2022/01/27/stare-mesto-moze-na-dotacie-prerozdelit-az-88-tisic-eur/|dátum vydania=2022-01-27|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Starom Meste schválili nový dotačný systém|url=https://bratislava.sme.sk/c/22285945/v-starom-meste-schvalili-novy-dotacny-system.html|vydavateľ=bratislava.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2019-12-17}}</ref> V [[August|auguste]] [[2019]] založila Zuzana Aufrichtová neinvestičný [[Fond architekta Weinwurma]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fond architekta Weinwurma n.f.|url=https://www.weinwurm.sk/|vydavateľ=Fond architekta Weinwurma n.f.|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto zriadilo neziskový Fond architekta Weinwurma|url=https://www.obecne-noviny.sk/clanky/stare-mesto-zriadilo-neziskovy-fond-architekta-weinwurma|vydavateľ=www.obecne-noviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2019-10-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto zriadilo Fond architekta Weinwurma, prispievať doňho môže verejnosť|url=https://bratislavaden.sk/stare-mesto-zriadilo-fond-architekta-weinwurma-prispievat-donho-moze-verejnost/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2019-10-28|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> prostredníctvom ktorého pomáha mestská časť [[Komunita|komunitám]] a [[Obyvateľstvo|obyvateľom]] Starého Mesta v ich úsilí zlepšiť vzhľad verejných priestorov. Fond poskytuje finančnú podporu napríklad pri renovácii historických brán, zveľaďovaní predzáhradiek či poskytuje finančnú pomoc pri obnove historických [[Bytový dom|bytových domov]], čistení nelegálnych [[Grafity|graffiti]] a pod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staromestský fond pomohol zrenovovať dve brány|url=https://www.staromestske.sk/2021/08/30/dve-zrenovovane-brany/|dátum vydania=2021-08-30|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fond Weinwurma vyhlásil výzvu na obnovu i odstraňovanie grafitov {{!}} Samospráva {{!}} Bratislavské noviny|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/70339-fond-weinwurma-vyhlasil-vyzvu-na-obnovu-i-odstranovanie-grafitov|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2022-02-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fond Weinwurma vyhlásil výzvu na odstraňovanie grafitov v Starom Meste|url=https://www.teraz.sk/regiony/fond-weinwurma-vyhlasil-vyzvu-na-obnov/610974-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-02-10|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Zuzana Aufrichtová zriadila po svojom nástupe do úradu oddelenie stratégie a projektového riadenia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prioritou novej starostky Starého Mesta je riešenie územných projektov a efektívna komunikácia|url=https://bratislavaden.sk/prioritou-novej-starostky-stareho-mesta-je-riesenie-uzemnych-projektov-a-efektivna-komunikacia/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2019-03-18|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> ktorého úlohou je aktívne a efektívne vyhľadávanie a získavanie externých zdrojov na realizáciu staromestských projektov. Výsledkom dosiahnutým v spolupráci s [[Martin Mlýnek|Martinom Mlýnekom]] ([[prednosta]] [[Miestny úrad Bratislava-Staré Mesto|Miestneho úradu Bratislava-Staré Mesto]]) je [[Prebytok v sektore verejnej správy|prebytkový]] [[Rozpočtové financovanie|rozpočet]], intenzívne využívanie externých nenávratných zdrojov poskytovaných [[Európska únia|Európskou úniou]] a [[Slovensko|Slovenskou republikou]] a lepšia pripravenosť na splácanie zdedených [[Dlh|dlhov]]. V porovnaní s rokmi [[2015]] – [[2018]]  sú výsledky hospodárenia v rokoch [[2019]] – [[2022]] (resp. prvých 6 mesiacov roku 2022) nasledovné: * Prebytok bežného hospodárenia mestskej časti narástol o 76 %. Faktory, ktoré viedli k pozitívnemu výsledku sú predovšetkým racionalizácia hospodárenia a rozpočtová disciplína, v menšej miere (približne 1/3) aj nárast dane z nehnuteľností (správu dane vykonáva mesto). Mestská časť získala nenávratné finančné výpomoci vo výške 4,7 mil. eur (fondy EU alebo rozpočet SR). V porovnaní s rokmi 2015 až 2018 ide o päťnásobný nárast externých zdrojov. Výpadok kapitálového príjmu nahradil príjem z poplatku za rozvoj, ktorého výnos narástol o viac ako 500 % (v rokoch 2015 a 2016 sa ešte nevyberal). * Celkovo z vlastných zdrojov a externých nenávratných zdrojov mestská časť za 3,5 roka vygenerovala v porovnaní s predchádzajúcimi štyrmi rokmi viac ako dvojnásobok investičných zdrojov, t. j. 14, 3 mil. eur na investície za 3,5 roka oproti 6, 9 mil. eur v porovnávacom 4 ročnom období. * Vďaka dobrému hospodáreniu má mestská časť v rezervnom fonde a v iných fondoch dostatok použiteľných prostriedkov na návratné finančné výpomoci (zdedený 2-miliónový úver a 1,5-miliónový úver čerpaný v roku 2020 refinancovanie nákladov spojených so stavbou Zariadenia opatrovateľskej služby Seniorcentrum Staré Mesto). To znamená, že budúce vedenie mestskej časti bude mať pri splácaní dlhov lepšiu pozíciu. * V rokoch 2020 – 2022 má mestská časť Bratislava-Staré Mesto priestor na investície vo výške 9 mil. eur (približne 5 mil. eur ponecháva vo fondoch mestskej časti). Investície sú prevažne realizované v školských zariadeniach, investuje sa do ciest, verejných priestranstiev, do obnovy historickej budovy miestneho úradu, bytov a riešenia oblastí, ktoré boli 30 rokov zanedbávané (kryty civilnej obrany, registratúrne stredisko). V rokoch 2019 – 2022 dosiahla miera zveľaďovania majetku mestskej časti najvyššiu úroveň za jej samostatnú existenciu – bez prenechávania nezvládnuteľného bremena na budúce vedenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozpočet mestskej časti a záverečný účet {{!}} Bratislava-Staré Mesto|url=https://www.staremesto.sk/content/rozpocet-mestskej-casti|vydavateľ=www.staremesto.sk|dátum prístupu=2022-07-27|jazyk=slovak|meno=|priezvisko=}}</ref> [[Súbor:Eloge.jpg|alt=Ocenenie excelentnej samosprávy ELOGE|náhľad|Ocenenie excelentnej samosprávy ELOGE]] Pod jej vedením sa v roku [[2020]] dokončila stavba budovy Zariadenia opatrovateľskej služby Seniorcentrum Staré Mesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové Seniorcentrum funguje rok|url=https://www.staromestske.sk/2022/01/29/fotogaleria-nove-seniorcentrum-funguje-uz-rok/|dátum vydania=2022-01-29|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové seniorcentrum v Starom Meste je už otvorené, dokončili ho vo štvormesačnom predstihu|url=https://bratislavaden.sk/foto-nove-seniorcentrum-v-starom-meste-je-uz-otvorene-dokoncili-ho-vo-stvormesacnom-predstihu/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2020-06-02|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Mestská časť Bratislava-Staré Mesto získala pod jej vedením v roku 2020 označenie excelentnej samosprávy ELOGE, ktoré udeľuje OZ Dobrý úradník ako akreditovaný partner [[Rada Európy|Rady Európy]] a [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstva vnútra SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Päť slovenských miest získalo Európsku značku excelentnosti dobrej správy vecí verejných|url=https://komercnespravy.pravda.sk/institucie/clanok/576251-pat-slovenskych-miest-ziskalo-europsku-znacku-excelentnosti-dobrej-spravy-veci-verejnych/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-01-29|dátum prístupu=2022-07-27|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto je excelentná samospráva|url=https://bratislavskykraj.sk/stare-mesto-je-excelentna-samosprava/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2021-02-16|dátum prístupu=2022-07-27|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szučíková}}</ref> Zuzana Aufrichtová rozbehla viacero projektov revitalizácií verejného priestoru. Verejný priestor má podľa nej byť miestom, ktoré poskytuje možnosť kvalitne a zmysluplne tráviť čas, resp. bezpečne a príjemne ním prechádzať. K najvýznamnejším realizáciám patrí [[Blumentálska ulica]], ktorá svojím konceptom aj realizáciou posúva Bratislavu na úroveň vyspelých európskych [[Metropola|metropol]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rekonštrukcia Blumentálskej sa opäť rozbehla, dokončená má byť v lete|url=https://www.yimba.sk/obnova-verejnych-priestranstiev/rekonstrukcia-blumentalskej-sa-opat-rozbehla-dokoncena-ma-byt-v-lete|vydavateľ=www.yimba.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Gubčo|meno=Adrian|dátum vydania=2022-05-10}}</ref> K ďalším dokončeným alebo stále prebiehajúcim realizáciám patria: revitalizácia [[Medická záhrada|Medickej záhrady,]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pozrite sa ako krásne vyzerá Medická záhrada|url=https://www.staromestske.sk/2021/10/28/fotogaleria-pozrite-sa-ako-krasne-vyzera-medicka-zahrada/|dátum vydania=2021-10-28|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začíname s prvou fázou revitalizácie Medickej záhrady.|url=https://www.novenivy.sk/zaciname-s-prvou-fazou-revitalizacie-medickej-zahrady/|dátum vydania=2021-05-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|vydavateľ=novenivy.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boli ste sa pozrieť? Obnova Medickej záhrady je vo finále|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/68676-boli-ste-sa-pozriet-obnova-medickej-zahrady-je-vo-finale|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2021-11-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Revitalizácia Medickej záhrady v Starom Meste je vo finále|url=https://www.teraz.sk/regiony/revitalizacia-medickej-zahrady-v-staro/587482-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-11-02|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> [[Rázusovo nábrežie]] (výmena betónovej dlažby za žulovú a vysadenie platanov),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vynovené Rázusovo nábrežie: žulová dlažba a platany|url=https://www.staromestske.sk/2021/11/25/vynovene-razusovo-nabrezie-zulova-dlazba-a-platany/|dátum vydania=2021-11-25|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vynovené Rázusovo nábrežie: žulová dlažba a platany|url=https://blonline.sk/vynovene-razusovo-nabrezie-zulova-dlazba-a-platany/|dátum vydania=2021-11-25|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|vydavateľ=blonline.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Rázusovom nábreží menia betónovú zámkovú dlažbu za žulovú. Pribudnú aj dva platany|url=https://bratislavskykraj.sk/na-razusovom-nabrezi-menia-betonovu-zamkovu-dlazbu-za-zulovu-pribudnu-aj-dva-platany/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2021-07-15|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pri Propelleri pribudne žulová dlažba i platany|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/66784-pri-propelleri-pribudne-zulova-dlazba-i-platany|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2021-07-10}}</ref> výmena dlažby na [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]], participačný projekt obnovy zóny [[Panenská ulica (Bratislava)|Panenská]] a okolie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Participácia plánovania zóny Panenská sa blíži do finále|url=https://bratislavaden.sk/participacia-planovania-zony-panenska-sa-blizi-finale/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2017-12-08|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> a v rámci nej revitalizácia [[Konventná ulica|Konventnej ulice]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PODCAST: Konventná bude opäť patriť komunitám|url=https://www.staromestske.sk/2022/05/30/podcast-konventna-bude-opat-patrit-komunitam/|dátum vydania=2022-05-30|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|priezvisko=|vydavateľ=Staromestské noviny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konventná ulica je prvá rekonštruovaná časť zóny Panenská a okolie|url=https://bratislavskykraj.sk/konventna-ulica-je-prva-rekonstruovana-cast-zony-panenska-a-okolie/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2022-07-26|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref> či kompletná obnova historických [[Soferove schody|Soferových schodov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto renovuje Soferove schody. Obnova by mala byť ukončená v priebehu apríla|url=https://bratislavskykraj.sk/stare-mesto-renovuje-soferove-schody-obnova-by-mala-byt-ukoncena-v-priebehu-aprila/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2022-02-23|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto začalo s obnovou Soferových schodov|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/70477-stare-mesto-zacalo-s-obnovou-soferovych-schodov|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|dátum vydania=2022-02-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislavské Staré Mesto spustilo obnovu Soferových schodov, na práce dohliadajú pamiatkari|url=https://www.webnoviny.sk/bratislavske-stare-mesto-spustilo-obnovu-soferovych-schodov-vykonava-sa-pod-dohladom-pamiatkarov/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2022-02-20|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Soferove schody prechádzajú rekonštrukciou, ide o prvú časť projektu obnovy zóny Panenská a okolie|url=https://bratislavaden.sk/soferove-schody-prechadzaju-rekonstrukciou-ide-o-prvu-cast-projektu-obnovy-zony-panenska-a-okolie/|vydavateľ=BratislavaDen.sk|dátum vydania=2022-02-21|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> a i. Dôležitou oblasťou záujmu sú počas funkčného obdobia Zuzany Aufrichtovej [[klimatické zmeny]] a reagovanie na ne – začal sa zber dát na spustenie prvej [[Nízkoemisná zóna|nízkoemisnej zóny]] v Starom Meste<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislava bude mať nízkoemisné zóny, autá dostanú špeciálne nálepky|url=https://www.startitup.sk/bratislava-bude-mat-nizkoemisne-zony-auta-dostanu-specialne-nalepky/|vydavateľ=Startitup.sk|dátum vydania=2019-08-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=Cebrová|meno=Linda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nízkoemisné zóny v Bratislave sú možno bližšie, než sme si mysleli|url=https://www.mojelektromobil.sk/nizkoemisne-zony-v-bratislave-su-mozno-blizsie-nez-sme-si-mysleli/|vydavateľ=MojElektromobil.sk|dátum vydania=2020-02-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mudroň|meno=Miroslav}}</ref> a samospráva plánuje [[vodozádržné opatrenia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto plánuje na Jakubovom námestí vodozádržné opatrenia|url=https://bratislavskykraj.sk/stare-mesto-planuje-na-jakubovom-namesti-vodozadrzne-opatrenia/|vydavateľ=Bratislavskykraj.sk|dátum vydania=2021-01-05|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref>. Veľkou témou je vysádzanie drevín – Staré Mesto rozbehlo projekt náhradnej výsadby stromov na súkromných pozemkoch ''Môj Strom v Starom Meste''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Môj strom v Starom Meste {{!}} Bratislava-Staré Mesto|url=https://www.staremesto.sk/content/moj-strom-v-starom-meste|vydavateľ=www.staremesto.sk|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=slovak|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto pracuje na evidencii súkromných pozemkov pre nové stromy|url=https://bratislava.zoznam.sk/stare-mesto-pracuje-na-evidencii-sukromnych-pozemkov-pre-nove-stromy/|dátum vydania=2022-06-16|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk-SK|vydavateľ=bratislava.zoznam.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staré Mesto hľadá miesto pre nové stromy aj v súkromných záhradách|url=https://www.teraz.sk/regiony/stare-mesto-hlada-miesto-pre-nove-st/591140-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-11-17|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Podstatou projektu je tvorba evidencie súkromných pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu drevín, keďže centrálna mestská časť na pozemkoch vo svojej správe vhodné stanovištia na náhradnú výsadbu stromov a kríkov nemá. == Súkromný život == [[Zuzana]] Aufrichtová je rodená Staromešťanka, žije v Bratislave, je vydatá a má tri deti.{{chýba citácia}} == Publikácie == # ''Vízia v kríze'' / AUFRICHTOVÁ Zuzana, BALÁŽ Martin, BOHÁČOVÁ Katarína, BRAŠEŇ Michal, KRÁLIK Marián, LEGÉNY Ján, LIPKOVÁ Michala, MORGENSTEIN Peter, ŠÍP Lukáš, UHRÍK Martin, WAGNEROVÁ Soňa, 2015. In: Informačné listy FA STU : KONFUC 2015, 27.3.2015, Bratislava. - ISSN 1337-2475. - Roč. 22, apríl (2015), s. 5-7. # ''Sídelné prostredie a územný rozvoj'' / HANUS Július, HAMALOVÁ Marta, AUFRICHTOVÁ Zuzana, 2014. In: Verejná správa a regionálny rozvoj: Ekonómia a manažment. - ISSN 1337-2955. - Roč. X, č. 1(2014), S. 69-80. # ''Správy z VaUR FA'' / AUFRICHTOVÁ Zuzana, 2014. In: Informačné listy FA STU. - ISSN 1337-2475. - Roč.21, február (2014), s. 4-5. # ''Univerzitný vedecký park STU Bratislava'' / AUFRICHTOVÁ Zuzana, 2012. In: ŠOV BA 2012 Špičková Občianska Vybavenosť Bratislavy - problémy a perspektívy európskej metropoly : Zborník referátov z I. ročníka Vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou venovaný perspektívam a rozvoju hlavného mesta. STU FA Bratislava, Ústav architektúry občianskych budov, 17.10.2012. - Bratislava : nakladateľstvo stu, 2012. - <nowiki>ISBN 978-80-227-3844-6</nowiki>. - . - S. 73-76 / ORAVCOVÁ Eva (Redaktor, editor). # ''Urbanizmus a územný rozvoj Dúbravky'' / AUFRICHTOVÁ Zuzana, PODOLÁK Ján (Recenzent), SANDTNER Ján (Recenzent), 2014. In: Dúbravka: (moja, Tvoja, naša, Vaša). - 1. vyd. - Bratislava : Mestská časť Bratislava - Dúbravka, 2014. - <nowiki>ISBN 978-80-971620-2-3</nowiki>. - s. 309-314 [1,362 AH] / KRIŠKO Michal (Redaktor, editor), PODOLÁK Ján (Recenzent), SANDTNER Ján (Recenzent). == Referencie == {{referencie}} {{Starostovia mestskej časti Bratislava-Staré Mesto}} {{DEFAULTSORT:Aufrichtová, Zuzana}} [[Kategória:Slovenskí architekti]] [[Kategória:Slovenskí občianski aktivisti]] [[Kategória:Slovenskí komunálni politici]] [[Kategória:Starostovia mestskej časti Bratislava-Staré Mesto]] [[Kategória:Poslanci mestského zastupiteľstva v Bratislave]] [[Kategória:Politici OKS]] [[Kategória:Ženy v politike]] [[Kategória:Absolventi Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] r3wjggpjojshwmss5lycwg1y8ih9c5j Východná Rumélia 0 684953 7416740 7416671 2022-07-28T13:07:43Z Gitanes232 142243 /* Dejiny */ opr wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Východná Rumélia | rok vzniku = 1878 | rok zániku = 1885 | pred 1 = Osmanská ríša | pred 1 vlajka = Ottoman flag.svg | po 1 = Bulharské kniežatstvo | po 1 vlajka = Flag_of_Bulgaria.svg | vlajka = Flag of Eastern Rumelia.svg | článok o vlajke = Vlajka Východnej Rumélie | znak = Coat of arms of the Province of Eastern Rumelia.svg | článok o znaku = Znak Východnej Rumélie | mapa = Bulgaria dopo Berlin Congress.png | hlavné mesto = [[Plovdiv (okres)|Plovdiv]] | jazyky = [[bulharčina]], [[turečtina]], [[gréčtina]] | náboženstvo = [[pravoslávie]] | štátne zriadenie = [[autonómna oblasť]] v rámci [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] | rozloha = 32 978 | počet obyvateľov = približne 975 000 | vznik = [[13. júl]]a [[1878]] <br/>(ustanovenie autonómnej oblasti) | zánik = [[6. september|6. septembra]] [[1885]] <br/>(zjednotenie s [[Bulharské kniežatstvo|Bulharským kniežatstvom]]) }} '''Východná Rumélia''' ({{vjz|bul|Източна Румелия|Iztočna Rumelija}}) bola autonómna oblasť [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na Balkáne v rokoch [[1878]] – [[1885]]. Východná Rumélia vznikla po [[Berlínsky kongres|Berlínskom kongrese]] z tzv. Veľkého Bulharska, ktoré vzniklo po [[Sanstefanská mierová zmluva|Sanstefanskej mierovej zmluve]] a zanikla v roku [[1885]] zjednotením s [[Bulharské kniežatstvo|Bulharským kniežatstvom]].<ref name="ref1">TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 205. (po bulharsky)</ref><ref name="ref2">RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 164 – 165. (po bulharsky)</ref><ref name="ref3">KOLEKTÍV AUTOROV. Bălgarski enciklopedičen rečnik. Veliko Tărnovo : Gaberoff. 2000. 1330 s. ISBN 9789549607119. S. 416. (po bulharsky)</ref> == Opis == Východná Rumélia bola umelo vytvorená autonómna oblasť, ktorá sa rozprestierala na území južnej časti dnešného [[Bulharsko|Bulharska]]. Pomenovaná bola na základe návrhu [[Angličania|anglických]] delegátov [[Berlínsky kongres|Berlínskeho kongresu]]. Rozloha oblasti bola 32 978 km²<ref name="ref3"/> a žilo v nej približne 975 000 obyvateľov.<ref name="ref1"/> Hlavným mestom Východnej Rumélie bol Plovdiv.<ref name="ref1"/><ref name="ref3"/> Vlajkou bola na tri rovnomerné časti horizontálne rozdelená [[trikolóra]], ktorú tvorili červená, biela a modrá farba. Úradnými jazykmi oblasti boli [[bulharčina]], [[turečtina]] a [[gréčtina]] a štátnym náboženstvom bolo kresťanstvo.<ref name="ref1" /> Administratívne delenie ostalo zachované z predchádzajúceho obdobia a oblasť tak bola rozdelená na 6 okruhov a to Plovdivský, Pazardžický (tatarpazardžický), Chaskovský, Starozagorský, Slivenský a Burgaský.<ref name="ref2" /><ref name="ref1" /> Tie sa ďalej delili najskôr na 21 a v neskoršom období až na 28 distriktov.<ref name="ref1" /> == Štátne zriadenie == Oblasť bola pod priamou politickou a vojenskou správou [[Osmanská ríša|osmanského]] [[sultán]]a, no s administratívnou autonómiou.<ref name="ref3"/><ref name="ref1"/><ref name="ref2"/> Spočiatku bola oblasť pod ruskou správou, neskôr bola spravovaná generálnym guvernérom.<ref name="ref2"/> [[Generálny guvernér]] bol na základe dohovoru [[Kresťanstvo|kresťanského]] vyznania a bol vyberaný tzv. [[Vysoká porta|Vysokou portou]] so súhlasom [[veľmoc]]í zúčastnených na Berlínskom kongrese. Generálny guvernér bol volený na obdobie 5 rokov.<ref name="ref3"/><ref name="ref1"/><ref name="ref2"/> Osmanská ríša mala na základe dohovoru právo brániť hranice oblasti, budovať [[Pevnosť (stavba)|pevnosti]] a sídla vojenských posádok ako aj umiestňovať na území oblasti vojenskú silu, avšak vnútorný poriadok bol na území Východnej Rumélie udržiavaný miestnymi [[Bulhari|bulharskými]] milíciami a [[Žandárstvo|žandarmériou]].<ref name="ref3" /><ref name="ref1" /> V prípade potreby mohol generálny guvernér povolať na pomoc s riešením vnútorných záležitostí aj osmanské vojská.<ref name="ref1" /> Generálny guvernér si volil tzv. „osobný výbor“ pozostávajúci z piatich členov, ktorí následne vykonávali funkcie ministrov a veliteľa milície a žandarmérie. Oblastný výbor, teda zákonodárny zbor Východnej Rumélie sa skladal z celkovo 56 poslancov. Oblastný výbor ďalej vyberal tzv. Stálu komisiu pre Východnú Ruméliu, ktorá pozostávala z 10 členov a mala riadiace a kontrolné funkcie nad oblastným výborom.<ref name="ref2"/> Autonómna správa inak kopírovala vo všetkom zriadenie a metódy riadenia ustanovené v oddelenom Bulharskom kniežatstve. Toto bolo implementované počas [[Dočasná ruská správa Bulharska|Dočasnej ruskej správy Bulharska]] v období tzv. sanstefanského Bulharska medzi Sanstefanskou mierovou zmluvou a Berlínskym dohovorom.<ref name="ref1"/> Každý oblastný okruh bol riadený okružným výborom, každý distrikt mal takisto svoj výbor a najmenšími samosprávnymi riadiacimi jednotkami boli obecné výbory v jednotlivých sídlach.<ref name="ref1"/> Vedúci okružných výborov boli vyberaní priamo generálnym guvernérom. Vedúci distriktných výborov boli určovaní taktiež generálnym guvernérom, ale na základe zoznamu pripraveného okružnými výbormi. Starostovia miest a obcí boli volení priamo obyvateľmi jednotlivých sídiel.<ref name="ref1"/> == Dejiny == Východná Rumélia vznikla [[13. júl]]a [[1878]], keď vstúpil do platnosti Berlínsky dohovor uzavretý na Berlínskom kongrese,<ref name="ref3"/><ref name="ref1"/> ktorý korigoval a nahradil skôr uzavretú [[Sanstefanská mierová zmluva|Sanstefanskú mierovú zmluvu]].<ref name="ref1"/> Spočiatku bola oblasť spravovaná [[Ruská ríša|Ruskom]]. [[14. apríl]]a [[1879]] bol v oblasti rozhodnutím špeciálnej Európskej komisie pre Východnú Ruméliu zriadený parlamentný systém pod vedením generálneho guvernéra. Oblasť však musela Osmanskej ríši odvádzať daň. Prvým generálnym guvernérom sa stal knieža [[Aleksandăr Borodini]] ({{vjz|bul|Александър Бородини}}), známy aj ako Aleko paša ({{vjz|bul|Алеко паша}}), ktorý bol na túto pozíciu zvolený ešte [[13. marec|13. marca]] 1879 pred samotným spustením autonómneho parlamentného systému. Prvé voľby prebehli [[17. október|17. októbra]] 1879, pričom absolútnu väčšinu miest v oblastnom výbore získali obyvatelia bulharskej národnosti a všetci členovia tzv. Stálej komisie boli výhradne Bulhari. Druhé voľby sa uskutočnili [[24. apríl]]a [[1883]]. V roku [[1884]] bol zvolený za nového generálneho guvernéra [[Gavril Krăstevič]] ({{vjz|bul|Гаврил Кръстевич}}), ktorý rozpustil oblastný výbor a vyzval k novým voľbám. V oblasti medzitým začal medzi bulharským obyvateľstvom, ktoré nepovažovalo výsledky Berlínskeho kongresu za spravodlivé, vzrastať odpor proti ustanoveniam Berlínskeho dohovoru a začali sa množiť iniciatívy proti vtedajšiemu zriadeniu. V roku [[1885]] bol z iniciatívy [[Zachari Stojanov|Zachariho Stojanova]] založený tzv. Bulharský tajný centrálny revolučný výbor ({{vjz|bul|Български таен централен революционен комитет{{--}}БТЦРК|Bălgarski taen centralen revoľucionen komitet{{--}}BTCRK}}), ktorý začal pripravovať konkrétne kroky pre zjednotenie Východnej Rumélia s Bulharským kniežatstvom, ktoré bolo široko podporované bulharským obyvateľstvom oblasti.<ref name="ref2"/> Oblasť sa následne zjednotila s [[Bulharské kniežatstvo|Bulharským kniežatstvom]] [[6. september|6. septembra]] [[1885]].<ref name="ref3"/><ref name="ref2"/> == Galéria == <gallery> Administrative divisions of Eastern Rumelia.PNG|administratívne delenie Východnej Rumélie Eastern Rumelia Directorate.jpg|fotografia predstaviteľov prvej správy Východnej Rumélie z roku 1879 Organic-Statute-Eastern-Rumelia.jpg|Ústava Východnej Rumélie z roku 1879 Map of Bulgaria and Eastern Rumelia in 1882.jpg|mapa Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie z roku 1882 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eastern Rumelia}} [[Kategória:Dejiny Bulharska]] [[Kategória:Dejiny Osmanskej ríše]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na Balkánskom polostrove]] 8abfkcb6i1w86dthiddhcv59conpymx Pamätník Vasila Petleškova (Plovdiv) 0 684963 7416750 2022-07-28T14:17:33Z Gitanes232 142243 vytvorenie clanku wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Pamätník Vasila Petleškova | native_name = Паметник на Васил Петлешков | other_name = | category = pamätník s bustou Vasila Petleškova <!-- *** Image *** --> | image = Vasil Petleshkov monument in Plovdiv 2.jpg | image_caption = celkový pohľad na pamätník <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]] | region_type = Oblasť | district = [[Plovdiv (okres)|Plovdiv]] | commune_type = Mesto | commune = [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] | municipality_type = Rajón | municipality = Centralen <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =8| lat_s =33 | lat_NS = S | long_d =24| long_m =44| long_s =50 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = Janko Pavlov | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 1936 | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovaný | free_type = Stav | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Vasil Petleshkov monument | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Pamätník Vasila Petleškova''' ({{vjz|bul|Паметник на Васил Петлешков|Pametnik na Vasil Petleškov}}) je pamätník dedikovaný [[Vasil Petleškov|Vasilovi Petleškovovi]] z prvej polovice [[20. storočie|20. storočia]] v centrálnej časti mesta [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref1">TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 357. (po bulharsky)</ref><ref name="lostinplovdiv.com">[https://lostinplovdiv.com/bg/articles/pametnici-tzar-simeonova-gradina-plovdiv lostinplovdiv.com]</ref><ref name="marica.bg">[https://www.marica.bg/galerii/kakva-e-istoriqta-na-pametnicite-v-plovdiv-snimki marica.bg]</ref><ref name="voivodi.eu">[https://voivodi.eu/revolucioneri-cetnici/vasil-petleskov/ voivodi.eu]</ref> == Poloha == Pamätník sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v parku [[Car-Simeonova gradina]].<ref name="ref1"/><ref name="lostinplovdiv.com" /><ref name="marica.bg" /><ref name="voivodi.eu" /> Nachádza sa v severnej časti parku v blízkosti jeho severného vchodu.<ref name="marica.bg" /> == Charakteristika == Pamätník vo forme busty na podstavci<ref name="marica.bg" /> znázorňuje bulharského revolucionára a vodcu [[Aprílové povstanie|Aprílového povstania]] v [[Bracigovo|Bracigove]], [[Vasil Petleškov|Vasila Petleškova]].<ref name="lostinplovdiv.com" /> Pamätník bol odhalený v priebehu roku [[1936]]. Jeho autorom je [[Sochárstvo|sochár]] Janko Pavlov.<ref name="ref1"/> == Galéria == <gallery> Vasil Petleshkov monument in Plovdiv 1.jpg|pohľad na časť parku [[Car-Simeonova gradina]] s pamätníkom Vasil Petleshkov monument in Plovdiv 3.jpg|detailný pohľad na vrchnú časť pamätníku s bustou Vasil-Petleshkov-monument-Plovdiv.jpg|pamätník vyzdobený pri príležitosti výročia Vasila Petleškova </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Vasil Petleshkov monument}} [[Kategória:Stavby v Plovdive]] [[Kategória:Pamätníky v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra z 1936]] igziweg0rf8ow7mds69ziauohp6sq7y Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu) 0 684964 7416756 2022-07-28T14:55:02Z Bojars 6357 ešte Dvaja wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Vašo Patejdl]] | Názov = Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu) | Typ = Štúdiový album | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[pop-music]], [[Electronic]] | Dĺžka = 34:59 | Dátum vydania = [[október]] [[1986]] | Miesto nahratia = štúdio Opusu, [[Pezinok]] | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = [[Václav Patejdl]]<br />[[Boris Filan]] | Recenzie = | Farba pozadia = #DCDCDC | Predchádzajúci album = Chlapčenský úsmev<br />(1986) | Tento album = Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)<br />(1986) | Nasledujúci album = [[Lov na city]]<br />(1987) | Allmusic = | Misc = }} '''''Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)''''' je úplný názov [[soundtrack]]u, ktorý autorská dvojica [[Vašo Patejdl|Patejdl]]/[[Boris Filan|Filan]] zložila pre film [[Dušana Rapoš|Dušana Rapoša]], ''[[Fontána pre Zuzanu]]'' (1985). Kompiláciu nahrávok z filmu na vinylovom LP vydalo v roku [[1986]] hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]. V roku 1998 vyšla reedícia albumu od vydavateľstva [[Bonton Music]], na ktorej bol pridaný jeden hudobný bonus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl – Dvaja (Hudba A Piesne Z Filmu Fontána Pre Zuzanu)|url=https://www.discogs.com/release/2180987-Va%C5%A1o-Patejdl-Dvaja-Hudba-A-Piesne-Z-Filmu-Font%C3%A1na-Pre-Zuzanu|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=en}}</ref> Nahrávky, ktoré sú z produkcie [[SFT Koliba]], [[Bratislava]] majú podtitul: „Hudba a piesne z filmu ''[[Fontána pre Zuzanu]]'' [[Scenárista|scenáristu]] [[Karol Hlávka|Karola Hlávku]] a režiséra [[Dušan Rapoš|Dušana Rapoša]] o prvej láske, motorkách a senzačných vlasoch.“ == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)'' | celková_dĺžka = 34:59 | autorstvo = áno | titul1 = Prvá láska | poznámka1 = spev: Jožo Ráž | skladateľ1 = [[Boris Filan]]/ [[Václav Patejdl]] | dĺžka1 = 4:05 | titul2 = Ak nie si moja | poznámka2 = inštrumentálka: motív | skladateľ2 = Václav Patejdl | dĺžka2 = 0:19 | titul3 = Najrýchlejší z rýchlych | poznámka3 = spev: [[Robo Grigorov]] | skladateľ3 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka3 = 3:17 | titul4 = Chalani | poznámka4 = inštrumentálka | skladateľ4 = Václav Patejdl | dĺžka4 = 2:59 | titul5 = Dvaja | poznámka5 = spev: Robo Grigorov | skladateľ5 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka5 = 4:49 | titul6 = Nemožná | poznámka6 = inštrumentálka: motív | skladateľ6 = Václav Patejdl | dĺžka6 = 0:38 | titul7 = Viem, čo nechcem | poznámka7 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ7 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka7 = 3:19 | titul8 = Mopedová | poznámka8 = spev: [[Oľga Záblacká]], Vašo Patejdl | skladateľ8 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka8 = 2:21 | titul9 = Ak nie si moja | poznámka9 = inštrumentálka: motív | skladateľ9 = Václav Patejdl | dĺžka9 = 0:42 | titul10 = Nemožná | poznámka10 = spev: [[Silvia Slivová]] | skladateľ10 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka10 = 3:54 | titul11 = Fontána pre Zuzanu | poznámka11 = inštrumentálka | skladateľ11 = Václav Patejdl | dĺžka11 = 0:20 | titul12 = Útek | poznámka12 = inštrumenálka | skladateľ12 = Václav Patejdl | dĺžka12 = 3:35 | titul13 = Ak nie si moja | poznámka13 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ13 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka13 = 4:12 }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam bonusov na reedícii albumu ''Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)'' (z r. 1998) | celková_dĺžka = 3:32 | autorstvo = áno | titul14 = Dvaja | poznámka14 = [[B3 (projekt)|B3]] Remix | skladateľ14 = Boris Filan, [[Milan Králík]]/ Václav Patejdl | dĺžka14 = 3:32 }} == Výroba albumu == ;Hudobníci * [[Vašo Patejdl]] - [[Klávesový nástroj|klávesové nástroje]], [[spev]] * [[Ján Baláž]] - [[elektrická gitara]], vokály * [[Laco Lučenič]] - elektrická gitara * [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]] - spev, vokály * [[Eva Wolframová]] - vokály ;Produkcia * [[Július Kinček]] - hudobná réžia * [[Peter Smolinský]] - zvuková réžia * J. Solan - fotografie * D. Dukát - dizajn == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1986]] 31rh74lujln1cloigepvqmtc11qekqz 7416757 7416756 2022-07-28T14:56:19Z Bojars 6357 opravy wl wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Vašo Patejdl]] | Názov = Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu) | Typ = Štúdiový album | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[pop-music]], [[Electronic]] | Dĺžka = 34:59 | Dátum vydania = [[október]] [[1986]] | Miesto nahratia = štúdio Opusu, [[Pezinok]] | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = [[Václav Patejdl]]<br />[[Boris Filan]] | Recenzie = | Farba pozadia = #DCDCDC | Predchádzajúci album = Chlapčenský úsmev<br />(1986) | Tento album = Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)<br />(1986) | Nasledujúci album = [[Lov na city]]<br />(1987) | Allmusic = | Misc = }} '''''Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)''''' je úplný názov [[soundtrack]]u, ktorý autorská dvojica [[Vašo Patejdl|Patejdl]]/[[Boris Filan|Filan]] zložila pre film [[Dušan Rapoš|Dušana Rapoša]], ''[[Fontána pre Zuzanu]]'' (1985). Kompiláciu nahrávok z filmu na [[Gramofónová platňa|vinylovom]] LP vydalo v roku [[1986]] hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]. V roku 1998 vyšla reedícia albumu od vydavateľstva [[Bonton Music]], na ktorej bol pridaný jeden hudobný bonus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl – Dvaja (Hudba A Piesne Z Filmu Fontána Pre Zuzanu)|url=https://www.discogs.com/release/2180987-Va%C5%A1o-Patejdl-Dvaja-Hudba-A-Piesne-Z-Filmu-Font%C3%A1na-Pre-Zuzanu|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=en}}</ref> Nahrávky, ktoré sú z produkcie [[SFT Koliba]], [[Bratislava]] majú podtitul: „Hudba a piesne z filmu ''[[Fontána pre Zuzanu]]'' [[Scenárista|scenáristu]] [[Karol Hlávka|Karola Hlávku]] a režiséra [[Dušan Rapoš|Dušana Rapoša]] o prvej láske, motorkách a senzačných vlasoch.“ == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)'' | celková_dĺžka = 34:59 | autorstvo = áno | titul1 = Prvá láska | poznámka1 = spev: Jožo Ráž | skladateľ1 = [[Boris Filan]]/ [[Václav Patejdl]] | dĺžka1 = 4:05 | titul2 = Ak nie si moja | poznámka2 = inštrumentálka: motív | skladateľ2 = Václav Patejdl | dĺžka2 = 0:19 | titul3 = Najrýchlejší z rýchlych | poznámka3 = spev: [[Robo Grigorov]] | skladateľ3 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka3 = 3:17 | titul4 = Chalani | poznámka4 = inštrumentálka | skladateľ4 = Václav Patejdl | dĺžka4 = 2:59 | titul5 = Dvaja | poznámka5 = spev: Robo Grigorov | skladateľ5 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka5 = 4:49 | titul6 = Nemožná | poznámka6 = inštrumentálka: motív | skladateľ6 = Václav Patejdl | dĺžka6 = 0:38 | titul7 = Viem, čo nechcem | poznámka7 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ7 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka7 = 3:19 | titul8 = Mopedová | poznámka8 = spev: [[Oľga Záblacká]], Vašo Patejdl | skladateľ8 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka8 = 2:21 | titul9 = Ak nie si moja | poznámka9 = inštrumentálka: motív | skladateľ9 = Václav Patejdl | dĺžka9 = 0:42 | titul10 = Nemožná | poznámka10 = spev: [[Silvia Slivová]] | skladateľ10 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka10 = 3:54 | titul11 = Fontána pre Zuzanu | poznámka11 = inštrumentálka | skladateľ11 = Václav Patejdl | dĺžka11 = 0:20 | titul12 = Útek | poznámka12 = inštrumenálka | skladateľ12 = Václav Patejdl | dĺžka12 = 3:35 | titul13 = Ak nie si moja | poznámka13 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ13 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka13 = 4:12 }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam bonusov na reedícii albumu ''Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)'' (z r. 1998) | celková_dĺžka = 3:32 | autorstvo = áno | titul14 = Dvaja | poznámka14 = [[B3 (projekt)|B3]] Remix | skladateľ14 = Boris Filan, [[Milan Králík]]/ Václav Patejdl | dĺžka14 = 3:32 }} == Výroba albumu == ;Hudobníci * [[Vašo Patejdl]] - [[Klávesový nástroj|klávesové nástroje]], [[spev]] * [[Ján Baláž]] - [[elektrická gitara]], vokály * [[Laco Lučenič]] - elektrická gitara * [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]] - spev, vokály * [[Eva Wolframová]] - vokály ;Produkcia * [[Július Kinček]] - hudobná réžia * [[Peter Smolinský]] - zvuková réžia * J. Solan - fotografie * D. Dukát - dizajn == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1986]] f2i352rtse10oht1h9kvas05u555tjs 7416764 7416757 2022-07-28T15:06:20Z Bojars 6357 opvana wl wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Vašo Patejdl]] | Názov = Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu) | Typ = Štúdiový album | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[pop-music]], [[Electronic]] | Dĺžka = 34:59 | Dátum vydania = [[október]] [[1986]] | Miesto nahratia = štúdio Opusu, [[Pezinok]] | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = [[Václav Patejdl]]<br />[[Boris Filan]] | Recenzie = | Farba pozadia = #DCDCDC | Predchádzajúci album = [[Chlapčenský úsmev]]<br />(1986) | Tento album = Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)<br />(1986) | Nasledujúci album = [[Lov na city]]<br />(1987) | Allmusic = | Misc = }} '''''Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)''''' je úplný názov [[soundtrack]]u, ktorý autorská dvojica [[Vašo Patejdl|Patejdl]]/[[Boris Filan|Filan]] zložila pre film [[Dušan Rapoš|Dušana Rapoša]], ''[[Fontána pre Zuzanu]]'' (1985). Kompiláciu nahrávok z filmu na [[Gramofónová platňa|vinylovom]] LP vydalo v roku [[1986]] hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]. V roku 1998 vyšla reedícia albumu od vydavateľstva [[Bonton Music]], na ktorej bol pridaný jeden hudobný bonus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl – Dvaja (Hudba A Piesne Z Filmu Fontána Pre Zuzanu)|url=https://www.discogs.com/release/2180987-Va%C5%A1o-Patejdl-Dvaja-Hudba-A-Piesne-Z-Filmu-Font%C3%A1na-Pre-Zuzanu|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=en}}</ref> Nahrávky, ktoré sú z produkcie [[SFT Koliba]], [[Bratislava]] majú podtitul: „Hudba a piesne z filmu ''[[Fontána pre Zuzanu]]'' [[Scenárista|scenáristu]] [[Karol Hlávka|Karola Hlávku]] a režiséra [[Dušan Rapoš|Dušana Rapoša]] o prvej láske, motorkách a senzačných vlasoch.“ == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)'' | celková_dĺžka = 34:59 | autorstvo = áno | titul1 = Prvá láska | poznámka1 = spev: Jožo Ráž | skladateľ1 = [[Boris Filan]]/ [[Václav Patejdl]] | dĺžka1 = 4:05 | titul2 = Ak nie si moja | poznámka2 = inštrumentálka: motív | skladateľ2 = Václav Patejdl | dĺžka2 = 0:19 | titul3 = Najrýchlejší z rýchlych | poznámka3 = spev: [[Robo Grigorov]] | skladateľ3 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka3 = 3:17 | titul4 = Chalani | poznámka4 = inštrumentálka | skladateľ4 = Václav Patejdl | dĺžka4 = 2:59 | titul5 = Dvaja | poznámka5 = spev: Robo Grigorov | skladateľ5 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka5 = 4:49 | titul6 = Nemožná | poznámka6 = inštrumentálka: motív | skladateľ6 = Václav Patejdl | dĺžka6 = 0:38 | titul7 = Viem, čo nechcem | poznámka7 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ7 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka7 = 3:19 | titul8 = Mopedová | poznámka8 = spev: [[Oľga Záblacká]], Vašo Patejdl | skladateľ8 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka8 = 2:21 | titul9 = Ak nie si moja | poznámka9 = inštrumentálka: motív | skladateľ9 = Václav Patejdl | dĺžka9 = 0:42 | titul10 = Nemožná | poznámka10 = spev: [[Silvia Slivová]] | skladateľ10 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka10 = 3:54 | titul11 = Fontána pre Zuzanu | poznámka11 = inštrumentálka | skladateľ11 = Václav Patejdl | dĺžka11 = 0:20 | titul12 = Útek | poznámka12 = inštrumenálka | skladateľ12 = Václav Patejdl | dĺžka12 = 3:35 | titul13 = Ak nie si moja | poznámka13 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ13 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka13 = 4:12 }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam bonusov na reedícii albumu ''Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)'' (z r. 1998) | celková_dĺžka = 3:32 | autorstvo = áno | titul14 = Dvaja | poznámka14 = [[B3 (projekt)|B3]] Remix | skladateľ14 = Boris Filan, [[Milan Králík]]/ Václav Patejdl | dĺžka14 = 3:32 }} == Výroba albumu == ;Hudobníci * [[Vašo Patejdl]] - [[Klávesový nástroj|klávesové nástroje]], [[spev]] * [[Ján Baláž]] - [[elektrická gitara]], vokály * [[Laco Lučenič]] - elektrická gitara * [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]] - spev, vokály * [[Eva Wolframová]] - vokály ;Produkcia * [[Július Kinček]] - hudobná réžia * [[Peter Smolinský]] - zvuková réžia * J. Solan - fotografie * D. Dukát - dizajn == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1986]] suiqx1xevj576lvdghdil5j0hz544dc 7416935 7416764 2022-07-29T08:36:42Z Bojars 6357 {{Vašo Patejdl}} wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Vašo Patejdl]] | Názov = Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu) | Typ = Štúdiový album | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[pop-music]], [[Electronic]] | Dĺžka = 34:59 | Dátum vydania = [[október]] [[1986]] | Miesto nahratia = štúdio Opusu, [[Pezinok]] | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = [[Václav Patejdl]]<br />[[Boris Filan]] | Recenzie = | Farba pozadia = #DCDCDC | Predchádzajúci album = [[Chlapčenský úsmev]]<br />(1986) | Tento album = Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)<br />(1986) | Nasledujúci album = [[Lov na city]]<br />(1987) | Allmusic = | Misc = }} '''''Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)''''' je úplný názov [[soundtrack]]u, ktorý autorská dvojica [[Vašo Patejdl|Patejdl]]/[[Boris Filan|Filan]] zložila pre film [[Dušan Rapoš|Dušana Rapoša]], ''[[Fontána pre Zuzanu]]'' (1985). Kompiláciu nahrávok z filmu na [[Gramofónová platňa|vinylovom]] LP vydalo v roku [[1986]] hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]. V roku 1998 vyšla reedícia albumu od vydavateľstva [[Bonton Music]], na ktorej bol pridaný jeden hudobný bonus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl – Dvaja (Hudba A Piesne Z Filmu Fontána Pre Zuzanu)|url=https://www.discogs.com/release/2180987-Va%C5%A1o-Patejdl-Dvaja-Hudba-A-Piesne-Z-Filmu-Font%C3%A1na-Pre-Zuzanu|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=en}}</ref> Nahrávky, ktoré sú z produkcie [[SFT Koliba]], [[Bratislava]] majú podtitul: „Hudba a piesne z filmu ''[[Fontána pre Zuzanu]]'' [[Scenárista|scenáristu]] [[Karol Hlávka|Karola Hlávku]] a režiséra [[Dušan Rapoš|Dušana Rapoša]] o prvej láske, motorkách a senzačných vlasoch.“ == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)'' | celková_dĺžka = 34:59 | autorstvo = áno | titul1 = Prvá láska | poznámka1 = spev: Jožo Ráž | skladateľ1 = [[Boris Filan]]/ [[Václav Patejdl]] | dĺžka1 = 4:05 | titul2 = Ak nie si moja | poznámka2 = inštrumentálka: motív | skladateľ2 = Václav Patejdl | dĺžka2 = 0:19 | titul3 = Najrýchlejší z rýchlych | poznámka3 = spev: [[Robo Grigorov]] | skladateľ3 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka3 = 3:17 | titul4 = Chalani | poznámka4 = inštrumentálka | skladateľ4 = Václav Patejdl | dĺžka4 = 2:59 | titul5 = Dvaja | poznámka5 = spev: Robo Grigorov | skladateľ5 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka5 = 4:49 | titul6 = Nemožná | poznámka6 = inštrumentálka: motív | skladateľ6 = Václav Patejdl | dĺžka6 = 0:38 | titul7 = Viem, čo nechcem | poznámka7 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ7 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka7 = 3:19 | titul8 = Mopedová | poznámka8 = spev: [[Oľga Záblacká]], Vašo Patejdl | skladateľ8 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka8 = 2:21 | titul9 = Ak nie si moja | poznámka9 = inštrumentálka: motív | skladateľ9 = Václav Patejdl | dĺžka9 = 0:42 | titul10 = Nemožná | poznámka10 = spev: [[Silvia Slivová]] | skladateľ10 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka10 = 3:54 | titul11 = Fontána pre Zuzanu | poznámka11 = inštrumentálka | skladateľ11 = Václav Patejdl | dĺžka11 = 0:20 | titul12 = Útek | poznámka12 = inštrumenálka | skladateľ12 = Václav Patejdl | dĺžka12 = 3:35 | titul13 = Ak nie si moja | poznámka13 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ13 = Boris Filan/ Václav Patejdl | dĺžka13 = 4:12 }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam bonusov na reedícii albumu ''Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)'' (z r. 1998) | celková_dĺžka = 3:32 | autorstvo = áno | titul14 = Dvaja | poznámka14 = [[B3 (projekt)|B3]] Remix | skladateľ14 = Boris Filan, [[Milan Králík]]/ Václav Patejdl | dĺžka14 = 3:32 }} == Výroba albumu == ;Hudobníci * [[Vašo Patejdl]] - [[Klávesový nástroj|klávesové nástroje]], [[spev]] * [[Ján Baláž]] - [[elektrická gitara]], vokály * [[Laco Lučenič]] - elektrická gitara * [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]] - spev, vokály * [[Eva Wolframová]] - vokály ;Produkcia * [[Július Kinček]] - hudobná réžia * [[Peter Smolinský]] - zvuková réžia * J. Solan - fotografie * D. Dukát - dizajn == Referencie == {{Referencie}} {{Vašo Patejdl}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1986]] 9dfqhfh5llfl0odat2jsqh0f6hez9la Labyrinth Of The World / Labyrint sveta 0 684965 7416777 2022-07-28T17:54:06Z Bojars 6357 +Labyrint sveta wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = Labyrinth Of The World / Labyrint sveta | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] & [[Jaroslav Svěcený]] |Farba pozadia =lightsteelblue | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[1991]] | Žáner = [[elektronická hudba]], [[folk]], [[World, & Country]] | Dĺžka = 50:56 | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = [[Vašo Patejdl]]<br />[[Ctibor Kolínsky]] | Skladateľ = [[Vašo Patejdl]] | Predchádzajúci album = [[Dlhá cesta / Long Way]]<br/> (1990) | Tento album = Labyrinth Of The World / Labyrint sveta<br/> (1991) | Nasledujúci album = [[Fontána Pre Zuzanu 2]]<br/> (1993) | Allmusic = | Misc = }} '''''Labyrinth Of The World / Labyrint sveta''''' je názov hudobného projektu a [[Štúdiový album|štúdiového albumu]], ktorý spolu nahrali [[Vašo Patejdl]] a česky huslista [[Jaroslav Svěcený]]. Na CD ho v roku [[199+]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]. Na albume je vo venovaní napísané: „Venované 400. výročiu narodenia J. A. Komenského a jeho odkazu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl ― Jaroslav Svěcený – Labyrinth Of The World / Labyrint Sveta|url=https://www.discogs.com/release/16225426-Va%C5%A1o-Patejdl-Jaroslav-Sv%C4%9Bcen%C3%BD-Labyrinth-Of-The-World-Labyrint-Sveta|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Labyrinth Of The World / Labyrint sveta'' | celková_dĺžka = 50:56 | autorstvo = nie | titul1 = Summum Bonum | dĺžka1 = 5:48 | titul2 = Canzona | dĺžka2 = 4:04 | titul3 = Labyrint / Labyrinth | dĺžka3 = 3:17 | titul4 = Brána východu a brána rozchodu / The Gate of Rising And the Gate of Parting | dĺžka4 = 8:38 | titul5 = Hrad Fortúny / The Castle of Fortuna | dĺžka5 = 3:39 | titul6 = Rozmazaní rozkošníci / Dissipated Delighters | dĺžka6 = 3:49 | titul7 = Libidinis Aestus | dĺžka7 = 3:47 | titul8 = Gloria in Excelsis Deo | dĺžka8 = 5:35 | titul9 = Kráľovná Múdrosť / The Queen Wisdom | dĺžka9 = 6:41 | titul10 = Brána života / The Gate of Life | dĺžka10 = 5:21 }} == Výroba albumu == * [[Vašo Patejdl]] - klávesové nástroje, elektronické bicie * [[Jaroslav Svěcený]] - husle * [[Juraj Burian]] - gitara (7) * [[Jozef Krajčovič]] - zvuková réžia * [[Peter Smolinský]], Vašo Patejdl - hudobná réžia * [[Ján Machút]] - technická Spolupráca * [[Alexander Klinko]] - dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1991]] o69eyk5elbojw9fxyl4teft9sfsc4y9 7416867 7416777 2022-07-29T04:59:26Z Bojars 6357 wl wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = Labyrinth Of The World / Labyrint sveta | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] & [[Jaroslav Svěcený]] |Farba pozadia =lightsteelblue | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[1991]] | Žáner = [[elektronická hudba]], [[folk]], [[World, & Country]] | Dĺžka = 50:56 | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = [[Vašo Patejdl]]<br />[[Ctibor Kolínsky]] | Skladateľ = [[Vašo Patejdl]] | Predchádzajúci album = [[Dlhá cesta / Long Way]]<br/> (1990) | Tento album = Labyrinth Of The World / Labyrint sveta<br/> (1991) | Nasledujúci album = [[Fontána pre Zuzanu 2 (album)|Fontána pre Zuzanu 2]]<br/> (1993) | Allmusic = | Misc = }} '''''Labyrinth Of The World / Labyrint sveta''''' je názov hudobného projektu a [[Štúdiový album|štúdiového albumu]], ktorý spolu nahrali [[Vašo Patejdl]] a česky huslista [[Jaroslav Svěcený]]. Na CD ho v roku [[199+]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]. Na albume je vo venovaní napísané: „Venované 400. výročiu narodenia J. A. Komenského a jeho odkazu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl ― Jaroslav Svěcený – Labyrinth Of The World / Labyrint Sveta|url=https://www.discogs.com/release/16225426-Va%C5%A1o-Patejdl-Jaroslav-Sv%C4%9Bcen%C3%BD-Labyrinth-Of-The-World-Labyrint-Sveta|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Labyrinth Of The World / Labyrint sveta'' | celková_dĺžka = 50:56 | autorstvo = nie | titul1 = Summum Bonum | dĺžka1 = 5:48 | titul2 = Canzona | dĺžka2 = 4:04 | titul3 = Labyrint / Labyrinth | dĺžka3 = 3:17 | titul4 = Brána východu a brána rozchodu / The Gate of Rising And the Gate of Parting | dĺžka4 = 8:38 | titul5 = Hrad Fortúny / The Castle of Fortuna | dĺžka5 = 3:39 | titul6 = Rozmazaní rozkošníci / Dissipated Delighters | dĺžka6 = 3:49 | titul7 = Libidinis Aestus | dĺžka7 = 3:47 | titul8 = Gloria in Excelsis Deo | dĺžka8 = 5:35 | titul9 = Kráľovná Múdrosť / The Queen Wisdom | dĺžka9 = 6:41 | titul10 = Brána života / The Gate of Life | dĺžka10 = 5:21 }} == Výroba albumu == * [[Vašo Patejdl]] - klávesové nástroje, elektronické bicie * [[Jaroslav Svěcený]] - husle * [[Juraj Burian]] - gitara (7) * [[Jozef Krajčovič]] - zvuková réžia * [[Peter Smolinský]], Vašo Patejdl - hudobná réžia * [[Ján Machút]] - technická Spolupráca * [[Alexander Klinko]] - dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1991]] 9tkgrqlhn3rjcnhtlqhhtvqh7qm2rj2 7416868 7416867 2022-07-29T05:24:25Z V&ltz 199444 oprava wl na rok, wl, pomlčky namiesto spojovníkov wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = Labyrinth Of The World / Labyrint sveta | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] & [[Jaroslav Svěcený]] |Farba pozadia =lightsteelblue | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[1991]] | Žáner = [[elektronická hudba]], [[folk]], [[World, & Country]] | Dĺžka = 50:56 | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = [[Vašo Patejdl]]<br />[[Ctibor Kolínsky]] | Skladateľ = [[Vašo Patejdl]] | Predchádzajúci album = [[Dlhá cesta / Long Way]]<br/> (1990) | Tento album = Labyrinth Of The World / Labyrint sveta<br/> (1991) | Nasledujúci album = [[Fontána pre Zuzanu 2 (album)|Fontána pre Zuzanu 2]]<br/> (1993) | Allmusic = | Misc = }} '''''Labyrinth Of The World / Labyrint sveta''''' je názov hudobného projektu a [[Štúdiový album|štúdiového albumu]], ktorý spolu nahrali [[Vašo Patejdl]] a česky huslista [[Jaroslav Svěcený]]. Na [[Kompaktný disk|CD]] ho v roku [[1991]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]. Na albume je vo venovaní napísané: „Venované 400. výročiu narodenia J. A. Komenského a jeho odkazu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl ― Jaroslav Svěcený – Labyrinth Of The World / Labyrint Sveta|url=https://www.discogs.com/release/16225426-Va%C5%A1o-Patejdl-Jaroslav-Sv%C4%9Bcen%C3%BD-Labyrinth-Of-The-World-Labyrint-Sveta|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Labyrinth Of The World / Labyrint sveta'' | celková_dĺžka = 50:56 | autorstvo = nie | titul1 = Summum Bonum | dĺžka1 = 5:48 | titul2 = Canzona | dĺžka2 = 4:04 | titul3 = Labyrint / Labyrinth | dĺžka3 = 3:17 | titul4 = Brána východu a brána rozchodu / The Gate of Rising And the Gate of Parting | dĺžka4 = 8:38 | titul5 = Hrad Fortúny / The Castle of Fortuna | dĺžka5 = 3:39 | titul6 = Rozmazaní rozkošníci / Dissipated Delighters | dĺžka6 = 3:49 | titul7 = Libidinis Aestus | dĺžka7 = 3:47 | titul8 = Gloria in Excelsis Deo | dĺžka8 = 5:35 | titul9 = Kráľovná Múdrosť / The Queen Wisdom | dĺžka9 = 6:41 | titul10 = Brána života / The Gate of Life | dĺžka10 = 5:21 }} == Výroba albumu == * [[Vašo Patejdl]] – klávesové nástroje, elektronické bicie * [[Jaroslav Svěcený]] – husle * [[Juraj Burian]] – gitara (7) * [[Jozef Krajčovič]] – zvuková réžia * [[Peter Smolinský]], Vašo Patejdl – hudobná réžia * [[Ján Machút]] – technická Spolupráca * [[Alexander Klinko]] – dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1991]] 3u95vgnv9cmkwohqdjozuv5kgeiksha 7416930 7416868 2022-07-29T08:35:30Z Bojars 6357 {{Vašo Patejdl}} wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = Labyrinth Of The World / Labyrint sveta | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Vašo Patejdl]] & [[Jaroslav Svěcený]] |Farba pozadia =lightsteelblue | Obrázok albumu = | Dátum vydania = [[1991]] | Žáner = [[elektronická hudba]], [[folk]], [[World, & Country]] | Dĺžka = 50:56 | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = [[Vašo Patejdl]]<br />[[Ctibor Kolínsky]] | Skladateľ = [[Vašo Patejdl]] | Predchádzajúci album = [[Dlhá cesta / Long Way]]<br/> (1990) | Tento album = Labyrinth Of The World / Labyrint sveta<br/> (1991) | Nasledujúci album = [[Fontána pre Zuzanu 2 (album)|Fontána pre Zuzanu 2]]<br/> (1993) | Allmusic = | Misc = }} '''''Labyrinth Of The World / Labyrint sveta''''' je názov hudobného projektu a [[Štúdiový album|štúdiového albumu]], ktorý spolu nahrali [[Vašo Patejdl]] a česky huslista [[Jaroslav Svěcený]]. Na [[Kompaktný disk|CD]] ho v roku [[1991]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]. Na albume je vo venovaní napísané: „Venované 400. výročiu narodenia J. A. Komenského a jeho odkazu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl ― Jaroslav Svěcený – Labyrinth Of The World / Labyrint Sveta|url=https://www.discogs.com/release/16225426-Va%C5%A1o-Patejdl-Jaroslav-Sv%C4%9Bcen%C3%BD-Labyrinth-Of-The-World-Labyrint-Sveta|dátum prístupu=2022-07-28|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Labyrinth Of The World / Labyrint sveta'' | celková_dĺžka = 50:56 | autorstvo = nie | titul1 = Summum Bonum | dĺžka1 = 5:48 | titul2 = Canzona | dĺžka2 = 4:04 | titul3 = Labyrint / Labyrinth | dĺžka3 = 3:17 | titul4 = Brána východu a brána rozchodu / The Gate of Rising And the Gate of Parting | dĺžka4 = 8:38 | titul5 = Hrad Fortúny / The Castle of Fortuna | dĺžka5 = 3:39 | titul6 = Rozmazaní rozkošníci / Dissipated Delighters | dĺžka6 = 3:49 | titul7 = Libidinis Aestus | dĺžka7 = 3:47 | titul8 = Gloria in Excelsis Deo | dĺžka8 = 5:35 | titul9 = Kráľovná Múdrosť / The Queen Wisdom | dĺžka9 = 6:41 | titul10 = Brána života / The Gate of Life | dĺžka10 = 5:21 }} == Výroba albumu == * [[Vašo Patejdl]] – klávesové nástroje, elektronické bicie * [[Jaroslav Svěcený]] – husle * [[Juraj Burian]] – gitara (7) * [[Jozef Krajčovič]] – zvuková réžia * [[Peter Smolinský]], Vašo Patejdl – hudobná réžia * [[Ján Machút]] – technická Spolupráca * [[Alexander Klinko]] – dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Vašo Patejdl}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1991]] tb0rjtymvr9yns5ybaw201ljweanxpy Spišská nemecká strana 0 684966 7416812 2022-07-28T20:28:35Z Maros441 124214 vytvorenie stránky wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana|Názov=Spišská nemecká strana - Zipsche deutsche Partei|Logo strany=|Skratka=ZdP|Založenie=[[20. marec]] [[1920]]|Rozpustenie=[[1938]]|Predseda=[[Karl Brückner]]<br>[[Andrej Nitsch]]|Predsedníčka=|Podpredseda=|President=|Najviac poslancov=1|Poslancov=|Ideológie=promaďarská a prouhorská orientácia|Politické spektrum=|Iné1 názov=|Iné1=|Mládežnícka=|Skupina EP=|Medzinárodné=|Materská strana=|Sídlo=|Noviny=''[[Karpathen Post]]''|Farby=|Volebný výsledok=}}'''Spišská nemecká strana''' (nemecky ''Zipser deutsche Partei'') bola regionálna politická strana [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcov]] na [[Slovensko|Slovensku]], hlavne na historickom území [[Spiš (región)|Spiša]], v období medzivojnového [[Česko-Slovensko|Česko - Slovenska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mosný|meno=Peter|titul=Dejiny štátu a práva na Slovensku|vydanie=1.|vydavateľ=Aprilla, s. r. o.|miesto=Košice|rok=2008|isbn=978-80-89346-02-8|strany=194}}</ref> == Charakteristika == Išlo o menšiu politickú stranu, ktorá, ako už vyplývalo z jej názvu, sa sústreďovala na zastupovanie záujmov [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcov]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Podobne ako maďarské politické strany mala odmietavý postoj k [[Česko-Slovensko|Česko - Slovensku]]. Jej politika bola promaďarská a zakladala na veľkouhorských pozíciách. Počas elej svojej histórie pôsobila ako autonómna súčasť maďarských politických strán. Spočiatku [[Krajinská kresťansko - socialistická strana|Krajinskej kresťansko - socialistickej strany]] a od roku [[1925]] [[Maďarská národná strana|Maďarskej národnej strany]]. Jej členskú základňu tvorili obyvatelia nemeckej národnosti a spišskonemecká inteligencia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Dušan|titul=Kronika Slovenska 2|vydanie=1.|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-88980-08-9|strany=112}}</ref> == História == Ustanovujúci snem strany sa konal [[22. marec|22. marca]] [[1920]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Prvým predsedom sa stal [[Karl Brückner]], kežmarský pedagóg a riaditeľ nemeckého gymnázia. V roku 1922 prevzal vedenie strany [[Andrej Nitsch|Andor Nitsch]], statkár z [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnice]]. Tlačovým orgánom strany boli noviny [[Karpathen Post]]. Síce šlo o malú politickú stranu, mala však významný vplyv v rôznorodých regionálnych hospodárskych, kultúrnych, telovýchovných alebo spoločenských organizáciách v okolí Kežmarku, Popradu, Spišskej Novej Vsi, Levoče, Sabinova alebo Gelnice. V prvých parlamentných voľbách v roku 1920 strana kandidovala v rámci formácie Maďarsko - nemecká kresťansko-sociálna strana. Žiadny zástupca strany sa nedostal ani do poslaneckej snemovne, ani do senátu. V ďalších parlamentných voľbách strana vstúpila do koalície s [[Nemeckým zväz poľnohospodárov|Nemeckým zväzom poľnohospodárov]], [[Nemecká živnostenská strana|Nemeckou živnostenskou stranou]] a Maďarskou národnou stranou. Poslanecký mandát obdržal jej predseda [[Andrej Nitsch|Andor Nitsch]]. Ten zotrval v poslaneckej snemovni aj po voľbách v roku [[1929]] i [[Voľby do Národného zhromaždenia 1935|1935]]. Jej vplyv postupne klesal a voličov jej preberala Karpatonemecká strana (časť [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]). == Zoznam referencií == <references /> [[Kategória:Zaniknuté politické strany na Slovensku]] [[Kategória:Politické strany v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] dd1098b2cdx2d9clrzzq9w89sv95m9d 7416816 7416812 2022-07-28T20:50:20Z Maros441 124214 doplnenie informácií wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana|Názov=Spišská nemecká strana - Zipsche deutsche Partei|Logo strany=|Skratka=ZdP|Založenie=[[20. marec]] [[1920]]|Rozpustenie=[[1938]]|Predseda=[[Karl Brückner]]<br>[[Andrej Nitsch]]|Predsedníčka=|Podpredseda=|President=|Najviac poslancov=2 (v rokoch 1934-1935 jeden poslanec a jeden senátor)|Poslancov=|Ideológie=promaďarská a prouhorská orientácia|Politické spektrum=|Iné1 názov=|Iné1=|Mládežnícka=|Skupina EP=|Medzinárodné=|Materská strana=|Sídlo=|Noviny=''[[Karpathen Post]]''|Farby=|Volebný výsledok=}}'''Spišská nemecká strana''' (nemecky ''Zipser deutsche Partei'') bola regionálna politická strana [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcov]] na [[Slovensko|Slovensku]], hlavne na historickom území [[Spiš (región)|Spiša]], v období medzivojnového [[Česko-Slovensko|Česko - Slovenska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mosný|meno=Peter|titul=Dejiny štátu a práva na Slovensku|vydanie=1.|vydavateľ=Aprilla, s. r. o.|miesto=Košice|rok=2008|isbn=978-80-89346-02-8|strany=194}}</ref> == Charakteristika == Išlo o menšiu politickú stranu, ktorá, ako už vyplývalo z jej názvu, sa sústreďovala na zastupovanie záujmov [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcov]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Podobne ako maďarské politické strany mala odmietavý postoj k [[Česko-Slovensko|Česko - Slovensku]]. Jej politika bola promaďarská a zakladala na veľkouhorských pozíciách. Počas elej svojej histórie pôsobila ako autonómna súčasť maďarských politických strán. Spočiatku [[Krajinská kresťansko - socialistická strana|Krajinskej kresťansko - socialistickej strany]] a od roku [[1925]] [[Maďarská národná strana|Maďarskej národnej strany]]. Jej členskú základňu tvorili obyvatelia nemeckej národnosti a spišskonemecká inteligencia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Dušan|titul=Kronika Slovenska 2|vydanie=1.|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-88980-08-9|strany=112}}</ref> == História == Ustanovujúci snem strany sa konal [[22. marec|22. marca]] [[1920]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Prvým predsedom sa stal [[Karl Brückner]], kežmarský pedagóg a riaditeľ nemeckého gymnázia. V roku 1922 prevzal vedenie strany [[Andrej Nitsch|Andor Nitsch]], statkár z [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnice]]. Tlačovým orgánom strany boli noviny [[Karpathen Post]]. Síce šlo o malú politickú stranu, mala však významný vplyv v rôznorodých regionálnych hospodárskych, kultúrnych, telovýchovných alebo spoločenských organizáciách v okolí Kežmarku, Popradu, Spišskej Novej Vsi, Levoče, Sabinova alebo Gelnice. V prvých parlamentných voľbách v roku 1920 strana kandidovala v rámci formácie Maďarsko - nemecká kresťansko-sociálna strana. Žiadny zástupca strany sa nedostal ani do poslaneckej snemovne, ani do senátu. V ďalších parlamentných voľbách strana vstúpila do koalície s [[Nemeckým zväz poľnohospodárov|Nemeckým zväzom poľnohospodárov]], [[Nemecká živnostenská strana|Nemeckou živnostenskou stranou]] a Maďarskou národnou stranou. Poslanecký mandát obdržal jej predseda [[Andrej Nitsch|Andor Nitsch]]. Ten zotrval v poslaneckej snemovni aj po voľbách v roku [[1929]] i [[Voľby do Národného zhromaždenia 1935|1935]]. Jej vplyv postupne klesal a voličov jej preberala Karpatonemecká strana (časť [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]). == Zoznam referencií == <references /> [[Kategória:Zaniknuté politické strany na Slovensku]] [[Kategória:Politické strany v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] k4oyjp9ry9uqn891dbo7yhsm6fy12sg 7416855 7416816 2022-07-29T00:30:03Z V&ltz 199444 drobnosti (štylistika, pomlčky), presnejšie wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana|Názov=Spišská nemecká strana - Zipsche deutsche Partei|Logo strany=|Skratka=ZdP|Založenie=[[20. marec]] [[1920]]|Rozpustenie=[[1938]]|Predseda=[[Karl Brückner]]<br>[[Andrej Nitsch]]|Predsedníčka=|Podpredseda=|President=|Najviac poslancov=2 (v rokoch 1934 – 1935 jeden poslanec a jeden senátor)|Poslancov=|Ideológie=promaďarská a prouhorská orientácia|Politické spektrum=|Iné1 názov=|Iné1=|Mládežnícka=|Skupina EP=|Medzinárodné=|Materská strana=|Sídlo=|Noviny=''[[Karpathen Post]]''|Farby=|Volebný výsledok=}}'''Spišská nemecká strana''' (nemecky ''Zipser deutsche Partei'') bola regionálna politická strana [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcov]] na [[Slovensko|Slovensku]], hlavne na historickom území [[Spiš (región)|Spiša]], v období medzivojnového [[Prvá česko-slovenská republika|Československa]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mosný|meno=Peter|titul=Dejiny štátu a práva na Slovensku|vydanie=1.|vydavateľ=Aprilla, s. r. o.|miesto=Košice|rok=2008|isbn=978-80-89346-02-8|strany=194}}</ref> == Charakteristika == Išlo o menšiu politickú stranu, ktorá, ako už vyplývalo z jej názvu, sa sústreďovala na zastupovanie záujmov [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcov]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Podobne ako maďarské politické strany mala odmietavý postoj k vzniknutej [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republike]]. Jej politika bola promaďarská a zakladala na veľkouhorských pozíciách. Počas celej svojej histórie pôsobila ako autonómna súčasť maďarských politických strán – spočiatku [[Krajinská kresťansko - socialistická strana|Krajinskej kresťansko-socialistickej strany]] a od roku [[1925]] [[Maďarská národná strana|Maďarskej národnej strany]]. Jej členskú základňu tvorili obyvatelia nemeckej národnosti a spišskonemecká inteligencia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Dušan|titul=Kronika Slovenska 2|vydanie=1.|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-88980-08-9|strany=112}}</ref> == História == Ustanovujúci snem strany sa konal [[22. marec|22. marca]] [[1920]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Prvým predsedom sa stal [[Karl Brückner]], kežmarský pedagóg a riaditeľ nemeckého gymnázia. V roku 1922 prevzal vedenie strany [[Andrej Nitsch|Andor Nitsch]], statkár z [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnice]]. Tlačovým orgánom strany boli noviny [[Karpathen Post]]. Síce šlo o malú politickú stranu, mala však významný vplyv v rôznych regionálnych hospodárskych, kultúrnych, telovýchovných alebo spoločenských organizáciách v okolí Kežmarku, Popradu, Spišskej Novej Vsi, Levoče, Sabinova a Gelnice. V prvých parlamentných voľbách v roku 1920 strana kandidovala v rámci formácie ''Maďarsko-nemecká kresťansko-sociálna strana,'' žiadny jej zástupca sa však nedostal ani do poslaneckej snemovne, ani do senátu. V ďalších parlamentných voľbách strana vstúpila do koalície s [[Nemeckým zväz poľnohospodárov|Nemeckým zväzom poľnohospodárov]], [[Nemecká živnostenská strana|Nemeckou živnostenskou stranou]] a Maďarskou národnou stranou. Poslanecký mandát získal jej predseda [[Andrej Nitsch|Andor Nitsch]]. Ten zotrval v poslaneckej snemovni aj po voľbách v rokoch 1929 a [[Voľby do Národného zhromaždenia 1935|1935]]. Jej vplyv postupne klesal a voličov jej preberala Karpatonemecká strana (časť [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]). == Zoznam referencií == <references /> [[Kategória:Zaniknuté politické strany na Slovensku]] [[Kategória:Politické strany v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] m0ey24rg6c37sspm4vmy91qdgumv13a 7416858 7416855 2022-07-29T01:07:53Z Teslaton 12161 IB norm., náležitosti, kat. wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana | Názov = Spišská nemecká strana - Zipsche deutsche Partei | Logo strany = | Skratka = ZdP | Založenie = [[20. marec]] [[1920]] | Rozpustenie = [[1938]] | Predseda = [[Karl Brückner]]<br>[[Andrej Nitsch]] | Predsedníčka = | Podpredseda = | President = | Najviac poslancov = 2 (v rokoch 1934 – 1935 jeden poslanec a jeden senátor) | Poslancov = | Ideológie = promaďarská a prouhorská orientácia | Politické spektrum = | Iné1 názov = | Iné1 = | Mládežnícka = | Skupina EP = | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = | Noviny = ''[[Karpathen Post]]'' | Farby = | Volebný výsledok = }} '''Spišská nemecká strana''' (nemecky ''Zipser deutsche Partei'') bola regionálna politická strana [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcov]] na [[Slovensko|Slovensku]], hlavne na historickom území [[Spiš (región)|Spiša]], v období medzivojnového [[Prvá česko-slovenská republika|Československa]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mosný|meno=Peter|titul=Dejiny štátu a práva na Slovensku|vydanie=1.|vydavateľ=Aprilla, s. r. o.|miesto=Košice|rok=2008|isbn=978-80-89346-02-8|strany=194}}</ref> == Charakteristika == Išlo o menšiu politickú stranu, ktorá, ako už vyplývalo z jej názvu, sa sústreďovala na zastupovanie záujmov [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcov]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Podobne ako maďarské politické strany mala odmietavý postoj k vzniknutej [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republike]]. Jej politika bola promaďarská a zakladala na veľkouhorských pozíciách. Počas celej svojej histórie pôsobila ako autonómna súčasť maďarských politických strán – spočiatku [[Krajinská kresťansko - socialistická strana|Krajinskej kresťansko-socialistickej strany]] a od roku [[1925]] [[Maďarská národná strana|Maďarskej národnej strany]]. Jej členskú základňu tvorili obyvatelia nemeckej národnosti a spišskonemecká inteligencia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Dušan|titul=Kronika Slovenska 2|vydanie=1.|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-88980-08-9|strany=112}}</ref> == História == Ustanovujúci snem strany sa konal [[22. marec|22. marca]] [[1920]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Prvým predsedom sa stal [[Karl Brückner]], kežmarský pedagóg a riaditeľ nemeckého gymnázia. V roku [[1922]] prevzal vedenie strany [[Andrej Nitsch|Andor Nitsch]], statkár z [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnice]]. Tlačovým orgánom strany boli noviny [[Karpathen Post]]. Síce šlo o malú politickú stranu, mala však významný vplyv v rôznych regionálnych hospodárskych, kultúrnych, telovýchovných alebo spoločenských organizáciách v okolí Kežmarku, Popradu, Spišskej Novej Vsi, Levoče, Sabinova a Gelnice. V prvých parlamentných voľbách v roku [[1920]] strana kandidovala v rámci formácie ''Maďarsko-nemecká kresťansko-sociálna strana,'' žiadny jej zástupca sa však nedostal ani do poslaneckej snemovne, ani do senátu. V ďalších parlamentných voľbách strana vstúpila do koalície s [[Nemeckým zväz poľnohospodárov|Nemeckým zväzom poľnohospodárov]], [[Nemecká živnostenská strana|Nemeckou živnostenskou stranou]] a Maďarskou národnou stranou. Poslanecký mandát získal jej predseda [[Andrej Nitsch|Andor Nitsch]]. Ten zotrval v poslaneckej snemovni aj po voľbách v rokoch 1929 a [[Voľby do Národného zhromaždenia 1935|1935]]. Jej vplyv postupne klesal a voličov jej preberala Karpatonemecká strana (časť [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]). == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zaniknuté politické strany na Slovensku]] [[Kategória:Politické strany za prvej republiky]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 1920]] dbwh9ixs50maly1zkxbqhegl6mgn582 Wikipédia:Stránky na zmazanie/Igor Cibula 4 684967 7416825 2022-07-28T22:20:29Z 6kustek 200 Návrh na zmazanie - nedostatok významnosti WP:NPF samoudané zdroje WP:BLPRS wikitext text/x-wiki == [[Igor Cibula]] == Článok nespĺňa kritériá encyklopedickej významnosti. Ide o biografiu žijúcej osoby. Nemá zdroje. Pôsobí ako samo-propagácia. [[Redaktor:6kustek|Martin]] ([[Diskusia s redaktorom:6kustek|diskusia]]) 22:20, 28. júl 2022 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== === Diskusia === === Výsledok hlasovania === jbk7ounqa7ph11vc2bajpnqty9tapzu 7416843 7416825 2022-07-28T23:21:38Z Teslaton 12161 /* Proti */ + wikitext text/x-wiki == [[Igor Cibula]] == Článok nespĺňa kritériá encyklopedickej významnosti. Ide o biografiu žijúcej osoby. Nemá zdroje. Pôsobí ako samo-propagácia. [[Redaktor:6kustek|Martin]] ([[Diskusia s redaktorom:6kustek|diskusia]]) 22:20, 28. júl 2022 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # {{proti}}, článok som rozšíril a dozdrojoval. Významnosť myslím je doložená. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:21, 28. júl 2022 (UTC) # ==== Zdržal sa ==== === Diskusia === === Výsledok hlasovania === rcvlae7lgw2r6cwf595q5jb1gcon1n8 Ortoptéry 0 684968 7416835 2022-07-28T22:43:03Z 2A02:AB04:3140:7400:D1D:D3E8:7DBD:FC50 Presmerovanie na [[Rovnokrídlovce]] wikitext text/x-wiki #redirect[[rovnokrídlovce]] b0sg55hqse07igduz4vgf641rjl7d6t Ortoptéra 0 684969 7416837 2022-07-28T23:11:26Z 2A02:AB04:3140:7400:D1D:D3E8:7DBD:FC50 Vytvorená stránka „'''Ortoptéra''' (zastarano: ''orthoptéra'') môže byť: *v letectve (v rokoch 1862 - cca. 1910): predchodca resp. starší názov ornitoptéry <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Verne | meno = Jules | autor = | odkaz na autora = | titul = Robur Dobyvatel | vydanie = | vydavateľ = Státní nakl. dětské knihy | miesto = | rok = 1960 | počet strán = 251 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 32, 65| jazyk = }}</ref><ref>orthopter. In: The Oxford English Di…“ wikitext text/x-wiki '''Ortoptéra''' (zastarano: ''orthoptéra'') môže byť: *v letectve (v rokoch 1862 - cca. 1910): predchodca resp. starší názov ornitoptéry <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Verne | meno = Jules | autor = | odkaz na autora = | titul = Robur Dobyvatel | vydanie = | vydavateľ = Státní nakl. dětské knihy | miesto = | rok = 1960 | počet strán = 251 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 32, 65| jazyk = }}</ref><ref>orthopter. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.</ref>, pozri pod [[ornitoptéra]] *v entomológii: rovnokrídlovec, pozri [[rovnokrídlovce]] ==Zdroje== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} 6xrs2endcuo6g49kqjnqap3fumlvgqt Raków Częstochowa 0 684970 7416840 2022-07-28T23:17:52Z Wolfgang1212 61559 Rakow Čenstochová wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Raków Częstochowa | obrázok = [[Obrázok:RKS Raków Częstochowa.svg]] | celýnázov= RKS Raków Częstochowa SA | prezývka = ''Medaliki''| založený = [[1921]] | štadión = Mestský štadión, [[Čenstochová]], [[Poľsko]] | kapacita = 4200| predseda = {{minivlajka|Poľsko}} Adam Krawczak | mgrtitle = Tréner| tréner = {{minivlajka|POL}} Marek Papszun | liga = [[Ekstraklasa]] | sezóna = 2021/22 | pozícia = 2. miesto | }} [[Image:Stadion Raków otwarcie.jpg|thumb|260px|Štadión]] '''Rakow Čenstochová''' je [[Poľsko|poľský]] [[futbal]]ový klub z [[Čenstochová|Čenstochovy]]. Klub bol založený v [[1921]] pod názvom ''Klub Sportowo-Footballowy Racovia''<ref>[http://www.90minut.pl/skarb.php?id_klub=330&id_sezon=101 Raków Częstochowa]</ref>. Zo Slovákov tu pôsobil [[Lukáš Ďuriška]] a [[Dominik Holec]]. == Športové úspechy == * ''[[Ekstraklasa|Majster Poľska]] (0):'' * ''Víťaz Poľského pohára (2):'' 2020/21, 2021/22. * ''Super poľsky (2):'' 2021, 2022. == Známi hráči == * {{Minivlajka|Poľsko}} Jacek Krzynówek * {{Minivlajka|Poľsko}} Tomasz Kiełbowicz * {{Minivlajka|Poľsko}} Andrzej Niewulis * {{Minivlajka|Česká republika}} Tomáš Petrášek == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.rksrakow.pl Oficiálne stránky] * [http://www.rakow.com.pl rakow.com.pl] {{pol icon}} * [http://www.90minut.pl/skarb.php?id_klub=330&id_sezon=101 Raków Częstochowa] (90minut.pl) {{pol icon}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * {{Preklad|pl|Raków Częstochowa}} * {{Preklad|en|Raków Częstochowa}} [[Kategória:Raków Częstochowa| ]] [[Kategória:Poľské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1921]] konwxdgiaxe0pfta8ho1io5bfqe58zp 7416972 7416840 2022-07-29T09:49:35Z Pelex 2483 dopl., poznámka wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Raków Częstochowa | obrázok = [[Obrázok:RKS Raków Częstochowa.svg]] | celýnázov= RKS Raków Częstochowa SA | prezývka = ''Medaliki''| založený = [[1921]] | štadión = Mestský štadión, [[Čenstochová]], [[Poľsko]] | kapacita = 4200| predseda = {{minivlajka|Poľsko}} Adam Krawczak | mgrtitle = Tréner| tréner = {{minivlajka|POL}} Marek Papszun | liga = [[Ekstraklasa]] | sezóna = 2021/22 | pozícia = 2. miesto | }} [[Image:Stadion Raków otwarcie.jpg|thumb|260px|Štadión]] '''Rakow Čenstochová''' je [[Poľsko|poľský]] [[futbal]]ový klub z [[Čenstochová|Čenstochovy]]. Klub bol založený v [[1921]] pod názvom ''Klub Sportowo-Footballowy Racovia''<ref>[http://www.90minut.pl/skarb.php?id_klub=330&id_sezon=101 Raków Częstochowa]</ref>. Pôsobí v najvyššej poľskej futbalovej lige [[Ekstraklasa]]. Zo Slovákov tu pôsobil [[Lukáš Ďuriška]] a [[Dominik Holec]]. == Športové úspechy == * ''[[Ekstraklasa|Majster Poľska]] (0):''<!-- načo je to tu? --> * ''Víťaz Poľského pohára (2):'' 2020/21, 2021/22. * ''Super poľsky (2):'' 2021, 2022. == Známi hráči == * {{Minivlajka|Poľsko}} Jacek Krzynówek * {{Minivlajka|Poľsko}} Tomasz Kiełbowicz * {{Minivlajka|Poľsko}} Andrzej Niewulis * {{Minivlajka|Česká republika}} Tomáš Petrášek == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.rksrakow.pl Oficiálne stránky] * [http://www.rakow.com.pl rakow.com.pl] {{pol icon}} * [http://www.90minut.pl/skarb.php?id_klub=330&id_sezon=101 Raków Częstochowa] (90minut.pl) {{pol icon}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * {{Preklad|pl|Raków Częstochowa}} * {{Preklad|en|Raków Częstochowa}} [[Kategória:Raków Częstochowa| ]] [[Kategória:Poľské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1921]] fuaczk6jndx0m48w0fzfhdtwxku4swo 7416974 7416972 2022-07-29T09:55:32Z V&ltz 199444 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Raków Częstochowa | obrázok = [[Obrázok:RKS Raków Częstochowa.svg]] | celýnázov= RKS Raków Częstochowa SA | prezývka = ''Medaliki''| založený = [[1921]] | štadión = Mestský štadión, [[Čenstochová]], [[Poľsko]] | kapacita = 4200| predseda = {{minivlajka|Poľsko}} Adam Krawczak | mgrtitle = Tréner| tréner = {{minivlajka|POL}} Marek Papszun | liga = [[Ekstraklasa]] | sezóna = 2021/22 | pozícia = 2. miesto | }} [[Image:Stadion Raków otwarcie.jpg|thumb|260px|Štadión]] '''Raków Częstochowa''' je [[Poľsko|poľský]] [[futbal]]ový klub z [[Čenstochová|Čenstochovej]]. Klub bol založený v [[1921]] pod názvom ''Klub Sportowo-Footballowy Racovia''<ref>[http://www.90minut.pl/skarb.php?id_klub=330&id_sezon=101 Raków Częstochowa]</ref>. Pôsobí v najvyššej poľskej futbalovej lige [[Ekstraklasa]]. Zo Slovákov tu pôsobil [[Lukáš Ďuriška]] a [[Dominik Holec]]. == Športové úspechy == * ''[[Ekstraklasa|Majster Poľska]] (0):''<!-- načo je to tu? --> * ''Víťaz Poľského pohára (2):'' 2020/21, 2021/22. * ''Super poľsky (2):'' 2021, 2022. == Známi hráči == * {{Minivlajka|Poľsko}} Jacek Krzynówek * {{Minivlajka|Poľsko}} Tomasz Kiełbowicz * {{Minivlajka|Poľsko}} Andrzej Niewulis * {{Minivlajka|Česká republika}} Tomáš Petrášek == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.rksrakow.pl Oficiálne stránky] * [http://www.rakow.com.pl rakow.com.pl] {{pol icon}} * [http://www.90minut.pl/skarb.php?id_klub=330&id_sezon=101 Raków Częstochowa] (90minut.pl) {{pol icon}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * {{Preklad|pl|Raków Częstochowa}} * {{Preklad|en|Raków Częstochowa}} [[Kategória:Raków Częstochowa| ]] [[Kategória:Poľské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1921]] rrxrzqqr1i4p0wi392gqcbieeawab5z Deoxyadenozíntrifosfát 0 684971 7416848 2022-07-28T23:58:00Z KingisNitro 91359 Vytvorenie stranky prekladom wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Deoxyadenozíntrifosfát|Obrázok=Desoxyadenosintriphosphat_protoniert.svg|Obrázok2=Deoxyadenosine-triphosphate-anion-3D-balls.png|Vzorec={{chem|C|10|H|16|N|5|O|12|P|3}}|Synonymá=<nowiki>Kyselina [[(2</nowiki>''R'',3''S'',5''R'')-5-(6-aminopurin-9-yl)-3-hydroxyoxolán-2-yl]metoxy-hydroxyfosforyl]fosfónohydrogénfosforečná|Molárna hmotnosť=491,181623 g/mol|CAS=1927-31-7}} '''Deoxyadenozíntrifosfát''' ('''dATP''') je [[nukleotid]], ktorý sa v bunkách používa na [[Syntéza DNA|syntézu DNA]] (replikáciu). Je to substrát [[DNA polymeráza|DNA polymerázy]].<ref>{{cite journal|vauthors=Romaniuk PJ, Eckstein F|title=A study of the mechanism of T4 DNA polymerase with diastereomeric phosphorothioate analogues of deoxyadenosine triphosphate|journal=The Journal of Biological Chemistry|volume=257|issue=13|pages=7684–8|date=July 1982|doi=10.1016/S0021-9258(18)34435-1|pmid=7045112|doi-access=free}}</ref> Je to [[purín]]ový [[nukleozidtrifosfát]], ktorý sa skladá z [[monosacharid]]u [[Deoxyribóza|deoxyribózy]], na ktorú je naviazaná [[dusíkatá báza]] [[adenín]] a tri [[Fosforečnan|fosfátové]] skupiny. Od vysokoenergetického [[adenozíntrifosfát]]u (ATP) sa líši tým, že na 2' pozícii deoxyribózy nemá [[hydroxyl]]ovú (-OH) skupinu, namiesto ktorej má len [[vodík]]ový atóm (-H). Dve molekuly fosforečnanu môžu byť hydrolyzované, čím vzniká [[deoxyadenozínmonofosfát]] (dAMP). Táto reakcia prebieha počas syntézy DNA.<ref name=":0">{{Cite web|url=https://pubchem.ncbi.nlm.nih.gov/compound/15993|title=2'-Deoxyadenosine 5'-triphosphate|last=PubChem|website=pubchem.ncbi.nlm.nih.gov|language=en|access-date=2020-04-30}}</ref> Existujú dôkazy, že dATP môže slúžiť na ako molekula na prenos energie, aby sa zachovala životnosť bunky.<ref>{{cite journal|vauthors=Nakashima K, Nakashima H, Shimoyama M|title=Deoxyadenosine triphosphate acting as an energy-transferring molecule in adenosine deaminase inhibited human erythrocytes|journal=Biochimica et Biophysica Acta (BBA) - Molecular Cell Research|volume=1094|issue=3|pages=257–62|date=September 1991|pmid=1911876|doi=10.1016/0167-4889(91)90084-b}}</ref> == Syntéza == Syntéza dATP prebieha enzymaticky. [[Adenozíndifosfát]] (ADP) sa premieňa na [[deoxyadenozíndifosfát]] (dATP) pôsobením [[ribonukleoziddifosfátreduktáza|ribonukleoziddifosfátreduktázy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ENZYME - 1.17.4.1 Ribonucleoside-diphosphate reductase|url=https://enzyme.expasy.org/EC/1.17.4.1|vydavateľ=enzyme.expasy.org|dátum prístupu=2022-07-28}}</ref> dATP sa následne [[Fosforylácia|fosforyluje]] za vzniku dATP. Okrem toho niektoré organizmy vedia syntetizovť dATP priamo z ATP, pričom dochádza k redukcii buď [[formiát]]u<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ENZYME - 1.1.98.6 Ribonucleoside-triphosphate reductase (formate)|url=https://enzyme.expasy.org/EC/1.1.98.6|vydavateľ=enzyme.expasy.org|dátum prístupu=2022-07-28}}</ref> alebo [[tioredoxín]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ENZYME - 1.17.4.1 Ribonucleoside-diphosphate reductase|url=https://enzyme.expasy.org/EC/1.17.4.1|vydavateľ=enzyme.expasy.org|dátum prístupu=2022-07-28}}</ref> dATP vzniká i rozkladom DNA. Na DNA pôsobí [[DNáza]], [[nukleáza]] P1, [[adenylátkináza]] a [[pyruvátkináza]].<ref name=":2">{{Cite journal|vauthors=Ladner WE, Whitesides GM|date=1985-04-01|title=Enzymic synthesis of deoxyATP using DNA as starting material|journal=The Journal of Organic Chemistry|volume=50|issue=7|pages=1076–1079|doi=10.1021/jo00207a032}}</ref> Tepelnou denaturáciou DNA a pôsobením DNázy vznikajú [[oligomér]]y tvorené deoxyribonukleotidmi. Roztok týchto oligomérov sa spracuje nukleázou P1, čím vznikajú deoxynukleozidmonofosfáty. Adenylátkináza a pyruvátkináza potom selektívne premieňajú dAMP na dATP. Po purifikácii je možné získať roztok s čistotou až 90-95 % a asi 40 % výťažok.<ref name=":2" /> == Účinok na zdravie == === U ľudí s poruchami imunity === Vysoká hladina dATP v tele môže byť [[Toxicita|toxická]] a spôsobiť narušenie [[Imunitný systém|imunitného systému]], pretože dATP funguje ako [[nekompetitívny inhibítor]] enzýmu [[ribonukleotidreduktáza|ribonukleotidreduktázy]] počas syntézy DNA. Pacienti s [[deficiencia adenozíndeaminázy|deficienciou (nedostatkom) adenozíndeaminázy]] ([[adenozíndeamináza|ADA]]) majú často zvýšenú vnútrobunkovú hladinu dATP, pretože za bežných okolností ADA premieňa adenozín na [[inozín]], čím sa znižuje jeho koncentrácia.<ref>{{cite journal|vauthors=Chang CH, Cheng YC|title=Effects of deoxyadenosine triphosphate and 9-beta-D-arabinofuranosyl-adenine 5'-triphosphate on human ribonucleotide reductase from Molt-4F cells and the concept of "self-potentiation"|journal=Cancer Research|volume=40|issue=10|pages=3555–8|date=October 1980|pmid=6159965|url=https://cancerres.aacrjournals.org/content/40/10/3555}}</ref><ref name=":1">{{cite journal|vauthors=Cohen A, Hirschhorn R, Horowitz SD, Rubinstein A, Polmar SH, Hong R, Martin DW|title=Deoxyadenosine triphosphate as a potentially toxic metabolite in adenosine deaminase deficiency|journal=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America|volume=75|issue=1|pages=472–6|date=January 1978|pmid=272665|pmc=411272|doi=10.1073/pnas.75.1.472|bibcode=1978PNAS...75..472C|doi-access=free}}</ref> Je známe, že nedostatočná aktivita ADA spôsobuje uniektorých ľudí imunodeficienciu.<ref>{{cite journal|vauthors=Sanchez JJ, Monaghan G, Børsting C, Norbury G, Morling N, Gaspar HB|title=Carrier frequency of a nonsense mutation in the adenosine deaminase (ADA) gene implies a high incidence of ADA-deficient severe combined immunodeficiency (SCID) in Somalia and a single, common haplotype indicates common ancestry|journal=Annals of Human Genetics|volume=71|issue=Pt 3|pages=336–47|date=May 2007|pmid=17181544|doi=10.1111/j.1469-1809.2006.00338.x|s2cid=34850391}}</ref> Výskum ukázal, že dATP môže byť potenciálny toxický metabolit deficiencie adenozíndeaminázy.<ref name=":1" /> Pacienti v tejto štúdii, ktorý boli imunodeficientní a mali deficienciu ADA mali až 50× vyššiu hladinu dATP v [[erytrocyt]]och oproti pacientom bez týchto deficiencií. Toto je abnormálne a ukazuje dôkaz toho, že zvýšená hladina dATP v erytrocytoch je toxickým metabolitom zodpovedným za deficienciu imunitného systému u ľudí s deficienciou ADA.<ref name=":1" /> Infúzia normálnych erytrocytov bez deficiencie ADA spôsobila u týchto ľudí stratu dATP v erytrocytoch. Bolo ukázané, že bunky, ktoré nemajú možnosť transportovať alebo fosforylovať dATP, vykazujú zvýšenú rezistenciu voči toxickým účinkom nadbytku dATP, čo naznačuje, že toxicita dATP je závislá na intnracelulárnej schopnosti fosforylovať dATP.<ref>{{cite journal|vauthors=Ullman B, Gudas LJ, Cohen A, Martin DW|title=Deoxyadenosine metabolism and cytotoxicity in cultured mouse T lymphoma cells: a model for immunodeficiency disease|language=en|journal=Cell|volume=14|issue=2|pages=365–75|date=June 1978|pmid=208780|doi=10.1016/0092-8674(78)90122-8|s2cid=41048417|url=https://www.cell.com/cell/abstract/0092-8674(78)90122-8}}</ref> Niektoré liečebné postupy pre deficienciu ADA sa teda zameriavajú na redukciu fosforylácie dATP pomocou [[inhibícia|inhibície]] zodpovednej [[deoxynukleozidkináza|deoxynukleozidkinázy]], napríklad [[adenozínkináza|adenozínkinázy]] a [[deoxycytidínkináza|deoxycytidínkinázy]].<ref>{{cite journal|vauthors=Joachims ML, Marble PA, Laurent AB, Pastuszko P, Paliotta M, Blackburn MR, Thompson LF|title=Restoration of adenosine deaminase-deficient human thymocyte development in vitro by inhibition of deoxynucleoside kinases|journal=Journal of Immunology|volume=181|issue=11|pages=8153–61|date=December 2008|pmid=19018008|pmc=2673198|doi=10.4049/jimmunol.181.11.8153}}</ref> [[Deoxycytidín]] podávaný intravenózne (do žily) bol takisto použitý ako liečba deficiencie ADA, ale klinická štúdia zistila, že deoxycytidín má len obmedzený klinický efekt na imunitu [[T-bunka|T-buniek]] pacientov s ADA, no napriek tomu môžu niektorí pacienti reagovať významnejšie na deoxycytidínovú terapiu.<ref>{{cite journal|vauthors=Cowan MJ, Wara DW, Ammann AJ|title=Deoxycytidine therapy in two patients with adenosine deaminase deficiency and severe immunodeficiency disease|journal=Clinical Immunology and Immunopathology|volume=37|issue=1|pages=30–6|date=October 1985|pmid=3161676|doi=10.1016/0090-1229(85)90132-1}}</ref> ===V srdcovom svale=== Bolo ukázané, že v srdcovom [[myozín]]e je možné dATP využiť ako alternatívu k ATP ako substrát dodávajúci energiu, čím sa sprostredkuje sťah svalu. V experimente s psou [[dilatačná kardiomyopatia|dilatačnou kardiomyopatiou]] bolo zistené, že zvýšená hladina dATP v srdcovom svale je potenciálne efektívnym prostriedkom liečby DCM.<ref>{{cite journal|vauthors=Cheng Y, Hogarth KA, O'Sullivan ML, Regnier M, Pyle WG|title=2-Deoxyadenosine triphosphate restores the contractile function of cardiac myofibril from adult dogs with naturally occurring dilated cardiomyopathy|journal=American Journal of Physiology. Heart and Circulatory Physiology|volume=310|issue=1|pages=H80-91|date=January 2016|pmid=26497964|pmc=4796460|doi=10.1152/ajpheart.00530.2015}}</ref><ref>{{cite journal|vauthors=Powers JD, Yuan CC, McCabe KJ, Murray JD, Childers MC, Flint GV, Moussavi-Harami F, Mohran S, Castillo R, Zuzek C, Ma W, Daggett V, McCulloch AD, Irving TC, Regnier M|display-authors=6|title=Cardiac myosin activation with 2-deoxy-ATP via increased electrostatic interactions with actin|journal=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America|volume=116|issue=23|pages=11502–11507|date=June 2019|pmid=31110001|doi=10.1073/pnas.1905028116|pmc=6561254|doi-access=free}}</ref> dATP môže zvýšiť konktraktilitu aj systolický tlak v zlyhávajúcom srdci a takisto môže zlepšiť kontrakcie, ako i obnoviť srdcovú pumpu.<ref>{{Cite journal|last1=Kolwicz|first1=Stephen C|last2=Hall|first2=John K|last3=Moussavi-Harami|first3=Farid|last4=Chen|first4=Xiolan|last5=Hauschka|first5=Stephan D|last6=Chamberlain|first6=Jeffrey S|last7=Regnier|first7=Michael|last8=Odom|first8=Guy L|date=Oct 2019|title=Gene Therapy Rescues Cardiac Dysfunction in Duchenne Muscular Dystrophy Mice by Elevating Cardiomyocyte Deoxy-Adenosine Triphosphate|journal=JACC. Basic to Translational Science|volume=4|issue=7|pages=778–791|doi=10.1016/j.jacbts.2019.06.006|pmid=31998848|pmc=6978556}}</ref> Okrem toho bolo zistené, že dATP nie len obnovuje normálnu systolickú funkciu u pacientov s kardiovaskulárnymi poruchami, ale môže zvýšiť i kontrakciu, ako aj frekvenciu sťahov srdcového svalu u pacientov s konečnými štádiami kongestívneho zlyhania srdca bez prekážania alebo poškodenia systolickej realxácie.<ref>{{Cite journal|last1=Moussavi-Harami|first1=Farid|last2=Razumova|first2=Maria V|last3=Racca|first3=Alice W|last4=Cheng|first4=Yuanhua|last5=Stempien-Otero|first5=April|last6=Regnier|first6=Michael|date=Feb 2015|title=2-Deoxy adenosine triphosphate improves contraction in human end-stage heart failure|journal=Journal of Molecular and Cellular Cardiology|volume=79|pages=256–263|doi=10.1016/j.yjmcc.2014.12.002|pmid=25498214|pmc=4301986}}</ref> == Inhibícia ribonukleotidreduktáz == Trieda Ia [[ribonukleotidreduktáza|ribonukleotidreduktáz]] v ''[[E. coli]]'' potvrdzuje, že dATP reguluje aktivity týchto enzýmov viazaním na A miesto nukleotidových väzbových miest.<ref name=":3">{{Cite journal|last1=Greene|first1=Brandon L|last2=Nocera|first2=Daniel G|last3=Stubbe|first3=JoAnne|date=29 Jun 2018|title=Basis of dATP inhibition of RNRs|journal=Journal of Biological Chemistry|volume=293,26|issue=26|pages=10413–10414|doi=10.1074/jbc.H118.003717|pmid=29959279|pmc=6028962|doi-access=free}}</ref>Táto inhibícia v ''E. coli'' pôsobením dATP je kvôli väčšiemu priestoru medzi [[cysteín]]om a [[Tyrozín|tyrozylovým]] radikálom nachádzajúcimi sa v C mieste a β2, čo potom vedie k inhibícii tvorby aktívneho miesta, ktoré je zvyčajne nutné pre redukciu.<ref name=":3" /> V ľudskej ribonukldeotidreduktáze indukuje dATP α6 štruktúru, ktorá inhibuje aktivitu enzýmu tým, že obmedzí styk β podjednotky s aktívnym miestom α podjednotky.<ref>{{Cite journal|last1=Ando|first1=Nozomi|last2=Li|first2=Haoran|last3=Brignole|first3=Edward J|last4=Thompson|first4=Samuel|last5=McLaughlin|first5=Martin I|last6=Page|first6=Julia E|last7=Asturias|first7=Francisco J|last8=Stubbe|first8=JoAnne|last9=Drennan|first9=Catherine L|date=21 Dec 2015|title=Allosteric Inhibition of Human Ribonucleotide Reductase by dATP Entails the Stabilization of a Hexamer|url=|journal=American Chemical Society|volume=55|issue=2|pages=373–381|doi=10.1021/acs.biochem.5b01207|pmid=26727048|pmc=4722859}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Adenozíntrifosfát]] * [[Deficiencia adenozíndeaminázy]] * [[Ribonukleotidreduktáza]] ==Zdroj== {{Preklad|en|Deoxyadenosine triphosphate|1082173509}} [[Kategória:Nukleotidy]] [[Kategória:Puríny]] 8yurvmqqn1cjd87qox9s4or8ax1lqyk Formiát 0 684972 7416849 2022-07-28T23:59:00Z KingisNitro 91359 Presmerovanie na [[Mravčan]] wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Mravčan]] rcfuvw91rykr514cuw6uquxce7drq35 Metanoát 0 684973 7416850 2022-07-28T23:59:36Z KingisNitro 91359 Presmerovanie na [[Mravčan]] wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Mravčan]] rcfuvw91rykr514cuw6uquxce7drq35 Detská pornografia 0 684974 7416895 2022-07-29T07:13:12Z BigAppleThink 212092 Vytvorená stránka „'''Detská pornografia''' je podľa slovenského [[Trestné právo|trestného práva]] „zobrazenie skutočnej alebo predstieranej [[súlož]]e, iného spôsobu [[Pohlavný styk|pohlavného styku]] alebo iného obdobného sexuálneho styku s [[Dieťa|dieťaťom]] [osobou mladšou ako 18 rokov<ref>§ 127 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20220717#paragraf-127.od…“ wikitext text/x-wiki '''Detská pornografia''' je podľa slovenského [[Trestné právo|trestného práva]] „zobrazenie skutočnej alebo predstieranej [[súlož]]e, iného spôsobu [[Pohlavný styk|pohlavného styku]] alebo iného obdobného sexuálneho styku s [[Dieťa|dieťaťom]] [osobou mladšou ako 18 rokov<ref>§ 127 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20220717#paragraf-127.odsek-1 Dostupné online]. [cit. 2022-07-29].</ref>] alebo osobou vyzerajúcou ako dieťa alebo zobrazenie obnažených častí tela dieťaťa alebo osoby vyzerajúcej ako dieťa smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby“.<ref>§ 132 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20220717#paragraf-132.odsek-4 Dostupné online]. [cit. 2022-07-29].</ref> Vo väčšine štátov sveta (vrátane [[Slovensko|Slovenska]]<ref>§ 368 až 370 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20220717#paragraf-368 Dostupné online]. [cit. 2022-07-29].</ref>) je výroba, rozširovanie alebo prechovávanie detskej pornografie pokladaná za [[trestný čin]]. == Pozri aj == * [[pederastia]] * [[pedofília]] == Referencie == {{Referencie}} {{Právny výhonok}} [[Kategória:Trestné činy]] g7smjm7v4jzztj0keboyfhhxipipfpt Ozbrojený konflikt na východnej Ukrajine 0 684975 7416897 2022-07-29T07:16:48Z Pelex 2483 redirect wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Rusko-ukrajinská vojna]] m7xgygk2x4aqabf8v0m7gwynueq8da9 Diskusia s redaktorom:46.34.245.211 3 684976 7416902 2022-07-29T07:21:32Z Lišiak 21212 /* Experimenty: Marek Čižmár */ nová sekcia wikitext text/x-wiki == Experimenty: [[Marek Čižmár]] == {{Experimenty}} <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 07:21, 29. júl 2022 (UTC) m0djftje6iglvr3kfd6ky7z4ou3nq9a Redaktor:Krnak Jozef 2 684977 7416906 2022-07-29T07:51:42Z Krnak Jozef 221783 Biografia Jozef Krnák wikitext text/x-wiki Spevák, textár, skladateľ -'''Jozef Krnák''' Narodil sa 09.10.1966 v baníckom meste na Handlová -na Slovensku. Hudbe sa venuje od svojich šiestich rokov a prvým hudobným nástrojom ktorý skúšal ovládnuť boli husle a neskôr heligonka no nakoniec sa rozhodol v desiatich rokoch pre gitaru . '''Moje prvé krôčiky k hudbe''' Ako 9 ročný som sa začal učiť hrať na gitare ako prvou mojou gitarou bola gitara môjho strýca a tú som našiel u babky zašitú na skrini ale pre moju  výšku ju nebolo vidno  videl som že je na skrini niečo zvláštne a keď som ju pomocou stola a stoličky vzal zo skrine zostal som zaskočený mala len dve struny. Po naliehaní som dostal  na Vianoce novú španielku, hurá mala šesť strún a tak sa začal môj život z hudbou .S kamarátmi sme sa zliezali na dvore a učili sa hrať pamätám si ako dnes na prvú pesničku bola to česká pieseň  Jaro, a keďže nemal kto spievať zhostil som sa aj tejto úlohy . Pomalí roky plynuli a ja som sa každým rokom zdokonaľoval až kým sme sa nepresťahovali na Teplý Vrch v okrese Rimavská sobota mal som 16 rokov keď som začal hrať v rómskej kapele pod názvom JUPITER pod vedením L. Sendreja z Hostišoviec tu som získal veľa hudobných skúseností  z bubeníkom Petrom Sendrejom sme začali aj tvorbu vlastných piesní  a preto sa tvorbe venujem do dnes .V roku 1984 sme sa zúčastnili miestnych prehrávok na získanie licencie hrať zábavy a iné akcie porota udeľovala certifikát aj z možnou výškou honoráru za akciu. Najlepší speváci boli pozvaný do Bratislavy Kino Dukla na sústredenie a vyber spevákov na festival politickej piesne vyber som absolvoval no ale samotnej súťaže som sa už nestihol zúčastniť kvôli vojenčine práve som bol v prijímači keď začala súťaž na súťaži sa zúčastnili  priatelia s Kina Dukla z výberu ako napríklad B. Dubasová ,O.Záblatská ,Ivona Novotná a iné dnes populárne osobnosti. Na vojenčine som sa zúčastnil ako všetci vojaci natáčania filmu Chlapci a chlapi ako komparz kde som sa spriatelil z fantastickým slovenským  dnes už škoda nebohým hercom Borisom Slivkom  synom Maji Velšicovéj a tak tíško plynula základná vojenská služba v Lešanoch u Prahy časť Krhanice . '''Po návrate zo  základnej vojenskej služby som bol členom''' '''Hudobnej skupiny ktorú som založil hudobná skupina mala názov''' '''Premier OK ,skladala sa z nasledovných členov Csaba Szabo dnes už známi pod menom SVEN's Music & Lyrics''' -spev a klávesy '''Edita Szabová -Spev''', '''Ludovít Belák-Basgitara''', '''Zoltán Muzslai''' a neskôr '''Ján Belák bicie''', '''sólová gitara Tibor Antal''' Kapela Kapela vznikla v Hronovciach v roku 1989 po prvý krát sme sa predstavili na amfiteátri v Želiezovciach  z pesničkou Príď vrát mi lásku ktorej autorom som bol ja ako textár a skladatel a aranžmán piesne sa urobili spoločne. Po rozchode kapely som sa rozhodol ísť vlastnou cestou kde za pomoci mojej rodiny a to najme sestre Márii Krnákovej ''' '''ale aj podporí celej rodiny som sa zúčastnil speváckych súťaží na na tú dobu to boli najprestížnejšie spevácke súťaže ako som spomenul v predchádzajúcom článku som sa umiestnil na prvom mieste Víťaz speváckej súťaže Zlatý erb Modrého Kamena 1994,Výťaz B.zvony 2.miesto v roku 1994 ,Víťaz hitparády Slovenského rozhlasu Slov top 6 mesiacov na 1 mieste s piesňou Bláznivá, Účinkovanie v prvej satelitnej televízii na Slovensku VTV uvádzal Ivo Hlaváček ,a ďalšie účinkovania v TV Markýza a iné aj koncertné vystúpenia. no život určil opustiť hudobnú scénu práve v tom najúspešnejšom období keď po úraze partnerky bolo treba sa o ňu postarať ako o ležiaceho a nehybného pacienta rehabilitačne ju odmietlo tak som jej robil rehabilitáciu ja a to úspešne na tak rozsiahle poranenie hlavy bolo potrebné obnoviť motoriku chôdzu aj reč bolo to ako z malým dieťaťom ale dieťa aspoň plačom povie že mu niečo je tak sme museli vytvoriť komunikáciu uvediem príklad ,,si hladná,, jedno žmurknutie nie a dva žmurknutia ano trvalo to cele dva roky kým sa dokázala natoľko postarať aby som mohol niekde blízko pracovať o koncertovaní nemohla byť reč prvým úderom bola smrť môjho otca a druhým úderom smrt družky kym som ju opatroval nemal som ako druh nárok na opatrovateľské dávky a tak som sa dostal do dlhov a keďže som na dlhšie z hudby vypadol musel som ísť pracovať ako stavebný robotník . https://open.spotify.com/album/1TcYxETTL4l8vnroiktHJu?si=L1-F1InmR0OAQJDxkqDSLA '''Vyberám pre vás tie najzaujímavejšie novinky''' Víťaz speváckej súťaže Zlatý erb Modrého Kamena 1994 ,Výťaz B.zvony 2.miesto v roku 1994 ,Víťaz hitparády Slovenského rozhlasu Slov top 6 mesiacov na 1 mieste s piesňou Bláznivá, Účinkovanie v prvej satelitnej televízii na Slovensku VTV uvádzal Ivo Hlaváček ,a ďalšie účinkovania v TV Markýza a iné aj koncertné vystúpenia. 9807qlq6zd2psjgwbaivd2aks3e2ldl Šablóna:Vašo Patejdl 10 684978 7416923 2022-07-29T08:33:25Z Bojars 6357 {{Vašo Patejdl}} wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Vašo Patejdl | nadpis = [[Vašo Patejdl]] | skupina1 = [[Štúdiový album|Štúdiové albumy]] | zoznam1 = * ''[[Chlapčenský úsmev]]'' * ''[[Lov na city]]'' * ''[[Mon amour]]'' (1989) * ''[[Dlhá cesta / Long Way]]'' * ''[[Labyrinth Of The World / Labyrint sveta]]'' * ''[[Esoteric: The Holy Grail]]'' * ''[[Spovedaj ma zo spomienok]]'' * ''[[Do očí]]'' * ''[[Moje československé Vianoce]]'' (2020) | skupina2 = Anglické [[Coververzia|coververzie]] albumov | zoznam2 = * ''[[We Don't Fall]]'' * ''[[You Still Are You]]'' | skupina3 = [[Soundtrack]]y | zoznam3 = * ''[[Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)]]'' * ''[[Snehulienka a 7 pretekárov (album)|Snehulienka a 7 pretekárov]]'' * ''[[Fontána pre Zuzanu 2 (album)|Fontána pre Zuzanu 2]]'' * ''[[Fontána pre Zuzanu 3 (album)|Fontána pre Zuzanu 3]]'' * ''[[Fontána pre Zuzanu: Najväčšie hity]]'' * ''[[Adam Šangala (album)|Adam Šangala]]'' * ''[[Jack Rozparovač (album)|Jack Rozparovač]]'' | skupina4 = Detské albumy | zoznam4 = * ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]]'' * ''[[Vašo, Paťa a Kuko: Hudobná škola]]'' * ''[[Hudobná škola Vaša Patejdla II: Maškrtný bál]]'' | skupina5 = [[Kompilačný album|Výberové albumy]] | zoznam5 = * ''[[The Best of Vašo Patejdl]]'' * ''[[Antológia 1: 1978 – 1990]]'' * ''[[Antológia 2: 1978 – 1990]]'' * ''[[Gold (Vašo Patejdl)|Gold]]'' * ''[[Trojalbum: To nejlepší]]'' * ''[[Opus 1986-1990 (pôvodné albumy s bonusmi)]]'' * ''[[Důkaz lásky (CD+DVD)]]'' }}<noinclude>[[Kategória:Navigačné šablóny hudobných umelcov|Patejdl, Vašo]]</noinclude> 56olasqqi9czkfrg9a344vn8a7woi4f 7416938 7416923 2022-07-29T08:37:19Z Bojars 6357 oprava wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Vašo Patejdl | nadpis = [[Vašo Patejdl]] | skupina1 = [[Štúdiový album|Štúdiové albumy]] | zoznam1 = * ''[[Chlapčenský úsmev]]'' * ''[[Lov na city]]'' * ''[[Mon amour]]'' * ''[[Dlhá cesta / Long Way]]'' * ''[[Labyrinth Of The World / Labyrint sveta]]'' * ''[[Esoteric: The Holy Grail]]'' * ''[[Spovedaj ma zo spomienok]]'' * ''[[Do očí]]'' * ''[[Moje československé Vianoce]]'' | skupina2 = Anglické [[Coververzia|coververzie]] albumov | zoznam2 = * ''[[We Don't Fall]]'' * ''[[You Still Are You]]'' | skupina3 = [[Soundtrack]]y | zoznam3 = * ''[[Dvaja (Hudba a piesne z filmu Fontána pre Zuzanu)]]'' * ''[[Snehulienka a 7 pretekárov (album)|Snehulienka a 7 pretekárov]]'' * ''[[Fontána pre Zuzanu 2 (album)|Fontána pre Zuzanu 2]]'' * ''[[Fontána pre Zuzanu 3 (album)|Fontána pre Zuzanu 3]]'' * ''[[Fontána pre Zuzanu: Najväčšie hity]]'' * ''[[Adam Šangala (album)|Adam Šangala]]'' * ''[[Jack Rozparovač (album)|Jack Rozparovač]]'' | skupina4 = Detské albumy | zoznam4 = * ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]]'' * ''[[Vašo, Paťa a Kuko: Hudobná škola]]'' * ''[[Hudobná škola Vaša Patejdla II: Maškrtný bál]]'' | skupina5 = [[Kompilačný album|Výberové albumy]] | zoznam5 = * ''[[The Best of Vašo Patejdl]]'' * ''[[Antológia 1: 1978 – 1990]]'' * ''[[Antológia 2: 1978 – 1990]]'' * ''[[Gold (Vašo Patejdl)|Gold]]'' * ''[[Trojalbum: To nejlepší]]'' * ''[[Opus 1986-1990 (pôvodné albumy s bonusmi)]]'' * ''[[Důkaz lásky (CD+DVD)]]'' }}<noinclude>[[Kategória:Navigačné šablóny hudobných umelcov|Patejdl, Vašo]]</noinclude> big04falnxhhyacfh4dl5q8s860e0m0 Kategória:Plánované misie 14 684979 7416936 2022-07-29T08:37:05Z Eryn Blaireová 2374 nová kat. wikitext text/x-wiki [[Kategória:Kozmické misie]] [[Kategória:Budúce udalosti]] fb76vtptmaalivqsonvqo22gema0su4 Kategória:Mount Everest 14 684980 7416944 2022-07-29T08:44:34Z Jetam2 30982 nová wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Vrchy v Nepále]] [[Kategória:Vrchy v Číne]] [[Kategória:Vrchy v Himalájach|Mount Everest]] [[Kategória:Koruna Zeme]] [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] 66p83o7lbkyfaxyl0p0wf84pm5y34y8 Alice Munrová 0 684981 7416994 2022-07-29T11:08:22Z V&ltz 199444 V&ltz premiestnil stránku [[Alice Munrová]] na [[Alice Munroová]]: keď už teda prechyľujeme, tak to robme riadne - priezvisko sa výslovnostne končí na -u [manrou] (klasické koncové o v angličtine), teda -ová sa má pridať k celému originálnemu tvaru wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Alice Munroová]] 0o5yxey0r648r7919aws2kyiazcje63 Diskusia:Alice Munrová 1 684982 7416996 2022-07-29T11:08:22Z V&ltz 199444 V&ltz premiestnil stránku [[Diskusia:Alice Munrová]] na [[Diskusia:Alice Munroová]]: keď už teda prechyľujeme, tak to robme riadne - priezvisko sa výslovnostne končí na -u [manrou] (klasické koncové o v angličtine), teda -ová sa má pridať k celému originálnemu tvaru wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Diskusia:Alice Munroová]] kydc2pzd0u9y2fcluokc5ni18706ata